ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2017/2315

z 11. decembra 2017

o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 46 ods. 2,

so zreteľom na Protokol č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci zriadenej článkom 42 Zmluvy o Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na návrh Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky a Talianskej republiky,

so zreteľom na stanovisko vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“),

keďže:

(1)

Článok 42 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) stanovuje, že tie členské štáty, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá a ktoré v tejto oblasti prevzali navzájom väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie, zavedú v rámci Únie stálu štruktúrovanú spoluprácu (ďalej len „PESCO“ – Permanent Structured Cooperation).

(2)

Rade a vysokému predstaviteľovi bolo 13. novembra 2017 v súlade s článkom 46 ods. 1 Zmluvy o EÚ doručené spoločné oznámenie 23 členských štátov a 7. decembra 2017 ďalších dvoch členských štátov, že všetky tieto členské štáty majú v úmysle zúčastňovať sa PESCO na základe toho, že spĺňajú uvedené požiadavky a že navzájom voči sebe prijali v tejto oblasti väčšie záväzky tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu, a na základe všetkých ostatných prvkov uvedených v oznámení vrátane preambuly a usmerňujúcich zásad PESCO stanovených v prílohe I k oznámeniu, ktorým v celom jeho rozsahu zostávajú viazané, a tiež s odkazom na článok 42 Zmluvy o EÚ vrátane článku 42 ods. 7 (1).

(3)	Väčšie záväzky stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu sú v súlade s dosahovaním cieľov stanovených v článku 1 protokolu č. 10 k zmluvám a záväzkov uvedených v článku 2 uvedeného protokolu.

(4)

Rozhodnutie členských štátov zúčastniť sa PESCO je dobrovoľné a samo osebe nemá vplyv na ich štátnu zvrchovanosť ani osobitnú povahu bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov. Príspevky zúčastnených členských štátov na účely plnenia väčších záväzkov v rámci PESCO sa budú poskytovať v súlade s ich uplatniteľnými ústavnými predpismi.

(5)	Medzi záväzky v rámci PESCO patrí zvyšovanie počtu projektov spoločného a kolaboratívneho rozvoja obranných spôsobilostí. Takéto projekty sa v súlade so zmluvami a s príslušnými nástrojmi a programami Únie môžu podporiť prostredníctvom príspevkov z rozpočtu Únie.

(6)	Zúčastnené členské štáty stanovili vo svojich národných plánoch vykonávania svoju schopnosť plniť väčšie záväzky, ktoré navzájom prijali.

(7)	Keďže potrebné podmienky boli splnené, je preto vhodné, aby Rada prijala rozhodnutie o nadviazaní PESCO.

(8)	Každý ďalší členský štát, ktorý si želá zúčastniť sa stálej štruktúrovanej spolupráce v neskoršej fáze, môže oznámiť tento svoj zámer Rade a vysokému predstaviteľovi v súlade s článkom 46 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

(9)	Vysoký predstaviteľ sa bude v plnej miere zúčastňovať činností, ktoré sú spojené s PESCO.

(10)	Medzi opatreniami prijatými v rámci PESCO a inými opatreniami SZBP a politikami Únie by mal existovať súlad. Tam, kde je to uplatniteľné, by Rada a – v rámci ich príslušných oblastí zodpovednosti – vysoký predstaviteľ a Komisia mali spolupracovať s cieľom maximalizovať synergie.

(11)	V súlade s článkom 5 protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na vypracúvaní a vykonávaní rozhodnutí a opatrení Únie s obrannými dôsledkami. Dánsko preto nie je týmto rozhodnutím viazané,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Nadviazanie stálej štruktúrovanej spolupráce

Týmto sa v rámci Únie nadväzuje stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) medzi tými členskými štátmi, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá, ako sú uvedené v článku 1 protokolu č. 10, a ktoré v tejto oblasti prevzali navzájom väčšie záväzky, ako sa uvádza v článku 2 uvedeného protokolu, s cieľom plniť najnáročnejšie misie a prispievať k naplneniu úrovne ambícií Únie.

Článok 2

Zúčastnené členské štáty

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú PESCO, sú tieto:

—

Belgicko,

—	Bulharsko,

—	Česká republika,

—

Nemecko,

—

Estónsko,

—

Írsko,

—

Grécko,

—	Španielsko,

—	Francúzsko,

—	Chorvátsko,

—	Taliansko,

—

Cyprus,

—

Lotyšsko,

—

Litva,

—	Luxembursko,

—

Maďarsko,

—	Holandsko,

—

Rakúsko,

—

Poľsko,

—	Portugalsko,

—

Rumunsko,

—	Slovinsko,

—	Slovensko,

—

Fínsko,

—

Švédsko.

Článok 3

Väčšie záväzky v súlade s protokolom č. 10

1.   Na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 1 protokolu č. 10 a záväzkov uvedených v článku 2 uvedeného protokolu zúčastnené členské štáty poskytnú príspevky, ktorými plnia väčšie záväzky, ku ktorým sa navzájom zaviazali, ako sa uvádza v prílohe.

2.   Zúčastnené členské štáty na tento účel každoročne preskúmajú a podľa potreby aktualizujú svoje národné plány vykonávania, v ktorých majú popísať, ako budú plniť väčšie záväzky, a podrobnejšie uviesť, ako budú plniť konkrétnejšie ciele, ktoré sa majú stanoviť v každej fáze. Aktualizované národné plány sa predkladajú ročne Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a Európskej obrannej agentúre (ďalej len „EDA“ – European Defence Agency) a sprístupnia sa všetkým zúčastneným členským štátom.

Článok 4

Riadenie PESCO

1.   Riadenie PESCO sa organizuje:

—	na úrovni Rady a

—	v rámci projektov, ktoré vykonávajú skupiny zúčastnených členských štátov, ktoré sa dohodli medzi sebou na vykonávaní takýchto projektov.

2.   V súlade s článkom 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ Rada prijíma rozhodnutia a odporúčania, ktorými:

a)	poskytne strategické riadenie a usmerňovanie PESCO;

b)	stanoví poradie plnenia väčších záväzkov uvedených v prílohe v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich počiatočných fáz (roky 2018 – 2020 a 2021 – 2025) a na začiatku každej fázy vymedzí konkrétnejšie ciele pre plnenie väčších záväzkov uvedených v prílohe;

c)

aktualizuje a v prípade potreby posilní väčšie záväzky uvedené v prílohe na základe výsledkov dosiahnutých prostredníctvom PESCO, aby zohľadnila meniace sa bezpečnostné prostredie Únie. Takéto rozhodnutia sa prijímajú najmä na konci fáz uvedených v odseku 2 písm. b) na základe procesu strategického preskúmania, ktorým sa posúdi plnenie záväzkov PESCO;

d)	posúdi príspevky zúčastnených členských štátov k plneniu dohodnutých záväzkov v súlade s mechanizmom opísaným v článku 6;

e)	stanoví zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať v rámci PESCO, pričom zohľadní podporu rozvoja spôsobilostí i poskytnutie, v medziach dostupných prostriedkov a spôsobilostí, významnej podpory operáciám a misiam spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

f)	stanoví spoločný súbor pravidiel riadenia projektov, ktorý by si zúčastnené členské štáty účastniace sa jednotlivého projektu mohli podľa potreby prispôsobiť danému projektu;

g)	včas stanoví v súlade s článkom 9 ods. 1 všeobecné podmienky, za ktorých by k účasti na jednotlivých projektoch mohli byť výnimočne prizvané tretie štáty a rozhodne v súlade s článkom 9 ods. 2, či daný tretí štát spĺňa tieto podmienky;

h)	stanoví akékoľvek iné opatrenia potrebné na ďalšie vykonávanie tohto rozhodnutia.

Článok 5

Projekty PESCO

1.   Na základe návrhov zúčastnených členských štátov, ktoré majú v úmysle zúčastniť sa jednotlivého projektu, môže vysoký predstaviteľ predložiť odporúčanie týkajúce sa identifikácie a hodnotenia projektov PESCO na základe posúdení stanovených v súlade s článkom 7 pre rozhodnutia a odporúčania Rady, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. e) potom, čo Vojenský výbor Európskej únie (VVEÚ) vydá vojenské stanovisko.

2.   Zúčastnené členské štáty, ktoré majú v úmysle navrhnúť jednotlivý projekt, včas informujú ostatné zúčastnené členské štáty pred predložením svojho návrhu, aby si zaistili podporu a umožnili im pripojiť sa k návrhu a predložiť ho spoločne.

Členmi projektu sú zúčastnené členské štáty, ktoré príslušný návrh predložili. Zoznam členov každého jednotlivého projektu sa pripojí k rozhodnutiu Rady uvedenému v článku 4 ods. 2 písm. e).

Zúčastnené členské štáty, ktoré sa účastnia projektu, sa môžu medzi sebou dohodnúť, že dovolia účasť ostatných zúčastnených členských štátoch, ktoré sa neskôr budú chcieť projektu zúčastniť.

3.   Zúčastnené členské štáty, ktoré sa účastnia projektu, sa medzi sebou dohodnú o spôsobe a rozsahu ich spolupráce a riadení tohto projektu. Zúčastnené členské štáty, ktoré sa účastnia projektu, pravidelne a náležite informujú Radu o vývoji projektu.

Článok 6

Dohľad, hodnotenie a predkladanie správ

1.   Rada v rámci článku 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ zabezpečí jednotu, dôslednosť a účinnosť PESCO. Vysoký predstaviteľ tiež prispieva k dosiahnutiu uvedených cieľov.

2.   Vysoký predstaviteľ sa v súlade s protokolom č. 10 v plnej miere zúčastňuje činností týkajúcich sa PESCO.

3.   Vysoký predstaviteľ predkladá Rade výročnú správu o PESCO. Uvedená správa sa opiera o príspevky EDA podľa článku 7 ods. 3 písm. a) a o príspevky ESVČ podľa článku 7 ods. 2 písm. a). V správe vysokého predstaviteľa sa opisuje stav vykonávania PESCO vrátane plnenia záväzkov zo strany každého zúčastneného členského štátu podľa jeho národného plánu vykonávania.

VVEÚ poskytuje Politickému a bezpečnostnému výboru vojenské stanovisko a odporúčania v súvislosti s každoročným procesom hodnotenia PESCO.

Na základe výročnej správy o PESCO, ktorú predkladá vysoký predstaviteľ, Rada raz ročne preskúma, či zúčastnené členské štáty naďalej plnia väčšie záväzky uvedené v článku 3.

4.   Akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa pozastavenia účasti členského štátu sa prijme v súlade s článkom 46 ods. 4 Zmluvy o EÚ až po tom, čo členský štát dostal jasne vymedzený časový rámec na individuálne konzultácie a reakčné opatrenia.

Článok 7

Podpora zo strany ESVČ a EDA

1.   ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ a EDA pod vedením vysokého predstaviteľa, aj v jeho funkcii riaditeľa EDA, spoločne zabezpečujú nevyhnutné funkcie sekretariátu pre PESCO, iné než na úrovni Rady, a v tejto súvislosti predstavujú jednotné kontaktné miesto.

2.   ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ podporuje fungovanie PESCO, a to najmä tým, že:

a)	prispieva k hodnoteniu príspevkov zúčastnených členských štátov, pokiaľ ide o operačné aspekty, ktoré predkladá vysoký predstaviteľ v jeho výročnej správe o PESCO v súlade s článkom 6;

b)

koordinuje hodnotenie návrhov projektov podľa článku 5, najmä v oblastiach dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia síl. ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ najmä posudzuje, či sú navrhované projekty v súlade s operačnými potrebami, a do akej miery projekty k týmto potrebám prispievajú.

3.   EDA podporuje PESCO najmä tým, že:

a)	prispieva k hodnoteniu príspevkov zúčastnených členských štátov, pokiaľ ide o spôsobilosti, obsiahnutému vo výročnej správe vysokého predstaviteľa o PESCO podľa článku 6, najmä príspevkov poskytnutých v súlade s väčšími záväzkami uvedenými v článku 3;

b)

uľahčuje projekty rozvoja spôsobilostí, najmä koordináciu hodnotenia návrhov projektov podľa článku 5 predovšetkým v oblasti rozvoja spôsobilostí. EDA podporuje členské štáty najmä pri zabezpečovaní toho, aby nedochádzalo k zbytočnej duplicite s existujúcimi iniciatívami aj v iných inštitucionálnych kontextoch.

Článok 8

Financovanie

1.   Administratívne výdavky inštitúcií Únie a ESVČ vyplývajúce z vykonávania tohto rozhodnutia sa hradia z rozpočtu Únie. Administratívne výdavky agentúry EDA podliehajú príslušným finančným pravidlám EDA v súlade s rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/1835 (2).

2.   Prevádzkové výdavky vyplývajúce z projektov vykonávaných v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce hradia v prvom rade zúčastnené členské štáty, ktoré sa zúčastňujú jednotlivého projektu. Na takéto projekty sa môžu poskytnúť príspevky zo všeobecného rozpočtu Únie v súlade so zmluvami a s príslušnými nástrojmi Únie.

Článok 9

Účasť tretích štátov na jednotlivých projektoch

1.   Všeobecné podmienky účasti tretích štátov na jednotlivých projektoch sa konkretizujú v rozhodnutí Rady prijatom v súlade s článkom 4 ods. 2, ktoré môže zahŕňať vzor pre administratívne dojednania s tretími štátmi.

2.   Rada v súlade s článkom 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ rozhodne, či tretí štát, ktorý si zúčastnený členský štát účastniaci sa projektu želá prizvať k účasti na tomto projekte, spĺňa požiadavky stanovené v rozhodnutí uvedenom v odseku 1.

3.   Po prijatí kladného rozhodnutia podľa odseku 2 môžu zúčastnené členské štáty, ktoré sa účastnia projektu, uzavrieť administratívne dojednania s dotknutým tretím štátom na účely jeho účasti na tomto projekte. Tieto dojednania rešpektujú postupy a rozhodovaciu autonómnosť Únie.

Článok 10

Bezpečnostné predpisy

V súvislosti s PESCO sa uplatnia ustanovenia rozhodnutia Rady 2013/488/EÚ (3).

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

PRÍLOHA

Zoznam ambicióznych a väčších spoločných záväzkov, ktoré prijali zúčastnené členské štáty v piatich oblastiach stanovených v článku 2 protokolu č. 10

„a) spolupracovať od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele týkajúce sa výšky investičných výdavkov na obranné prostriedky a pravidelne preskúmavať tieto ciele v kontexte bezpečnostného prostredia a medzinárodnej zodpovednosti Únie.“

Na základe spoločných kritérií určených v roku 2007 sa zúčastnené členské štáty hlásia k týmto záväzkom:

1.	Pravidelné zvyšovanie rozpočtov na obranu v reálnom vyjadrení s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele.

2.

Postupné strednodobé zvyšovanie investičných výdavkov v oblasti obrany do výšky 20 % celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota) s cieľom vyplniť medzery v strategických spôsobilostiach účasťou na projektoch v oblasti obranných spôsobilostí v súlade s plánom rozvoja spôsobilostí (CDP) a koordinovaným výročným preskúmaním v oblasti obrany (CARD).

3.	Zvyšovanie počtu spoločných a „kolaboratívnych“ projektov zameraných na strategické obranné spôsobilosti. Takéto spoločné a kolaboratívne projekty by sa mali podporovať prostredníctvom Európskeho obranného fondu, ak je to potrebné a vhodné.

4.	Zvyšovanie podielu výdavkov vyčlenených na výskum a technológie v oblasti obrany s cieľom priblížiť sa k 2 % celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota).

5.	Zavedenie pravidelného preskúmania týchto záväzkov (s cieľom schváliť ho na zasadnutí Rady).

„b) vzájomne harmonizovať svoje nástroje obrany v čo najväčšej možnej miere, hlavne harmonizáciou identifikácie ich vojenských potrieb, združením a prípadne, špecializáciou ich obranných prostriedkov a spôsobilostí a podporovaním spolupráce v oblasti výcviku a logistiky.“

6.	Zohrávanie podstatnej úlohy pri rozvoji spôsobilostí v rámci EÚ, a to aj v rámci CARD, s cieľom zabezpečiť dostupnosť potrebných spôsobilostí na dosiahnutie úrovne ambícií v Európe.

7.	Záväzok podporovať CARD v maximálnej možnej miere a zároveň uznávať dobrovoľnú povahu preskúmania a jednotlivé obmedzenia zúčastnených členských štátov.

8.	Záväzok k intenzívnemu zapojeniu budúceho Európskeho obranného fondu do mnohonárodného obstarávania, ktoré má preukázateľnú pridanú hodnotu EÚ.

9.	Záväzok vypracovať harmonizované požiadavky pre všetky projekty v oblasti rozvoja spôsobilostí, na ktorých sa dohodli zúčastnené členské štáty.

10.	Záväzok zvážiť spoločné využívanie existujúcich spôsobilostí s cieľom optimalizovať dostupné zdroje a zlepšiť ich celkovú efektívnosť.

11.	Záväzok zabezpečiť väčšie úsilie pri spolupráci v oblasti kybernetickej obrany, ako sú výmena informácií, odborná príprava a operačná podpora.

„c) prijať konkrétne opatrenia na posilnenie dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia ich ozbrojených síl, najmä pomocou určenia spoločných cieľov v záležitostiach nasadenia ozbrojených síl vrátane možnosti preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov.“

12.

Pokiaľ ide o dostupnosť a možnosť nasadenia síl, zúčastnené členské štáty sa zaväzujú k: — Vytvoreniu útvarov schopných strategického nasadenia na realizáciu úrovne ambícií EÚ popri potenciálnom nasadení bojovej skupiny EÚ. Tento záväzok sa nevzťahuje na sily pripravené na okamžitú rekciu, stále vojenské sily ani na pohotovostné sily. — Vytvoreniu solídneho nástroja (napr. databázy), ktorý bude prístupný len pre zúčastnené členské štáty a prispievajúce štáty a ktorý bude slúžiť na evidenciu dostupných a rýchlo nasaditeľných spôsobilostí s cieľom uľahčiť a urýchliť proces vytvárania síl. — Úsiliu o urýchlené prijatie politického záväzku na vnútroštátnej úrovni, vrátane prípadného preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov. — Poskytnutiu značnej podpory v rámci prostriedkov a spôsobilostí na operácie (napr. EUFOR) a misie SBOP (napr. výcvikové misie EÚ) – personálu, vybavenia, odbornej prípravy, podpory pri výcviku, infraštruktúry alebo inak, o ktorej jednomyseľne rozhodla Rada, bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek rozhodnutie o príspevkoch do operácií SBOP, a bez toho, aby boli dotknuté ústavné obmedzenia. — Významnému príspevku k bojovým skupinám EÚ, a to tým, že sa potvrdia príspevky v zásade najmenej štyri roky vopred, pričom sa stanovia obdobia pohotovosti v súlade s koncepciou bojových skupín EÚ a povinnosť vykonávať cvičenia bojových skupín EÚ pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ (rámcová krajina) a/alebo zapájať sa do týchto cvičení (všetky členské štáty EÚ, ktoré sa zúčastňujú v bojových skupinách EÚ). — Zjednodušeniu a zjednoteniu cezhraničnej vojenskej prepravy v Európe, aby sa umožnilo rýchle nasadenie vojenského materiálu a personálu.

13.

Pokiaľ ide o interoperabilitu síl, zúčastnené členské štáty sa zaväzujú k: — Rozvíjaniu interoperability svojich ozbrojených síl prostredníctvom: — záväzku dohodnúť sa na spoločných hodnotiacich a validačných kritériách pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ v súlade s normami NATO a zároveň zachovať vnútroštátnu certifikáciu; — záväzku dohodnúť sa na spoločných technických a prevádzkových normách ozbrojených síl, pričom uznávajú, že je potrebné zabezpečiť interoperabilitu s NATO. — Optimalizácii mnohonárodných štruktúr: zúčastnené členské štáty by sa mohli zaviazať k tomu, že sa zapoja a budú zohrávať aktívnu úlohu v hlavných existujúcich a možných budúcich štruktúrach zapojených do európskej vonkajšej činnosti vo vojenskej oblasti (EUROCORPS, EUROMARFOR, EUROGENDFOR, MCCE/ATARES/SEOS).

14.	Zúčastnené členské štáty sa budú usilovať o ambiciózny prístup k spoločnému financovaniu vojenských operácií a misií SBOP, nad rámec toho, čo bude definované ako spoločné náklady podľa rozhodnutia Rady o mechanizme Athena.

„d) spolupracovať s cieľom zabezpečiť prijatie potrebných opatrení na nápravu nedostatkov zistených v rámci „Mechanizmu rozvoja spôsobilostí“ vrátane pomocou mnohonárodných prístupov a bez toho, aby boli dotknuté príslušné záväzky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.“

15.	Pomôcť prekonať nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných v rámci plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) a CARD. Týmito projektmi v oblasti spôsobilostí sa zvýši strategická autonómnosť Európy a posilní európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB).

16.	Prioritne zvážiť prístup európskej spolupráce s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných na vnútroštátnej úrovni a výlučne národný prístup použiť spravidla až po vykonaní takéhoto preskúmania.

17.	Zúčastniť sa aspoň na jednom projekte v rámci PESCO, ktorým sa rozvíjajú alebo poskytujú spôsobilosti identifikované členskými štátmi ako strategicky relevantné.

„e) zúčastniť sa podľa potreby na vývoji hlavných spoločných alebo európskych programov vyzbrojovania v rámci Európskej obrannej agentúry.“

18.	Záväzok využívať agentúru EDA ako európske fórum pre spoločný rozvoj spôsobilostí a organizáciu OCCAR považovať za preferovanú organizáciu na riadenie projektov spolupráce.

19.	Zabezpečiť, aby všetky projekty týkajúce sa spôsobilostí, ktoré sa uskutočňujú pod vedením zúčastnených členských štátov, prispievali k väčšej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu prostredníctvom vhodnej priemyselnej politiky, ktorá zabraňuje zbytočnému prekrývaniu činnosti.

20.	Zabezpečiť, aby programy spolupráce – z ktorých musia mať prospech len subjekty, ktoré preukázateľne prinášajú pridanú hodnotu na území EÚ – a akvizičné stratégie, ktoré prijali zúčastnené členské štáty, mali pozitívny vplyv na základňu EDTIB.

PREKLAD

Oznámenie o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) určené rade a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnéveci a bezpečnostnú politiku

Preambula

Zúčastnené členské štáty,

Pripomínajúc, že Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá je založená na dosahovaní „stále vyššieho stupňa zblíženia činností členských štátov“ (článok 24 ods. 2 Zmluvy o EÚ), a že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

Domnievajúc sa, že spoločná bezpečnostná a obranná politika poskytuje Únii operačnú kapacitu využívajúcu civilné a vojenské prostriedky a že posilnenie bezpečnostnej a obrannej politiky si bude od členských štátov vyžadovať vynaloženie úsilia v oblasti spôsobilostí;

Pripomínajúc tiež záväzok Európskej únie a jej členských štátov k podpore globálneho poriadku založeného na pravidlách, ktorého hlavnou zásadou je multilateralizmus a v centre ktorého stojí Organizácia Spojených národov;

Pripomínajúc článok 42 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého tie „členské štáty, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá a ktoré v tejto oblasti prevzali navzájom väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie, zavedú v rámci Únie stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO)“;

Domnievajúc sa, že stála štruktúrovaná spolupráca by mohla výrazne prispieť k dosiahnutiu úrovne ambícií EÚ, a to aj s ohľadom na najnáročnejšie misie a operácie, a že by mohla uľahčiť vývoj obranných spôsobilostí členských štátov prostredníctvom intenzívneho zapojenia do nadnárodných projektov verejného obstarávania a s vhodnými priemyselnými subjektmi vrátane malých a stredných podnikov, ako aj posilniť európsku obrannú spoluprácu, pričom by sa v plnej miere využívali zmluvy;

Berúc do úvahy ciele stálej štruktúrovanej spolupráce a kroky, ktoré podnikajú členské štáty s cieľom dosiahnuť ich, ako sa uvádza v Protokole č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci a v článku 46 Zmluvy o EÚ;

Konštatujúc, že Európska rada na zasadnutí 15. decembra 2016 dospela k záveru, že Európania musia prevziať za svoju bezpečnosť väčšiu zodpovednosť a že v záujme posilnenia bezpečnosti a obrany Európy v zložitom geopolitickom prostredí a s cieľom lepšie chrániť svojich občanov Európska rada potvrdzuje predchádzajúce záväzky v tejto oblasti a zdôrazňuje, že je potrebné urobiť viac, a to aj prostredníctvom vyčlenenia dostatočných dodatočných zdrojov, pričom by sa mali zohľadniť vnútroštátne okolnosti a právne záväzky, a pre členské štáty, ktoré sú zároveň členmi NATO, príslušné usmernenia NATO pre oblasť výdavkov na obranu;

Ďalej pripomínajúc, že Európska rada tiež vyzvala na posilnenie spolupráce pri budovaní požadovaných spôsobilostí, ako aj na prijatie záväzku v prípade potreby takéto spôsobilosti poskytnúť, a že opakovane poukázala na to, že Európska únia a jej členské štáty musia byť schopné výrazne prispieť k spoločnému úsiliu a zároveň musia byť schopné konať v prípade potreby samostatne a podľa možností s partnermi;

So zreteľom na to, že Európska rada na zasadnutí v júni 2017 vyzvala na spoločnú tvorbu projektov v oblasti spôsobilostí, ktoré spoločne schválili členské štáty, s cieľom odstrániť existujúce závažné nedostatky a vyvíjať technológie budúcnosti, čo je kľúčovým aspektom dosiahnutia úrovne ambícií EÚ, ktoré schválila Európska rada v decembri 2016; privítala oznámenie Komisie o Európskom obrannom fonde, ktorý pozostáva zo zložiek „okno výskumu“ a „okno spôsobilostí“; a vyzvala členské štáty, aby určili vhodné projekty v oblasti spôsobilostí pre Európsky obranný fond a pre európsky program rozvoja obranného priemyslu;

Pripomínajúc najmä, že Európska rada vyzvala vysokú predstaviteľku, aby predložila návrhy týkajúce sa prvkov a možností inkluzívnej stálej štruktúrovanej spolupráce založenej na modulárnom prístupe a načrtla možné projekty;

Pripomínajúc, že Rada pre zahraničné veci na zasadnutí 6. marca 2017 súhlasila s tým, že je potrebné pokračovať v práci na inkluzívnej stálej štruktúrovanej spolupráci založenej na modulárnom prístupe, ktorá by mala byť otvorená pre všetky členské štáty, ktoré sú ochotné prijať potrebné pevné záväzky a splniť kritériá, a to na základe článku 42 ods. 6, článku 46 a protokolu č. 10 zmluvy;

Odhodlaná dosiahnuť novú úroveň v rámci postupného vymedzovania spoločnej obrannej politiky Únie, ako sa to vyžaduje v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ prostredníctvom zriadenia stálej štruktúrovanej spolupráce v rámci Únie; pričom sa zohľadní osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky všetkých členských štátov;

Pripomínajúc záväzok podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ spočívajúci v spoločnej pomoci a podpore;

Pripomínajúc, že v súlade s článkom 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii záväzky a spolupráca v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky „sú v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva pre členské štáty, ktoré sú jej členmi, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie“;

Zdôrazňujúc, že Európska rada sa na zasadnutí 22. – 23. júna 2017 zhodla na tom, že je potrebné nadviazať inkluzívnu a ambicióznu stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO), a reagujúc na mandát Európskej rady vypracovať do troch mesiacov spoločný zoznam kritérií a záväzkov v plnom súlade s článkom 42 ods. 6 a článkom 46 Zmluvy o EÚ a protokolom č. 10 k zmluve – aj na účely najnáročnejších misií […], s presným harmonogramom a osobitnými mechanizmami posudzovania, aby mohli členské štáty, ktoré na to majú kapacity, bezodkladne oznámiť svoj úmysel zúčastniť sa;

TÝMTO OZNAMUJÚ Rade a vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku svoj úmysel zúčastniť sa stálej štruktúrovanej spolupráce;

VYZÝVAJÚ Radu, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii a protokolu č. 10 k zmluve prijala rozhodnutie o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce – a na základe zásad uvedených v prílohe I – spoločné väčšie záväzky uvedené v prílohe II, ako aj návrhy týkajúce sa riadenia uvedené v prílohe III;

pred tým, ako Rada prijme rozhodnutie o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce, PREDLOŽIA národný plán vykonávania, v ktorom preukážu svoju schopnosť plniť väčšie záväzky uvedené v prílohe II.

*	Írsko 7. decembra 2017 oznámilo Rade a vysokej predstaviteľke svoj úmysel zúčastniť sa na PESCO a pripojilo sa k tomuto spoločnému oznámeniu.

*	Portugalská republika 7. decembra 2017 oznámila Rade a vysokej predstaviteľke svoj úmysel zúčastniť sa na PESCO a pripojila sa k tomuto spoločnému oznámeniu.

PRÍLOHA I – ZÁSADY STÁLEJ ŠTRUKTÚROVANEJ SPOLUPRÁCE

„Stála štruktúrovaná spolupráca“ je ustanovená v článkoch 42 a 46 Zmluvy o Európskej únii a v protokole č. 10 k zmluve. Možno ju aktivovať len raz a zriaďuje sa rozhodnutím Rady, ktoré sa prijme kvalifikovanou väčšinou, s cieľom zoskupiť všetky ochotné členské štáty v oblasti obrany, „ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá“ a ktoré prevzali „väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie“ a operácie.

Stála štruktúrovaná spolupráca je ambiciózny, záväzný a inkluzívny európsky právny rámec pre investície do bezpečnosti a obrany územia EÚ a jej občanov. Stála štruktúrovaná spolupráca poskytuje aj kľúčový politický rámec pre všetky členské štáty s cieľom zlepšiť ich vojenské prostriedky a obranné spôsobilosti prostredníctvom dobre koordinovaných iniciatív a konkrétnych projektov na základe väčších záväzkov. Posilnené obranné spôsobilosti členských štátov EÚ budú prospešné aj pre NATO. Posilnia európsky pilier v rámci aliancie a budú odpoveďou na opakované žiadosti o prebratie väčšej zodpovednosti za transatlantické bremeno.

Stála štruktúrovaná spolupráca je kľúčovým krokom k posilneniu spoločnej obrannej politiky. Ak by tak jednomyseľným hlasovaním rozhodla Rada, mohla by byť prvkom možného vývoja smerom k spoločnej obrane (v zmysle ustanovení v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ). Dlhodobou víziou pre stálu štruktúrovanú spoluprácu by mohlo byť dosiahnutie ucelených celospektrálnych bojových síl v komplementarite s NATO, ktorá bude naďalej základom kolektívnej obrany jej členov.

Inkluzívnu stálu štruktúrovanú spoluprácu považujeme za najdôležitejší nástroj na podporu spoločnej bezpečnosti a obrany v oblasti, kde je potrebná väčšia súdržnosť, kontinuita, koordinácia a spolupráca. Európske úsilie v tejto oblasti musí byť jednotné, koordinované a zmysluplné a musí sa zakladať na spoločne dohodnutých politických usmerneniach.

Stála štruktúrovaná spolupráca poskytuje spoľahlivý a záväzný právny rámec v inštitucionálnej štruktúre EÚ. Zúčastnené členské štáty budú plniť svoje záväzky potvrdzujúc, že nadviazanie a vykonávanie stálej štruktúrovanej spolupráce sa bude uskutočňovať v plnom súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii a protokolmi, ktoré sú k nej pripojené, a tiež sa budú dodržiavať ústavné ustanovenia členských štátov.

Záväzná povaha záväzkov v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce sa zabezpečí každoročným pravidelným hodnotením vykonaným vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s podporou, najmä, Európskej obrannej agentúry (EDA), pokiaľ ide o aspekty rozvoja spôsobilostí (konkrétne uvedené v článku 3 protokolu č. 10), a ESVČ vrátane VŠEÚ a iných štruktúr SBOP v súvislosti s operačnými aspektmi stálej štruktúrovanej spolupráce. Prostredníctvom stálej štruktúrovanej spolupráce by Únia mohla pracovať na priblížení sa k uceleným celospektrálnym bojovým silám, keďže stála štruktúrovaná spolupráca by k existujúcim alebo budúcim štruktúram a úsiliu „zdola nahor“ pridala koordináciu a usmernenie „zhora nadol“.

Stála štruktúrovaná spolupráca by členským štátom poskytla príležitosť zlepšiť obranné spôsobilosti účasťou na dobre koordinovaných iniciatívach a konkrétnych spoločných projektoch, pričom by sa mohli využiť existujúce regionálne zoskupenia. Účasť v stálej štruktúrovanej spolupráci je dobrovoľná a nie je ňou dotknutá zvrchovanosť jednotlivých štátov.

Inkluzívna stála štruktúrovaná spolupráca je výrazným politickým signálom smerom k našim občanom a vonkajšiemu svetu: vlády členských štátov EÚ berú spoločnú bezpečnosť a obranu vážne a napredujú v tejto oblasti. Pre občanov EÚ to znamená väčšiu bezpečnosť a jasný signál ochoty všetkých členských štátov posilňovať spoločnú bezpečnosť a obranu s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v Globálnej stratégii EÚ.

Stála štruktúrovaná spolupráca bude zameraná na výsledky a mala by umožniť hmatateľný pokrok, pokiaľ ide o výšku investícií do obranného vybavenia, cieľov týkajúcich sa kolaboratívneho rozvoja spôsobilostí, ako aj dostupnosti obranných spôsobilostí použiteľných pre kombinované misie a operácie, pričom sa rešpektuje zásada jednotného súboru síl. Hlavným hnacím motorom rozvoja spôsobilostí stálej štruktúrovanej spolupráce bude odstraňovanie nedostatkov v spôsobilostiach týkajúcich sa úrovne ambície EÚ a cieľov a priorít spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

„Inkluzívna“ a „modulárna“ povaha stálej štruktúrovanej spolupráce, ako ju opísala Európska rada v decembri 2016, nesmie viesť k zníženiu úrovne spolupráce. Cieľom spočívajúcim v „ambicióznej“ stálej štruktúrovanej spolupráci sa podčiarkuje, že je potrebné, aby všetky zúčastnené členské štáty plnili spoločný zoznam cieľov a záväzkov. Ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z júna 2017, stála štruktúrovaná spolupráca je „inkluzívna a ambiciózna“.

Nasledujúci zoznam záväzkov musí pomôcť pri dosiahnutí úrovne ambície EÚ, ako sa vymedzuje v záveroch Rady zo 14. novembra 2016 a ako ju schválila Európska rada na zasadnutí v decembri 2016, čím sa posilní strategická autonómia Európanov, ako aj EÚ.

PRÍLOHA II - ZOZNAM AMBICIÓZNYCH A VÄČŠÍCH SPOLOČNÝCH ZÁVÄZKOV, KTORÉ PRIJALI ZÚČASTNENÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY V PIATICH OBLASTIACH STANOVENÝCH V ČLÁNKU 2 PROTOKOLU č. 10

„a) spolupracovať od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele týkajúce sa výšky investičných výdavkov na obranné prostriedky a pravidelne preskúmavať tieto ciele v kontexte bezpečnostného prostredia a medzinárodnej zodpovednosti Únie.“

Na základe spoločných kritérií určených v roku 2007 sa zúčastnené členské štáty hlásia k týmto záväzkom:

1.	Pravidelné zvyšovanie rozpočtov na obranu v reálnom vyjadrení s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele.

2.

Postupné strednodobé zvyšovanie investičných výdavkov v oblasti obrany do výšky 20 % celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota) s cieľom vyplniť medzery v strategických spôsobilostiach účasťou na projektoch v oblasti obranných spôsobilostí v súlade s plánom rozvoja spôsobilostí (CDP) a koordinovaným výročným preskúmaním v oblasti obrany (CARD).

3.	Zvyšovanie počtu spoločných a „kolaboratívnych“ projektov zameraných na strategické obranné spôsobilosti. Takéto spoločné a kolaboratívne projekty by sa mali podporovať prostredníctvom Európskeho obranného fondu, ak je to potrebné a vhodné.

4.	Zvyšovanie podielu výdavkov vyčlenených na výskum a technológie v oblasti obrany s cieľom priblížiť sa k 2 % celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota).

5.	Zavedenie pravidelného preskúmania týchto záväzkov (s cieľom schváliť ho na zasadnutí Rady).

„b) vzájomne harmonizovať svoje nástroje obrany v čo najväčšej možnej miere, hlavne harmonizáciou identifikácie ich vojenských potrieb, združením a prípadne, špecializáciou ich obranných prostriedkov a spôsobilostí a podporovaním spolupráce v oblasti výcviku a logistiky.“

6.	Zohrávanie podstatnej úlohy pri rozvoji spôsobilostí v rámci EÚ, a to aj v rámci CARD, s cieľom zabezpečiť dostupnosť potrebných spôsobilostí na dosiahnutie úrovne ambícií v Európe.

7.	Záväzok podporovať CARD v maximálnej možnej miere a zároveň uznávať dobrovoľnú povahu preskúmania a jednotlivé obmedzenia zúčastnených členských štátov.

8.	Záväzok k intenzívnemu zapojeniu budúceho Európskeho obranného fondu do mnohonárodného obstarávania, ktoré má preukázateľnú pridanú hodnotu EÚ.

9.	Záväzok vypracovať harmonizované požiadavky pre všetky projekty v oblasti rozvoja spôsobilostí, na ktorých sa dohodli zúčastnené členské štáty.

10.	Záväzok zvážiť spoločné využívanie existujúcich spôsobilostí s cieľom optimalizovať dostupné zdroje a zlepšiť ich celkovú efektívnosť.

11.	Záväzok zabezpečiť väčšie úsilie pri spolupráci v oblasti kybernetickej obrany, ako sú výmena informácií, odborná príprava a operačná podpora.

„c) prijať konkrétne opatrenia na posilnenie dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia ich ozbrojených síl, najmä pomocou určenia spoločných cieľov v záležitostiach nasadenia ozbrojených síl vrátane možnosti preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov.“

12.

Pokiaľ ide o dostupnosť a možnosť nasadenia síl, zúčastnené členské štáty sa zaväzujú k: — Vytvoreniu útvarov schopných strategického nasadenia na realizáciu úrovne ambícií EÚ popri potenciálnom nasadení bojovej skupiny EÚ. Tento záväzok sa nevzťahuje na sily pripravené na okamžitú rekciu, stále vojenské sily ani na pohotovostné sily. — Vytvoreniu solídneho nástroja (napr. databázy), ktorý bude prístupný len pre zúčastnené členské štáty a prispievajúce štáty a ktorý bude slúžiť na evidenciu dostupných a rýchlo nasaditeľných spôsobilostí s cieľom uľahčiť a urýchliť proces vytvárania síl. — Úsiliu o urýchlené prijatie politického záväzku na vnútroštátnej úrovni, vrátane prípadného preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov. — Poskytnutiu značnej podpory v rámci prostriedkov a spôsobilostí na operácie (napr. EUFOR) a misie SBOP (napr. výcvikové misie EÚ) – personálu, vybavenia, odbornej prípravy, podpory pri výcviku, infraštruktúry alebo inak, o ktorej jednomyseľne rozhodla Rada, bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek rozhodnutie o príspevkoch do operácií SBOP, a bez toho, aby boli dotknuté ústavné obmedzenia. — Významnému príspevku k bojovým skupinám EÚ, a to tým, že sa potvrdia príspevky v zásade najmenej štyri roky vopred, pričom sa stanovia obdobia pohotovosti v súlade s koncepciou bojových skupín EÚ a povinnosť vykonávať cvičenia bojových skupín EÚ pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ (rámcová krajina) a/alebo zapájať sa do týchto cvičení (všetky členské štáty EÚ, ktoré sa zúčastňujú v bojových skupinách EÚ). — Zjednodušeniu a zjednoteniu cezhraničnej vojenskej prepravy v Európe, aby sa umožnilo rýchle nasadenie vojenského materiálu a personálu.

13.

Pokiaľ ide o interoperabilitu síl, zúčastnené členské štáty sa zaväzujú k: — Rozvíjaniu interoperability svojich ozbrojených síl prostredníctvom: — záväzku dohodnúť sa na spoločných hodnotiacich a validačných kritériách pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ v súlade s normami NATO a zároveň zachovať vnútroštátnu certifikáciu; — záväzku dohodnúť sa na spoločných technických a prevádzkových normách ozbrojených síl, pričom uznávajú, že je potrebné zabezpečiť interoperabilitu s NATO. — Optimalizácii mnohonárodných štruktúr: zúčastnené členské štáty by sa mohli zaviazať k tomu, že sa zapoja a budú zohrávať aktívnu úlohu v hlavných existujúcich a možných budúcich štruktúrach zapojených do európskej vonkajšej činnosti vo vojenskej oblasti (EUROCORPS, EUROMARFOR, EUROGENDFOR, MCCE/ATARES/SEOS).

14.	Zúčastnené členské štáty sa budú usilovať o ambiciózny prístup k spoločnému financovaniu vojenských operácií a misií SBOP, nad rámec toho, čo bude definované ako spoločné náklady podľa rozhodnutia Rady o mechanizme Athena.

„d) spolupracovať s cieľom zabezpečiť prijatie potrebných opatrení na nápravu nedostatkov zistených v rámci „Mechanizmu rozvoja spôsobilostí“ vrátane pomocou mnohonárodných prístupov a bez toho, aby boli dotknuté príslušné záväzky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy.“

15.	Pomôcť prekonať nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných v rámci plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) a CARD. Týmito projektmi v oblasti spôsobilostí sa zvýši strategická autonómnosť Európy a posilní európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB).

16.	Prioritne zvážiť prístup európskej spolupráce s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných na vnútroštátnej úrovni a výlučne národný prístup použiť spravidla až po vykonaní takéhoto preskúmania.

17.	Zúčastniť sa aspoň na jednom projekte v rámci PESCO, ktorým sa rozvíjajú alebo poskytujú spôsobilosti identifikované členskými štátmi ako strategicky relevantné.

„e) zúčastniť sa podľa potreby na vývoji hlavných spoločných alebo európskych programov vyzbrojovania v rámci Európskej obrannej agentúry.“

18.	Záväzok využívať agentúru EDA ako európske fórum pre spoločný rozvoj spôsobilostí a organizáciu OCCAR považovať za preferovanú organizáciu na riadenie projektov spolupráce.

19.	Zabezpečiť, aby všetky projekty týkajúce sa spôsobilostí, ktoré sa uskutočňujú pod vedením zúčastnených členských štátov, prispievali k väčšej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu prostredníctvom vhodnej priemyselnej politiky, ktorá zabraňuje zbytočnému prekrývaniu činnosti.

20.	Zabezpečiť, aby programy spolupráce – z ktorých musia mať prospech len subjekty, ktoré preukázateľne prinášajú pridanú hodnotu na území EÚ – a akvizičné stratégie, ktoré prijali zúčastnené členské štáty, mali pozitívny vplyv na základňu EDTIB.

PRÍLOHA III – RIADENIE

1.   Zúčastnené členské štáty zostávajú v centre rozhodovacieho procesu v súčinnosti s vysokým predstaviteľom

PESCO je rámcom, ktorý riadia zúčastnené členské štáty a ktorý zostáva primárne v ich právomoci. Pre nezúčastnené členské štáty EÚ sa zabezpečí transparentnosť.

S cieľom zabezpečiť riadnu koordináciu PESCO s celkovou spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP), ktorej je neoddeliteľnou súčasťou, do postupov týkajúcich sa PESCO bude v plnej miere zapojený vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Vysoký predstaviteľ bude zodpovedný za riadenie ročného hodnotenia, o ktoré požiadala Európska rada a ktoré sa ustanovuje v časti 4. Sekretariát PESCO budú zabezpečovať ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ (VŠEÚ) a Európska obranná agentúra (EDA) v úzkej koordinácii so zástupcom generálneho tajomníka ESVČ pre SBOP a reakciu na krízy.

V súlade s článkom 3 protokolu č. 10 Zmluvy o EÚ a rozhodnutím Rady, ktorým sa zriaďuje Európska obranná agentúra, bude EDA podporovať vysokého predstaviteľa, pokiaľ ide o aspekty PESCO týkajúce sa rozvoja spôsobilostí. ESVČ bude podporovať vysokého predstaviteľa, najmä pokiaľ ide o operačné aspekty PESCO, a to aj prostredníctvom Vojenského štábu EÚ a ďalších štruktúr SBOP.

Je potrebné poznamenať, že podľa článku 41 ods. 1 Zmluvy o EÚ „správne výdavky, ktoré vzniknú orgánom pri vykonávaní tejto kapitoly, idú na ťarchu rozpočtu Únie.“

2.   Riadenie pozostáva z dvoch úrovní, ktoré zastrešuje úroveň zodpovedná za zabezpečovanie koherentnosti a udržiavanie stupňa ambície PESCO, ktorú dopĺňajú špecifické riadiace postupy pre projekty PESCO.

2.1.   Zastrešujúca úroveň bude zodpovedná za koherentnosť a dôveryhodné vykonávanie PESCO.

Založená bude na existujúcich štruktúrach. Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ by sa na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci/obranu (zvyčajne dvakrát za rok) mohli zaoberať otázkami PESCO. Keď Rada zasadá, aby sa zaoberala otázkami PESCO, hlasovacie práva sú vyhradené pre zástupcov zúčastnených členských štátov. Pri tejto príležitosti by zúčastnené členské štáty mohli prijímať nové projekty jednomyseľne (v súlade s článkom 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ), prijímať hodnotenia úsilia členských štátov, najmä tie, ktoré sú podrobne uvedené v časti 3 tejto prílohy, a mohli by kvalifikovanou väčšinou a po konzultácii s vysokým predstaviteľom potvrdzovať účasť ďalšieho členského štátu v súlade s článkom 46 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

Ako poslednú možnosť môže Rada pozastaviť účasť členského štátu, ktorý už nespĺňa kritériá a ktorému bol vopred jasne vymedzený časový rámec na individuálne konzultácie a nápravné opatrenia, alebo ktorý už nie je schopný alebo ochotný plniť záväzky a povinnosti týkajúce sa PESCO, v súlade s článkom 46 ods. 4 Zmluvy o EÚ.

Príslušné existujúce prípravné orgány Rady sa budú schádzať vo „formáte PESCO“, t. j. prítomné budú všetky členské štáty EÚ, ale s tým, že hlasovacie práva v Rade budú mať len zúčastnené členské štáty. Zasadnutia PBV vo „formáte PESCO“ by sa mohli zvolávať na riešenie spoločných otázok záujmu medzi zúčastnenými členskými štátmi, plánovanie projektov a rokovanie o nich alebo rokovania o novom členstve v stálej štruktúrovanej spolupráci. Jeho prácu budú podporovať zasadnutia skupiny pre politické monitorovanie vo formáte stálej štruktúrovanej spolupráce. Vojenský výbor EÚ sa tiež bude zvolávať vo formáte PESCO a bude sa od neho požadovať najmä vojenské poradenstvo. Okrem toho sa môžu uskutočňovať neformálne stretnutia len zúčastnených členských štátov.

2.2.   Riadenie projektov

2.2.1.   Preskúmanie projektu PESCO bude vychádzať z posúdenia zo strany vysokého predstaviteľa, opierajúc sa o ESVČ, vrátane VŠEÚ a EDA, pričom výber projektov si bude vyžadovať rozhodnutie Rady

Zúčastnené členské štáty môžu predložiť akýkoľvek projekt, ktorý považujú za užitočný na účely PESCO. Svoj zámer zverejnia s cieľom získať podporu a spoločne predložiť projekty sekretariátu PESCO, pričom sa s informáciami o nich podelia súčasne so všetkými zúčastnenými členskými štátmi.

Projekty by mali pomôcť splniť záväzky uvedené v prílohe II k tomuto oznámeniu, z ktorých mnohé vyzývajú na rozvoj alebo poskytovanie spôsobilostí, ktoré členské štáty označili za strategicky významné a vyznačujúce sa spoločne dohodnutou pridanou hodnotou EÚ, a vyžadujú podstatnú podporu v medziach možností a spôsobilostí – pre operácie (EUFOR) a misie SBOP (napr. výcvikové misie EÚ) v súlade s článkom 42 ods. 6 Zmluvy o EÚ.

S cieľom zabezpečiť ucelenosť a konzistentnosť rôznych projektov PESCO navrhujeme obmedzený počet projektov špecificky zameraných na misie a operácie v súlade s úrovňou ambícií EÚ. Iné projekty by podporovali tieto projekty tým, že by zohrávali podpornú a pomocnú úlohu. Projekty by mali byť zodpovedajúcim spôsobom zoskupené.

Sekretariát PESCO bude koordinovať posudzovanie návrhov projektov. V súvislosti s projektmi rozvoja spôsobilostí EDA zabezpečí, aby nedochádzalo k duplicite s existujúcimi iniciatívami ani v iných inštitucionálnych kontextoch. VŠEÚ posúdi v súvislosti s projektami zameranými na operácie a misie súlad s operačnými potrebami EÚ a jej členských štátov a príspevok k týmto potrebám. Na základe toho poskytne vysoký predstaviteľ odporúčanie identifikujúce tie návrhy projektov, ktoré sú najambicióznejšie, najlepšie prispievajú k úrovni ambícií EÚ a sú najvhodnejšie na posilnenie strategickej autonómie Európy. Portfólio projektov musí odrážať vhodnú rovnováhu medzi projektmi, ktoré sa viac týkajú oblasti rozvoja spôsobilostí, a tými, ktoré sú viac zamerané na oblasť operácií a misií.

Vysoký predstaviteľ poskytne Rade vo svojom odporúčaní podklady na to, aby rozhodla o zozname projektov PESCO v medziach rámca PESCO, a to na základe vojenského poradenstva VVEÚ vo formáte PESCO a prostredníctvom PBV vo formáte PESCO. Rada rozhodne jednomyseľne, pričom jednomyseľné hlasovanie predstavujú hlasy zástupcov zúčastnených členských štátov podľa článku 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ.

Nezúčastnené členské štáty EÚ môžu vždy vyjadriť svoj úmysel podieľať sa na projektoch tým, že sa prihlásia k záväzkom a pripoja sa k PESCO.

Účastníci projektov môžu výnimočne prizvať aj tretie štáty v súlade so všeobecnými pravidlami, o ktorých vo vhodnom čase rozhodne Rada v súlade s článkom 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ. Danému projektu by tretie štáty museli priniesť značnú pridanú hodnotu, museli by prispieť k posilneniu PESCO a SBOP a splniť náročnejšie záväzky. Dotknutým tretím štátom sa tým však neudelia rozhodovacie právomoci v rámci riadenia PESCO. Okrem toho, Rada vo formáte PESCO rozhodne, či jednotlivé tretie štáty prizvané účastníkmi projektu spĺňajú podmienky, ktorá sa stanovili vo všeobecných dojednaniach.

2.2.2.   Riadenie projektov prináleží predovšetkým zúčastneným členským štátom

Keď Rada rozhoduje o zozname projektov PESCO, pripojený musí byť zoznam zúčastnených členských štátov zapojených do projektu. Tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na projekte, spoločne predložia daný projekt v predstihu.

Zúčastnené členské štáty zapojené do projektu medzi sebou jednomyseľne dohodnú spôsoby a rozsah ich spolupráce vrátane nevyhnutného príspevku potrebného na zapojenie sa do projektu. Stanovujú pravidlá riadenia projektu a rozhodujú o pristúpení ďalších zúčastnených členských štátov počas projektového cyklu, pričom tieto členské štáty majú štatút účastníka alebo pozorovateľa. Mal by sa však vypracovať spoločný súbor pravidiel riadenia, ktorý by sa mohol v prípade jednotlivých projektov upraviť. To by zabezpečilo určitú formu štandardizácie v oblasti riadenia pre všetky projekty a uľahčilo by to ich začatie. Najmä v prípade projektov rozvoja spôsobilostí zostane riadenie projektu (špecifikácie, stratégia nadobúdania, výber výkonnej agentúry, výber priemyselných spoločností atď.) výlučne v zodpovednosti zúčastnených členských štátov zapojených do projektu.

Zúčastnené členské štáty podľa potreby informujú o projektoch nezúčastnené členské štáty.

3.   Presný postupný prístup s realistickými a záväznými cieľmi pre každú fázu

Záväzky zúčastnených členských štátov sa budú plniť prostredníctvom vnútroštátneho úsilia a konkrétnych projektov.

Realistický postupný prístup je kľúčovým predpokladom zachovania účasti predvoja členských štátov v PESCO a tým zachovania zásady ambície a inkluzívnosti. Zatiaľ čo sa zúčastnené členské štáty budú usilovať o dosiahnutie všetkých svojich záväzkov hneď, ako sa PESCO začne oficiálne vykonávať, niektoré záväzky možno splniť skôr než iné. Na tento účel musia zúčastnené členské štáty dohodnúť postupný prístup.

V rámci jednotlivých fáz sa budú brať do úvahy iné existujúce kalendárne položky (ako je napr. implementácia akčného plánu v oblasti európskej obrany a spustenie nového viacročného finančného rámca v roku 2021, ako aj záväzky, ktoré už členské štáty prijali v iných rámcoch). Postupnosť záväzkov umožnia zaistiť dve konkrétne fázy (v rokoch 2018 – 2021 a 2021 – 2025). Po roku 2025 sa uskutoční proces preskúmania. Zúčastnené členské štáty na tento účel zhodnotia plnenie všetkých záväzkov PESCO a rozhodnú o nových záväzkoch s cieľom začať novú etapu na ceste k integrácii európskej bezpečnosti a obrany.

4.   Riadenie PESCO si vyžaduje dobre navrhnutý a ambiciózny mechanizmus hodnotenia na základe národných plánov vykonávania

Všetky zúčastnené členské štáty sú garantmi plnenia záväzkov a vysoký predstaviteľ predloží o tomto plnení správu v súlade so zásadou pravidelného hodnotenia stanovenou v protokole 10 (článok 3). Záväzný charakter a dôveryhodnosť dohodnutých záväzkov sa zabezpečia prostredníctvom dvojúrovňového mechanizmu hodnotenia:

4.1.   „Národný plán vykonávania“

Na preukázanie schopnosti a ochoty každého zúčastneného členského štátu splniť dohodnuté záväzky sa tieto členské štáty zaväzujú predložiť pred prijatím rozhodnutia Rady o nadviazaní PESCO, národný plán vykonávania, v ktorom opíšu svoju schopnosť plnenia záväzkov. V záujme transparentnosti sa prístup k týmto plánom vykonávania poskytne všetkým zúčastneným členským štátom.

Hodnotenie prísľubu zúčastnených členských štátov plniť dohodnuté záväzky sa bude uskutočňovať každý rok na základe národných plánov vykonávania, prostredníctvom sekretariátu PESCO pod vedením vysokého predstaviteľa (s podporou EDA, pokiaľ ide o obranné investície a rozvoj spôsobilostí, a ESVČ vrátane VŠEÚ, pokiaľ ide o operačné aspekty). V rámci zodpovednosti Rady sa toto hodnotenie zašle Politickému a bezpečnostnému výboru (vo formáte PESCO), ako aj VVEÚ (vo formáte PESCO) na účely poradenstva.

Hodnotitelia sa zamerajú na dôveryhodnosť záväzkov PESCO prostredníctvom preskúmania národných plánov vykonávania členských štátov, vecných ustanovení a príspevkov na projekty.

Zúčastnené členské štáty po začatí vykonávania PESCO podľa potreby aktualizujú svoje národné plány vykonávania na základe požiadavky postupného prístupu.

Na začiatku každej fázy sa záväzky určia podrobnejšie prostredníctvom presnejších cieľov stanovených medzi zúčastnenými členskými štátmi v záujme uľahčenia procesu hodnotenia.

4.2.   Výročné a strategické preskúmanie na konci každej fázy

Aspoň raz ročne predloží vysoký predstaviteľ na spoločné zasadnutie Rady pre zahraničné veci/obranu správu vypracovanú na základe príspevkov EDA (v súlade s článkom 3 protokolu 10) a ESVČ vrátane Vojenského štábu EÚ. V správe vysokého predstaviteľa sa uvedie stav vykonávania PESCO vrátane dodržiavania záväzkov zo strany každého zúčastneného členského štátu v súlade s jeho národným plánom vykonávania. Táto správa bude po vyjadrení výboru VVEÚ slúžiť ako základ pre odporúčania a rozhodnutia Rady, ktoré sa prijímajú v súlade s článkom 46 Zmluvy o EÚ.

Na konci každej fázy (2021; 2025) sa vykoná strategické preskúmanie, v ktorom sa zhodnotí dodržiavanie záväzkov, ktorých splnenie sa očakávalo v tejto fáze, rozhodne o začatí ďalšej fázy a aktualizujú, ak to bude potrebné, záväzky pre ďalšiu fázu.