17.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/28


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2018/1993

z 11. decembra 2018

o dojednaniach EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/415/EÚ z 24. júna 2014 o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 3,

keďže:

(1)

Toto rozhodnutie sa týka prijatia dojednaní EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu (ďalej len „IPCR“), ktoré Rada schválila 25. júna 2013 a na ktoré sa odkazuje v článku 1 ods. 2 rozhodnutia 2014/415/EÚ. Dojednania o IPCR by mali umožniť včasnú koordináciu a reakciu na politickej úrovni Únie v prípade kríz s ďalekosiahlym vplyvom alebo politickým významom, a to bez ohľadu na to, či majú pôvod v Únii alebo mimo nej.

(2)

Z dojednaní o IPCR by mali vychádzať podrobnosti vykonávania doložky o solidarite. Ako sa uvádza v rozhodnutí 2014/415/EÚ, dojednania o IPCR sa môžu využiť pred dovolaním sa doložky o solidarite a po postupnom zrušení reakcie. Dojednania o IPCR by sa teda mali navrhnúť tak, aby boli relevantné v kontexte dovolávania sa doložky o solidarite aj nezávisle na nej.

(3)

Dojednaniami o reakcii na úrovni Únie by sa mala zlepšiť účinnosť, a to pomocou posilnenej koordinácie vychádzajúcej z existujúcich nástrojov a dodržiavania právomocí inštitúcií, ako aj právomocí a zodpovednosti členských štátov.

(4)

Dojednania o IPCR by sa mali zveriť Rade ako inštitúcii, ktorá podľa článku 16 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) vykonáva funkcie tvorby politík a koordinačné funkcie, keďže IPCR sa týka koordinácie a reakcie na politickej úrovni Únie. Rada je v súlade s článkom 222 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) inštitúciou, v ktorej Únia a členské štáty koordinujú svoju činnosť pri vykonávaní doložky o solidarite podľa článku 1 ods. 2 rozhodnutia 2014/415/EÚ.

(5)

Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov Európskej únie (Coreper), zriadený článkom 240 ZFEÚ, je podľa Zmluvy o EÚ a ZFEÚ ako aj rokovacieho poriadku Rady zodpovedný za prípravu činnosti všetkých zasadnutí Rady a za zabezpečenie konzistentnosti politík a opatrení Únie.

Zodpovednosť Coreperu naprieč politikami Únie a spojenie jeho rýchlosti a vysokej úrovne politickej angažovanosti robia z Coreperu ústredný článok činnosti, ktorá súvisí s činnosťami IPCR a vykonáva sa v rámci Rady. Vzhľadom na celkovú politickú zodpovednosť predsedníctva počas každého funkčného obdobia by malo predsedníctvo na úrovni Coreperu zohrávať v procese IPCR vedúcu úlohu.

(6)

Stály výbor pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti, zriadený článkom 71 ZFEÚ, zabezpečuje, aby sa v rámci Únie podporovala a posilňovala operačná spolupráca v oblasti vnútornej bezpečnosti. Bez toho, aby bol dotknutý článok 240, stály výbor napomáha koordinovať činnosť príslušných orgánov členských štátov.

(7)

Politický a bezpečnostný výbor (PBV), zriadený článkom 38 Zmluvy o EÚ, monitoruje medzinárodnú situáciu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP), a prispieva k definovaniu politík podávaním stanovísk Rade, a to bez toho, aby bola dotknutá úloha Coreperu. V prípade krízy zasahujúcej oblasti, na ktoré sa vzťahuje SZBP, je nevyhnutná úzka koordinácia medzi predsedom Coreperu a predsedom PBV.

(8)

Komisia ako inštitúcia, ktorá podporuje všeobecný záujem Únie a na tento účel sa ujíma vhodných iniciatív, pričom súčasne zabezpečuje uplatňovanie zmlúv a opatrení prijatých inštitúciami podľa článku 17 Zmluvy o EÚ, zohráva kľúčovú úlohu pri účasti na IPCR.

(9)

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) majú k dispozícii štruktúry so spravodajskou alebo vojenskou expertízou, ako aj sieť delegácií, ktoré môžu prispievať v reakcii na krízy s vonkajším rozmerom. Iné štruktúry a agentúry Únie pôsobiace v oblasti SZBP alebo spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) by mali poskytovať svoje príspevky v závislosti od krízy a podľa potreby v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie.

(10)

Každá kríza môže mať iné znaky, ktoré si vyžadujú, aby sa k nej v rámci Rady pristupovalo primeraným spôsobom. IPCR bola navrhnutá tak, aby bola pružná a škálovateľná, aby umožnila prispôsobiť zapojenie politickej úrovne a žiaducu podporu prispôsobenú potrebám súvisiacim s krízou. Flexibilita sa dosiahne prostredníctvom dvoch režimov aktivácie, konkrétne výmenou informácií alebo úplnou aktiváciou, ako aj možnosťami zapojenia relevantných aktérov. Škálovateľnosť sa týka úrovne politického rozhodovania.

(11)

Komisia a VP v roku 2013 aktívne prispievali k formovaniu a vytvoreniu dojednaní o IPCR. Od zavedenia dojednaní o IPCR Komisia a VP konzistentne prijímali rozhodnutia podporujúce tieto dojednania a zostali zaviazaní prispievať k ich vykonávaniu. Príspevok Komisie a VP k IPCR by sa mal tiež začleniť do tohto rozhodnutia, pričom sa v plnom rozsahu zohľadnia právomoci Komisie aj VP.

(12)

IPCR sa vo veľkom rozsahu využívala na podporu výmeny informácií o komplexných krízach (monitorovacie stránky o Sýrii/Iraku, Jemene, ebole, Ukrajine, Nepále atď.), o krízovej komunikácii (najlepšie postupy a komunikačné stratégie), humanitárnej pomoci a boji proti terorizmu. Po prvýkrát bola aktivovaná v októbri 2015 z dôvodu utečeneckej a migračnej krízy. Od svojej aktivácie slúžila pri monitorovaní reakcie na krízu a podpore tejto reakcie, podávaní správ Coreperu, Rade a Európskej rade. IPCR sa tiež využila na reakciu Únie na závažné krízy vyvolané kybernetickými útokmi, prírodnými katastrofami alebo hybridnými hrozbami.

(13)

Štandardné operačné postupy IPCR (ďalej len „IPCR SOP“), ktoré už existujú v rámci súčasných dojednaní o IPCR a sú podrobne opísané v samostatnom dokumente, by sa mali podľa potreby ďalej rozvinúť a aktualizovať, aby sa jasne určili postupy, ako aj opatrenia očakávané od každého aktéra v procese IPCR.

(14)

V štandardných operačných postupoch integrovaného situačného a analytického centra (ďalej len „ISAA“), ktoré v súlade s IPCR SOP vypracovali Komisia a ESVČ v rámci svojich príslušných úloh a zodpovedností, by sa malo konkretizovať najmä fungovanie výstupov ISAA a modality na integrovanie informácií poskytovaných členskými štátmi. Z hľadiska výstupov ISAA bude mať rozhodujúci význam maximálne využitie potenciálnych synergií medzi zainteresovanými stranami a existujúcimi prostriedkami, štruktúrami a spôsobilosťami na úrovni Únie, pričom by sa malo zabrániť duplicite existujúcich štruktúr a vytváraniu nových trvalých štruktúr.

(15)

Neformálna sieť krízových komunikátorov v rámci IPCR, ktorú tvoria komunikační experti z členských štátov a príslušných orgánov Únie, bola zriadená s cieľom prispievať k pripravenosti, najmä prostredníctvom výmeny najlepších postupov a získaných skúseností.

(16)

V súlade s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ by žiadny členský štát nemal byť povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti. S akýmikoľvek utajovanými skutočnosťami sa bude nakladať v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (2),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto rozhodnutím sa ustanovujú dojednania EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu (ďalej len „IPCR“). IPCR umožňuje včasnú koordináciu a reakciu na politickej úrovni Únie v prípade kríz s ďalekosiahlym vplyvom alebo politickým významom, bez ohľadu na to, či majú pôvod v Únie alebo mimo nej.

2.   IPCR poskytne Rade potrebné nástroje a flexibilitu na rozhodovanie o prístupe k reakcii Únie, a to aj prostredníctvom rýchlych konzultácií a možných návrhov na opatrenia. Vedúcu úlohu vo vzťahu k politickej kontrole a strategickému smerovaniu všetkých štádií procesu IPCR vykonáva predsedníctvo Rady, pričom v plnom rozsahu zohľadňuje právomoci Komisie a VP.

3.   IPCR je jednotný súbor dojednaní zameraných na ucelenú, účinnú a včasnú politickú reakciu Únie na krízy. IPCR využíva Rada na vykonávanie politickej koordinácie dovolávania sa doložky o solidarite, ako sa ustanovuje v článku 1 ods. 2 rozhodnutia 2014/415/EÚ, podľa článku 222 ods. 3 ZFEÚ.

4.   Týmito dojednaniami sa nenahrádzajú ani nezdvojujú existujúce mechanizmy alebo dojednania Únie.

Článok 2

Štruktúra IPCR

1.   IPCR má dva režimy aktivácie, o ktorých rozhoduje predsedníctvo v závislosti od závažnosti krízy a potrieb reakcie:

a)

režim výmeny informácií, ktorý slúži na získanie jasnej predstavy o situácii a na prípravu podmienok na možnú úplnú aktiváciu;

b)

režim úplnej aktivácie, ktorý znamená prípravu opatrení v rámci reakcie.

2.   IPCR pozostáva z podporných prvkov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie fundovaného rozhodovania v rámci Rady a účinnej politickej koordinácie na úrovni Únie. Týmito podpornými prvkami sú:

a)

neformálne zasadnutie za okrúhlym stolom, ktoré zvoláva predsedníctvo s podporou a poradenstvom Generálneho sekretariátu Rady (ďalej len „GSR“) podľa článku 7;

b)

spôsobilosť integrovanej situačnej informovanosti a analýzy (ďalej len „ISAA“) vypracovaná útvarmi Komisie a ESVČ v rámci ich príslušných úloh a zodpovedností podľa článku 8;

c)

osobitná zabezpečená webová platforma, ktorú vlastní Rada, uľahčujúca včasnú výmenu informácií podľa článku 9 a

d)

ústredné kontaktné miesto IPCR na úrovni Únie s nepretržitou prevádzkou (dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni) zabezpečujúce kontakt s príslušnými orgánmi členských štátov a inými zainteresovanými stranami, ktorý zriadi Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie spadajúce pod Európsku komisiu podľa článku 10.

3.   V záujme posilnenia rozhodovacieho procesu na politickej úrovni Únie majú podporné prvky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) tieto charakteristiky:

a)

sú prispôsobené potrebám úrovne politického rozhodovania pod vedením predsedníctva po aktivácii IPCR a konzultácii s útvarmi Komisie a ESVČ;

b)

pokrývajú kľúčové sektory dotknuté krízou;

c)

sú integrované, pričom kombinujú rôzne aspekty krízy súdržným spôsobom;

d)

majú primeranú úroveň potrebnej podrobnosti a

e)

sú dodané dostatočne včas pred formálnymi rokovaniami.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„kríza“ je situácia s takým ďalekosiahlym vplyvom alebo politickým významom, že si vyžaduje včasnú politickú koordináciu a reakciu na politickej úrovni Únie;

b)

„reakcia“ je akékoľvek opatrenie prijaté v prípade krízy na riešenie jej nepriaznivých následkov.

Článok 4

Aktivácia

1.   V prípade krízy prijíma rozhodnutie o aktivácii dojednaní o IPCR predsedníctvo. Ktorýkoľvek členský štát môže predsedníctvo vyzvať, aby tak urobilo.

2.   Ak došlo k dovolaniu sa doložky o solidarite, predsedníctvo v súlade s článkom 5 ods. 1 rozhodnutia 2014/415/EÚ bezodkladne aktivuje dojednania o IPCR v úplnom režime ak sa ešte neuplatňujú.

3.   Ak k dovolaniu sa doložky o solidarite nedošlo, predsedníctvo pred tým, ako rozhodne o aktivácii, podľa potreby konzultuje s dotknutým členským štátom, ako aj s Komisiou a VP.

4.   Predsedníctvu poskytuje poradenstvo a podporu GSR. Predsedníctvo môže zároveň využiť odborné znalosti útvarov Komisie a ESVČ v rámci ich príslušných úloh a zodpovednosti, ako aj relevantných agentúr Únie, členských štátov a relevantných zainteresovaných strán alebo organizácií.

5.   Rozhodnutie o aktivácii dojednaní o IPCR v režime výmeny informácií sa môže prijať aj na základe dohody generálneho sekretariátu Rady, útvarov Komisie a ESVČ po konzultácii s predsedníctvom.

6.   V závislosti od vývoja krízy a politických potrieb môže predsedníctvo kedykoľvek rozhodnúť o zmene jedného režimu operácie na iný. Pokiaľ dovolanie sa doložky o solidarite zostáva aktívne, dojednania o IPCR sa ponechávajú v úplnom režime.

7.   Predsedníctvo informuje Generálneho tajomníka Rady o rozhodnutí o aktivácii IPCR. GSR bezodkladne informuje Komisiu a VP, ako aj kabinet predsedu Európskej rady.

Článok 5

Deaktivácia

Rozhodnutie o deaktivácii IPCR prijme predsedníctvo podľa potreby po konzultácii s dotknutými členskými štátmi, ako aj po konzultácii s Komisiou a VP. Deaktivácia IPCR sa nevykoná, pokiaľ dovolanie sa doložky o solidarite zostáva aktívnym.

Článok 6

Úroveň Coreperu

1.   S cieľom zabezpečiť konzistentnosť politík a opatrení Únie predstavuje Coreper štandardnú úroveň, na ktorej sa vykonáva dohľad nad vykonávaním dojednaní o IPCR. Predsedníctvo bezodkladne informuje Coreper o hlavných aspektoch krízy a zamýšľanom postupe.

2.   Predsedníctvo podľa povahy krízy a súvisiacich politických potrieb reakcie rozhodne o predložení opatrení na prerokovanie v príslušných prípravných orgánoch Rady v súlade s rokovacím poriadkom Rady. Polročné predsedníctvo podľa okolností koordinuje svoju činnosť so zástupcami vysokého predstaviteľa, ktorí predsedajú príslušným prípravným orgánom Rady, podľa potreby aj s predsedom Vojenského výboru, a ktorí zodpovedajú za zvolanie zasadnutí týchto orgánov.

Článok 7

Zasadnutia za okrúhlym stolom

1.   Cieľom zasadnutí za okrúhlym stolom je určiť a preskúmať krízovú situáciu, aby bolo politické rozhodovanie náležite fundované.

2.   Zasadnutia za okrúhlym stolom sa zvoláva na podnet predsedníctva, a to s podporou a poradenstvom GSR.

3.   O zložení účastníkov týchto zasadnutí rozhoduje predsedníctvo. Útvary Komisie a ESVČ sa vyzvú, aby sa na týchto zasadnutiach zúčastnili a poskytli príspevok týkajúci sa ich príslušných oblastí právomoci. K účasti sa vyzve aj kabinet predsedu Európskej rady. V prípade potreby sa pozvú aj dotknuté členské štáty a iné relevantné zainteresované strany, ako aj experti na určité záležitosti vrátane zástupcov tretích krajín a medzinárodných organizácií a koordinátor Únie pre boj proti terorizmu.

4.   Ak predsedníctvo zvolá zasadnutie za okrúhlym stolom v rámci režimu výmeny informácií, toto zasadnutie slúži hlavne na monitorovanie situácie, zhodnotenie informačných požiadaviek a posúdenie potreby úplnej aktivácie. V prípade úplnej aktivácie účastníci neformálneho zasadnutia za okrúhlym stolom pod vedením predsedníctva podľa potreby pripravia, vypracujú a aktualizujú návrhy opatrení, ktoré sa predložia Rade na prerokovanie a rozhodnutie, ako sa to vyžaduje.

Článok 8

Integrovaná situačná informovanosť a analýza

1.   V rámci podpornej spôsobilosti integrovanej situačnej informovanosti a analýzy (ďalej len „ISAA“) sa vypracúvajú správy, ktoré prispievajú k fundovanej diskusii pri zasadnutiach za okrúhlym stolom, na zasadnutiach Rady a jej prípravných orgánov, ako aj Európskej rady.

2.   Správy ISAA sú prispôsobené potrebám politickej úrovne Únie vymedzenej predsedníctvom Rady. Predsedníctvo na tento účel a po konzultácii s útvarmi Komisie a ESVČ vydáva politické a strategické usmernenia a podľa potreby ich aktualizuje.

3.   Podporná spôsobilosť ISAA umožňuje:

a)

zhromažďovať a vymieňať informácie o aktuálnej situácii, analýzach, ktoré vykonala Únia a členské štáty, rozhodnutiach a opatreniach, ktoré prijali alebo majú prijať príslušné zainteresované strany, o potrebe politickej koordinácie na úrovni Únie na základe vyjadrenia príslušných zainteresovaných strán,

b)

spracúvať informácie uvedené v písmene a) a vypracúvať integrovaný prehľad situácie a

c)

vypracúvať integrované analýzy vrátane možného vývoja a dôsledkov situácie.

Na tento účel sa členské štáty a príslušné agentúry a orgány Únie usilujú podporovať túto prácu a včas prispievať relevantnými informáciami.

4.   ISAA je nástroj na výmenu informácií, ktorý poskytuje údaje aj členským štátom a podporuje Komisiu a VP v ich činnostiach.

5.   Vývoj ISAA zabezpečujú útvary Komisie a ESVČ v rámci svojej právomoci a zodpovednosti, ako aj existujúcich prostriedkov a spôsobilostí. ISAA vychádza aj z relevantných informácií a analýz poskytovaných členskými štátmi (napr. od príslušných národných krízových centier), a to najmä prostredníctvom webovej platformy a agentúrami Únie.

6.   Od aktivácie dojednaní o IPCR až do ich deaktivácie je táto podpora k dispozícii nepretržite. Počas celej krízovej situácie sa predsedníctvu a Rade poskytuje včas, aby sa umožnilo proaktívne riešenie krízy. Predsedníctvo sa môže v závislosti od vývoja krízy rozhodnúť, že požiada o zintenzívnenie podpory ISAA alebo jej utlmenie. Pravidelné monitorovanie sektorovými zdrojmi Únie bude pokračovať.

7.   V závislosti od povahy krízy môže Coreper oprávniť tretie krajiny a medzinárodných partnerov, ako sú krajiny pridružené k schengenskému priestoru, na prístup k správam ISAA týkajúcim sa konkrétnej krízy.

Článok 9

Webová platforma

1.   Osobitná webová platforma, ktorú vyvinul a spravuje GSR a ktorá je hlavným nástrojom IPCR, slúži ako elektronické centrum pre všetky zainteresované strany.

2.   Prístup k tejto platforme sa obmedzí na osoby určené relevantnými zainteresovanými stranami, konkrétne Generálnym sekretariátom Rady (Za Radu a Európsku radu), členskými štátmi, Komisiou, ESVČ (za VP) a príslušnými agentúrami Únie.

3.   S cieľom podporiť výmenu informácií na tejto webovej platforme, najmä informácií citlivej povahy, sa informácie nezverejňujú stranám, ktoré nie sú relevantnými zainteresovanými stranami uvedenými s odseku 2, pokiaľ ich na to výslovne neoprávni Coreper. GSR sa v spolupráci s predsedníctvom podieľa na odpovedi na žiadosti o informácie prijaté od takýchto strán.

4.   Aby sa zamedzilo duplicite, webová platforma nenahrádza žiadne sektorové webové nástroje Únie ani nimi nie je nahrádzaná. Utajované skutočnosti s vyšším stupňom utajenia ako RESTREINT UE/EU RESTRICTED sa vymieňajú cez príslušné akreditované kanály.

5.   Webová platforma je dostupná aj bez aktivácie dojednaní o IPCR, najmä pokiaľ ide o relevantné informácie o situácii, cvičenia, získané skúsenosti a odbornú prípravu, ako aj kontaktné miesta IPCR. V prípade každej aktivácie dojednaní o IPCR sa vygeneruje stránka venovaná kríze.

6.   V prípade krízy bez aktivácie dojednaní o IPCR môže GSR po dohode s predsedníctvom vytvoriť „monitorovaciu stránku“, a to aj na žiadosť dotknutého členského štátu, Komisie alebo ESVČ. Táto stránka uľahčuje výmenu informácií a slúži ako úložisko okamžite dostupných správ a informácií o situácii. Vytvorenie monitorovacej stránky nemá za následok tvorenie správ ISAA.

7.   Webová platforma IPCR obsahuje aj špecifické tematicky orientované fóra alebo „centrá“, ktoré sú určené najmä na využitie mimo krízových situácií na nadväzovanie kontaktov, výmenu informácií a na účely spolupráce s cieľom prispievať k pripravenosti na riešenie kríz.

8.   GSR pri plánovaní zmien platformy konzultuje s predsedníctvom a delegáciami Rady.

Článok 10

Ústredné kontaktné miesto s nepretržitou prevádzkou

Pri aktivácii dojednaní o IPCR sa bez toho, aby bolo dotknuté rozdelenie zodpovednosti v rámci útvarov Komisie a ESVČ a existujúce informačné siete, sfunkční ústredné kontaktné miesto s nepretržitou prevádzkou.

Článok 11

Štandardné operačné postupy

1.   Predsedníctvo s podporou GSR ďalej podľa potreby rozvíja a aktualizuje už existujúce štandardné operačné postupy IPCR (ďalej len „IPCR SOP“) s cieľom jednoznačne určiť postupy, ako aj oparenia očakávané od jednotlivých aktérov v procese IPCR. Členské štáty, útvary Komisie a ESVČ sa vyzvú, aby k tomuto procesu prispeli. Každá nová verzia IPCR SOP sa predloží Coreperu na schválenie.

2.   Európska komisia a ESVČ v rámci svojich príslušných úloh a zodpovedností vypracujú v súlade s IPCR SOP štandardné operačné postupy ISAA, v ktorých sa podrobne opíše fungovanie výstupov ISAA a spôsoby začleňovania informácií poskytovaných členskými štátmi.

Článok 12

Pripravenosť

1.   V záujme ďalšieho posilnenia kapacity rýchlej reakcie na krízy na politickej úrovni Únie sa vypracujú opatrenia v oblasti pripravenosti a rámec komunikačnej stratégie. Tieto opatrenia sa oznámia podľa najrelevantnejších oblastí záujmu so zreteľom na možnú aktiváciu dojednaní o IPCR a podporia sa politikou pripravenosti IPCR, ako aj súvisiacim programom, ktorých cieľom je zlepšenie všetkých zložiek spôsobilosti IPCR.

2.   Politika pripravenosti sa predkladá Rade na schválenie. Program pripravenosti sa predkladá Coreperu.

3.   S cieľom zlepšiť poznatky a pripravenosť všetkých relevantných zainteresovaných strán sa zorganizujú cielené školenia o postupoch a nástrojoch využívaných v krízových situáciách, ktoré si vyžadujú koordináciu na politickej úrovni Únie.

4.   V politike pripravenosti IPCR sa plánujú medzisektorové cvičenia a vymedzujú postupy a modality plánovania cvičení, ktoré zahŕňajú IPCR. Cvičenia IPCR organizuje predsedníctvo s podporou GSR a zahŕňajú dobrovoľnú účasť členských štátov. Komisia a VP sú úzko zapojené do tejto činnosti a vyzvú sa, aby k nej podľa potreby prispeli. Akékoľvek cvičenie týkajúce sa dojednaní o IPCR zohľadňuje politiku pripravenosti IPCR.

5.   Politika pripravenosti IPCR prispieva aj k zlepšovaniu komunikácie s verejnosťou a súdržnosti informovania v čase krízy. Túto prácu môže podporovať neformálna sieť krízových komunikátorov.

6.   Identifikujú sa skúsenosti získané z cvičení a uplatňovania dojednaní IPCR v reálnych situáciách. V súvislosti so získaným skúsenosťami sa implementuje štruktúrovaný postup.

Článok 13

Európska rada

V závislosti od povahy krízy môžu byť potrebné včasné konzultácie alebo rozhodnutia na úrovni Európskej rady. Na tento účel sa aj kabinet predsedu Európskej rady vyzýva na úplnú účasť na dojednaniach o IPCR od okamihu ich aktivácie, ako aj na účasť činnostiach v oblasti pripravenosti.

Článok 14

Informačná a komunikačná činnosť

1.   Predsedníctvo bezodkladne informuje Európsky parlament o aktivácii dojednaní o IPCR.

2.   Súčasťou opatrení súvisiacich s reakciou plánovaných v prípade aktivácie dojednaní o IPCR je súdržná komunikačná stratégia, a to aj prostredníctvom spoločných správ.

Článok 15

Preskúmanie

1.   Dojednania v zmysle tohto rozhodnutia sa v súlade so zistenými potrebami preskúmajú, a to v každom prípade do 12 mesiacov po ich deaktivácii, aby sa zabezpečila identifikácia relevantných skúseností a aby sa z nich vyvodili závery. Toto preskúmanie sa vykonáva v Rade na základe príspevkov členských štátov, Komisie a vysokého predstaviteľa.

2.   Podľa článku 9 ods. 3 rozhodnutia 2014/415/EÚ možno toto rozhodnutie podľa potreby revidovať, najmä s cieľom riešiť potreby, ktoré zistila Rada pri preskúmaní.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 11. decembra 2018

Za Radu

predseda

G. BLÜMEL


(1)  Ú. v. EÚ L 192, 1.7.2014, s. 53.

(2)  Rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1).