(1)

Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie zriadenej oznámením Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Zlepšenie energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečnej spotreby energie povedie k zlepšeniu životného prostredia, zlepšeniu kvality ovzdušia a verejného zdravia, zníženiu emisií skleníkových plynov, zvýšeniu energetickej bezpečnosti znížením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníženiu nákladov na energiu pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k zvýšenej konkurencieschopnosti, väčšej zamestnanosti a zvýšenej ekonomickej činnosti v celom hospodárstve, čím sa zvýši kvalita života občanov. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci energetickej únie a globálneho programu v oblasti klímy prijatého Parížskou dohodou o zmene klímy z roku 2015, ktorá nadväzuje na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (4) (ďalej len „Parížska dohoda“), podľa ktorých by sa mal nárast priemernej globálnej teploty udržiavať výrazne pod 2 °C nad úrovňou z predindustriálneho obdobia a naďalej by sa malo vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C nad úrovňou z predindustriálneho obdobia.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (5) je prvkom, ktorý pomáha budovať energetickú úniu, v ktorej sa má energetická efektívnosť vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri stanovovaní nových pravidiel na strane dodávky a v iných oblastiach politiky treba zohľadniť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mohli rovnocenne konkurovať výrobnej kapacite. Energetickú efektívnosť treba zohľadniť vždy, keď sa prijímajú rozhodnutia týkajúce sa plánovania energetického systému alebo finančné rozhodnutia. K zlepšeniam energetickej efektívnosti treba pristúpiť vždy, keď sú nákladovo efektívnejšie, než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to pomôcť využívať početné prínosy energetickej efektívnosti pre Úniu, najmä pre občanov a podniky.

(3)

Energetická efektívnosť by sa mala považovať za kľúčový prvok a prioritu v budúcich investičných rozhodnutiach o energetickej infraštruktúre Únie.

(4)

Dosiahnutie ambiciózneho cieľa energetickej efektívnosti si vyžaduje odstránenie prekážok, aby sa uľahčilo investovanie do opatrení energetickej efektívnosti. Jeden z krokov uvedeným smerom vykonal Eurostat, keď 19. septembra 2017 objasnil spôsob účtovania zmlúv o energetickej efektívnosti do národných účtov, čo odstraňuje nejasnosti a uľahčuje využívanie takých zmlúv.

(5)

Európska rada 23. a 24. októbra 2014 podporila cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 vo výške 27 % na úrovni Únie, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať so zreteľom na cieľ vo výške 30 % na úrovni Únie. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii vyzval Komisiu, aby posúdila navyše realistickosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období energetickú efektívnosť vo výške 40 %. Je preto vhodné smernicu 2012/27/EÚ zmeniť v záujme jej prispôsobenia sa perspektíve v roku 2030.

(6)

Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni Únie ciele energetickej efektívnosti vyjadrené v primárnej a/alebo konečnej energetickej spotrebe, a to v podobe cieľa aspoň 32,5 % na rok 2030. Projekcie z roku 2007 uvádzali primárnu energetickú spotrebu v roku 2030 vo výške 1 887 Mtoe a konečnú energetickú spotrebu vo výške 1 416 Mtoe. Zníženie na úrovni 32,5 % v roku 2030 potom predstavuje 1 273 Mtoe a 956 Mtoe. Uvedený cieľ, ktorý má rovnakú povahu ako cieľ Únie na rok 2020, by mala Komisia posúdiť na účely jeho revízie smerom nahor do roku 2023, a to v súvislosti s podstatným znížením nákladov, alebo v prípade potreby na účely splnenia medzinárodných záväzkov Únie v oblasti dekarbonizácie. Neexistujú žiadne záväzné ciele na úrovni členských štátov v horizonte rokov 2020 a 2030 a sloboda členských štátov stanoviť ich národné príspevky na základe buď primárnej alebo konečnej energetickej spotreby alebo úspor primárnej energie alebo konečnej energie či energetickej náročnosti by sa naďalej nemala obmedzovať. Členské štáty by mali pri stanovení svojich indikatívnych národných príspevkov k energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 273 Mtoe primárnej energie a/alebo 956 Mtoe konečnej energie. To znamená, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa mala primárna energetická spotreba v Únii znížiť o 26 % a konečná energetická spotreba o 20 %. Pokrok v dosahovaní cieľov Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (6).

(7)

Prevádzková účinnosť energetických systémov je v každom danom momente ovplyvnená schopnosťou dodávať elektrinu vyrobenú z rôznych zdrojov – s rôznou mierou zotrvačnosti a dobou nábehu – do sústavy plynulo a flexibilne. Zlepšenie tejto účinnosti umožní lepšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

(8)

Zlepšenie energetickej efektívnosti môže prispieť k vyššej hospodárskej výkonnosti. Členské štáty a Únia by sa mali zameriavať na znižovanie spotreby energie bez ohľadu na úrovne hospodárskeho rastu.

(9)

Povinnosť členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na mobilizáciu investícií a uľahčenie obnovy vnútroštátneho fondu budov a povinnosť oznámiť ich Komisii, je vyňatá zo smernice 2012/27/EÚ a vložená do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (7), v rámci ktorej uvedená povinnosť zapadá do dlhodobých plánov týkajúcich sa budov s takmer nulovou spotrebou energie a dekarbonizácie budov.

(10)

S ohľadom na klimatický a energetický rámec na rok 2030 by sa povinnosť úspor energie stanovená v smernici 2012/27/EÚ mala predĺžiť na obdobie po roku 2020. Takýmto predĺžením by sa vytvorili stabilnejšie podmienky pre investorov, a tak podnietili dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia energetickej efektívnosti, ako je napríklad hĺbková obnova budov, s dlhodobým cieľom uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Povinnosť úspor energie má dôležitú úlohu pri tvorbe miestneho rastu a pracovných miest a mala by sa zachovať s cieľom zabezpečiť, aby Únia mohla dosiahnuť svoje ciele v oblasti energetiky a klímy vytváraním ďalších príležitostí a prerušiť spojenie medzi spotrebou energie a rastom. Spolupráca so súkromným sektorom je dôležitá na posúdenie podmienok, za akých je možné mobilizovať súkromné investície do projektov energetickej efektívnosti, a na vytvorenie nových modelov príjmov pre inováciu v oblasti energetickej efektívnosti.

(11)

Opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti majú tiež pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia, pretože energeticky efektívnejšie budovy prispievajú k zníženiu spotreby vykurovacích palív vrátane tuhých vykurovacích palív. Opatrenia energetickej efektívnosti tak prispievajú k zlepšovaniu kvality ovzdušia vnútri aj vonku a nákladovo efektívnym spôsobom pomáhajú plniť ciele politiky Únie v oblasti kvality ovzdušia stanovené najmä smernicou Európskeho parlament a Rady (EÚ) 2016/2284 (8).

(12)

Od členských štátov sa vyžaduje, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa počas celého povinného obdobia rokov 2021 až 2030, pričom tieto úspory majú byť rovnocenné novým ročným úsporám na úrovni aspoň 0,8 % konečnej energetickej spotreby. Uvedená požiadavka by sa mohla splniť prostredníctvom nových politických opatrení prijatých počas nového povinného obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 alebo prostredníctvom nových individuálnych opatrení vyplývajúcich z politických opatrení prijatých počas predchádzajúceho obdobia alebo pred ním, pokiaľ sa individuálne opatrenia, ktorými sa úspory energie dosahujú, zavedú počas nového obdobia. Na uvedený účel by členské štáty mali mať možnosť využiť povinnú schému energetickej efektívnosti, alternatívne politické opatrenia alebo oboje. Okrem toho by sa mali stanoviť rôzne možnosti vrátane tej, či energia použitá v doprave je úplne alebo čiastočne zahrnutá do základného scenára výpočtu, aby členské štáty mali flexibilitu, pokiaľ ide o výpočet objemu ich úspor energie, a zároveň sa zabezpečilo, že požadované kumulované úspory energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúce novým ročným úsporám vo výške aspoň 0,8 % sa dosahujú.

(13)

Bolo by však neprimerané ukladať takú požiadavku Cypru a Malte. Trh s energiou týchto malých ostrovných členských štátov vykazuje osobitné vlastnosti, ktoré podstatne obmedzujú rozsah dostupných opatrení na splnenie povinnosti úspor energie, ako je napríklad existencia jediného distribútora elektrickej energie, absencia sietí zemného plynu a systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ako aj malý počet spoločností distribuujúcich ropu. Tieto osobitné vlastnosti sú znásobené malým rozsahom trhov s energiou týchto členských štátov. Od Cypru a Malty by sa preto malo požadovať len, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúce novým úsporám na úrovni 0,24 % konečnej energetickej spotreby v období rokov 2021 až 2030.

(14)

Členské štáty by pri využívaní povinnej schémy mali určiť povinné subjekty spomedzi distribútorov energie, maloobchodných energetických spoločností a distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií. Určenie určitých kategórií takých distribútorov alebo maloobchodných predajcov, alebo ich vyňatie z určenia, by sa nemalo považovať za nezlučiteľné so zásadou nediskriminácie. Členské štáty sa preto môžu rozhodnúť, či sa takí distribútori alebo maloobchodní predajcovia, alebo len ich určité kategórie, určujú za povinné subjekty.

(15)

Opatrenia členských štátov na zlepšenie energetickej efektívnosti v doprave sú oprávnené, aby boli zohľadnené na účely splnenia ich povinnosti úspor energie u konečného spotrebiteľa. Takéto opatrenia zahŕňajú politiky, ktoré sú okrem iného zamerané na podporu efektívnejších vozidiel, prechodu na iný druh dopravy, ako je cyklistika, chôdza a hromadná doprava, alebo plánovanie mobility a územného plánovania, ktoré znižuje dopyt po doprave. Okrem toho systémy, ktoré urýchľujú prechod na nové, efektívnejšie vozidlá, alebo politiky, ktoré podporujú prechod na využívanie výkonnejších palív, ktoré znižujú spotrebu energie na kilometer, môžu byť tiež oprávnené, pokiaľ sú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa podstatnosti a doplnkovosti stanovenými v prílohe V k smernici 2012/27/EÚ zmenenej touto smernicou. Takéto opatrenia by mali byť v prípade potreby v súlade s vnútroštátnymi politickými rámcami členských štátov stanovenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ (9).

(16)

Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (10) a ktorých výsledkom sú overiteľné, a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenia energetickej efektívnosti, možno považovať za nákladovo efektívny spôsob pre členské štáty, aby splnili svoju povinnosť úspor energie podľa smernice 2012/27/EÚ zmenenej touto smernicou.

(17)

V rámci povinných schém by členské štáty mali mať ako alternatívu k požiadavke, aby povinné subjekty dosiahli objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaný podľa článku 7 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ zmenenej touto smernicou, možnosť umožniť povinným subjektom prispievať do národného fondu energetickej efektívnosti alebo od nich tento príspevok vyžadovať.

(18)

Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 4 a 5 stanovený touto smernicou, členské štáty a povinné subjekty by mali využívať všetky dostupné prostriedky a technológie na dosiahnutie požadovaných kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom podpory udržateľných technológií v rámci účinných systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom, efektívnej infraštruktúry vykurovania a chladenia a energetických auditov alebo rovnocenných systémov manažérstva za predpokladu, že nárokované úspory energie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 7 a v prílohe V k smernici 2012/27/EÚ zmenenej touto smernicou. Členské štáty by sa mali usilovať o vysokú mieru flexibility pri navrhovaní a vykonávaní alternatívnych politických opatrení.

(19)

Hoci sa dlhodobými opatreniami energetickej efektívnosti budú dosahovať úspory energie aj po roku 2020, avšak na účely prispievania k cieľu energetickej efektívnosti Únie na rok 2030 by sa týmito opatreniami mali po roku 2020 dosiahnuť nové úspory. Na druhej strane úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 by sa nemali započítať do kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa vyžadovaných za obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

(20)

Nové úspory by mali ísť nad rámec „bežného chodu vecí“, takže úspory, ku ktorým by došlo v každom prípade, by sa nemali započítavať do plnenia požiadaviek úspor energie. Na výpočet dosahu zavedených opatrení by sa mali zohľadniť iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu energetickej efektívnosti. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár toho, ako by sa situácia vyvíjala bez predmetného opatrenia. Predmetné politické opatrenie by sa malo vyhodnotiť vzhľadom na uvedený základný scenár. Členské štáty by mali zohľadniť skutočnosť, že v rovnakom časovom rámci môžu byť vykonané aj iné politické opatrenia, ktoré tiež môžu mať vplyv na objem úspor energie, takže nie všetky zmeny pozorované od zavedenia konkrétneho hodnoteného politického opatrenia možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Opatrenia povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu by mali skutočne prispievať k dosahovaniu nárokovaných úspor energie, aby sa zabezpečilo splnenie požiadavky podstatnosti.

(21)

Je dôležité, aby sa v prípade potreby vo výpočte úspor energie zohľadnili všetky články energetického reťazca s cieľom zvýšiť potenciál úspor energie v oblasti prenosu a distribúcie elektriny.

(22)

Efektívne hospodárenie s vodami môže výrazne prispieť k úsporám energie. Podiel odvetví vodohospodárstva a odpadových vôd na spotrebe elektriny v Únii je 3,5 %, pričom sa očakáva sa, že uvedený podiel vzrastie. Okrem toho úniky vody predstavujú 24 % celkovej spotrebovanej vody v Únii a odvetvie energetiky je najväčším spotrebiteľom vody, predstavujúc 44 % spotreby. Mal by sa v plnej miere preskúmať potenciál úspor energie prostredníctvom inteligentných technológií a procesov.

(23)

V súlade s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne a mali by teda zabezpečovať dostupnosť opatrení energetickej efektívnosti pre spotrebiteľov postihnutých energetickou chudobou. Zlepšenia energetickej efektívnosti budov by mali byť prínosom najmä pre zraniteľné domácnosti vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou a prípadne pre tých, ktorí bývajú v sociálnych bytoch. Členské štáty môžu už teraz vyžadovať od povinných subjektov, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele, ktoré súvisia s energetickou chudobou, a táto možnosť by sa mala rozšíriť aj o alternatívne politické opatrenia a národné fondy energetickej efektívnosti a mala by sa zmeniť na povinnosť, a to pri umožnení členským štátom zachovať si úplnú flexibilitu, pokiaľ ide o ich veľkosť, rozsah a obsah. Ak povinná schéma energetickej efektívnosti nepovoľuje opatrenia týkajúce sa jednotlivých spotrebiteľov energie, opatrenia na zmiernenie energetickej chudoby môže členský štát prijať len prostredníctvom alternatívnych politických opatrení.

(24)

Približne 50 miliónov domácností v Únii je postihnutých energetickou chudobou. Opatrenia energetickej efektívnosti musia preto byť ústredným prvkom každej nákladovo efektívnej stratégie na riešenie energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov, pričom dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia na úrovni členských štátov. S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti významne znížili energetickú chudobu nájomníkov, mala by sa vziať do úvahy nákladová efektívnosť takýchto opatrení, ako aj ich cenová dostupnosť pre vlastníkov nehnuteľností a nájomníkov, pričom na úrovni členských štátov by mala byť pre takéto opatrenia zaručená primeraná finančná podpora. Fond budov v Únii je v súlade s cieľmi Parížskej dohody potrebné v dlhodobom horizonte zmeniť na fond budov s takmer nulovou spotrebou energie. Súčasná miera obnovy budov je nedostatočná a najťažšie je dosiahnuť obnovu budov, ktoré majú v užívaní občania s nízkymi príjmami postihnutí energetickou chudobou. Opatrenia stanovené v tejto smernici, ktoré sa týkajú povinnosti dosiahnuť úspory energie, povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení, sú preto mimoriadne dôležité.

(25)

Zníženie výdavkov spotrebiteľov za energiu by sa malo dosiahnuť tak, že spotrebiteľom sa poskytne pomoc pri znižovaní spotreby energie znížením energetických potrieb budov a zlepšením účinnosti spotrebičov, čo by malo byť spojené s dostupnosťou druhov dopravy s nízkou spotrebou energie prepojených s verejnou dopravou a využívaním bicyklov.

(26)

Rozhodujúcim krokom je zvýšiť povedomie všetkých občanov Únie o prínosoch zlepšenej energetickej efektívnosti a poskytovať im presné informácie o spôsoboch, ktorými je ju možné dosiahnuť. Zlepšená energetická efektívnosť je veľmi dôležitá aj z hľadiska bezpečnosti dodávok energie Únie prostredníctvom zníženia závislosti Únie od dovozu palív z tretích krajín.

(27)

Náklady a prínosy všetkých prijatých opatrení energetickej efektívnosti vrátane doby návratnosti investícií by mali byť pre spotrebiteľov úplne transparentné.

(28)

Pri vykonávaní smernice 2012/27/EÚ zmenenej touto smernicou a prijímaní iných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť synergiám medzi opatreniami energetickej efektívnosti a efektívnym využívaním prírodných zdrojov v súlade so zásadami obehového hospodárstva.

(29)

Členské štáty by v snahe podporovať a uľahčovať zavádzanie opatrení energetickej efektívnosti mali využívať nové obchodné modely a technológie vrátane inovatívnych energetických služieb pre veľkých a malých odberateľov.

(30)

V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie z 15. júla 2015 s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie pre vykurovanie a chladenie treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na presné, spoľahlivé, zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali zmeniť, aby sa v nich stanovila častá a lepšia spätná väzba o spotrebe energie, pokiaľ je to technicky možné a nákladovo efektívne vzhľadom na použité meracie zariadenia. Táto smernica objasňuje, že nákladová efektívnosť pomerového merania závisí od toho, či sú súvisiace náklady primerané možným úsporám energie. Pri posudzovaní nákladovej efektívnosti pomerového merania sa môže zohľadniť vplyv ďalších konkrétnych plánovaných opatrení v danej budove, napríklad akejkoľvek pripravovanej obnovy.

(31)

Táto smernica tiež objasňuje, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní alebo spotrebe by sa mali vzťahovať na spotrebiteľov tepla, chladu alebo teplej úžitkovej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Vymedzenie pojmu „koncový odberateľ“ je možné chápať tak, že sa vzťahuje len na fyzické alebo právnické osoby, ktoré nakupujú energiu na základe priameho individuálneho zmluvného vzťahu s dodávateľom energie. Na účely dotknutých ustanovení by sa preto mal zaviesť pojem „konečný spotrebiteľ“, ktorý by sa vzťahoval na širšiu skupinu spotrebiteľov a okrem koncových odberateľov, ktorí nakupujú teplo, chlad alebo teplú úžitkovú vodu na vlastnú konečnú spotrebu, by zahŕňal aj užívateľov individuálnych budov alebo individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja a ak užívatelia nemajú priamy alebo individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie. Pojem „pomerové meranie“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov.

(32)

S cieľom dosiahnuť transparentnosť vyúčtovania individuálnej spotreby tepelnej energie, a tak uľahčiť zavedenie pomerového merania, by členské štáty mali zabezpečiť, aby mali zavedené transparentné a verejne dostupné vnútroštátne pravidlá rozdeľovania nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej úžitkovej vody v bytových domoch a viacúčelových budovách. Členské štáty by mohli okrem transparentnosti zvážiť prijatie opatrení na posilnenie hospodárskej súťaže v oblasti poskytovania služieb pomerového merania, a tým pomôcť zabezpečiť primeranosť všetkých nákladov, ktoré znášajú koneční spotrebitelia.

(33)

Do 25. októbra 2020 by mali novo namontované meradlá tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Zmeny smernice 2012/27/EÚ zavedené touto smernicou týkajúce sa merania v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody; pomerového merania a rozdelenia nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody; požiadavky na diaľkový odpočet; informácií o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody; nákladov na prístup k informáciám o meraní, vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody; a minimálnych požiadaviek na vyúčtovanie a informácie o spotrebe v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody sa majú uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej úžitkovej vody z centrálneho zdroja. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či sa pochôdzkové systémy odčítania meradiel (walk-by) alebo systémy odčítania meradiel z vozidla (drive-by) majú považovať za diaľkovo odpočítateľné alebo nie. Pri zariadeniach umožňujúcich diaľkový odpočet sa na vykonanie odpočtu nevyžaduje prístup do jednotlivých bytov alebo jednotiek.

(34)

Členské štáty by mali vziať do úvahy skutočnosť, že úspešné zavedenie nových technológií na meranie spotreby energie si vyžaduje zvýšené investície do vzdelávania a zručností tak pre užívateľov, ako aj pre dodávateľov energie.

(35)

Informácie o vyúčtovaní a ročné výkazy sú dôležitým prostriedkom informovania odberateľov o ich spotrebe energie. Údaje o spotrebe a nákladoch môžu tiež obsahovať ďalšie informácie, ktoré pomáhajú spotrebiteľom porovnať si svoju súčasnú zmluvu s inými ponukami a využiť mechanizmus na podávanie sťažností a mechanizmus alternatívneho riešenia sporov. Avšak vzhľadom na to, že spory súvisiace s vyúčtovaním sú častým zdrojom sťažností spotrebiteľov a predstavujú faktor, ktorý prispieva k trvalo nízkej úrovni spokojnosti spotrebiteľov a zainteresovanosti vo vzťahu k svojim poskytovateľom energie, je potrebné, aby vyúčtovanie bolo jednoduchšie, jasnejšie a ľahšie pochopiteľné, pričom je potrebné zabezpečiť, aby jednotlivé nástroje, ako sú informácie o vyúčtovaní, informačné nástroje a ročné výkazy, poskytovali všetky potrebné informácie, aby spotrebitelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, porovnávať ponuky a meniť dodávateľov.

(36)

Opatrenia členských štátov by mali byť podporené dobre navrhnutými a účinnými finančnými nástrojmi Únie, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy, Európsky fond pre strategické investície a financovaním zo strany Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“), ktoré by mali podporovať investície do energetickej efektívnosti vo všetkých článkoch energetického reťazca a uplatňovať komplexnú analýzu nákladov a prínosov s modelom diferencovaných diskontných sadzieb. Finančná podpora by sa mala zameriavať na nákladovo efektívne metódy na zvýšenie energetickej efektívnosti, čo by viedlo k zníženiu spotreby energie. EIB a EBOR by spolu s národnými podpornými bankami mali navrhovať, vytvárať a financovať programy a projekty určené pre oblasť efektívnosti, a to aj pre energeticky chudobné domácnosti.

(37)

Aby bolo možné aktualizovať prílohy k smernici 2012/27/EÚ a harmonizované referenčné hodnoty účinnosti, treba predĺžiť delegovanie právomocí udelených Komisii. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(38)

S cieľom vyhodnotiť účinnosť smernice 2012/27/EÚ zmenenej touto smernicou by sa mala zaviesť požiadavka uskutočniť celkové preskúmanie uvedenej smernice a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2024. Uvedené preskúmanie by sa malo uskutočniť po globálnom hodnotení Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy v roku 2023, aby mohlo v rámci uvedeného procesu prebehnúť potrebné zosúladenie, pričom by sa mal zohľadniť aj hospodársky vývoj a vývoj v oblasti inovácie.

(39)

Miestne a regionálne orgány by mali mať vedúcu úlohu pri vývoji a navrhovaní, vykonávaní a hodnotení opatrení stanovených v smernici 2012/27/EÚ, aby mohli vhodne reagovať na osobitosti svojich vlastných klimatických podmienok, kultúry a spoločnosti.

(40)

Vzhľadom na technologický pokrok a rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie v sektore výroby elektriny by sa mal prehodnotiť predvolený koeficient úspor elektriny v kWh, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie pre elektrinu. Výpočty faktora primárnej energie pre elektrinu, v ktorých je premietnutý energetický mix, vychádzajú z priemerných ročných hodnôt. Na výrobu elektriny a tepla z jadrovej energie sa uplatňuje výpočtová metóda „fyzického energetického obsahu“ a na výrobu elektriny a tepla z fosílnych palív a biomasy sa uplatňuje metóda „účinnosti technickej premeny“. V prípade energie z nepalivových obnoviteľných zdrojov je metódou priamy ekvivalent vychádzajúci z prístupu založeného na „celkovej primárnej energii“. Na výpočet podielu primárnej energie pre elektrinu v kombinovanej výrobe sa používa metóda stanovená v prílohe II k smernici 2012/27/EÚ. Namiesto marginálnej pozície na trhu sa používa priemerná. V prípade nepalivových obnoviteľných zdrojov energie sa predpokladá účinnosť premeny 100 %, v prípade geotermálnych elektrární 10 % a v prípade jadrových elektrární 33 %. Celková účinnosť kogenerácie sa počíta na základe najnovších údajov Eurostatu. Pokiaľ ide o vymedzenie systému, hodnota faktora primárnej energie je 1 pre všetky zdroje energie. Hodnota faktora primárnej energie sa vzťahuje k roku 2018 a vychádza z interpolovaných údajov najnovšej verzie referenčného scenára PRIMES na roky 2015 a 2020 upravených o údaje Eurostatu do roku 2016. Analýza zahŕňa členské štáty a Nórsko. Súbor údajov pre Nórsko je založený na údajoch Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu.

(41)

Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania práva Únie by sa nemali nárokovať, pokiaľ nevyplývajú z opatrenia, ktoré prekračuje minimálne požiadavky stanovené v predmetnom právnom akte Únie, či už stanovením ambicióznejších požiadaviek na energetickú efektívnosť na úrovni členského štátu alebo intenzívnejším uplatňovaním daného opatrenia. Budovy predstavujú významný potenciál na ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti a obnova budov je kľúčovým a dlhodobým prvkom pri zvyšovaní úspor energie spojeným s úsporami z rozsahu. Je preto potrebné objasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov si možno nárokovať za predpokladu, že prevyšujú úspory, ku ktorým by došlo bez prijatia daného politického opatrenia a za predpokladu, že členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor energie.

(42)

V súlade so stratégiou energetickej únie a zásadami lepšej tvorby práva by sa mal klásť väčší dôraz na pravidlá monitorovania a overovania, ktoré sa týkajú vykonávania povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení, vrátane požiadavky kontrolovať štatisticky reprezentatívnu vzorku opatrení. V smernici 2012/27/EÚ zmenenej touto smernicou by sa štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti mali chápať ako požiadavka na vytvorenie podsúboru štatistickej populácie daných opatrení na úsporu energie takým spôsobom, ktorý bude presne odrážať celú populáciu všetkých opatrení na úsporu energie, a tak umožňovať primerane spoľahlivé závery, pokiaľ ide o dôveryhodnosť všetkých opatrení.

(43)

Energiou, ktorá sa na budovách alebo v nich získava z obnoviteľných zdrojov, sa znižuje množstvo energie dodávanej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov sú významnými opatreniami na znižovanie energetickej závislosti Únie, ako aj emisií skleníkových plynov v Únii, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky stanovené do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v kontexte Parížskej dohody. Na účely svojej povinnosti kumulatívnych úspor energie môžu členské štáty s cieľom splniť svoje požiadavky úspor energie zohľadniť v relevantných prípadoch úspory energie vyplývajúce z energie z obnoviteľných zdrojov získanej na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu.

(44)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (12) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(45)

Keďže ciele tejto smernice, a to do roku 2020 dosiahnuť ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti na úrovni 20 % a do roku 2030 na úrovni aspoň 32,5 % a vytvoriť podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti v období po uvedených rokoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(46)

Smernica 2012/27/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,