7.6.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 150/296


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/879

z 20. mája 2019,

ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Rada pre finančnú stabilitu zverejnila 9. novembra 2015 normu týkajúcu sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu strát (ďalej len „norma TLAC“), ktorá bola schválená na samite G20 v novembri 2015. Cieľom normy TLAC je zabezpečiť, aby globálne systémovo dôležité banky, ktoré sa v rámci Únie označujú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (ďalej len „inštitúcie G-SII“), mali kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu potrebné na to, aby pomohli zabezpečiť, že počas riešenia krízovej situácie a ihneď po nej môžu uvedené inštitúcie pokračovať vo výkone kľúčových funkcií bez toho, aby boli finančné prostriedky daňovníkov t. j. verejné finančné prostriedky alebo finančná stabilita vystavené riziku. Komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015 Na ceste k dobudovaniu bankovej únie zaviazala, že do konca roka 2016 predloží legislatívny návrh, ktorý umožní implementáciu normy TLAC do práva Únie v medzinárodne dohodnutom termíne, ktorým je rok 2019.

(2)

Pri vykonávaní normy TLAC v práve Únie sa musí vziať do úvahy existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“) špecifická pre jednotlivé inštitúcie, ktorá sa uplatňuje na všetky úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“) usadené v Únii ako aj pre akýkoľvek iný subjekt, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4) (ďalej len „subjekty“). Keďže norma TLAC a MREL sledujú ten istý cieľ, a to zabezpečiť, aby mali inštitúcie a subjekty usadené v Únii dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu, tieto dve požiadavky by mali byť doplnkovými prvkami spoločného rámca.

Z prevádzkového hľadiska by sa harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC pre G-SII („minimálna požiadavka na TLAC“) mala zahrnúť do právnych predpisov Únie prostredníctvom zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5), zatiaľ čo dodatočná hodnota špecifická pre jednotlivé inštitúcie G-SII a špecifická požiadavka na jednotlivé inštitúcie, ktoré nie sú globálne systémovo významné, ktorá sa označuje ako MREL, by sa mali riešiť prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (6). Ustanovenia smernice 2014/459/EÚ v znení zmenenom touto smernicou o kapacite úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, by sa mali konzistentne uplatňovať s ustanoveniami v nariadeniach (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) č. 806/2014 a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (7).

(3)

Neexistencia harmonizovaných pravidiel Únie, pokiaľ ide o vykonávanie normy TLAC v Únii, vytvára dodatočné náklady a právnu neistotu a sťažuje uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov pre cezhraničné inštitúcie a subjekty. Táto neexistencia harmonizovaných pravidiel Únie takisto vedie k narušeniam hospodárskej súťaže na vnútornom trhu vzhľadom na to, že náklady inštitúcií a subjektov na dodržiavanie súladu s existujúcimi požiadavkami a normou TLAC by sa mohli naprieč Úniou značne odlišovať. Preto je nevyhnutné odstrániť tieto prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z neexistencie harmonizovaných pravidiel Únie, pokiaľ ide o vykonávanie normy TLAC. Z tohto dôvodu je vhodným právnym základom tejto smernice článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(4)

V súlade s normou TLAC by smernica 2014/59/EÚ mala naďalej uznávať stratégiu riešenia krízových situácií v jednom okamihu (ďalej len „SPE“) aj stratégiu riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch (ďalej len „MPE“). Podľa stratégie riešenia krízových situácií v SPE sa riešia krízové situácie iba jedného subjektu skupiny, zvyčajne materského podniku, zatiaľ čo krízové situácie iných subjektov skupiny, zvyčajne prevádzkových dcérskych spoločností, sa neriešia, ale tieto presúvajú svoje straty a potreby na rekapitalizáciu na subjekt, ktorého krízová situácie by sa mohla riešiť. Podľa stratégie riešenia MPE by sa mohli riešiť krízové situácie viac ako jedného subjektu skupiny. Pre účinné uplatňovanie žiaducej stratégie riešenia krízových situácií je dôležitá jednoznačná identifikácia subjektov, ktorých krízová situácia sa má riešiť (ďalej len „subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši“), to znamená, subjekty na ktoré by sa mohli uplatňovať opatrenia na riešenie krízových situácií, spolu s dcérskymi spoločnosťami, ktoré k nim patria („skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši“). Táto identifikácia je takisto dôležitá pre určenie úrovne uplatňovania pravidiel týkajúcich sa kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ktoré by inštitúcie a subjekty mali uplatňovať. Preto treba zaviesť koncepcie „subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši“ a „skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši“, ako aj zmeniť smernicu 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o plánovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny s cieľom výslovne požadovať od orgánov pre riešenie krízových situácií, aby identifikovali subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, v rámci skupiny a náležitým spôsobom zvážili dôsledky každého plánovaného opatrenia v rámci skupiny na zabezpečenie účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

(5)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali inštitúcie a subjekty dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu s cieľom zabezpečiť hladkú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu s minimálnym vplyvom na daňovníkov a finančnú stabilitu. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť tým, že inštitúcie dosiahnu súlad s MREL špecifickou pre jednotlivé inštitúcie, ako je stanovené v smernici 2014/59/EÚ.

(6)

Na to, aby sa zosúladili menovatele na meranie kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu inštitúcií a subjektov s menovateľmi stanovenými v norme TLAC, by mala byť MREL vyjadrená ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosti celkovej expozície príslušnej inštitúcie alebo subjektu a inštitúcie alebo subjekty by mali zároveň spĺňať úrovne vyplývajúce z týchto dvoch meraní.

(7)

S cieľom uľahčiť dlhodobé plánovanie pre emisiu nástrojov a vytvoriť istotu, pokiaľ ide o potrebné vankúše, potrebujú trhy včasné objasnenie kritérií oprávnenosti požadovaných na to, aby sa nástroje uznali ako oprávnené záväzky TLAC alebo MREL.

(8)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre inštitúcie a subjekty usedené v Únii, a to aj na globálnej úrovni, by sa kritériá oprávnenosti pre záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, v prípade MREL mali úzko zosúladiť s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre minimálnu požiadavku na TLAC, ale mali by podliehať doplnkovým úpravám a požiadavkám zavedeným v tejto smernici. Najmä niektoré dlhové nástroje s vloženým derivátovým prvkom, ako napríklad niektoré štruktúrované cenné papiere, by mali byť oprávnené - za predpokladu splnenia určitých podmienok - na splnenie MREL, a to v rozsahu, v akom majú pevne stanovenú alebo zvyšujúcu sa sumu istiny splatnú k dátumu splatnosti, ktorý je vopred známy, pričom iba dodatočný výnos je viazaný na derivátový prvok a závisí od výkonnosti referenčného aktíva. Vzhľadom na uvedené podmienky sa od týchto dlhových nástrojov očakáva, že budú mať veľmi vysokú kapacitu na absorpciu strát a pri riešení krízovej situácie by mali byť ľahko použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. Ak inštitúcie alebo subjekty držia vlastné zdroje nad rámec požiadaviek na vlastné zdroje, táto skutočnosť by sama osebe nemala ovplyvňovať rozhodnutia týkajúce sa stanovenia MREL. Okrem toho by inštitúcie a subjekty mali mať možnosť splniť akúkoľvek časť svojej MREL pomocou vlastných zdrojov.

(9)

Rozsah záväzkov použitých na splnenie MREL zahŕňa v zásade všetky záväzky vyplývajúce z pohľadávok bežných nezabezpečených veriteľov (nepodriadené záväzky) s výnimkou prípadu, keď tieto nespĺňajú špecifické kritériá oprávnenosti stanovené v tejto smernici. Na posilnenie riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií a subjektov účinným využívaním nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť vyžadovať, aby sa MREL splnila pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, najmä ak existujú jasné náznaky, že veritelia zapojení do záchrany pomocou vnútorných zdrojov budú pravdepodobne znášať straty pri riešení krízových situácií, ktoré by prekročili straty, ktoré by vznikli počas bežného insolvenčného konania. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali posúdiť, či je potrebné vyžadovať od inštitúcií a subjektov, aby splnili MREL pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, ak suma záväzkov, ktoré sú vylúčené z uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, dosiahne určitú hranicu v rámci triedy záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky v rámci MREL. Inštitúcie a subjekty by mali splniť MREL pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov v rozsahu, ktorý je potrebný na zabránenie tomu, aby straty ich veriteľov pri riešení krízových situácií boli vyššie ako straty, ktoré by im inak vznikli počas bežného insolvenčného konania.

(10)

Žiadnym podriadením dlhových nástrojov vyžadovaných orgánmi pre riešenie krízových situácií v prípade MREL by nemala byť dotknutá možnosť čiastočne spĺňať minimálnu požiadavku na TLAC nepodriadenými dlhovými nástrojmi v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, ako je povolené normou TLAC. Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a sú zároveň G-SII, pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, s aktívami nad 100 miliárd EUR (banky najvyššieho stupňa), a pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, určitých menších skupín, ktorých krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorými je pravdepodobné, že v prípade zlyhania budú predstavovať systémové riziko, pri zohľadnení prevalencie vkladov a absencie dlhových nástrojov v modele financovania, obmedzeného prístupu na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky a spoliehanie sa na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom splniť MREL, by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť požadovať, aby sa časť MREL, ktorá sa rovná úrovni absorpcie strát a rekapitalizácie uvedenej v článku 37 ods. 10 a článku 44 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ v znení tejto smernice, plnila pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov vrátane vlastných zdrojov použitých na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ.

(11)

Na žiadosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť znížiť časť MREL, ktorej splnenie sa vyžaduje pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, až na limit, ktorý predstavuje proporcionálny podiel možného zníženia podľa článku 72b ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k minimálnej požiadavke na TLAC ustanovenej v tomto nariadení. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť požadovať v súlade so zásadou proporcionality, aby bola MREL splnená pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, a to v takom rozsahu, aby celková úroveň požadovanej podriadenosti vo forme vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov v dôsledku povinnosti inštitúcií a subjektov dodržiavať minimálnu požiadavku TLAC, MREL, a prípadne aj požiadavku na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ, nepresiahla úroveň absorpcie strát a rekapitalizácie uvedenú v článku 37 ods. 10 a článku 44 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ v znení zmenenom touto smernicou alebo výslednú hodnotu vzorca stanovenú v tejto smernici na základe prudenciálnych požiadaviek piliera 1 a piliera 2 a požiadavky na kombinovaný vankúš podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

(12)

Pre konkrétne banky najvyššieho stupňa by mali orgány pre riešenie krízových situácií, v závislosti od podmienok, ktoré posúdi príslušný orgán pre riešenie krízových situácií, obmedziť úroveň minimálnej požiadavky podriadenosti na určitú hranicu, pričom by mali zohľadniť aj možné riziko neprimeraného vplyvu na obchodný model uvedených inštitúcií. Uvedeným obmedzením by nemala byť dotknutá možnosť stanoviť požiadavku podriadenosti nad touto hranicou prostredníctvom požiadavky podriadenosti podľa piliera 2, čo tiež podlieha podmienkam, ktoré sa uplatňujú na pilier 2, a to na základe alternatívnych kritérií, konkrétne prekážok riešenia krízových situácií alebo uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti stratégie riešenia krízovej situácie, alebo rizikovosti danej inštitúcie.

(13)

MREL by mala inštitúciám a subjektom umožniť absorbovať straty očakávané pri riešení krízových situácií alebo prípadne v situácii, keď už nie sú životaschopné, a aby boli rekapitalizované po vykonaní opatrení stanovených v pláne riešenia krízovej situácie alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali na základe nimi zvolenej stratégie riešenia krízových situácií náležite zdôvodniť uloženú úroveň MREL a mali by danú úroveň preskúmať bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť akékoľvek zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ. Táto stanovená úroveň MREL by mala byť súčtom očakávanej sumy strát pri riešení krízových situácií zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje a rekapitalizáciu inštitúcie alebo subjektu a mala by inštitúcii alebo subjektu umožniť po riešení krízových situácií alebo po výkone právomocí na odpísanie alebo konverziu splniť jej požiadavky na vlastné zdroje nevyhnutné na to, aby jej bolo povolené vykonávať jej činnosti v rámci zvolenej stratégie riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal v dôsledku akýchkoľvek zmien vyplývajúcich z opatrení stanovených v pláne riešenia krízových situácií upraviť sumy rekapitalizácie smerom nadol alebo nahor.

(14)

Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť zvýšiť sumy rekapitalizácie na zabezpečenie dostatočnej dôvery trhu v inštitúciu alebo subjekt po vykonaní opatrení stanovených v pláne riešenia krízových situácií. Požadovaná úroveň vankúša dôvery trhu by mala umožniť inštitúcii alebo subjektu, aby mohla naďalej plniť podmienky na udelenie povolenia počas primeraného obdobia, a to aj tým, že sa inštitúcii alebo subjektu umožní kryť náklady týkajúce sa reštrukturalizácie jej činností po vyriešení krízových situácií, ako aj udržať dostatočnú dôveru trhu. Vankúš dôvery trhu by sa mal nastaviť tak, aby odkazoval na časť o požiadavke na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali upraviť úroveň vankúša dôvery trhu smerom nadol, ak na zabezpečenie dostatočnej dôvery trhu stačí nižšia úroveň, alebo smerom nahor, ak je na zabezpečenie toho, aby subjekt po opatreniach stanovených v pláne riešenia krízových situácií naďalej spĺňal podmienky pre udelenie povolenia počas primeraného obdobia, potrebná vyššia úroveň, ako aj na udržanie dostatočnej dôvery trhu.

(15)

V súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/1075 (8) by orgány pre riešenie krízových situácií mali preskúmať investorskú základňu, pokiaľ ide o nástroje MREL jednotlivých inštitúcií alebo subjektov. Ak držia významnú časť nástrojov MREL konkrétnej inštitúcie alebo subjektu retailoví investori, ktorí možno nedostali primerané informácie o príslušných rizikách, môže to samo osebe predstavovať prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Okrem toho, ak držia veľkú časť nástrojov MREL konkrétnej inštitúcie alebo subjektu iné inštitúcie alebo subjekty, mohli by systémové dôsledky odpísania alebo konverzie tiež predstavovať prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Ak orgán pre riešenie krízových situácií zistí prekážku riešiteľnosti krízovej situácie vyplývajúcu z veľkosti a povahy určitej investorskej základne, mal by danej inštitúcii alebo subjektu odporučiť, aby sa takouto prekážku zaoberala.

(16)

S cieľom zaistiť, aby retailoví investori neinvestovali nadmerne do určitých dlhových nástrojov, ktoré sú oprávnené pre MREL, by členské štáty mali zabezpečiť, aby minimálna nominálna hodnota takýchto nástrojov bola relatívne vysoká alebo aby investície do takýchto nástrojov nepredstavovali nadmernú časť portfólia investora. Táto požiadavka by sa mala uplatňovať len na nástroje emitované po dátume transpozície tejto smernice. Táto požiadavka nie je dostatočne pokrytá v smernici 2014/65/EÚ, a preto by sa jej plnenie malo presadzovať podľa smernice 2014/59/EÚ a nemali by ňou byť dotknuté pravidlá ochrany investorov ustanovené v smernici 2014/65/EÚ. Ak orgány pre riešenie krízových situácií pri výkone svojich úloh nájdu dôkazy týkajúce sa potenciálnych porušení smernice 2014/65/EÚ, mali by mať možnosť vymieňať si na účely presadzovania uvedenej smernice dôverné informácie s orgánmi pre dodržiavanie primeraného správania na trhu. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť ďalej obmedziť pre určitých investorov marketing a predaj určitých iných nástrojov.

(17)

S cieľom zlepšiť riešiteľnosť krízových situácií jednotlivých inštitúcií by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť uložiť MREL špecifickú pre jednotlivé inštitúcie na G-SII popri minimálnej požiadavke na TLAC stanovenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Táto MREL špecifická pre jednotlivé inštitúcie by sa mala uložiť vtedy, ak minimálna požiadavka na TLAC nestačí na absorbovanie strát a rekapitalizáciu G-SII v rámci zvolenej stratégie riešenia krízovej situácie.

(18)

Pri stanovení úrovne MREL by orgány pre riešenie krízových situácií mali zvážiť systémový význam inštitúcie alebo subjektu a potenciálny nepriaznivý vplyv jej zlyhania na finančnú stabilitu. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali zohľadniť potrebu rovnakých podmienok pre G-SII a iné podobné inštitúcie alebo subjekty so systémovým významom v rámci Únie. Teda MREL inštitúcií alebo subjektov, ktoré nie sú G-SII, ale ich systémový význam v rámci Únie je porovnateľný so systémovým významom G-SII, by sa nemala neprimerane líšiť od úrovne a zloženia MREL všeobecne stanovenej pre G-SII.

(19)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 inštitúcie alebo subjekty, ktoré sú identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by mali podliehať MREL len na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. To znamená, že subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by s cieľom splniť ich MREL mali mať povinnosť emitovať oprávnené nástroje a položky v prospech externých veriteľov ako tretích strán, na ktorých by sa vzťahovala záchrana pomocou vnútorných zdrojov, ak by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vstúpil do riešenia krízovej situácie.

(20)

Inštitúcie alebo subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by mali dodržiavať MREL na individuálnej úrovni. Potreby absorpcie a rekapitalizácie týchto inštitúcií alebo subjektov by mali byť vo všeobecnosti stanovené ich príslušnými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, prostredníctvom priameho alebo nepriameho nadobudnutia nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov týmito subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, emitovaných týmito inštitúciami alebo subjektmi a prostredníctvom ich odpísania alebo konverzie na nástroje vlastníctva v okamihu, keď tieto inštitúcie alebo subjekty už nie sú životaschopné. MREL, ktorá sa uplatňuje na inštitúcie alebo subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa ako taká mala uplatňovať spolu a konzistentne s požiadavkami uplatniteľnými na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši. Toto by malo umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií, aby vyriešili krízovú situáciu skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, bez toho, aby uplatnili riešenie krízovej situácie v prípade niektorých jej dcérskych spoločností, čím by sa zabránilo potenciálne rušivým účinkom na trh. Uplatňovanie MREL na inštitúcie a subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by malo byť v súlade so zvolenou stratégiou riešenia krízových situácií, najmä by nemalo zmeniť vlastnícky vzťah medzi inštitúciami alebo subjektmi a ich skupinou, ktorej krízová situácia sa rieši, po tom, ako boli tieto inštitúcie alebo subjekty rekapitalizované.

(21)

Ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť udeliť výnimku z uplatňovania MREL pre tie dcérske spoločnosti, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo im povoliť, aby MREL splnili kolateralizovanými zárukami medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami, ktoré sa môžu uplatniť vtedy, ak sú splnené časové podmienky rovnocenné s tými, ktoré umožňujú odpísanie alebo konverziu oprávnených záväzkov. Kolaterál, ktorý podporuje záruku, by mal byť vysoko likvidným kolaterálom s minimálnym trhovým a úverovým rizikom.

(22)

V nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje, že príslušné orgány môžu upustiť od uplatňovania niektorých požiadaviek na platobnú schopnosť a likviditu pre úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu („siete spolupracujúcich spoločností“), ak sú splnené určité osobitné podmienky. S cieľom zohľadniť špecifiká týchto sietí spolupracujúcich spoločností by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať aj možnosť udeliť výnimku z uplatňovania MREL, ktorá sa uplatňuje pre také úverové inštitúcie a ústredný orgán podľa podobných podmienok, aké sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ak sú úverové inštitúcie a ústredný orgán usadené v tom istom členskom štáte. Pri posudzovaní podmienok riešenia krízových situácií a v závislosti od prvkov mechanizmu solidarity by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať tiež možnosť zaobchádzať s úverovými inštitúciami a ústredným orgánom ako celkom. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali byť schopné zabezpečiť súlad s vonkajšou požiadavkou MREL skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celku, rôznymi spôsobmi v závislosti od prvkov mechanizmu solidarity každej skupiny, započítaním oprávnených záväzkov subjektov, od ktorých orgány pre riešenie krízových situácií vyžadujú, aby v súlade s plánom riešenia krízových situácií emitovali nástroje oprávnené na MREL mimo skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

(23)

Aby sa zabezpečila primeraná úroveň MREL na účely riešenia krízových situácií, orgánmi zodpovednými za stanovenie úrovne MREL by mali byť orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, čo je orgán pre riešenie krízových situácií hlavnej materskej spoločnosti, ako aj orgány pre riešenie krízových situácií iných subjektov skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Akékoľvek spory medzi orgánmi by mali podliehať právomoci Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9) s výhradou podmienok a obmedzení stanovených v tejto smernici.

(24)

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali primerane riešiť a napraviť akékoľvek porušenia minimálnej požiadavky na TLAC a MREL. Vzhľadom na to, že porušenie týchto požiadaviek by mohlo predstavovať prekážku riešiteľnosti krízových situácií inštitúcie alebo skupiny, existujúce postupy na odstraňovanie prekážok pre riešiteľnosť krízových situácií by sa mali skrátiť s cieľom vhodne riešiť každé porušenie požiadaviek. Orgány pre riešenie krízových situácií by takisto mali mať možnosť požadovať od inštitúcií alebo subjektov zmenu profilov splatnosti oprávnených nástrojov a položiek, ako aj pripraviť a vykonávať plány na obnovenie úrovne týchto požiadaviek. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť aj zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak sa domnievajú, že určitá inštitúcia alebo subjekt neplní požiadavky na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ, keď sa to posudzuje navyše k MREL.

(25)

V záujme zabezpečenia transparentného uplatňovania MREL by inštitúcie a subjekty mali podávať správy svojim príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií a mali by pravidelne sprístupňovať verejnosti svoje MREL, úrovne oprávnených záväzkov a záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ako aj zloženie týchto záväzkov vrátane ich profilu splatnosti a postavenia v bežnom insolvenčnom konaní. Pre inštitúcie alebo subjekty, ktoré podliehajú minimálnej požiadavke TLAC, by mala existovať konzistentnosť vo frekvencii podávania správ na účely dohľadu a zverejňovania MREL špecifickej pre jednotlivé inštitúcie, ako je ustanovené v tejto smernici, s tými správami, ktoré sú ustanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre minimálnu požiadavku TLAC. Hoci by v určitých prípadoch upresnených v tejto smernici mali byť pre konkrétne inštitúcie alebo subjekty možné úplné alebo čiastočné výnimky z povinností podávania správ a zverejňovania, takéto výnimky by nemali obmedzovať právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií požadovať informácie na účely plnenia svojich úloh podľa smernice 2014/59/EÚ v znení zmenenom touto smernicou.

(26)

Požiadavka zahrnúť zmluvné uznávanie účinkov nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov do dohôd alebo nástrojov vytvárajúcich záväzky, ktoré sa upravujú právom tretích krajín, by mala uľahčiť a zlepšiť proces použiteľnosti týchto záväzkov na záchranu pomocou vlastných zdrojov v prípade riešenia krízových situácií. Zmluvné dojednania, ak sú správne naformulované a všeobecne prijaté, môžu byť vhodným riešením v prípadoch cezhraničného riešenia krízových situácií, pokiaľ sa nevypracuje zákonný prístup podľa práva Únie alebo stimuly zvoliť právo členského štátu pre uzatváranie zmlúv, alebo pokiaľ sa vo všetkých jurisdikciách tretích krajín neprijmú zákonné rámce uznávania, ktoré umožnia efektívne cezhraničné riešenie krízových situácií. Dokonca aj keď sú zavedené zákonné rámce uznávania, zmluvné dojednania uznávaní by mali pomôcť zvýšiť informovanosť veriteľov podľa zmluvných dojednaní, ktoré neupravuje právo členského štátu, o možných opatreniach na riešenie krízových situácií s ohľadom na inštitúcie alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. Môžu však existovať prípady, keď je pre inštitúcie alebo subjekty prakticky neuskutočniteľné, aby zahrnuli tieto zmluvné podmienky do dohôd alebo nástrojov, ktoré vytvárajú určité záväzky, najmä záväzky, ktoré nie sú vylúčené z pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa smernice 2014/59/EÚ, kryté vklady alebo nástroje vlastných zdrojov.

Napríklad, za určitých okolností by sa mohlo považovať za prakticky neuskutočniteľné zahrnúť zmluvné uznávanie do zmlúv o povinnom poistení zodpovednosti za škodu v prípadoch, ak inštitúcia alebo subjekt nesmie podľa práva tretej krajiny zahrnúť takéto doložky do dohôd alebo nástrojov vytvárajúcich záväzky upravené právom danej tretej krajiny, keď inštitúcia alebo subjekt individuálne nemajú žiadnu právomoc meniť zmluvné podmienky, keďže tieto sú uložené medzinárodnými protokolmi alebo sú založené na medzinárodne dohodnutých štandardných podmienkach alebo vtedy, keď záväzok, na ktorý by sa vzťahovala podmienka zmluvného uznávania, je podmienený porušením zmluvy alebo vyplýva zo záruk, protizáruk alebo iných nástrojov používaných v rámci obchodných finančných operácií. Zamietnutie protistranou súhlasiť s tým, aby bola viazaná zmluvnou doložkou o uznaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by sa však samo osebe nemalo považovať za dôvod takejto neuskutočniteľnosti. EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktoré by prijala Komisia v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom presnejšie určiť prípady neuskutočniteľnosti. Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní týchto regulačných technických predpisov a zohľadnení dôkazov osobitostí príslušného trhu by mal stanoviť, ak to považuje za potrebné, kategórie záväzkov, v prípade ktorých by mohli existovať dôvody neuskutočniteľnosti. V uvedenom rámci by to mala byť práve inštitúcia alebo subjekt, ktorá by určili, či sa vloženie doložky o uznaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov do zmluvy alebo triedy zmlúv nedá prakticky uskutočniť. Inštitúcie a subjekty by mali poskytovať orgánom pre riešenie krízových situácií pravidelné aktualizácie, aby boli informované o pokroku pri plnení podmienok zmluvného uznávania.

V tejto súvislosti by inštitúcie a subjekty mali uviesť zmluvy alebo triedy zmlúv, pre ktoré sa vloženie doložky o uznaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov nedá uskutočniť a uviesť dôvod pre toto rozhodnutie. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali v primeranom časovom rámci posúdiť určenie inštitúcie alebo subjektu, že nie je prakticky možné zahrnúť zmluvné uznávanie do zmlúv o povinnom poistení zodpovednosti za škodu, a mali by konať tak, aby sa vyriešili akékoľvek chybné posúdenia a prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií, ktoré sú výsledkom toho, že zmluvné uznávanie nebolo zahrnuté. Na požiadanie orgánu pre riešenie krízových situácií by mali byť inštitúcie alebo subjekty pripravené svoje určenie zdôvodniť. Okrem toho na to, aby sa zabezpečila nedotknuteľnosť riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo subjektov, záväzky, pre ktoré nie sú zahrnuté príslušné zmluvné ustanovenia, by nemali byť oprávnené na MREL.

(27)

Je užitočné a potrebné upraviť právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné povinnosti inštitúcií a subjektov. Konkrétne, malo by byť možné pre orgán pre riešenie krízových situácií využiť túto právomoc skôr, ako sa začne riešiť krízová situácia určitej inštitúcie alebo subjektu, a to od okamihu určenia, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak nie je okamžite dostupné opatrenie súkromného sektora, ktoré by podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií zabránilo zlyhaniu danej inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom rámci, a ak využitie tejto právomoci sa považuje za potrebné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu. V uvedenom kontexte by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť vykonať túto právomoc, ak nie sú spokojné s navrhovaným riešením súkromného sektora, ktoré je okamžite dostupné. Právomoc pozastaviť určité zmluvné záväzky by tiež umožnila orgánom pre riešenie krízových situácií stanoviť, či je vyriešenie krízovej situácie vo verejnom záujme, vybrať najvhodnejšie nástroje riešenia krízovej situácie alebo zabezpečiť účinné uplatňovanie jedného alebo viacerých nástrojov riešenia krízovej situácie. Obdobie pozastavenia by malo byť obmedzené najviac na dva pracovné dni. Pozastavenie by mohlo pokračovať aj po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie, celkovo však môže trvať najviac dva pracovné dni.

(28)

Na to, aby sa právomoc pozastaviť určité zmluvné záväzky mohla využiť primeraným spôsobom, by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť zohľadniť okolnosti každého individuálneho prípadu a náležite určiť rozsah pozastavenia. Okrem toho by mali mať v jednotlivých prípadoch možnosť povoliť určité platby, a to najmä, avšak nie výlučne, administratívne výdavky dotknutej inštitúcie alebo subjektu. Malo by byť možné, aby sa právomoc na pozastavenie vzťahovala aj na oprávnené vklady. Orgány pre riešenie krízových situácií by však mali starostlivo posúdiť vhodnosť uplatnenia uvedenej právomoci pri určitých oprávnených vkladov, najmä krytých vkladov vo vlastníctve fyzických osôb, mikropodnikov a malých a stredných podnikov, pričom by mali posúdiť riziko spočívajúce v tom, že by uplatňovanie pozastavenia takýchto vkladov vážne narušilo fungovanie finančných trhov. Ak sa právomoc pozastaviť určité zmluvné záväzky vykoná vo vzťahu ku krytým vkladom, tieto vklady sa nepovažujú za nedostupné na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (10). S cieľom zabezpečiť, aby počas obdobia pozastavenia neboli vkladatelia vystavení finančným ťažkostiam, by členské štáty mali mať možnosť zabezpečiť, aby si vkladatelia mohli každý deň z účtu vybrať určitú sumu.

(29)

Počas obdobia pozastavenia by orgány pre riešenie krízových situácií mali, okrem iného na základe plánu riešenia krízovej situácie pre danú inštitúciu alebo subjekt, tiež zvážiť možnosť, že krízová situácia tejto inštitúcie alebo subjektu sa v konečnom dôsledku nezačne riešiť, ale sa zlikviduje podľa vnútroštátneho práva. V takých prípadoch by orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať opatrenia, ktoré považujú za primerané, s cieľom dosiahnuť adekvátnu koordináciu s relevantným vnútroštátnymi orgánmi a zabezpečiť, aby pozastavenie negatívne nevplývalo na účinnosť procesu likvidácie.

(30)

Právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania by sa nemala uplatňovať na povinnosti voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených podľa smernice 98/26/ES, alebo voči centrálnym bankám, centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie alebo centrálnym protistranám z tretej krajiny, ktoré uznal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“). Smernicou 98/26/ES sa znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. V záujme toho, aby sa zaistilo, že sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatnia v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov a systémov zúčtovania cenných papierov a ďalších účastníkov trhu, by sa smernica 2014/59/EÚ mala zmeniť, aby sa stanovilo, že opatrenie na predchádzanie kríze, pozastavenie povinnosti podľa článku 33a alebo opatrenie krízového riadenia by sa ako také nemali považovať za bežné insolvenčné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Žiadne ustanovenie smernice 2014/59/EÚ by však nemalo mať vplyv na fungovanie systému určeného podľa smernice 98/26/ES alebo práva na kolaterál zaručeného uvedenou smernicou.

(31)

Kľúčovým aspektom účinného riešenia krízových situácií je zabezpečenie toho, aby vtedy, keď sa začne riešiť krízová situácia inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, nemohli ich protistrany vo finančných zmluvách uzavrieť svoje pozície výhradne v dôsledku riešenia krízovej situácie daných inštitúcií alebo subjektov. Orgány pre riešenie krízových situácií by okrem toho mali mať právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania splniteľné na základe zmluvy s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, ako aj právomoc obmedziť na časovo obmedzené obdobie práva protistrán na konečné zúčtovanie, urýchlenie alebo ukončenie finančných zmlúv iným spôsobom. Uvedené požiadavky sa priamo nevzťahujú na zmluvy podľa práva tretej krajiny. Členské štáty by v prípade neexistencie zákonného rámca cezhraničného uznávania mali vyžadovať, aby inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) smernice 2014/59/EÚ zahrnuli do príslušných finančných zmlúv zmluvnú podmienku uznávajúcu, že zmluva môže podliehať výkonu právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií pozastaviť určité povinnosti týkajúce sa platby a dodania, obmedziť vynucovanie záložných práv alebo dočasne pozastaviť uplatňovanie práva na ukončenie zmluvy, a aby boli viazané požiadavkami článku 68 tak, ako keby sa finančná zmluva upravovala právom príslušného členského štátu. Takáto povinnosť by sa mala zabezpečiť v takom rozsahu, v akom zmluva patrí do rozsahu pôsobnosti uvedených ustanovení. Preto povinnosť vložiť zmluvnú doložku, pokiaľ ide o články 33a, 69, 70 a 71 smernice 2014/59/EÚ zmenenej touto smernicou, nevzniká napríklad v zmluvách s centrálnymi protistranami alebo prevádzkovateľmi systémov určených na účely smernice 98/26/ES, keďže v súvislosti s týmito zmluvami, aj keď sa riadia právom príslušného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií nemajú v uvedených článkoch právomoci.

(32)

Vyňatie špecifických záväzkov inštitúcií alebo subjektov z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo z právomoci pozastaviť určité povinnosti týkajúce sa platby a dodania, obmedziť vynucovanie záložných práv alebo dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ, by sa malo vzťahovať aj na záväzky vo vzťahu k centrálnym protistranám so sídlom v Únii a na centrálne protistrany z tretej krajiny uznané orgánom ESMA.

(33)

S cieľom zabezpečiť spoločné chápanie pojmov použitých v rôznych právnych nástrojoch je vhodné zaviesť do smernice 98/26/ES vymedzenia pojmov a koncepcie zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (11) týkajúce sa „centrálnej protistrany“ a „účastníka“.

(34)

Smernicou 98/26/ES sa znižuje riziko spojené s účasťou inštitúcií alebo subjektov v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. V odôvodnení 7 uvedenej smernice sa upresňuje, že členské štáty majú možnosť uplatňovať ustanovenia uvedenej smernice na svoje domáce inštitúcie, ktoré sa priamo podieľajú na systémoch, ktoré sa upravujú právom tretej krajiny, a na zabezpečenie záruky poskytnuté v súvislosti so zapojením do takýchto systémov. Vzhľadom na globálnu veľkosť a činnosti v rámci niektorých systémov, ktoré sa riadia zákonmi tretej krajiny, a zvýšenú účasť subjektov usadených v Únii na takýchto systémoch by Komisia mala preskúmať, ako členské štáty využívajú možnosť uvedenú v odôvodnení 7 uvedenej smernice, a posúdiť potrebu akýchkoľvek ďalších úprav uvedenej smernice, pokiaľ ide o takéto systémy.

(35)

S cieľom umožniť účinné uplatňovanie právomocí znižovať, odpisovať alebo konvertovať položky vlastných zdrojov bez porušenia ochranných opatrení týkajúcich sa veriteľov, ktoré sú uvedené v tejto smernici, by členské štáty mali zabezpečiť, aby mali pohľadávky vyplývajúce z položiek vlastných zdrojov v bežnom insolvenčnom konaní nižšie postavenie ako akékoľvek iné podriadené pohľadávky. S nástrojmi, ktoré sa ako vlastné zdroje uznali len čiastočne, by sa aj tak malo zaobchádzať ako s pohľadávkami vyplývajúcimi z vlastných zdrojov, a to v celej ich výške. Čiastočné uznanie by mohlo byť výsledkom napríklad uplatňovania ustanovení týkajúcich sa zachovania predchádzajúceho stavu, ktorými sa určitému nástroju čiastočne odoberá uznanie alebo výsledkom uplatňovania splátkového kalendára týkajúceho sa nástrojov Tier 2 v nariadení (EÚ) č. 575/2013.

(36)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie jednotných požiadaviek na rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(37)

S cieľom poskytnúť členským štátom primeraný čas na transpozíciu a uplatňovanie tejto smernice vo svojich vnútroštátnych právnych predpisov, mali by mať na to 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia jej účinnosti. Avšak ustanovenia tejto smernice týkajúce sa zverejňovania by sa mali uplatňovať od 1. januára 2024 s cieľom zabezpečiť, aby dostali inštitúcie a subjekty v celej Únii primeraný čas na dosiahnutie požadovanej úrovne MREL riadnym spôsobom,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2014/59/EÚ

Smernica 2014/59/EÚ sa mení takto:

1.

Článok 2 odsek 1 sa mení takto:

a)

bod 5 sa nahrádza takto:

„5.

„dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na účely uplatňovania článkov 7, 12, 17, 18, 45 až 45m, 59 až 62, 91 a 92 tejto smernice na skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, uvedené v bode 83b písm. b) tohto odseku, podľa potreby zahŕňa úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, samotný ústredný orgán a ich príslušné dcérske spoločnosti, pričom sa zohľadní spôsob, akým takéto skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, dodržiavajú článok 45e ods. 3 tejto smernice;

5a.

„významná dcérska spoločnosť“ je významná dcérska spoločnosť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 135 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“

b)

vkladá sa tento bod:

„68a.

„vlastný kapitál Tier 1“ je vlastný kapitál Tier 1 vypočítaný v súlade s článkom 50 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“

c)

v bode 70 sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare;

d)

bod 71 sa nahrádza takto:

„71.

„záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ sú záväzky a kapitálové nástroje, ktoré nie sú kvalifikované ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) a ktoré nie sú podľa článku 44 ods. 2 vylúčené z rámca nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

71a.

„oprávnené záväzky“ sú záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ktoré spĺňajú prípadne podmienky článku 45b alebo článku 45f ods. 2 písm. a) tejto smernice, a nástroje kapitálu Tier 2, ktoré spĺňajú podmienky článku 72a ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

71b.

„podriadené oprávnené nástroje“ sú nástroje, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou článku 72b odsekov 3 až 5 uvedeného nariadenia;“;

e)

vkladajú sa tieto body:

„83a.

„subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je:

a)

právnická osoba usadená v Únii, ktorá je v súlade s článkom 12 identifikovaná orgánom pre riešenie krízových situácií ako subjekt, v súvislosti s ktorým sa v pláne riešenia krízových situácií stanovujú opatrenia na riešenie krízovej situácie; alebo

b)

inštitúcia, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, v prípade ktorej sa plánom riešenia krízovej situácie vypracovaným podľa článku 10 tejto smernice stanovuje opatrenie na riešenie krízovej situácie.

83b.

„skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“ je:

a)

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jeho dcérske spoločnosti, ktoré nie sú:

i)

samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši;

ii)

dcérskymi spoločnosťami iných subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši; alebo

iii)

subjektmi usadenými v tretej krajine, ktoré nie sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s plánom riešenia krízovej situácie, ani ich dcérskymi spoločnosťami; alebo

b)

úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu a samotný ústredný orgán, ak aspoň jedna z týchto úverových inštitúcií alebo ústredný orgán je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a ich príslušné dcérske spoločnosti.

83c.

„globálna systémovo významná inštitúcia“ alebo „G-SII“ je G-SII vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 133 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“;

f)

dopĺňa sa tento bod:

„109.

„požiadavka na kombinovaný vankúš“ je požiadavka na kombinovaný vankúš podľa vymedzenia uvedeného v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ.“

2.

Článok 10 sa mení takto:

a)

v odseku 6 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Preskúmanie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa uskutoční po vykonaní opatrení na riešenie krízových situácií alebo po výkone právomocí uvedených v článku 59.

Pri stanovení lehôt uvedených v odseku 7 písm. o) a p) tohto článku a za okolností uvedených v treťom pododseku tohto odseku zohľadní orgán pre riešenie krízových situácií lehotu na splnenie požiadavky uvedenej v článku 104b smernice 2013/36/EÚ.“;

b)

v odseku 7 sa písmená o) a p) nahrádzajú takto:

„o)

požiadavky uvedené v článkoch 45e a 45f a termín na dosiahnutie tejto úrovne v súlade s článkom 45m;

p)

ak orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje článok 45b ods. 4, 5 alebo 7, lehotu na dosiahnutie súladu subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, podľa článku 45m;“

3.

Článok 12 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií významných pobočiek, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracovali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny zahŕňa opatrenia, ktoré sa majú prijať, pokiaľ ide o:

a)

materskú spoločnosť v Únii;

b)

dcérske spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sú usadené v Únii;

c)

subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) a d); a

d)

s výhradou hlavy VI dcérske spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sú usadené mimo Únie.

V súlade s opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v pláne riešenia krízovej situácie určia pre každú skupinu subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši.“;

b)

odsek 3 sa mení takto:

i)

písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

„a)

stanovia opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré sa majú prijať pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, v scenároch uvedených v článku 10 ods. 3, ako aj dôsledky týchto opatrení na riešenie krízovej situácie pre iné subjekty skupiny uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), a to pre materskú spoločnosť a dcérske inštitúcie;

aa)

ak skupinu tvorí viac ako jedna skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, stanovia opatrenia na riešenie krízovej situácie plánované v súvislosti so subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a dôsledky týchto opatrení na:

i)

iné subjekty skupiny, ktoré patria do rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

ii)

iné skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši;

b)

preskúma rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť a uplatniť nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci vzhľadom na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú usadené v Únii, vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia skupiny ako celku, samostatných oblastí obchodnej činnosti alebo činností, ktoré poskytujú viaceré subjekty skupiny, alebo konkrétnych subjektov skupiny alebo skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, riešenia krízových situácií treťou stranou, a identifikujú sa akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií;“;

ii)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

stanovia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tejto smernici, ktoré príslušné orgány pre riešenie krízových situácií zamýšľajú uplatňovať v súvislosti so subjektmi v rámci každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;“

4.

Článok 13 sa mení takto:

a)

v odseku 4 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Ak sa skupina skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, plánovanie opatrení na riešenie krízovej situácie uvedené v článku 12 ods. 3 písm. aa) sa zahrnie do spoločného rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku.“

b)

v odseku 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý je zodpovedný za dcérsku spoločnosť a ktorý nesúhlasí s plánom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, prijme vlastné rozhodnutie a prípadne identifikuje subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorá sa skladá zo subjektov v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré nesúhlasia, sa plne zdôvodní, uvedú sa v ňom dôvody nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov a príslušných orgánov pre riešenie krízových situácií. Každý orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.“

5.

Článok 16 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre orgány pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať subjekty skupiny v rámci bežného insolvenčného konania, alebo riešiť jej situáciu uplatnením nástrojov a vykonávaním právomocí riešenia krízových situácií pokiaľ ide o subjekty skupiny a zároveň v najväčšej možnej miere zabrániť akýmkoľvek významným nepriaznivým dôsledkom pre finančné systémy členských štátov, v ktorých sa subjekty skupiny alebo pobočky nachádzajú, alebo iných členských štátov alebo Únie, a to aj pri širšej finančnej nestabilite alebo udalostiach zasahujúcich celý systém s cieľom zabezpečiť pokračovanie kľúčových funkcií, ktoré tieto subjekty skupiny vykonávajú, ak ich možno ľahko a včas oddeliť, alebo použitím iných prostriedkov.

Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny včas informujú EBA vždy, keď sa krízová situácia skupiny nepovažuje za riešiteľnú.“

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„4.   Členské štáty zabezpečia v prípade skupiny, ktorá sa skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, aby orgány uvedené v odseku 1 posúdili riešiteľnosť krízových situácií každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s týmto článkom.

Posúdenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa vykoná navyše k posúdeniu riešiteľnosti krízovej situácie celej skupiny a v rámci rozhodovacieho postupu ustanoveného v článku 13.“

6.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 16a

Právomoc zakázať určité rozdeľovanie výnosov

1.   Ak sa subjekt nachádza v situácii, že spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše ku každej z požiadaviek uvedených v článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, nespĺňa však túto požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše k požiadavkám uvedeným v článkoch 45c a 45d tejto smernice, ak sa vypočítavajú v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a) tejto smernice, orgán pre riešenie krízovej situácie daného subjektu má v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku právomoc zakázať subjektu rozdeľovanie výnosov vyššie ako maximálna rozdeliteľná suma súvisiaca s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky („M-MDA“) vypočítanou v súlade s odsekom 4 tohto článku, a to prostredníctvom niektorého z týchto úkonov:

a)

vykonať rozdeľovanie výnosov v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1;

b)

vytvoriť povinnosť uhradiť pohyblivú odmenu alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, alebo uhradiť pohyblivú odmenu, ak povinnosť úhrady vznikla v čase, keď subjekt nespĺňal požiadavky na kombinovaný vankúš; alebo

c)

uskutočňovať platby z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1.

Ak sa subjekt ocitne v situácii uvedenej v prvom pododseku, bezodkladne to oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   V situácii uvedenej v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií subjektu po porade s príslušným orgánom posúdi bez zbytočného meškania, či má vykonať právomoc uvedenú v odseku 1, pri zohľadnení všetkých týchto prvkov:

a)

dôvod, trvanie a závažnosť zlyhania a jeho vplyv na riešiteľnosť krízovej situácie;

b)

vývoj finančnej situácie subjektu a pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti, môže splniť podmienku uvedenú v článku 32 ods. 1 písm. a);

c)

vyhliadky, že tento subjekt dokáže zabezpečiť súlad s požiadavkami uvedenými v odseku 1 v primeranom čase;

d)

ak subjekt nedokáže nahradiť záväzky, ktoré viac nespĺňajú kritériá oprávnenosti alebo splatnosti stanovené v článkoch 72b a 72c nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v článku 45b alebo článku 45f ods. 2 tejto smernice, ak je táto neschopnosť idiosynkratická alebo je zapríčinená narušením celého trhu;

e)

či je vykonávanie právomoci uvedenej v odseku 1 najvhodnejším a najprimeranejším prostriedkom na riešenie situácie subjektu, zohľadňujúc jeho potenciálny vplyv na podmienky financovania a riešiteľnosť krízovej situácie dotknutého subjektu.

Orgán pre riešenie krízových situácií opätovne posúdi, či je potrebné opakovať výkon právomoci uvedenej v odseku 1 aspoň raz za mesiac, pokiaľ je daný subjekt v situácii uvedenej v odseku 1.

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že subjekt je stále v situácii uvedenej v odseku 1 deväť mesiacov po tom, ako daný subjekt takúto situáciu oznámil, orgán pre riešenie krízových situácií vykoná po konzultácii s príslušným orgánom právomoc uvedenú v odseku 1, okrem prípadov, keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

a)

k zlyhaniu došlo z dôvodu vážneho narušenia fungovania finančných trhov, čo vedie k rozsiahlemu stresu na finančných trhoch vo viacerých segmentoch finančných trhov;

b)

narušenie uvedené v písmene a) vedie nielen k zvýšenej cenovej volatilite nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov subjektu alebo k zvýšeným nákladom pre subjekt, ale má za následok úplné alebo čiastočné uzavretie trhov, čo znemožňuje danému subjektu emitovať nástroje vlastných zdrojov a nástroje oprávnených záväzkov na uvedených trhoch;

c)

uzavretie trhu uvedené v písmene b) sa pozoruje nielen pre príslušný subjekt, ale aj pre niekoľko ďalších subjektov;

d)

narušenie uvedené v písmene a) znemožňuje danému subjektu emitovať nástroje vlastných zdrojov a nástroje oprávnených záväzkov v objeme dostatočnom na nápravu zlyhania; alebo

e)

výkon právomoci uvedenej v odseku 1 vedie k vedľajším účinkom v časti bankového sektora, čo by mohlo potencionálne ohroziť finančnú stabilitu.

Ak sa uplatní výnimka uvedená v prvom pododseku, orgán pre riešenie krízových situácií informuje príslušný orgán o svojom rozhodnutí a písomne vysvetlí motívy svojho rozhodnutia.

Orgán pre riešenie krízových situácií každý mesiac opakovane posúdi, či sa uplatňuje výnimka uvedená v prvom pododseku.

4.   Hodnota M-MDA sa získa vynásobením sumy vypočítanej podľa odseku 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. Hodnota M-MDA sa zníži o akúkoľvek sumu vyplývajúcu z ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c).

5.   Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 vynásobiť, je zložená z:

a)

akýchkoľvek predbežných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, po odpočítaní akejkoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby vyplývajúcej z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c) tohto článku;

plus

b)

akýchkoľvek koncoročných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, po odpočítaní akejkoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby vyplývajúcej z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c) tohto článku;

mínus

c)

sumy, ktoré by boli splatné formou dane, ak by sa položky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku nevyplatili.

6.   Koeficient uvedený v odseku 4 sa vypočíta takto:

a)

ak vlastný kapitál Tier 1 držaný subjektom, ktorý sa nepoužije na splnenie ktorejkoľvek z požiadaviek stanovených v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, je v prvom (t. j. najnižšom) kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient sa rovná 0;

b)

ak vlastný kapitál Tier 1 držaný subjektom, ktorý sa nepoužije na splnenie ktorejkoľvek z požiadaviek stanovených v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, je v druhom kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient sa rovná 0,2;

c)

ak vlastný kapitál Tier 1 držaný subjektom, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek stanovených v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, je v treťom kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient sa rovná 0,4;

d)

ak vlastný kapitál Tier 1 držaný subjektom, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek stanovených v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, je vo štvrtom (t. j. najvyššom) kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient sa rovná 0,6.

Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na kombinovaný vankúš sa vypočíta takto:

Formula

Formula

kde „Qn“ = poradové číslo príslušného kvartilu.“

7.

Článok 17 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie subjektu vykonaného v súlade s článkami 15 a 16 členské štáty zabezpečia, že ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že existujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie tohto subjektu, tento orgán pre riešenie krízových situácií toto konštatovanie písomne oznámi danému subjektu, príslušnému orgánu a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky.“;

b)

odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3.   Do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia vykonaného v súlade s odsekom 1 subjekt navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v tomto oznámení.

Subjekt navrhne do dvoch týždňov od dátumu doručenia oznámenia v súlade s odsekom 1 tohto článku orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia a harmonogram ich vykonania, aby sa zabezpečilo, že subjekt dodržiava článok 45e alebo 45f tejto smernice a požiadavku na kombinovaný vankúš, ak je podstatná prekážka riešiteľnosti krízových situácií zapríčinená jednou z týchto situácií:

a)

subjekt spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše ku každej požiadavke uvedenej v článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, nespĺňa však požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše k požiadavkám uvedeným v článkoch 45c a 45d tejto smernice, ak sú vypočítané v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a) tejto smernice; alebo

b)

subjekt nespĺňa požiadavky uvedené v článkoch 92a a 494 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo požiadavky uvedené v článkoch 45c a 45d tejto smernice.

V harmonograme na vykonávanie opatrení navrhovaných podľa druhého pododseku sa zohľadnia dôvody predmetnej podstatnej prekážky.

Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom posúdi, či sa opatreniami navrhnutými podľa prvého a druhého pododseku účinne rieši alebo odstraňuje predmetná podstatná prekážka.

4.   Keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že opatreniami navrhovanými subjektom v súlade s odsekom 3 sa predmetné prekážky účinne neobmedzujú alebo neodstraňujú, uloží subjektu priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu povinnosť prijať alternatívne opatrenia, ktorými sa tento cieľ môže dosiahnuť, a písomne ich oznámi danému subjektu, ktorý v lehote jedného mesiaca navrhne plán, ako tieto opatrenia splní.

Pri určovaní alternatívnych opatrení orgán pre riešenie krízových situácií preukáže, že opatrenia navrhované subjektom by neboli schopné odstrániť prekážky brániace riešeniu krízovej situácie a že navrhované alternatívne opatrenia sú primerané na ich odstránenie. Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadní ohrozenie, ktoré uvedené prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie predstavujú pre finančnú stabilitu a dôsledky opatrení na obchodnú činnosť subjektu, jeho stabilitu a schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo.“;

c)

odsek 5 sa mení takto:

i)

v písmenách a), b), d), e), g) a h) sa slovo „inštitúcia“ nahrádza slovom „subjekt“ v príslušnom tvare;

ii)

vkladá sa toto písmeno:

„ha)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice predložili plán na obnovenie dodržiavania súladu s požiadavkami článku 45e alebo 45f tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne s požiadavkou na kombinovaný vankúš a s požiadavkami uvedenými v článku 45e alebo 45f tejto smernice vyjadrenými ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície uvedenej v článkoch 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013;“;

iii)

písmená i), j) a k) sa nahrádzajú takto:

„i)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) emitovali oprávnené záväzky s cieľom splniť požiadavky článku 45e alebo článku 45f;

j)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) prijali iné kroky na splnenie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45e alebo článku 45f, najmä aby sa pokúsili opätovne prerokovať každý oprávnený záväzok, nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroj kapitálu Tier 2, ktorý emitovali, s cieľom zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať takýto záväzok alebo nástroj vykonalo podľa práva jurisdikcie, ktorá sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj;

ja)

požadovať, aby na účely zabezpečenia neustáleho dodržiavania článku 45e alebo článku 45f inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zmenili profil splatnosti:

i)

nástrojov vlastných zdrojov po získaní súhlasu príslušného orgánu, a

ii)

oprávnených záväzkov uvedených v článku 45b a v článku 45f ods. 2 písm. a);

k)

ak je subjekt dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, požadovať, aby holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na výkon kontroly nad subjektom, ak je to potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie subjektu a na zamedzenie uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí uvedených v hlave IV s nepriaznivým vplyvom na nefinančnú časť skupiny.“;

d)

odsek 7 sa nahrádza takto:

„7.   Skôr než sa určí akékoľvek opatrenie uvedené v odseku 4, orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a prípadne aj určeným vnútroštátnym orgánom makroprudenciálneho dohľadu náležite zváži potenciálny vplyv týchto opatrení na konkrétny subjekt, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Únii ako celku.“

8.

V článku 18 sa odseky 1 až 7 nahrádzajú takto:

„1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s kolégiom dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, zvážia posúdenie vyžadované podľa článku 16 v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a prijmú všetky náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatňovaní opatrení určených v súlade s článkom 17 ods. 4 vo vzťahu ku všetkým skupinám, ktorých krízová situácia sa rieši, a ich dcérskym spoločnostiam, ktoré sú subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 a sú súčasťou skupiny.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pripraví správu a predloží ju materskej spoločnosti v Únii, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré ju poskytnú dcérskym spoločnostiam spadajúcim do ich právomoci, a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky. Správa sa pripraví po konzultácii s príslušnými orgánmi a zanalyzujú sa v nej podstatné prekážky účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine a aj vo vzťahu k skupinám, ktorých krízová situácia sa rieši, ak sa skupina skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. V správe sa zváži vplyv na obchodný model skupiny a odporučia sa akékoľvek primerané a cielené opatrenia, ktoré sú podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok.

Ak je prekážka riešiteľnosti krízových situácií skupiny zapríčinená situáciou subjektu skupiny uvedenej v článku 17 ods. 3 druhom pododseku, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi svoje hodnotenie tejto prekážky materskej spoločnosti v Únii po tom, ako uskutočnil konzultácie s orgánom pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych inštitúcií.

3.   Materská spoločnosť v Únii môže do štyroch mesiacov od prijatia správy predložiť pripomienky a navrhnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe.

Ak sú prekážky, ktoré sa identifikovali v správe, zapríčinené situáciou subjektu skupiny uvedenej v článku 17 ods. 3 druhom pododseku tejto smernice, materská spoločnosť v Únii navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny do dvoch týždňov od dátumu doručenia oznámenia v súlade s druhým pododsekom odseku 2 tohto článku možné opatrenia a harmonogram ich vykonania, aby sa zabezpečilo, že subjekt skupiny splní požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f tejto smernice, vyjadrené ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne požiadavku na kombinovaný vankúš a požiadavky uvedené v článkoch 45e a 45f tejto smernice vyjadrené ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície uvedenej v článkoch 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

V harmonograme na vykonávanie opatrení navrhovaných podľa druhého pododseku sa zohľadnia dôvody predmetnej podstatnej prekážky. Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom posúdi, či sa týmito opatreniami účinne rieši alebo odstraňuje predmetná podstatná prekážka.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, orgánu EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií týkajúce sa identifikovania podstatných prekážok, a v prípade potreby posúdenia opatrení navrhovaných materskou spoločnosťou v Únii a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takéto prekážky, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

5.   Spoločné rozhodnutie sa dosiahne do štyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskou spoločnosťou v Únii. Ak materská spoločnosť v Únii nepredloží žiadne pripomienky, spoločné rozhodnutie sa prijme do jedného mesiaca od uplynutia štvormesačnej lehoty uvedenej v prvom pododseku odseku 3.

Spoločné oznámenie týkajúce sa prekážky riešiteľnosti krízových situácií, ktorá je zapríčinená situáciou uvedenou v článku 17 ods. 3 druhom pododseku, sa dosiahne do dvoch týždňov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskou spoločnosťou v Únii v súlade s odsekom 3.

Spoločné rozhodnutie je odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne materskej spoločnosti v Únii.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 druhým odsekom písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v príslušnej lehote uvedenej v odseku 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny.

Toto rozhodnutie je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny.

6a.   V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v príslušnej lehote uvedenej v odseku 5 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií príslušného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prijme svoje rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady orgánov pre riešenie krízových situácií iných subjektov tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Príslušný orgán pre riešenie krízových situácií poskytne rozhodnutie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

7.   Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, prijmú vlastné rozhodnutia o vhodných opatreniach, ktoré majú prijať dcérske spoločnosti individuálne v súlade s článkom 17 ods. 4.

Toto rozhodnutie je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie sa poskytne dotknutej dcérskej spoločnosti a subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a ak sú rôzne, orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu dcérskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií.“

9.

V článku 32 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenia orgánu vykonávajúceho dohľad vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 ods. 2 prijaté vo vzťahu k danej inštitúcii by zabránili zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte;“

10.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 32a

Podmienky riešenia krízovej situácie pre ústredný orgán a úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, keď táto skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa ako celok podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.

Článok 32b

Insolvenčné konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom, na ktoré sa nevzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie

Členské štáty zabezpečia, aby sa inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), v súvislosti s ktorými sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieva, že podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) sú splnené, avšak opatrenie na riešenie krízovej situácie by nebolo vo verejnom záujme v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. c), zlikvidovali riadnym spôsobom v súlade s príslušným vnútroštátnym právom.“

11.

V článku 33 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ak daný subjekt spĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.

3.   Ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, plán riešenia krízovej situácie stanoví, že sprostredkujúca finančná holdingová spoločnosť je identifikovaná ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti. Členské štáty zabezpečia, že orgány pre riešenie krízových situácií neprijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.

4.   S výhradou odseku 3 tohto článku a bez ohľadu na skutočnosť, že subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) nespĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1, platí, že orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

subjekt je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;

b)

jedna alebo viac dcérskych spoločností subjektu, ktoré sú inštitúciami, ale nie subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1;

c)

aktíva a záväzky dcérskych spoločností uvedených v písmene b) sú také, že zlyhanie týchto dcérskych spoločností ohrozuje skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celok a opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt je potrebné buď na riešenie krízových situácií tých dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo na riešenie krízových situácií príslušnej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celku.“

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 33a

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali po konzultácií s príslušnými orgánmi, ktoré reagujú včas, právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

bolo konštatované, že inštitúcia alebo subjekt zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú podľa článku 32 ods. 1 písm. a);

b)

nie je k dispozícii žiadne okamžite dostupné opatrenie súkromného sektora uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b), ktoré by zabránilo zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu;

c)

výkon právomoci na pozastavenie sa považuje za potrebný na zabránenie ďalšieho zhoršenia finančných podmienok inštitúcie alebo subjektu; a

d)

výkon právomoci na pozastavenie je:

i)

nevyhnutný na dosiahnutie konštatovania uvedeného v článku 32 ods. 1 písm. c); alebo

ii)

nevyhnutný na vybratie vhodných opatrení na riešenie krízovej situácie alebo na zabezpečenie účinného uplatňovania jedného alebo viacerých nástrojov riešenia krízovej situácie.

2.   Právomoc uvedená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania voči:

a)

systémom a prevádzkovateľom systémov, ktoré sú určené v súlade so smernicou 98/26/ES;

b)

centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaných orgánom ESMA podľa článku 25 uvedeného nariadenia;

c)

centrálnym bankám.

Orgány pre riešenie krízových situácií stanovia rozsah právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku so zreteľom na okolnosti každého prípadu. Orgány pre riešenie krízových situácií predovšetkým starostlivo posúdia vhodnosť predĺženia pozastavenia oprávnených vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/49/EÚ, najmä krytých vkladov v držbe fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov.

3.   Členské štáty môžu ustanoviť, aby v prípade, že sa právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vykonáva vo vzťahu k oprávneným vkladom, orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume týchto vkladov.

4.   Obdobie pozastavenia podľa odseku 1 je čo najkratšie a neprekročí minimálne časové obdobie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za nevyhnutné na účely uvedené v odseku 1 písm. c) a d), a v žiadnom prípade nepresiahne obdobie od zverejnenia oznámenia o pozastavení podľa odseku 8 do polnoci v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií inštitúcie alebo subjektu na konci obchodného dňa nasledujúceho po dni zverejnenia.

Po uplynutí obdobia pozastavenia uvedeného v prvom pododseku pozastavenie stráca účinnosť.

5.   Pri vykonávaní právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov a posúdia existujúce vnútroštátne pravidlá, ako aj právomoci dohľadu a súdnej moci, na ochranu práv veriteľov a rovnosť zaobchádzania s veriteľmi v bežnom insolvenčnom konaní. Orgány pre riešenie krízových situácií predovšetkým zohľadňujú prípadné uplatňovanie vnútroštátneho insolvenčného konania na danú inštitúciu alebo subjekt ako dôsledok konštatovania v článku 32 ods. 1 písm. c) a príjmu opatrenia, ktoré považujú za vhodné, s cieľom zabezpečiť primeranú koordináciu s vnútroštátnymi administratívnymi alebo súdnymi orgánmi.

6.   Ak sú zmluvné povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania pozastavené podľa odseku 1, na rovnaký čas sa pozastavia aj zmluvné povinnosti akejkoľvek protistrany týkajúce sa platieb alebo dodania.

7.   Povinnosť týkajúca sa platieb alebo dodania, ktorá by sa splniť počas obdobia pozastavenia, sa vykoná bezodkladne po skončení tohto obdobia.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovali inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a orgány uvedené v článku 83 ods. 2 písm. a) až h) o výkone právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku po konštatovaní, že daná inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), a pred prijatím rozhodnutia o riešení krízových situácií.

Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní alebo zaistí zverejnenie príkazu alebo nástroja, ktorými sa pozastavujú záväzky podľa tohto článku, a podmienky a lehota pozastavenia prostriedkami uvedenými v článku 83 ods. 4.

9.   Týmto článkom nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva členských štátov, ktoré priznávajú právomoci pozastaviť povinnosti inštitúcií a subjektov uvedených v odseku 1 tohto článku týkajúce sa platieb alebo dodania pred konštatovaním, že tieto inštitúcie alebo subjekty zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú podľa článku 32 ods. 1 písm. a), alebo pozastaviť povinnosti inštitúcií alebo subjektov, ktoré sa majú zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania a ktoré presahujú rozsah a trvanie stanovené v tomto článku, týkajúce sa platieb alebo dodania. Tieto právomoci sa vykonávajú v súlade s rozsahom, trvaním a za podmienok stanovených v príslušnom vnútroštátnom práve. Podmienkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté podmienky týkajúce sa takejto právomoci pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby vtedy, keď orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) podľa odseku 1 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť počas uvedeného pozastavenia právomoc:

a)

obmedziť zabezpečeným veriteľom uvedenej inštitúcie alebo subjektu výkon akékoľvek záložné právo v súvislosti s akýmikoľvek aktívami danej inštitúcie alebo subjektu počas rovnako dlhého obdobia, pričom v tomto prípade sa uplatňuje článok 70 ods. 2, 3 a 4; a

b)

pozastaviť práva ktorejkoľvek zmluvnej strany zmluvy s touto inštitúciou alebo subjektom na ukončenie, a to počas rovnako dlhého obdobia, pričom v tomto prípade sa uplatňuje článok 71 ods. 2 až 8.

11.   V prípade, že po konštatovaní, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), uplatnil orgán pre riešenie krízových situácií právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania za okolností stanovených v odseku 1 alebo 10 tohto článku, a ak sa následne prijalo opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k danej inštitúcii alebo subjektu, orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje svoje právomoci podľa článku 69 ods. 1, 70 ods. 1 alebo článku 71 ods. 1 vo vzťahu k danej inštitúcii alebo subjektu.“

13.

Článok sa 36 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa výraz „kapitálové nástroje“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59“ v príslušnom tvare;

b)

odsek 4 sa mení takto:

i)

výraz „kapitálové nástroje“ v príslušnom tvare sa nahrádza výrazom „kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59“ v príslušnom tvare;

ii)

v písmene d) sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare;

c)

v odsekoch 5, 12 a 13 sa výraz „kapitálové nástroje“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59“ v príslušnom tvare.

14.

Článok 37 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa výraz „kapitálové nástroje“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „kapitálové nástroje a oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare;

b)

v odseku 10 písm. a) sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare.

15.

Článok 44 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa mení takto:

i)

písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)

záväzky so zostávajúcou dobou splatnosti menej ako sedem dní voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených na účely smernice 98/26/ES alebo ich účastníkom a vyplývajúce z účasti v takomto systéme, alebo centrálnym protistranám povoleným v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaných orgánom ESMA podľa článku 25 uvedeného nariadenia;“;

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„h)

záväzky voči inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, bez toho, aby boli oni samotné subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, bez ohľadu na ich splatnosti okrem prípadov, keď majú uvedené záväzky postavenie nižšie ako bežné nezabezpečené záväzky podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa upravuje bežné insolvenčné konanie, uplatniteľných v deň transpozície tejto smernice v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje daná výnimka, orgán pre riešenie krízových situácií príslušnej dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, posúdi, či suma nástrojov, ktoré sú v súlade s článkom 45f ods. 2 stačí na podporu vykonávania uprednostnenej stratégie riešenia krízových situácií.“;

iii)

v piatom pododseku sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare;

b)

v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Orgány pre riešenie krízových situácií starostlivo posúdia, či záväzky voči inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, bez toho, aby boli oni samotné subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a ktoré nie sú vylúčené z uplatňovania právomocí na odpísanie a konverziu podľa odseku 2 písm. h) tohto článku, by sa mali vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť na základe písmen a) až d) prvého pododseku tohto odseku, aby sa zabezpečilo účinné vykonanie stratégie riešenia krízových situácií.

Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určitý záväzok použiteľný pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov alebo triedu záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov podľa tohto odseku, rozsah odpísania alebo konverzie uplatnený na iné záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov sa môže zvýšiť, aby sa zohľadnili takéto vylúčenia, a to za predpokladu, že rozsah odpísania a konverzie uplatnenej na iné záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov dodržiava zásadu uvedenú v článku 34 ods. 1 písm. g).“;

c)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určitý záväzok použiteľný pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov alebo triedu záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov podľa tohto článku a straty, ktoré by znášali tieto záväzky, neboli prenesené v celom rozsahu na iných veriteľov, z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže poskytnúť príspevok inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, na jeden alebo oba tieto ciele:

a)

pokryť všetky straty, ktoré neboli absorbované záväzkami použiteľnými pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, a obnoviť čistú hodnotu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na nulu v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. a);

b)

kúpiť akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo kapitálové nástroje v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, s cieľom rekapitalizovať inštitúciu v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. b).“;

d)

v odseku 5 písm. a) sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare.

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 44a

Predaj podriadených oprávnených záväzkov retailovým klientom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby predávajúci oprávnených záväzkov, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, s výnimkou podmienky uvedenej v článku 72a ods. 1 písm. b) a v článku 72b ods. 3 až 5 uvedeného nariadenia, predal takéto záväzky retailovým klientom vymedzeným v článku 4 ods. 1 bode 11 smernice 2014/65/EÚ, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

predávajúci vykonal test vhodnosti v súlade s článkom 25 ods. 2 smernice 2014/65/EÚ;

b)

predávajúci je na základe testu uvedeného v písmene a) presvedčený, že takéto oprávnené záväzky sú pre konkrétneho retailového klienta vhodné;

c)

predávajúci zaznamenal test vhodnosti v súlade s článkom 25 ods. 6 smernice 2014/65/EÚ.

Bez ohľadu na prvý pododsek môžu členské štáty rozhodnúť, že podmienky stanovené v písmenách a) až c) uvedeného pododseku sa uplatňujú na predávajúcich iných nástrojov, ktoré sa kvalifikujú ako vlastné zdroje alebo záväzky použiteľné na záchranu pomocou vnútorných zdrojov.

2.   Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a portfólio finančných nástrojov konkrétneho retailového klienta v čase nákupu nepresahuje 500 000 EUR, predávajúci na základe informácií poskytnutých týmto klientom v súlade s odsekom 3 zabezpečí, aby v čase nákupu boli splnené obidve tieto podmienky:

a)

retailový klient neinvestuje celkovú sumu presahujúcu 10 % svojho portfólia finančných nástrojov do záväzkov uvedených v odseku 1;

b)

prvotná investícia do jedného alebo viacerých nástrojov záväzkov uvedených v odseku 1 je aspoň 10 000 EUR.

3.   Retailový klient poskytne predávajúcemu presné informácie o svojom portfóliu finančných nástrojov vrátane všetkých investícií do záväzkov uvedených v odseku 1.

4.   Na účely odsekov 2 a 3 zahŕňa portfólio finančných nástrojov retailového klienta hotovostné vklady a finančné nástroje, ale nezahŕňa žiadne finančné nástroje, ktoré boli poskytnuté ako kolaterál.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 smernice 2014/65/EÚ, a odchylne od požiadaviek stanovených v tomto článku v odsekoch 1 až 4, môžu členské štáty stanoviť pre záväzky uvedené v odseku 1 minimálnu nominálnu hodnotu aspoň 50 000 EUR, pričom zohľadnia trhové podmienky a prax daného členského štátu, ako aj existujúce opatrenia na ochranu spotrebiteľov v jurisdikcii daného členského štátu.

6.   Ak hodnota všetkých aktív subjektov uvedených v článku 1 ods. 1, ktoré sú usadené v členskom štáte a podliehajú požiadavkám uvedeným v článku 45e, nepresiahne 50 miliárd EUR, môže daný členský štát odchylne od požiadaviek stanovených v odsekoch 1 až 5 tohto článku uplatňovať len požiadavku stanovenú v odseku 2 písm. b) tohto článku.

7.   Členské štáty nemusia uplatňovať tento článok na záväzky uvedené v odseku 1 emitované pred 28. decembrom 2020.“

17.

Článok 45 sa nahrádza týmito článkami:

„Článok 45

Uplatňovanie a výpočet minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) nepretržite spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, keď sa to vyžaduje v tomto článku a článkoch 45a až 45i a v súlade s týmito článkami.

2.   Požiadavka uvedená v odseku 1 tohto článku sa vypočíta v súlade s článkom 45c ods. 3, 5 alebo 7, podľa toho, ktorý je relevantný, ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov a vyjadrí sa ako percentuálny podiel:

a)

z celkovej hodnoty rizikovej expozície príslušného subjektu podľa odseku 1 tohto článku vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

b)

z veľkosti celkovej expozície príslušného subjektu podľa odseku 1 tohto článku vypočítanej v súlade s článkami 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 45a

Výnimka z minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Bez ohľadu na článok 45 orgány pre riešenie krízových situácií oslobodia hypotekárne úverové inštitúcie financované z krytých dlhopisov, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú prijímať vklady, od požiadavky stanovenej v článku 45 ods. 1 pod podmienku, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

tieto inštitúcie sa zlikvidujú vo vnútroštátnych insolvenčných konaniach alebo v iných druhoch konaní, ktoré sú ustanovené pre tieto inštitúcie a uplatňujú sa v súlade s článkom 38, 40 alebo 42; a

b)

konaniami uvedenými v písmene a) sa zabezpečí, aby veritelia týchto inštitúcií, v relevantných prípadoch vrátane držiteľov krytých dlhopisov, znášali straty spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií.

2.   Inštitúcie, ktoré sú oslobodené od požiadavky stanovenej v článku 45 ods. 1, nie sú súčasťou konsolidácie v zmysle článku 45e ods. 1.

Článok 45b

Oprávnené záväzky v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši

1.   Záväzky sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, len v prípade, ak spĺňajú podmienky uvedené v týchto článkoch nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

a)

v článku 72a;

b)

v článku 72b, s výnimkou odseku 2 písm. d); a

c)

v článku 72c.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak sa v tejto smernici odkazuje na požiadavky uvedené v článku 92a alebo článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, oprávnené záväzky na účely uvedených článkov pozostávajú z oprávnených záväzkov vymedzených v článku 72k uvedeného nariadenia a určených v súlade s druhou časťou hlavou I kapitolou 5a uvedeného nariadenia.

2.   Záväzky, ktoré vyplývajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi, ako sú napríklad štruktúrované cenné papiere, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku, s výnimkou článku 72a ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov iba vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

istina záväzku vyplývajúceho z dlhového nástroja je známa v čase emisie, je pevná alebo sa zvyšuje a nie je ovplyvnená prvkom vloženého derivátu a celkovú sumu záväzku vyplývajúceho z dlhového nástroja vrátane vloženého derivátu, možno oceňovať denne so zreteľom na aktívny a likvidný obojsmerný trh pre ekvivalentný nástroj bez kreditného rizika v súlade s článkami 104 a 105 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; alebo

b)

dlhový nástroj zahŕňa zmluvnú podmienku, ktorou sa upresňuje, že hodnota pohľadávky v prípadoch platobnej neschopnosti emitenta a riešenia krízovej situácie emitenta je pevná alebo sa zvyšuje a nepresahuje pôvodne splatenú sumu záväzku.

Dlhové nástroje uvedené v prvom pododseku vrátane ich vložených derivátov nepodliehajú žiadnej dohode o čistom zúčtovaní a na ocenenie takýchto nástrojov sa nevzťahuje článok 49 ods. 3.

Záväzky uvedené v prvom pododseku sa zahŕňajú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov len pokiaľ ide o tú časť záväzku, ktorá zodpovedá sume istiny uvedenej v písmene a) uvedeného pododseku alebo pevnej alebo zvyšujúcej sa sume v zmysle písmena b) uvedeného pododseku.

3.   Ak záväzky vydá dcérska spoločnosť usadená v Únii v prospech jedného z jej existujúcich akcionárov, ktorý nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a uvedená dcérska spoločnosť je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tieto záväzky sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedeného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

záväzky sú emitované v súlade s článkom 45f ods. 2 písm. a);

b)

výkon právomoci na odpísanie alebo konverziu v súvislosti s uvedenými záväzkami v súlade s článkom 59 alebo 62 neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

c)

uvedené záväzky nepresiahnu sumu stanovenú odpočítaním:

i)

súčtu záväzkov emitovaných v prospech subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a nakúpených týmto subjektom buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a sumy vlastných zdrojov emitovaných v súlade s článkom 45f ods. 2 písm. b) od

ii)

sumy vyžadovanej v súlade s článkom 45f ods. 1.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá minimálna požiadavka stanovená v článku 45c ods. 5 alebo článku 45d ods. 1 písm. a), orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, splnili časť požiadavky uvedenej v článku 45e rovnajúcu sa 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, pomocou vlastných zdrojov a nástrojov, podriadených oprávnených nástrojov alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku. Orgán pre riešenie krízových situácií môže povoliť, aby úroveň, ktorá je nižšia ako 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, avšak vyššia ako suma vyplývajúca z použitia vzorca (1 – (X1/X2)) x 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, dosiahli subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, pomocou vlastných zdrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 72b ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vzhľadom na zníženie, ktoré je možné podľa článku 72b ods. 3 uvedeného nariadenia:

 

X1 = 3,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

 

X2 = súčet 18 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a sumy požiadavky na kombinovaný vankúš.

Ak v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5, uplatňovanie prvého pododseku tohto odseku vedie k požiadavke prevyšujúcej 27 % celkovej rizikovej expozície, orgán pre riešenie krízových situácií obmedzí v prípade dotknutého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, časť požiadavky uvedenej v článku 45e, ktorá musí byť splnená pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, na sumu rovnajúcu sa 27 % celkovej rizikovej expozície, ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdil, že:

a)

prístup k mechanizmu financovania riešenia krízovej situácie sa v pláne riešenia krízovej situácie nepovažuje za možnosť riešenia krízovej situácie pre uvedený subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši; a

b)

ak sa neuplatňuje písmeno a), požiadavka uvedená v článku 45e umožňuje uvedenému subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, splniť požiadavky uvedené v článku 44 ods. 5 alebo 8, podľa toho, ktorý je uplatniteľný.

Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadní pri vykonávaní posúdenia uvedeného v druhom pododseku aj riziko disproporčného vplyvu na obchodný model dotknutého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Druhý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 6.

5.   V prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré nie sú ani G-SII ani subjektmi, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, môže orgán pre riešenie krízových situácií rozhodnúť, že časť požiadavky uvedenej v článku 45e až do výšky 8 % celkových záväzkov, vrátane vlastných zdrojov, subjektu a až do výslednej hodnoty vzorca uvedeného v odseku 7, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, sa splní pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

nepodriadené záväzky uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku majú takú istú prioritu vo vnútroštátnej hierarchii insolvenčného konania ako určité záväzky, ktoré sú vyňaté z uplatňovania právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3;

b)

existuje riziko, že po plánovanom uplatnení právomoci na odpísanie a konverziu v prípade nepodriadených záväzkov, ktoré nie sú vylúčené z uplatňovania právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3, veriteľom, ktorých pohľadávky vyplývajú z týchto záväzkov vzniknú vyššie straty, než aké by im vznikli pri likvidácii v rámci bežného insolvenčného konania;

c)

suma vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov nesmie presiahnuť sumu potrebnú na zabezpečenie toho, aby veriteľom uvedeným v písmene b) nevznikli straty presahujúce výšku strát, ktoré by im inak vznikli pri likvidácii subjektu v rámci bežného insolvenčného konania.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že v triede záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, je výška záväzkov, ktoré sú vylúčené alebo na základe odôvodneného predpokladu môžu byť vylúčené z uplatnenia právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3, spolu viac ako 10 % uvedenej triedy, orgán pre riešenie krízových situácií posúdi riziko uvedené v písmene b) prvého pododseku tohto odseku.

6.   Na účely odsekov 4, 5 a 7 sa derivátové záväzky zahŕňajú do celkových záväzkov na základe úplného uznania práv protistrany na čisté zúčtovanie.

Vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, použité na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš sú oprávnené na splnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 4, 5 a 7.

7.   Odchylne od odseku 4 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií rozhodnúť, že požiadavku uvedenú v článku 45e tejto smernice spĺňajú subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6 tejto smernice, pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, pokiaľ súhrn týchto vlastných zdrojov, nástrojov a záväzkov, vzhľadom na povinnosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňať požiadavku na kombinovaný vankúš a požiadavky uvedené v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 45c ods. 5 a článku 45e tejto smernice nepresahuje vyššiu z týchto hodnôt:

a)

8 % celkových záväzkov subjektu vrátane vlastných zdrojov, alebo

b)

výslednú hodnotu vzorca Ax2 + Bx2 + C, kde A, B a C sú tieto sumy:

 

A = suma vyplývajúca z požiadavky uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

 

B = suma vyplývajúca z požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ;

 

C = suma vyplývajúca z požiadavky na kombinovaný vankúš.

8.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu uplatniť právomoc uvedenú v odseku 7 tohto článku vo vzťahu k subjektom, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6 a ktoré spĺňajú jednu z podmienok stanovených v druhom pododseku tohto odseku, až do limitu 30 % celkového počtu všetkých subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, v prípade ktorých orgán pre riešenie krízových situácií stanoví požiadavku uvedenú v článku 45e.

Orgány pre riešenie krízových situácií vezmú do úvahy tieto podmienky:

a)

v predchádzajúcom posúdení riešiteľnosti sa identifikovali podstatné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie a:

i)

v lehote požadovanej orgánom pre riešenie krízových situácií sa po uplatnení opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 neprijali žiadne nápravné opatrenia, alebo

ii)

identifikovaná podstatná prekážka sa nemôže vyriešiť žiadnym z opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 a výkonom právomoci uvedenej v odseku 7 tohto článku by sa čiastočne alebo úplne kompenzoval negatívny vplyv podstatnej prekážky riešiteľnosti krízovej situácie;

b)

orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že uskutočniteľnosť a dôveryhodnosť stratégie riešenia krízovej situácie, ktorú uprednostňuje daný subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je obmedzená, berúc do úvahy veľkosť subjektu, jeho prepojenia, povahu, rozsah, riziko a zložitosť jeho činností, jeho právne postavenie a jeho akcionársku štruktúru; alebo

c)

požiadavka uvedená v článku 104a smernice 2013/36/EÚ zohľadňuje skutočnosť, že subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je G-SII alebo sa na neho vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6 tejto smernice, patrí z hľadiska rizikovosti medzi horných 20 % inštitúcií, pre ktoré orgán pre riešenie krízových situácií stanovuje požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 tejto smernice.

Na účely výpočtu percentuálnych hodnôt uvedených v prvom a druhom pododseku zaokrúhli orgán pre riešenie krízových situácií výsledok výpočtu na najbližšie celé číslo.

Členské štáty môžu, berúc do úvahy osobitosti svojho vnútroštátneho bankového sektora vrátane najmä počtu subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, v prípade ktorých orgán pre riešenie krízových situácií stanovuje požiadavku uvedenú v článku 45e, stanoviť percentuálnu hodnotu uvedenú v prvom pododseku na úrovni vyššej ako 30 %.

9.   Orgán pre riešenie krízových situácií prijme po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnutia uvedené v odseku 5 alebo 7.

Pri prijímaní týchto rozhodnutí orgán pre riešenie krízových situácií zároveň zohľadní:

a)

hĺbku trhu pre nástroje vlastných zdrojov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a podriadené oprávnené nástroje, ocenenie takýchto nástrojov, ak existujú, a čas potrebný na vykonanie všetkých transakcií potrebných na účely dosiahnutia súladu s rozhodnutím;

b)

hodnotu nástrojov oprávnených záväzkov, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 so zostatkovou dobou splatnosti kratšou ako jeden rok od dátumu prijatia rozhodnutia s cieľom dosiahnuť kvantitatívne úpravy požiadaviek uvedených v odsekoch 5 a 7 tohto článku;

c)

dostupnosť a hodnotu nástrojov, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 72b ods. 2 písm. d) tohto nariadenia;

d)

skutočnosť, či je hodnota záväzkov vylúčených z uplatnenia právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3, a ktoré v bežnom insolvenčnom konaní majú rovnaké alebo nižšie postavenie ako najvyššie postavené oprávnené záväzky, významná v porovnaní s vlastnými zdrojmi a oprávnenými záväzkami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Ak suma vylúčených záväzkov nepresiahne 5 % sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, vylúčená suma sa nepovažuje za významnú. Významnosť vylúčených záväzkov presahujúcich túto prahovú hodnotu posúdia orgány pre riešenie krízových situácií;

e)

obchodný model subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, jeho model financovania a rizikový profil subjektu, ako aj jeho stabilitu a schopnosť prispievať k hospodárstvu; a

f)

vplyv prípadných reštrukturalizačných nákladov na rekapitalizáciu subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Článok 45c

Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Po konzultáciách s príslušným orgánom určí orgán pre riešenie krízových situácií požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 na základe týchto kritérií:

a)

potreba zaistiť, aby sa krízová situácia skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, mohla vyriešiť uplatnením nástrojov riešenia krízovej situácie na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, prípadne vrátane nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií;

b)

potreba zabezpečiť, ak je to vhodné, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jeho dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ale nie subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, mali dostatok vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, aby sa zabezpečilo, že v prípade, keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo právomoci na odpísanie a konverziu majú na ne uplatniť, by straty bolo možné absorbovať a celkový podiel kapitálu a prípadne ukazovateľ finančnej páky príslušných subjektov by mohol byť obnovený na úroveň potrebnú na to, aby sa im umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ;

c)

potreba zabezpečiť, aby v prípade, ak sa v pláne riešenia krízových situácií predpokladá možnosť, že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli vylúčiť zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 tejto smernice, alebo by sa mohli previesť na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu, subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, mal dostatočné vlastné zdroje a iné oprávnené záväzky na absorbovanie strát a obnovenie jeho celkového podielu kapitálu a prípadne jeho ukazovateľa finančnej páky subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, mohli byť obnovené na úroveň potrebnú na to, aby mu bolo umožnené pokračovať v plnení podmienok na udelenie povolenia a vo vykonávaní činností, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ;

d)

veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil subjektu;

e)

rozsah, v ktorom by úpadok subjektu mal nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, okrem iného prostredníctvom nákazy iných inštitúcií alebo subjektov z dôvodu vzájomného prepojenia subjektu s týmito inými inštitúciami alebo subjektmi alebo zvyškom finančného systému.

2.   Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa prijíma, alebo že právomoci na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 sa majú vykonať v súlade s príslušným scenárom uvedeným v článku 10 ods. 3, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 sa rovná sume dostatočnej na to, aby sa zabezpečilo, že:

a)

straty, ktoré, ako sa očakáva, subjektu vzniknú, sú úplne absorbované („absorpcia strát“);

b)

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jeho dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami alebo subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ale nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, sú rekapitalizované na úroveň potrebnú na to, aby sa im umožnilo naďalej spĺňať podmienky na udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ, smernice 2014/65/EÚ alebo rovnocenného právneho aktu počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok (ďalej len „rekapitalizácia“).

Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že subjekt sa má zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania alebo iných rovnocenných vnútroštátnych postupov, orgán pre riešenie krízových situácií posúdi, či je opodstatnené obmedziť požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 pre daný subjekt, aby nepresiahla sumu postačujúcu na absorpciu strát v súlade s písmenom a) prvého pododseku.

V posúdení orgánu pre riešenie krízových situácií sa zhodnotí najmä obmedzenie uvedené v druhom pododseku, pokiaľ ide o akýkoľvek možný vplyv na finančnú stabilitu a na riziko nákazy vo finančnom systéme.

3.   Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, suma uvedená v prvom pododseku odseku 2 predstavuje:

a)

na účely výpočtu požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a), súčet:

i)

sumy strát, ktoré sa majú absorbovať pri riešení krízových situácií, ktorá zodpovedá požiadavkám, ktoré sa uvádzajú v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 104a smernice 2013/36/EÚ, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

ii)

sumy rekapitalizácie, ktorá umožní skupine, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá je výsledkom riešenia krízovej situácie, obnoviť plnenie jej požiadavky na celkový podiel kapitálu v zmysle článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a jej požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, po vykonaní uprednostňovanej stratégie na riešenie krízovej situácie; a

b)

na účely výpočtu požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. b), súčet:

i)

sumy strát, ktoré sa majú absorbovať pri riešení krízových situácií, zodpovedajúcej požiadavke na ukazovateľa finančnej páky subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

ii)

sumy rekapitalizácie, ktorá umožní skupine, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá je výsledkom riešenia krízovej situácie, obnoviť súlad s požiadavkou na ukazovateľa finančnej páky uvedenou v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, po vykonaní uprednostňovanej stratégie na riešenie krízovej situácie.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. a) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. a) tohto odseku, vydelená celkovou hodnotou rizikovej expozície.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. b) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, vydelená veľkosťou celkovej expozície.

Pri stanovovaní individuálnej požiadavky ustanovenej v písmene b) prvého pododseku tohto odseku zohľadní orgán pre riešenie krízových situácií požiadavky uvedené v článku 37 ods. 10, článku 44 ods. 5 a 8.

Pri stanovovaní súm rekapitalizácie uvedených v predchádzajúcich pododsekoch orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

používa najnovšie oznámené hodnoty príslušnej celkovej rizikovej expozície alebo veľkosti celkovej expozície upravené o akékoľvek zmeny vyplývajúce z opatrení na riešenie krízových situácií stanovených v pláne riešenia krízových situácií; a

b)

po konzultácii s príslušným orgánom upraví smerom nadol alebo nahor sumu zodpovedajúcu súčasnej požiadavke uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ na určenie požiadavky uplatniteľnej na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, po implementácii uprednostnenej stratégie riešenia krízových situácií.

Orgán pre riešenie krízových situácií bude môcť zvýšiť požiadavku stanovenú v prvom pododseku písm. a) bode ii) o primeranú sumu potrebnú na to, aby sa zabezpečilo, že po riešení krízovej situácie si subjekt bude schopný zachovať dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok.

Ak sa uplatňuje šiesty pododsek tohto odseku, suma uvedená v danom pododseku sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie, zníženej o sumu uvedenú v článku 128 bode 6 písm. a) smernice 2013/36/EÚ.

Suma uvedená v šiestom pododseku tohto odseku sa upraví smerom nadol, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že by bolo primerané a dôveryhodné, aby na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, stačila nižšia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, po implementácii stratégie riešenia krízových situácií. Uvedená suma sa upraví smerom nahor, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, je nevyhnutná vyššia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok.

4.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa upresní metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať, s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám v uvedenej smernici.

EBA predloží tieto návrhy regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej celkové aktíva prevyšujú 100 miliárd EUR, úroveň požiadavky uvedenej v odseku 3 tohto článku sa rovná aspoň:

a)

13,5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. a); a

b)

5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. b).

Odchylne od článku 45b subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, uvedené v prvom pododseku tohto odseku, spĺňajú úroveň požiadavky uvedenú v prvom pododseku tohto odseku, a to 13,5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. a), a 5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. b), pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo záväzkov uvedených v článku 45b ods. 3 tejto smernice.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatnení požiadaviek stanovených v odseku 5 tohto článku na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na ktorý sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktorý je súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pričom jej celkové aktíva sú nižšie ako 100 miliárd EUR, a ktorý orgán pre riešenie krízových situácií hodnotí ako taký, ktorý s primeranou pravdepodobnosťou predstavuje systémové riziko v prípade úpadku.

Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií:

a)

prevalenciu vkladov a absenciu dlhových nástrojov v modeli financovania;

b)

v akom rozsahu je prístup na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky obmedzený;

c)

v akom rozsahu sa orgán pre riešenie krízových situácií spolieha na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom splniť požiadavku uvedenú v článku 45e.

Absenciou rozhodnutia podľa prvého pododseku tohto odseku nie je dotknuté žiadne rozhodnutie podľa článku 45b ods. 5.

7.   V prípade subjektov, ktoré samy nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, je sumou uvedenou v prvom pododseku odseku 2:

a)

na účely výpočtu požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a), súčet:

i)

sumy strát, ktoré sa majú absorbovať, zodpovedajúcej požiadavkám uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 104a smernice 2013/36/EÚ na subjekt; a

ii)

sumy rekapitalizácie, ktorá umožní subjektu obnoviť dodržiavanie požiadavky na jeho celkový podiel kapitálu uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a jeho požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

b)

na účely výpočtu požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. b), súčet:

i)

sumy strát, ktoré sa majú absorbovať, zodpovedajúcej požiadavke na ukazovateľa finančnej páky subjektu uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

ii)

sumy rekapitalizácie, ktorá umožní subjektu obnoviť súlad s požiadavkou na jeho ukazovateľa finančnej páky uvedenou v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. a) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí ako percentuálny podiel sumy vypočítanej v súlade s prvým pododsekom písm. a) tohto odseku vydelenej celkovou hodnotou rizikovej expozície.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. b) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, vydelená veľkosťou celkovej expozície.

Pri stanovovaní individuálnej požiadavky ustanovenej v písmene b) prvého pododseku tohto odseku zohľadní orgán pre riešenie krízových situácií požiadavky uvedené v článku 37 ods. 10, článku 44 ods. 5 a 8.

Pri stanovovaní súm rekapitalizácie uvedených v predchádzajúcich pododsekoch orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

používa najnovšie oznámené hodnoty príslušnej celkovej rizikovej expozície alebo veľkosti celkovej expozície upravené o akékoľvek zmeny vyplývajúce z opatrení stanovených v pláne riešenia krízových situácií; a

b)

po konzultácii s príslušným orgánom upraví smerom nadol alebo nahor sumu zodpovedajúcu súčasnej požiadavke uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ na stanovenie požiadavky uplatniteľnej na príslušný subjekt po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Orgán pre riešenie krízových situácií bude môcť zvýšiť požiadavku stanovenú v prvom pododseku písm. a) bode ii) tohto odseku o primeranú sumu potrebnú na to, aby sa zabezpečilo, že po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 daný subjekt je schopný si zachovať dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, ktoré nepresiahne jeden rok.

Ak sa uplatňuje šiesty pododsek tohto odseku, suma uvedené v danom pododseku sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť pri výkone právomoci uvedenej v článku 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, zníženej o sumu uvedenú v článku 128 bode 6 písm. a) smernice 2013/36/EÚ

Suma uvedená v šiestom pododseku tohto odseku sa upraví smerom nadol, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že by bolo primerané a dôveryhodné, aby na zabezpečenie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, stačila nižšia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, po výkone právomoci uvedenej v článku 59 alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Uvedená suma sa upraví smerom nahor, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, je nevyhnutná vyššia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok.

8.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií očakáva, že určité triedy oprávnených záväzkov budú na základe odôvodneného predpokladu úplne alebo čiastočne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 alebo by sa mohli v rámci čiastočného prevodu previesť na príjemcu v plnej výške, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 sa splní pomocou vlastných zdrojov alebo iných oprávnených záväzkov postačujúcich na:

a)

pokrytie sumy vylúčených záväzkov identifikovaných v súlade s článkom 44 ods. 3;

b)

zabezpečenie toho, aby boli splnené podmienky uvedené v odseku 2.

9.   Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa tohto článku obsahuje odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v odsekoch 2 až 8 tohto článku, a orgán pre riešenie krízových situácií ho prehodnotí bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť všetky zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ.

10.   Na účely odsekov 3 a 7 tohto článku sa kapitálové požiadavky vykladajú v súlade s uplatňovaním prechodných ustanovení stanovených v desiatej časti hlave I kapitolách 1, 2 a 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušným orgánom a v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov uplatňujúcich možnosti udelené príslušným orgánom na základe uvedeného nariadenia.

Článok 45d

Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty G-SII, ktorých krízová situácia sa rieši, a pre významné unijné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ

1.   Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je G-SII alebo je súčasťou G-SII, pozostáva z:

a)

požiadaviek uvedených v článkoch 92a a 494 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

b)

akejkoľvek dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky určenej orgánom pre riešenie krízových situácií špecifickej pre daný subjekt v súlade s odsekom 3 tohto článku.

2.   Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 pre významné unijné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, pozostáva z:

a)

požiadaviek uvedených v článkoch 92b a 494 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

b)

akejkoľvek dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, určenej orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorá je špecifická pre významnú dcérsku spoločnosť v súlade s odsekom 3 tohto článku a ktorá je splnená pomocou vlastných zdrojov a záväzkov, ktoré spĺňajú podmienky článku 45f a článku 89 ods. 2.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií uloží dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) len:

a)

ak požiadavka uvedená v odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) tohto článku nepostačuje na splnenie podmienok stanovených v článku 45c; a

b)

v rozsahu, ktorým sa zabezpečí splnenie podmienok stanovených v článku 45c.

4.   Na účely článku 45h ods. 2, ak sú viaceré subjekty G-SII, ktoré patria do rovnakej G-SII, subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, príslušné orgány pre riešenie krízových situácií vypočítajú sumu uvedenú v odseku 3:

a)

pre každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši;

b)

pre materský subjekt v Únii, ako keby bol jediným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, inštitúcie G-SII.

5.   Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa odseku 1 písm. b) tohto článku alebo odseku 2 písm. b) tohto článku obsahuje odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v odseku 3 tohto článku a orgán pre riešenie krízových situácií ho prehodnotí bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť všetky zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ uplatniteľnej na skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo na významnú unijnú dcérsku spoločnosť G-SII mimo EÚ.

Článok 45e

Uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši

1.   Subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45b až 45d na konsolidovanom základe na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne o požiadavke, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 45h, na základe požiadaviek stanovených v článkoch 45b až 45d, ako aj na základe toho, či sa krízové situácie dcérskych spoločností skupiny, ktoré sú z tretej krajiny, majú riešiť samostatne podľa plánu riešenia krízovej situácie.

3.   V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, identifikovaných v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 83b písm. b) príslušný orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne v závislosti od charakteristík mechanizmu solidarity a uprednostňovanej stratégie riešenia krízovej situácie, ktoré subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, musia spĺňať ustanovenia článku 45c ods. 3 a 5 a článku 45d ods. 1 písm. a), aby sa zabezpečilo, že skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa ako celok ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku, a ako to takéto subjekty dosiahnu v súlade s plánom riešenia krízovej situácie.

Článok 45f

Uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši

1.   Inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo subjektu z tretej krajiny, a nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 45c na individuálnom základe.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatnení požiadavky stanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorý je dcérskou spoločnosťou subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ale nie je sám subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku materské spoločnosti v Únii, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, ale sú dcérskymi spoločnosťami subjektov z tretích krajín, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45c a 45d na konsolidovanom základe.

V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, identifikovaných v súlade s článkom 2 ods. 1 bodu 83b písm. b), tie úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ale samotné nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ústredný orgán, ktoré nie je sám subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a akékoľvek subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ale na ktoré sa nevzťahuje požiadavka podľa článku 45e ods. 3, spĺňajú ustanovenia článku 45c ods. 7 na individuálnom základe.

Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 na subjekt uvedený v tomto odseku sa určí v súlade s článkami 45h a 89, ak je to uplatniteľné, a na základe požiadaviek stanovených v článku 45c.

2.   Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekty uvedené v prvom odseku tohto článku je splnená pomocou jednej alebo viacerých z týchto možností:

a)

záväzkami, pre ktoré platí, že:

i)

sú emitované v prospech subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a kúpené týmto subjektom, a to buď priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré kúpili záväzky od subjektu, na ktorý sa vzťahuje tento článok, alebo sú emitované v prospech existujúceho akcionára, ktorý nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a kúpené týmto akcionárom, pokiaľ výkon právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62 neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

ii)

spĺňajú kritériá oprávnenosti uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou článku 72b ods. 2 písm. b), c), k), l) a m) a článku 72b ods. 3 až 5 uvedeného nariadenia;

iii)

v bežnom insolvenčnom konaní majú nižšie postavenie ako nástroje, ktoré nespĺňajú podmienku uvedenú v bode i) a ktoré nie sú oprávnené z hľadiska požiadaviek na vlastné zdroje;

iv)

podliehajú právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62 spôsobom, ktorý je v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, najmä tým, že neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

v)

nadobudnutie vlastníctva ktorých nie je priamo ani nepriamo financované subjektom, na ktorý sa vzťahuje tento článok;

vi)

v ustanoveniach upravujúcich záväzky sa výslovne ani implicitne neuvádza, aby bola na záväzky uplatnená kúpna opcia, aby boli umorené, spätne odkúpené alebo predčasne splatené, podľa toho, čo je relevantné, subjektom, na ktorý sa vzťahuje tento článok, inak než v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie tohto subjektu a tento subjekt inak taký údaj neuvádza;

vii)

ustanovenia, ktorými sa riadia záväzky, neposkytujú držiteľovi právo na urýchlenie plánovanej budúcej výplaty úroku alebo istiny okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie subjektu, na ktorý sa vzťahuje tento článok;

viii)

výška úrokových alebo dividendových platieb, podľa toho, čo je relevantné, ktoré sa majú vyplácať zo záväzkov, sa nemení na základe úverovej bonity subjektu, na ktorý sa vzťahuje tento článok, ani jeho materskej spoločnosti;

b)

vlastnými zdrojmi a to:

i)

vlastným kapitálom TIER 1 a

ii)

inými vlastnými zdrojmi ktoré:

sú emitované a nakúpené subjektmi, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo

sú emitované a nakúpené subjektmi, ktoré nie sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pokiaľ výkon právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62 neovplyvní kontrolu nad dcérskou spoločnosťou zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, môže upustiť od uplatňovania tohto článku na túto dcérsku spoločnosť, ak:

a)

obe, dcérska spoločnosť a subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňa požiadavku uvedenú v článku 45e;

c)

neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov zo strany subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v prospech dcérskej spoločnosti, v súvislosti s ktorou došlo k určeniu v súlade s článkom 59 ods. 3, a to najmä vtedy, ak sa opatrenie na riešenie krízovej situácie vykonalo vo vzťahu k subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

d)

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, presvedčí príslušný orgán o uspokojivom vykonávaní obozretného riadenia dcérskej spoločnosti a so súhlasom príslušného orgánu vyhlási, že ručí za záväzky uzavreté dcérskou spoločnosťou, alebo že riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné;

e)

postupy subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú na dcérsku spoločnosť;

f)

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, má podiel viac ako 50 % na hlasovacích právach spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, môže upustiť od uplatňovania tohto článku na túto dcérsku spoločnosť, ak:

a)

obe, dcérska spoločnosť a jej materská spoločnosť, sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

materská spoločnosť spĺňa na konsolidovanom základe požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 v uvedenom členskom štáte;

c)

neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskou spoločnosťou na dcérsku spoločnosť, v súvislosti s ktorou došlo k určeniu v súlade s článkom 59 ods. 3, a to najmä vtedy, ak sa opatrenie na riešenie krízovej situácie alebo právomoc uvedená v článku 59 ods. 1 vykonali vo vzťahu k materskej spoločnosti;

d)

materská spoločnosť buď presvedčí príslušný orgán o uspokojivom vykonávaní obozretného riadenia dcérskej spoločnosti a so súhlasom príslušného orgánu vyhlási, že ručí za záväzky prevzaté dcérskou spoločnosťou, alebo riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné;

e)

postupy materskej spoločnosti v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť;

f)

materská spoločnosť má v držbe viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti.

5.   Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 3 písm. a) a b), orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti môže povoliť splnenie požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1 v plnom rozsahu alebo čiastočne so zárukou, ktorú poskytne subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorá spĺňa tieto podmienky:

a)

záruka sa poskytuje na sumu prinajmenšom ekvivalentnú sume požiadavky, ktorú nahrádza;

b)

táto záruka sa aktivuje vtedy, keď dcérska spoločnosť nemôže splácať svoje dlhy alebo iné záväzky k termínom splatnosti, alebo došlo k určeniu v súlade s článkom 59 ods. 3 vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, podľa toho, čo nastane skôr;

c)

záruka je zabezpečená dohodou o finančnom kolaterále, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2002/47/ES, aspoň na 50 % jej hodnoty;

d)

kolaterál podporujúci záruku spĺňa požiadavky článku 197 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom po primerane konzervatívnych haircutoch je dostatočný na pokrytie zabezpečenej sumy, ako sa uvádza v písmene c);

e)

kolaterál podporujúci záruku je nezaťažený, a najmä sa nepoužíva ako kolaterál na krytie akýchkoľvek iných záruk;

f)

kolaterál má efektívnu splatnosť, ktorá spĺňa tú istú podmienku splatnosti, ako sa uvádza v článku 72c ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

g)

neexistujú žiadne právne, regulačné alebo prevádzkové prekážky prevodu kolaterálu zo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na príslušnú dcérsku spoločnosť, a to aj keď opatrenie na riešenie krízovej situácie je vykonané vo vzťahu k subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Na účely prvého pododseku písm. g) subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, poskytne na základe žiadosti orgánu pre riešenie krízových situácií nezávislé písomné odôvodnené právne stanovisko alebo inak uspokojivo preukáže, že neexistujú žiadne právne, regulačné ani prevádzkové prekážky, ktoré by bránili prevodu kolaterálu zo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na príslušnú dcérsku spoločnosť.

6.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa ďalej upresnia metódy zabraňujúce tomu, aby nástroje uznané na účely tohto článku, ktoré subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nepriamo upísal, čiastočne alebo úplne, bránili plynulej implementácii stratégie riešenia krízových situácií. Takýmito metódami sa má zabezpečiť najmä riadny presun strát na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a riadny presun kapitálu zo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši na subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ale oni samotné nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ako aj zabezpečiť mechanizmus na zabránenie dvojitého započítania oprávnených nástrojov uznaných na účel tohto článku. Pozostávajú z režimu odpočtu alebo rovnocenného spoľahlivého postupu a subjektom, ktoré samotné nie sú subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, sa má nimi zabezpečiť výsledok, ktorý je rovnocenný plnému priamemu upísaniu oprávnených nástrojov uznaných na účely tohto článku, ktoré vykonal subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši.

EBA predloží tieto návrhy regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 45g

Oslobodenie ústredného orgánu a úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu

Orgán pre riešenie krízových situácií môže čiastočne alebo v plnej miere oslobodiť od uplatňovania článku 45f ústredný orgán alebo úverovú inštitúciu, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

úverová inštitúcia a ústredný orgán podliehajú dohľadu zo strany toho istého príslušného orgánu, sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

záväzky ústredného orgánu a úverových inštitúcií, ktoré sú k nemu trvalo pridružené sú spoločné a nerozdielne alebo záväzky úverových inštitúcií ktoré sú k nemu trvalo pridružené sú v plnom rozsahu zaručené ústredným orgánom;

c)

minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a platobná schopnosť a likvidita ústredného orgánu a všetkých úverových inštitúcií, ktoré sú k nemu trvalo pridružené sa monitorujú ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok týchto inštitúcií;

d)

v prípade oslobodenia úverovej inštitúcie, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, je manažment ústredného orgánu oprávnený dávať pokyny manažmentu inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu;

e)

príslušná skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa požiadavku uvedenú v článku 45e ods. 3; a

f)

v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi ústredným orgánom a úverovými inštitúciami, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu v prípade riešenia krízových situácií.

Článok 45h

Postup pre stanovenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny – ak je odlišný od predchádzajúceho orgánu – a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a na ktorú sa vzťahuje požiadavka uvedená v článku 45f na individuálnom základe, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o:

a)

výške požiadavky uplatňovanej na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pre každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši; a

b)

výške požiadavky uplatňovanej na individuálnom základe na každý subjekt skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorý nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.

Spoločné rozhodnutie, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie súladu s článkami 45e a 45f, je plne odôvodnené a stanovené pre:

a)

subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, jeho orgánom pre riešenie krízových situácií;

b)

subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré nie sú subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, orgánmi pre riešenie krízových situácií týchto subjektov;

c)

materskú spoločnosť v Únii skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ak materská spoločnosť v Únii nie je sama subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, z tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Spoločným rozhodnutím prijatým v súlade s týmto článkom sa môže ustanoviť, že vtedy, keď sú v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie, pričom subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nekúpil, priamo či nepriamo, dostatok nástrojov spĺňajúcich ustanovenia článku 45f ods. 2, sú požiadavky uvedené v článku 45c ods. 7 čiastočne splnené dcérskou spoločnosťou v súlade s článkom 45f ods. 2 pomocou nástrojov, ktoré sú emitované pre subjekty, ktoré nepatria do skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a tieto subjekty ich aj nakúpili.

2.   Ak viac ako jeden subjekt G-SII, ktorý je súčasťou tej istej G-SII, je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, orgány pre riešenie krízových situácií uvedené v odseku 1 prerokujú a prípadne sa v súlade so stratégiou riešenia krízových situácií G-SII dohodnú na uplatňovaní článku 72e nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na akejkoľvek úprave s cieľom minimalizovať alebo odstrániť rozdiel medzi súčtom súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. a) a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre jednotlivé subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a súčtom súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. b) a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Takáto úprava sa môže uplatniť za týchto podmienok:

a)

úpravu možno uplatňovať vzhľadom na rozdiely vo výpočte celkových hodnôt rizikovej expozície medzi príslušnými členskými štátmi úpravou úrovne požiadavky;

b)

úprava sa neuplatňuje na odstránenie rozdielov vyplývajúcich z expozícií medzi skupinami, ktorých situácia sa rieši.

Súčet súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. a) tejto smernice a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre jednotlivé subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, nesmie byť nižší ako súčet súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. b) tejto smernice a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rozhodnutie sa prijme v súlade s odsekmi 4 až 6.

4.   Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, uvedenej v článku 45e, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prijme rozhodnutie o tejto požiadavke po náležitom zohľadnení:

a)

posúdenia subjektov skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré nie sú subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, vykonanom relevantnými orgánmi pre riešenie krízových situácií;

b)

stanoviska orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA.

V rozhodnutí EBA sa zohľadnia písmená a) a b) prvého pododseku.

Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca.

Vec sa nepostúpi EBA po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak EBA do jedného mesiaca od postúpenia veci nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

5.   Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa úrovne požiadavky uvedenej v článku 45f, ktorá sa má uplatniť na subjekt skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe, rozhodnutie prijme orgán pre riešenie krízových situácií tohto subjektu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

názory a výhrady, ktoré vyjadril písomne orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, boli náležite zohľadnené a

b)

ak je orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, názory a výhrady, ktoré vyjadril písomne orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa náležite zohľadnili.

Ak na konci štvormesačnej lehoty orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe odložia prijatie svojich rozhodnutí a počkajú na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutia v súlade s rozhodnutím EBA. V rozhodnutí EBA sa zohľadnia písmená a) a b) prvého pododseku.

Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca.

Vec sa nepostúpi EBA po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nepostúpi túto vec EBA na záväznú mediáciu, ak úroveň, ktorú stanovil orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti:

a)

je do 2 % celkovej hodnoty rizikovej expozície sumy vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 požiadavky uvedenej v článku 45e; a

b)

je v súlade s článkom 45c ods. 7.

Ak EBA do jedného mesiaca od postúpenia veci nerozhodne, uplatňujú sa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje.

6.   Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa úrovne konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, a úrovne požiadavky, ktorá sa má uplatniť na subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

a)

prijme sa rozhodnutie o úrovni požiadavky, ktorá sa má uplatniť na dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe v súlade s odsekom 5;

b)

prijme sa rozhodnutie o úrovni konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s odsekom 4.

7.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1, ako aj všetky rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v odsekoch 4, 5 a 6, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sú pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií záväzné.

Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje.

8.   Orgány pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušnými orgánmi požadujú a overujú, že subjekty spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1, a prijímajú akékoľvek rozhodnutie podľa tohto článku súbežne s vypracovaním a udržiavaním plánov riešenia krízových situácií.

Článok 45i

Podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie požiadavky

1.   Subjekty uvedené v článku 1 ods. 1, na ktoré sa vzťahuje požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1, podávajú správy svojim príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií:

a)

o sumách vlastných zdrojov, ktoré, ak je to uplatniteľné, spĺňajú podmienky stanovené v článku 45f ods. 2 písm. b) tejto smernice, a sumy oprávnených záväzkov a o vyjadrení týchto súm v súlade s článkom 45 ods. 2 tejto smernice po uplatnení prípadných odpočtov v súlade s článkami 72e až 72j nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

o sumách iných záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov;

c)

v prípade položiek uvedených v písmenách a) a b):

i)

o ich zložení vrátane ich profilu splatnosti,

ii)

o ich postavení v bežnom insolvenčnom konaní a

iii)

o tom, či sú upravené právnymi predpismi tretej krajiny, a ak áno, ktorej tretej krajiny a či obsahujú zmluvné podmienky uvedené v článku 55 ods. 1 tejto smernice, článku 52 ods. 1 písm. p) a q) a článku 63 písm. n) a o) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Povinnosť podávať správy o sumách o iných záväzkoch použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, uvedených v písmene b) prvého pododseku tohto odseku sa nevzťahuje na subjekty, ktoré k dátumu oznámenia uvedených informácií držia sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vo výške aspoň 150 % požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1 podľa výpočtu v súlade s písmenom a) prvého pododseku tohto odseku.

2.   Subjekty uvedené v odseku 1 v správach oznamujú:

a)

aspoň polročne informácie uvedené v odseku 1 písm. a) a

b)

aspoň raz za rok informácie uvedené v odseku 1 písm. b) a c).

Avšak subjekty uvedené v odseku 1 oznamujú v správach informácie uvedené v odseku 1 aj častejšie na žiadosť príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií.

3.   Subjekty uvedené v odseku 1 zverejňujú aspoň raz za rok tieto informácie:

a)

sumy vlastných zdrojov, ktoré, ak je to uplatniteľné, spĺňajú podmienky stanovené v článku 45f ods. 2 písm. b), a oprávnených záväzkov;

b)

zloženie položiek uvedených v písmene a) vrátane ich profilu splatnosti a postavenia v bežnom insolvenčnom konaní;

c)

uplatniteľnú požiadavku uvedenú v článku 45e alebo v článku 45f vyjadrenú v súlade s článkom 45 ods. 2.

4.   Odseky 1 a 3 tohto článku sa neuplatňujú na subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje, že subjekt sa má zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania.

5.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory na podávanie správ, pokyny a metodiku, ako používať tieto vzory, frekvenciu a dátumy podávania správ, vymedzenia pojmov a riešenia v oblasti informačných technológií pre podávanie správ na účely dohľadu v zmysle odsekov 1 a 2.

V takomto návrhu vykonávacích technických predpisov sa presne stanoví štandardizovaný spôsob poskytovania informácií o postavení položiek uvedených v odseku 1 písm. c) uplatniteľnom vo vnútroštátnom insolvenčnom konaní v jednotlivých členských štátoch.

Pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) tejto smernice, na ktoré sa vzťahujú články 92a a 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa návrh vykonávacích technických predpisov v prípade potreby zosúladí s vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 430 uvedeného nariadenia.

EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do 28. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorom presne stanoví jednotné formáty zverejňovania informácií, frekvenciu a súvisiace pokyny, podľa ktorých sa vykonáva zverejnenie informácií požadované podľa odseku 3.

Takéto jednotné formáty zverejňovania informácií poskytujú dostatočne komplexné a porovnateľné informácie na posúdenie rizikových profilov subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 a ich úrovne plnenia uplatniteľnej požiadavky uvedenej v článku 45e alebo článku 45f. Ak je to vhodné, formáty zverejňovania informácií majú formát tabuľky.

Pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) tejto smernice, na ktoré sa vzťahujú články 92a a 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa takýto návrh vykonávacích technických predpisov v prípade potreby zosúladí s vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 434a uvedeného nariadenia.

EBA predloží Komisii návrh uvedených vykonávacích technických predpisov 28. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   Ak boli zavedené opatrenia na riešenie krízových situácií alebo vykonaná právomoc na odpísanie alebo konverziu uvedená v článku 59, požiadavky na zverejňovanie uvedené v odseku 3 sa uplatňujú odo dňa lehoty na dosiahnutie súladu s požiadavkami článku 45e alebo článku 45f uvedenej v článku 45m.

Článok 45j

Podávanie správ orgánu EBA

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií informujú EBA o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá bola stanovená pre každý subjekt v súlade s článkom 45e alebo článkom 45f v jeho jurisdikcii.

2.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory na podávanie správ, pokyny a metodiku týkajúce sa používania uvedených vzorov, frekvenciu a dátumy podávania správ, definície a riešenia v oblasti informačných technológií na identifikáciu a zasielanie informácií orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to v koordinácii s príslušnými orgánmi, orgánu EBA na účely odseku 1.

EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 28. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 45k

Porušenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.   Relevantné orgány riešia každé porušenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedené v článku 45e alebo článku 45f, a to na základe aspoň jednej z týchto možností:

a)

právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkami 17 a 18;

b)

právomoci uvedenej v článku 16a;

c)

opatrenia uvedené v článku 104 smernice 2013/36/EÚ;

d)

opatrenia včasnej intervencie v súlade s článkom 27;

e)

administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia v súlade s článkami 110 a 111.

Relevantné orgány môžu vykonať aj posúdenie, či inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a to v súlade s článkom 32, 32a alebo článkom 33 podľa vhodnosti.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uskutočňujú vzájomné konzultácie pri výkone svojich právomocí uvedených v ods. 1.

Článok 45l

Správy

1.   EBA v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií predkladá Komisii raz za rok správu, ktorá obsahuje posúdenia aspoň týchto skutočností:

a)

ako sa požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovená v súlade s článkom 45e alebo článkom 45f implementovala na vnútroštátnej úrovni, a najmä, či došlo k odchýlkam v úrovniach stanovených pre porovnateľné subjekty v jednotlivých členských štátoch;

b)

ako orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoc uvedenú v článku 45b ods. 4, 5 a 7 a či došlo medzi jednotlivými členskými štátmi k odchýlkam pri výkone tejto právomoci;

c)

súhrnnej výšky a zloženia oprávnených záväzkov a vlastných zdrojov inštitúcií a subjektov, hodnoty nástrojov emitovaných za dané obdobie a dodatočnej hodnoty potrebnej na splnenie uplatniteľných požiadaviek.

2.   Okrem ročnej správy uvedenej v odseku 1 podáva EBA Komisii každé tri roky správu, v ktorej posúdi:

a)

vplyv minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a všetkých navrhnutých harmonizovaných úrovní minimálnej požiadavky na:

i)

finančné trhy všeobecne a trhy s nezabezpečenými dlhopismi a derivátmi konkrétne;

ii)

obchodné modely a štruktúry súvahy inštitúcií, najmä profil financovania a stratégiu financovania inštitúcií, a právnu a prevádzkovú štruktúru skupín;

iii)

ziskovosť inštitúcií, najmä ich náklady na financovanie;

iv)

prevod expozícií na subjekty, ktoré nepodliehajú prudenciálnemu dohľadu;

v)

finančnú inováciu;

vi)

prevalenciu nástrojov vlastných zdrojov a podriadených oprávnených nástrojov, ako aj ich povahu a predajnosť;

vii)

správanie sa inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) z hľadiska prijímania rizika;

viii)

úroveň zaťaženosti aktív inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d);

ix)

opatrenia, ktoré inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) prijali v záujme splnenia minimálnej požiadavky, a najmä rozsah, v akom bola minimálna požiadavka splnená prostredníctvom zníženia využívania cudzích zdrojov, emisií dlhodobých dlhopisov a zvýšenia kapitálu; a

x)

výška úverov, ktoré poskytli úverové inštitúcie, s osobitným zameraním na poskytovanie úverov mikro, malým a stredným podnikom, miestnym orgánom, regionálnym vládam a subjektom verejného sektora, ako aj so zameraním na financovanie obchodu vrátane poskytovania úverov v rámci oficiálnych schém poistenia vývozných úverov;

b)

vzájomné pôsobenie minimálnych požiadaviek a požiadaviek na vlastné zdroje, ukazovateľa finančnej páky a požiadaviek na likviditu stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ;

c)

schopnosť inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) nezávisle získavať kapitál alebo financovanie na trhoch s cieľom splniť všetky navrhované harmonizované minimálne požiadavky.

3.   Správa uvedená v odseku 1 sa predkladá Komisii do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po poslednom roku, na ktorý sa vzťahuje daná správa. Prvá správa sa Komisii predloží do 30. septembra roka nasledujúceho po dátume začatia uplatňovania tejto smernice].

Správa uvedená v odseku 2 sa vzťahuje na dva kalendárne roky a Komisii sa predkladá do 31. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po poslednom roku, na ktorý sa vzťahuje daná správa. Prvá správa sa Komisii predloží do 31. decembra 2022.

Článok 45m

Prechodné opatrenia a opatrenia po riešení krízových situácií

1.   Odchylne od článku 45 ods. 1, orgány pre riešenie krízových situácií určia primerané prechodné obdobia pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) s cieľom splniť požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo požiadavku vyplývajúcu z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, podľa toho, čo je vhodné. Lehota pre inštitúcie a subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky vyplývajúcej z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 je 1. január 2024.

Orgán pre riešenie krízových situácií stanoví úrovne predbežného cieľa pre požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo pre požiadavku vyplývajúcu z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 – podľa toho, čo je vhodné –, ktorú inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) musia splniť k 1. januáru 2022. Úrovne predbežného cieľa spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie oprávnených záväzkov a vlastných zdrojov potrebných na splnenie požiadavky.

Ak je to riadne odôvodnené a primerané orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť prechodné obdobie, ktoré trvá do 1. januára 2024, na základe kritérií uvedených v odseku 7, pričom sa zohľadní:

a)

vývoj finančnej situácie subjektu;

b)

vyhliadky, že tento subjekt dokáže v primeranej časovom rámci zabezpečiť splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7; a

c)

či subjekt dokáže nahradiť záväzky, ktoré viac nespĺňajú kritériá oprávnenosti alebo splatnosti stanovené v článkoch 72b a 72c nariadenia (EÚ) č. 575/2013, v článku 45b alebo článku 45f ods. 2 tejto smernice, a ak nie, či je uvedená neschopnosť idiosynkratickej povahy alebo dôsledkom narušenia celého trhu.

2.   Lehota pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na splnenie minimálnej úrovne požiadaviek uvedených v článku 45c ods. 5 alebo 6 je 1. január 2022.

3.   Minimálne úrovne požiadaviek uvedených v článku 45c ods. 5 a 6 sa neuplatňujú počas obdobia dvoch rokov odo dňa:

a)

keď orgán pre riešenie krízových situácií uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov; alebo

b)

keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, zaviedol alternatívne opatrenie súkromného sektora uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b), ktorým sa kapitálové nástroje a iné záväzky odpísali alebo konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo keď sa vykonali právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkom 59 vo vzťahu k uvedenému subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, s cieľom rekapitalizovať subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, bez uplatnenia nástrojov riešenia krízovej situácie.

4.   Požiadavky uvedené v článku 45b ods. 4 a 7, ako aj v článku 45c ods. 5 a 6, podľa toho, čo je vhodné, sa neuplatňujú počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dátume, keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo skupina, ktorej je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, súčasťou boli identifikované ako G-SII, alebo subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, začal byť v situácii uvedenej v článku 45c ods. 5 alebo 6.

5.   Odchylne od článku 45 ods. 1 stanovia orgány pre riešenie krízových situácií primerané prechodné obdobie na dosiahnutie súladu s požiadavkami uvedenými v článku 45e alebo 45f alebo s požiadavkou vyplývajúcou z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, podľa toho, čo je vhodné, pre inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), v súvislosti s ktorým sa použili nástroje riešenia krízových situácií alebo sa vykonala právomoc na odpísanie alebo konverziu uvedené v článku 59.

6.   Orgány pre riešenie krízových situácií oznámia na účely odsekov 1 až 5 inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) plánovanú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na každé 12-mesačné obdobie počas prechodného obdobia s cieľom umožniť postupné narastanie jeho kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu. Na konci prechodného obdobia sa minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky musí rovnať hodnote určenej podľa článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, článku 45c ods. 5 alebo 6, článku 45e alebo článku 45f, podľa toho, čo je uplatniteľné.

7.   Orgány pre riešenie krízových situácií pri určovaní prechodných období zohľadňujú:

a)

prevalenciu vkladov a absenciu dlhových nástrojov v modeli financovania;

b)

prístup na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky;

c)

rozsah, v akom sa subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spolieha na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom splniť požiadavku uvedenú v článku 45e.

8.   S výhradou odseku 1 sa orgánu pre riešenie krízových situácií nesmie brániť v následnom preskúmaní prechodného obdobia alebo akejkoľvek plánovanej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky oznámenej podľa odseku 6.“

18.

V článku 46 sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare.

19.

V článku 47 ods. 1 písm. b) bode ii) sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare.

20.

Článok 48 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, príslušných kapitálových nástrojov a záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, podľa písmen a) až d) tohto odseku nižšie ako súčet súm uvedených v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány znížia v požadovanom rozsahu sumu istiny zvyšku záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, alebo splatnú dlžnú sumu týkajúcu sa zvyšku záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, vrátane dlhových nástrojov uvedených v článku 108 ods. 3, v súlade s hierarchiou pohľadávok v bežnom insolvenčnom konaní, vrátane postavenia vkladov v zmysle článku 108, podľa článku 44, v spojení s odpísaním podľa písmen a) až d) tohto odseku s cieľom dosiahnuť súčet súm uvedených v článku 47 ods. 3 písm. b) a c).“;

b)

v odseku sa 2 sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare;

c)

dopĺňa sa tento odsek:

„7.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až d) mali vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa upravuje bežné insolvenčné konanie, všetky pohľadávky vyplývajúce z položiek vlastných zdrojov nižšie prioritné postavenie než ktorákoľvek pohľadávka, ktorá nevyplýva z položky vlastných zdrojov.

Na účely prvého pododseku, pokiaľ je nástroj len čiastočne uznaný ako položka vlastných zdrojov, s celým nástrojom sa zaobchádza ako s pohľadávkou vyplývajúcou z položky vlastných zdrojov, pričom má nižšie postavenie než ktorákoľvek pohľadávka, ktorá nevyplýva z položky vlastných zdrojov.“

21.

Článok 55 sa nahrádza takto:

„Článok 55

Zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty uložia inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci záväzok alebo nástroj uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci na odpísanie a konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré výkonom uvedených právomocí uskutoční orgán pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že daný záväzok spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

záväzok nie je vyňatý z pôsobnosti článku 44 ods. 2;

b)

záväzok nie je vkladom podľa článku 108 písm. a);

c)

záväzok je upravený právom tretej krajiny;

d)

záväzok je emitovaný alebo prijatý po dátume, od ktorého členský štát uplatňuje ustanovenia prijaté na účel transpozície tohto oddielu.

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu rozhodnúť, že povinnosť v prvom pododseku tohto odseku sa neuplatňuje na inštitúcie alebo subjekty, vo vzťahu ku ktorým sa požiadavka podľa článku 45 ods. 1 rovná sume absorpcie strát v zmysle článku 45c ods. 2 písm. a), za predpokladu, že záväzky, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku, a ktoré nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v danom pododseku, sa do tejto požiadavky nezapočítavajú.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, keď orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu určí, že záväzky alebo nástroje uvedené v prvom pododseku môžu podliehať právomoci na odpísanie a konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu podľa práva tretej krajiny alebo záväznej dohody uzatvorenej s danou treťou krajinou.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) konštatuje, že je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť do zmluvných ustanovení upravujúcich príslušný záväzok podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1, táto inštitúcia alebo subjekt oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií svoje konštatovanie vrátane označenia triedy záväzku spolu s odôvodnením uvedeného konštatovania. Inštitúcia alebo subjekt poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie, o ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požiada v primeranom časovom rámci po prijatí oznámenia, aby orgán pre riešenie krízových situácií posúdil vplyv takéhoto oznámenia na riešiteľnosť krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade oznámenia podľa prvého pododseku tohto odseku povinnosť zahrnúť do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 automaticky pozastavila, a to od okamihu, kedy orgán pre riešenie krízových situácií prijal oznámenie.

V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že so zreteľom na potrebu zabezpečiť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu nie je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1, požaduje v primeranej lehote po oznámení podľa prvého pododseku zahrnutie takejto zmluvnej podmienky. Orgán pre riešenie krízových situácií môže okrem toho požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt zmenili svoje postupy týkajúce sa uplatňovania výnimky zo zmluvného uznávania záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

Záväzky uvedené v prvom pododseku tohto odseku nezahŕňajú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, nástroje kapitálu Tier 2 a dlhové nástroje uvedené v článku 2 ods. 1 bode 48 bode ii), ak sú tieto nástroje nezabezpečenými záväzkami. Okrem toho, záväzky uvedené v prvom pododseku toho odseku majú postavenie nadradené záväzkom uvedeným v článku 108 ods. 2 písm. a), b) a c) a v článku 108 ods. 3.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií, v rámci posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkami 15 a 16, alebo v ktoromkoľvek inom čase zistí, že v rámci triedy záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, výška záväzkov, ktoré v súlade s prvým pododsekom tohto odseku nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1, spolu so záväzkami, ktoré sú vylúčené z uplatňovania nástroja na záchranu pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 2, alebo ktoré budú pravdepodobne vylúčené v súlade s článkom 44 ods. 3, predstavuje viac ako 10 % tejto triedy, okamžite posúdi vplyv uvedenej konkrétnej skutočnosti na riešiteľnosť krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu, vrátane vplyvu na riešiteľnosť krízovej situácie vyplývajúceho z rizika porušenia záruk pre veriteľov stanovených v článku 73 pri uplatnení právomocí na odpísanie a konverziu oprávnených záväzkov.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje na základe posúdenia uvedeného v piatom pododseku tohto odseku k záveru, že záväzky, ktoré v súlade s prvým pododsekom nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1, vytvárajú podstatnú prekážku riešiteľnosti krízovej situácie, náležite uplatní právomoci uvedené v článku 17 na odstránenie tejto prekážky riešiteľnosti krízovej situácie.

Záväzky, v prípade ktorých inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, alebo v prípade ktorých sa v súlade s týmto odsekom uvedená požiadavky neuplatňuje, sa nezapočítavajú do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) požadovať, aby orgánom poskytli právny posudok týkajúci sa právnej vymožiteľnosti a účinnosti zmluvnej podmienky uvedenej v odseku 1 tohto článku.

4.   Skutočnosť, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení upravujúcich relevantný záväzok zmluvnú podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií vo výkone právomoci na odpísanie a konverziu vo vzťahu k uvedenému záväzku.

5.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť zoznam záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie uvedené v odseku 1, a obsah zmluvnej podmienky požadovanej v uvedenom odseku, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely inštitúcií.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presnejšie stanoviť:

a)

podmienky, za ktorých by bolo právne alebo inak neuskutočniteľné pre inštitúciu alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku do určitých kategórií záväzkov;

b)

podmienky, za ktorých má orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať zahrnutie zmluvných ustanovení podľa tretieho pododseku odseku 2;

c)

primeranú lehotu pre orgán pre riešenie krízových situácií na vyžadovanie zahrnutia zmluvnej podmienky podľa tretieho pododseku odseku 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   Orgán pre riešenie krízových situácií presne stanoví, ak to považuje za potrebné, kategórie záväzkov, v súvislosti s ktorými môže inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) konštatovať, že na základe podmienok ďalej upresnených v dôsledku uplatňovania odseku 6 je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku.

8.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť na účely odseku 2 jednotné formáty a vzory oznámenia určeného orgánom pre riešenie krízových situácií.

EBA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

22.

Názov kapitoly V v hlave IV sa nahrádza takto:

„Odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov“

23.

Článok 59 sa mení takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

„Požiadavka odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky“;

b)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky sa môže vykonávať buď:

a)

nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie; alebo

b)

v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú zároveň splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článkoch 32, 32a alebo 33.

Ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nakúpil relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, právomoc na odpísanie alebo konverziu týchto relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov sa vykonáva spolu s rovnakou právomocou na úrovni materskej spoločnosti dotknutého subjektu alebo na úrovni ďalších materských spoločností, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, aby sa straty efektívne preniesli na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vykonal rekapitalizáciu dotknutého subjektu.

Po výkone právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie sa vykoná ocenenie stanovené v článku 74 a uplatní sa článok 75.“;

c)

vkladajú sa tieto odseky:

„1a.   Právomoc odpísať alebo konvertovať oprávnené záväzky nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie sa môže uplatňovať len vo vzťahu k oprávneným záväzkom, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 45f ods. 2 písm. a) tejto smernice, s výnimkou podmienky týkajúcej sa zostatkovej doby splatnosti záväzkov, ako sa stanovuje v článku 72c ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak sa táto právomoc uplatní, členské štáty zabezpečia, aby sa odpísanie alebo konverzia vykonali v súlade so zásadou uvedenou v článku 34 ods. 1 písm. g).

1b.   Ak sa prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie v súvislosti so subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo vo výnimočných situáciách odchylne od plánu riešenia krízovej situácie, v súvislosti so subjektom, ktorý nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, suma, ktorá je odpočítaná, odpísaná alebo konvertovaná v súlade s článkom 60 ods. 1 na úrovni takéhoto subjektu, sa započíta do limitov stanovených v článku 37 ods. 10 a článku 44 ods. 5 písm. a) alebo článku 44 ods. 8 písm. a), ktoré sa uplatňujú na dotknutý subjekt.“;

d)

v odseku 2 sa výraz „kapitálové nástroje“ nahrádza výrazom „kapitálové nástroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a“;

e)

v odseku 3 sa úvodná časť a písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„3.   Členské štáty požadujú od orgánov pre riešenie krízových situácií po výkone právomocí na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkom 60 a bezodkladne, pre relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a, vydané inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) ak sa uplatňuje jedna alebo viacero z týchto okolností:

a)

ak sa určilo, že podmienky na riešenie krízových situácií stanovené v článkoch 32, 32a alebo 33 boli splnené, a to pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie; alebo

b)

príslušný orgán určí, že pokiaľ sa uvedená právomoc vykonala v súvislosti s relevantnými kapitálovými nástrojmi a oprávnenými záväzkami, ako sa uvádza v odseku 1a, inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) už nie je životaschopná;“

f)

v odsekoch 4 a 10 sa výraz „kapitálové nástroje“ v článku 59 ods. 10 sa nahrádza výrazom „kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1a“ v príslušnom tvare.

24.

Článok sa 60 mení takto:

a)

názov článku 60 sa nahrádza takto:

„Ustanovenia týkajúce sa odpísania alebo konverzie príslušných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov“;

b)

v odseku 1 sa dopĺňa toto:

„d)

istina oprávnených záväzkov uvedených v článku 59 ods. 1a sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných oprávnených záväzkov podľa toho, ktorý ukazovateľ je nižší.“;

c)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Ak sa istina relevantného kapitálového nástroja alebo oprávneného záväzku, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, odpíše:

a)

zníženie tejto istiny je trvalé s výhradou akéhokoľvek pripísania v súlade s mechanizmom vrátenia prostriedkov uvedeným v článku 46 ods. 3;

b)

voči držiteľovi relevantného kapitálového nástroja alebo oprávneného záväzku, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, nezostáva na základe sumy nástroja, ktorý bol odpísaný, alebo v súvislosti s ňou žiaden záväzok, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku a akéhokoľvek záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci na odpísanie;

c)

držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov alebo záväzkov, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, nie je vyplatená iná náhrada než náhrada v súlade s odsekom 3 tohto článku.“;

d)

odsek 3 sa mení takto:

i)

úvodná veta sa nahrádza takto:

„Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, podľa tohto článku ods. 1 písm. b), c) a d) môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) vydali nástroje vlastného kapitálu Tier 1 v prospech držiteľov relevantných kapitálových nástrojov a takýchto oprávnených záväzkov. Relevantné kapitálové nástroje a takéto záväzky možno konvertovať, len ak sú splnené tieto podmienky:“;

ii)

v písmene d) sa výraz „každý relevantný kapitálový nástroj“ nahrádza výrazom „každý relevantný kapitálový nástroj alebo každý oprávnený záväzok, sa uvádza v článku 59 ods. 1a.“

25.

V článku 61 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak sa relevantné kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a tejto smernice, vykazujú na účely splnenia požiadavky uvedenej v článku 45f ods. 1 tejto smernice, orgánom zodpovedným za konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 tejto smernice je náležitý orgán členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice udelené povolenie v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ.“

26.

Článok 62 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby náležitý orgán pred tým, ako vykoná konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b), c), d) alebo e) vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a, na účely splnenia požiadavky uvedenej v článku 45f na individuálnom základe alebo relevantné kapitálové nástroje, ktoré sa vykazujú na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom alebo konsolidovanom základe, splnil tieto požiadavky:

a)

ak zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b), c), d) alebo e) po konzultácii s príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií relevantného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, informuje do 24 hodín po takejto konzultácii:

i)

orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, a ak ide o iný orgán, náležitý orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

ii)

orgány pre riešenie krízových situácií iných subjektov v rámci tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré priamo alebo nepriamo nakupovali záväzky uvedené v článku 45f ods. 2 od subjektu, na ktorý sa vzťahuje článok 45f ods. 1;

b)

ak zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c), bezodkladne informuje príslušný orgán zodpovedný za každú inštitúciu alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré vydali relevantné kapitálové nástroje, vo vzťahu ku ktorým sa majú vykonať právomoci na odpísanie alebo konverziu, ak sa vykonalo uvedené konštatovanie, a v prípade, že ide o iné orgány, náležité orgány v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú tieto príslušné orgány a orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.“;

b)

v odseku 4 sa úvodná časť nahrádza takto:

„Ak sa vykonalo informovanie podľa odseku 1, náležitý orgán po konzultácii s orgánmi informovanými v súlade s písmenom a) bodom i) alebo písmenom b) uvedeného odseku posúdi:“

27.

V článku 63 ods. 1 písm. e), f) a j) sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare.

28.

V článku 66 ods. 4 sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare.

29.

Článok 68 sa mení takto:

a)

v odseku 3 sa úvodná časť nahrádza takto:

„Za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál, opatrenie na predchádzanie kríze, pozastavenie povinnosti podľa článku 33a ani opatrenie krízového riadenia, vrátane výskytu akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatňovaním takéhoto opatrenia, neumožňujú samy osebe nikomu, aby:“;

b)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Pozastavenie ani obmedzenie podľa článkov 33a, 69, alebo 70 nepredstavuje neplnenie zmluvnej povinnosti na účely odsekov 1 a 3 tohto článku a článku 71 ods. 1.“

30.

Článok 69 sa mení takto:

a)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Žiadne pozastavenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na povinnosti týkajúce sa platieb a dodania voči:

a)

systémom a prevádzkovateľom systémov, ktoré sú určené v súlade so smernicou 98/26/ES;

b)

centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaných orgánom ESMA podľa článku 25 uvedeného nariadenia;

c)

centrálnym bankám.“;

b)

v odseku 5 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Orgán pre riešenie krízových situácií stanoví rozsah tejto právomoci so zreteľom na okolnosti každého prípadu. Orgány pre riešenie krízových situácií predovšetkým starostlivo posúdia vhodnosť rozšírenia pozastavenia na oprávnené vklady v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/49/EÚ, najmä kryté vklady v držbe fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov.

Členské štáty môžu ustanoviť, aby v prípade, že sa právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vykonáva vo vzťahu k oprávneným vkladom, orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume týchto vkladov.“

31.

V článku 70 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Orgány pre riešenie krízových situácií nesmú vykonávať právomoc uvedenú v odseku 1 tohto článku vo vzťahu k:

a)

akémukoľvek záložnému právu systémov alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES;

b)

centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaným orgánom ESMA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; a

c)

centrálnym bankám, pokiaľ ide o aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo kolaterál.“

32.

V článku 71 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Žiadne pozastavenie podľa odseku 1 alebo 2 sa neuplatňuje na:

a)

systémy alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES;

b)

centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a centrálne protistrany z tretej krajiny uznané orgánom ESMA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; alebo

c)

centrálne banky.“

33.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 71a

Zmluvné uznávanie právomoci prerušiť proces riešenia krízovej situácie

1.   Členské štáty vyžadujú od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), aby do každej finančnej zmluvy, ktorú uzavreli, a ktorá sa upravuje právom tretej krajiny, zahrnuli podmienky, na základe ktorej zmluvné strany uznávajú, že finančná zmluva môže podliehať uplatneniu právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií pozastaviť alebo obmedziť práva a povinnosti podľa článkov 33a, 69, 70 a 71 a uznávajú, že sú viazané požiadavkami uvedenými v článku 68.

2.   Členské štáty môžu tiež vyžadovať, aby materské spoločnosti v Únii zabezpečili, že ich dcérske spoločnosti z tretích krajín zahrnú do finančných zmlúv uvedených v odseku 1podmienky, ktorými sa vylúči, aby uplatnenie právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií pozastaviť alebo obmedziť práva a povinnosti materskej spoločnosti z Únie v súlade s odsekom 1 predstavovalo platný dôvod na ukončenie, pozastavenie, zmenu, čisté zúčtovanie, vykonanie vzájomného započítania práv alebo vymáhanie záložného práva týkajúce sa týchto zmlúv.

Požiadavka uvedená v prvom pododseku sa môže uplatňovať v súvislosti s dcérskymi spoločnosťami z tretích krajín, ktoré sú:

a)

úverové inštitúcie;

b)

investičné spoločnosti (alebo subjekty, ktoré by boli investičnými spoločnosťami, keby mali ústredie v príslušnom členskom štáte); alebo

c)

finančné inštitúcie.

3.   Odsek 1 sa uplatňuje na akúkoľvek finančnú zmluvu, ktorou sa:

a)

vytvára nová povinnosť alebo podstatne mení existujúca povinnosť po dátume nadobudnutia účinnosti ustanovení prijatých na vnútroštátnej úrovni na účel transpozície tohto článku;

b)

ustanovuje výkon jedného alebo viacerých práv ukončiť zmluvu alebo práv vymáhať záložné práva, na ktoré by sa uplatnili článok 33a, 68, 69, 70 alebo 71, ak by sa finančná zmluva upravovala právom členského štátu.

4.   Ak inštitúcia alebo subjekt neuvedú zmluvnú podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, takéto neuvedenie nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií v uplatnení právomocí uvedených v článku 68, 33a, 69, 70 alebo 71 vo vzťahu k danej finančnej zmluve.

5.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť obsah podmienky vyžadovanej v odseku 1, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely inštitúcií a subjektov.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

34.

Článok 88 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„S výhradou článku 89 orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 12, 13, 16, 18, 45 až 45h, 91 a 92, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín.“;

b)

v odseku 1 druhom pododseku písmene i) sa výraz „článku 45“ nahrádza výrazom „článkov 45 až 45h“.

35.

Článok 89 sa nahrádza takto:

„Článok 89

Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.   Ak má inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti usadené v Únii alebo materské spoločnosti v Únii usadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek v Únii, ktoré dva alebo viaceré členské štáty považujú za významné, orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú tieto subjekty usadené alebo v ktorých sa uvedené významné pobočky nachádzajú, zriadia jedno jediné európske kolégium pre riešenie krízových situácií.

2.   Európske kolégium pre riešenie krízových situácií uvedené v odseku 1 tohto článku vykonáva funkcie a plní úlohy vymedzené v článku 88 vo vzťahu k subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku, a pokiaľ sú uvedené úlohy relevantné, vo vzťahu k ich pobočkám.

Úlohy uvedené v prvom pododseku tohto odseku zahŕňajú stanovenie požiadavky uvedenej v článkoch 45 až 45h.

Pri stanovovaní požiadavky uvedenej v článkoch 45 až 45h členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií zohľadnia globálnu stratégiu riešenia krízových situácií, ak existuje, schválenú orgánmi tretích krajín.

Ak v súlade s globálnou stratégiou riešenia krízových situácií dcérske spoločností usadené v Únii alebo materská spoločnosť v Únii a jej dcérske spoločnosti nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, a členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií súhlasia s touto stratégiou, dcérske spoločnosti usadené v Únii alebo, a to na konsolidovanom základe, materská spoločnosť v Únii dodržiavajú súlad s požiadavkou uvedenou v článku 45f ods. 1 tak, že vydajú nástroje uvedené v článku 45f ods. 2 písm. a) a b) v prospech konečnej materskej spoločnosti usadenej v tretej krajine alebo dcérskych spoločností konečnej materskej spoločnosti usadených v tej istej tretej krajine, alebo iných subjektov na základe podmienok stanovených v článku 45f ods. 2 písm. a) bode i) a v článku 45f ods. 2 písm. b) bode ii).

3.   Ak len jedna materská spoločnosť v Únii vlastní všetky dcérske spoločnosti, ktoré sú z Únie, inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom je materská spoločnosť v Únii usadená.

Ak sa neuplatňuje prvý pododsek, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá orgán pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti v Únii alebo dcérskej spoločnosti v Únii s najvyššou hodnotou držaných celkových súvahových aktív.

4.   Členské štáty môžu prostredníctvom vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán upustiť od požiadavky zriadiť európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iná skupina alebo kolégium vykonávajú rovnaké funkcie a plnia rovnaké úlohy, ako sú funkcie a úlohy ustanovené v tomto článku, a dodržiavajú všetky podmienky a postupy – vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách pre riešenie krízových situácií – ustanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na európske kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.

5.   S výhradou odseku 3 a 4 tohto článku európske kolégium pre riešenie krízových situácií inak funguje v súlade s článkom 88.“

36.

V bode 6 oddielu B a v bode 17 oddielu C prílohy sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare.

Článok 2

Zmeny smernice 98/26/ES

Smernica 98/26/ES sa mení takto:

1.

Článok 2 sa mení takto:

a)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana vymedzená v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;“;

b)

písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)

„účastník“ je inštitúcia, centrálna protistrana, zúčtovací agent, zúčtovací ústav, systémový prevádzkovateľ alebo zúčtovací člen centrálnej protistrany, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

Komisia do 28. júna 2021 preskúma, ako členské štáty uplatňujú túto smernicu na svoje domáce inštitúcie s priamou účasťou v systémoch, ktoré sa upravujú právom tretej krajiny, a na kolaterál poskytnutý v súvislosti s účasťou v takýchto systémoch. Komisia predovšetkým posúdi, či sú potrebné akékoľvek ďalšie zmeny tejto smernice, a to so zreteľom na systémy, ktoré sa upravujú právom tretej krajiny. Komisia o tom predloží svoju správu Európskemu parlamentu a Rade, prípadne aj s návrhmi na revíziu tejto smernice.“

Článok 3

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 28. decembra 2020. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty tieto opatrenia uplatňujú odo dňa ich nadobudnutia účinnosti vo vnútroštátnom práve, ktorý nastane najneskôr 28. decembra 2020.

Členské štáty uplatňujú článok 1 bod 17 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 45i ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, od 1. januára 2024. Ak v súlade s článkom 45m ods. 1 smernice 2014/59/EÚ orgán pre riešenie krízových situácií stanovil dátum splnenia požiadavky a tento dátum je neskôr ako 1. januára 2024, dátum začatia uplatňovania článku 1 bodu 17 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 45i ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, bude ten istý ako dátum splnenia požiadavky.

2.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.   Členské štáty oznámia Komisii a orgánu EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 20. mája 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA


(1)  Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 17.

(2)  Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 36.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2019.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 184, 8.7.2016, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).