(1)

Listom z 12. mája 2016 Slovensko notifikovalo Komisii regionálnu investičnú pomoc vo výške 125 046 543 EUR vo forme priameho grantu pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. (ďalej len „príjemca“), pričom táto pomoc je podmienená schválením zo strany Komisie. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. je súčasťou skupiny Jaguar Land Rover (2) (ďalej len „JLR“).

(2)

Listom z 24. mája 2017 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia oznámila Slovensku svoje rozhodnutie začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o notifikovanú štátnu pomoc a o možnú dodatočnú nenotifikovanú štátnu pomoc, a vyzvala Slovensko, aby v lehote jedného mesiaca predložilo svoje pripomienky.

(3)

Slovenské orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ listom z 20. júla 2017.

(4)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3)8. decembra 2017. Komisia vyzvala ďalšie zainteresované strany, aby v lehote jedného mesiaca predložili svoje pripomienky.

(5)

Z ďalších zainteresovaných strán predložila svoje pripomienky Komisii iba spoločnosť JLR 19. decembra 2017. Komisia postúpila tieto pripomienky Slovensku 17. januára 2018. Pripomienky Slovenska k predloženým pripomienkam spoločnosti JLR boli zaevidované 5. februára 2018.

(6)

Komisia poslala 9. a 23. februára 2018 žiadosti o informácie, na ktoré Slovensko odpovedalo 9. marca a 12. a 18. apríla 2018. Komisia poslala 11. júna 2018 ďalšiu žiadosť o informácie, na ktorú Slovensko odpovedalo 3. júla 2018.

(7)

V dňoch 10. októbra 2017, 27. novembra 2017 a 1. marca 2018 sa uskutočnili stretnutia medzi zástupcami útvarov Komisie a slovenských orgánov.

(8)

Komisia dostala od spoločnosti JLR list zo 14. mája 2018, na ktorý odpovedala listom z 22. mája 2018. Spoločnosť JLR predložila Komisii ďalšie informácie 2. júla 2018.

(9)

Listom z 3. júla 2018 Slovensko vyjadrilo súhlas s prijatím tohto rozhodnutia a s jeho oznámením Slovensku v anglickom jazyku.

(10)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti notifikovanej pomoci, ako aj o možnej dodatočnej nenotifikovanej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že možná dodatočná nenotifikovaná pomoc mohla mať vplyv na zlučiteľnosť notifikovanej pomoci, predovšetkým na jej primeranosť, a zjavné negatívne účinky, Komisia v tomto rozhodnutí najskôr posudzuje, či bola dodatočná nenotifikovaná pomoc poskytnutá. Toto posúdenie je rozhodujúce pre stanovenie rozsahu posudzovania zlučiteľnosti.

(11)

Zámerom slovenských orgánov je podporiť regionálny rozvoj poskytnutím regionálnej pomoci pre investíciu veľkého podniku JLR na vybudovanie a zariadenie závodu na výrobu luxusných vozidiel z hliníka v meste Nitra, ktoré leží v Nitrianskom kraji na Slovensku, čo je oblasť spĺňajúca kritériá na získanie regionálnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, pričom štandardný strop regionálnej pomoci podľa mapy regionálnej pomoci Slovenska na obdobie od 1. júla 2014 do 31. decembra 2020 je 25 % (4).

(12)

Zámerom investičného projektu s navrhovanými oprávnenými investičnými nákladmi v nominálnej hodnote 1 406 621 000 EUR (v súčasnej hodnote (5)1 369 295 298 EUR) je vybudovanie nového závodu na výrobu automobilov s výrobnou kapacitou 150 000 vozidiel v prémiovom segmente D SUV (6) za rok. Investícia sa začala v decembri 2015 a má byť dokončená v roku 2020. Investícia sa realizuje v rámci priemyselného parku, ktorý je vo výstavbe, s názvom Strategický park Nitra (ďalej len „SPN“), na pôde, ktorá v čase vytvorenia SPN 8. júla 2015 bola stále vo veľkej miere poľnohospodárskou pôdou v súkromnom vlastníctve. Očakáva sa, že vďaka projektu vznikne 2 834 nových priamych pracovných miest.

(13)

Rozsah notifikovaného investičného projektu, ako bol navrhnutý slovenským orgánom vo formálnej žiadosti o poskytnutie pomoci z 24. novembra 2015, predstavuje výrobnú kapacitu 150 000 vozidiel ročne. Rozsah investičného projektu v pôvodnom návrhu žiadosti o poskytnutie pomoci, ktorý slovenským orgánom predložila spoločnosť JLR 25. júna 2015, predstavoval investíciu s výrobnou kapacitou 300 000 vozidiel ročne, ktorá sa mala realizovať v dvoch fázach a mala zahŕňať výrobu dvoch ďalších modelov, o ktorých sa malo ešte rozhodnúť. Slovensko vysvetlilo, že na jeseň roku 2015 sa spoločnosť JLR rozhodla zúžiť počiatočný rozsah projektu na závod s notifikovanou výrobnou kapacitou 150 000 vozidiel ročne. Výrobok, ktorý sa mal v závode vyrábať v rámci fázy 2, v tom čase ešte nebol známy a spoločnosť neposkytla záväzok plánovaného rozšírenia investície na fázu 2.

(14)

Príjemcom štátnej pomoci je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. Ako je opísané v rozhodnutí o začatí konania, 85 % spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. vlastní spoločnosť Jaguar Land Rover Limited a 15 % vlastní spoločnosť Jaguar Land Rover Holdings Limited. Vlastníkom 100 % spoločnosti Jaguar Land Rover Limited je spoločnosť Jaguar Land Rover Holdings Limited, ktorej 100 % zasa vlastní spoločnosť Jaguar Land Rover Automotive plc. Priamou materskou spoločnosťou spoločnosti Jaguar Land Rover Automotive plc je spoločnosť Tata Motors Limited India (ďalej len „Tata Motors“). Hlavnými podnikateľskými činnosťami spoločnosti Tata Motors sú výroba a predaj osobných vozidiel, úžitkových vozidiel, autobusov a autokarov. Pojem „spoločnosť JLR“ v tomto rozhodnutí nezahŕňa spoločnosť Tata Motors.

(15)

Slovenské orgány potvrdili a poskytli informácie, na základe ktorých si Komisia overila, že spoločnosť JLR a jej materská spoločnosť Tata Motors nepredstavujú spoločnosti v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (7).

(16)

Notifikovaný priamy grant v nominálnej hodnote 129 812 750 EUR alebo v súčasnej hodnote 125 046 543 EUR (8) sa vzťahuje na oprávnené výdavky v súčasnej hodnote 1 369 295 298 EUR uvedené v odôvodnení 12, a teda zodpovedá intenzite pomoci 9,13 %. Notifikovaná regionálna investičná pomoc sa má poskytnúť zo štátneho rozpočtu.

(17)

V oddiele 3.1.2 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila názor, že Slovensko mohlo okrem notifikovanej pomoci poskytnúť neoprávnenú pomoc vo forme rozvoja infraštruktúry vrátane predaja pozemkov v SPN za nižšiu ako trhovú cenu a oslobodenia od povinnosti platiť poplatok za zmenu poľnohospodárskej pôdy. Subjektom, ktorému slovenské orgány zverili zodpovednosť za realizáciu SPN, je spoločnosť MH Invest (ďalej len „MHI“) v stopercentnom vlastníctve štátu, ktorú kontroluje, riadi a financuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Spoločnosť MHI je pôvodným vlastníkom pozemkov SPN. Slovenské orgány prostredníctvom zadávania zákaziek tretím stranám spoločnosťou MHI vykonávajú práce v SPN, konkrétne prípravné práce pri sanácii pôdy, práce na inžinierskych sieťach, železničné a cestné spojenie, práce na ochrane pred povodňami a hospodárení s podzemnými vodami. Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“), tiež spoločnosť v stopercentnom vlastníctve štátu, buduje v SPN terminál multimodálnej dopravy. Celkové náklady na tieto práce a terminál sa odhadujú na približne 500 miliónov EUR.

(18)

Ako sa uvádza v oddiele 3.1.3 rozhodnutia o začatí konania, v rámci jednej zo zmien nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 58 z 13. marca 2013 o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy (9) bolo zavedené takzvané oslobodenie H od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa uplatňuje na pôdu kúpenú podnikmi so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, zabezpečujúcimi výstavbu strategických priemyselných parkov, ktoré sa považujú za významné investície v zmysle zákona č. 175/1999 (10) o významných investíciách (ďalej len „zákon o významných investíciách“). Oslobodenie H nadobudlo účinnosť 31. októbra 2015. SPN bol uznaný za „významnú investíciu“8. júla 2015.

(19)

Opatrenia možnej dodatočnej nenotifikovanej pomoci sa majú financovať zo štátneho rozpočtu.

(20)

Notifikované opatrenie sa má vyplácať v rokoch 2017 až 2021. Predpokladá sa, že príjemca získava výhody aj z ďalších opatrení, ktoré sa môžu označiť za nenotifikovanú pomoc, od okamihu uzavretia zmluvy týkajúcej sa kúpy pôdy spoločnosťou JLR a možného oslobodenia od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy, ako aj od okamihu začiatku rozvoja infraštruktúry za hranicami územia s rozlohou 185 hektárov, ktoré spoločnosť JLR kúpila od slovenských orgánov (ďalej len „lokalita JLR“).

(21)

Komisia začala formálne vyšetrovanie 24. mája 2017. Nemohla vylúčiť, že spoločnosť JLR dostáva okrem notifikovanej pomoci aj nenotifikovanú pomoc vo forme rozvoja infraštruktúry vrátane predaja pozemkov v SPN za nižšiu ako trhovú cenu a oslobodenia od povinnosti platiť poplatok za zmenu poľnohospodárskej pôdy. Základné posúdenie zohľadňovalo opatrenia notifikovanej aj možnej dodatočnej nenotifikovanej pomoci.

(22)

Komisia zastávala názor, že existuje možnosť, že predaj pozemkov v SPN spoločnosti JLR môže zahŕňať určité výhody, ktoré sa dajú považovať za dodatočnú štátnu pomoc.

(23)

Spoločnosti MHI, ktorá sa stala pôvodným vlastníkom budúcej lokality SPN, už do 31. decembra 2016 vznikli výdavky vo výške 75 miliónov EUR na získanie pozemku SPN, na ktorom sa mal realizovať projekt spoločnosti JLR. Značnú sumu ďalších výdavkov vynaložili aj na rozvoj samotnej lokality. Zároveň sa však zdalo, že príspevok spoločnosti JLR na kúpu tejto lokality predstavoval iba zlomok príslušných nákladov na jej získanie a rozvoj. Vzhľadom na rozdiel medzi nákladmi, ktoré vznikli Slovensku pri získaní pozemkov a ich rozvoji pre SPN, a cenou, ktorú má spoločnosť JLR zaplatiť za pozemky SPN, vznikla otázka, či predaj pozemkov SPN spoločnosti JLR nezahŕňal aj štátnu pomoc.

(24)

Slovensko argumentovalo, že rozvoj SPN nemôže zahŕňať štátnu pomoc, keďže z dôvodov uvedených v odseku 17 oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ takáto činnosť patrí do verejnej právomoci (11). Slovensko preto argumentovalo, že rozvoj SPN nie je hospodárskou činnosťou a jeho financovanie z verejných zdrojov nepredstavuje štátnu pomoc. Podľa Slovenska by spoločnosť JLR navyše zaplatila za pozemky, ktoré kúpi v SPN, trhovú cenu, pričom táto trhová cena sa určí na základe ocenení vykonaných nezávislými odborníkmi.

(25)

Komisia však mala pochybnosti o tom, či v prípade rozvoja SPN ide o podobnú situáciu, na akú sa odkazuje v odseku 17 oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Ten sa totiž vzťahuje len na opatrenia, ktorých súčasťou nie je vyhradená infraštruktúra.

(26)

Komisia dospela k názoru, že zmluvnými dohodami medzi Slovenskom a príjemcom sa spoločnosti JLR poskytujú priame vlastnícke práva alebo opčné práva na neskorší nákup takmer všetkých obchodne využiteľných pozemkov v rámci SPN.

(27)

Komisia považuje infraštruktúru za vyhradenú, ak je vybudovaná pre vopred identifikovateľný podnik a je prispôsobená osobitným potrebám toho podniku (12). Vo svojom predbežnom stanovisku Komisia vyjadrila názor, že SPN sa môže považovať za infraštruktúru vyhradenú pre spoločnosť JLR z týchto dôvodov: a) pre spoločnosť je podľa zmluvných podmienok vyhradená veľká povrchová plocha; b) príjemca mohol byť vopred identifikovateľný podnik; a c) zdalo sa, že SPN bol prispôsobený osobitným potrebám príjemcu.

(28)

Komisia preto zastáva názor, že ak SPN predstavuje infraštruktúru vyhradenú pre spoločnosť JLR, táto spoločnosť by za bežných trhových podmienok musela uhradiť náklady na rozvoj lokality s výnimkou nákladov súvisiacich so skutočne všeobecnými položkami infraštruktúry, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí.

(29)

Aj za predpokladu, že by SPN nebol vyhradenou infraštruktúrou, metóda použitá na určenie trhovej ceny, ktorú má zaplatiť spoločnosť JLR, vzbudila pochybnosti. Komisia konkrétne spochybnila, či sa hodnota špecifických prác na rozvoji, ktoré vykonáva a financuje Slovensko a z ktorých má spoločnosť JLR priamy prínos, riadne odrážala v oceneniach vypracovaných nezávislými odborníkmi a či spoločnosť JLR mala zaplatiť primeraný podiel z nákladov na rozvoj SPN zodpovedajúci jej vlastníckemu podielu na parku.

(30)

Komisia usúdila, že spoločnosť JLR mohla získať výhodu vo forme oslobodenia (oslobodenie H) od poplatku, ktorý sa podľa slovenského práva platí pri zmene poľnohospodárskej pôdy na pozemok na priemyselné účely. Napriek tomu, že do transakcie, ktorej účelom bolo kúpiť poľnohospodársku pôdu od tretích strán, pripraviť ju na priemyselné použitie, okrem iného vrátane sanácie pôdy a zabezpečenia prístupu k verejným inžinierskym sieťam, a predať ju investorovi, vstupovala štátna spoločnosť, Komisia v skutočnosti nemohla vylúčiť zodpovednosť Slovenskej republiky za pomoc a poskytnutie selektívnej výhody príjemcovi. Komisia usúdila, že oslobodenie od poplatku môže predstavovať štátnu pomoc v prospech spoločnosti JLR v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(31)

Na základe predbežného vyšetrovania sa Komisii nepodarilo potvrdiť zlučiteľnosť notifikovanej regionálnej pomoci s ustanoveniami Usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (13) (ďalej len „usmernenia o RŠP“).

(32)

Predovšetkým nemohla dospieť k záveru, že notifikované opatrenie regionálnej pomoci spĺňa minimálne požiadavky usmernenia o RŠP, a preto vyjadrila pochybnosti o a) oprávnenosti určitých prvkov, ktoré zjavne tvoria súčasť oprávnených investičných nákladov; b) stimulačnom účinku pomoci; c) primeranosti pomoci; d) vzniku zjavného negatívneho účinku na súdržnosť EÚ a e) vzniku zjavného negatívneho účinku na obchod v zmysle odseku 119 usmernenia o RŠP tým, že by mohol byť prekročený strop intenzity pomoci. Komisia okrem toho zastávala názor, že prvky možnej dodatočnej pomoci v rozvoji infraštruktúry a oslobodenie od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy mohli predovšetkým ovplyvniť primeranosť notifikovanej pomoci a dodržanie maximálneho stropu intenzity pomoci.

(33)

Komisia zaznamenala, že notifikované oprávnené náklady zahŕňajú položku „rezerva“ (opísanú ako „neočakávané prekročenie výdavkov“) vo výške najmenej 60 – 85 miliónov GBP (72 – 102 miliónov EUR (14)). Vyjadrila pochybnosti, či je „nákladová rezerva“ oprávnená na účely regionálnej investičnej pomoci.

(34)

Komisia mala pochybnosti o tom, či má notifikovaná regionálna pomoc stimulačný účinok, teda či bolo nutné lákať investíciu spoločnosti JLR do Nitry. Komisia nebola presvedčená, že predložená dokumentácia rozhodnutia o procese prípravy lokality pre spoločnosť JLR preukazuje, že Mexiko bolo v čase rozhodovania vierohodným alternatívnym scenárom. Komisia v dokumentoch týkajúcich sa stretnutia členov výkonnej rady v januári 2015 na diaľku konkrétne zaznamenala odkazy na plány spoločnosti JLR vybudovať dva závody na rôznych miestach, ako aj rozdiely v úrovni podrobného posudzovania európskych lokalít v porovnaní s Mexikom. Zároveň sa zdalo, že mexická alternatíva má výrazné meškanie. Komisia usúdila, že skutočnou kontrafaktuálnou lokalitou, s ktorou Nitra súperila o umiestnenie nového závodu spoločnosti JLR, mohol byť Jawor v Poľsku a nie mexická lokalita. Ďalším prvkom spochybňujúcim stimulačný účinok pomoci, bola existencia veľkého rozdielu medzi čistou súčasnou hodnotou pre Mexiko a Nitru, ktorý sa notifikovanou regionálnou pomocou kompenzuje len čiastočne. Preto Komisia nemohla vylúčiť, že v rozhodovaní medzi Nitrou a Mexikom boli pre výber Nitry rozhodujúce strategické úvahy spoločnosti JLR, a teda že investícia by sa realizovala v Nitre aj bez notifikovanej pomoci v súčasnej hodnote 125 miliónov EUR alebo prinajmenšom s nižšou sumou tejto pomoci. Strategické úvahy spoločnosti JLR sa týkali: a) vzdialenosti od ústredia spoločnosti JLR; b) meškaní načasovania; c) rizík prírodnej katastrofy v Mexiku v dôsledku sopečnej činnosti; d) rizík politickej nestability, efektívnosti verejnej správy a korupcie; e) okolností hodnoty značky a f) investície v Únii ako ochrany pred možnosťou vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie.

(35)

Keďže výška notifikovanej pomoci len tesne nepresahuje maximálnu výšku pomoci, ktorú je možné podľa aktuálnej mapy regionálnej pomoci Slovenska poskytnúť na investíciu danej veľkosti v Nitre (ďalej len „upravená výška pomoci“), Komisia mala pochybnosti o tom, či by celková výška pomoci bola primeraná aj v prípade, že spoločnosť JLR skutočne získa výhody vyplývajúce z prvkov možnej dodatočnej pomoci. Komisia okrem toho pochybovala, či sa hranica primeranosti 413 miliónov EUR, konkrétne medzera v životaschopnosti medzi Mexikom a Slovenskom, ktorú vypočítala spoločnosť JLR a ktorá dosahuje výšku jednej z dvoch hraníc primeranosti stanovených v usmerneniach o RŠP (15), nedala „dosiahnuť už na oveľa nižšej úrovni“.

(36)

Komisia vyjadrila pochybnosti o vierohodnosti mexickej alternatívy a či skutočnou alternatívnou lokalitou nebol skôr Jawor v Poľsku. Podľa vnútorných výpočtov spoločnosti by investície boli ziskovejšie v Jawore, teda regióne, kde platí rovnaký strop intenzity regionálnej štátnej pomoci ako v Nitre, čiže 25 %. Komisia preto zaujala predbežné stanovisko, že ak sa preukáže nevierohodnosť mexickej alternatívy a ak skutočným kontrafaktuálnym umiestnením k Nitre je Jawor, nie je možné vylúčiť, že balík pomoci, ktorý spoločnosti JLR poskytlo Slovensko, má zjavný negatívy účinok podľa odseku 121 usmernení o RŠP.

(37)

Výsledkom notifikovaného grantu v podobe regionálnej pomoci vyjadrenej v súčasnej hodnote je intenzita pomoci, ktorá prima facie nepresahuje maximálnu povolenú intenzitu pomoci pre investície danej veľkosti v Nitrianskom kraji. Každý prvok dodatočnej pomoci vo forme rozvoja infraštruktúry vrátane prevodu pozemkov za nižšiu ako trhovú hodnotu alebo oslobodenia od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy, prípadne oboch, by zvýšil celkovú sumu pomoci nad túto povolenú úroveň intenzity pomoci, a tak predstavoval zjavný negatívny účinok na obchod podľa odseku 119 usmernení o RŠP. Keďže Komisia nemohla vylúčiť prvky dodatočnej pomoci, vyjadrila pochybnosti o tom, či celkové opatrenie pomoci neviedlo k zjavnému negatívnemu účinku na obchod.

(38)

Slovenské orgány zastávajú názor, že SPN nepredstavuje infraštruktúru vyhradenú pre spoločnosť JLR, a to z viacerých dôvodov. Argumentujú, že pôda, ktorá tvorí SPN, bola určená na priemyselné použitie dávno pred tým, než spoločnosť JLR začala hľadať svoju lokalitu, a že slovenské orgány už predtým ponúkali pozemok SPN na „zelenej lúke“ iným investorom. Slovenské orgány okrem toho argumentujú, že spoločnosť JLR nevlastní SPN a nemá ani výhradnú licenciu alebo koncesiu na SPN a že spoločnosť JLR v skutočnosti nemá výlučnú kontrolu nad SPN. Ďalej argumentujú, že existencia SPN ako oblasti priemyselnej zóny s existujúcim rozvojom priemyslu bola v skutočnosti faktorom pri výbere Nitry na umiestnenie závodu a nie naopak, a že prístup slovenských orgánov k rozvoju SPN je štandardným postupom, ktorý používa Slovensko a ďalšie členské štáty s cieľom zabrániť nehospodárnym verejným výdavkom a zároveň maximalizovať regionálny rozvoj.

(39)

Slovenské orgány objasnili historický vývoj, ktorý viedol ku vzniku SPN. Pojem „strategický park“, ktorý sa následne použil v názve „Strategický park Nitra“, bol prvýkrát zavedený v zákone o významných investíciách v roku 1999. SPN sa rozkladá na ploche 704 hektárov, na ktorej majú slovenské orgány právomoc vyvlastňovať pozemky na účely vytvorenia strategického parku susediaceho s existujúcim Priemyselným parkom Nitra – Sever (16). Dva parky spolu tvoria integrovanú priemyselnú zónu, označovanú ako Nitra – Sever. SPN sa rozkladá na území piatich obcí, konkrétne mesta Nitra a obce Lužianky, s malými časťami na území obcí Čakajovce, Zbehy a Jelšovce.

(40)

Potreba rozvoja pozemkov na priemyselné účely v Nitrianskom kraji bola prvýkrát uvedená v územnom pláne Nitrianskeho kraja z roku 1998 (17). Mesto Nitra a obec Lužianky boli označené za perspektívne priemyselné centrá.

(41)

S cieľom posilniť rozvoj priemyslu slovenská vláda rozhodla, že je potrebné nájsť spôsob riešenia problému rozdrobeného vlastníctva pôdy, ktoré bolo prekážkou prilákania veľkých investičných projektov. Vlastníctvo pôdy na Slovensku je značne rozdrobené v dôsledku historických zákonov o dedičstve, podľa ktorých každý zo súrodencov zdedil rovnakú časť pôdy svojich rodičov. Výsledkom je vysoký počet spoluvlastníkov malých rozdrobených pozemkov. Preto Slovensko v roku 1999 prijalo zákon o významných investíciách, ktorým sa riadi postup vydávania osvedčení o významných investíciách s cieľom uľahčiť získavanie pôdy na realizáciu veľkých investičných projektov.

(42)

Potreba rozvoja pozemkov na priemyselné účely bola ďalej potvrdená v roku 2003, keď mesto Nitra bolo uvedené v zozname lokalít odporúčaných v dokumente „Štúdia pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach Slovenskej republiky“, uznanom v uznesení vlády č. 690 zo 16. júla 2003. Týka sa to plochy s rozlohou 231 hektárov. V roku 2004 bola v Nitrianskom kraji označená oblasť, v ktorej sa plánovala zmena poľnohospodárskej pôdy na pozemok na priemyselné účely. Zemepisne táto oblasť zahŕňala Priemyselný park Nitra – Sever na juhu a rozprestierala sa cez južnú oblasť a väčšinu lokality JLR. V roku 2004 sa ďalej uznesením vlády 88/2004 zaviedli finančné opatrenia na regionálny rozvoj Nitry a viacerých ďalších miest na celom Slovensku s cieľom umožniť výstavbu technickej infraštruktúry potrebnej na prilákanie investícií. Obec Lužianky vo svojom územnom pláne z roku 2006 vyhradila územie s rozlohou 106 hektárov na začlenenie do priemyselnej zóny Nitra – Sever.

(43)

V roku 2007 vytvorili svoje závody v Priemyselnom parku Nitra – Sever prvé spoločnosti. Jedným zo základných investorov bola spoločnosť Sony, ktorej závod sa neskôr premenoval na Foxconn. V roku 2011 bolo vydané územné rozhodnutie so zámerom prepojiť rýchlostnú cestu R1 s územím priemyselnej zóny.

(44)

V územnom pláne regiónu Nitrianskeho kraja z roku 2012 sa potvrdzuje, že územia priemyselnej zóny Nitra – Sever „sú určené ako plochy vhodné na lokalizáciu priemyselného parku, resp. jednotiek priemyselnej výroby. Uvedené územie [nebolo] plne zastavané a[malo] potenciál rozvoja“. Slovenská vláda konštatovala, že je potrebné urobiť viac pre riešenie problému rozdrobeného vlastníctva pôdy, ktoré je prekážkou pre investície. Preto bol v roku 2013 zmenený zákon o významných investíciách ustanoveniami, ktoré umožnili urýchliť proces realizácie významných investícií zavedením pružnejšieho postupu vydávania osvedčení o významných investíciách a znížením byrokratických požiadaviek v rámci tohto postupu.

(45)

Obec Lužianky v roku 2014 zmenila svoj územný plán z roku 2006 tak, aby umožnila podrobne plánovaný rozvoj svojej časti priemyselnej zóny s rozlohou 158 hektárov, a to v dôsledku potenciálneho záujmu priemyselného investora, ktorý sa napokon rozhodol investovať niekde inde. V územnom pláne z roku 2014 obec Lužianky uviedla podrobné plány rozvoja infraštruktúry v rámci prípravy tejto oblasti na priemyselné využitie. Jednou zo základných zásad navrhovanej koncepcie rozvoja lokality bolo funkčné a priestorové prepojenie oblastí navrhovaného rozvoja s územím Priemyselného parku Nitra – Sever. V územnom pláne sú výslovne uvedené obmedzenia a potreby rozvoja lokality, ako je napríklad potreba dopravných spojení, ochranná zóna železničnej trate, biokoridor rieky Nitra, riešenie vysokej hladiny podzemnej vody, potreba vybudovať retenčné nádrže a čerpacie stanice, potreba zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou, verejný kanalizačný systém, ochrana pred zrážkovou vodou, prítomnosť vysokotlakového potrubia, pripojenie k telekomunikačnej sieti.

(46)

Dňa 27. mája 2015 začala slovenská vláda novú legislatívnu iniciatívu s cieľom vytvoriť predpoklady na budovanie takzvaných strategických priemyselných a technologických parkov prostredníctvom podniku, ktorý je v stopercentnom vlastníctve štátu a je zodpovedný za prípravu lokality vrátane výstavby potrebnej infraštruktúry. Výsledkom iniciatívy bol zákon č. 154/2015 z 30. júna 2015, ktorým sa zmenil zákon o významných investíciách. Zároveň bola navrhnutá zmena nariadenia vlády č. 58 (18), ako je uvedené v odseku 10 rozhodnutia o začatí konania. Dňa 8. júla 2015 (19) slovenská vláda vydala osvedčenie o významnej investícii na vybudovanie SPN.

(47)

Keďže slovenské orgány zaviedli usporiadanie priemyselných zón, vypracovali stratégiu priemyselného rozvoja, ktorá sa už čiastočne realizovala Priemyselným parkom Nitra – Sever, vypracovali podrobné územné plány na rozvoj zvyšku územia a ponúkali možnosti na „zelenej lúke“ iným investorom, domnievajú sa, že nie je možné tvrdiť, že SPN bol pripravený pre JLR ako vopred identifikovaný podnik. Slovenské orgány okrem toho zdôraznili, že každý jednotlivý krok historického vývoja, ktorý viedol k rozvoju SPN, sa vykonal pred tým, než spoločnosť JLR rozhodla o umiestnení svojho závodu, a dlho predtým, než sa spoločnosť JLR zmluvne zaviazala umiestniť závod v Nitre.

(48)

Slovenské orgány odkázali na viaceré dokumenty spoločnosti JLR, ktoré preukazujú, že vopred existujúce plány rozvoja SPN, spolu so skutočnosťou vopred existujúceho priemyselného parku s priľahlou oblasťou priemyselnej zóny na rozširovanie, boli pre JLR pozitívnymi faktormi pri posudzovaní umiestnenia závodu. Napríklad, 27. apríla 2015 bola Nitra na treťom mieste, ale jedným z pozitívnych faktorov bolo, že išlo o „[l]okalitu v zriadenej priemyselnej zóne“.

(49)

Slovenské orgány okrem toho vysvetlili, že lokalita JLR a súvisiace práce neboli prispôsobené osobitným potrebám tejto spoločnosti.

(50)

Odkaz na práva v oblasti dohľadu v investičnej dohode, ktorú Slovensko a spoločnosť JLR podpísali 11. decembra 2015 (ďalej len „investičná dohoda“), sa týka iba dokončenia prác na sanácii pôdy. Spoločnosť MHI musí dokončiť určité práce, ktoré zabezpečia, že pôda bude spĺňať štandard dohodnutý medzi spoločnosťou MHI a spoločnosťou JLR, na ktorom bola založená predajná cena. Podľa slovenských orgánov sa tieto práva v oblasti dohľadu riadili skôr štandardnými záujmami riadenia projektov než požiadavkami rozvoja pre konkrétny podnik. Spoločnosť MHI nemusí zohľadňovať prípadnú spätnú väzbu spoločnosti JLR. Od spoločnosti MHI sa iba vyžaduje, aby požiadala o spätnú väzbu k návrhom projektov a špecifikácií týkajúcich sa prác na sanácii lokality JLR. Nezahŕňa to následnú kontrolu vykonávania prác.

(51)

Slovenské orgány ďalej objasnili charakter prác na infraštruktúre týkajúcich sa SPN. Rovnako ako v predchádzajúcich projektoch súvisiacich s verejným rozvojom priemyselných parkov tieto práce znamenali poskytovanie služieb infraštruktúry všetkým spoločnostiam, ktoré majú v parku umiestnené prevádzky, vrátane prístupu k verejným inžinierskym sieťam a cestného/železničného spojenia. Práce na infraštruktúre zahŕňajú tieto prvky:

(52)

Slovenské orgány ďalej objasnili, akú časť SPN obsadí spoločnosť JLR:

(53)

Slovenské orgány zastávajú názor, že žiadne z práv týkajúcich sa územia južnej oblasti, severnej oblasti alebo oblasti na rozšírenie, poskytnutých v rámci investičnej dohody, neumožňuje spoločnosti JLR kontrolu nad danou oblasťou. Takže lokalita JLR má plochu iba 185 hektárov, čo predstavuje 26 % celkovej plochy SPN alebo 55 % obchodne využiteľnej plochy, vzhľadom na to, že 366 hektárov SPN tvoria technické plochy na všeobecnú infraštruktúru.

(54)

Ako vysvetlili slovenské orgány, cena, ktorú má spoločnosť JLR zaplatiť za získanie lokality JLR, bola určená na základe nezávislých ocenení, ktoré vykonali tri odborné subjekty, konkrétne […], […] a CB Richard Ellis. Títo odborníci odhadovali trhovú cenu v súlade s oznámením Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pôdy a budov subjektmi verejného sektora (21), ktoré v čase vykonávania ocenenia predstavovalo relevantné usmernenie zo strany Komisie. Slovenské orgány ďalej objasnili, že správa spoločnosti CB Richard Ellis, predložená Komisii počas postupu notifikácie, bola predložená chybne, pretože nejde o správu z ocenenia lokality, ale o osobitnú správu z prieskumu trhu.

(55)

Všetky vykonané ocenenia vychádzali z predpokladu, že pozemok bude predaný ako „pripravený na výstavbu“, teda že bude sanovaný a určený na priemyselné použitie. Slovenské orgány preto dospeli k záveru, že odhady trhovej ceny zahŕňajú hodnotu prác na sanácii pôdy. Konečná kúpna cena 15,83 EUR za meter štvorcový bola stanovená ako priemer troch nezávislých ocenení 15 EUR, 15,5 EUR a 17 EUR za meter štvorcový. V investičnej dohode sa od spoločnosti JLR požaduje, aby zaplatila osobitne za každú prácu na zákazku, ktorá prekračuje štandardné požiadavky na pozemok „pripravený na výstavbu“.

(56)

Slovenské orgány vysvetlili, že oslobodenie H je oslobodenie od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa uplatňuje na pôdu kúpenú podnikmi v úplnom vlastníctve štátu, v tomto prípade spoločnosti MHI, na účely rozvoja priemyselného parku, ktorý sa považuje za „významnú investíciu“. Oslobodenie H sa preto uplatňuje výlučne na rozvoj pozemkov vo verejnom vlastníctve subjektmi verejného sektora. Jeho účelom je odstrániť administratívnu záťaž pri vykonávaní finančných prevodov v rámci štátu. Bez tohto oslobodenia by spoločnosť MHI ako vlastník pozemkov v SPN a vykonávateľ ich úprav musela zaplatiť poplatok za zmenu poľnohospodárskej pôdy hneď po zmene lokality na pozemok na priemyselné účely. Úlohou spoločnosti MHI ako vlastníka lokality a vykonávateľa jej úprav bolo inštalovať infraštruktúru a zmeniť pozemok tak, aby bol „pripravený na výstavbu“, a potom ho predať investorom vrátane spoločnosti JLR. Spoločnosť JLR nemusela platiť žiadny poplatok, keďže podľa investičnej dohody mala získať pozemok až po jeho zmene na priemyselné účely. Podľa vysvetlenia slovenských orgánov zmienka v internom dokumente spoločnosti JLR, že spoločnosť získa výhodu z oslobodenia od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy, vychádzala z chybného výkladu skutočnosti, že spoločnosť JLR má platiť daný poplatok, zo strany autora uvedeného dokumentu. Slovenské orgány tiež informovali Komisiu, že celková suma poplatkov za zmenu všetkej poľnohospodárskej pôdy na území budúceho SPN na pozemky na priemyselné účely, ktorá by sa mala zaplatiť v prípade neuplatnenia oslobodenia H, by dosiahla výšku 30 miliónov EUR, ž čoho iba 8 miliónov EUR by sa týkalo lokality JLR.

(57)

Slovenské orgány potvrdili položky oprávnených nákladov uvedené v tabuľke 1 rozhodnutia o začatí konania. Uvedené navrhované oprávnené investičné náklady dosahujú nominálnu hodnotu 1 406 620 591 EUR, čo sa rovná súčasnej hodnote 1 369 295 298 EUR. Údaje v dokumentácii spoločnosti JLR z 18. novembra 2015, ktoré sa týkajú nákladovej rezervy, boli vypracované na účely finančnej analýzy a nezahŕňajú nákladovú rezervu mimo položiek oprávnených nákladov uvedených v tabuľke 1 rozhodnutia o začatí konania. Tieto položky oprávnených nákladov predstavujú náklady očakávané v čase podania žiadosti o poskytnutie pomoci a zahŕňajú sumu na poskytnutie pre každú položku oprávnených nákladov ako súčasť prístupu obozretného odhadu nákladov. Slovenské orgány preto považujú celkovú sumu v nominálnej hodnote 1 406 620 591 EUR za oprávnenú.

(58)

Slovensko zastáva názor, že vykonalo primeranú kontrolu dôveryhodnosti kontrafaktuálneho scenára a že pochybnosti Komisie sú neodôvodnené, pretože Mexiko bolo vierohodnou alternatívnou lokalitou voči umiestneniu závodu v Únii. Podľa Slovenska bolo na jar 2015 Mexiko naďalej možnou lokalitou pre plánovanú investíciu a nepovažovalo sa za lokalitu pre ďalšiu, súbežnú investíciu. Preto bola štátna pomoc, ktorú ponúkalo Slovensko, nutná pre nasmerovanie investície spoločnosti JLR na Slovensko.

(59)

Slovensko zdôrazňuje, že Mexiko bolo vierohodnou alternatívnou lokalitou z troch dôvodov:

(60)

Slovensko poskytlo ďalšie dôkazy, ako napríklad prezentácie predstavenstvu, štúdiu uskutočniteľnosti vykonanú pre Mexiko, informácie vymieňané s mexickými orgánmi, zistenia z návštevy vrcholového manažmentu v lokalitách z užšieho výberu v meste Puebla v júni 2015, počas ktorej sa ďalej skúmali kvalitatívne strategické faktory, a dokument o kontrafaktuálnom rozdiele v nákladoch oproti strednej a východnej Európe z 10. júna 2015.

(61)

Slovenské orgány naznačujú, že pochybnosti Komisie vychádzajú z nepresných tlačových správ, ktoré sú v zjavnom rozpore s nedávnymi internými dokumentmi spoločnosti JLR vydanými v období od marca do júla 2015. Slovenské orgány predložili mnohé dôkazy o tom, že na jar 2015 Mexiko stále prichádzalo do úvahy a nebolo vylúčené v prospech niektorej lokality v Únii. Tieto dôkazy pochádzajú z rôznych zdrojov a z rôznych úrovní organizácie spoločnosti JLR, konkrétne od vrcholového manažmentu spoločnosti JLR, pracovných skupín spoločnosti JLR, externých konzultantov a mexických vládnych úradníkov. Osobitne relevantné sú dokumenty vypracované v rámci prípravy návštevy mesta Puebla v júni 2015 delegáciou spoločnosti JLR na úrovni vrcholových vedúcich pracovníkov a následne po tejto návšteve. Posudzovanie Mexika pozastavili, až keď sa v lete 2015 spoločnosť JLR rozhodla pokračovať s Nitrou.

(62)

Štúdia spoločnosti Ernst & Young s názvom „Project Oak – Golden Site Report Out (Projekt Oak – Správa o špičkovej lokalite)“ má dátum 20. marca 2015. Spoločnosť JLR ju použila v rámci skúmania životaschopnosti lokalít z užšieho výberu v Mexiku. V zápisnici zo zasadnutia medzinárodnej rady pre rozvoj 30. marca 2015 sa uvádza, že „[b]olo dohodnuté, že terajšia práca na hodnotení alternatívnych možností v Turecku a Mexiku by mala pokračovať“. V zázname a zápisnici zo zasadnutia Rady pre stratégiu 27. apríla 2015 sa uvádza, že „Puebla, Mexiko – schválené ako alternatíva mimo EÚ“. V prehľade procesu filtrovania v Mexiku, predstavenom na Fóre pre globalizáciu 10. júla 2015, sa potvrdzuje toto rozhodnutie takto opísaným stavom z 11. mája 2015: „[mexické štáty] H[…] a G[…] pozastavené; štát Puebla vybraný na pokračujúce prešetrovanie (zamerané na lokality H[…], A[…] a S[…])“. Lokalita H[…] sa stala „prioritnou možnosťou vďaka blízkosti prístavu, fungujúcej dodávateľskej sieti a pracovnému trhu“. Na rokovaní Fóra pre stratégiu globalizácie 15. mája 2015 boli Slovensko a Poľsko uvedené v užšom výbere v rámci projektu Darwin, spolu s Mexikom v rámci projektu Oak. Spoločnosť JLR dostala 22. mája 2015 formálnu odpoveď od štátu Puebla týkajúcu sa dostupných stimulácií, seizmického rizika, obmedzujúcich záväzkov súvisiacich so spoločnosťou VW a harmonogramu. V zápisnici a zázname zo zasadnutia medzinárodnej rady pre rozvoj 1. júna 2015 sa v časti o aktualizácii projektu Darwin uvádza, že „hlavné témy diskusie boli: […] Vysvetlený bol pokrok dosiahnutý v diskusiách o Mexiku a plány na ďalšiu pracovnú návštevu s cieľom pokračovať v hodnotení lokality Puebla“. Posudzovanie peňažného toku obsiahnuté v prezentácii z 10. júna 2015 s názvom „Project Darwin – counter-factual cost differential to CEE (Projekt Darwin – kontrafaktuálny rozdiel v nákladoch oproti strednej a východnej Európe)“ ukazuje, že cieľom analýzy spoločnosti JLR bolo porovnávanie „MX a PL“ a „MX a SK“. Zasadnutiu Rady pre stratégiu 15. júna 2015, ktoré bolo zamerané na projekt Darwin, však dominoval bod „Vykonanie pracovnej návštevy Mexika s cieľom prediskutovať žiadosť o predloženie návrhu k lokalite Puebla.“ V týždni od 15. júna 2015 vykonal tím vedený riaditeľom spoločnosti JLR pre globálne rozširovanie podniku pracovnú návštevu štátu Puebla, pričom navštívil lokality H[…] a A[…]. Dňa 25. júna 2015 spoločnosť JLR písomne potvrdila guvernérovi štátu Puebla, že lokalita H[…] bola zaradená do užšieho výberu. V záznamoch pripravených na zasadnutie Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015 je uvedený súhrn zistení počas návštevy lokalít H[…] a A[…]. Ako vyplýva zo zápisnice z toho zasadnutia Fóra pre globalizáciu, cieľom návštevy „bolo rozhodnúť o prioritnej lokalite z projektov Darwin a Oak a dosiahnuť zhodu v tomto procese smerujúcu k zmluvne záväznej investičnej dohode, ktorej prijatie je naplánované na 30. september. Posudzovali sa lokality v mestách Nitra (Slovensko), Jawor (Poľsko) a Puebla (Mexiko).“ V zápisnici sa ďalej uvádza: „Ukázalo sa, že mesto Nitra (prioritná lokalita z procesu v rámci projektu Darwin) v porovnaní s mestom Puebla (prioritná lokalita z procesu v rámci projektu Oak) je v značnej nákladovej nevýhode“. V prezentácii pripravenej na toto zasadnutie sa uvádza: „Po zohľadnení nekvantifikovateľných rizikových faktorov a ďalších kvantifikovateľných okolností, za predpokladu, že bude poskytnutá štátna pomoc EÚ na uvažovanej úrovni, domnievame sa, že to postačuje na kompenzáciu nákladovej výhody Mexika a odporúčame posudzovanie mesta Puebla (MX) pozastaviť“. V zápisnici zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti JLR z 3. augusta 2015 sa uvádza, že „[n]a základe dôkladného postupu hodnotenia na mieste bola na zasadnutí Fóra pre globalizáciu 10. júla prijatá dohoda, že za predpokladu schválenia predstavenstvom by mala Nitra v Slovenskej republike postúpiť ako odporúčaná lokalita“. V rámci základnej prezentácie na zasadnutí predstavenstva spoločnosti JLR bol opísaný „[p]roces zúženia výberu na jednu lokalitu z projektov Darwin a Oak“.

(63)

Slovenské orgány vysvetlili, že spoločnosť JLR nepredložila mexickým orgánom oficiálnu žiadosť o poskytnutie pomoci, pretože v Mexiku neexistuje režim štátnej pomoci. Spoločnosť JLR však dostala podrobné informácie od vlády štátu Puebla, čo by jej mohla táto vláda ponúknuť, ak sa spoločnosť JLR rozhodne investovať tam.

(64)

Slovenské orgány tvrdia, že investícia v Mexiku sa nepovažovala za druhú investíciu popri závode v Únii. Naznačujú, že pochybnosti Komisie vychádzajú z jedného, nesporne čiastočne zavádzajúceho dokumentu spoločnosti JLR, a argumentujú, že diskusie v rámci rokovania členov výkonného výboru na diaľku 21. januára 2015, teda šesť mesiacov pred prijatím rozhodnutia o umiestnení závodu, sa v dokumente skresľujú. Tento dokument spoločnosti JLR bol rozhodne spochybnený značným počtom dôkazov, získaných v ďalšom štádiu, v rámci diskusie o dvoch lokalitách ako alternatívach. Slovenské orgány okrem toho vysvetľujú, že dodatočná kapacita, ktorá bude výsledkom nového závodu (300 000 vozidiel ročne) predstavuje už 50 % kapacity spoločnosti JLR. Bolo by nerealistické predpokladať, že by spoločnosť JLR zvažovala investovanie do druhého projektu rovnakej veľkosti v rovnakom čase, prípadne v krátkodobej alebo strednodobej perspektíve.

(65)

Slovenské orgány vysvetlili, prečo sa v správe a prezentácii v rámci rokovania členov výkonného výboru na diaľku 21. januára 2015 hovorí o budovaní dvoch závodov. Spoločnosť JLR podľa Slovenska vždy plánovala na úvod začať prevádzku v novom závode s kapacitou 150 000 vozidiel ročne, čo je fáza 1 závodu 1, a postupne v rokoch [2020 – 2025] zvyšovať túto kapacitu na 300 000 vozidiel, čo je fáza 2 závodu 1. V období rokovania v januári 2015 však dopyt po vozidlách spoločnosti JLR rástol tak prudko, že členovia výkonného výboru tiež krátko zvažovali vybudovanie druhého závodu v inej lokalite v priebehu piatich až desiatich rokov po dokončení prác na prvej lokalite, ak by bol dopyt dostatočný. O tejto budúcej lokalite sa v rámci rokovania vôbec podrobne nediskutovalo, keďže rozhodnutie bolo veľmi vzdialené. Slovenské orgány poznamenali, že vyjadrenie v zápisnici z rokovania na diaľku o tom, že spoločnosť JLR bude potrebovať dva závody na uspokojenie predpokladaného dopytu, bolo výsledkom buď nedorozumenia v súvislosti s dvomi fázami závodu 1, alebo skutočnosti, že v tejto zápisnici sa nadmerne zdôraznila obmedzená diskusia o existujúcom potenciáli pre druhý závod na nejakom mieste vo vzdialenejšej budúcnosti.

(66)

Slovenské orgány zdôrazňujú, že v interných dokumentoch spoločnosti JLR sa sústavne prejavuje zámer investovať do jednej lokality. V zápisnici zo zasadnutia Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015 je zaznamenané, že lokalita Nitra bola vybraná namiesto Mexika ako prioritná lokalita a že tieto dve lokality sa navzájom porovnávali ako alternatívy. Spoločnosť JLR uvažovala o výrobe iba v jednej lokalite: „[s]me pripravení na zúženie výberu na jednu krajinu z projektov Darwin a Oak“.

(67)

Pri rozhodovaní zohrávali dôležitú úlohu strategické dôvody, ale aj tak bola pomoc nutná pre príklon k rozhodnutiu o umiestnení závodu na Slovensku. Slovenské orgány argumentujú, že je nesprávne tvrdiť, že ponúkaná štátna pomoc pokrýva iba „bezvýznamnú“ časť rozdielu v čistej súčasnej hodnote, keďže Komisia v rozhodnutí o začatí konania uvádza, že nominálna hodnota pomoci predstavuje 47 % rozdielu v čistej súčasnej hodnote (22). V interných dokumentoch spoločnosti JLR sa výslovne uvádza, že rozhodovanie o umiestnení závodu bolo napokon vyrovnané a v rozhodujúcej miere závislé od poskytnutia štátnej pomoci. S týmto cieľom sa v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti Tata Motors 18. septembra 2015 uvádza, že „vzhľadom na kvalitatívne a rizikové prvky faktoringu bola celková revidovaná štátna pomoc [150 – 200] miliónov GBP (23) v hotovosti dostatočná na pokračujúce uprednostnenie Nitry pred Mexikom“. Podobne rozhodnutie spoločnosti JLR z novembra 2015 potvrdiť Nitru ako lokalitu pre závod bolo založené na „podmienke, že získa úplnú sumu štátnej pomoci“. V dôsledku toho spoločnosť JLR trvala na tom, aby v investičnej dohode bolo zaznamenané, že jej investičné záväzky sú podmienené získaním 100 % grantu v podobe regionálnej pomoci.

(68)

Slovensko ďalej poukázalo na skutočnosť, že pokiaľ ide o riziko meškania realizácie v Mexiku, tento prvok bol výslovne zohľadnený vo finančnom porovnaní a bol teda riadne posúdený. Slovensko sa odvolalo na prezentáciu počas zasadnutia Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015, v rámci ktorej bol zmienený „dlhší harmonogram na úlohu č. 1 predpokladaný v Mexiku […] v rozsahu 6 – 9 mesiacov, ako už bolo predtým uvedené“.

(69)

Slovenské orgány argumentujú, že spoločnosti JLR neboli poskytnuté žiadne prvky dodatočnej pomoci, a preto považujú pomoc za primeranú.

(70)

Slovenské orgány zdôraznili, že slovenská pomoc nemá žiadny účinok narúšajúci súdržnosť, ktorý by predstavoval ujmu pre Poľsko, a pripomenuli, že „[n]a zasadnutí Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015 sa konštatovalo, že mesto Jawor (Poľsko) nie je vhodnou lokalitou v dôsledku závažných obáv týkajúcich sa základov a možnosti poskytnutia tejto lokality. Spoločnosť si preto musela vybrať medzi mestom Nitra (Slovensko) a mestom Puebla (Mexiko). Spoločnosť si vybrala Slovensko ako prioritnú lokalitu a schválila vypracovanie hĺbkovej štúdie uskutočniteľnosti. Posudzovanie Mexika pozastavili“. Mesto Jawor odmietli ako alternatívu k mestu Nitra, keď bolo 10. júla 2015 prijaté rozhodnutie o konečnom odporúčaní na umiestnenie závodu, ktoré malo predstavenstvo spoločnosti ratifikovať začiatkom augusta 2015. Na zasadnutí predstavenstva spoločnosti JLR dňa 3. augusta 2015 sa mesto Jawor neuznalo za alternatívu k mestu Nitra a neuznalo ho ani predstavenstvo spoločnosti Tata Motors na svojom zasadnutí 7. augusta 2015.

(71)

Keďže slovenské orgány zastávajú názor, že nebola poskytnutá žiadna iná pomoc okrem notifikovanej pomoci, odmietajú pochybností vyjadrené Komisiou, že je prekročený povolený strop intenzity pomoci a že preto by pomoc mohla mať zjavný negatívny účinok na obchod.

(72)

Spoločnosť JLR podporuje pripomienky slovenských orgánov z 20. júla 2017 a niektoré konkrétne prvky rozpracovala.

(73)

Spoločnosť JLR zastáva názor, že slovenské úsilie o rozvoj SPN bolo potrebné na zabezpečenie životaschopnosti lokality a jej atraktívnosti pre investície. Spoločnosť JLR si bola dobre vedomá skutočnosti, že by nemala mať výhody z výlučného využívania infraštruktúry, že by mala platiť bežné poplatky za prístup alebo dane, ktoré sa normálne platia, zaplatiť trhovú cenu za pozemok, ktorý získa, a platiť náklady za všetky funkcie lokality, ktoré nie sú štandardné a boli prispôsobené osobitným potrebám spoločnosti.

(74)

Spoločnosť JLR trvá na tom, že SPN a rozvoj infraštruktúry nie sú vyhradené pre túto spoločnosť. Skutočnosť, že územné plány a legislatívne akty sa začali vypracovávať v 90. rokoch minulého storočia je dôkazom, že tieto plány neboli vypracované výlučne na uspokojenie záujmov spoločnosti JLR. Naopak, existencia zóny Priemyselného parku Nitra – Sever a dostupnosť dlhodobo vypracovávaných plánov ďalšieho rozvoja priemyselnej oblasti boli faktory, ktoré ovplyvnili proces rozhodovania spoločnosti JLR v prospech mesta Nitra. Tento vplyv je zdokumentovaný v interných dokumentoch spoločnosti JLR, ktoré obsahujú konštatovania ako „situovaný v profesionálne rozvíjanom priemyselnom parku“ (24), „najlepšia poistná zmluva vďaka pripravenosti lokality a jej infraštruktúry (25)“ a „[l]okalita vo fungujúcom priemyselnom parku so susediacimi závodmi“ (26).

(75)

Spoločnosť JLR navyše poukazuje na skutočnosť, že získala iba 55 %, teda 185 hektárov z 338 hektárov z plochy SPN, ktorá sa dá komerčne využívať, a že práva prvého odmietnutia alebo možnosti kúpiť neumožňujú spoločnosti JLR obsadiť daný pozemok alebo kontrolovať ho. Spoločnosť JLR tiež pripomína, že 25. augusta 2017 sa čiastočne zriekla svojho práva prvého odmietnutia v prípade severnej oblasti. Zachovala si ho iba na plochu 28,5 hektára.

(76)

Spoločnosť JLR konštatuje, že zaplatila plnú trhovú cenu za pozemok, ktorý kúpila v stave „pripravený na výstavbu“, keďže jeho cenu nezávisle určili tri odborné ocenenia a tieto ocenenia sa výslovne týkajú pozemku, ktorý je „pripravený na výstavbu“, teda pozemku, na ktorom boli vykonané zodpovedajúce všeobecné prípravné práce potrebné na dosiahnutie tohto štandardu. Spoločnosť JLR ďalej vysvetľuje, že zaplatila úplné náklady na všetky práce, ktoré boli vykonané podľa jej špecifikácií nad rámec uvedeného štandardu. Náklady na také práce dosiahli takmer dvojnásobok sumy 16,9 milióna EUR, ktorá bola pôvodne stanovená na tento účel v investičnej dohode.

(77)

Spoločnosť JLR ďalej objasňuje, že suma 75 miliónov EUR, uvedená v odseku 16 rozhodnutia o začatí konania, nie je cenou, za ktorú spoločnosť MHI kúpila pozemok lokality JLR od tretích strán, ale celkové výdavky spoločnosti MHI na nákup pozemkov v celom SPN.

(78)

Spoločnosť JLR tiež tvrdí, že nemala výhodu žiadneho oslobodenia od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy. Spoločnosť JLR nekupovala poľnohospodársku pôdu, ale pozemok na priemyselné účely, a všetky tri ocenenia pozemku použité na určenie trhovej ceny sa výslovne týkali pozemku s vlastnosťami pozemku, ktorý je pripravený na výstavbu v priemyselných zónach. Spoločnosť JLR pripúšťa, že v jednom z jej interných dokumentov bolo skutočne uvedené oslobodenie od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy vo výške [50 – 110] miliónov EUR, ale vysvetľuje, že to bol výsledok nesprávneho pochopenia zo strany konzultanta a nebolo to založené na informáciách poskytnutých slovenskými orgánmi.

(79)

Spoločnosť JLR trvá na tom, že regionálna štátna pomoc bola nutným prvkom pre nasmerovanie investície do Nitry. Spoločnosť JLR tvrdí, že zohľadnila „strategické úvahy“ spoločne s možnosťou získať štátnu pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov, ale zdôrazňuje, že tieto strategické úvahy samotné, alebo spojené s nižšou sumou pomoci, by boli nedostatočné na prijatie rozhodnutia o umiestnení závodu v prospech Nitry.

(80)

Spoločnosť JLR zdôrazňuje, že iní výrobcovia vozidiel sa rozhodli investovať v Mexiku, a to pred prijatím aj po prijatí jej rozhodnutia o umiestnení závodu. Investície iných výrobcov vozidiel v Mexiku potvrdzujú dôveryhodnosť Mexika ako potenciálnej lokality pre investičný projekt spoločnosti JLR. Spoločnosť JLR skutočne venovala 18 mesiacov posudzovaniu mexickej možnosti. Toto posudzovanie zahŕňalo vytvorenie projektového tímu, obstaranie externých konzultantov, nadviazanie kontaktov s mexickými vládnymi úradníkmi, ako aj vykonanie pracovných návštev najvyššími vedúcimi pracovníkmi tímu spoločnosti JLR pre globálne rozširovanie podniku.

(81)

Spoločnosť JLR zdôrazňuje, že Mexiko považovala za reálnu alternatívu počas celého procesu rozhodovania, ako to dokazujú mnohé aktuálne interné dokumenty preložené Komisii. Spoločnosť JLR zastáva názor, že opačné stanoviská uvádzané v určitých tlačových správach, na ktoré sa odvoláva rozhodnutie o začatí konania, sú čisto špekulatívne a neodzrkadľujú proces prijímania rozhodnutia spoločnosti JLR.

(82)

Spoločnosť JLR navyše uvádza, že zámerom bolo investovať do jednej lokality. O možnosti investovania do druhého závodu v inej lokalite, v rovnakom čase alebo v blízkej budúcnosti, sa nikdy neuvažovalo. Spoločnosť JLR pripúšťa, že v zápisnici z rokovania členov výkonného výboru na diaľku 21. januára 2015 je skutočne zmienka o závode 2, keďže v rámci tohto rokovania sa špekulovalo, a teda to bolo zaznamenané v zápisnici, že ak by bol dopyt dostatočný, spoločnosť JLR by mohla zvážiť vybudovanie ďalšieho závodu v inej lokalite v priebehu piatich až desiatich rokov po dokončení pôvodnej investície. Spoločnosť JLR však trvá na tom, že o tejto dlhodobej možnosti sa vôbec podrobne nediskutovalo ani v materiáloch k rokovaniu, ani na samotnom rokovaní. V materiáloch k rokovaniu sa hovorí o fáze 1 a fáze 2 investičného projektu v tej istej lokalite, teda o stratégii spoločnosti JLR začať v roku 2018 prevádzku s kapacitou 150 000 vozidiel ročne v rámci prvej fázy (fáza 1 pre závod 1) a v rokoch [2020 – 2025] zvýšiť kapacitu na 300 000 vozidiel ročne (fáza 2 pre závod 1). Spoločnosť JLR okrem toho pripomína, že súbežné budovanie ďalších dvoch závodov, jedného v Únii a druhého v Severnej Amerike, každého s kapacitou 300 000 vozidiel ročne, by bolo nepredstaviteľné vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť JLR vo finančnom roku 2014/2015 predala iba 462 209 vozidiel. Vzhľadom na tieto čísla neexistuje žiadny komerčne racionálny základ pre dohad, že spoločnosť JLR mohla mať v úmysle zvýšiť v krátkodobej alebo strednodobej perspektíve svoju ročnú kapacitu o 600 000 vozidiel.

(83)

Spoločnosť JLR zdôrazňuje, že lokalita v meste Jawor v Poľsku nebola reálnou alternatívou voči Nitre alebo Mexiku, keďže má základné problémy, predovšetkým cestu, ktorá pretína túto lokalitu. Predstavenstvo spoločnosti z toho dôvodu nepovažovalo mesto Jawor za potenciálnu alternatívu k Nitre, ako je zdokumentované v prezentácii na zasadnutí predstavenstva 18. novembra 2015.

(84)

V tomto oddiele sa Komisia najskôr zameria na otázku, či je celková pomoc spoločnosti JLR obmedzená na notifikovanú pomoc, alebo či spoločnosť JLR získala výhody z prvkov dodatočnej pomoci, predovšetkým pokiaľ ide o súlad predajnej ceny so situáciou na trhu, vyhradené alebo na zákazku vykonané práce na infraštruktúre financované z verejných zdrojov a oslobodenie od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy. Po posúdení zákonnosti pomoci Komisia vypracuje konečné stanovisko k zlučiteľnosti poskytnutej pomoci.

(85)

Z dôvodov uvedených v rozhodnutí o začatí konania Komisia zastáva názor, že notifikovaný priamy grant predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a keďže sa grant poskytuje zo štátnych prostriedkov, je selektívny, predstavuje ekonomickú výhodu pre spoločnosť JLR, pravdepodobne ovplyvní obchod medzi členskými štátmi a naruší hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením.

(86)

Ako bolo uvedené v oddiele 3.1, Komisia v rozhodnutí o začatí konania zastávala názor, že existuje možnosť, že spoločnosť JLR má prospech z určitého objemu dodatočnej štátnej pomoci v súvislosti s rozvojom SPN a kúpou lokality JLR. Posudzovala tri spôsoby, ako mohla príslušná transakcia viesť k dodatočnej štátnej pomoci pre spoločnosť JLR:

(87)

Aby bolo možné dospieť k záveru, že spoločnosť JLR by mala znášať všetky náklady na rozvoj infraštruktúry, ktoré vznikli Slovensku, musia byť súčasne splnené tieto dve podmienky: a) SPN predstavuje vyhradenú infraštruktúru, čiže spoločnosť JLR sa považuje za vopred identifikovateľný podnik a SPN je prispôsobený jeho potrebám, a b) do nákladov nie sú zahrnuté náklady skutočne všeobecného charakteru.

(88)

Komisia zastáva názor, že dve podmienky uvedené v odôvodnení 87 nie sú splnené súčasne, a preto sa plocha 704 hektárov SPN nepovažuje za infraštruktúru, ktorá je vyhradená pre spoločnosť JLR. Historický vývoj vytvárania parku, ako ho načrtli slovenské orgány a ako je zhrnutý v oddiele 4.1.1 tohto rozhodnutia, objasňuje, že SPN bol právne založený 8. júla 2015 vydaním základného osvedčenia o významnej investícii, ktorým bola slovenským orgánom udelená právomoc vyvlastňovať pozemky. Usporiadanie priemyselných zón SPN sa však začalo dávno pred tým, než spoločnosť JLR prejavila záujem o túto oblasť, a v tom čase už boli vypracované konkrétne plány ďalšieho rozvoja priemyselnej oblasti Nitra – Sever. Napríklad už v roku 2014 boli k dispozícii podrobné plány infraštruktúry ako súčasť územného plánu obce Lužianky. Časť priemyselnej zóny bola navyše už realizovaná, okrem iného ako Priemyselný park Nitra – Sever. Lokalita SPN v podstate predstavuje rozšírenie Priemyselného parku Nitra – Sever. Komisia preto rozhodla, že spoločnosť JLR sa nepovažuje za vopred identifikovateľný podnik v súvislosti s rozvojom SPN ako takého.

(89)

Okrem toho, spoločnosť JLR kúpila iba časť SPN. Lokalita SPN pozostáva z obchodne využiteľných pozemkov na predaj investorom, ako je spoločnosť JLR, a z takzvaných „technických plôch“. Technické plochy pokrývajú viac ako polovicu SPN a sú potrebné na infraštruktúrne opatrenia, ktoré slúžia celej priemyselnej zóne Nitra – Sever vrátane Priemyselného parku Nitra – Sever a do istej miery aj územiam za jej hranicami. Na technických plochách je vybudovaný napríklad diaľničný obchvat alebo hlavný vjazd do mestskej časti Dražovce, ako aj viaceré ochranné zóny, ktoré sú potrebné vzhľadom na geografické vlastnosti terénu, čo zahŕňa napríklad ochranu pred povodňami, pričom stavebné činnosti v týchto zónach sú obmedzené. Slovensko okrem toho poskytlo informácie potvrdzujúce skutočnosť, že pozemok kúpený spoločnosťou JLR predstavuje iba 26 % celkovej plochy SPN alebo 55 % SPN, ak sa vynechajú technické plochy, a že v SPN majú svoje prevádzky už viaceré ďalšie spoločnosti.

(90)

Komisia preto dospela k záveru, že plocha 704 hektárov SPN ako taká sa nemôže považovať za infraštruktúru vyhradenú pre spoločnosť JLR.

(91)

Ako sa uvádza v odseku 119 rozhodnutia o začatí konania, aj keď sa celá plocha 704 hektárov SPN nemôže považovať za infraštruktúru vyhradenú pre spoločnosť JLR, transakcia môže napriek tomu zahŕňať štátnu pomoc v prospech spoločnosti JLR, či už v dôsledku určitých opatrení na rozvoj infraštruktúry, ktoré mohli byť navrhnuté tak, aby vyhovovali konkrétnym potrebám tejto spoločnosti, alebo v dôsledku možného predaja pozemku za cenu nižšiu, než je trhová cena. Komisia preto musí jednotlivo hodnotiť infraštruktúrne opatrenia a transakciu predaja pozemku.

(92)

Náklady Slovenska na infraštruktúru uvedené v odseku (51) sa týkajú sanácie pôdy, cestnej infraštruktúry, inžinierskych sietí, ochrany pred povodňami a hospodárenia s vodou, ako aj multimodálneho dopravného terminálu Lužianky.

(93)

V rozhodnutí Komisie SA.36346 – Nemecko – GRW, schéma rozvoja pozemkov na priemyselné a komerčné využitie (27), Komisia analyzovala, či financovanie z verejných zdrojov v prípade prác na rozvoji pozemku pre jeho budúci predaj priemyselným podnikom za trhových podmienok predstavuje pomoc pôvodnému vlastníkovi alebo investorovi pri vykonávaní rozvoja pozemku. Komisia konštatovala, že príprava verejného terénu na výstavbu a zabezpečenie pripojenia na inžinierske siete, napríklad k vode, plynu, kanalizácii a elektrine, a na dopravné siete, napríklad na železnice a cesty, nepredstavuje hospodársku činnosť, ale je súčasťou verejných úloh štátu, konkrétne úlohy poskytnutia pozemku a dohľadu nad ním v súlade s miestnymi plánmi miestneho a územného rozvoja. Rozvoj na zákazku pre vopred identifikovateľné subjekty kupujúce pozemok bol vyňatý z rozsahu tohto opatrenia a kupujúci museli pozemok získať za trhových podmienok.

(94)

Komisia zastáva názor, že náklady, ktoré Slovensko vynaložilo na prípravné práce pri sanácii pôdy na obchodne využiteľnej časti SPN, neprekračujú rozsah nákladov na štandardný rozvoj v rámci prípravy verejného terénu na výstavbu a tieto práce tvoria súčasť verejnej úlohy štátu, konkrétne úlohy poskytnutia pozemku a dohľadu nad ním v súlade s miestnymi plánmi miestneho a územného rozvoja. Keďže tieto práce patria do verejnej právomoci, ich financovanie z verejných zdrojov nepredstavuje štátnu pomoc vlastníkovi pozemku ani investorovi pri vykonávaní prác na rozvoji. V tomto prípade je vlastníkom alebo investorom spoločnosť MHI. Otázka, či konečný nadobúdateľ pozemku, v tomto prípade spoločnosť JLR, získava výhody, ktoré sa považujú za štátnu pomoc, je však oddelená od otázky, či bola štátna pomoc poskytnutá vlastníkovi pozemku alebo vykonávateľovi jeho úprav. Keďže spoločnosť MHI koná v mene štátu a je financovaná štátom, jej činnosť sa dá prisúdiť štátu. Štátna pomoc pre spoločnosť JLR prostredníctvom prác pri sanácii pôdy a predajnej ceny sa dá vylúčiť, ak spoločnosť MHI nevykonáva bez primeranej úhrady práce pri sanácii pôdy v lokalite JLR, ktoré prekračujú rozsah prác potrebných na úpravu pozemku tak, aby bol „pripravený na výstavbu“, a ak sa prevod pozemku uskutoční za trhových podmienok.

(95)

Investičná dohoda obsahuje úplný zoznam rozsahu prác pri sanácii pozemku a informácie o príprave na štandardné výrobné využitie. Všetky ďalšie práce pri sanácii pôdy, potrebné na uspokojenie osobitných potrieb spoločnosti JLR, sú uvedené pod hlavičkou „Osobitné prípravné práce pre investora“ (28), a spoločnosť JLR ich platí zvlášť. Komisia tiež berie na vedomie potvrdenie slovenských orgánov, že práva spoločnosti JLR v oblasti dohľadu nad fázou výstavby boli obmedzené na overovanie, či pozemok spĺňa štandard „pozemku na priemyselné účely pripraveného na výstavbu“, teda štandard, ktorý bol dohodnutý v súvislosti s kúpou pozemku spoločnosťou JLR od spoločnosti MHI a na základe ktorého sa určila predajná cena. Komisia dospela k záveru, že práce pri sanácii pozemku, ktoré ho majú pripraviť na jeho zástavbu, a ďalšie práce podľa špecifikácií spoločnosti JLR, nezahŕňajú štátnu pomoc pre túto spoločnosť pod podmienkou, že sú uvedené v zmluve o kúpe pozemku, ktorá zodpovedá trhovým štandardom, alebo sú kryté primeranou úhradou, zodpovedajúcou trhovým podmienkam uvedeným v investičnej dohode, a ďalšími platbami. Posúdenie, či je táto podmienka splnená, je opísané v odôvodneniach (105) až (108) tohto rozhodnutia.

(96)

V rozhodnutí o začatí konania sa uvádza, že rozvoj SPN nezahŕňal len verejné investície do prác pri sanácii pozemku, ktoré ho majú pripraviť na jeho zástavbu, ale aj rozvoj širokej škály infraštruktúry. Tieto práce na infraštruktúre, ktorých cieľom je sprístupniť spoločnosti JLR verejné inžinierske siete, cesty a železnicu, sa vykonávajú mimo lokality JLR a mimo lokalít iných podnikov a nie sú prispôsobené vopred identifikovateľnému používateľovi, ako sa uvádza v odôvodneniach 97 až 104.

(97)

Slovenské orgány potvrdili, že všetky práce na infraštruktúre inžinierskych sietí v rámci lokality JLR platí táto spoločnosť a že spoločnosť JLR bude platiť trhovú cenu za prístup k verejným inžinierskym sieťam a využívanie ich služieb. Slovenské orgány poskytli prehľad právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú pri výpočte poplatkov za používanie verejných inžinierskych sietí. Platné pravidlá sú stanovené na úrovni členského štátu a Slovensko potvrdilo, že v prípade používateľov SPN sa neuplatňujú žiadne osobitné pravidlá, ktoré by boli odlišné od pravidiel uplatňovaných na celoštátnej úrovni. Poplatky za pripojenie a distribúciu, ktoré platí spoločnosť JLR, sú založené na štandardných cenníkoch používaných v podobných situáciách. Spoločnosť JLR bude teda platiť všetky poplatky za pripojenie a poplatky za distribúciu v súlade s ustanoveniami platnými na celoštátnej úrovni, ktoré reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Na spoločnosť JLR sa teda nebudú vzťahovať žiadne výnimky. Komisia zastáva názor, že práce na infraštruktúre inžinierskych sietí patria úplne do verejnej právomoci Slovenskej republiky, a dospela k záveru, že tieto práce nie sú vyhradené pre spoločnosť JLR.

(98)

Investície do cestnej infraštruktúry uvedené v odôvodnení (51) slúžia všetkým podnikom v priemyselnej zóne, ktorá pozostáva z SPN a Priemyselného parku Nitra – Sever, ako aj v širšom regióne. Žiadna z týchto ciest neslúži výlučne spoločnosti JLR a nebola ani budovaná podľa jej osobitných potrieb. Cesty sú k dispozícii na bezplatné verejné používanie. Slovenské orgány potvrdili, že práce na cestách neprekračujú rozsah štandardného rozvoja ciest, a poskytli dôkaz, že platné pravidlá pre daný projekt sú rovnaké ako pravidlá pre iné projekty. Vnútorné cesty v rámci lokality JLR platí táto spoločnosť. Komisia preto zastáva názor, že práce na infraštruktúre ciest patria úplne do verejnej právomoci štátu, a dospela k záveru, že tieto práce nie sú vyhradené pre spoločnosť JLR.

(99)

Komisia predtým zastávala názor (29), že keď sa parkovisko nebuduje osobitne pre jeden podnik, ale je súčasťou plánu hospodárskeho rozvoja priemyselného parku, môže sa považovať za nevyhradené a nezahŕňajúce štátnu pomoc. Komisia poznamenáva, že výstavba verejne prístupných parkovísk bola už v roku 2014 súčasťou územného plánu obce Lužianky. Komisia preto dospela k záveru, že rozvoj parkovísk patrí do verejnej právomoci štátu a že práce nie sú vyhradené pre spoločnosť JLR.

(100)

Komisia sa domnieva, že investície týkajúce sa hasičskej stanice, policajnej stanice, objektu údržby ciest, systému ochrany pred povodňami a hospodárenia s podzemnými vodami sú typické verejné úlohy vo verejnej právomoci štátu, a teda nesúvisia s hospodárskou činnosťou. Ich financovanie z verejných zdrojov nepredstavuje štátnu pomoc.

(101)

Vzhľadom na to, že multimodálny dopravný terminál Lužianky financujú ŽSR, ktoré sú štátnou spoločnosťou pre železničnú infraštruktúru, investície by sa potenciálne dali prisúdiť štátu. Komisia najskôr preskúmala, či by mohlo ísť o výhodu pre spoločnosť JLR.

(102)

Slovenské orgány vysvetlili, že multimodálny dopravný terminál financujú ŽSR zo zdrojov, ktoré vytvorili svojimi komerčnými činnosťami, účtovne oddelenými od nehospodárskych činností financovaných z verejných zdrojov. Spoločnosť JLR požaduje zmluvou podložené výlučné právo na časť infraštruktúry súvisiacej s plochou na skladovanie vyrobených vozidiel. Ďalšie dve funkčné časti multimodálneho dopravného terminálu budú otvorené pre každého používateľa za trhových podmienok. Preto sa zdá, že prinajmenšom časť infraštruktúry sa buduje pre osobitné potreby spoločnosti JLR ako vopred identifikovateľného podniku.

(103)

Slovenské orgány ďalej potvrdili, že používateľské poplatky pre všetky časti terminálu sa vypočítajú na komerčnom základe a budú pokrývať všetky súvisiace investičné náklady, prevádzkové náklady a náklady na investície do obnovy alebo výmeny. Poplatky budú trhovo orientované a zamerané na vnútornú mieru návratnosti pre projekt […]. Používateľské poplatky na obdobie 30 rokov by mali zabezpečiť návratnosť investícií do projektu, ako je zhodnotené výpočtom ex ante čistej súčasnej hodnoty […] miliónov EUR.

(104)

Komisia preto zastáva názor, že ŽSR konajú tak, ako by v podobnej situácii konal súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. Keď verejné subjekty vykonávajú hospodárske transakcie v súlade s bežnými trhovými podmienkami, neposkytujú protistranám žiadne výhody (30). Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť JLR nedostáva pri používaní multimodálneho dopravného terminálu Lužianky žiadnu štátnu pomoc.

(105)

Slovensko prostredníctvom spoločnosti MHI predalo spoločnosti JLR 185 hektárov obchodne využiteľných pozemkov pripravených na výstavbu, označovaných ako lokalita JLR, za cenu 15,83 EUR za meter štvorcový alebo celkovo za takmer 30 miliónov EUR. V odôvodneniach 40 a 41 rozhodnutia Komisie SA.36346 je stanovené, že konečný nadobúdateľ obnoveného pozemku sa nepovažuje za príjemcu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ ide o opatrenia na rozvoj pozemkov, ak tento konečný nadobúdateľ zaplatí za obnovený pozemok trhovú cenu. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že konečná kúpna cena za lokalitu JLR bola určená ako priemer troch nezávislých správ z ocenenia, vypracovaných medzinárodne uznávanými odborníkmi, ktorí uplatnili normy a metódy profesionálneho oceňovania organizácie Royal Institution of Chartered Surveyors. Všetky tri správy z ocenenia obsahujú vyhlásenia o nezávislosti, boli sprístupnené Komisii a týkajú sa lokality, ktorá je určená na priemyselné použitie, pre ktorú sú na jej hranici k dispozícii body pripojenia k inžinierskym sieťam, ktorá bola sanovaná a zarovnaná a pre ktorú nie sú potrebné žiadne ďalšie náklady vyplývajúce zo zmeny pôdy využívanej na poľnohospodárske účely na pôdu využívanú na priemyselné účely. V správach sa tiež predpokladá, že všetky existujúce inžinierske siete, ako aj železničná trať vedúca cez priemyselnú lokalitu boli premiestnené a že v celom parku boli vybudované systémy ciest a verejné parkoviská. Pri príprave troch správ sa využívala porovnateľná metodika hodnotenia ceny, porovnávanie pozemku s inými parcelami, ktoré sa predali alebo boli na predaj na Slovensku (31), a úprava predajných alebo požadovaných cien z týchto predajov na základe faktorov, ako je veľkosť parcely, umiestnenie, dostupná infraštruktúra, dátum, tvar, viditeľnosť. Okrem toho, v správe […] sa využívala metóda diskontovaného peňažného toku (32). V troch správach sa hodnota za meter štvorcový lokality JLR odhaduje na 15,5 EUR, 15,0 EUR a 17,0 EUR.

(106)

Predpoklady o vlastnostiach pozemku sú rovnaké vo všetkých troch správach a zodpovedajú situácii lokality JLR po vykonaní prác na verejnej infraštruktúre.

(107)

Komisia okrem toho poznamenáva, že správa spoločnosti CB Richard Ellis, omylom predložená slovenskými orgánmi, bola správou spoločnosti CB Richard Ellis zo všeobecného prieskumu trhu. Obsahovala iba všeobecný opis slovenského trhu s nehnuteľnosťami, s uvedením priemernej ceny iných parciel, ktoré sa predali alebo boli na predaj na Slovensku, ktorá je v súlade s cenami porovnávaných pozemkov použitých ako základ pri príprave správ z ocenenia lokality JLR. Správa z prieskumu trhu neobsahovala žiadne osobitné úpravy pri hodnotení trhovej ceny lokality JLR.

(108)

Komisia preto dospela k záveru, že kúpna cena 15,83 EUR za meter štvorcový je v súlade s trhovými podmienkami a že predaj pozemku v stave opísanom v správach o hodnotení trhu bol vykonaný v súlade s trhovými podmienkami.

(109)

Komisia dospela k záveru, že spoločnosti JLR sa neposkytuje žiadna selektívna výhoda v súvislosti s predajom lokality JLR ani v súvislosti s prácami na infraštruktúre týkajúcimi sa SPN a financovanými prostredníctvom Slovenskej republiky.

(110)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či oslobodenie od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy nepredstavuje pre spoločnosť JLR štátnu pomoc.

(111)

Ako je uvedené v odôvodnení (105), vo všetkých troch nezávislých správach z ocenenia sa prirodzene predpokladá, že lokalita bola zmenená na lokalitu na priemyselné použitie a že zo zmeny z lokality na poľnohospodárske použitie nevzniknú žiadne dodatočné náklady. Kúpna cena 15,83 EUR za meter štvorcový sa považuje za trhovú cenu a nadobúdateľ nie je vystavený dodatočným nákladom v súvislosti so zmenou účelu použitia pozemku. Keďže skutočnosť, že predaj lokality JLR spoločnosti JLR je v súlade so situáciou na trhu, sa dá určiť na základe nezávislých odborných správ, oslobodenie spoločnosti MHI od platenia poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy znižuje náklady, ktoré vznikajú tejto verejnej spoločnosti zvláštneho účelu pri vykonávaní jej verejnej úlohy, ale neprenáša sa to ako selektívna výhoda až k spoločnosti JLR.

(112)

Komisia preto dospela k záveru, že oslobodenie od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy nepredstavuje štátnu pomoc v prospech spoločnosti JLR v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(113)

Komisia zistila, že podmienky predaja lokality JLR spoločnosti JLR a podmienky, za akých sa vykonávajú práce na sanácii pôdy, verejných inžinierskych sieťach a ďalšej infraštruktúre, neposkytujú spoločnosti JLR žiadne selektívne výhody. Pri posudzovaní pomoci v súvislosti s predajom pozemkov SPN spoločnosti JLR preto nie je potrebné ďalej posudzovať ostatné kumulatívne podmienky na existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Štátna pomoc spoločnosti JLR je tak obmedzená na notifikovaný priamy grant.

(114)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia konštatovala, že notifikáciou plánovaného priameho grantu v nominálnej hodnote 129 812 750 EUR, podmieneného schválením zo strany Komisie, slovenské orgány splnili svoje povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ ide o túto časť pomoci.

(115)

Cieľom opatrenia notifikovaného 12. mája 2016 je posilniť regionálny rozvoj v Nitrianskom kraji na Slovensku. Bolo preto potrebné v žiadosti posúdiť ustanovenia platné pre regionálnu pomoc, stanovené v článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ, podľa výkladu v usmerneniach o RŠP na roky 2014 – 2020 a podľa mapy regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2014 – 2020. Posudzovanie založené na spoločných zásadách posudzovania podľa usmernení o RŠP sa vykonáva v troch krokoch, konkrétne ide o posúdenie minimálnych požiadaviek, posúdenie zjavných negatívnych účinkov a vykonanie testu vyváženosti. V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že na základe spoločných zásad posudzovania bola splnená časť všeobecných kritérií zlučiteľnosti a formálne vyšetrovanie neodhalilo žiadne prvky, ktoré by spochybňovali základné predbežné posúdenie týchto kritérií zlučiteľnosti.

(116)

Komisia však v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov a pokiaľ ide o stimulačný účinok a primeranosť pomoci. Komisia preto nemohla zaujať konečné stanovisko k otázke, či projekt spĺňa všetky minimálne požiadavky podľa usmernení o RŠP. V rozhodnutí o začatí konania Komisia tiež nemohla vylúčiť prítomnosť zjavných negatívnych účinkov na obchod a súdržnosť medzi členskými štátmi. Vzhľadom na tieto okolnosti Komisia nemohla určiť, či by prípadné pozitívne účinky pomoci pri možnej neexistencii stimulačného účinku mohli prevážiť nad negatívnymi účinkami pomoci.

(117)

Ako sa uvádza v oddiele 3.3.2 rozhodnutia o začatí konania, Komisia zastáva názor, že investičný projekt je oprávnený na poskytnutie regionálnej pomoci a že štátna pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom za predpokladu, že všetky kritériá zlučiteľnosti podľa usmernení o RŠP sú splnené.

(118)

V rozhodnutí o začatí konania boli vyjadrené pochybnosti týkajúce sa oprávnenosti „nákladovej rezervy“. Podľa odseku 20 písm. e) usmernení o RŠP,„,oprávnené náklady' sú na účely investičnej pomoci hmotné a nehmotné aktíva súvisiace s počiatočnými investíciami alebo mzdovými nákladmi“. Slovenské orgány poskytli podrobný rozpis položiek oprávnených nákladov. Tieto položky oprávnených nákladov predstavujú náklady očakávané v čase predloženia žiadostí o poskytnutie pomoci a zahŕňajú sumu na poskytnutie pre každú položku oprávnených nákladov ako súčasť obozretného odhadu nákladov. V rámci investičnej dohody sa celková nominálna hodnota 1 406 620 590 EUR považuje za „plánovanú investíciu do projektu“, na ktorú spoločnosť JLR viazala výdavky (33).

(119)

Na základe vysvetlení slovenských orgánov Komisia poznamenáva, že zmienka o „nákladovej rezerve“ v rámci internej prezentácie spoločnosti JLR 18. novembra 2015 bola použitá na účely internej finančnej prezentácie investičného záväzku, na ktorom sa spoločnosť JLR dohodne so Slovenskom. Táto nákladová rezerva sa nevzťahovala na žiadnu položku dodatočných nákladov navyše k obozretnému odhadu jednotlivých položiek oprávnených nákladov. Keďže spoločnosť JLR sa v investičnej dohode zaviazala, že použije celú nominálnu hodnotu investície 1 406 620 590 EUR, a platba regionálnej investičnej pomoci sa bude vzťahovať iba na skutočne vzniknuté oprávnené náklady, Komisia uznáva sumu 1 406 620 590 EUR ako maximálnu nominálnu hodnotu oprávnených nákladov, na ktorú sa môže pomoc poskytnúť. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že Slovensko sa zaviazalo neprekročiť notifikovanú maximálnu sumu pomoci ani notifikovaný strop intenzity pomoci. Komisia dospela k záveru, že oprávnené náklady sú v súlade s odsekom 20 písm. e) usmernení o RŠP.

(120)

Ako sa uvádza v oddiele 3.3.4.1 písm. a) rozhodnutia o začatí konania, pomoc prispieva k plneniu cieľa regionálneho rozvoja a považuje sa za oprávnenú, keďže Nitra sa nachádza na mape regionálnej pomoci ako región oprávnený na poskytnutie regionálnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, pričom štandardný strop regionálnej pomoci pre investičnú pomoc veľkým podnikom je 25 %.

(121)

Už v oddiele 3.3.4.1 písm. b) rozhodnutia o začatí konania Komisia dospela k záveru, že notifikovaný priamy grant predstavuje v zásade primeraný nástroj pomoci na preklenutie medzery v životaschopnosti znížením investičných nákladov. Daňové stimulácie sa neuprednostnili pre ich administratívnu zložitosť.

(122)

Podľa oddielu 3.5 usmernenia o RŠP sa regionálna pomoc môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, iba ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok je prítomný, keď pomoc zmení správanie podniku tak, že sa zapojí do ďalšej činnosti prispievajúcej k rozvoju oblasti, do ktorej by sa bez pomoci nezapojil alebo by sa do takejto činnosti zapojil obmedzene alebo inak alebo na inom mieste. Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika hospodárskej činnosti.

(123)

V odsekoch 64 a 65 usmernenia o RŠP sú stanovené formálne požiadavky na stimulačný účinok, ktoré určujú, že práce týkajúce sa individuálnej investície sa môžu začať až po formálnom predložení formulára žiadosti o pomoc. Komisia už v odseku 166 rozhodnutia o začatí konania konštatovala, že formálna požiadavka na stimulačný účinok grantu bola splnená, keďže žiadosť o pomoc bola formálne podaná pred začiatkom prác na investičnom projekte. Komisia na účely tohto rozhodnutia potvrdzuje uvedený názor.

(124)

Okrem formálnej požiadavky na stimulačný účinok sa v odseku 61 usmernení o RŠP vyžaduje existencia podstatného stimulačného účinku, ktorý sa dá preukázať dvomi možnými spôsobmi: ak by sa pomoc neposkytla, investícia by nebola dostatočne zisková (scenár 1), alebo investícia by smerovala do inej oblasti (scenár 2).

(125)

Pri scenári 2 musí členský štát preukázať, že pomoc stimuluje príjemcu, aby plánovanú investíciu umiestnil do vybraného regiónu namiesto iného regiónu, v ktorom by investícia dosiahla vyššiu ziskovosť a bez poskytnutia pomoci by sa tam mohla realizovať. Notifikovaná pomoc totiž príjemcovi kompenzuje čisté znevýhodnenia realizácie projektu v regióne, ktorý má byť podporený touto pomocou, v porovnaní s alternatívnym, životaschopnejším, „kontrafaktuálnym“ regiónom.

(126)

Ako je stanovené v oddiele 3.5.2 usmernenia o RŠP, členský štát musí poskytnúť jednoznačný dôkaz, že pomoc má reálny vplyv na výber investície alebo na výber jej umiestnenia. Na tento účel musí členský štát poskytnúť komplexný opis kontrafaktuálneho scenára, podľa ktorého by príjemca nedostal žiadnu pomoc.

(127)

Slovensko predstavilo ako kontrafaktuálny scenár situáciu na základe scenára 2, podľa ktorého by alternatívou umiestnenia investície v Nitre na Slovensku bolo jej umiestnenie v lokalite H[…] v štáte Puebla v Mexiku. Podľa notifikácie by čistá súčasná hodnota, ktorá sa dá dosiahnuť umiestnením schváleného investičného projektu s kapacitou 150 000 vozidiel ročne v lokalite H[…], bola o 413 miliónov EUR vyššia než čistá súčasná hodnota vypočítaná pre Nitru bez poskytnutia pomoci a počas plánovanej 20-ročnej životnosti projektu.

(128)

V odseku 71 usmernenia o RŠP sa uvádza, že v prípade scenára 2 môže členský štát poskytnúť požadovaný dôkaz o stimulačnom účinku pomoci tým, že poskytne aktuálne dokumenty spoločnosti, z ktorých vyplýva, že sa porovnali náklady a výnosy umiestnenia investície vo vybranom podporovanom regióne s alternatívnymi lokalitami. Podľa odseku 72 usmernenia o RŠP sa členský štát vyzýva, aby na tento účel použil oficiálne dokumenty predstavenstva, posúdenia rizika, finančné správy, interné obchodné plány, názory odborníkov, iné štúdie a dokumenty, ktoré boli vypracované na základe rôznych investičných scenárov.

(129)

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, slovenské orgány predložili také informácie vo forme vysvetlenia procesu výberu lokality na základe aktuálnych dokumentov, ktoré slovenské orgány tiež predložili. V týchto dokumentoch sa opisuje rozhodovací proces príjemcu týkajúci sa investície a rozhodnutia o jej umiestnení. Počas formálneho vyšetrovacieho konania poskytli slovenské orgány ďalšie vysvetlenia a doplňujúce aktuálne dokumenty.

(130)

Na zasadnutí Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015 sa súhlasilo s tým, že Nitra by sa mala uprednostniť ako odporúčaná lokalita za predpokladu schválenia predstavenstvom. Predstavenstvo spoločnosti JLR 3. augusta 2015 schválilo Nitru ako odporúčanú lokalitu, schválilo podpísanie nezáväzného vyhlásenia o zámere potvrdiť pokračovanie výlučných diskusií so Slovenskom a schválilo založenie nového subjektu spoločnosti JLR na Slovensku za predpokladu, že prejde procesom obchodného schválenia (34), a za predpokladu podrobného prehľadu obchodného plánu spoločnosti JLR v treťom týždni septembra 2015. V zápisnici z rokovania predstavenstva spoločnosti Tata Motors Limited 7. augusta 2015 je uvedená aj zmienka o podrobnej prezentácii financovania projektu, ktorú mal pripraviť finančný riaditeľ spoločnosti JLR na nasledujúce rokovanie. V júli a auguste 2015 sa rozsah projektu stále týkal závodu s kapacitou 300 000 vozidiel ročne. Projekt prešiel procesom obchodného schválenia počas rokovania na úrovni výkonného výboru spoločnosti JLR 3. septembra 2015. Na rokovaní predstavenstva spoločnosti Tata Motors 18. septembra 2015 spoločnosť JLR informovala predstavenstvo o projekte Darwin vrátane základných finančných a obchodných okolností. Celková revidovaná štátna pomoc vo výške [150 – 200] miliónov GBP (35) bola dostatočná na pokračujúce uprednostnenie Nitry pred Mexikom a projekt sa rozdelil na dve fázy. Na zasadnutí Fóra pre globalizáciu 21. októbra 2015 sa na účely žiadosti o poskytnutie pomoci dohodlo na zmene úvodného investičného projektu len na fázu 1, keďže neboli k dispozícii dostatočne podrobné informácie týkajúce sa presného sortimentu výrobkov vo fáze 2, a preto neexistoval žiadny pevný a záväzný obchodný plán pre začatie záväzných rokovaní so slovenskými orgánmi o celkovej investícii. Na zasadnutí predstavenstva spoločnosti JLR 18. novembra 2015 bol schválený aktualizovaný obchodný plán a Slovensko bolo potvrdené ako prioritná lokalita pod podmienkou, že na novo vymedzený projekt bude poskytnutá plná suma štátnej pomoci. Čistá súčasná hodnota pre Slovensko aj Mexiko bola založená na najnovšej výrobnej stratégii a nanovo boli vypočítané aktualizované predpoklady s odstránením fázy 2. Rozdiel čistej súčasnej hodnoty dosiahol výšku 413 miliónov EUR a štátna pomoc bola prepočítaná na nominálnu sumu 129 812 750 EUR.

(131)

Na dosiahnutie stimulačného účinku musí pomoc predstavovať rozhodujúci faktor pri rozhodovaní o umiestnení investície v Nitre namiesto lokality H[…]. Keďže konečné investičné rozhodnutie bolo prijaté až v októbri/novembri 2015, keď bol pôvodný investičný projekt zmenený a zúžený iba na fázu 1 a keď predstavenstvo spoločnosti JLR opätovne výslovne potvrdilo Slovensko ako prioritnú lokalitu, Komisia považuje obdobie október/november 2015 za relevantný okamih na testovanie existencie stimulačného účinku. Keďže však odporúčanie na umiestnenie závodu z 10. júla 2015 ratifikovalo predstavenstvo spoločnosti JLR a predstavenstvo spoločnosti Tata Motors už začiatkom augusta 2015, nezáväzné vyhlásenie o zámere bolo podpísané so Slovenskom 10. augusta 2015 a verejné oznámenie bolo vydané 11. augusta 2015, Komisia považuje aj obdobie júl/august 2015 za osobitne relevantné pre hodnotenie existencie stimulačného účinku.

(132)

Komisia predbežne poznamenáva, že argumentácia Slovenska, že Mexiko predstavovalo pre spoločnosť JLR vierohodnú alternatívu, keďže bolo reálnou investičnou lokalitou pre iných výrobcov automobilov, sa nedá považovať za postačujúcu, keďže neposkytuje autentický dôkaz, že bez pomoci by spoločnosť JLR bola umiestnila investíciu v Mexiku. Podľa odseku 68 usmernení o RŠP je kontrafaktuálny scenár vierohodný, ak je skutočný a ak sa týka faktorov rozhodovania prevládajúcich v čase rozhodovania príjemcu v súvislosti s investíciou.

(133)

Slovenské orgány poskytli počas formálneho vyšetrovacieho konania ďalšie dokumenty spoločnosti, ktoré ukazujú, že bolo vykonané porovnanie nákladov a výnosov umiestnenia v Nitre a umiestnenia v lokalite H[…] v Mexiku. V odseku 71 usmernení o RŠP sa od Komisie požaduje, aby overila, či má toto porovnanie reálny základ.

(134)

V odseku 181 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla tri hlavné dôvody na vyjadrenie pochybností o vierohodnosti mexickej alternatívy.

(135)

Po prvé, Komisia nemohla vylúčiť, že predložené informácie sa týkajú dvoch osobitných projektov. Komisia považuje argumentáciu slovenských orgánov, ako je uvedená v odôvodneniach (61) až (66) tohto rozhodnutia, za dostatočnú na to, aby dospela k záveru, že projekt Oak a projekt Darwin boli myslené ako štúdie uskutočniteľnosti pre jeden projekt, ako to bolo tiež výslovne uvedené v prezentácii predstavenstva spoločnosti Tata Motors zo 7. augusta 2015, a že mexická alternatíva nebola vylúčená až do konečného rozhodnutia podpísať investičnú dohodu so Slovenskom, prijatého predstavenstvom spoločnosti JLR 18. novembra 2015.

(136)

Aj pred tým, než sa začal formálne realizovať projekt Darwin, existovali náznaky, že sa budú navzájom porovnávať regióny východnej Európy a Severoamerickej zóny voľného obchodu (NAFTA). Napríklad, jedným z bodov zápisnice zo zasadnutia Rady pre stratégiu 10. novembra 2014 bolo „[v]ypracovať štúdiu globálnej výrobnej konkurencieschopnosti vrátane porovnávania východnej Európy a zóny NAFTA“.

(137)

V rámci projektu Oak aj projektu Darwin sa študovala uskutočniteľnosť v súvislosti so závodom na výrobu 300 000 vozidiel s plánovaným termínom začiatku výroby v júni 2018 a s pozemkom 400 až 600 hektárov. Údaje o požadovanej dodatočnej kapacite potvrdzujú tvrdenia Slovenska aj spoločnosti JLR v ich odpovediach na rozhodnutie o začatí konania, že nebolo potrebné budovať dva osobitné závody, každý s kapacitou 300 000 vozidiel. Ilustruje to aj dokument „Global Manufacturing Footprint Expansion (Rozširovanie stopy globálnej výroby)“ z 15. decembra 2014.

(138)

Zmienka o druhom závode sa vyskytla na rokovaní členov výkonného výboru 21. januára 2015. Slovenské orgány vysvetlili, že členovia výkonného výboru krátko zvažovali, že po vybudovaní závodu v prvej lokalite s kapacitou 300 000 vozidiel by sa uvažovalo o budovaní v budúcej lokalite, v priebehu piatich až desiatich rokov po dokončení prác na prvej lokalite, ak by bol dopyt. V prípade druhého závodu by sa uvažovalo o Spojených štátoch a Mexiku, čo môže vysvetliť, prečo spoločnosť JLR v decembri 2015 potvrdila guvernérovi mexického štátu Puebla, že sa teší na ďalší rozvoj ich vzájomných vzťahov, keďže spoločnosť pokračuje v realizácii globálnych plánov expanzie, a že štát Puebla a Mexiko zostávajú v popredí záujmu spoločnosti JLR.

(139)

Dôkaz predložený Slovenskom ukazuje, že obe štúdie uskutočniteľnosti, projekt Oak aj projekt Darwin, sa vykonávali so zameraním na jediný závod. Rada pre stratégiu 27. apríla schválila štát Puebla ako alternatívu mimo Únie v rámci bodu programu projektu Darwin a rozhodla sa nepokračovať v hodnotení Turecka a ďalších krajín, ktoré neboli vybrané. V liste guvernérovi štátu Puebla z 25. júna 2015, ktorý nasledoval po návšteve tímu spoločnosti JLR pre globálne rozširovanie podniku v lokalitách štátu Puebla v tom istom mesiaci, oznámili, že lokalita H[…] „bola vybraná v rámci užšieho výberu lokalít, o ktorých sa naďalej uvažuje v súvislosti s investíciou, vrátane lokalít strednej a východnej Európy“. V zápisnici zo zasadnutia Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015 je zaznamenané, že „[c]ieľom zasadnutia bolo rozhodnúť o prioritnej lokalite z projektov Darwin a Oak[…]“. Ďalej konštatovali, že „[u]kázalo sa, že mesto Nitra (prioritná lokalita z procesu v rámci projektu Darwin) v porovnaní s mestom Puebla (prioritná lokalita z procesu v rámci projektu Oak) je v značnej nákladovej nevýhode“. V zápisnici zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti JLR 18. novembra 2015 je zaznamenané, že „[č]istá súčasná hodnota pre Slovensko aj Mexiko bola založená na najnovšej výrobnej stratégii a nanovo boli vypočítané aktualizované predpoklady s odstránením fázy 2.“

(140)

Komisia preto považuje za vierohodné, že všetky informácie, ktoré slovenské orgány predložili v súvislosti s projektom Oak a projektom Darwin, sa týkajú jediného projektu.

(141)

Po druhé, v rozhodnutí o začatí konania Komisia vysvetlila svoje pochybnosti, pokiaľ ide o dôveryhodnosť kontrafaktuálneho scenára v prípade Mexika, keď zdôraznila rôzne úrovne podrobného posudzovania mexických a európskych lokalít. Proti tomuto argumentu Slovensko predložilo doplňujúce dôkazy a vysvetlenia, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení (59)b) tohto rozhodnutia. Slovenské orgány zdokumentovali svoje stanovisko aj predložením ďalšej korešpondencie medzi orgánmi štátu Puebla a spoločnosťou JLR, informačného prehľadu pre návštevy v lokalitách a zápisníc z návštev v lokalitách. Na základe týchto doplňujúcich informácií Komisia uznáva, že analýza v rámci projektu Oak a projektu Darwin bola vykonaná s porovnateľnou úrovňou skúmania. Pri záverečnom porovnávaní prioritnej alternatívy projektu Oak (lokalita H[…]) s prioritnou alternatívou projektu Darwin (lokalita Nitra) boli pre obe možnosti k dispozícii podrobné informácie na rovnakej úrovni a obe lokality boli zahrnuté do finančného modelovania vykonaného na rovnakom základe.

(142)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že koncom roka 2014 sa spoločnosť Ernst & Young zapojila do pomoci spoločnosti JLR v ďalšom postupe projektu Oak. Spoločnosť JLR spolu so spoločnosťou Ernst & Young vypracovali podrobný súbor kritérií špičkovej lokality, ktoré sa neskôr používali v procese výberu lokality v rámci projektu Oak aj projektu Darwin. Spoločnosť JLR pri ďalšom posudzovaní lokalít vo východnej Európe 16. februára 2015 oslovila spoločnosť PriceWaterhouseCoopers (ďalej len „PwC“) s cieľom, okrem iného, pomôcť vylepšiť kritériá špičkovej lokality. Výsledný model bol založený na skúsenostiach spoločnosti JLR, ako aj na skúsenostiach spoločnosti PwC s filtrovaním a výberom lokality vo východnej Európe s iným výrobcom pôvodných zariadení. Slovenské orgány označili toto zlepšenie kritérií za príčinu rozdielov v analýze a kritériách špičkovej lokality v rámci projektu Oak aj projektu Darwin. V čase záverečného porovnávania prioritnej alternatívy projektu Oak s prioritnou alternatívou projektu Darwin boli k dispozícii podrobné informácie o oboch lokalitách na porovnateľnej úrovni.

(143)

Hoci slovenské orgány potvrdili, že pre alternatívy v rámci projektu Oak a projektu Darwin boli v čase odporúčania lokalít 10. júla 2015 k dispozícii podrobné informácie na rovnakej úrovni, prezentácia na zasadnutí Fóra pre globalizáciu obsahuje menej podrobných informácií k alternatíve v rámci projektu Oak než k alternatíve v rámci projektu Darwin, ako je uvedené v odseku 181 rozhodnutia o začatí konania. Slovenské orgány vysvetlili, že Fórum pre globalizáciu už videlo informácie o Mexiku a štáte Puebla. Výber Mexika ako najsľubnejšieho severoamerického štátu a Puebla ako najsľubnejšieho mexického štátu bol ukončený už v skoršej fáze. Analýza pre výber európskych lokalít sa vykonávala počas kratšieho obdobia, keďže sa začala až vo februári 2015. Procesy výberu krajiny a lokality preto neboli postupné. Na zasadnutí Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015 sa mali ešte stále prezentovať dve krajiny v rámci projektu Darwin, Poľsko a Slovensko, ale zostalo iba mesto Nitra na Slovensku.

(144)

Po tretie, ako Komisia uvádza v odseku 181 rozhodnutia o začatí konania, k pochybnostiam o dôveryhodnosti Mexika ako skutočnej alternatívy prispela skutočnosť, že mexická alternatíva mala výrazné meškanie. Komisia uznáva stanovisko slovenských orgánov, ako je uvedené v odôvodnení (68) tohto rozhodnutia, že dlhší harmonogram pre začiatok výroby bol zohľadnený pri vzájomnom kvalitatívnom a kvantitatívnom porovnávaní štátu Puebla a Slovenska na zasadnutí Fóra pre globalizáciu 10. júla. Dlhší harmonogram bol osobitne kvantifikovaný na základe vplyvu čistej súčasnej hodnoty [80 – 130] miliónov GBP alebo [96 – 156] miliónov EUR pri šesťmesačnom meškaní a [110 – 180] miliónov GBP alebo [132 – 216] miliónov EUR pri deväťmesačnom meškaní. Toto riziko a súvisiaci finančný vplyv sa tiež výslovne zvažoval v údajoch aktualizovaného obchodného plánu v októbri a novembri 2015.

(145)

Komisia preto dospela k záveru, že v čase konečného potvrdenia rozhodnutia o umiestnení závodu bola lokalita H[…] skutočnou a vierohodnou alternatívou Nitry a dá sa preto považovať za vierohodný kontrafaktuálny scenár v zmysle odseku 68 usmernenia o RŠP.

(146)

V čase prijímania konečného rozhodnutia v novembri 2015 bola Nitra v značnej nevýhode v porovnaní s lokalitou H[…] z hľadiska čistej súčasnej hodnoty. Rozdiel čistej súčasnej hodnoty, ktorý vypočítala spoločnosť JLR, bol 344 miliónov GBP alebo 413 miliónov EUR. Osobitné riziko vyplývajúce z očakávaného meškania pri realizácii investície v štáte Puebla šesť až deväť mesiacov nebolo zahrnuté do analýzy čistej súčasnej hodnoty. Odhadovalo sa v rozsahu súčasnej hodnoty [80 – 130] miliónov GBP alebo [96 – 156] miliónov EUR až [110 – 180] miliónov GBP alebo [132 – 216] miliónov EUR. Zostávajúci rozdiel čistej súčasnej hodnoty v rozsahu [164 – 234] miliónov GBP alebo [197 – 281] miliónov EUR až [214 – 264] miliónov GBP alebo [257 – 317] miliónov EUR je kompenzovaný notifikovanou štátnou pomocou iba čiastočne, na 33 % až 43 %. Notifikovanú štátnu pomoc vo výške 108 miliónov GBP alebo 130 miliónov EUR spoločnosť JLR diskontovala s použitím diskontnej sadzby kapitálových nákladov […] %, čo bola sadzba, ktorú spoločnosť JLR používala vo svojom obchodnom plánovaní. Pri životnosti projektu 20 rokov preto spoločnosť JLR štátnu pomoc vyčíslila na 76 miliónov GBP alebo 91 miliónov EUR. Ako však vyplýva z prezentácie predstavenstvu spoločnosti 18. novembra 2015, v procese rozhodovania zohrávali úlohu viaceré ďalšie kvalitatívne faktory. Opätovne bola potvrdená existencia a dôležitosť týchto faktorov, o ktorých sa už diskutovalo a ktoré sa analyzovali počas návštevy lokality v štáte Puebla v júni 2015 a v rámci zasadnutia Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015.

(147)

Skutočnosť, že napriek pomoci bola Nitra z hľadiska čistej súčasnej hodnoty naďalej v značnej nevýhode v porovnaní s lokalitou H[…], vyvolávala viaceré otázky, ktoré sú relevantné pre posudzovanie stimulačného účinku a primeranosti pomoci: a) nemohli samotné strategické faktory nakloniť váhy od Mexika k Slovensku?; b) prečo bola pomoc postačujúca na príklon rozhodnutia o umiestnení závodu od Mexika k Slovensku? a c) bola na naklonenie váh od Mexika k Slovensku potrebná celá suma pomoci? Otázky a) a b) sú súčasťou posudzovania stimulačného účinku, zatiaľ čo otázka c) sa posudzuje v rámci analýzy primeranosti v tomto rozhodnutí.

(148)

Komisia najskôr posudzuje, či mohli samotné strategické faktory nakloniť váhy od Mexika k Slovensku. Kľúčové faktory hodnotenia, ako je uvedené v zápisnici zo zasadnutia Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015, zahŕňali blízkosť k automobilovému klastru, základy lokality, dostupnosť pracovnej sily, načasovanie, prevádzkové náklady, požiadavku hotovosti vopred a možnosti poskytnutia tejto lokality. Členovia výkonného výboru prítomní na zasadnutí Fóra pre globalizáciu kládli osobitný dôraz na vplyv načasovania, vzdialenosť od ústredia spoločnosti JLR a pomerne vysoké riziko poškodenia dobrého mena spojené s Mexikom. Ďalšie faktory zahŕňali riziko prírodnej katastrofy, riziká politickej stability, efektívnosti verejnej správy a korupcie a investície v Únii ako ochranu pred brexitom. Vplyv meškania realizácie v Mexiku sa kvantifikoval osobitne. S výnimkou určitého zabezpečenia kurzového rizika sa kvalitatívne faktory vyvíjali v prospech investície na Slovensku namiesto Mexika.

(149)

Slovenské orgány poskytli dôkazy a argumenty v prospech tvrdenia, že slovenská štátna pomoc bola potrebná na príklon od Mexika k Slovensku pri výbere lokality a že kvalitatívne výhody samotné neboli dostatočné na uprednostnenie Nitry pred lokalitou H[…].

(150)

Návšteva lokality v štáte Puebla 16. júna 2015 poskytla ďalší náhľad na viaceré strategické faktory, zohrávajúce významnú úlohu v odporúčaní na umiestnenie závodu, ktoré vydalo Fórum pre globalizáciu 10. júla 2015. Informačný prehľad o návšteve v danej lokalite preukazuje, že poskytnutie lokality načas predstavuje riziko v prípade strednej a východnej Európy, ako aj v prípade Mexika. S Mexikom boli spojené ďalšie strategické faktory a riziká, ktoré bolo potrebné podrobnejšie preskúmať v rámci návštevy lokality. Zápisnica z návštevy obsahuje zoznam zostávajúcich dôvodov obáv, a to obáv týkajúcich sa koncentrácie výrobcov pôvodných zariadení, konkrétne, či existuje priestor pre tretieho výrobcu pôvodných zariadení, a ak áno, ako by sa spoločnosť JLR uplatnila v krajine, ktorej desaťročia dominoval Volkswagen, obáv týkajúcich sa blízkosti prístavu, bezpečnosti, zabezpečenia, korupcie, kultúrnych rozdielov, vzdialenosti od operačnej základne a rizika prírodnej katastrofy. Zápisnica však tiež ukazuje, že návšteva lokality poskytla ubezpečenie v prípade niektorých faktorov, ktoré sa pôvodne vnímali ako závažné obavy. Poskytlo sa ubezpečenie, že vybraná lokalita v štáte Puebla sa nachádza v oblasti s nízkym rizikom prírodnej katastrofy. Pozitívny dojem na zástupcov spoločnosti JLR urobil aj pracovný tím z oblasti Puebla.

(151)

Slovenské orgány tiež poukázali najmä na zápisnicu zo zasadnutia Fóra pre globalizáciu konaného 10. júla 2015. Rozdiel čistej súčasnej hodnoty medzi Slovenskom a Mexikom prijalo Fórum pre globalizáciu vo „veľmi jemne vyváženom“ posúdení, s tým, že rozdiel majú vyrovnať kvalitatívne rozdiely, avšak až po zohľadnení štátnej pomoci. Zápisnica obsahuje výslovné varovanie, že „rozhodnutie bolo veľmi jemne vyvážené s konkrétnou obavou, že čistá súčasná hodnota slovenskej lokality je výrazne nižšia než mexickej lokality a navyše čistá súčasná hodnota slovenskej lokality závisí od ponuky grantu, ktorá je na maximálnej úrovni povolenej podľa pravidiel EÚ“. Zároveň „[b]olo zaznamenané, že názor na projekt je taký, že slovenská vláda má schopnosť a je pripravená brániť svoje rozhodnutie pred Európskou komisiou. Bolo tiež zaznamenané, že Slovensko má presvedčivé argumenty, prečo by mal byť súhlas vydaný“. Vzhľadom na zistené riziká súvisiace s mexickou lokalitou a až po posúdení slovenskej pomoci bola v júli 2015 Nitra uznaná za odporúčanú lokalitu. Komisia poznamenáva, že potreba štátnej pomoci bola už skôr zistená v rámci procesu analýzy uskutočniteľnosti. Napríklad v prezentácii predstavenstvu spoločnosti JLR 21. mája 2015 bolo uvedené, že „[m]anažment preskúma úplné možnosti zabezpečenia štátnych stimulácií v strednej a východnej Európe na kompenzáciu finančnej výhody v Mexiku“.

(152)

V zápisnici zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti Tata Motors Limited 18. septembra 2015 sa uvádza, že „[v]zhľadom na kvalitatívne a rizikové prvky faktoringu bola celková revidovaná štátna pomoc [150 – 200] miliónov GBP (36) v hotovosti dostatočná na pokračujúce uprednostnenie Nitry pred Mexikom. Na základe finančnej štátnej pomoci bola prerokovaná a koncom septembra 2015 podpísaná investičná dohoda so Slovenskom a vznikla nová právnická osoba“.

(153)

V prezentácii predstavenstvu spoločnosti JLR 18. novembra 2015 sa výslovne uvádza existencia kvalitatívnych faktorov, o ktorých sa diskutovalo v rámci Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015, a ratifikácia predstavenstvami spoločností JLR a Tata Motors začiatkom augusta 2015. Zostávajúci rozdiel čistej súčasnej hodnoty, po zvážení vyčísleného vplyvu meškania mexickej alternatívy a po zvážení štátnej pomoci „[…] je vyvážený ďalšími kvalitatívnymi faktormi, ako sa dohodlo predstavenstvo […]“.

(154)

Komisia preto dospela k záveru, že pokiaľ ide o písmeno a) v odôvodnení (147) strategické úvahy boli dostatočné iba na prekrytie zostávajúceho rozdielu v peňažnom toku medzi Nitrou a lokalitou H[…] až po započítaní čistej súčasnej hodnoty slovenskej štátnej pomoci a vplyvu meškajúcej realizácie v Mexiku na čistú súčasnú hodnotu. Komisia preto vylučuje, že by strategické úvahy samotné mohli úplne kompenzovať rozdiel čistej súčasnej hodnoty medzi Nitrou a lokalitou H[…].

(155)

Pokiaľ ide o písmeno b) v odôvodnení 147, ktoré bolo uvedené aj v odseku 172 rozhodnutia o začatí konania, Komisia posudzovala údaje o čistej súčasnej hodnote, ako ich v novembri 2015 schválilo predstavenstvo spoločnosti JLR. Štátna pomoc v hodnote 76 miliónov GBP (91 miliónov EUR), uvedená v odôvodnení 146, mohla kompenzovať 33 % až 43 % rozdielu čistej súčasnej hodnoty, pri zohľadnení vyčísleného očakávaného meškania v Mexiku. Z dostupných dokumentov rozhodnutia je zrejmé, že sa počas celého procesu rozhodovania zohľadňovala úplná a maximálna suma pomoci. Prijímatelia rozhodnutia čelili problému zostávajúceho rozdielu v peňažnom toku po zvážení maximálnej sumy pomoci a hodnotili, či je možné tento rozdiel v peňažnom toku pripustiť vzhľadom na ďalšie nevyčísliteľné dôvody. Fórum pre globalizáciu po dlhej diskusii na svojom zasadnutí 10. júla 2015 napokon súhlasilo s pripustením zostávajúceho rozdielu. V zápisnici zo zasadnutia však bolo zaznamenané, že napriek zohľadneniu maximálnej sumy štátnej pomoci dostupnej na Slovensku bolo rozhodnutie uprednostňujúce Nitru pred lokalitou H[…] veľmi jemne vyvážené. Komisia preto dospela k záveru, že v rozhodovacom procese zohrávali úlohu ďalšie kvalitatívne a rizikové faktory, čo vysvetľuje, prečo bolo možné pripustiť zostávajúci rozdiel v peňažnom toku.

(156)

Komisia preto dospela k záveru, že pomoc jednoznačne poskytla motiváciu pre umiestnenie plánovanej investície v Nitre namiesto lokality H[…], keďže v kombinácii so strategickými úvahami kompenzuje znevýhodnenia čistých nákladov spojené s výstavbou závodu v Nitre. Preto existuje stimulačný účinok vyžadovaný v zmysle oddielu 3.5 usmernenia o RŠP.

(157)

Komisia musí posúdiť primeranosť balíka pomoci. Podľa oddielu 3.6 usmernenia o RŠP musí výška pomoci prejsť testom primeranosti, ktorý je dvojstupňový. Po prvé, výška pomoci musí byť obmedzená na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti v dotknutej oblasti. Po druhé, keďže Komisia uplatňuje v prípade investičnej pomoci maximálne intenzity pomoci, tieto maximálne intenzity pomoci sa použijú ako strop v rámci „prístupu čistých dodatočných nákladov“.

(158)

Podľa odseku 78 usmernení o RŠP sa bude notifikovaná individuálna pomoc spravidla považovať za obmedzenú na nevyhnutné minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v predmetnej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade absencie pomoci. Podľa odseku 80 usmernení o RŠP v situáciách podľa scenára 2, teda v prípade stimulácií pre lokalitu, pomoc nesmie presiahnuť rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou investície v cieľovej oblasti a čistou súčasnou hodnotou investície v alternatívnej lokalite, pri zohľadnení všetkých relevantných nákladov a výnosov.

(159)

Relevantný údaj čistej súčasnej hodnoty, ktorý sa má brať do úvahy pri posudzovaní primeranosti notifikovanej pomoci v nominálnej hodnote 129 812 750 EUR, sa vzťahuje na zúžený rozsah projektu, teda na kapacitu 150 000 vozidiel. Údaje čistej súčasnej hodnoty schválilo predstavenstvo spoločnosti JLR v októbri/novembri 2015. Rozdiel čistej súčasnej hodnoty pred zohľadnením meškajúcej realizácie v Mexiku bol 344 miliónov GBP alebo 413 miliónov EUR. Každá výška pomoci presahujúca hodnotu 413 miliónov EUR by bola neprimeraná. V rozhodnutí o začatí konania Komisia uvádzala najmä možnú pomoc na infraštruktúru a oslobodenie od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy, ktorých hodnoty, keď sa pripočítajú k sume notifikovanej pomoci, môžu spôsobiť, že celková výška pomoci bude vyššia než maximálna hranica.

(160)

Ako je uvedené v odôvodnení (113) Komisia nepovažuje predaj pozemkov SPN, poskytnutie súvisiacich prác na infraštruktúre ani oslobodenie od poplatku za zmenu poľnohospodárskej pôdy za opatrenia pomoci v prospech spoločnosti JLR. Posudzovanie primeranosti sa preto obmedzuje na výšku notifikovanej pomoci.

(161)

Slovensko predložilo požadovanú dokumentáciu a na jej základe preukázalo, že prvá časť testu primeranosti je splnená, pretože notifikovaná pomoc neprevyšuje rozdiel čistej súčasnej hodnoty medzi Nitrou a lokalitou H[…] vo výške 344 miliónov GBP alebo 413 miliónov EUR. Nominálna hodnota pomoci 108 miliónov GBP alebo 130 miliónov EUR predstavuje súčasnú hodnotu 76 miliónov GBP alebo 91 miliónov EUR s použitím diskontnej sadzby spoločnosti JLR […] %.

(162)

Komisia poznamenáva, že aj keď sa táto pomoc poskytne, Nitra naďalej zaznamenáva znevýhodnenie z hľadiska čistej súčasnej hodnoty vo výške 268 miliónov GBP alebo 322 miliónov EUR. Analýza stimulačného účinku preukázala, že zostávajúce znevýhodnenie z hľadiska čistej súčasnej hodnoty bolo pre spoločnosť JLR prijateľné vzhľadom na očakávané meškanie realizácie v Mexiku a na ďalšie kvalitatívne a rizikové faktory. O týchto faktoroch sa dlho diskutovalo počas zasadnutia Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015 a závery analýzy rizík boli potvrdené v novembri 2015 počas prezentácie predstavenstvu spoločnosti JLR, v ktorej sa konkrétne hovorilo o politickom a podnikateľskom prostredí, hospodárskych faktoroch, vzdialenosti od ústredia spoločnosti JLR, rizikách prírodnej katastrofy a pravdepodobnosti vzniku dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA. Na základe tejto analýzy rizík bolo prijaté rozhodnutie potvrdiť Nitru ako prioritnú lokalitu.

(163)

Keďže strop vyplývajúci z prístupu čistých dodatočných nákladov nie je prekročený, Komisia zastáva názor, že pomoc vyhovuje prvej časti testu primeranosti.

(164)

Pokiaľ ide o druhú časť testu primeranosti, Komisia okrem prístupu čistých dodatočných nákladov uplatňuje maximálne intenzity pomoci, znížené podľa odseku 20 písm. c) usmernení o RŠP pre veľké investičné projekty.

(165)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poznamenala, že notifikovaná pomoc v nominálnej hodnote 129 812 750 EUR a v súčasnej hodnote 125 046 543 EUR, založená na oprávnenej investícii v súčasnej hodnote 1 369 295 298 EUR, znamená intenzitu pomoci 9,13 %, ktorá prima facie nepresahuje maximálnu zníženú povolenú intenzitu pomoci 9,24 % pre investície v Nitrianskom kraji, s platným stropom regionálnej pomoci 25 %. Komisia ďalej konštatovala, že oprávnené náklady spĺňajú podmienky uvedené v oddiele 3.6.1.1 usmernení o RŠP, čo je relevantné z hľadiska posúdenia základu oprávnených nákladov.

(166)

V oddieloch 3.6.1.1 a 3.6.1.2 usmernení o RŠP je vysvetlené, ktoré investičné náklady sa môžu zohľadniť ako oprávnené náklady. V tomto prípade sa uplatňuje oddiel 3.6.1.1, keďže oprávnené náklady pre navrhovanú investičnú pomoc sa počítajú na základe investičných nákladov. Komisia poznamenáva, že oprávnené náklady sú určené v súlade s ustanoveniami uvedených oddielov, keďže nadobudnuté aktíva budú nové, investícia je úvodnou investíciou vo forme nového podniku, nezohľadňujú sa žiadne náklady na lízing a nehmotný majetok predstavuje približne […] % celkových oprávnených nákladov, čo nepresahuje maximálny povolený podiel 50 %. Slovensko potvrdilo, že všetky ostatné podmienky, ktoré platia pre nehmotný majetok, budú splnené.

(167)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že hodnota notifikovanej pomoci sa zníži v prípade, že „prekročenie výdavkov“ vo výške najmenej [60 – 85] miliónov GBP alebo [72 – 102] miliónov EUR sa stane neoprávneným.

(168)

V odôvodnení (119) tohto rozhodnutia Komisia usúdila, že oprávnené investície dosahujú hodnotu 1 460 620 591 EUR. Výška notifikovanej pomoci preto stále nepresahuje maximálnu zníženú povolenú intenzitu pomoci 9,24 %. Preto je dodržaná podmienka dvojitého stropu stanovená v odseku 83 usmernení o RŠP, ktorá vyplýva z kombinácie prístupu čistých dodatočných nákladov, teda pomoci obmedzenej na nevyhnutné minimum, s povolenými stropmi. Komisia preto považuje výšku notifikovanej pomoci za primeranú.

(169)

V súlade s posudzovaním uvedeným v odôvodneniach (120) až (168) tohto rozhodnutia je možné dospieť k záveru, že všetky minimálne požiadavky stanovené v oddieloch 3.2 až 3.6 usmernení o RŠP sú splnené.

(170)

V oddiele 3.3.4.2 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že notifikovaná pomoc nemá neprípustný negatívny účinok na hospodársku súťaž prostredníctvom zvyšovania alebo udržiavania trhovej sily, alebo vytvárania nadmernej kapacity na zmenšujúcom sa trhu. Komisia na účely tohto rozhodnutia potvrdzuje svoj záver.

(171)

Účinky umiestnenia regionálnej pomoci však napriek tomu môžu narušiť obchod. V oddiele 3.7.2 usmernení o RŠP je uvedený zoznam viacerých situácií, keď negatívne účinky na obchod zjavne prevažujú akékoľvek pozitívne účinky, a regionálna pomoc je zakázaná.

(172)

O zjavnom negatívnom účinku by sa dalo podľa odseku 119 usmernení o RŠP hovoriť, ak by navrhovaná suma pomoci v porovnaní s oprávnenými štandardizovanými investičnými výdavkami (37) prekračovala maximálny upravený strop intenzity pomoci, ktorá sa vzťahuje na projekt danej veľkosti, pri zohľadnení „postupného znižovania“ (38).

(173)

Keďže v tomto rozhodnutí sa v odôvodnení 113 tvrdí, že na spoločnosť JLR sa nevzťahuje žiadna ďalšia pomoc okrem notifikovanej pomoci, a v odôvodnení 168 sa tvrdí, že platný upravený strop regionálnej pomoci nie je prekročený, neexistuje zjavný negatívny účinok na obchod v zmysle odseku 119 usmernení o RŠP.

(174)

V odseku 121 usmernení o RŠP sa vymedzuje, že ak by v prípade scenára 2 bola investícia bez poskytnutia pomoci umiestnená v regióne s vyššou alebo rovnakou intenzitou regionálnej pomoci ako cieľová oblasť, bude to predstavovať negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať pozitívnymi účinkami pomoci, pretože je v rozpore so samotným princípom súdržnosti pri poskytovaní regionálnej pomoci.

(175)

Komisia zastáva názor, že ustanovenie sa uplatňuje v situácii podľa scenára 2, keď obe alternatívne lokality sú súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). Poľská lokalita v meste Jawor, ktorá bola súčasťou procesu rozhodovania o umiestnení závodu až do 10. júla 2015, sa nachádza v regióne s rovnakým stropom intenzity pomoci, ako má Nitra (39).

(176)

Ako je uvedené v rozhodnutí o začatí konania, interné dokumenty spoločnosti JLR ukazujú, že investícia v meste Jawor, v porovnaní so Slovenskom a bez poskytnutia stimulácií, aké ponúkalo Slovensko, mohla byť nákladovo efektívnejšia.

(177)

Na zasadnutí Fóra pre globalizáciu 10. júla 2015 bola prezentovaná dvojfázová analýza, pričom v prvej fáze prebiehal výber lokality medzi mestami Jawor a Nitra a v druhej fáze výber lokality medzi mestom Nitra a Mexikom. Mesto Jawor by bolo nákladovo efektívnejšie, ale spoločnosť JLR zistila v prípade tejto lokality viaceré nevýhody, pokiaľ ide o základy lokality, načasovanie, hotovosť vopred a možnosti poskytnutia tejto lokality. Poľská lokalita bola označená varovným signálom z dôvodu jej základov, pretože je situovaná na poľnohospodárskej pôde, čo si vyžadovalo zmenu územného plánu, a ako vysvetlila spoločnosť JLR, pretože lokalitu Jawor pretína cesta. Ďalším dôvodom boli možnosti poskytnutia tejto lokality, keď bola výslovne spochybnená […] schopnosť poskytnúť túto lokalitu. V zápisnici z rokovania je zaznamenané, že členovia výkonného výboru sa zhodli na odporúčaní, aby posudzovanie poľskej lokality pozastavili z uvedených dôvodov. V dôsledku týchto varovných signálov predstavenstvo spoločnosti JLR nepovažovalo poľskú lokalitu za reálnu alternatívu.

(178)

Komisia nenašla dôkaz, ktorý by spochybnil nevhodnosť lokality Jawor z dôvodov uvedených spoločnosťou JLR, a poznamenáva, že žiadna tretia strana nekomentovala dané problémy. Okrem toho, ako je vysvetlené v oddiele 6.4.4.3 tohto rozhodnutia, lokalita v Mexiku bola určená ako alternatívna lokalita pre investíciu v prípade, že by nebola poskytnutá štátna pomoc. Komisia preto dospela k záveru, že pomoc nemá účinok proti súdržnosti, ktorý by predstavoval ujmu pre mesto Jawor v zmysle odseku 121 usmernení o RŠP.

(179)

Podľa odseku 122 usmernení o RŠP, ak má príjemca konkrétne plány na ukončenie rovnakej alebo podobnej činnosti v inej oblasti v EHP alebo takú činnosť skutočne ukončí a premiestni ju do cieľovej oblasti a ak existuje príčinná súvislosť medzi pomocou a premiestnením, bude to predstavovať negatívny účinok, ktorý sa zrejme nevykompenzuje žiadnymi pozitívnymi prvkami.

(180)

Na základe potvrdenia od slovenských orgánov, že spoločnosť JLR neukončila rovnakú alebo podobnú činnosť v rámci EHP v priebehu dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc a nemala žiadne konkrétne plány na taký krok v priebehu dvoch rokov po dokončení investície, Komisia dospela k záveru uvedenému v rozhodnutí o začatí konania, že štátna pomoc nevedie k ukončeniu činnosti ani k premiestneniu činnosti.

(181)

Viaceré novinové články z apríla 2018 však priniesli správy o rušení približne 1 000 pracovných miest v rovnakej alebo podobnej činnosti v Spojenom kráľovstve.

(182)

Slovenské orgány vysvetlili, že rušenie pracovných miest nesúvisí s rozhodnutím o investícii v meste Nitra. Opätovne potvrdili, s podporou autentických dôkazov, že spoločnosť JLR v čase predloženia žiadosti o poskytnutie pomoci na Slovensku nemala žiadne konkrétne plány na znižovanie počtu pracovných miest vo svojom závode v Spojenom kráľovstve ani v iných závodoch. Slovenské orgány poskytli aj kópiu „dohody o bezpečnosti“ s odborovými zväzmi zastupujúcimi zamestnancov spoločnosti JLR v Spojenom kráľovstve, ktorú spoločnosť JLR podpísala 30. apríla 2016. V dohode o bezpečnosti je opísaný plán cyklu, teda vozidlá, ktoré sa mali vyrábať v závode v Spojenom kráľovstve. Slovenské orgány vysvetlili, že v roku 2016 uzavreli spoločnosť JLR a odborové zväzy Spojeného kráľovstva písomnú dohodu o tom, že investícia na Slovensku, ktorá prevezme výrobu vozidla […] zo závodu Solihull, si nebude vyžadovať premiestnenie žiadnych pracovných miest zo Spojeného kráľovstva ani zatvorenie žiadnej kapacity v Spojenom kráľovstve. V dohode o bezpečnosti tiež stanovili okolnosti, za akých bude potrebné rušenie pracovných miest v Spojenom kráľovstve, a kroky, ktoré sa podniknú ako reakcia. Tieto okolnosti však boli opísané ako „veľké hospodárske zmeny, ako je ďalší globálny pokles, ktorý zníži dopyt alebo inak ovplyvní predtým dohodnutý plán cyklu“.

(183)

Premiestnenie výroby vozidla […] z mesta Solihull do Nitry bolo známe už v čase predloženia žiadosti o poskytnutie pomoci, ale spoločnosť JLR plánovala rozšíriť celkovú výrobu a umožniť závodu v meste Solihull uspokojovať rastúci dopyt po ďalších vozidlách, predovšetkým […] a […], s výsledným nárastom výroby. V plánoch sa uvádza, že výrobná kapacita […] v lokalite Castle Bromwich zostane rovnaká.

(184)

Ako vysvetlili slovenské orgány s pomocou verejne dostupných informácií, rušenie pracovných miest oznámené v roku 2018 bolo výsledkom poklesu dopytu po vozidlách so vznetovým motorom, čiastočne v dôsledku daňovej politiky Spojeného kráľovstva vo vzťahu k týmto vozidlám a v dôsledku neistôt sprevádzajúcich brexit. Spoločnosť JLR sa rozhodla […], čo malo priamy vplyv na výrobnú kapacitu závodu v meste Solihull. Tieto faktory nesúvisia s investíciou spoločnosti JLR na Slovensku a vznikli niekoľko rokov po prijatí investičného rozhodnutia spoločnosti JLR vybudovať závod v Nitre.

(185)

Komisia preto opätovne potvrdzuje svoj záver, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi slovenským opatrením pomoci a ukončením činnosti v Spojenom kráľovstve.

(186)

Na základe posudzovania uvedeného v odsekoch (170) až (185) tohto rozhodnutia je možné dospieť k záveru, že pomoc nemá žiadne zjavné negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod v zmysle oddielu 3.7.2 usmernení o RŠP.

(187)

V odseku 112 usmernení o RŠP je stanovené, že aby bola pomoc zlučiteľná, musia sa obmedziť negatívne účinky pomoci v zmysle narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a musia ich prevážiť pozitívne účinky v zmysle príspevku k cieľu spoločného záujmu. Existujú situácie, v ktorých negatívne účinky zjavne prevažujú nad všetkými pozitívnymi účinkami, čo znamená, že pomoc nie je možné pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(188)

Posudzovanie Komisie týkajúce sa minimálnych požiadaviek ukázalo, že pomoc je primeraná, prezentovaný kontrafaktuálny scenár je vierohodný a realistický, pomoc má stimulačný účinok a je obmedzená na sumu potrebnú na zmenu rozhodnutia spoločnosti JLR o umiestnení závodu. Pomoc umožnila umiestnenie investície v podporovanom regióne a prispieva tým k regionálnemu rozvoju nitrianskej oblasti. Posudzovanie tiež ukázalo, že pomoc nemá žiadny zjavný negatívny účinok v tom zmysle, že nevedie k vytváraniu ani udržiavaniu nadmernej kapacity na trhu v absolútnom úpadku a nevedie ani k nadmerným účinkom na obchod, rešpektuje platný strop regionálnej pomoci, nemá účinok narúšajúci súdržnosť a nie je príčinou ukončenia činností na iných miestach a ich premiestnenia do Nitry. Pomoc navyše nemá za následok neoddeliteľné porušovanie práva Únie (40).

(189)

Neprípustné negatívne účinky na hospodársku súťaž, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní, ktoré je ešte treba vykonať, sú uvedené v odsekoch 114, 115 a 132 usmernení o RŠP a týkajú sa vytvárania alebo posilňovania dominantného postavenia na trhu, prípadne vytvárania alebo posilňovania nadmerných kapacít na nedostatočne výkonnom trhu, a to aj v prípade, keď trh nie je v absolútnom úpadku.

(190)

V súlade so svojou analýzou v rozhodnutí o začatí konania, ktorú potvrdzuje v tomto rozhodnutí, Komisia zastáva názor, že pomoc nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie príjemcu pomoci na relevantnom trhu produktov a geografickom trhu a nevedie ani k vytváraniu nadmernej kapacity na upadajúcom trhu. Komisia preto dospela k záveru, že pomoc má iba obmedzené negatívne účinky na hospodársku súťaž.

(191)

Účinok pomoci na obchod je obmedzený, keďže upravený strop regionálnej pomoci sa dodržiava a opatrenie nemá účinok proti súdržnosti ani účinok na premiestnenie.

(192)

Keďže pomoc spĺňa všetky minimálne požiadavky, nemá zjavný negatívny účinok a analýzy uvedené v odôvodneniach (190) a (191) tohto rozhodnutia ukazujú, že má iba obmedzené negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod, Komisia dospela k záveru, že výrazné pozitívne účinky pomoci na regionálny rozvoj Nitrianskom kraji, predovšetkým na zamestnanosť, a účinky investície na vytváranie príjmu uvedené v rozhodnutí o začatí konania jednoznačne prevyšujú obmedzené negatívne účinky.

(193)

S ohľadom na oddiel II.2 oznámenia Komisie o transparentnosti (41), členské štáty musia zabezpečiť uverejnenie na všeobecnom webovom sídle štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni: úplné znenie schválenej schémy pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí individuálnej pomoci a jej vykonávacích ustanovení alebo odkaz na toto znenie alebo rozhodnutie; pomenovanie orgánu alebo orgánov poskytujúcich pomoc; pomenovanie jednotlivých príjemcov; forma a výška pomoci poskytnutá každému príjemcovi; dátum poskytnutia pomoci; typ podniku; región, v ktorom sa príjemca nachádza podľa úrovne NUTS, a hlavné hospodárske odvetvie činnosti príjemcu na úrovni skupiny NACE. Tieto informácie sa musia uverejniť po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, musia sa uchovávať najmenej desať rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení. Od členských štátov sa požaduje, aby zverejnili informácie uvedené v tomto odôvodnení od 1. júla 2016.

(194)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poznamenala, že Slovensko potvrdilo, že bude dodržiavať všetky požiadavky týkajúce sa transparentnosti stanovené v oddiele II.2 oznámenia o transparentnosti.

(195)

Komisia dospela k záveru, že notifikovaná regionálna investičná pomoc v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. spĺňa všetky podmienky stanovené v usmerneniach o RŠP na roky 2014 – 2020 a dá sa preto považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

(196)

Vzhľadom na skutočnosť, že slovenské orgány výnimočne súhlasili s tým, že sa zrieknu svojich práv vyplývajúcich z článku 342 ZFEÚ v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1 (42) a umožnia prijať a oznámiť plánované rozhodnutie podľa článku 297 ZFEÚ v anglickom jazyku, toto rozhodnutie by tiež malo byť prijaté v anglickom jazyku,

(*)