31.3.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 87/500

DELEGOVANÁ SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2017/593

zo 7. apríla 2016,

ktorou sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov patriacich klientom, povinnosti v oblasti riadenia produktov a pravidlá uplatniteľné na poskytovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo akýchkoľvek peňažných alebo nepeňažných benefitov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (1), a najmä na jej článok 16 ods. 12 a článok 24 ods. 13,

keďže:

(1)	Smernicou 2014/65/EÚ sa stanovuje komplexný režim zameraný na zabezpečenie ochrany investorov.

(2)

Ochrana finančných nástrojov a finančných prostriedkov klientov je dôležitou súčasťou uvedeného režimu, pričom na investičné spoločnosti sa vzťahuje povinnosť prijať primerané mechanizmy na ochranu vlastníctva a práva investorov, pokiaľ ide o cenné papiere a finančné prostriedky zverené investičnej spoločnosti. Investičné spoločnosti by mali mať zavedené náležité a špecifické mechanizmy na zabezpečenie ochrany finančných nástrojov a finančných prostriedkov klientov.

(3)

S cieľom bližšie určiť regulačný rámec na ochranu investorov a zvýšenú jednoznačnosť pre klientov a v súlade s celkovou stratégiou podporovať zamestnanosť a rast v Únii prostredníctvom integrovaného právneho a ekonomického rámca, ktorý je efektívny a so všetkými aktérmi zaobchádza spravodlivo, bola Komisia splnomocnená prijať podrobné pravidlá na riešenie špecifických rizík v oblasti ochrany investorov alebo integrity trhu.

(4)

Ak investičná spoločnosť ukladá finančné prostriedky, ktoré drží v mene klienta, do kvalifikovaného fondu peňažného trhu, podiely alebo akcie v tomto fonde peňažného trhu by mali byť držané v súlade s požiadavkami na držbu finančných nástrojov, ktoré patria klientom. Od klientov by sa malo vyžadovať, aby poskytli výslovný súhlas s ukladaním uvedených finančných prostriedkov. Pri posudzovaní kvality nástroja peňažného trhu by nemalo dochádzať k mechanickému spoliehaniu sa na externé ratingové hodnotenia. Zníženie pod dva najvyššie krátkodobé úverové ratingy zo strany agentúry, ktorú zaregistroval orgán ESMA a nad ktorou vykonáva dohľad, ktorá daný nástroj ohodnotila, by však malo viesť správcu k tomu, aby uskutočnil nové posúdenie kreditnej kvality daného nástroja peňažného trhu s cieľom zabezpečiť, aby bol naďalej nástrojom vysokej kvality.

(5)

Mal by sa vymenovať jeden úradník, ktorý bude niesť celkovú zodpovednosť za ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov klientov, aby sa znížili riziká roztrieštenej zodpovednosti v rámci rozličných útvarov, najmä vo veľkých a zložitých spoločnostiach, a aby sa napravili nevyhovujúce situácie, v ktorých spoločnosti nemajú komplexný prehľad o svojich prostriedkoch, ktorými si plnia povinnosti. Tento jeden úradník by mal disponovať dostatočnými zručnosťami a oprávneniami na to, aby si plnil povinnosti účinne a bez prekážok, a to aj v súvislosti s jeho povinnosťou predkladať správy vrcholovému manažmentu spoločnosti, pokiaľ ide o dohľad nad účinnosťou, s akou spoločnosť dodržiava požiadavky na ochranu aktív klientov. Vymenovanie jedného úradníka by nemalo znamenať, že tento úradník nebude vykonávať dodatočné úlohy, ak to danému úradníkovi nebráni plniť si povinnosti súvisiace s účinnou ochranou finančných nástrojov a finančných prostriedkov klientov.

(6)

V smernici 2014/65/EÚ sa od investičných spoločností vyžaduje, aby chránili aktíva klientov. Článkom 16 ods. 10 smernice 2014/65/EÚ sa spoločnostiam zakazuje uzatvárať dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva (TTCA) s retailovými klientmi na účel zaistenia alebo pokrytia súčasných alebo budúcich, skutočných, podmienených alebo predpokladaných povinností. Investičným spoločnostiam sa však nezakazuje uzatvárať dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva s neretailovými klientmi. Existuje preto riziko, že bez ďalšieho usmernenia by investičné spoločnosti mohli pri obchodovaní s neretailovými klientmi využívať dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva častejšie, než je primerane odôvodnené, čím by sa oslabil celkový režim zavedený na ochranu aktív klientov. Vzhľadom na účinky, ktoré dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva predstavujú pre povinnosti spoločností voči klientom, a s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá ochrany a prerozdelenia podľa smernice 2014/65/EÚ neboli ohrozené, by preto investičné spoločnosti mali zvážiť vhodnosť dohôd o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva používaných pri neretailových klientoch prostredníctvom vzťahu medzi povinnosťami klienta voči spoločnosti a aktívami klienta, na ktoré sa vzťahujú dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva. Spoločnostiam by malo byť povolené využívať dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva s neretailovými klientmi iba vtedy, keď preukážu vhodnosť dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva vo vzťahu k danému klientovi a zverejnia súvisiace riziká, ako aj účinok dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva na jeho aktíva. Proces využívania dohôd o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva by mali mať spoločnosti zdokumentovaný. Schopnosť spoločností uzatvárať dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva s neretailovými klientmi by nemala znižovať potrebu získať výslovný súhlas klientov vopred na využívanie ich aktív.

(7)

To, že sa preukáže silné prepojenie medzi finančnou zárukou prevedenou v rámci dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva a záväzkom klienta, by nemalo brániť v tom, aby sa prijalo vhodné zabezpečenie oproti povinnosti klienta. Investičné spoločnosti by tak mohli naďalej vyžadovať dostatočnú finančnú záruku a v prípade potreby by tak mohli robiť prostredníctvom dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva. Uvedená povinnosť by nemala brániť v tom, aby boli splnené požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (2), a nemala by zakazovať náležité používanie dohôd o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva v kontexte transakcií s podmieneným záväzkom alebo dohôd o repo obchodoch pri neretailových klientoch.

(8)	Zatiaľ čo určité transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov si môžu vyžadovať prevod vlastníckeho práva k aktívam klientov, v uvedenom kontexte by investičné spoločnosti nemali mať možnosť uplatňovať mechanizmy zakázané podľa článku 16 ods. 10 smernice 2014/65/EÚ.

(9)

S cieľom zabezpečiť pre klientov vhodnú ochranu vo vzťahu k transakciám financovania prostredníctvom cenných papierov by investičné spoločnosti mali prijať osobitné mechanizmy, aby sa zabezpečilo, že subjekt požičiavajúci si aktíva klientov poskytne vhodnú finančnú záruku a že spoločnosť nepretržite monitoruje vhodnosť takejto finančnej záruky. Povinnosť investičných spoločností monitorovať finančné záruky by mala platiť vtedy, keď sú zmluvnou stranou dohody o transakcii financovania prostredníctvom cenných papierov (SFT), a to aj v prípade, že konajú ako sprostredkovateľ pri uzatváraní SFT, alebo v prípade tripartitnej dohody medzi externým dlžníkom, klientom a investičnou spoločnosťou.

(10)

Výslovný súhlas klientov by sa mal poskytnúť vopred a investičné spoločnosti by ho mali zaznamenať, aby to investičnej spoločnosti umožnilo jasne preukázať, s čím klient súhlasil, a aby to pomohlo objasniť stav aktív klienta. V súvislosti s formou, v akej možno súhlas udeľovať, by sa však nemala stanovovať žiadna právna požiadavka a za záznam by sa mali považovať akékoľvek dôkazy prípustné na základe vnútroštátneho práva. Súhlas klienta možno udeliť jedenkrát na začiatku obchodného vzťahu, pokiaľ je dostatočne jasné, že klient udelil súhlas na používanie svojich cenných papierov. Ak investičná spoločnosť koná na základe pokynu klienta požičiavať finančné nástroje a ak to predstavuje súhlas s uzatvorením transakcie, investičná spoločnosť by mala mať v držbe dôkazy na to, aby to mohla preukázať.

(11)

V snahe zachovať vysoký štandard ochrany investorov by investičné spoločnosti, ktoré ukladajú finančné nástroje držané v mene svojich klientov na účet alebo účty otvorené u tretej strany, mali pri výbere, určovaní a pravidelnom preskúmavaní tejto tretej strany a pri mechanizmoch držby a úschovy uvedených finančných nástrojov postupovať s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou. V snahe zabezpečiť, aby finančné nástroje boli nepretržite predmetom náležitej starostlivosti a ochrany, by investičné spoločnosti mali v rámci svojej náležitej starostlivosti takisto zohľadniť odbornosť a trhové renomé ostatných tretích strán, na ktoré prvotná tretia strana, u ktorej mohli uložiť finančné nástroje, možno delegovala funkcie týkajúce sa držby a úschovy finančných nástrojov.

(12)

Keď investičné spoločnosti umiestnia finančné prostriedky klienta u tretej strany, investičná spoločnosť by mala pri výbere, určovaní a pravidelnom preskúmavaní tejto tretej strany a pri mechanizmoch držby a úschovy finančných prostriedkov klienta postupovať s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou a mala by zvážiť potrebu diverzifikácie a zmierňovania rizík, a to v prípade potreby, tak, že finančné prostriedky klienta umiestni u viac než jednej tretej strany s cieľom chrániť práva klientov a minimalizovať riziko straty a zneužívania. Investičné spoločnosti by svoju povinnosť zvážiť diverzifikáciu nemali obchádzať tak, že od klientov budú vyžadovať, aby sa zriekli ochrany. Požiadavka na diverzifikáciu by sa mala vzťahovať na finančné prostriedky klientov uložené v súlade s článkom 4 tejto smernice. Požiadavky na diverzifikáciu by sa nemali vzťahovať na finančné prostriedky klientov umiestnené u tretej strany len na účely vykonania transakcie pre klienta. Preto keď investičná spoločnosť previedla finančné prostriedky klienta na transakčný účet s cieľom uskutočniť pre klienta špecifickú transakciu, takéto finančné prostriedky by nemali podliehať požiadavke na diverzifikáciu, napríklad keď spoločnosť previedla finančné prostriedky na centrálnu protistranu (CCP) alebo burzu s cieľom uhradiť výzvu na dodatočné vyrovnanie.

(13)

S cieľom zabezpečiť primeranú ochranu finančných prostriedkov klienta, ako sa vyžaduje v článku 16 ods. 9 smernice 2014/65/EÚ, je nevyhnutné stanoviť špecifické obmedzenie percentuálneho podielu finančných prostriedkov klienta, ktoré možno uložiť v úverovej inštitúcii v rámci skupiny. Tým by sa mali výrazne znížiť akékoľvek prípadné konflikty s požiadavkami na náležitú starostlivosť a malo by sa riešiť riziko nákazy, ktoré sa prirodzene viaže na ukladanie všetkých finančných prostriedkov klienta v úverovej inštitúcii, ktorá je súčasťou tej istej skupiny ako investičná spoločnosť. Hoci za určitých okolností môže byť pre investičné spoločnosti primerané a vhodné ukladať po náležitom zvážení finančné prostriedky klienta u subjektov v rámci ich vlastnej skupiny, vnútroštátne orgány by mali úzko monitorovať dôvody pre nediverzifikáciu finančných prostriedkov klienta mimo skupiny investičnej spoločnosti, aby sa predišlo vytváraniu medzier v systéme, ak sa uplatňujú všeobecné vnútroskupinové limity.

(14)

Aby sa finančné nástroje alebo finančné zdroje klienta chránili pred ich privlastnením tretími stranami, ktoré sa snažia vymôcť dlhy alebo poplatky, ktoré nie sú dlhmi alebo poplatkami daného klienta, investičné spoločnosti by mali mať možnosť odsúhlasovať bezpečnostné záujmy, záložné práva alebo práva vzájomného započítania v súvislosti s aktívami klienta len vtedy, keď to v danej tretej krajine vyžaduje príslušný právny predpis. Pre potreby klientov by sa mali zverejniť dostatočne individualizované informácie o rizikách, aby boli klienti upozornení na osobitné riziká, ktorým v takýchto prípadoch čelia.

(15)

S cieľom predísť potenciálnym rizikám v súvislosti s nedodržiavaním pravidiel na ochranu investorov a zmierňovať tieto riziká od ranej fázy by investičné spoločnosti vytvárajúce a distribuujúce finančné nástroje mali spĺňať požiadavky na riadenie produktov. Na účely požiadaviek na riadenie produktov by sa investičné spoločnosti, ktoré vytvárajú, vyvíjajú, emitujú a/alebo navrhujú finančné nástroje vrátane prípadu, keď poskytujú firemným emitentom poradenstvo k spusteniu nových finančných nástrojov, mali považovať za tvorcov, zatiaľ čo investičné spoločnosti, ktoré finančné nástroje a služby klientom ponúkajú alebo predávajú, by sa mali považovať za distribútorov.

(16)	Subjekty, ktoré nepodliehajú požiadavkám smernice 2014/65/EÚ, ktorým však môže byť povolené vykonávanie investičných služieb podľa uvedenej smernice, by takisto mali, pokiaľ ide o takéto služby, spĺňať požiadavky na riadenie produktov stanovené v smernici 2014/65/EÚ.

(17)

Keď sa investičná spoločnosť, ktorá vytvára, vyvíja, emituje alebo navrhuje finančné nástroje, podieľa aj na distribúcii uvedených produktov, uplatňovať by sa mali tak pravidlá o riadení produktov pre tvorcov, ako aj pravidlá pre distribútorov. Hoci neexistuje potreba duplicitne posudzovať cieľový trh a distribučnú stratégiu, spoločnosti by mali zabezpečiť, aby bolo jedno posúdenie cieľového trhu a distribučnej stratégie dostatočne podrobné na to, aby boli v tejto oblasti splnené príslušné povinnosti stanovené pre tvorcov i distribútorov.

(18)

V nadväznosti na požiadavky stanovené v smernici 2014/65/EÚ a v záujme ochrany investorov by sa pravidlá o riadení produktov mali uplatňovať na všetky produkty predávané na primárnych a sekundárnych trhoch, a to bez ohľadu na typ produktu alebo poskytovanej služby a bez ohľadu na požiadavky platiace na predajnom mieste. Uvedené pravidlá však možno uplatňovať proporcionálne v závislosti od zložitosti produktu a miery, do akej možno získať verejne dostupné informácie, berúc do úvahy povahu nástroja, investičnej služby a cieľového trhu. Proporcionalita znamená, že tieto pravidlá by mohli byť pomerne jednoduché pre určité jednoduché produkty distribuované výhradne na základe vykonávania pokynov, keď by takéto produkty boli zlučiteľné s potrebami a charakteristickými vlastnosťami masového retailového trhu.

(19)

Úroveň podrobnosti cieľového trhu a kritériá používané na vymedzenie cieľového trhu a určenie vhodnej distribučnej stratégie by mali zodpovedať príslušnému produktu a mali by umožňovať posúdiť, ktorí klienti spadajú do cieľového trhu, napríklad s cieľom pomôcť pri priebežnom preskúmavaní po tom, ako bol finančný nástroj uvedený na trh. Pri jednoduchších, bežnejších produktoch by sa cieľový trh mohol identifikovať s menšou úrovňou podrobnosti, zatiaľ čo pri zložitejších produktoch, ako napríklad nástroje, ktoré možno zachrániť pomocou vnútorných zdrojov, alebo menej bežné produkty, by sa cieľový trh mal identifikovať podrobnejšie.

(20)

Aby povinnosti týkajúce sa riadenia produktov fungovali efektívne, distribútori by mali tvorcov pravidelne informovať o ich skúsenostiach s produktmi. Aj keď by sa od distribútorov nemalo vyžadovať, aby tvorcom nahlasovali každý predaj, mali by poskytovať údaje, ktoré sú pre tvorcu nevyhnutné na preskúmanie produktu a na kontrolu toho, či je aj naďalej v súlade s potrebami, charakteristickými vlastnosťami a cieľmi cieľového trhu, ktoré si určil tvorca. Medzi relevantné informácie by mohli patriť údaje o predajnosti mimo cieľového trhu tvorcu, súhrnné informácie o typoch klientov, súhrn sťažností, ktoré boli doručené alebo ktoré vyplynuli z otázok, ktoré v záujme spätnej väzby navrhol tvorca pre vzorku klientov.

(21)

S cieľom posilniť ochranu investorov a zvýšiť jasnosť pre klientov, pokiaľ ide o kvalitu poskytovaných služieb, sa v smernici 2014/65/EÚ ďalej obmedzila možnosť spoločností prijímať alebo platiť stimuly. Na tieto účely by sa mali stanoviť podrobné podmienky prijímania a platenia stimulov. Bližšie by sa mala definovať a vymedziť najmä podmienka, že stimuly by mali zlepšovať kvalitu služieb pre klienta. Na tento účel a s výhradou určitých podmienok by sa mal stanoviť nevyčerpávajúci zoznam situácií, ktoré sa považujú za relevantné pre podmienku, že stimuly zvyšujú kvalitu služby pre príslušného klienta.

(22)

Poplatok, provízia alebo nepeňažný benefit by sa mali platiť alebo prijímať len vtedy, keď je to opodstatnené tým, že príslušnému klientovi je poskytnutá dodatočná služba alebo služba vyššej úrovne. To môže zahŕňať poskytovanie investičného poradenstva o širokom sortimente vhodných finančných nástrojov a prístupe k nim vrátane primeraného počtu nástrojov od poskytovateľov produktov, ktorí sú tretími stranami, alebo poskytovanie iného než nezávislého poradenstva buď v kombinácii s ponukou pre klienta najmenej raz ročne, s cieľom posúdiť pokračujúcu vhodnosť finančných nástrojov, do ktorých klient investoval, alebo v kombinácii s inou priebežnou službou, ktorá pre klienta bude pravdepodobne prínosná. V oblasti neporadenských služieb by to mohlo platiť aj vtedy, keď investičné spoločnosti poskytujú za konkurencieschopnú cenu prístup k širokému sortimentu finančných nástrojov, ktoré pravdepodobne budú spĺňať potreby klienta, vrátane príslušného počtu nástrojov od poskytovateľov produktov, ktorí sú tretími stranami a ktorí nemajú žiadne úzke prepojenie s danou investičnou spoločnosťou, napríklad spolu s poskytovaním nástrojov s pridanou hodnotou, ako sú nástroje objektívnych informácií, ktoré príslušnému klientovi pomáhajú prijať investičné rozhodnutia, resp. mu umožnia monitorovať, modelovať a prispôsobovať sortiment finančných nástrojov, do ktorých investovali. Hodnota vyššie spomínaných zvýšení kvality, ktoré investičná spoločnosť poskytuje klientom prijímajúcim príslušnú službu, musí byť primeraná stimulom, ktoré prijala investičná spoločnosť.

(23)	Hoci investičné spoločnosti by po splnení kritéria na zvýšenie kvality mali udržiavať zvýšenú úroveň kvality, nemalo by to znamenať, že sa od nich vyžaduje, aby časom zabezpečovali neustále sa zvyšujúcu kvalitu služieb.

(24)

Bližšie by sa mali spresniť aj povinnosti investičných spoločností prenášať na klientov všetky poplatky, provízie alebo peňažné benefity prijaté od tretích strán v súvislosti s investičným poradenstvom na nezávislom základe alebo službami riadenia portfólia. Hoci spoločnosti by mali stimuly prenášať čo najskôr, nemal by sa ukladať špecifický časový rámec, keďže platby tretích strán môže investičná spoločnosť dostávať v rôznych časových momentoch a za viacerých klientov naraz.

(25)	S cieľom zabezpečiť, aby klienti dostávali komplexný prehľad príslušných informácií, pokiaľ ide o poskytované služby, investičné spoločnosti by mali klientov informovať o poplatkoch, províziách alebo akýchkoľvek peňažných benefitoch, ktoré im boli prevedené.

(26)

Investičné spoločnosti poskytujúce tak služby vykonávania, ako aj služby prieskumu by tieto služby mali oceňovať a ponúkať oddelene s cieľom umožniť investičným spoločnostiam usadeným v Únii, aby splnili požiadavku neprijímať a neponechávať si poplatky, provízie ani iné peňažné alebo nepeňažné benefity zaplatené alebo poskytnuté akoukoľvek treťou stranou alebo osobou konajúcou v mene tretej strany v súvislosti s poskytnutím služby klientom podľa článku 24 ods. 7 a 8 smernice 2014/65/EÚ.

(27)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu v súvislosti s uplatňovaním nových pravidiel prijímania alebo platenia stimulov, najmä pokiaľ ide o investičné spoločnosti poskytujúce investičné poradenstvo na nezávislom základe alebo služby správy portfólia, by sa mali poskytnúť bližšie objasnenia týkajúce sa platby alebo prijímania prieskumu. Platí najmä, že ak prieskum neplatí priamo investičná spoločnosť zo svojich vlastných zdrojov, ale výmenou za platby z osobitného platobného účtu na prieskumy, mali by byť zabezpečené určité zásadné podmienky. Platobný účet na prieskumy by sa mal financovať len z osobitného poplatku na prieskumy účtovaného klientovi, pričom tento poplatok by mal vychádzať len z rozpočtu na prieskumy, ktorý si stanovila investičná spoločnosť, a nemal by byť viazaný na objem a/alebo hodnotu transakcií vykonávaných v mene klientov. Akékoľvek prevádzkové mechanizmy súvisiace s výberom poplatku na prieskumy účtovaného klientovi by mali plne spĺňať uvedené podmienky. Keď investičná spoločnosť využíva takéto mechanizmy, mala by zabezpečiť, aby náklady na prieskumy financované z poplatkov klientov neboli viazané na objem alebo hodnotu iných služieb alebo benefitov, ani používané na krytie akýchkoľvek iných účelov, napríklad poplatkov za vykonávanie.

(28)

S cieľom zabezpečiť, aby správcovia portfólia a nezávislí investiční poradcovia riadne monitorovali sumy uhrádzané za prieskum a aby náklady na prieskum boli v najlepšom záujme klienta, je vhodné stanoviť podrobné požiadavky na riadenie pre výdavky na prieskumy. Investičné spoločnosti by si mali ponechať dostatočnú kontrolu nad celkovými výdavkami na prieskumy, výberom poplatkov od klientov za prieskumy a stanovovaním platieb. V tomto kontexte by sa prieskum mal chápať tak, že zahŕňa prieskumné materiály alebo služby týkajúce sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo iných aktív, resp. emitentov či potenciálnych emitentov finančných nástrojov, resp. by mal úzko súvisieť s konkrétnym odvetvím alebo trhom tak, aby sa ním informovalo o finančných nástrojoch, aktívach alebo emitentoch v rámci daného sektora. Uvedený typ materiálu alebo služieb výslovne alebo implicitne odporúča alebo navrhuje investičnú stratégiu a poskytuje odôvodnené stanovisko v súvislosti so súčasnou alebo budúcou hodnotou alebo cenou takýchto nástrojov či aktív, resp. obsahuje inú analýzu a pôvodné poznatky a dopracúva sa k záverom na základe nových alebo existujúcich informácií, ktoré boli mohli slúžiť ako vstupy pre investičnú stratégiu a byť relevantné a schopné pridať hodnotu rozhodnutiam investičnej spoločnosti v mene klientov, ktorým sa tento prieskum účtuje.

(29)

V snahe ešte viac objasniť obmedzenia prijímania stimulov investičnými spoločnosťami vo vzťahu k nezávislému investičnému poradenstvu alebo službám správy portfólia a uplatňovania pravidiel o prieskumoch je zároveň vhodné uviesť, ako možno uplatňovať výnimku týkajúcu sa menších nepeňažných benefitov vo vzťahu k určitým druhom informácií alebo materiálu, ktoré sú prijímané od tretích strán. Za prijateľný menší nepeňažný benefit by sa mal konkrétne považovať písomný materiál od tretej strany, ktorý objednal a zaplatil firemný emitent alebo potenciálny emitent s cieľom spropagovať novú emisiu uvedenej spoločnosti, resp. ak daná tretiu stranu zmluvne viaže a platí emitent, aby priebežne vypracúvala takýto materiál, a to pod podmienkou zverejnenia a otvorenej dostupnosti uvedeného materiálu. Okrem toho nepodstatné materiály alebo služby pozostávajúce napríklad z krátkodobých trhových komentárov o najnovších hospodárskych štatistikách alebo výsledkoch spoločnosti, resp. z informácií o nadchádzajúcich vydaniach alebo udalostiach, ktoré poskytuje tretia strana a ktoré obsahujú len stručné zhrnutie jej vlastných názorov k takýmto informáciám, ktoré nie sú opodstatnené ani nezahŕňajú žiadnu vecnú analýzu, ako napr. materiály, ktoré jednoducho opätovne konštatujú určité stanovisko na základe existujúceho odporúčania alebo vecného prieskumného materiálu alebo služieb, možno považovať za informácie týkajúce sa finančného nástroja alebo investičnej služby takého rozsahu alebo povahy, ktorá predstavuje prijateľný menší nepeňažný benefit.

(30)	Platí najmä, že akýkoľvek nepeňažný benefit, ktorý zahŕňa situáciu, v rámci ktorej tretia strana pridelí investičnej spoločnosti hodnotné zdroje, sa nepovažuje za menší a posudzuje sa ako benefit narúšajúci súlad s povinnosťou investičnej spoločnosti konať v najlepšom záujme klienta.

(31)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a najmä právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, právo na ochranu spotrebiteľa, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a musí sa uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(32)	S Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy, zriadeným na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3), boli vedené konzultácie súvisiace s technickým poradenstvom k pravidlám stanoveným v tejto smernici.

(33)

V snahe umožniť príslušným orgánom a investičným spoločnostiam, aby sa prispôsobili novým požiadavkám obsiahnutým v tejto smernici tak, aby tieto požiadavky mohli uplatňovať efektívnym a účinným spôsobom, by sa dátum transpozície i dátum uplatňovania tejto smernice mal zosúladiť s dátumom transpozície, resp. dátumom nadobudnutia účinnosti smernice 2014/65/EÚ,

(34)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1. Táto smernica sa uplatňuje na investičné spoločnosti, správcovské spoločnosti v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (4) a na správcov alternatívnych investičných fondov v súlade s článkom 6 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (5).

2. Na účely kapitol II, III a IV tejto smernice odkazy na investičné spoločnosti a finančné nástroje zahŕňajú úverové inštitúcie a štruktúrované vklady vo vzťahu k všetkým požiadavkám uvedeným v článku 1 ods. 3 a 4 smernice 2014/65/EÚ.

3. „Transakcia financovania prostredníctvom cenných papierov“ sú transakcie podľa vymedzenia v článku 3 bode 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (6) o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia.

4. „Kvalifikovaný fond peňažného trhu“ je podnik kolektívneho investovania, ktorému bolo udelené povolenie na činnosť podľa smernice 2009/65/ES alebo ktorý podlieha dohľadu, prípadne ktorému bolo udelené povolenie na činnosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov povoľujúceho členského štátu a ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	jeho primárnym investičným cieľom musí byť udržiavanie čistej hodnoty aktív podniku, a to buď na konštantnom kurze v menovitej hodnote (bez výnosov), alebo na hodnote počiatočného kapitálu investorov s výnosmi;

s cieľom dosiahnuť tento primárny investičný cieľ musí investovať výhradne do vysokokvalitných nástrojov peňažného trhu so splatnosťou alebo zostatkovou splatnosťou maximálne 397 dní alebo s úpravami pravidelných výnosov, ktoré zodpovedajú takejto splatnosti, a s váženou priemernou splatnosťou 60 dní. Tento cieľ môže dosiahnuť aj pomocou doplnkového investovania do vkladov vedených v úverových inštitúciách;

c)	musí zaistiť likviditu prostredníctvom vyrovnania v ten istý alebo nasledujúci deň.

Na účely písmena b) sa nástroj peňažného trhu považuje za nástroj vysokej kvality, ak správcovská/investičná spoločnosť uskutoční svoje vlastné zdokumentované posúdenie kreditnej kvality nástrojov peňažného trhu, ktoré jej umožní považovať daný nástroj peňažného trhu za nástroj vysokej kvality. Ak pre daný nástroj poskytla rating jedna alebo viaceré ratingové agentúry, ktoré zaregistroval orgán ESMA alebo nad ktorými vykonáva dohľad ESMA, v internom posúdení správcovskej/investičnej spoločnosti by sa okrem iného mali zohľadňovať okrem iného aj tieto úverové ratingy.

KAPITOLA II

OCHRANA FINANČNÝCH NÁSTROJOV A FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV KLIENTOV

Článok 2

Ochrana finančných nástrojov a finančných prostriedkov klientov

1. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti dodržiavali tieto požiadavky:

a)	musia viesť záznamy a účty, ktoré im umožňujú kedykoľvek a bezodkladne rozlíšiť aktíva držané pre jedného klienta od aktív držaných pre ktoréhokoľvek iného klienta, ako aj od svojich vlastných aktív;

b)	musia viesť svoje záznamy a účty tak, aby bola zabezpečená ich presnosť a aby predovšetkým zodpovedali finančným nástrojom a finančným prostriedkom držaným pre klientov, pričom sa musia dať použiť ako kontrolné záznamy (tzv. audit traily);

c)	musia pravidelne vykonávať zosúladenie svojich vnútorných účtov a záznamov s účtami a záznamami akýchkoľvek tretích strán, ktoré tieto aktíva držia;

musia prijať kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby akékoľvek finančné nástroje klienta uložené u tretej strany podľa článku 3 boli identifikovateľné oddelene od finančných nástrojov investičnej spoločnosti a od finančných nástrojov tejto tretej strany pomocou rôzne označených účtov v účtovných knihách tretej strany alebo pomocou iných rovnocenných opatrení, ktorými sa dosiahne tá istá úroveň ochrany;

musia prijať kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby finančné prostriedky klienta uložené podľa článku 4 v centrálnej banke, úverovej inštitúcii alebo banke s povolením na činnosť v tretej krajine alebo v kvalifikovanom fonde peňažného trhu boli držané na účte alebo účtoch, ktoré sú identifikované oddelene od akýchkoľvek účtov, na ktorých sú držané finančné prostriedky patriace investičnej spoločnosti;

f)	musia zaviesť primerané organizačné opatrenia na minimalizáciu rizika straty alebo úbytku aktív klienta alebo oslabenia práv spojených s týmito aktívami v dôsledku zneužitia aktív, podvodu, nekvalitnej správy, nevhodného vedenia záznamov či nedbanlivosti.

2. Ak z dôvodov platných právnych predpisov, ku ktorým patria najmä právne predpisy týkajúce sa majetku alebo platobnej neschopnosti, investičné spoločnosti nemôžu dodržať odsek 1 tohto článku na ochranu práv klientov na dodržanie požiadaviek článku 16 ods. 8 a 9 smernice 2014/65/EÚ, členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zaviedli opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby aktíva klientov boli chránené s cieľom splniť ciele odseku 1 tohto článku.

3. Ak platné právne predpisy jurisdikcie, v rámci ktorej sú držané finančné prostriedky alebo finančné nástroje klienta, bránia investičným spoločnostiam dodržiavať ustanovenia odseku 1 písm. d) alebo e), členské štáty predpíšu požiadavky, ktoré majú rovnaký účinok z hľadiska ochrany práv klientov.

Keď sa členské štáty opierajú o takéto rovnocenné požiadavky podľa článku 2 ods. 1 písm. d) alebo e), zabezpečia, aby investičné spoločnosti informovali klientov, že v takýchto prípadoch nemajú možnosť využívať ustanovenia, s ktorými sa ráta v smernici 2014/65/EÚ a v tejto smernici.

4. Členské štáty zabezpečia, aby s výnimkou prípadu, keď to vyžadujú príslušné právne predpisy v jurisdikcii tretej krajiny, v ktorej sú držané finančné prostriedky alebo finančné nástroje klienta, neboli povolené bezpečnostné záujmy, záložné práva alebo práva vzájomného započítania v súvislosti s finančnými nástrojmi alebo finančnými prostriedkami klienta, ktoré tretej strane umožňujú disponovať s finančnými nástrojmi alebo finančnými prostriedkami klienta s cieľom vymáhať dlhy, ktoré sa netýkajú daného klienta alebo poskytovania služieb danému klientovi.

Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti, ak je daná spoločnosť povinná uzavrieť dohody, ktorými sa vytvárajú takéto bezpečnostné záujmy, záložné práva alebo práva vzájomného započítania, sprístupňovali uvedené informácie klientom, pričom im uvedú riziká súvisiace s uvedenými dohodami.

Keď bezpečnostné záujmy, záložné práva alebo práva vzájomného započítania v súvislosti s finančnými nástrojmi alebo finančnými prostriedkami klienta udeľuje daná spoločnosť, alebo keď daná spoločnosť bola informovaná, že sú udelené, urobí sa o nich záznam v zmluvách s klientmi a vo vlastných účtoch spoločnosti, aby sa objasnil vlastnícky stav aktív klienta, podobne ako v prípade platobnej neschopnosti.

5. Členské štáty musia vyžadovať, aby informácie týkajúce sa finančných nástrojov a finančných prostriedkov klientov investičné spoločnosti náležite sprístupnili týmto subjektom: príslušným orgánom, vymenovaným správcom konkurznej podstaty a subjektom zodpovedným za riešenie krízových situácií zlyhaných inštitúcií. Informácie, ktoré sa majú sprístupniť, zahŕňajú tieto údaje:

a)	príslušné interné účty a záznamy, na základe ktorých sa dajú jasne identifikovať saldá finančných prostriedkov a finančných nástrojov držaných pre jednotlivých klientov;

b)	či finančné prostriedky klienta držia investičné spoločnosti v súlade s článkom 4, podrobné údaje o účtoch, na ktorých sa držia finančné prostriedky klienta, a o príslušných dohodách s uvedenými spoločnosťami;

c)	či finančné nástroje držia investičné spoločnosti v súlade s článkom 3, podrobné údaje o účtoch, ktoré boli otvorené u tretích strán, a o príslušných dohodách s uvedenými tretími stranami, ako aj podrobné údaje o príslušných dohodách s uvedenými investičnými spoločnosťami;

d)	podrobné údaje o tretích stranách, ktoré uskutočňujú akékoľvek súvisiace (externe zabezpečované) úlohy, a podrobné údaje o akýchkoľvek externe zabezpečovaných úlohách;

e)	kľúčové osoby danej spoločnosti, ktoré sa podieľajú na súvisiacich procesoch, vrátane osôb zodpovedných za dohľad nad požiadavkami spoločnosti v súvislosti s ochranou aktív klienta, a

f)	dohody relevantné na stanovenie klientskeho vlastníctva daných aktív.

Článok 3

Uloženie finančných nástrojov klientov

1. Členské štáty povolia investičným spoločnostiam, aby uložili finančné nástroje, ktoré držia v mene svojich klientov, na účet alebo účty otvorené u tretej strany za predpokladu, že spoločnosti postupujú pri výbere, určovaní a pravidelnom preskúmavaní tretej strany a dojednaní o držbe a úschove uvedených finančných nástrojov s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou.

Členské štáty musia predovšetkým vyžadovať, aby investičné spoločnosti brali do úvahy odbornosť a trhové renomé tretej strany, ako aj akékoľvek právne požiadavky, pokiaľ ide o držbu uvedených finančných nástrojov, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na práva klientov.

2. Ak investičná spoločnosť navrhne uložiť finančné nástroje klienta u tretej strany, členské štáty zabezpečia, aby táto investičná spoločnosť ukladala finančné nástroje u tretej strany iba v jurisdikcii, kde úschova finančných nástrojov na účet inej osoby podlieha osobitnej regulácii a dohľadu a daná tretia strana podlieha tejto osobitnej regulácii a dohľadu.

3. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti neukladali finančné nástroje držané v mene klientov u tretej strany v tretej krajine, ktorej právne predpisy neupravujú držbu a úschovu finančných nástrojov na účet druhej osoby, pokiaľ nie je splnená jedna z týchto podmienok:

a)	povaha finančných nástrojov alebo investičných služieb súvisiacich s uvedenými nástrojmi si vyžaduje, aby uvedené finančné nástroje boli uložené u tretej strany v tretej krajine;

b)	ak sú finančné nástroje držané v mene profesionálneho klienta, tento klient písomne požiada spoločnosť o uloženie týchto finančných nástrojov u tretej strany v tretej krajine.

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky odsekov 2 a 3 uplatňovali aj vtedy, keď daná tretia strana delegovala ktorúkoľvek zo svojich funkcií týkajúcich sa držby a úschovy finančných nástrojov na inú tretiu stranu.

Článok 4

Uloženie finančných prostriedkov klientov

1. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti pri prijímaní akýchkoľvek finančných prostriedkov klientov okamžite umiestnili uvedené finančné prostriedky na jeden alebo viacero účtov otvorených u ktoréhokoľvek z týchto subjektov:

a)	v centrálnej banke;

b)	v úverovej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (7);

c)	v banke s povolením na činnosť v tretej krajine;

d)	v kvalifikovanom fonde peňažného trhu.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na úverovú inštitúciu, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť podľa smernice 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o vklady v zmysle uvedenej smernice, ktoré sú v držbe uvedenej inštitúcie.

2. Členské štáty musia vyžadovať, aby v prípade, že investičné spoločnosti neukladajú finančné prostriedky klienta v centrálnej banke, spoločnosti postupovali pri výbere, určovaní a pravidelnom preskúmavaní úverovej inštitúcie, banky alebo fondu peňažného trhu, v ktorých sú finančné prostriedky klienta umiestnené, ako aj dojednaní o držbe uvedených finančných prostriedkov, s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou a aby v rámci svojej náležitej starostlivosti zvážili potrebu diverzifikácie uvedených finančných prostriedkov.

Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby investičné spoločnosti brali do úvahy odbornosť a trhové renomé takýchto inštitúcií alebo fondov peňažného trhu s cieľom zabezpečiť ochranu práv klientov, ako aj akýchkoľvek právnych a regulačných požiadaviek alebo trhových zvyklostí, pokiaľ ide o držbu finančných prostriedkov klienta, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na práva klientov.

Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, aby klienti poskytli svoj výslovný súhlas s umiestnením svojich finančných prostriedkov v kvalifikovanom fonde peňažného trhu. S cieľom zabezpečiť, aby toto právo vyjadriť súhlas bolo účinné, investičné spoločnosti musia klientov informovať, že finančné prostriedky umiestnené v kvalifikovanom fonde peňažného trhu nebudú držané v súlade s požiadavkami ochrany finančných prostriedkov klienta stanovenými v tejto smernici.

3. Členské štáty musia vyžadovať, aby v prípade, že investičné spoločnosti uložia finančné prostriedky klienta v úverovej inštitúcii, banke alebo fonde peňažného trhu v rámci tej istej skupiny, ako je investičná spoločnosť, obmedzili finančné prostriedky, ktoré ukladajú v akomkoľvek takomto subjekte skupiny alebo kombinácii akýchkoľvek takýchto subjektov skupiny tak, aby dané finančné prostriedky nepresahovali 20 % všetkých takýchto finančných prostriedkov.

Investičná spoločnosť nemusí toto obmedzenie splniť vtedy, keď dokáže preukázať, že vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť svojho podnikania a zároveň vzhľadom na bezpečnosť, ktorú ponúkajú tretie strany zvažované v predchádzajúcom pododseku, a v akomkoľvek prípade vrátane malého zostatku finančných prostriedkov klienta je investičná spoločnosť presvedčená o tom, že požiadavka podľa predchádzajúceho odseku nie je primeraná. Investičné spoločnosti pravidelne preskúmavajú posúdenie uskutočnené v súlade s týmto pododsekom a o svojich prvotných a prehodnotených posúdeniach informujú príslušné vnútroštátne orgány.

Článok 5

Použitie finančných nástrojov klientov

1. Členské štáty nepovolia investičným spoločnostiam, aby uzatvárali dohody o transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov v súvislosti s finančnými nástrojmi, ktoré držia v mene klienta, alebo aby inak používali takéto finančné nástroje na svoj vlastný účet alebo na účet akejkoľvek inej osoby alebo klienta spoločnosti, pokiaľ nie sú splnené obe tieto podmienky:

a)	klient dal svoj prechádzajúci výslovný súhlas na použitie nástrojov za určených podmienok, čoho jasným písomným dôkazom a pozitívnym potvrdením je podpis alebo iný rovnocenný spôsob, a

b)	použitie finančných nástrojov daného klienta je obmedzené osobitnými podmienkami, s ktorými klient súhlasí.

2. Členské štáty nesmú povoliť, aby investičné spoločnosti uzatvárali dohody o transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov v súvislosti s finančnými nástrojmi, ktoré sú držané v mene klienta na súhrnnom účte vedenom u tretej strany, alebo aby inak používali finančné nástroje držané na takomto účte na svoj vlastný účet alebo na účet akejkoľvek inej osoby, pokiaľ popri podmienkach uvedených v odseku 1 nie je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)	každý klient, ktorého finančné nástroje sú v držbe spoločne na súhrnnom účte, musel dať predchádzajúci výslovný súhlas v súlade s odsekom 1 písm. a);

b)	investičná spoločnosť musí mať zavedené systémy a kontrolné mechanizmy, ktorými sa zabezpečuje, že sa takto používajú len tie finančné nástroje, ktoré patria klientom, ktorí dali predchádzajúci výslovný súhlas v súlade s odsekom 1 písm. a).

Záznamy investičnej spoločnosti musia obsahovať podrobné údaje o klientovi, podľa ktorého inštrukcií boli použité finančné nástroje, ako aj o počte finančných nástrojov, ktoré sa použili a ktoré patria jednotlivým klientom, ktorí dali svoj súhlas, aby tak bolo možné správne rozvrhnúť každú stratu.

3. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti prijali primerané opatrenia na zabránenie neoprávnenému používaniu finančných nástrojov klienta na svoj vlastný účet alebo na účet akejkoľvek inej osoby, ako napríklad:

a)	uzavretie dohôd s klientmi o opatreniach, ktoré majú prijať investičné spoločnosti v prípade, že klient nemá na svojom účte ku dňu vyrovnania dostatok prostriedkov, ako napríklad vypožičiavanie príslušných cenných papierov v mene klienta alebo uvoľňovanie pozície;

b)	pozorné monitorovanie predpokladanej schopnosti investičnej spoločnosti splniť si záväzky ku dňu vyrovnania a zavedenie nápravných opatrení, ak tak nedokáže urobiť, a

c)	pozorné monitorovanie a urýchlené požiadanie o nedodané cenné papiere nesplatené ku dňu vyrovnania a po tomto dni.

4. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti prijali osobitné mechanizmy pre všetkých klientov s cieľom zabezpečiť, aby subjekt vypožičiavajúci si finančné nástroje klienta poskytol primerané finančné záruky a aby spoločnosť monitorovala nepretržitú vhodnosť takýchto finančných záruk a prijala kroky nevyhnutné na to, aby zachovala rovnováhu s hodnotou nástrojov klienta.

5. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti neuzatvárali dohody, ktoré sú zakázané na základe článku 16 ods. 10 smernice 2014/65/EÚ.

Článok 6

Nevhodné použitie dohôd o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva

1. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti náležite zvážili – a aby boli schopné preukázať, že tak urobili – použitie dohôd o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva v kontexte vzťahu medzi povinnosťou klienta voči spoločnosti a aktívami klienta, na ktoré spoločnosť uplatňuje dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva.

2. Pri zvažovaní a dokumentovaní vhodnosti používania dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva musia investičné spoločnosti zohľadniť všetky tieto faktory:

a)	či existuje len veľmi slabé spojenie medzi povinnosťou klienta voči spoločnosti a použitím dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva vrátane toho, či je pravdepodobnosť záväzku klientov voči spoločnosti nízka alebo zanedbateľná;

b)	či výška finančných prostriedkov alebo finančných nástrojov klienta, na ktoré sa vzťahujú dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva, zásadne presahuje povinnosť klienta alebo je dokonca neobmedzená, ak klient má voči spoločnosti vôbec nejakú povinnosť, a

c)	či sa na všetky finančné nástroje alebo finančné prostriedky klienta začnú uplatňovať dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva bez toho, aby došlo k zváženiu, akú povinnosť majú jednotliví klienti voči spoločnosti.

3. Keď investičná spoločnosť používa dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva, zdôrazní profesionálnym klientom a oprávneným protistranám súvisiace riziká a účinok akejkoľvek dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva na finančné nástroje a finančné prostriedky klienta.

Článok 7

Mechanizmy riadenia v oblasti ochrany aktív klientov

Členské štáty zabezpečia aby investičné spoločnosti vymenovali jedného úradníka, ktorý musí disponovať dostatočnou odbornosťou a oprávneniami a ktorý bude niesť osobitnú zodpovednosť za záležitosti súvisiace s tým, ako si spoločnosť plní povinnosti týkajúce sa ochrany finančných nástrojov a finančných prostriedkov klienta.

Členské štáty investičným spoločnostiam umožnia, aby pri súčasnom zabezpečení plného súladu s touto smernicou rozhodli, či sa má vymenovaný úradník venovať výhradne tejto problematike, alebo či tento úradník môže účinne niesť danú zodpovednosť pri súčasnom vykonávaní ďalších činností.

Článok 8

Správy externých audítorov

Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, že ich externí audítori predkladajú najmenej raz ročne správu príslušnému orgánu domovského členského štátu tejto spoločnosti o primeranosti opatrení spoločnosti stanovených v článku 16 ods. 8, 9 a 10 smernice 2014/65/EÚ a v tejto kapitole.

KAPITOLA III

POŽIADAVKY NA RIADENIE PRODUKTOV

Článok 9

Povinnosti v oblasti riadenia produktov týkajúce sa investičných spoločností vytvárajúcich finančné nástroje

1. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti plnili ustanovenia tohto článku pri tvorbe finančných nástrojov, pričom tento pojem znamená tvorbu, vyvíjanie, emitovanie a/alebo navrhovanie finančných nástrojov.

Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti, ktoré vytvárajú finančné nástroje, primeraným a proporcionálnym spôsobom spĺňali príslušné požiadavky odsekov 2 až 15, pričom zohľadňujú povahu finančného nástroja, investičnej služby a cieľového trhu pre daný produkt.

2. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti vytvorili, implementovali a udržiavali postupy a opatrenia na zabezpečenie toho, že vytváranie finančných nástrojov bude spĺňať požiadavky náležitého riadenia konfliktov záujmov vrátane odmeňovania. Investičné spoločnosti vytvárajúce finančné nástroje musia najmä zabezpečiť, aby forma finančného nástroja vrátane jeho prvkov nemala nepriaznivý vplyv na koncových klientov, resp. aby nespôsobovala problémy s integritou trhu tým, že by spoločnosti umožňovala zmierňovať jej vlastné riziká či expozície voči podkladovým aktívam produktu a/alebo zbaviť sa ich, keď investičná spoločnosť už na vlastný účet drží dané podkladové aktíva.

3. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti analyzovali potenciálne konflikty záujmov zakaždým, keď dôjde k vytvoreniu finančného nástroja. Spoločnosti posudzujú najmä to, či sa finančným nástrojom vytvára situácia, pri ktorej môžu byť koncoví klienti nepriaznivo ovplyvnení, ak na seba preberú:

a)	expozíciu opačnú k expozícii, ktorú predtým držala samotná spoločnosť, alebo

b)	expozíciu opačnú k expozícii, ktorú spoločnosť chce držať po predaji daného produktu.

4. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti predtým, než sa rozhodnú, že produkt skutočne spustia, zvážili, či daný finančný nástroj môže predstavovať ohrozenie náležitého fungovania či stability finančných trhov.

5. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, že príslušný personál podieľajúci sa na vytváraní finančných nástrojov disponuje nevyhnutnou odbornosťou na pochopenie charakteristických znakov a rizík finančných nástrojov, ktoré hodlajú vytvoriť.

6. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, že riadiaci orgán má účinnú kontrolu nad procesom riadenia produktov danej spoločnosti. Investičné spoločnosti zabezpečia, aby správy o dodržiavaní súladu s predpismi predkladané riadiacemu orgánu systematicky obsahovali informácie o finančných nástrojoch, ktoré spoločnosť vytvára, vrátane informácií o distribučnej stratégii. Investičné spoločnosti na požiadanie sprístupnia tieto správy svojmu príslušnému orgánu.

7. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, aby funkcia dodržiavania súladu monitorovala vývoj a pravidelné preskúmavanie mechanizmov riadenia produktov s cieľom odhaliť akékoľvek riziko, že si spoločnosť nesplní povinnosti stanovené v tomto článku.

8. V prípade, že investičné spoločnosti spolupracujú – a to aj so subjektmi, ktoré nie sú povolené a nad ktorými sa nevykonáva dohľad v súlade so smernicou 2014/65/EÚ, alebo so spoločnosťami z tretích krajín – na vytváraní, vývoji, emitovaní a/alebo návrhu produktu, členské štáty od týchto investičných spoločností musia vyžadovať, aby svoje vzájomné zodpovednosti špecifikovali v písomnej dohode.

9. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti na dostatočne podrobnej úrovni identifikovali potenciálny cieľový trh pre každý finančný nástroj a špecifikovali druh/y klientov, s ktorých potrebami, charakteristickými znakmi a cieľmi je daný finančný nástroj zlučiteľný. V rámci tohto procesu spoločnosť identifikuje akékoľvek skupiny klientov, s ktorých potrebami, charakteristickými znakmi a cieľmi daný finančný nástroj zlučiteľný nie je. Keď investičné spoločnosti spolupracujú na vytváraní finančného nástroja, je nutné identifikovať len jeden cieľový trh.

Investičné spoločnosti vytvárajúce finančné nástroje, ktoré sú distribuované prostredníctvom iných investičných spoločností, stanovia potreby a charakteristické znaky klientov, s ktorými je daný produkt je zlučiteľný, a to na základe ich teoretických znalostí daného finančného nástroja alebo podobných finančných nástrojov a minulých skúseností s nimi, finančných trhov a potrieb, charakteristických znakov a cieľov potenciálnych koncových klientov.

10. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti vykonali analýzu scenárov svojich finančných nástrojov, v ktorej sa posúdia riziká slabých výsledkov produktu pre koncových klientov a otázka, za akých okolností možno takéto výsledky očakávať. Investičné spoločnosti posudzujú finančný nástroj za negatívnych podmienok, pri ktorých sa posúdi to, čo by sa stalo, ak by napríklad:

a)	došlo k zhoršeniu trhového prostredia;

b)	tvorca alebo tretia strana podieľajúca sa na vytváraní a/alebo fungovaní finančného nástroja zaznamenala finančné ťažkosti, alebo ak by sa naplnili iné riziká protistrany;

c)	došlo k tomu, že finančný nástroj sa nestane komerčne životaschopným, alebo

d)	dopyt po finančnom nástroji bol oveľa vyšší, než sa očakávalo, čím by sa vyvinul tlak na zdroje danej spoločnosti a/alebo na trh podkladového nástroja.

11. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti stanovili, či finančný nástroj spĺňa identifikované potreby, charakteristické znaky a ciele daného cieľového trhu, a to aj preskúmaním týchto aspektov:

a)	profil rizikovosti/výnosnosti finančného nástroja zodpovedá cieľovému trhu a

b)	forma finančného nástroja je daná prvkami, ktoré sú prínosom pre klienta, a nie obchodným modelom, ktorého ziskovosť je postavená na slabých výsledkoch pre klientov.

12. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti zvážili štruktúru poplatkov, ktorú navrhujú pre daný finančný nástroj, a to aj preskúmaním týchto aspektov:

a)	náklad a poplatky finančného nástroja sú zlučiteľné s potrebami, cieľmi a charakteristickými znakmi cieľového trhu;

b)	poplatky neohrozujú očakávanú návratnosť z finančného nástroja, napríklad tak, že náklady alebo poplatky vyrovnávajú, presahujú alebo eliminujú takmer všetky očakávané daňové výhody súvisiace s finančným nástrojom, a

c)	štruktúra poplatkov finančného nástroja je pre cieľový trh náležite transparentná, takže sa ňou nemaskujú poplatky ani nie je príliš zložitá na pochopenie.

13. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, že poskytovanie informácií o finančnom nástroji distribútorom bude zahŕňať informácie o vhodných distribučných kanáloch daného finančného nástroja, procese schvaľovania produktu a posúdení cieľového trhu a je primeranej kvality na to, aby distribútorom umožnilo správne pochopiť a odporučiť, resp. predať finančný nástroj.

14. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti pravidelne preskúmavali finančné nástroje, ktoré vytvárajú, pričom zohľadnia akúkoľvek udalosť, ktorá by mohla pre identifikovaný cieľový trh významne ovplyvniť potenciálne riziko. Investičné spoločnosti posudzujú, či finančný nástroj naďalej zodpovedá potrebám, charakteristickým znakom a cieľom cieľového trhu a či sa distribuuje na cieľový trh, resp. či sa dostáva ku klientom, s ktorých potrebami, charakteristickými znakmi a cieľmi nie je daný finančný nástroj zlučiteľný.

15. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti preskúmali finančné nástroje predtým, než dôjde k akejkoľvek ďalšej emisii alebo opätovnému spusteniu, ak sú si vedomé akejkoľvek udalosti, ktorá by mohla pre investorov významne ovplyvniť potenciálne riziko, a preskúmavajú dané finančné nástroje v pravidelných intervaloch v snahe posúdiť, či tieto finančné nástroje fungujú podľa predstáv. Investičné spoločnosti stanovia, ako často majú preskúmavať svoje finančné nástroje, a to na základe relevantných faktorov vrátane faktorov súvisiacich so zložitosťou alebo inovačnou povahou sledovaných investičných stratégií. Spoločnosti zároveň identifikujú rozhodujúce udalosti, ktoré by mohli ovplyvniť potenciálne riziko súvisiace s očakávanou návratnosťou z finančného nástroja, napríklad:

a)	prekročenie prahovej hodnoty, ktoré ovplyvní profil návratnosti z finančného nástroja, alebo

b)	platobnú schopnosť určitých emitentov, ktorých cenné papiere alebo záruky môžu mať vplyv na výnosnosť finančného nástroja.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že k takýmto udalostiam dôjde, investičné spoločnosti prijali vhodné opatrenia, medzi ktoré môžu patriť:

a)	poskytnutie akýchkoľvek relevantných informácií o udalosti a o jej následkoch pre daný finančný nástroj klientom alebo distribútorom finančného nástroja, ak investičná spoločnosť finančný nástroj neponúka alebo nepredáva priamo klientom;

b)	zmena procesu schvaľovania produktu;

c)	zastavenie ďalšej emisie finančného nástroja;

d)	zmena finančného nástroja v snahe predísť neprijateľným zmluvným podmienkam;

e)	zváženie, či sú predajné kanály, prostredníctvom ktorých sa finančné nástroje predávajú, vhodné, keď sa spoločnosti dozvedia, že finančný nástroj sa nepredáva podľa predstáv;

f)	kontaktovanie distribútora s cieľom prediskutovať úpravu distribučného procesu;

g)	ukončenie vzťahu s distribútorom, alebo

h)	informovanie dotknutého príslušného orgánu.

Článok 10

Povinnosti distribútorov v oblasti riadenia produktov

1. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti pri rozhodovaní o sortimente finančných nástrojov, ktoré emitujú sami alebo iné spoločnosti, a služieb, ktoré hodlajú poskytovať alebo odporúčať klientom, primeraným a proporcionálnym spôsobom splnili príslušné požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 10, pričom zohľadnia povahu finančného nástroja, investičnej služby a cieľového trhu s produktom.

Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti rovnako dodržiavali požiadavky smernice 2014/65/EÚ, keď ponúkajú alebo odporúčajú finančné nástroje, ktoré vytvorili subjekty, na ktoré sa smernica 2014/65/EÚ nevzťahuje. V rámci tohto procesu takéto investičné spoločnosti musia mať zavedené účinné mechanizmy na zabezpečenie toho, že o týchto finančných nástrojoch získajú od ich tvorcov dostatočné informácie.

Investičné spoločnosti stanovia pre príslušný finančný nástroj cieľový trh, a to dokonca aj vtedy, keď cieľový trh samotný tvorca nástroja nevymedzil.

2. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti mali zavedené primerané mechanizmy riadenia produktov v snahe zabezpečiť, aby produkty a služby, ktoré hodlajú ponúkať alebo odporúčať, boli zlučiteľné s potrebami, charakteristickými znakmi a cieľmi identifikovaného cieľového trhu a aby plánovaná distribučná stratégia zodpovedala identifikovanému cieľovému trhu. Investičné spoločnosti náležite identifikujú a posudzujú okolnosti a potreby klientov, na ktorých sa hodlajú zameriavať, aby zabezpečili, že v dôsledku komerčných či finančných tlakov nedôjde k poškodeniu záujmov klientov. V rámci tohto procesu spoločnosti identifikujú skupiny klientov, s ktorých potrebami, charakteristickými znakmi a cieľmi daný produkt alebo služba zlučiteľné nie sú.

Členské štáty zabezpečia, aby od tvorcov, na ktorých sa vzťahuje smernica 2014/65/EÚ, investičné spoločnosti získali informácie na náležité pochopenie a získanie znalostí o produktoch, ktoré hodlajú odporúčať alebo predávať, s cieľom zabezpečiť, že tieto produkty budú distribuované v súlade s potrebami, charakteristickými znakmi a cieľmi identifikovaného cieľového trhu.

Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti prijali všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, že získajú primerané a spoľahlivé informácie aj od tvorcov, na ktorých sa nevzťahuje smernica 2014/65/EÚ, s cieľom zabezpečiť, že produkty budú distribuované v súlade s charakteristickými znakmi, cieľmi a potrebami cieľového trhu. Ak relevantné informácie nie sú verejne dostupné, distribútor prijme všetky primerané opatrenia, aby takéto relevantné informácie od tvorcu alebo jeho sprostredkovateľa získal. Prijateľnými verejne dostupnými informáciami sú informácie, ktoré sú jasné, spoľahlivé a vytvorené s cieľom splniť regulačné požiadavky, napríklad požiadavky na zverejňovanie podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (8) alebo 2004/109/ES (9). Táto požiadavka je relevantná pri produktoch predávaných na primárnych a sekundárnych trhoch a uplatňuje sa proporcionálnym spôsobom v závislosti od miery, do akej sú verejne dostupné informácie získateľné, ako aj v závislosti od zložitosti produktu.

Investičné spoločnosti používajú informácie získané od tvorcov a informácie o svojich vlastných klientoch na účely identifikácie cieľového trhu a distribučnej stratégie. Keď investičná spoločnosť koná ako tvorca i ako distribútor, vyžaduje sa len jedno posúdenie cieľového trhu.

3. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti, keď rozhodujú o sortimente finančných nástrojov a služieb, ktoré ponúkajú alebo odporúčajú, a o príslušných cieľových trhoch, zachovali postupy a opatrenia na zabezpečenie súladu so všetkými uplatniteľnými požiadavkami podľa smernice 2014/65/EÚ vrátane požiadaviek súvisiacich so zverejňovaním, posudzovaním vhodnosti alebo primeranosti, stimulmi a náležitým riadením konfliktov záujmov. V tomto kontexte sa osobitná pozornosť musí venovať prípadom, keď distribútori hodlajú ponúkať alebo odporúčať nové produkty, alebo keď v službách, ktoré poskytujú, došlo k zmenám.

4. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti pravidelne preskúmavali a aktualizovali svoje mechanizmy riadenia produktov s cieľom zabezpečiť, aby tieto mechanizmy boli neustále stabilné a vhodné na daný účel, a v prípade potreby prijmú primerané opatrenia.

5. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti pravidelne preskúmavali investičné produkty, ktoré ponúkajú alebo odporúčajú, a služby, ktoré poskytujú, pričom zohľadnia akúkoľvek udalosť, ktorá by mohla pre identifikovaný cieľový trh významne ovplyvniť potenciálne riziko. Spoločnosti posudzujú minimálne to, či daný produkt alebo služba naďalej zodpovedá potrebám, charakteristickým znakom a cieľom identifikovaného cieľového trhu a či je plánovaná distribučná stratégia naďalej primeraná. Spoločnosti opätovne zvážia cieľový trh a/alebo aktualizujú mechanizmy riadenia produktov, ak sa dozvedia o tom, že pre konkrétny produkt alebo službu nesprávne identifikovali cieľový trh alebo že produkt alebo služba už nezodpovedajú okolnostiam identifikovaného cieľového trhu, napríklad v prípade, že produkt v dôsledku zmien na trhu stratí likviditu alebo sa stane veľmi volatilným.

6. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, že ich funkcia dodržiavania súladu bude dohliadať na vývoj a pravidelné preskúmavanie mechanizmov riadenia produktov s cieľom odhaliť akékoľvek riziko naznačujúce, že spoločnosť by možno nedokázala plniť povinnosti stanovené v tomto článku.

7. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, že príslušný personál disponuje nevyhnutnou odbornosťou na pochopenie charakteristických znakov a rizík produktov, ktoré hodlajú ponúkať alebo odporúčať, a poskytovaných služieb, ako aj potrieb, charakteristických znakov a cieľov identifikovaného cieľového trhu.

8. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti zabezpečili, že riadiaci orgán má účinnú kontrolu nad procesom riadenia produktov spoločnosti na to, aby určil sortiment investičných produktov, ktoré ponúkajú alebo odporúčajú, a služieb poskytovaných príslušným cieľovým trhom. Investičné spoločnosti zabezpečia, aby správy o plnení predpisov predkladané riadiacemu orgánu systematicky obsahovali informácie o produktoch, ktoré ponúkajú alebo odporúčajú, a o poskytovaných službách. Správy o plnení predpisov sa na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom.

9. Členské štáty zabezpečia, aby distribútori poskytovali tvorcom informácie o predajnosti, prípadne informácie o vyššie spomínaných preskúmaniach, aby tým podporili preskúmania produktov, ktoré vykonávajú tvorcovia.

10. Keď na distribúcii produktu alebo služby spoločne pracuje viacero spoločností, členské štáty zabezpečia, aby investičná spoločnosť s priamym vzťahom s klientmi niesla najvyššiu zodpovednosť za plnenie povinností v oblasti riadenia produktov stanovených v tomto článku. Investičné spoločnosti nachádzajúce sa na medzistupňoch však:

a)	zabezpečia, aby sa príslušné informácie o produkte prenášali od tvorcu ku konečnému distribútorovi v reťazci;

b)	ak tvorca vyžaduje informácie o predajnosti produktu s cieľom splniť si vlastné povinnosti v oblasti riadenia produktov, umožnia im ich získať a

c)	plnia povinnosti v oblasti riadenia produktov platné pre tvorcov podľa konkrétneho prípadu a vzťahu k službe, ktorú poskytujú.

KAPITOLA IV

STIMULY

Článok 11

Stimuly

1. Členské štáty musia vyžadovať, aby investičné spoločnosti, ktoré platia alebo ktorým sa platí akýkoľvek poplatok či provízia, alebo ktoré poskytujú alebo ktorým sa poskytuje akýkoľvek nepeňažný benefit v súvislosti s poskytovaním investičnej či vedľajšej služby klientovi, zabezpečili, že sú nepretržite splnené všetky podmienky stanovené v článku 24 ods. 9 smernice 2014/65/EÚ a požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 5.

2. Poplatok, provízia alebo nepeňažný benefit sa považujú za navrhnuté s cieľom zlepšiť kvalitu príslušnej služby pre klienta, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

sú opodstatnené poskytovaním dodatočnej služby alebo služby vyššej úrovne pre príslušného klienta, proporcionálne k úrovni prijatých stimulov, napríklad:

i)	poskytovaním iného než nezávislého investičného poradenstva o širokom sortimente vhodných finančných nástrojov a prístupu k nim vrátane vhodného počtu nástrojov od poskytovateľov produktov, ktorí sú tretími stranami a ktorí nemajú žiadne úzke prepojenie s danou investičnou spoločnosťou;

ii)

poskytovaním iného než nezávislého investičného poradenstva v kombinácii: buď s ponukou pre klienta, predkladanou minimálne raz ročne, určenou na posúdenie pokračujúcej vhodnosti finančných nástrojov, do ktorých klient investoval, alebo s inou priebežne poskytovanou službou, ktorá bude pre klienta pravdepodobne prínosná, ako napríklad poradenstvo o navrhovanom optimálnom rozdelení aktív klienta, alebo

iii)

poskytovaním, za konkurencieschopnú cenu, prístupu k širokému sortimentu finančných nástrojov, ktoré pravdepodobne budú spĺňať potreby klienta, vrátane príslušného počtu nástrojov od poskytovateľov produktov, ktorí sú tretími stranami a ktorí nemajú žiadne úzke prepojenie s danou investičnou spoločnosťou, spolu s poskytovaním nástrojov s pridanou hodnotou, ako sú nástroje objektívnych informácií, ktoré príslušnému klientovi pomáhajú prijať investičné rozhodnutia, resp. mu umožnia monitorovať, modelovať a prispôsobovať sortiment finančných nástrojov, do ktorých investovali, alebo ktoré poskytujú pravidelné správy o výnosnosti, nákladoch a poplatkoch súvisiacich s finančnými nástrojmi;

b)	nie sú priamym prínosom pre prijímajúcu spoločnosť, jej akcionárov či zamestnancov bez toho, aby hmatateľné prínosy pociťoval aj príslušný klient;

c)	sú opodstatnené poskytovaním priebežného prínosu pre príslušného klienta vo vzťahu k priebežnému stimulu.

Poplatok, provízia alebo nepeňažný benefit sa nesmie považovať za prijateľný, ak je poskytovanie príslušných služieb klientovi v dôsledku poplatku, provízie alebo nepeňažného benefitu tendenčné alebo skreslené.

3. Investičné spoločnosti si požiadavky stanovené v odseku 2 plnia priebežne počas tak dlhého obdobia, počas ktorého naďalej platia alebo prijímajú poplatok, províziu alebo nepeňažný benefit.

4. Investičné spoločnosti musia disponovať dôkazmi, že všetky poplatky, provízie alebo nepeňažné benefity, ktoré spoločnosť zaplatila alebo prijala, sú navrhnuté s cieľom zlepšiť kvalitu príslušnej služby pre klienta:

a)	tak, že spoločnosť vedie interný zoznam všetkých poplatkov, provízií a nepeňažných benefitov, ktoré prijala od tretej strany vo vzťahu k poskytovaniu investičných alebo vedľajších služieb, a

tak, že vedie záznamy o tom, ako poplatky, provízie a nepeňažné benefity, ktoré investičná spoločnosť zaplatila alebo prijala, alebo ktoré hodlá využiť, zlepšujú kvalitu služieb poskytovaných príslušným klientom, a o krokoch prijatých s cieľom nenarúšať povinnosť spoločnosti konať čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami klienta.

5. Vo vzťahu k akýmkoľvek platbám alebo benefitom, ktoré boli prijaté od tretích strán alebo zaplatené tretím stranám, investičné spoločnosti sprístupňujú klientovi tieto informácie:

pred poskytnutím príslušnej investičnej alebo vedľajšej služby investičná spoločnosť informuje klienta o predmetnej platbe alebo benefite v súlade s článkom 24 ods. 9 druhým pododsekom smernice 2014/65/EÚ. Menšie nepeňažné benefity možno opísať všeobecným spôsobom. Iné nepeňažné benefity, ktoré investičná spoločnosť prijala alebo zaplatila v súvislosti s investičnou službou poskytovanou klientovi, sa oceňujú a zverejňujú oddelene;

keď investičná spoločnosť nedokázala vopred zistiť sumu prijímaných alebo uhradených platieb či benefitov a namiesto toho informovala klienta o metóde výpočtu uvedenej sumy, spoločnosť svojim klientom dodatočne poskytne aj informácie o skutočnej sume prijatých alebo zaplatených platieb alebo benefitov, a

najmenej raz ročne, kým investičná spoločnosť (priebežne) prijíma stimuly vo vzťahu k investičným službám poskytovaným príslušným klientom, investičná spoločnosť jednotlivo informuje svojich klientov o skutočnej sume prijatých alebo zaplatených platieb alebo benefitov. Menšie nepeňažné benefity možno opísať všeobecným spôsobom.

Pri plnení týchto požiadaviek investičné spoločnosti zohľadňujú pravidlá týkajúce sa nákladov a poplatkov stanovené v článku 24 ods. 4 písm. c) smernice 2014/65/EÚ a v článku 50 Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/565 (10).

Keď sa na distribučnom kanáli podieľa viacero spoločností, každá investičná spoločnosť poskytujúca investičnú alebo vedľajšiu službu si musí splniť povinnosti v oblasti zverejňovania pre svojich klientov.

Článok 12

Stimuly vo vzťahu k investičnému poradenstvu na nezávislom základe alebo k službám riadenia portfólia

1. Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti poskytujúce investičné poradenstvo na nezávislom základe alebo služby správy portfólia vracali klientom všetky poplatky, provízie alebo akékoľvek peňažné benefity, ktoré zaplatila alebo prijala akákoľvek tretia strana alebo osoba konajúca v mene tretej strany vo vzťahu k službám poskytnutým uvedenému klientovi, a to čo najskôr, ako je to po ich prijatí primerane možné. Všetky poplatky, provízie alebo peňažné benefity prijaté od tretích strán vo vzťahu k poskytovaniu nezávislého investičného poradenstva a služieb správy portfólia sa v plnej miere prevedú na klienta.

Investičné spoločnosti zriadia a uplatňujú politiku s cieľom zabezpečiť, aby všetky poplatky, provízie alebo akékoľvek peňažné benefity, ktoré zaplatila alebo poskytla akákoľvek tretia strana alebo osoba konajúca v mene tretej strany vo vzťahu k poskytovaniu nezávislého investičného poradenstva a službám správy portfólia, boli pridelené a prevedené každému jednotlivému klientovi.

Investičné spoločnosti informujú klientov o poplatkoch, províziách alebo akýchkoľvek peňažných benefitoch prevedených na nich, napríklad prostredníctvom pravidelných správ poskytovaných klientovi.

2. Investičné spoločnosti poskytujúce investičné poradenstvo na nezávislom základe alebo služby správy portfólia nesmú prijať nepeňažné benefity, ktoré nemožno považovať za prijateľné menšie nepeňažné benefity v súlade s odsekom 3.

3. Za prijateľné menšie nepeňažné benefity sa považujú nasledujúce benefity, a to len vtedy, keď ide o:

a)	informácie alebo dokumentácia súvisiace s finančným nástrojom alebo investičnou službou sú všeobecnej povahy alebo individualizované s cieľom odzrkadľovať okolnosti jednotlivého klienta;

písomný materiál od tretej strany, ktorý objednal a zaplatil firemný emitent alebo potenciálny emitent na podporu novej emisie danej spoločnosti, alebo keď je spoločnosť, ktorá je treťou stranou, zmluvne viazaná a platená emitentom na priebežné vytváranie takéhoto materiálu, a to za predpokladu, že tento vzťah je jasne zverejnený v materiáli a že tento materiál je v tom istom čase sprístupnený akýmkoľvek investičným spoločnostiam, ktoré by prejavili oň záujem, alebo širokej verejnosti;

c)	účasť na konferenciách, seminároch a iných školiacich podujatiach týkajúcich sa benefitov a prvkov konkrétneho finančného nástroja alebo investičnej služby;

d)	pohostenie primeranej hodnoty de minimis, napríklad jedlo a nápoje počas obchodného stretnutia alebo konferencie, seminára alebo iných školiacich podujatí spomínaných v písmene c), a

iné menšie nepeňažné benefity, v prípade ktorých sa členský štát domnieva, že môžu zlepšiť kvalitu služby poskytovanej klientovi a so zreteľom na celkovú výšku benefitov, ktoré poskytuje jeden subjekt alebo skupina subjektov, majú taký rozsah a povahu, že je nepravdepodobné, že narušia súlad s povinnosťou investičnej spoločnosti konať v najlepšom záujme klienta.

Prijateľné menšie nepeňažné benefity musia byť primerané a proporcionálne a musia mať taký rozsah, aby bolo nepravdepodobné, že by správanie investičnej spoločnosti ovplyvnili akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol škodlivý pre záujmy príslušného klienta.

Zverejňovanie menších nepeňažných benefitov sa musí uskutočniť pred samotným poskytnutím príslušných investičných alebo vedľajších služieb klientom. V súlade s článkom 11 ods. 5 písm. a) možno menšie nepeňažné benefity opísať všeobecným spôsobom.

Článok 13

Stimuly vo vzťahu k prieskumu

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávanie prieskumov tretími stranami investičným spoločnostiam, ktoré poskytujú služby správy portfólia alebo iné investičné alebo vedľajšie služby klientom, nepovažovalo za stimul, ak sa prijíma ako protihodnota za ktorúkoľvek z týchto položiek:

a)	priame platby zo strany investičnej spoločnosti z jej vlastných zdrojov;

platby z osobitného účtu na platby za prieskumy, ktorý ovláda investičná spoločnosť, za predpokladu, že sú splnené nasledujúce podmienky súvisiace s prevádzkou tohto účtu:

i)	účet na platby za prieskumy je financovaný z osobitného poplatku klienta za prieskumy;

ii)	v rámci zriaďovania účtu na platby za prieskumy a odsúhlasovania poplatku za prieskumy s klientmi investičné spoločnosti stanovujú a pravidelne posudzujú rozpočet na prieskumy ako interné administratívne opatrenie;

iii)	investičná spoločnosť sa považuje za zodpovednú za účet na platby za prieskumy;

iv)	investičná spoločnosť pravidelne posudzuje kvalitu nakúpených prieskumov na základe osvedčených kritérií kvality a schopnosti prieskumov prispievať k lepším investičným rozhodnutiam.

Pokiaľ ide o písmeno b) prvého pododseku, ak investičná spoločnosť využije účet na platby za prieskumy, poskytne klientom tieto informácie:

a)	pred poskytnutím investičnej služby klientom informácie o plánovanej sume za prieskum a o sume odhadovaného poplatku stanoveného pre jednotlivých klientov za prieskum;

b)	ročné informácie o celkových nákladoch, ktoré každému z nich vznikli na prieskum uskutočňovaný tretími stranami.

2. Keď investičná spoločnosť prevádzkuje účet na platby za prieskumy, členské štáty zabezpečia, aby sa od investičnej spoločnosti zároveň vyžadovalo, aby na požiadanie svojich klientov alebo príslušných orgánov poskytla zhrnutie poskytovateľov, ktorí boli vyplatení z tohto účtu, celkovú sumu, ktorá im bola vyplatená za dané obdobie, benefity a služby, ktoré investičná spoločnosť dostala, a akú časť rozpočtu, ktorý spoločnosť stanovila na dané obdobie, tvorí celková suma zaplatená z daného účtu, pričom zaznamená akékoľvek rabaty alebo prenášané sumy, ak na účte zostanú zvyškové prostriedky. Na účely odseku 1 písm. b) bodu i) osobitný poplatok na prieskum:

a)	smie byť založený len na rozpočte na prieskumy, ktorý určila investičná spoločnosť na účely určenia potreby prieskumu uskutočňovaného tretími stranami, pokiaľ ide o investičné služby poskytované jej klientom, a

b)	nesmie byť viazaný na objem a/alebo hodnotu transakcií vykonávaných v mene klientov.

3. Každý prevádzkový mechanizmus výberu poplatku klienta za prieskumy, ak sa nevyberá oddelene, ale popri provízii z transakcií, musí obsahovať údaj o oddelene identifikovateľnom poplatku za prieskumy a v plnej miere spĺňať podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. b) a v odseku 1 druhom pododseku.

4. Celková suma prijatých poplatkov na prieskumy nesmie presiahnuť rozpočet na prieskumy.

5. Investičná spoločnosť si v dohode o správe investícií alebo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti dohodne s klientmi poplatok za prieskumy podľa výšky, s ktorou spoločnosť počíta na základe rozpočtu, a frekvenciu, v akej bude v priebehu roka dochádzať k zrážaniu osobitného poplatku za prieskumy zo zdrojov klienta. K zvyšovaniu rozpočtu na prieskumy môže dôjsť len po tom, ako spoločnosť poskytne klientom o takomto plánovanom zvyšovaní jasné informácie. Ak sa na konci obdobia vyskytne na účte na platby za prieskumy prebytok, spoločnosť by mala mať postup na postúpenie týchto prostriedkov klientovi alebo na ich vzájomné započítanie s rozpočtom na prieskumy a poplatkom na prieskumy vypočítaným na nasledujúce obdobie.

6. Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) bodu ii) spravuje rozpočet na prieskumy výhradne investičná spoločnosť, pričom tento rozpočet vychádza z primeraného posúdenia potreby prieskumov uskutočňovaných tretími stranami. Prideľovanie prostriedkov z rozpočtu na prieskumy na nákup prieskumov uskutočňovaných tretími stranami podlieha náležitým kontrolným mechanizmom a dohľadu zo strany vrcholového manažmentu, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa rozpočet spravoval a používal s ohľadom na najlepšie záujmy klientov spoločnosti. Tieto kontrolné mechanizmy obsahujú jasný kontrolný záznam (tzv. audit trail) v súvislosti s platbami uskutočnenými v prospech poskytovateľov prieskumov a o tom, ako boli zaplatené sumy určené vzhľadom na kritériá kvality uvedené v ods. 1 písm. b) bode iv). Investičné spoločnosti nesmú rozpočet na prieskumy a účet na platby za prieskumy používať na financovanie interných prieskumov.

7. Na účely odseku 1 písm. b) bodu iii) smie investičná spoločnosť delegovať správu účtu na platby za prieskumy na tretiu stranu za predpokladu, že tento mechanizmus uľahčuje nákup prieskumov uskutočňovaných tretími stranami a platby v prospech poskytovateľov prieskumov v mene investičnej spoločnosti bez toho, aby dochádzalo k neprimeranému zdržaniu v súlade s pokynmi investičnej spoločnosti.

8. Na účely odseku 1 písm. b) bodu iv) investičné spoločnosti stanovia všetky nevyhnutné elementy vo forme písomnej politiky a poskytnú tento dokument svojim klientom. V tomto dokumente sa musí riešiť aj to, do akej miery sa prieskumy nakúpené prostredníctvom účtu na platby za prieskumy môžu použiť v prospech portfólií klientov, v prípade potreby aj vrátane zohľadnenia investičných stratégií uplatniteľných na rozličné druhy portfólií, ako aj prístup, ktorý spoločnosť uplatní pri rozdeľovaní takýchto nákladov spravodlivým spôsobom na jednotlivé portfóliá klientov.

9. Investičná spoločnosť poskytujúca služby vykonávania určí osobitné poplatky za tieto služby, ktoré pripadajú len na náklady spojené s vykonaním transakcie. Ak tá istá investičná spoločnosť poskytuje akýkoľvek ďalší benefit či službu investičným spoločnostiam, ktoré sú usadené v Únii, uplatňuje sa osobitne identifikovateľný poplatok; poskytovanie takýchto benefitov alebo služieb a poplatky za ne nesmú byť ovplyvňované ani podmieňované úrovňami platieb za služby vykonávania.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 3. júla 2017 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 3. januára 2018.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 15

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 7. apríla 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(5) Smernica Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

(10) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).