ODPORÚČANIE RADY

z 22. mája 2019

o komplexnom prístupe k výučbe a učeniu sa jazykov

(2019/C 189/03)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Európska komisia v oznámení s názvom Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou (1) predstavuje víziu európskeho vzdelávacieho priestoru, v ktorom kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu nebránia hranice, kde sa študovať, učiť sa alebo pracovať v inom členskom štáte stalo normou, kde je oveľa bežnejšie hovoriť okrem materinského jazyka ďalšími dvoma jazykmi a kde ľudia silno pociťujú svoju európsku identitu a sú si vedomí spoločného európskeho kultúrneho a jazykového dedičstva a jeho rozmanitosti.

(2)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád počas neformálneho pracovného zasadnutia na göteborskom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast rokovali o úlohe vzdelávania a kultúry pre budúcnosť Európy. V záveroch Európskej rady zo 14. decembra 2017 (2) sa členské štáty, Rada a Komisia vyzvali, aby v súlade so svojimi právomocami napredovali v práci v tejto oblasti.

(3)	Európska rada v záveroch, ktoré prijala 15. a 16. marca 2002 v Barcelone, vyzvala, aby sa v oblasti vzdelávania prijali ďalšie kroky v záujme lepšieho ovládania základných zručností, a to najmä výučbou aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku.

(4)	Gramotnosť a viacjazyčnosť sú v odporúčaní Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie vymedzené medzi ôsmimi kľúčovými kompetenciami (3).

(5)

Viacjazyčnosť (4) je ústredným prvkom vízie európskeho vzdelávacieho priestoru. Vzhľadom na intenzívnejšiu mobilitu za vzdelávaním, odbornou prípravou a prácou v rámci Únie, zvyšujúcu sa migráciu z tretích krajín do Únie a celkovú globálnu spoluprácu treba prehodnotiť výzvy, ktorým čelia systémy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti výučby a učenia sa jazykov, ako aj príležitosti, ktoré prináša jazyková rozmanitosť Európy.

(6)

Zvýšením miery učenia sa a výučby jazykov a ich zlepšením by sa mohol posilniť európsky rozmer vzdelávania a odbornej prípravy. Zároveň by sa mohol podporiť rozvoj európskej identity v celej jej rozmanitosti, ktorá je doplnkom miestnych, regionálnych a národných identít a tradícií, a zlepšiť chápanie Únie a jej členských štátov. Viacjazyčnosť pomáha lepšie pochopiť iné kultúry, a tým prispieva k rozvoju občianskej a demokratickej kompetencie.

(7)	Takmer polovica Európanov (5) uvádza, že nie sú schopní viesť rozhovor v inom než svojom prvom jazyku (6). Nedostatočná viacjazyčnosť je zdrojom ťažkostí, pretože je prekážkou pre zmysluplné výmeny medzi verejnými správami a jednotlivcami, najmä v pohraničných regiónoch (7).

(8)

Len štyria z desiatich študentov sekundárneho vzdelávania dosiahnu v prvom cudzom jazyku úroveň samostatného používateľa, ktorou sa označuje schopnosť viesť jednoduchý rozhovor. Len štvrtina študentov dosiahne túto úroveň v druhom cudzom jazyku (8). Komparatívna analýza jazykov vo vzdelávaní a odbornej príprave preukázala, že väčšina členských štátov má problémy so zabezpečením primeraných vzdelávacích výstupov v oblasti jazykov. Problémy existujú vo všetkých sektoroch vzdelávania, ale najzávažnejšie sú v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, kde sa na učenie sa jazykov kladie menší dôraz.

(9)

Nedostatočná viacjazyčnosť je naďalej jednou z hlavných prekážok pri využívaní príležitostí, ktoré ponúkajú európske programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Dostatočná viacjazyčnosť ľuďom naopak umožní lepšie využívať možnosti, ktoré prináša vnútorný trh, ako napríklad voľný pohyb pracovníkov, a tiež prijímať lepšie podložené rozhodnutia o príležitostiach v iných krajinách EÚ.

(10)

Viacjazyčnosť poskytuje konkurenčné výhody pre podniky aj pre uchádzačov o zamestnanie, ak je súčasťou širšieho súboru potrebných zručností. Existuje pozitívny vzájomný vzťah medzi zručnosťami v oblasti cudzích jazykov a pravdepodobnosťou zamestnania sa. Výsledky posledného prieskumu o ďalšom odbornom vzdelávaní a príprave (CVTS 2016) však ukázali, že len 7,9 % spoločností (ktoré poskytujú svojim zamestnancom odbornú prípravu) vysiela svojich zamestnancov na jazykové kurzy (v rozpätí od 22,1 % na Slovensku po 0,5 % v Írsku).

(11)

Na udržanie súčasnej životnej úrovne, podporu vysokej miery zamestnanosti a podporu sociálnej súdržnosti s ohľadom na spoločnosť a svet práce v budúcnosti je potrebné, aby ľudia mali správne zručnosti a kompetencie. Nadobudnutím lepšej viacjazyčnosti by sa mohlo podporiť zvýšenie mobility a spolupráce v rámci Únie. Je to rozhodujúci faktor aj pre zabezpečenie úplnej integrácie detí, študentov a dospelých z radov prisťahovalcov.

(12)	Naša spoločnosť je čoraz mobilnejšia a digitálnejšia, a preto treba preskúmať nové spôsoby učenia sa. Predovšetkým digitálny rozvoj umožňuje učenie sa a používanie stále väčšieho počtu jazykov aj mimo školy a učebných plánov. Súčasné postupy hodnotenia tento vývoj neodrážajú v plnom rozsahu.

(13)

V Európskom pilieri sociálnych práv sa ako prvá zásada uvádza, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. Viacjazyčnosť je vymedzená ako „schopnosť používať rozličné jazyky na primeranú a účinnú komunikáciu“ a je jednou z kľúčových kompetencií, ktoré by mohli podporiť zamestnateľnosť, osobné naplnenie, aktívne občianstvo, medzikultúrne porozumenie a sociálne začlenenie.

(14)

Viac ako polovica členských štátov v rámci svojich hraníc oficiálne uznáva na právne alebo administratívne účely regionálne alebo menšinové jazyky vrátane národného posunkového jazyka. Viaceré z týchto jazykov presahujú hranice štátu. Jazykový obraz Európy dopĺňajú jazyky prisťahovalcov alebo utečencov.

(15)

Školy sú si stále viac vedomé potreby zabezpečiť, aby všetky deti bez ohľadu na ich pôvod a prvý jazyk získali veľmi dobrú úroveň vyučovacieho jazyka, a to prípadne aj prostredníctvom osobitných podporných opatrení. Podporuje sa tým spravodlivosť a rovnosť príležitostí a zmenšuje sa riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky.

(16)

Jazykové povedomie v školách by mohlo zahŕňať informovanosť o gramotnosti a viacjazyčnosti všetkých žiakov a ich pochopenie, a to vrátane znalosti jazykov, ktoré sa v škole nevyučujú. Školy môžu rozlišovať rôzne úrovne viacjazyčnosti potrebné v závislosti od kontextu a účelu a zodpovedajúce situácii, potrebám, schopnostiam a záujmom každého učiaceho sa.

(17)

Viac ako polovica vzdelávacích systémov Európskej únie označila za problém nedostatok učiteľov niektorých predmetov vrátane moderných cudzích jazykov a niekoľko členských štátov zaviedlo reformy alebo stimuly na odstránenie nedostatku učiteľov jazykov. Tieto reformy a stimuly by mohli zahŕňať štipendiá na prilákanie absolventov jazykových odborov s inými profesijnými skúsenosťami k vyučovaniu alebo zreformované programy vzdelávania učiteľov.

(18)

Iniciatívami na zlepšenie kľúčových kompetencií v školskom vzdelávaní, medzi ktoré patrí prepojenie skúseností z reálneho života s akademickým vzdelávaním, využívanie digitálnych technológií a podpora inovácie v školách, sa posilnilo zameranie na vzdelávacie výstupy. Podporuje sa nimi aj nadobudnutie viacjazyčnosti.

(19)

Integrované učenie obsahu a jazyka, t. j. vyučovanie predmetov v cudzom jazyku, a digitálne a online nástroje na učenie sa jazykov sa osvedčili ako efektívne pre rôzne kategórie študentov. Učiteľom jazykov v celej Európe by prospel kontinuálny profesijný rozvoj, vďaka ktorému by si mohli aktualizovať svoju digitálnu kompetenciu a zároveň sa naučiť, ako vo svojej učiteľskej praxi čo najlepšie využiť rôzne metodiky a nové technológie. Pomôcť by im pri tom mohol inventár otvorených vzdelávacích zdrojov, berúc tak do úvahy prácu Rady Európy.

(20)

Vymedzenie a rozvoj viacjazyčnosti sa v Európe podporuje rôznymi iniciatívami. Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky je transparentným, uceleným a komplexným referenčným nástrojom na posudzovanie a porovnávanie úrovní kompetencie a ako taký podporuje učenie sa a vyučovanie všetkých jazykov. Rozlišuje sa v ňom medzi úrovňami používateľ základného jazyka, samostatný používateľ a skúsený používateľ, pričom táto posledná úroveň umožňuje používateľovi pracovať a študovať v danom jazyku. Tento nástroj sa v roku 2018 doplnil o nové deskriptory pre mediáciu (sprostredkovanie), pre posunkové jazyky a iné oblasti a o súbory deskriptorov pre mladých učiacich sa s cieľom sprístupniť rámec širšej verejnosti.

(21)

Europass – jazykový pas je štandardizovaný vzor na sebahodnotenie jazykových zručností, v ktorom sa využíva spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Pomáha občanom opísať svoje jazykové zručnosti počas obdobia mobility, a to buď na vzdelávacie účely, alebo na účely zamestnania alebo odbornej prípravy, a zároveň pomáha zamestnávateľom pochopiť jazykové zručnosti pracovnej sily.

(22)

Európska jazyková značka (9) sa udeľuje za excelentnosť a inováciu pri výučbe jazykov vo všetkých zúčastnených krajinách. Dodáva školám a iným inštitúciám stimul využívať nové metodiky a stratégie so zameraním na miestne, regionálne, národné alebo európske priority. Prispieva k zvyšovaniu informovanosti o európskej spolupráci v oblasti jazykovej výučby a učenia sa a k posilneniu viacjazyčnej dynamiky vo všetkých sektoroch vzdelávania.

(23)

Všetky členské štáty uznávajú potrebu podporovať viacjazyčnosť a rozvíjať túto kompetenciu v Únii. Európska komisia s cieľom poskytnúť presnejší obraz o viacjazyčnosti v Únii vypracuje návrh nového súboru európskych referenčných hodnôt pre vzdelávanie a odbornú prípravu spolu s možnosťami zberu údajov, do ktorého môže patriť aj európska referenčná hodnota pre jazykové kompetencie. Rada bude rokovať a rozhodovať o týchto referenčných hodnotách v rámci procesu vypracovania nového strategického rámca pre vzdelávanie a odbornú prípravu na obdobie po roku 2020.

(24)

Hoci uznávame, že viacjazyčnosť sa nadobúda počas celého života a príležitosti na jej nadobudnutie by mali byť dostupné vo všetkých fázach života, toto odporúčanie sa zameriava najmä na primárne a sekundárne vzdelávanie a odbornú prípravu a ak je to možné, aj na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve a na počiatočné odborné vzdelávanie a prípravu.

(25)	Týmto odporúčaním sa plne rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality,

ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

v súlade s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi, podľa dostupných zdrojov a vnútroštátnych okolností a v úzkej spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami:

(1)

preskúmali možnosti ako pomôcť všetkým mladým ľuďom nadobudnúť pred ukončením vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy, ak je to možné, takú úroveň kompetencie aspoň v jednom európskom jazyku okrem vyučovacích jazykov, ktorá im umožní tento jazyk efektívne používať na spoločenské, učebné a profesionálne účely, a aby podporovali nadobudnutie takej úrovne v ďalšom (treťom) jazyku, ktorá im umožňuje komunikovať s určitým stupňom plynulosti (10);

(2)

s využitím príkladov politík uvedených v prílohe uplatňovali komplexné prístupy zamerané na zlepšenie výučby a učenia sa jazykov na národnej, regionálnej, miestnej alebo školskej úrovni, a to podľa vhodnosti a relevantnosti;

(3)

zabezpečili, aby boli zahrnuté všetky sektory primárneho a sekundárneho vzdelávania, a to s čo najskorším začatím, vrátane počiatočného odborného vzdelávania a prípravy;

(4)

v rámci týchto komplexných prístupov podporovali rozvoj jazykového povedomia v školách a inštitúciách odborného vzdelávania a prípravy:

a)	aktívnou podporou a uznávaním mobility učiacich sa a učiteľov aj s využitím príležitostí, ktoré poskytujú príslušné programy financovania Únie;

b)	posilnením kompetencie všetkých učiacich sa, ale najmä tých, ktorí pochádzajú z migrantského, utečeneckého alebo znevýhodneného prostredia, používať vyučovacie jazyky ako základ na dosiahnutie výsledkov v rámci ďalšieho učenia sa a vzdelávania v škole;

c)	pomáhaním učiacim sa rozširovať si kompetencie vo vyučovacích jazykoch tým, že budú podporovať učiteľov, aby sa venovali používaniu konkrétneho jazyka vo svojich príslušných predmetoch vrátane zvyšovania povedomia o rôznych jazykových registroch a špecifickej slovnej zásobe;

d)	podporou kontinuity jazykového vzdelávania medzi rôznymi stupňami škôl;

e)	ocenením jazykovej rozmanitosti učiacich sa a využívaním tejto rozmanitosti ako vzdelávacieho zdroja, a to aj zapojením rodičov, iných poskytovateľov starostlivosti a širšej miestnej komunity do jazykového vzdelávania;

zvažovaním príležitostí na posúdenie a validáciu jazykových kompetencií, ktoré nie sú súčasťou učebných plánov, ale sú výsledkom informálneho učenia sa (napríklad v prípade učiacich sa z migrantského, utečeneckého alebo bilingválneho prostredia) alebo zapojenia sa do formálneho školského systému inej krajiny, kde učiaci sa predtým žil, napríklad rozšírením spektra jazykov, ktoré je možné doplniť do vysvedčenia o ukončení štúdia;

g)	väčším používaním spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky, najmä na podnietenie rozvoja jazykových učebných plánov, testovania a hodnotenia;

h)	zabezpečovaním podpory školám pri vymedzovaní ich vlastného prístupu k výučbe jazykov, rešpektujúc však vnútroštátne právne predpisy a pomáhajúc školám aktívne oceňovať a používať svoju jazykovú rozmanitosť;

i)	ponúkaním možností školám a strediskám odbornej prípravy posilniť svoju európsku perspektívu, napríklad pokračovaním v udeľovaní Európskej jazykovej značky, rozvojom školských značiek s osobitným európskym hľadiskom a organizovaním národných podujatí so zameraním na jazykovú rozmanitosť;

(5)

podporovali učiteľov, školiteľov, inšpektorov a vedúcich pracovníkov škôl v rozvoji jazykového povedomia:

a)	vo vhodných prípadoch investovaním do počiatočného a ďalšieho vzdelávania učiteľov jazykov s cieľom zvýšiť ich kompetencie a pritiahnuť a udržať si zamestnancov, aby bolo možné zachovať širokú ponuku jazykov v rámci primárneho a sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy;

b)	zlepšením dobrovoľnej spolupráce medzi inštitúciami zodpovednými za počiatočné a ďalšie vzdelávanie učiteľov jazykov;

c)	začlenením prípravy na jazykovú rozmanitosť v triede do počiatočného vzdelávania a kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl;

d)	propagovaním období štúdia v zahraničí pre študentov, ktorí študujú v pedagogickom odbore, a podporovaním mobility všetkých učiteľov, školiteľov, inšpektorov a vedúcich pracovníkov škôl;

e)	propagovaním začlenenia a uznávania vzdelávacej mobility do vzdelávania učiteľov jazykov, aby každý učiteľ jazyka, ktorý je čerstvým absolventom, strávil v zahraničí pokiaľ možno jeden semester, či už učením sa alebo vyučovaním, najmä prostredníctvom programu Erasmus +;

f)	propagovaním využívania programu eTwinning (11) a iných foriem virtuálnej spolupráce, ako aj osobného vytvárania sietí na obohatenie vzdelávacích skúseností v školách a rozvoj viacjazyčnosti učiteľov a žiakov;

g)	propagovaním kolaboratívnej výučby medzi učiteľmi jazykov a učiteľmi iných predmetov;

(6)

podnecovali výskum a využívanie inovačných, inkluzívnych a viacjazyčných pedagogických postupov vrátane napríklad využívania digitálnych nástrojov, vzájomnej zrozumiteľnosti príbuzných jazykov a spôsobov výučby predmetov v cudzom jazyku (integrované učenie obsahu a jazyka) a inovácie počiatočného vzdelávania učiteľov;

(7)

zabezpečili monitorovanie jazykových kompetencií získaných na rôznych stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy, čím sa doplnia už existujúce informácie o poskytovaní jazykového vzdelávania;

(8)

prostredníctvom existujúcich rámcov a nástrojov podávali správy o skúsenostiach a pokroku pri podporovaní jazykového vzdelávania.

TÝMTO VÍTA ZÁMER KOMISIE:

(9)

podporiť nadviazanie na toto odporúčanie tým, že uľahčí vzájomné učenie sa medzi členskými štátmi a v spolupráci s nimi vypracuje viacjazyčné nástroje a zdroje, ako sú napríklad:

a)	usmernenia na prepojenie jazykovej výučby a hodnotenia so spoločným európskym referenčným rámcom pre jazyky (12);

b)	usmerňujúci materiál založený na dôkazoch pre nové formy učenia sa a podporné prístupy, a to aj pre jazyky, ktoré nie sú súčasťou učebných plánov;

c)	digitálne nástroje pre učenie sa jazykov a profesijný rozvoj pedagogických pracovníkov v tejto oblasti, ako napríklad hromadné otvorené online kurzy, nástroje na sebahodnotenie (13), siete vrátane eTwinningu a Teacher Academy na portáli School Education Gateway;

d)	metodiky a nástroje na podporu monitorovania viacjazyčnosti v Únii;

(10)

posilňovať mobilitu žiakov, študentov v rámci odborného vzdelávania a prípravy a učiteľov, školiteľov, inšpektorov a vedúcich pracovníkov škôl v rámci programu Erasmus+ a vo všeobecnosti podporovať využívanie finančných prostriedkov Únie, ako napríklad Erasmus+, Horizont 2020, Fond pre azyl, migráciu a integráciu alebo európske štrukturálne a investičné fondy, pokiaľ je to vhodné, na vykonávanie tohto odporúčania a jeho prílohy, a to bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci;

(11)

posilňovať spoluprácu s Radou Európy a Európskym centrom pre moderné jazyky v oblasti učenia sa jazykov s cieľom zlepšiť inovačné metódy výučby a učenia sa jazykov a zvýšiť povedomie o kľúčovej úlohe učenia sa jazykov v modernej spoločnosti;

(12)

podať správu o nadviazaní na vykonávanie tohto odporúčania, a to predovšetkým cez existujúce rámce a nástroje.

V Bruseli 22. mája 2019

Za Radu

predseda

C. B. MATEI

(1) COM(2017) 673 final.

(2) EUCO 19/1/17 REV 1.

(3) Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.

(4) Rada Európy na vyjadrenie kompetencie jednotlivcov ovládať viaceré jazyky používa v angličtine termín „plurilingualism“, avšak v úradných dokumentoch Európskej únie sa na opis kompetencií jednotlivcov a aj na opis spoločenských situácií používa v angličtine termín „multilingualism“. Dôvodom je čiastočne to, že v iných jazykoch ako angličtina a francúzština je ťažké rozlíšiť medzi pojmami „plurilingual“ a „multilingual“.

(5) Európania a ich jazyky – osobitná súhrnná správa Eurobarometra z roku 2012.

(6) Prvý jazyk: jazyk (jazyky) osvojený a používaný v útlom detstve (približne pred druhým alebo tretím rokom života), v ktorom človek po prvýkrát nadobudol jazykovú schopnosť. Tento termín sa uprednostňuje pred termínom materinský jazyk, ktorý často nie je primeraný, pretože prvý jazyk nie je nevyhnutne len jazyk matky.

(7) Oznámenie Komisie o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, COM(2017) 534.

(8) Európska komisia (2012) – Prvý európsky prieskum jazykových kompetencií, zhrnutie.

(9) Európska jazyková značka sa udeľuje na národnej úrovni a podporuje sa prostredníctvom programu Erasmus+.

(10) Súčasťou jazykového repertoáru učiaceho sa môže byť aj osvojenie si klasických jazykov, ako je starogréčtina a latinčina.

(11) eTwinning je komunita učiteľov od predškolských zariadení po vyššie stredné školy združená na bezpečnej internetovej platforme.

(12) Na základe skúseností a odborných znalostí, ktoré Rada Európy získala pri vytváraní a aktualizovaní rámca, ako aj skúseností a odborných znalostí Európskeho centra pre moderné jazyky a Európskej komisie získaných pri aplikovaní tejto práce na vzdelávanie učiteľov prostredníctvom spoločne financovaných projektov.

(13) Europass ponúka v súčasnosti nástroj na sebahodnotenie jazykových kompetencií, ktorého fungovanie a účinnosť sa preskúma pri vykonávaní rozhodnutia o Europasse.

PRÍLOHA

Jazykové povedomie v školách – vývoj komplexných prístupov k učeniu sa jazykov

Komplexnými prístupmi k jazykom by sa mohlo podporiť vykonávanie odporúčania o učení sa jazykov. V tejto prílohe sa uvádza niekoľko pedagogických zásad a osvedčených postupov, ktorých spoločným cieľom je zvýšiť všeobecné jazykové povedomie v školách a konečným cieľom je zlepšenie výsledkov učenia sa jazykov.

Výučba jazykov je dôležitým prvkom vo všetkých vyučovacích predmetoch vzhľadom na rozličné spôsoby, akými sa jazyk používa v triede, a životne dôležitú úlohu, ktorú jazyk zohráva v učení sa a porozumení obsahu vyučovacieho predmetu. Dobré osvojenie si vyučovacieho jazyka je neoddeliteľne spojené s rozvojom znalostí z daného predmetu a jeho porozumením.

Jazykové povedomie v školách a inštitúciách odborného vzdelávania a prípravy by mohlo podporiť porozumenie toho, že učenie sa jazyka je dynamický proces a kontinuum – osvojovanie si prvého jazyka a jeho rozličných registrov a štýlov pokračuje učením sa ďalších jazykov na rozličných úrovniach znalostí a je s ním úzko prepojené, pričom to zodpovedá okolnostiam každého učiaceho sa, jeho potrebám a záujmom.

Jazykové povedomie v školách a inštitúciách odborného vzdelávania a prípravy by mohlo podporiť aj úvahy o jazykovom rozmere na všetkých stupňoch organizácie školy, výučby a praxe: pri rozvoji gramotnosti, učení sa cudzieho jazyka, výučbe predmetov, na uznanie iných jazykov, ktoré používajú žiaci, ktoré sa používajú pri komunikácii s rodičmi a v širšom prostredí školy atď.

Úzka spolupráca s rozličnými členmi školskej komunity, ideálne v rámci koncepcie školy ako učiacej sa organizácie alebo v rámci celoškolského prístupu, môže podporiť takéto chápanie jazykového povedomia.

S cieľom podporovať jazykové povedomie v školách a inštitúciách odborného vzdelávania a prípravy sa identifikovali tieto príklady osvedčeného postupu:

1. Viacjazyčnosť v školách a inštitúciách odborného vzdelávania a prípravy

—

Pozitívny postoj k jazykovej rozmanitosti môže pomôcť vytvárať jazykovo priaznivé prostredie, v ktorom sa učenie a používanie viacerých jazykov vníma ako bohatstvo a nový zdroj. Uvedomovanie si dôležitosti učenia sa jazykov a vzdelávacích, kognitívnych, sociálnych, interkultúrnych, profesijných a ekonomických prínosov širšieho používania jazykov je možné zvýšiť a podporiť.

—	Rozvoj jazykovej kompetencie a jazykového povedomia sa môže prierezovo začleniť do učebných plánov. Integrácia jazykov a iných predmetov môže umožniť autentickejšie učenie sa orientované na situácie reálneho života.

—

Motivácia učiacich sa k štúdiu jazykov sa môže podporiť prepojením vzdelávacieho obsahu s ich vlastným životom a záujmami, a to zohľadňujúc informálne učenie sa a podporujúc synergie s mimoškolskými aktivitami. Prepojenie medzi jazykovou praxou v každodennom živote a v školách alebo inštitúciách odborného vzdelávania a prípravy sa môže posilniť uznaním predchádzajúcich znalostí jazykov a ponúknutím možnosti uviesť na vysvedčeniach o ukončení štúdia aj viacjazyčnosť nadobudnutú informálnym učením sa (napríklad v prípade učiacich sa z migrantského, utečeneckého alebo bilingválneho prostredia) alebo zapojením sa do formálneho školského systému inej krajiny, kde učiaci sa predtým žil.

—	V škole je možné oceniť a podporiť celý jazykový repertoár učiaceho sa a možno ho využiť aj ako pedagogický zdroj pre ďalšie učenie sa všetkých učiacich sa. Žiaci si navzájom môžu pomáhať pri učení sa, vysvetliť svoj jazyk (jazyky) ostatným a porovnávať jazyky.

—	Školy by mohli ponúkať širšie spektrum jazykov okrem hlavných svetových komunikačných jazykov. Osvojenie si tohto prístupu môže byť rôzne v závislosti od toho, či má krajina dva alebo viaceré štátne jazyky alebo prejavila záujem podporovať učenie sa jazyka susednej krajiny.

—	Vytvárať partnerstvá medzi zariadeniami vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a školami v pohraničných regiónoch, ktoré deti podporia k učeniu sa jazyka ich susedov už od útleho veku a zníži jazykové bariéry v cezhraničných regiónoch.

—

Ďalej podporovať školy a inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy, aby využívali Európsky deň jazykov a Európsku jazykovú značku na propagáciu učenia sa jazykov a jazykovej rozmanitosti. Propagovať školské značky s osobitným európskym rozmerom s cieľom podporiť európsku perspektívu škôl a stredísk odbornej prípravy.

2. Účinná a inovačná výučba v záujme lepšieho učenia sa jazykov

—

V plnom rozsahu by sa mohol využiť potenciál digitálnych nástrojov na zlepšenie učenia sa a výučby jazykov a súvisiaceho hodnotenia. Technológie môžu v mimoriadne veľkej miere podporiť rozšírenie ponuky jazykov, poskytnúť príležitosti na kontakt s jazykom a môžu byť veľmi užitočné na podporu tých jazykov, ktoré sa neučia v školách. Rozvoj kritického myslenia a mediálnej gramotnosti a primerané a bezpečné využívanie technológií môže byť v tomto kontexte podstatným prvkom učenia sa.

—	Virtuálna spolupráca medzi školami prostredníctvom eTwinningu a iných foriem virtuálnej spolupráce môže mladým ľuďom umožniť zlepšiť učenie sa jazykov, pracovať s partnermi z iných krajín a pripravovať sa na mobilitu v rámci štúdia, odbornej prípravy alebo dobrovoľníctva v zahraničí.

—	Mobilita žiakov vrátane mobility cez Erasmus+ by sa mohla stať riadnou súčasťou vzdelávacieho procesu. Tá by sa mala rozšíriť aj na virtuálnu mobilitu a širšiu mobilitu pedagogických pracovníkov.

—

Učitelia, školitelia a učiaci sa môžu na monitorovanie a hodnotenie jazykového rozvoja využívať kombináciu diagnostického, formatívneho a sumatívneho hodnotenia; na zaznamenávanie pokroku sa využívajú individuálne jazykové portfóliá, napríklad Európske jazykové portfólio alebo Europass – jazykový pas.

3. Podpora učiteľov a školiteľov

—

Učitelia moderných jazykov by sa mali povzbudzovať k tomu, aby sa zúčastňovali výmenných programov s krajinami, v ktorých sa hovorí ich cieľovým jazykom, v rámci ich počiatočného vzdelávania/alebo ďalšieho profesijného rozvoja. Každý čerstvý absolvent odboru učiteľstva jazykov by mal mať za sebou pokiaľ možno jeden semester štúdia alebo učiteľskej praxe v zahraničí.

—	Učitelia a školitelia iných predmetov, ako sú moderné jazyky, by mohli nadobúdať jazykové povedomie a vedomosti o didaktike jazyka, ako aj stratégie na podporu učiacich sa.

—	Do výučby jazykov by mohli byť zapojení aj jazykoví asistenti využitím príležitosti, ktoré poskytujú výmenné programy medzi členskými štátmi.

—

Učiteľom možno sprístupniť príležitosti na kontinuálny profesijný rozvoj (prostredníctvom sietí, praktizujúcich komunít, hromadných jazykových online kurzov, odborných stredísk, kooperatívneho elektronického učenia sa, spoločného akčného výskumu atď.), aby mohli držať krok s najnovšími pedagogickými inováciami a zvyšovať úroveň svojich zručností.

4. Partnerstvá a prepojenia na širšie prostredie školy s cieľom podporiť učenie sa jazykov

—	Školy a inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy by mohli spolupracovať s rodičmi pri hľadaní možností ako podporiť jazykové učenie ich detí, hlavne ak deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí alebo doma používajú iný jazyk, ako je vyučovací jazyk.

—

Školy a inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy môžu vstupovať do partnerstiev s jazykovými centrami/jazykovými laboratóriami, verejnými knižnicami, kultúrnymi centrami alebo inými kultúrnymi združeniami, univerzitami a výskumnými strediskami s cieľom vytvárať aktivizujúce študijné prostredie, obohacovať škálu osvojovaných jazykov a zlepšiť a inovovať vyučovaciu prax.

—	Školy, inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy a obce môžu združovať zdroje s cieľom vytvárať jazykové centrá so širšou ponukou jazykov, aby sa zachovávali menej používané jazyky a/alebo jazyky, ktoré sa neučia v škole.

—	Spolupráca so zamestnávateľmi v regióne alebo za jeho hranicami môže pomôcť zvýšiť porozumenie dôležitosti viacjazyčnosti v pracovnom živote a môže pomôcť zabezpečiť, aby nadobudnutá viacjazyčnosť efektívne podporovala zamestnateľnosť.

—

Mohli by sa podporovať cezhraničné partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy v pohraničných regiónoch. Mohla by sa uľahčovať mobilita študentov, učiteľov, školiteľov a administratívnych zamestnancov, ako aj doktorandov a výskumných pracovníkov ponukou informácií a kurzov v jazykoch, ktorými sa hovorí v susednej krajine. Podpora viacjazyčnosti v rámci takýchto cezhraničných partnerstiev môže absolventov pripraviť na vstup na trh práce na obidvoch stranách hranice.

—	Podporovať spoluprácu medzi inštitúciami vzdelávania učiteľov.