9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/71

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Maďarsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Maďarsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Maďarsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Maďarska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Maďarsko predložilo 2. mája 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Maďarsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Podľa konvergenčného programu na rok 2017 vláda plánuje zhoršenie celkového deficitu z 1,8 % HDP v roku 2016 na 2,4 % HDP v roku 2017 aj v roku 2018 a následne postupné zlepšenie na 1,2 % HDP do roku 2021. Strednodobý rozpočtový cieľ – štrukturálny deficit na úrovni 1,7 % HDP do roku 2016 a následne revidovaný na úroveň 1,5 % HDP od roku 2017 – by sa mal podľa plánu dosiahnuť do roku 2020. Podľa prepočítaného (4) štrukturálneho salda by sa však strednodobý rozpočtový cieľ počas trvania programu dosiahnuť nepodarilo. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP postupne klesne na 61 % do konca roku 2021. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy je optimistický, z čoho vyplýva riziko pre dosiahnutie cieľových deficitov.

(6)

V konvergenčnom programe na rok 2017 sa uvádza, že rozpočtový vplyv výnimočného prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení v rokoch 2016 a 2017 je značný, a poskytuje primerané dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie predstavovali v roku 2015 oprávnené dodatočné výdavky v dôsledku výnimočného prílevu utečencov 0,04 % HDP, zatiaľ čo v roku 2016 neboli v súvislosti s prílevom utečencov konštatované žiadne oprávnené dodatočné výdavky. Oprávnené dodatočné výdavky súvisiace s bezpečnostnými opatreniami dosiahli v roku 2016 úroveň 0,04 % HDP. V roku 2017 sa neočakáva žiadne ďalšie zvýšenie výdavkov v dôsledku výnimočného prílevu utečencov, zatiaľ čo dodatočný rozpočtový vplyv bezpečnostných opatrení sa v súčasnosti odhaduje na 0,14 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristickej hrozby sú nezvyčajnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Maďarska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto sa požadovaná úprava smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2016 znížila, aby sa zohľadnili dodatočné náklady súvisiace s bezpečnosťou. Pokiaľ ide o rok 2017, konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm sa uskutoční na jar 2018 na základe zistených údajov, ktoré poskytnú maďarské orgány.

(7)

Rada 12. júla 2016 Maďarsku odporučila dosiahnuť v roku 2017 ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že v roku 2017 existuje riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky.

(8)

Očakáva sa, že Maďarsko vzhľadom na svoju fiškálnu situáciu, a najmä vzhľadom na úroveň svojho dlhu, dosiahne v roku 2018 ďalšiu úpravu smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1,5 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav stanovenej v Pakte stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (5) nesmie v roku 2018 prekročiť 2,8 %. To by zodpovedalo štrukturálnej úprave na úrovni 1,0 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Zároveň sa predpokladá, že Maďarsko v rokoch 2017 a 2018 dodrží dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2017 budú na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu potrebné ďalšie opatrenia. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo daného členského štátu vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ spočívajúci v dosiahnutí zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií v Maďarsku. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Maďarsku.

(9)

Nízka úroveň súkromných investícií a nízka produktivita znižujú konkurencieschopnosť Maďarska a brzdia jeho potenciálny rast. Faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú podnikateľské prostredie a podnikové investície, sú spojené najmä s nedostatkami vo fungovaní inštitúcií a v správe vecí verejných. Medzi najväčšie prekážky podnikania v Maďarsku patria časté zmeny regulačného a daňového prostredia, ktoré sú prijímané bez dostatočného zapojenia zainteresovaných strán a nie sú v dostatočnej miere založené na dôkazoch. Regulačné prekážky v sektore služieb takisto obmedzujú dynamiku trhu a brzdia investície. Reštriktívne predpisy, okrem iného aj v maloobchode, obmedzujú hospodársku súťaž v sektore služieb a negatívne ovplyvňujú podnikateľskú klímu.

(10)

Podiel daňových príjmov na HDP v Maďarsku je naďalej značne nižší než v okolitých krajinách regiónu a v daňovom systéme pretrvávajú nedostatky. Vláda v roku 2017 znížila príspevky zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie o 5 percentuálnych bodov a ďalšie zníženie o 2 percentuálne body sa plánuje v roku 2018. Týmto opatrením sa výrazne znížilo daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín, ktoré však naďalej zostáva vysoké. Platí to predovšetkým pre bezdetné osoby s nízkym príjmom, ktorých daňovo-odvodové zaťaženie patrí medzi najvyššie v Únii. Daňový systém je stále komplikovaný. Sektorové dane, z ktorých niektoré výrazne narúšajú hospodársku súťaž, naďalej komplikujú daňový systém a oslabujú dôveru investorov, a to napriek pozitívnemu trendu, ktorý možno v tejto oblasti pozorovať od roku 2013. Zložitosť daňového systému a súvisiaca neistota spolu s vysokými nákladmi na dodržiavanie predpisov a administratívnou záťažou naďalej negatívne ovplyvňujú dôveru investorov v Maďarsku.

(11)

Nedostatky vo fungovaní inštitúcií negatívne vplývajú na podnikateľskú klímu a znižujú rastový potenciál hospodárstva. Napriek nedávnym zlepšeniam a zmenám zákona o verejnom obstarávaní zostáva naďalej obmedzený najmä pokrok pri zvyšovaní transparentnosti a konkurencie vo verejnom obstarávaní. Aktuálna stratégia elektronického verejného obstarávania je dobrým východiskom na zvýšenie transparentnosti, ale jej vykonávanie a vplyv na transparentnosť je nevyhnutné sledovať. Na podnikateľskú klímu nepriaznivo vplýva riziko korupcie, ktoré je naďalej vysoké. Okrem toho opatrenia prijaté na riešenie tohto problému obsahujú výrazné nedostatky. V Maďarsku tiež dochádza k zdržaniam pri vykonávaní stratégie elektronického obstarávania. V krajine sa tým odsúva včasné zavedenie elektronického obstarávania, čo je zásadné z hľadiska zvýšenia transparentnosti a zvýšenia konkurencie.

(12)

Situácia v sektore služieb vrátane maloobchodu je v Maďarsku naďalej obzvlášť komplikovaná. V minulých rokoch vláda opakovane intervenovala na trhoch, ktoré boli v minulosti otvorené hospodárskej súťaži, a prijala prísnejšie požiadavky v oblasti služieb osobnej dopravy poskytovaných nezávislými dispečingovými centrami. Vláda neprijala žiadne významné opatrenie na zjednodušenie regulačného prostredia v sektore služieb, čo obzvlášť platí pre oblasť maloobchodného predaja, verejných služieb nakladania s odpadom, vydávania a distribúcie učebníc alebo mobilných platobných systémov. V sektore maloobchodu chýbajú jasné usmernenia upravujúce udelenie povolení na otváranie nových predajní s predajnou plochou presahujúcou 400 m2. Znižuje to transparentnosť a predvídateľnosť v tomto sektore. Pretrvávajúce regulačné prekážky v sektore služieb vrátane prekážok v maloobchode obmedzujú dynamiku trhu a brzdia investície a zároveň zneisťujú investorov, a to najmä medzinárodných.

(13)

Štrukturálne reformy zamerané na podporu investícií do ľudského kapitálu, najmä do vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, a na pokračovanie v zlepšovaní fungovania pracovného trhu budú mať kľúčový význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti a potenciálneho rastu Maďarska v strednodobom horizonte. Posilnenie sociálnej spravodlivosti bude taktiež zohrávať zásadnú úlohu pri zaistení inkluzívnejšieho rastu.

(14)

Výkonnosť, pokiaľ ide o zaisťovanie základných zručností, je v porovnaní s medzinárodnými štandardmi naďalej nízka. Z prieskumu Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2015 vyplynulo, že výsledky sa výrazne zhoršili a vplyv sociálno-ekonomického zázemia žiakov na vzdelávacie výsledky je jeden z najvyšších v Únii. Výsledky v oblasti vzdelávania vo veľmi výraznej miere závisia aj od typu školy. Zníženie počtu vyučovacích hodín prírodovedných predmetov na odborných gymnáziách od roku 2016 pravdepodobne ešte viac prehĺbi zaostávanie Maďarska v prírodovedných zručnostiach. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, počas posledných piatich rokov stagnoval a je naďalej obzvlášť vysoký v rómskej komunite. Rozdelenie znevýhodnených žiakov medzi školami je nevyvážené a rómske deti čoraz častejšie navštevujú školy a triedy, v ktorých Rómovia predstavujú väčšinu. Sú zavedené opatrenia na podporu odbornej prípravy učiteľov, vzdelávania v rannom detstve, dosahovania výsledkov v škole, ako aj na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky medzi Rómami. Hoci sa podnikli kroky na riešenie segregácie, nie sú dostatočne komplexné a systematické na to, aby sa problémy riešili. Počet záujemcov o terciárne vzdelávanie a podiel úspešných absolventov sú vzhľadom na rastúci dopyt po vysokokvalifikovanej pracovnej sile nedostatočné. Úpravou zákona o vysokých školách z roku 2017 sa situácia môže ešte viac zhoršiť.

(15)

Situácia na trhu práce v Maďarsku sa v uplynulých rokoch vyvíjala priaznivo a miera nezamestnanosti sa vrátila na úroveň spred krízy. Zamestnanosť dosiahla historicky najvyššie úrovne vďaka tvorbe pracovných miest v súkromnom sektore a programu verejných prác, ktorý je stále najväčším opatrením aktívnej politiky trhu práce v Maďarsku s viac než 200 000 účastníkmi. V posledných rokoch bol prijatý súbor opatrení na uľahčenie prechodu z programu na primárny trh práce. Program je však naďalej nedostatočne zacielený a jeho účinnosť pri opätovnom začleňovaní účastníkov do otvoreného trhu práce zostáva obmedzená. Niektoré sektory zároveň čelia čoraz väčšiemu nedostatku pracovnej sily. Čiastočne s podporou z fondov Únie sa posilňujú iné aktívne politiky trhu práce, ale treba vyvinúť ďalšie úsilie na účinné uľahčenie prechodu na primárny trh práce. Systém vytvárania profilov pre nezamestnaných je v prevádzke, ale zatiaľ nie je plne účinný. Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov sa v posledných rokoch zvýšil a vplyv rodičovstva na zamestnanosť žien patrí medzi najvyššie v Únii. Účasť na trhu práce je ovplyvnená pomerne slabými výsledkami v oblasti zdravia a nerovným prístupom k zdravotnej starostlivosti. Účasť sociálnych partnerov na tvorbe politík je obmedzená.

(16)

Niektoré ukazovatele chudoby sa vrátili na predkrízové nízke úrovne, ale naďalej sa nachádzajú nad priemerom Únie. Chudoba detí a Rómov je obzvlášť vysoká, hoci klesá. Veľká časť zamestnaných Rómov pracuje v rámci programu verejných prác. Ich skutočná integrácia na otvorenom trhu práce je zatiaľ nízka.

(17)

Primeranosť a rozsah sociálnej pomoci a dávok v nezamestnanosti sú obmedzené. Obdobie, počas ktorého sa poskytujú dávky v nezamestnanosti, je v dĺžke troch mesiacov naďalej najkratšie v Únii a je kratšie než priemerný čas, ktorý uchádzači o zamestnanie potrebujú na nájdenie zamestnania. Reforma sociálnej pomoci v roku 2015 zefektívnila systém dávok, nezdá sa však, že by zaručovala jednotnú a primeranú minimálnu životnú úroveň pre tých, ktorí sa nachádzajú v núdzi. Pokiaľ ide o dávky pod správou obcí, kritériá oprávnenosti a výška nároku sú do veľkej miery závislé od ich rozhodnutia, čo spôsobuje neistotu na strane príjemcov. Dávka zabezpečujúca minimálny príjem zostáva zmrazená na nízkej úrovni, ale maďarské orgány plánujú v nasledujúcich rokoch postupne zvýšiť úroveň cielených hotovostných dávok. Už v roku 2017 došlo k miernemu zvýšeniu v prípade troch takýchto dávok. Ďalšie cielené opatrenia by pomohli zmierniť materiálnu depriváciu najviac znevýhodnnených skupín, najmä detí a Rómov.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Maďarska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Maďarsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Maďarsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a jej stanovisko (6) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Maďarska.

2.

Dokončiť zníženie daňovo-odvodového zaťaženia osôb s nízkymi príjmami a zjednodušiť daňovú štruktúru, najmä obmedzením sektorových daní s najväčším rušivým účinkom. Zvýšiť transparentnosť a konkurenciu v oblasti verejného obstarávania zavedením komplexného a účinného systému elektronického verejného obstarávania a posilniť protikorupčný rámec. Posilniť regulačnú predvídateľnosť, transparentnosť a hospodársku súťaž najmä v sektore služieb s osobitným dôrazom na maloobchod.

3.

Zlepšiť zameranie programu verejných prác na osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, a poskytovať účinnú podporu uchádzačom o zamestnanie v snahe uľahčiť ich prechod na trh práce, okrem iného posilnením aktívnych politík trhu práce. Prijať opatrenia na zlepšenie výsledkov vzdelávania a zvýšenie účasti znevýhodnených skupín, najmä Rómov, v inkluzívnom hlavnom vzdelávacom prúde. Zlepšiť primeranosť a rozsah pôsobnosti sociálnej pomoci a predĺžiť obdobie poskytovania dávok v nezamestnanosti.