(1)

Posledná podstatná zmena smernice Rady 89/552/EHS (4), následne kodifikovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (5), sa uskutočnila v roku 2007 prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES (6). Odvtedy sa trh audiovizuálnych mediálnych služieb výrazne a závratným tempom zmenil v dôsledku prebiehajúcej konvergencie televíznych a internetových služieb. Technický vývoj umožnil vznik nových druhov služieb a možností pre používateľov. Návyky sledovania sa výrazne zmenili, najmä u mladšej generácie. Zatiaľ čo televízna obrazovka zostáva dôležitým zariadením na zdieľanie audiovizuálnych diel, množstvo divákov začalo na sledovanie audiovizuálneho obsahu používať iné, prenosné zariadenia. Tradičný televízny obsah stále tvorí hlavný podiel priemerného denného času sledovania.

Čoraz dôležitejšie sú však nové typy obsahu, napríklad videoklipy alebo obsah vytvorený používateľmi, a veľmi populárne sú aj nové subjekty vrátane poskytovateľov služieb videa na požiadanie a platformy na zdieľanie videí. Táto konvergencia médií si vyžaduje aktualizovaný právny rámec s cieľom odzrkadľovať vývoj na trhu a dosiahnuť rovnováhu medzi prístupom k online obsahovým službám, ochranou spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou.

(2)

Komisia 6. mája 2015 prijala oznámenie s názvom „Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe“, v ktorom ohlásila revíziu smernice 2010/13/EÚ.

(3)

Smernica 2010/13/EÚ by sa mala naďalej uplatňovať len na tie služby, ktorých hlavným účelom je poskytovanie programov s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať. Hlavný požadovaný účel by sa tiež mal považovať za splnený, ak má služba audiovizuálny obsah a formu, ktoré sú oddeliteľné od hlavnej činnosti poskytovateľa služby, ako sú samostatné časti online novín s audiovizuálnymi programami alebo videá vytvorené používateľmi, pričom tieto časti možno považovať za oddeliteľné od ich hlavnej činnosti. Služba by sa mala považovať len za neoddeliteľný doplnok hlavnej činnosti na základe prepojenia medzi audiovizuálnou ponukou a hlavnou činnosťou, ako napríklad poskytovanie spravodajstva v písomnej forme. Kanály alebo iné audiovizuálne služby, za ktoré je redakčne zodpovedný poskytovateľ, môžu samy osebe predstavovať audiovizuálne mediálne služby, dokonca aj keď sú ponúkané na platforme na zdieľanie videí, pre ktorú je charakteristická absencia redakčnej zodpovednosti. V takýchto prípadoch bude na poskytovateľoch s redakčnou zodpovednosťou dodržiavať smernicu 2010/13/EÚ.

(4)

Službami platformy na zdieľanie videí sa poskytuje audiovizuálny obsah, ku ktorému má v čoraz väčšej miere prístup široká verejnosť, najmä mladí ľudia. To isté platí aj pre služby sociálnych médií, ktoré sa stali dôležitým prostriedkom na zdieľanie informácií a na zábavu a vzdelávanie, a to aj prostredníctvom poskytovania prístupu k programom a videám vytvoreným používateľmi. Tieto služby sociálnych médií je potrebné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti smernice 2010/13/EÚ, pretože sa snažia získať tých istých divákov a tie isté príjmy ako audiovizuálne mediálne služby. Okrem toho majú značný vplyv tým, že používateľom uľahčujú možnosť formovať a ovplyvňovať názory iných používateľov. S cieľom chrániť maloletých pred škodlivým obsahom a všetkých občanov pred obsahom, ktorým sa podnecuje k nenávisti, násiliu a terorizmu, by sa preto na uvedené služby mala vzťahovať smernica 2010/13/EÚ v rozsahu, v akom spĺňajú vymedzenie služby platformy na zdieľanie videí.

(5)

Hoci cieľom smernice 2010/13/EÚ nie je upravovať služby sociálnych médií ako také, smernica by sa mala na služby sociálnych médií vzťahovať v prípade, že poskytovanie programov a videí vytvorených používateľmi predstavuje zásadnú funkciu tejto služby. Poskytovanie programov a videí vytvorených používateľmi by sa mohlo považovať za zásadnú funkciu služby sociálnych médií, ak audiovizuálny obsah nie je len doplnkom činností danej služby sociálnych médií alebo ak nepredstavuje len ich menšiu časť. Komisia by mala na zabezpečenie jednoznačnosti, účinnosti a konzistentnosť vykonávania v prípade potreby, a po konzultácii s kontaktným výborom, vydať usmernenia o praktickom uplatňovaní kritéria zásadnej funkcie v rámci vymedzenia pojmu „služba platformy na zdieľanie videí“. Uvedené usmernenia by sa mali vypracovať s náležitým ohľadom na ciele všeobecného verejného záujmu, ktoré sa majú dosiahnuť opatreniami prijatými poskytovateľmi platformy na zdieľanie videí, a na právo na slobodu prejavu.

(6)

Ak oddeliteľná časť služby predstavuje službu platformy na zdieľanie videí na účely smernice 2010/13/EÚ, uvedená smernica by sa mala vzťahovať len na túto časť, a len pokiaľ ide o programy a o videá vytvorené používateľmi. Smernica 2010/13/EÚ by sa nemala vzťahovať na videoklipy, ktoré sú súčasťou redakčného obsahu elektronickej verzie novín a časopisov, ani na animované obrázky, ako napríklad GIF. Vymedzenie pojmu „služba platformy na zdieľanie videí“ by sa nemalo vzťahovať na nehospodárske činnosti, ako napríklad poskytovanie audiovizuálneho obsahu na súkromných internetových stránkach a nekomerčné záujmové spoločenstvá.

(7)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie smernice 2010/13/EÚ je rozhodujúce, aby členské štáty vytvorili a udržiavali aktuálne záznamy o poskytovateľoch mediálnych služieb a poskytovateľoch platformy na zdieľanie videí, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, a pravidelne tieto záznamy poskytovali príslušným nezávislým regulačným orgánom alebo subjektom a Komisii. Tieto záznamy by mali obsahovať informácie o kritériách, na ktorých je právomoc založená.

(8)

Určenie právomoci si vyžaduje posúdenie skutkového stavu vzhľadom na kritériá ustanovené v smernici 2010/13/EÚ. Posúdenie takéhoto skutkového stavu môže viesť k protichodným výsledkom. Pri uplatňovaní postupov spolupráce ustanovených v uvedenej smernici je dôležité, aby Komisia mohla svoje zistenia založiť na spoľahlivých faktoch. Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) by preto mala byť na žiadosť Komisie oprávnená poskytovať stanoviská k právomoci. Ak sa Komisia pri uplatňovaní uvedených postupov spolupráce rozhodne viesť konzultácie so skupinou ERGA, mala by informovať kontaktný výbor, a to aj o oznámeniach prijatých od členských štátov v rámci týchto postupov spolupráce a o stanovisku skupiny ERGA.

(9)

Postupy a podmienky obmedzenia slobody poskytovať a využívať audiovizuálne mediálne služby by mali byť rovnaké tak pre lineárne, ako aj nelineárne služby.

(10)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) možno obmedziť slobodu poskytovať služby, ktorá sa zaručuje podľa zmluvy, v prípade závažných dôvodov týkajúcich sa všeobecného verejného záujmu, ako je napríklad dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, za predpokladu, že takéto obmedzenia sú odôvodnené, primerané a nevyhnutné. Členský štát by preto mal mať možnosť prijať určité opatrenia na zabezpečenie dodržiavania pravidiel ochrany spotrebiteľa, ktoré nepatria do oblastí koordinovaných smernicou 2010/13/EÚ. Opatrenia, ktoré prijal členský štát na presadenie svojho vnútroštátneho režimu ochrany spotrebiteľa, a to aj vo vzťahu k reklame na hazardné hry, by museli byť odôvodnené, primerané sledovanému cieľu a nevyhnutné, ako sa vyžaduje podľa judikatúry súdneho dvora. Prijímajúci členský štát nesmie v žiadnom prípade prijať žiadne opatrenia, ktorými by sa na jeho území mohlo brániť retransmisii televízneho vysielania pochádzajúceho z iného členského štátu.

(11)

Členský štát by pri oznamovaní Komisii, že sa poskytovateľ mediálnych služieb usadil v členskom štáte, ktorý má právomoc, s cieľom obísť prísnejšie pravidlá v oblastiach koordinovaných smernicou 2010/13/EÚ, ktoré by sa na daného poskytovateľa vzťahovali, ak by bol usadený v oznamujúcom členskom štáte, mal na tento účel predložiť dôveryhodné a náležite podložené dôkazy. V týchto dôkazoch by sa mal podrobne uviesť súbor potvrdzujúcich skutočností, na základe ktorých by bolo možné takéto obchádzanie náležite preukázať.

(12)

Komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ“ zdôraznila, že pri zvažovaní politických riešení by brala do úvahy regulačné aj neregulačné prostriedky vychádzajúce zo Spoločenstva praxe a zásad pre lepšiu samoreguláciu a koreguláciu. Ukázalo sa, že viaceré kódexy správania ustanovené v oblastiach koordinovaných smernicou 2010/13/EÚ sú dobre navrhnuté, a to v súlade so zásadami pre lepšiu samoreguláciu a koreguláciu. Existencia legislatívnej podpory sa považovala za dôležitý predpoklad úspechu pri podpore dodržiavania samoregulačného alebo koregulačného kódexu. Rovnako je dôležité, aby sa v takýchto kódexoch ustanovili osobitné ciele, ktorými sa umožní pravidelné, transparentné a nezávislé monitorovanie a hodnotenie cieľov určených v kódexoch správania. Kódexy správania by mali zabezpečovať aj ich účinnú vymožiteľnosť. Tieto zásady by sa mali dodržiavať v rámci samoregulačných a koregulačných kódexov prijatých v oblastiach koordinovaných smernicou 2010/13/EÚ.

(13)

Skúsenosti ukázali, že pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa môžu samoregulačné a koregulačné nástroje vykonávané v súlade s rozličnými právnymi tradíciami členských štátov zohrávať dôležitú úlohu. Opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov všeobecného verejného záujmu v odvetví nastupujúcich audiovizuálnych mediálnych služieb sú účinnejšie, ak sa prijímajú s aktívnou podporou samotných poskytovateľov služby.

(14)

Samoregulácia predstavuje druh dobrovoľnej iniciatívy, ktorou sa hospodárskym subjektom, sociálnym partnerom, mimovládnym organizáciám a združeniam umožňuje navzájom a pre svoje potreby prijať spoločné usmernenia. Nesú zodpovednosť za rozvoj, monitorovanie a presadzovanie týchto usmernení, ako aj za ich dodržiavanie. Členské štáty by mali v súlade so svojimi rozličnými právnymi tradíciami uznať úlohu, ktorú môže účinná samoregulácia zohrávať pri dopĺňaní platných právnych, justičných a administratívnych mechanizmov, a jej prínos k dosahovaniu cieľov smernice 2010/13/EÚ. Hoci samoregulácia môže byť doplnkovým spôsobom vykonávania určitých ustanovení smernice 2010/13/EÚ, nemala by predstavovať náhradu povinností vnútroštátneho zákonodarcu. Koreguláciou sa v jej minimálnej podobe zabezpečí právne prepojenie medzi samoreguláciou a vnútroštátnym zákonodarcom v súlade s právnymi tradíciami členských štátov. V rámci koregulácie je regulačná úloha rozdelená medzi zainteresované strany a vládu alebo národné regulačné orgány alebo subjekty. Úloha príslušných verejných orgánov zahŕňa uznanie koregulačného systému, audit jeho procesov a financovanie uvedeného systému. Koregulácia by mala umožniť, aby štát zasiahol v prípade, že táto neplní svoj účel. Bez toho, aby boli dotknuté formálne povinnosti členských štátov týkajúce sa transpozície, smernicou 2010/13/EÚ sa nabáda na používanie samoregulácie a koregulácie. Tým by sa členským štátom nemala ukladať povinnosť, aby vytvorili samoregulačné alebo koregulačné režimy, alebo samoregulačné aj koregulačné režimy, ani by sa tým nemali narúšať alebo ohrozovať súčasné iniciatívy v oblasti koregulácie, ktoré už v členských štátoch existujú a účinne fungujú.

(15)

Transparentnosť vlastníctva médií je priamo spojená so slobodou prejavu, ktorá je základom demokratických systémov. Informácie o vlastníckej štruktúre poskytovateľov mediálnych služieb, ak takéto vlastníctvo zahŕňa kontrolu alebo uplatňovanie významného vplyvu v súvislosti s obsahom poskytovaných služieb, umožňujú používateľom urobiť si informovaný úsudok o takomto obsahu. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť, či a v akom rozsahu by informácie o vlastníckej štruktúre poskytovateľa mediálnych služieb mali byť prístupné používateľom za predpokladu, že sa rešpektuje podstata dotknutých základných práv a slobôd a že sú takéto opatrenia nevyhnutné a primerané.

(16)

Z dôvodu špecifickej povahy audiovizuálnych mediálnych služieb, najmä ich vplyvu na spôsob, akým si ľudia vytvárajú názory, majú používatelia oprávnený záujem vedieť, kto je za obsah týchto služieb zodpovedný. S cieľom posilniť slobodu prejavu, a tým aj podporiť pluralitu médií a zabrániť konfliktu záujmov, je dôležité, aby členské štáty zabezpečili, aby používatelia mali vždy jednoduchý a priamy prístup k informáciám o poskytovateľoch mediálnych služieb. Je na každom členskom štáte, aby rozhodol, najmä pokiaľ ide o informácie, ktoré sa môžu poskytnúť v súvislosti s vlastníckou štruktúrou a konečnými užívateľmi výhod.

(17)

V záujme zabezpečenia súdržnosti a právnej istoty pre podniky a orgány členských štátov by sa pojem „podnecovanie k násiliu alebo nenávisti“ mal v primeranej miere chápať v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV (7).

(18)

Vzhľadom na vývoj spôsobov, akými sa šíri obsah prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, je dôležité chrániť širokú verejnosť pred podnecovaním k terorizmu. Smernicou 2010/13/EÚ by sa preto malo zabezpečiť, aby audiovizuálne mediálne služby neobsahovali verejné podnecovanie k páchaniu trestného činu terorizmu. V záujme zabezpečenia súdržnosti a právnej istoty pre podniky a orgány členských štátov by sa pojem „verejné podnecovanie k páchaniu trestných činov terorizmu“ mal chápať v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (8).

(19)

S cieľom umožniť divákom, vrátane rodičov a maloletých, prijímať informované rozhodnutia o sledovanom obsahu je nevyhnutné, aby poskytovatelia mediálnych služieb poskytovali dostatočné informácie o obsahu, ktorý by mohol narušiť telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých. Toto sa dá dosiahnuť napríklad prostredníctvom systému deskriptorov obsahu, zvukovej výstrahy, vizuálneho symbolu alebo akýchkoľvek iných prostriedkov opisujúcich povahu obsahu.

(20)

Vhodné opatrenia na ochranu maloletých uplatniteľné na služby televízneho vysielania by sa mali vzťahovať aj na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie. Zvýšila by sa tým úroveň ochrany. Prístup na základe minimálnej harmonizácie umožňuje členským štátom dosiahnuť vyšší stupeň ochrany v prípade obsahu, ktorý by mohol narušiť telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých. Najškodlivejší obsah, ktorý by mohol narušiť telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých, ale ktorý nie je nevyhnutne trestným činom, by mal podliehať najprísnejším opatreniam, ako je kódovanie a účinná rodičovská kontrola, bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov prijať prísnejšie opatrenia.

(21)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9) sa uznáva, že deti si zasluhujú osobitnú ochranu, pokiaľ ide o spracúvanie ich osobných údajov. Vytvorenie mechanizmov na ochranu detí poskytovateľmi mediálnych služieb nevyhnutne vedie k spracúvaniu osobných údajov maloletých. Vzhľadom na to, že takéto mechanizmy sa zameriavajú na ochranu detí, osobné údaje maloletých spracúvané v rámci technických opatrení na ochranu detí by sa nemali využívať na obchodné účely.

(22)

Zabezpečenie prístupnosti audiovizuálneho obsahu je kľúčovou požiadavkou v súvislosti so záväzkami prijatými podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V kontexte smernice 2010/13/EÚ by sa mal pojem „osoby so zdravotným postihnutím“ vykladať s ohľadom na povahu služieb, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje a ktoré sú audiovizuálnymi mediálnymi službami. Právo osôb s postihnutím a starších osôb zúčastňovať sa na spoločenskom a kultúrnom živote Únie a začleniť sa doň je spojené s poskytovaním prístupných audiovizuálnych mediálnych služieb. Členské štáty by preto mali bezodkladne zabezpečiť, aby sa poskytovatelia mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, aktívne snažili sprístupniť obsah osobám so zdravotným postihnutím, najmä osobám so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. Požiadavky v oblasti prístupnosti by sa mali plniť postupne a nepretržite, pričom by sa mali zohľadňovať praktické a nevyhnutné obmedzenia, ktoré by mohli zabrániť dosiahnutiu úplnej prístupnosti, ako napríklad programy a udalosti vysielané v reálnom čase. Členské štáty by s cieľom zmerať pokrok, ktorý dosiahli poskytovatelia mediálnych služieb pri postupnom sprístupňovaní svojich služieb osobám so zrakovým alebo sluchovým postihnutím, mali od poskytovateľov mediálnych služieb usadených na ich území vyžadovať, aby na tento účel pravidelne predkladali správy.

(23)

Prostriedky na dosiahnutie prístupnosti audiovizuálnych mediálnych služieb podľa smernice 2010/13/EÚ by mali zahŕňať posunkovú reč, titulkovanie pre nepočujúcich a nedoslýchavých, hovorené titulky a hlasový komentár, nemali by sa však na ne obmedzovať. Uvedená smernica sa však nevzťahuje na funkcie alebo služby, ktorými sa poskytuje prístup k audiovizuálnym mediálnym službám, ani na funkcie elektronických programových sprievodcov (EPG), ktorými sa podporuje prístupnosť. Uvedenou smernicou preto nie je dotknuté právo Únie zamerané na harmonizáciu prístupnosti služieb poskytujúcich prístup k audiovizuálnym mediálnym službám, ako sú napríklad internetové stránky, online aplikácie a EPG alebo poskytovanie informácií o prístupnosti, a to v prístupných formátoch.

(24)

V niektorých prípadoch nemusí byť možné poskytovať núdzové informácie spôsobom, ktorý je prístupný pre osoby so zdravotným postihnutím. Takéto výnimočné prípady by však nemali brániť tomu, aby sa núdzové informácie uverejňovali prostredníctvom audiovizuálnych mediálnych služieb.

(25)

Smernicou 2010/13/EÚ nie je dotknutá možnosť členských štátov ukladať povinnosti v záujme zabezpečenia náležitého zdôraznenia obsahu všeobecného záujmu podľa vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je pluralita médií, sloboda prejavu a kultúrna rozmanitosť. Takéto povinnosti by sa mali uložiť len vtedy, ak je to potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu jasne vymedzených členskými štátmi v súlade s právom Únie. Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť pravidlá týkajúce sa náležitého zdôraznenia, mali by podnikom uložiť len primerané povinnosti vychádzajúce z legitímnych verejnopolitických záujmov.

(26)

V záujme ochrany redakčnej zodpovednosti poskytovateľov mediálnych služieb a audiovizuálneho hodnotového reťazca je zásadne dôležité, aby bolo možné zaručiť integritu programov a audiovizuálnych mediálnych služieb dodávaných poskytovateľmi mediálnych služieb. Programy a audiovizuálne mediálne služby by sa nemali vysielať v skrátenej forme, pozmenené či prerušené alebo prekrývané na obchodné účely bez výslovného súhlasu poskytovateľa mediálnych služieb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si prekrývania, ktoré výlučne inicioval alebo povolil príjemca služby na súkromné použitie, ako napríklad prekrývania vyplývajúce zo služby pre individuálnu komunikáciu, nevyžadovali súhlas poskytovateľa mediálnych služieb. To by sa nemalo vzťahovať na ovládacie prvky akýchkoľvek užívateľských rozhraní potrebných na prevádzku zariadenia alebo navigáciu programu, ako napríklad nastavenia hlasitosti, funkcie vyhľadávania, navigačné ponuky alebo zoznamy kanálov. Rovnako by sa to nemalo vzťahovať ani na oprávnené prekrývania, ako sú napríklad varovné informácie, informácie vo všeobecnom verejnom záujme, titulky alebo komerčné oznamy, ktoré poskytuje poskytovateľ mediálnych služieb. Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 (10), by sa to nemalo vzťahovať ani na techniky kompresie dát, ktorými sa znižuje veľkosť dátového súboru, a iné techniky na prispôsobenie služby spôsobom šírenia, ako napríklad rozlíšenie a kódovanie, bez akéhokoľvek pozmenenia obsahu.

Opatrenia na ochranu integrity programov a audiovizuálnych mediálnych služieb by sa mali uložiť vtedy, ak sú potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu jasne vymedzených členskými štátmi v súlade s právom Únie. Takými opatreniami by sa podnikom mali ukladať primerané povinnosti vychádzajúce z legitímnych verejnopolitických záujmov.

(27)

Audiovizuálne komerčné oznamy týkajúce sa alkoholických nápojov v rámci audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie s výnimkou sponzorstva a umiestňovania produktov by mali byť v súlade s kritériami, ktoré sa uplatňujú na televíznu reklamu na alkoholické nápoje a na telenákup takýchto nápojov a ktoré sa ustanovujú v smernici 2010/13/EÚ. Podrobnejšie kritériá uplatniteľné na televíznu reklamu na alkoholické nápoje a na telenákup takýchto nápojov sa obmedzujú na reklamné spoty, ktoré sú svojou povahou od programu oddelené, a preto vylučujú ostatné komerčné oznamy, ktoré sú spojené s programom alebo tvoria neoddeliteľnú súčasť programu, ako je napríklad sponzorstvo a umiestňovanie produktov. Z toho vyplýva, že uvedené kritériá by sa nemali vzťahovať na sponzorstvo a umiestňovanie produktov v rámci audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

(28)

Existujú určité všeobecne uznávané usmernenia v oblasti výživy na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ako je napríklad profilový nutričný model Regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu, s cieľom rozlišovať potraviny na základe ich výživového zloženia v kontexte televíznej reklamy na potraviny zameranej na deti. Členské štáty by sa mali nabádať, a to aj prostredníctvom kódexov správania, na zabezpečenie toho, aby sa samoregulácia a koregulácia používali na účinné zníženie vystavenia detí audiovizuálnym komerčným oznamom o potravinách a nápojoch, ktoré majú vysoký obsah soli, cukru, tuku, nasýtených tukov alebo transmastných kyselín, prípadne ktoré inak nespĺňajú tieto vnútroštátne alebo medzinárodné výživové usmernenia.

(29)

Podobne by sa členské štáty mali nabádať, aby zabezpečili používanie samoregulačných a koregulačných kódexov správania na účinné zníženie vystavenia detí a maloletých audiovizuálnym komerčným oznamom o alkoholických nápojoch. Na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni existujú určité samoregulačné alebo koregulačné systémy s cieľom zodpovedne propagovať alkoholické nápoje, a to aj v audiovizuálnych komerčných oznamoch. Tieto systémy by sa mali naďalej podporovať, najmä ak je ich cieľom zabezpečiť, aby súčasťou audiovizuálnych komerčných oznamov o alkoholických nápojoch boli upozornenia na dôležitosť zodpovedného pitia.

(30)

Je dôležité maloletých účinne chrániť pred vystavením audiovizuálnym komerčným oznamom týkajúcim sa propagovania hazardných hier. V tejto súvislosti existuje na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni niekoľko samoregulačných alebo koregulačných systémov na propagovanie zodpovedného hrania hazardných hier, a to aj v audiovizuálnych komerčných oznamoch.

(31)

S cieľom odstrániť prekážky voľného obehu cezhraničných služieb v rámci Únie je nevyhnutné zabezpečiť účinnosť samoregulačných a koregulačných opatrení zameraných najmä na ochranu spotrebiteľov alebo zdravie obyvateľstva.

(32)

Trh televízneho vysielania sa vyvíja a preto je potrebná väčšia pružnosť, pokiaľ ide o audiovizuálne komerčné oznamy, najmä v prípade kvantitatívnych pravidiel pre lineárne audiovizuálne mediálne služby a umiestňovanie produktov. Vznik nových služieb, vrátane služieb bez reklamy, viedol k väčšiemu výberu pre divákov, ktorí môžu ľahko prejsť na alternatívne ponuky.

(33)

Liberalizácia umiestňovania produktov nepriniesla očakávané zvýšenie podielu využívania tejto formy audiovizuálnych komerčných oznamov. Konkrétne všeobecný zákaz umiestňovania produktov hoci s určitými výnimkami nevytvoril právnu istotu pre poskytovateľov mediálnych služieb. Umiestňovanie produktov by teda malo byť povolené až na výnimky vo všetkých audiovizuálnych mediálnych službách a službách platformy na zdieľanie videí.

(34)

Umiestňovanie produktov by nemalo byť povolené v spravodajských a publicistických programoch, programoch o spotrebiteľských záležitostiach, náboženských programoch a detských programoch. Je dokázané, že umiestňovanie produktov a vložená reklama môžu ovplyvniť správanie detí, pretože často nedokážu rozpoznať komerčný obsah. Preto treba naďalej zakazovať umiestňovanie produktov v detských programoch. Programy o spotrebiteľských záležitostiach sú programy, ktoré ponúkajú divákom poradenstvo alebo obsahujú hodnotenie nákupov produktov a služieb. Povolením umiestňovania produktov do takýchto programov by sa zotrel rozdiel medzi reklamným a redakčným obsahom pre divákov, ktorí môžu v takýchto programoch očakávať skutočné a pravdivé hodnotenie produktov alebo služieb.

(35)

Poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie by mali podporovať produkciu a distribúciu európskych diel tým, že zabezpečia, aby ich katalógy obsahovali určitý minimálny podiel európskych diel a aby tieto diela boli dostatočne zdôraznené. Malo by sa nabádať na označovanie audiovizuálneho obsahu, ktorý možno považovať za európske dielo, v metadátach tak, aby boli takéto metadáta k dispozícii poskytovateľom mediálnych služieb. Zdôrazňovanie predstavuje podporu európskych diel prostredníctvom uľahčenia prístupu k takýmto dielam. Zdôrazňovanie možno zabezpečiť rôznymi spôsobmi, ako napríklad osobitnou sekciou pre európske diela prístupnou z domovskej stránky služby, možnosťou vyhľadávať európske diela vo vyhľadávacom nástroji dostupnom ako súčasť uvedenej služby, využívaním európskych diel v kampaniach uvedenej služby alebo podporou minimálneho percentuálneho podielu európskych diel z katalógu uvedenej služby, napríklad pomocou bannerov alebo podobných nástrojov.

(36)

Na zabezpečenie primeranej úrovne investícií do európskych diel by mali mať členské štáty možnosť stanoviť finančné záväzky voči poskytovateľom mediálnych služieb usadených na ich území. Tieto povinnosti môžu mať podobu priamych príspevkov na produkciu európskych diel a nadobudnutie práv na ne. Členské štáty môžu uložiť aj poplatky splatné fondu na základe príjmov vzniknutých z poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, ktoré sa na ich území poskytujú a ktoré sa naň zameriavajú. V tejto smernici sa objasňuje, že vzhľadom na priamu súvislosť medzi finančnými záväzkami a rôznymi kultúrnymi politikami členských štátov môže členský štát uložiť takéto finančné záväzky aj poskytovateľom mediálnych služieb, ktorí sú usadení v inom členskom štáte a ktorých služby sa zameriavajú na jeho územie. V tomto prípade by sa mali finančné záväzky ukladať iba z príjmov vzniknutých prostredníctvom divákov v členskom štáte, na ktorý sa také služby zameriavajú. Poskytovatelia mediálnych služieb, od ktorých sa vyžaduje, aby v členskom štáte, na ktorý sa ich služby zameriavajú, prispievali do schém financovania filmov, by mali mať možnosť mať nediskriminačným spôsobom prospech z pomoci dostupnej v rámci príslušných schém financovania filmov pre poskytovateľov mediálnych služieb, a to aj v prípade, že v tomto členskom štáte nie sú usadení.

(37)

Vysielatelia v súčasnosti investujú do európskych audiovizuálnych diel viac ako poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Preto, ak sa členský štát, na ktorý sa služby zameriavajú, rozhodne uložiť finančné záväzky vysielateľovi, na ktorého sa vzťahuje právomoc iného členského štátu, mali by sa zohľadniť priame príspevky na produkciu európskych diel a nadobudnutie práv na tieto diela, najmä koprodukcie, ktoré tento vysielateľ vyrobil, a to s náležitým ohľadom na zásadu proporcionality. Tým nie je dotknutá právomoc členských štátov stanovovať v súlade s ich kultúrnou politikou a za predpokladu, že je to v súlade s pravidlami štátnej pomoci, výšku finančných príspevkov splatných poskytovateľmi mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc.

(38)

Členský štát by sa pri individuálnom posudzovaní toho, či je audiovizuálna mediálna služba na požiadanie usadená v inom členskom štáte, zacielená na divákov na jeho území, mal riadiť ukazovateľmi, ako sú napríklad reklama alebo iná propagácia konkrétne zacielené na zákazníkov na jeho území, hlavný jazyk služby alebo existencia obsahu alebo komerčných oznamov konkrétne zacielených na divákov v členskom štáte, v ktorom sa služba prijíma.

(39)

Keď členský štát uloží poskytovateľom mediálnych služieb povinnosť uhrádzať finančné príspevky, takéto príspevky by mali slúžiť na primeranú podporu európskych diel, pričom je potrebné predchádzať rizikám dvojitého uloženia povinnosti uhrádzať takéto príspevky poskytovateľom mediálnych služieb. V prípade, ak členský štát, v ktorom je poskytovateľ mediálnych služieb usadený, uloží povinnosť uhrádzať takéto finančné príspevky, mal by vziať do úvahy aj akúkoľvek povinnosť uhrádzať finančné príspevky uložené v členských štátoch, na ktoré sa poskytovateľ zameriava.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby sa povinnosťami týkajúcimi sa podpory európskych diel neohrozoval vývoj trhu a aby sa umožňoval vstup nových subjektov na trh, by sa takéto požiadavky nemali vzťahovať na poskytovateľov bez významného postavenia na trhu. To platí najmä pre poskytovateľov s nízkym obratom alebo nízkou sledovanosťou. Nízku sledovanosť je možné stanoviť napríklad na základe času sledovania alebo predaja, v závislosti od povahy služby, pričom na stanovenie nízkeho obratu by sa mali vziať do úvahy rozdielne veľkosti audiovizuálnych trhov v členských štátoch. Rovnako by mohlo byť nevhodné ukladať takéto požiadavky v prípadoch, keď by vzhľadom na povahu alebo tematické zameranie audiovizuálnych mediálnych služieb boli nerealizovateľné alebo neopodstatnené.

(41)

Je dôležité, aby vysielatelia mali väčšiu pružnosť a aby mohli rozhodnúť o tom, kedy sa má odvysielať reklama s cieľom maximalizovať dopyt inzerentov a počet divákov. Aj v tejto súvislosti je však potrebné zachovať dostatočnú úroveň ochrany spotrebiteľa, lebo v dôsledku takejto pružnosti by mohli byť diváci v hlavnom vysielacom čase vystavení nadmernému objemu reklamy. V čase od 6.00 hod. do 18.00 hod. a od 18.00 hod. do 24.00 hod. by sa preto mali uplatňovať osobitné limity.

(42)

Neutrálne okná oddeľujú redakčný obsah od televíznej reklamy alebo telenákupných spotov, ako aj jednotlivé spoty. Umožňujú divákovi, aby jasne odlíšil, kedy končí jeden druh audiovizuálneho obsahu a začína ďalší. Je potrebné objasniť, že neutrálne okná sú vylúčené z kvantitatívneho limitu ustanoveného pre televíznu reklamu. Cieľom je zabezpečiť, aby čas použitý v neutrálnych oknách nemal vplyv na čas určený na reklamu a aby príjmy z reklamy neboli nepriaznivo ovplyvnené.

(43)

Vysielací čas vyhradený pre oznamy vysielateľa v súvislosti s jeho vlastnými programami a vedľajšími produktmi, ktoré sú od týchto programov priamo odvodené, alebo pre oznamy o verejných službách a pre vysielania výziev na dobročinné účely, ktoré sú bezodplatné s výnimkou nákladov vzniknutých v súvislosti s vysielaním takých výziev, by nemal byť zahrnutý do maximálnej dĺžky vysielacieho času, ktorý je možné vyhradiť pre televíznu reklamu a telenákup. Okrem toho sú mnohí vysielatelia súčasťou väčších vysielacích skupín a vysielajú oznámenia nielen v súvislosti s ich vlastnými programami a vedľajšími produktmi, ktoré sú od týchto programov priamo odvodené, ale aj v súvislosti s programami a audiovizuálnymi mediálnymi službami ostatných subjektov patriacich do tej istej vysielacej skupiny. Vysielací čas vyhradený pre takéto oznamy by tiež nemal byť zahrnutý do maximálnej dĺžky vysielacieho času, ktorý je možné vyhradiť pre televíznu reklamu a telenákup.

(44)

Poskytovatelia platformy na zdieľanie videí, na ktoré sa vzťahuje smernica 2010/13/EÚ, poskytujú služby informačnej spoločnosti v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (11). Na týchto poskytovateľov sa teda vzťahujú ustanovenia o vnútornom trhu ustanovené v uvedenej smernici, ak sú usadení v členskom štáte. Je vhodné zabezpečiť, aby sa tie isté pravidlá uplatňovali aj na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ktorí nie sú usadení v členskom štáte, s cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení na ochranu maloletých a širokej verejnosti ustanovených v smernici 2010/13/EÚ a v čo najväčšej možnej miere zabezpečiť rovnaké podmienky, pokiaľ títo poskytovatelia majú buď materský podnik alebo dcérsky podnik, ktorý je usadený v členskom štáte, alebo ak sú títo poskytovatelia členom skupiny a iný podnik danej skupiny je usadený v členskom štáte. Vymedzenia pojmov uvedené v smernici 2010/13/EÚ by preto mali byť založené na zásadách a malo by sa nimi zabezpečiť, aby podniky nemali možnosť vylúčiť pôsobnosť uvedenej smernice vytvorením skupinovej štruktúry obsahujúcej viaceré vrstvy podnikov usadených v rámci Únie alebo mimo nej. Komisia by mala byť informovaná o poskytovateľoch v právomoci každého členského štátu podľa pravidiel o usadení ustanovených v smerniciach 2000/31/ES a 2010/13/EÚ.

(45)

Nové výzvy existujú najmä v súvislosti s platformami na zdieľanie videí, na ktorých používatelia, najmä maloletí, čoraz častejšie sledujú audiovizuálny obsah. V tejto súvislosti sú čoraz výraznejším dôvodom na obavy škodlivý obsah a nenávistné prejavy prezentované na platformách na zdieľanie videí. Je potrebné stanoviť primerané pravidlá s cieľom chrániť maloletých a širokú verejnosť pred takýmto obsahom.

(46)

Komerčné oznamy v rámci služieb platformy na zdieľanie videí sú už upravené prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (12), v ktorej sa zakazujú nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom vrátane zavádzajúcich a agresívnych praktík vyskytujúcich sa v službách informačnej spoločnosti.

Pokiaľ ide o komerčné oznamy týkajúce sa tabakových a súvisiacich výrobkov na platformách na zdieľanie videí, existujúce zákazy ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/33/ES (13), ako aj zákazy uplatniteľné na komerčné oznamy týkajúce sa elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ (14) zabezpečujú dostatočnú ochranu spotrebiteľov pred tabakovými a súvisiacimi výrobkami. Keďže užívatelia sa na účely prístupu k audiovizuálnemu obsahu čoraz viac spoliehajú na služby platformy na zdieľanie videí, je potrebné zabezpečiť dostatočnú úroveň ochrany spotrebiteľa tak, že sa medzi všetkými poskytovateľmi v primeranom rozsahu zosúladia pravidlá pre audiovizuálne komerčné oznamy. Preto je dôležité, aby boli audiovizuálne komerčné oznamy na platformách na zdieľanie videí jasne identifikované a dodržiavali súbor minimálnych kvalitatívnych požiadaviek.

(47)

Podstatná časť obsahu prezentovaného prostredníctvom služieb platformy na zdieľanie videí nespadá pod redakčnú zodpovednosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí. Títo poskytovatelia však zvyčajne rozhodujú o organizácii obsahu, konkrétne programov, videí vytvorených používateľmi a audiovizuálnych komerčných oznamov, a to aj automatickými prostriedkami alebo algoritmami. Preto by sa od týchto poskytovateľov malo vyžadovať, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu maloletých pred obsahom, ktorý by mohol narušiť ich telesný, duševný alebo morálny vývin. Tiež by sa od nich malo vyžadovať, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu širokej verejnosti pred obsahom, ktorý zahŕňa podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi skupiny založené na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) alebo ktorého šírenie predstavuje trestný čin podľa práva Únie.

(48)

Vzhľadom na povahu účasti poskytovateľov na obsahu prezentovanom prostredníctvom služieb platformy na zdieľanie videí by sa mali vhodné opatrenia na ochranu maloletých a širokej verejnosti týkať organizácie obsahu, a nie obsahu ako takého. Príslušné požiadavky ustanovené v smernici 2010/13/EÚ by sa preto mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté články 12 až 14 smernice 2000/31/ES, v ktorých sa ustanovuje výnimka zo zodpovednosti za nezákonné informácie prenášané alebo automaticky, priebežne a dočasne ukladané určitými poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti. Pri poskytovaní služieb uvedených v článkoch 12 až 14 smernice 2000/31/ES by sa uvedené požiadavky mali uplatňovať aj bez toho, aby bol dotknutý článok 15 uvedenej smernice, v ktorom sa vylučuje ukladanie všeobecnej povinnosti monitorovať takéto informácie a aktívne vyhľadávať fakty alebo okolnosti poukazujúce na nezákonné aktivity týmto poskytovateľom, pričom by však zároveň nemali byť dotknuté ani povinnosti monitorovania v konkrétnych prípadoch, a najmä bez vplyvu na rozhodnutia vnútroštátnych orgánov v súlade s vnútroštátnym právom.

(49)

Pri vykonávaní vhodných opatrení, ktoré sa majú prijať na základe smernice 2010/13/EÚ, je vhodné zapojiť poskytovateľov platformy na zdieľanie videí v čo najväčšej možnej miere. Preto by sa malo nabádať na koreguláciu. Poskytovatelia platformy na zdieľanie videí by takisto mali mať naďalej možnosť prijať prísnejšie opatrenia na dobrovoľnej báze v súlade s právom Únie, rešpektujúc slobodu prejavu a informácií a pluralitu médií.

(50)

Právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces sú základnými právami ustanovenými v článku 47 charty. Ustanovenia smernice 2010/13/EÚ by sa preto nemali vykladať spôsobom, ktorý by stranám bránil v uplatňovaní ich práva na prístup k justičnému systému.

(51)

Pri prijímaní vhodných opatrení v súlade so smernicou 2010/13/EÚ na ochranu maloletých pred škodlivým obsahom a na ochranu širokej verejnosti pred obsahom obsahujúcim podnecovanie k násiliu, nenávisti a terorizmu by sa mali starostlivo vyvážiť uplatniteľné základné práva ustanovené v charte. Týka sa to najmä a v závislosti od okolností práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, zákazu diskriminácie a práv dieťaťa.

(52)

Kontaktný výbor sa usiluje o uľahčenie účinného vykonávania smernice 2010/13/EÚ a mali by sa s ním viesť pravidelné konzultácie o všetkých praktických problémoch vyplývajúcich z jej uplatňovania. Práca kontaktného výboru by sa nemala obmedzovať na existujúce otázky audiovizuálnej politiky, ale mala by zahŕňať aj príslušný vývoj v tomto sektore. Výbor sa skladá zo zástupcov príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov. Členské štáty sa nabádajú, aby pri vymenúvaní svojich zástupcov v kontaktnom výbore presadzovali rovnosť medzi mužmi a ženami.

(53)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich národné regulačné orgány alebo subjekty boli právne oddelené od vlády. To by však členským štátom nemalo brániť vo výkone dohľadu v súlade s ich vnútroštátnym ústavným právom. Požadovaný stupeň nezávislosti národných regulačných orgánov alebo subjektov by sa mal považovať za dosiahnutý, ak sú tieto regulačné orgány alebo subjekty vrátane tých, ktoré boli zriadené ako verejné orgány alebo subjekty, funkčne a skutočne nezávislé od svojich príslušných vlád a akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov. Toto sa považuje za nevyhnutné na zabezpečenie nestrannosti rozhodnutí prijatých národným regulačným orgánom alebo subjektom. Požiadavkou nezávislosti by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov zriaďovať regulačné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad rôznymi sektormi, napríklad audiovizuálnym a telekomunikačným sektorom. Národné regulačné orgány alebo subjekty by mali disponovať právomocami v oblasti presadzovania práva a zdrojmi potrebnými na výkon svojich úloh, pokiaľ ide o personál, odborné znalosti a finančné prostriedky. Národné regulačné orgány alebo subjekty zriadené podľa smernice 2010/13/EÚ by mali zabezpečiť rešpektovanie cieľov plurality médií, kultúrnej rozmanitosti, ochrany spotrebiteľa, riadneho fungovania vnútorného trhu a podporovania spravodlivej hospodárskej súťaže.

(54)

Keďže jedným z cieľov audiovizuálnych mediálnych služieb je slúžiť záujmom občanov a formovať verejnú mienku, je nevyhnutné, aby boli takéto služby schopné informovať jednotlivcov a spoločnosť v čo najpodrobnejšom rozsahu a čo najrozmanitejším spôsobom. Uvedený cieľ možno dosiahnuť len ak sú redakčné rozhodnutia bez štátneho zásahu alebo vplyvu národných regulačných orgánov alebo subjektov, ktorý presahuje rámec samotného vykonávania právnych predpisov a ktorý neslúži na zabezpečenie zákonom chráneného práva, ktoré sa musí chrániť bez ohľadu na určitý názor.

(55)

Na vnútroštátnej úrovni by mali existovať účinné odvolacie mechanizmy. Príslušný odvolací orgán by mal byť nezávislý od zainteresovaných strán. Takýmto orgánom môže byť súd. Odvolacím konaním by nemalo byť dotknuté rozdelenie kompetencií vo vnútroštátnych súdnych systémoch.

(56)

Komisia s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie audiovizuálneho regulačného rámca Únie vo všetkých členských štátoch ustanovila rozhodnutím Komisie z 3. februára 2014 (15) skupinu ERGA. Úlohou skupiny ERGA je poskytovať technické odborné znalosti Komisii na podporu jej práce na zabezpečovaní konzistentného vykonávania smernice 2010/13/EÚ vo všetkých členských štátoch a uľahčovať spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi navzájom, ako aj medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi a Komisiou.

(57)

Skupina ERGA pozitívne prispieva ku konzistentnej regulačnej praxi a poskytuje Komisii vysokokvalitné poradenstvo o otázkach vykonávania smernice. Preto sa žiada, aby sa v smernici 2010/13/EÚ formálne uznala a posilnila jej úloha. Skupina ERGA by preto mala byť zriadená podľa uvedenej smernice.

(58)

Komisia by mala mať možnosť obrátiť sa na skupinu ERGA v akejkoľvek záležitosti súvisiacej s audiovizuálnymi mediálnymi službami a platformami na zdieľanie videí. Skupina ERGA by mala Komisii pomáhať prostredníctvom poskytovania technických odborných znalostí a poradenstva a uľahčovania výmeny najlepších postupov, a to vrátane samoregulačných a koregulačných kódexov správania. Komisia by predovšetkým mala so skupinou ERGA konzultovať uplatňovanie smernice 2010/13/EÚ s cieľom uľahčiť jej konzistentné vykonávanie. Skupina ERGA by na požiadanie Komisie mala poskytovať nezáväzné stanoviská k otázke právomoci, otázke opatrení, ktoré sa odchyľujú od zásady voľného príjmu, a otázke opatrení, ktorými sa rieši obchádzanie právomoci. Skupina ERGA by tiež mala mať možnosť poskytovať technické poradenstvo v súvislosti s akýmikoľvek regulačnými záležitosťami týkajúcimi sa rámca audiovizuálnych mediálnych služieb, a to aj pokiaľ ide o nenávistné prejavy a ochranu maloletých, ako aj v súvislosti s obsahom audiovizuálnych komerčných oznamov o potravinách s vysokým obsahom tuku, soli alebo sodíka a cukrov.

(59)

Mediálna gramotnosť predstavuje zručnosti, znalosti a porozumenie, ktoré občanom umožnia využívať médiá účinne a bezpečne. S cieľom umožniť, aby mali občania prístup k informáciám a aby mohli zodpovedne a bezpečne používať, kriticky posudzovať a vytvárať mediálny obsah, je potrebné, aby mali pokročilé zručnosti v oblasti mediálnej gramotnosti. Mediálna gramotnosť by sa nemala obmedzovať na učenie sa o nástrojoch a technológiách, ale jej zámerom by malo byť aj umožniť občanom nadobudnúť zručnosti v oblasti kritického myslenia potrebné na posudzovanie, analyzovanie zložitých skutočností a rozpoznanie rozdielu medzi názorom a faktom. Preto je nevyhnutné, aby poskytovatelia mediálnych služieb aj poskytovatelia platformy na zdieľanie videí, a to v spolupráci so všetkými ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami, podporovali rozvoj mediálnej gramotnosti vo všetkých častiach spoločnosti u občanov všetkých vekových kategórií a pre všetky médiá, a aby sa dosahovanie pokroku v tejto oblasti podrobne sledovalo.

(60)

Smernicou 2010/13/EÚ nie je dotknutá povinnosť členských štátov rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť. Smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v charte. Cieľom smernice 2010/13/EÚ je najmä zabezpečiť plné rešpektovanie práva na slobodu prejavu, slobodu podnikania, ako aj práva na súdne preskúmanie, a podporovať uplatňovanie práv dieťaťa zakotvených v charte.

(61)

V rámci všetkých opatrení, ktoré členské štáty prijmú v súlade so smernicou 2010/13/EÚ, sa musí dodržiavať sloboda prejavu a právo na informácie a pluralita médií, ako aj kultúrna a jazyková rozmanitosť v súlade s Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

(62)

Právo na prístup k politickým spravodajským programom je kľúčové pre zabezpečenie základnej slobody prijímania informácií a zabezpečenie úplnej a riadnej ochrany záujmov divákov v Únii. Vzhľadom na rastúcu dôležitosť audiovizuálnych mediálnych služieb pre spoločnosť a demokraciu by sa vysielanie politických správ malo cezhranične sprístupňovať v rámci celej Únie, a to v čo najväčšom rozsahu a bez toho, aby boli dotknuté autorské práva.

(63)

Smernica 2010/13/EÚ sa netýka pravidiel medzinárodného práva súkromného, najmä pravidiel upravujúcich právomoci súdov a právo uplatniteľné na zmluvné a nezmluvné záväzky.

(64)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (16) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami národných transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zaslanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(65)

Smernica 2010/13/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,