14.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 265/1

SMERNICA RADY (EÚ) 2017/1852

z 10. októbra 2017

o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Situácie, keď jednotlivé členské štáty rôzne vykladajú alebo uplatňujú ustanovenia dvojstranných daňových zmlúv a dohovorov alebo Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (90/436/EHS) (3) (ďalej len „arbitrážny dohovor Únie“), môžu pre podniky pôsobiace cezhranične predstavovať závažné prekážky daňovej povahy. Prekážky daňovej povahy vedú k nadmernému daňovému zaťaženiu podnikov, pričom môžu spôsobiť hospodárske deformácie a neefektívnosť a mať tiež negatívny dosah na cezhraničné investície a rast.

(2)

Z tohto dôvodu je potrebné, aby v Únii existovali mechanizmy, ktorými sa zabezpečí účinné riešenie sporov týkajúcich sa výkladu a uplatňovania takýchto dvojstranných daňových zmlúv a arbitrážneho dohovoru Únie, najmä sporov vedúcich k dvojitému zdaneniu.

(3)

Mechanizmami stanovenými v súčasnosti na základe dvojstranných daňových zmlúv a arbitrážneho dohovoru Únie, sa nemusí dosiahnuť účinné riešenie takýchto sporov vo všetkých prípadoch včas. Monitorovanie uskutočňované v rámci vykonávania arbitrážneho dohovoru Únie odhalilo niekoľko závažných nedostatkov, najmä v súvislosti s prístupom k postupu a pokiaľ ide o dĺžku a účinné ukončenie postupu.

(4)

Na dosiahnutie spravodlivejšieho daňového prostredia je potrebné zlepšiť pravidlá týkajúce sa transparentnosti a tiež posilniť opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Zároveň je v záujme spravodlivého daňového systému potrebné zabezpečiť, aby mechanizmy riešenia sporov boli komplexné, účinné a vhodné. Okrem toho je potrebné zlepšiť mechanizmy riešenia sporov s cieľom reagovať na riziko, že sa zvýši počet sporov týkajúcich sa dvojitého alebo viacnásobného zdanenia s potenciálne vysokými hodnotami, pretože daňové správy zaviedli pravidelnejšie a cielenejšie kontroly.

(5)

Je zásadné, aby sa zaviedol účinný a efektívny rámec na riešenie daňových sporov, ktorým sa zaručí právna istota a vytvorí prostredie priaznivé pre investície na dosiahnutie spravodlivých a efektívnych daňových systémov v Únii. Mechanizmami riešenia sporov by sa tiež mal vytvoriť harmonický a transparentný rámec na riešenie sporov a tým by mali byť prínosné pre všetkých daňovníkov.

(6)

Riešenie sporov by sa malo vzťahovať na rôzny výklad a uplatňovanie dvojstranných daňových zmlúv a arbitrážneho dohovoru Únie, predovšetkým rôzny výklad a uplatňovanie vedúce k dvojitému zdaneniu. Malo by sa to dosiahnuť tým spôsobom, že sa vec najprv predloží daňovým orgánom dotknutých členských štátov v snahe urovnať spor postupom vzájomnej dohody. Členské štáty by sa mali nabádať k tomu, aby počas záverečných štádií obdobia postupu vzájomnej dohody využívali nezáväzné alternatívne formy riešenia sporov, ako sú napríklad mediácia alebo zmier. V prípade nedosiahnutia dohody v určitej lehote by sa mala vec predložiť v rámci postupu riešenia sporov. Výber metódy riešenia sporov by mal byť flexibilný, čo by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom mechanizmov ad hoc alebo trvalejších mechanizmov. Postupy riešenia sporov by mohli mať formu poradnej komisie zloženej zo zástupcov dotknutých daňových orgánov a nezávislých osôb s dobrou povesťou alebo by mohli mať formu komisie pre alternatívne riešenie sporov (pričom táto by poskytovala flexibilitu pri výbere metód riešenia sporov). Ak je to vhodné, členské štáty by tiež mali mať možnosť zvoliť si prostredníctvom dvojstrannej dohody na vyriešenie sporu záväzným spôsobom akýkoľvek iný postup riešenia sporov, ako napríklad rozhodcovské konanie, v ktorom sa rozhodca rozhoduje medzi poslednými návrhmi účastníkov (známe ako arbitráž „posledných najlepších návrhov“). Daňové orgány by mali prijať konečné záväzné rozhodnutie s odkazom na stanovisko poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.

(7)

Zlepšený mechanizmus riešenia sporov by mal vychádzať z existujúcich systémov v Únii vrátane arbitrážneho dohovoru Únie. Rozsah pôsobnosti tejto smernice by však mal byť širší ako v prípade arbitrážneho dohovoru Únie, ktorý sa vzťahuje na spory týkajúce sa transferového oceňovania a priraďovania ziskov stálym prevádzkarniam. Táto smernica by sa mala vzťahovať na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov a kapitálu, na ktoré sa vzťahujú dvojstranné daňové zmluvy a arbitrážny dohovor Únie. Zároveň by fyzické osoby, mikropodniky a malé a stredné podniky mali pri využívaní postupu riešenia sporov znášať menšie administratívne zaťaženie. Okrem toho by sa mala posilniť fáza riešenia sporov. Konkrétne je potrebné časovo obmedziť trvanie postupov riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia a stanoviť podmienky postupu riešenia sporov vo vzťahu k daňovníkom.

(8)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(9)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tejto smernice je predovšetkým zabezpečiť plné rešpektovanie práva na spravodlivý proces a slobody podnikania.

(10)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zriadenie účinného a efektívneho postupu riešenia sporov v kontexte riadneho fungovania vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(11)

Komisia by mala preskúmať uplatňovanie tejto smernice po období piatich rokov a členské štáty by mali poskytnúť Komisii vhodné informácie na účely tohto preskúmania,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa mechanizmu riešenia sporov medzi členskými štátmi, keď tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmlúv a dohovorov, v ktorých sa ustanovuje zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov a prípadne kapitálu. Skutočnosť vedúca k vzniku takýchto sporov sa na účely tejto smernice označuje ako „sporná otázka“.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„príslušný orgán“ je orgán členského štátu, ktorý bol za príslušný určený dotknutým členským štátom;

b)

„príslušný súd“ je súdny orgán alebo iný orgán členského štátu, ktorý bol takto určený dotknutým členským štátom;

c)

„dvojité zdanenie“ je uloženie daní, na ktoré sa vzťahuje zmluva alebo dohovor uvedené v článku 1, dvomi alebo viacerými členskými štátmi vo vzťahu k rovnakému zdaniteľnému príjmu alebo kapitálu, pokiaľ vedie k i) vyrubeniu dodatočnej dane, ii) zvýšeniu daňovej povinnosti alebo iii) vymazaniu alebo obmedzeniu strát, ktoré by sa mohli použiť na započítanie voči zdaniteľnému zisku;

d)

„ovplyvnená osoba“ je každá osoba vrátane fyzickej osoby, ktorá je na daňové účely rezidentom v členskom štáte a ktorej zdanenie je priamo ovplyvnené spornou otázkou.

2.   Pokiaľ si kontext nevyžaduje niečo iné, každý pojem, ktorý nie je vymedzený v tejto smernici, má význam v tom čase ustanovený v príslušnej zmluve alebo dohovore uvedených v článku 1, ktoré sa uplatňujú ku dňu prvého doručenia oznámenia o úkone, ktorý viedol alebo povedie k spornej otázke. Ak pojem nie je v takejto zmluve alebo dohovore vymedzený, má taký význam, aký má v tom čase podľa práva dotknutého členského štátu na účely daní, na ktoré sa takáto zmluva alebo dohovor vzťahujú, pričom význam podľa uplatniteľných daňových zákonov tohto členského štátu má prednosť pred významom podľa iných zákonov tohto členského štátu.

Článok 3

Sťažnosť

1.   Každá ovplyvnená osoba je oprávnená podať každému z príslušných orgánov každého z dotknutých členských štátov sťažnosť vo veci spornej otázky so žiadosťou o jej vyriešenie. Sťažnosť sa musí podať do troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie alebo povedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či ovplyvnená osoba uplatňuje prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva ktoréhokoľvek z dotknutých členských štátov. Ovplyvnená osoba podá súčasne sťažnosť spolu s rovnakými informáciami všetkým príslušným orgánom a uvedie v nej, ktoré ďalšie členské štáty sú dotknuté. Ovplyvnená osoba zaistí, že každému dotknutému členskému štátu sa sťažnosť doručí aspoň v jednom z týchto jazykov:

a)

v jednom z úradných jazykov členského štátu v súlade s vnútroštátnym právom alebo

b)

v akomkoľvek inom jazyku, ktorý takýto členský štát akceptuje na tento účel.

2.   Každý príslušný orgán potvrdí doručenie sťažnosti do dvoch mesiacov od jej doručenia. Každý príslušný orgán o doručení sťažnosti takisto informuje príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov, a to do dvoch mesiacov od takéhoto doručenia. Príslušné orgány sa súčasne navzájom informujú aj o jazyku alebo jazykoch, ktoré majú v úmysle používať pri komunikácii počas príslušných konaní.

3.   Sťažnosť je prijatá, len ak ovplyvnená osoba, ktorá sťažnosť podáva, ako prvý krok poskytne príslušným orgánom každého z dotknutých členských štátov tieto informácie:

a)

meno(-á), adresu(-y), daňové identifikačné číslo(-a) a ďalšie údaje potrebné na identifikáciu ovplyvnenej osoby, ktorá príslušným orgánom podala sťažnosť, a akejkoľvek ďalšej dotknutej osoby;

b)

príslušné zdaňovacie obdobia;

c)

podrobnosti o relevantných skutočnostiach a okolnostiach prípadu (vrátane podrobností o štruktúre transakcie a vzťahov medzi ovplyvnenou osobou a ostatnými stranami príslušných transakcií ako aj skutočností určených v dobrej viere v prípadnej vzájomne záväznej dohode medzi ovplyvnenou osobou a daňovou správou) a konkrétnejšie povahu a dátum vykonania úkonov vedúcich k spornej otázke (podľa potreby vrátane podrobností o tom istom príjme prijatom v inom členskom štáte a o jeho zahrnutí do zdaniteľných príjmov v inom členskom štáte a o podrobnostiach dani, ktorá bola alebo bude vyrubená v súvislosti s takýmto príjmom v inom členskom štáte), ako aj súvisiace sumy v menách dotknutých členských štátov, a to spolu s kópiami akýchkoľvek podporných dokumentov;

d)

odkaz na uplatniteľné vnútroštátne prepisy a zmluvu alebo dohovor uvedené v článku 1; ak je uplatniteľných viacero zmlúv alebo dohovorov, ovplyvnená osoba, ktorá podala sťažnosť, uvedie, o výklad ktorej zmluvy alebo dohovoru v súvislosti so spornou otázkou ide. Takáto zmluva alebo dohovor musí byť uplatniteľnou zmluvou alebo dohovorom na účely tejto smernice;

e)

tieto informácie poskytnuté ovplyvnenou osobou, ktorá príslušným orgánom podala sťažnosť, spolu s kópiami akýchkoľvek podporných dokumentov:

i)

vysvetlenie, prečo sa ovplyvnená osoba domnieva, že existuje sporná otázka;

ii)

podrobnosti o akýchkoľvek opravných prostriedkoch a súdnych sporoch, ktoré ovplyvnená osoba podala alebo začala v súvislosti s príslušnými transakciami, a o akýchkoľvek súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa spornej otázky;

iii)

záväzok ovplyvnenej osoby odpovedať čo najúplnejšie a najrýchlejšie na všetky relevantné žiadosti príslušného orgánu a poskytnúť na žiadosť príslušných orgánov akúkoľvek dokumentáciu;

iv)

kópiu konečného rozhodnutia o daňovom výmere vo forme konečného oznámenia daňového výmeru, správy o daňovej kontrole alebo iných rovnocenných dokumentov vedúcich k spornej otázke a kópie akýchkoľvek iných dokumentov, ktoré vydali daňové orgány v súvislosti so spornou otázkou, podľa vhodnosti;

v)

informácie o akejkoľvek sťažnosti, ktorú ovplyvnená osoba podala podľa iného postupu vzájomnej dohody alebo podľa iného postupu riešenia sporov v zmysle článku 16 ods. 5 a výslovný záväzok ovplyvnenej osoby, že bude v uplatniteľnom prípade konať v súlade s článkom 16 ods. 5;

f)

akékoľvek osobitné doplňujúce informácie, o ktoré príslušné orgány požiadali a ktoré sú potrebné na posúdenie merita konkrétnej veci.

4.   Príslušné orgány každého z dotknutých členských štátov môžu požiadať o informácie uvedené v odseku 3 písm. f) do troch mesiacov od doručenia sťažnosti. O ďalšie informácie možno následne požiadať počas postupu vzájomnej dohody podľa článku 4, ak to príslušné orgány považujú za potrebné. Uplatňujú sa vnútroštátne právne predpisy o ochrane informácií a o ochrane obchodného, podnikateľského, priemyselného alebo služobného tajomstva alebo obchodných postupov.

Ovplyvnená osoba, ktorej sa doručí žiadosť v súlade s odsekom 3 písm. f), odpovie do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Kópia odpovede sa súčasne zašle aj príslušným orgánom ostatných dotknutých členských štátov.

5.   Príslušné orgány každého z dotknutých členských štátov prijmú rozhodnutie o akceptovaní alebo odmietnutí sťažnosti do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 3 písm. f), podľa toho, ktorá udalosť nastane neskôr. Príslušné orgány bezodkladne informujú o svojom rozhodnutí ovplyvnenú osobu a príslušné orgány ostatných členských štátov.

Príslušný orgán môže do šiestich mesiacov od doručenia návrhu alebo do šiestich mesiacov od doručenia informácií uvedených v odseku 3 písm. f), podľa toho, ktorá udalosť nastane neskôr, rozhodnúť, že spornú otázku vyrieši jednostranne bez zapojenia ostatných príslušných orgánov dotknutých členských štátov. V takom prípade daný príslušný orgán o tom bezodkladne informuje ovplyvnenú osobu a ostatné príslušné orgány dotknutých členských štátov, pričom po takomto oznámení sa postupy podľa tejto smernice považujú za ukončené.

6.   Ovplyvnená osoba, ktorá si želá vziať sťažnosť späť, musí súčasne predložiť písomné oznámenie všetkým príslušným orgánom dotknutých členských štátov. Takýmto oznámením sa ihneď ukončia všetky konania podľa tejto smernice. Príslušné orgány členských štátov, ktorým sa takéto oznámenie doručilo, bezodkladne informujú ostatné príslušné orgány dotknutých členských štátov o ukončení konaní.

Ak spor z akéhokoľvek dôvodu prestane existovať, všetky konania podľa tejto smernice sa ihneď ukončia a príslušné orgány dotknutých členských štátov bezodkladne informujú ovplyvnenú osobu o stave veci a o všeobecných dôvodoch tohto stavu.

Článok 4

Postup vzájomnej dohody

1.   V prípade, že príslušné orgány dotknutých členských štátov akceptujú sťažnosť, pokúsia sa o vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou do dvoch rokov od posledného oznámenia rozhodnutia jedného z členských štátov o akceptovaní sťažnosti.

Lehotu dvoch rokov podľa prvého pododseku možno na žiadosť príslušného orgánu dotknutého členského štátu adresovanú všetkým ostatným príslušným orgánom dotknutých členských štátov predĺžiť o najviac jeden rok, ak príslušný orgán, ktorý o predlženie žiada, poskytne písomné odôvodnenie.

2.   Po tom, čo príslušné orgány členských štátov dosiahli v lehote stanovenej v odseku 1 dohodu o tom, ako vyriešiť spornú otázku, príslušný orgán každého z dotknutých členských štátov bezodkladne oznámi túto dohodu ovplyvnenej osobe ako rozhodnutie, ktoré je záväzné pre daný orgán a vykonateľné ovplyvnenou osobou, pokiaľ ovplyvnená osoba rozhodnutie akceptuje a vzdá sa prípadného práva na akýkoľvek prostriedok nápravy. Ak sa konania o takýchto iných prostriedkoch nápravy už začali, rozhodnutie sa stane záväzným a vykonateľným, až keď ovplyvnená osoba predložila príslušným orgánom dotknutých členských štátov dôkazy, že prijala opatrenia na ukončenie týchto konaní. Takéto dôkazy sa musia predložiť do 60 dní odo dňa, kedy bolo takéto rozhodnutie oznámené ovplyvnenej osobe. Rozhodnutie sa potom bezodkladne vykoná bez ohľadu na akékoľvek lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve dotknutých členských štátov.

3.   Ak príslušné orgány dotknutých členských štátov nedospeli k dohode o vyriešení spornej otázky v lehote stanovenej v odseku 1, príslušný orgán každého z dotknutých členských štátov informuje ovplyvnenú osobu o všeobecných dôvodoch, pre ktoré sa dohoda nedosiahla.

Článok 5

Rozhodnutie príslušného orgánu o sťažnosti

1.   Príslušný orgán dotknutého členského štátu môže v lehote stanovenej v článku 3 ods. 5 rozhodnúť o odmietnutí sťažnosti, ak:

a)

sťažnosť neobsahuje požadované informácie podľa článku 3 ods. 3 (vrátane akýchkoľvek informácií požadovaných podľa článku 3 ods. 3 písm. f), ktoré neboli predložené v lehote stanovenej v článku 3 ods. 4);

b)

sporná otázka neexistuje; alebo

c)

sťažnosť nebola predložená v lehote troch rokov stanovenej v článku 3 ods. 1

Keď príslušný orgán informuje ovplyvnenú osobu podľa článku 3 ods. 5, uvedie všeobecné dôvody svojho odmietnutia.

2.   Ak príslušný orgán dotknutého členského štátu o sťažnosti nerozhodol v lehote stanovenej v článku 3 ods. 5, sťažnosť sa považuje za akceptovanú týmto príslušným orgánom.

3.   Ak všetky príslušné orgány dotknutých členských štátov sťažnosť odmietli, ovplyvnená osoba môže voči rozhodnutiu príslušných orgánov dotknutých členských štátov podať opravný prostriedok, a to v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Ovplyvnená osoba, ktorá využije toto právo na opravný prostriedok, nesmie podať žiadosť podľa článku 6 ods. 1 písm. a):

a)

kým prebieha konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu podľa právnych predpisov dotknutého členského štátu;

b)

ak možno proti rozhodnutiu o odmietnutí stále podať opravný prostriedok v konaní dotknutého členského štátu o opravnom prostriedku; alebo

c)

ak bolo rozhodnutie o odmietnutí potvrdené v konaní o opravnom prostriedku podľa písmena a), ale nemožno sa odchýliť od rozhodnutia príslušného súdu alebo iného justičného orgánu v dotknutom členskom štáte.

Ak sa uplatnilo právo na opravný prostriedok, zohľadní sa rozhodnutie príslušného súdu alebo iného justičného orgánu na účely článku 6 ods. 1 písm. a).

Článok 6

Riešenie sporov poradnou komisiou

1.   Na žiadosť ovplyvnenej osoby podanú príslušným orgánom dotknutých členských štátov zriadia takéto príslušné orgány poradnú komisiu v súlade s článkom 8, ak:

a)

bola sťažnosť predložená takouto ovplyvnenou osobou odmietnutá podľa článku 5 ods. 1 aspoň jedným, ale nie všetkými príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov; alebo

b)

príslušné orgány dotknutých členských štátov akceptovali sťažnosť, ktorú predložila ovplyvnená osoba, ale v lehote stanovenej v článku 4 ods. 1 nedosiahli dohodu o tom, ako vyriešiť spornú otázku vzájomnou dohodou.

Ovplyvnená osoba môže takúto žiadosť podať len, ak v súlade s akýmikoľvek uplatniteľnými vnútroštátnymi predpismi proti odmietnutiu uvedenému v článku 5 ods. 1: nie je možné podať žiadny opravný prostriedok; neprebieha žiadne konanie o opravnom prostriedku alebo ovplyvnená osoba sa formálne vzdala svojho práva na opravný prostriedok. V žiadosti sa na tento účel uvedie vyhlásenie.

Ovplyvnená osoba podá žiadosť písomne poradnej komisii do 50 dní od doručenia oznámenia podľa článku 3 ods. 5 alebo podľa článku 4 ods. 3 alebo do 50 dní odo dňa vydania rozhodnutia príslušným súdom alebo justičným orgánom podľa článku 5 ods. 3 Poradná komisia sa zriadi do 120 dní od doručenia takejto žiadosti a po jej zriadení o tom jej predseda bezodkladne informuje ovplyvnenú osobu.

2.   Poradná komisia zriadená v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) prijme rozhodnutie o akceptovaní sťažnosti do šiestich mesiacov od dátumu svojho zriadenia. Svoje rozhodnutie oznámi príslušným orgánom do 30 dní od jeho prijatia.

Ak poradná komisia potvrdila, že boli splnené všetky požiadavky podľa článku 3, na žiadosť ktoréhokoľvek z príslušných orgánov sa začne postup vzájomnej dohody stanovený v článku 4. Dotknutý príslušný orgán informuje o takejto žiadosti poradnú komisiu, ostatné dotknuté príslušné orgány a ovplyvnenú osobu. Lehota stanovená v článku 4 ods. 1 začne plynúť od dátumu oznámenia rozhodnutia poradnej komisie o akceptovaní sťažnosti.

Ak žiadny z príslušných orgánov do 60 dní od dátumu oznámenia rozhodnutia poradnej komisie nepožiadal o začatie postupu vzájomnej dohody, poradná komisia vydá v súlade s článkom 14 ods. 1 stanovisko k tomu, ako vyriešiť spornú otázku. V takomto prípade sa poradná komisia na účely článku 14 ods. 1 považuje za zriadenú s dátumom, kedy uplynie táto lehota 60 dní.

3.   V prípade odseku 1 prvého pododseku písm. b) tohto článku poradná komisia vydá v súlade s článkom 14 ods. 1 stanovisko k tomu, ako vyriešiť spornú otázku.

Článok 7

Vymenovanie príslušnými súdmi alebo vnútroštátnym menovacím orgánom

1.   Ak poradná komisia nie je zriadená v lehote stanovenej v článku 6 ods. 1, členské štáty určia, že daná ovplyvnená osoba sa môže obrátiť na príslušný súd alebo iný orgán alebo osobu určené vnútroštátnym právom na vykonávanie takejto funkcie (vnútroštátny menovací orgán), aby zriadili poradnú komisiu.

Ak príslušný orgán členského štátu nevymenoval aspoň jednu nezávislú osobu s dobrou povesťou a náhradníka, ovplyvnená osoba môže požiadať príslušný súd alebo vnútroštátny menovací orgán v tomto členskom štáte, aby vymenoval nezávislú osobu s dobrou povesťou a náhradníka zo zoznamu uvedeného v článku 9.

Ak si uvedenú povinnosť nesplní príslušný orgán žiadneho z dotknutých členských štátov, ovplyvnená osoba môže požiadať príslušné súdy alebo vnútroštátny menovací orgán každého členského štátu, aby vymenovali dve nezávislé osoby s dobrou povesťou zo zoznamu uvedeného v článku 9. Uvedené nezávislé osoby s dobrou povesťou vymenujú predsedu na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb s dobrou povesťou podľa článku 8 ods. 3

Ovplyvnené osoby sa v otázke vymenovania nezávislých osôb s dobrou povesťou a ich náhradníkov obrátia – ak ide o viac ako jednu ovplyvnenú osobu v konaní – na každý z príslušných štátov, v ktorých majú pobyt, alebo – ak ide len o jednu ovplyvnenú osobu – na členské štáty, ktorých príslušné orgány nevymenovali aspoň jednu nezávislú osobu s dobrou povesťou a náhradníka.

2.   Príslušnému súdu členského štátu alebo vnútroštátnemu menovaciemu orgánu sa zverí vymenovanie nezávislých osôb a ich náhradníkov podľa odseku 1 tohto článku až po uplynutí lehoty 120 dní stanovenej v článku 6 ods. 1 a do 30 dní po uplynutí tejto lehoty.

3.   Príslušný súd alebo vnútroštátny menovací orgán prijme rozhodnutie podľa odseku 1 a informuje o ňom žiadateľa. Postup pre vymenovanie nezávislých osôb príslušným súdom, ktorý sa uplatní v prípade ich nevymenovania členskými štátmi, je rovnaký ako postup, ktorý sa uplatní podľa vnútroštátnych predpisov vo veciach občianskeho a obchodného rozhodcovského konania pri vymenovaní rozhodcov súdmi alebo vnútroštátnym menovacím orgánom v prípadoch, keď tak neurobia účastníci. Príslušný súd alebo vnútroštátny menovací orgán členského štátu informuje príslušný orgán tohto členského štátu, ktorý bezodkladne informuje príslušný orgán ostatných dotknutých členských štátov. Príslušný orgán členského štátu, ktorý predtým nevymenoval nezávislú osobu s dobrou povesťou a náhradníka, je oprávnený podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu alebo vnútroštátneho menovacieho orgánu v tomto členskom štáte, pokiaľ má tento príslušný orgán právo tak urobiť podľa svojho vnútroštátneho práva. V prípade odmietnutia sa žiadateľ bude môcť voči rozhodnutiu súdu odvolať, a to v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami.

Článok 8

Poradná komisia

1.   Poradnú komisiu uvedenú v článku 6 tvorí:

a)

jeden predseda;

b)

jeden zástupca z každého dotknutého príslušného orgánu. Ak s tým príslušné orgány súhlasia, počet takýchto zástupcov sa môže zvýšiť na dvoch z každého príslušného orgánu;

c)

jedna nezávislá osoba s dobrou povesťou, ktorú vymenuje každý príslušný orgán dotknutého členského štátu zo zoznamu osôb uvedeného v článku 9. Ak s tým príslušné orgány súhlasia, počet takýchto vymenovaných osôb sa môže zvýšiť na dve z každého príslušného orgánu.

2.   Na pravidlách vymenúvania nezávislých osôb s dobrou povesťou sa dohodnú príslušné orgány dotknutých členských štátov. Po vymenovaní nezávislých osôb s dobrou povesťou sa vymenuje náhradník každej z nich podľa pravidiel pre vymenovanie nezávislých osôb pre prípad, že si nezávislé osoby nebudú môcť plniť svoje povinnosti.

3.   Ak sa pravidlá vymenúvania nezávislých osôb s dobrou povesťou nedohodli podľa odseku 2, tieto osoby sa vymenujú na základe žrebu.

4.   Pokiaľ nezávislé osoby s dobrou povesťou nevymenoval príslušný súd alebo vnútroštátny menovací orgán podľa článku 7 ods. 1, príslušný orgán každého z dotknutých členských štátov môže namietať voči vymenovaniu ktorejkoľvek nezávislej osoby s dobrou povesťou z akéhokoľvek dôvodu, na ktorom sa dotknuté príslušné orgány dohodli vopred, alebo z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)

táto osoba patrí k niektorej z dotknutých daňových správ alebo pre ňu pracuje, alebo bola v takejto situácii kedykoľvek počas uplynulých troch rokov;

b)

táto osoba má alebo mala kedykoľvek počas posledných piatich rokov pred dátumom jej vymenovania významný podiel v niektorej z dotknutých ovplyvnených osôb, alebo je či bola zamestnancom alebo poradcom niektorej z nich;

c)

táto osoba nepredstavuje dostatočnú záruku objektivity pre urovnanie sporu alebo sporov, o ktorých sa má rozhodnúť;

d)

táto osoba je zamestnancom podniku, ktorý poskytuje daňové poradenstvo, alebo inak poskytuje daňové poradenstvo na profesijnom základe, alebo bola v takom postavení kedykoľvek počas obdobia najmenej troch rokov pred dátumom jej vymenovania.

5.   Ktorýkoľvek príslušný orgán dotknutého členského štátu môže požiadať, aby osoba s dobrou povesťou, ktorá bola vymenovaná podľa odseku 2 alebo 3, alebo jej náhradník, zverejnili akýkoľvek záujem, vzťah alebo inú záležitosť, ktorá môže mať vplyv na jej nezávislosť alebo nestrannosť, alebo môže viesť k zaujatosti v konaniach.

Počas obdobia 12 mesiacov nasledujúcich po vydaní rozhodnutia poradnej komisie nesmie byť nezávislá osoba s dobrou povesťou, ktorá bola členom poradnej komisie, v situácii, ktorá by opodstatňovala vznesenie námietky zo strany príslušného orgánu proti jej vymenovaniu podľa tohto odseku, ak by bola v tejto situácii v čase vymenovania do tejto poradnej komisie.

6.   Zástupcovia príslušného orgánu a nezávislé osoby s dobrou povesťou vymenované v súlade s odsekom 1 tohto článku zvolia predsedu zo zoznamu osôb uvedeného v článku 9. Pokiaľ sa zástupcovia každého príslušného orgánu a nezávislé osoby s dobrou povesťou nedohodnú inak, predseda je sudcom.

Článok 9

Zoznam nezávislých osôb s dobrou povesťou

1.   Zoznam nezávislých osôb s dobrou povesťou tvoria všetky nezávislé osoby s dobrou povesťou, ktoré nominovali členské štáty. Na tento účel každý členský štát nominuje najmenej tri osoby, ktoré sú kompetentné, nezávislé a ktoré môžu konať nestranne a bezúhonne.

2.   Každý členský štát oznámi Komisii mená nezávislých osôb s dobrou povesťou, ktoré nominovali. Každý členský štát tiež poskytne Komisii úplné a aktuálne informácie o profesionálnych a akademických skúsenostiach uvedených osôb, ich kompetencii, ich odborných znalostiach a akýchkoľvek konfliktoch záujmov, ktoré môžu mať. Členské štáty môžu v oznámení uviesť, ktoré z uvedených osôb možno vymenovať za predsedu.

3.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek zmeny v zozname nezávislých osôb.

Každý členský štát zavedie postupy na vylúčenie ktorejkoľvek osoby, ktorú vymenoval zo zoznamu nezávislých osôb s dobrou povesťou, ak prestane byť nezávislou.

Ak má členský štát po zohľadnení relevantných ustanovení tohto článku dôvod namietať proti zotrvaniu nezávislej osoby s dobrou povesťou na uvedenom zozname z dôvodu nedostatku nezávislosti, informuje o tom Komisiu a predloží zodpovedajúce dôkazy podporujúce jeho obavy. Komisia o námietke a podporných dôkazoch informuje členský štát, ktorý takúto osoby nominoval. Na základe takejto námietky a podpornej evidencie členský štát, ktorý takúto osobu nominoval, prijme do šiestich mesiacov opatrenia potrebné na vyšetrenie sťažnosti a rozhodne, či osobu ponechá na zozname alebo ju z neho vylúči. Tento členský štát potom o tom bezodkladne informuje Komisiu.

Článok 10

Komisia pre alternatívne riešenie sporov

1.   Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa môžu dohodnúť na zriadení komisie pre alternatívne riešenie sporov, aby namiesto poradnej komisie vydala stanovisko k tomu, ako vyriešiť spornú otázku v súlade s článkom 14. Príslušné orgány členských štátov sa tiež môžu dohodnúť na zriadení komisie pre alternatívne riešenie sporov vo forme výboru trvalej povahy (ďalej len „stály výbor“).

2.   S výnimkou pravidiel týkajúcich sa nezávislosti jej členov stanovených v článku 8 ods. 4 a 5 sa komisia pre alternatívne riešenie sporov môže odlišovať od poradnej komisie, pokiaľ ide o jej zloženie a formu.

Komisia pre alternatívne riešenie sporov môže podľa potreby uplatniť akékoľvek iné postupy alebo techniky riešenia sporov s cieľom záväzne vyriešiť spornú otázku. Ako alternatívu k typu postupu riešenia sporov uplatňovanému poradnou komisiou podľa článku 8, t. j. postupu nezávislého stanoviska, sa príslušné orgány dotknutých členských štátov môžu podľa tohto článku dohodnúť na akomkoľvek inom type postupu riešenia sporov vrátane rozhodcovského konania, v ktorom sa rozhodca rozhoduje medzi poslednými návrhmi účastníkov (tzv. „final offer arbitration“ alebo „last best offer arbitration“), ktorý bude uplatňovať komisia pre alternatívne riešenie sporov.

3.   Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa dohodnú na organizačnom poriadku v súlade s článkom 11.

4.   Na komisiu pre alternatívne riešenie sporov sa vzťahujú články 12 a 13 s výnimkou prípadov, keď sa v organizačnom poriadku uvedenom v článku 11 ustanoví inak.

Článok 11

Organizačný poriadok

1.   Členské štáty určia, že v lehote 120 dní stanovenej v článku 6 ods. 1 príslušný orgán každého z dotknutých členských štátov informuje ovplyvnenú osobu o:

a)

organizačnom poriadku poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov;

b)

dátume, ku ktorému bude prijaté stanovisko k riešeniu spornej otázky;

c)

odkazoch na akékoľvek uplatniteľné právne ustanovenia vnútroštátneho práva členských štátov a na akékoľvek uplatniteľné zmluvy alebo dohovory.

2.   Organizačný poriadok podpíšu príslušné orgány členských štátov, ktorých sa spor týka.

V organizačnom poriadku sa uvádza najmä:

a)

opis a charakteristika spornej otázky;

b)

podmienky, na ktorých sa príslušné orgány členských štátov dohodli, pokiaľ ide o právne a skutkové otázky, ktoré sa majú vyriešiť;

c)

formu orgánu pre riešenie sporov, ktorým je buď poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov, ako aj druh postupu akéhokoľvek alternatívneho riešenia sporov, ak sa postup líši od nezávislého stanoviska uplatňovaného poradnou komisiou;

d)

harmonogram postupu riešenia sporov;

e)

zloženie poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov (vrátane počtu a mien členov, údajov o ich kompetencii a kvalifikácii a zverejnenia všetkých konfliktov záujmov členov);

f)

poriadok upravujúci účasť ovplyvnenej osoby (ovplyvnených osôb) a tretích strán v konaní, výmeny vyjadrení, informácií a dôkazov, náklady, druh postupu riešenia sporov, ktorý sa má použiť, a akékoľvek ďalšie príslušné procesné alebo organizačné záležitosti;

g)

logistické opatrenia v súvislosti s konaním poradnej komisie a vydaním jej stanoviska.

Ak sa poradná komisia zriadila na účely prijatia stanoviska podľa článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. a), v organizačnom poriadku sa uvedú len informácie podľa článku 11 ods. 2 druhého pododseku písm. a), d), e) a f).

3.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vzorový organizačný poriadok na základe druhého pododseku odseku 2 tohto článku. Takýto vzorový organizačný poriadok sa uplatní v prípadoch, keď organizačný poriadok nie je úplný alebo nebol oznámený ovplyvnenej osobe. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 20 ods. 2

4.   Ak príslušné orgány neoznámili organizačný poriadok ovplyvnenej osobe v súlade s odsekmi 1 a 2, nezávislé osoby s dobrou povesťou a predseda doplnia organizačný poriadok na základe vzorového formulára podľa odseku 3 a zašlú ho ovplyvnenej osobe do dvoch týždňov odo dňa zriadenia poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov. Ak sa nezávislé osoby a predseda nedohodnú na organizačnom poriadku alebo ho neoznámia ovplyvnenej osobe, ovplyvnená osoba alebo ovplyvnené osoby sa môžu obrátiť na príslušný súd v niektorom z dotknutých členských štátov s cieľom dosiahnuť príkaz na vykonanie organizačného poriadku.

Článok 12

Trovy konania

1.   Pokiaľ nie je v odseku 2 ustanovené inak a pokiaľ sa príslušné orgány dotknutých členských štátov nedohodli inak, rozdelia sa tieto náklady rovnakým dielom medzi členské štáty:

a)

výdavky nezávislých osôb s dobrou povesťou, ktoré majú byť vo výške zodpovedajúcej priemernej sume, ktorá sa obvykle poskytuje ako náhrada vysokopostaveným štátnym zamestnancom dotknutého členského štátu; a

b)

prípadné odmeny nezávislým osobám, ktoré nemajú presiahnuť 1 000 EUR na osobu na deň za každý deň zasadnutia poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.

Členské štáty neznášajú náklady, ktoré vznikli ovplyvnenej osobe.

2.   Ak ovplyvnená osoba:

a)

vezme svoju sťažnosť späť podľa článku 3 ods. 6 alebo

b)

podá po odmietnutí podľa článku 5 ods. 1 žiadosť podľa článku 6 ods. 1 a poradná komisia rozhodla, že relevantné príslušné orgány odmietli žiadosť oprávnene,

a ak sa tak príslušné orgány dotknutých členských štátov dohodnú, všetky náklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) znáša ovplyvnená osoba.

Článok 13

Informácie, dôkazy a pojednávanie

1.   Ak s tým príslušné orgány dotknutých členských štátov súhlasia, môže dotknutá ovplyvnená osoba (dotknuté ovplyvnené osoby) na účely postupu uvedeného v článku 6 poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov poskytnúť akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty, ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie. Ovplyvnená osoba (ovplyvnené osoby) a príslušné orgány dotknutých členských štátov poskytnú na žiadosť poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov akékoľvek informácie, dôkazy alebo dokumenty. Uvedené príslušné orgány však môžu odmietnuť poskytnutie informácií poradnej komisii v ktoromkoľvek z týchto prípadoch:

a)

získanie informácií si vyžaduje vykonanie administratívnych opatrení, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom;

b)

informácie nemožno získať podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu;

c)

informácie sa týkajú obchodného tajomstva, podnikateľského tajomstva, priemyselného tajomstva alebo služobného tajomstva alebo obchodných postupov;

d)

zverejnenie informácií je v rozpore s verejným poriadkom.

2.   Ovplyvnené osoby sa môžu na svoju žiadosť a so súhlasom príslušných orgánov dotknutých členských štátov dostaviť pred poradnú komisiu alebo komisiu pre alternatívne riešenie sporov alebo sa pred nimi nechať zastupovať. Na žiadosť poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov sa ovplyvnené osoby dostavia pred poradnú komisiu alebo komisiu pre alternatívne riešenie sporov alebo sa pred nimi nechajú zastupovať.

3.   Na nezávislé osoby s dobrou povesťou alebo na ktoréhokoľvek iného člena sa vzťahujú povinnosti zachovávania služobného tajomstva podľa vnútroštátnych právnych predpisov každého z dotknutých členských štátov vo vzťahu k informáciám, ktoré dostanú z titulu svojho členstva v poradnej komisii alebo v komisii pre alternatívne riešenie sporov. Ovplyvnené osoby, a prípadne ich zástupcovia sa zaviažu nakladať so všetkými informáciami (vrátane poznatkov o listinách), ktoré dostanú počas takéhoto konania, ako s tajnými. Ovplyvnená osoba a jej zástupcovia na tento účel urobia vyhlásenie adresované príslušným orgánom dotknutých členských štátov, ak sú o to počas konania požiadaní. Členské štáty prijmú vhodné sankcie za porušenie povinností zachovávať mlčanlivosť.

Článok 14

Stanovisko poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov

1.   Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov vydajú svoje stanovisko príslušným orgánom dotknutých členských štátov najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, ku ktorému ich zriadili. Ak sa poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov domnieva, že vydanie stanoviska k spornej otázke si vyžaduje viac ako šesť mesiacov, možno lehotu predĺžiť o tri mesiace. Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov informuje príslušné orgány dotknutých členských štátov a ovplyvnené osoby o každom takomto predĺžení.

2.   Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov svoje stanovisko založí na ustanoveniach uplatniteľnej zmluvy alebo dohovoru uvedených v článku 1, ako aj na všetkých uplatniteľných vnútroštátnych predpisoch.

3.   Poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov prijmú svoje stanovisko jednoduchou väčšinou svojich členov. V prípade, že väčšinu nemožno dosiahnuť, o konečnom stanovisku rozhodne hlas predsedu. Predseda oznámi stanovisko poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov príslušným orgánom.

Článok 15

Konečné rozhodnutie

1.   Dotknuté príslušné orgány sa dohodnú na riešení spornej otázky do šiestich mesiacov po oznámení stanoviska poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov.

2.   Príslušné orgány môžu prijať rozhodnutie, ktoré sa odchyľuje od stanoviska poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov. Ak však nedospejú k dohode o riešení spornej otázky, sú viazané uvedeným stanoviskom.

3.   Každý členský štát zabezpečí, aby jeho príslušný orgán bezodkladne oznámil ovplyvnenej osobe konečné rozhodnutie o riešení spornej otázky. Ak sa ovplyvnenej osobe rozhodnutie neoznámi do 30 dní od prijatia rozhodnutia, ovplyvnená osoba sa môže voči tomu v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi predpismi odvolať v členskom štáte svojho pobytu.

4.   Konečné rozhodnutie je záväzné pre dotknuté členské štáty a nepredstavuje precedens. Konečné rozhodnutie sa vykoná, pokiaľ ovplyvnená osoba (ovplyvnené osoby) rozhodnutie akceptuje (akceptujú) a vzdá (vzdajú) sa práva na akýkoľvek prípadný vnútroštátny prostriedok nápravy do 60 dní odo dňa oznámenia konečného rozhodnutia.

S výnimkou prípadov, keď príslušný súd alebo iný justičný orgán dotknutého členského štátu v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi predpismi o prostriedkoch nápravy a na základe kritérií podľa článku 8 konštatuje nedostatok nezávislosti, vykoná sa konečné rozhodnutie podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov, ktoré sú v dôsledku konečného rozhodnutia povinné zmeniť svoje zdanenie, a to bez ohľadu na akékoľvek lehoty stanovené vo vnútroštátnom práve. Ak sa konečné rozhodnutie nevykonalo, ovplyvnená osoba sa môže na účely dosiahnutia výkonu konečného rozhodnutia obrátiť na príslušný súd členského štátu, ktorý toto konečné rozhodnutie nevykonal.

Článok 16

Vzťah k vnútroštátnym konaniam a odchýlky

1.   Skutočnosť, že sa úkon členského štátu, ktorý viedol k spornej otázke, stal podľa vnútroštátneho práva právoplatný, nebráni ovplyvneným osobám v tom, aby uplatnili postupy stanovené v tejto smernici.

2.   Skutočnosť, že sa sporná otázka stala predmetom postupu vzájomnej dohody podľa článku 4 alebo postupu riešenia sporov podľa článku 6, nebráni členskému štátu v tom, aby podal podnet na začatie súdneho konania alebo konania o uložení administratívnych alebo trestných sankcií v rovnakej veci, alebo aby v takomto konaní pokračoval.

3.   Ovplyvnené osoby môžu využiť prostriedky nápravy, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov. Ak však ovplyvnená osoba začala konanie o nápravu, lehoty uvedené v článku 3 ods. 5 a článku 4 ods. 1 začnú plynúť odo dňa, keď sa rozsudok vydaný v takom konaní stal konečným alebo keď sa také konanie inak definitívne skončilo alebo bolo prerušené.

4.   Ak rozhodnutie o spornej otázke vydal príslušný súd alebo iný justičný orgán členského štátu a vnútroštátne právo tohto členského štátu mu nepovoľuje odchýliť sa od rozhodnutia, tento členský štát môže ustanoviť, že:

a)

pred tým, ako príslušné orgány dotknutých členských štátov dosiahli dohodu v rámci postupu vzájomnej dohody podľa článku 4 o tejto spornej otázke, príslušný orgán takéhoto členského štátu má oznámiť rozhodnutie príslušného súdu alebo iného justičného orgánu ostatným príslušným orgánom dotknutých členských štátov a uvedený postup sa má skončiť k dátumu takéhoto oznámenia;

b)

pred tým, ako ovplyvnená osoba podala žiadosť podľa článku 6 ods. 1, ustanovenia článku 6 ods. 1 sa neuplatňujú, ak sporná otázka ostala nevyriešená počas celého postupu vzájomnej dohody podľa článku 4 a v takomto prípade príslušný orgán tohto členského štátu oznámi ostatným príslušným orgánom dotknutých členských štátov účinky rozhodnutia príslušného súdu alebo iného justičného orgánu;

c)

postup riešenia sporov podľa článku 6 sa skončí, ak bolo rozhodnutie príslušného súdu alebo iného súdneho orgánu vydané kedykoľvek po podaní žiadosti ovplyvnenou osobou podľa článku 6 ods. 1 ale pred vydaním stanoviska poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov adresovaného príslušným orgánom dotknutých členských štátov podľa článku 14 a v takom prípade príslušný orgán dotknutého členského štátu oznámi ostatným príslušným orgánom dotknutých členských štátov a poradnej komisii alebo komisii pre alternatívne riešenie sporov účinky takéhoto rozhodnutia príslušného súdu alebo iného justičného orgánu.

5.   Podanie sťažnosti podľa článku 3 má za následok ukončenie akéhokoľvek iného prebiehajúceho konania na základe postupu vzájomnej dohody alebo postupu riešenia sporov o spornej otázke podľa zmluvy alebo dohovoru, o ktorých výklad alebo vykonávanie ide v súvislosti s danou spornou otázkou. Takéto iné prebiehajúce konanie týkajúce sa danej spornej otázky sa skončí k dátumu prvého doručenia sťažnosti niektorému z príslušných orgánov dotknutých členských štátov.

6.   Odchylne od článku 6 môže dotknutý členský štát odmietnuť prístup k postupu riešenia sporov podľa uvedeného článku v prípadoch, keď bola v tomto členskom štáte v súvislosti s upraveným príjmom alebo kapitálom pre daňový podvod, úmyselné zavinenie či hrubú nedbanlivosť uložená sankcia za delikt. Ak sa začalo súdne alebo správne konanie, ktoré by mohlo viesť k uloženiu takýchto sankcií, a takéto konanie sa vedie súbežne s niektorým z postupov uvedených v tejto smernici, príslušný orgán môže postup podľa tejto smernice prerušiť k dátumu prijatia sťažnosti do konečného výsledku uvedeného konania.

7.   Členský štát môže v jednotlivých prípadoch odmietnuť prístup k postupu riešenia sporov podľa článku 6, ak sa sporná otázka netýka dvojitého zdanenia. V takom prípade príslušný orgán daného členského štátu bezodkladne informuje ovplyvnenú osobu a príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov.

Článok 17

Osobitné ustanovenia týkajúce sa fyzických osôb a menších podnikov

Ak je ovplyvnená osoba:

a)

buď fyzickou osobou, alebo

b)

nie je veľkým podnikom a nie je súčasťou veľkej skupiny (oba pojmy sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (5)),

ovplyvnená osoba môže podať sťažnosti, odpovede na žiadosť o dodatočné informácie, späťvzatie a žiadosti uvedené v článku 3 ods. 1, 4 a 6 a podľa článku 6 ods. 1 (ďalej len „podania“) odchylne od uvedených ustanovení len na príslušnom orgáne členského štátu, ktorého je ovplyvnená osoba rezidentom. Príslušný orgán uvedeného členského štátu ho oznámi príslušným orgánom všetkých ostatných dotknutých členských štátov súčasne a do dvoch mesiacov od doručenia takýchto podaní. Od okamihu takéhoto oznámenia platí domnienka, že ovplyvnená osoba urobila podanie vo všetkých dotknutých členských štátoch k dátumu takéhoto oznámenia.

V prípade dodatočných informácií podľa článku 3 ods. 4, zašle príslušný orgán členského štátu, ktorému boli dodatočné informácie doručené, kópiu príslušným orgánom všetkých ostatných dotknutých členských štátoch súčasne. Od okamihu tohto predloženia platí domnienka, že všetky dotknuté členské štáty dostali uvedené dodatočné informácie k dátumu takéhoto doručenia informácií.

Článok 18

Uverejňovanie

1.   Poradná komisia a komisia pre alternatívne riešenie sporov vydajú svoje stanovisko v písomnej forme.

2.   Príslušné orgány sa môžu dohodnúť, že uverejnia konečné rozhodnutia uvedené v článku 15 v ich úplnom znení za podmienky, že s tým súhlasí každá z dotknutých ovplyvnených osôb.

3.   Ak príslušné orgány alebo dotknutá ovplyvnená osoba nesúhlasia s uverejnením úplného konečného rozhodnutia, príslušné orgány uverejnia abstrakt konečného rozhodnutia. Tento abstrakt obsahuje opis veci a predmetu sporu, dátum, príslušné zdaňovacie obdobia, právny základ a odvetvie a stručný opis konečného výsledku. Uvádza sa v ňom aj opis metódy použitej v rozhodcovskom konaní.

Príslušné orgány zašlú ovplyvnenej osobe informácie, ktoré sa majú uverejniť v súlade s prvým pododsekom, pred ich uverejnením. Ovplyvnená osoba môže najneskôr 60 dní po doručení takýchto informácií požiadať príslušné orgány, aby neuverejnili informácie, ktoré sa týkajú akéhokoľvek obchodného, podnikateľského, priemyselného alebo služobného tajomstva alebo obchodného postupu, alebo ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom.

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví vzorové formuláre pre oznamovanie informácií uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 20 ods. 2

5.   Príslušné orgány bezodkladne oznámia Komisii informácie, ktoré sa majú uverejniť v súlade s odsekom 3.

Článok 19

Úloha Komisie a administratívna podpora

1.   Komisia aktualizuje zoznam príslušných orgánov a nezávislých osôb s dobrou povesťou uvedených v článku 8 ods. 4 a sprístupní ho online. Uvedený zoznam obsahuje len mená uvedených osôb.

2.   Členské štáty informujú Komisiu o opatreniach, ktoré prijali s cieľom sankcionovať akékoľvek porušenie povinnosti mlčanlivosti stanovenej v článku 13. Komisia o nich informuje ostatné členské štáty.

3.   Komisia vedie centrálny register, v ktorom sa archivujú informácie zverejnené v súlade s článkom 18 ods. 2 a 3 a ktorý umožňuje ich sprístupnenie online.

Článok 20

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor pre riešenie sporov. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 21

Preskúmanie

Komisia do 30. júna 2024 zhodnotí vykonávanie tejto smernice a predloží Rade správu. K uvedenej správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.

Článok 22

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 2019. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vzťahuje sa na každú sťažnosť predloženú 1. júla 2019 a neskôr vo veci spornej otázky týkajúcej sa príjmu alebo kapitálu za daňový rok začínajúci 1. januára 2018 alebo neskôr. Príslušné orgány dotknutých členských štátov však môžu rozhodnúť, že budú smernicu uplatňovať aj na akékoľvek sťažnosti predložené pred uvedeným dátumom alebo v súvislosti so skoršími daňovými rokmi.

Článok 24

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Luxemburgu 10. októbra 2017

Za Radu

predseda

T. TÕNISTE

(1)  Stanovisko zo 6. júla 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 22. februára 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 10.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).