SMERNICA RADY (EÚ) 2018/1910

zo 4. decembra 2018,

ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V roku 1967, keď Rada prvou smernicou 67/227/EHS (3) a druhou smernicou 67/228/EHS (4) prijala spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH), bol prijatý záväzok vytvoriť konečný systém DPH, ktorý by v Európskom spoločenstve fungoval rovnakým spôsobom, ako by fungoval v rámci jedného členského štátu. Keďže politické a technické podmienky neboli na takýto systém pripravené, keď sa koncom roka 1992 zrušili daňové hranice medzi členskými štátmi, prijala sa prechodná úprava v oblasti DPH. V smernici Rady 2006/112/ES (5) sa stanovuje, že tieto prechodné pravidlá sa majú nahradiť konečnou úpravou.

(2)

Komisia v súlade so svojím oznámením zo 7. apríla 2016 o Akčnom pláne v oblasti DPH predložila návrh, v ktorom sa stanovujú prvky konečného systému DPH pre cezhraničný obchod medzi podnikmi (B2B) medzi členskými štátmi, ktorý by bol založený na zásade zdaňovania cezhraničných dodaní tovaru v členskom štáte určenia.

(3)

Rada vo svojich záveroch z 8. novembra 2016 vyzvala Komisiu, aby vypracovala určité zlepšenia pravidiel Únie v oblasti DPH pre cezhraničné transakcie, pokiaľ ide o úlohu identifikačného čísla pre DPH v súvislosti s oslobodením dodaní v rámci Spoločenstva od DPH, o úpravu „call-off stock“, reťazové transakcie a dôkazy o preprave tovaru na účely oslobodenia od dane v prípade transakcií v rámci Spoločenstva.

(4)	Vzhľadom na žiadosť Rady a na to, že potrvá niekoľko rokov, kým sa konečný systém DPH pre obchod v rámci Spoločenstva implementuje, sú tieto konkrétne opatrenia na harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel pre podniky primerané.

(5)

Pojem „call-off stock“ označuje situáciu, pri ktorej v čase prepravy tovaru do iného členského štátu dodávateľ už pozná totožnosť osoby nadobúdajúcej tovar, ktorej sa tovar dodá neskôr a až po ukončení prepravy tovaru v členskom štáte určenia. Táto situácia v súčasnosti spôsobuje, že vzniká údajné dodanie (v členskom štáte začatia prepravy tovaru) a údajné nadobudnutie v rámci Spoločenstva (v členskom štáte ukončenia prepravy tovaru), po ktorom nasleduje „domáce“ dodanie v členskom štáte ukončenia prepravy a vyžaduje si, aby bol dodávateľ v tomto členskom štáte identifikovaný na účely DPH. Aby sa tomu predišlo, v prípadoch, keď takéto transakcie prebiehajú medzi dvoma zdaniteľnými osobami, by sa za určitých podmienok mali považovať za transakcie predstavujúce jedno oslobodené dodanie v členskom štáte začatia prepravy a jedno nadobudnutie v rámci Spoločenstva v členskom štáte ukončenia prepravy.

(6)

Reťazovými transakciami sa myslia po sebe nasledujúce dodania tovaru, ktoré sú predmetom jednej prepravy v rámci Spoločenstva. Preprava tovaru v rámci Spoločenstva by sa mala pripísať len jednému z týchto dodaní a len na toto dodanie by sa malo vzťahovať oslobodenie od DPH ustanovené pre dodania v rámci Spoločenstva. Ostatné dodania v reťazci by mali byť zdanené a mohli by si vyžadovať, aby bol dodávateľ identifikovaný na účely DPH v členskom štáte dodania. S cieľom vyhnúť sa rôznym prístupom v jednotlivých členských štátoch, čo by mohlo viesť k dvojitému zdaneniu alebo nezdaneniu, a s cieľom zvýšiť právnu istotu pre hospodárske subjekty by sa malo stanoviť spoločné pravidlo, že pokiaľ sú splnené určité podmienky, preprava tovaru by sa mala pripísať jednému dodaniu v reťazci transakcií.

(7)

Pokiaľ ide o identifikačné číslo pre DPH v súvislosti s oslobodením dodania tovaru od dane pri obchodovaní v rámci Spoločenstva, navrhuje sa, aby sa uvedenie identifikačného čísla pre DPH nadobúdateľa tovaru v systéme výmeny informácií o DPH (VIES), ktoré mu pridelil iný členský štát ako členský štát začatia prepravy tovaru, stalo spoločne s podmienkou prepravy tovaru mimo členského štátu dodania hmotnoprávnou, a nie formálnou podmienkou pre uplatnenie oslobodenia od dane. Uvedenie v systéme VIES má okrem toho zásadný význam pre informovanie členského štátu ukončenia prepravy o tom, že sa tovar nachádza na jeho území, a preto je kľúčovým prvkom boja proti podvodom v Únii. Z tohoto dôvodu by členské štáty mali zabezpečiť, že keď dodávateľ nesplní svoje povinnosti spojené s uvedením v systéme VIES, oslobodenie od dane by sa nemalo uplatniť, s výnimkou prípadu, keď dodávateľ koná v dobrej viere, to znamená, keď môže príslušným daňovým orgánom náležite odôvodniť každý zo svojich nedostatkov súvisiacich so súhrnným výkazom, čo by v tom čase mohlo zahŕňať aj poskytnutie správnych informácií, ktoré sa vyžadujú podľa článku 264 smernice 2006/112/ES, zo strany dodávateľa.

(8)

Keďže cieľ tejto smernice, a to lepšie fungovanie pravidiel DPH v kontexte cezhraničného obchodu medzi podnikmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovne Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(9)

V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (6) sa členské štáty zaviazali, že k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach v odôvodnených prípadoch pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zaslanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(10)	Smernica 2006/112/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2006/112/ES sa mení takto:

Vkladá sa tento článok:

„Článok 17a

1. Premiestnenie tovaru, ktorý je súčasťou obchodného majetku zdaniteľnej osoby, touto zdaniteľnou osobou do iného členského štátu v rámci úpravy call-off stock sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

2. Na účely tohto článku sa za úpravu call-off stock považuje situácia, keď sú splnené tieto podmienky:

tovar odosiela alebo prepravuje zdaniteľná osoba alebo tretia strana na účet tejto zdaniteľnej osoby do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po ukončení prepravy, inej zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastníctvo tohto tovaru v súlade s existujúcou dohodou medzi oboma zdaniteľnými osobami;

b)	zdaniteľná osoba odosielajúca alebo prepravujúca tovar nie je usadená v členskom štáte, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, ani v ňom nemá stálu prevádzkareň;

zdaniteľná osoba, ktorej sa má tovar dodať, je identifikovaná na účely DPH v členskom štáte, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, a zdaniteľná osoba uvedená v písmene b) pozná v čase, keď sa odoslanie alebo preprava začína, jej totožnosť aj identifikačné číslo pre DPH pridelené uvedeným členským štátom;

zdaniteľná osoba odosielajúca alebo prepravujúca tovar zaznamenáva premiestnenie tovaru v zozname stanovenom v článku 243 ods. 3 a uvádza totožnosť zdaniteľnej osoby nadobúdajúcej tovar a jej identifikačné číslo pre DPH pridelené členským štátom, do ktorého sa tovar odosiela alebo prepravuje, v súhrnnom výkaze podľa článku 262 ods. 2

3. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2, za predpokladu, že sa prevod uskutoční v lehote uvedenej v odseku 4, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu podľa písmena c) odseku 2, sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)	dodanie tovaru v súlade s článkom 138 ods. 1 sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá tovar odoslala alebo prepravila buď sama, alebo prostredníctvom tretej strany na svoj účet v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený;

b)	nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený.

4. Ak do 12 mesiacov po ukončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal dodať, uvedenej v odseku 2 písm. c) a odseku 6, a nenastala žiadna z okolností uvedených v odseku 7, premiestnenie v zmysle článku 17 sa považuje za uskutočnené v deň nasledujúci po uplynutí 12-mesačnej lehoty.

5. Žiadne premiestnenie v zmysle článku 17 sa nepovažuje za uskutočnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	právo nakladať s tovarom nebolo prevedené a tento tovar bol vrátený do členského štátu, z ktorého bol odoslaný alebo prepravený, v lehote uvedenej v odseku 4 a

b)	zdaniteľná osoba, ktorá tovar odoslala alebo prepravila, zaznamená jeho vrátenie v zozname stanovenom v článku 243 ods. 3

6. Ak v lehote uvedenej v odseku 4 zdaniteľnú osobu uvedenú v odseku 2 písm. c) nahradila iná zdaniteľná osoba, žiadne premiestnenie v zmysle článku 17 sa nepovažuje za uskutočnené v čase takéhoto nahradenia, za predpokladu, že:

a)	všetky ostatné uplatniteľné podmienky uvedené v odseku 2 sú splnené a

b)	zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 písm. b) zaznamená nahradenie v zozname stanovenom v článku 243 ods. 3

7. Ak v lehote uvedenej v odseku 4 ktorákoľvek z podmienok stanovených v odsekoch 2 a 6 prestane platiť, premiestnenie tovaru podľa článku 17 sa považuje za uskutočnené v okamihu, keď príslušná podmienka už viac neplatí.

Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 písm. c) alebo odseku 6, má sa za to, že podmienky stanovené v odsekoch 2 a 6 prestali platiť bezprostredne pred takýmto dodaním.

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do inej krajiny, ako je členský štát, z ktorého sa tovar pôvodne premiestnil, má sa za to, že podmienky stanovené v odsekoch 2 a 6 prestali platiť bezprostredne pred tým, ako takéto odoslanie alebo preprava začali.

V prípade zničenia, straty alebo krádeže tovaru sa má za to, že podmienky stanovené v odsekoch 2 a 6 prestali platiť v deň, keď bol tovar skutočne odstránený alebo zničený, alebo ak takýto deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.“

V hlave V kapitole 1 oddiele 2 sa vkladá tento článok:

„Článok 36a

1. Ak sa ten istý tovar dodáva v dodaniach nasledujúcich po sebe a tento tovar bol odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu priamo od prvého dodávateľa konečnému nadobúdateľovi v reťazci, odoslanie alebo preprava sa pripíše len dodaniu uskutočnenému pre sprostredkujúci subjekt.

2. Odchylne od odseku 1, odoslanie alebo preprava sa pripíše len dodaniu tovaru, ktoré uskutočnil sprostredkujúci subjekt, ak tento sprostredkujúci subjekt oznámil svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH, ktoré mu pridelil členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil.

3. Na účely tohto článku je „sprostredkujúci subjekt“ iný dodávateľ v reťazci než prvý dodávateľ v reťazci, ktorý zasiela alebo prepravuje tovar buď sám, alebo prostredníctvom tretej strany konajúcej na jeho účet.

4. Tento článok sa neuplatňuje na situácie uvedené v článku 14a.“

Článok 138 sa mení takto:

odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich príslušného územia, ale v rámci Spoločenstva, predávajúcim alebo nadobúdateľom, alebo na ich účet, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	tovar je dodaný inej zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej právnickej osobe konajúcej ako takej v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala;

b)	táto zdaniteľná osoba alebo nezdaniteľná právnická osoba, ktorej sa dodanie uskutoční, je identifikovaná na účely DPH v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, a uviedla toto identifikačné číslo pre DPH dodávateľovi.“;

vkladá sa tento odsek:

„1a. Oslobodenie od dane ustanovené v odseku 1 sa neuplatňuje, ak dodávateľ nesplnil povinnosť stanovenú v článkoch 262 a 263 predložiť súhrnný výkaz alebo v súhrnnom výkaze, ktorý predložil, sa neuvádzajú správne informácie o tomto dodaní, ako sa vyžaduje v článku 264, s výnimkou prípadu, keď dodávateľ môže náležite odôvodniť svoje nedostatky k spokojnosti príslušných orgánov.“

V článku 243 sa dopĺňa tento odsek:

„3. Každá zdaniteľná osoba, ktorá premiestňuje tovar v rámci úpravy call-off stock uvedenej v článku 17a, musí viesť zoznam, ktorý daňovým orgánom umožňuje overiť správne uplatňovanie uvedeného článku.

Každá zdaniteľná osoba, ktorej je dodávaný tovar v rámci úpravy call-off-stock uvedenej v článku 17a, musí viesť zoznam takéhoto tovaru.“

Článok 262 sa nahrádza takto:

„Článok 262

1. Každá zdaniteľná osoba identifikovaná na účely DPH musí predložiť súhrnný výkaz týchto osôb:

a)	nadobúdateľov identifikovaných na účely DPH, ktorým dodala tovar v súlade s podmienkami stanovenými v článku 138 ods. 1 a článku 138 ods. 2 písm. c);

b)	osôb identifikovaných na účely DPH, ktorým dodala tovar, ktorý jej bol dodaný v podobe nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva uvedeného v článku 42;

c)	zdaniteľných osôb a nezdaniteľných právnických osôb identifikovaných na účely DPH, ktorým poskytla iné služby ako tie, ktoré sú oslobodené od DPH v členskom štáte, v ktorom je transakcia zdaniteľná, a z ktorých je príjemca povinný platiť daň podľa článku 196.

2. Popri informáciách uvedených v odseku 1 predkladá každá zdaniteľná osoba informácie o identifikačnom čísle pre DPH zdaniteľných osôb, ktorým sa má dodať tovar, ktorý sa odosiela alebo prepravuje v rámci úpravy call-off stock v súlade s podmienkami stanovenými v článku 17a, ako aj informácie o akejkoľvek zmene predložených informácií.“

6.	Články 403 a 404 sa vypúšťajú.

Článok 2

1. Členské štáty do 31. decembra 2019 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2020.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 4. decembra 2018

Za Radu

predseda

H. LÖGER

(1) Stanovisko z 3. októbra 2018.

(2) Stanovisko zo 14. marca 2018.

(3) Prvá smernica Rady 67/227/EHS z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu (Ú. v. ES 71, 14.4.1967, s. 1301).

(4) Druhá smernica Rady 67/228/EHS z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu – štruktúra a spôsoby uplatnenia spoločného systému dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES 71, 14.4.1967, s. 1303).

(5) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(6) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.