28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 198/29

(1)

Ochrana finančných záujmov Únie sa netýka len hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, ale aj všetkých opatrení, ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť jej aktíva, ako aj aktíva členských štátov, pokiaľ sú tieto opatrenia relevantné pre politiky Únie.

(2)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995 (3) vrátane jeho protokolov z 27. septembra 1996 (4), 29. novembra 1996 (5) a 19. júna 1997 (6) (ďalej len „dohovor“) ustanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Členské štáty vypracovali dohovor, v ktorom sa konštatovalo, že podvody, ktoré majú vplyv na príjmy a výdavky Únie, sa v mnohých prípadoch neobmedzujú na jedinú krajinu a sú často páchané organizovanými zločineckými sieťami. Na základe uvedeného sa už v dohovore uznalo, že ochrana finančných záujmov Únie si vyžaduje trestné stíhanie podvodného konania poškodzujúceho tieto záujmy. Súčasne bolo prijaté nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (7). Uvedeným nariadením sa ustanovuje všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo Únie, a zároveň sa odkazuje na odvetvové predpisy v danej oblasti, na podvodné činy, ako sú vymedzené v dohovore a na uplatňovanie trestného práva a trestného konania členských štátov.

(3)

Politika Únie v oblasti ochrany finančných záujmov Únie už bola predmetom harmonizačných opatrení, ako napríklad nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95. V záujme zabezpečenia vykonávania politiky Únie v tejto oblasti je nevyhnutné naďalej aproximovať trestnoprávne predpisy členských štátov doplnením ochrany finančných záujmov Únie v rámci správneho a občianskeho práva, pokiaľ ide o najzávažnejšie druhy protiprávneho konania súvisiaceho s podvodmi v danej oblasti, pričom by sa malo zároveň zabrániť rozporom v uvedených oblastiach práva i medzi nimi.

(4)

Ochrana finančných záujmov Únie si vyžaduje spoločné vymedzenie pojmu podvod, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktorý by sa mal vzťahovať na podvodné konanie týkajúce sa výdavkov, príjmov a aktív na úkor všeobecného rozpočtu Európskej únie (ďalej len „rozpočet Únie“), vrátane finančných operácií, ako sú činnosti súvisiace s prijímaním a poskytovaním úverov. Pod pojmom závažné trestné činy proti spoločnému systému dane z pridanej hodnoty (DPH), ako sa zavádza v smernici Rady 2006/112/ES (8) (ďalej len „spoločný systém DPH“), sa rozumejú najzávažnejšie formy podvodov v oblasti DPH, najmä podvody typu karusel, podvody v oblasti DPH prostredníctvom chýbajúcich obchodníkov a podvody v oblasti DPH páchané zločineckou organizáciou, ktoré spôsobujú vážne ohrozenie spoločného systému DPH, a teda aj rozpočtu Únie. Trestné činy proti spoločnému systému DPH by sa mali považovať za závažné vtedy, ak sa týkajú územia dvoch alebo viacerých členských štátov, sú založené na použití podvodnej schémy, prostredníctvom ktorej sa páchajú štruktúrovaným spôsobom s cieľom získať neoprávnený prospech zo spoločného systému DPH, a spôsobujú celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR. Pod pojmom celková škoda sa rozumie odhadovaná škoda, ktorá vznikla v dôsledku použitia celej podvodnej schémy, a to ako vo vzťahu k finančným záujmom dotknutých členských štátov, tak aj vo vzťahu k finančným záujmom Únie, s výnimkou úrokových sadzieb a sankcií. Cieľom tejto smernice je prispieť k úsiliu v boji proti týmto trestným javom.

(5)

Ak Komisia plní rozpočet Únie v rámci zdieľaného alebo nepriameho hospodárenia, môže delegovať úlohy súvisiace s plnením rozpočtu na členské štáty alebo nimi môže poveriť orgány, úrady alebo agentúry zriadené na základe zmlúv alebo iné subjekty alebo osoby. V prípade takéhoto zdieľaného alebo nepriameho hospodárenia by finančné záujmy Únie mali mať rovnakú úroveň ochrany akú majú v rámci priameho hospodárenia, ktoré vykonáva Komisia.

(6)

Na účely tejto smernice sú výdavky súvisiace s verejným obstarávaním akékoľvek výdavky v súvislosti s verejnými zákazkami stanovenými v článku 101 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (9).

(7)

Právo Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí je v plnej miere uplatniteľné na pranie špinavých peňazí zahŕňajúce majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. Odkazom na uvedené právo by sa malo zabezpečiť, aby sa sankčný režim zavedený touto smernicou uplatňoval na všetky závažné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.

(8)

Korupcia predstavuje obzvlášť závažné ohrozenie finančných záujmov Únie a v mnohých prípadoch môže byť spojená aj s podvodným konaním. Keďže všetci verejní činitelia majú povinnosť uplatňovať úsudok alebo vlastné rozhodnutie nestranne, poskytovanie úplatkov s cieľom ovplyvniť úsudok alebo vlastné rozhodnutie verejného činiteľa a prijímanie takýchto úplatkov by malo patriť do vymedzenia korupcie bez ohľadu na právo alebo predpisy uplatniteľné v dotknutej krajine alebo na dotknutú medzinárodnú organizáciu daného verejného činiteľa.

(9)

Finančné záujmy Únie môžu byť poškodzované určitými druhmi konania verejného činiteľa, ktorému bolo zverené hospodárenie s finančnými prostriedkami alebo aktívami, bez ohľadu na to, či vykonáva riadiacu funkciu alebo funkciu dohľadu, aké druhy konania sú zamerané na spreneveru finančných prostriedkov alebo aktív na rozdiel od ich použitia na určený účel a čím sa poškodzujú finančné záujmy Únie. Z tohto dôvodu je potrebné presne vymedziť trestné činy, ktoré zahŕňajú tento druh činov.

(10)

V prípade trestných činov pasívnej korupcie a sprenevery je potrebné vymedziť pojem verejný činiteľ, ktorý sa bude vzťahovať na všetkých príslušných úradníkov alebo zamestnancov vykonávajúcich úradnú funkciu v Únii, v členských štátoch alebo v tretích krajinách. Do hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie sa čoraz častejšie zapájajú aj súkromné osoby. V záujme primeranej ochrany finančných prostriedkov Únie pred korupciou a spreneverou musí preto vymedzenie pojmu „verejný činiteľ“ zahŕňať osoby, ktoré nevykonávajú úradnú funkciu, ale napriek tomu podobným spôsobom majú na starosti a vykonávajú verejnú službu v súvislosti s finančnými prostriedkami Únie, ako sú napríklad dodávatelia zapojení do hospodárenia s takýmito finančnými prostriedkami.

(11)

Pokiaľ ide o trestné činy stanovené v tejto smernici, úmyselnú povahu musia napĺňať všetky znaky tvoriace tieto trestné činy. Úmyselná povaha konania alebo opomenutia môže vyplývať z objektívnych skutkových okolností. Na trestné činy, pri ktorých sa nevyžaduje úmysel, sa táto smernica nevzťahuje.

(12)

V tejto smernici sa členským štátom neukladá povinnosť stanoviť trest spočívajúci v uložení odňatia slobody za spáchanie iných ako závažných trestných činov, pri ktorých sa vo vnútroštátnom práve predpokladá úmysel.

(13)

Niektoré trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie v praxi často úzko súvisia s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj legislatívne akty Únie založené na tomto ustanovení. V znení tejto smernice by sa preto mal zabezpečiť súlad medzi takýmito legislatívnymi aktmi a touto smernicou.

(14)

Vzhľadom na to, že finančné záujmy Únie môžu byť poškodzované alebo ohrozované konaním, ktoré možno pripísať právnickým osobám, právnické osoby by mali byť trestne zodpovedné za trestné činy vymedzené v tejto smernici, ktoré boli spáchané v ich mene.

(15)

V záujme zabezpečenia rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie v celej Únii prostredníctvom opatrení s odradzujúcim účinkom, by mali členské štáty stanoviť aj určité druhy sankcií a ich výšku v prípade spáchania trestných činov vymedzených v tejto smernici. Výška sankcií by nemala presahovať to, čo je pre daný trestný čin primerané.

(16)

Vzhľadom na to, že sa touto smernicou stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie prijať alebo zachovať prísnejšie pravidlá.

(17)

Táto smernica nemá vplyv na riadne a účinné uplatňovanie disciplinárnych opatrení alebo sankcií inej než trestnej povahy. Na sankcie inej povahy, ktoré nemôžu byť rovnocenné s trestnoprávnymi sankciami, ktoré už boli danej osobe uložené za to isté konanie, možno prihliadať pri odsúdení tejto osoby za trestný čin vymedzený v tejto smernici. V prípade iných sankcií by sa mala v plnom rozsahu uplatňovať zásada zákazu stíhania alebo potrestania v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (ne bis in idem). Na základe tejto smernice sa ako trestný čin nekvalifikuje konanie, ktoré zároveň nepodlieha disciplinárnym sankciám alebo iným opatreniam ukladaným za porušenie úradných povinností, a to v prípadoch, keď tieto disciplinárne sankcie alebo iné opatrenia možno na dotknuté osoby uplatniť.

(18)

Sankcie pre fyzické osoby za určité trestné činy by mali stanovovať trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky. Takýmito prípadmi by mali byť aspoň prípady zahŕňajúce spôsobenú značnú škodu alebo získaný značný prospech, pričom škoda alebo prospech by sa mali považovať za značné, ak presahujú sumu 100 000 EUR. Tie členské štáty, ktorých právo neustanovuje výslovný limit pre značnú škodu alebo prospech ako základ pre hornú hranicu trestnej sadzby, by mali zabezpečiť, aby ich súdy náležite zohľadnili výšku škody alebo prospechu pri určovaní sankcií za podvod a za iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie. Touto smernicou sa členským štátom nebráni v tom, aby stanovili aj ďalšie znaky, ktoré by charakterizovali závažnú povahu trestného činu, napríklad pre prípad, keď sú škoda alebo prospech len potenciálne, avšak rozsiahle. Avšak pre trestné činy proti spoločnému systému DPH by limit, od ktorého by sa mal trestný čin považovať za závažný, mal v súlade s touto smernicou predstavovať 10 000 000 EUR. Zavedenie minimálnych úrovní hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie v celej Únii. Tieto sankcie majú mať výrazný odradzujúci účinok na potenciálnych páchateľov v celej Únii.

(19)

V prípade, že trestný čin spáchala zločinecká organizácia vymedzená v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/841/SVV (10), členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa táto skutočnosť považovala za priťažujúcu okolnosť v súlade s príslušnými ustanoveniami ich právneho poriadku. Mali by zabezpečiť, aby sudcovia pri ukladaní trestu páchateľom mohli takúto priťažujúcu okolnosť zohľadniť, hoci sudcovia nemajú povinnosť zohľadniť pri ukladaní trestu takéto priťažujúce okolnosti. Členské štáty nie sú povinné ustanoviť priťažujúcu okolnosť vo svojich právnych poriadkoch, pokiaľ sú trestné činy vymedzené v rámcovom rozhodnutí 2008/841/SVV stanovené vo vnútroštátnom právnom poriadku ako samostatné trestné činy, za ktoré možno uložiť prísnejšie sankcie.

(20)

Najmä z dôvodu mobility páchateľov a príjmov pochádzajúcich z protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie, ako aj z dôvodu zložitej povahy následného cezhraničného vyšetrovania by mal každý členský štát určiť svoju právomoc, aby mohol proti takémuto konaniu bojovať. Každý členský štát by týmto mal zabezpečiť, aby sa jeho právomoc vzťahovala aj na situácie, keď k spáchaniu trestného činu došlo prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, ku ktorým sa vykonal prístup z jeho územia.

(21)

Vzhľadom na možnosť viacerých právomocí v prípade cezhraničných trestných činov patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich túto smernicu plne dodržiavala zásada ne bis in idem.

(22)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa premlčacej doby potrebné na to, aby mohli bojovať proti protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V prípadoch trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky, by mala byť premlčacia doba najmenej päť rokov odo dňa spáchania trestného činu. Týmto by nemali byť dotknuté tie členské štáty, v ktorých nie je stanovená premlčacia doba pre vyšetrovanie, stíhanie a začatie výkonu sankcie.

(23)

Bez toho, aby boli dotknuté predpisy týkajúce sa cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach a ďalšie predpisy práva Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (11), je potrebné vypracovať vhodné ustanovenia upravujúce spoluprácu v záujme zabezpečenia účinného boja proti trestným činom vymedzeným v tejto smernici, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a to vrátane výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj technickej a operačnej pomoci, ktorú Komisia podľa potreby poskytuje príslušným vnútroštátnym orgánom na uľahčenie koordinácie ich vyšetrovaní. Takáto pomoc by nemala zahŕňať jej účasť na vyšetrovaniach alebo trestných stíhaniach, ktoré v jednotlivých trestných veciach vedú vnútroštátne orgány. Dvor audítorov a audítori zodpovední za audit rozpočtov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie by OLAF-u a iným príslušným orgánom mali oznámiť akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli byť kvalifikované ako trestné činy podľa tejto smernice, a členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne audítorské subjekty v zmysle článku 59 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, postupovali rovnakým spôsobom, a to v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

(24)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o opatreniach, ktoré členské štáty prijali na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Správu môžu v prípade potreby dopĺňať návrhy zohľadňujúce prípadný vývoj, najmä pokiaľ ide o financovanie rozpočtu Únie.

(25)

Dohovor by sa mal nahradiť touto smernicou vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú ňou viazané.

(26)

Na účely uplatňovania článku 3 ods. 4 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (12) by sa odkaz na závažný podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 a v článku 2 ods. 1 Dohovoru, mal vykladať ako podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie vymedzený v článku 3 a v článku 7 ods. 3 tejto smernice, resp. pokiaľ ide o trestné činy proti spoločnému systému DPH, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 tejto smernice.

(27)

Riadne vykonávanie tejto smernice členskými štátmi zahŕňa spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ich výmenu medzi členskými štátmi na jednej strane a medzi príslušnými orgánmi Únie na strane druhej. Spracúvanie osobných údajov na vnútroštátnej úrovni príslušnými vnútroštátnymi orgánmi by sa malo riadiť acquis Únie. Výmena osobných údajov medzi členskými štátmi by sa mala uskutočňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (13). V rozsahu, v akom inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie spracúvajú osobné údaje by sa na spracúvanie osobných údajov malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (14) prípadne iné právne akty Únie, ktorými sa upravuje spracúvanie osobných údajov týmito inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami, ako aj uplatniteľné pravidlá upravujúce dôverný charakter súdneho vyšetrovania.

(28)

Odradzujúci účinok, ktorý sa sleduje pri ukladaní trestnoprávnych sankcií, si vyžaduje mimoriadne obozretný prístup v otázke základných práv. Táto smernica je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a to konkrétne právom na slobodu a bezpečnosť, ochranou osobných údajov, slobodnou voľbou povolania a právom na prácu, slobodou podnikania, vlastníckym právom, právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpciou neviny a právom na obhajobu, zásadou zákonnosti a primeranosti trestných činov a sankcií, ako aj zásadou ne bis in idem. Touto smernicou sa má zabezpečiť úplné rešpektovanie uvedených práv a zásad a musí sa uplatňovať v súlade s nimi.

(29)

Členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie rýchleho vymoženia neoprávnene vyplatených súm a ich prevodu do rozpočtu Únie bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá Únie špecifické pre jednotlivé sektory týkajúce sa finančných korekcií a vymáhania neoprávnene vyplatených súm.

(30)

Správne opatrenia a sankcie plnia dôležitú úlohu pri ochrane finančných záujmov Únie. Táto smernica nezbavuje členské štáty povinnosti uplatňovať a vykonávať správne opatrenia a sankcie Únie v zmysle článkov 4 a 5 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

(31)

Touto smernicou by sa mala členským štátom uložiť povinnosť stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve trestné sankcie za podvody a s nimi súvisiace trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie a na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Touto smernicou by sa nemali ukladať žiadne povinnosti v súvislosti s uplatňovaním takýchto sankcií ani akéhokoľvek iného dostupného systému presadzovania práva v jednotlivých prípadoch. Členské štáty môžu v oblasti upravenej touto smernicou v zásade naďalej súbežne uplatňovať správne opatrenia a sankcie. Pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje táto smernica, by však členské štáty mali zabezpečiť, aby ukladanie trestných sankcií alebo trestných činov podľa tejto smernice, ako aj správnych opatrení a sankcií neviedlo k porušeniu Charty.

(32)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté právomoci členských štátov členiť a organizovať svoje daňové správy podľa vlastného uváženia na zabezpečenie správneho určenia dane z pridanej hodnoty, stanovenia jej základu a vykonávania jej výberu, ako aj na účinné uplatňovanie práva o DPH.

(33)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o zrušení imunít obsiahnuté v ZFEÚ, v Protokole č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie a v Protokole č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktoré sú pripojené k ZFEÚ a k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a v príslušných vykonávacích predpisoch, alebo podobné ustanovenia vnútroštátneho práva. Pri transpozícii tejto smernice do vnútroštátneho práva, ako aj pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorým sa táto smernica transponuje, sa uvedené výsady a imunity vrátane rešpektovania slobody mandátu členov zohľadňujú v plnom rozsahu.

(34)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá a zásady vnútroštátneho trestného práva, ktorými sa upravuje uplatňovanie a výkon trestu podľa konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade.

(35)

Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(37)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(38)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(39)

Európsky dvor audítorov bol konzultovaný a prijal stanovisko (15),

a)

„finančné záujmy Únie“ znamenajú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté nasledujúcimi rozpočtami, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom týchto rozpočtov alebo ktoré majú byť do týchto rozpočtov uhradené:

b)

„právnická osoba“ znamená akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo orgánov verejnej moci vykonávajúcich štátnu moc a s výnimkou verejnoprávnych medzinárodných organizácií.

a)

pokiaľ ide o výdavky nesúvisiace s verejným obstarávaním, akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:

b)

pokiaľ ide o výdavky súvisiace s verejným obstarávaním, aspoň pokiaľ k nemu došlo v úmysle získať pre páchateľa alebo inú osobu neoprávnený prospech, a to poškodením finančných záujmov Únie, akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:

c)

pokiaľ ide o iné príjmy, než sú príjmy z vlastných zdrojov založených na DPH uvedené v písmene d), akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:

d)

pokiaľ ide o príjmy z vlastných zdrojov založených na DPH, akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorému došlo v rámci cezhraničných podvodných schém, týkajúce sa:

a)

Na účely tejto smernice je pasívna korupcia konanie verejného činiteľa, ktorý priamo alebo cez sprostredkovateľa požaduje alebo prijme výhody akéhokoľvek druhu pre seba alebo pre tretiu stranu, alebo akceptuje prísľub takejto výhody na účely toho, aby konal alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Únie.

b)

Na účely tejto smernice je aktívna korupcia konanie osoby, ktorá prisľúbi, ponúkne alebo poskytne priamo alebo cez sprostredkovateľa akúkoľvek výhodu verejnému činiteľovi, pre neho samotného alebo pre tretiu stranu na účely toho, aby konal alebo aby sa zdržal konania v súlade so svojimi povinnosťami alebo pri výkone svojich funkcií spôsobom, ktorý poškodzuje alebo môže poškodiť finančné záujmy Únie.

a)

„úradník Únie“ alebo „zamestnanec vnútroštátnej verejnej správy“, vrátane akéhokoľvek verejného činiteľa iného členského štátu a akéhokoľvek zamestnanca vnútroštátnej verejnej správy tretej krajiny.

Napriek tomu v prípade konania, ktoré sa týka vnútroštátneho úradníka členského štátu alebo zamestnanca vnútroštátnej verejnej správy tretej krajiny a ktoré začal iný členský štát, však tento iný členský štát nie je povinný uplatňovať vymedzenie pojmu „zamestnanec vnútroštátnej verejnej správy“ s výnimkou situácie, keď je uvedené vymedzenie zlučiteľné s jeho vnútroštátnym právom.

Termín „zamestnanec vnútroštátnej verejnej správy“ zahŕňa akúkoľvek osobu, ktorá zastáva výkonnú, správnu alebo súdnu funkciu na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Za zamestnanca vnútroštátnej správy sa považuje akákoľvek osoba, ktorá vykonáva zákonodarnú funkciu na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;

b)

akákoľvek iná osoba, ktorá má na starosti a vykonáva verejnú službu súvisiacu so správou finančných záujmov Únie alebo s rozhodovaním o nich v členských štátoch alebo v tretích krajinách.

a)

právomoci zastupovať túto právnickú osobu;

b)

oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby; alebo

c)

oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

a)

vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;

b)

dočasné či trvalé vylúčenie z postupov verejného obstarávania;

c)

dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

d)

uloženie súdneho dohľadu;

e)

súdne rozhodnutie o zrušení právnickej osoby;

f)

dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

a)

sa trestný čin spáchal úplne alebo čiastočne na jeho území; alebo

b)

páchateľ je jedným z jeho štátnych príslušníkov.

a)

páchateľ má obvyklý pobyt na jeho území;

b)

trestný čin bol spáchaný v prospech právnickej osoby usadenej na jeho území; alebo

c)

páchateľ je jedným z jeho úradníkov, ktorý koná vo svojej úradnej funkcii.

a)

trestu odňatia slobody v dĺžke presahujúcej jeden rok, alebo

b)

trestu odňatia slobody v prípade trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky,

1.

na úrovni Únie súm neoprávnene vyplatených v súvislosti so spáchaním trestných činov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a), b) alebo c) alebo v článku 4 alebo 5;

2.

na vnútroštátnej úrovni akejkoľvek DPH nezaplatenej v súvislosti so spáchaním trestných činov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. d) alebo v článku 4 alebo 5.

a)

počet začatých trestných konaní, zamietnutých konaní, konaní, v ktorých bol obžalovaný zbavený obvinenia, konaní, v ktorých bol obžalovaný odsúdený, a prebiehajúcich konaní;

b)

sumy vymožené na základe trestných konaní a sumy odhadovaných škôd.

a)

limit uvedený v článku 2 ods. 2 je primeraný;

b)

ustanovenia o premlčacej dobe uvedené v článku 12 sú dostatočne účinné;

c)

sa touto smernicou účinne riešia prípady podvodov súvisiacich s verejným obstarávaním.