9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/105


ODPORÚČANIE RADY

z 11. júla 2017,

ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2017 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2017

(2017/C 261/23)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Slovinsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Slovinsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 3.

(3)

Správa o Slovinsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Slovinsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Slovinska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Slovinsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Predovšetkým nedostatky v bankovom sektore, podnikový dlh a fiškálne riziká predstavujú slabé miesta. Vzhľadom na oživenie rastu dochádza k postupnému odstraňovaniu nerovnováh so stavovým charakterom. V podnikovom sektore došlo k podstatnému zníženiu dlhu a k oživeniu súkromných investícií aj vo forme priamych zahraničných investícií, hoci objem prichádzajúcich priamych zahraničných investícií zostáva v porovnaní s partnermi v regióne na nízkej úrovni. Verejný dlh dosiahol vrchol v roku 2015, pričom úprava smerom nadol sa očakáva v nadchádzajúcich rokoch. Pokrok v oblasti reštrukturalizácie bankového sektora sa časovo zhodoval s prudkým poklesom podielu nesplácaných úverov, ktorý ma podľa očakávaní ďalej klesať. Vláda prijala príslušné opatrenia na konsolidáciu a reštrukturalizáciu bankového sektora a na zlepšenie správy a riadenia štátnych podnikov. Potrebné sú však ďalšie politické opatrenia na odstránenie podnikového dlhu a zostávajúcich nedostatkov vo finančnom sektore, na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a na zlepšenie podnikateľského prostredia.

(4)

Slovinsko predložilo 28. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 3. mája 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Slovinsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň prechodné dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 očakáva, že celkový deficit sa zlepší na úroveň 0,8 % HDP v roku 2017 a potom dosiahne prebytok 0,4 % HDP v roku 2020. Podľa plánu sa má strednodobý rozpočtový cieľ – vyrovnanosť rozpočtu zo štrukturálneho hľadiska, ktorá nespĺňa požiadavky Paktu stability a rastu – dosiahnuť do roku 2020. Podľa prepočítaného (5) štrukturálneho salda by sa však strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahol v časovom rámci programu. Na základe programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2017 klesne na 77,0 % HDP a bude ďalej klesať až na úroveň 67,5 % HDP v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľov na obdobie od roku 2017 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

V programe stability na rok 2017 sa uvádza, že vplyv výnimočného prílevu utečencov na rozpočet je v rokoch 2016 a 2017 významný a je dostatočným dôkazom rozsahu a povahy týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie dosiahli v roku 2016 oprávnené dodatočné výdavky v dôsledku výnimočného prílevu utečencov 0,07 % HDP. Táto suma je nezmenená v porovnaní s návrhom rozpočtového plánu na rok 2017, ktorým sa potvrdili prognózy programu stability na rok 2016. Súčasťou programu stability na rok 2017 bola požiadavka na 0,07 % HDP, z ktorej Komisia vezme do úvahy dodatočný vplyv v objeme 0,01 % HDP. V ustanoveniach článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov a bezpečnostné opatrenia súvisia s mimoriadnymi udalosťami, ich vplyv na verejné financie Slovinska je výrazný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto sa požadovaná úprava smerujúca k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2016 znížila s cieľom zohľadniť tieto dodatočné rozpočtové náklady. Pokiaľ ide o rok 2017, konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm sa uskutoční na jar 2018 na základe získaných údajov, ktoré poskytnú slovinské orgány.

(8)

Rada 12. júla 2016 odporučila Slovinsku dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni aspoň 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že v roku 2017 existuje riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky.

(9)

Od Slovinska sa vzhľadom na jeho fiškálnu situáciu, a najmä na úroveň jeho dlhu, očakáva, že v roku 2018 dosiahne ďalšiu úpravu smerom k primeranému strednodobému rozpočtovému cieľu. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav v rámci Paktu stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) nesmie prekročiť 0,6 %. To by zodpovedalo štrukturálnej úprave na úrovni 1 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Podľa prognózy Slovinsko dodrží dlhové pravidlo v rokoch 2017 a 2018. Rada celkovo zastáva názor, že Slovinsko musí byť v roku 2017 pripravené prijať ďalšie opatrenia a že na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu budú v roku 2018 potrebné ďalšie opatrenia. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo členských štátov vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií v Slovinsku. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Slovinsku. Okrem toho existuje značná neistota, pokiaľ ide o cyklickú pozíciu v konkrétnych odvetviach v Slovinsku vzhľadom na obzvlášť silný hospodársky útlm v období rokov 2008 – 2013 a práve realizované veľké štrukturálne reformy a reformy finančného sektora.

(10)

Zákon o fiškálnych pravidlách prijatý v júli 2015 zaviedol strednodobý rozpočtový rámec verejných financií. V záujme jeho sfunkčnenia treba prijať určité zmeny zákona o verejných financiách. Pôvodne sa vláda zaviazala, že revidovaný zákon o verejných financiách prijme do šiestich mesiacov od prijatia zákona o fiškálnych pravidlách. Táto lehota však bola niekoľkokrát posunutá a revidovaný zákon ešte nebol predložený parlamentu na prerokovanie. Revidovaný zákon o verejných financiách predstavuje jeden z právnych nástrojov na transponovanie smernice Rady 2011/85/EÚ (7) do vnútroštátneho práva, čo boli členské štáty povinné vykonať do konca roka 2013. Členovia fiškálnej rady boli vymenovaní 21. marca 2017.

(11)

Vysoký verejný dlh na úrovni 79,7 % HDP v roku 2016 je jednou zo slabín, pokiaľ ide o verejné financie v Slovinsku. Obyvateľstvo krajiny starne rýchlejšie než obyvateľstvo väčšiny členských štátov. Slovinsko čelí veľkým rizikám, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a jeho ukazovateľ medzery dlhodobej udržateľnosti je najvyšším spomedzi všetkých členských štátov EÚ, čo vyplýva z predpokladaného zvýšenia verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť.

(12)

Vláda predložila návrhy na reformu systému zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona o zdravotnej starostlivosti a zdravotnom poistení, ktorý je ústredným prvkom reformy, bol predložený na verejnú konzultáciu vo februári 2017 a podľa plánov má byť postúpený Štátnemu zhromaždeniu do leta 2017. Dôležité je, aby sa tento plánovaný časový rámec dodržal, vďaka čomu by tento návrh mohol nadobudnúť podobu zákona ešte v roku 2017. V decembri 2016 boli predložené návrhy na zmenu zákona o zdravotníckych službách a zákona o právach pacientov a bol prijatý nový zákon o lekárňach. K pretrvávajúcim výzvam patrí správa a riadenie a výkonnosť nemocníc, primárna starostlivosť ako prvotný kontakt pred ústavnou starostlivosťou, systémy nemocničných platieb, hodnotenia zdravotníckych technológií a informačné systémy. Okrem toho sa naďalej vo veľkej miere nevyužívajú výhody centralizovaného verejného obstarávania zdravotníckych produktov a služieb, hoci sa pripravuje nové centralizované verejné obstarávanie liekov, vďaka ktorému by sa obstarávanie mohlo stať transparentnejším a nákladovo efektívnejším. Ďalšou z veľkých výziev je napredovanie reformy dlhodobej starostlivosti. Doteraz v Slovinsku neexistuje integrovaný systém dlhodobej starostlivosti. Vo fáze príprav sa nachádza pilotný projekt na určenie potrieb dlhodobej starostlivosti.

(13)

Vláda prijala v apríli 2016 bielu knihu o dôchodkoch a začala verejnú konzultáciu o budúcnosti dôchodkového systému. Stále však chýbajú konkrétne legislatívne návrhy. Medzi budúce výzvy patrí zaistenie dlhodobej udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému prispôsobením zákonného veku odchodu do dôchodku zvýšeniu strednej dĺžky života a podporovaním neskoršieho odchodu do dôchodku, zvýšenie miery pokrytia doplnkových dôchodkových systémov, vhodné riešenia pre rozdielne kariérne postupy a zníženie rizika chudoby v starobe.

(14)

Zlepšuje sa situácia na trhu práce a vývoj v sociálnej oblasti. Došlo k oživeniu v oblasti vytvárania pracovných miest, pričom nezamestnanosť sa znižuje. Počet ľudí vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia sa znížil, ale naďalej je nad priemerom Únie v prípade starších osôb. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce ponúka možnosť zamestnať starších pracovníkov, avšak ich miera účasti je aj naďalej nízka. V posledných rokoch vo zvýšenej miere dochádza k odchodu do dôchodku priamo zo systému poistenia v nezamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť zostáva nad predkrízovými úrovňami a predstavuje viac než polovicu všetkých nezamestnaných. Viac než 40 % všetkých dlhodobo nezamestnaných osôb je vo veku nad 50 rokov a takmer polovica z nich je nezamestnaná dva alebo viac rokov. Spolu so sociálnymi partnermi bola pripravená a prerokovaná analýza, ako aj akčný plán, ktorého cieľom je zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov. Včasné uskutočnenie tohto akčného plánu môže pomôcť zvýšiť aktiváciu starších pracovníkov. Miera zamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov je naďalej nízka a výrazne pod predkrízovou úrovňou a priemerom Únie. Aktuálnym prístupom je naďalej plán realizácie aktívnej politiky trhu práce prijatý v januári 2016, pričom výdavky v tejto oblasti zostávajú na nízkej úrovni. Starší a nízkokvalifikovaní pracovníci zostávajú nedostatočne zastúpení v opatreniach aktívnej politiky trhu práce. Segmentácia trhu práce je naďalej výzvou, napriek tomu, že v roku 2013 sa uskutočnila reforma.

(15)

Hoci je objem nesplácaných úverov stále vysoký, stabilne sa znižuje. Národná banka Slovinska zaviedla viacero opatrení, ktoré banky motivujú udržateľne znižovať svoje nesplácané úvery. Tlaky na znižovanie dlhu sa začali uvoľňovať, ale úverové toky pre firmy aj naďalej slabnú. Pokrok pri znižovaní dlhu bol v jednotlivých podnikoch nerovnomerný. Konsolidácia a reštrukturalizácia bankového sektora napreduje fúziou troch bánk, ku ktorej došlo v roku 2016. Slovinsko sa zaviazalo predať aspoň 50 % svojho podielu v najväčšej štátom vlastnenej banke do 31. decembra 2017 a ďalších 25 % bez jedného podielu do 31. decembra 2018. Pozmenením legislatívneho rámca sa ďalej posilnili kapacity Spoločnosti pre správu aktív bánk v oblasti reštrukturalizácie podnikov. Podiel nesplácaných úverov medzi malými a strednými podnikmi (MSP) je naďalej vysoký. Na odstránenie tohto problému bol za pomoci Svetovej banky vypracovaný systémový prístup k zníženiu podielu nesplácaných úverov MSP. Okrem toho vláda prijala zákon, na základe ktorého sa vytvorí centrálny register úverov s cieľom umožniť efektívnejšie riadenie rizík a znížiť riziko zadlženosti.

(16)

Prístup podnikov s náležitou úverovou bonitou k alternatívnym zdrojom financovania je veľmi obmedzený. Slovinský podnikateľský fond a Slovenska izvozna in razvojna banka (banka SID) zaviedli predovšetkým nové dlhové nástroje pre MSP vrátane takých opatrení, ako sú mikroúvery. Slovinský podnikateľský fond v roku 2016 zaviedol systém zárodkového kapitálu, do ktorého sa zapojilo takmer 50 príjemcov spomedzi MSP. Jedným z hlavných zdrojov doplnkového financovania, ktorý sa doteraz veľmi nevyužíval, by mohli byť ďalšie alternatívne finančné nástroje vrátane rizikového kapitálu a vlastného imania s využitím fondov EŠIF.

(17)

Určitý pokrok sa dosiahol v rámci prebiehajúceho vykonávania stratégie rozvoja verejnej správy na roky 2015 – 2020. Došlo však k ďalšiemu odkladu niektorých konkrétnych opatrení, ako je napríklad prijatie zákona o verejnej službe. Odhaduje sa, že vládny program znižovania administratívneho zaťaženia priniesol v období rokov 2009 až 2015 celkové úspory vo výške 365 miliónov EUR, pričom sa zrealizovalo takmer 60 % z 318 opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia. Zložité a zdĺhavé administratívne postupy, najmä v stavebnom konaní a územnom plánovaní, sú však aj naďalej prekážkou súkromným investíciám. Hoci sa efektívnosť a kvalita justičného systému ďalej zvyšovala, v prípade obchodno-právnych sporov stále dlho trvá, kým dôjde k stanoveniu prvého pojednávania, a žaloby nemožno podať elektronicky. Napriek tomu, že sa prijali niektoré kľúčové protikorupčné reformy, ako je napríklad program nulovej tolerancie voči korupcii, vnímanie korupcie je stále vysoké a podľa všetkého vplýva na rozhodnutia podnikov. Po počiatočnom pokroku dosiahnutom v oblasti modernizácie regulácie povolaní sa tempo reforiem spomalilo. Zrušenie obmedzujúcich prekážok v rámci regulácie povolaní by mohlo podporiť hospodársku súťaž na predmetných trhoch.

(18)

Miera zasahovania štátu do hospodárstva je naďalej vysoká napriek privatizačnému programu, ktorý sa začal v roku 2013. Štát je najväčší zamestnávateľ, správca aktív a držiteľ podnikových dlhopisov v Slovinsku. Vysoká úroveň štátneho vlastníctva v kombinácii so slabou správou a riadením spoločností má značné fiškálne a hospodárske dôsledky. Tie podľa odhadu predstavovali 13 miliárd EUR alebo približne tretinu HDP v rokoch 2007 až 2014, predovšetkým v dôsledku stabilizačných opatrení vo finančnom sektore a ušlých ziskov štátnych podnikov v porovnaní s ich súkromnými náprotivkami. Výkonnosť štátnych podnikov sa začala zlepšovať vďaka novému systému správy a riadenia spoločností, hoci riziká pretrvávajú. Výsledky dosiahnuté do konca roka 2015 ukázali, že došlo k zvýšeniu ziskovosti podnikov pod správou Slovinskej štátnej holdingovej spoločnosti, hoci sa nepodarilo splniť strednodobý cieľ stanovený v stratégii správy aktív. V januári 2017 vláda schválila plán správy aktív na rok 2017, v ktorom sú vyčíslené ukazovatele výkonnosti pre každý štátny podnik a uvedený aktualizovaný zoznam aktív určených na odpredaj. Zároveň stále nedošlo k revízii stratégie správy aktív, ktorú pôvodne schválil parlament v roku 2015, keďže vláda svoje rozhodnutie odložila na druhú polovicu roku 2017. Hoci bol na konci februára 2017 vymenovaný nový predseda správnej rady, úplná zostava dozornej rady ešte nie je obsadená.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovinsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(21)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania vydané podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 3,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovinsko v rokoch 2017 a 2018 prijalo opatrenia s týmto cieľom:

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Slovinska. Prijať a vykonávať navrhnutú reformu systému zdravotnej starostlivosti a prijať plánovanú reformu dlhodobej starostlivosti, ktorých cieľom je zvýšiť nákladovú efektívnosť, dostupnosť a kvalitu starostlivosti. V plnej miere využiť potenciál centralizovaného obstarávania v zdravotníctve. Prijať potrebné opatrenia na zaistenie dlhodobej udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému.

2.

Zintenzívniť úsilie o zvýšenie zamestnateľnosti nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov, najmä cielenými opatreniami v oblasti celoživotného vzdelávania a aktivačnými opatreniami.

3.

Zlepšiť podmienky financovania, a to aj uľahčením trvalého riešenia otázky nesplácaných úverov a prístupom k alternatívnym zdrojom financovania. Zaistiť plné vykonávanie stratégie Spoločnosti pre správu aktív bánk. Znížiť administratívne zaťaženie podnikov plynúce z pravidiel v oblasti územného plánovania a stavebných povolení a zabezpečiť dobrú správu a riadenie štátnych podnikov.

V Bruseli 11. júla 2017

Za Radu

predseda

T. TÕNISTE


(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(3)  Ú. v. EÚ C 92, 24.3.2017, s. 1.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(5)  Saldo očistené od cyklických vplyvov bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie podľa spoločne dohodnutej metodiky.

(6)  Čisté verejné výdavky pozostávajú z celkových verejných výdavkov bez úrokových výdavkov, výdavkov na programy Únie plne hradených z fondov Únie a nediskrečných zmien vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti. Tvorba hrubého fixného kapitálu financovaná z vnútroštátnych zdrojov je rozložená na obdobie štyroch rokov. Diskrečné opatrenia na strane príjmov alebo zvýšenia príjmov vyplývajúce z právnych predpisov sú započítané. Jednorazové opatrenia na strane príjmov aj výdavkov sú vzájomne započítané.

(7)  Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41).

(8)  Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.