(1)

Články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú vecou verejného poriadku a mali by sa účinne uplatňovať v celej Únii s cieľom zabezpečiť, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená. Účinné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ je nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivejších a otvorenejších konkurencieschopných trhov v Únii, v ktorých podniky súťažia vo väčšej miere na základe svojich kvalít a bez toho, aby vytvárali prekážky vstupu na trh, čo im umožňuje vytvárať blahobyt a pracovné miesta. Chráni spotrebiteľov a podniky, ktoré sú aktívne na vnútornom trhu, pred obchodnými praktikami, ktoré umelo udržiavajú ceny tovaru a služieb na vysokej úrovni, a rozširuje im možnosti výberu inovatívneho tovaru a inovatívnych služieb.

(2)

Verejné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ vykonávajú vnútroštátne orgány členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže paralelne s Komisiou, a to podľa nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (3). Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže tvoria spolu s Komisiou sieť orgánov verejnej moci, ktoré v úzkej spolupráci uplatňujú pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže (ďalej len „Európska sieť pre hospodársku súťaž“).

(3)

Článok 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 ukladá vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnym súdom povinnosť uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ na dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy alebo na zneužitie dominantného postavenia, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. V praxi väčšina vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže uplatňuje vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže paralelne s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Táto smernica, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút potrebné na to, aby mohli účinne uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ, má preto nevyhnutne vplyv na vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže, keď ho vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže paralelne uplatňujú. Navyše, uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže na dohody, rozhodnutia združení podnikov alebo na zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, by nemalo viesť k odlišnému výsledku než je výsledok, ku ktorému by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže dospeli na základe práva Únie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003. V takýchto prípadoch paralelného uplatňovania vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže a práva Únie je preto nevyhnutné, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali rovnaké záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút potrebné na zabezpečenie toho, že sa nedospeje k odlišnému výsledku.

(4)

Okrem toho, udelenie právomoci vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže získavať všetky informácie týkajúce sa podniku, ktorý je predmetom vyšetrovania, a to aj v digitálnej forme bez ohľadu na médium, na ktorom sú uchovávané, by tiež ovplyvnilo rozsah ich právomocí, keď v počiatočných štádiách ich konania prijímajú relevantné vyšetrovacie opatrenie na základe vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré uplatňujú paralelne s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Ak by sa vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže udelili inšpekčné právomoci rôzneho rozsahu v závislosti od toho, či budú v konečnom dôsledku uplatňovať len vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže alebo budú uplatňovať aj články 101 a 102 ZFEÚ, bránilo by to účinnému presadzovaniu práva v oblasti hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Rozsah pôsobnosti tejto smernice by preto mal zahŕňať samostatné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj paralelné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže v rovnakej veci. Pokiaľ ide o ochranu vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní, táto smernica sa vzťahuje aj na samostatné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže.

(5)

Vnútroštátne právo bráni mnohým vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v tom, aby mali záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút potrebné na účinné presadzovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Táto skutočnosť oslabuje ich schopnosť účinne uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ a uplatňovať vnútroštátne právo v oblasti hospodárskej súťaže paralelne s článkami 101 a 102 ZFEÚ. Napríklad mnohé vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže podľa vnútroštátneho práva nemajú k dispozícii účinné nástroje na získanie dôkazov o porušovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ alebo na ukladanie pokút podnikom, ktoré porušujú právo, alebo nedisponujú primeranými ľudskými a finančnými zdrojmi či operačnou nezávislosťou, aby mohli účinne uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ. To môže vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže brániť v prijímaní akéhokoľvek opatrenia alebo obmedziť ich činnosti v oblasti presadzovania práva. To, že mnohé vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže majú nedostatok záruk nezávislosti, zdrojov a právomocí v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, aby mohli účinne uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ znamená, že konania o porušení pravidiel môžu mať pre podniky zapojené do protisúťažných postupov veľmi odlišné výsledky v závislosti od toho, v ktorom členskom štáte svoju činnosť vykonávajú. Nemusia podliehať žiadnemu presadzovaniu práva podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo môžu podliehať len neúčinnému presadzovaniu práva. V niektorých členských štátoch sa napríklad podniky môžu vyhnúť zodpovednosti za uhradenie pokuty tým, že jednoducho pristúpia k reštrukturalizácii.

(6)

Nejednotné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, či už sú uplatňované samostatne alebo paralelne s vnútroštátnym právom v oblasti hospodárskej súťaže, vedie k nevyužitiu príležitostí na odstránenie prekážok vstupu na trh a na vytvorenie spravodlivejších konkurencieschopných trhov v rámci Únie, na ktorých podniky medzi sebou súťažia na základe svojich kvalít. Podniky a spotrebitelia sú v horšej situácii predovšetkým v tých členských štátoch, v ktorých vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže nemajú dostatočné vybavenie na účinné presadzovanie práva. Podniky nemôžu medzi sebou súťažiť na základe svojich kvalít, ak existujú podmienky, ktoré poskytujú bezpečné prístavy protisúťažným postupom napríklad z dôvodu, že nie je možné získať dôkazy o protisúťažných postupoch alebo preto, že podniky majú možnosť vyhnúť sa zodpovednosti za uhradenie pokuty. Uvedené skutočnosti odrádzajú podniky od vstupu na takéto trhy, od toho, aby si na nich uplatnili právo usadiť sa a dodávali tam tovary alebo poskytovali služby. Spotrebitelia v členských štátoch s nižšou mierou presadzovania práva nepožívajú prínosy, ktoré so sebou prináša účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Nejednotným presadzovaním článkov 101 a 102 ZFEÚ, či už sú uplatňované samostatne alebo paralelne s vnútroštátnym právom v oblasti hospodárskej súťaže, tak v rámci Únie dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a k ohrozeniu jeho riadneho fungovania.

(7)

Nedostatky a obmedzenia, pokiaľ ide o nástroje a záruky vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, oslabujú systém paralelných právomocí na presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorý bol navrhnutý ako súdržný celok založený na úzkej spolupráci v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž. Tento systém závisí od možnosti orgánov vzájomne sa na seba spoľahnúť vtedy, keď jeden vykonáva v mene druhého úkony na zistenie skutočností (fact-finding) s cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi a ich vzájomnú pomoc. Tento systém však nefunguje dobre, ak niektoré vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže ešte stále nemajú k dispozícii primerané nástroje na zisťovanie skutočností. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže nie sú schopné poskytovať si vzájomnú pomoc ani v ďalších kľúčových oblastiach. Napríklad podniky, ktoré vykonávajú cezhraničnú činnosť, sú vo väčšine členských štátov schopné vyhnúť sa zaplateniu pokuty jednoducho tak, že na území niektorých členských štátov, v ktorých pôsobia, nemajú právnu prítomnosť. To znižuje motiváciu k dodržiavaniu článkov 101 a 102 ZFEÚ. Výsledkom je neúčinné presadzovanie práva, ktoré narúša hospodársku súťaž v prípade podnikov dodržiavajúcich právne predpisy a ktoré zároveň naštrbuje dôveru spotrebiteľov vo vnútorný trh, a to najmä v digitálnom prostredí.

(8)

V záujme vytvorenia skutočne spoločného priestoru presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže v Únii, ktorý poskytuje vyrovnanejšie podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu a obmedzuje rozdielne zaobchádzanie so spotrebiteľmi, je potrebné, aby boli pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ a pri uplatňovaní vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže paralelne s uvedenými článkami zavedené do praxe základné záruky nezávislosti, primerané finančné, ľudské, technické a technologické zdroje a minimálne právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, aby sa tak zaistila úplná účinnosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pri vykonávaní ich činnosti.

(9)

Túto smernicu je vhodné založiť na dvojakom právnom základe, a to na článkoch 103 a 114 ZFEÚ. Dôvodom je to, že táto smernica sa vzťahuje nielen na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ a uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže paralelne s uvedenými článkami, ale sa vzťahuje aj na nedostatky a obmedzenia nástrojov a záruk vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže potrebných na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, pretože takéto nedostatky a obmedzenia majú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a riadne fungovanie vnútorného trhu.

(10)

Zavedením základných záruk s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže uplatňovali články 101 a 102 ZFEÚ jednotne a účinne, by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov ponechať alebo zaviesť v prípade vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže rozsiahlejšie záruky nezávislosti a zdroje, ani ich možnosť ponechať alebo zaviesť podrobnejšie pravidlá upravujúce právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút. Členské štáty by mali mať predovšetkým možnosť udeliť vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže dodatočné právomoci, ktoré presahujú rámec stanovený v tejto smernici, aby ďalej posilnili ich účinnosť; takouto právomocou môže byť udeľovanie pokút fyzickým osobám alebo výnimočne právomoc vykonávať inšpekcie so súhlasom subjektov, ktoré sú predmetom inšpekcie.

(11)

V prípade tajných kartelov sú naopak nevyhnutné podrobné pravidlá upravujúce podmienky uplatnenia zhovievavosti. Podniky zverejnia informácie o tajných karteloch, na ktorých sa sami zúčastňovali, len vtedy, ak budú mať dostatočnú právnu istotu, že budú oslobodené od pokút. Značné rozdiely medzi programami zhovievavosti v členských štátoch predstavujú pre potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť právnu neistotu. Toto môže oslabiť ich motiváciu požiadať o uplatnenie zhovievavosti. Ak by členské štáty mali možnosť zaviesť alebo uplatňovať jasnejšie a harmonizované pravidlá zhovievavosti v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, nielenže by to prispelo k cieľu spočívajúcemu v zachovaní motivácie žiadateľov, aby zverejnili informácie o tajných karteloch v záujme čo najúčinnejšieho presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže v Únii, ale zároveň by sa tým zaručili rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. Uvedené skutočnosti by nemali brániť členským štátom, aby uplatňovali programy zhovievavosti, ktoré sa nevzťahujú len na tajné kartely, ale aj na iné formy porušovania článku 101 ZFEÚ a rovnocenných ustanovení vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže, alebo aby akceptovali žiadosti o zhovievavosť predložené fyzickými osobami konajúcimi v ich vlastnom mene. Touto smernicou by tiež nemali byť dotknuté programy zhovievavosti, ktoré poskytujú výlučne oslobodenie od ukladania sankcií súdmi v trestnom konaní vo veci presadzovania článku 101 ZFEÚ.

(12)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ umožňujú ukladanie trestnoprávnych sankcií fyzickým osobám, pričom výnimkou sú pravidlá upravujúce súčinnosť medzi programami zhovievavosti a ukladaním sankcií fyzickým osobám. Nemala by sa uplatňovať ani na vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovuje ukladanie správnych sankcií fyzickým osobám, ktoré nepôsobia na trhu ako samostatné hospodárske subjekty.

(13)

Podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1/2003 môžu členské štáty zveriť presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ výlučne správnemu orgánu, čo platí v prípade väčšiny jurisdikcií, alebo môžu túto právomoc zveriť súdnym aj správnym orgánom. V uvedenom druhom prípade je správny orgán primárne zodpovedný prinajmenšom za vedenie vyšetrovania, zatiaľ čo súdnemu orgánu je obvykle zverená právomoc prijímať rozhodnutia o uložení pokút, pričom môže mať právomoc prijímať ďalšie rozhodnutia, napríklad o zistení porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(14)

Výkon právomocí prenesených touto smernicou na vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, vrátane vyšetrovacích právomocí, by mal v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie podliehať primeraným ochranným opatreniam, ktoré sú v súlade aspoň so všeobecnými zásadami práva Únie a Chartou základných práv Európskej únie, najmä v súvislosti s konaniami, ktoré by mohli viesť k uloženiu sankcií. Medzi tieto ochranné opatrenia patrí právo na dobrú správu vecí verejných a dodržiavanie práv podnikov na obhajobu, ktorých základnou súčasťou je právo na vypočutie. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali predovšetkým informovať strany, ktoré sú predmetom vyšetrovania, o predbežných námietkach, ktoré boli proti nim vznesené podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ vo forme oznámenia námietok alebo podobného opatrenia, a to ešte pred vydaním rozhodnutia o zistení porušenia, a uvedené strany by mali mať pred vydaním takéhoto rozhodnutia zároveň možnosť účinne vyjadriť k uvedeným námietkam svoje stanovisko. Strany, ktorým boli oznámené predbežné námietky o údajnom porušení článku 101 alebo 102 ZFEÚ, by mali mať právo na prístup k príslušnému spisu vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, aby tak mohli účinne uplatňovať svoje práva na obhajobu. Právo na prístup ku spisu by malo zohľadňovať legitímne záujmy podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva a nemalo by sa dotýkať dôverných informácií a interných dokumentov vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a Komisie, ako aj korešpondencie medzi nimi a Komisiou. Adresáti rozhodnutí vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, najmä rozhodnutí o zistení porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ a o uložení nápravných opatrení alebo pokút, by mali mať okrem toho právo na účinný prostriedok nápravy na súde v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie. Takéto rozhodnutia by mali byť odôvodnené, aby sa adresátom takýchto rozhodnutí umožnilo posúdiť dôvody rozhodnutia a uplatniť ich právo na účinný prostriedok nápravy. Navyše, v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných by mali členské štáty zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ uskutočnili konania v primeranej lehote, berúc do úvahy osobitné aspekty každého prípadu. Uvedené ochranné opatrenia by mali byť navrhnuté tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi dodržiavaním základných práv podnikov na jednej strane a povinnosťou zabezpečiť účinné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ na strane druhej.

(15)

Výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a využívanie takýchto informácií ako dôkazov pri uplatňovaní článku 101 alebo 102 ZFEÚ by sa mali vykonávať podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(16)

Poverenie vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže uplatňovaním článkov 101 a 102 ZFEÚ nestranne a v spoločnom záujme účinného presadzovania pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže je základným prvkom účinného a jednotného uplatňovania týchto pravidiel.

(17)

V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ by sa mala posilniť operačná nezávislosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti by sa mali do vnútroštátneho práva zaviesť explicitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, že pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ budú vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže chránené pred všetkými vonkajšími zásahmi alebo politickými tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť pri posudzovaní predložených podnetov. Na uvedený účel by sa mali vo vnútroštátnom práve vopred stanoviť dôvody týkajúce sa odvolania z vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže tých osôb, ktoré prijímajú rozhodnutia, ktorými sa vykonávajú právomoci uvedené v článkoch 10, 11, 12, 13 a 16 tejto smernice, s cieľom odstrániť akékoľvek odôvodnené pochybnosti o ich nestrannosti a ich odolnosti proti vonkajším faktorom. Podobne by sa mali vo vnútroštátnom práve vopred stanoviť jasné a transparentné pravidlá a postupy týkajúce sa výberu, prijímania alebo vymenovania uvedených osôb. V záujme zabezpečenia nestrannosti vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by sa okrem toho pokuty za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktoré tieto orgány ukladajú, nemali používať na priame financovanie týchto orgánov.

(18)

Aby sa zabezpečila operačná nezávislosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, ich vedúci pracovníci, zamestnanci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia by mali konať bezúhonne a mali by sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s výkonom ich služobných povinností. Aby sa neohrozilo nezávislé hodnotenie zo strany vedúcich pracovníkov, zamestnancov alebo osôb, ktoré prijímajú rozhodnutia, mali by sa zdržať akýchkoľvek platených či neplatených činností, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom ich služobných povinností, a to počas ich pracovného pomeru alebo funkčného obdobia, a počas primerane dlhého obdobia po ich ukončení.

(19)

To znamená, že počas ich pracovného pomeru alebo funkčného obdobia by zamestnanci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia, nemali mať možnosť zaoberať sa konaním vo veci uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ, do ktorého boli zapojení alebo ktoré sa priamo týka podnikov alebo združení podnikov, ktoré ich zamestnávali alebo v ktorých sa inak profesijne angažovali, ak by to v konkrétnom prípade mohlo ohroziť ich nestrannosť. Podobne, zamestnanci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia, ako aj ich blízki príbuzní by nemali mať žiaden záujem na žiadnych podnikoch alebo organizáciách, ktoré sú predmetom konania vo veci uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ, na ktorom sa zúčastňujú, ak by to v konkrétnom prípade mohlo ohroziť ich nestrannosť. Pri posudzovaní možného narušenia ich nestrannosti v individuálnom prípade by sa mala zohľadniť povaha a miera záujmu, ako aj úroveň zapojenia alebo angažovanosti dotknutého jednotlivca. Ak je nevyhnutné zabezpečiť nestrannosť vyšetrovania a rozhodovacieho procesu, dotknutý jednotlivec by mal byť povinný odmietnuť svoju účasť na konkrétnom prípade.

(20)

To tiež znamená, že po primeranú dobu po opustení vnútroštátneho správneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže by sa bývalí zamestnanci alebo osoby, ktoré prijímali rozhodnutia, nemali vo svojom novom zamestnaní zapájať do toho istého prípadu, a to vždy, ak majú zamestnanie, ktoré súvisí s konaním vo veci uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ, ktorým sa zaoberali počas svojho pracovného pomeru alebo funkčného obdobia.

Dĺžku uvedenej doby možno určiť s ohľadom na povahu nového zamestnania dotknutých jednotlivcov, ako aj úroveň ich zapojenia a zodpovednosti v danom konaní počas ich pracovného pomeru alebo funkčného obdobia vo vnútroštátnom správnom orgáne na ochranu hospodárskej súťaže.

(21)

Každý vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže by mal uverejniť svoj kódex správania, v ktorom sa bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych pravidiel, stanovia pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov.

(22)

Operačná nezávislosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by nemala vylučovať súdne preskúmanie alebo parlamentný dohľad v súlade s vnútroštátnym právom. Povinnosť zodpovedať sa by tiež mala prispievať k zabezpečeniu dôveryhodnosti a legitimity činností vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Primeraná povinnosť vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zodpovedať sa zahŕňa predkladanie pravidelných správ o ich činnosti vládnemu alebo parlamentnému orgánu. Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu podliehať aj kontrole alebo monitorovaniu v súvislosti s ich finančnými výdavkami, a to za predpokladu, že to nebude mať vplyv na ich nezávislosť.

(23)

Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť stanoviť priority medzi svojimi konaniami vo veci presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ s cieľom efektívne využívať svoje zdroje a sústrediť sa na predchádzanie protisúťažnému správaniu, ktoré narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu, a na ukončenie takéhoto správania. Na tento účel by mali mať možnosť zamietnuť sťažnosti na základe toho, že nie sú prioritou, s výnimkou sťažností, ktoré podali orgány verejnej moci, ktoré sa spolu s vnútroštátnym správnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže podieľajú na presadzovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, prípadne vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže. Tým by však nemala byť dotknutá právomoc vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zamietnuť sťažnosti z iných dôvodov, akým je napríklad chýbajúca právomoc, alebo rozhodnúť, že neexistujú žiadne dôvody na zásah z ich strany. V prípadoch formálne podaných sťažností by takéto zamietnutia mali podliehať účinným prostriedkom nápravy v súlade s vnútroštátnym právom. Právomoc vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže stanoviť priority medzi svojimi konaniami na presadzovanie práva nemá žiaden vplyv na právo vlády členského štátu vydať pre vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže všeobecné pravidlá týkajúce sa postupov alebo usmernenia týkajúce sa stanovovania priorít, ktoré nesúvisia s vyšetrovaniami v rámci sektora alebo osobitnými konaniami vo veci presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(24)

Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať dostatočné zdroje, pokiaľ ide o kvalifikovaných zamestnancov schopných vykonávať odborné právne a hospodárske posudzovanie, finančné prostriedky, technickú a technologickú odbornosť a vybavenie vrátane primeraných nástrojov informačných technológií, aby sa zabezpečilo, že majú možnosť efektívne plniť svoje úlohy pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ. V prípade, že na základe vnútroštátneho práva sú povinnosti a právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže rozšírené, členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali dostatočné zdroje na efektívne plnenie uvedených úloh.

(25)

Nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by sa mala posilniť, aby im umožňovala nezávisle rozhodovať o použití rozpočtových prostriedkov pridelených na účely plnenia ich úloh, a to bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne rozpočtové pravidlá a postupy.

(26)

V snahe zabezpečiť, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali dostatočné zdroje na plnenie svojich úloh, možno zvážiť rôzne spôsoby financovania, ako napríklad financovanie z alternatívnych zdrojov iných ako štátny rozpočet.

(27)

S cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie implementácie tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže predkladali pravidelné správy o svojej činnosti a zdrojoch vládnemu alebo parlamentnému orgánu. Uvedené správy by mali obsahovať informácie o vymenovaní a odvolaní členov rozhodovacieho orgánu, o výške sumy zdrojov pridelených v príslušnom roku, ako aj o akýchkoľvek zmenách tejto sumy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Takéto správy by sa mali sprístupniť verejnosti.

(28)

Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať k dispozícii minimálny súbor spoločných vyšetrovacích a rozhodovacích právomocí, aby boli schopné účinne presadzovať uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(29)

Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať účinné vyšetrovacie právomoci na odhaľovanie akýchkoľvek dohôd, rozhodnutí alebo zosúladených postupov zakázaných podľa článku 101 ZFEÚ alebo akéhokoľvek zneužívania dominantného postavenia zakázaného podľa článku 102 ZFEÚ, a to v akomkoľvek štádiu konania, ktoré tieto orgány vedú. Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť uplatňovať uvedené právomoci na podniky a združenia podnikov, ktoré sú predmetom konania vo veci uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj na iných účastníkov trhu, ktorí môžu disponovať informáciami, ktoré sú relevantné pre takéto konanie. Udelením takýchto účinných vyšetrovacích právomocí všetkým vnútroštátnym správnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže by sa malo zabezpečiť, aby boli schopné účinne si navzájom pomáhať, keď sú požiadané o vykonanie inšpekcie alebo akéhokoľvek iného úkonu na zistenie skutočností na ich území v mene a na účet iného vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(30)

Vyšetrovacie právomoci vnútroštátnych správnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže by mali zodpovedať tomu, aby tieto orgány boli schopné reagovať na výzvy v oblasti presadzovania práva v digitálnom prostredí a mali by týmto orgánom umožniť získanie všetkých informácií súvisiacich s podnikom alebo združením podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, v digitálnej forme, vrátane forenzne získavaných údajov bez ohľadu na médium, na ktorom sú tieto informácie uchované, ako sú napríklad laptopy, mobilné telefóny, iné mobilné zariadenia alebo cloudové úložisko.

(31)

Vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť vykonávať všetky potrebné inšpekcie priestorov podnikov a združení podnikov, ak môžu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preukázať, že existuje dôvodné podozrenie z porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ. Táto smernica by nemala členským štátom brániť v tom, aby na vykonanie takýchto inšpekcií vyžadovali vopred vydané povolenie vnútroštátneho justičného orgánu.

(32)

V záujme zabezpečenia účinnosti by mali mať vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže na základe svojej právomoci vykonávať inšpekcie možnosť prístupu k informáciám, ku ktorým má prístup podnik alebo združenie podnikov či osoba, ktoré sú predmetom inšpekcie, a ktoré súvisia s podnikom alebo združením podnikov, ktoré sú predmetom vyšetrovania. To by malo nevyhnutne zahŕňať právomoc na prehľadávanie dokumentov, spisov alebo údajov na zariadeniach, ktoré nie sú vopred presne určené. Bez takejto právomoci by nebolo možné získať informácie potrebné pre vyšetrovanie, ak podniky alebo združenia podnikov zaujmú obštrukčný prístup alebo odmietnu spolupracovať. Právomoc preskúmať účtovné knihy alebo záznamy by sa mala vzťahovať na všetky formy korešpondencie vrátane elektronických správ, bez ohľadu na to, či sú zdanlivo neprečítané alebo boli vymazané.

(33)

S cieľom minimalizovať zbytočné predlžovanie inšpekcií by mali mať vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže právomoc pokračovať v prehľadávaní a selektovaní kópií alebo výpisov z účtovných kníh a záznamov týkajúcich sa obchodnej činnosti podniku alebo združenia podnikov, ktoré sú predmetom inšpekcie, v priestoroch týchto orgánov alebo v iných určených priestoroch. Pri takomto prehľadávaní by sa malo zabezpečiť nepretržité náležité dodržiavanie práv podnikov na obhajobu.

(34)

Skúsenosti ukazujú, že obchodné záznamy sa môžu uchovávať v súkromných obydliach riaditeľov, manažérov a ostatných zamestnancov podnikov alebo združení podnikov, najmä v dôsledku častejšieho využívania flexibilnejších pracovných režimov. V záujme zabezpečenia účinnejších inšpekcií by vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať právomoc vstupovať do akýchkoľvek priestorov vrátane súkromných obydlí, ak môžu preukázať, že existuje dôvodné podozrenie, že obchodné záznamy, ktoré môžu byť relevantné pre dokázanie porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ, sú uchovávané v týchto priestoroch. Výkon uvedenej právomoci by mal byť podmienený tým, že vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vopred získa povolenie od vnútroštátneho justičného orgánu, ktorým môže byť v prípade niektorých vnútroštátnych právnych systémov prokurátor. To by však nemalo členským štátom brániť, aby v prípadoch mimoriadnej naliehavosti zverili úlohy vnútroštátneho justičného orgánu vnútroštátnemu správnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže konajúcemu ako justičný orgán, alebo aby výnimočne povolili vykonanie takýchto inšpekcií so súhlasom subjektov, ktoré sú predmetom inšpekcie. Vykonávanie takýchto inšpekcií môže vnútroštátny správny orgán na ochranu hospodárskej súťaže zveriť policajnému orgánu alebo rovnocennému orgánu presadzovania práva za predpokladu, že inšpekcia sa vykoná v prítomnosti vnútroštátneho správneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže. Tým by nemalo byť dotknuté právo vnútroštátneho správneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže vykonať inšpekciu a získať potrebnú pomoc policajného orgánu alebo rovnocenného orgánu presadzovania práva, a to aj pomoc, ako preventívne opatrenie, na prekonanie možného odporu zo strany subjektov, ktoré sú predmetom inšpekcie.

(35)

Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať účinné právomoci na to, aby mohli od podnikov alebo združení podnikov požadovať poskytnutie informácií potrebných na odhalenie porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ. Na uvedený účel by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať možnosť požadovať zverejnenie informácií, ktoré by im mohli umožniť vyšetrovanie predpokladaných porušení. To by malo zahŕňať právo požadovať informácie v akejkoľvek digitálnej forme vrátane emailov a správ zo systémov okamžitého zasielania správ (instant messaging), a to bez ohľadu na to, kde sú uchovávané, vrátane uchovávania v cloudoch a na serveroch, za predpokladu, že sú prístupné podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sú adresátom žiadosti o informácie. Uvedené právo by nemalo vyústiť do povinnosti na strane podniku alebo združenia podniku, ktorá je neprimeraná požiadavkám vyšetrovania. Napríklad jeho dôsledkom by nemali byť nadmerné náklady alebo úsilie na strane podniku alebo združenia podniku. Aj keď právo požadovať informácie má zásadný význam pre odhaľovanie porušení, takéto žiadosti by mali byť primerané z hľadiska rozsahu. Takéto žiadosti by nemali podnik alebo združenie podnikov prinútiť, aby priznali, že porušili predpisy, keďže dokázať porušenie je úlohou vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Tým by nemali byť dotknuté povinnosti podnikov alebo združení podnikov poskytnúť odpovede na vecné otázky a dokumenty. Podobne by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať účinné nástroje umožňujúce požadovať od ktorejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby poskytnutie informácií, ktoré môžu byť relevantné pre uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť procesné pravidlá týkajúce sa takýchto žiadostí o informácie, ako napríklad ich právnu formu, za predpokladu, že tieto pravidlá umožnia účinné používanie tohto nástroja. Skúsenosti tiež ukazujú, že informácie poskytnuté dobrovoľne v reakcii na žiadosti o dobrovoľné poskytnutie informácií môžu byť cenným informačným zdrojom pre robustné presadzovanie práva založené na informovanosti. Podobne, poskytovanie informácií tretími stranami, ako sú napríklad konkurenti, zákazníci a spotrebitelia, ktorí pôsobia na príslušnom trhu, z ich vlastnej iniciatívy môže prispieť k účinnému presadzovaniu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by k tomu mali nabádať.

(36)

Skúsenosti ukazujú, že právomoc viesť vypočúvanie je účinným nástrojom získavania dôkazov a pomoci orgánom na ochranu hospodárskej súťaže pri posudzovaní významu už získaných dôkazov. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať účinné prostriedky na to, aby na vypočúvanie mohli predvolať ktoréhokoľvek zástupcu podniku alebo združenia podnikov, ktoréhokoľvek zástupcu iných právnických osôb a ktorúkoľvek fyzickú osobu, ak by takýto zástupcovia alebo osoby mohli mať informácie relevantné pre uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá upravujúce vedenie takýchto vypočúvaní za predpokladu, že tieto pravidlá umožnia účinné využívanie tohto nástroja.

(37)

Je nevyhnutné, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali možnosť vyžadovať, aby podniky a združenia podnikov prestali porušovať článok 101 alebo 102 ZFEÚ, a to aj vtedy, keď porušovanie pokračuje po tom, čo vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže formálne začali konanie. Okrem toho by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať účinné prostriedky na obnovenie hospodárskej súťaže na trhu uložením štrukturálnych a behaviorálnych nápravných opatrení, ktoré sú primerané k porušeniu, ku ktorému došlo, a nevyhnutné na ukončenie porušovania. Zásada proporcionality si vyžaduje, aby si vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže pri výbere medzi rovnako účinnými nápravnými opatreniami zvolili nápravné opatrenie, ktoré je pre podniky najmenej zaťažujúce. Štrukturálne nápravné opatrenia, ako je napríklad povinnosť zbaviť sa podielu na majetku konkurenta alebo povinnosť odpredať obchodnú jednotku, majú vplyv na aktíva podniku a možno predpokladať, že budú pre podnik viac zaťažujúce ako behaviorálne nápravné opatrenia. To by však vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže nemalo brániť v tom, aby mohli dospieť k záveru, že okolnosti konkrétneho porušenia odôvodňujú uloženie štrukturálneho nápravného opatrenia, keďže by bolo z hľadiska ukončenia porušovania účinnejšie než behaviorálne nápravne opatrenie.

(38)

Dočasné opatrenia môžu byť dôležitým nástrojom, ktorým sa zabezpečí, aby v dôsledku porušenia, ktoré je predmetom vyšetrovania, nedošlo počas vyšetrovania k závažnému a nenapraviteľnému narušeniu hospodárskej súťaže. Tento nástroj je dôležitý na to, aby sa zabránilo vývoju na trhu, ktorý by mohlo veľmi ťažko zvrátiť rozhodnutie vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže prijaté na konci konania. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať právomoc uložiť prostredníctvom rozhodnutia dočasné opatrenia. Táto právomoc by sa mala uplatňovať aspoň v prípadoch, v ktorých vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže dospel k prima facie zisteniu porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ a ak existuje riziko závažného a nenapraviteľného narušenia hospodárskej súťaže. Členské štáty majú možnosť poskytnúť vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže rozsiahlejšie právomoci na ukladanie dočasných opatrení. Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú dočasné opatrenia, by malo byť platné len na určené obdobie, buď do ukončenia konania, ktoré vedie vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, alebo na pevne stanovené časové obdobie, ktoré možno obnoviť, pokiaľ je to nevyhnutné a primerané. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zákonnosť takýchto opatrení vrátane ich proporcionality bolo možné preskúmať v rámci skrátených odvolacích konaní alebo iných postupov, ktoré tiež umožňujú zrýchlenú súdnu kontrolu. Okrem toho by členské štáty mali vytvoriť podmienky potrebné na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli využívať dočasné opatrenia v praxi. Je osobitne potrebné umožniť všetkým orgánom na ochranu hospodárskej súťaže reagovať na vývoj na rýchlo sa meniacich trhoch a posúdiť preto v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž používanie dočasných opatrení a zohľadniť tieto skúsenosti v akýchkoľvek nezáväzných opatreniach alebo pri budúcom preskúmaní tejto smernice.

(39)

Ak v priebehu konania, ktoré môže vyústiť do zákazu dohody obmedzujúcej súťaž alebo do zákazu protisúťažného postupu, predložia podniky alebo združenia podnikov vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže záväzky, ktoré by mali odstrániť ich obavy, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť prijať rozhodnutia, ktorými sa tieto záväzky stanú pre dotknuté podniky alebo združenia podnikov záväzné a voči nim vynútiteľné. Takéto rozhodnutia o záväzkoch v zásade nie sú vhodné v prípade tajných kartelov, v súvislosti s ktorými by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali ukladať pokuty. V rozhodnutiach o záväzkoch by malo byť uvedené, že už neexistujú dôvody na to, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže v danej veci konali, a to bez toho, aby dospeli k záveru, či došlo k porušeniu článku 101 alebo 102 ZFEÚ. O tom, či akceptovať záväzky, by mali podľa vlastného uváženia rozhodnúť vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Rozhodnutiami o záväzkoch nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnych súdov dospieť k záveru, že došlo k takému porušeniu právnych predpisov a v predmetnej veci rozhodnúť. Okrem toho sa ukázalo, že účinné prostriedky monitorovania dodržiavania záväzkov podnikmi alebo združeniami podnikov a účinné prostriedky ukladania sankcií v prípadoch nedodržiavania záväzkov sú účinnými nástrojmi orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať účinné prostriedky na opätovné otvorenie konania v prípadoch, keď došlo k podstatným zmenám akýchkoľvek skutočností, na ktorých sa rozhodnutie o záväzkoch zakladá, keď podnik alebo združenie podnikov konali v rozpore so svojimi záväzkami alebo keď bolo rozhodnutie o záväzkoch založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách, ktoré poskytli zúčastnené strany.

(40)

V záujme zabezpečenia účinného a jednotného presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ by vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať právomoc ukladať podnikom a združeniam podnikov za porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ účinné, primerané a odrádzajúce pokuty, a to buď sami v ich vlastnom konaní, najmä v správnom konaní, ak takéto konanie umožňuje priame uloženie účinných, primeraných a odrádzajúcich pokút, alebo o ich uloženie požiadať súd v inom ako trestnom konaní. Tým nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ stanovuje podnikom alebo združeniam podnikov ukladanie sankcií súdmi v trestnom konaní, ak je porušenie podľa vnútroštátneho práva trestným činom a ak to neovplyvní účinné a jednotné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(41)

S cieľom zabezpečiť, aby podniky a združenia podnikov boli motivované rešpektovať vyšetrovacie úkony a rozhodnutia vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť ukladať účinné pokuty v prípade nerešpektovania opatrení a rozhodnutí uvedených v článkoch 6, 8, 9, 10, 11 a 12, a to sami v ich vlastnom konaní, alebo o ich uloženie požiadať súd v inom ako trestnom konaní. Tým nie je dotknuté vnútroštátne právo, v ktorom sa stanovuje ukladanie takýchto pokút podnikom a združeniam podnikov súdmi v trestnom konaní.

(42)

V súlade s Chartou základných práv Európskej únie by sa mali v konaní pred vnútroštátnymi správnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže alebo podľa okolností v inom ako trestnom konaní pred súdom ukladať pokuty, ak k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pojmy úmysel a nedbanlivosť by sa mali vykladať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, a nie ako pojmy úmysel a nedbanlivosť používané v konaniach, ktoré vedú trestné orgány v súvislosti s trestnými záležitosťami. Tým nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, podľa ktorých sa zistenie porušenia zakladá na kritériu objektívnej zodpovednosti za predpokladu, že je zlučiteľné s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá upravujúce dôkaznú silu ani povinnosti vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zisťovať skutkový stav v predmetnej veci, a to za predpokladu, že tieto pravidlá a povinnosti sú v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie.

(43)

Pokuty by sa mali stanovovať proporcionálne k celkovému celosvetovému obratu dotknutých podnikov a združení podnikov.

(44)

Pravidelné penále je kľúčovým nástrojom, ktorým sa zabezpečuje, aby mali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže účinný prostriedok na boj proti pretrvávajúcemu a budúcemu nedodržiavaniu opatrení a rozhodnutí uvedených v článkoch 6, 8, 9, 10, 11 a 12 podnikmi a združeniami podnikov. Nemali by sa uplatňovať na zistené porušenia, ku ktorým došlo v minulosti. Právomocou ukladať pravidelné penále nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže potrestať nedodržiavanie opatrení uvedených v článku 13 ods. 2 Takéto pravidelné penále by sa malo stanoviť proporcionálne k priemernému dennému celkovému celosvetovému obratu dotknutých podnikov a združení podnikov.

(45)

Na účely ukladania pokút a pravidelného penále by mal pojem „rozhodnutie“ zahŕňať akékoľvek opatrenie, ktoré má záväzné právne účinky, ktoré dokážu ovplyvniť záujmy adresáta spôsobením výraznej zmeny v jeho právnej situácii.

(46)

V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ pojem „podnik“, ako sa uvádza v článkoch 101 a 102 ZFEÚ, ktoré by sa mali uplatňovať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, označuje hospodársku jednotku, a to aj v prípade, že pozostáva z viacerých právnických alebo fyzických osôb. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať možnosť uplatniť pojem „podnik“ na určenie zodpovednosti materskej spoločnosti a uložiť jej pokutu za správanie jednej z jej dcérskych spoločností, ak materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť tvoria jednu hospodársku jednotku. Aby sa podniky nemohli vyhnúť zodpovednosti za uhradenie pokuty za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ zmenou právnej formy alebo organizačnej štruktúry, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť určiť právnych alebo hospodárskych nástupcov zodpovedného podniku a uložiť im za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ pokuty v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(47)

Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali pri ukladaní pokút za porušenie článkov 101 a 102 ZFEÚ prihliadať na závažnosť tohto porušenia, aby uložené pokuty odrážali jeho hospodársky význam. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by tiež mali mať možnosť ukladať pokuty primerané z hľadiska trvania porušenia. Uvedené faktory by sa mali posudzovať v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a spôsobom zabezpečujúcim odrádzajúci účinok. Posudzovanie závažnosti by sa malo vykonávať jednotlivo pre všetky typy porušení, pričom by sa mali zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu. Medzi faktory, ktoré možno zohľadniť, patrí povaha porušenia, celkový trhový podiel všetkých dotknutých podnikov, geografický rozsah porušenia, skutočnosť, či porušenie bolo implementované, hodnota predaja tovaru a služieb podniku, ktorých sa porušenie priamo alebo nepriamo týka, a veľkosť a trhová sila dotknutého podniku. Existencia opakovaného porušenia tým istým páchateľom svedčí o jeho sklone dopúšťať sa takéhoto porušovania a je preto veľmi významným ukazovateľom potreby uložiť vyššie penále v záujme dosiahnutia skutočne odrádzajúceho účinku. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať možnosť uložiť vyššiu pokutu podniku alebo združeniu podnikov, ak Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže už predtým vydali rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že tento podnik alebo toto združenie podnikov porušili článok 101 alebo 102 ZFEÚ a tento podnik alebo toto združenie podnikov sa naďalej dopúšťajú rovnakého porušenia alebo podobného porušenia. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ (4) mali mať možnosť zohľadniť akúkoľvek kompenzáciu zaplatenú na základe konsenzuálneho urovnania. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by okrem toho mali mať za výnimočných okolností možnosť zohľadniť hospodársku životaschopnosť dotknutého podniku.

(48)

Skúsenosti ukazujú, že združenia podnikov pravidelne zohrávajú úlohu pri porušovaní pravidiel hospodárskej súťaže a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať možnosť takéto združenia účinne pokutovať. Pri posudzovaní závažnosti porušenia s cieľom určiť výšku pokuty v konaniach proti združeniam podnikov v prípade, že sa porušenie týka činností jeho členov, by malo byť možné vziať do úvahy súčet tržieb podnikov, ktoré sú členmi združenia, z predaja tovaru a služieb, ktorých sa porušenie priamo alebo nepriamo týka. Ak sa pokuta ukladá nielen združeniu, ale aj jeho členom, obrat členov, ktorým sa pokuta ukladá, by sa nemal brať do úvahy pri výpočte pokuty združenia. V záujme zabezpečenia účinného vymáhania pokút, ktoré boli uložené združeniam podnikov za porušenia, ktorých sa dopustili, je nevyhnutné stanoviť podmienky, na základe ktorých bude závisieť od voľného uváženia vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, či budú vyžadovať zaplatenie pokuty od členov združenia, ak je združenie podnikov v platobnej neschopnosti. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali pritom zohľadniť relatívnu veľkosť podnikov, ktoré patria do združenia, a najmä situáciu malých a stredných podnikov. Zaplatením pokuty jedným alebo viacerými členmi združenia podnikov nie sú dotknuté pravidlá vnútroštátneho práva, ktoré stanovujú vymáhanie súm hradených inými členmi združenia.

(49)

Odrádzajúci účinok pokút je v rámci Únie značne nejednotný a v niektorých členských štátoch je maximálna výška pokuty, ktorú možno uložiť, stanovená na veľmi nízkej úrovni. Aby sa zabezpečilo, že vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu ukladať odrádzajúce pokuty, maximálna výška pokuty, ktorú možno uložiť za každé porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ, by mala byť stanovená na úrovni minimálne 10 % z celkového celosvetového obratu dotknutého podniku. To by však nemalo členským štátom brániť, aby zachovali alebo zaviedli vyššiu hornú hranicu pokuty, ktorú možno uložiť.

(50)

Programy zhovievavosti predstavujú kľúčový nástroj odhaľovania tajných kartelov a prispievajú tak k účinnému stíhaniu najzávažnejších prípadov porušovania právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže a k ukladaniu sankcií za tieto porušenia. V súčasnosti však existujú značné rozdiely v programoch zhovievavosti uplatňovaných v členských štátoch. V dôsledku uvedených rozdielov sú podniky porušujúce právne predpisy vystavené právnej neistote, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých majú možnosť žiadať o uplatnenie zhovievavosti, ako aj právnej neistote týkajúcej sa ich imunity na základe príslušných programov. Takáto neistota by mohla oslabiť motiváciu potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť zúčastniť sa na programe. Táto skutočnosť môže následne spôsobiť odhalenie menšieho počtu tajných kartelov a teda menej účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v Únii.

(51)

Rozdiely v programoch zhovievavosti na úrovni členských štátov ohrozujú aj rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. Je preto vhodné zvýšiť právnu istotu pre podniky na vnútornom trhu a posilniť príťažlivosť programov zhovievavosti v celej Únii znížením týchto rozdielov tak, že sa vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže umožní poskytovať oslobodenie od pokút a ich zníženie a akceptovať súhrnné žiadosti za rovnakých podmienok. V budúcnosti bude možno potrebné, aby Európska sieť pre hospodársku súťaž vynaložila ďalšie úsilie na zosúladenie programov zhovievavosti.

(52)

Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť oslobodiť podniky od pokút alebo tieto pokuty znížiť v prípade splnenia určitých podmienok. Združenia podnikov, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť vo vlastnom mene, by mali byť oprávnené na oslobodenie od pokút alebo na ich zníženie v prípadoch, keď sa zúčastňujú na karteli vo vlastnom mene a nie v mene svojich členov.

(53)

Na to, aby sa kartel považoval za tajný kartel, nie je potrebné, aby boli tajné všetky aspekty jeho činnosti. Kartel možno považovať za tajný kartel najmä vtedy, ak prvky tohto kartelu, ktoré sťažujú odhalenie úplného rozsahu činnosti, nie sú známe verejnosti, zákazníkom alebo dodávateľom.

(54)

Na to, aby bol žiadateľ oprávnený na zhovievavosť, mal by ukončiť svoju účasť v údajnom tajnom karteli, s výnimkou prípadov, keď sa vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže domnieva, že jeho ďalšia účasť je odôvodnene nevyhnutná na zachovanie integrity vyšetrovania, aby sa napríklad zabezpečilo, že ostatní údajní účastníci tohto kartelu neodhalia, že vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže už bol informovaný o údajnom tajnom karteli predtým, než vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vykoná vyšetrovacie úkony, ako napríklad neoznámené inšpekcie.

(55)

Na to, aby bol žiadateľ oprávnený na zhovievavosť, mal by s vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže spolupracovať riadne, úplne, nepretržite a pohotovo. To okrem iného znamená, že ak má žiadateľ v úmysle podať žiadosť vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, nemal by zničiť, sfalšovať alebo zamlčať dôkazy o údajnom tajnom karteli. Keď má podnik v úmysle podať žiadosť, existuje riziko, že jeho riaditelia, manažéri a ostatní zamestnanci by mohli zničiť dôkazy, aby zatajili svoje zapojenie do kartelu, ale k zničeniu dôkazov by mohlo dôjsť aj z iných dôvodov. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali zohľadniť osobitné okolnosti, za ktorých boli dôkazy zničené, ako aj význam takéhoto zničenia, keď zvažujú, či zničenie dôkazov spochybňuje riadnu spoluprácu žiadateľa.

(56)

Ak má žiadateľ v úmysle podať žiadosť vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, nemal by v záujme splnenia podmienky riadnej, úplnej, nepretržitej a bezodkladnej spolupráce zverejniť túto skutočnosť, ani žiadnu časť obsahu svojej zamýšľanej žiadosti, s výnimkou zverejnenia určeného iným vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, Komisii alebo orgánom na ochranu hospodárskej súťaže z tretích krajín. To však žiadateľovi nebráni, aby nahlásil svoje správanie iným orgánom verejnej moci, ako to vyžadujú príslušné právne predpisy, zamedzuje mu to len zverejniť skutočnosť, že zvažuje požiadať o zhovievavosť, a predložiť uvedeným orgánom vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti. Žiadateľ by však mal pri plnení povinností podľa uvedených príslušných právnych predpisov zároveň zohľadniť, že je dôležité vyhnúť sa nepriaznivému vplyvu na možné vyšetrovanie, ktoré vykonáva vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže.

(57)

Žiadatelia by mali mať možnosť predložiť vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti v súvislosti s úplnými alebo súhrnnými žiadosťami písomne a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by zároveň mali mať zavedený systém, ktorý by im umožňoval akceptovať takéto vyhlásenia ústne alebo inými prostriedkami, ktoré žiadateľom umožňujú, aby takéto predkladané vyhlásenia nemuseli mať v držbe, úschove alebo pod kontrolou. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť zvoliť si prostriedky, ktorými akceptujú vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti.

(58)

Podniky, ktoré chcú požiadať o oslobodenie od pokút, by mali mať možnosť najprv požiadať vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže o rezerváciu miesta v poradí žiadateľov o zhovievavosť pred tým, ako formálne predložia žiadosť o oslobodenie od pokút, aby mal žiadateľ čas zhromaždiť informácie a dôkazy, ktoré sú potrebné na splnenie príslušných dôkazných kritérií. Tým nie je dotknutá možnosť členských štátov, aby podnikom umožnili požiadať o rezerváciu poradia v prípade žiadostí o zníženie pokuty.

(59)

Okrem toho by v záujme zníženia administratívneho a iného významného časového zaťaženia mali mať žiadatelia možnosť predložiť vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti v súvislosti s úplnými alebo súhrnnými žiadosťami, ako aj v súvislosti so žiadosťami o rezerváciu poradia buď v úradnom jazyku členského štátu dotknutého vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže alebo, v prípade obojstrannej dohody medzi vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a žiadateľom, v inom úradnom jazyku Únie. Takáto dohoda by sa považovala za existujúcu, ak vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže všeobecne akceptujú takéto predložené podklady v uvedenom jazyku.

(60)

Vzhľadom na spoločné právomoci Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pri presadzovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ je dôležité, aby bol zavedený plynulo fungujúci systém súhrnných žiadostí. Žiadatelia, ktorí v súvislosti s údajným tajným kartelom požiadali Komisiu o zhovievavosť, by mali mať možnosť predkladať vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže súhrnné žiadosti v súvislosti s týmto kartelom za predpokladu, že žiadosť adresovaná Komisii sa týka viac než troch členských štátov ako dotknutých území. Tým nie je dotknutá možnosť Komisie zaoberať sa prípadmi, ktoré sú úzko prepojené s inými ustanoveniami Únie, ktoré môže výlučne alebo účinnejšie uplatňovať Komisia, ak si záujem Únie vyžaduje, aby Komisia prijala rozhodnutie, ktorým sa rozvíja politika Únie v oblasti hospodárskej súťaže v prípade nového problému v tejto oblasti alebo s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie predpisov.

(61)

Systém súhrnných žiadostí by mal umožniť podnikom, aby vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže predložili žiadosť o zhovievavosť, ktorá obsahuje obmedzený súbor informácií, ak Komisii bola v súvislosti s takýmto údajným kartelom predložená úplná žiadosť. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali akceptovať súhrnné žiadosti, ktoré obsahujú minimálny súbor informácií týkajúcich sa údajného kartelu za každú položku uvedenú v článku 22 ods. 2 Tým nie je dotknutá možnosť, aby žiadateľ poskytol podrobnejšie informácie neskôr. Na žiadosť žiadateľa o zhovievavosť by mu mal vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže poskytnúť potvrdenie o doručení s uvedením dátumu a času doručenia. Ak vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže takúto predbežnú žiadosť o zhovievavosť od iného žiadateľa o zhovievavosť týkajúcu sa rovnakého údajného tajného kartelu ešte nedostal a súhrnnú žiadosť považuje za vyhovujúcu požiadavkám článku 22 ods. 2, mal by zodpovedajúcim spôsobom žiadateľa informovať.

(62)

Cieľom systému súhrnných žiadostí je znížiť administratívne zaťaženie žiadateľov, ktorí Komisii predkladajú žiadosť o zhovievavosť v súvislosti s údajným tajným kartelom týkajúcu sa viac než troch členských štátov ako dotknutých území. Keďže v takýchto prípadoch dostáva Komisia úplnú žiadosť, v období pred dosiahnutím jednoznačnosti, pokiaľ ide o to, či sa bude zaoberať daným prípadom v plnej miere alebo čiastočne, by mala byť hlavným komunikačným partnerom žiadateľa o zhovievavosť, najmä pri poskytovaní pokynov týkajúcich sa vedenia akéhokoľvek ďalšieho interného vyšetrovania žiadateľom. Komisia má vynaložiť úsilie, aby o tejto záležitosti rozhodla v primeranej lehote, a zodpovedajúcim spôsobom informuje vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1/2003. Za výnimočných okolností, keď je to nevyhnutne potrebné z hľadiska vymedzenia alebo pridelenia prípadu by vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže mal mať možnosť požadovať od žiadateľa predloženie úplnej žiadosti aj pred takým dosiahnutím jednoznačnosti. Táto možnosť by sa mala využívať len veľmi zriedkavo. V ostatných prípadoch by sa mal žiadateľ vyzvať, aby vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý dostal súhrnnú žiadosť, predložil úplnú žiadosť iba vtedy, keď už je jasné, že Komisia nemá v úmysle zaoberať sa daným prípadom vcelku ani čiastočne.

(63)

Žiadatelia by mali mať možnosť predložiť úplné žiadosti o zhovievavosť vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, ktorým predložili súhrnné žiadosti. Ak žiadatelia predložia takéto úplné žiadosti v lehote stanovenej vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, informácie uvedené v týchto žiadostiach by sa mali považovať za predložené v čase predloženia súhrnnej žiadosti za predpokladu, že súhrnná žiadosť sa týka tých istých dotknutých produktov a území a toho istého trvania údajného kartelu, ako sa uvádza v žiadosti o zhovievavosť predloženej Komisii, ktorá mohla byť aktualizovaná. Malo by byť povinnosťou žiadateľov informovať vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, ktorým predložili súhrnné žiadosti, ak sa rozsah ich žiadosti o zhovievavosť predloženej Komisii zmenil, a aktualizovať zodpovedajúcim spôsobom súhrnné žiadosti. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať prostredníctvom spolupráce v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž možnosť skontrolovať, či rozsah súhrnnej žiadosti zodpovedá rozsahu žiadosti o zhovievavosť predloženej Komisii.

(64)

Právna neistota, pokiaľ ide o to, či sú súčasní a bývalí riaditelia, manažéri a ostatní zamestnanci žiadateľov o oslobodenie od pokút chránení proti individuálnym sankciám, akými sú napríklad pokuty, zbavenie funkcie alebo uväznenie, by mohla brániť potenciálnym žiadateľom v tom, aby požiadali o zhovievavosť. Uvedení jednotlivci by vzhľadom na ich príspevok k odhaľovaniu a vyšetrovaniu tajných kartelov mali byť preto v zásade chránení pred sankciami, ktoré ukladajú orgány verejnej moci v trestnom, správnom a inom ako trestnom konaní pred súdom, v súvislosti s ich zapojením do tajného kartelu, na ktorý sa vzťahuje žiadosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa sledujú v prevažnej miere rovnaké ciele ako podľa článku 101 ZFEÚ, ako sú napríklad vnútroštátne právne predpisy o kolúzii vo verejnom obstarávaní, ak sú splnené podmienky stanovené v tejto smernici. Jednou z uvedených podmienok je, že dátum žiadosti o oslobodenie od pokút by mal predchádzať dátumu, ku ktorému príslušné vnútroštátne orgány informovali uvedených jednotlivcov o postupe vedúcom k uloženiu sankcií. Takýto postup zahŕňa okamih, od ktorého sa uvedení jednotlivci stanú podozrivými z porušenia uvedených vnútroštátnych právnych predpisov.

Členské štáty majú možnosť stanoviť v rámci vnútroštátneho práva spôsob, ako by uvedení jednotlivci mali spolupracovať s príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie tejto ochrany. Ochrana pred trestnoprávnymi sankciami zahŕňa prípady, v ktorých príslušné vnútroštátne orgány nevyžadujú za určitých podmienok stíhanie alebo pokyny týkajúce sa budúceho správania jednotlivca.

(65)

Na rozdiel od toho môžu členské štáty v snahe zabezpečiť, aby ochrana pred sankciami, ktoré sa majú jednotlivcom uložiť v trestnom konaní, bola v súlade s existujúcimi základnými zásadami ich právneho systému, ustanoviť, že príslušné orgány majú možnosť zvoliť si medzi ochranou jednotlivca pred sankciami alebo len zmiernením uvedených sankcií, a to v závislosti od zváženia toho, či záujem o stíhanie a/alebo sankcionovanie jednotlivca prevažuje dôležitosť jeho príspevku k odhaleniu a vyšetrovaniu kartelu. Pri zvažovaní záujmu o stíhanie a/alebo sankcionovania uvedených jednotlivcov sa okrem iných faktorov môže zohľadniť ich osobná zodpovednosť za porušenie právnych predpisov alebo ich osobný príspevok k takémuto porušeniu.

(66)

Členským štátom sa nebráni v tom, aby poskytli ochranu pred sankciami aj súčasným alebo bývalým riaditeľom, manažérom a ostatným zamestnancom žiadateľov o zníženie pokút, alebo aby zmiernili takéto sankcie.

(67)

S cieľom umožniť fungovanie ochrany v situáciách, ktoré sa týkajú viac ako jednej jurisdikcie, by členské štáty mali ustanoviť, aby v prípadoch, keď sa príslušný sankčný orgán alebo orgán zodpovedný za stíhanie nenachádza v rovnakej jurisdikcii ako príslušný orgán, ktorý prípad vyšetruje, zabezpečil potrebné kontakty medzi uvedenými orgánmi vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže z jurisdikcie príslušného sankčného orgánu alebo orgánu zodpovedného za stíhanie.

(68)

Systém, v ktorom má Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže paralelné právomoci pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ, si vyžaduje úzku spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a Komisiou. V prípade, že vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže vykonáva inšpekciu alebo vypočúvanie podľa svojho vnútroštátneho práva v mene iného vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003, mala by sa umožniť prítomnosť a pomoc úradníkov dožadujúceho orgánu, ktorí poskytnú dodatočné zdroje, poznatky a technickú expertízu, čo prispeje k väčšej účinnosti takejto inšpekcie alebo vypočúvania. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by zároveň mali byť oprávnené požiadať iné vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže o pomoc pri zisťovaní, či podniky alebo združenia podnikov zlyhali z hľadiska dodržiavania vyšetrovacích úkonov a rozhodnutí, ktoré prijali dožadujúce vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže.

(69)

Mali by sa zaviesť opatrenia, ktoré by vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže umožňovali požiadať o vzájomnú pomoc pri oznamovaní dokumentov týkajúcich sa uplatňovania článku 101 alebo 102 ZFEÚ na cezhraničnom základe účastníkom konania alebo iným podnikom, združeniam podnikov alebo fyzickým osobám, ktoré môžu byť adresátmi takýchto oznámení. Podobne by vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať možnosť požiadať orgány v iných členských štátoch o vykonanie rozhodnutí ukladajúcich pokuty alebo platby pravidelného penále, ak dožadujúci orgán vynaložil primerané úsilie na to, aby overil, že podnik, od ktorého sa má pokuta alebo platba pravidelného penále vymáhať, nemá v členskom štáte dožadujúceho orgánu dostatočný majetok. Členské štáty by tiež mali ustanoviť, že najmä v prípadoch, keď podnik, od ktorého možno pokutu alebo pravidelné penále vymáhať, nie je usadený v členskom štáte dožadujúceho orgánu, dožiadaný orgán môže vymáhať vykonanie rozhodnutí prijatých dožadujúcim orgánom, a to na žiadosť dožadujúceho orgánu. Toto by zabezpečilo účinné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ a prispelo by to k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže vyčlenili na žiadosti o vzájomnú pomoc dostatok zdrojov a s cieľom nabádať k takejto pomoci, dožiadané orgány by mali mať možnosť náhrady nákladov, ktoré vynaložili v súvislosti s touto pomocou. Takouto vzájomnou pomocou nie je dotknuté uplatňovanie rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV (5).

(70)

V záujme zabezpečenia účinného presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže je nevyhnutné zaviesť fungujúce pravidlá upravujúce premlčacie lehoty. V systéme paralelných právomocí by malo byť predovšetkým pozastavené alebo prerušené plynutie vnútroštátnej premlčacej lehoty počas celého konania, ktoré vedú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže iného členského štátu alebo Komisia. Takéto pozastavenie alebo prerušenie by nemalo brániť členským štátom v tom, aby si zachovali alebo zaviedli absolútne premlčacie lehoty, a to za predpokladu, že v dôsledku trvania takýchto absolútnych lehôt nebude prakticky nemožné alebo mimoriadne náročné zabezpečiť účinné presadzovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(71)

V členských štátoch, v ktorých sú vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže aj vnútroštátne justičné orgány príslušné vo veciach hospodárskej súťaže určené ako vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže na účely presadzovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako sa uvádza v článkoch 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 16 tejto smernice, by vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali mať možnosť predložiť vec priamo vnútroštátnemu justičnému orgánu príslušnému vo veciach hospodárskej súťaže, aby sa zabezpečilo, že v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž prebiehajú v predmetných veciach účinné a efektívne konania. Navyše, v rozsahu, v akom vnútroštátne súdy konajú v konaniach proti rozhodnutiam prijatými vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže uplatňujúcimi článok 101 alebo 102 ZFEÚ, vnútroštátne správne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali byť v plnom rozsahu oprávnené zúčastňovať sa týchto konaní samostatne v úlohe navrhovateľa, odporcu alebo protistrany, pričom by mali mať rovnaké práva ako takáto verejná strana týchto konaní.

(72)

Riziko zverejnenia sebausvedčujúcich materiálov mimo kontextu vyšetrovania, na účely ktorého boli poskytnuté, by mohlo oslabiť motiváciu potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť spolupracovať s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. V dôsledku tohto by sa informácie uvedené vo vyhlásení v rámci programu zhovievavosti, ktoré boli získané na základe prístupu k spisu, mali bez ohľadu na formu, v akej bolo predložené, použiť len vtedy, ak je to nevyhnutné na výkon práva na obhajobu v rámci konaní pred vnútroštátnymi súdmi, a to len v určitých veľmi obmedzených prípadoch, ktoré priamo súvisia s vecou, v rámci ktorej bol udelený prístup k spisu. Táto skutočnosť by však nemala brániť orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, aby uverejňovali svoje rozhodnutia v súlade s uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

(73)

Dôkazy zohrávajú pri presadzovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ dôležitú úlohu. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať možnosť zohľadniť relevantný dôkaz bez ohľadu na to, či bol predložený v písomnej, ústnej alebo elektronickej forme, alebo vo forme záznamu. To by malo zahŕňať možnosť zvážiť záznamy vyhotovené utajovaným spôsobom fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, za predpokladu, že tieto záznamy nie sú jediný dôkazový materiál. Tým by nemalo byť dotknuté právo na vypočutie a tiež prípustnosť akýchkoľvek záznamov, ktoré vyhotovili alebo získali orgány verejnej moci. Podobne, vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by tiež mali mať možnosť zohľadniť ako relevantné dôkazy aj elektronické správy, bez ohľadu na to, či sú tieto správy zdanlivo neprečítané alebo boli vymazané.

(74)

Tým, že sa zabezpečí, aby mali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže právomoci, ktoré potrebujú na to, aby účinnejšie presadzovali právo, posilňuje potrebu úzkej spolupráce a účinnej mnohostrannej aj dvojstrannej komunikácie v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž. Malo by to zahŕňať vývoj nezáväzných opatrení na uľahčenie a podporu implementácie tejto smernice.

(75)

V záujme podpory úzkej spolupráce v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž by mala Komisia zabezpečovať údržbu, vývoj, hosting, prevádzkovanie a podporu centrálneho informačného systému (systém Európskej siete pre hospodársku súťaž), a to v súlade s príslušnými normami v oblasti zachovávania dôvernosti, ochrany údajov a bezpečnosti údajov. Predpokladom účinného a efektívneho fungovania Európskej siete pre hospodársku súťaž je jej interoperabilita. Náklady na údržbu, vývoj, hosting, užívateľskú podporu a prevádzkovanie systému Európskej siete pre hospodársku súťaž sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie, z ktorého sú hradené aj ďalšie administratívne náklady súvisiace s fungovaním Európskej siete pre hospodársku súťaž, najmä náklady na organizáciu zasadnutí. Náklady na systém Európskej siete pre hospodársku súťaž sú až do roku 2020 hradené z programu pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2), zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 (6), a to za predpokladu disponibility zdrojov z tohto programu a splnenia podmienky oprávnenosti a prioritizácie.

(76)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii záruky nezávislosti, zdroje, ako aj právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, potrebné na účinné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ a vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže uplatňovaného paralelne s článkami 101 a 102 ZFEÚ, a zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu a Európskej siete pre hospodársku súťaž, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov potreby zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, najmä vzhľadom na územnú pôsobnosť smernice, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(77)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (7) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zasielanie takýchto dokumentov považuje za odôvodnené,