(1)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 je každý členský štát povinný predložiť Komisii návrh svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 až 2030 v súlade s článkom 3 ods. 1 a prílohou I k uvedenému nariadeniu. Prvé návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov mali byť predložené do 31. decembra 2018.

(2)

Lotyšsko predložilo svoj návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu 28. decembra 2018. Predloženie návrhu tohto plánu predstavuje základ a prvý krok iteratívneho procesu medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie integrovaných národných energetických a klimatických plánov a ich následného vykonávania.

(3)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 je Komisia povinná posúdiť návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov. Komisia komplexne posúdila návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu Lotyšska s prihliadnutím na príslušné prvky nariadenia (EÚ) 2018/1999. Toto posúdenie (2) sa uverejňuje spolu s týmto odporúčaním. Z neho vychádzajú nižšie uvedené odporúčania.

(4)

Odporúčania Komisie sa môžu týkať najmä i) úrovne ambície zámerov, cieľov a príspevkov v záujme kolektívneho dosiahnutia zámerov energetickej únie, a najmä zámerov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj úrovne prepojenosti elektrických sietí, ktorú má členský štát za cieľ dosiahnuť do roku 2030; ii) politík a opatrení týkajúcich sa zámerov na úrovni členského štátu a Únie, ako aj iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom; iii) všetkých ďalších politík a opatrení, ktoré by mohli byť požadované v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch; iv) interakcií a konzistentnosti existujúcich a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie.

(5)

Komisia pri vypracúvaní svojich odporúčaní zohľadňovala na jednej strane potrebu doplniť určité kvantifikované plánované príspevky všetkých členských štátov s cieľom posúdiť ambície na úrovni Únie a na druhej strane potrebu poskytnúť dotknutému členskému štátu dostatočný čas na náležité zváženie odporúčaní Komisie pred dokončením svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu.

(6)

Odporúčania Komisie, pokiaľ ide o ambície členských štátov v oblasti obnoviteľných zdrojov, vychádzajú zo vzorca stanoveného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, ktorý je založený na objektívnych kritériách.

(7)

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, odporúčania Komisie vychádzajú z posúdenia národnej úrovne ambície predloženej v návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu v porovnaní s kolektívnou úrovňou úsilia potrebného na dosiahnutie cieľov Únie, v prípade potreby s prihliadnutím na poskytnuté informácie o osobitných národných okolnostiach. Konečné národné príspevky v oblasti energetickej efektívnosti by mali zodpovedať potenciálu nákladovo efektívnej úspory energie a mali by sa opierať o spoľahlivú dlhodobú stratégiu obnovy budov a opatrenia na plnenie povinnosti úspor energie vyplývajúcej z článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (3). Členské štáty by mali tiež preukázať riadne zohľadnenie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, a to najmä objasnením, ako energetická efektívnosť prispieva k nákladovo efektívnemu plneniu národných cieľov v oblasti konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva, bezpečnosti dodávok energie a riešenia problému energetickej chudoby.

(8)

V nariadení o riadení sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytli všeobecný prehľad o investíciách potrebných na dosiahnutie zámerov, cieľov a príspevkov stanovených v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, ako aj všeobecné hodnotenie zdrojov pre tieto investície. Národné energetické a klimatické plány by mali zabezpečiť transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť investičnú istotu.

(9)

Rovnako aj v rámci cyklu európskeho semestra 2018 – 2019 Komisia kladie silný dôraz na investičné potreby členských štátov v oblasti energetiky a klímy. Tento aspekt je viditeľný aj v Správe o Lotyšsku 2019 (4) a v odporúčaní Komisie na odporúčanie Rady pre Lotyšsko (5), ktoré tvoria súčasť procesu európskeho semestra. Komisia pri posudzovaní návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov zohľadnila najnovšie zistenia a odporúčania európskeho semestra. Odporúčania Komisie sú doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v kontexte európskeho semestra. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby ich integrované národné energetické a klimatické plány brali do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.

(10)

V zmysle nariadenia o riadení sa okrem toho vyžaduje, aby každý členský štát náležite zohľadnil všetky odporúčania Komisie týkajúce sa jeho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý má byť predložený do 31. decembra 2019, a ak dotknutý členský štát nezohľadní nejaké odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, mal by uviesť a zverejniť svoje dôvody.

(11)

Tam, kde je to vhodné, by členské štáty mali vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a ich neskorších aktualizáciách vykazovať rovnaké údaje, aké vykazujú Eurostatu alebo Európskej environmentálnej agentúre. Na výpočet východiskovej hodnoty pre modelovanie a projekcie má zásadný význam používanie rovnakých zdrojov, a prípadne európskej štatistiky. Vďaka použitiu európskej štatistiky bude možné lepšie porovnať údaje a projekcie použité v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch.

(12)

V konečnom integrovanom energetickom a klimatickom pláne sa majú uviesť všetky prvky prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999. V tejto súvislosti by sa mal posúdiť makroekonomický a v uskutočniteľnom rozsahu zdravotný, environmentálny, zamestnanostný a vzdelávací účinok, účinok na zručnosti a sociálny účinok plánovaných politík a opatrení. Verejnosť a ostatné zainteresované strany majú byť aktívne zapojené do prípravy konečného integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Tieto a ďalšie prvky sú podrobne opísané v pracovnom dokumente útvarov Komisie uverejnenom spolu s týmto odporúčaním (6).

(13)

Vo svojom konečnom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne by malo Lotyšsko zohľadniť prepojenia s politikami, predovšetkým synergie medzi rozmermi dekarbonizácie, energetickej bezpečnosti a vnútorného trhu a zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, a to objasnením, ako energetická efektívnosť prispieva k 1) nákladovo efektívnemu plneniu národných cieľov v oblasti konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva, 2) bezpečnosti dodávok energie a 3) riešeniu problému energetickej chudoby. Ďalšie prepojenia, ktoré treba zvážiť, sú využívanie biomasy na energetické účely a vplyv na započítané emisie a odstraňovanie emisií z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva. Podobne aj ciele v rámci rozmeru výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti musia podporiť úsilie plánované pre zvyšné rozmery energetickej únie. Mohla by sa riešiť aj otázka vplyvov zmeny klímy na odvetvie energetiky.

(14)

Konečnému integrovanému národnému energetickému a klimatickému plánu by prospela komplexná analýza súčasného postavenia sektora nízkouhlíkových technológií na svetovom trhu, v ktorej by sa zdôraznili konkurenčné silné stránky a potenciálne problémy a uviedli merateľné ciele do budúcnosti, ako aj politiky a opatrenia na ich dosiahnutie, spolu s vhodným prepojením na politiku v oblasti podnikania a priemyslu. Rovnako by mu pomohla lepšia interakcia s obehovým hospodárstvom, vďaka čomu by sa vyzdvihol jeho potenciál znižovania emisií skleníkových plynov.

(15)

Odporúčania Komisie pre Lotyšsko vychádzajú z posúdenia lotyšského návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktoré sa uverejňuje spolu s týmto odporúčaním (7),

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.