30.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 193/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ, Euratom) 2018/1046

z 18. júla 2018

o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a), články 164, 172, 175, 177 a 178, článok 189 ods. 2, článok 212 ods. 2, článok 322 ods. 1 a článok 349 v spojení so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä jej článkom 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (4),

keďže:

(1)

Po troch rokoch implementácie by sa mali vykonať ďalšie zmeny v rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (ďalej len „rozpočet“) s cieľom odstrániť nedostatky v implementácii zvyšovaním pružnosti, zjednodušiť postupy pre zainteresované strany a útvary, posilniť zameranie na výsledky a zvýšiť dostupnosť, transparentnosť a zodpovednosť. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (5) by sa preto malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(2)

Aby sa zjednodušili rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na rozpočet, a aby sa príslušné pravidlá zahrnuli do jedného nariadenia, Komisia by mala zrušiť delegované nariadenie (EÚ) č. 1268/2012 (6). V záujme jasnosti by sa hlavné pravidlá obsiahnuté v delegovanom nariadení (EÚ) č. 1268/2012 mali zahrnúť do tohto nariadenia, kým ďalšie pravidlá by sa mali zahrnúť do usmernenia o službách.

(3)

Základné rozpočtové zásady by sa mali zachovať. Existujúce výnimky z týchto zásad pre osobitné oblasti, ako sú výskum, vonkajšie činnosti a štrukturálne fondy, by sa mali preskúmať a v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť, pričom by sa mal zohľadniť ich trvalý význam, pridaná hodnota pre rozpočet a zaťaženie, ktoré predstavujú pre zainteresované strany.

(4)

Pravidlá prenosu rozpočtových prostriedkov by mali byť vysvetlené jasnejšie a malo by sa rozlišovať medzi automatickými a neautomatickými prenosmi. Dotknuté inštitúcie Únie by mali Európskemu parlamentu a Rade poskytovať informácie o automatických aj neautomatických prenosoch.

(5)

Prenos a použitie vonkajších pripísaných príjmov pre následný program alebo akciu by sa mali umožniť s cieľom použiť takéto finančné prostriedky efektívne. Mala by existovať možnosť prenášať vnútorné pripísané príjmy len do nasledujúceho rozpočtového roka, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

(6)

Pokiaľ ide o vnútorné pripísané príjmy, malo by sa umožniť financovanie nových stavebných projektov z príjmov z prenájmu a predaja budov. Na uvedený účel by sa mali takéto príjmy považovať za vnútorné pripísané príjmy, ktoré možno prenášať až do ich úplného použitia.

(7)

Inštitúcie Únie by mali mať možnosť prijať akékoľvek donácie venované Únii.

(8)

Malo by sa zaviesť ustanovenie, ktoré by umožnilo nepeňažné sponzorovanie podujatia alebo činnosti právnickou osobou na propagačné účely alebo na účely sociálnej zodpovednosti podnikov.

(9)

Mala by sa objasniť koncepcia výkonnosti v súvislosti s rozpočtom. Výkonnosť by mala súvisieť s priamym uplatňovaním zásady správneho finančného riadenia. Vymedziť by sa mala aj zásada správneho finančného riadenia a mala by sa stanoviť súvislosť medzi stanovenými cieľmi a výkonnosťou, ukazovateľmi, výsledkami a hospodárnosťou, efektívnosťou a účinnosťou používania rozpočtových prostriedkov. Z dôvodov právnej istoty by sa mala vymedziť terminológia v oblasti výkonnosti, najmä pojmy výstup a výsledky, pričom by sa malo predísť rozporom s existujúcimi výkonnostnými rámcami jednotlivých programov.

(10)

V súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (7) by právne predpisy Únie mali mať vysokú kvalitu a mali by sa zameriavať na oblasti, v ktorých majú pre občanov najväčšiu pridanú hodnotu a sú čo najefektívnejšie a najúčinnejšie pri plnení spoločných cieľov politík Únie. Dosahovaniu uvedených cieľov môže pomôcť, ak budú existujúce a nové výdavkové programy a činnosti spojené so značnými výdavkami podliehať hodnoteniu.

(11)

V súlade so zásadou transparentnosti zakotvenou v článku 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) majú inštitúcie Únie vykonávať svoju prácu čo najotvorenejšie. Pokiaľ ide o plnenie rozpočtu, uplatňovanie uvedenej zásady znamená, že občania by mali vedieť, kde a na aký účel Únia vynakladá finančné prostriedky. Takéto informácie podporujú demokratickú diskusiu, prispievajú k účasti občanov na rozhodovacom procese Únie, posilňujú inštitucionálnu kontrolu a dohľad nad výdavkami Únie a prispievajú k zvyšovaniu jej dôveryhodnosti. Komunikácia by mala byť cielenejšia a mala by sa zameriavať na zvyšovanie viditeľnosti príspevku Únie pre občanov. Takéto ciele by sa mali dosiahnuť uverejňovaním príslušných informácií o všetkých príjemcoch finančných prostriedkov financovaných z rozpočtu, pričom sa vezmú do úvahy oprávnené záujmy týchto príjemcov súvisiace s dôvernosťou a bezpečnosťou, a pokiaľ ide o fyzické osoby, ich právo na súkromie a ochranu ich osobných údajov, a toto zverejňovanie by malo prednostne prebiehať modernými komunikačnými nástrojmi. Inštitúcie Únie by preto mali pri zverejňovaní informácií uplatňovať selektívny prístup v súlade so zásadou proporcionality. Rozhodnutia o zverejnení by mali byť založené na relevantných kritériách, aby sa poskytovali zmysluplné informácie.

(12)

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany osobných údajov by sa malo vyvíjať úsilie o maximálnu transparentnosť informácií o príjemcoch finančných prostriedkov. Informácie o príjemcoch finančných prostriedkov Únie implementovaných v rámci priameho riadenia by sa mali uverejňovať na osobitnom webovom sídle inštitúcií Únie, akým je systém finančnej transparentnosti a mali by zahŕňať aspoň meno a lokalitu príjemcu finančných prostriedkov, právne viazanú sumu a účel opatrení. Uvedené informácie by mali zohľadňovať príslušné kritériá, ako je frekvencia, druh a význam opatrenia.

(13)

Komisia by mala mať možnosť plniť rozpočet nepriamo prostredníctvom organizácií členských štátov. Z dôvodov právnej istoty je preto vhodné vymedziť pojem organizácia členského štátu ako subjekt zriadený v členskom štáte vo forme verejnoprávneho subjektu alebo ako súkromnoprávny subjekt poverený vykonávaním verejnej služby, pričom tento členský štát mu poskytne primerané finančné záruky. Financovanie, ktoré takýmto súkromnoprávnym subjektom poskytne členský štát v súlade s existujúcimi požiadavkami stanovenými v práve Únie vo forme, o ktorej rozhodne tento členský štát a ktorá si nevyhnutne nevyžaduje bankovú záruku, by sa malo považovať za primerané finančné záruky.

(14)

V prípade cien, grantov a zákaziek udelených na základe verejných postupov, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži, a predovšetkým v prípade súťaží, výziev na predkladanie návrhov a výziev na predkladanie ponúk, by sa malo uverejňovať meno a lokalita príjemcov finančných prostriedkov Únie, s cieľom dodržať zásady ZFEÚ, a najmä zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Takéto uverejňovanie by malo prispieť ku kontrole postupov zadávania zákaziek žiadateľmi, ktorí v súťaži neuspeli.

(15)

Osobné údaje týkajúce sa fyzických osôb by sa nemali zverejňovať dlhšie ako na obdobie, počas ktorého príjemca finančných prostriedkov poskytnuté finančné prostriedky používa, a mali by sa preto po dvoch rokoch odstrániť. Rovnaký postup by sa mal uplatňovať aj na osobné údaje týkajúce sa právnických osôb, ktorých oficiálny názov identifikuje jednu alebo viaceré fyzické osoby.

(16)

Vo väčšine prípadov, ktoré toto nariadenie upravuje, sa uverejňovanie informácií týka právnických osôb. V prípade fyzických osôb by sa pri uverejňovaní osobných údajov mala dodržiavať zásada proporcionality medzi významom poskytnutej sumy a potrebou kontrolovať optimálne využívanie finančných prostriedkov. V takýchto prípadoch je uverejňovanie regiónu na úrovni 2 spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) v súlade s cieľom uverejňovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi rôznej veľkosti a zaručuje právo príjemcov finančných prostriedkov na súkromný život, a najmä právo na ochranu ich osobných údajov.

(17)

Z dôvodov právnej istoty a v súlade so zásadou proporcionality by sa mali vymedziť situácie, v ktorých by sa uverejnenie nemalo uskutočniť. Napríklad by sa nemali uverejniť informácie o štipendiách alebo inej forme priamej podpory vyplácanej fyzickým osobám, ktoré to najviac potrebujú, určitých zmluvách s veľmi nízkou hodnotou alebo o finančnej pomoci nepresahujúcej určitý finančný limit poskytnutej prostredníctvom finančných nástrojov alebo v prípadoch, keď zo zverejnenia informácií vyplývajú riziká ohrozujúce práva a slobody dotknutých jednotlivcov chránené Chartou základných práv Európskej únie alebo poškodzujúce hospodárske záujmy príjemcov finančných prostriedkov. V prípade grantov by však nemala existovať žiadna osobitná výnimka z povinnosti uverejniť informácie založená na konkrétnom finančnom limite, aby sa zachovala súčasná prax a umožnila transparentnosť.

(18)

Ak sa osobné údaje príjemcov finančných prostriedkov uverejnia na účely transparentnosti v súvislosti s použitím finančných prostriedkov Únie a kontrolou postupov zadávania zákaziek, títo príjemcovia finančných prostriedkov by mali byť informovaní o takom uverejnení ako aj o svojich právach a postupoch uplatniteľných na výkon týchto práv v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8) a (EÚ) 2016/679 (9).

(19)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými príjemcami finančných prostriedkov by sa informácie o fyzických osobách mali tiež uverejňovať v súlade s povinnosťou členských štátov zabezpečiť vysoký stupeň transparentnosti pri zákazkách, ktorých hodnota je vyššia ako finančné limity stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (10).

(20)

V prípade nepriameho a zdieľaného riadenia by informácie o príjemcoch finančných prostriedkov a konečných príjemcoch finančných prostriedkov mali sprístupniť osoby, subjekty alebo určené subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie. V prípade zdieľaného riadenia by sa informácie mali uverejniť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach. Komisia by mala sprístupniť informácie o jednotnom webovom sídle, vrátane odkazu na jeho adresu, kde možno nájsť informácie o príjemcoch finančných prostriedkov a konečných príjemcoch finančných prostriedkov.

(21)

V záujme väčšej zrozumiteľnosti a transparentnosti údajov o finančných nástrojoch implementovaných v rámci priameho a nepriameho riadenia je vhodné zlúčiť všetky požiadavky na podávanie správ do jedného pracovného dokumentu, ktorý sa má pripojiť k návrhu rozpočtu.

(22)

V záujme podpory najlepších postupov pri implementácii Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „EFS“), Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“) a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), ako aj Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“), by Komisia mala mať možnosť poskytnúť na informačné účely subjektom zodpovedným za riadenie a kontrolu nezáväzné metodické usmernenie, v ktorom stanoví svoju stratégiu a prístup v oblasti kontroly vrátane kontrolných zoznamov a príkladov najlepších postupov. Uvedené usmernenie by sa malo podľa potreby aktualizovať.

(23)

Je vhodné ustanoviť, aby inštitúcie Únie mohli medzi sebou uzatvárať dohody o úrovni poskytovaných služieb s cieľom uľahčiť implementáciu ich rozpočtových prostriedkov, ako aj možnosť uzatvárať takéto dohody medzi útvarmi inštitúcií Únie, orgánmi Únie, európskymi úradmi, subjektmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a úradom generálneho tajomníka Rady guvernérov európskych škôl v súvislosti s poskytovaním služieb, dodávaním tovaru alebo uskutočňovaním stavebných prác alebo zákaziek na nehnuteľnosti.

(24)

Je vhodné ustanoviť postup zriaďovania nových európskych úradov a rozlíšiť povinné a nepovinné úlohy takýchto úradov. Mala by sa zaviesť možnosť, aby inštitúcie Únie, orgány Únie a iné európske úrady delegovali právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa európskeho úradu. Európske úrady by takisto mali mať možnosť uzatvárať dohody o úrovni poskytovaných služieb v súvislosti s poskytovaním služieb, dodávaním tovaru alebo uskutočňovaním stavebných prác alebo zákaziek na nehnuteľnosti. Je vhodné stanoviť osobitné pravidlá pre vypracúvanie účtovných záznamov, ustanovenia oprávňujúce účtovníka Komisie delegovať časť jeho úloh na zamestnancov týchto úradov, a operatívne postupy pre bankové účty, ktoré by Komisia mala mať možnosť zriadiť v mene európskeho úradu.

(25)

S cieľom zlepšiť nákladovú efektívnosť výkonných agentúr a na základe praktických skúseností s inými subjektmi Únie by sa malo umožniť, aby bol účtovník Komisie poverený časťou úloh alebo všetkými úlohami účtovníka danej výkonnej agentúry.

(26)

Z dôvodov právnej istoty je potrebné objasniť, že riaditelia výkonných agentúr pri hospodárení s operačnými rozpočtovými prostriedkami súvisiacimi s programami konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním. Na dosiahnutie maximálneho zvýšenia efektívnosti vyplývajúceho z globálnej centralizácie určitých podporných služieb by sa mala výslovne poskytnúť možnosť výkonných agentúr implementovať administratívne výdavky.

(27)

Je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa právomocí a zodpovednosti účastníkov finančných operácií, a to najmä povoľujúcich úradníkov a účtovníkov.

(28)

Európsky parlament, Rada, Dvor audítorov a účtovník Komisie by mali byť informovaní o vymenovaní povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním, vnútorného audítora a účtovníka alebo o ukončení vykonávania ich funkcie do dvoch týždňov od takého vymenovania alebo ukončenia vykonávania funkcie.

(29)

Povoľujúci úradníci by mali byť plne zodpovední za všetky príjmové a výdavkové operácie vykonávané v rámci ich právomoci a za systémy vnútornej kontroly, a mali by zodpovedať za svoje konanie prípadne aj prostredníctvom disciplinárneho konania.

(30)

Mali by sa ustanoviť aj úlohy, zodpovednosť a zásady postupov, ktoré musia dodržiavať povoľujúci úradníci. Povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním by mali zabezpečiť, aby povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním a ich zamestnanci dostávali informácie a školenie týkajúce sa noriem v oblasti kontroly a príslušných metód a techník a aby sa prijali opatrenia na zaistenie fungovania systému kontroly. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním informuje svoju inštitúciu Únie o plnení povinností vo forme výročnej správy. V uvedenej správe by sa mali zahrnúť požadované finančné informácie a informácie o hospodárení potrebné ako podklad k vyhláseniu uvedeného úradníka o vierohodnosti v súvislosti s plnením jeho povinností vrátane informácií o celkovom výsledku vykonaných operácií. Doklady týkajúce sa vykonaných operácií by sa mali uchovávať aspoň päť rokov. O akýchkoľvek formách rokovacieho konania použitého na zadanie verejnej zákazky by mala byť dotknutá inštitúcia Únie informovaná prostredníctvom osobitnej správy povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním a Európsky parlament a Rada prostredníctvom správy tejto inštitúcie Únie, keďže tieto konania predstavujú odchýlku od bežných postupov zadávania zákaziek.

(31)

Mala by sa zohľadniť dvojitá úloha vedúcich delegácií Únie a v prípade ich neprítomnosti ich zástupcov ako povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a v prípade operačných rozpočtových prostriedkov pre Komisiu.

(32)

Delegovanie právomocí Komisie na plnenie rozpočtu týkajúce sa operačných rozpočtových prostriedkov jej vlastného rozpočtového oddielu na zástupcov vedúcich delegácií Únie by sa malo obmedziť na situácie, keď je plnenie týchto úloh zo strany zástupcov vedúcich delegácií Únie nevyhnutne potrebné na zaistenie kontinuity činností počas neprítomnosti vedúcich delegácií Únie. Zástupcovia vedúcich delegácií Únie by nemali mať možnosť vykonávať uvedené právomoci systematicky alebo z dôvodu vnútorného rozdelenia práce.

(33)

Účtovník by mal byť zodpovedný za riadne vykonávanie platieb, výber príjmov a vymáhanie pohľadávok. Účtovník by mal spravovať pokladňu, bankové účty a spisy tretích strán, viesť účty a byť zodpovedný za vypracovanie účtovnej závierky inštitúcií Únie. Účtovník Komisie by mal byť jedinou osobou, ktorá má právo stanoviť pravidlá účtovania a jednotné účtovné osnovy, zatiaľ čo účtovníci všetkých ostatných inštitúcií Únie by mali stanoviť účtovné postupy, ktoré sa vzťahujú na ich inštitúcie.

(34)

Mali by sa zaviesť pravidlá upravujúce vymenovanie a ukončenie vykonávania funkcie účtovníka.

(35)

Účtovník by mal stanoviť postupy na zabezpečenie toho, aby účty otvorené na účely správy pokladne a zálohové účty nevykazovali debetný zostatok.

(36)

Mali by sa stanoviť podmienky používania zálohových účtov, teda systému riadenia, ktorý predstavuje výnimku z bežných rozpočtových postupov a týka sa len obmedzených súm, a vymedziť úlohy a zodpovednosť správcov záloh, ako aj povoľujúceho úradníka a účtovníka v súvislosti s kontrolou zálohových účtov. Dvor audítorov by mal byť informovaný o každom vymenovaní správcu záloh. Z dôvodu efektívnosti by sa mali v delegáciách Únie zriadiť zálohové účty, na ktorých budú spravované rozpočtové prostriedky z rozpočtových oddielov týkajúcich sa Komisie a ESVČ. Takisto je vhodné povoliť za osobitných podmienok používanie zálohových účtov v delegáciách Únie na platby v obmedzenej výške rozpočtovými postupmi. Pokiaľ ide o vymenovanie správcov záloh, malo by byť možné vybrať ich aj spomedzi pracovníkov zamestnaných Komisiou v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci vždy, keď nie sú k dispozícii zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (11) (ďalej len „služobný poriadok“).

(37)

S cieľom zohľadniť situáciu v oblasti krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci by sa v prípadoch, keď nie sú k dispozícii zamestnanci Komisie, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok, a existujú technické ťažkosti s podpísaním všetkých právnych záväzkov zo strany zodpovedného povoľujúceho úradníka, malo povoliť, aby pracovníci zamestnaní Komisiou v tejto oblasti prijímali právne záväzky s veľmi nízkou hodnotou do 2 500 EUR spojené s platbami vykonanými zo zálohových účtov a aby vedúci delegácií Únie alebo ich zástupcovia prijímali právne záväzky na pokyn zodpovedného povoľujúceho úradníka Komisie.

(38)

Po vymedzení úloh a zodpovednosti účastníkov finančných operácií je možné ich brať na zodpovednosť len na základe podmienok stanovených v služobnom poriadku. V inštitúciách Únie boli zriadené špecializované výbory pre finančné nezrovnalosti podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Avšak vzhľadom na obmedzený počet prípadov, ktoré im boli predložené, a v záujme efektívnosti je vhodné presunúť ich funkcie na medziinštitucionálny výbor zriadený podľa tohto nariadenia (ďalej len „výbor“). Výbor by mal byť zriadený na posudzovanie žiadostí predložených Komisiou alebo inými inštitúciami a subjektmi Únie a na vydávanie odporúčaní týkajúcich sa potreby rozhodovania o vylúčení a ukladaní peňažných sankcií, bez toho, aby bola dotknutá ich administratívna autonómia vo vzťahu k členom ich personálu. Uvedený presun je zameraný aj na zabránenie duplicite a na zmierňovanie rizika protichodných odporúčaní alebo stanovísk v prípadoch, ktoré sa týkajú hospodárskeho subjektu a zamestnanca inštitúcie alebo orgánu Únie. Je potrebné zachovať postup, na základe ktorého je možné, aby povoľujúci úradník požiadal o potvrdenie pokynu, ktorý podľa jeho názoru vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadou správneho finančného riadenia, a byť tak zbavený zodpovednosti. Pri plnení tejto úlohy by sa zloženie výboru malo upraviť. Výbor by nemal mať žiadne vyšetrovacie právomoci.

(39)

Pokiaľ ide o príjmy, treba riešiť negatívne úpravy vlastných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 (12). S výnimkou prípadu vlastných zdrojov je potrebné zachovať existujúce úlohy a kontroly, za ktoré zodpovedajú povoľujúci úradníci v jednotlivých fázach postupu: vypracovanie odhadu pohľadávok, vystavenie príkazov na vymáhanie pohľadávok, odoslanie oznámenia o dlhu, ktoré informuje dlžníka o stanovení pohľadávky, a v prípade potreby rozhodnutie o vzdaní sa nároku na základe kritérií, ktoré zaručujú súlad so správnym finančným riadením v záujme zabezpečenia efektívneho výberu príjmov.

(40)

Povoľujúci úradník by mal mať možnosť vzdať sa úplne alebo čiastočne vymáhania stanovenej pohľadávky, ak dlžník vstúpil do insolvenčného konania v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 (13), najmä v prípade súdnych zmierov, vyrovnaní a podobných konaní.

(41)

Mali by sa zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa postupov úpravy odhadu pohľadávky alebo jeho zníženia na nulu.

(42)

Je potrebné vyjasniť načasovanie zahrnutia súm prijatých ako pokuty, iné penále a sankcie, ako aj akýchkoľvek vzniknutých úrokov alebo iných príjmov, ktoré tieto sumy vygenerovali, do rozpočtu.

(43)

V dôsledku nedávneho vývoja na finančných trhoch a úrokovej sadzby, ktorú Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, treba preskúmať ustanovenia týkajúce sa úrokovej sadzby v prípade pokút alebo iných penále a stanoviť pravidlá pre prípady negatívnej úrokovej sadzby.

(44)

Aby sa zohľadnila osobitná povaha pohľadávok vo forme pokút alebo iných penále uložených inštitúciami Únie podľa ZFEÚ alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“), treba zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa úrokových sadzieb uplatniteľných na splatné, ale ešte nezaplatené sumy, ak Súdny dvor Európskej únie takéto sumy zvýši.

(45)

Mali by sa objasniť a zároveň sprísniť pravidlá vymáhania. Konkrétne by sa malo stanoviť, že účtovník má vymáhať sumy aj ich vzájomným započítaním voči sumám splatným dlžníkovi zo strany výkonnej agentúry plniacej rozpočet Únie.

(46)

S cieľom zaručiť právnu istotu a transparentnosť by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa lehôt, v rámci ktorých sa má oznámenie o dlhu odoslať.

(47)

S cieľom zabezpečiť správu aktív a tiež dosiahnuť kladný výnos je potrebné, aby sa sumy týkajúce sa pokút, iných penále alebo sankcií uložených inštitúciami Únie podľa ZFEÚ alebo Zmluvy o Euratome, ako napríklad pokuty uložené za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, voči ktorým boli vznesené námietky, predbežne získali a investovali do finančných aktív, a aby sa určilo použitie výnosov z nich plynúcich. Keďže Komisia nie je jedinou inštitúciou Únie, ktorá je oprávnená ukladať pokuty, iné penále alebo sankcie, treba zaviesť ustanovenia týkajúce sa takýchto pokút, iných penále alebo sankcií uložených inými inštitúciami Únie a stanoviť pravidlá ich vymáhania, ktoré by mali byť rovnocenné s pravidlami uplatniteľnými na Komisiu.

(48)

Je potrebné stanoviť minimálne požiadavky týkajúce sa obsahu rozhodnutí o financovaní v prípade grantov, verejného obstarávania, trustových fondov Únie pre vonkajšie činnosti (ďalej len „trustové fondy Únie“), cien, finančných nástrojov, mechanizmov alebo platforiem kombinovaného financovania a rozpočtových záruk, aby sa zabezpečilo, že Komisia bude mať k dispozícii všetky informácie potrebné na prijatie rozhodnutia o financovaní. Zároveň s cieľom poskytnúť potenciálnym príjemcom finančných prostriedkov dlhodobejšiu perspektívu treba umožniť, aby sa rozhodnutia o financovaní prijímali na viac ako jeden rozpočtový rok a zároveň uviesť, aby ich vykonanie podliehalo disponibilite rozpočtových prostriedkov na príslušný rozpočtový rok. Ďalej je potrebné znížiť počet prvkov požadovaných na rozhodnutie o financovaní. V súlade so záujmom zjednodušenia by rozhodnutie o financovaní malo zároveň predstavovať ročný alebo viacročný pracovný program. Keďže príspevky na subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71 je už stanovený v rozpočte, nemalo by sa v tejto súvislosti vyžadovať prijatie osobitného rozhodnutia o financovaní.

(49)

V záujme stanovenia jasného rámca pre jednotlivé štádiá plnenia rozpočtu by sa mal v prípade výdavkov objasniť vzťah medzi rozhodnutiami o financovaní, globálnymi rozpočtovými záväzkami a individuálnymi rozpočtovými záväzkami, ako aj pojmami rozpočtový záväzok a právny záväzok.

(50)

S cieľom zohľadniť najmä počet právnych záväzkov prijatých delegáciami Únie a zastúpeniami Únie a kolísanie výmenných kurzov, ktorému sú vystavené, by sa predbežné rozpočtové záväzky mali umožniť aj v prípadoch, keď sú známi koneční príjemcovia a sumy.

(51)

Pokiaľ ide o typológiu platieb, ktoré môžu vykonávať povoľujúci úradníci, mali by sa v súlade so zásadou správneho finančného riadenia objasniť jednotlivé druhy platieb. Je potrebné ďalej objasniť pravidlá zúčtovania platieb v rámci predbežného financovania, najmä v situáciách, keď nie je možné priebežné zúčtovanie. Na uvedený účel by sa mali príslušné ustanovenia zahrnúť do prijatých právnych záväzkov.

(52)

V tomto nariadení by sa malo stanoviť, že platby sa majú vykonať v stanovených lehotách a že v prípade nedodržania takýchto lehôt majú veritelia s výnimkou členských štátov, Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) a Európskeho investičného fondu (ďalej len „EIF“) nárok na úroky z omeškania, ktoré sú hradené z rozpočtu.

(53)

Je vhodné, aby sa ustanovenia týkajúce sa potvrdzovania a povoľovania výdavkov zahrnuli do jedného článku a aby sa zaviedlo vymedzenie pojmu „zrušenie viazanosti“. Keďže transakcie sa vykonávajú v počítačových systémoch, podpísanie potvrdenia ‚postúpené na platbu‘ s cieľom vyjadriť rozhodnutie o potvrdení výdavkov by sa s výnimkou obmedzeného počtu prípadov malo nahradiť elektronicky zabezpečeným podpisom. Takisto treba objasniť, že potvrdzovanie výdavkov sa vzťahuje na všetky oprávnené náklady vrátane prípadu zúčtovania predbežného financovania, náklady, ktoré nesúvisia so žiadosťou o platbu.

(54)

S cieľom zjednodušiť a zefektívniť existujúce pravidlá a zlepšiť zrozumiteľnosť tohto nariadenia by sa mali vytvoriť spoločné pravidlá pre viac než jeden nástroj plnenia rozpočtu. Z týchto dôvodov by sa mali určité ustanovenia preskupiť, znenie a rozsah iných ustanovení by sa mali zosúladiť a mala by sa odstrániť zbytočná duplicita a krížové odkazy.

(55)

Každá inštitúcia Únie by mala zriadiť výbor pre sledovanie pokroku v oblasti vnútorného auditu, ktorého úlohou je zabezpečiť nezávislosť vnútorného audítora, monitorovať kvalitu činnosti vnútorného auditu a zabezpečiť, aby jej útvary náležite zohľadňovali odporúčania vnútorného a vonkajšieho auditu a nadväzovali na ne. O zložení uvedeného výboru pre sledovanie pokroku v oblasti vnútorného auditu by mala rozhodovať každá inštitúcia Únie, pričom sa zohľadní jej organizačná autonómia a dôležitosť nezávislého odborného poradenstva.

(56)

Mal by sa klásť väčší dôraz na výkonnosť a výsledky projektov financovaných z rozpočtu. Je preto vhodné stanoviť okrem už zavedených foriem príspevku Únie (refundácia skutočne vynaložených oprávnených nákladov, jednotkové náklady, jednorazové platby a paušálne financovanie) dodatočnú formu financovania, ktorá nie je spojená s nákladmi na príslušné operácie. Dodatočná forma financovania by mala byť založená na splnení určitých ex ante podmienok alebo na dosiahnutí výsledkov meraných na základe plnenia vopred stanovených čiastkových cieľov či prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti.

(57)

Ak Komisia vykonáva posúdenia operačnej a finančnej kapacity príjemcov finančných prostriedkov Únie alebo ich systémov a postupov, mala by mať možnosť využiť posúdenia, ktoré už vykonala ona sama, iné subjekty alebo darcovia, ako sú národné agentúry a medzinárodné organizácie, aby sa predišlo duplicitným posúdeniam tých istých príjemcov finančných prostriedkov. Posúdenia vykonané inými subjektmi by sa mali dať využiť, ak takéto posúdenia boli vykonané v súlade s podmienkami rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení pre uplatniteľný spôsob plnenia. S cieľom podporiť vzájomné využívanie posúdení medzi darcami by preto Komisia mala podporovať uznávanie medzinárodne uznávaných noriem alebo medzinárodných osvedčených postupov.

(58)

Takisto je dôležité predísť situáciám, v ktorých príjemcovia finančných prostriedkov Únie boli viackrát auditovaní rôznymi subjektmi v súvislosti s použitím týchto finančných prostriedkov. Malo byť preto možné využívať audity, ktoré už vykonali nezávislí audítori, za predpokladu, že existujú dostatočné dôkazy o ich spôsobilosti a nezávislosti a pod podmienkou, že činnosť auditu je založená na medzinárodne uznávaných normách auditu poskytujúcich primerané uistenie a že audity boli vykonané v súvislosti s finančnými výkazmi a správami o využívaní príspevkov Únie. Takéto audity by potom mali tvoriť základ celkového uistenia, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie. Na uvedený účel je dôležité zabezpečiť, aby sa správa nezávislého audítora a súvisiaca audítorská dokumentácia sprístupnili na žiadosť Európskemu parlamentu, Komisii, Dvoru audítorov a orgánom auditu členských štátov.

(59)

Na účely využívania posúdení a auditov a v záujme zníženia administratívneho zaťaženia osôb a subjektov prijímajúcich finančné prostriedky Únie je dôležité zabezpečiť, aby sa akékoľvek informácie, ktoré už majú k dispozícii inštitúcie Únie, riadiace orgány alebo iné subjekty a subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie, opätovne využívali s cieľom zabrániť viacnásobným žiadostiam adresovaným príjemcom finančných prostriedkov alebo prijímateľom.

(60)

S cieľom zabezpečiť dlhodobý mechanizmus spolupráce s príjemcami finančných prostriedkov by sa mala stanoviť možnosť podpisovať dohody o finančnom rámcovom partnerstve. Finančné rámcové partnerstvá by sa mali implementovať prostredníctvom grantov alebo prostredníctvom dohôd o príspevkoch s osobami a subjektmi, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie. Na uvedený účel by sa mal špecifikovať minimálny obsah takýchto dohôd o príspevkoch. Finančné rámcové partnerstvá by nemali neprimerane obmedzovať prístup k financovaniu Únie.

(61)

Podmienky a postupy na pozastavenie, ukončenie alebo zníženie príspevku Únie by sa mali zosúladiť v rámci rôznych nástrojov plnenia rozpočtu, ako sú granty, verejné obstarávanie, nepriame riadenie, ceny atď. Mali by sa vymedziť dôvody na takéto pozastavenie, ukončenie alebo zníženie.

(62)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť štandardné obdobia, počas ktorých musia príjemcovia finančných prostriedkov uchovávať dokumenty týkajúce sa príspevkov Únie, aby sa predišlo rozdielnym alebo neprimeraným zmluvným požiadavkám a aby sa zároveň poskytol Komisii, Dvoru audítorov a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) dostatočný čas na získanie prístupu k týmto údajom a dokumentom a na vykonanie ex post kontrol a auditov. Okrem toho by každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, mali byť povinní spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie.

(63)

S cieľom poskytnúť účastníkom a príjemcom finančných prostriedkov primerané informácie a zabezpečiť, aby mali možnosť uplatniť svoje právo na obhajobu, účastníci a príjemcovia finančných prostriedkov by mali mať možnosť predložiť svoje pripomienky pred prijatím akéhokoľvek opatrenia, ktoré má nepriaznivý dosah na ich práva, a mali by byť informovaní o prostriedkoch nápravy, ktoré majú k dispozícii na účely napadnutia takéhoto opatrenia.

(64)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala zriadiť jednotný systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia.

(65)

Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia by sa mal vzťahovať na účastníkov, príjemcov finančných prostriedkov, subjekty, ktorých kapacity má záujemca či uchádzač v úmysle využiť, na subdodávateľov dodávateľa, každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, ak sa rozpočet plní v rámci nepriameho riadenia, na každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie na základe finančných nástrojov implementovaných v rámci priameho riadenia, na účastníkov alebo príjemcov finančných prostriedkov, o ktorých subjekty plniace rozpočet v rámci zdieľaného riadenia poskytli informácie, a na sponzorov.

(66)

Malo by sa spresniť, že ak sa rozhodnutie zaznamenať osobu alebo subjekt v databáze systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia prijalo na základe situácií vyžadujúcich si vylúčenie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu danej osoby alebo daného subjektu alebo ktorá v ňom má právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu vo vzťahu k týmto osobám alebo subjektom, alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá preberá neobmedzenú zodpovednosť za dlhy danej osoby alebo daného subjektu, alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je nevyhnutná pre udelenie alebo plnenie právneho záväzku, informácie zaznamenané do databázy majú obsahovať informácie týkajúce sa týchto osôb.

(67)

Rozhodnutie o vylúčení osoby alebo subjektu z účasti na postupoch udeľovania či zadávania alebo o uložení peňažnej sankcie osobe alebo subjektu a rozhodnutie o uverejnení súvisiacich informácií by mal prijať zodpovedný povoľujúci úradník vzhľadom na jeho autonómnosť v administratívnych záležitostiach. Ak neexistuje konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie a v prípadoch týkajúcich sa vážneho porušenia zmluvy, mal by zodpovedný povoľujúci úradník prijať svoje rozhodnutie na základe predbežnej právnej kvalifikácie so zreteľom na odporúčanie výboru. Výbor by mal takisto posúdiť dĺžku trvania vylúčenia v prípadoch, keď sa trvanie vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí.

(68)

Výbor by mal mať za úlohu zabezpečiť koherentné fungovanie systému vylúčenia. Výbor by mal byť zložený zo stáleho predsedu, dvoch zástupcov Komisie a zástupcu žiadajúceho povoľujúceho úradníka.

(69)

Predbežná právna kvalifikácia nemá vplyv na konečné posúdenie konania osoby alebo subjektu príslušnými orgánmi členských štátov podľa vnútroštátneho práva. Odporúčania výboru, ako aj rozhodnutie zodpovedného povoľujúceho úradníka by sa preto mali preskúmať po oznámení takéhoto konečného posúdenia.

(70)

Zodpovedný povoľujúci úradník by mal osobu alebo subjekt vylúčiť, ak sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že sa daná osoba alebo subjekt dopustili závažného odborného pochybenia, úmyselného alebo neúmyselného nesplnenia povinností, pokiaľ ide o platby príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo daní, vytvorenia subjektu v inej jurisdikcii s úmyslom obísť daňové, sociálne alebo akékoľvek iné právne povinnosti, podvodu poškodzujúceho rozpočet, korupcie, konania súvisiaceho so zločineckou organizáciou, prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, trestných činov súvisiacich s terorizmom alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, využívania detskej práce alebo trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi alebo nezrovnalosti. Osoba alebo subjekt by mali byť vylúčené aj v prípade vážneho porušenia právneho záväzku alebo konkurzu.

(71)

Zodpovedný povoľujúci úradník by mal pri rozhodovaní o vylúčení osoby alebo subjektu alebo o uložení peňažnej sankcie osobe alebo subjektu a o uverejnení súvisiacich informácií zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality tak, že zohľadní predovšetkým závažnosť situácie, jej rozpočtové dôsledky, čas, ktorý uplynul od predmetného konania, jeho trvanie a jeho frekvenciu, či bolo konanie úmyselné alebo či sa preukázala miera nedbanlivosti a mieru spolupráce osoby alebo subjektu s relevantným príslušným orgánom a prínos tejto osoby alebo subjektu k vyšetrovaniu.

(72)

Zodpovedný povoľujúci úradník by mal mať možnosť vylúčiť osobu alebo subjekt aj v prípade, keď fyzická alebo právnická osoba preberajúca neobmedzenú zodpovednosť za dlhy tohto hospodárskeho subjektu je v konkurze alebo v podobnej situácii platobnej neschopnosti alebo keď si táto fyzická alebo právnická osoba neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o odvádzanie príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo daní, a to v prípade, že takéto situácie majú vplyv na finančnú situáciu tohto hospodárskeho subjektu.

(73)

Proti osobe alebo subjektu by sa nemalo prijať rozhodnutie o vylúčení, ak prijali nápravné opatrenia, a teda preukázali svoju spoľahlivosť. Uvedená možnosť by sa nemala uplatňovať v prípade najzávažnejšej trestnej činnosti.

(74)

Na základe zásady proporcionality by sa malo rozlišovať medzi prípadmi, keď možno peňažnú sankciu uložiť ako alternatívu k vylúčeniu na jednej strane a na druhej strane prípadmi, keď závažnosť správania dotknutého príjemcu finančných prostriedkov, pokiaľ ide o neoprávnenú snahu o získanie finančných prostriedkov Únie, odôvodňuje okrem vylúčenia aj uloženie peňažnej sankcie, aby sa zabezpečil odrádzajúci účinok. Mala by sa určiť maximálna výška peňažnej sankcie, ktorú verejný obstarávateľ môže uložiť.

(75)

Peňažná sankcia by sa mala uložiť len príjemcovi finančných prostriedkov, a nie účastníkovi, keďže výška peňažnej sankcie, ktorá sa má uložiť, sa vypočítava na základe hodnoty predmetného právneho záväzku.

(76)

Možnosť rozhodovať o vylúčení alebo ukladať peňažné sankcie je nezávislá od možnosti uplatňovať zmluvné pokuty, ako je napríklad uplatnenie náhrady škody.

(77)

Trvanie vylúčenia by malo byť časovo obmedzené rovnako ako v prípade podľa smernice 2014/24/EÚ a malo by byť v súlade so zásadou proporcionality.

(78)

Je potrebné určiť dátum, od kedy začína plynúť premlčacia lehota pre rozhodnutia o vylúčení alebo pre ukladanie peňažných sankcií, a dĺžku trvania takejto lehoty.

(79)

Je dôležité mať možnosť posilniť odrádzajúci účinok dosiahnutý vylúčením a peňažnou sankciou. V tejto súvislosti by odrádzajúci účinok mala posilniť možnosť uverejniť informácie o vylúčení a/alebo peňažnej sankcii spôsobom, ktorý dodržiava požiadavky na ochranu údajov stanovené v nariadeniach (ES) č. 45/2001 a (EU) 2016/679. Takéto uverejnenie by malo prispieť k zabezpečeniu toho, aby sa rovnaké správanie neopakovalo. Z dôvodov právnej istoty a v súlade so zásadou proporcionality by sa mali vymedziť situácie, v ktorých by sa zverejnenie nemalo uskutočniť. Zodpovedný povoľujúci úradník by mal vo svojom posúdení náležite zohľadniť všetky odporúčania výboru. V prípade fyzických osôb by sa osobné údaje mali uverejňovať len vo výnimočných okolnostiach odôvodnených závažnosťou konania alebo jeho vplyvom na finančné záujmy Únie.

(80)

Informácie súvisiace s vylúčením alebo peňažnou sankciou by sa mali uverejňovať len v určitých prípadoch, akými sú závažné odborné pochybenie, podvod, významný nedostatok v plnení hlavných povinností podľa právneho záväzku financovaného z rozpočtu alebo nezrovnalosť, alebo ak sa subjekt vytvorí v inej jurisdikcii s úmyslom obísť daňové, sociálne alebo akékoľvek iné právne povinnosti.

(81)

Kritériá vylúčenia by mali byť jasne odlíšené od kritérií vedúcich k prípadnému vyradeniu z postupu zadávania zákaziek.

(82)

Informácie o včasnom odhaľovaní rizík, o rozhodnutiach o vylúčení a o uložení peňažných pokút osobe alebo subjektu by sa mali centralizovať. Na uvedený účel by sa súvisiace informácie mali uchovávať v databáze zriadenej a prevádzkovanej Komisiou ako vlastníkom centralizovaného systému. Uvedený systém by mal fungovať tak, aby sa pritom plne dodržiavalo právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov.

(83)

Za zriadenie a prevádzku systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia by mala zodpovedať Komisia, avšak ostatné inštitúcie a subjekty Únie, ako aj všetky osoby a subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie v rámci priameho, zdieľaného a nepriameho riadenia by sa mali zúčastňovať na uvedenom systéme tak, že Komisii zasielajú príslušné informácie. Zodpovedný povoľujúci úradník a výbor by mali osobe alebo subjektu zaručovať právo na obhajobu. Rovnaké právo by sa v kontexte včasného odhaľovania rizík malo poskytovať aj osobe alebo subjektu, ak má povoľujúci úradník v úmysle podniknúť kroky, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na práva dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu. V prípade podvodu, korupcie alebo iného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie, ktoré ešte nebolo predmetom konečného rozsudku, malo by byť možné, aby zodpovedný povoľujúci úradník odložil oznámenie osoby alebo subjektu a aby výbor odložil právo osoby alebo subjektu predložiť svoje pripomienky. Takýto odklad by mal byť odôvodnený len v prípade, keď existujú závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti vyšetrovania alebo vnútroštátneho súdneho konania.

(84)

Súdny dvor Európskej únie by mal disponovať neobmedzenou právomocou, pokiaľ ide o rozhodnutia o vylúčení a peňažné sankcie uložené podľa tohto nariadenia, a to v súlade s článkom 261 ZFEÚ.

(85)

S cieľom uľahčiť ochranu finančných záujmov Únie pri všetkých spôsoboch plnenia rozpočtu by malo byť možné, aby osoby a subjekty zapojené do plnenia rozpočtu v rámci zdieľaného a nepriameho riadenia podľa potreby zohľadnili vylúčenia, o ktorých povoľujúci úradníci rozhodli na úrovni Únie.

(86)

Toto nariadenie by malo podporiť cieľ elektronickej verejnej správy, najmä používanie elektronických údajov pri výmene informácií medzi inštitúciami Únie a tretími stranami.

(87)

Vzhľadom na pokrok v oblasti elektronickej výmeny informácií a elektronického predkladania dokumentov, ak je to relevantné vrátane elektronického obstarávania, ktoré predstavujú výrazné zjednodušenie, by sa mali vymedziť jednoznačné podmienky pre uznávanie systémov, ktoré sa v tejto súvislosti budú používať, s cieľom vytvoriť dôsledné právne prostredie a súčasne zachovať flexibilitu účastníkov, príjemcov finančných prostriedkov a povoľujúcich úradníkov pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(88)

Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce zloženie a úlohy komisie zodpovednej za vyhodnotenie dokumentov súvisiacich so žiadosťou v rámci postupov verejného obstarávania, udeľovania grantov a súťaží o ceny. Malo by byť možné, aby komisia pozostávala z externých odborníkov, ak sa táto možnosť stanovuje v základnom akte.

(89)

V súlade so zásadou dobrej správy vecí verejných by si povoľujúci úradník mal vyžiadať vysvetlenie alebo chýbajúce dokumenty, a to pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania a bez podstatnej zmeny dokumentov súvisiacich so žiadosťou. Povoľujúci úradník by mal mať možnosť rozhodnúť iba v riadne odôvodnených prípadoch, že tento krok nevykoná. Okrem toho by mal mať povoľujúci úradník možnosť opraviť zjavnú administratívnu chybu alebo požiadať účastníka o jej odstránenie.

(90)

V súlade so správnym finančným riadením by Komisia mala v čase vyplácania predbežného financovania požadovať záruky. Požiadavka, aby dodávatelia a prijímatelia zložili záruky, by už nemala byť automatická, ale mala by byť založená na analýze rizík. Ak v priebehu implementácie povoľujúci úradník zistí, že ručiteľ nie je alebo už nie je oprávnený vydávať záruky v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, povoľujúci úradník by mal mať možnosť požadovať nahradenie záruky.

(91)

Rozdielne súbory pravidiel pre priame a nepriame riadenie, najmä pokiaľ ide o pojem „vymedzenie úloh súvisiacich s plnením rozpočtu“, viedli k nejasnostiam a riziku chybovosti pri kvalifikácii tak pre Komisiu, ako aj pre jej partnerov, a mali by sa preto zjednodušiť a harmonizovať.

(92)

Ustanovenia o ex ante posúdení pilierov týkajúce sa osôb a subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie v rámci nepriameho riadenia, by sa mali zrevidovať, aby sa Komisii umožnilo čo najviac využívať systémy, pravidlá a postupy týchto osôb a subjektov, ktoré sa pokladajú za rovnocenné s tými, ktoré používa Komisia. Okrem toho je dôležité objasniť, že ak posúdenie odhalí oblasti, v ktorých zavedené postupy nie sú dostatočné na ochranu finančných záujmov Únie, Komisia by mala mať možnosť podpísať dohody o príspevku pri súčasnom prijatí primeraných opatrení dohľadu. Je takisto dôležité objasniť, v ktorých prípadoch je možné, aby Komisia rozhodla, že nebude vyžadovať ex ante posúdenie pilierov na podpísanie dohôd o príspevku.

(93)

Odmeňovanie osôb a subjektov implementujúcich rozpočet by sa v relevantných a možných prípadoch malo zakladať na výkonnosti.

(94)

Komisia uzatvára partnerstvá s tretími krajinami prostredníctvom dohôd o financovaní. Je dôležité objasniť obsah takýchto dohôd o financovaní, najmä tých častí akcie, ktoré implementuje tretia krajina v rámci nepriameho riadenia.

(95)

Je dôležité uznať špecifickú povahu nástrojov kombinovaného financovania alebo platforiem, ak sa príspevok Komisie kombinuje s príspevkom finančných inštitúcií, a objasniť uplatňovanie ustanovení o finančných nástrojoch a rozpočtových zárukách.

(96)

Pravidlá verejného obstarávania a zásady uplatniteľné na verejné zákazky, ktoré zadávajú inštitúcie Únie na vlastný účet, by mali byť založené na pravidlách stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (14) a smernici 2014/24/EÚ.

(97)

V prípade zmiešaných zákaziek by sa mala objasniť metodika verejných obstarávateľov na určenie uplatniteľných pravidiel.

(98)

Mali by sa upresniť opatrenia na účely ex ante a ex post uverejnenia, ktoré sú potrebné na začatie postupu verejného obstarávania v prípade zákaziek, ktorých hodnota sa rovná finančným limitom stanoveným v smernici 2014/24/EÚ alebo ich presahuje, v prípade zákaziek, ktorých hodnota je nižšia ako tieto finančné limity a v prípade zákaziek, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

(99)

Toto nariadenie by malo obsahovať úplný zoznam všetkých postupov verejného obstarávania, ktoré majú inštitúcie Únie k dispozícii, a to bez ohľadu na finančné limity.

(100)

V záujme administratívneho zjednodušenia a s cieľom podporiť účasť malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) by sa mali stanoviť rokovacie konania pre zákazky so strednou hodnotou.

(101)

Tak ako v prípade smernice 2014/24/EÚ, toto nariadenie by malo umožňovať uskutočnenie trhovej konzultácie pred začatím postupu verejného obstarávania. S cieľom zabezpečiť, aby sa inovatívne partnerstvo využívalo len vtedy, keď požadované stavebné práce, tovar alebo služby neexistujú na trhu alebo ako vývojová činnosť s potenciálnym uplatnením na trhu, by sa v tomto nariadení mala stanoviť povinnosť vykonať takúto predbežnú trhovú konzultáciu pred použitím inovatívneho partnerstva.

(102)

Malo by sa tiež spresniť, ako majú verejní obstarávatelia prispievať k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja a zároveň získať pre svoje zákazky najlepší pomer hodnoty k cene, najmä požadovaním konkrétnych značiek alebo využitím náležitých metód zadávania zákaziek.

(103)

S cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri realizácii zákaziek dodržiavali platné environmentálne, sociálne a pracovno-právne povinnosti ustanovené v práve Únie, vo vnútroštátnom práve, v kolektívnych zmluvách alebo medzinárodných sociálnych a environmentálnych dohovoroch, ktorých zoznam sa uvádza v prílohe X k smernici 2014/24/EÚ, mali by byť takéto povinnosti súčasťou minimálnych požiadaviek, ktoré stanovuje verejný obstarávateľ, a mali by byť začlenené do zmlúv, ktoré verejný obstarávateľ podpisuje.

(104)

Je vhodné identifikovať a samostatne posudzovať jednotlivé prípady, ktoré sa obvykle nazývajú situáciami konfliktu záujmov. Pojem „konflikt záujmov“ by sa mal používať výlučne v prípadoch, keď je v takejto situácii osoba alebo subjekt so zodpovednosťou za plnenie rozpočtu, audit alebo kontrolu, alebo úradník či zamestnanec inštitúcie Únie alebo národných orgánov na akejkoľvek úrovni. Pokus nenáležite ovplyvniť postup zadávania zákaziek alebo získať dôverné informácie by sa mal považovať za závažné odborné pochybenie, ktoré môže viesť k vyradeniu z postupu zadávania zákaziek a/alebo vylúčeniu z prijímania finančných prostriedkov Únie. Hospodárske subjekty sa navyše môžu nachádzať v situácii, keď by nemali byť vybraté na plnenie zmluvy z dôvodu protichodných profesionálnych záujmov. Napríklad spoločnosť by nemala hodnotiť projekt, na ktorom sa sama zúčastnila, alebo audítor by nemal vykonávať audit účtovných závierok, ktoré predtým overoval.

(105)

V súlade so smernicou 2014/24/EÚ by malo byť možné overiť, či je hospodársky subjekt vylúčený, uplatňovať podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ako aj overiť súlad so súťažnými podkladmi v ľubovoľnom poradí. Malo by byť teda možné vyradiť ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk bez toho, aby sa vopred kontroloval príslušný uchádzač v súvislosti s kritériami vylúčenia alebo podmienky účasti.

(106)

Zákazky by sa mali zadávať na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky v súlade s článkom 67 smernice 2014/24/EÚ.

(107)

V záujme právnej istoty by sa malo upresniť, že podmienky účasti sú prísne naviazané na hodnotenie záujemcov alebo uchádzačov a že kritériá na vyhodnotenie ponúk sú prísne naviazané na hodnotenie tendrov. Predovšetkým kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov poverených plnením zákazky by sa mali použiť len ako podmienka účasti a nie ako kritérium na vyhodnotenie ponúk, keďže by to mohlo znamenať riziko prekrývania a dvojitého hodnotenia rovnakého prvku. A ďalej, ak sa takáto kvalifikácia a skúsenosti použili ako podmienka účasti, akákoľvek zmena týkajúca sa zamestnancov poverených plnením zákazky, hoci aj odôvodnená chorobou alebo zmenou pracovnej pozície, by spochybnila podmienky, za ktorých bola zákazka zadaná, a tým vytvorila právnu neistotu.

(108)

Verejné obstarávanie Únie by malo zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie využívali účinne, transparentne a náležite, pričom by sa súčasne malo znižovať administratívne zaťaženie príjemcov finančných prostriedkov Únie. V tejto súvislosti by elektronické obstarávanie malo prispievať k lepšiemu využívaniu finančných prostriedkov Únie a rozširovať prístup všetkých hospodárskych subjektov k zákazkám. Všetky inštitúcie Únie, ktoré vykonávajú verejné obstarávanie, by na svojich webových sídlach mali uverejniť jasné pravidlá týkajúce sa nadobúdania, výdavkov a monitorovania, ako aj všetky zadané zákazky vrátane ich hodnoty.

(109)

Mala by sa objasniť existencia štádia otvárania a hodnotenia pre každý postup. Rozhodnutie o zadaní zákazky by malo vždy vychádzať z hodnotenia.

(110)

Pri oznamovaní výsledku postupu by záujemcovia a uchádzači mali byť informovaní o dôvodoch, pre ktoré bolo takéto rozhodnutie prijaté, a malo by sa im poskytnúť podrobné odôvodnenie založené na obsahu hodnotiacej správy.

(111)

Keďže sa kritériá a podmienky uplatňujú v ľubovoľnom poradí, vyradeným uchádzačom, ktorí predložili ponuky spĺňajúce podmienky, by sa na ich žiadosť mali poskytnúť informácie o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách úspešnej ponuky.

(112)

V prípade rámcových zmlúv s opätovným otvorením súťaže by nemala existovať povinnosť poskytnúť neúspešnému uchádzačovi informácie o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách úspešnej ponuky, pretože získanie takýchto informácií zmluvnými stranami tej istej rámcovej zmluvy vždy, keď sa súťaž opätovne otvorí, by mohlo brániť spravodlivej súťaži medzi nimi.

(113)

Verejný obstarávateľ by mal mať možnosť zrušiť postup verejného obstarávania pred tým, ako sa zmluva podpíše, bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači mali nárok žiadať náhradu. Tým by nemali byť dotknuté situácie, keď verejný obstarávateľ konal tak, že sa v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie môže brať na zodpovednosť za vzniknuté škody.

(114)

Tak ako je to v prípade smernice 2014/24/EÚ, je nevyhnutné upresniť podmienky, za akých je možné upraviť zákazku počas jej plnenia bez nutnosti nového postupu verejného obstarávania. Predovšetkým by sa nemal vyžadovať nový postup verejného obstarávania v prípade administratívnych zmien, univerzálnej sukcesie a uplatnenia presných a jednoznačných doložiek o preskúmaní alebo opcií, ktorými sa nemenia minimálne požiadavky pôvodného postupu. Nový postup verejného obstarávania by sa mal vyžadovať v prípade, ak sa v pôvodnej zákazke vykonajú závažné úpravy, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto úpravy poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky, predovšetkým v prípade, ak by úpravy mali vplyv na výsledok postupu, ak upravené podmienky boli súčasťou pôvodného postupu.

(115)

Je potrebné stanoviť možnosť požadovať v prípade stavebných prác, tovaru alebo komplexných služieb záruku na plnenie, aby sa zaručilo dodržiavanie podstatných zmluvných záväzkov a zabezpečilo riadne plnenie počas celého trvania zákazky. Je tiež potrebné stanoviť možnosť požadovať aj zádržnú záruku, ktorá bude pokrývať obdobie záväznosti zmluvy, a to v súlade s obvyklou praxou v dotknutých odvetviach.

(116)

S cieľom určiť uplatniteľné finančné limity a postupy je nevyhnutné upresniť, či sú inštitúcie, výkonné agentúry a orgány Únie považované za verejných obstarávateľov. Za takýchto obstarávateľov by nemali byť považované v prípade, keď obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie. Okrem toho inštitúcie Únie predstavujú jediný právny subjekt a ich útvary nemôžu uzatvárať zmluvy, ale len dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi sebou.

(117)

Je vhodné zahrnúť do tohto nariadenia odkaz na dva finančné limity stanovené v smernici 2014/24/EÚ a uplatniteľné na stavebné práce a na dodanie tovaru či poskytnutie služieb. Uvedené finančné limity by sa z dôvodu zjednodušenia a správneho finančného riadenia mali vzťahovať aj na koncesné zmluvy, s prihliadnutím na osobitné potreby inštitúcií Únie v oblasti zadávania zákaziek. Revízia uvedených finančných limitov stanovených v smernici 2014/24/EÚ by sa tak mala priamo vzťahovať na verejné obstarávanie podľa tohto nariadenia.

(118)

Na účely harmonizácie a zjednodušenia by sa mali štandardné postupy uplatniteľné na verejné obstarávanie vzťahovať aj na nákupy, ktoré upravuje zjednodušený režim pre zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedený v článku 74 smernice 2014/24/EÚ. Finančný limit pre nákupy, na ktoré sa vzťahuje zjednodušený režim, by sa preto mal zosúladiť s finančným limitom pre zákazky na poskytnutie služieb.

(119)

Je potrebné spresniť podmienky uplatňovania odkladnej lehoty, ktorá sa má dodržať pred podpisom zmluvy alebo rámcovej zmluvy.

(120)

Pravidlá uplatniteľné na verejné obstarávanie v oblasti vonkajších činností by mali byť v súlade so zásadami stanovenými v smerniciach 2014/23/EÚ a 2014/24/EÚ.

(121)

S cieľom zjednodušiť a zefektívniť existujúce pravidlá a zlepšiť zrozumiteľnosť pravidiel verejného obstarávania treba preskupiť všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní, ako aj osobitné ustanovenia uplatniteľné na verejné obstarávanie v oblasti vonkajších činností a odstrániť zbytočnú duplicitu a krížové odkazy.

(122)

Je potrebné spresniť, ktoré hospodárske subjekty majú prístup k verejnému obstarávaniu podľa tohto nariadenia v závislosti od miesta ich usadenia, a výslovne stanoviť možnosť takéhoto prístupu aj pre medzinárodné organizácie.

(123)

V snahe dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou transparentnosti a väčšej súdržnosti pravidiel verejného obstarávania na jednej strane a potrebou zabezpečiť flexibilitu určitých technických aspektov týchto pravidiel na druhej strane by sa technické pravidlá verejného obstarávania mali stanoviť v prílohe k tomuto nariadeniu a právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny tejto prílohy, by sa mala delegovať na Komisiu.

(124)

Je potrebné objasniť rozsah pôsobnosti hlavy o grantoch, najmä pokiaľ ide o druhy akcií alebo subjektov, ktoré sú oprávnené na udelenie grantu, a právne záväzky, ktoré sa môžu použiť na pokrytie grantov. Predovšetkým by sa malo postupne ukončovať uplatňovanie rozhodnutí o grante vzhľadom na ich obmedzené používanie a postupné zavádzanie elektronických grantov. Štruktúra by sa mala zjednodušiť, a to presunutím ustanovení o nástrojoch, ktoré nie sú grantmi, do iných častí tohto nariadenia. Mala by sa objasniť povaha subjektov, ktoré môžu získať granty na prevádzku, a to tým, že sa viac neodkazuje na subjekty, ktoré sledujú cieľ všeobecného záujmu Únie, keďže na tieto subjekty sa vzťahuje pojem subjekty, ktorých cieľ je súčasťou politiky Únie a podporuje ju.

(125)

S cieľom zjednodušiť postupy a zlepšiť zrozumiteľnosť tohto nariadenia by sa mali zjednodušiť a zefektívniť ustanovenia týkajúce sa obsahu žiadosti o grant, výzvy na predkladanie návrhov a dohody o grante.

(126)

Aby sa uľahčilo vykonávanie akcií financovaných viacerými darcami, v prípade ktorých v čase viazania príspevku Únie nie je známe celkové financovanie akcie, treba objasniť spôsob, akým sa vymedzuje príspevok Únie a overuje jeho používanie.

(127)

Skúsenosti získané z využívania jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania ukázali, že takéto formy financovania významne zjednodušujú administratívne postupy a podstatne znižujú riziko chyby. Bez ohľadu na oblasť intervencie Únie, jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne sadzby sú vhodnou formou financovania, a to najmä v prípade štandardizovaných a opakujúcich sa akcií, ako je mobilita alebo odborná príprava. Navyše, keďže inštitúcie členských štátov realizujú inštitucionálnu spoluprácu medzi verejnými správami členských štátov a prijímateľmi alebo partnerskými krajinami, využívanie možností uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov je odôvodnené a malo by posilniť ich zapojenie. V záujme zvýšenej efektívnosti by členské štáty a ostatní príjemcovia finančných prostriedkov Únie mali mať možnosť častejšieho využívania zjednodušeného vykazovania výdavkov. V tomto kontexte by sa mali stanoviť flexibilnejšie podmienky pre využívanie jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb. Treba výslovne stanoviť zavedenie celkových jednorazových platieb vzťahujúcich sa na celkové oprávnené náklady na akciu alebo pracovný program. Okrem toho s cieľom posilniť zameranie na výsledky by sa malo uprednostniť financovanie založené na výstupoch. Jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne sadzby založené na vstupoch by sa mali zachovať ako alternatívna možnosť, ak nie je možné alebo vhodné, aby boli založené na výstupoch.

(128)

Administratívne postupy povoľovania jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb by sa mali zjednodušiť oprávnením zodpovedného povoľujúceho úradníka na takéto povoľovanie. V prípade potreby môže takéto povolenie udeliť Komisia vzhľadom na charakter činností alebo výdavkov alebo vzhľadom na počet dotknutých povoľujúcich úradníkov.

(129)

V záujme odstránenia rozdielov v dostupnosti údajov použitých na stanovenie jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych sadzieb by sa malo umožniť použitie odborného posudku.

(130)

Hoci by sa mal častejšie využívať potenciál zjednodušených foriem financovania, malo by sa zabezpečiť dodržiavanie zásady správneho finančného riadenia, a najmä zásady hospodárnosti, efektívnosti a predchádzania dvojitému financovaniu. Na uvedený účel by mali zjednodušené formy financovania zabezpečiť, aby boli použité zdroje primerané cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť, aby sa tie isté náklady nefinancovali z rozpočtu viac ako raz, aby sa dodržiavala zásada spolufinancovania a aby sa zabránilo celkovej nadmernej kompenzácii príjemcov finančných prostriedkov. Zjednodušené formy financovania by preto mali vychádzať zo štatistických alebo účtovných údajov, podobných objektívnych prostriedkov alebo odborného posudku. Okrem toho by sa mali naďalej uplatňovať vhodné overenia a kontroly a pravidelné posúdenia.

(131)

Mal by sa objasniť rozsah overení a kontrol na rozdiel od pravidelných posúdení jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. Uvedené overenia a kontroly by sa mali zamerať na splnenie podmienok vedúcich k uhradeniu jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb a v prípade potreby na dosahovanie výstupov a/alebo výsledkov. V rámci uvedených podmienok by sa nemalo vyžadovať podávanie správ o nákladoch, ktoré prijímateľ skutočne vynaložil. Ak výška jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania bola vopred schválená zodpovedným povoľujúcim úradníkom alebo Komisiou, nemala by byť spochybnená prostredníctvom ex post kontrol. To by nemalo brániť zníženiu grantu v prípade nedostatočného, čiastočného alebo oneskoreného vykonávania alebo v prípade nezrovnalosti, podvodu alebo porušenia iných povinností. Grant by sa mal znížiť najmä v prípade, že neboli splnené podmienky pre výplatu jednorazových súm, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. Frekvencia a rozsah pravidelných posúdení by mali závisieť od vývoja a povahy nákladov, predovšetkým vzhľadom na podstatné zmeny trhových cien a iné relevantné okolnosti. Pravidelné posúdenie by mohlo viesť k úpravám jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb uplatniteľných na budúce dohody, nemalo by sa však používať na spochybnenie hodnoty jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb, ktoré už boli odsúhlasené. Pri pravidelnom posudzovaní jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb sa môže požadovať prístup k účtovníctvu prijímateľa na štatistické a metodické účely a takýto prístup je takisto nevyhnutný na účely predchádzania podvodom a ich odhaľovania.

(132)

Aby sa uľahčila účasť malých organizácií na vykonávaní politík Únie v prostredí s obmedzenou dostupnosťou zdrojov, je potrebné uznať hodnotu práce poskytovanej dobrovoľníkmi ako oprávnené náklady. V dôsledku toho by takéto organizácie mali mať možnosť vo väčšej miere využívať prácu dobrovoľníkov v záujme získania spolufinancovania na akciu alebo pracovný program. Bez toho, aby bola dotknutá maximálna miera spolufinancovania stanovená v základnom akte, by sa v takýchto prípadoch mal grant Únie obmedziť na odhadované oprávnené náklady iné ako tie, ktoré sa vzťahujú na prácu dobrovoľníkov. Keďže práca dobrovoľníkov je prácou poskytovanou tretími stranami bez toho, aby im prijímateľ vyplatil odmenu, týmto obmedzením sa vylučuje náhrada nákladov, ktoré prijímateľovi nevznikli. Okrem toho by hodnota práce dobrovoľníkov nemala presiahnuť 50 % nepeňažných príspevkov a akéhokoľvek iného spolufinancovania.

(133)

S cieľom chrániť jednu zo základných zásad verejných financií by sa v tomto nariadení malo zachovať pravidlo neziskovosti.

(134)

Granty by sa v zásade mali udeľovať v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov. Ak sa povolia výnimky, mali by sa z hľadiska rozsahu a trvania interpretovať a uplatňovať reštriktívne. Výnimočná možnosť udeliť grant bez výzvy na predkladanie návrhov subjektom s de facto alebo de jure monopolom by sa mala využiť len v prípade, že dotknuté subjekty sú jediné schopné vykonávať príslušné typy činností alebo boli takýmto monopolom poverené zo zákona alebo orgánom verejnej moci.

(135)

V rámci prechodu na elektronické granty a elektronické obstarávanie by sa od záujemcov a uchádzačov malo vyžadovať, aby dôkaz o svojom právnom statuse a finančnej životaschopnosti predložili len v rámci určitej lehoty a nemalo by sa od nich vyžadovať, aby podpornú dokumentáciu predkladali opätovne pri každom postupe udeľovania alebo zadávania. Je preto nevyhnutné zosúladiť požiadavky na počet rokov, za ktoré sa budú dokumenty vyžadovať v prípade postupov udeľovania grantov a postupov zadávania zákaziek.

(136)

Malo by sa uľahčiť využívanie cien ako hodnotného druhu finančnej podpory, ktorý nesúvisí s očakávanými nákladmi, a mali by sa objasniť uplatniteľné pravidlá. Ceny by sa mali chápať ako doplnok, a nie náhrada iných finančných nástrojov, ako sú napríklad granty.

(137)

Aby sa umožnilo flexibilnejšie uplatňovanie cien, povinnosť podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 uverejniť súťaže o ceny s jednotkovou hodnotou vo výške 1 000 000 EUR alebo viac vo vyhláseniach pripojených k návrhu rozpočtu by sa mala nahradiť povinnosťou predložiť predbežné informácie Európskemu parlamentu a Rade a výslovným uvedením takýchto cien v rozhodnutí o financovaní.

(138)

Ceny by mali byť udelené v súlade so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť minimálne charakteristiky súťaží, najmä mechanizmy vyplatenia ceny víťazom po jej udelení, ako aj vhodné spôsoby uverejňovania. Zároveň je potrebné jednoznačne vymedziť postup udeľovania cien, a to od predloženia žiadostí o poskytnutie informácií účastníkom až po oznámenie víťazného žiadateľa, ktorý by zodpovedal postupu udeľovania grantov.

(139)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť zásady a podmienky uplatniteľné na finančné nástroje, rozpočtové záruky a finančnú pomoc a pravidlá týkajúce sa obmedzenia finančnej zodpovednosti Únie, boja proti podvodom a praniu špinavých peňazí, ukončovania finančných nástrojov a podávania správ.

(140)

V posledných rokoch Únia čoraz viac využíva finančné nástroje, ktoré umožňujú dosiahnuť vyšší pákový efekt rozpočtu, zároveň však vytvárajú finančné riziko pre rozpočet. Medzi uvedené finančné nástroje nepatria len finančné nástroje, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ale aj iné nástroje, ako sú rozpočtové záruky a finančná pomoc, ktoré sa predtým riadili len pravidlami stanovenými v príslušných základných aktoch. Je dôležité vytvoriť spoločný rámec na zabezpečenie jednotnosti zásad uplatniteľných na tento súbor nástrojov a zoskupiť tieto zásady v novej hlave tohto nariadenia, ktorá by okrem súčasných pravidiel vzťahujúcich sa na finančné nástroje zahŕňala aj oddiely o rozpočtových zárukách a o finančnej pomoci pre členské štáty alebo tretie krajiny.

(141)

Finančné nástroje a rozpočtové záruky môžu byť hodnotné pre znásobenie účinku finančných prostriedkov Únie, ak sú takéto finančné prostriedky spájané s inými finančnými prostriedkami a zahŕňajú pákový efekt. Finančné nástroje a rozpočtové záruky by sa mali používať len vtedy, ak neexistuje riziko narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu alebo nesúladu s pravidlami štátnej pomoci.

(142)

V rámci ročných rozpočtových prostriedkov, ktoré Európsky parlament a Rada schvália pre daný program, by sa finančné nástroje a rozpočtové záruky mali používať na základe ex ante hodnotenia, ktorým sa preukáže, že sú účinné pre dosiahnutie cieľov politiky Únie.

(143)

Finančné nástroje, rozpočtové záruky a finančná pomoc by sa mali schvaľovať prostredníctvom základného aktu. Ak sa finančné nástroje v riadne odôvodnených prípadoch zriadia bez základného aktu, Európsky parlament a Rada by ich mali schváliť v rozpočte.

(144)

Mali by sa vymedziť nástroje potenciálne spadajúce pod hlavu X, ako sú úvery, záruky, kapitálové investície, kvázi kapitálové investície a nástroje na zdieľanie rizika. Definícia nástrojov na zdieľanie rizika by mala umožňovať zahrnutie zníženia kreditného rizika pre projektové dlhopisy, ktoré pokrýva riziko dlhovej služby projektu a znižuje kreditné riziko držiteľov dlhopisov prostredníctvom znížení kreditného rizika vo forme úveru alebo záruky.

(145)

Akékoľvek splátky z finančného nástroja alebo rozpočtovej záruky by sa mali použiť na nástroj alebo záruku, ktoré splátku vytvorili, s cieľom zvýšiť efektívnosť uvedeného nástroja alebo záruky, ak sa v základnom akte nestanovuje inak, a mali by sa zohľadniť pri navrhovaní budúcich rozpočtových prostriedkov pre tento nástroj alebo záruku.

(146)

Je vhodné uznať zosúladenie záujmov pri plnení cieľov politík Únie, a najmä to, že EIB a EIF majú špecifické odborné znalosti na implementáciu finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(147)

EIB a EIF, ktoré konajú ako skupina, by mali mať možnosť vzájomne na seba preniesť časť implementácie, ak takýto prenos môže byť v prospech vykonávania daného opatrenia a v súlade s bližším vymedzením v príslušnej dohode s Komisiou.

(148)

Malo by sa objasniť, že v prípadoch, keď sú finančné nástroje alebo rozpočtové záruky kombinované s doplnkovými formami podpory z rozpočtu, mali by sa pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov a rozpočtových záruk uplatňovať na celé opatrenie. Takéto pravidlá by sa mali v prípade potreby doplniť osobitnými požiadavkami stanovenými v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach.

(149)

Implementácia finančných nástrojov a rozpočtových záruk financovaných z rozpočtu by sa mala zladiť s politikou Únie o jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a jej aktualizáciami, ako sa ustanovuje v príslušných právnych aktoch Únie a záveroch Rady, najmä v záveroch Rady z 8. novembra 2016 o kritériách vypracovania zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a o procese vedúcom k vypracovaniu tohto zoznamu (15) a ich prílohe, ako aj v záveroch Rady z 5. decembra 2017 o zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely (16), a ich prílohách.

(150)

Rozpočtové záruky a finančná pomoc členským štátom alebo tretím krajinám sú všeobecne mimorozpočtové operácie, ktoré majú výrazný vplyv na súvahu Únie. Aj keď zostávajú všeobecne mimorozpočtovými operáciami, ich začlenenie do tohto nariadenia poskytuje silnejšiu ochranu finančných záujmov Únie a jasnejší rámec ich schvaľovania, riadenia a účtovania.

(151)

Únia nedávno začala dôležité iniciatívy založené na rozpočtových zárukách, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI) alebo Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD). Vlastnosti týchto nástrojov sú také, že vytvárajú podmienené záväzky Únie a zahŕňajú poskytovanie finančných prostriedkov, aby bol k dispozícii vankúš likvidity umožňujúci, aby rozpočet reagoval systematickým spôsobom na platobné záväzky, ktoré môžu vyplynúť z týchto podmienených záväzkov. V záujme zaručenia úverového ratingu Únie, a teda aj jej schopnosti poskytovať účinné financovanie, je dôležité, aby sa pri schvaľovaní podmienených záväzkov, vyčleňovaní prostriedkov na podmienené záväzky a monitorovaní takýchto záväzkov dodržiaval spoľahlivý súbor pravidiel, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky rozpočtové záruky.

(152)

Podmienené záväzky vyplývajúce z rozpočtových záruk môžu zahŕňať širokú škálu operácií financovania a investičných operácií. Možnosť uplatnenia rozpočtovej záruky nie je možné s plnou určitosťou naplánovať na ročnom základe ako v prípade úverov, ktoré majú stanovený harmonogram splácania. Preto je nevyhnutné stanoviť rámec schvaľovania a monitorovania podmienených záväzkov, ktorým by sa zabezpečilo úplné a nepretržité dodržiavanie stropu pre ročné platobné rozpočtové prostriedky stanoveného v rozhodnutí Rady 2014/335/EÚ, Euratom (17).

(153)

V uvedenom rámci by sa malo stanoviť aj riadenie a kontrola vrátane pravidelného podávania správ o finančnej expozícii Únie. Miera tvorby rezervných prostriedkov na finančné záväzky by sa mala stanoviť na základe riadneho posúdenia finančných rizík vyplývajúcich zo súvisiaceho nástroja. Udržateľnosť podmienených záväzkov by sa mala posudzovať každý rok v rámci rozpočtového postupu. Mal by sa zaviesť mechanizmus včasného varovania s cieľom zabrániť nedostatku rezerv na krytie finančných záväzkov.

(154)

Zvýšené využívanie finančných nástrojov, rozpočtových záruk a finančnej pomoci si vyžaduje mobilizáciu a poskytnutie značného objemu platobných rozpočtových prostriedkov. Aby sa dosiahol pákový efekt pri súčasnom zabezpečení primeranej úrovne ochrany pred finančnými záväzkami, je dôležité optimalizovať požadovanú tvorbu rezervných prostriedkov a dosiahnuť zvýšenie efektívnosti združením týchto prostriedkov v spoločnom rezervnom fonde. Okrem toho flexibilnejšie využívanie týchto spoločných rezervných prostriedkov umožňuje účinnú celkovú mieru tvorby rezervných prostriedkov, ktorá poskytuje požadovanú ochranu pri optimálnej výške zdrojov.

(155)

S cieľom zabezpečiť správne fungovanie spoločného rezervného fondu v období po ukončení programového obdobia trvajúceho do roku 2020 by Komisia mala do 30. júna 2019 predložiť nezávislé externé hodnotenie výhod a nevýhod poverenia Komisie, EIB alebo oboch týchto subjektov finančným riadením aktív spoločného rezervného fondu, pričom zohľadní relevantné technické a inštitucionálne kritériá používané pri porovnávaní služieb správy majetku vrátane technickej infraštruktúry, porovnania nákladov na poskytované služby, inštitucionálnej štruktúry, podávania správ, výkonnosti, zodpovednosti a odbornosti každej inštitúcie a iné mandáty na riadenie aktív pre rozpočet. Ak to bude vhodné, k danému hodnoteniu sa pripojí legislatívny návrh.

(156)

Pravidlá uplatniteľné na tvorbu rezerv a na spoločný rezervný fond by mali poskytovať pevný rámec vnútornej kontroly. Usmernenia uplatniteľné na správu zdrojov v spoločnom rezervnom fonde by mali byť stanovené Komisiou po konzultácii s účtovníkom Komisie. Povoľujúci úradníci finančných nástrojov, rozpočtových záruk alebo finančnej pomoci by mali aktívne monitorovať finančné záväzky, za ktoré sú zodpovední, a finančný správca zdrojov spoločného rezervného fondu by mal spravovať hotovosť a aktíva fondu v súlade s pravidlami a postupmi, ktoré stanovil účtovník Komisie.

(157)

Rozpočtové záruky a finančná pomoc by sa mali riadiť rovnakým súborom zásad, aké boli stanovené pre finančné nástroje. Rozpočtové záruky by mali byť najmä neodvolateľné, bezpodmienečné a dostupné na požiadanie. Mali by sa uplatňovať v rámci nepriameho riadenia alebo len výnimočne v rámci priameho riadenia. Mali by sa vzťahovať iba na operácie financovania a investičné operácie a ich protistrany by mali na uvedené operácie prispievať vlastnými zdrojmi.

(158)

Finančná pomoc členským štátom alebo tretím krajinám by mala mať formu úveru, úverovej linky alebo akéhokoľvek iného nástroja, ktorý sa považuje za vhodný na zabezpečenie účinnosti tejto podpory. Na uvedený účel by mala byť Komisia splnomocnená v príslušnom základnom akte požičať si potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií, pričom sa Únia nepodieľa na transformácii splatností, ktorá by ju vystavila úrokovému riziku alebo akémukoľvek inému obchodnému riziku.

(159)

Ustanovenia súvisiace s finančnými nástrojmi by sa mali uplatňovať čo najskôr s cieľom dosiahnuť očakávané zjednodušenie a účinnosť. Ustanovenia týkajúce sa rozpočtových záruk a finančnej pomoci, ako aj spoločného rezervného fondu by sa mali uplatňovať počnúc viacročným finančným rámcom na obdobie po roku 2020. Tento harmonogram umožní dôkladnú prípravu nových nástrojov riadenia podmienených záväzkov. Takisto umožní zosúladenie medzi zásadami uvedenými v hlave X a návrhom viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020, ako aj s osobitnými programami súvisiacimi s týmto rámcom.

(160)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 (18) stanovuje pravidlá týkajúce sa okrem iného financovania politických strán a politických nadácií na európskej úrovni, a to najmä pokiaľ ide o podmienky financovania, prideľovanie a distribúciu financovania, dary a príspevky, financovanie volebných kampaní do Európskeho parlamentu, refundovateľné výdavky, zákaz určitého financovania, účtovné záznamy, predkladanie správ a audit, plnenie a kontrolu, sankcie, spoluprácu medzi Úradom pre európske politické strany a nadácie, povoľujúcim úradníkom Európskeho parlamentu a členskými štátmi a transparentnosť.

(161)

Do tohto nariadenia by sa mali začleniť pravidlá týkajúce sa príspevkov z rozpočtu v prospech európskych politických strán, ako sú upravené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(162)

Finančná podpora európskych politických strán by mala mať formu osobitných príspevkov, aby sa zohľadnili osobitné potreby týchto strán.

(163)

Aj keď sa finančná podpora udeľuje bez požadovania predkladania ročných pracovných programov, riadne využitie finančných prostriedkov Únie by politické strany mali odôvodňovať ex post. Predovšetkým by zodpovedný povoľujúci úradník mal overovať, či sa finančné prostriedky použili na vyplatenie refundovateľných výdavkov, podľa vymedzenia vo výzve na predkladanie žiadostí o príspevky, v rámci časovej lehoty stanovenej v tomto nariadení. Príspevky európskym politickým stranám by sa mali použiť do konca rozpočtového roku nasledujúceho po roku ich pridelenia. Po uvedenej lehote by zodpovedný povoľujúci úradník mal všetky nepoužité finančné prostriedky získať späť.

(164)

Finančné prostriedky Únie pridelené na financovanie prevádzkových nákladov európskych politických strán by sa nemali použiť na žiadne účely okrem tých, ktoré stanovuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, predovšetkým nie na priame alebo nepriame financovanie tretích strán, ako napríklad vnútroštátnych politických strán. Európske politické strany by mali využiť príspevky na zaplatenie určitého percenta súčasných a budúcich výdavkov, a nie výdavkov alebo dlhov, ktoré vznikli ešte pred podaním žiadosti o príspevky.

(165)

Prideľovanie príspevkov by sa takisto malo zjednodušiť a prispôsobiť osobitostiam európskych politických strán, a to najmä vypustením kritérií výberu, zavedením všeobecného pravidla jednej úplnej platby predbežného financovania a možnosťou použiť jednorazové platby, paušálne financovanie a refundácie na základe jednotkových nákladov.

(166)

Príspevky z rozpočtu by sa mali pozastaviť, znížiť alebo zrušiť v prípade, ak európske politické strany porušia nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(167)

Sankcie, ktoré vychádzajú tak z tohto nariadenia, ako aj z nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, by sa mali udeľovať koherentným spôsobom a mali by dodržiavať zásadu ne bis in idem. V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 sa administratívne a/alebo finančné sankcie stanovené v tomto nariadení neudeľujú v jednom z tých prípadov, keď už sankcie boli udelené na základe nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

(168)

Týmto nariadením by sa mal stanoviť všeobecný rámec, ktorý umožňuje použitie rozpočtovej podpory ako nástroja v oblasti vonkajších činností a zahŕňa povinnosť tretej krajiny poskytnúť Komisii primerané a včasné informácie na vyhodnotenie splnenia dohodnutých podmienok a ustanovení zabezpečujúcich ochranu finančných záujmov Únie.

(169)

S cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu a Rady by sa mal objasniť postup zriadenia trustových fondov Únie. Je tiež potrebné spresniť zásady uplatniteľné na príspevky do trustových fondov Únie, najmä význam zabezpečenia príspevkov od iných darcov odôvodňujúcich ich vytvorenie so zreteľom na pridanú hodnotu. Okrem toho je potrebné objasniť zodpovednosť účastníkov finančných operácií a správnej rady trustového fondu Únie a vymedziť pravidlá zabezpečujúce, aby boli darcovia spravodlivo zastúpení v správnej rade trustového fondu Únie a aby bolo použitie finančných prostriedkov z tohto fondu podmienené kladným hlasovaním Komisie. Zároveň je dôležité podrobnejšie stanoviť vykazovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na trustové fondy Únie.

(170)

V súlade so zjednodušením existujúcich pravidiel a s cieľom vyhnúť sa zbytočnému opakovaniu by sa osobitné ustanovenia stanovené v druhej časti nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012“ ktorá sa vzťahuje na EPZF, výskum, vonkajšie akcie a osobitné fondy Únie, mali začleniť len do príslušných častí tohto nariadenia, ak sa tieto ustanovenia ešte používajú a sú relevantné.

(171)

Ustanovenia o predkladaní účtovných závierok a o účtovníctve by sa mali zjednodušiť a objasniť. Z tohto dôvodu je preto vhodné zoskupiť všetky ustanovenia o ročných účtovných závierkach a iných finančných správach.

(172)

Spôsob, ktorým v súčasnosti inštitúcie Únie oznamujú stavebné projekty Európskemu parlamentu a Rade, by sa mal zlepšiť. Inštitúcie Únie by mali mať možnosť financovať nové stavebné projekty z príjmov získaných z už predaných budov. Následne by sa mal do ustanovení o stavebných projektoch zaviesť odkaz na ustanovenia o vnútorných pripísaných príjmoch. To by umožnilo plniť meniace sa potreby politiky inštitúcií Únie týkajúcej sa budov, pričom by sa ušetrili náklady a zaviedla by sa väčšia flexibilita.

(173)

S cieľom prispôsobiť pravidlá uplatniteľné na určité subjekty Únie, podrobné pravidlá verejného obstarávania a podrobné podmienky a minimálny pomer pre efektívnu mieru tvorby rezerv by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, vzorové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva, zmeny prílohy I k tomuto nariadeniu, podrobné podmienky a metodiky výpočtu efektívnej miery tvorby rezerv a zmenu vymedzeného minimálneho pomeru, ktorý by sa však nemal stanoviť na úrovni nižšej ako 85 %. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(174)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (ďalej len „EaSI“), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (19), pohotovo poskytovali primerané zdroje na podporu meniacich sa politických priorít, by orientačné podiely pre každú z troch osí a minimálne percentuálne podiely pre každú tematickú prioritu v rámci každej osi mali umožňovať väčšiu flexibilitu, pričom by sa mala zachovať ambiciózna úroveň zavádzania cezhraničných partnerstiev EURES. Tým by sa malo zlepšiť riadenie EaSI a umožniť zameranie rozpočtových zdrojov na opatrenia, ktorými sa dosahujú lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti.

(175)

S cieľom uľahčiť investície do infraštruktúry v oblasti kultúry a udržateľného cestovného ruchu bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie právnych aktov Únie v oblasti životného prostredia, a v relevantných prípadoch najmä smerníc Európskeho parlamentu 2001/42/ES (20) a 2011/92/EÚ (21), by sa mali objasniť určité obmedzenia, pokiaľ ide o rozsah podpory podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (22) pre takéto investície. Preto je potrebné zaviesť jasné obmedzenia, pokiaľ ide o výšku príspevkov z EFRR do takýchto investícií od 2. augusta 2018.

(176)

S cieľom reagovať na výzvy, ktoré prináša narastajúci prílev migrantov a utečencov, by sa mali upresniť ciele, ku ktorým môže prispievať podpora migrantov a utečencov z prostriedkov EFRR, aby sa členským štátom umožnilo zabezpečiť investície zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, ako aj na žiadateľov o azyl a osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana.

(177)

S cieľom uľahčiť vykonávanie operácií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1303/2013 (23) by sa mal rozšíriť rozsah potenciálnych prijímateľov. Preto by riadiace orgány mali mať umožnené, aby považovali fyzické osoby za prijímateľov a malo by sa stanoviť flexibilnejšie vymedzenie pojmu „prijímatelia“ v kontexte štátnej pomoci.

(178)

Makroregionálne stratégie sa bežne schvaľujú pri prijímaní záverov Rady. Takéto závery môže podľa potreby schváliť Európska rada s prihliadnutím na právomoci tejto inštitúcie stanovené v článku 15 Zmluvy o EÚ, pričom sa tak deje už od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Vymedzenie pojmu „makroregionálne stratégie“ stanovené v uvedenom nariadení by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(179)

S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie EFRR, ESF, Kohézneho fondu, EPFRV a ENRF(ďalej len „európske štrukturálne fondy“ – „EŠIF“), ktoré sú implementované v rámci zdieľaného riadenia, a objasniť povinnosti členských štátov by všeobecné zásady stanovené v článku 4 nariadenia (EU) č. 1303/2013 mali odkazovať na zásady stanovené v tomto nariadení týkajúce sa vnútornej kontroly plnenia rozpočtu a zabránenia konfliktu záujmov.

(180)

Aby sa maximalizovali synergie medzi všetkými fondmi Únie v záujme účinného riešenia výziev v oblasti migrácie a azylu, malo by sa zabezpečiť, že ak sa v pravidlách platných pre jednotlivé fondy prevedú tematické ciele do priorít, tieto priority zahŕňajú primerané využívanie každého EŠIF v týchto oblastiach. V relevantných prípadoch by sa mala zabezpečiť koordinácia s Fondom pre azyl, migráciu a integráciu.

(181)

S cieľom zabezpečiť súdržnosť postupov programovania by sa raz za rok malo uskutočniť zosúladenie dohôd o partnerstve a zmien programov schválených Komisiou v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(182)

S cieľom uľahčiť prípravu a realizáciu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou by sa malo umožniť financovanie nákladov na prípravu, prevádzku a oživenie z hlavného fondu.

(183)

S cieľom uľahčiť realizáciu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovaných územných investícií by sa mali objasniť úlohy a zodpovednosť miestnych akčných skupín, pokiaľ ide o stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou, miestnych orgánov verejnej správy, orgánov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií, pokiaľ ide o integrované územné investície, vo vzťahu k iným subjektom programu. Určenie za sprostredkovateľský orgán v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy by sa malo vyžadovať len v prípadoch, keď príslušné orgány vykonávajú dodatočné úlohy, za ktoré je zodpovedný riadiaci alebo certifikačný orgán alebo platobná agentúra.

(184)

Riadiace orgány by mali mať možnosť implementovať finančné nástroje prostredníctvom priameho zadania zákazky EIBa medzinárodným finančným inštitúciám.

(185)

Mnohé členské štáty zriadili banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve, ktoré pôsobia na základe mandátu verejnej politiky s cieľom podporovať činnosti hospodárskeho rozvoja. Takéto banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve alebo inštitúcie majú osobitné charakteristické znaky, ktoré ich odlišujú od súkromných komerčných bánk a súvisia s ich vlastníctvom, s ich mandátom v oblasti rozvoja a s tým, že sa primárne nesústreďujú na maximalizáciu zisku. Hlavnou úlohou takýchto bánk alebo inštitúcií vo verejnom vlastníctve je zmierňovať zlyhania trhu, ak v určitých regiónoch alebo v určitých oblastiach politiky alebo sektoroch komerčné banky neposkytujú dostatočné finančné služby. Uvedené banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve majú dobré predpoklady na to, aby podporovali prístup k EŠIF pri zachovaní konkurenčnej neutrality. Ich špecifická úloha a charakteristiky môžu umožniť členským štátom zvýšiť využívanie finančných nástrojov s cieľom maximalizovať vplyv EŠIF na reálnu ekonomiku. Takýto výsledok by bol v súlade s politikou Komisie zameranou na uľahčenie úlohy takýchto bánk alebo inštitúcií vo verejnom vlastníctve ako správcov fondov tak pri implementácii EŠIF, ako aj pri kombinácii EŠIF s financovaním z EFSI, ako sa stanovuje najmä v Investičnom pláne pre Európu. Bez toho, aby boli dotknuté už zadané zákazky na implementáciu finančných nástrojov v súlade s uplatniteľným právom, je opodstatnené, aby sa upresnilo, že je možné, aby riadiace orgány zadávali zákazky priamo takýmto bankám alebo inštitúciám vo verejnom vlastníctve. Avšak s cieľom zabezpečiť, aby možnosť priameho zadávania zákaziek bola naďalej v súlade so zásadami vnútorného trhu, by sa mali stanoviť prísne podmienky, ktoré musia banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve spĺňať.

Takéto podmienky by mali zahŕňať situáciu, kde nemá existovať žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 2014/24/EÚ. Okrem toho a so striktným obmedzením na rozsah uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 by sa banke alebo inštitúcii vo verejnom vlastníctve malo tiež umožniť implementovať finančné nástroje, ak účasť súkromného kapitálu nemá žiadny vplyv na rozhodnutia týkajúce sa každodenného riadenia finančného nástroja, ktorý sa podporuje z EŠIF.

(186)

S cieľom zachovať možnosť, aby EFRR a EPFRV mohli prispievať na spoločné finančné nástroje pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu v prospech MSP, je potrebné stanoviť, aby členské štáty mohli využiť EFRR a EPFRV na prispievanie na takéto nástroje počas celého programového obdobia, a aktualizovať príslušné ustanovenia týkajúce sa tejto možnosti, ako sú ustanovenia o ex ante posúdeniach a hodnoteniach, a zaviesť pre EFRR možnosť programovania na úrovni prioritnej osi.

(187)

Prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (24) bolo zámerom, aby sa členským štátom umožnilo využívať EŠIF na to, aby prispievali na financovanie oprávnených projektov podporovaných v rámci EFSI. Do nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 by sa malo vložiť osobitné ustanovenie, v ktorom by sa stanovili podmienky na umožnenie lepšej interakcie a komplementárnosti, ktoré uľahčia možnosť kombinovať EŠIF s finančnými produktmi EIB na základe záruky EÚ v rámci EFSI.

(188)

Pri vykonávaní svojich operácií by sa orgány implementujúce finančné nástroje mali zladiť s politikou Únie o jurisdikciách, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a jej aktualizáciami, ako sa ustanovuje v príslušných právnych aktoch Únie a v záveroch Rady, najmä v záveroch Rady z 8. novembra 2016 a v ich prílohe, ako aj v záveroch Rady z 5. decembra 2017 a v ich prílohách.

(189)

Aby sa zjednodušili a harmonizovali požiadavky týkajúce sa kontroly a auditu a zvýšila sa zodpovednosť finančných nástrojov implementovaných EIB a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami, je potrebné zmeniť ustanovenia o riadení a kontrole finančných nástrojov s cieľom uľahčiť proces potvrdzovania vierohodnosti. Uvedená zmena by sa nemala vzťahovať na finančné nástroje uvedené v článku 38 ods. 1 písm. a) a článku 39 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktoré boli stanovené v dohode o financovaní podpísanej pred 2. augustom 2018. Na takéto finančné nástroje sa naďalej vzťahuje článok 40 uvedeného nariadenia v znení platnom v čase podpisu finančnej dohody.

(190)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o vzor správ o kontrole a výročných audítorských správ uvedených v článku 40 ods. 1 uvedeného nariadenia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (25).

(191)

S cieľom zabezpečiť súlad s uplatňovaním finančných opráv počas programového obdobia 2007 – 2013 treba objasniť, že v prípade finančných nástrojov by malo byť možné, aby sa príspevok, ktorý sa zrušil v dôsledku jednotlivej nezrovnalosti opätovne použil pre riadne výdavky v rámci tej istej operácie, aby súvisiaca finančná oprava nemala za následok čistú stratu v rámci danej operácie s finančným nástrojom.

(192)

S cieľom poskytnúť viac času na podpis dohôd o financovaní, ktorými sa umožní použitie viazaných účtov na vykonanie platieb na investície u konečných prijímateľov po skončení obdobia oprávnenosti pre kapitálové nástroje, by sa lehota na podpis takýchto dohôd o financovaní mala predĺžiť do 31. decembra 2018.

(193)

S cieľom podnietiť investorov vykonávajúcich činnosť podľa zásady trhového hospodárstva, aby spoluinvestovali do projektov v oblasti verejnej politiky, by sa mala zaviesť koncepcia diferencovaného zaobchádzania s investormi, ktoré za určitých podmienok umožňuje, aby EŠIF mohli nadobúdať podriadené postavenie voči investorovi vykonávajúcemu činnosť podľa zásady trhového hospodárstva a finančným produktom EIB na základe záruky EÚ v rámci EFSI. Zároveň by sa mali stanoviť podmienky pre uplatňovanie takéhoto diferencovaného zaobchádzania pri implementácii EŠIF.

(194)

Vzhľadom na dlhotrvajúce nízke úrokové sadzby a s cieľom predísť neprimeranému znevýhodneniu subjektov implementujúcich finančné nástroje je potrebné, aby sa pod podmienkou aktívnej správy pokladne umožnilo financovanie záporných úrokov, ktoré vznikli v dôsledku investícií z EŠIF podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, zo zdrojov vrátených do finančného nástroja.

(195)

S cieľom zosúladiť požiadavky na podávanie správ s novými ustanoveniami o diferencovanom zaobchádzaní s investormi a vyhnúť sa duplicite určitých požiadaviek by sa mal zmeniť článok 46 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(196)

Aby sa uľahčila implementácia EŠIF, je potrebné poskytnúť členským štátom možnosť implementovať opatrenia technickej pomoci prostredníctvom priameho zadávania zákazky pre EIB, iné medzinárodné finančné inštitúcie a banky alebo inštitúcie vo verejnom vlastníctve.

(197)

S cieľom ďalej harmonizovať podmienky pre operácie vytvárajúce čistý príjem po ich dokončení by sa príslušné ustanovenia tohto nariadenia mali uplatňovať na operácie, ktoré sa už vybrali ale ešte stále prebiehajú, a na operácie, ktoré sa majú v tomto programovom období ešte vybrať.

(198)

S cieľom výrazne stimulovať vykonávanie opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti by sa úspory nákladov vyplývajúce zo zlepšenej energetickej efektívnosti určitou operáciou nemali považovať za čistý príjem.

(199)

S cieľom podporiť implementáciu operácií vytvárajúcich príjmy by sa malo umožniť zníženie miery spolufinancovania kedykoľvek počas vykonávania programu a mali by sa ustanoviť možnosti stanovenia paušálnej sadzby vyjadrenej ako percentuálny podiel z čistého príjmu na národnej úrovni.

(200)

Vzhľadom na neskoré prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (26) a to, že v uvedenom nariadení sa stanovili úrovne intenzity pomoci, treba stanoviť v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 určité výnimky pre ENRF, pokiaľ ide o operácie vytvárajúce príjmy. Keďže uvedené výnimky poskytujú priaznivejšie podmienky pre určité operácie vytvárajúce príjmy, pre ktoré sú sumy alebo miery podpory vymedzené v nariadení (EÚ) č. 508/2014, je potrebné stanoviť odlišný dátum uplatňovania týchto výnimiek s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s operáciami podporovanými na základe nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(201)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov by sa mal zvýšiť finančný limit, na základe ktorého sú určité operácie vyňaté z požiadavky výpočtu a zohľadnenia príjmov vytvorených počas ich vykonávania.

(202)

S cieľom uľahčiť synergie medzi EŠIF a inými nástrojmi Únie by malo byť možné, aby sa vzniknuté výdavky uhradili z rôznych EŠIF a nástrojov Únie na základe vopred dohodnutého pomeru.

(203)

S cieľom podporiť používanie jednorazových platieb a vzhľadom na to, že jednorazové platby sa majú zakladať na spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metóde výpočtu, ktorá zabezpečuje správne finančné riadenie, by sa mal odstrániť uplatniteľný maximálny limit pre ich používanie.

(204)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie pri vykonávaní projektov prijímateľov by sa mala zaviesť nová možnosť uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov pre financovanie založené na iných podmienkach, než sú náklady na operácie.

(205)

S cieľom zjednodušiť pravidlá, ktorými sa riadi používanie finančných prostriedkov, a znížiť súvisiacu administratívnu záťaž, by členské štáty mali čoraz viac využívať zjednodušené vykazovanie výdavkov.

(206)

Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s článkom 71 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa povinnosť zabezpečiť trvalosť investičných operácií uplatňuje od záverečnej platby prijímateľovi a že v prípade, ak investícia pozostáva z lízingu nových strojov a zariadenia, záverečná platba sa realizuje na konci zmluvného obdobia, by sa táto povinnosť nemala vzťahovať na tento typ investícií.

(207)

S cieľom zabezpečiť široké využívanie možností uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov by sa malo stanoviť povinné používanie štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb v prípade operácií alebo projektov, ktoré sú súčasťou operácie, ktorá dostáva podporu z EFRR a ESF pod určitým finančným limitom, pri uplatnení relevantných prechodných ustanovení. Riadiaci orgán alebo monitorovací výbor pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca by mal mať možnosť predĺžiť prechodné obdobie na tak dlho, ako považuje za vhodné, ak sa domnieva, že takáto povinnosť predstavuje neprimerané administratívne zaťaženie. Takáto povinnosť by sa nemala vzťahovať na operácie, ktoré sa podporujú v rámci štátnej pomoci, ktorá nepredstavuje pomoc de minimis. Pre takéto operácie by alternatívou aj naďalej mali byť všetky formy grantov a návratnej pomoci. Zároveň by sa malo pre všetky EŠIF zaviesť používanie návrhov rozpočtov ako dodatočnej metodiky na stanovovanie zjednodušených nákladov.

(208)

S cieľom umožniť skoršie a cielenejšie využívanie možností uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o dodatočné osobitné pravidlá týkajúce sa úlohy, záväzkov a zodpovedností orgánov vykonávajúcich finančné nástroje, príslušné kritériá výberu a produkty, ktoré je možné poskytovať pomocou finančných nástrojov, doplnenie nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o štandardné stupnice jednotkových nákladov alebo paušálneho financovania, spravodlivú, nestrannú a overiteľnú metódu výpočtu, na základe ktorej môžu byť stanovené, a upresnenie podrobných modalít týkajúcich sa financovania založeného na splnení podmienok spojených s dosahovaním pokroku vo vykonávaní alebo s dosiahnutím cieľov programov, a nie na nákladoch, a ich uplatňovanie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(209)

V záujme zníženia administratívneho zaťaženia by sa malo zvýšiť využívanie paušálnych sadzieb, pri ktorých sa nevyžaduje, aby členské štáty stanovili metodiku. Preto by sa mali zaviesť ďalšie dve paušálne sadzby: jedna na výpočet priamych nákladov na zamestnancov a druhá na výpočet zostávajúcich oprávnených nákladov na základe nákladov na zamestnancov. Okrem toho by sa mali lepšie objasniť aj metódy výpočtu nákladov na zamestnancov.

(210)

S cieľom zlepšiť účinnosť a vplyv operácií by sa malo uľahčiť vykonávanie operácií, ktoré pokrývajú celé územie členského štátu, alebo operácií zahŕňajúcich rôzne oblasti programov a v prípade niektorých investícií by sa mali rozšíriť možnosti týkajúce sa výdavkov mimo Únie.

(211)

S cieľom podporiť členské štáty, aby využívali posúdenia veľkých projektov nezávislými expertmi, by sa malo umožniť predloženie vyhlásenia o výdavkoch týkajúceho sa veľkého projektu Komisii pred pozitívnym posúdením nezávislým expertom, hneď ako sa Komisii oznámi, že sa nezávislému expertovi predložili príslušné informácie.

(212)

S cieľom podporiť využívanie spoločných akčných plánov, ktorými sa zníži administratívne zaťaženie prijímateľov, treba znížiť regulačné požiadavky súvisiace s vypracovaním spoločného akčného plánu, pričom je potrebné zachovať primeraný dôraz na horizontálne zásady vrátane rodovej rovnosti a udržateľného rozvoja, ktoré výrazne prispievajú k účinnej implementácii EŠIF.

(213)

Aby sa predišlo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu prijímateľov, v pravidlách týkajúcich sa informácií, komunikácie a viditeľnosť by sa mala rešpektovať zásada proporcionality. Je preto dôležité objasniť rozsah uplatňovania týchto pravidiel.

(214)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zabezpečiť účinné využívanie technickej pomoci v rámci EFRR, ESF a Kohézneho fondu a v rámci kategórií regiónov by sa mala zvýšiť pružnosť výpočtu a monitorovania príslušných limitov uplatniteľných na technickú pomoc členských štátov.

(215)

S cieľom zjednodušiť implementačné štruktúry by sa malo objasniť, že možnosť, aby riadiaci orgán, certifikačný orgán a orgán auditu tvorili súčasť toho istého subjektu verejnej moci, je k dispozícii aj pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.

(216)

Podrobnejšie by sa mali špecifikovať povinnosti riadiacich orgánov v súvislosti s overovaním výdavkov, ak sa využívajú možnosti uplatňovania zjednodušeného vykazovania výdavkov.

(217)

S cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia mohli v plnom rozsahu využívať potenciál zjednodušenia, ktorý poskytujú riešenia elektronickej verejnej správy pri implementácii EŠIF a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), a to najmä s cieľom uľahčiť úplné elektronické spravovanie dokumentov, treba objasniť, že pri splnení určitých podmienok nie je papierový záznam potrebný.

(218)

S cieľom zvýšiť primeranosť kontrol a znížiť administratívne zaťaženie z ich prekrývania sa, a to najmä pre malých prijímateľov, bez toho, aby bola ohrozená zásada správneho finančného riadenia, by mala prevažovať zásada jediného auditu v prípade EFRR, ESF, Kohézneho fondu a ENRF, pričom by sa mali zdvojnásobiť finančné limity, pod ktorými nemajú byť operácie predmetom viac ako jedného auditu.

(219)

Je dôležité, aby sa u verejnosti zvýšila viditeľnosť EŠIF, ako aj povedomie o ich výsledkoch a úspechoch. Pri uverejňovaní výsledkov EŚIF a preukazovaní toho, ako sa investujú finančné zdroje Únie, sú naďalej kľúčové informačné a komunikačné činnosti a opatrenia na posilnenie viditeľnosti pre verejnosť.

(220)

Aby sa zjednodušil prístup určitých cieľových skupín k ESF, zhromažďovanie údajov pre určité ukazovatele uvedené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 (27) by sa nemalo vyžadovať.

(221)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s operáciami podporovanými na základe tohto nariadenia, treba stanoviť dátum uplatňovania určitých zmien nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(222)

S cieľom zabezpečiť, aby sa celé programové obdobie pre nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 (28) riadilo jednotným súborom pravidiel, je potrebné, aby sa niektoré zmeny uvedených nariadení uplatňovali od 1. januára 2014. Zabezpečením retroaktívneho uplatňovania uvedených zmien sa zohľadnia oprávnené očakávania.

(223)

S cieľom urýchliť implementáciu finančných nástrojov kombinujúcich podporu z EŠIF s finančnými produktmi EIB v rámci záruky EÚ v rámci EFSI a zabezpečiť trvalý právny základ pre podpis dohôd o financovaní, ktorými sa umožní využitie viazaných účtov pre kapitálové nástroje, je potrebné, aby sa niektoré zmeny tohto nariadenia začali uplatňovať s účinnosťou od 1. januára 2018. Zabezpečením retroaktívneho uplatňovania uvedených zmien sa vopred zaistí uľahčenie financovania projektov prostredníctvom kombinovanej podpory z EŠIF a EFSI a zabráni sa vzniku právneho vákua medzi dátumom uplynutia platnosti určitých ustanovení v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 a dátumom nadobudnutia účinnosti predĺženia ich platnosti prostredníctvom tohto nariadenia.

(224)

Zjednodušenia a zmeny obsiahnuté v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach by sa mali uplatňovať čo najskôr s cieľom napomôcť zrýchleniu implementácie počas súčasného programového obdobia, čo znamená ich uplatňovanie od 2. augusta 2018.

(225)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal aj po 31. decembri 2017 dočasne poskytovať pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy a majú bydlisko v regiónoch neprimerane postihnutých rozsiahlym prepúšťaním. S cieľom umožniť poskytovanie trvalej pomoci mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, by sa zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 (29) zabezpečujúca takúto trvalú pomoc mala uplatňovať od 1. januára 2018.

(226)

Malo by byť možné zaviesť mechanizmy kombinovaného financovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1316/2013 (30) pre jeden alebo viac odvetví nástroja na prepájanie Európy (NPE). Takýmito mechanizmami kombinovaného financovania by sa mohli financovať operácie kombinovaného financovania, čo sú opatrenia spájajúce nenávratné formy podpory, ako je podpora z rozpočtov členských štátov, grantov z NPE, EŠIF a finančných nástrojov z rozpočtu Únie vrátane kombinácií kapitálových a dlhových finančných nástrojov v rámci NPE a financovania skupinou EIB, z národných podporných bánk, rozvojových či iných finančných inštitúcií a od investorov a súkromná finančná podpora. Financovanie skupinou EIB by malo zahŕňať financovanie prostredníctvom EIB v rámci EFSI a súkromná finančná podpora by mala zahŕňať priame a nepriame finančné príspevky, ako aj podporu získanú prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

(227)

Návrh a zriadenie mechanizmov kombinovaného financovania by mali vychádzať z ex ante hodnotenia vykonaného v súlade s týmto nariadením a mali by odrážať výsledky získaných poznatkov z vykonávania „výzvy týkajúcej sa kombinovaného financovania“ v rámci NPE uvedenej vo vykonávacom rozhodnutí Komisie z 20. januára 2017, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2014)1921, ktorým sa stanovuje viacročný pracovný program na roky 2014-2020 pre finančnú pomoc v oblasti Nástroja na prepájanie Európy (NPE) – odvetvie dopravy. Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE by sa mali vytvárať na základe viacročných a/alebo ročných pracovných programov a prijímať v súlade s článkami 17 a 25 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013. Komisia by mala zabezpečiť transparentné a včasné predkladanie správ Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní každého mechanizmu kombinovaného financovania v rámci NPE.

(228)

Cieľom mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE by malo byť uľahčenie a zefektívnenie podávania jednej žiadosti pre všetky formy podpory vrátane grantov Únie z NPE a financovania zo súkromného sektora. Cieľom takýchto mechanizmov kombinovaného financovania by mala byť optimalizácia procesu podávania žiadostí pre predkladateľov projektov zabezpečením jednotného hodnotiaceho procesu, a to z technického aj finančného hľadiska.

(229)

Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE by mali zvýšiť pružnosť predkladania projektov a zjednodušiť a zefektívniť proces identifikácie a financovania projektov. Mali by tiež zvýšiť mieru zodpovednosti a záväzkov zainteresovaných finančných inštitúcií, a tým znížiť riziká súvisiace s projektmi.

(230)

Mechanizmy kombinovaného financovania v rámci NPE by mali priniesť lepšiu koordináciu, výmenu informácií a spoluprácu medzi členskými štátmi, Komisiou, EIB, národnými podpornými bankami a súkromnými investormi s cieľom vytvoriť a podporiť kvalitný reťazec projektov zameraných na plnenie cieľov politiky NPE.

(231)

Cieľom mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE by malo byť zvýšenie multiplikačného efektu výdavkov Únie pritiahnutím dodatočných zdrojov od súkromných investorov, čím sa zabezpečí maximálna miera účasti súkromných investorov. Okrem toho by mali zabezpečiť, aby podporované akcie získali ekonomickú a finančnú životaschopnosť, a mali by pomáhať pri predchádzaní nedostatočnému investičnému pákovému efektu. Mali by prispievať k dosiahnutiu cieľov Únie, ktoré sa týkajú splnenia cieľov stanovených na parížskej konferencii o zmene klímy (COP 21), vytvárania pracovných miest a cezhraničnej prepojenosti. Je dôležité, aby v prípade, že sa na akcie financovania používa NPE aj EFSI, Dvor audítorov v súlade s článkom 287 ZFEÚ a článkom 24 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 preskúmal správnosť finančného riadenia.

(232)

Vo väčšine prípadov sa očakáva, že granty v sektore dopravy zostanú hlavným prostriedkom podpory politických cieľov Únie. Uplatňovaním mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE by sa preto nemala znížiť dostupnosť takýchto grantov.

(233)

Účasť súkromných spoluinvestorov na dopravných projektoch by sa mohla uľahčiť tým, že sa zmierni finančné riziko. Na tento účel môže byť vhodná záruka za prvotné straty, ktorú poskytuje EIB v rámci spoločných finančných mechanizmov podporovaných z rozpočtu, ako sú napríklad mechanizmy kombinovaného financovania.

(234)

Financovanie z NPE by malo byť založené na podmienkach účasti a kritériách na vyhodnotenie ponúk stanovených vo viacročných a ročných pracovných programoch podľa článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, a to bez ohľadu na formu použitého financovania alebo jeho kombináciu.

(235)

Pri hodnotení nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 by sa mali vziať do úvahy skúsenosti získané pri mechanizmoch kombinovaného financovania.

(236)

Zavedenie mechanizmov kombinovaného financovania v rámci NPE v tomto nariadení by nemalo prejudikovať výsledok rokovaní o viacročnom finančnom rámci po roku 2020.

(237)

So zreteľom na veľmi vysokú mieru vykonávania NPE v odvetví dopravy a s cieľom podporiť realizáciu projektov s najväčšou pridanou hodnotou pre transeurópsku dopravnú sieť týkajúcich sa koridorov základnej siete, cezhraničných projektov, projektov na ostatných úsekoch základnej siete a projektov oprávnených v rámci horizontálnych priorít uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1316/2013, treba výnimočne umožniť dodatočnú flexibilitu pri využívaní viacročného pracovného programu, aby sa umožnilo dosiahnuť výšku finančného krytia až do 95 % finančných rozpočtových prostriedkov uvedených v nariadení (EÚ) č. 1316/2013. Je však dôležité, aby sa v zostávajúcom implementačnom období NPE ďalej podporili priority, na ktoré sa vzťahujú ročné pracovné programy.

(238)

Vzhľadom na odlišný charakter NPE v odvetví telekomunikácií v porovnaní s NPE v odvetví dopravy a NPE v odvetví energetiky, a to nižšiu priemernú výšku grantov a rozdiely v druhu nákladov a druhu projektov, by sa malo zamedziť zbytočnému zaťaženiu prijímateľov a členských štátov zúčastňujúcich sa na súvisiacich opatreniach, a to prostredníctvom nižšieho zaťaženia na splnenie povinnosti osvedčovania a bez oslabenia zásady správneho finančného riadenia.

(239)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 (31) je v súčasnosti možné využiť na podporu akcií v oblasti infraštruktúry digitálnych služieb iba granty a verejné obstarávanie. Aby sa zabezpečila čo najvyššia efektívnosť fungovania infraštruktúr digitálnych služieb, mali by sa na podporu takýchto opatrení sprístupniť aj ďalšie finančné nástroje, ktoré sa v súčasnosti využívajú v rámci NPE, vrátane inovatívnych finančných nástrojov.

(240)

Aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu riadiacich orgánov, ktoré by mohlo brzdiť efektívnu implementáciu FEAD, je vhodné zjednodušiť a uľahčiť postup zmeny nepodstatných prvkov operačných programov.

(241)

Aby sa ďalej zjednodušilo využívanie FEAD, je vhodné stanoviť doplňujúce ustanovenia, pokiaľ ide o oprávnenosť výdavkov, a najmä používanie štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb.

(242)

S cieľom zabrániť nespravodlivému zaobchádzaniu s partnerskými organizáciami by nezrovnalosti, ktoré je možné pripísať len subjektom zodpovedným za nákup pomoci, nemali mať vplyv na oprávnenosť výdavkov partnerských organizácií.

(243)

S cieľom zjednodušiť implementáciu EŠIF a FEAD a zabrániť právnej neistote by sa mali objasniť určité povinnosti členských štátov týkajúce sa riadenia a kontroly.

(244)

Vzhľadom na to, že je potrebné plynulé uplatňovanie relevantných rozpočtových pravidiel v rámci rozpočtového roka, v zásade sa odporúča, aby sa prvá časť tohto nariadenia (nariadenie o rozpočtových pravidlách) začala uplatňovať na začiatku rozpočtového roka. S cieľom zabezpečiť, aby z významného zjednodušenia ustanoveného v tomto nariadení, pokiaľ ide o nariadenie o rozpočtových pravidlách a zmeny pravidiel platných v jednotlivých sektoroch, mali príjemcovia finančných prostriedkov Únie prospech čo najskôr, je však vhodné výnimočne stanoviť, aby sa toto nariadenie uplatňovalo od nadobudnutia jeho účinnosti. S cieľom umožniť dodatočný čas na prispôsobenie sa novým pravidlám by inštitúcie Únie mali naďalej uplatňovali nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 až do konca rozpočtového roka 2018, pokiaľ ide o implementáciu ich príslušných administratívnych rozpočtových prostriedkov.

(245)

Niektoré úpravy týkajúce sa finančných nástrojov, rozpočtových záruk a finančnej pomoci by sa mali uplatňovať len odo dňa začatia uplatňovania viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020, aby sa poskytol dostatočný čas na prispôsobenie uplatniteľných právnych základov a programov novým pravidlám.

(246)

Informácie o ročnom priemernom počte ekvivalentov plného pracovného času a o odhadovanej sume pripísaných príjmov prenesených z predchádzajúcich rokov by sa mali poskytnúť po prvýkrát spolu s návrhom rozpočtu, ktorý sa bude predkladať v roku 2021, aby sa Komisii poskytol dostatočný čas na prispôsobenie sa tejto novej povinnosti,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

PRVÁ ČASŤ

NARIADENIE O ROZPOČTOVÝCH PRAVIDLÁCH

HLAVA I

PREDMET, VYMEDZENIE POJMOV A VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá zostavovania a plnenia všeobecného rozpočtu Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „rozpočet“), ako aj predkladania a auditu ich účtovnej závierky.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:

1.

„žiadateľ“ je fyzická osoba alebo subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktorý predložil žiadosť v rámci postupu udeľovania grantov alebo súťaže o ceny;

2.

„dokument súvisiaci so žiadosťou“ je ponuka, žiadosť o účasť, žiadosť o grant alebo žiadosť v súťaži o ceny;

3.

„postup udeľovania“ je postup verejného obstarávania, postup udeľovania grantov, súťaž o ceny alebo postup výberu expertov alebo osôb alebo subjektov implementujúcich rozpočet podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c);

4.

„základný akt“ je iný právny akt ako odporúčanie alebo stanovisko, ktorý poskytuje právny základ pre akciu a pre implementáciu zodpovedajúcich výdavkov zahrnutých v rozpočte alebo rozpočtovej záruky alebo finančnej pomoci krytej z rozpočtu, a ktorý môže mať niektorú z týchto foriem:.

a)

pri vykonávaní Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“) formu nariadenia, smernice alebo rozhodnutia v zmysle článku 288 ZFEÚ; alebo

b)

pri vykonávaní hlavy V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ)“ jednu z foriem uvedených v článku 28 ods. 1 a článku 31 ods. 2, článku 33, článku 42 ods. 4 a článku 43 ods. 2 Zmluvy o EÚ.

5.

„prijímateľ“ je fyzická osoba alebo subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej, s ktorým sa podpísala dohoda o grante;

6.

„mechanizmus alebo platforma kombinovaného financovania“ je rámec spolupráce zriadený medzi Komisiou a rozvojovými alebo inými verejnými finančnými inštitúciami s cieľom kombinovať nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje a/alebo rozpočtové záruky z rozpočtu a splatné formy podpory z rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od finančných inštitúcií súkromného sektora a investorov súkromného sektora;

7.

„plnenie rozpočtu“ je vykonávanie činností súvisiacich s riadením, monitorovaním, kontrolou a auditom rozpočtových prostriedkov v súlade s metódami ustanovenými v článku 62;

8.

„rozpočtový záväzok“ je operácia, ktorou zodpovedný povoľujúci úradník vyhradzuje rozpočtové prostriedky potrebné na pokrytie následných platieb s cieľom splniť právne záväzky;

9.

„rozpočtová záruka“ je právny záväzok Únie podporiť program opatrení tým, že sa do rozpočtu zahrnie finančný záväzok, ktorého plnenie sa môže vyžadovať, ak by počas vykonávania programu nastala nejaká špecifikovaná udalosť, a ktorý zostáva v platnosti podobu splatnosti záväzkov prijatých v rámci podporovaného programu;

10.

„zákazka na nehnuteľnosti“ je zákazka, ktorá sa vzťahuje na kúpu a výmenu pozemkov, budov alebo iného nehnuteľného majetku, ich dlhodobý nájom, právo ich užívania, ich lízing, prenájom alebo kúpu na splátky s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia. Vzťahuje sa na existujúce budovy aj budovy pred dokončením za predpokladu, že záujemca na ne získal platné stavebné povolenie. Nevzťahuje sa na budovy navrhnuté v súlade so špecifikáciami verejného obstarávateľa, na ktoré sa vzťahujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

11.

„záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o účasť na užšej súťaži, súťažnom konaní s rokovaním, súťažnom dialógu, inovatívnom partnerstve, súťaži návrhov alebo rokovacom konaní alebo bol na účasť na nich vyzvaný;

12.

„centrálna obstarávacia organizácia“ je verejný obstarávateľ, ktorý poskytuje centralizované obstarávacie činnosti a prípadne pomocné obstarávacie činnosti;

13.

„overenie“ je verifikácia konkrétneho aspektu príjmovej alebo výdavkovej operácie;

14.

„koncesná zmluva“ je odplatná zmluva uzavretá písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi v zmysle článkov 174 a 178 s cieľom poveriť hospodársky subjekt uskutočnením stavebných prác alebo poskytnutím a riadením služieb (ďalej len „koncesia“) a kde:

a)

odmenou je buď len právo na využívanie stavieb alebo služieb, alebo toto právo spolu s platbou;

b)

uzavretie koncesnej zmluvy zahŕňa prenesenie prevádzkového rizika, ktoré vzniká pri využívaní predmetných stavieb alebo služieb, na koncesionára, pričom takéto riziko zahŕňa riziko na strane dopytu alebo ponuky alebo obe tieto riziká. Predpokladá sa, že koncesionár preberá prevádzkové riziko, ak za bežných prevádzkových podmienok nie je zaručená návratnosť vynaložených investícií alebo nákladov vzniknutých pri prevádzkovaní predmetných stavieb alebo poskytovaní dotknutých služieb;

15.

„podmienený záväzok“ je potenciálna finančná povinnosť, ktorá by mohla vzniknúť v závislosti od výsledkov budúcej udalosti;

16.

„zákazka“ je verejná zákazka alebo koncesná zmluva;

17.

„dodávateľ“ je hospodársky subjekt, s ktorým bola podpísaná zmluva o verejnej zákazke;

18.

„dohoda o príspevku“ je dohoda uzatvorená s osobami alebo subjektmi, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c) bodov ii) až viii);

19.

„kontrola“ je akékoľvek opatrenie prijaté s cieľom poskytnúť primerané uistenie, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť operácií, spoľahlivosť podávania správ, ochranu majetku a informácií, predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a ich odhaľovanie a nápravu a s nimi súvisiace následné opatrenia, a primerané riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a správnosťou príslušných transakcií, a to pri zohľadnení viacročnej povahy programov, ako aj charakteru príslušných platieb. Kontroly môžu zahŕňať rôzne overenia, ako aj realizáciu akýchkoľvek politík a postupov na dosiahnutie cieľov uvedených v prvej vete;

20.

„protistrana“ je tá zmluvná strana, ktorej sa poskytuje rozpočtová záruka;

21.

„kríza“ znamená:

a)

situáciu okamžitého alebo bezprostredného nebezpečenstva, ktorá hrozí vyústením do ozbrojeného konfliktu alebo destabilizáciou krajiny alebo jej susedstva;

b)

situáciu spôsobenú prírodnými katastrofami, krízy spôsobené človekom, ako sú vojny a iné konflikty, alebo mimoriadne okolnosti s porovnateľnými účinkami súvisiace okrem iného so zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia, obmedzením prístupu k energii a prírodným zdrojom alebo s extrémnou chudobou;

22.

„zrušenie viazanosti“ je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník úplne alebo čiastočne zruší vyčlenenie rozpočtových prostriedkov, ktoré sa predtým vyčlenili prostredníctvom rozpočtového záväzku;

23.

„dynamický nákupný systém“ je plne elektronický postup na vykonávanie bežných nákupov položiek všeobecne dostupných na trhu;

24.

„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, vrátane verejného subjektu, alebo skupina takýchto osôb, ktoré ponúkajú dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb alebo dodanie nehnuteľného majetku;

25.

„kapitálová investícia“ je poskytnutie kapitálu, ktorý sa investuje priamo alebo nepriamo výmenou za úplné alebo čiastočné vlastníctvo spoločnosti, ktorej sa tento kapitál poskytol, pričom kapitálový investor môže prevziať časť kontroly nad riadením spoločnosti a môže sa podieľať na zisku spoločnosti;

26.

„európsky úrad“ je administratívna štruktúra zriadená Komisiou alebo Komisiou a jednou alebo viacerými inými inštitúciami Únie na vykonávanie osobitných prierezových úloh;

27.

„konečné správne rozhodnutie“ je rozhodnutie správneho orgánu s konečným a záväzným účinkom v súlade s platným právom;

28.

„finančné aktívum“ je akékoľvek aktívum, ktoré má formu hotovosti, nástroja vlastného imania subjektu vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve alebo formu zmluvného práva na získanie hotovosti alebo iného finančného aktíva od takéhoto subjektu;

29.

„finančný nástroj“ je opatrenie Únie vo forme finančnej podpory poskytovanej z rozpočtu s cieľom dosiahnuť jeden alebo viaceré špecifické ciele politík Únie, ktorý môže mať podobu kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, úverov alebo záruk alebo iných nástrojov na zdieľanie rizika a ktorý sa v náležitých prípadoch môže kombinovať s inými formami finančnej podpory alebo s finančnými prostriedkami v rámci zdieľaného riadenia alebo s finančnými prostriedkami z Európskeho rozvojového fondu (ERF);

30.

„finančný záväzok“ je zmluvná povinnosť dodať hotovosť alebo iné finančné aktívum inému subjektu;

31.

„rámcová zmluva“ je zmluva o verejnom obstarávaní uzavretá medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorej účelom je stanoviť podmienky upravujúce konkrétne zmluvy na jej základe, ktoré sa uzavrú počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a v náležitých prípadoch aj o predpokladané množstvo;

32.

„globálna rezerva“ je celková suma zdrojov, ktorá sa považuje za potrebnú počas celej životnosti rozpočtovej záruky, vyplývajúca z uplatnenia miery tvorby rezerv uvedenej v článku 211 ods. 1 na sumu rozpočtovej záruky schválenej v základnom akte uvedenom v článku 210 ods. 1 písm. b);

33.

„grant“ je finančný príspevok vo forme donácie. Ak sa takýto príspevok poskytuje v rámci priameho riadenia, riadi sa hlavou VIII;

34.

„záruka“ je písomný záväzok prevziať zodpovednosť za celý dlh alebo povinnosť tretej strany alebo za úspešné plnenie povinností uvedenou treťou stranou, alebo za časť takéhoto dlhu, povinnosti či plnenia v prípade, že dôjde k udalosti, akou je napríklad omeškanie so splácaním úveru, ktorá aktivuje takúto záruku;

35.

„záruka na požiadanie“ je záruka, ktorú musí ručiteľ uhradiť na požiadanie protistrany bez ohľadu na akékoľvek nedostatky vo vymáhateľnosti predmetného záväzku;

36.

„nepeňažný príspevok“ je nefinančný zdroj, ktorý tretie strany bezplatne sprístupnia prijímateľovi;

37.

„právny záväzok“ je úkon, ktorým zodpovedný povoľujúci úradník prijíma alebo stanovuje záväzok, ktorého dôsledkom je následná platba alebo následné platby a uznanie výdavkov hradených z rozpočtu, a ktorý zahŕňa konkrétne dohody a zmluvy uzatvorené na základe dohôd o finančnom rámcovom partnerstve a na základe rámcových zmlúv;

38.

„pákový efekt“ je suma refundovateľného financovania poskytnutého oprávneným konečným príjemcom finančných prostriedkov vydelená sumou príspevku Únie;

39.

„riziko likvidity“ je riziko, že finančné aktívum držané v spoločnom rezervnom fonde sa nemusí predať počas určitej doby bez toho, aby pritom nevznikla významná strata;

40.

„úver“ je dohoda, na základe ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú sumu v dohodnutej výške a na dohodnutú dobu, a podľa ktorej je dlžník povinný splatiť uvedenú sumu v dohodnutej dobe;

41.

„grant s nízkou hodnotou“ je grant vo výške najviac 60 000 EUR;

42.

„organizácia členského štátu“ je subjekt zriadený v členskom štáte ako verejnoprávny subjekt alebo súkromnoprávny subjekt poverený vykonávaním verejnej služby, pričom tento členský štát mu poskytne primerané finančné záruky;

43.

„spôsob plnenia“ je ktorýkoľvek zo spôsobov plnenia rozpočtu uvedených v článku 62, to znamená priame riadenie, nepriame riadenie a zdieľané riadenie;

44.

„akcia, na ktorej sa podieľa viacero darcov“ je akákoľvek akcia, pri ktorej sa finančné prostriedky Únie spájajú s finančnými prostriedkami aspoň jedného ďalšieho darcu;

45.

„multiplikačný efekt“ je investícia oprávnených konečných príjemcov finančných prostriedkov vydelená sumou príspevku Únie;

46.

„výstup“ znamená ciele dosiahnuté opatrením, určené v súlade s pravidlami platnými v danom odvetví;

47.

„účastník“ je záujemca alebo uchádzač v prípade postupu verejného obstarávania, žiadateľ v prípade postupu udeľovania grantov, expert v prípade postupu výberu expertov, žiadateľ v prípade súťaže o ceny alebo osoba či subjekt, ktorí sa zúčastňujú na postupe implementácie finančných prostriedkov Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c);

48.

„cena“ je finančný príspevok udeľovaný ako odmena v súťaži. Ak sa takýto príspevok poskytuje v rámci priameho riadenia, riadi sa hlavou IX;

49.

„verejné obstarávanie“ je nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb prostredníctvom zákazky a nadobudnutie alebo nájom pôdy, budov alebo iného nehnuteľného majetku, a to jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktoré títo verejní obstarávatelia vybrali;

50.

„súťažný podklad“ je akýkoľvek dokument, ktorý verejný obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky postupu verejného obstarávania vrátane:

a)

opatrení na účely zverejňovania uvedených v článku 163;

b)

výzvu na predkladanie ponúk;

c)

špecifikácií ponuky vrátane technických špecifikácií a príslušných kritérií, alebo opisných dokumentov v prípade súťažného dialógu;

d)

návrhu zmluvy;

51.

„verejná zákazka“ je odplatná zmluva uzavretá písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi v zmysle článkov 174 a 178 s cieľom získať oproti úhrade ceny úplne alebo čiastočne zaplatenej z rozpočtu dodanie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, pričom takáto zmluva zahŕňa:

a)

zákazky na nehnuteľnosti;

b)

zákazky na dodanie tovaru;

c)

zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

d)

zákazky na poskytnutie služieb.

52.

„kvázi-kapitálová investícia“ je druh financovania, ktoré stojí medzi kapitálovým a dlhovým financovaním, pričom vykazuje vyššie riziko ako nadriadený dlh a nižšie riziko ako základný kapitál a ktoré môže byť štruktúrované ako dlh, zvyčajne nezabezpečený a podriadený a v niektorých prípadoch konvertibilný na akcie alebo na prioritné akcie;

53.

„príjemca finančných prostriedkov“ je prijímateľ, dodávateľ, platený externý expert, alebo osoba či subjekt, ktorí prijímajú cenu alebo finančné prostriedky v rámci finančného nástroja alebo implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c);

54.

„zmluva o repo transakcii“ je predaj cenných papierov za hotovosť s dohodou o ich spätnom odkúpení k určenému budúcemu dátumu alebo na požiadanie;

55.

„rozpočtové prostriedky na výskum a technologický vývoj“ sú rozpočtové prostriedky zahrnutý buď do jednej z rozpočtových hláv týkajúcich sa oblastí politiky súvisiacich s „nepriamym výskumom“ alebo „priamym výskumom“, alebo do niektorej kapitoly týkajúcej sa výskumných činností v inej hlave;

56.

„výsledok“ znamená účinky vykonania určitého opatrenia určeného v súlade s pravidlami platnými v danom odvetví;

57.

„nástroj na zdieľanie rizika“ je finančný nástroj, ktorý umožňuje rozdelenie definovaného rizika medzi dva alebo viaceré subjekty, v náležitých prípadoch výmenou za dohodnutú odmenu;

58.

„zákazka na poskytnutie služieb“ je zákazka vzťahujúca sa na všetky služby v oblasti intelektuálnej činnosti a inej než intelektuálnej činnosti, s výnimkou tých, ktoré sú predmetom zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác a zákazky na nehnuteľnosti;

59.

„správne finančné riadenie“ je plnenie rozpočtu v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti;

60.

„služobný poriadok“ je Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie stanovené v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68;

61.

„subdodávateľ“ je hospodársky subjekt, ktorý na vykonanie časti zákazky navrhol záujemca, uchádzač alebo dodávateľ, alebo ktorý na vykonanie časti úloh spolufinancovaných z grantu navrhol príjemca grantu;

62.

„členské poplatky“ sú sumy platené subjektom, ktorých je Únia členom, v súlade s rozpočtovými rozhodnutiami a platobnými podmienkami stanovenými príslušnými subjektmi;

63.

„zákazka na dodanie tovaru“ je zákazka, ktorá sa vzťahuje na kúpu, lízing, nájom tovaru alebo kúpu tovaru na splátky s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia, a ktorá môže ako vedľajší predmet zahŕňať aj montáž a inštaláciu;

64.

„technická pomoc“ znamená bez toho, aby boli dotknuté pravidlá platné v jednotlivých odvetviach, činnosti zamerané na podporu a budovanie kapacít, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska vykonávania programu alebo akcie, a to najmä činnosti v oblasti prípravy, riadenia, monitorovania, hodnotenia, auditu a kontroly;

65.

„uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

66.

„Únia“ je Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu alebo Európska únia aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, podľa kontextu;

67.

„inštitúcia Únie“ je Európsky parlament, Európska rada, Rada, Komisia, Súdny dvor Európskej únie, Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, európsky ombudsman, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov alebo Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“); Európska centrálna banka sa nepovažuje za inštitúciu Únie;

68.

„predajca“ je hospodársky subjekt registrovaný na zozname predajcov, ktorí sa vyzvú na predloženie žiadostí o účasť na verejnom obstarávaní alebo na predloženie ponuky;

69.

„dobrovoľník“ je osoba pracujúca na nepovinnom základe pre určitú organizáciu bez toho, aby jej bolo zaplatené;

70.

„stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebno-inžinierskych prác ako celok, ktorý sám osebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu;

71.

„zákazka na uskutočnenie stavebných prác“ je zákazka, ktorá sa vzťahuje na:

a)

uskutočnenie stavebných prác alebo na uskutočnenie stavebných prác a vypracovanie projektovej dokumentácie;

b)

uskutočnenie stavebných prác alebo na uskutočnenie stavebných prác a vypracovanie projektovej dokumentácie súvisiacich s jednou z činností uvedených v prílohe II k smernici 2014/24/EÚ, alebo

c)

uskutočnenie stavby ľubovoľnými prostriedkami podľa požiadaviek stanovených verejným obstarávateľom, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh alebo projekt stavby.

Článok 3

Súlad sekundárnych právnych predpisov s týmto nariadením

1.   Ustanovenia týkajúce sa plnenia rozpočtu na strane príjmov a na strane výdavkov a uvedené v základnom akte musia byť v súlade s rozpočtovými zásadami stanovenými v hlave II.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, sa v každom návrhu alebo v každej zmene návrhu, ktoré sú predložené legislatívnemu orgánu a obsahujú výnimky z iných ustanovení tohto nariadenia, než sú ustanovenia stanovené v hlave II, alebo z delegovaných aktov prijatých v súlade s týmto nariadením, jasne uvedú takéto výnimky a v odôvodneniach a dôvodovej správe ku takýmto návrhom alebo zmenám sa uvedú konkrétne dôvody, na základe ktorých sú takéto výnimky opodstatnené.

Článok 4

Obdobia, dátumy a lehoty

Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, na lehoty stanovené v tomto nariadení sa uplatňuje nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (32).

Článok 5

Ochrana osobných údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté nariadenia (ES) č. 45/2001 a (EÚ) 2016/679.

HLAVA II

ROZPOČET A ROZPOČTOVÉ ZÁSADY

Článok 6

Dodržiavanie rozpočtových zásad

Rozpočet sa zostavuje a plní v súlade so zásadami jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, správneho finančného riadenia a transparentnosti, ako sú stanovené v tomto nariadení.

KAPITOLA 1

Zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

Článok 7

Rozsah pôsobnosti rozpočtu

1.   Pre každý rozpočtový rok sa v rozpočte plánujú a schvaľujú všetky príjmy a výdavky, ktoré sa považujú za potrebné pre Úniu. Rozpočet zahŕňa:

a)

príjmy a výdavky Únie vrátane administratívnych výdavkov, ktoré vyplývajú z vykonávania ustanovení Zmluvy o EÚ týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“), a operačných výdavkov vyplývajúcich z vykonávania týchto ustanovení v prípadoch, keď sa hradia z rozpočtu;

b)

príjmy a výdavky Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

2.   Rozpočet obsahuje diferencované rozpočtové prostriedky, ktoré pozostávajú z viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov, a nediferencované rozpočtové prostriedky.

Rozpočtové prostriedky schválené na daný rozpočtový rok zahŕňajú:

a)

rozpočtové prostriedky stanovené v rozpočte vrátane opravných rozpočtov;

b)

prenesené rozpočtové prostriedky z predchádzajúcich rozpočtových rokov;

c)

rozpočtové prostriedky opätovne sprístupnené v súlade s článkom 15;

d)

rozpočtové prostriedky plynúce z platieb v rámci predbežného financovania, ktoré boli vrátené v súlade s článkom 12 ods. 4 písm. b);

e)

rozpočtové prostriedky získané z príjmov pripísaných v priebehu rozpočtového roka alebo prenesené z predchádzajúcich rozpočtových rokov.

3.   Viazané rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady vyplývajúce z právnych záväzkov prijatých v priebehu rozpočtového roka, s výhradou článku 114 ods. 2

4.   Platobnými rozpočtovými prostriedkami sa uhrádzajú platby vykonávané pri plnení právnych záväzkov prijatých v rozpočtovom roku alebo v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.

5.   Odseky 2 a 3 tohto článku nebránia globálnemu viazaniu rozpočtových prostriedkov alebo rozdeleniu rozpočtových záväzkov na ročné čiastkové platby v súlade s článkom 112 ods. 1 prvým pododsekom písm. b) a článkom 112 ods. 2

Článok 8

Osobitné pravidlá pre zásady jednotnosti a presnosti rozpočtu

1.   Každý príjem a výdavok sa zahrnie do niektorého rozpočtového riadku.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté povolené výdavky vyplývajúce z podmienených záväzkov ustanovených v článku 210 ods. 2, žiadny výdavok nemôže byť viazaný ani povolený, ak presahuje výšku schválených rozpočtových prostriedkov.

3.   Rozpočtové prostriedky možno do rozpočtu zahrnúť, len ak sú určené na výdavky, ktoré sa považujú za nevyhnutné.

4.   Ak sa v príslušných dohodách o príspevku alebo dohodách o financovaní nestanovuje inak, Únii nepatria úroky vzniknuté z platieb v rámci predbežného financovania uskutočnených z rozpočtu.

KAPITOLA 2

Zásada ročnej platnosti

Článok 9

Vymedzenie pojmov

Rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu sa schvaľujú na rozpočtový rok, ktorý trvá od 1. januára do 31. decembra.

Článok 10

Rozpočtové účtovníctvo týkajúce sa príjmov a rozpočtových prostriedkov

1.   Príjmy za rozpočtový rok sa účtujú do toho rozpočtového roka na základe súm vybraných v jeho priebehu. Vlastné zdroje za mesiac január nasledujúceho rozpočtového roka sa však môžu sprístupniť vopred podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

2.   Zápisy, ktoré sa týkajú vlastných zdrojov založených na dani z pridanej hodnoty (DPH) a na hrubom národnom dôchodku, sa môžu upravovať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

3.   Záväzky sa účtujú za rozpočtový rok na základe právnych záväzkov prijatých do 31. decembra toho roka, globálne rozpočtové záväzky uvedené v článku 112 ods. 4 sa účtujú za rozpočtový rok na základe rozpočtových záväzkov prijatých do 31. decembra toho roka.

4.   Platby sa účtujú do rozpočtového roka na základe platieb, ktoré vykonal účtovník do 31. decembra toho roka.

5.   Odchylne od ustanovení odsekov 3 a 4:

a)

výdavky Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“) sa účtujú do rozpočtového roka na základe platieb, ktoré Komisia vráti členským štátom do 31. decembra toho roka, za predpokladu, že účtovníkovi bol platobný príkaz doručený do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka;

b)

výdavky implementované v rámci zdieľaného riadenia sa s výnimkou EPZF účtujú do rozpočtového roka na základe refundácií, ktoré zašle Komisia členským štátom do 31. decembra toho roka vrátane výdavkov, ktoré sa zaúčtujú do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka, ako sa ustanovuje v článkoch 30 a 31.

Článok 11

Viazanie rozpočtových prostriedkov

1.   Rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu sa po prijatí rozpočtu s konečnou platnosťou môžu viazať s účinnosťou od 1. januára.

2.   K 15. októbru rozpočtového roka sa môžu viazať vopred na ťarchu rozpočtových prostriedkov stanovených na nasledujúci rozpočtový rok tieto výdavky:

a)

bežné administratívne výdavky za predpokladu, že takéto výdavky boli schválené v poslednom riadne prijatom rozpočte, a len do maximálnej výšky rovnajúcej sa jednej štvrtine celkových príslušných rozpočtových prostriedkov na bežný rozpočtový rok, o ktorých rozhodli Európsky parlament a Rada:

b)

bežné výdavky na riadenie v prípade EPZF za predpokladu, že tieto výdavky vychádzajú z existujúceho základného právneho aktu, a len do maximálnej výšky rovnajúcej sa trom štvrtinám celkových príslušných rozpočtových prostriedkov na bežný rozpočtový rok, o ktorých rozhodli Európsky parlament a Rada:

Článok 12

Zrušenie a prenos rozpočtových prostriedkov

1.   Rozpočtové prostriedky, ktoré sa nepoužili do konca rozpočtového roka, na ktorý boli zahrnuté do rozpočtu, sa zrušia, ak nie sú prenesené v súlade s odsekmi 2 až 8.

2.   Na základe rozhodnutia prijatého podľa odseku 3 možno preniesť, avšak len do nasledujúceho rozpočtového roka, tieto rozpočtové prostriedky:

a)

viazané rozpočtové prostriedky a nediferencované rozpočtové prostriedky, v prípade ktorých bola do 31. decembra rozpočtového roka dokončená väčšina prípravných etáp postupu viazania. Takéto rozpočtové prostriedky sa môžu viazať až do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka, s výnimkou nediferencovaných rozpočtových prostriedkov súvisiacich so stavebnými projektmi, ktoré sa môžu viazať až do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka;

b)

rozpočtové prostriedky, ktoré sú potrebné, ak legislatívny orgán prijal základný akt v poslednom štvrťroku rozpočtového roka a Komisia nemohla do 31. decembra toho roka zaviazať rozpočtové prostriedky vyhradené na tento účel. Takéto rozpočtové prostriedky sa môžu viazať až do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka;

c)

platobné rozpočtové prostriedky potrebné na pokrytie existujúcich záväzkov alebo záväzkov spojených s prenesenými viazanými rozpočtovými prostriedkami, ak sú platobné rozpočtové prostriedky poskytnuté v príslušných rozpočtových riadkoch na nasledujúci rozpočtový rok nedostatočné;

d)

neviazané rozpočtové prostriedky na akcie uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (33).

Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. c), príslušná inštitúcia Únie najprv použije rozpočtové prostriedky schválené na bežný rozpočtový rok a až po ich vyčerpaní začne používať prenesené rozpočtové prostriedky.

Prenosy neviazaných rozpočtových prostriedkov uvedených v prvom pododseku písm. d) tohto odseku nesmú v rámci limitu 2 % pôvodných rozpočtových prostriedkov schválených Európskym parlamentom a Radou presiahnuť výšku úpravy priamych platieb vykonanú podľa článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 počas predchádzajúceho rozpočtového roka. Prenesené rozpočtové prostriedky sa vrátia do rozpočtových riadkov, ktoré sa týkajú akcií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

3.   Dotknutá inštitúcia Únie prijme svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o prenosy uvedené v odseku 2, do 15. februára nasledujúceho rozpočtového roka. Do 15. marca uvedeného roka informuje Európsky parlament a Radu o rozhodnutí o prenose, ktoré prijala. Pre každý rozpočtový riadok takisto uvedie, ako sa pri každom prenose uplatnili kritériá uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. a), b) a c).

4.   Rozpočtové prostriedky sa prenesú automaticky v prípade:

a)

viazaných rozpočtových prostriedkov pre rezervu na núdzovú pomoc a pre Fond solidarity Európskej únie. Takéto rozpočtové prostriedky sa môžu preniesť len do nasledujúceho rozpočtového roka a môžu byť viazané až do 31. decembra toho roka;

b)

rozpočtových prostriedkov zodpovedajúcich vnútorným pripísaným príjmom. Takéto rozpočtové prostriedky sa môžu preniesť len do nasledujúceho rozpočtového roka a môžu sa viazať až do 31. decembra toho roka, s výnimkou vnútorných pripísaných príjmov z prenájmu a predaja budov a pozemkov, ktoré možno prenášať, až kým nie sú úplne použité. Viazané rozpočtové prostriedky uvedené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (34), ktoré sú k dispozícii k 31. decembru a ktoré plynú z vrátených platieb v rámci predbežného financovania sa môžu prenášať až do ukončenia programu a v prípade potreby sa môžu použiť, ak už nie sú k dispozícii žiadne iné viazané rozpočtové prostriedky;

c)

rozpočtových prostriedkov zodpovedajúcich vonkajším pripísaným príjmom. Takéto rozpočtové prostriedky sa plne použijú do ukončenia realizácie všetkých operácií súvisiacich s programom alebo akciou, na ktoré sú vyčlenené, alebo sa môžu preniesť a použiť v rámci následného programu či akcie. Toto sa nevzťahuje na príjmy uvedené v článku 21 ods. 2 písm. g) bode iii), v prípade ktorých sa rozpočtové prostriedky, ktoré neboli viazané v priebehu piatich rokov, zrušia;

d)

platobných rozpočtových prostriedkov týkajúcich sa EPZF, ktoré vyplývajú z pozastavení podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

5.   S vonkajšími pripísanými príjmami, ktoré sú uvedené v odseku 4 písm. c) tohto článku a pochádzajú z účasti štátov Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“) na určitých programoch Únie v súlade s článkom 21 ods. 2 písm. e), sa nakladá v súlade s protokolom č. 32 k Dohode o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“);

6.   Okrem informácií stanovených v odseku 3 predloží dotknutá inštitúcia Únie Európskemu parlamentu a Rade informácie o rozpočtových prostriedkoch, ktoré boli prenesené automaticky, vrátane príslušných súm a ustanovenia tohto článku, podľa ktorého boli rozpočtové prostriedky prenesené.

7.   Nediferencované rozpočtové prostriedky právne viazané na konci rozpočtového roka sa vyplatia do konca nasledujúceho rozpočtového roka.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, sa nesmú prenášať rozpočtové prostriedky zahrnuté do rezervy a rozpočtové prostriedky na výdavky na zamestnancov. Na účely tohto článku zahŕňajú výdavky na zamestnancov platy a príspevky pre členov a zamestnancov inštitúcií Únie, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok.

Článok 13

Podrobné ustanovenia o zrušení a prenose rozpočtových prostriedkov

1.   Viazané rozpočtové prostriedky a nediferencované rozpočtové prostriedky uvedené v článku 12 ods. 2 prvom pododseku písm. a) sa môžu prenášať iba v prípade, že viazanie nebolo možné uskutočniť pred 31. decembrom rozpočtového roka, a to z dôvodov, ktoré nemožno pripísať povoľujúcemu úradníkovi, a že prípravné etapy tohto postupu pokročili už natoľko, že možno oprávnene predpokladať, že toto viazanie sa uskutoční do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka, alebo v prípade stavebných projektov do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka.

2.   K prípravným etapám uvedeným v článku 12 ods. 2 prvom pododseku písm. a), ktoré sa dokončia do 31. decembra rozpočtového roka, aby bolo možné preniesť prostriedky do nasledujúceho rozpočtového roka, patrí najmä:

a)

v prípade individuálnych rozpočtových záväzkov v zmysle článku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. a) ukončenie výberu potenciálnych dodávateľov, prijímateľov, víťazov súťaže o ceny alebo poverených osôb;

b)

v prípade globálnych rozpočtových záväzkov v zmysle článku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. b) prijatie rozhodnutia o financovaní alebo ukončenie konzultácií s príslušnými útvarmi v rámci každej inštitúcie Únie o prijatí tohto rozpočtového rozhodnutia.

3.   Rozpočtové prostriedky prenesené v súlade s článkom 12 ods. 2 prvým pododsekom písm. a), ktorých viazanie sa neuskutočnilo do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka alebo v prípade súm súvisiacich so stavebnými projektmi do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka, sa automaticky zrušia.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu o zrušených rozpočtových prostriedkoch v súlade s prvým pododsekom, a to do jedného mesiaca od ich zrušenia.

Článok 14

Zrušenie viazanosti

1.   V prípade, že sa viazanosť rozpočtových prostriedkov zruší v ktoromkoľvek rozpočtovom roku nasledujúcom po rozpočtovom roku, v ktorom boli rozpočtové záväzky prijaté, v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonania akcií, na ktoré boli účelovo viazané, rozpočtové prostriedky zodpovedajúce takémuto zrušeniu viazanosti sa zrušia, pokiaľ nie je stanovené inak v nariadeniach (EÚ) č 1303/2013 a (EÚ) č. 514/2014 a bez toho, aby bol dotknutý článok 15 tohto nariadenia.

2.   Viazanosť rozpočtových prostriedkov uvedených v nariadeniach (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 514/2014 sa automaticky zruší v súlade s uvedenými nariadeniami.

3.   Tento článok sa neuplatňuje na vonkajšie pripísané príjmy uvedené v článku 21 ods. 2

Článok 15

Opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov zodpovedajúcich zrušeniu viazanosti

1.   Rozpočtové prostriedky zodpovedajúce zrušeniu viazanosti, ktoré sa uvádzajú v nariadeniach (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 223/2014 a (EÚ) č. 514/2014, sa môžu opäť sprístupniť v prípade zjavnej chyby, ktorú možno pripísať výlučne Komisii.

Na uvedený účel Komisia preskúma prípady zrušenia viazanosti, ku ktorým došlo v priebehu predchádzajúceho rozpočtového roka, a do 15. februára bežného rozpočtového roka rozhodne na základe požiadaviek, či je potrebné opätovne sprístupniť príslušné rozpočtové prostriedky.

2.   Okrem prípadu uvedeného v odseku 1 tohto článku, rozpočtové prostriedky zodpovedajúce zrušeniu viazanosti sa opäť sprístupnia v prípade:

a)

zrušenia viazanosti v rámci programu na základe opatrení týkajúcich sa uplatňovania výkonnostnej rezervy zriadenej článkom 20 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

zrušenia viazanosti v rámci programu venovaného osobitnému finančnému nástroju v prospech malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) po ukončení účasti členského štátu na danom finančnom nástroji, ako je uvedené v článku 39 ods. 2 siedmom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

3.   Viazané rozpočtové prostriedky zodpovedajúce sume zrušení viazanosti uskutočnených v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonania príslušných výskumných projektov sa môžu v rámci rozpočtového postupu takisto opäť sprístupniť v prospech výskumného programu, do ktorého projekty patria, alebo v prospech jeho nástupcu.

Článok 16

Pravidlá uplatniteľné v prípade neskorého prijatia rozpočtu

1.   Ak na začiatku rozpočtového roka nie je rozpočet prijatý s konečnou platnosťou, použije sa postup stanovený v článku 315 prvom odseku ZFEÚ (režim predbežných dvanástin). Záväzky je možné prijímať a platby je možné vykonávať v rámci limitov stanovených v odseku 2 tohto článku.

2.   Záväzky je možné prijímať podľa kapitol do maximálnej výšky rovnajúcej sa jednej štvrtine celkových rozpočtových prostriedkov schválených v príslušnej kapitole rozpočtu na predchádzajúci rozpočtový rok, zvýšenej o jednu dvanástinu za každý mesiac, ktorý uplynul.

Limit rozpočtových prostriedkov stanovený v návrhu rozpočtu nemožno prekročiť.

Platby je možné vykonávať mesačne podľa kapitol do maximálnej výšky rovnajúcej sa jednej dvanástine rozpočtových prostriedkov schválených v príslušnej kapitole rozpočtu na predchádzajúci rozpočtový rok. Táto suma však nesmie presiahnuť jednu dvanástinu rozpočtových prostriedkov stanovených v danej kapitole návrhu rozpočtu.

3.   Rozpočtovými prostriedkami schválenými v príslušnej kapitole rozpočtu na predchádzajúci rozpočtový rok, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2, sa rozumejú rozpočtové prostriedky, o ktorých sa hlasovalo v súvislosti s rozpočtom, vrátane opravných rozpočtov, a ktoré sú po úprave o presuny uskutočnené počas toho rozpočtového roka.

4.   Ak si to vyžaduje kontinuita činnosti Únie a potreby riadenia, Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou môže na návrh Komisie schváliť výdavky presahujúce jednu predbežnú dvanástinu, ale nepresahujúce súčet štyroch predbežných dvanástin, okrem riadne odôvodnených prípadov, tak na záväzky, ako aj na platby, a to nad rámec predbežných dvanástin sprístupnených automaticky v súlade s odsekmi 1 a 2. Rada bezodkladne postúpi svoje rozhodnutie o schválení Európskemu parlamentu.

Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku nadobúda účinnosť po uplynutí 30 dní od jeho prijatia, ak Európsky parlament neprijme jedno z týchto opatrení:

a)

uznášajúc sa väčšinou všetkých svojich poslancov rozhodne pred uplynutím 30 dní o znížení týchto výdavkov, pričom v tom prípade Komisia predloží nový návrh;

b)

informuje Radu a Komisiu o tom, že nechce znížiť tieto výdavky, pričom v tom prípade rozhodnutie nadobudne účinnosť pred uplynutím lehoty 30 dní.

Dodatočné dvanástiny sa schvaľujú ako celok a nie sú deliteľné.

5.   Ak v prípade niektorej kapitoly schválené štyri predbežné dvanástiny pridelené podľa odseku 4 nepostačujú na pokrytie výdavkov potrebných na to, aby sa zabránilo prerušeniu kontinuity činnosti Únie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje príslušná kapitola, je výnimočne možné schváliť prekročenie výšky rozpočtových prostriedkov zahrnutých do príslušnej kapitoly rozpočtu na predchádzajúci rozpočtový rok. Európsky parlament a Rada konajú v súlade s postupmi stanovenými v odseku 4. Celková disponibilná suma rozpočtových prostriedkov v rozpočte predchádzajúceho rozpočtového roka alebo v navrhovanej verzii návrhu rozpočtu sa však za žiadnych okolností nesmie prekročiť.

KAPITOLA 3

Zásada vyrovnanosti

Článok 17

Vymedzenie a rozsah pôsobnosti

1.   Príjmy a platobné rozpočtové prostriedky musia byť v rovnováhe.

2.   Únia a subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71 si nesmú v rámci rozpočtu brať úvery.

Článok 18

Zostatok z rozpočtového roka

1.   Zostatok z každého rozpočtového roka sa zahrnie do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem v prípade prebytku alebo ako platobné rozpočtové prostriedky v prípade schodku.

2.   Odhady príjmov alebo platobných rozpočtových prostriedkov uvedených v odseku 1 tohto článku sa zahrnú do rozpočtu v priebehu rozpočtového postupu a do opravného listu, ktorý sa predkladá podľa článku 42 tohto nariadenia. Odhady sa vypracovávajú v súlade s článkom 1 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 (35).

3.   Po predložení predbežnej účtovnej závierky za každý rozpočtový rok sa akýkoľvek nesúlad medzi touto účtovnou závierkou a odhadmi zahrnie do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok prostredníctvom opravného rozpočtu, ktorého výlučným cieľom je upraviť tento nesúlad. V takom prípade Komisia predloží návrh opravného rozpočtu súčasne Európskemu parlamentu a Rade do 15 dní po predložení predbežnej účtovnej závierky.

KAPITOLA 4

Zásada zúčtovacej jednotky

Článok 19

Používanie eura

1.   Viacročný finančný rámec a rozpočet sa zostavujú a plnia v eurách a účtovné závierky sa predkladajú v eurách. Na účely peňažného toku uvedené v článku 77 sú však účtovník, v prípade zálohových účtov správcovia záloh a pre potreby administratívneho riadenia Komisie a ESVČ zodpovedný povoľujúci úradník oprávnení vykonávať operácie v iných menách.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach alebo v osobitných zmluvách, dohodách o grante, dohodách o príspevku alebo dohodách o financovaní, zodpovedný povoľujúci úradník vykonáva prepočet na základe denného výmenného kurzu eura uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C, v deň, keď povoľujúci útvar vystavil platobný príkaz alebo príkaz na vymáhanie.

Ak nie je uverejnený žiadny takýto denný výmenný kurz, zodpovedný povoľujúci úradník použije ten, ktorý je uvedený v odseku 3.

3.   Na účely účtovníctva uvedeného v článkoch 82, 83 a 84 sa prepočet medzi eurom a inou menou vykonáva na základe mesačného účtovného kurzu eura. Uvedený účtovný výmenný kurz stanovený účtovníkom Komisie pomocou akýchkoľvek zdrojov informácií považovaných za spoľahlivé, a to na základe výmenného kurzu v predposledný pracovný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, pre ktorý sa kurz stanovuje.

4.   Menové prepočty sa musia vykonávať tak, aby nemali výrazný vplyv na úroveň spolufinancovania Únie alebo nepriaznivý vplyv na rozpočet. Vo vhodných prípadoch sa prepočet medzi eurom a inými menami môže vykonať s použitím priemeru denného výmenného kurzu v príslušnom období.

KAPITOLA 5

Zásada všeobecnosti

Článok 20

Rozsah pôsobnosti

Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, celkové príjmy pokrývajú celkové platobné rozpočtové prostriedky. Bez toho, aby bol dotknutý článok 27, sa všetky príjmy a výdavky zahrnú do rozpočtu v plnej výške bez akýchkoľvek vzájomných úprav.

Článok 21

Pripísané príjmy

1.   Na financovanie špecifických výdavkov sa používajú vonkajšie pripísané príjmy a vnútorné pripísané príjmy.

2.   Vonkajšie pripísané príjmy tvoria:

a)

osobitné dodatočné finančné príspevky od členských štátov na tieto typy akcií a programov:

i)

určité doplnkové programy v oblasti výskumu a technického rozvoja;

ii)

určité akcie a programy vonkajšej pomoci financované Úniou a spravované Komisiou;

b)

rozpočtové prostriedky týkajúce sa príjmov vytváraných Výskumným fondom pre uhlie a oceľ, ktorý bol založený Protokolom č. 37 o finančných následkoch uplynutia platnosti Zmluvy o založení ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ;

c)

úroky z vkladov a pokuty stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 (36);

d)

príjmy účelovo viazané na špecifický účel, akými sú príspevky od nadácií, subvencie, dary a odkazy v závetoch, vrátane účelovo viazaných príjmov špecifických pre každú inštitúciu Únie;

e)

finančné príspevky na činnosti Únie od tretích krajín alebo od iných subjektov, ako sú subjekty zriadené podľa ZFEÚ alebo Zmluvy o Euratome;

f)

vnútorné pripísané príjmy uvedené v odseku 3 v rozsahu, v ktorom dopĺňajú vonkajšie pripísané príjmy uvedené v tomto odseku;

g)

príjmy z činností súťažného charakteru vykonávaných Spoločným výskumným centrom (ďalej len „JRC“), ktoré pozostávajú z:

i)

postupov udeľovania grantov a postupov verejného obstarávania, na ktorých sa JRC zúčastňuje;

ii)

činností, ktoré JRC vykonáva v mene tretích strán;

iii)

činností vykonávaných v rámci administratívnej dohody s inými inštitúciami Únie alebo inými útvarmi Komisie v súlade s článkom 59 na účely poskytovania vedecko-technických služieb.

3.   Vnútorné pripísané príjmy tvoria:

a)

príjmy od tretích strán za dodanie tovaru, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác na ich žiadosť;

b)

príjmy plynúce z vrátenia nesprávne vyplatených súm v súlade s článkom 101;

c)

výnosy z dodania tovaru, poskytnutia služieb a uskutočnenia stavebných prác v prospech iných útvarov v rámci inštitúcie Únie, alebo ostatných inštitúcií či orgánov Únie vrátane náhrad vrátených inými inštitúciami alebo orgánmi Únie za diéty na služobné cesty zaplatené v ich mene;

d)

prijaté platby poistného;

e)

príjmy z prenájmu a z predaja budov a pozemkov;

f)

finančné prostriedky vrátené do finančných nástrojov alebo rozpočtových záruk podľa článku 209 ods. 3 druhého pododseku;

g)

príjmy plynúce z následného vrátenia daní podľa článku 27 ods. 3 prvého pododseku písm. b).

4.   Pripísané príjmy sa prenesú a prevedú v súlade s článkom 12 ods. 4 písm. b) a c) a s článkom 32.

5.   V základnom akte môžu byť príjmy, ktoré sú v ňom stanovené, pripísané k špecifickým výdavkovým položkám. Ak nie je v základnom akte stanovené inak, takéto príjmy sa považujú za vnútorné pripísané príjmy.

6.   Rozpočet obsahuje riadky pre zaznamenanie vonkajších pripísaných príjmov a vnútorných pripísaných príjmov a vždy, keď je to možné, sa v ňom uvedie príslušná suma.

Článok 22

Štruktúra zaznamenávania pripísaných príjmov a sprístupnenie zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 prvý pododsek písm. c) tohto článku a článok 24, štruktúru zaznamenávania pripísaných príjmov v rozpočte tvorí:

a)

vo výkaze príjmov oddielu každej inštitúcie Únie rozpočtový riadok, v ktorom sa zaznamenávajú príjmy;

b)

vo výkaze výdavkov, poznámky,– vrátane všeobecných poznámok –, v ktorých sa uvádza, do ktorých rozpočtových riadkov možno zaznamenať rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom, ktoré sú k dispozícii.

V prípade uvedenom v prvom pododseku písm. a) sa uvádza symbolický záznam „pro memoria“ a odhadované príjmy sa pre informáciu uvádzajú v poznámkach.

2.   Rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísanému príjmu sa sprístupnia automaticky, a to ako viazané rozpočtové prostriedky, aj ako platobné rozpočtové prostriedky, len čo príslušná inštitúcia Únie takýto príjem získa, a to s výnimkou ktoréhokoľvek z týchto prípadov:

a)

v prípade uvedenom v článku 21 ods. 2 písm. a), ak ide o finančné príspevky členských štátov a ak je dohoda o príspevku vyjadrená v eurách, viazané rozpočtové prostriedky možno sprístupniť až po tom, ako členský štát podpíše dohodu o príspevku;

b)

v prípadoch uvedených v článku 21 ods. 2 písm. b) a v článku 21 ods. 2 písm. g) bodoch i) a iii) sa viazané rozpočtové prostriedky sprístupnia hneď po vykonaní odhadu pohľadávky;

c)

v prípade uvedenom v článku 21 ods. 2 písm. c) vedie zaznamenanie týchto súm do výkazu príjmov k vytvoreniu viazaných rozpočtových prostriedkov a platobných rozpočtových prostriedkov vo výkaze výdavkov.

Rozpočtové prostriedky uvedené v prvom pododseku písm. c) tohto odseku sa implementujú v súlade s článkom 20.

3.   Odhady pohľadávok uvedené v článku 21 ods. 2 písm. b) a g) sa zasielajú účtovníkovi na registráciu.

Článok 23

Príspevky členských štátov na výskumné programy

1.   Príspevky členských štátov na financovanie určitých doplnkových výskumných programov uvedené v článku 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 609/2014 sa uhrádzajú takto:

a)

sedem dvanástin sumy zahrnutej do rozpočtu sa uhradí do 31. januára bežného rozpočtového roka;

b)

zostávajúcich päť dvanástin sa uhradí do 15. júla bežného rozpočtového roka.

2.   Ak rozpočet nebol s konečnou platnosťou prijatý pred začiatkom rozpočtového roka, východiskom pre príspevky uvedené v odseku 1 je suma, ktorá bola zahrnutá do rozpočtu na predchádzajúci rozpočtový rok.

3.   Všetky príspevky alebo dodatočné platby, ktoré majú členské štáty zaplatiť do rozpočtu, sa pripíšu na účet alebo účty Komisie do tridsiatich kalendárnych dní od výzvy na úhradu finančných príspevkov.

4.   Vykonané platby sa pripíšu na účet uvedený v nariadení (EÚ, Euratom) č. 609/2014, pričom podliehajú podmienkam ustanoveným v uvedenom nariadení.

Článok 24

Pripísané príjmy pochádzajúce z účasti štátov EZVO na určitých programoch Únie

1.   Príjmy pochádzajúce z účasti štátov EZVO na určitých programoch Únie sa do rozpočtu zaznamenávajú takto:

a)

vo výkaze príjmov je vytvorený rozpočtový riadok so symbolickým záznamom „pro memoria“, kde sa zaznamenáva celková výška príspevku každého štátu EZVO na rozpočtový rok;

b)

vo výkaze výdavkov sa v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozpočtu, uvádzajú všetky rozpočtové riadky, ktoré sa týkajú činností Únie, na ktorých sa zúčastňujú štáty EZVO, a zahrnú sa informácie o odhadovanej sume účasti každého štátu EZVO.

2.   Podľa článku 82 Dohody o EHP sumy zodpovedajúce ročnej účasti štátov EZVO, ktoré Komisii potvrdil Spoločný výbor Európskeho hospodárskeho priestoru v súlade s článkom 1 ods. 5 protokolu č. 32, ktorý tvorí prílohu k Dohode o EHP, vedú k tomu, že sa na začiatku rozpočtového roka v plnej výške vytvoria zodpovedajúce viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky.

3.   Použitie príjmu plynúceho z finančných príspevkov štátov EZVO sa osobitne monitoruje.

Článok 25

Donácie

1.   Inštitúcie Únie môžu prijať akékoľvek donácie venované Únii, ako sú príspevky od nadácií, subvencie, dary a odkazy v závetoch.

2.   Prijatie donácie s hodnotou 50 000 EUR alebo viac, ktorá zahŕňa finančný poplatok vrátane následných nákladov prekračujúci 10 % hodnoty poskytnutej donácie, podlieha schváleniu Európskym parlamentom a Radou. Európsky parlament a Rada v tejto záležitosti konajú do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o takéto schválenie od dotknutých inštitúcií Únie. Ak nebola v tejto lehote vznesená žiadna námietka, dotknuté inštitúcie Únie prijmú konečné rozhodnutie týkajúce sa prijatia donácie. Dotknuté inštitúcie Únie vysvetlia vo svojej žiadosti Európskemu parlamentu a Rade finančné poplatky spojené s prijímaním donácií venovaných Únii.

Článok 26

Podnikové sponzorstvo

1.   „Podnikové sponzorstvo“ je dohoda, ktorou právnická osoba nepeňažným spôsobom podporuje podujatie alebo činnosť na propagačné účely alebo na účely sociálnej zodpovednosti podnikov.

2.   Inštitúcie a orgány Únie môžu na základe osobitných vnútorných pravidiel, ktoré sa uverejnia na ich príslušných webových sídlach, výnimočne prijať podnikové sponzorstvo za predpokladu, že:

a)

sa náležite zohľadní zásada nediskriminácie, proporcionality, rovnosti zaobchádzania a transparentnosti na všetkých úrovniach postupu prijímania podnikového sponzorstva;

b)

prispievajú k pozitívnemu obrazu Únie a priamo súvisia s hlavným cieľom podujatia alebo činnosti;

c)

nevytvárajú konflikt záujmov a ani sa netýkajú výlučne spoločenských podujatí;

d)

podujatie ani činnosť sa nefinancuje výlučne prostredníctvom podnikového sponzorstva;

e)

služby poskytnuté ako protihodnota podnikového sponzorstva sa obmedzujú na verejné zviditeľnenie obchodnej značky alebo názvu sponzora;

f)

sponzor sa v čase postupu sponzorstva nenachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 136 ods. 1 a článku 141 ods. 1 a ani nie je registrovaný ako vylúčený v databáze uvedenej v článku 142 ods. 1

3.   Ak hodnota podnikového sponzorstva presahuje 5 000 EUR, sponzor musí byť vedený vo verejnom registri, ktorý zahŕňa informácie o type podujatia a činnosti, ktoré sú sponzorované.

Článok 27

Pravidlá pre odpočty a úpravy výmenného kurzu

1.   Od žiadostí o platbu, ktoré sa následne predložia na úhradu čistej sumy, sa môžu odpočítať:

a)

sankcie uložené zmluvným stranám verejných zákaziek alebo prijímateľom;

b)

zľavy, náhrady a rabaty z jednotlivých faktúr a výkazov výdavkov;

c)

úroky získané z platieb v rámci predbežného financovania;

d)

úpravy v súvislosti s neoprávnene vyplatenými sumami.

Úpravy uvedené v prvom pododseku písm. d) možno vykonať prostredníctvom priameho odpočítania z novej priebežnej platby alebo platby zostatku rovnakému príjemcovi platby v rámci kapitoly, článku a rozpočtového roka, v súvislosti s ktorými sa uskutočnila nadmerná platba.

Na odpočítané položky uvedené v prvom pododseku písm. c) a d) sa vzťahujú pravidlá účtovania Únie.

2.   Náklady na výrobky dodávané Únii alebo služby, ktoré sa jej poskytujú, ktorých súčasťou sú dane vracané členskými štátmi na základe Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa hradia z rozpočtu v sume bez dane.

3.   Náklady na výrobky dodávané Únii alebo služby, ktoré sa jej poskytujú, ktorých súčasťou sú dane vracané tretími krajinami na základe príslušných dohôd, sa môžu hradiť z rozpočtu v ktorejkoľvek z týchto súm:

a)

suma bez dane;

b)

suma zahŕňajúca daň.

V prípade uvedenom v prvom pododseku písm. b) sa následne vrátená daň považuje za vnútorný pripísaný príjem.

4.   Úpravy možno robiť vzhľadom na rozdiely vo výmenných kurzoch, ku ktorým dochádza pri plnení rozpočtu. Konečný zisk alebo strata sa zahrnie do zostatku za rozpočtový rok.

KAPITOLA 6

Zásada špecifikácie

Článok 28

Všeobecné ustanovenia

1.   Rozpočtové prostriedky sa účelovo viažu na špecifické účely podľa hláv a kapitol. Kapitoly sa ďalej delia na články a položky.

2.   Komisia a ostatné inštitúcie Únie môžu presúvať rozpočtové prostriedky v rámci rozpočtu s výhradou splnenia osobitných podmienok stanovených v článkoch 29 až 32.

Rozpočtové prostriedky sa môžu presúvať iba do rozpočtových riadkov, pre ktoré sú v rozpočte schválené rozpočtové prostriedky alebo v ktorých je uvedený symbolický záznam „pro memoria“.

Limity uvedené v článkoch 29, 30 a 31 sa vypočítavajú v čase podania žiadosti o presun, a to na základe rozpočtových prostriedkov stanovených v rozpočte vrátane opravných rozpočtov.

Suma, ktorá sa má zohľadniť na účely výpočtu limitov uvedených v článkoch 29, 30 a 31, je sumou presunov, ktoré sa majú vykonať v rozpočtovom riadku, z ktorého sa presuny uskutočňujú, po úprave o už presunuté rozpočtové prostriedky. Nezohľadňuje sa suma zodpovedajúca presunom, ktoré Komisia alebo akákoľvek iná dotknutá inštitúcia Únie vykoná autonómne bez rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady.

K návrhom na presuny a k všetkým informáciám pre Európsky parlament a Radu, ktoré sa týkajú presunov uskutočňovaných podľa článkov 29, 30 a 31, musia byť priložené príslušné a podrobné doklady, v ktorých sa uvádzajú najnovšie dostupné informácie o implementácii rozpočtových prostriedkov a odhady požiadaviek do konca rozpočtového roka, a to tak pre rozpočtové riadky, do ktorých sa majú rozpočtové prostriedky presunúť, ako aj pre rozpočtové riadky, z ktorých sa tieto prostriedky majú presunúť.

Článok 29

Presuny, ktoré uskutočňujú iné inštitúcie Únie než Komisia

1.   Každá inštitúcia Únie okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu presúvať rozpočtové prostriedky:

a)

z jednej rozpočtovej hlavy do druhej do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok uvedených v rozpočtovom riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje;

b)

z jednej kapitoly do druhej bez obmedzenia.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku informuje inštitúcia Únie tri týždne pred uskutočnením presunu podľa odseku 1 o tomto svojom zámere Európsky parlament a Radu. Ak v uvedenej lehote Európsky parlament alebo Rada uvedie náležite opodstatnené námietky, použije sa postup stanovený v článku 31.

3.   Každá inštitúcia Únie okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade presuny z jednej rozpočtovej hlavy do druhej, ktoré prekračujú limit uvedený v odseku 1 písm. a) tohto článku. Uvedené presuny podliehajú postupu stanovenému v článku 31.

4.   Každá inštitúcia Únie okrem Komisie môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu uskutočňovať presuny v rámci článkov bez toho, aby o tom vopred informovala Európsky parlament a Radu.

Článok 30

Presuny uskutočňované Komisiou

1.   Komisia môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu autonómne:

a)

presúvať rozpočtové prostriedky v rámci každej kapitoly;

b)

pokiaľ ide o výdavky na zamestnancov a administratívu, ktoré sú spoločné pre viacero hláv, presúvať rozpočtové prostriedky z jednej rozpočtovej hlavy do druhej až do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok uvedených v rozpočtovom riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje, a až do maximálnej výšky 30 % rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok uvedených v rozpočtovom riadku, do ktorého sa presun uskutočňuje;

c)

pokiaľ ide o operačné výdavky, presúvať rozpočtové prostriedky medzi kapitolami v rámci tej istej hlavy až do maximálnej výšky 10 % rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok uvedených v rozpočtovom riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje;

d)

pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky na výskum a technologický vývoj implementované JRC, v rámci rozpočtovej hlavy, ktorá sa týka oblasti politiky „Priamy výskum“, presúvať rozpočtové prostriedky medzi kapitolami až do maximálnej výšky 15 % rozpočtových prostriedkov uvedených v rozpočtovom riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje;

e)

pokiaľ ide o výskum a technologický vývoj, presúvať operačné rozpočtové prostriedky z jednej hlavy do druhej za predpokladu, že tieto rozpočtové prostriedky sa použijú na rovnaký účel;

f)

pokiaľ ide o operačné výdavky fondov implementovaných v rámci zdieľaného riadenia s výnimkou EPZF, presúvať rozpočtové prostriedky z jednej hlavy do druhej za predpokladu, že príslušné rozpočtové prostriedky sú určené na ten istý cieľ v zmysle nariadenia, ktorým sa zriaďuje dotknutý fond, alebo predstavujú výdavky na technickú pomoc;

g)

presúvať rozpočtové prostriedky z rozpočtovej položky danej rozpočtovej záruky do rozpočtovej položky inej rozpočtovej záruky vo výnimočných prípadoch, ak zdroje vyčlenené v rámci spoločného rezervného fondu tejto inej rozpočtovej záruky nie sú dostatočné na uhradenie záruky, a s výhradou následného obnovenia prevedenej sumy v súlade s postupom stanoveným v článku 212 ods. 4

Výdavky uvedené v prvom pododseku písm. b) tohto odseku zahŕňajú v prípade všetkých oblastí politiky položky uvedené v článku 47 ods. 4

Ak Komisia presúva rozpočtové prostriedky EPZF podľa prvého pododseku po 31. decembri, prijme rozhodnutie do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka. Komisia o tom informuje Európsky parlament a Radu do dvoch týždňov od svojho rozhodnutia o týchto presunoch.

Tri týždne pred uskutočnením presunov podľa prvého pododseku písm. b) tohto odseku informuje Komisia o tomto svojom zámere Európsky parlament a Radu. Ak v uvedenej lehote Európsky parlament alebo Rada uvedie náležite opodstatnené námietky, použije sa postup stanovený v článku 31.

Odchylne od štvrtého pododseku môže Komisia počas posledných dvoch mesiacov rozpočtového roka autonómne presunúť rozpočtové prostriedky, ktoré súvisia s výdavkami na zamestnancov, externých zamestnancov a ostatných zamestnancov, z jednej hlavy do druhej v rámci celkového limitu vo výške 5 % rozpočtových prostriedkov pre daný rok. Komisia o tom informuje Európsky parlament a Radu do dvoch týždňov od svojho rozhodnutia o týchto presunoch.

2.   Komisia môže v rámci vlastného rozpočtového oddielu a pod podmienkou, že o tom bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu, rozhodnúť o týchto presunoch rozpočtových prostriedkoch z jednej rozpočtovej hlavy do druhej:

a)

presun rozpočtových prostriedkov z hlavy „rezervy“ uvedenej v článku 49 tohto nariadenia, kde je jedinou podmienkou na uvoľnenie prostriedkov z rezervy prijatie základného aktu podľa článku 294 ZFEÚ;

b)

v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch, ako sú medzinárodné humanitárne katastrofy a krízy vzniknuté po 1. decembri rozpočtového roka, presun nepoužitých rozpočtových prostriedkov na tento rok, ktoré sú stále k dispozícii v rámci hláv, ktoré patria do okruhu viacročného finančného rámca určenému vonkajšej činnosti Únie, do hláv týkajúcich sa pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci.

Článok 31

Návrhy na presun predkladané Európskemu parlamentu a Rade inštitúciami Únie

1.   Každá inštitúcia Únie predkladá svoje návrhy na presun súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Návrhy na presuny platobných rozpočtových prostriedkov do fondov implementovaných v rámci zdieľaného riadenia s výnimkou EPZF môže Komisia predkladať Európskemu parlamentu a Rade do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka. Presun platobných rozpočtových prostriedkov možno vykonať z ktorejkoľvek rozpočtovej položky. V takýchto prípadoch sa šesťtýždňová lehota uvedená v odseku 4 skráti na tri týždne.

Ak Európsky parlament a Rada presun neschvália alebo ho schvália len čiastočne, zodpovedajúca časť výdavkov uvedených v článku 10 ods. 5 písm. b) sa uhradí z platobných rozpočtových prostriedkov nasledujúceho rozpočtového roka.

3.   Európsky parlament a Rada prijímajú rozhodnutia o presunoch rozpočtových prostriedkov v súlade s odsekmi 4 až 8.

4.   S výnimkou naliehavých prípadov Európsky parlament a Rada uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou prerokujú každý návrh na presun v lehote šiestich týždňov od jeho doručenia obom inštitúciám. Za naliehavých okolností Európsky parlament a Rada prerokujú záležitosť do troch týždňov od doručenia návrhu.

5.   Ak má Komisia v úmysle presunúť rozpočtové prostriedkov EPZF v súlade s týmto článkom, predloží návrhy na presun Európskemu parlamentu a Rade do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka. V takýchto prípadoch sa šesťtýždňová lehota uvedená v odseku 4 skráti na tri týždne.

6.   Návrh na presun je schválený alebo sa považuje za schválený, ak v uvedenej lehote šiestich týždňov nastane niektorá z týchto situácií:

a)

Európsky parlament a Rada návrh schvália;

b)

návrh schváli buď Európsky parlament alebo Rada a druhá inštitúcia sa zdrží konania;

c)

ani Európsky parlament ani Rada neprijme rozhodnutie o zmene alebo zamietnutí návrhu na presun.

7.   Ak Európsky parlament alebo Rada nepožiadajú o iný postup, šesťtýždňová lehota uvedená v odseku 4 sa skráti na tri týždne v týchto prípadoch:

a)

presun predstavuje menej ako 10 % rozpočtových prostriedkov v rozpočtovom riadku, z ktorého sa presun uskutočňuje, a nepresahuje 5 000 000 EUR;

b)

presun sa týka iba platobných rozpočtových prostriedkov a celková suma presunu nepresahuje 100 000 000 EUR.

8.   Ak Európsky parlament alebo Rada sumu presunu zmení, zatiaľ čo druhá inštitúcia ju schváli alebo sa zdrží konania, alebo ak Európsky parlament aj Rada sumu presunu zmenia, za schválenú sa považuje nižšia z týchto dvoch súm, za predpokladu, že príslušná inštitúcia Únie svoj návrh na presun nestiahla.

Článok 32

Presuny, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia

1.   Rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom sa môžu presúvať iba vtedy, keď sa tieto príjmy použijú na ten účel, na ktorý sú pripísané.

2.   Rozhodnutia o presunoch, ktorými sa umožňuje použitie rezervy na núdzovú pomoc, prijíma Európsky parlament a Rada na návrh Komisie.

Na účely tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 31 ods. 3 a 4. Ak Európsky parlament a Rada neschvália návrh Komisie a nedokážu dospieť k spoločnému stanovisku o použití rezervy na núdzovú pomoc, zdržia sa konania v súvislosti s uvedeným návrhom.

K návrhom na presuny z rezervy na núdzovú pomoc sa priložia príslušné a podrobné doklady, v ktorých sú uvedené:

a)

najaktuálnejšie disponibilné informácie týkajúce sa implementácie rozpočtových prostriedkov a odhad požiadaviek až do konca rozpočtového roka v prípade rozpočtového riadku, do ktorého sa má presun uskutočniť;

b)

analýza možností prerozdelenia rozpočtových prostriedkov.

KAPITOLA 7

Zásada správneho finančného riadenia a výkonnosť

Článok 33

Výkonnosť a zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

1.   Rozpočtové prostriedky sa používajú v súlade so zásadou správneho finančného riadenia, a teda sa musia implementovať pri dodržaní týchto zásad:

a)

zásady hospodárnosti, ktorá vyžaduje, aby zdroje, ktoré používa dotknutá inštitúcia Únie na výkon svojich činností, boli dané k dispozícii v správnom čase, v primeranej kvantite a kvalite a za najlepšiu cenu;

b)

zásady efektívnosti, ktorá sa týka najlepšieho vzájomného pomeru medzi použitými zdrojmi, vykonanými činnosťami a dosiahnutými výsledkami;

c)

zásady účinnosti, ktorá sa týka miery, v akej boli stanovené ciele dosiahnuté prostredníctvom vykonaných činností.

2.   V súlade so zásadou správneho finančného riadenia je použitie rozpočtových prostriedkov zamerané na výkonnosť a na uvedený účel:

a)

ciele programov a činností sa stanovia ex ante;

b)

pokrok pri dosahovaní cieľov sa monitoruje pomocou ukazovateľov výkonnosti;

c)

pokrok pri dosahovaní cieľov a problémy, ktoré s ich dosahovaním súvisia, sa oznamujú Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 41 ods. 3 prvým pododsekom písm. h) a článkom 247 ods. 1 písm. e).

3.   Podľa potreby sa vymedzia konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné ciele, ktoré sú viazané na čas a ktoré sa uvádzajú v odsekoch 1 a 2, ako aj relevantné, akceptované, dôveryhodné, jednoduché a robustné ukazovatele.

Článok 34

Hodnotenia

1.   Programy a činnosti spojené so značnými výdavkami podliehajú ex ante hodnoteniu a retrospektívnym hodnoteniam, pričom každé takéto hodnotenie je úmerné stanoveným cieľom a výdavkom.

2.   Ex ante hodnotenia súvisiace s prípravou programov a činností sú založené na dôkazoch o výkonnosti súvisiacich programov alebo činností a identifikujú a analyzujú problémy, ktoré je potrebné riešiť, pridanú hodnotu zapojenia Únie, ciele, očakávané účinky rôznych možností a mechanizmy monitorovania a hodnotenia.

V prípade významných programov alebo činností, v súvislosti s ktorými sa očakáva, že budú mať zásadné hospodárske, environmentálne alebo sociálne dôsledky, môže mať ex ante hodnotenie podobu posúdenia vplyvu, ktoré popri požiadavkách stanovených v prvom pododseku analyzuje rôzne alternatívy týkajúce sa metód implementácie.

3.   Retrospektívnymi hodnoteniami sa posudzuje výkonnosť programu alebo činnosti vrátane takých aspektov, ako sú účinnosť, efektívnosť, súlad, relevantnosť a pridaná hodnota EÚ. Retrospektívne hodnotenia sa zakladajú na informáciách získaných na základe monitorovacích opatrení a ukazovateľov stanovených pre dotknutú akciu. Vykonávajú sa aspoň raz počas obdobia každého viacročného finančného rámca a pokiaľ možno v dostatočnom predstihu tak, aby ich zistenia mohli byť zohľadnené pri ex ante hodnoteniach alebo pri posúdeniach vplyvu, ktoré slúžia na podporu prípravy súvisiacich programov a činností.

Článok 35

Povinný finančný výkaz

1.   Ku každému návrhu alebo iniciatíve, ktoré legislatívnemu orgánu predloží Komisia, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) alebo členský štát a ktoré môžu mať vplyv na rozpočet vrátane zmien počtu pracovných miest, sa pripojí finančný výkaz, v ktorom sa uvedú odhady v podobe platobných a viazaných rozpočtových prostriedkov, a pripojí sa aj posúdenie jednotlivých dostupných alternatív financovania a ex ante hodnotenie alebo posúdenie vplyvu stanovené v článku 34.

Ku každej zmene návrhu alebo iniciatívy predloženým legislatívnemu orgánu, ktorá môže mať značný vplyv na rozpočet, vrátane zmien počtu pracovných miest, sa pripojí finančný výkaz vypracovaný inštitúciou Únie, ktorá danú zmenu navrhuje.

Finančný výkaz obsahuje finančné a hospodárske údaje potrebné na to, aby legislatívny orgán mohol posúdiť potrebu akcie Únie. Finančný výkaz poskytuje príslušné informácie o súlade a možnej súčinnosti s inými činnosťami Únie.

V prípade viacročných operácií obsahuje tento finančný výkaz predbežný súpis ročných požiadaviek z hľadiska viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov a pracovných miest, vrátane pracovných miest pre externých zamestnancov, ako aj hodnotenie ich finančného vplyvu zo strednodobého a podľa možností aj dlhodobého hľadiska.

2.   Komisia počas rozpočtového postupu poskytuje informácie, ktoré sú vzhľadom na pokrok v rokovaniach o návrhu alebo iniciatíve, ktoré sa predložili legislatívnemu orgánu, potrebné na účely porovnania medzi zmenami v požadovaných rozpočtových prostriedkoch a pôvodnými prognózami vo finančnom výkaze.

3.   Na účely zníženia rizika podvodov, nezrovnalostí a nesplnenia cieľov poskytuje finančný výkaz informácie o zavedenom systéme vnútornej kontroly, odhad nákladov a prínosov kontrol, ktoré z takéhoto systému vyplývajú, a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby, ako aj informácie o existujúcich a plánovaných opatrení na predchádzanie podvodom a ochranu pred nimi.

V takomto posúdení sa zohľadní pravdepodobný rozsah a druh chýb, ako aj osobitné podmienky príslušnej oblasti politiky a platné pravidlá, ktoré sa na ňu vzťahujú.

4.   Pri predkladaní revidovaných alebo nových návrhov výdavkov Komisia vypracuje odhad nákladov a prínosov systémov kontroly, ako aj očakávané úrovne rizika chyby podľa odseku 3.

Článok 36

Vnútorná kontrola plnenia rozpočtu

1.   Podľa zásady správneho finančného riadenia sa rozpočet plní v súlade so zásadou účinnej a efektívnej vnútornej kontroly, ktorá zodpovedá jednotlivým spôsobom plnenia, a v súlade s relevantnými pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

2.   Na účely plnenia rozpočtu sa vnútorná kontrola uplatňuje na všetkých stupňoch riadenia, ktorý má poskytovať primerané uistenie, že sa dosiahnu tieto ciele:

a)

účinnosť, efektívnosť a hospodárnosť operácií;

b)

spoľahlivosť výkazníctva;

c)

ochrana majetku a informácií;

d)

predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, náprava a následné opatrenia, ktoré s nimi súvisia;

e)

primerané riadenie rizík súvisiacich so zákonnosťou a správnosťou príslušných transakcií pri zohľadnení viacročnej povahy programov, ako aj charakteru príslušných platieb.

3.   Účinná vnútorná kontrola je založená na najlepších medzinárodných postupoch a zahŕňa predovšetkým tieto prvky:

a)

oddelenie úloh;

b)

adekvátnu stratégiu riadenia rizika a kontroly, ktorá zahŕňa kontrolu na úrovni príjemcov finančných prostriedkov;

c)

predchádzanie konfliktu záujmov;

d)

primerané audítorské záznamy a integritu údajov v systémoch údajov;

e)

postupy na monitorovanie účinnosti a efektívnosti;

f)

postupy uskutočnenia následných krokov v súvislosti so zistenými nedostatkami a odchýlkami vo vnútornej kontrole;

g)

pravidelné posúdenie riadneho fungovania systému vnútornej kontroly.

4.   Efektívna vnútorná kontrola je založená na týchto prvkoch:

a)

uplatňovanie vhodnej stratégie riadenia rizika a kontroly koordinovanej medzi príslušnými subjektmi, ktoré sú súčasťou kontrolného reťazca;

b)

poskytnutie prístupu k výsledkom uskutočnených kontrol všetkým príslušným subjektom v kontrolnom reťazci;

c)

ak je to vhodné, využitie vyhlásení riadiaceho subjektu predložených implementačnými partnermi a nezávislých audítorských stanovísk za predpokladu, že kvalita práce, na ktorú sa tieto vyhlásenia a stanoviská vzťahujú, je primeraná a prijateľná a že práca bola vykonaná v súlade s dohodnutými normami;

d)

včasné uplatnenie nápravných opatrení vrátane prípadných odradzujúcich sankcií;

e)

jasné a jednoznačné právne predpisy, z ktorých vychádzajú dotknuté politiky, vrátane základných aktov týkajúcich sa prvkov vnútornej kontroly;

f)

odstránenie viacnásobných kontrol;

g)

zlepšenie pomeru nákladov k prínosom v súvislosti s kontrolami.

5.   Ak je počas vykonávania programu úroveň chybovosti neustále vysoká, Komisia zistí nedostatky kontrolných systémov, vykoná analýzu nákladov a prínosov možných nápravných opatrení a prijme alebo navrhne vhodné opatrenia, ako je zjednodušenie platných ustanovení, zlepšenie systémov kontroly a prepracovanie programu alebo dodávateľských systémov.

KAPITOLA 8

Zásada transparentnosti

Článok 37

Uverejňovanie účtovnej závierky a rozpočtov

1.   Rozpočet sa zostavuje a plní a účtovná závierka sa predkladá v súlade so zásadou transparentnosti.

2.   Na podnet predsedu Európskeho parlamentu sa rozpočet a každý opravný rozpočet, ktoré boli prijaté s konečnou platnosťou, uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Rozpočty sa uverejnia do troch mesiacov odo dňa, keď sa vyhlásia za prijaté s konečnou platnosťou.

Čo najskôr, najneskôr však štyri týždne po prijatí rozpočtu s konečnou platnosťou sa podrobné údaje z konečnej podoby rozpočtu uverejnia na podnet Komisie vo všetkých jazykoch na webovom sídle inštitúcií Únie, a to ešte pred ich oficiálnym uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie.

Konsolidovaná ročná účtovná závierka sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie a na webovom sídle inštitúcií Únie.

Článok 38

Uverejnenie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a iných informácií

1.   Komisia sprístupní vhodným spôsobom a včas informácie o príjemcoch finančných prostriedkov poskytovaných z rozpočtu, ak implementuje rozpočet v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a).

Prvý pododsek tohto odseku sa vzťahuje aj na ostatné inštitúcie Únie, keď plnia rozpočet podľa článku 59 ods. 1

2.   S výhradou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4 sa s náležitým zreteľom na dodržiavanie požiadaviek na zachovávanie dôvernosti a na bezpečnosť, najmä ochrany osobných údajov, uverejnia tieto informácie:

a)

meno príjemcu finančných prostriedkov;

b)

lokalita príjemcu finančných prostriedkov, konkrétne:

i)

adresa príjemcu finančných prostriedkov, ak je príjemcom právnická osoba;

ii)

región na úrovni NUTS 2, ak je príjemcom finančných prostriedkov fyzická osoba;

c)

právne viazaná suma;

d)

povaha a účel opatrenia.

Informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa uverejňujú len v prípade cien, grantov a zákaziek udelených na základe súťaže, postupu udeľovania grantov alebo na základe postupu verejného obstarávania a len v prípade expertov vybraných podľa článku 237 ods. 2

3.   Informácie uvedené v odseku 2 prvom pododseku sa neuverejňujú v prípade:

a)

podpôr na vzdelávanie vyplácaných fyzickým osobám a inej priamej podpory vyplácanej najodkázanejším fyzickým osobám uvedeným v článku 191 ods. 4 písm. b);

b)

zákaziek s veľmi nízkou hodnotou udeľovaných expertom vybraným podľa článku 237 ods. 2, ako aj zákaziek s veľmi nízkou hodnotou, ktorá je nižšia ako suma uvedená v bode 14.4 prílohy I;

c)

finančnej podpory poskytnutej prostredníctvom finančných nástrojov, ak je nižšia ako 500 000 EUR;

d)

ak by sa zverejnením informácií mohli ohroziť práva a slobody dotknutých osôb alebo subjektov zaručené Chartou základných práv Európskej únie alebo v prípade, že by tým mohli byť poškodené obchodné záujmy príjemcov finančných prostriedkov.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. c) sa sprístupnené informácie obmedzia na štatistické údaje agregované v súlade s príslušnými kritériami, ako sú geografická poloha, hospodárska typológia príjemcov finančných prostriedkov, druh poskytnutej podpory a oblasť politiky Únie, v rámci ktorej bola táto podpora poskytnutá.

Pokiaľ ide o fyzické osoby, zverejnenie informácií uvedených v odseku 2 prvom pododseku je založené na relevantných kritériách, ako je frekvencia alebo druh opatrenia a príslušné sumy.

4.   Osoby alebo subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c) uverejnia informácie o príjemcoch finančných prostriedkov v súlade so svojimi pravidlami a postupmi, pokiaľ sa takéto pravidlá a postupy považujú za rovnocenné na základe posúdenia vykonaného Komisiou podľa článku 154 ods. 4 prvého pododseku písm. e) a za predpokladu, že akékoľvek uverejnenie osobných údajov podlieha bezpečnostným opatreniam, ktoré sú rovnocenné bezpečnostným opatreniam uvedeným v tomto článku.

Subjekty určené podľa článku 63 ods. 3 uverejnia informácie v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach. Uvedené pravidlá platné v jednotlivých odvetviach sa môžu v súlade s príslušným právnym základom odchýliť od odsekov 2 a 3 tohto článku, a to najmä v prípade uverejnenia osobných údajov, ak je to opodstatnené na základe kritérií uvedených v odseku 3 treťom pododseku tohto článku a s ohľadom na osobitosti dotknutého sektora.

5.   Informácie uvedené v odseku 1 sa uverejňujú na webových sídlach inštitúcií Únie najneskôr do 30. júna roka nasledujúceho po rozpočtovom roku, v ktorom boli finančné prostriedky právne viazané.

Webové sídla inštitúcií Únie musia obsahovať odkaz na adresu webového sídla, na ktorom možno nájsť informácie uvedené v odseku 1, ak nie sú tieto informácie uverejnené priamo na príslušnom webovom sídle inštitúcií Únie.

Komisia sprístupní vhodným spôsobom a včas informácie o jednotnom webovom sídle, vrátane odkazu na jeho adresu, na ktorom možno nájsť informácie týkajúce sa osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v odseku 4.

6.   Ak sa osobné údaje uverejnili, tieto informácie sa odstránia dva roky po skončení rozpočtového roka, v ktorom boli finančné prostriedky právne viazané. Rovnaký postup sa uplatňuje aj v prípade osobných údajov týkajúcich sa právnických osôb, ktorých oficiálny názov označuje jednu alebo viaceré fyzické osoby.

HLAVA III

ZOSTAVOVANIE A ŠTRUKTÚRA ROZPOČTU

KAPITOLA 1

Zostavovanie rozpočtu

Článok 39

Odhady príjmov a výdavkov

1.   Každá inštitúcia Únie okrem Komisie vypracuje odhad svojich príjmov a výdavkov, ktorý každý rok do 1. júla zašle Komisii a súčasne na vedomie Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Vysoký predstaviteľ uskutoční konzultácie s členmi Komisie, ktorí sú zodpovední za rozvojovú a susedskú politiku, medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a reakciu na krízy, týkajúce sa ich príslušných zodpovedností.

3.   Komisia vypracuje svoje vlastné odhady, ktoré zašle Európskemu parlamentu a Rade hneď po ich prijatí. Pri vypracovávaní svojich odhadov Komisia využije informácie uvedené v článku 40.

Článok 40

Odhadovaný rozpočet subjektov Únie uvedených v článku 70

Každý rok do 31. januára každý subjekt Únie uvedený v článku 70 zašle v súlade s aktom, na základe ktorého bol zriadený, Komisii, Európskemu parlamentu a Rade svoj návrh jednotného programového dokumentu obsahujúci jeho ročné a viacročné programovanie vrátane zodpovedajúceho plánovania ľudských a finančných zdrojov.

Článok 41

Návrh rozpočtu

1.   Komisia predloží návrh rozpočtu Európskemu parlamentu a Rade do 1. septembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa má príslušný rozpočet plniť. Na informačné účely zašle uvedený návrh národným parlamentom.

Návrh rozpočtu obsahuje súhrnný všeobecný výkaz príjmov a výdavkov Únie a konsolidáciu odhadov uvedených v článku 39. Môže tiež obsahovať odhady odlišné od odhadov vypracovaných inštitúciami Únie.

Pokiaľ ide o štruktúru a prezentáciu, návrh rozpočtu sa riadi článkami 47 až 52.

Každému oddielu návrhu rozpočtu predchádza úvod vypracovaný príslušnou inštitúciou Únie.

Komisia vypracuje všeobecný úvod k návrhu rozpočtu. Všeobecný úvod obsahuje finančné tabuľky, v ktorých sú uvedené hlavné údaje podľa hláv, a odôvodnenia zmien v rozpočtových prostriedkoch, ku ktorým došlo v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom, rozdelené podľa kategórií výdavkov viacročného finančného rámca.

2.   S cieľom poskytnúť presnejšie a spoľahlivejšie prognózy vplyvu platných právnych predpisov a prerokovávaných legislatívnych návrhov na rozpočet, Komisia pripojí k návrhu rozpočtu indikatívny finančný plán na nasledujúce roky, ktorý je štruktúrovaný podľa kategórií výdavkov, oblastí politiky a rozpočtových riadkov. Úplný finančný plán pokrýva kategórie výdavkov, na ktoré sa vzťahuje bod 30 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (37). Súhrnné údaje sa poskytujú za kategórie výdavkov, na ktoré sa nevzťahuje bod 30 uvedenej Medziinštitucionálnej dohody.

Indikatívny finančný plán sa aktualizuje po prijatí rozpočtu s cieľom zahrnúť doň výsledky rozpočtového postupu a akékoľvek ďalšie relevantné rozhodnutia.

3.   Komisia pripojí k návrhu rozpočtu:

a)

komparatívnu tabuľku zahŕňajúcu návrh rozpočtu ostatných inštitúcií Únie a pôvodné odhady ostatných inštitúcií Únie zaslané Komisii, a ak je to uplatniteľné, uvádzajúcu dôvody, prečo návrh rozpočtu obsahuje odhady, ktoré sa líšia od odhadov vypracovaných inými inštitúciami Únie;

b)

každý pracovný dokument, ktorý považuje za užitočný v súvislosti s plánmi pracovných miest inštitúcií Únie a ktorý obsahuje posledný schválený plán pracovných miest, pričom zahŕňa:

i)

údaje o všetkých zamestnancoch Únie podľa druhu pracovnej zmluvy;

ii)

vyhlásenie o politike v oblasti pracovných miest, externých zamestnancov a vyváženom zastúpení mužov a žien;

iii)

údaje o počte skutočne obsadených pracovných miest k poslednému dňu roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa návrh rozpočtu predkladá, a ročný priemerný počet skutočne obsadených ekvivalentov plného pracovného času za ten istý predchádzajúci rok s uvedením ich rozdelenia podľa platových tried, pohlavia a administratívnych jednotiek;

iv)

zoznam pracovných miest rozpísaných podľa oblastí politiky,

v)

pre každú kategóriu externých zamestnancov počiatočný odhadovaný počet ekvivalentov plného pracovného času na základe schválených rozpočtových prostriedkov, ako aj počet skutočne zamestnaných osôb na začiatku roka, v ktorom sa návrh rozpočtu predkladá, pričom sa uvedie ich rozdelenie podľa funkčných skupín a v relevantných prípadoch i platových tried;

c)

v prípade subjektov Únie uvedených v článkoch 70 a 71 pracovný dokument uvádzajúci príjmy a výdavky, ako aj všetky informácie o zamestnancoch uvedené v písmene b) tohto pododseku.

d)

pracovný dokument o plánovanej implementácii rozpočtových prostriedkov v danom rozpočtovom roku a o nesplatených záväzkoch;

e)

pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky na administratívu, pracovný dokument uvádzajúci administratívne výdavky, ktoré má Komisia implementovať v rámci svojho rozpočtového oddielu;

f)

pracovný dokument o pilotných projektoch a prípravných akciách, ktorý obsahuje aj posúdenie výsledkov a plánované následné opatrenia;

g)

pokiaľ ide o financovanie medzinárodných organizácií, pracovný dokument obsahujúci:

i)

zhrnutie všetkých príspevkov v rozdelení podľa programov alebo fondov Únie a podľa medzinárodných organizácií,

ii)

uvedenie dôvodov vysvetľujúcich, prečo bolo pre Úniu efektívnejšie financovať tieto medzinárodné organizácie, než konať priamo;

h)

programové výkazy alebo akýkoľvek iný relevantný dokument, ktorý obsahuje:

i)

údaj o tom, k vykonávaniu ktorých politík a cieľov Únie má program prispievať;

ii)

jasné zdôvodnenie intervencie na úrovni Únie v súlade, okrem iného, so zásadou subsidiarity,

iii)

pokrok pri dosahovaní cieľov programu, ako sa uvádza v článku 33;

iv)

úplné odôvodnenie, vrátane analýzy nákladov a prínosov pre navrhované zmeny na úrovni rozpočtových prostriedkov,

v)

informácie o mierach vykonávania programu počas bežného roka a v predchádzajúcom rozpočtovom roku;

i)

súhrnný výkaz rozvrhu platieb, v ktorom sú podľa programov a okruhov zosumarizované platby splatné v nasledujúcich rozpočtových rokoch, aby sa splnili rozpočtové záväzky navrhnuté v návrhu rozpočtu a prijaté v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.

Ak sa finančné nástroje využívajú v rámci verejno-súkromných partnerstiev, informácie o týchto nástrojoch sa zahrnú do pracovného dokumentu uvedeného v odseku 4.

4.   Ak finančné nástroje využíva Komisia, pripojí k návrhu rozpočtu pracovný dokument, v ktorom sa pre každý finančný nástroj uvedie:

a)

odkaz na finančný nástroj a jeho základný akt spolu so všeobecným opisom nástroja, jeho vplyvom na rozpočet, jeho trvaním a pridanou hodnotou príspevku Únie;

b)

finančné inštitúcie zapojené do implementácie vrátane akýchkoľvek problémov súvisiacich s uplatňovaním článku 155 ods. 2;

c)

príspevok finančného nástroja k dosiahnutiu cieľov príslušného programu meraný pomocou stanovených ukazovateľov, vo vhodných prípadoch vrátane geografickej diverzifikácie;

d)

plánované operácie vrátane cieľových objemov založených na cieľovom pákovom efekte a očakávaný súkromný kapitál, ktorý sa má mobilizovať, alebo, ak to nie je možné, na pákovom efekte vyplývajúcom z existujúcich finančných nástrojov;

e)

rozpočtové riadky zodpovedajúce príslušným operáciám a celkové rozpočtové záväzky a platby z rozpočtu;

f)

priemerný čas medzi rozpočtovým záväzkom k finančným nástrojom a právnymi záväzkami k jednotlivým projektom vo forme kapitálu alebo dlhu, ak ich dĺžka trvania presahuje obdobie troch rokov;

g)

príjmy a splátky podľa článku 209 ods. 3 uvádzané samostatne, vrátane hodnotenia ich použitia;

h)

hodnotu kapitálových investícií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi;

i)

celkovú sumu rezerv na riziká a záväzky, ako aj akúkoľvek informáciu o expozícii Únie voči finančnému riziku vrátane akéhokoľvek podmieneného záväzku;

j)

zníženie hodnoty aktív a uplatnené záruky za predchádzajúci rok a príslušné súhrnné údaje;

k)

výkonnosť finančného nástroja vrátane zrealizovaných investícií, cieľový a dosiahnutý pákový efekt a multiplikačný efekt a aj suma mobilizovaného súkromného kapitálu;

l)

zdroje vyčlenené v rámci spoločného rezervného fondu a prípadne zostatok na zvereneckom účte.

Pracovný dokument uvedený v prvom pododseku obsahuje aj prehľad administratívnych výdavkov vyplývajúcich z poplatkov za správu a iných finančných a prevádzkových poplatkov zaplatených za riadenie finančných nástrojov, a to v celkovej hodnote a podľa jednotlivých strán zodpovedných za správu a podľa spravovaných finančných nástrojov.

Komisia vysvetlí dôvody týkajúce sa času uvedeného v prvom pododseku písm. f) a prípadne predloží akčný plán na skrátenie tohto času v rámci ročného postupu udeľovania absolutória.

V pracovnom dokumente uvedenom v prvom pododseku sa v jasnej a stručnej tabuľke zhrnú informácie podľa jednotlivých finančných nástrojov.

5.   Ak Únia poskytla rozpočtovú záruku, Komisia pripojí k návrhu rozpočtu pracovný dokument, v ktorom sa pre každú rozpočtovú záruku a pre spoločný rezervný fond uvedie:

a)

odkaz na rozpočtovú záruku a jej základný akt spolu so všeobecným opisom rozpočtovej záruky, jej vplyvom na finančné záväzky v rozpočte, jej trvaním a pridanou hodnotou podpory poskytnutej Úniou;

b)

protistrany rozpočtovej záruky vrátane akýchkoľvek problémov súvisiacich s uplatňovaním článku 155 ods. 2;

c)

ako rozpočtová záruka prispieva k dosiahnutiu cieľov príslušnej rozpočtovej záruky na základe stanovených ukazovateľov, a to podľa možnosti vrátane geografickej diverzifikácie a mobilizácie zdrojov súkromného sektora;

d)

informácie o operáciách, na ktoré sa rozpočtová záruka vzťahuje, na súhrnnom základe podľa odvetví, krajín a nástrojov, prípadne vrátane portfólií a podpory kombinovanej s inými akciami Únie;

e)

sumu prevedenú v prospech príjemcov finančných prostriedkov, ako aj posúdenie pákového efektu dosiahnutého projektmi podporovanými v rámci rozpočtovej záruky;

f)

informácie o výzvach na uplatnenie rozpočtovej záruky, stratách, výnosoch, vymožených sumách a akýchkoľvek iných prijatých platbách agregované na rovnakom základe ako v písmene d);

g)

informácie o finančnom riadení, výkonnosti a rizikách týkajúcich sa spoločného rezervného fondu na konci predchádzajúceho kalendárneho roka;

h)

efektívnu mieru tvorby rezerv v prípade spoločného rezervného fondu a prípadne následné operácie v súlade s článkom 213 ods. 4;

i)

finančné toky v spoločnom rezervnom fonde počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ako aj významné transakcie a všetky relevantné informácie o expozícii Únie voči finančnému riziku;

j)

podľa článku 210 ods. 3, posúdenie udržateľnosti podmienených záväzkov na ťarchu rozpočtu plynúcich z rozpočtových záruk alebo finančnej pomoci.

6.   Ak Komisia využíva trustové fondy Únie na vonkajšie činnosti, pripojí k návrhu rozpočtu podrobný pracovný dokument o činnostiach podporovaných z týchto trustových fondov vrátane:

a)

informácií o ich implementácii, ktoré obsahujú okrem iného informácie o monitorovacích opatreniach so subjektmi implementujúcimi trustové fondy;

b)

ich nákladov na správu;

c)

informácií o príspevkoch od iných darcov než je Únia;

d)

predbežného posúdenia ich výkonnosti na základe podmienok stanovených v článku 234 ods. 3;

e)

opisu toho, ako ich činnosti prispievajú k dosiahnutiu cieľov stanovených v základnom akte nástroja, z ktorého bol poskytnutý príspevok Únie trustovým fondom.

7.   Komisia pripojí k návrhu rozpočtu zoznam svojich rozhodnutí o uložení pokút v oblasti práva hospodárskej súťaže a sumu každej uloženej pokuty spolu s informáciami o tom, či sa pokuty stali konečnými, alebo či sú alebo by sa mohli stať predmetom odvolania pred Súdnym dvorom Európskej únie, a podľa možností aj informácie o tom, kedy očakáva, že pokuta sa stane konečnou.

8.   Komisia pripojí k návrhu rozpočtu pracovný dokument, v ktorom sa pre každý rozpočtový riadok prijímajúci vnútorné alebo vonkajšie pripísané príjmy uvádza:

a)

odhadovaná suma takýchto príjmov, ktoré majú byť prijaté;

b)

odhadovaná suma takýchto príjmov prenesených z predchádzajúcich rokov.

9.   Komisia pripojí k návrhu rozpočtu aj každý ďalší pracovný dokument, ktorý je pre Európsky parlament a Radu užitočný na posúdenie rozpočtových požiadaviek.

10.   V súlade s článkom 8 ods. 5 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ (38) zašle Komisia Európskemu parlamentu a Rade spolu s návrhom rozpočtu pracovný dokument, v ktorom sa podrobne uvádzajú:

a)

všetky administratívne a operačné výdavky, ktoré súvisia s vonkajšími činnosťami Únie vrátane úloh SZBP a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, a ktoré sú financované z rozpočtu;

b)

celkové administratívne výdavky ESVČ za predchádzajúci rok rozčlenené na výdavky podľa delegácií Únie a na výdavky na ústrednú správu ESVČ; spolu s operačnými výdavkami rozčlenenými podľa geografických oblastí (regióny, krajiny), podľa tematických oblastí a podľa delegácií a misií Únie.

11.   Pracovný dokument uvedený v odseku 10 tiež obsahuje:

a)

počet pracovných miest pre každú platovú triedu v každej kategórii a počet stálych a dočasných pracovných miest vrátane zmluvných a miestnych zamestnancov, schválených v rámci limitov rozpočtových prostriedkov v každej z delegácii Únie, ako aj v ústrednej správe ESVČ;

b)

každé zvýšenie alebo zníženie počtu pracovných miest v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom podľa platovej triedy a kategórie v ústrednej správe ESVČ a vo všetkých delegáciách Únie;

c)

počet pracovných miest schválených na rozpočtový rok a na predchádzajúci rozpočtový rok, ako aj počet pracovných miest obsadených diplomatmi vyslanými z členských štátov a úradníkmi Únie;

d)

podrobný prehľad všetkých zamestnancov pôsobiacich v delegáciách Únie v čase predloženia návrhu rozpočtu vrátane rozčlenenia podľa geografických oblastí, pohlavia, jednotlivých krajín a misií, v ktorom sa rozlišujú pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest, zmluvní zamestnanci, miestni zamestnanci a vyslaní národní odborníci, ako aj rozpočtové prostriedky požadované v návrhu rozpočtu pre takéto typy zamestnancov spolu s príslušnými odhadmi počtu ekvivalentov plného pracovného času na základe požadovaných rozpočtových prostriedkov.

Článok 42

Opravný list k návrhu rozpočtu

Pred zvolaním Zmierovacieho výboru uvedeného v článku 314 ZFEÚ môže Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť inej inštitúcie Únie, pokiaľ ide o ich vlastné oddiely, predložiť súčasne Európskemu parlamentu a Rade jeden alebo viac opravných listov k návrhu rozpočtu na základe akýchkoľvek nových informácií, ktoré v čase zostavovania návrhu rozpočtu neboli k dispozícii. Takéto listy môžu zahŕňať opravný list, ktorým sa aktualizuje najmä odhad výdavkov v oblasti poľnohospodárstva.

Článok 43

Povinnosti členských štátov vyplývajúce z prijatia rozpočtu

1.   Predseda Európskeho parlamentu vyhlási rozpočet za prijatý s konečnou platnosťou v súlade s postupom stanoveným v článku 314 ods. 9 ZFEÚ a v článku 106a Zmluvy o Euratome.

2.   Po tom, ako je rozpočet vyhlásený za prijatý s konečnou platnosťou, je každý členský štát od 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka alebo odo dňa vyhlásenia prijatia rozpočtu s konečnou platnosťou, ak sa tak stane po 1. januári, povinný poukazovať Únii splatné platby tak, ako je stanovené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

Článok 44

Návrhy opravných rozpočtov

1.   Komisia môže predkladať návrhy opravných rozpočtov najmä na príjmovej strane s cieľom:

a)

zahrnúť do rozpočtu zostatok z predchádzajúceho rozpočtového roka v súlade s postupom stanoveným v článku 18;

b)

zrevidovať prognózy vlastných zdrojov na základe aktualizovanej prognózy hospodárskeho vývoja;

c)

aktualizovať zrevidovanú prognózu vlastných zdrojov a iných príjmov a prehodnotiť disponibilitu a potrebu platobných rozpočtových prostriedkov.

Ak sa vyskytnú neodvratné, mimoriadne a nepredvídané okolnosti, najmä so zreteľom na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie, Komisia môže predložiť návrhy opravných rozpočtov najmä z dôvodov na výdavkovej strane.

2.   Žiadosti o opravné rozpočty predložené za rovnakých okolností, ako je uvedené v odseku 1, od iných inštitúcií Únie ako od Komisie sa zasielajú Komisii.

Pred predložením návrhu opravného rozpočtu Komisia a iné príslušné inštitúcie Únie preskúmajú možnosť prerozdelenia príslušných rozpočtových prostriedkov, pričom osobitne uvedú akúkoľvek očakávanú nedostatočnú implementáciu rozpočtových prostriedkov.

Článok 43 sa vzťahuje na opravné rozpočty. Opravné rozpočty musia byť zdôvodnené odkazom na rozpočet, ktorého odhady menia.

3.   S výnimkou náležite odôvodnených mimoriadnych okolností alebo prípadu mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie, v súvislosti s ktorým sa návrh opravného rozpočtu môže predložiť kedykoľvek počas roka, predkladá Komisia svoje návrhy opravných rozpočtov do 1. septembra každého rozpočtového roka súčasne Európskemu parlamentu a Rade. K žiadostiam o opravné rozpočty od ostatných inštitúcií Únie môže pripojiť stanovisko.

4.   K návrhom opravných rozpočtov je priložené odôvodnenie a informácie o plnení rozpočtu za predchádzajúci a bežný rozpočtový rok, ktoré sú v čase zostavovania týchto návrhov k dispozícii.

Článok 45

Skoršie predkladanie odhadov a návrhov rozpočtov

Komisia, Európsky parlament a Rada sa môžu dohodnúť na presunutí určitých termínov predloženia odhadov a prijatia a predloženia návrhu rozpočtu na skorší dátum. Takéto opatrenie však nesmie mať za následok skrátenie alebo predĺženie období určených na posúdenie týchto textov podľa článku 314 ZFEÚ a článku 106a Zmluvy o Euratome.

KAPITOLA 2

Štruktúra a prezentácia rozpočtu

Článok 46

Štruktúra rozpočtu

Rozpočet pozostáva zo:

a)

všeobecného výkazu príjmov a výdavkov;

b)

samostatných oddielov pre každú inštitúciu Únie, s výnimkou Európskej rady a Rady, pre ktoré je v rozpočte vyhradený ten istý oddiel, pričom tieto oddiely sú rozdelené na výkazy príjmov a výdavkov.

Článok 47

Rozpočtová nomenklatúra

1.   Príjmy Komisie a príjmy a výdavky ostatných inštitúcií Únie zatriedia Európsky parlament a Rada do hláv, kapitol, článkov a položiek podľa ich druhu alebo použitia, na ktoré sú vyčlenené.

2.   Výkaz výdavkov pre rozpočtový oddiel týkajúci sa Komisie sa zostaví na základe nomenklatúry prijatej Európskym parlamentom a Radou a je členený podľa účelu výdavkov.

Každá hlava zodpovedá oblasti politiky a každá kapitola spravidla zodpovedá programu alebo činnosti.

Každá hlava môže obsahovať operačné rozpočtové prostriedky a administratívne rozpočtové prostriedky. Administratívne rozpočtové prostriedky sa v rámci hlavy zoskupia do jednej kapitoly.

Rozpočtová nomenklatúra je zostavená v súlade so zásadou špecifikácie, správneho finančného riadenia a transparentnosti. Zabezpečuje zrozumiteľnosť a transparentnosť, ktoré sú z hľadiska rozpočtového postupu nevyhnutné, a to tým, že uľahčuje identifikáciu hlavných cieľov uvedených v príslušných právnych základoch, ako aj tým, že umožňuje voľbu medzi politickými prioritami a efektívne a účinné plnenie rozpočtu.

3.   Komisia môže požiadať o doplnenie symbolického záznamu „pro memoria“ v riadku bez schválených rozpočtových prostriedkov. Takáto žiadosť sa schvaľuje v súlade s postupom stanoveným v článku 31.

4.   Keď sa administratívne rozpočtové prostriedky uvádzajú podľa účelu, v jednotlivých hlavách sa členia takto:

a)

výdavky na zamestnancov schválených v pláne pracovných miest, ktoré zahŕňajú objem rozpočtových prostriedkov a počet pracovných miest uvedených v pláne pracovných miest zodpovedajúci uvedeným výdavkom;

b)

výdavky na externých zamestnancov a iné výdavky uvedené v článku 30 ods. 1 prvom pododseku písm. b) a financované z okruhu „Administratíva“ viacročného finančného rámca;

c)

výdavky na budovy a iné súvisiace výdavky vrátane upratovania a údržby, nájmu a prenájmu, telekomunikácií, vody, plynu a elektrickej energie;

d)

výdavky na externých zamestnancov a technickú pomoc priamo spojené s vykonávaním programov.

Akékoľvek administratívne výdavky Komisie druhu, ktorý je spoločný pre viacero hláv, sa uvádzajú v samostatnom súhrnnom výkaze a sú klasifikované podľa druhov.

Článok 48

Záporné príjmy

1.   Rozpočet neobsahuje záporné príjmy okrem prípadov, keď sú výsledkom celkovo záporného úročenia vkladov.

2.   Vlastné zdroje zaplatené podľa rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom sú čisté sumy a ako také sa uvádzajú aj v súhrnnom výkaze príjmov v rozpočte.

Článok 49

Rezervy

1.   Každý rozpočtový oddiel môže obsahovať hlavu „Rezervy“. Rozpočtové prostriedky sa do tejto hlavy zahrnú v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

pri zostavovaní rozpočtu neexistuje žiadny základný akt pre danú akciu;

b)

existujú závažné dôvody na pochybnosti o dostatočnom množstve rozpočtových prostriedkov alebo o možnosti implementovať rozpočtové prostriedky zahrnuté do príslušných rozpočtových riadkov za podmienok, ktoré sú v súlade so zásadou správneho finančného riadenia.

Rozpočtové prostriedky v tejto hlave môžu byť použité len po presunoch v súlade s postupom stanoveným v článku 30 ods. 1 prvom pododseku písm. c) tohto nariadenia v prípade, ak prijatie základného aktu podlieha postupu stanovenému v článku 294 ZFEÚ, a vo všetkých ostatných prípadoch v súlade s postupom stanoveným v článku 31 tohto nariadenia.

2.   V prípade závažných problémov pri plnení rozpočtu môže Komisia v priebehu rozpočtového roka navrhnúť, aby sa rozpočtové prostriedky presunuli do hlavy „Rezervy“. Európsky parlament a Rada prijmú rozhodnutie o takýchto presunoch tak, ako je stanovené v článku 31.

Článok 50

Záporná rezerva

Rozpočtový oddiel týkajúci sa Komisie môže obsahovať „zápornú rezervu“ obmedzenú na maximálnu výšku 200 000 000 EUR. Takáto rezerva, ktorá sa zahrnie do samostatnej hlavy, obsahuje len platobné rozpočtové prostriedky.

Uvedená záporná rezerva sa musí vyčerpať pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunu v súlade s postupom stanoveným v článkoch 30 a 31.

Článok 51

Rezerva na núdzovú pomoc

1.   Rozpočtový oddiel týkajúci sa Komisie obsahuje rezervu na núdzovú pomoc tretím krajinám.

2.   Rezerva uvedená v odseku 1 sa vyčerpá pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunov v súlade s postupom stanoveným v článkoch 30 a 32.

Článok 52

Prezentácia rozpočtu

1.   V rozpočte sú uvedené

a)

vo všeobecnom výkaze príjmov a výdavkov:

i)

odhadované príjmy Únie v bežnom rozpočtovom roku (ďalej len „rok n“);

ii)

odhadované príjmy za predchádzajúci rozpočtový rok a príjmy za rok n – 2;

iii)

viazané a platobné rozpočtové prostriedky v roku n;

iv)

viazané a platobné rozpočtové prostriedky za predchádzajúci rozpočtový rok;

v)

viazané výdavky a zaplatené výdavky v roku n – 2, pričom zaplatené výdavky sú vyjadrené aj ako percento z rozpočtu na rok n;

vi)

príslušné poznámky ku každej časti, ako sa uvádza v článku 47 ods. 1, vrátane odkazov na základný akt, ak takýto právny akt existuje, ako aj všetky príslušné vysvetlenia týkajúce sa povahy a účelu rozpočtových prostriedkov;

b)

v každom oddiele príjmy a výdavky podľa rovnakej štruktúry, aká je stanovená v písmene a);

c)

pokiaľ ide o zamestnancov:

i)

pre každý oddiel plán pracovných miest, v ktorom je stanovený počet pracovných miest pre každú platovú triedu v každej kategórii a v každom útvare a počet stálych a dočasných pracovných miest schválených v rámci limitov rozpočtových prostriedkov;

ii)

plán pracovných miest zamestnancov platených z rozpočtových prostriedkov určených na výskum a technologický vývoj pre priame akcie a plán pracovných miest zamestnancov platených z tých istých rozpočtových prostriedkov pre nepriame akcie; plány pracovných miest sa členia podľa kategórie a platovej triedy, pričom sa v nich rozlišuje medzi stálymi a dočasnými pracovnými miestami schválenými v rámci limitov rozpočtových prostriedkov;

iii)

plán pracovných miest, v ktorom sú stanovené počty pracovných miest podľa platovej triedy a kategórie pre každý subjekt Únie uvedený v článku 70, ktorý dostáva príspevok hradený z rozpočtu. V pláne pracovných miest sa okrem počtu pracovných miest schválených na daný rozpočtový rok uvádza aj počet pracovných miest schválený na predchádzajúci rok. Zamestnanci Zásobovacej agentúry Euratomu sa v pláne pracovných miest Komisie uvádzajú oddelene;

d)

pokiaľ ide o finančnú pomoc a rozpočtové záruky:

i)

vo všeobecnom výkaze príjmov rozpočtové riadky zodpovedajúce príslušným operáciám a určené na zaznamenanie všetkých refundácií prijatých od príjemcov finančných prostriedkov, ktorí spočiatku meškali s platbou. V týchto riadkoch je zapísaný symbolický záznam „pro memoria“ s pripojenými príslušnými poznámkami;

ii)

v rozpočtovom oddiele týkajúcom sa Komisie:

rozpočtové riadky obsahujúce rozpočtové záruky za plnenie týkajúce sa dotknutých operácií. V týchto riadkoch je zapísaný symbolický záznam „pro memoria“ za predpokladu, že rozpočet nie je zaťažený konkrétnou sumou, ktorá musí byť uhradená z konečných zdrojov;

poznámky uvádzajúce odkaz na základný akt a objem plánovaných operácií, trvanie a rozpočtovú záruku, ktorú Únia poskytla na takéto operácie;

iii)

v dokumente priloženom k rozpočtovému oddielu týkajúcemu sa Komisie, ako informatívny údaj, aj zodpovedajúce riziká:

prebiehajúce kapitálové operácie a riadenie dlhu;

kapitálové operácie a riadenie dlhu v roku n;

e)

pokiaľ ide o finančné nástroje, ktoré sa majú zriadiť bez základného aktu:

i)

rozpočtové riadky zodpovedajúce príslušným operáciám;

ii)

všeobecný opis finančných nástrojov vrátane ich trvania a ich vplyvu na rozpočet;

iii)

plánované operácie vrátane cieľových objemov podľa očakávaného multiplikačného efektu a pákového efektu;

f)

pokiaľ ide o finančné prostriedky implementované osobami alebo subjektmi podľa článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c):

i)

odkaz na základný akt príslušného programu;

ii)

zodpovedajúce rozpočtové riadky;

iii)

všeobecný opis akcie vrátane jej trvania a jej vplyvu na rozpočet;

g)

celková suma výdavkov na SZBP zahrnutá do kapitoly s názvom „SZBP“ s osobitnými článkami, ktoré pokrývajú výdavky na SZBP a obsahujú osobitné rozpočtové riadky identifikujúce aspoň jednotlivé hlavné misie.

2.   Európsky parlament a Rada môžu okrem dokumentov uvedených v odseku 1 pripojiť k rozpočtu akékoľvek ďalšie súvisiace dokumenty.

Článok 53

Pravidlá týkajúce sa plánov pracovných miest

1.   Plány pracovných miest uvedené v článku 52 ods. 1 písm. c) predstavujú pre každú inštitúciu Únie alebo subjekt absolútny limit. Nad tento stanovený limit nesmie byť prijatý žiadny zamestnanec.

Okrem prípadu platových tried AD 14, AD 15 a AD 16 však každá inštitúcia alebo subjekt Únie môže meniť svoje plány pracovných miest až do 10 % počtu schválených pracovných miest za týchto podmienok:

a)

nie je ovplyvnený objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na zamestnancov na celý rozpočtový rok;

b)

neprekročí sa celkový počet pracovných miest schválený v každom pláne pracovných miest;

c)

inštitúcia alebo subjekt Únie sa zúčastní na postupe referenčného porovnávania s inými inštitúciami a subjektmi Únie v rámci skríningu zamestnancov Komisie.

Tri týždne pred vykonaním zmien uvedených v druhom pododseku informuje inštitúcia Únie Európsky parlament a Radu o tomto svojom zámere. Ak Európsky parlament alebo Rada vznesie počas tohto obdobia náležite opodstatnené námietky, inštitúcia Únie sa zdrží vykonania zmien a uplatní sa postup stanovený v článku 44.

2.   Odchylne od odseku 1 prvého pododseku sa môžu účinky práce na kratší pracovný čas povolenej menovacím orgánom v súlade so služobným poriadkom kompenzovať využitím iných pracovných miest.

KAPITOLA 3

Rozpočtová disciplína

Článok 54

Súlad rozpočtu s viacročným finančným rámcom a rozhodnutím 2014/335/EÚ, Euratom

Rozpočet musí byť v súlade s viacročným finančným rámcom a rozhodnutím 2014/335/EÚ, Euratom.

Článok 55

Súlad aktov Únie s rozpočtom

Ak pri vykonávaní aktu Únie dôjde k prekročeniu rozpočtových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rozpočte, takýto akt smie byť z finančného hľadiska vykonaný až po zodpovedajúcej zmene rozpočtu.

HLAVA IV

PLNENIE ROZPOČTU

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 56

Plnenie rozpočtu v súlade so zásadou správneho finančného riadenia

1.   Komisia implementuje rozpočtové príjmy a výdavky v súlade s týmto nariadením, na svoju vlastnú zodpovednosť a v rámci schválených limitov rozpočtových prostriedkov.

2.   Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby sa rozpočtové prostriedky používali v súlade so zásadou správneho finančného riadenia.

Článok 57

Informácie o prenose osobných údajov na účely auditu

Pri akejkoľvek výzve uskutočnenej v súvislosti s grantmi, verejným obstarávaním alebo s cenami v rámci priameho riadenia sa potenciálnym prijímateľom, záujemcom, uchádzačom a účastníkom v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 oznámi, že na účely ochrany finančných záujmov Únie možno ich osobné údaje poskytnúť útvarom vnútorného auditu, Dvoru audítorov alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a že môže dôjsť k prenosu ich osobných údajov medzi povoľujúcimi úradníkmi Komisie a výkonnými agentúrami uvedenými v článku 69 tohto nariadenia a subjektmi Únie uvedenými v článkoch 70 a 71 tohto nariadenia.

Článok 58

Základný akt a výnimky

1.   Rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu na akúkoľvek akciu Únie sa smú použiť až po prijatí základného právneho aktu.

2.   Odchylne od odseku 1 a s ohľadom na podmienky stanovené v odsekoch 3, 4 a 5 sa bez základného aktu môžu implementovať nasledujúce rozpočtové prostriedky pod podmienkou, že akcie, ktoré sa nimi majú financovať, patria do právomoci Únie:

a)

rozpočtové prostriedky na pilotné projekty experimentálnej povahy určené na testovanie uskutočniteľnosti akcie a jej užitočnosti;

b)

rozpočtové prostriedky na prípravné akcie v oblastiach uplatňovania ZFEÚ a Zmluvy o Euratome určené na prípravu návrhov s cieľom prijať budúce akcie;

c)

rozpočtové prostriedky na prípravné opatrenia v oblasti hlavy V Zmluvy o EÚ;

d)

rozpočtové prostriedky na jednorazové akcie alebo na akcie s neurčitou dĺžkou trvania, ktoré Komisia vykonáva na základe úloh vyplývajúcich z jej výhradných práv na inštitucionálnej úrovni podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, okrem jej práva legislatívnej iniciatívy predkladať návrhy, ako sa uvádza v písmene b) tohto odseku, a na základe osobitných právomocí, ktoré sa na ňu priamo prenášajú článkami 154, 156, 159 a 160 ZFEÚ, článkom 168 ods. 2, článkom 171 ods. 2, článkom 173 ods. 2 ZFEÚ, článkom 175 druhým pododsekom ZFEÚ, článkom 181 ods. 2 ZFEÚ, článkom 190 ZFEÚ, článkom 210 ods. 2 a článkom 214 ods. 6 ZFEÚ a článkami 70 a 77 až 85 Zmluvy o Euratome;;

e)

rozpočtové prostriedky na prevádzku každej inštitúcie Únie v rámci jej administratívnej autonómie.

3.   Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky uvedené v odseku 2 písm. a), príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa môžu zahrnúť do rozpočtu najviac na dva rozpočtové roky nasledujúce po sebe. Celková suma rozpočtových prostriedkov na pilotné projekty neprekročí v žiadnom rozpočtovom roku 40 000 000 EUR.

4.   Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky uvedené v odseku 2 písm. b), pri prípravných akciách sa musí dodržiavať jednotný postup a tieto akcie môžu mať rôzne formy. Príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa môžu zahrnúť do rozpočtu najviac na tri rozpočtové roky nasledujúce po sebe. Postup pre prijatie príslušného základného aktu sa musí ukončiť pred uplynutím tretieho rozpočtového roka. V priebehu uvedeného postupu musí viazanosť rozpočtových prostriedkov zodpovedať konkrétnym charakteristikám prípravnej akcie, pokiaľ ide o plánované činnosti, sledované ciele a príjemcov finančných prostriedkov. Suma viazaných rozpočtových prostriedkov preto nezodpovedá sume rozpočtových prostriedkov, ktoré sa plánujú na financovanie samotnej konečnej akcie.

Celková suma rozpočtových prostriedkov na nové prípravné akcie uvedené v odseku 2 písm. b) neprekročí v žiadnom rozpočtovom roku 50 000 000 EUR a celková suma rozpočtových prostriedkov skutočne viazaných na prípravné akcie neprekročí 100 000 000 EUR.

5.   Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky uvedené v odseku 2 písm. c), prípravné opatrenia sú obmedzené na krátke obdobie a sú určené na vytvorenie podmienok pre akciu Únie zameranú na plnenie cieľov SZBP, ako aj podmienok na prijatie potrebných právnych nástrojov.

Na účely operácií krízového riadenia Únie sú prípravné opatrenia zamerané okrem iného na posúdenie operačných požiadaviek, na rýchlu počiatočnú mobilizáciu zdrojov alebo na to, aby sa na mieste vytvorili podmienky na začatie operácie. Prípravné opatrenia schvaľuje Rada na návrh vysokého predstaviteľa.

Na účely rýchlej implementácie prípravných opatrení vysoký predstaviteľ čo najskôr informuje Európsky parlament a Komisiu o zámere Rady začať realizovať prípravné opatrenie, a najmä o odhadovaných zdrojoch, ktoré sú na tento účel potrebné. Komisia prijme všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby zabezpečila rýchlu úhradu týchto finančných prostriedkov.

Financovanie opatrení, ktoré schválila Rada v súvislosti s prípravou operácií krízového riadenia Únie podľa hlavy V Zmluvy o EÚ, pokrýva hraničné náklady vrátane poistenia proti vysokému riziku, cestovných nákladov, nákladov na ubytovanie a denných diét, ktoré vyplývajú priamo z konkrétneho nasadenia misie alebo tímu, ktorých súčasťou sú okrem iného aj zamestnanci inštitúcií Únie.

Článok 59

Plnenie rozpočtu inými inštitúciami Únie než Komisiou

1.   Komisia deleguje na ostatné inštitúcie Únie právomoci potrebné na implementáciu rozpočtových oddielov, ktoré sa ich týkajú.

2.   S cieľom uľahčiť implementáciu svojich rozpočtových prostriedkov môžu inštitúcie Únie medzi sebou uzatvárať dohody o úrovni poskytovaných služieb, v ktorých sa stanovia podmienky upravujúce poskytovanie služieb, dodávanie tovaru, uskutočňovanie stavebných prác alebo zákaziek na nehnuteľnosti.

Uvedené dohody umožňujú presun rozpočtových prostriedkov alebo vymáhanie nákladov, ktoré vyplývajú z ich implementácie.

3.   Dohody o úrovni poskytovaných služieb uvedené v odseku 2 sa môžu dohodnúť aj medzi útvarmi inštitúcií Únie, orgánmi Únie, európskymi úradmi, subjektmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a úradom generálneho tajomníka Rady guvernérov európskych škôl. Komisia a ostatné inštitúcie Únie podávajú Európskemu parlamentu a Rade pravidelné správy o dohodách o úrovni poskytovaných služieb, ktoré uzavreli s inými inštitúciami Únie.

Článok 60

Delegovanie právomocí na plnenie rozpočtu

1.   Komisia a všetky ostatné inštitúcie Únie môžu v rámci svojich útvarov delegovať svoje právomoci na plnenie rozpočtu v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení a vo svojich interných predpisoch a v medziach ustanovených v akte o delegovaní. Tí, ktorí boli takýmto spôsobom splnomocnení, konajú iba v medziach právomocí, ktoré boli na nich výslovne prenesené.

2.   Okrem prípadu uvedeného v odseku 1, Komisia môže delegovať svoje právomoci na plnenie rozpočtu týkajúce sa operačných rozpočtových prostriedkov jej vlastného rozpočtového oddielu na vedúcich delegácií Únie a v prípade ich neprítomnosti na zástupcov vedúcich delegácií Únie s cieľom zaistiť kontinuitu činnosti. Takýmto delegovaním nie je dotknutá zodpovednosť vedúcich delegácií Únie za plnenie rozpočtu. Ak neprítomnosť vedúceho delegácie Únie presiahne štyri týždne, Komisia prehodnotí svoje rozhodnutie o delegovaní právomoci týkajúce sa plnenia rozpočtu. Pokiaľ vedúci delegácií Únie a v ich neprítomnosti ich zástupcovia konajú ako povoľujúci úradníci Komisie vymenovaní subdelegovaním, uplatňujú pravidlá Komisie pre plnenie rozpočtu a majú rovnaké úlohy, povinnosti a zodpovednosť ako ktorýkoľvek iný povoľujúci úradník Komisie vymenovaný subdelegovaním.

Komisia môže v súlade so svojimi vlastnými pravidlami odvolať delegovanie právomocí uvedených v prvom pododseku.

Na účely prvého pododseku prijíma vysoký predstaviteľ opatrenia potrebné na uľahčenie spolupráce medzi delegáciami Únie a útvarmi Komisie.

3.   ESVČ môže vo výnimočných prípadoch delegovať svoje právomoci na plnenie rozpočtu týkajúce sa administratívnych rozpočtových prostriedkov v jej vlastnom rozpočtovom oddiele na zamestnancov Komisie v delegáciách Únie, ak je to potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu v administratíve takýchto delegácií v prípade neprítomnosti príslušného povoľujúceho úradníka ESVČ z krajiny, kde má jeho delegácia sídlo. Vo výnimočných prípadoch, v ktorých zamestnanci Komisie v delegáciách Únie konajú ako povoľujúci úradníci ESVČ vymenovaní subdelegovaním, uplatňujú pravidlá ESVČ pre plnenie rozpočtu a majú rovnaké úlohy, povinnosti a zodpovednosť ako ktorýkoľvek iný povoľujúci úradník ESVČ vymenovaný subdelegovaním.

ESVČ môže odvolať delegovanie právomocí uvedených v prvom pododseku v súlade so svojimi vlastnými pravidlami.

Článok 61

Konflikt záujmov

1.   Účastníci finančných operácií v zmysle kapitoly 4 tejto hlavy a iné osoby vrátane národných orgánov na akejkoľvek úrovni, ktoré sú zapojené do plnenia rozpočtu na základe priameho, nepriameho a zdieľaného riadenia vrátane jeho prípravných aktov, auditu alebo kontroly, nesmú podniknúť žiadne kroky, ktoré môžu priviesť ich vlastné záujmy do konfliktu so záujmami Únie. Prijímajú tiež vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov pri činnostiach, ktoré patria do ich zodpovednosti, a na riešenie situácií, ktoré môžu byť objektívne vnímané ako konflikt záujmov.

2.   Ak existuje riziko konfliktu záujmov týkajúce sa člena personálu národného orgánu, dotknutá osoba postúpi záležitosť svojmu priamemu nadriadenému. Ak takéto riziko existuje vo vzťahu k personálu, na ktorý sa vzťahuje služobný poriadok, dotknutá osoba postúpi záležitosť príslušnému povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním. Príslušný priamy nadriadený alebo povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním písomne potvrdí, či došlo ku konfliktu záujmov. Ak došlo ku konfliktu záujmov, menovací orgán alebo príslušný národný orgán zabezpečí, aby dotknutá osoba ukončila všetky činnosti v tejto záležitosti. Príslušný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo príslušný národný orgán zabezpečia, aby sa v súlade s platným právom vykonali akékoľvek ďalšie vhodné kroky.

3.   Na účely odseku 1 dochádza ku konfliktu záujmov vtedy, keď je ohrozený nestranný a objektívny výkon funkcií účastníka finančnej operácie alebo inej osoby uvedených v odseku 1 z rodinných alebo citových dôvodov, z dôvodov politickej alebo národnej príslušnosti, ekonomického záujmu alebo akéhokoľvek iného priameho alebo nepriameho osobného záujmu.

KAPITOLA 2

Spôsoby plnenia

Článok 62

Spôsoby plnenia rozpočtu

1.   Komisia plní rozpočet ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)

priamo („priame riadenie“), ako sa uvádza v článkoch 125 až 153, prostredníctvom svojich útvarov vrátane svojich zamestnancov v delegáciách Únie pod dohľadom ich príslušného vedúceho delegácie v súlade s článkom 60 ods. 2 alebo prostredníctvom výkonných agentúr uvedených v článku 69;

b)

v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi („zdieľané riadenie“), ako sa uvádza v článkoch 63 a 125 až 129;

c)

nepriamo („nepriame riadenie“), ako sa uvádza v článkoch 125 až 149 a 154 až 159, ak sa tak ustanovuje v základnom akte alebo v prípadoch uvedených v článku 58 ods. 2 písm. a) až d), tým, že sa plnením rozpočtu poveria:

i)

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili;

ii)

medzinárodné organizácie alebo ich agentúry v zmysle článku 156;

iii)

Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) alebo Európsky investičný fond (ďalej len „EIF“) alebo obaja konajúci ako skupina (ďalej len „skupina EIB“);

iv)

subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71;

v)

verejnoprávne subjekty vrátane organizácií členských štátov;

vi)

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby vrátane organizácií členských štátov, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky;

vii)

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky;

viii)

subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určené v príslušnom základnom akte.

So zreteľom na prvý pododsek písm. c) bod vi) sa výška požadovanej finančnej záruky môže stanoviť v príslušnom základnom akte a môže sa obmedziť na maximálnu výšku príspevku Únie dotknutému subjektu. V prípade viacerých ručiteľov sa rozdelenie sumy celkového záväzku, na ktorý sa záruky vzťahujú, stanoví v dohode o príspevku, v ktorej sa môže ustanoviť, že zodpovednosť každého ručiteľa je úmerná podielu jeho príslušného príspevku subjektu.

2.   Na účely priameho riadenia môže Komisia použiť nástroje, ktoré sú uvedené v hlavách VII, VIII, IX, X a XII.

Na účely zdieľaného riadenia sú nástrojmi na plnenie rozpočtu nástroje stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach.

Na účely nepriameho riadenia uplatňuje Komisia hlavu VI a v prípade finančných nástrojov a rozpočtových záruk hlavy VI a X. Implementujúce subjekty uplatňujú nástroje na plnenie rozpočtu stanovené v dotknutej dohode o príspevku.

3.   Komisia je zodpovedná za plnenie rozpočtu v súlade s článkom 317 ZFEÚ a nesmie delegovať tieto úlohy na tretie strany, ak sú takéto úlohy spojené s veľkou mierou voľného uváženia zahŕňajúcou politickú voľbu.

Komisia nesmie prostredníctvom zmlúv v súlade s hlavou VII tohto nariadenia zveriť úlohy zahŕňajúce výkon verejnej moci a právo konať podľa vlastného uváženia externému subjektu.

Článok 63

Zdieľané riadenie s členskými štátmi

1.   Keď Komisia plní rozpočet v rámci zdieľaného riadenia, úlohy týkajúce sa plnenia rozpočtu sú delegované na členské štáty. Komisia a členské štáty dodržiavajú pri riadení finančných prostriedkov Únie zásady správneho finančného riadenia, transparentnosti a nediskriminácie a zabezpečujú viditeľnosť činnosti Únie. Na uvedený účel si Komisia a členské štáty plnia príslušné povinnosti kontroly a auditu a preberajú na seba z nich vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v tomto nariadení. Doplnkové ustanovenia sa stanovia v rámci pravidiel platných v jednotlivých odvetviach.

2.   Členské štáty pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu prijímajú všetky potrebné opatrenia vrátane legislatívnych, regulačných a administratívnych opatrení na ochranu finančných záujmov Únie, konkrétne:

a)

zaisťujú, aby opatrenia financované z rozpočtu boli vykonávané správne a účinne a v súlade s uplatniteľnými pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach;

b)

určujú subjekty zodpovedné za riadenie finančných prostriedkov Únie a ich kontrolu v súlade s odsekom 3 a vykonávajú dohľad nad takýmito subjektmi;

c)

predchádzajú nezrovnalostiam a podvodom, odhaľujú ich a zaisťujú ich nápravu;

d)

v súlade s týmto nariadením a pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach spolupracujú s Komisiou, OLAF-om, Dvorom audítorov a s Európskou prokuratúrou v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 (39).

V záujme ochrany finančných záujmov Únie členské štáty pri súčasnom dodržiavaní zásady proporcionality a v súlade s týmto článkom a s relevantnými pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach vykonávajú ex ante a ex post kontroly a v náležitých prípadoch aj kontroly na mieste so zameraním na reprezentatívne vzorky transakcií a/alebo vzorky transakcií založené na riziku. Vymáhajú tiež neoprávnene vyplatené finančné prostriedky a v prípade potreby v tejto súvislosti iniciujú súdne konania.

Členské štáty ukladajú príjemcom finančných prostriedkov účinné, odrádzajúce a primerané sankcie, ak sú stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach alebo v osobitných ustanoveniach vnútroštátneho práva.

V rámci posúdenia rizika a v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach Komisia monitoruje systémy riadenia a kontroly zriadené členskými štátmi. Komisia pri vykonávaní auditu dodržiava zásadu proporcionality a zohľadňuje úroveň posúdeného rizika v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

3.   V súlade s kritériami a postupmi stanovenými v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach členské štáty na primeranej úrovni určia subjekty, ktoré budú zodpovedné za riadenie finančných prostriedkov Únie a za ich kontrolu. Takéto subjekty môžu vykonávať aj úlohy, ktoré nesúvisia s riadením finančných prostriedkov Únie, a môžu poveriť plnením niektorých z ich úloh iné subjekty.

Členské štáty môžu svoje rozhodnutie o určení subjektu založiť na tom, či sú systémy riadenia a kontroly v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli zavedené v predchádzajúcom období, a či fungujú účinne.

Ak výsledky auditu a kontroly ukážu, že určené subjekty viac nespĺňajú kritériá stanovené v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach, členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nedostatky vo vykonávaní úloh týchto subjektov boli napravené vrátane ukončenia určenia v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

V pravidlách platných v jednotlivých odvetviach sa vymedzuje úloha Komisie v postupe stanovenom v tomto odseku.

4.   Subjekty určené v súlade s odsekom 3:

a)

zriadia účinný a efektívny systém vnútornej kontroly a zaistia jeho fungovanie;

b)

používajú systém účtovníctva, ktorý včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie;

c)

poskytujú informácie požadované podľa odsekov 5, 6 a 7;

d)

zabezpečujú ex post uverejnenie v súlade s článkom 38 ods. 2 až 6.

Každé spracúvanie osobných údajov musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

5.   Subjekty určené podľa odseku 3 predložia Komisii do 15. februára nasledujúceho rozpočtového roka:

a)

svoje účty týkajúce sa výdavkov vynaložených počas príslušného referenčného obdobia, ako sa vymedzuje v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach, pri vykonávaní svojich úloh a ktoré boli predložené Komisii na refundáciu;

b)

ročný súhrn záverečných audítorských správ a vykonaných kontrol vrátane analýzy povahy a rozsahu zistených chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj prijatých alebo plánovaných nápravných opatrení.

6.   Účty uvedené v odseku 5 písm. a) zahŕňajú predbežné financovanie a sumy, v prípade ktorých prebiehajú alebo sa dokončili postupy vymáhania. Prikladá sa k nim vyhlásenie riadiaceho subjektu, ktorým sa potvrdzuje, že podľa názoru osôb zodpovedných za riadenie finančných prostriedkov:

a)

informácie sú náležite prezentované, úplné a presné;

b)

výdavky sa použili na zamýšľaný účel a v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach;

c)

zavedené systémy kontroly zabezpečujú zákonnosť a správnosť príslušných transakcií.

7.   K účtom uvedeným v odseku 5 písm. a) a k zhrnutiu uvedenému v odseku 5 písm. b) sa pripojí stanovisko nezávislého audítorského subjektu vypracované v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi. V uvedenom stanovisku sa určí, či účtovné informácie poskytujú pravdivý a reálny obraz, či sú výdavky, v súvislosti s ktorými sa od Komisie požaduje refundácia, zákonné a riadne a či zavedené systémy kontroly fungujú náležite. V stanovisku sa takisto uvedie, či zistenia auditu spochybňujú tvrdenia uvedené vo vyhlásení riadiaceho subjektu podľa odseku 6.

Na základe oznámenia dotknutého členského štátu môže Komisia termín 15. februára stanovený v odseku 5 výnimočne predĺžiť do 1. marca.

Členské štáty môžu na príslušnej úrovni uverejniť informácie uvedené v odsekoch 5 a 6 a v tomto odseku.

Okrem toho môžu členské štáty poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii vyhlásenia podpísané na príslušnej úrovni na základe informácií uvedených v odsekoch 5 a 6 a v tomto odseku.

8.   S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie použili v súlade s platnými predpismi, Komisia:

a)

uplatní postupy pre preskúmanie a schválenie účtovnej závierky určených subjektov, čím sa zabezpečí, aby boli účty úplné, presné a pravdivé;

b)

vylúči z financovania zo strany Únie výdavky, v prípade ktorých sa úhrady vykonali v rozpore s uplatniteľným právom Únie;

c)

preruší platobné lehoty alebo pozastaví platby v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

Komisia po predložení pripomienok členského štátu a ihneď po tom, ako prijme potrebné opatrenia, ukončí úplne alebo čiastočne prerušenie platobných lehôt alebo pozastavenie platieb. Vo výročnej správe uvedenej v článku 74 ods. 9 sa uvádzajú všetky povinnosti podľa tohto odseku.

9.   Pravidlá platné v jednotlivých odvetviach zohľadňujú potreby programov Európskej územnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o obsah vyhlásenia riadiaceho subjektu, proces uvedený v odseku 3 a funkciu auditu.

10.   Komisia zostaví register subjektov, ktoré sú podľa pravidiel platných v jednotlivých odvetviach zodpovedné za riadenie finančných prostriedkov, ich osvedčovanie a audit.

11.   Členské štáty môžu použiť zdroje, ktoré sa im pridelili v rámci zdieľaného riadenia, v kombinácii s operáciami a nástrojmi vykonávanými podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017 v súlade s podmienkami stanovenými v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach.

KAPITOLA 3

Európske úrady a subjekty Únie

Oddiel 1

Európske úrady

Článok 64

Rozsah kompetencií európskych úradov

1.   Pred zriadením nového európskeho úradu Komisia uskutoční štúdiu nákladov a prínosov a hodnotenie súvisiacich rizík, informuje Európsky parlament a Radu o výsledkoch a navrhne, aby sa do prílohy k rozpočtovému oddielu týkajúceho sa Komisie zahrnuli potrebné rozpočtové prostriedky.

2.   V rámci svojich kompetencií európske úrady:

a)

vykonávajú povinné úlohy stanovené v akte o ich zriadení alebo v iných právnych aktoch Únie;

b)

môžu v súlade s článkom 66 vykonávať nepovinné úlohy povolené ich riadiacimi výbormi po zvážení nákladov a prínosov a súvisiacich rizík pre zúčastnené strany.

3.   Tento oddiel sa vzťahuje na činnosť OLAF-u s výnimkou odseku 4 tohto článku, článku 66 a článku 67 ods. 1, 2 a 3.

4.   Vnútorný audítor Komisie plní všetky povinnosti stanovené v kapitole 8 tejto hlavy.

Článok 65

Rozpočtové prostriedky európskych úradov

1.   Rozpočtové prostriedky schválené na vykonávanie povinných úloh každého európskeho úradu sú zahrnuté do osobitného rozpočtového riadku v rámci rozpočtového oddielu týkajúceho sa Komisie a sú podrobne stanovené v prílohe k uvedenému oddielu.

Príloha uvedená v prvom pododseku má formu výkazu príjmov a výdavkov, ktorý je členený rovnakým spôsobom ako oddiely rozpočtu.

Rozpočtové prostriedky zahrnuté do uvedenej prílohy:

a)

pokrývajú všetky finančné potreby každého európskeho úradu pri plnení povinných úloh stanovených v akte o jeho zriadení alebo v iných právnych aktoch Únie;

b)

môžu pokrývať finančné potreby európskeho úradu pri plnení úloh požadovaných inštitúciami Únie, orgánmi Únie, inými európskymi úradmi a agentúrami zriadenými zmluvami alebo na ich základe a schválené v súlade s aktom o zriadení úradu.

2.   Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky uvedené v prílohe pre každý európsky úrad, Komisia v súlade s článkom 73 deleguje právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa príslušného európskeho úradu.

3.   Plán pracovných miest každého európskeho úradu je pripojený k plánu pracovných miest Komisie.

4.   Riaditeľ každého európskeho úradu prijíma rozhodnutia o presunoch v rámci prílohy uvedenej v odseku 1. Komisia o týchto presunoch informuje Európsky parlament a Radu.

Článok 66

Nepovinné úlohy

1.   Európsky úrad môže na účely plnenia nepovinných úloh uvedených v článku 64 ods. 2 písm. b):

a)

získať delegovanie pre svojho riaditeľa od inštitúcií Únie, orgánov Únie a iných európskych úradov, ako aj delegovanie právomocí povoľujúceho úradníka týkajúcich sa rozpočtových prostriedkov zahrnutých do rozpočtového oddielu týkajúceho sa inštitúcie Únie, orgánu Únie alebo iného európskeho úradu;

b)

uzatvárať ad hoc dohody o úrovni poskytovaných služieb s inštitúciami Únie, orgánmi Únie, inými európskymi úradmi alebo tretími stranami.

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) stanovia príslušné inštitúcie Únie, orgány Únie a iné európske úrady limity a podmienky pre toto delegovanie právomocí. Takéto delegovanie právomocí sa odsúhlasí v súlade s aktom o zriadení príslušného európskeho úradu, najmä pokiaľ ide o podmienky a spôsoby takéhoto delegovania.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) prijme riaditeľ príslušného európskeho úradu v súlade s aktom o zriadení osobitné ustanovenia upravujúce vykonávanie úloh, náhradu vzniknutých nákladov a vedenie príslušných účtovných záznamov. Európsky úrad oznamuje výsledky takýchto účtovných záznamov dotknutým inštitúciám Únie, orgánom Únie alebo iným európskym úradom.

Článok 67

Účtovné záznamy európskych úradov

1.   Každý európsky úrad vypracúva účtovné záznamy svojich výdavkov, ktoré umožňujú určiť, aká časť jeho služieb sa poskytla každej z inštitúcií Únie, orgánom Únie alebo iným európskym úradom. Riaditeľ príslušného európskeho úradu prijme po schválení riadiacim výborom kritériá, na ktorých budú účtovné záznamy založené.

2.   V poznámkach týkajúcich sa osobitného rozpočtového riadku, do ktorého sú zahrnuté celkové rozpočtové prostriedky pre každý európsky úrad, na ktorý boli delegované právomoci povoľujúceho úradníka v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. a), sa uvádza odhad nákladov na služby poskytnuté uvedeným úradom každej z dotknutých inštitúcií Únie, orgánov Únie a iných európskych úradov. Tento odhad vychádza z účtovných záznamov stanovených v odseku 1 tohto článku.

3.   Každý európsky úrad, na ktorý boli delegované právomoci povoľujúceho úradníka v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. a), oznámi dotknutým inštitúciám Únie, orgánom Únie a iným európskym úradom výsledky účtovných záznamov stanovených v odseku 1 tohto článku.

4.   Účtovné záznamy každého európskeho úradu tvoria neoddeliteľnú súčasť účtovnej závierky Únie v súlade s článkom 241.

5.   Účtovník Komisie, konajúc na návrh riadiaceho výboru dotknutého európskeho úradu, môže delegovať na zamestnanca európskeho úradu niektoré zo svojich úloh, ktoré sa týkajú výberu príjmov a úhrady výdavkov realizovaných priamo dotknutým európskym úradom.

6.   S cieľom splniť požiadavky európskeho úradu na hotovosť môže Komisia v jeho mene na návrh riadiaceho výboru otvoriť bankové účty alebo poštové žírové účty. Konečná hotovostná pozícia za každý rok sa na konci rozpočtového roka zosúladí a upraví medzi dotknutým európskym úradom a Komisiou.

Oddiel 2

Agentúry a subjekty únie

Článok 68

Uplatniteľnosť na Zásobovaciu agentúru Euratomu

Toto nariadenie sa vzťahuje na plnenie rozpočtu Zásobovacej agentúry Euratomu.

Článok 69

Výkonné agentúry

1.   Komisia môže delegovať na výkonné agentúry právomoc vykonávať v jej mene a na jej zodpovednosť celý program alebo projekt Únie alebo ich časť vrátane pilotných projektov a prípravných akcií a implementáciu administratívnych výdavkov v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 (40). Výkonné agentúry sú vytvorené na základe rozhodnutia Komisie a majú právnu subjektivitu podľa práva Únie. Dostávajú ročný príspevok.

2.   Riaditelia výkonných agentúr konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním, pokiaľ ide o implementáciu operačných rozpočtových prostriedkov súvisiacich s programami Únie, ktoré spravujú ako celok alebo čiastočne.

3.   Riadiaci výbor výkonnej agentúry sa môže dohodnúť s Komisiou, že účtovník Komisie zastáva aj funkciu účtovníka príslušnej výkonnej agentúry. Riadiaci výbor môže takisto poveriť účtovníka Komisie časťou úloh účtovníka príslušnej výkonnej agentúry, pričom zohľadní pomer nákladov a prínosov. V oboch prípadoch sa prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo konfliktu záujmov.

Článok 70

Subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome

1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 269 tohto nariadenia s cieľom doplniť toto nariadenie rámcovým nariadením o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome, ktoré majú právnu subjektivitu a dostávajú príspevky hradené z rozpočtu.

2.   Rámcové nariadenie o rozpočtových pravidlách je založené na zásadách a pravidlách stanovených v tomto nariadení, pričom sa zohľadňujú osobitosti každého zo subjektov uvedených v odseku 1.

3.   Rozpočtové pravidlá subjektov uvedených v odseku 1 sa neodchyľujú od uvedeného rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách okrem prípadov, keď si to vyžadujú ich osobitné potreby, a po predchádzajúcom súhlase Komisie.

4.   Absolutórium za plnenie rozpočtov subjektov uvedených v odseku 1 udeľuje Európsky parlament na odporúčanie Rady. Subjekty uvedené v odseku 1 plne spolupracujú s inštitúciami Únie, ktoré sa zúčastňujú na postupe udelenia absolutória, a podľa potreby poskytujú akékoľvek ďalšie potrebné informácie, a to aj prostredníctvom účasti na zasadnutiach príslušných orgánov.

5.   Vnútorný audítor Komisie vykonáva voči subjektom uvedeným v odseku 1 tie isté právomoci ako voči Komisii.

6.   Nezávislý externý audítor overí, či sa v ročnej účtovnej závierke každého zo subjektov uvedených v odseku 1 tohto článku správne uvádzajú príjmy, výdavky a finančná pozícia príslušného subjektu pred konsolidáciou v rámci konečnej účtovnej závierky Komisie. Pokiaľ sa v príslušnom základnom akte neustanovuje inak, Dvor audítorov vypracuje osobitnú výročnú správu za každý subjekt v súlade s požiadavkami podľa článku 287 ods. 1 ZFEÚ. Pri príprave tejto správy Dvor audítorov vezme do úvahy audit vykonaný nezávislým externým audítorom a opatrenia prijaté v reakcii na zistenia audítora.

7.   Za všetky aspekty nezávislých externých auditov uvedených v odseku 6, vrátane zistení, o ktorých audítor informoval, nesie aj naďalej plnú zodpovednosť Dvor audítorov.

Článok 71

Subjekty verejno-súkromného partnerstva

Subjekty s právnou subjektivitou, ktoré sú zriadené základným aktom a sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva, prijmú svoje rozpočtové pravidlá.

Uvedené pravidlá zahŕňajú súbor zásad potrebných na zaistenie správneho finančného riadenia finančných prostriedkov Únie.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 269 s cieľom doplniť toto nariadenie vzorovým nariadením o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva, v ktorom sa stanovia zásady nevyhnutné pre zabezpečenie správneho finančného riadenia finančných prostriedkov Únie a ktoré bude založené na článku 154.

Rozpočtové pravidlá subjektov verejno-súkromného partnerstva sa neodchyľujú od vzorového nariadenia o rozpočtových pravidlách s výnimkou prípadov, keď si to vyžadujú ich osobitné potreby, a pod podmienkou, že Komisia s tým vopred súhlasila.

Na subjekty verejno-súkromného partnerstva sa uplatňuje článok 70 ods. 4 až 7.

KAPITOLA 4

Účastníci finančných operácií

Oddiel 1

Zásada oddelenia funkcií

Článok 72

Oddelenie funkcií

1.   Funkcie povoľujúceho úradníka a účtovníka sú oddelené a vzájomne sa vylučujú.

2.   Každá inštitúcia Únie poskytuje každému účastníkovi finančných operácií zdroje potrebné na vykonávanie jeho funkcie a vypracuje poverovaciu listinu s podrobným popisom jeho úloh, práv a povinností.

Oddiel 2

Povoľujúci úradník

Článok 73

Povoľujúci úradník

1.   Každá inštitúcia Únie vykonáva funkciu povoľujúceho úradníka.

2.   Na účely tejto hlavy sú „zamestnancami“ osoby, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok.

3.   Každá inštitúcia Únie deleguje v súlade s podmienkami stanovenými vo svojom rokovacom poriadku funkciu povoľujúceho úradníka na zamestnancov na príslušnej úrovni. Vo svojich vnútorných administratívnych predpisoch určí zamestnancov, na ktorých deleguje túto funkciu, rozsah delegovaných právomocí a či ich osoby, na ktoré je delegovaná, môžu subdelegovať.

4.   Právomoci povoľujúceho úradníka sa delegujú alebo subdelegujú iba na zamestnancov.

5.   Zodpovedný povoľujúci úradník koná iba v medziach stanovených aktom o delegovaní alebo subdelegovaní. Zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi môže pri vykonávaní určitých operácií potrebných na plnenie rozpočtu a príprave finančných informácií a informácií o riadení pomáhať v rámci jeho zodpovednosti jeden alebo viac poverených zamestnancov.

6.   Každá inštitúcia Únie a každý subjekt Únie uvedený v článku 70 informuje Európsky parlament, Radu, Dvor audítorov a účtovníka Komisie do dvoch týždňov o vymenovaní a ukončení funkcie povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním, vnútorných audítorov a účtovníkov, ako aj o akýchkoľvek interných predpisoch, ktoré prijme so zreteľom na finančné záležitosti.

7.   Každá inštitúcia Únie informuje Dvor audítorov o rozhodnutiach o delegovaní a o vymenovaní správcov záloh podľa článkov 79 a 88.

Článok 74

Právomoci a povinnosti povoľujúceho úradníka

1.   Povoľujúci úradník je v dotknutej inštitúcii Únie zodpovedný za implementáciu príjmov a výdavkov v súlade so zásadou správneho finančného riadenia, a to aj prostredníctvom zabezpečenia predkladania správ o výkonnosti, ako aj za zabezpečovanie súladu s požiadavkami zákonnosti a správnosti a rovnakého zaobchádzania s príjemcami finančných prostriedkov.

2.   Na účely odseku 1 tohto článku povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zavedie v súlade s článkom 36 a minimálnymi normami prijatými každou inštitúciou Únie a s náležitým ohľadom na riziká spojené s prostredím riadenia a s povahou financovaných akcií organizačnú štruktúru a systémy vnútornej kontroly vhodné pre výkon svojich povinností. Vytvorenie takejto štruktúry a systémov vychádza z komplexnej analýzy rizika, v ktorej sa zohľadní ich nákladová efektívnosť a aspekty týkajúce sa výkonnosti.

3.   Na účely plnenia rozpočtu na strane výdavkov zodpovedný povoľujúci úradník vytvára rozpočtové a právne záväzky, potvrdzuje výdavky, schvaľuje platby a uskutočňuje predbežné kroky na implementáciu rozpočtových prostriedkov.

4.   Na účely plnenia rozpočtu na strane príjmov vypracúva zodpovedný povoľujúci úradník odhady pohľadávok, stanovuje nároky, ktoré sa majú vymáhať, a vydáva príkazy na vymáhanie. Ak je to relevantné, zodpovedný povoľujúci úradník sa vzdá stanovených nárokov.

5.   S cieľom zabrániť chybám a nezrovnalostiam pred schválením operácií a zmierniť riziká nesplnenia cieľov podlieha každá operácia aspoň ex ante kontrole, ktorá sa týka operačných a finančných aspektov operácie, a to na základe viacročnej stratégie kontroly, ktorá zohľadňuje riziká.

Rozsah ex ante kontrol z hľadiska ich frekvencie a intenzity určuje zodpovedný povoľujúci úradník na základe výsledkov predchádzajúcich kontrol, ako aj aspektov rizika a nákladovej efektívnosti, a to na základe vlastnej analýzy rizika povoľujúceho úradníka. V prípade pochybností povoľujúci úradník zodpovedný za potvrdenie príslušných operácií požiada v rámci ex ante kontroly o doplňujúce informácie alebo vykoná kontrolu na mieste s cieľom získať primeranú istotu.

Overenie konkrétnej operácie musia vykonať iní zamestnanci než tí, ktorí danú operáciu iniciovali. Zamestnanci, ktorí vykonali overenie, nesmú byť podriadení zamestnancom, ktorí danú operáciu iniciovali.

6.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže zaviesť ex post kontroly na účely zistenia a nápravy chýb a nezrovnalostí v operáciách po ich schválení. Takéto kontroly sa môžu v závislosti od rizika organizovať na základe vzoriek a musia sa pri nich zohľadňovať výsledky predchádzajúcich kontrol, ako aj aspekty nákladovej účinnosti a výkonnosti.

Ex post kontroly vykonávajú iní zamestnanci ako zamestnanci zodpovední za ex ante kontroly. Zamestnanci zodpovední za ex post kontroly nesmú byť podriadení zamestnancom zodpovedným za ex ante kontroly.

Pravidlá a spôsoby vykonávania auditov prijímateľov vrátane harmonogramov týchto auditov musia byť jasné, konzistentné a transparentné a musia sa sprístupniť prijímateľom pri podpise dohody o grante.

7.   Zodpovední povoľujúci úradníci a zamestnanci zodpovední za plnenie rozpočtu musia mať potrebné odborné zručnosti.

V každej inštitúcii Únie povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zabezpečí:

a)

aby povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním a ich zamestnanci dostávali pravidelne aktualizované a príslušné informácie a absolvovali školenia týkajúce sa noriem v oblasti kontroly, metód a postupov, ktoré sú na tento účel k dispozícii;

b)

aby sa v prípade potreby prijali opatrenia na zaistenie účinného a efektívneho fungovania systémov kontroly v súlade s odsekom 2.

8.   Ak sa zamestnanec zapojený do finančného riadenia a kontroly operácií domnieva, že rozhodnutie, o ktorého uplatnenie alebo odsúhlasenie ho žiada jeho nadriadený, vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadami správneho finančného riadenia alebo profesijnými pravidlami, ktoré je zamestnanec povinný dodržiavať, informuje o tom svojho priameho nadriadeného. Ak to zamestnanec urobí písomne, jeho priamy nadriadený odpovie písomne. Ak priamy nadriadený neprijme žiadne opatrenie alebo potvrdí pôvodné rozhodnutie alebo pokyn a zamestnanec sa domnieva, že takéto potvrdenie nepredstavuje primeranú odpoveď na jeho otázku, zamestnanec o tom písomne informuje povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním. Ak uvedený úradník neodpovie v primeranej lehote vzhľadom na okolnosti daného prípadu, a v každom prípade do jedného mesiaca, zamestnanec informuje príslušný výbor uvedený v článku 143.

V prípade akéhokoľvek protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré by mohli poškodiť záujmy Únie, zamestnanec informuje orgány a subjekty určené služobným poriadkom a rozhodnutiami inštitúcií Únie, ktoré sa týkajú podmienok vnútorných vyšetrovaní zameraných na predchádzanie podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, ktoré poškodzuje záujmy Únie. V zmluvách s externými audítormi vykonávajúcimi audity finančného riadenia Únie sa stanoví povinnosť externého audítora informovať povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním o každom podozrení na protiprávne konanie, podvody alebo korupciu, ktoré môžu poškodiť záujmy Únie.

9.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním podáva svojej inštitúcii Únie správu o plnení svojich povinností vo forme výročnej správy o činnosti, ktorá obsahuje finančné informácie a informácie o riadení, vrátane výsledkov kontrol, a v ktorej vyhlasuje, že okrem prípadu, ak je v akýchkoľvek výhradách týkajúcich sa vymedzených oblastí príjmov a výdavkov uvedené inak, má primeranú istotu v súvislosti s tým, že:

a)

informácie uvedené v správe poskytujú pravdivý a reálny obraz;

b)

zdroje pridelené na činnosti opísané v správe sa použili na zamýšľané účely a v súlade so zásadou správneho finančného riadenia a

c)

zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií.

Výročná správa o činnosti obsahuje informácie o vykonaných operáciách a aspektoch výkonnosti v porovnaní s cieľmi stanovenými v strategických plánoch, o rizikách spojených s týmito operáciami, použití poskytnutých zdrojov a efektívnosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly. Správa zahŕňa celkové posúdenie nákladov a prínosov kontrol a informácie o rozsahu, v akom povolené operačné výdavky prispievajú k dosiahnutiu strategických cieľov Únie a vytvárajú pridanú hodnotu EÚ. Komisia pripraví zhrnutie výročných správ o činnosti za predchádzajúci rok.

Výročné správy o činnosti za rozpočtový rok, ktoré vypracovali povoľujúci úradníci inštitúcií Únie, orgánov Únie, európskych úradov a agentúr a v relevantných prípadoch ich povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním, sa uverejnia do 1. júla nasledujúceho rozpočtového roka na webovom sídle príslušnej inštitúcie Únie, orgánu Únie, európskeho úradu alebo agentúry tak, aby boli ľahko dostupné, s výhradou riadne odôvodnených prípadov, keď to nie je možné vzhľadom na dôverný charakter a bezpečnostné dôvody.

10.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zaznamenáva za každý rozpočtový rok zmluvy uzavreté na základe rokovacieho konania v súlade s bodom 11.1 písm. a) až f) a bodom 39 prílohy I. Ak sa podiel rokovacieho konania na celkovom počte zákaziek udelených tým istým povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne zvýšil alebo ak je tento podiel zreteľne vyšší ako priemer za danú inštitúciu Únie, zodpovedný povoľujúci úradník podá inštitúcii Únie správu, v ktorej uvedie všetky opatrenia prijaté na zvrátenie tohto trendu. Každá inštitúcia Únie zasiela Európskemu parlamentu a Rade správu o rokovacom konaní. V prípade Komisie tvorí uvedená správa prílohu k zhrnutiu výročných správ o činnosti uvedenému v odseku 9 tohto článku.

Článok 75

Uchovávanie dokladov povoľujúcimi úradníkmi

Povoľujúci úradník zavedie systém, v ktorom sa v papierovej alebo elektronickej forme uchovávajú originály dokladov týkajúcich sa plnenia rozpočtu. Takéto doklady sa uchovávajú minimálne päť rokov od dátumu, keď Európsky parlament udelí absolutórium za rozpočtový rok, ktorého sa tieto doklady týkajú.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý odsek sa doklady, ktoré sa týkajú operácií, musia v každom prípade uchovávať do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa tieto operácie definitívne ukončili.

Osobné údaje uvedené v dokladoch sa podľa možnosti z týchto dokladov vypustia, a to za predpokladu, že nie sú potrebné na účely rozpočtového absolutória, kontroly a auditu. V prípade uchovávania prevádzkových údajov sa uplatňuje článok 37 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 76

Právomoci a povinnosti vedúcich delegácií Únie

1.   Keď vedúci delegácií Únie konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 60 ods. 2, podliehajú Komisii ako inštitúcii Únie zodpovednej za stanovenie, výkon, monitoring a hodnotenie ich úloh a povinností ako povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním a úzko spolupracujú s Komisiou v záujme riadnej implementácie finančných prostriedkov, najmä s cieľom zabezpečiť zákonnosť a správnosť finančných transakcií, dodržiavanie zásady správneho finančného riadenia pri riadení finančných prostriedkov a účinnú ochranu finančných záujmov Únie. Podliehajú interným predpisom Komisie a charte Komisie upravujúcim plnenie úloh finančného riadenia, ktoré boli na nich subdelegované. Pri vykonávaní ich povinností im môžu pomáhať zamestnanci Komisie v delegáciách Únie.

Na uvedený účel vedúci delegácií Únie prijímajú potrebné opatrenia s cieľom predísť akejkoľvek situácii, ktorá by mohla ohroziť schopnosť Komisie plniť svoju zodpovednosť v súvislosti s plnením rozpočtu, ktoré bolo na nich subdelegované, ako aj akémukoľvek konfliktu priorít, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť plnenie úloh finančného riadenia, ktoré boli na nich subdelegované.

Ak dôjde k situácii alebo ku konfliktu uvedeným v druhom pododseku, vedúci delegácií Únie o tom bezodkladne informujú zodpovedných generálnych riaditeľov Komisie a ESVČ. Uvedení generálni riaditelia podniknú primerané opatrenia na nápravu situácie.

2.   Ak sa vedúci delegácií Únie dostanú do situácie uvedenej v článku 74 ods. 8, predložia túto vec výboru uvedenému v článku 143. V prípade akéhokoľvek protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré by mohli poškodiť záujmy Únie, informujú orgány a subjekty určené platnými právnymi predpismi.

3.   Vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 60 ods. 2, predkladajú správy svojmu povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním, aby mohol tieto správy začleniť do svojej výročnej správy o činnosti uvedenej v článku 74 ods. 9 Správy vedúcich delegácií Únie obsahujú informácie o efektívnosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly zavedených v rámci ich delegovania, ako aj o riadení operácií, ktoré boli na nich subdelegované, a poskytujú vyhlásenie o vierohodnosti uvedené v článku 92 ods. 5 treťom pododseku. Uvedené správy sa prikladajú k výročnej správe o činnosti povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním a sprístupňujú sa Európskemu parlamentu a Rade, pričom by sa v prípade potreby mala riadne zohľadňovať dôvernosť informácií týchto správ.

Vedúci delegácií Únie plne spolupracujú s inštitúciami Únie, ktoré sa zúčastňujú na postupe udelenia absolutória, a podľa potreby poskytujú akékoľvek nevyhnutné doplňujúce informácie. V tejto súvislosti sa od nich môže vyžadovať účasť na schôdzach príslušných orgánov a pomoc zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním.

Vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 60 ods. 2, reagujú na každú žiadosť povoľujúceho úradníka Komisie vymenovaného delegovaním, ktorá vychádza z vlastnej iniciatívy Komisie alebo je v súvislosti s absolutóriom založená na žiadosti Európskeho parlamentu.

Komisia zabezpečí, aby subdelegovanie právomocí na vedúcich delegácií Únie nenarúšalo postup udeľovania absolutória podľa článku 319 ZFEÚ.

4.   Odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú aj na zástupcov vedúcich delegácií Únie, keď konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v prípade neprítomnosti vedúcich delegácií Únie.

Oddiel 3

Účtovník

Článok 77

Právomoci a povinnosti účtovníka

1.   Každá inštitúcia Únie vymenuje účtovníka, ktorý je v tejto inštitúcii zodpovedný za:

a)

riadne vykonávanie platieb, výber príjmov a vymáhanie súm stanovených ako pohľadávky;

b)

vypracúvanie a predkladanie účtovnej závierky v súlade s hlavou XIII;

c)

vedenie účtov v súlade s článkami 82 a 84;

d)

stanovenie pravidiel účtovania, účtovných postupov a účtovnej osnovy v súlade s článkami 80 až 84;

e)

stanovenie a validáciu systémov účtovníctva a podľa potreby validáciu systémov stanovených povoľujúcim úradníkom pre poskytovanie alebo zdôvodňovanie účtovných informácií;

f)

správu pokladne.

V súvislosti s úlohami uvedenými v prvom pododseku písm. e) má účtovník právo kedykoľvek overovať dodržiavanie validačných kritérií.

2.   Účtovník ESVČ zodpovedá iba za rozpočtový oddiel týkajúci sa ESVČ, ktorého implementáciu zabezpečuje ESVČ. Účtovník Komisie naďalej zodpovedá za celý rozpočtový oddiel týkajúci sa Komisie vrátane účtovných operácií súvisiacich s rozpočtovými prostriedkami, riadenie ktorých je na základe subdelegovania zverené vedúcim delegácií Únie.

Účtovník Komisie zastáva aj funkciu účtovníka ESVČ, pokiaľ ide o implementáciu rozpočtového oddielu týkajúceho sa ESVČ.

Článok 78

Vymenovanie a ukončenie funkcie

1.   Každá inštitúcia Únie vymenuje účtovníka spomedzi úradníkov, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok.

Inštitúcia Únie vyberá účtovníka na základe jeho odbornej kvalifikácie doloženej diplomom alebo rovnocennou odbornou praxou.

2.   Toho istého účtovníka môžu vymenovať dve alebo viaceré inštitúcie či dva alebo viaceré subjekty Únie.

V takomto prípade prijmú opatrenia potrebné na zabránenie konfliktu záujmov.

3.   V prípade ukončenia funkcie účtovníka sa bezodkladne zostaví predvaha.

4.   Účtovník, ktorý končí s vykonávaním funkcie, alebo, ak to nie je možné, úradník z rovnakého útvaru odovzdá novému účtovníkovi predvahu spolu s odovzdávacou správou.

Nový účtovník potvrdí podpisom prevzatie predvahy, a to do jedného mesiaca odo dňa jej odovzdania, pričom môže vzniesť svoje výhrady.

Výsledky predvahy a vznesené výhrady sú uvedené v odovzdávacej správe.

Článok 79

Právomoci, ktoré môže účtovník delegovať

Účtovník môže pri výkone svojej funkcie delegovať určité úlohy na svojich podriadených a správcov záloh vymenovaných v súlade s článkom 89 ods. 1

Uvedené úlohy sa stanovujú v akte o delegovaní.

Článok 80

Pravidlá účtovania

1.   Pravidlá účtovania, ktoré majú uplatňovať inštitúcie Únie, európske úrady a agentúry a subjekty Únie uvedené v kapitole 3 oddiele 2 tejto hlavy, sú založené na medzinárodne uznávaných účtovných štandardoch pre verejný sektor. Uvedené pravidlá prijíma účtovník Komisie po konzultácii s účtovníkmi ostatných inštitúcií Únie, európskych úradov a subjektov Únie.

2.   Účtovník sa môže odchýliť od štandardov uvedených v odseku 1, ak to považuje za nevyhnutné na poskytnutie reálneho obrazu o aktívach a pasívach, výdavkoch, príjmoch a peňažnom toku. Ak sa pravidlo účtovania od uvedených štandardov významne odchýli, táto skutočnosť, ako aj jej dôvody, sa uvedú v poznámkach k finančným výkazom.

3.   Pravidlá účtovania uvedené v odseku 1 určujú štruktúru a obsah finančných výkazov, ako aj účtovné zásady, na ktorých je založená účtovná závierka.

4.   Správy o plnení rozpočtu uvedené v článku 241 musia byť v súlade s rozpočtovými zásadami stanovenými v tomto nariadení. Umožňujú podrobne sledovať plnenie rozpočtu. Zaznamenávajú sa na nich všetky príjmové a výdavkové operácie stanovené v tejto hlave a poskytujú o týchto operáciách reálny obraz.

Článok 81

Organizácia účtov

1.   Účtovník každej inštitúcie alebo subjektu Únie vypracúva a uchováva aktualizované dokumenty, v ktorých sa opisuje organizácia účtov a účtovné postupy v tejto inštitúcii alebo v tomto subjekte Únie.

2.   Príjmy a výdavky sa v súlade s ekonomickým charakterom operácie zaznamenávajú v automatizovanom systéme ako bežné príjmy alebo výdavky alebo ako kapitál.

Článok 82

Vedenie účtovníctva

1.   Účtovník Komisie je zodpovedný za stanovenie jednotnej účtovnej osnovy, ktorú majú používať inštitúcie Únie, európske úrady a agentúry a subjekty Únie uvedené v kapitole 3 oddiele 2 tejto hlavy.

2.   Účtovníci získavajú od povoľujúcich úradníkov všetky informácie potrebné na vypracovanie účtovnej závierky, ktorá poskytuje reálny obraz o finančnej situácii inštitúcií Únie a o plnení rozpočtu. Povoľujúci úradníci zaručia spoľahlivosť týchto informácií.

3.   Pred prijatím účtovnej závierky inštitúciou Únie alebo subjektom Únie uvedeným v článku 70 účtovník najprv túto účtovnú závierku podpíše, čím potvrdí, že má primeranú istotu o tom, že táto účtovná závierka poskytuje reálny obraz o finančnej situácii inštitúcie Únie alebo subjektu Únie uvedeného v článku 70.

Na uvedený účel účtovník overí, či sa účtovná závierka vypracovala v súlade s pravidlami účtovania uvedenými v článku 80 a účtovnými postupmi uvedenými v článku 77 ods. 1 prvom pododseku písm. d) a či sa do účtov zahrnuli všetky príjmy a výdavky.

4.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním v súlade s pravidlami schválenými účtovníkom zasiela účtovníkovi akékoľvek finančné informácie a informácie o riadení, ktoré sú nevyhnutné pre vykonávanie účtovníkových povinností.

Povoľujúci úradník poskytuje účtovníkovi pravidelne, a minimálne pri uzatváraní účtov, relevantné finančné údaje o zvereneckých bankových účtoch s cieľom umožniť vykazovanie použitia finančných prostriedkov Únie v systéme účtovníctva Únie.

Povoľujúci úradníci naďalej nesú plnú zodpovednosť za náležité používanie finančných prostriedkov, ktoré riadia, za zákonnosť a správnosť výdavkov, ktoré spadajú pod ich kontrolu, a za úplnosť a presnosť informácií zaslaných účtovníkovi.

5.   Zodpovedný povoľujúci úradník informuje účtovníka o vývoji alebo významných zmenách v systéme finančného riadenia, inventúrnom systéme alebo v systéme oceňovania aktív a pasív, ak tieto systémy poskytujú údaje do účtovníctva danej inštitúcie Únie alebo ak tieto systémy slúžia na zdôvodnenie týchto údajov, a to s cieľom umožniť účtovníkovi overenie dodržiavania validačných kritérií.

Účtovník môže už validovaný systém finančného riadenia kedykoľvek opätovne preskúmať a môže požiadať, aby zodpovedný povoľujúci úradník vypracoval akčný plán s cieľom odstrániť v primeranej lehote prípadné nedostatky.

Povoľujúci úradník je zodpovedný za úplnosť informácií zaslaných účtovníkovi.

6.   Účtovník má právo skontrolovať prijaté informácie a vykonať aj akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považuje za potrebnú na to, aby mohol účtovnú závierku podpísať.

V prípade potreby účtovník vznesie výhrady, pričom presne vysvetlí ich charakter a rozsah.

7.   Systém účtovníctva inštitúcie Únie slúži na organizovanie rozpočtových a finančných informácií tak, aby bolo možné vkladať, triediť a zaznamenávať číselné údaje.

8.   Systém účtovníctva sa skladá zo všeobecných účtov a rozpočtových účtov. Účty sa vedú v eurách a na základe kalendárneho roka.

9.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže viesť aj podrobné manažérske účtovníctvo.

10.   Doklady pre systém účtovníctva, ktoré slúžia na zostavenie účtovnej závierky uvedenej v článku 241, sa uchovávajú minimálne počas piatich rokov od dátumu, keď Európsky parlament udelí absolutórium za rozpočtový rok, ktorého sa tieto doklady týkajú.

Doklady týkajúce sa operácií, ktoré ešte nie sú definitívne ukončené, sa uchovávajú do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa tieto operácie ukončia. V prípade uchovávania prevádzkových údajov sa uplatňuje článok 37 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Každá inštitúcia Únie rozhodne, ktorý útvar bude uvedené doklady uchovávať.

Článok 83

Obsah a vedenie rozpočtových účtov

1.   Pre každú časť rozpočtu sa v rozpočtových účtoch uvádzajú:

a)

v prípade výdavkov:

i)

rozpočtové prostriedky schválené v rozpočte, vrátane rozpočtových prostriedkov zahrnutých do opravných rozpočtov, prenesených rozpočtových prostriedkov, rozpočtových prostriedkov disponibilných po výbere pripísaných príjmov, presunov rozpočtových prostriedkov a celkových disponibilných rozpočtových prostriedkov;

ii)

viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky na daný rozpočtový rok;

b)

v prípade príjmov:

i)

odhady uvedené v rozpočte, vrátane odhadov uvedených v opravných rozpočtoch, pripísaných príjmov a celkovej sumy odhadnutých príjmov;

ii)

nároky stanovené a sumy vymožené v rozpočtovom roku;

c)

záväzky, ktoré sa ešte majú uhradiť a príjmy, ktoré sa ešte majú vymôcť, prenesené z predchádzajúcich rozpočtových rokov.

Viazané rozpočtové prostriedky a platobné rozpočtové prostriedky uvedené v prvom pododseku písm. a) sa zapisujú a vykazujú samostatne.

2.   V rozpočtových účtoch sa uvádza samostatne:

a)

použitie prenesených rozpočtových prostriedkov a rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok;

b)

zúčtovanie neuhradených záväzkov.

Na príjmovej strane sa sumy, ktoré sa majú ešte vymáhať za predchádzajúce rozpočtové roky, uvádzajú samostatne.

Článok 84

Všeobecné účty

1.   Vo všeobecných účtoch sa v chronologickom poradí metódou podvojného účtovníctva zaznamenávajú všetky udalosti a operácie, ktoré ovplyvňujú hospodársku a finančnú situáciu a aktíva a pasíva inštitúcií Únie a agentúr a subjektov Únie uvedených v kapitole 3 oddiele 2 tejto hlavy.

2.   Zostatky a pohyby na všeobecných účtoch sa zapisujú do účtovných kníh.

3.   Všetky účtovné zápisy vrátane úprav účtov sa vykonávajú na základe dokladov, na ktoré zápisy odkazujú.

4.   Systém účtovníctva musí umožňovať získať jednoznačný audítorský záznam týkajúci sa všetkých účtovných zápisov.

Článok 85

Bankové účty

1.   Účtovník môže na účely správy pokladne v mene inštitúcie Únie otvoriť účty vo finančných inštitúciách alebo v národných centrálnych bankách alebo požadovať otvorenie takýchto účtov. Účtovník je zodpovedný aj za zrušenie uvedených účtov alebo za zabezpečenie toho, aby sa zrušili.

2.   V podmienkach, ktoré upravujú otváranie, vedenie a používanie bankových účtov, sa stanoví, že v závislosti od požiadaviek v oblasti vnútornej kontroly musia byť šeky, bankové prevodné príkazy alebo akékoľvek iné bankové operácie podpísané jedným alebo viacerými riadne poverenými zamestnancami. Písomné pokyny vystavené mimo elektronického systému podpisujú minimálne dvaja riadne poverení zamestnanci alebo účtovník.

3.   V rámci vykonávania programu alebo akcie sa môžu v mene Komisie otvárať zverenecké účty, aby sa subjektu podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c) bodov ii), iii), v) alebo vi) umožnila ich správa.

Takéto účty sa otvárajú v rámci právomocí povoľujúceho úradníka, ktorý je zodpovedný za vykonávanie programu alebo akcie, po dohode s účtovníkom Komisie.

Za správu takýchto účtov je zodpovedný povoľujúci úradník.

4.   Účtovník Komisie stanoví pravidlá pre otváranie, správu a zrušenie zvereneckých účtov a ich používanie.

Článok 86

Správa pokladne

1.   Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, právo spravovať hotovosť a jej ekvivalenty má iba účtovník. Účtovník zodpovedá za ich bezpečné vedenie.

2.   Účtovník zabezpečí, aby mala jeho inštitúcia Únie k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na pokrytie hotovostných potrieb vyplývajúcich z plnenia rozpočtu v medziach uplatniteľného regulačného rámca a stanoví postupy na zabezpečenie toho, aby žiadny z účtov otvorených v súlade s článkom 85 ods. 1 a článkom 89 ods. 3 nevykazoval debetný zostatok.

3.   Platby sa vykonávajú bankovým prevodom, šekom alebo – v prípade zálohových účtov, alebo ak to osobitne schváli účtovník – prostredníctvom debetných kariet, inkasom z účtu alebo inými platobnými prostriedkami v súlade s pravidlami stanovenými účtovníkom.

Pred prijatím záväzku voči tretej strane povoľujúci úradník potvrdí totožnosť príjemcu platby, zistí údaje identifikujúce príjemcu platby ako právny subjekt a jeho platobné údaje a zaznamená ich do spoločnej zložky inštitúcie Únie, za ktorú je účtovník zodpovedný, aby sa zabezpečila transparentnosť, zodpovednosť a riadne vykonávanie platieb.

Účtovník môže vykonať platby iba vtedy, ak inštitúcia Únie, za ktorú je účtovník zodpovedný, zaznamenala údaje identifikujúce príjemcu platby ako právny subjekt a jeho platobné údaje do spoločnej zložky.

Povoľujúci úradníci informujú účtovníka o akýchkoľvek zmenách údajov týkajúcich sa právneho subjektu a platobných údajov, ktoré im príjemca platby oznámil, a overia platnosť týchto údajov pred schválením akejkoľvek platby.

Článok 87

Inventúrny súpis majetku

1.   Inštitúcie a agentúry Únie alebo subjekty Únie uvedené v kapitole 3 oddiele 2 tejto hlavy vedú podľa vzoru vypracovaného účtovníkom Komisie inventúrne súpisy, v ktorých sa uvádza množstvo a hodnota ich hmotného, nehmotného a finančného majetku.

Kontrolujú tiež, či položky v ich príslušných inventúrnych súpisoch zodpovedajú skutočnému stavu.

Všetky nadobudnuté položky, ktorých obdobie použitia je dlhšie ako jeden rok, ktoré nie sú spotrebným tovarom a ktorých nákupná cena alebo výrobné náklady sú vyššie ako tie, ktoré sú uvedené v účtovných postupoch podľa článku 77, sa zapíšu do inventúrneho súpisu a zaznamenajú do účtov dlhodobého majetku.

2.   Predaj hmotného majetku Únie sa vhodným spôsobom zverejní.

3.   Inštitúcie a agentúry Únie alebo subjekty Únie uvedené v kapitole 3 oddiele 2 tejto hlavy prijmú ustanovenia o ochrane majetku zahrnutom do svojich príslušných inventúrnych súpisov a rozhodnú o tom, ktoré administratívne útvary sú zodpovedné za inventúrny systém.

Oddiel 4

Správca záloh

Článok 88

Zálohové účty

1.   Zálohové účty možno zriadiť na úhradu výdavkov, ak je vzhľadom na obmedzenú výšku uhrádzaných súm reálne nemožné alebo neefektívne vykonávať platobné operácie rozpočtovými postupmi. Zálohové účty možno takisto založiť na výber príjmov z iných ako vlastných zdrojov.

V delegáciách Únie sa zálohové účty môžu použiť aj na vykonávanie platieb v obmedzenej výške rozpočtovými postupmi, ak je takéto použitie účinné a efektívne vzhľadom na miestne požiadavky.

Maximálnu sumu, ktorú smie správca záloh uhradiť, ak je reálne nemožné alebo neefektívne vykonávať platobné operácie rozpočtovými postupmi, stanoví účtovník, pričom v žiadnom prípade nesmie pri žiadnom jednotlivom výdavku presiahnuť 60 000 EUR.

V oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci sa však môžu zálohové účty použiť bez obmedzenia sumy, pričom je potrebné dodržiavať výšku rozpočtových prostriedkov, ktorú Európsky parlament a Rada schválili pre príslušný rozpočtový riadok na bežný rozpočtový rok, ako aj vnútorné pravidlá Komisie.

2.   V delegáciách Únie sa zálohové účty zriaďujú na úhradu výdavkov z rozpočtových oddielov týkajúcich sa Komisie a ESVČ, pričom zabezpečujú úplnú vysledovateľnosť výdavkov.

Článok 89

Zriadenie a spravovanie zálohových účtov

1.   Zriadenie zálohového účtu a vymenovanie správcu záloh je predmetom rozhodnutia účtovníka inštitúcie Únie na základe riadne odôvodneného návrhu zodpovedného povoľujúceho úradníka. V uvedenom rozhodnutí sa vymedzujú príslušné povinnosti a zodpovednosť správcu záloh a povoľujúceho úradníka.

Správcovia záloh sa vyberajú spomedzi úradníkov alebo, ak je to potrebné a len v riadne odôvodnených prípadoch, spomedzi ostatných zamestnancov, alebo v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútorných pravidlách Komisie z pracovníkov zamestnaných Komisiou v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci za predpokladu, že ich pracovné zmluvy zaručujú ekvivalentnú úroveň ochrany v zmysle zodpovednosti, aká sa uplatňuje na zamestnancov podľa článku 95. Správcovia záloh sa vyberajú na základe vedomostí, zručností, a najmä odbornej kvalifikácie doloženej diplomom alebo príslušnou odbornou praxou, alebo nadobudnutej na základe absolvovania príslušného programu odbornej prípravy.

2.   V návrhoch rozhodnutí o zriadení zálohového účtu zodpovedný povoľujúci úradník zabezpečí:

a)

prednostné používanie rozpočtových postupov tam, kde existuje prístup do centrálneho automatizovaného systému účtovníctva;

b)

využívanie zálohových účtov iba v riadne odôvodnených prípadoch.

V rozhodnutiach o zriadení zálohového účtu účtovník stanoví podmienky vedenia a používania zálohového účtu.

Zmena podmienok vedenia zálohového účtu je taktiež predmetom rozhodnutia účtovníka, ktoré vychádza z riadne odôvodneného návrhu zodpovedného povoľujúceho úradníka.

3.   Zálohové bankové účty otvára a monitoruje účtovník, ktorý takisto schvaľuje s nimi súvisiace delegované podpisové práva na základe náležite odôvodneného návrhu zodpovedného povoľujúceho úradníka.

4.   Zálohové účty vykrýva finančnými prostriedkami účtovník inštitúcie Únie, pričom za tieto účty zodpovedajú správcovia záloh.

5.   Po vykonaní platieb nasledujú formálne konečné rozhodnutia o potvrdení alebo platobné príkazy podpísané zodpovedným povoľujúcim úradníkom.

Povoľujúci úradník vyrovná zálohové transakcie do konca nasledujúceho mesiaca, aby bolo možné zosúladiť účtovný zostatok s aktuálnym zostatkom na bankovom účte.

6.   Účtovník vykonáva kontroly alebo nechá, aby ich vykonali zamestnanci jeho útvaru alebo povoľujúceho útvaru osobitne splnomocnení na tento účel. Uvedené kontroly sa spravidla uskutočňujú na mieste a v prípade potreby bez varovania, s cieľom preveriť existenciu finančných prostriedkov pridelených správcom záloh a vedenie účtovných kníh a skontrolovať, či sú zálohové transakcie vyrovnané v stanovenej lehote. O výsledku uvedených kontrol informuje účtovník zodpovedného povoľujúceho úradníka.

KAPITOLA 5

Zodpovednosť účastníkov finančných operácií

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 90

Odobratie delegovania právomoci a pozbavenie funkcie účastníkov finančných operácií

1.   Zodpovedným povoľujúcim úradníkom môže ich delegovanie alebo subdelegovanie kedykoľvek dočasne alebo trvalo odobrať orgán, ktorý ich vymenoval.

2.   Účtovníkov alebo správcov záloh alebo oboch môže kedykoľvek dočasne alebo trvalo zbaviť funkcie orgán, ktorý ich vymenoval.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek disciplinárne konanie voči účastníkom finančných operácií uvedeným v týchto odsekoch.

Článok 91

Zodpovednosť účastníkov finančných operácií v prípadoch protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie

1.   Táto kapitola sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek trestná zodpovednosť, ktorá môže vzniknúť účastníkom finančných operácií uvedeným v článku 90 podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva a platných predpisov, ktoré sa týkajú ochrany finančných záujmov Únie a boja proti korupcii zahŕňajúcich úradníkov Únie alebo úradníkov členských štátov.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté články 92, 94 a 95 tohto nariadenia, každý zodpovedný povoľujúci úradník, účtovník alebo správca záloh podlieha disciplinárnemu postihu a zaplateniu náhrady tak, ako sa stanovuje v služobnom poriadku, alebo ak ide o pracovníkov zamestnaných Komisiou v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci podľa článku 89 ods. 1 tohto nariadenia, ako sa stanovuje v jeho pracovnej zmluve. V prípade protiprávneho konania, podvodu alebo korupcie, ktoré môžu poškodiť záujmy Únie, sa záležitosť predloží orgánom a subjektom určeným platnými právnymi predpismi, a najmä OLAF-u.

Oddiel 2

Pravidlá vzťahujúce sa na zodpovedných povoľujúcich úradníkov

Článok 92

Pravidlá vzťahujúce sa na povoľujúcich úradníkov

1.   Zodpovedný povoľujúci úradník je povinný zaplatiť náhradu tak, ako sa stanovuje v služobnom poriadku.

2.   Povinnosť zaplatiť náhradu sa uplatní najmä v prípade, že zodpovedný povoľujúci úradník úmyselne alebo vlastnou hrubou nedbanlivosťou:

a)

stanoví nároky, ktoré sa majú vymáhať, alebo vydá príkazy na vymáhanie, viaže výdavky alebo podpíše platobný príkaz v rozpore s týmto nariadením;

b)

nevypracuje dokument o stanovení výšky pohľadávky, nevydá príkaz na vymáhanie alebo ho vydá oneskorene, alebo oneskorene vydá platobný príkaz, v dôsledku čoho môžu inštitúciu Únie žalovať v občianskoprávnom konaní tretie strany.

3.   Ak povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo subdelegovaním dostane záväzný pokyn, ktorý podľa jeho názoru vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadou správneho finančného riadenia, najmä z dôvodu, že tento pokyn nemôže vykonať so zdrojmi, ktoré mu boli pridelené, písomne informuje orgán, ktorý na neho delegoval alebo subdelegoval právomoci. Ak sa tento pokyn písomne potvrdí a toto potvrdenie sa prijme včas, pričom je dostatočne jasné v tom zmysle, že výslovne odkazuje na body, voči ktorým povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo subdelegovaním namietal, povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním alebo subdelegovaním nesmie byť braný na zodpovednosť. Povoľujúci úradník pokyn vykoná, pokiaľ nie je zjavne v rozpore s právnymi predpismi alebo nepredstavuje porušenie príslušných bezpečnostných predpisov.

Rovnaký postup sa uplatňuje v prípadoch, ak sa povoľujúci úradník domnieva, že rozhodnutie, ktorého prijatie patrí do jeho zodpovednosti, vykazuje nezrovnalosť alebo je v rozpore so zásadou správneho finančného riadenia, alebo ak povoľujúci úradník počas vykonávania záväzného pokynu zistí, že okolnosti daného prípadu by mohli viesť k takejto situácii.

Zodpovedný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním zaznamenáva a uvádza vo svojej výročnej správe o činnosti všetky pokyny potvrdené za okolností uvedených v tomto odseku.

4.   V prípade subdelegovania v rámci vlastného útvaru je povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním naďalej zodpovedný za efektívnosť a účinnosť zavedených systémov vnútorného riadenia a kontroly a za výber povoľujúceho úradníka vymenovaného subdelegovaním.

5.   V prípade subdelegovania na vedúcich delegácií Únie a ich zástupcov zodpovedá príslušný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním za určenie zavedených systémov vnútorného riadenia a kontroly, ako aj za ich efektívnosť a účinnosť. Vedúci delegácií Únie zodpovedajú za náležité zavedenie a fungovanie týchto systémov v súlade s pokynmi povoľujúceho úradníka vymenovaného delegovaním, ako aj za riadenie finančných prostriedkov a operácie, ktoré vykonávajú v rámci delegácie Únie, za ktorú sú zodpovední. Predtým ako prevezmú svoje funkcie, absolvujú špecifické vzdelávacie kurzy o úlohách a povinnostiach povoľujúcich úradníkov a plnení rozpočtu.

Vedúci delegácií Únie predkladajú v súlade s článkom 76 ods. 3 správu o plnení svojich povinností podľa prvého pododseku tohto odseku.

Vedúci delegácií Únie každoročne predkladajú povoľujúcemu úradníkovi Komisie vymenovanému delegovaním vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa systémov vnútorného riadenia a kontroly zavedených v ich delegácii, ako aj riadenia operácií, ktoré boli na nich subdelegované, a ich výsledkov s cieľom umožniť povoľujúcemu úradníkovi urobiť vyhlásenie o vierohodnosti uvedené v článku 74 ods. 9

Tento odsek sa vzťahuje aj na zástupcov vedúcich delegácií Únie, keď konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v prípade neprítomnosti vedúcich delegácií Únie.

Článok 93

Postup v prípade finančných nezrovnalostí spôsobených zamestnancami

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci OLAF-u a administratívna autonómia inštitúcií Únie, orgánov Únie, európskych úradov alebo subjektov či osôb poverených vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ, týkajúca sa ich zamestnancov, ako aj s náležitým ohľadom na ochranu oznamovateľov, postupuje každé porušenie tohto nariadenia alebo ustanovenia týkajúceho sa finančného riadenia alebo kontroly operácií, ktoré je dôsledkom konania alebo opomenutia zamestnanca, na získanie stanoviska výboru uvedenému v článku 143 ktorákoľvek z týchto strán:

a)

menovací orgán zodpovedný za disciplinárne otázky;

b)

zodpovedný povoľujúci úradník vrátane vedúcich delegácií Únie a v prípade ich neprítomnosti ich zástupcov, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 60 ods. 2

Ak výbor o veci informuje priamo zamestnanec, výbor postúpi spis menovaciemu orgánu dotknutej inštitúcie Únie, orgánu Únie, európskeho úradu alebo subjektu či osoby a informuje o tom zamestnanca. Menovací orgán môže požiadať výbor o vydanie stanoviska k danému prípadu.

2.   K žiadosti o stanovisko výboru podľa odseku 1 prvého pododseku sa pripojí opis skutočností a konania alebo opomenutia, o ktorých posúdenie sa výbor žiada, ako aj relevantné doklady vrátane správ z vyšetrovania, ktoré sa uskutočnilo. Vždy, keď je to možné, sa tieto informácie predložia v anonymizovanej podobe.

Pred predložením žiadosti alebo akýchkoľvek ďalších informácií výboru menovací orgán alebo prípadne povoľujúci úradník poskytne príslušnému zamestnancovi možnosť predložiť svoje pripomienky, a to po tom, ako sa mu oznámili doklady uvedené v prvom pododseku, pokiaľ uvedené oznámenie nepredstavuje vážne narušenie výkonu ďalšieho vyšetrovania.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku je výbor uvedený v článku 143 príslušný posúdiť, či sa na základe skutočností, ktoré sa mu predložili podľa odseku 2 tohto článku, a všetkých ďalších informácií, ktoré získal, vyskytla finančná nezrovnalosť. Na základe stanoviska výboru rozhodne dotknutá inštitúcia Únie, orgán Únie, európsky úrad alebo subjekt či osoba o vhodných nadväzujúcich krokoch v súlade so služobným poriadkom. Ak výbor zistí systémové problémy, vydá odporúčanie povoľujúcemu úradníkovi a povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním, pokiaľ povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním nie je dotknutým zamestnancom, ako aj vnútornému audítorovi.

4.   Ak výbor vydáva stanovisko uvedené v odseku 1 tohto článku, musí pozostávať z členov uvedených v článku 143 ods. 2, ako aj z nasledujúcich troch ďalších členov, ktorí sa vymenujú s prihliadnutím na potrebu zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov:

a)

zástupca menovacieho orgánu, ktorý má na starosti disciplinárne otázky dotknutej inštitúcie Únie, orgánu Únie, európskeho úradu alebo subjektu či osoby;

b)

člen vymenovaný výborom zamestnancov dotknutej inštitúcie Únie, orgánu Únie, európskeho úradu alebo subjektu či osoby;

c)

člen právneho servisu inštitúcie Únie, ktorá zamestnáva dotknutého zamestnanca.

Ak výbor vydáva stanovisko uvedené v odseku 1, adresuje ho menovaciemu orgánu dotknutej inštitúcie Únie, orgánu Únie, európskemu úradu alebo subjektu či osobe.

5.   Výbor nemá žiadne vyšetrovacie právomoci. Inštitúcia Únie, orgán Únie, európsky úrad alebo subjekt či osoba spolupracujú s výborom s cieľom zabezpečiť, aby mal k dispozícii všetky informácie potrebné na poskytnutie svojho stanoviska.

6.   Ak výbor dospeje k záveru, že daný prípad patrí do pôsobnosti OLAF-u, v súlade s odsekom 1 bezodkladne postúpi tento spis príslušnému menovaciemu orgánu a okamžite informuje OLAF.

7.   Členské štáty poskytujú Únii plnú podporu pri uplatňovaní akejkoľvek zodpovednosti podľa článku 22 služobného poriadku v prípade tých dočasných zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje článok 2 písm. e) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.

Oddiel 3

Pravidlá vzťahujúce sa na účtovníkov a správcov záloh

Článok 94

Pravidlá vzťahujúce sa na účtovníkov

Účtovník podlieha disciplinárnemu konaniu a zaplateniu náhrady podľa služobného poriadku a v súlade s postupmi, ktoré sú v ňom stanovené. Voči účtovníkovi sa môže vyvodiť zodpovednosť najmä v dôsledku ktorejkoľvek z týchto foriem pochybenia:

a)

straty alebo poškodenia finančných prostriedkov, majetku alebo dokumentov, ktoré sú mu zverené;

b)

neoprávneného pozmenenia bankových účtov alebo poštových žírových účtov;

c)

vymoženia alebo zaplatenia súm, ktoré nie sú v súlade s príslušnými príkazmi na vymáhanie alebo platobnými príkazmi;

d)

nevybratia splatného príjmu.

Článok 95

Pravidlá vzťahujúce sa na správcov záloh

Voči správcovi záloh môže byť vyvodená zodpovednosť najmä v dôsledku ktorejkoľvek z týchto foriem pochybenia:

a)

straty alebo poškodenia finančných prostriedkov, majetku alebo dokumentov, ktoré sú mu zverené;

b)

nepredloženia náležitých dokladov k platbám, ktoré vykonal;

c)

vykonania platieb v prospech osôb iných, ako sú osoby oprávnené na takéto platby;

d)

nevybratia splatného príjmu.

KAPITOLA 6

Príjmové operácie

Oddiel 1

Sprístupnenie vlastných zdrojov

Článok 96

Vlastné zdroje

1.   Odhad príjmov tvorených vlastnými zdrojmi uvedenými v rozhodnutí 2014/335/EÚ, Euratom sa do rozpočtu zahrnie v eurách. Príslušné vlastné zdroje sa sprístupňujú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

2.   Povoľujúci úradník vypracuje harmonogram, v ktorom sa uvedie, kedy budú vlastné zdroje, ktoré sa vymedzujú v rozhodnutí 2014/335/EÚ, Euratom, sprístupnené Komisii.

Vlastné zdroje sa stanovujú a vymáhajú v súlade s pravidlami prijatými na základe uvedeného rozhodnutia.

Na účely účtovníctva vydá povoľujúci úradník príkaz na vymáhanie v prípade položiek splatných v prospech a na ťarchu účtu pre vlastné zdroje podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 609/2014.

Oddiel 2

Odhad pohľadávok

Článok 97

Odhad pohľadávok

1.   Keď má zodpovedný povoľujúci úradník dostatočné a spoľahlivé informácie týkajúce sa akéhokoľvek opatrenia alebo situácie, na základe ktorých môže vzniknúť pohľadávka Únie, vykoná odhad tejto pohľadávky.

2.   Zodpovedný povoľujúci úradník upraví odhad pohľadávky hneď po tom, ako sa dozvie o udalosti, v dôsledku ktorej sa mení opatrenie alebo situácia, na základe ktorých sa odhad pohľadávky vypracoval.

Keď zodpovedný povoľujúci úradník vystavuje príkaz na vymáhanie týkajúci sa opatrenia alebo situácie, ktoré v minulosti viedli k vypracovaniu odhadu pohľadávok, náležite tento odhad upraví.

Ak sa vystaví príkaz na vymáhanie rovnakej sumy, ako bol pôvodný odhad pohľadávky, takýto odhad sa zníži na nulu.

3.   Odchylne od odseku 1 sa žiadny odhad pohľadávky nevykoná skôr, než členské štáty dajú Komisii k dispozícii sumy vlastných zdrojov vymedzených v rozhodnutí 2014/335/EÚ, Euratom, ktoré platia členské štáty v pevne stanovených intervaloch. Zodpovedný povoľujúci úradník vydá príkaz na vymáhanie uvedených súm.

Oddiel 3

Stanovenie pohľadávok

Článok 98

Stanovenie pohľadávok

1.   S cieľom stanoviť pohľadávku zodpovedný povoľujúci úradník:

a)

overí, či dlh existuje;

b)

zistí alebo overí skutočný stav a výšku dlhu; a

c)

overí podmienky splatnosti dlhu.

Stanovenie pohľadávky predstavuje uznanie práva Únie voči dlžníkovi a stanovuje nárok požadovať od dlžníka zaplatenie dlhu.

2.   Každá pohľadávka identifikovaná ako istá, ktorá má pevne stanovenú výšku a je splatná, sa stanoví príkazom na vymáhanie, ktorým dá zodpovedný povoľujúci úradník pokyn účtovníkovi na vymáhanie príslušnej sumy. Po ňom nasleduje odoslanie oznámenia o dlhu dlžníkovi, a to okrem prípadov, keď okamžite dôjde k vzdaniu sa vymáhania pohľadávky v súlade s odsekom 4 druhým pododsekom. Príkaz na vymáhanie aj oznámenie o dlhu vypracuje zodpovedný povoľujúci úradník.

Povoľujúci úradník pošle oznámenie o dlhu ihneď po stanovení výšky pohľadávky a najneskôr do piatich rokov od času, keď bola inštitúcia Únie za bežných okolností schopná nárokovať si svoj dlh. Takáto lehota sa neuplatní, ak zodpovedný povoľujúci úradník zistí, že napriek úsiliu, ktoré inštitúcia Únie vyvinula, bolo oneskorenie spôsobené správaním dlžníka.

3.   Pred stanovením pohľadávky sa zodpovedný povoľujúci úradník uistí, že:

a)

pohľadávka je istá, t. j. nie je ničím podmienená;

b)

pohľadávka je pevne stanovená v presnom hotovostnom vyjadrení;

c)

pohľadávka je splatná a nepodlieha žiadnej lehote splatnosti;

d)

údaje o dlžníkovi sú správne;

e)

suma je zahrnutá do správnej rozpočtovej položky;

f)

doklady sú v poriadku, a

g)

je dodržaná zásada správneho finančného riadenia, najmä pokiaľ ide o kritériá uvedené v článku 101 ods. 2 prvom pododseku písm. a) alebo b).

4.   Oznámenie o dlhu informuje dlžníka o tom, že:

a)

Únia stanovila príslušnú pohľadávku;

b)

v prípade uhradenia dlhu v lehote uvedenej v oznámení o dlhu nevzniká povinnosť zaplatiť úroky z omeškania;

c)

v prípade neuhradenia dlhu v lehote uvedenej v písmene b) tohto pododseku sa dlh úročí sadzbou uvedenou v článku 99, a to bez toho, aby boli dotknuté osobitné uplatniteľné predpisy;

d)

v prípade neuhradenia dlhu v lehote uvedenej v písmene b) bude inštitúcia Únie vymáhať pohľadávku buď formou vzájomného započítania alebo formou uplatnenia si nároku na akúkoľvek vopred zloženú záruku;

e)

účtovník môže vo výnimočných prípadoch vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v písmene b), a to v tom prípade, že je to nevyhnutné z hľadiska ochrany finančných záujmov Únie, t. j. ak má oprávnené dôvody domnievať sa, že pohľadávka Únie by mohla byť nedobytná, pričom dlžníka vopred informuje o dôvodoch a dátume vymáhania pohľadávky formou vzájomného započítania;

f)

ak po vykonaní všetkých krokov uvedených v písmenách a) až e) tohto pododseku nie je daná suma v plnej výške vymožená, inštitúcia Únie bude pohľadávku vymáhať prostredníctvom vykonania rozhodnutia podľa článku 100 ods. 2 alebo na základe žaloby.

Ak po overení údajov dlžníka alebo na základe iných relevantných a v tom čase disponibilných informácií je jasné, že sa dlh zaradí medzi prípady uvedené v článku 101 ods. 2 prvom pododseku písm. a) alebo b) alebo že sa oznámenie o dlhu nezaslalo podľa odseku 2 tohto článku, povoľujúci úradník po stanovení pohľadávky rozhodne, že sa priamo vzdá vymáhania pohľadávky v súlade s článkom 101 bez odoslania oznámenia o dlhu, a to po dohode s účtovníkom.

Vo všetkých ostatných prípadoch zašle povoľujúci úradník dlžníkovi oznámenie o dlhu v tlačenej forme. Účtovník je o zaslaní oznámenia o dlhu informovaný prostredníctvom finančného informačného systému.

5.   Nesprávne vyplatené sumy sa vymáhajú.

Článok 99

Úroky z omeškania

1.   Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia vyplývajúce z uplatňovania osobitných predpisov, sa pohľadávka, ktorá nebola uhradená v lehote uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b), úročí v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku.

2.   Okrem prípadu uvedeného v odseku 4 tohto článku je úrokovou sadzbou pri pohľadávkach, ktoré neboli uhradené v lehote uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b), sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti pohľadávky, zvýšená o:

a)

osem percentuálnych bodov v prípade, že udalosťou zakladajúcou záväzok je zákazka na dodanie tovaru alebo zákazka na poskytnutie služieb;

b)

tri a pol percentuálneho bodu vo všetkých ostatných prípadoch.

3.   Úrok sa počíta od kalendárneho dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b) až do kalendárneho dňa, keď sa dlh uhradí v plnej výške.

Príkaz na vymáhanie sumy zodpovedajúcej výške úrokov z omeškania sa vystaví v čase skutočného získania týchto úrokov.

4.   V prípade pokút alebo iných penále je úrokovou sadzbou pri pohľadávkach, ktoré neboli uhradené v lehote uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b), sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny deň mesiaca, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o uložení pokuty alebo iných penále, zvýšená o:

a)

jeden a pol percentuálneho bodu, ak dlžník poskytne finančnú záruku, ktorú účtovník akceptuje namiesto platby;

b)

tri a pol percentuálneho bodu vo všetkých ostatných prípadoch.

Ak Súdny dvor Európskej únie pri výkone svojej právomoci podľa článku 261 ZFEÚ zvýši sumu pokuty alebo iných penále, úroky zo sumy zvýšenia začínajú plynúť odo dňa vydania rozsudku Súdneho dvora.

5.   V prípadoch, v ktorých by celková úroková sadzba bola negatívna, sa stanoví na nula percent.

Oddiel 4

Povolenie vymáhania pohľadávok

Článok 100

Povolenie vymáhania pohľadávok

1.   Zodpovedný povoľujúci úradník dá vydaním príkazu na vymáhanie pohľadávok pokyn účtovníkovi, aby vymáhal pohľadávku, ktorú stanovil zodpovedný povoľujúci úradník (ďalej len „povolenie vymáhania pohľadávok“).

2.   Inštitúcia Únie môže formálne stanoviť pohľadávku voči iným osobám, ako sú členské štáty, prostredníctvom rozhodnutia, ktoré je vykonateľné v zmysle článku 299 ZFEÚ.

Ak si to účinná a včasná ochrana finančných záujmov Únie vyžaduje, ostatné inštitúcie Únie môžu za výnimočných okolností žiadať, aby Komisia prijala takéto vykonateľné rozhodnutie v ich prospech so zreteľom na nároky vzniknuté vo vzťahu k zamestnancom alebo vo vzťahu k členom alebo bývalým členom inštitúcií Únie, a to za predpokladu, že tieto inštitúcie sa dohodli s Komisiou na praktickom postupe uplatňovania tohto článku.

Takéto výnimočné okolnosti sa považujú za existujúce vtedy, keď neexistuje výhľad na vymoženie dlhu príslušnou inštitúciou Únie formou dobrovoľnej úhrady alebo formou vzájomného započítania podľa článku 101 ods. 1, a keď nie sú splnené podmienky na vzdanie sa vymáhania pohľadávky podľa článku 101 ods. 2 a 3. Vo všetkých prípadoch sa vo vykonateľnom rozhodnutí uvádza, že nárokovaná suma sa zahrnie do rozpočtového oddielu týkajúceho sa príslušnej inštitúcie Únie, ktorá koná ako povoľujúci úradník. Príjem sa do rozpočtu zahrnie ako všeobecný príjem okrem prípadov, keď predstavuje pripísaný príjem podľa článku 21 ods. 3

Žiadajúca inštitúcia Únie informuje Komisiu o akejkoľvek udalosti, ktorá by mohla viesť k zmene postupu vymáhania pohľadávok a intervenuje na podporu Komisie v prípade podania opravného prostriedku proti vykonateľnému rozhodnutiu.

Oddiel 5

Vymáhanie pohľadávok

Článok 101

Pravidlá vymáhania pohľadávok

1.   Účtovník koná na základe príkazov na vymáhanie pohľadávok, ktoré riadne stanovil zodpovedný povoľujúci úradník. Účtovník uplatňuje náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, aby Únia získala svoje príjmy, a zaistí, aby boli chránené jej práva.

Ak dlžník neurčí inak, čiastočná úhrada sumy dlžníkom, na ktorého sa vzťahuje viacero príkazov na vymáhanie pohľadávok, sa použije najprv na vyrovnanie najstaršieho nároku. Akékoľvek čiastočné platby sa použijú najprv na úhradu úrokov.

Účtovník vymáha sumy splatné do rozpočtu ich vzájomným započítaním v súlade s článkom 102.

2.   Zodpovedný povoľujúci úradník sa môže úplne alebo čiastočne vzdať vymáhania stanovenej pohľadávky iba v týchto prípadoch:

a)

ak predpokladané náklady na vymáhanie presahujú sumu, ktorá je predmetom vymáhania, a ak vzdanie sa vymáhania stanovenej pohľadávky nepoškodí dobré meno Únie;

b)

ak pohľadávku nie je možné vymôcť, a to vzhľadom na jej vek, na oneskorené odoslanie oznámenia o dlhu v zmysle článku 98 ods. 2, na platobnú neschopnosť dlžníka alebo na akéhokoľvek iné insolvenčné konanie;

c)

ak je vymáhanie v rozpore so zásadou proporcionality.

Ak sa zodpovedný povoľujúci úradník plánuje úplne alebo čiastočne vzdať vymáhania stanovenej pohľadávky, zabezpečí, aby bol tento akt v súlade s pravidlami a so zásadami správneho finančného riadenia a proporcionality. Rozhodnutie o vzdaní sa vymáhania pohľadávky musí byť odôvodnené. Povoľujúci úradník môže delegovať právomoc prijať uvedené rozhodnutie.

3.   V prípade uvedenom v odseku 2 prvom pododseku písm. c) koná zodpovedný povoľujúci úradník v súlade s postupmi vopred stanovenými jednotlivými inštitúciami Únie, pričom zohľadňuje tieto záväzné a za každých okolností uplatniteľné kritériá:

a)

skutočnosti týkajúce sa závažnosti nezrovnalosti, ktorá viedla k stanoveniu pohľadávky (podvod, opakované protiprávne konanie, úmyselné konanie, zanedbanie náležitej starostlivosti, konanie v dobrej viere a zjavná chyba);

b)

vplyv vzdania sa vymáhania stanovenej pohľadávky na činnosť Únie a jej finančné záujmy (dotknutá suma, riziko vytvorenia precedensu, naštrbenie autoritatívnej podstaty práva).

4.   V závislosti od okolností daného prípadu zohľadní zodpovedný povoľujúci úradník podľa vhodnosti tieto dodatočné kritériá:

a)

akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku vzdania sa vymáhania stanovenej pohľadávky;

b)

hospodárske a sociálne škody spôsobené vymáhaním dlhu v plnej výške.

5.   Každá inštitúcia Únie zasiela Európskemu parlamentu a Rade každoročne správu o prípadoch vzdania sa vymáhania pohľadávky, ktoré vykonala podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku. Informácia o vzdaní sa vymáhania pohľadávok nižších ako 60 000 EUR sa uvedie ako celková suma. V prípade Komisie tvorí táto správa prílohu k zhrnutiu výročných správ o činnosti uvedenému v článku 74 ods. 9

6.   Zodpovedný povoľujúci úradník môže stanovenú pohľadávku úplne alebo čiastočne zrušiť. Čiastočné zrušenie stanovenej pohľadávky neznamená vzdanie sa zostávajúceho stanoveného nároku Únie.

Zodpovedný povoľujúci úradník v prípade chyby úplne alebo čiastočne zruší stanovenú pohľadávku a uvedie príslušné dôvody.

Každá inštitúcia Únie stanoví vo svojich interných predpisoch podmienky a postupy delegovania právomoci v oblasti zrušenia stanovenej pohľadávky.

7.   Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za vykonávanie kontrol a auditov a za vymáhanie neoprávnene vynaložených súm, ako sa uvádza v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach. Pokiaľ členské štáty zistia a napravia nezrovnalosti na vlastný účet, nevzťahujú sa na ne finančné opravy Komisie týkajúce sa takýchto nezrovnalostí.

8.   Komisia vykonáva finančné opravy vo vzťahu k členským štátom s cieľom vylúčiť výdavky vzniknuté v rozpore s platným právom z financovania zo strany Únie. Komisia zakladá svoje finančné opravy na zisťovaní neoprávnene vynaložených súm a finančných dosahov na rozpočet. Ak sa takéto sumy nedajú presne zistiť, Komisia môže uplatniť extrapolované alebo paušálne opravy v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

Komisia pri rozhodovaní o výške finančnej opravy zohľadní povahu a závažnosť porušenia platného práva a finančných dosahov na rozpočet vrátane nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly.

Kritériá stanovovania finančných opráv a postupu, ktorý sa má uplatňovať, sa môžu stanoviť v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach.

9.   Metodika uplatňovania extrapolovaných alebo paušálnych opráv sa stanoví v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach s cieľom umožniť Komisii, aby chránila finančné záujmy Únie.

Článok 102

Vymáhanie formou vzájomného započítania

1.   Ak má dlžník voči Únii alebo výkonnej agentúre plniacej rozpočet pohľadávku, ktorá je istá v zmysle článku 98 ods. 3 písm. a), má pevne stanovenú výšku, je splatná a týka sa sumy uvedenej v platobnom príkaze, účtovník po uplynutí lehoty uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b) vymáha stanovené pohľadávky formou vzájomného započítania.

Účtovník môže vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b), a to vo výnimočnom prípade, keď je to nevyhnutné z hľadiska ochrany finančných záujmov Únie a ak má oprávnené dôvody domnievať sa, že pohľadávka Únie by mohla byť nedobytná.

Účtovník môže vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b), ak s tým dlžník súhlasí.

2.   Pred vymáhaním pohľadávky podľa odseku 1 tohto článku vedie účtovník konzultácie so zodpovedným povoľujúcim úradníkom a informuje dotknutých dlžníkov, a to aj o prostriedkoch nápravy v súlade s článkom 133.

Ak je dlžníkom národný orgán alebo jeden z jeho správnych subjektov, účtovník informuje aj dotknutý členský štát o svojom úmysle vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania, a to aspoň 10 pracovných dní vopred. Po dohode s dotknutým členským štátom alebo správnym subjektom však účtovník môže vymáhať pohľadávku formou vzájomného započítania ešte pred uplynutím uvedenej lehoty.

3.   Vzájomné započítanie uvedené v odseku 1 má rovnaký účinok ako platba a zbavuje Úniu zodpovednosti za danú dlžnú sumu a za prípadné vzniknuté úroky.

Článok 103

Postup vymáhania v prípade neuskutočnenia dobrovoľnej platby

1.   V prípade, že po uplynutí lehoty uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b) nie je vymožená celá suma, účtovník bez toho, aby bol dotknutý článok 102, informuje o tejto skutočnosti zodpovedného povoľujúceho úradníka a bezodkladne začne postup vymáhania pohľadávky akýmikoľvek právnymi prostriedkami, v náležitých prípadoch aj formou uplatnenia si nároku na vopred zloženú záruku.

2.   Ak nie je možné uplatniť metódu vymáhania uvedenú v odseku 1 tohto článku a ak dlžník neuhradil dlh ani po formálnej výzve účtovníka, účtovník bez toho, aby bol dotknutý článok 102, vymáha pohľadávku prostredníctvom vykonania rozhodnutia podľa článku 100 ods. 2 alebo na základe žaloby.

Článok 104

Dodatočná lehota na vykonanie platby

Účtovník môže v spolupráci so zodpovedným povoľujúcim úradníkom povoliť dodatočnú lehotu na vykonanie platby len na základe písomnej žiadosti dlžníka s náležitým uvedením dôvodov, a za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

dlžník sa zaviaže uhradiť úroky so sadzbou uvedenou v článku 99 za celé dodatočne poskytnuté obdobie, počnúc uplynutím lehoty uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b);

b)

v záujme ochrany práv Únie zloží dlžník finančnú záruku, ktorú akceptuje účtovník inštitúcie Únie a ktorá pokrýva istinu a úroky neuhradeného dlhu.

Záruku uvedenú v prvom odseku písm. b) možno nahradiť spoločným a nerozdielnym ručením tretej strany, ktoré schválil účtovník inštitúcie Únie.

Vo výnimočných prípadoch môže účtovník na základe žiadosti dlžníka upustiť od požiadavky na zloženie záruky uvedenej v písmene b) prvého odseku, ak usúdi, že dlžník sa nachádza v ťažkej finančnej situácii a nie je schopný takúto záruku zložiť, ale je ochotný a schopný vykonať platbu v dodatočnej lehote.

Článok 105

Premlčacia lehota

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov a uplatňovanie rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom, sa na nároky Únie voči tretím stranám a na nároky tretích strán voči Únii uplatňuje premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov.

2.   Premlčacia lehota na uplatnenie nárokov Únie voči tretím stranám začína plynúť po uplynutí lehoty uvedenej v článku 98 ods. 4 prvom pododseku písm. b).

Premlčacia lehota na uplatnenie nárokov tretích strán voči Únii začína plynúť dňom, keď sa nárok tretej strany stáva splatným podľa príslušného právneho záväzku.

3.   Plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov Únie voči tretím stranám sa preruší v prípade akéhokoľvek úkonu inštitúcie Únie, alebo členského štátu konajúceho na žiadosť inštitúcie Únie, oznámeného tretej strane a zameraného na vymáhanie dlhu.

Plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov tretích strán voči Únii sa preruší v prípade akéhokoľvek úkonu zameraného na vymáhanie dlhu, ktorý bol Únii oznámený jej veriteľmi alebo v ich mene.

4.   Nová premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov začína plynúť dňom nasledujúcim po príslušnom prerušení uvedenom v odseku 3.

5.   Plynutie premlčacej lehoty sa preruší v prípade akéhokoľvek právneho úkonu týkajúceho sa nároku uvedeného v odseku 2 vrátane žalôb podaných na súd, ktorý neskôr vyhlási, že nie je vo veci príslušný rozhodovať. Nová premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov začína plynúť až po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia alebo po mimosúdnom vyrovnaní strán v tejto veci.

6.   Za prerušenie premlčacej lehoty sa považuje aj situácia, keď účtovník v súlade s článkom 104 povolí dlžníkovi dodatočnú lehotu na vykonanie platby. Nová premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov začína plynúť dňom nasledujúcim po uplynutí predĺženej lehoty na vykonanie platby.

7.   Po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej v odsekoch 2 až 6 sa nároky Únie nevymáhajú.

Článok 106

Národné zaobchádzanie s pohľadávkami Únie

V prípade insolvenčného konania sa pohľadávkam Únie prizná rovnaké prednostné zaobchádzanie ako pohľadávkam rovnakej povahy splatným v prospech verejných subjektov v členských štátoch, v ktorých prebieha konanie vo veci vymáhania.

Článok 107

Pokuty, iné penále, sankcie a vzniknuté úroky uložené inštitúciami Únie

1.   Sumy plynúce z pokút, iných penále a sankcií a všetky vzniknuté úroky alebo iné z nich plynúce príjmy sa nezahrnú do rozpočtu, pokiaľ rozhodnutia o ich uložení sú alebo by sa ešte mohli stať predmetom odvolania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

2.   Sumy uvedené v odseku 1 sa zahrnú do rozpočtu čo najskôr po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov. Za náležite odôvodnených výnimočných okolností, alebo ak k vyčerpaniu všetkých opravných prostriedkov dôjde po 1. septembri bežného rozpočtového roka, sa tieto sumy môžu zahrnúť do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok.

Sumy, ktoré sa majú na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vrátiť subjektu, ktorý ich zaplatil, sa do rozpočtu nezahŕňajú.

3.   Odsek 1 sa nevzťahuje na rozhodnutia o zúčtovaní alebo o finančných opravách.

Článok 108

Vymáhanie pokút, iných penále alebo sankcií uložených inštitúciami Únie

1.   Ak sa na Súdnom dvore Európskej únie podala žaloba proti rozhodnutiu inštitúcie Únie o uložení pokuty, iných penále alebo sankcie podľa ZFEÚ alebo Zmluvy o Euratome a až kým sa nevyčerpajú všetky opravné prostriedky, dlžník buď príslušnú sumu predbežne uhradí na bankový účet určený účtovníkom Komisie, alebo zloží finančnú záruku, ktorá je podľa účtovníka Komisie prijateľná. Zložením záruky nie je dotknutá povinnosť uhradiť pokutu, iné penále alebo sankciu, pričom záruka je uplatniteľná na požiadanie. Táto záruka pokrýva istinu nároku a splatný úrok podľa článku 99 ods. 4

2.   V záujme zaistenia bezpečnosti a likvidity finančných prostriedkov a zároveň s cieľom dosiahnuť kladný výnos investuje Komisia predbežne uhradené sumy do finančných aktív.

3.   Po vyčerpaní všetkých právnych opravných prostriedkov a v prípade, že Súdny dvor Európskej únie potvrdil pokutu, iné penále alebo sankciu, alebo ak sa rozhodnutie o uložení takejto pokuty, iného penále alebo sankcie nemôže stať predmetom odvolania pred Súdnym dvorom Európskej únie, prijme sa jedno z týchto opatrení:

a)

predbežne vybraté sumy a výnosy z nich plynúce sa v súlade s článkom 107 ods. 2 zahrnú do rozpočtu;

b)

v prípade zloženia finančnej záruky sa táto záruka uplatní a zodpovedajúca suma sa zahrnie do rozpočtu.

V prípade, že Súdny dvor Európskej únie zvýšil pokutu, iné penále alebo sankciu, sa prvý pododsek písm. a) a b) tohto odseku uplatňujú na sumy uvedené v pôvodnom rozhodnutí inštitúcie Únie alebo v náležitých prípadoch na sumu stanovenú v pôvodnom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v tom istom konaní. Účtovník Komisie vyberie sumu zodpovedajúcu zvýšeniu, ako aj splatný úrok podľa článku 99 ods. 4, pričom sa tieto sumy zahrnú do rozpočtu.

4.   Po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov a v prípade, že sa pokuty, iné penále alebo sankcie zrušili alebo sa znížila suma, sa prijme jedno z týchto opatrení:

a)

predbežne uhradené sumy alebo v prípade zníženia ich príslušná časť sa vrátane akéhokoľvek výnosu vrátia príslušnej tretej strane;

b)

v prípade zloženia finančnej záruky sa táto záruka zodpovedajúcim spôsobom uvoľní.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. a), ak bol celkový výnos z predbežne uhradených súm záporný, sa vzniknutá strata odpočíta od sumy, ktorá sa má vrátiť.

Článok 109

Kompenzačné úroky

Bez toho, aby bol dotknutý článok 99 ods. 2 a článok 116 ods. 5 a v iných prípadoch, než sú prípady pokút, iného penále a sankcií uvedených v článkoch 107 a 108, ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie alebo v dôsledku urovnania sporu zmierom, úrokovou sadzbou je sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca. Úroková sadzba nesmie byť záporná. Úroky plynú odo dňa zaplatenia sumy, ktorá sa má vrátiť, až do dátumu, ku ktorému je vracaná suma splatná.

V prípadoch, v ktorých by bola celková úroková sadzba záporná, sa stanovuje na nula percent.

KAPITOLA 7

Výdavkové operácie

Článok 110

Rozhodnutia o financovaní

1.   Rozpočtovému záväzku predchádza rozhodnutie o financovaní, ktoré prijme inštitúcia Únie alebo orgán, na ktorý inštitúcia Únie delegovala právomoci. Rozhodnutia o financovaní sú ročnej alebo viacročnej povahy.

Prvý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje v prípade rozpočtových prostriedkov na prevádzku každej inštitúcie Únie v rámci jej administratívnej autonómie, ktoré je možné implementovať bez základného aktu v súlade s článkom 58 ods. 2 písm. e), ani v prípade výdavkov na administratívnu podporu a príspevkov subjektom Únie uvedeným v článkoch 70 a 71.

2.   Rozhodnutie o financovaní predstavuje zároveň ročný alebo viacročný pracovný program a prijme sa podľa okolností čo najskôr po prijatí návrhu rozpočtu a v zásade najneskôr do 31. marca roka vykonania. Ak sa v príslušnom základnom akte stanovujú osobitné postupy pre prijatie rozhodnutia o financovaní alebo pracovného programu alebo oboch, tieto spôsoby sa uplatňujú na časť rozhodnutia o financovaní, ktoré tvoria pracovný program, a to v súlade s požiadavkami tohto základného aktu. Časť obsahujúca pracovný program sa uverejní na webovom sídle príslušnej inštitúcie Únie bezprostredne po jeho prijatí a pred jeho vykonaním. V rozhodnutí o financovaní sa uvádza celková suma, na ktorú sa toto rozhodnutie vzťahuje, pričom obsahuje opis akcií, ktoré sa majú financovať. Uvádzajú sa v ňom tieto údaje:

a)

základný akt a rozpočtový riadok;

b)

sledované ciele a očakávané výsledky;

c)

spôsoby plnenia;

d)

akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa vyžadujú v základnom akte pre pracovný program.

3.   Okrem údajov uvedených v odseku 2 sa v rozhodnutí o financovaní stanovuje:

a)

v prípade grantov: typ žiadateľov, na ktorých je zameraná výzva na predkladanie návrhov alebo priame udeľovanie grantov a celkový objem rozpočtových prostriedkov vyhradený na granty;

b)

v prípade verejného obstarávania: celkový objem rozpočtových prostriedkov vyhradený na verejné obstarávania;

c)

v prípade príspevkov Únie do trustových fondov uvedených v článku 234: rozpočtové prostriedky vyhradené pre trustový fond na daný rok a sumy plánované počas obdobia trvania tohto fondu pochádzajúce z rozpočtu, ako aj od iných darcov;

d)

v prípade cien: typ účastníkov, na ktorých sa súťaž zameriava, celkový objem rozpočtových prostriedkov vyhradený na súťaže a konkrétny odkaz na ceny s jednotkovou hodnotou vo výške 1 000 000 EUR a viac;

e)

v prípade finančných nástrojov: suma vyčlenená na finančný nástroj;

f)

v prípade nepriameho riadenia: osoba alebo subjekt implementujúci finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c), alebo kritériá, ktoré sa použijú pri výbere osoby alebo subjektu;

g)

v prípade príspevkov pre mechanizmy alebo platformy kombinovaného financovania: suma pridelená mechanizmu alebo platforme kombinovaného financovania a zoznam subjektov, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme alebo platforme kombinovaného financovania;

h)

v prípade rozpočtových záruk: výška ročných vyčlenených prostriedkov a prípadne výška rozpočtovej záruky, ktorá sa má uvoľniť.

4.   Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže pridať do príslušného rozhodnutia o financovaní predstavujúceho pracovný program alebo do akýchkoľvek iných dokumentov uverejnených na webovom sídle inštitúcie Únie akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považuje za vhodné.

Rozhodnutie o viacročnom financovaní musí byť v súlade s finančným plánom uvedeným v článku 41 ods. 2 a uvádza sa v ňom, že vykonanie rozhodnutia podlieha disponibilite rozpočtových prostriedkov na príslušné rozpočtové roky, a to po prijatí rozpočtu alebo podľa systému predbežných dvanástin.

5.   Bez toho, aby bolo dotknuté ktorékoľvek osobitné ustanovenie základného aktu, podlieha každá podstatná zmena v už prijatom rozhodnutí o financovaní rovnakému postupu ako pôvodné rozhodnutie.

Článok 111

Výdavkové operácie

1.   Každý výdavok sa musí viazať, potvrdiť, povoliť a vyplatiť.

Na konci období uvedených v článku 114 sa v prípade nepoužitého zostatku rozpočtových záväzkov vykoná zrušenie viazanosti.

Pri vykonávaní operácií zodpovedný povoľujúci úradník zabezpečí, aby boli výdavky v súlade s ustanoveniami zmlúv, rozpočtu, tohto nariadenia a iných právnych aktov prijatých v súlade so zmluvami, ako aj so zásadou správneho finančného riadenia.

2.   Rozpočtové záväzky vytvára a právne záväzky prijíma okrem riadne odôvodnených prípadov ten istý povoľujúci úradník. Najmä v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a operácií humanitárnej pomoci môžu právne záväzky prijímať vedúci delegácií Únie alebo v prípade ich neprítomnosti ich zástupcovia na pokyn zodpovedného povoľujúceho úradníka Komisie, ktorý však zostáva plne zodpovedný za príslušnú operáciu. Zamestnanci Komisie v oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a humanitárnej pomoci môžu podpísať právne záväzky spojené s platbami vykonanými zo zálohových účtov v hodnote nepresahujúcej 2 500 EUR.

Zodpovedný povoľujúci úradník vytvorí rozpočtový záväzok pred prijatím právneho záväzku s tretími stranami alebo pred presunom finančných prostriedkov do trustového fondu Únie uvedeného v článku 234.

Druhý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje:

a)

v prípade právnych záväzkov prijatých po vyhlásení krízovej situácie v rámci plánu na zabezpečenie kontinuity činností v súlade s postupmi prijatými Komisiou alebo akoukoľvek inou inštitúciou Únie v rámci jej administratívnej autonómie;

b)

v prípadoch operácií humanitárnej pomoci, civilnej ochrany a pomoci v rámci krízového riadenia, ak si efektívne uskutočnenie intervencie Únie vyžaduje okamžité prijatie právneho záväzku Únie s tretími stranami a ak nie je možné vopred vytvoriť samostatný rozpočtový záväzok.

V prípadoch uvedených v treťom pododseku písm. b) sa rozpočtový záväzok vytvorí bezodkladne po prijatí právneho záväzku s tretími stranami.

3.   Zodpovedný povoľujúci úradník potvrdí výdavok akceptovaním, že výdavková položka je hradená z rozpočtu, a to po tom, ako skontroloval doklady, ktoré osvedčujú nárok veriteľa na základe podmienok stanovených v právnom záväzku, ak právny záväzok existuje. Na uvedený účel zodpovedný povoľujúci úradník:

a)

overí existenciu nároku veriteľa;

b)

zistí alebo overí reálnosť a výšku nároku prostredníctvom potvrdenia „správnosť osvedčená“;

c)

overí podmienky splatnosti platby.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa potvrdenie výdavkov vzťahuje aj na priebežné alebo záverečné správy, ktoré nie sú spojené so žiadosťou o platbu, pričom v takom prípade sa vplyv na systém účtovníctva obmedzí na všeobecné účty.

4.   Rozhodnutie o potvrdení výdavkov sa v súlade s článkom 146 vyjadrí prostredníctvom elektronicky zabezpečeného podpisu zodpovedného povoľujúceho úradníka alebo technicky spôsobilého zamestnanca, ktorý bol náležite poverený na základe formálneho rozhodnutia povoľujúceho úradníka, alebo výnimočne, a to v prípade postupu v listinnej podobe, vo forme pečiatky spolu s uvedeným podpisom.

Potvrdením „správnosť osvedčená“ zodpovedný povoľujúci úradník alebo technicky spôsobilý zamestnanec, ktorý bol náležite poverený zodpovedným povoľujúcim úradníkom, osvedčí:

a)

v prípade predbežného financovania: že sú splnené podmienky stanovené v právnom záväzku pre platby v rámci predbežného financovania;

b)

v prípade priebežných platieb a platieb zostatku pri zákazkách: že sa riadne poskytli služby uvedené v zmluve, riadne dodal tovar alebo riadne vykonali stavebné práce;

c)

v prípade priebežných platieb a platieb zostatku pri grantoch: že akcia alebo pracovný program realizované prijímateľom sú plne v súlade s dohodou o grante, a v náležitých prípadoch aj skutočnosť, že náklady, ktoré vykázal prijímateľ, sú oprávnené.

V prípade uvedenom v druhom pododseku písm. c) sa odhady nákladov nepovažujú za spĺňajúce podmienky oprávnenosti stanovené v článku 186 ods. 3 Rovnaká zásada sa uplatňuje aj pre priebežné a záverečné správy, ktoré nie sú spojené so žiadosťou o platbu.

5.   S cieľom povoliť výdavky zodpovedný povoľujúci úradník po overení, že rozpočtové prostriedky sú k dispozícii, vydá platobný príkaz, ktorým dá účtovníkovi pokyn zaplatiť sumu výdavkov, ktoré sa predtým potvrdili.

Ak sa v súvislosti s poskytnutím služieb vrátane nájmu alebo v súvislosti s dodaním tovaru uskutočňujú pravidelné platby, povoľujúci úradník môže na základe svojej analýzy rizika nariadiť uplatnenie systému inkasa zo zálohového účtu. Uplatňovanie takéhoto systému možno nariadiť aj v prípade, že účtovník vydal osobitné povolenie v súlade s článkom 86 ods. 3

Článok 112

Druhy rozpočtových záväzkov

1.   Rozpočtové záväzky patria do jednej z týchto kategórií:

a)

individuálne: keď je známy príjemca finančných prostriedkov a suma výdavku;

b)

globálne: keď ešte nie je známy aspoň jeden z prvkov potrebných na identifikáciu individuálneho záväzku;

c)

predbežné: na pokrytie bežných výdavkov na riadenie v prípade EPZF, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2, alebo bežných administratívnych výdavkov, pričom nie je s konečnou platnosťou známa buď suma platby alebo jej koneční príjemcovia.

Odchylne od prvého pododseku písm. c) môžu byť bežné administratívne výdavky týkajúce sa delegácií Únie a zastúpení Únie pokryté predbežnými rozpočtovými záväzkami, aj keď sú suma a koneční príjemcovia platby známi.

2.   Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov len v prípade, ak to stanovuje základný akt alebo ak sa týkajú administratívnych výdavkov.

3.   Globálny rozpočtový záväzok sa prijíma na základe rozhodnutia o financovaní.

Globálny rozpočtový záväzok sa prijíma najneskôr pred prijatím rozhodnutia o príjemcoch finančných prostriedkov a sumách a v prípade, že si implementácia príslušných rozpočtových prostriedkov vyžaduje prijatie pracovného programu, najskôr po prijatí takéhoto programu.

4.   Globálny rozpočtový záväzok sa implementuje buď formou uzatvorenia dohody o financovaní, v ktorej samotnej sa stanovuje následné prijatie jedného alebo viacerých právnych záväzkov, alebo formou prijatia jedného alebo viacerých právnych záväzkov.

Z dohôd o financovaní v oblasti priamej finančnej pomoci tretím krajinám, vrátane rozpočtovej podpory, ktoré predstavujú právne záväzky, môžu vyplývať platby bez prijatia iných právnych záväzkov.

V prípade, že sa globálny rozpočtový záväzok implementuje formou uzatvorenia dohody o financovaní, odsek 3 druhý pododsek sa neuplatňuje.

5.   Zodpovedný povoľujúci úradník pred podpisom zaznamená každý individuálny právny záväzok prijatý na základe globálneho rozpočtového záväzku do centrálnych rozpočtových účtov a zaúčtuje ho do globálneho rozpočtového záväzku.

6.   Predbežné rozpočtové záväzky sa implementujú formou prijatia jedného alebo viacerých právnych záväzkov, ktoré vedú k vzniku nároku na následné platby. Avšak v prípadoch týkajúcich sa výdavkov na personálne riadenie, výdavkov na členov alebo bývalých členov inštitúcie Únie alebo výdavkov na komunikačné činnosti inštitúcií Únie zamerané na informovanie o aktuálnom dianí v Únii alebo v prípadoch uvedených v bode 14.5 prílohy I sa môžu implementovať priamo formou platby bez prijatia predchádzajúcich právnych záväzkov.

Článok 113

Záväzky týkajúce sa rozpočtových prostriedkov EPZF

1.   Rozpočtové prostriedky EPZF zahŕňajú v každom rozpočtovom roku nediferencované rozpočtové prostriedky na výdavky súvisiace s opatreniami uvedenými v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. Výdavky súvisiace s opatreniami uvedenými v článku 4 ods. 2 a článku 6 uvedeného nariadenia sa s výnimkou opatrení financovaných v rámci neoperačnej technickej pomoci a príspevkov pre výkonné agentúry financujú z diferencovaných rozpočtových prostriedkov.

2.   Rozhodnutia Komisie, ktorými sa stanovuje výška refundácie výdavkov týkajúcich sa EPZF, ktoré vznikli členským štátom, tvoria globálne predbežné rozpočtové záväzky, ktoré nesmú prekročiť výšku celkových rozpočtových prostriedkov zahrnutých do rozpočtu pre EPZF.

3.   Viazanosť globálnych predbežných rozpočtových záväzkov pre EPZF, ktoré boli vytvorené na rozpočtový rok a ktoré do 1. februára nasledujúceho roka neviedli k vzniku záväzku v konkrétnych rozpočtových riadkoch, sa vzhľadom na príslušný rozpočtový rok zruší.

4.   Výdavky uskutočnené orgánmi a subjektmi uvedenými v pravidlách týkajúcich sa EPZF sa stanú predmetom záväzku podľa kapitoly, článku a položky, a to do dvoch mesiacov od prijatia výkazov zaslaných členskými štátmi. Takéto záväzky sa môžu prijať aj po uplynutí uvedenej dvojmesačnej lehoty, keď je potrebné vykonať presun rozpočtových prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov. Dané sumy sa zaúčtujú ako platby v rámci tej istej dvojmesačnej lehoty okrem prípadov, keď členské štáty ešte platbu nevykonali alebo keď existujú pochybnosti o oprávnenosti.

Záväzky uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa odčítajú od globálneho predbežného rozpočtového záväzku uvedeného v odseku 1.

5.   Odseky 2 a 3 sa uplatňujú s výhradou preskúmania a schválenia účtovnej závierky.

Článok 114

Lehoty týkajúce sa záväzkov

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 111 ods. 2 a článok 264 ods. 3 sa právne záväzky, ktoré sa týkajú individuálnych alebo predbežných rozpočtových záväzkov, prijímajú do 31. decembra roka n, pričom rok n je rokom, v ktorom bol prijatý rozpočtový záväzok.

2.   Globálne rozpočtové záväzky pokrývajú celkové náklady na príslušné právne záväzky prijaté do 31. decembra roka n + 1.

Ak globálny rozpočtový záväzok vedie k udeleniu ceny uvedenej v hlave IX, právny záväzok uvedený v článku 207 ods. 4 sa prijme do 31. decembra roka n + 3.

Ak v oblasti vonkajších činností vedie globálny rozpočtový záväzok k uzavretiu dohody o financovaní s treťou krajinou, táto dohoda o financovaní sa uzatvára do 31. decembra roka n + 1. V uvedenom prípade pokrýva globálny rozpočtový záväzok celkové náklady na právne záväzky, ktorými sa vykonáva dohoda o financovaní, prijaté počas obdobia troch rokov odo dňa uzatvorenia dohody o financovaní.

V nasledovných prípadoch však globálny rozpočtový záväzok pokrýva celkové náklady na právne záväzky prijaté do konca obdobia vykonávania dohody o financovaní:

a)

akcie, na ktorých sa podieľa viacero darcov;

b)

operácie kombinovaného financovania;

c)

právne záväzky, ktoré sa týkajú auditu a hodnotenia;

d)

za týchto výnimočných okolností:

i)

úpravy vykonané v právnych záväzkoch, ktoré už boli prijaté;

ii)

právne záväzky, ktoré sa majú prijať po predčasnom ukončení existujúceho právneho záväzku;

iii)

zmeny vykonávajúceho subjektu.

3.   Odsek 2 tretí a štvrtý pododsek sa neuplatňujú na nasledovné viacročné programy, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom delených záväzkov:

a)

nástroj predvstupovej pomoci zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 (41);

b)

nástroj európskeho susedstva a partnerstva zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 (42).

V prípadoch uvedených v prvom pododseku zruší Komisia automaticky viazanosť rozpočtových prostriedkov v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

4.   Individuálne a predbežné rozpočtové záväzky na akcie, ktoré trvajú viac ako jeden rozpočtový rok, majú okrem prípadu výdavkov na zamestnancov stanovený konečný termín implementácie v súlade s podmienkami právnych záväzkov, ktorých sa týkajú, a to pri zohľadnení zásady správneho finančného riadenia.

5.   Viazanosť všetkých častí rozpočtových záväzkov, ktoré sa neimplementovali formou platieb do šiestich mesiacov po konečnom termíne implementácie, sa zruší.

6.   Viazanosť sumy rozpočtového záväzku, pri ktorom sa počas dvoch rokov od prijatia právneho záväzku nevykonala žiadna platba v zmysle článku 115, sa zruší, s výnimkou prípadu, že sa suma týka prebiehajúceho sporového konania pred súdmi alebo arbitrážnymi orgánmi, že právny záväzok má formu dohody o financovaní uzavretej s treťou krajinou alebo že sú v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach stanovené osobitné ustanovenia.

Článok 115

Druhy platieb

1.   Platbu výdavkov vykonáva účtovník v medziach disponibilných finančných prostriedkov.

2.   Platba sa vykoná po predložení dôkazu o tom, že príslušná akcia je v súlade so zmluvou, s dohodou alebo so základným aktom, a zahŕňa jednu alebo viaceré z týchto operácií:

a)

platbu celej splatnej sumy;

b)

platbu splatnej sumy ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

i)

predbežným financovaním poskytujúcim počiatočnú hotovosť, ktoré môže byť rozdelené na niekoľko platieb v súlade so zásadou správneho finančného riadenia; takáto predbežne financovaná suma sa uhrádza buď na základe zmluvy, dohody alebo základného aktu, alebo na základe dokladov, podľa ktorých možno overiť, či sú dodržané podmienky predmetnej zmluvy alebo dohody;

ii)

jednou alebo viacerými priebežnými platbami ako protihodnotou za čiastočné vykonanie akcie alebo čiastočné plnenie zmluvy alebo dohody, čím možno úplne alebo čiastočne zúčtovať predbežné financovanie bez toho, aby bol dotknutý základný akt;

iii)

jednou platbou zostatku splatných súm, ak je akcia alebo zmluva či dohoda vykonaná v plnom rozsahu.

c)

platbu rezerv do spoločného rezervného fondu zriadeného podľa článku 212.

Platbou zostatku sa zúčtujú všetky predchádzajúce výdavky. Na účely vymoženia nepoužitých súm sa vydá príkaz na vymáhanie.

3.   V rozpočtovom účtovníctve sa pri vykonávaní jednotlivých platieb rozlišuje medzi rôznymi druhmi platieb uvedenými v odseku 2.

4.   Pravidlá účtovania uvedené v článku 80 zahŕňajú pravidlá týkajúce sa tak zúčtovania predbežného financovania v rámci účtov, ako aj uznávania oprávnenosti nákladov.

5.   Platby v rámci predbežného financovania pravidelne zúčtováva zodpovedný povoľujúci úradník podľa hospodárskej povahy projektu a najneskôr na konci projektu. Zúčtovanie sa vykoná na základe informácií o vzniknutých nákladoch alebo na základe potvrdenia toho, že boli splnené podmienky pre platbu v súlade s článkom 125, ako ich potvrdil povoľujúci úradník v súlade s článkom 111 ods. 3

V prípade dohôd o grantoch, zákaziek alebo dohôd o poskytnutí príspevku nad 5 000 000 EUR získa povoľujúci úradník na konci každého roka aspoň informácie potrebné na výpočet primeraného odhadu nákladov. Uvedené informácie sa nesmú použiť pri zúčtovaní predbežného financovania, ale môže ich použiť povoľujúci úradník a účtovník, aby boli v súlade s článkom 82 ods. 2

Na účely druhého pododseku sa do prijatých právnych záväzkov zahrnú príslušné rezervy.

Článok 116

Lehoty týkajúce sa platieb

1.   Platby sa vykonávajú do:

a)

90 kalendárnych dní v prípade dohôd o poskytnutí príspevku, zákaziek a dohôd o grante týkajúcich sa technických služieb alebo akcií, ktorých vyhodnocovanie je mimoriadne zložité a pri ktorých platba závisí od schválenia správy alebo osvedčenia;

b)

60 kalendárnych dní v prípade všetkých ostatných dohôd o poskytnutí príspevku, zákaziek a dohôd o grante, pri ktorých platba závisí od schválenia správy alebo osvedčenia;

c)

30 kalendárnych dní v prípade všetkých ostatných dohôd o poskytnutí príspevku, zákaziek a dohôd o grante.

2.   Lehota na vykonanie platieb znamená lehotu na potvrdenie, povolenie a úhradu výdavkov.

Lehota na vykonanie platieb začína plynúť dňom prijatia žiadosti o platbu.

3.   Žiadosť o platbu zaregistruje čo najskôr oprávnený útvar zodpovedného povoľujúceho úradníka, pričom deň registrácie sa považuje za deň prijatia tejto žiadosti.

Za dátum platby sa považuje dátum, ku ktorému sa debetoval účet inštitúcie Únie.

V žiadosti o platbu sa uvádzajú tieto základné údaje:

a)

identifikácia veriteľa;

b)

suma;

c)

mena;

d)

dátum.

Ak v žiadosti o platbu chýba minimálne jeden zo základných údajov, žiadosť sa zamietne.

Veriteľ je o zamietnutí žiadosti a dôvodoch tohto zamietnutia písomne informovaný čo najskôr, v každom prípade však do 30 kalendárnych dní odo dňa prijatia žiadosti o platbu.

4.   Zodpovedný povoľujúci úradník môže pozastaviť plynutie lehoty na platbu, ak:

a)

suma uvedená v žiadosti o platbu nie je splatná alebo

b)

neboli predložené príslušné doklady.

Ak zodpovedný povoľujúci úradník získa informáciu, ktorá spochybňuje oprávnenosť výdavkov uvedených v žiadosti o platbu, môže pozastaviť plynutie lehoty na platbu na účely preverenia, vrátane kontrol na mieste, či sú výdavky oprávnené. Zostávajúca lehota na vykonanie platby začína plynúť dňom predloženia požadovaných informácií alebo revidovaných dokladov alebo dňom vykonania ďalšieho potrebného overenia vrátane kontrol na mieste.

Dôvody pozastavenia sa písomne oznámia dotknutým veriteľom.

5.   S výnimkou členských štátov, EIB a EIF má veriteľ po uplynutí lehôt stanovených v odseku 1 nárok na úroky v súlade s týmito podmienkami:

a)

uplatňujú sa úrokové sadzby uvedené v článku 99 ods. 2 tohto nariadenia;

b)

úrok sa platí za obdobie od kalendárneho dňa, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na vykonanie platby stanovenej v odseku 1, až do dňa vykonania platby.

V prípade, že úrok vypočítaný podľa prvého pododseku dosahuje maximálne 200 EUR, tento úrok sa veriteľovi uhradí len na základe žiadosti podanej do dvoch mesiacov od prijatia omeškanej platby.

6.   Každá inštitúcia Únie predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o dodržiavaní a pozastavení lehôt stanovených v odsekoch 1 až 4 tohto článku. Správa Komisie tvorí prílohu k zhrnutiu výročných správ o činnosti uvedenému v článku 74 ods. 9

KAPITOLA 8

Vnútorný audítor

Článok 117

Vymenovanie vnútorného audítora

1.   Každá inštitúcia Únie zriadi funkciu vnútorného auditu, ktorá sa vykonáva v súlade s príslušnými medzinárodnými štandardmi. Vnútorný audítor, ktorého vymenuje dotknutá inštitúcia Únie, zodpovedá tejto inštitúcii za overovanie správneho fungovania systémov a postupov plnenia rozpočtu. Vnútorným audítorom nesmie byť povoľujúci úradník alebo účtovník.

2.   Na účely vnútorného auditu ESVČ podliehajú vedúci delegácií Únie, ktorí konajú ako povoľujúci úradníci vymenovaní subdelegovaním v súlade s článkom 60 ods. 2, kontrolnej právomoci vnútorného audítora Komisie, pokiaľ ide o finančné riadenie, ktoré na nich bolo subdelegované.

Vnútorný audítor Komisie zastáva aj funkciu vnútorného audítora ESVČ, pokiaľ ide o implementáciu rozpočtového oddielu týkajúceho sa ESVČ.

3.   Každá inštitúcia Únie vymenuje svojho vnútorného audítora v súlade s pravidlami, ktoré zodpovedajú jej špecifickým potrebám a požiadavkám. Každá inštitúcia Únie informuje o vymenovaní svojho vnútorného audítora Európsky parlament a Radu.

4.   Každá inštitúcia Únie stanoví v súlade so svojimi špecifickými potrebami a požiadavkami rozsah právomocí a povinností svojho vnútorného audítora a podrobne vymedzí ciele a postupy vnútorného auditu, pričom náležitým spôsobom zohľadní medzinárodné štandardy pre vnútorný audit.

5.   Každá inštitúcia Únie môže za vnútorného audítora vymenovať na základe odbornej kvalifikácie úradníka alebo iného zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje služobný poriadok, a to vybraného spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov.

6.   Ak dve alebo viaceré inštitúcie Únie vymenujú toho istého vnútorného audítora, prijmú nevyhnutné opatrenia, na základe ktorých zabezpečia, aby bol vnútorný audítor za výkon svojej činnosti zodpovedný v zmysle článku 121.

7.   Každá inštitúcia Únie informuje o odvolaní svojho vnútorného audítora Európsky parlament a Radu.

Článok 118

Právomoci a povinnosti vnútorného audítora

1.   Vnútorný audítor poskytuje svojej inštitúcii Únie poradenstvo, pokiaľ ide o riešenie rizík, vydávaním nezávislých stanovísk týkajúcich sa kvality systémov riadenia a kontroly a poskytovaním odporúčaní na zlepšovanie podmienok realizácie operácií a na podporu správneho finančného riadenia.

Vnútorný audítor zodpovedá najmä za:

a)

posudzovanie vhodnosti a účinnosti systémov vnútorného riadenia a činnosti útvarov pri vykonávaní politík, programov a akcií vzhľadom na riziká, ktoré sú s nimi spojené;

b)

posudzovanie efektívnosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly a auditu, ktoré sa vzťahujú na každú operáciu v rámci plnenia rozpočtu.

2.   Vnútorný audítor vykonáva svoje povinnosti vo vzťahu ku všetkým činnostiam a útvarom dotknutej inštitúcie Únie. Má plný a neobmedzený prístup k všetkým informáciám potrebným na výkon svojich povinností, podľa potreby aj na mieste, a to aj v členských štátoch a tretích krajinách.

Vnútorný audítor vezme na vedomie výročné správy povoľujúcich úradníkov a všetky ostatné zistené informácie.

3.   Vnútorný audítor podáva dotknutej inštitúcii Únie správy o svojich zisteniach a odporúčaniach. Dotknutá inštitúcia Únie zabezpečí, aby sa so zreteľom na odporúčania vyplývajúce z auditov prijali príslušné opatrenia.

Každá inštitúcia Únie zváži, či odporúčania uvedené v správach jej vnútorného audítora môžu byť základom pre výmenu najlepších postupov s inými inštitúciami Únie.

4.   Vnútorný audítor predkladá dotknutej inštitúcii Únie výročnú správu o vnútorných auditoch, v ktorej uvádza počet a typ vykonaných vnútorných auditov, poskytnuté základné odporúčania a opatrenia prijaté vzhľadom na tieto odporúčania.

V uvedenej výročnej správe o vnútorných auditoch sa uvádzajú systémové problémy zistené výborom zriadeným podľa článku 143, ak poskytuje stanovisko uvedené v článku 93.

5.   Vnútorný audítor sa pri vypracúvaní správy zameriava najmä na celkové dodržiavanie zásad správneho finančného riadenia a výkonnosti a zabezpečuje, aby sa prijímali príslušné opatrenia zamerané na ich čoraz kvalitnejšie a dôslednejšie uplatňovanie.

6.   Komisia v kontexte postupu udelenia absolutória a v súlade s článkom 319 ZFEÚ každoročne a na žiadosť zašle svoju výročnú správu o vnútorných auditoch pri náležitom zohľadnení požiadaviek na zachovávanie dôvernosti.

7.   Každá inštitúcia Únie sprístupňuje každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa zúčastňuje na výdavkových operáciách, kontaktné údaje svojho vnútorného audítora na účely dôverného kontaktovania vnútorného audítora.

8.   Každá inštitúcia Únie každý rok vypracuje návrh správy, v ktorej zhrnie počet a typ vykonaných vnútorných auditov, syntézu poskytnutých odporúčaní a opatrení prijatých na základe týchto odporúčaní, a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 247.

9.   Správy a zistenia vnútorného audítora, ako aj správa dotknutej inštitúcie Únie, sa sprístupnia verejnosti až po tom, čo vnútorný audítor validuje opatrenia prijaté na účely ich implementácie.

10.   Každá inštitúcia Únie poskytuje svojmu vnútornému audítorovi zdroje potrebné na riadne vykonávanie funkcie vnútorného auditu a vypracuje poverovaciu listinu s podrobným popisom úloh, práv a povinností svojho vnútorného audítora.

Článok 119

Pracovný program vnútorného audítora

1.   Vnútorný audítor prijme pracovný program a predloží ho dotknutej inštitúcii Únie.

2.   Každá inštitúcia Únie môže svojho vnútorného audítora požiadať, aby vykonal audit, ktorý nie je zahrnutý do pracovného programu uvedeného v odseku 1.

Článok 120

Nezávislosť vnútorného audítora

1.   Vnútorný audítor je pri vykonávaní auditov úplne nezávislý. Dotknutá inštitúcia Únie stanoví osobitné pravidlá vzťahujúce sa na vnútorného audítora, ktorými zaručí, aby bol vnútorný audítor pri výkone svojich povinností úplne nezávislý, a ktorými určí zodpovednosť vnútorného audítora.

2.   Vnútorný audítor pri vykonávaní funkcií, ktoré sú mu na základe jeho vymenovania zverené podľa tohto nariadenia, sa nesmie riadiť žiadnymi pokynmi, ani byť žiadnym spôsobom obmedzovaný.

3.   Ak je vnútorným audítorom zamestnanec, vykonáva svoje výlučné audítorské funkcie v úplnej nezávislosti a preberá zodpovednosť tak, ako je stanovené v služobnom poriadku.

Článok 121

Zodpovednosť vnútorného audítora

Každá inštitúcia Únie môže brať samostatne na zodpovednosť svojho vnútorného audítora za výkon jeho povinností, a to v súlade s postupom uvedeným v tomto článku.

Každí inštitúcia Únie prijme odôvodnené rozhodnutie o začatí vyšetrovania. Uvedené rozhodnutie sa oznámi zainteresovanej strane. Dotknutá inštitúcia Únie môže v rámci svojej zodpovednosti poveriť vyšetrovaním jedného alebo viacerých úradníkov, ktorí sú v rovnakej alebo vyššej platovej triede ako dotknutý zamestnanec. V priebehu vyšetrovania sa musí vypočuť zainteresovaná strana.

Správa o vyšetrovaní sa predloží zainteresovanej strane, ktorú následne vypočuje dotknutá inštitúcia Únie v súvislosti s predmetom tejto správy.

Na základe záverov správy a vypočutia prijme dotknutá inštitúcia Únie buď odôvodnené rozhodnutie o ukončení konania, alebo odôvodnené rozhodnutie v súlade s článkami 22 a 86 služobného poriadku, ako aj s prílohou IX k služobnému poriadku. Rozhodnutia o uložení disciplinárnych opatrení alebo peňažných sankcií sa oznamujú zainteresovanej strane a na informačné účely aj ostatným inštitúciám Únie a Dvoru audítorov.

Zainteresovaná strana môže proti takémuto rozhodnutiu podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie, a to v súlade s ustanoveniami služobného poriadku.

Článok 122

Žaloba podaná na Súdny dvor Európskej únie

Bez toho, aby boli dotknuté opravné prostriedky podľa služobného poriadku, vnútorný audítor môže proti akémukoľvek rozhodnutiu vo veci výkonu jeho povinností vnútorného audítora podať žalobu priamo na Súdny dvor Európskej únie. Vnútorný audítor musí podať takúto žalobu do troch mesiacov od kalendárneho dňa, keď sa dozvedel o predmetnom rozhodnutí.

Takéto žaloby sú preskúmané a rozhoduje sa o nich v súlade s článkom 91 ods. 5 služobného poriadku.

Článok 123

Výbory pre sledovanie pokroku v oblasti vnútorného auditu

1.   Každá inštitúcia Únie zriadi výbor pre sledovanie pokroku v oblasti vnútorného auditu, ktorého úlohou je zabezpečiť nezávislosť vnútorného audítora, monitorovať kvalitu činnosti vnútorného auditu a zabezpečiť, aby jej útvary náležite zohľadňovali odporúčania vnútorného a vonkajšieho auditu a nadväzovali na ne.

2.   O zložení každého výboru pre sledovanie pokroku v oblasti vnútorného auditu rozhodne každá inštitúcia Únie, pričom sa zohľadní jej organizačná autonómia a dôležitosť nezávislého odborného poradenstva.

HLAVA V

SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ

KAPITOLA 1

Pravidlá uplatniteľné na priame, nepriame a zdieľané riadenie

Článok 124

Rozsah pôsobnosti

S výnimkou článku 138 sa odkazy v tejto hlave na právne záväzky považujú za odkazy na právne záväzky, rámcové zmluvy a dohody o finančnom rámcovom partnerstve.

Článok 125

Formy príspevku Únie

1.   Príspevky Únie v rámci priameho, zdieľaného a nepriameho riadenia pomáhajú dosiahnuť cieľ politiky Únie a špecifikované výsledky a môžu mať jednu z týchto foriem:

a)

financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi na príslušné operácie, a to na základe:

i)

splnenia podmienok stanovených v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach alebo rozhodnutiach Komisie, alebo

ii)

dosahovania výsledkov meraných na základe plnenia vopred stanovených čiastkových cieľov či prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti;

b)

refundácia skutočne vynaložených oprávnených nákladov;

c)

jednotkové náklady pokrývajúce všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené stanovením jednotkovej sumy;

d)

jednorazové platby pokrývajúce vo všeobecnom vyjadrení všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené;

e)

paušálne financovania pokrývajúce osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené, uplatnením percentuálnej sadzby;

f)

kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až e).

Príspevky Únie podľa prvého pododseku písm. a) tohto odseku sa v rámci priameho a nepriameho riadenia stanovia v súlade s článkom 181, pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach alebo rozhodnutím Komisie a v rámci zdieľaného riadenia v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach. Príspevky Únie podľa prvého pododseku písm. c), d) a e) tohto odseku sa v rámci priameho a nepriameho riadenia stanovia v súlade s článkom 181 alebo pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach a v rámci zdieľaného riadenia v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

2.   Pri určovaní vhodnej formy príspevku sa v čo najväčšej miere zohľadnia záujmy a účtovné metódy potenciálnych príjemcov finančných prostriedkov.

3.   Zodpovedný povoľujúci úradník podáva vo výročnej správe o činnosti, ktorá sa uvádza v článku 74 ods. 9, správu o financovaní, ktoré nie je spojené s nákladmi podľa odseku 1 prvého pododseku písm. a) a f) tohto článku.

Článok 126

Využitie posúdení

Komisia môže čiastočne alebo úplne využívať posúdenia vykonané inými subjektmi vrátane darcov, ak sa takéto posúdenia týkajú súladu s podmienkami rovnocennými s tými, ktoré sú stanovené v tomto nariadení pre uplatniteľný spôsob plnenia. Na uvedený účel Komisia podporuje uznávanie medzinárodne uznávaných noriem alebo medzinárodných osvedčených postupov.

Článok 127

Využitie auditov

Bez toho, aby boli dotknuté existujúce možnosti vykonávania ďalších auditov, v prípade, že nezávislý audítor vykonal v súvislosti s finančnými výkazmi a správami o použití príspevku Únie audit založený na medzinárodne uznávaných normách auditu poskytujúcich primerané uistenie, tvorí tento audit základ celkového uistenia, ako sa v relevantných prípadoch ďalej uvádza v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach, za predpokladu, že existujú dostatočné dôkazy o nezávislosti a spôsobilosti audítora. Na uvedený účel sa správa nezávislého audítora a súvisiaca audítorská dokumentácia sprístupňujú na žiadosť Európskemu parlamentu, Komisii, Dvoru audítorov a orgánom auditu členských štátov.

Článok 128

Použitie už dostupných informácií

S cieľom zabrániť tomu, aby osoby a subjekty, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, museli predkladať rovnaké informácie viac ako jedenkrát sa informácie, ktoré sú už dostupné pre inštitúcie Únie, riadiace orgány alebo iné orgány a subjekty implementujúce rozpočet, použijú v maximálnej miere.

Článok 129

Spolupráca na účely ochrany finančných záujmov Únie

1.   Každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, spolupracujú v plnej miere pri ochrane finančných záujmov Únie, pričom podmienkou na získanie finančných prostriedkov je, aby udelili nevyhnutné práva a prístup potrebné pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, pre Európsku prokuratúru v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, pre OLAF, pre Dvor audítorov a v náležitých prípadoch pre príslušné národné orgány, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade OLAF-u takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (43).

2.   Každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie v rámci priameho a nepriameho riadenia, vyjadria písomný súhlas s udelením potrebných práv uvedených v odseku 1 a zabezpečia, aby akékoľvek tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

KAPITOLA 2

Pravidlá uplatniteľné na priame a nepriame riadenie

Oddiel 1

Pravidlá pre postupy a riadenie

Článok 130

Finančné rámcové partnerstvá

1.   Komisia môže uzatvárať dohody o finančnom rámcovom partnerstve na účely dlhodobej spolupráce s osobami a subjektmi, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c), alebo s prijímateľmi. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 písm. c) tohto článku, sa dohody o finančnom rámcovom partnerstve preskúmavajú minimálne raz počas obdobia trvania viacročného finančného rámca. Dohody o poskytnutí príspevku alebo dohody o grante sa môžu podpisovať v rámci takýchto dohôd.

2.   Účelom dohody o finančnom rámcovom partnerstve je uľahčiť dosiahnutie cieľov politík Únie tým, že sa stabilizujú zmluvné podmienky spolupráce. V dohode o finančnom rámcovom partnerstve sa stanovia formy finančnej spolupráce a uvedie sa povinnosť určiť, a to v konkrétnych dohodách podpísaných v rámci dohody o finančnom rámcovom partnerstve, opatrenia na monitorovanie dosiahnutia špecifických cieľov. Na základe výsledkov ex ante posúdenia sa v uvedených dohodách uvedie aj to, či Komisia môže využívať systémy a postupy osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) alebo prijímateľov, a to vrátane audítorských postupov.

3.   S cieľom optimalizovať náklady a prínosy auditov a uľahčiť koordináciu možno dohody o audite alebo dohody o overovaní uzatvárať s osobami a subjektmi, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c), alebo s prijímateľmi. Takýmito dohodami nie sú dotknuté články 127 a 129.

4.   V prípade finančných rámcových partnerstiev vykonávaných prostredníctvom osobitných grantov:

a)

sa v dohode o finančnom rámcovom partnerstve okrem aspektov uvedených v odseku 2 spresňuje:

i)

povaha plánovaných akcií alebo pracovných programov;

ii)

postup udeľovania špecifických grantov v súlade so zásadami a procesnými pravidlami podľa hlavy VIII;

b)

dohoda o finančnom rámcovom partnerstve a osobitná dohoda o grante ako celok spĺňajú požiadavky článku 201;

c)

trvanie finančného rámcového partnerstva nesmie presiahnuť štyri roky okrem náležite odôvodnených prípadov, ktoré sú jasne uvedené vo výročnej správe o činnosti uvedenej v článku 74 ods. 9;

d)

finančné rámcové partnerstvo sa vykonáva v súlade so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi;

e)

s finančnými rámcovými partnerstvami sa zaobchádza ako s grantmi, pokiaľ ide o plánovanie, ex ante uverejňovanie a udeľovanie;

f)

osobitné granty založené na finančnom rámcovom partnerstve podliehajú postupom ex post uverejňovania, ktoré sú stanovené v článku 38.

5.   V dohode o finančnom rámcovom partnerstve vykonávanej prostredníctvom osobitných grantov sa môže stanoviť využívanie systémov a postupov prijímateľa v súlade s odsekom 2 tohto článku, ak sa tieto systémy a postupy posúdili v súlade s článkom 154 ods. 2, 3 a 4. V takom prípade sa článok 196 ods. 1 písm. d) neuplatňuje. Ak Komisia kladne posúdila postupy prijímateľa na poskytovanie financovania tretím stranám uvedené v článku 154 ods. 4 prvom pododseku písm. d), články 204 a 205 sa neuplatňujú.

6.   V prípade dohody o finančnom rámcovom partnerstve vykonávanej prostredníctvom osobitných grantov sa overenie finančnej a operačnej kapacity uvedenej v článku 198 vykoná pred podpísaním dohody o finančnom rámcovom partnerstve. Komisia môže využiť rovnocenné overenie finančnej a operačnej kapacity vykonávané inými darcami.

7.   V prípade finančných rámcových partnerstiev vykonávaných prostredníctvom dohôd o poskytnutí príspevku musí dohoda o finančnom rámcovom partnerstve a dohoda o príspevku ako celok spĺňať požiadavky článku 129 a článku 155 ods. 6

Článok 131

Pozastavenie, ukončenie a zníženie

1.   Ak v priebehu postupu udeľovania došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, zodpovedný povoľujúci úradník postup pozastaví a môže prijať akékoľvek potrebné opatrenia vrátane zrušenia tohto postupu. Zodpovedný povoľujúci úradník bezodkladne informuje OLAF o prípadoch podozrenia z podvodu.

2.   Ak sa po udelení preukáže, že pri postupe udeľovania došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, zodpovedný povoľujúci úradník môže:

a)

odmietnuť prijatie právneho záväzku alebo zrušiť udelenie ceny;

b)

pozastaviť platby;

c)

pozastaviť plnenie právneho záväzku;

d)

v náležitých prípadoch ukončiť právny záväzok úplne alebo v súvislosti s jedným alebo viacerými príjemcami finančných prostriedkov.

3.   Zodpovedný povoľujúci úradník môže pozastaviť platby alebo plnenie právneho záväzku, ak:

a)

sa preukáže, že pri plnení právneho záväzku došlo k nezrovnalostiam, podvodu alebo porušeniu povinností;

b)

je potrebné overiť, či skutočne došlo k údajným nezrovnalostiam, podvodu alebo porušeniu povinností;

c)

nezrovnalosti, podvody alebo porušenia povinností spochybňujú spoľahlivosť alebo účinnosť systémov vnútornej kontroly osoby alebo subjektu implementujúcich finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c) alebo zákonnosť a správnosť príslušných transakcií.

Ak sa údajné nezrovnalosti, podvod alebo porušenie povinností uvedené v prvom pododseku písm. b) nepotvrdia, plnenie alebo platby sa čo najskôr obnovia.

Zodpovedný povoľujúci úradník môže ukončiť právny záväzok úplne alebo v súvislosti s jedným alebo viacerými príjemcami finančných prostriedkov v prípadoch uvedených v prvom pododseku písm. a) a c).

4.   Okrem opatrení uvedených v odseku 2 alebo 3 môže zodpovedný povoľujúci úradník znížiť grant, cenu, príspevok poskytnutý na základe dohody o príspevku alebo dlžnú cenu na základe zmluvy úmerne k závažnosti nezrovnalosti, podvodu alebo porušenia povinností, a to aj vtedy, ak sa príslušné činnosti nevykonali alebo ak sa vykonali nedostatočne, čiastočne alebo oneskorene.

V prípade financovania uvedeného v článku 125 ods. 1 prvom pododseku písm. a) môže zodpovedný povoľujúci úradník úmerne znížiť príspevok, ak sa výsledky dosiahli nedostatočne, čiastočne alebo oneskorene alebo ak sa nesplnili podmienky.

5.   Odsek 2 písm. b), c) a d) a odsek 3 sa nevzťahujú na žiadateľov v rámci súťaže o ceny.

Článok 132

Uchovávanie záznamov

1.   Príjemcovia finančných prostriedkov uchovávajú záznamy a doklady, a to aj štatistické záznamy a iné záznamy, ktoré sa týkajú financovania, ako aj záznamy a dokumenty v elektronickej podobe, počas piatich rokov po platbe zostatku, alebo v prípade, že sa takáto platba nevykonala, po vykonaní transakcie. Ak financovanie dosahuje sumu maximálne 60 000 EUR, toto obdobie je trojročné.

2.   Záznamy a dokumenty, ktoré sa týkajú auditov, odvolaní, sporov, presadzovania nárokov súvisiacich s právnymi záväzkami, alebo ktoré sa týkajú vyšetrovaní vykonávaných OLAF-om, sa uchovávajú dovtedy, kým sa takéto audity, odvolania, spory, presadzovanie nárokov alebo vyšetrovania neuzavrú. V prípade záznamov a dokumentov, ktoré sa týkajú vyšetrovaní vykonávaných OLAF-om, sa povinnosť uchovávať uplatňuje len vtedy, keď sa tieto vyšetrovania oznámili príjemcovi finančných prostriedkov.

3.   Záznamy a dokumenty sa uchovávajú buď vo forme originálov, alebo úradne overených kópií originálov, alebo na všeobecne akceptovaných nosičoch údajov vrátane elektronických verzií originálnych dokumentov alebo dokumentov, ktoré existujú iba v elektronickej forme. Ak existuje elektronická verzia, nevyžadujú sa žiadne originály, ak takéto dokumenty spĺňajú príslušné právne požiadavky na to, aby sa mohli považovať za dokumenty rovnocenné s originálmi, a aby sa z nich mohlo vychádzať na účely auditu.

Článok 133

Námietkové konanie a prostriedky nápravy

1.   Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňuje práva účastníka alebo príjemcu finančných prostriedkov, zodpovedný povoľujúci úradník zabezpečí, aby účastník alebo príjemca finančných prostriedkov dostali príležitosť predložiť svoje pripomienky.

2.   Ak má opatrenie povoľujúceho úradníka nepriaznivý dosah na práva účastníka alebo príjemcu finančných prostriedkov, v akte, ktorým sa opatrenie zavádza, sú uvedené dostupné prostriedky administratívnej a/alebo justičnej nápravy na jeho napadnutie.

Článok 134

Bonifikácia úrokovej sadzby a subvencie na poplatky za záruky

1.   Bonifikácia úrokovej sadzby a subvencie na poplatky za záruky sa poskytnú v súlade s hlavou X, ak sú kombinované v rámci jedného opatrenia s finančnými nástrojmi.

2.   Ak nie sú bonifikácia úrokovej sadzby a subvencie na poplatky za záruky kombinované v rámci jedného opatrenia s finančnými nástrojmi, môžu sa poskytnúť v súlade s hlavou VI alebo VIII.

Oddiel 2

Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia

Článok 135

Ochrana finančných záujmov Únie prostredníctvom odhaľovania rizika, vylúčenia a ukladania peňažných sankcií

1.   S cieľom chrániť finančné záujmy Únie Komisia zriadi a prevádzkuje systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia.

Účelom takéhoto systému je uľahčiť:

a)

včasné odhalenie osôb alebo subjektov uvedených v odseku 2, ktoré predstavujú riziko pre finančné záujmy Únie;

b)

vylúčenie osôb alebo subjektov uvedených v odseku 2, ktoré sa nachádzajú v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1;

c)

uloženie peňažnej sankcie príjemcovi finančných prostriedkov podľa článku 138.

2.   Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia sa uplatňuje na:

a)

účastníkov a príjemcov finančných prostriedkov;

b)

subjekty, ktorých spôsobilosti má záujemca či uchádzač v úmysle využiť, alebo subdodávateľov dodávateľa;

c)

každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, ak sa rozpočet plní podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c) a článku 154 ods. 4 na základe informácií oznámených v súlade s článkom 155 ods. 6;

d)

každú osobu alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie v rámci finančných nástrojov výnimočne implementovaných v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a);

e)

účastníkov alebo príjemcov finančných prostriedkov, o ktorých subjekty, ktoré plnia rozpočet v súlade s článkom 63, poskytli informácie zaslané v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, v súlade s článkom 142 ods. 2 písm. d);

f)

sponzorov uvedených v článku 26.

3.   Rozhodnutie o zaznamenaní informácií týkajúcich sa včasného odhaľovania rizík uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. a) tohto článku, o vylúčení osôb alebo subjektov uvedených v odseku 2 a/alebo o uložení peňažnej sankcie príjemcovi finančných prostriedkov, prijíma zodpovedný povoľujúci úradník. Informácie týkajúce sa takýchto rozhodnutí sú zaznamenané v databáze uvedenej v článku 142 ods. 1 Ak sa takéto rozhodnutia prijmú na základe článku 136 ods. 4, informácie zaznamenané do databázy obsahujú informácie o osobách uvedených v článku 136 ods. 4

4.   Rozhodnutie o vylúčení osôb alebo subjektov uvedených v odseku 2 tohto článku alebo o uložení peňažných sankcií príjemcovi finančných prostriedkov vychádza z konečného rozsudku alebo v situáciách vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1, z konečného administratívneho rozhodnutia, alebo z predbežnej právnej kvalifikácie vykonanej výborom podľa článku 143 v situáciách uvedených v článku 136 ods. 2, aby sa zabezpečilo centralizované posúdenie takýchto situácií. V prípadoch uvedených v článku 141 ods. 1 zodpovedný povoľujúci úradník vyradí účastníka z daného postupu udeľovania.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 136 ods. 5, môže zodpovedný povoľujúci úradník prijať rozhodnutie o vylúčení účastníka alebo príjemcu finančných prostriedkov a/alebo o uložení peňažnej sankcie príjemcovi finančných prostriedkov a rozhodnutie o uverejnení súvisiacich informácií na základe predbežnej kvalifikácie uvedenej v článku 136 ods. 2 až po získaní odporúčania výboru uvedeného v článku 143.

Článok 136

Kritériá vylúčenia a rozhodnutia o vylúčení

1.   Zodpovedný povoľujúci úradník vylúči osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, z účasti na postupoch udeľovania, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo z výberu na implementáciu finančných prostriedkov Únie, ak sa táto osoba alebo tento subjekt nachádza v jednej zo situácií alebo vo viacerých situáciách vyžadujúcich si vylúčenie:

a)

daná osoba alebo daný subjekt je v konkurze, v insolvenčnom konaní alebo v likvidácii, ich aktíva spravuje likvidátor alebo súd, podliehajú dohode s veriteľmi, ich podnikateľské činnosti sú pozastavené alebo sa nachádzajú v akejkoľvek podobnej situácii vyplývajúcej z podobného postupu podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva;

b)

sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že si daná osoba alebo daný subjekt nesplnili záväzky týkajúce sa platieb daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie v súlade s uplatniteľným právom;

c)

sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že sa daná osoba alebo daný subjekt dopustili závažného odborného pochybenia tým, že porušili platné zákony alebo právne predpisy alebo etické normy profesie, ku ktorej táto osoba alebo tento subjekt patria, alebo tým, že sa dopustili akéhokoľvek pochybenia, ktoré má dosah na ich profesionálnu dôveryhodnosť, ak takéto ich konanie svedčí o zlom úmysle alebo hrubej nedbanlivosti, a to ak ide najmä o akékoľvek z týchto konaní:

i)

podvodné alebo nedbalostné skreslenie informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo splnenia kritérií oprávnenosti alebo podmienok účasti alebo počas plnenia právneho záväzku;

ii)

uzatvorenie zmluvy s inými osobami alebo subjektmi s cieľom narušiť hospodársku súťaž;

iii)

porušenie práv duševného vlastníctva;

iv)

pokus o ovplyvnenie procesu rozhodovania zodpovedného povoľujúceho úradníka počas postupu udeľovania;

v)

pokus získať dôverné informácie, ktoré im počas postupu udeľovania môžu poskytnúť nenáležité výhody;

d)

sa konečným rozsudkom stanovilo, že sa daná osoba alebo daný subjekt dopustili ktoréhokoľvek z týchto skutkov:

i)

podvodu v zmysle článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (44) a článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, vypracovaného aktom Rady z 26. júla 1995 (45);

ii)

korupcie, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2017/1371 alebo aktívnej korupcie v zmysle článku 3 Dohovoru o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie, vypracovaného aktom Rady z 26. mája 1997 (46), alebo správania uvedeného v článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/SVV (47), alebo korupcie, ako sa vymedzuje v iných uplatniteľných právnych predpisoch;

iii)

konania súvisiaceho so zločineckou organizáciou, ako sa uvádza v článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (48);

iv)

prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v zmysle článku 1 ods. 3, 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (49);

v)

teroristických trestných činov alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, ako sa vymedzujú v článkoch 1 a 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV (50), alebo podnecovania alebo napomáhania trestných činov, navádzania na ne alebo pokusu o ich spáchanie, ako sa uvádza v článku 4 uvedeného rozhodnutia;

vi)

využívania detskej práce alebo iných trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi, ako sa uvádza v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (51);

e)

daná osoba alebo daný subjekt vykazujú závažné nedostatky pri dodržiavaní hlavných povinností v rámci plnenia právneho záväzku financovaného z rozpočtu, ktoré:

i)

viedli k predčasnému ukončeniu právneho záväzku;

ii)

viedli k uplatneniu náhrady škody, alebo k iným zmluvným sankciám; alebo

iii)

zistil povoľujúci úradník, OLAF alebo Dvor audítorov po kontrolách, auditoch alebo vyšetrovaniach;

f)

sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že daná osoba alebo daný subjekt spôsobili nezrovnalosť v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (52);

g)

sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že osoba alebo subjekt vytvorili subjekt v inej jurisdikcii s úmyslom obísť daňové, sociálne alebo akékoľvek iné právne povinnosti v jurisdikcii svojho sídla, ústredia alebo hlavného miesta podnikateľskej činnosti.

h)

sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že sa vytvoril subjekt s úmyslom uvedeným v písmene g).

2.   Ak neexistuje konečný rozsudok či v relevantných prípadoch konečné správne rozhodnutie v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c), d), f), g) a h) tohto článku, alebo v prípade uvedenom v odseku 1 písm. e) tohto článku, zodpovedný povoľujúci úradník vylúči osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, na základe predbežnej právnej kvalifikácie konania uvedeného v týchto bodoch, a to so zreteľom na preukázané skutočnosti alebo iné zistenia obsiahnuté v odporúčaní výboru uvedeného v článku 143.

Predbežná právna kvalifikácia uvedená v prvom pododseku tohto odseku nemá vplyv na posudzovanie konania osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, príslušnými orgánmi členských štátov podľa vnútroštátneho práva. Zodpovedný povoľujúci úradník preskúma svoje rozhodnutie o vylúčení osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, a/alebo o uložení peňažnej sankcie príjemcovi finančných prostriedkov bezodkladne po oznámení konečného rozsudku alebo konečného správneho rozhodnutia. V prípadoch, keď sa v konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí nestanovuje dĺžka trvania vylúčenia, zodpovedný povoľujúci úradník stanoví toto trvanie na základe preukázaných skutočností a zistení a so zreteľom na odporúčanie výboru uvedeného v článku 143.

Ak sa v takomto konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí uvádza, že osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, nie sú vinné z konania, ktoré bolo predmetom predbežnej právnej kvalifikácie, na základe ktorej bola táto osoba alebo tento subjekt vylúčené, zodpovedný povoľujúci úradník bezodkladne ukončí toto vylúčenie a/alebo v relevantných prípadoch vráti akúkoľvek uloženú peňažnú sankciu.

Skutočnosťami a zisteniami uvedenými v prvom pododseku sú najmä:

a)

skutočnosti preukázané v rámci auditov alebo vyšetrovaní vykonávaných Európskou prokuratúrou v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, Dvorom audítorov, OLAF-om alebo vnútorným audítorom, alebo akýchkoľvek iných overovaní, auditov alebo kontrol vykonaných v rámci zodpovednosti povoľujúceho úradníka;

b)

správne rozhodnutia, ktoré nemajú konečný charakter a medzi ktoré môžu patriť disciplinárne opatrenia prijaté príslušným dozorným orgánom zodpovedným za overovanie uplatňovania noriem profesijnej etiky;

c)

skutočnosti uvedené v rozhodnutiach osôb a subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c);

d)

informácie zasielané v súlade s článkom 142 ods. 2 písm. d) subjektami implementujúcimi finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. b);

e)

rozhodnutia Komisie týkajúce sa porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže alebo rozhodnutia národného príslušného orgánu týkajúce sa porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže alebo vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže.

3.   Akékoľvek rozhodnutie zodpovedného povoľujúceho úradníka prijaté podľa článkov 135 až 142 alebo v relevantných prípadoch akékoľvek odporúčanie výboru uvedeného v článku 143 sa vykoná v súlade so zásadou proporcionality, pričom sa zohľadní najmä:

a)

závažnosť situácie vrátane dosahu na finančné záujmy a dobré meno Únie;

b)

čas, ktorý uplynul od daného konania;

c)

trvanie tohto konania a jeho opakovaný výskyt;

d)

či bolo konanie úmyselné alebo či sa preukázala miera nedbanlivosti;

e)

v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b), či ide o menšiu sumu;

f)

akékoľvek iné poľahčujúce okolnosti, akými sú napríklad:

i)

miera spolupráce dotknutej osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, s relevantným príslušným orgánom a príspevok tejto osoby alebo subjektu k vyšetrovaniu, ako ho uznáva zodpovedný povoľujúci úradník, alebo

ii)

podmienky uplatnenia výnimky uvedenej v článku 137 ods. 1;

4.   Zodpovedný povoľujúci úradník vylúči osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, ak:

a)

sa v jednej zo situácií alebo vo viacerých situáciách uvedených v odseku 1 písm. c) až h) tohto článku nachádza fyzická alebo právnická osoba, ktorá je členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, alebo ktorá v ňom má právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu vo vzťahu k tejto osobe alebo k tomuto subjektu;

b)

sa v jednej zo situácií alebo vo viacerých situáciách uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) tohto článku nachádza fyzická alebo právnická osoba, ktoré preberajú neobmedzenú zodpovednosť za dlhy osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2;

c)

sa v jednej zo situácií alebo vo viacerých situáciách uvedených v odseku 1 písm. c) až h) nachádza fyzická osoba, ktorá je nevyhnutná pre udelenie alebo pre plnenie právneho záväzku.

5.   V prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku môže zodpovedný povoľujúci úradník dočasne vylúčiť osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, bez predchádzajúceho odporúčania výboru uvedeného v článku 143, ak by ich účasť na postupe udeľovania alebo ich výber na implementáciu finančných prostriedkov Únie predstavovali vážne a bezprostredné ohrozenie finančných záujmov Únie. Zodpovedný povoľujúci úradník v takýchto prípadoch okamžite postúpi vec výboru uvedenému v článku 143 a prijme konečné rozhodnutie najneskôr do 14 dní po doručení odporúčania výboru.

6.   Zodpovedný povoľujúci úradník, v náležitých prípadoch so zreteľom na odporúčanie výboru uvedeného v článku 143, nesmie vylúčiť osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, z účasti na postupe udeľovania alebo z výberu na implementáciu finančných prostriedkov Únie, ak:

a)

daná osoba alebo daný subjekt prijali nápravné opatrenia uvedené v odseku 7 tohto článku v rozsahu, ktorý je dostatočný na to, aby preukázali svoju spoľahlivosť. Toto písmeno sa neuplatňuje v prípade uvedenom v odseku 1 písm. d) tohto článku;

b)

je nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu činnosti, na obmedzený čas a do prijatia nápravných opatrení uvedených v odseku 7 tohto článku;

c)

by takéto vylúčenie bolo neprimerané na základe kritérií uvedených v odseku 3 tohto článku.

Okrem toho, odsek 1 písm. a) tohto článku sa neuplatňuje v prípade nákupu tovaru za mimoriadne výhodných podmienok buď od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou končí svoju podnikateľskú činnosť, alebo od likvidátorov v insolvenčnom konaní, alebo prostredníctvom dohody s veriteľmi, či prostredníctvom podobného postupu podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

V prípadoch, keď osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, nie sú vylúčené v zmysle prvého a druhého pododseku tohto odseku, zodpovedný povoľujúci úradník uvedie dôvody nevylúčenia a informuje o nich výbor uvedený v článku 143.

7.   Nápravné opatrenia uvedené v odseku 6 prvom pododseku písm. a) zahŕňajú najmä:

a)

opatrenia na určenie pôvodu situácií vedúcich k vylúčeniu a konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia v príslušnej oblasti podnikania alebo pôsobenia osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, ktoré sú vhodné na nápravu ich konania a zamedzenie jeho opätovného výskytu;

b)

dôkaz o tom, že osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, podnikli opatrenia na náhradu alebo nápravu škody alebo ujmy spôsobenej finančným záujmom Únie v dôsledku skutkového stavu, ktorý je dôvodom situácie vyžadujúcej si vylúčenie;

c)

dôkaz o tom, že osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, zaplatili alebo zabezpečili platbu akejkoľvek pokuty, ktorú uložil príslušný orgán, alebo akýchkoľvek daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie uvedených v odseku 1 písm. b) tohto článku.

8.   Zodpovedný povoľujúci úradník bezodkladne preskúma, v náležitých prípadoch aj so zreteľom na revidované odporúčanie výboru uvedeného v článku 143, svoje rozhodnutie vylúčiť osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, a to z úradnej moci alebo na žiadosť uvedenej osoby alebo uvedeného subjektu, ak prijali nápravné opatrenia, ktoré dostatočne preukazujú ich spoľahlivosť, alebo poskytli nové skutočnosti, ktoré preukazujú, že pominula situácia vyžadujúca si vylúčenie uvedená v odseku 1 tohto článku.

9.   V prípade uvedenom v článku 135 ods. 2 písm. b) zodpovedný povoľujúci úradník požiada, aby záujemca alebo uchádzač nahradil subjekt alebo subdodávateľa, ktorého spôsobilosti má v úmysle využiť, ak je tento subjekt alebo subdodávateľ v situácii vyžadujúcej si vylúčenie uvedenej v odseku 1 tohto článku.

Článok 137

Vyhlásenie a dôkaz o neexistencii situácie vyžadujúcej si vylúčenie

1.   Účastník musí vyhlásiť, či sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 136 ods. 1 a v článku 141 ods. 1 a prípadne či prijal nápravné opatrenia uvedené v článku 136 ods. 6 prvom pododseku písm. a).

Účastník musí tiež vyhlásiť, či sa nasledovné osoby alebo subjekty nachádzajú v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1 písm. c) až h):

a)

fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú členmi správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu účastníka alebo majú vo vzťahu k danému účastníkovi právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu;

b)

koneční užívatelia výhod účastníka, ako sa vymedzujú v článku 3 bode 6 smernice (EÚ) 2015/849.

Účastník alebo príjemca finančných prostriedkov musia bezodkladne informovať povoľujúceho úradníka o všetkých zmenách v situáciách, ktoré uviedli.

Ak je to relevantné, záujemca alebo uchádzač poskytnú rovnaké vyhlásenia uvedené v prvom a druhom pododseku, podpísané subdodávateľom alebo akýmkoľvek iným subjektom, ktorého spôsobilosti majú v úmysle využiť.

Zodpovedný povoľujúci úradník nesmie vyžadovať vyhlásenia uvedené v prvom a druhom pododseku, pokiaľ sa takéto vyhlásenia už poskytli na účely iného postupu udeľovania za predpokladu, že sa situácia nezmenila a že čas, ktorý uplynul od dátumu vydania vyhlásení, nepresahuje jeden rok.

Zodpovedný povoľujúci úradník môže upustiť od požiadavky podľa prvého a druhého pododseku v prípade zákaziek s veľmi nízkou hodnotou, ktorých hodnota nepresahuje sumu uvedenú v bode 14.4 prílohy I.

2.   Vždy, keď o to zodpovedný povoľujúci úradník požiada, a ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho priebehu konania, účastník, subdodávateľ alebo subjekt, ktorého spôsobilosti má záujemca či uchádzač v úmysle využiť poskytnú:

a)

náležitý dôkaz o tom, že sa nenachádzajú v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1;

b)

informácie o fyzických alebo právnických osobách, ktoré sú členmi správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu účastníka alebo ktoré vo vzťahu k danému účastníkovi majú právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu, vrátane osôb a subjektov v rámci vlastníckej a kontrolnej štruktúry a konečných užívateľov výhod, a náležitý dôkaz o tom, že sa žiadna z uvedených osôb nenachádza v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1 písm. c) až f);

c)

náležitý dôkaz o tom, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré preberajú neobmedzenú zodpovednosť za dlhy daného účastníka, sa nenachádzajú v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1 písm. a) alebo b).

3.   V relevantných prípadoch a v súlade s vnútroštátnym právom môže zodpovedný povoľujúci úradník akceptovať ako náležitý dôkaz o tom, že účastník alebo subjekt uvedení v odseku 2 sa nenachádzajú v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1 písm. a), c), d), f), g) a h), aktuálny výpis z registra trestov alebo, ak to nie je možné, aktuálny rovnocenný dokument, z ktorého vyplýva, že sú tieto požiadavky splnené, vydaný súdnym alebo správnym orgánom v krajine usadenia.

Zodpovedný povoľujúci úradník môže akceptovať ako náležitý dôkaz o tom, že účastník alebo subjekt uvedení v odseku 2 sa nenachádzajú v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie, uvedených v článku 136 ods. 1 písm. a) a b), aktuálne osvedčenie vydané príslušným orgánom krajiny usadenia. V prípade, že sa takéto druhy osvedčení v krajine usadenia nevydávajú, môže účastník predložiť prísažné vyhlásenie vykonané pred súdnym orgánom alebo notárom, alebo, ak to nie je možné, čestné vyhlásenie pred správnym orgánom alebo príslušnou profesijnou organizáciou v krajine usadenia.

4.   Zodpovedný povoľujúci úradník oslobodí účastníka alebo subjekt uvedených v odseku 2 od povinnosti predložiť listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 3:

a)

ak k takýmto dôkazom môže mať bezplatný prístup v národnej databáze;

b)

ak sa mu takýto dôkaz už predložil na účely iného postupu a za predpokladu, že všetky predložené dokumenty sú stále platné a že od dátumu ich vydania neuplynul viac ako jeden rok;

c)

ak uzná, že nie je objektívne možné takýto dôkaz predložiť.

5.   Odseky 1 až 4 tohto článku sa neuplatňujú na osoby a subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c) alebo na subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71.

V prípade finančných nástrojov, a ak neexistujú pravidlá a postupy, ktoré by boli úplne rovnocenné s pravidlami a postupmi uvedenými v článku 154 ods. 4 prvom pododseku písm. d), poskytnú koneční príjemcovia finančných prostriedkov a sprostredkovatelia osobe alebo subjektu, ktoré implementujú finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c), podpísané čestné vyhlásenie, ktorým potvrdia, že sa nenachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 136 ods. 1 písm. a) až d), g) a h) alebo v článku 141 ods. 1 prvom pododseku písm. b) a c) alebo v situácii, ktorá sa pokladá za rovnocennú na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 154 ods. 4

Ak sa finančné nástroje výnimočne implementujú podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. a), koneční príjemcovia finančných prostriedkov poskytnú finančným sprostredkovateľom podpísané čestné vyhlásenie, ktorým potvrdia, že sa nenachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 136 ods. 1 písm. a) až d), g a h) alebo v článku 141 ods. 1 prvom pododseku písm. b) a c).

Článok 138

Peňažné sankcie

1.   S cieľom dosiahnuť odrádzajúci účinok môže zodpovedný povoľujúci úradník, v relevantných prípadoch aj so zreteľom na odporúčanie výboru uvedeného v článku 143, uložiť peňažnú sankciu príjemcovi finančných prostriedkov, s ktorým bol prijatý právny záväzok a ktorý sa nachádza v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1 písm. c), d), e) alebo f).

Pokiaľ ide o situácie vyžadujúce si vylúčenie uvedené v článku 136 ods. 1 písm. c) až f), peňažná sankcia sa môže uložiť ako alternatíva k rozhodnutiu o vylúčení príjemcu finančných prostriedkov, ak by takéto vylúčenie bolo neprimerané na základe kritérií uvedených v článku 136 ods. 3

Pokiaľ ide o situácie vyžadujúce si vylúčenie uvedené v článku 136 ods. 1 písm. c), d) a e), peňažná sankcia sa môže uložiť spolu s vylúčením, ak je to nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie, v dôsledku systémového a opakovaného konania príjemcu finančných prostriedkov s úmyslom neoprávnene získať finančné prostriedky Únie.

Bez ohľadu na prvý, druhý a tretí pododsek tohto odseku sa peňažná sankcia neuloží príjemcovi finančných prostriedkov, ktorý v súlade s článkom 137 zverejnil, že je v situácii vyžadujúcej si vylúčenie.

2.   Výška peňažnej sankcie nepresahuje 10 % z celkovej hodnoty právneho záväzku. V prípade dohôd o grante podpísaných s viacerými prijímateľmi finančná sankcia nepresahuje 10 % sumy grantu, na ktorú má dotknutý prijímateľ nárok v súlade s dohodou o grante.

Článok 139

Trvanie vylúčenia a premlčacia lehota

1.   Trvanie vylúčenia nesmie presiahnuť žiadne z týchto období:

a)

čas stanovený v konečnom rozsudku alebo konečnom správnom rozhodnutí členského štátu, ak je takýto čas stanovený;

b)

ak neexistuje konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie:

i)

päť rokov v prípadoch uvedených v článku 136 ods. 1 písm. d);

ii)

tri roky v prípadoch uvedených v článku 136 ods. 1 písm. c) a e) až h).

Osoba alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, sú vylúčené dovtedy, kým sa nachádzajú v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1 písm. a) a b).

2.   Premlčacia lehota na vylúčenie osoby alebo subjektu uvedených v článku 135 ods. 2 a/alebo na uloženie peňažných sankcií takejto osobe alebo subjektu je päť rokov od ktoréhokoľvek z týchto dátumov:

a)

v prípadoch uvedených v článku 136 ods. 1 písm. b) až e) a g) a h) od dátumu konania vedúceho k vylúčeniu, alebo v prípade pokračujúceho alebo opakovaného konania od dátumu, keď sa takéto správanie skončilo;

b)

v prípadoch uvedených v článku 136 ods. 1 písm. b), c), d), g) a h) od dátumu konečného rozsudku vnútroštátneho súdu alebo konečného správneho rozhodnutia.

Premlčacia lehota sa preruší aktom národného orgánu, Komisie, OLAF-u, Európskej prokuratúry v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, výboru uvedeného v článku 143 tohto nariadenia alebo akéhokoľvek subjektu zapojeného do plnenia rozpočtu, ak sa takýto akt oznámi príslušnej osobe alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2 tohto nariadenia, a ak súvisí s vyšetrovaním alebo súdnym konaním. Nová premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po prerušení.

Na účely článku 136 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia sa uplatňuje premlčacia lehota na vylúčenie osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2 tohto nariadenia, a/alebo uloženie peňažných sankcií príjemcovi finančných prostriedkov podľa článku 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

Keď konanie osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2 tohto nariadenia, spĺňa viaceré dôvody uvedené v článku 136 ods. 1 tohto nariadenia, uplatňuje sa premlčacia lehota najzávažnejšieho z uvedených dôvodov.

Článok 140

Uverejnenie vylúčenia a peňažných sankcií

1.   Ak je to nevyhnutné na posilnenie odrádzajúceho účinku vylúčenia a/alebo peňažnej sankcie, Komisia v prípadoch uvedených v článku 136 ods. 1 písm. c) až h) a s výhradou rozhodnutia zodpovedného povoľujúceho úradníka uverejní na svojom webovom sídle tieto informácie súvisiace s vylúčením a v relevantných prípadoch s peňažnou sankciou:

a)

meno dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2;

b)

situáciu vyžadujúcu si vylúčenie;

c)

dĺžku trvania vylúčenia a/alebo výšku peňažnej sankcie.

Ak sa rozhodnutie o vylúčení a/alebo peňažnej sankcii prijalo na základe predbežnej kvalifikácie podľa článku 136 ods. 2, v uverejnených informáciách sa uvedie, že neexistuje konečný rozsudok alebo prípadne konečné správne rozhodnutie. V takýchto prípadoch sa bezodkladne uverejnia informácie o každom odvolaní, stave odvolania a jeho výsledku, ako aj každé revidované rozhodnutie zodpovedného povoľujúceho úradníka. Ak sa uložila peňažná sankcia, v uverejnených informáciách sa tiež uvedie, či sa táto sankcia už zaplatila.

Rozhodnutie uverejniť informácie prijíma zodpovedný povoľujúci úradník buď po príslušnom konečnom rozsudku alebo po prípadnom konečnom správnom rozhodnutí, alebo na základe odporúčania výboru uvedeného v článku 143. Uvedené rozhodnutie nadobudne účinnosť tri mesiace po jeho oznámení dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2

Uverejnené informácie sa odstránia ihneď po skončení vylúčenia. V prípade peňažnej sankcie sa uverejnené informácie odstránia po šiestich mesiacoch od jej zaplatenia.

Pokiaľ ide o osobné údaje, zodpovedný povoľujúci úradník v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 informuje dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2 tohto nariadenia, o ich právach podľa platných pravidiel ochrany údajov a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sa neuverejnia, ak nastane ktorákoľvek z týchto okolností:

a)

ak je potrebné zachovať dôverný charakter vyšetrovania alebo vnútroštátnych súdnych konaní;

b)

ak by uverejnenie spôsobilo dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, neprimeranú škodu alebo ak by bolo inak neprimerané, a to na základe kritérií primeranosti stanovených v článku 136 ods. 3 a vzhľadom na výšku peňažnej sankcie;

c)

ak ide o fyzickú osobu, pokiaľ nie je uverejnenie osobných údajov odôvodnené výnimočnými okolnosťami, okrem iného závažnosťou konania alebo jeho dosahu na finančné záujmy Únie. V takých prípadoch sa v rozhodnutí o uverejnení informácií náležite zohľadní právo na súkromie a ostatné práva stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001.

Článok 141

Vyradenie z postupu udeľovania

1.   Zodpovedný povoľujúci úradník vyradí z postupu udeľovania účastníka, ktorý:

a)

je v situácii vyžadujúcej si vylúčenie stanovenej podľa článku 136;

b)

skreslil informácie, ktoré sa požadujú ako podmienka pre účasť na konaní, alebo takéto informácie vôbec neposkytol;

c)

sa už predtým podieľal na príprave dokladov použitých v postupe udeľovania, ak táto skutočnosť znamená porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj narušenie hospodárskej súťaže, ktoré nemožno napraviť iným spôsobom.

Zodpovedný povoľujúci úradník je povinný oznámiť ostatným účastníkom postupu udeľovania relevantné informácie, ktoré boli predmetom výmeny informácií v súvislosti so zapojením účastníka do prípravy postupu udeľovania alebo v dôsledku jeho zapojenia, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. c). Pred takýmto vyradením sa účastníkovi poskytne možnosť preukázať, že jeho zapojenie do prípravy postupu udeľovania nie je porušením zásady rovnosti zaobchádzania.

2.   Článok 133 ods. 1 sa uplatňuje, pokiaľ nebolo vyradenie odôvodnené v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom písm. a) tohto článku rozhodnutím o vylúčení prijatým so zreteľom na účastníka po preskúmaní jeho pripomienok.

Článok 142

Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia

1.   Informácie vymieňané v rámci systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia uvedeného v článku 135 sa sústreďujú v databáze, ktorú zriadila Komisia (ďalej len „databáza“), a spravujú sa v súlade s právom na súkromie a ostatnými právami ustanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

Informácie o prípadoch včasného zistenia, vylúčenia a/alebo prípadoch udelenia peňažných sankcií vkladá do databázy zodpovedný povoľujúci úradník po tom, ako to oznámi dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2 Takéto oznámenie sa za výnimočných okolností môže odložiť, ak existujú závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti vyšetrovania alebo vnútroštátneho súdneho konania, až kým tieto závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti nezaniknú.

Komisia v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 informuje na základe žiadosti osoby alebo subjekty, ktoré podliehajú systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia uvedeného v článku 135 ods. 2, o údajoch uchovávaných v databáze týkajúcich sa týchto osôb alebo subjektov.

Informácie nachádzajúce sa v databáze sa aktualizujú po prípadnej oprave, vymazaní alebo akejkoľvek zmene údajov. Uverejňujú sa len v súlade s článkom 140.

2.   Systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia vychádza zo skutočností a zistení uvedených v článku 136 ods. 2 štvrtom pododseku a z informácií zasielaných Komisii najmä niektorým z týchto subjektov:

a)

Európskou prokuratúrou v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, alebo OLAF-om v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013, ak ukončené alebo prebiehajúce vyšetrovanie preukáže, že by bolo vhodné prijať ochranné opatrenia alebo akcie na ochranu finančných záujmov Únie, a to s náležitým ohľadom na dodržiavanie procesných a základných práv a na ochranu oznamovateľov;

b)

povoľujúcim úradníkom Komisie, európskym úradom zriadeným Komisiou alebo výkonnou agentúrou;

c)

inštitúciou Únie, európskym úradom, inou agentúrou, ako sú tie, ktoré sú uvedené v písmene b) tohto odseku alebo orgánom či osobou poverenými vykonávaním činností SZBP;

d)

subjektmi, ktoré plnia rozpočet v súlade s článkom 63, v prípadoch zisteného podvodu a/alebo nezrovnalosti a počas následných opatrení, ak sa zaslanie informácií vyžaduje v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach;

e)

osobami alebo subjektmi implementujúcimi finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c), v prípadoch zisteného podvodu a/alebo nezrovnalosti a počas následných opatrení.

3.   Okrem prípadov, keď sa informácie majú predkladať v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach, obsahujú informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 2 tohto článku:

a)

identifikáciu dotknutého subjektu alebo dotknutej osoby;

b)

súhrn zistených rizík alebo sporných skutočností;

c)

informácie, ktoré by mohli povoľujúcemu úradníkovi pomôcť pri overovaní, ako sa uvádza v odseku 4 tohto článku, alebo prijímaní rozhodnutia o vylúčení, ako sa uvádza v článku 136 ods. 1 alebo 2, alebo rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie, ako sa uvádza v článku 138;

d)

v relevantných prípadoch informácie o akýchkoľvek osobitných opatreniach potrebných na zabezpečenie dôvernosti zaslaných informácií vrátane opatrení na zabezpečenie dôkazov na ochranu vyšetrovania alebo vnútroštátneho súdneho konania.

4.   Komisia bezodkladne poskytne informácie uvedené v odseku 3 svojim povoľujúcim úradníkom a povoľujúcim úradníkom svojich výkonných agentúr, všetkým ostatným inštitúciám Únie, orgánom Únie, európskym úradom a agentúram prostredníctvom databázy uvedenej v odseku 1, aby mohli vykonať potrebné overenie v súvislosti so svojimi prebiehajúcimi postupmi udeľovania a existujúcimi právnymi záväzkami.

Pri vykonávaní uvedeného overenia zodpovedný povoľujúci úradník uplatňuje svoju právomoc stanovenú v článku 74 a neprekračuje rámec vymedzený podmienkami postupu udeľovania a právnych záväzkov.

Lehota na uchovávanie informácií týkajúcich sa včasného odhaľovania a poskytnutých v súlade s odsekom 3 tohto článku nesmie presiahnuť jeden rok. Ak sa počas uvedeného obdobia zodpovedný povoľujúci úradník obráti na výbor so žiadosťou o vydanie odporúčania v prípade týkajúcom sa vylúčenia alebo peňažných sankcií, lehota na uchovávanie sa môže predĺžiť až dovtedy, kým zodpovedný povoľujúci úradník neprijme rozhodnutie.

5.   Komisia umožní všetkým osobám a subjektom, ktoré sa zúčastňujú na plnení rozpočtu v súlade s článkom 62, prístup k informáciám, ktoré sa týkajú rozhodnutí o vylúčení podľa článku 136, aby si mohli overiť, či je v systéme zaznamenané vylúčenie, s cieľom zohľadniť v prípade potreby a na vlastnú zodpovednosť tieto informácie pri zadávaní zákaziek v rámci plnenia rozpočtu.

6.   Komisia v rámci svojej výročnej správy určenej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 325 ods. 5 ZFEÚ, poskytne súhrnné informácie o rozhodnutiach, ktoré povoľujúci úradníci prijali podľa článkov 135 až 142 tohto nariadenia. Uvedená správa obsahuje aj ďalšie informácie o všetkých rozhodnutiach, ktoré povoľujúci úradníci prijali podľa článku 136 ods. 6 prvého pododseku písm. b) tohto nariadenia a článku 140 ods. 2 tohto nariadenia, a o všetkých rozhodnutiach povoľujúcich úradníkov o odchýlení sa od odporúčania výboru podľa článku 143 ods. 6 tretieho pododseku tohto nariadenia.

Informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa poskytnú s náležitým ohľadom na požiadavky na zachovanie dôvernosti a tak, aby predovšetkým neumožňovali identifikáciu dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2

Článok 143

Výbor

1.   Výbor sa zvoláva na žiadosť povoľujúceho úradníka ktorejkoľvek inštitúcie Únie, ktoréhokoľvek orgánu Únie, európskeho úradu alebo subjektu či osoby poverených vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ.

2.   Výbor sa skladá:

a)

zo stáleho nezávislého predsedu na vysokej úrovni vymenovaného Komisiou;

b)

z dvoch stálych zástupcov Komisie ako vlastníka systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia, ktorí vyjadrujú spoločné stanovisko a

c)

z jedného zástupcu žiadajúceho povoľujúceho úradníka.

Zloženie výboru musí zabezpečovať primeranú právnu a technickú odbornosť. Výboru pomáha stály sekretariát, ktorý poskytuje Komisia a ktorý zabezpečuje nepretržitý chod administratívy výboru.

3.   Predseda sa vyberá spomedzi bývalých členov Súdneho dvora Európskej únie, Dvora audítorov alebo bývalých úradníkov, ktorí zastávali prinajmenšom funkciu generálneho riaditeľa v niektorej inej inštitúcii Únie, než je Komisia. Predseda sa vyberá na základe jeho osobných a profesijných kvalít, rozsiahlych skúseností v právnej a finančnej oblasti a preukázanej odbornej spôsobilosti, nezávislosti a integrity. Jeho funkčné obdobie je päť rokov a nie je obnoviteľné. Predseda sa vymenuje ako osobitný poradca v zmysle článku 5 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. Predseda predsedá všetkým zasadnutiam výboru. Svoje povinnosti vykonáva nezávisle. Nesmie existovať konflikt záujmov medzi jeho služobnými povinnosťami ako predsedu a akýmikoľvek inými úradnými povinnosťami.

4.   Rokovací poriadok výboru prijíma Komisia.

5.   Výbor musí rešpektovať právo dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, predložiť pripomienky ku skutočnostiam alebo zisteniam uvedeným v článku 136 ods. 2, k predbežnej právnej kvalifikácii pred prijatím odporúčaní výboru. Právo predložiť pripomienky sa za výnimočných okolností môže odložiť, ak existujú závažné legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti vyšetrovania alebo vnútroštátneho súdneho konania, až kým takéto legitímne dôvody na zachovanie dôvernosti nezaniknú.

6.   Odporúčanie výboru na vylúčenie a/alebo v relevantných prípadoch uloženie peňažnej sankcie obsahuje tieto prvky:

a)

skutočnosti alebo zistenia uvedené v článku 136 ods. 2 a ich predbežnú právnu kvalifikáciu;

b)

posúdenie potreby uložiť peňažnú sankciu a jej výšku;

c)

posúdenie potreby vylúčiť osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, a ak je vylúčenie potrebné, navrhovanú dĺžku trvania takéhoto vylúčenia;

d)

posúdenie potreby zverejniť informácie týkajúce sa osoby alebo subjektu, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, ktoré sú vylúčené a/alebo ktorým bola uložená peňažná sankcia;

e)

posúdenie nápravných opatrení prijatých osobou alebo subjektom, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, ak existujú.

Ak zodpovedný povoľujúci úradník plánuje prijať prísnejšie rozhodnutie než to, ktoré odporučil výbor, zabezpečí, aby sa takéto rozhodnutie prijalo s náležitým dodržaním práva na vypočutie a pravidiel ochrany osobných údajov.

Ak sa zodpovedný povoľujúci úradník rozhodne odchýliť od odporúčania výboru, poskytne výboru odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

7.   Počas obdobia vylúčenia zreviduje výbor na žiadosť zodpovedného povoľujúceho úradníka svoje odporúčanie v prípadoch uvedených v článku 136 ods. 8 alebo po oznámení konečného rozsudku alebo konečného správneho rozhodnutia, ktoré sú dôvodom na vylúčenie, ak sa v takomto rozsudku alebo rozhodnutí nestanovuje dĺžka trvania vylúčenia, ako sa uvádza v článku 136 ods. 2 druhom pododseku.

8.   Výbor žiadajúcemu povoľujúcemu úradníkovi bezodkladne oznámi svoje revidované odporúčanie, na základe ktorého povoľujúci úradník zreviduje svoje rozhodnutie.

9.   Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutie, ktorým povoľujúci úradník vylúčil osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, a/alebo uložil peňažnú sankciu príjemcovi finančných prostriedkov, vrátane zrušenia vylúčenia, skrátenia alebo predĺženia jeho trvania a/alebo zrušenia, zníženia alebo zvýšenia uloženej peňažnej sankcie. Článok 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 58/2003 sa neuplatňuje, ak sa rozhodnutie povoľujúceho úradníka o vylúčení alebo uložení peňažnej sankcie prijíma na základe odporúčania výboru.

Článok 144

Fungovanie databázy systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia

1.   Informácie vyžadované od subjektov uvedených v článku 142 ods. 2 písm. d) sa poskytujú len prostredníctvom automatizovaného informačného systému zriadeného Komisiou, ktorý sa v súčasnosti používa na oznamovanie podvodov a nezrovnalostí (ďalej len „systém riadenia nezrovnalostí“), a to v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach.

2.   Pri používaní údajov získaných prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí sa zohľadňuje stav vnútroštátneho konania, ktoré existovalo v čase, keď sa dané informácie predložili. Takémuto použitiu predchádza konzultácia s členským štátom, ktorý predložil príslušné údaje prostredníctvom systému riadenia nezrovnalostí.

Článok 145

Výnimka uplatňovaná v prípade Spoločného výskumného centra

Články 135 až 144 sa na JRC neuplatňujú.

Oddiel 3

Informačné systémy a elektronická verejná správa

Článok 146

Elektronické riadenie operácií

1.   V prípadoch, keď sa príjmové a výdavkové operácie alebo výmena dokumentov riadia pomocou počítačových systémov, môžu sa dokumenty podpisovať počítačovým alebo elektronickým postupom, ktorý umožňuje autentifikáciu podpisujúcej osoby. Takéto počítačové systémy musia obsahovať úplný a aktuálny opis systému, ktorým sa vymedzuje obsah všetkých dátových polí, opisuje spôsob, akým sa spracúva každá jednotlivá operácia, a podrobne vysvetľuje, akým spôsobom počítačový systém zabezpečuje úplný kontrolný protokol pre každú operáciu.

2.   Na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutých inštitúcií Únie a dotknutých členských štátov sa prenos dokumentov medzi nimi môže uskutočňovať elektronicky.

Článok 147

Elektronická verejná správa

1.   Inštitúcie Únie, výkonné agentúry a subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71 stanovia a uplatňujú jednotné normy elektronickej výmeny informácií s účastníkmi. Predovšetkým v čo najväčšej miere navrhujú a zavádzajú riešenia na predkladanie, uchovávanie a spracúvanie údajov poskytnutých v rámci postupov udeľovania a na tento účel zavedú jednotnú „oblasť výmeny elektronických údajov“ pre účastníkov. Komisia pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorý sa v tejto súvislosti dosiahol.

2.   V rámci zdieľaného riadenia sa všetky oficiálne výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou vykonávajú prostriedkami uvedenými v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach. Uvedené pravidlá zabezpečia interoperabilitu zozbieraných alebo získaných údajov a prenášaných v rámci riadenia rozpočtu.

Článok 148

Elektronické systémy výmeny informácií

1.   Akákoľvek výmena informácií s príjemcami finančných prostriedkov vrátane prijímania právnych záväzkov a ich prípadných zmien môže prebiehať prostredníctvom elektronických systémov výmeny informácií.

2.   Elektronické systémy výmeny informácií musia spĺňať tieto podmienky:

a)

prístup do systému a k dokumentom poskytovaným prostredníctvom tohto systému môžu mať len oprávnené osoby;

b)

právo na elektronický podpis alebo na poskytovanie dokumentov prostredníctvom tohto systému môžu mať len oprávnené osoby;

c)

oprávnené osoby sú identifikované prostredníctvom systému stanoveným spôsobom;

d)

čas a dátum elektronickej transakcie sú presne určené;

e)

je zachovaná integrita dokumentov;

f)

je zabezpečená dostupnosť dokumentov;

g)

v relevantných prípadoch je zachovaný dôverný charakter dokumentov;

h)

je zabezpečená ochrana osobných údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

3.   V prípade údajov, ktoré sú prostredníctvom takého systému odosielané a prijímané, platí právna domnienka integrity týchto údajov, ako aj právna domnienka presnosti dátumu a času, ktorý tento systém uvádza v súvislosti s prijatím a odoslaním týchto údajov.

Dokument, ktorý sa prostredníctvom takéhoto systému odosiela alebo oznamuje, sa považuje za rovnocenný s dokumentom v papierovej podobe, je prípustný ako dôkaz v súdnom konaní, považuje sa za originál a platí preň právna domnienka autentickosti a integrity, a to za predpokladu, že takýto dokument neobsahuje žiadne dynamické prvky, ktoré by mohli spôsobiť jeho automatickú zmenu.

Elektronický podpis uvedený v odseku 2 písm. b) má právny účinok rovnocenný s vlastnoručným podpisom.

Článok 149

Predloženie dokumentov súvisiacich so žiadosťou

1.   Mechanizmy predkladania dokumentov súvisiacich so žiadosťou stanoví zodpovedný povoľujúci úradník, ktorý môže zvoliť výlučný spôsob ich predkladania.

Zvolené spôsoby komunikácie majú taký charakter, aby sa zabezpečila skutočná hospodárska súťaž a splnenie týchto podmienok:

a)

každý takýto predložený dokument obsahuje všetky informácie potrebné na jeho vyhodnotenie;

b)

je zachovaná integrita údajov;

c)

je zachovaná dôvernosť dokumentov súvisiacich so žiadosťou;

d)

ochrana osobných údajov je zabezpečená v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

2.   Komisia vhodnými prostriedkami a v súlade s článkom 147 ods. 1 zabezpečí, aby účastníci mohli poskytovať dokumenty súvisiace so žiadosťou a všetky príslušné doklady v elektronickom formáte. Akýkoľvek elektronický komunikačný systém používaný na podporu komunikácie a výmenu informácií musí byť nediskriminačný, všeobecne dostupný a interoperabilný s bežne používanými produktmi informačných a komunikačných technológií a neobmedzuje prístup účastníkov k postupu udeľovania.

Komisia pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri uplatňovaní tohto odseku.

3.   Zariadenia na elektronický príjem dokumentov súvisiacich so žiadosťou musia prostredníctvom technických prostriedkov a primeraných postupov zaručovať, že:

a)

účastníka je možné s určitosťou autentifikovať;

b)

je možné presne určiť čas a dátum prijatia dokumentov súvisiacich so žiadosťou;

c)

k poskytovaným údajom majú prístup iba oprávnené osoby, pričom môžu stanoviť alebo zmeniť dátumy otvárania dokumentov súvisiacich so žiadosťou;

d)

v priebehu jednotlivých etáp postupu udeľovania majú prístup ku všetkým predloženým údajom iba oprávnené osoby a môžu k nim poskytnúť prístup pre potreby tohto postupu;

e)

je primerane zabezpečená možnosť odhalenia akéhokoľvek pokusu o porušenie ktorejkoľvek z podmienok stanovených v písmenách a) až d).

Prvý pododsek sa neuplatňuje na zákazky, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity uvedené v článku 175 ods. 1

4.   Ak zodpovedný povoľujúci úradník povolí predkladanie dokumentov súvisiacich so žiadosťou v elektronickej podobe, elektronické dokumenty predložené prostredníctvom takýchto systémov sa považujú za originály.

5.   Ak sa predkladanie dokumentov uskutočňuje listom, účastníci môžu dokumenty súvisiace so žiadosťou predkladať:

a)

poštou alebo kuriérskou službou, pričom v takomto prípade je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený na poštovej pečiatke alebo dátum na doručenke;

b)

osobným doručením do priestorov zodpovedného povoľujúceho úradníka účastníkom alebo jeho zástupcom, pričom v takomto prípade je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený na potvrdení o prijatí.

6.   Predložením dokumentov súvisiacich so žiadosťou účastníci vyjadrujú súhlas s tým, že oznámenie o výsledku postupu sa im doručí elektronickými prostriedkami.

7.   Odseky 1 až 6 tohto článku sa neuplatňujú na výber osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c).

KAPITOLA 3

Pravidlá uplatniteľné na priame riadenie

Článok 150

Komisia pre vyhodnotenie

1.   Dokumenty súvisiace so žiadosťou vyhodnocuje komisia pre vyhodnotenie.

2.   Komisiu pre vyhodnotenie vymenuje zodpovedný povoľujúci úradník.

Komisia pozostáva najmenej z troch osôb.

3.   Členovia komisie pre vyhodnotenie vyhodnocujúcej žiadosti o grant alebo ponuky zastupujú najmenej dve organizačné jednotky inštitúcií Únie alebo subjektov Únie uvedených v článkoch 68, 70 a 71, medzi ktorými nie je vzájomné hierarchické prepojenie, a z ktorých najmenej jedna nie je podriadená zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi. Ak v zastúpeniach a miestnych jednotkách mimo Únie, akými je delegácia Únie, úrad alebo pobočka Únie v tretej krajine, a v subjektoch Únie uvedených v článkoch 68, 70 a 71 neexistujú žiadne oddelené jednotky, požiadavka na organizačné jednotky bez hierarchického prepojenia medzi nimi sa neuplatňuje.

Externí experti môžu pomáhať komisii pre vyhodnotenie na základe rozhodnutia zodpovedného povoľujúceho úradníka.

Členmi komisie pre vyhodnotenie môžu byť externí odborníci, ak je takáto možnosť stanovená v základnom akte.

4.   Členmi komisie pre vyhodnotenie vyhodnocujúcej žiadosti v prípade súťaže o ceny môžu byť osoby uvedené v odseku 3 prvom pododseku alebo externí odborníci.

5.   Členovia komisie pre vyhodnotenie a externí odborníci dodržiavajú povinnosti v článku 61.

Článok 151

Ozrejmenie a oprava dokumentov súvisiacich so žiadosťou

Zodpovedný povoľujúci úradník môže opraviť zjavné administratívne chyby v dokumentoch súvisiacich so žiadosťou po tom, ako účastník potvrdí zamýšľané opravy.

Ak účastník opomenie predložiť dôkazy alebo poskytnúť stanovisko, komisia pre vyhodnotenie alebo v prípade potreby zodpovedný povoľujúci úradník s výnimkou riadne odôvodnených prípadov vyzve účastníka, aby poskytol chýbajúce informácie alebo ozrejmil doklady.

Dokumenty súvisiace so žiadosťou sa nesmú takýmito informáciami, ozrejmeniami alebo potvrdeniami podstatne zmeniť.

Článok 152

Záruky

1.   S výnimkou zákaziek a grantov, ktorých hodnota nepresahuje 60 000 EUR, môže zodpovedný povoľujúci úradník, ak je to primerané a na základe uskutočnenej analýzy rizík povoľujúceho úradníka, požadovať zloženie záruky zo strany:

a)

dodávateľov alebo prijímateľov s cieľom obmedziť finančné riziká spojené s platbou v rámci predbežného financovania (ďalej len „záruka na predbežné financovanie“);

b)

dodávateľov s cieľom zaistiť dodržanie podstatných zmluvných záväzkov v prípade stavebných prác, tovaru alebo komplexných služieb (ďalej len „záruka na plnenie“);

c)

dodávateľov na zabezpečenie realizácie zákazky počas obdobia záväznosti zmluvy (ďalej len „zádržná záruka“).

JRC je oslobodené od povinnosti skladať záruky.

Ako alternatívu k požadovaniu záruky na predbežné financovanie môže v prípade grantov zodpovedný povoľujúci úradník rozhodnúť o rozdelení platby na viacero čiastkových platieb.

2.   Zodpovedný povoľujúci úradník rozhodne, či sa má záruka zložiť v eurách alebo v príslušnej mene zákazky alebo dohody o grante.

3.   Záruku poskytuje banka alebo schválená finančná inštitúcia, ktoré zodpovedný povoľujúci úradník akceptuje.

Na žiadosť dodávateľa alebo prijímateľa a za predpokladu, že to zodpovedný povoľujúci úradník akceptuje:

a)

môžu byť záruky uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) nahradená spoločným a nerozdielnym ručením dodávateľa alebo prijímateľa a tretej strany;

b)

môže byť záruka uvedená v odseku 1 prvom pododseku písm. a) nahradená neodvolateľným a bezpodmienečným spoločným ručením prijímateľov, ktorí sú stranami tej istej dohody o grante.

4.   Účelom záruky je, aby banka alebo finančná inštitúcia alebo tretia strana poskytli na záväzky dodávateľa alebo prijímateľa neodvolateľnú zábezpeku alebo záruku vyplácanú na prvé požiadanie.

5.   Ak v priebehu vykonávania zákazky alebo dohody o grante zodpovedný povoľujúci úradník zistí, že ručiteľ nie je alebo už viac nie je oprávnený vydávať záruky v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, musí požadovať, aby dodávateľ alebo prijímateľ nahradili záruku, ktorú poskytol takýto ručiteľ.

Článok 153

Záruka na predbežné financovanie

1.   Záruka na predbežné financovanie sa vzťahuje na sumu, ktorá nepresahuje sumu predbežného financovania a je platná na obdobie, ktoré je dostatočne dlhá na to, aby záruku bolo možné aktivovať.

2.   Záruka na predbežné financovanie sa uvoľní vtedy, keď sa predbežné financovanie odpočíta od priebežných platieb alebo platieb zostatku v prospech dodávateľa alebo prijímateľa v súlade so zmluvnými podmienkami alebo podmienkami dohody o grante.

HLAVA VI

NEPRIAME RIADENIE

Článok 154

Nepriame riadenie

1.   Výber osôb a subjektov, ktoré majú byť poverené implementovaním finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c), musí byť transparentný, odôvodnený povahou akcie a nesmie viesť ku konfliktu záujmov. V prípade subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) bodoch ii), v), vi) a vii) musí výber riadne zohľadňovať aj ich finančnú a operačnú kapacitu.

Ak sú osoba alebo subjekt určené základným aktom, finančný výkaz podľa článku 35 zahŕňa odôvodnenie výberu tejto konkrétnej osoby alebo konkrétneho subjektu.

V prípadoch implementácie prostredníctvom siete, ktoré si vyžadujú určenie aspoň jedného orgánu alebo subjektu príslušným členským štátom alebo krajinou, je daný orgán alebo subjekt určený príslušným členským štátom alebo krajinou v súlade s ustanoveniami základného aktu. Vo všetkých ostatných prípadoch určuje Komisia takéto subjekty po dohode s príslušnými členskými štátmi alebo krajinami.

2.   Osoby a subjekty poverené implementovaním finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c), dodržiavajú zásady správneho finančného riadenia, transparentnosti, nediskriminácie a viditeľnosti akcií Únie. Ak Komisia uzavrie dohody o finančnom rámcovom partnerstve v súlade s článkom 130, tieto zásady sa podrobnejšie opíšu v takýchto dohodách.

3.   Pred podpísaním dohôd o poskytnutí príspevku, dohôd o financovaní alebo dohôd o záruke Komisia zabezpečí stupeň ochrany finančných záujmov Únie rovnocenný so stupňom ochrany, ktorý sa poskytuje, keď Komisia plní rozpočet v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a). Komisia takýto stupeň ochrany zabezpečí prostredníctvom posúdenia systémov, pravidiel a postupov osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie, ak má v úmysle využívať takéto systémy, pravidlá a postupy pri vykonávaní akcie, alebo prostredníctvom uplatňovania primeraných opatrení v oblasti dohľadu v súlade s odsekom 5 tohto článku.

4.   Komisia posúdi v súlade so zásadou proporcionality a so zreteľom na povahu akcie a súvisiace finančné riziká, či osoby a subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c):

a)

zriadili a zabezpečujú fungovanie účinného a efektívneho systému vnútornej kontroly založeného na medzinárodných najlepších postupoch, ktoré najmä umožňujú predchádzať nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať a napravovať ich;

b)

používajú systém účtovníctva, ktorý včas poskytuje presné, úplné a spoľahlivé informácie;

c)

podliehajú nezávislému externému auditu vykonávanému v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi audítorským útvarom, ktorý je funkčne nezávislý od dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu;

d)

uplatňujú príslušné pravidlá a postupy na poskytovanie financovania tretím stranám vrátane transparentných, nediskriminačných, efektívnych a účinných postupov preskúmania, pravidiel vymáhania neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov a pravidiel pre vylúčenie z prístupu k financovaniu;

e)

zverejňujú primerané informácie o svojich príjemcoch finančných prostriedkov, ktoré sú rovnocenné informáciám podľa článku 38;

f)

zabezpečujú rovnakú ochranu osobných údajov, ako je ochrana uvedená v článku 5.

Po dohode s dotknutými osobami alebo dotknutými subjektmi Komisia môže okrem toho posúdiť ďalšie pravidlá a postupy, ako sú účtovné postupy osôb alebo subjektov týkajúce sa administratívnych nákladov. Na základe výsledkov uvedeného posúdenia sa Komisia môže rozhodnúť, že bude uvedené pravidlá a postupy využívať.

Osoby alebo subjekty, ktoré boli posúdené v súlade s prvým a druhým pododsekom, bez zbytočného odkladu informujú Komisiu o vykonaní akýchkoľvek podstatných zmien svojich systémov, pravidiel alebo postupov, ktoré môžu mať vplyv na spoľahlivosť posúdenia Komisie.

5.   Ak dotknuté osoby alebo subjekty spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 4 len čiastočne, Komisia prijme primerané opatrenia dohľadu na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie. Uvedené opatrenia sa spresnia v príslušných dohodách. Informácie o všetkých takýchto opatreniach sa sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade na ich žiadosť.

6.   Komisia môže rozhodnúť, že nebude vyžadovať ex ante posúdenie, ako sa uvádza v odsekoch 3 a 4:

a)

v prípade subjektov Únie uvedených v článkoch 70 a 71 a v prípade subjektov alebo osôb uvedených v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) bode viii), ktoré prijali rozpočtové pravidlá s predchádzajúcim súhlasom Komisie;

b)

v prípade tretích krajín alebo subjektov, ktoré tieto krajiny určia, pokiaľ si Komisia ponechá takú mieru zodpovednosti za finančné riadenie, ktorá zaručuje dostatočnú ochranu finančných záujmov Únie, alebo

c)

v prípade tých postupov, ktoré Komisia osobitne požaduje, a to vrátane jej vlastných postupov a postupov uvedených v základných aktoch.

7.   Ak sa systémy, pravidlá alebo postupy osôb alebo subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) posúdia ako vhodné, možno príspevky Únie smerované k týmto osobám alebo subjektom implementovať v súlade s touto hlavou. Ak sa takéto osoby alebo subjekty zúčastňujú na výzve na predkladanie návrhov, dodržiavajú pravidlá výzvy na predkladanie návrhov uvedené v hlave VIII. V takom prípade môže povoľujúci úradník rozhodnúť o podpísaní dohody o príspevku alebo dohody o financovaní namiesto dohody o grante.

Článok 155

Implementácia finančných prostriedkov Únie a rozpočtových záruk

1.   Osoby a subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie alebo rozpočtové záruky predložia Komisii:

a)

správu o implementácii finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk obsahujúcu aj informácie o splnení podmienok alebo dosiahnutí výsledkov uvedených v článku 125 ods. 1 prvom pododseku písm. a);

b)

ak sa z príspevku uhrádzajú výdavky, svoje účtovné záznamy vzniknutých výdavkov;

c)

vyhlásenie riadiaceho subjektu týkajúce sa informácií uvedených v písmene a) a prípadne v písmene b), ktorým sa potvrdzuje, že:

i)

informácie sú náležite prezentované, úplné a presné;

ii)

finančné prostriedky Únie sa použili na zamýšľaný účel, ako sa vymedzuje v dohodách o príspevku, dohodách o financovaní alebo dohodách o záruke, alebo prípadne v príslušných pravidlách platných v jednotlivých odvetviach;

iii)

zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné garancie, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií;

d)

zhrnutie konečných audítorských správ a výsledkov kontrol, ktoré sa vykonali, vrátane analýzy povahy a rozsahu zistených chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj prijatých alebo plánovaných nápravných opatrení.

Ak dochádza k využitiu auditov uvedenému v článku 127, zhrnutie uvedené v prvom pododseku písm. d) tohto odseku obsahuje celú relevantnú audítorskú dokumentáciu, ktorá by sa mala využiť.

V prípade akcií, ktoré sa skončia do konca dotknutého rozpočtového roka, možno namiesto vyhlásenia riadiaceho subjektu uvedeného v prvom pododseku písm. c) predložiť záverečnú správu, a to za predpokladu, že sa táto správa predloží do 15. februára nasledujúceho rozpočtového roka.

K dokumentom uvedeným v prvom pododseku sa pripojí stanovisko nezávislého audítorského orgánu vypracované v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi. V uvedenom stanovisku sa určí, či zavedené systémy kontroly fungujú riadne a či sú nákladovo efektívne, a či sú príslušné operácie zákonné a riadne. V stanovisku sa takisto uvedie, či zistenia auditu spochybňujú tvrdenia uvedené vo vyhlásení riadiaceho subjektu uvedenom v prvom pododseku písm. c). Ak takéto stanovisko neexistuje, povoľujúci úradník sa môže usilovať o zabezpečenie zodpovedajúceho stupňa uistenia inými nezávislými prostriedkami.

Dokumenty uvedené v prvom pododseku sa Komisii predložia najneskôr 15. februára nasledujúceho rozpočtového roka. Stanovisko uvedené v treťom pododseku sa Komisii predloží najneskôr 15. marca uvedeného roka.

Povinnosťami stanovenými v tomto odseku nie sú dotknuté dohody uzatvorené s EIB, EIF, organizáciami členských štátov, medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami. Pokiaľ ide o vyhlásenie riadiaceho subjektu, takéto dohody obsahujú aspoň povinnosť uvedených subjektov každoročne predložiť Komisii vyhlásenie, že počas dotknutého rozpočtového roka sa finančné prostriedky Únie použili a zaúčtovali v súlade s článkom 154 ods. 3 a 4 a povinnosťami stanovenými v takýchto dohodách. Toto vyhlásenie sa môže zahrnúť do konečnej správy, ak je obdobie vykonávania akcie obmedzené na 18 mesiacov.

2.   Pri implementovaní finančných prostriedkov Únie osoby a subjekty:

a)

musia dodržiavať uplatniteľné právo Únie a dohodnuté medzinárodné a únijné normy, a nesmú preto podporovať akcie, ktoré prispievajú k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom alebo daňovým únikom;

b)

pri implementácii finančných nástrojov a rozpočtových záruk v súlade s hlavou X, nesmú vstupovať do nových alebo obnovených operácií so subjektmi, ktoré sú zriadené alebo usadené v jurisdikciách uvedených na zozname v rámci príslušnej politiky Únie týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií, alebo ktoré sú označené ako vysoko rizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/849, alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodné daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií.

Subjekty sa môžu odchýliť od prvého pododseku písm. b) iba vtedy, ak sa akcia fyzicky vykonáva v jednej z uvedených jurisdikcií a nevyplývajú z nej žiadne indície, že príslušná operácia patrí do niektorej z kategórií uvedených v prvom pododseku písm. a).

Pri uzatváraní dohôd s finančnými sprostredkovateľmi transponujú subjekty implementujúce finančné nástroje a rozpočtové záruky v súlade s hlavou X požiadavky uvedené v tomto odseku do príslušných dohôd a od finančných sprostredkovateľov požadujú, aby podávali správy o ich dodržiavaní.

3.   Pri implementovaní finančných nástrojov a rozpočtových záruk v súlade s hlavou X uplatňujú osoby a subjekty zásady a normy zásady a normy stanovené v práve Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (53) a smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849. Financovanie podľa tohto nariadenia podmienia zverejnením informácií o konečných užívateľoch výhod v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 a zverejnia údaje týkajúce sa podávania správ o jednotlivých krajinách v zmysle článku 89 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (54).

4.   Komisia overí, či sa finančné prostriedky Únie alebo rozpočtová záruka použili v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dohodách. Ak sa náklady osoby alebo subjektu refundujú na základe niektorej z možností uplatnenia zjednodušeného vykazovania výdavkov v súlade s článkom 125 ods. 1 prvým pododsekom písm. c), d) a e), uplatňuje sa mutatis mutandis článok 181 ods. 1 až 5 a články 182 až 185. Ak sa finančné prostriedky Únie alebo rozpočtové záruky použili v rozpore s povinnosťami stanovenými v príslušných dohodách, uplatňuje sa článok 131

5.   Pokiaľ ide o akcie, na ktorých sa podieľa viacero darcov a v prípade ktorých sa príspevok Únie používa na refundáciu výdavkov, spočíva postup stanovený v odseku 4 v overení toho, či osoba alebo subjekt použil sumu zodpovedajúcu sume, ktorú Komisia vyplatila na dotknutú akciu, v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej dohode o grante, dohode o príspevku a dohode o financovaní.

6.   V dohodách o príspevku, dohodách o financovaní a dohodách o záruke sa jasne vymedzuje zodpovednosť a povinnosti osoby alebo subjektu implementujúceho finančné prostriedky Únie vrátane povinností stanovených v článku 129 a podmienok platby príspevku. V takýchto dohodách sa v náležitých prípadoch vymedzí aj vzájomne dohodnutá odmena, ktorá je úmerná podmienkam, v ktorých sa akcie vykonávajú, pričom sa primerane zohľadnia krízové situácie a stav zraniteľnosti, a je prípadne založená na výkonnosti. Súčasťou uvedených dohôd sú takisto pravidlá upravujúce podávanie správ Komisii o plnení úloh, očakávané výsledky vrátane ukazovateľov merania výkonnosti a povinnosť osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie bezodkladne oznámiť Komisii prípady zistených podvodov a nezrovnalostí a opatrenia, ktoré sa v nadväznosti na ne prijali.

7.   Všetky dohody o príspevku, dohody o financovaní a dohody o záruke sa na požiadanie sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade.

8.   Tento článok sa nevzťahuje na príspevky Únie subjektom Únie, ktoré podliehajú samostatnému postupu udelenia absolutória podľa článkov 70 a 71, s výnimkou prípadných dohôd o príspevku uzatvorených ad hoc.

Článok 156

Nepriame riadenie s medzinárodnými organizáciami

1.   Komisia môže v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) bodom ii) plniť rozpočet nepriamo s medzinárodnými verejnoprávnymi organizáciami zriadenými medzinárodnými dohodami (ďalej len „medzinárodné organizácie“) a so špecializovanými agentúrami zriadenými takýmito organizáciami. Uvedené dohody sa postupujú Komisii ako súčasť posúdenia, ktoré Komisia vykonáva v súlade s článkom 154 ods. 3

2.   Za medzinárodné organizácie sa považujú tieto organizácie:

a)

Medzinárodný výbor Červeného kríža;

b)

Medzinárodná federácia národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

3.   Komisia môže prijať riadne odôvodnené rozhodnutie, na základe ktorého sa nezisková organizácia považuje za medzinárodnú organizáciu, za predpokladu, že daná organizácia spĺňa tieto podmienky:

a)

má právnu subjektivitu a samostatné riadiace orgány;

b)

bola zriadená na vykonávanie osobitných úloh všeobecného medzinárodného záujmu;

c)

členom tejto neziskovej organizácie je minimálne šesť členských štátov;

d)

má k dispozícii dostatočné finančné garancie;

e)

funguje na základe stálej štruktúry a v súlade so systémami, s pravidlami a postupmi, ktoré môžu byť predmetom posúdenia v súlade s článkom 154 ods. 3

4.   Ak medzinárodné organizácie implementujú finančné prostriedky v rámci nepriameho riadenia, uplatňujú sa s nimi uzatvorené dohody o overovaní.

Článok 157

Nepriame riadenie s organizáciami členských štátov

1.   Komisia môže v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. c) bodmi v) a vi) plniť rozpočet nepriamo s organizáciami členských štátov.

2.   Ak Komisia plní rozpočet nepriamo s organizáciami členských štátov, spolieha sa na systémy, pravidlá a postupy týchto organizácií, ktoré boli posúdené v súlade s článkom 154 ods. 3 a 4.

3.   V dohodách o finančnom rámcovom partnerstve uzavretých s organizáciami členských štátov v súlade s článkom 130 sa ďalej upresní rozsah a možnosti využívania systémov, pravidiel a postupov organizácií členských štátov, pričom tieto dohody môžu obsahovať špecifické ustanovenia o využívaní posúdení a auditov, ako sa uvádza v článkoch 126 a 127.

Článok 158

Nepriame riadenie s tretími krajinami

1.   Komisia môže rozpočet plniť nepriamo s treťou krajinou alebo subjektmi určenými touto krajinou, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) bode i), uzavretím dohody o financovaní, v ktorej je opísaná intervencia Únie v tretej krajine a v ktorej sa stanovuje spôsob plnenia pre každú časť akcie.

2.   Pokiaľ ide o tú časť akcie, ktorá sa plní nepriamo s treťou krajinou alebo subjektmi, ktoré určila, v dohode o financovaní sa okrem prvkov uvedených v článku 155 ods. 5 jasne vymedzia úlohy a zodpovednosť tretej krajiny a Komisie pri implementácii finančných prostriedkov. V dohode o financovaní sa takisto určia pravidlá a postupy, ktoré má tretia krajina uplatniť pri implementácii finančných prostriedkov Únie.

Článok 159

Operácie kombinovaného financovania

1.   Operácie kombinovaného financovania riadi Komisia alebo osoby či subjekty implementujúce finančné prostriedky Únie podľa článku 62 ods. 1 prvého pododseku písm. c).

2.   Ak sa finančné nástroje a rozpočtové záruky implementujú v rámci mechanizmu alebo platformy kombinovaného financovania, uplatňuje sa hlava X.

3.   V prípade finančných nástrojov a rozpočtových záruk implementovaných v rámci mechanizmov alebo platforiem kombinovaného financovania sa podmienky článku 209 ods. 2 prvého pododseku písm. h) považujú za splnené, ak sa ex ante hodnotenie vykoná pred zriadením príslušného mechanizmu alebo platformy kombinovaného financovania.

4.   Na úrovni mechanizmu alebo platformy kombinovaného financovania sa vypracúvajú výročné správy podľa článku 249, pričom sa zohľadňujú všetky finančné nástroje a rozpočtové záruky zoskupené v rámci mechanizmu alebo platformy a jasne sa identifikujú jednotlivé druhy finančnej podpory v rámci mechanizmu alebo platformy.

HLAVA VII

VEREJNÉ OBSTARÁVANIE A KONCESIE

KAPITOLA 1

Spoločné ustanovenia

Článok 160

Zásady vzťahujúce sa na zákazky a rozsah pôsobnosti

1.   Pri všetkých zákazkách financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu sa dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

2.   Všetky zákazky sa zadávajú na základe čo možno najširšej hospodárskej súťaže okrem prípadov, keď sa použije konanie uvedené v článku 164 ods. 1 písm. d).

Predpokladaná hodnota zákazky sa nesmie stanoviť s cieľom obchádzať platné pravidlá a zákazka sa na tento účel nesmie ani rozdeliť.

Verejný obstarávateľ rozdelí zákazku na časti, ak to uzná za vhodné z hľadiska zabezpečenia širokej súťaže.

3.   Verejní obstarávatelia nesmú rámcové zmluvy zneužívať ani používať takým spôsobom, ktorého účelom alebo dôsledkom je bránenie hospodárskej súťaži, jej obmedzovanie alebo jej narúšanie.

4.   JRC môže byť financované z iných rozpočtových prostriedkov, než sú prostriedky určené na výskum a technologický vývoj, pokiaľ ide o jeho účasť na postupoch verejného obstarávania, ktoré sú úplne alebo čiastočne financované z rozpočtu.

5.   Pravidlá verejného obstarávania stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na činnosti, ktoré JRC vykonáva v mene tretích strán, s výnimkou zásady transparentnosti a zásady rovnakého zaobchádzania.

Článok 161

Príloha o verejnom obstarávaní a delegovanie právomocí

Podrobné pravidlá o verejnom obstarávaní sú stanovené v prílohe Ik tomuto nariadeniu. S cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie Únie pri zadávaní zákaziek na vlastný účet uplatňovali tie isté normy, ako sú normy, ktoré sa vzťahujú na verejných obstarávateľov podliehajúcich smerniciam 2014/23/EÚ a 2014/24/EÚ, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 269 tohto nariadenia na účely zmeny prílohy Ik tomuto nariadeniu, aby zosúladila uvedenú prílohu so zmenami uvedených smerníc a zaviedla súvisiace technické úpravy.

Článok 162

Zmiešané zákazky a spoločný slovník obstarávania

1.   Zmiešaná zákazka, ktorá zahŕňa dva alebo viacero druhov verejného obstarávania (stavebné práce, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb) alebo koncesie (stavebné práce alebo služby), alebo verejné obstarávanie aj koncesie, sa zadáva v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na ten druh verejného obstarávania, ktorý charakterizuje hlavný predmet danej zákazky.

2.   V prípade zmiešaných zákaziek, ktorých predmetom je dodanie tovaru a poskytnutie služieb, sa hlavný predmet zákazky určí na základe porovnania hodnôt príslušných dodaní a služieb.

Zákazka, ktorá zahŕňa jeden druh verejného obstarávania (stavebné práce, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb) a koncesií (stavebné práce alebo služby) sa zadáva v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na dotknutú verejnú zákazku.

3.   Táto hlava sa neuplatňuje na zmluvy o technickej pomoci uzavreté s EIB alebo EIF.

4.   Pri akomkoľvek odkaze na nomenklatúry v kontexte verejného obstarávania sa vychádza zo spoločného slovníka obstarávania (CPV) stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 (55).

Článok 163

Opatrenia na účely uverejňovania

1.   V prípade postupov, ktorých hodnota sa rovná finančným limitom uvedeným v článku 175 ods. 1 alebo článku 178 alebo tieto limity presahuje, verejný obstarávateľ v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní:

a)

oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s výnimkou postupu podľa článku 164 ods. 1 písm. d);

b)

oznámenie o výsledku verejného obstarávania.

2.   Postupy, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity uvedené v článku 175 ods. 1 alebo článku 178, sa uverejnia primeraným spôsobom.

3.   Určité informácie o zadávaní zákaziek sa nemusia uverejňovať, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo by bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom hospodárskych subjektov alebo mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi nimi.

Článok 164

Postupy verejného obstarávania

1.   Postupy verejného obstarávania na uzavretie koncesných zmlúv alebo zadanie verejných zákaziek vrátane rámcových zmlúv majú jednu z týchto foriem:

a)

verejná súťaž;

b)

užšia súťaž, a to aj prostredníctvom dynamického nákupného systému;

c)

súťaž návrhov;

d)

rokovacie konanie, a to aj bez predchádzajúceho zverejnenia;

e)

súťažný dialóg;

f)

súťažné konanie s rokovaním;

g)

inovatívne partnerstvo;

h)

postupy na základe výzvy na vyjadrenie záujmu.

2.   Do verejnej súťaže môže predložiť ponuku každý hospodársky subjekt, ktorý má záujem.

3.   Pri užších súťažiach, súťažných dialógoch, súťažných konaniach s rokovaním a inovatívnych partnerstvách môže každý hospodársky subjekt predložiť žiadosť o účasť tak, že poskytne informácie, ktoré požaduje verejný obstarávateľ. Verejný obstarávateľ vyzve všetkých záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a ktorí nie sú v jednej zo situácií uvedených v článkoch 136 ods. 1 a 141 ods. 1, aby predložili ponuku.

Bez ohľadu na prvý pododsek môže verejný obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorí sa vyzvú na účasť na súťaži, na základe objektívnych a nediskriminačných podmienok účasti, ktoré sa uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na vyjadrenie záujmu. Počet vyzvaných záujemcov musí byť dostatočný na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže.

4.   Vo všetkých konaniach s rokovaním rokuje verejný obstarávateľ s uchádzačmi o pôvodných a všetkých následných ponukách alebo ich častiach, okrem konečných ponúk, s cieľom zlepšiť ich obsah. Predmetom rokovania nesmú byť minimálne požiadavky a kritériá uvedené v súťažných podkladoch.

Verejný obstarávateľ môže zadať zákazku na základe pôvodnej ponuky bez rokovania, ak v súťažných podkladoch uviedol, že si vyhradzuje takúto možnosť.

5.   Verejný obstarávateľ môže použiť:

a)

verejnú alebo užšiu súťaž na akýkoľvek nákup;

b)

postupy na základe výzvy na vyjadrenie záujmu v prípade zákaziek, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity uvedené v článku 175 ods. 1, na to, aby predbežne vybral záujemcov, ktorí budú v rámci budúcej užšej súťaže vyzvaní na predkladanie ponúk, alebo aby zostavil zoznam predajcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie žiadosti o účasť alebo ponuky;

c)

súťaž návrhov na to, aby získal plán alebo návrh vybraný porotou po zaradení do súťaže;

d)

inovatívne partnerstvo na vývoj inovačného výrobku, služby alebo inovačných prác a na následný nákup výsledného tovaru, služieb alebo prác;

e)

súťažné konanie s rokovaním alebo súťažný dialóg na koncesné zmluvy, na zákazky na poskytnutie služby uvedené v prílohe XIV k smernici 2014/24/EÚ, v prípadoch, ak sa v reakcii na verejnú alebo užšiu súťaž po ukončení pôvodného konania predložili len neregulárne alebo neprijateľné ponuky, a v prípadoch, ak je to opodstatnené na základe osobitných okolností súvisiacich okrem iného s povahou alebo zložitosťou predmetu zákazky alebo s konkrétnym druhom zákazky, ako sa ďalej podrobne uvádza v prílohe I k tomuto nariadeniu;

f)

rokovacie konanie v prípade zákaziek, ktorých hodnota je nižšia ako finančné limity uvedené v článku 175 ods. 1, alebo v prípade rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia na určité druhy nákupov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ, alebo za presne vymedzených výnimočných okolností, ako sa stanovuje v prílohe I k tomuto nariadeniu.

6.   Dynamický nákupný systém je počas celej svojej platnosti otvorený pre každý hospodársky subjekt, ktorý spĺňa podmienky účasti.

Verejný obstarávateľ sa pri verejnom obstarávaní prostredníctvom dynamického nákupného systému riadi pravidlami užšej súťaže.

Článok 165

Medziinštitucionálne verejné obstarávanie a spoločné verejné obstarávanie

1.   Ak majú o zákazku alebo rámcovú zmluvu záujem dve alebo viaceré inštitúcie Únie, výkonné agentúry alebo subjekty Únie uvedené v článkoch 70 a 71 a ak je možné dosiahnuť zvýšenie efektívnosti, dotknutí verejní obstarávatelia môžu uskutočniť postup a riadiť následnú zákazku alebo rámcovú zmluvu na medziinštitucionálnom základe pod vedením jedného z uvedených verejných obstarávateľov.

Na medziinštitucionálnych postupoch sa zúčastňujú aj subjekty a osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ, ako aj úrad generálneho tajomníka Rady guvernérov európskych škôl.

Podmienky rámcovej zmluvy sa uplatňujú len medzi tými verejnými obstarávateľmi, ktorí boli na uvedený účel uvedení v súťažných podkladoch, a tými hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami danej rámcovej zmluvy.

2.   Ak je na vykonávanie jednotnej akcie medzi inštitúciou Únie a jedným alebo viacerým