25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/36

(1)

V júli 2014 bola Komisia informovaná, že Maďarsko prijalo legislatívny akt, na základe ktorého sa zdaňuje obrat z reklamných činností (ďalej len „daň z reklamy“). Komisia vo svojom liste z 13. augusta 2014 odoslala maďarským orgánom žiadosť o predloženie informácií, na ktorú odpovedali listom z 2. októbra 2014. V liste z 1. decembra 2014 bol maďarským orgánom zaslaný ďalší súbor otázok, na ktoré odpovedali listom zo 16. decembra 2014 obsahujúcim doplňujúce informácie.

(2)

Listom z 2. februára 2015 boli maďarské orgány informované o tom, že Komisia zváži vydanie rozhodnutia o pozastavení opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (2). Maďarské orgány v liste zo 17. februára 2015 predložili pripomienky k uvedenému listu.

(3)

Dňa 12. marca 2015 Komisia informovala Maďarsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) a vydať príkaz na pozastavenie pomoci podľa článku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999.

(4)

Rozhodnutie o začatí konania a príkaze na pozastavenie pomoci bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(5)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán. Zaslala ich maďarským orgánom, ktoré dostali možnosť na ne reagovať.

(6)

Dňa 21. apríla 2015 maďarské orgány zaslali Komisii návrh na zmenu dane z reklamy. Dňa 8. mája 2015 Komisia požiadala Maďarsko o informácie týkajúce sa plánovanej zmeny.

(7)

Dňa 4. júna 2015 Maďarsko zmenilo daň z reklamy bez predchádzajúceho oznámenia Komisii alebo bez schválenia Komisiou. Zmeny nadobudli účinnosť 5. júla 2015.

(8)

Maďarsko vo svojom liste zo 6. júla 2015 poskytlo pripomienky týkajúce sa začatia konania a komentárov zainteresovaných strán a taktiež vysvetlenie zmeny dane z reklamy.

(9)

Maďarsko prijalo 11. júna 2014 zákon č. XXII z roku 2014 o dani z reklamy (ďalej len „zákon“), ktorý bol zmenený 4. júla a 18. novembra 2014. Zákonom sa zavádza nová osobitná daň z obratu odvodená z uverejnenia reklamy v Maďarsku a okrem toho sa vzťahuje na všetky existujúce dane z podnikania, najmä na daň z príjmu. Podľa Maďarska je účelom zákona podporiť zásadu rozdelenia verejného finančného zaťaženia.

(10)

Daň z reklamy je splatná z obratu získaného z uverejnenia reklám v médiách uvedených v zákone (napr. v mediálnych službách; v tlačových materiáloch; na zariadení pre vonkajšiu reklamu; na každom vozidle alebo nehnuteľnom majetku; v tlačených materiáloch; a na internete). Daň sa vzťahuje na všetky mediálne podniky a zdaniteľná osoba je v zásade vydavateľ reklamy. Územný rozsah pôsobnosti dane je Maďarsko.

(11)

Základ dane, na ktorý sa daň vzťahuje, je obrat vydavateľa získaný z reklamných služieb, ktoré poskytuje, bez odpočítania nákladov. Základ dane pridružených spoločností sa pripočíta. Preto sa platná sadzba dane v Maďarsku určuje obratom z reklamy, ktorý dosiahla celá skupina.

(12)

Existuje osobitný základ dane pre vlastnú reklamu, t. j. reklamu týkajúcu sa vlastných výrobkov, tovaru služieb, činností, mena a publikácií vydavateľa. V tomto prípade sú základom dane, na ktorý sa daň vzťahuje, náklady vynaložené vydavateľom v súvislosti s uverejnením reklamy.

(13)

Zákon stanovuje progresívnu štruktúru sadzieb so sadzbami v pásme od 0 % a 1 % pre spoločnosti s malým alebo stredným obratom z reklamy až do 50 % pre spoločnosti s veľkým obratom z reklamy takto:

(14)

Najvyššie pásmo sa od 1. januára 2015 zvýšilo zo 40 % na 50 % zákonom LXXIV z roku 2014 o úprave niektorých daní a súvisiacich právnych predpisov a zákonom CXXII z roku 2010 o štátnej daňovej a colnej správe, ktorými sa zákon zmenil.

(15)

Podľa zákona si spoločnosti môžu z daňového základu z roku 2014 odpočítať 50 % strát prenesených z predchádzajúcich rokov v súlade so zákonom o dani z príjmu právnických osôb a z dividend alebo zákonom o dani z príjmu fyzických osôb.

(16)

Zmena zákona zo 4. júla 2014 obmedzuje toto odpočítanie na spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové (t. j. len vtedy, ak výška zisku pred zdanením v obchodnom roku 2013 je nulová alebo záporná). Preto spoločnosti, ktoré prenášali straty z predchádzajúcich rokov, ale neboli v roku 2013 ziskové, nie sú spôsobilé pre odpočítanie. Podľa Maďarska je cieľom zmeny zamedziť vyhýbaniu sa dani a obchádzaniu daňových povinností.

(17)

Možnosť odpočítať prenesené straty sa vzťahuje len na daň splatnú za rok 2014. Nevzťahuje sa na daň splatnú za rok 2015 alebo ďalšie roky.

(18)

Podľa zákona daňový poplatník stanovuje svoju daňovú povinnosť na základe vlastného posúdenia a daňové priznanie predkladá daňovej správe najneskoršie posledný deň piateho mesiaca po skončení daňového roku.

(19)

Zákon stanovuje, že daňový poplatník musí určiť a priznať svoju daňovú povinnosť a daň zaplatiť najneskoršie posledný deň piateho mesiaca po skončení daňového roku.

(20)

Za rok 2014 bola daň splatná pomerným dielom od nadobudnutia účinnosti zákona 18. júla 2014 na základe obratu z reklamy za rok 2014. Daňový poplatník musel určiť a priznať zálohovú daň za rok 2014 (na základ obratu z reklamy za rok 2013) do 20. augusta 2014 a zaplatiť ju v dvoch rovnakých splátkach do 20. augusta 2014 a 20. novembra 2014.

(21)

Podľa predbežných údajov prijatých od maďarských orgánov sa od 28. novembra 2014 vybrala za rok 2014 celková suma zálohovej dane vo výške 2 640 100 000 HUF [~ EUR 8 500 000]. Približne 80 % celkového príjmu z daní vybratých z týchto zálohových daní zaplatila jedna skupina spoločností.

(22)

Potom, čo bolo schválené začatie konania, Maďarsko zákonom LXII z roku 2015 zmenilo od 4. júna 2015 zákon o dani z reklamy nahradením progresívnej stupnice šiestich daňových sadzieb s pásmom od 0 % do 50 % systémom dvojakých sadzieb takto:

(23)

Zmena zavádza nepovinnú spätnú použiteľnosť od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2014. Inými slovami, daňový poplatník si pre minulosť môže vybrať, či bude podliehať systému dvojakých sadzieb, alebo bude aj naďalej podliehať starej progresívnej stupnici šiestich sadzieb daní.

(24)

Ustanovenia o odpočítaní prenesených strát zo základu dane za rok 2014 obmedzené na spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, zostávajú nezmenené.

(25)

Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie, lebo v tomto štádiu zastáva názor, že progresívny charakter daňovej sadzby a ustanovenia o odpočítaní prenesených strát zo základu dane stanoveného zákonom predstavujú štátnu pomoc.

(26)

Komisia sa domnieva, že progresívne daňové sadzby nie sú jednotné pre podniky s vysokými príjmami z reklamy (čiže väčšími podnikmi) a podnikmi s nízkymi príjmami z reklamy (čiže menšími podnikmi) a poskytujú selektívnu výhodu podnikom s nízkymi príjmami z reklamy na základe ich veľkosti. Komisia mala pochybnosti, či platobná schopnosť, na ktorú sa odvoláva Maďarsko, môže slúžiť ako opodstatnenie daní z obratu. Komisia sa preto predbežne domnievala, že progresívny charakter sadzby dane z reklamy podľa uvedeného zákona predstavuje štátnu pomoc, keďže všetky ostatné kritériá pre takúto kvalifikáciu sa zdajú byť splnené.

(27)

Komisia sa tiež domnieva, že ustanovenia zákona, ktoré umožňujú odpočítanie minulých strát prenesených podľa zákona o dani z príjmu právnických osôb a z dividend alebo podľa zákona o dani z príjmu fyzických osôb, a predovšetkým obmedzenie na podniky, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, nie sú jednotné pre spoločnosti, ktoré sú z hľadiska dane založenej na obrate v porovnateľnej situácii. Podľa Komisie sa zdá, že ustanoveniami sa selektívne zvýhodňujú podniky, ktoré boli stratové v roku 2013, oproti podnikom stratovým v predchádzajúcich rokoch, prípadne podnikom, ktoré neboli stratové vôbec. Komisia sa domnieva, že rozdielne zaobchádzanie nie je opodstatnené povahou a logikou daňového systému, najmä keď Maďarsko tvrdlo, že daň z reklamy je založená na myšlienke, že samotné získavanie príjmov z reklamy je opodstatnením zdanenia. Komisia sa preto domnievala, že uvedené ustanovenia predstavujú štátnu pomoc, keďže všetky ostatné kritériá pre takúto kvalifikáciu sa zdajú byť splnené.

(28)

Zdá sa, že opatrenia nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

(29)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán.

(30)

Maďarské reklamné združenie opísalo stav odvetvia reklamy v Maďarsku a vyjadrilo obavy z dane z reklamy ako takej. Je toho názoru, že daň prináša ďalšie zaťaženie pre odvetvie už aj tak postihnuté klesajúcimi príjmami. Poukazuje na to, že každá daň z reklamy uložená malým mediálnym spoločnostiam ich môže vytlačiť z trhu, lebo majú malé ziskové marže.

(31)

TV2, maďarský súkromný televízny prevádzkovateľ, predložil pripomienky len k odpočítaniu prenesených minulých strát na účely daní z príjmu právnických a fyzických osôb. TV2 sa domnieva, že ustanovenie týkajúce sa započítania minulých strát nie je selektívne, lebo spadá do rozsahu právomoci voľného rozhodovania členských štátov navrhnúť daň založenú na obrate a súčasne zohľadniť prvky dane založenej na platobnej schopnosti. Ak Komisia zistila nejaký prvok selektívnosti v pravidlách o odpočítaní minulých strát, tento prvok by mohol byť iba ďalším obmedzením pre spoločnosti, ktoré v roku 2013 neboli ziskové, ale nie všeobecným pravidlom umožňujúcim odpočítanie minulých strát.

(32)

RTL súhlasí s hodnotením Komisie v rozhodnutí o začatí konania. Uviedla, že sú dva ďalšie prvky selektívnosti vytvorené daňou z reklamy: i) daň by mohla zvýhodniť verejnoprávnych vysielateľov v porovnaní s komerčnými vysielateľmi, lebo verejnoprávni vysielatelia sú údajne financovaní predovšetkým zo štátnych finančných prostriedkov, a preto sa ich daň menej dotýka; ii) daň by zvýhodnila vysielateľov vlastnených Maďarskom v porovnaní s medzinárodnými subjektmi, lebo vysielatelia vlastnení Maďarskom údajne majú spravidla nižšie príjmy z reklamy než väčšie medzinárodné subjekty.

(33)

Maďarské orgány popierajú, že by opatrenie predstavovalo pomoc. V podstate tvrdia, že platobná schopnosť nie je vyjadrená len ziskovosťou podniku, ale tiež jeho podielom na trhu, čiže jeho obratom. Maďarsko argumentuje, že progresívne sadzby dane pre daň založenú na obrate sú opodstatnené platobnou schopnosťou a spadajú do vnútroštátnej právomoci stanoviť presné pásma sadzieb. Maďarsko je toho názoru, že prechodné opatrenie pre spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, je opodstatnené, lebo bez tohto opatrenia by daňové zaťaženie bolo pre spoločnosti príliš vysoké.

(34)

Maďarsko popiera selektívny charakter daňového systému, najmä argumentuje, že nejde o odchýlku od referenčného systému, lebo v prípade progresívnych daní je referenčný systém kombináciou daňového základu a zodpovedajúcich sadzieb dane. Preto spoločnosti v rovnakej právnej a skutkovej situácii (ktoré majú ten istý základ dane) podliehajú rovnakej výške dane.

(35)

Maďarsko uviedlo, že v stanovisku Maďarského reklamného združenia sa správne opisuje fungovanie maďarského reklamného trhu, a najmä je v ňom vyvodený záver, že menšie podniky a nové subjekty sa nachádzajú v oveľa ťažšom postavení než väčšie podniky s vyšším obratom. Postavenie menších subjektov na reklamnom trhu nie je preto porovnateľné s postavením väčšími vydavateľov, ktorí sú schopní platiť viac a mali by niesť progresívne vyššie daňové zaťaženie.

(36)

Maďarsko súhlasí s pripomienkami TV2 a poukazuje na to, že z rozsudku Súdneho dvora vo veci Gibraltáru vyplýva, že ziskovosť ako kritérium zdanenia predstavuje všeobecné daňové opatrenie, lebo vyplýva z náhodnej skutočnosti.

(37)

Maďarsko nesúhlasí s argumentmi RTL z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v predchádzajúcich oznámeniach. Maďarsko ďalej vysvetľuje, že zákon zaobchádza rovnako s verejnoprávnymi a komerčnými vysielateľmi a každé spoplatnené uverejnenie reklamy podlieha tej istej daňovej povinnosti.

(38)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEU „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(39)

Kvalifikácia opatrenia ako pomoc v zmysle tohto ustanovenia preto vyžaduje splnenie týchto kumulatívnych podmienok: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a musí byť financované zo štátnych prostriedkov; ii) musí poskytovať nejakú výhodu jeho príjemcovi; iii) táto výhoda musí byť selektívna; a iv) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(40)

Aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť pripísateľné členskému štátu a musí byť financované zo štátnych prostriedkov.

(41)

Keďže spochybňované opatrenia vyplývajú zo zákona maďarského parlamentu, sú jasne pripísateľné maďarskému štátu.

(42)

Pokiaľ ide o financovanie opatrenia zo štátnych zdrojov, ak výsledok opatrenia je taký, že štát sa zriekne príjmov, ktoré by za normálnych okolností musel inakšie vybrať od nejakého podniku, je táto podmienka tiež splnená (4). V danom prípade sa Maďarsko zrieka prostriedkov, ktoré by inak muselo vybrať od podnikov s nižším alebo relevantným obratom (čiže od menších podnikov), pokiaľ podliehali tej istej výške dane ako podniky s vyšším obratom (čiže väčšie podniky).

(43)

Podľa judikatúry súdov Únie pojem pomoc zahŕňa nielen pozitívne výhody, ale aj opatrenia, ktoré v rôznych formách zmierňujú poplatky bežne začlenené do rozpočtu podniku (5). Výhoda sa môže poskytnúť pomocou rôznych druhov zníženia daňového zaťaženia spoločnosti, a najmä znížením platnej sadzby dane, zdaniteľného základu alebo výšky splatnej dane (6). Aj keď sa zníženie dane netýka kladného prevodu zdrojov od štátu, poskytuje výhodu tým, že podniky, na ktoré sa vzťahuje, uvádza do priaznivejšieho finančného postavenia a má za následok stratu príjmu pre štát (7).

(44)

Zákon stanoví progresívne sadzby zdanenia, ktoré sa vzťahujú na ročný obrat získaný z uverejnenia reklám v Maďarsku v závislosti na pásmach, do ktorých spadá obrat podniku. Progresívny charakter týchto sadzieb má taký vplyv, že percento vybratej dane z obratu podniku sa progresívne zvyšuje v závislosti od počtu pásiem, do ktorých tento obrat spadá. Má to za následok, že podniky s malým obratom (menšie podniky) sa zdaňujú podstatne nižšou priemernou sadzbou ako podniky s veľkým obratom (väčšie podniky). Zdanenie touto podstatne nižšou priemernou sadzbou dane zmierňuje náklady, ktoré podniky s nižším obratom musia niesť v porovnaní s podnikmi s veľkým obratom, a preto predstavuje výhodu v prospech menších podnikov oproti väčším podnikom na účely článku 107 ods. 1 zmluvy.

(45)

Takisto možnosť odpočtu prenesených strát podľa zákona na účely dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb predstavuje výhodu pre tie podniky, ktoré v roku 2013 neboli ziskové, lebo znižuje ich základ dane, čiže ich daňové zaťaženie, v porovnaní s podnikmi, ktoré nemôžu využiť výhodu takého odpočítania.

(46)

Opatrenie je selektívne, keď zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitého tovaru v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Súdny dvor vo veci fiškálnych systémov stanovil, že selektívnosť opatrenia by sa v zásade mala posudzovať pomocou analýzy v troch krokoch (8). Po prvé, určí sa spoločný alebo obvyklý daňový režim platný v danom členskom štáte: tzv. „referenčný systém“. Po druhé, je potrebné stanoviť, či predmetné daňové opatrenie predstavuje výnimku v rámci tohto systému tým, že sa pri ňom rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na vlastné ciele systému v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Ak dané opatrenie nepredstavuje výnimku z referenčného systému, nie je selektívne. Ak predstavuje výnimku (a preto je prima facie selektívne), je potrebné v treťom kroku analýzy stanoviť, či toto opatrenie výnimky odôvodňuje povaha alebo všeobecná štruktúra referenčného daňového systému (9). Ak selektívne opatrenie prima facie odôvodňuje povaha alebo všeobecná štruktúra systému, nebude sa považovať za selektívne a nebude teda patriť do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 zmluvy.

(47)

Referenčný systém tvorí rámec, podľa ktorého sa posudzuje selektívnosť opatrenia.

(48)

V súčasnom prípade je referenčným systémom uplatňovanie zvláštnej dane z reklamy na obrat získaný z poskytovania reklamných služieb, t. j. vydavateľ dostáva plnú peňažitú odmenu za uverejnenie reklám bez odpočítania akýchkoľvek nákladov. Komisia sa nedomnieva, že štruktúra progresívnych sadzieb dane z reklamy môže byť súčasťou tohto referenčného systému.

(49)

Ako uviedol Súdny dvor (10), nie je vždy dostatočné obmedziť analýzu selektívnosti na stanovenie, či je opatrenie výnimkou z referenčného systému vymedzeného členským štátom. Je tiež potrebné vyhodnotiť, či členský štát vymedzil systém súdržným spôsobom, alebo naopak, či ho zrejme navrhol svojvoľným alebo predpojatým spôsobom s cieľom zvýhodniť určité podniky pred inými. Inakšie by členský štát namiesto toho, aby pre všetky podniky stanovil všeobecné pravidlá, z ktorých sa poskytujú výnimky v prospech niektorých podnikov, mohol dosiahnuť rovnaký výsledok tým, že by obišiel pravidlá štátnej pomoci úpravou a skombinovaním svojich pravidiel takým spôsobom, že z ich samotného uplatnenia vyplynie pre rôzne podniky rozdielne daňové zaťaženie (11). V tomto ohľade je mimoriadne dôležité pripomenúť ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa v článku 107 ods. 1 zmluvy nerozlišuje medzi opatreniami podľa dôvodov alebo cieľov štátnych zásahov, ale vymedzujú sa podľa ich účinkov, a teda bez ohľadu na použité techniky (12).

(50)

Zdá sa, že štruktúru progresívnych daní zavedenú zákonom navrhlo Maďarsko zámerne s cieľom zvýhodniť niektoré podniky pred inými. Podľa štruktúry progresívnych daní zavedených podľa zákona podliehajú podniky, ktoré uverejňujú reklamy, rozdielnym sadzbám dane, ktoré sa progresívne zvyšujú od 0 % do 50 % v závislosti od pásma, do akého spadá ich obrat. V dôsledku toho sa uplatňuje rôzna priemerná sadzba dane voči podnikom, ktoré podliehajú dani z reklamy v závislosti od úrovne ich obratu.

(51)

Štruktúra progresívnych sadzieb zavedená zákonom má preto taký dopad, že rôzne podniky podliehajú rozdielnym úrovniam zdanenia (vyjadreným ako pomerná časť ich celkového ročného obratu z reklamy) v závislosti od ich veľkosti, lebo výška obratu z reklamy, ktorú dosiahne podnik, je do určitej miery v korelácii s veľkosťou tohto podniku.

(52)

Pretože každá spoločnosť je zdanená rôznou sadzbou, Komisia nemôže v dani z reklamy zistiť ani jednu referenčnú sadzbu. Maďarsko nepredložilo žiadnu konkrétnu sadzbu ako referenčnú alebo „obvyklú“ sadzbu a nevysvetlilo, prečo by vyššia sadzba bola opodstatnená pre podniky s vyššou úrovňou obratu, ani prečo by sa nižšie sadzby mali uplatňovať voči podnikom s nižšou úrovňou obratu z reklamy.

(53)

Stanovený cieľ dane z reklamy je podporiť zásadu rozdelenia verejného finančného zaťaženia. Vzhľadom na tento cieľ sa Komisia domnieva, že všetky subjekty, ktoré podliehajú dani z reklamy, sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii. V dôsledku toho, ak to nie je náležite odôvodnené, by sa so všetkými subjektmi malo zaobchádzať rovnako a mali by platiť rovnakú pomernú časť svojho obratu bez ohľadu na jeho úroveň. Komisia poznamenáva, že uplatňovanie jednej sadzby dane voči všetkým subjektom už má za následok, že subjekty s vyšším obratom prispievajú do štátneho rozpočtu viac ako tie, čo majú malý obrat. Maďarsko nepredložilo žiadny presvedčivý argument, ktorý by odôvodňoval diskrimináciu medzi týmito druhmi podnikov postupným uvalením úmerne vyššieho daňového zaťaženia na tých, čo majú vyšší obrat z reklamy. Maďarsko preto zámerne navrhlo daň z reklamy tak, aby svojvoľne zvýhodnilo niektoré podniky, a to tie, ktoré majú nižšiu úroveň obratu (čiže menšie podniky) a znevýhodnilo iné, a síce väčšie podniky (13).

(54)

Referenčný systém je preto selektívne nastavený spôsobom, ktorý nie je odôvodnený s ohľadom na cieľ dane z obratu, ktorým je podpora zásady rozdelenia verejného finančného zaťaženia a výber finančných prostriedkov pre štátny rozpočet.

(55)

Takisto možnosť odpočítania prenesených minulých strát na účely dane z príjmu právnických a fyzických osôb z daňového základu za rok 2014 nemožno v tomto prípade považovať za súčasť referenčného systému najmenej z dvoch dôvodov. Na jednej strane je daň založená na zdanení obratu na rozdiel od dane založenej na zisku, čo znamená, že náklady nie sú bežne odpočítateľné od daňového základu dane z obratu. Maďarské orgány neboli schopné v tomto prípade vysvetliť, ako by sa táto možnosť odpočítania nákladov dala spojiť s cieľom alebo povahou dane z obratu. Na druhej strane sa možnosť odpočítania poskytuje iba podnikom, ktoré neboli v roku 2013 ziskové. Nie je to všeobecné pravidlo odpočítania a táto možnosť odpočítania sa zdá byť svojvoľná alebo prinajmenšom nie dosť dôsledná, aby bola súčasťou referenčného systému.

(56)

Podľa názoru Komisie by referenčným systémom pre zdanenie obratu z reklamy mala byť daň z obratu z reklamy, ktorá by bola v súlade s pravidlami štátnej pomoci, t. j., keď:

(57)

Ako druhý krok je potrebné určiť, či sa opatrenie odchyľuje od referenčného systému v prospech určitých podnikov, ktoré sú v podobnej skutkovej a právnej situácii s ohľadom na vlastný cieľ referenčného systému.

(58)

Progresívny charakter štruktúry sadzby dane z reklamy vytvára rozdiel medzi podnikmi, ktoré vykonávajú činnosť uverejňovania reklamy v Maďarsku, na základe rozsahu ich reklamnej činnosti odrazeného v ich obrate z reklamy.

(59)

V dôsledku progresívnej povahy sadzieb, ktoré stanovuje zákon, podniky s obratom v nižších pásmach podliehajú podstatne nižšiemu zdaneniu ako podniky s obratom vo vyšších pásmach. Výsledkom je, že podniky s malým obratom podliehajú podstatne nižším hraničným aj priemerným sadzbám dane v porovnaní s podnikmi s vyššími úrovňami obratu, a preto podliehajú podstatne nižšiemu zdaneniu pri vykonávaní rovnakých činností. Komisia najmä konštatuje, že pre podniky s vyššími obratmi z reklamy je zdanenie obratu spadajúce do najvyšších pásiem (30 %/40 %/50 %) mimoriadne vysoké, a preto má za následok veľmi podstatné rozdielne zaobchádzanie.

(60)

Okrem toho údaje o platbách zálohovej dane predložené maďarskými orgánmi 17. februára 2015 ukazujú, že sadzby dane vo výške 30 % a 40 %/50 %, ktoré sa vzťahujú na obrat z reklamy spadajúci do dvoch najvyšších pásiem, sa v roku 2014 účinne uplatnili len vo vzťahu k jednému podniku a že tento podnik zaplatil približne 80 % celkového príjmu zo zálohových daní, ktoré dostal maďarský štát. Čísla dokazujú konkrétne dopady rozdielneho zaobchádzania s podnikmi podľa zákona a selektívny charakter progresívnych sadzieb, ktoré sú v ňom stanovené.

(61)

Komisia sa preto domnieva, že štruktúra progresívnych sadzieb zavedená zákonom sa odchyľuje od referenčného systému, ktorého základom je uloženie dane z reklamy všetkým subjektom zapojeným do uverejňovania reklám v Maďarsku v prospech podnikov s nižším obratom.

(62)

Komisia sa tiež domnieva, že možnosť podnikov, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, odpočítať si prenesené minulé daňové straty z daňového základu za rok 2014 na účely dane z príjmu právnických a fyzických osôb, sa odchyľuje od referenčného systému, t. j. od všeobecného pravidla zdaňovania subjektov na základe ich obratu z reklamy. Daň je založená na zdanení obratu na rozdiel od dane založenej na zisku, čo znamená, že náklady nie sú bežne odpočítateľné od daňového základu dane z obratu.

(63)

Najmä obmedzenie odpočítania strát pre podniky, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, rozlišuje na jednej strane medzi podnikmi, ktoré si preniesli straty a neboli v roku 2013 ziskové, a na druhej strane podnikmi, ktoré boli v roku 2013 ziskové, ale boli by si mohli preniesť straty z predchádzajúcich hospodárskych rokov. Okrem toho ustanovenie neobmedzuje straty, ktoré možno z daňovej povinnosti z reklamy započítať k stratám utrpeným v roku 2013, ale umožňuje podniku, ktorý nebol v roku 2013 ziskový, využiť tiež straty prenesené z predchádzajúcich rokov. Komisia sa okrem toho domnieva, že odpočítanie strát, ktoré už v dobe prijatia zákona o dani z reklamy existovali, má za následok selektívnosť, lebo povolenie odpočítania by mohlo zvýhodniť niektoré podniky s podstatnými prenesenými stratami.

(64)

Komisia je toho názoru, že ustanovenia zákona, ktoré – za podmienok stanovených zákonom – umožňujú odpočítanie prenesených strát, robia rozdiel medzi podnikmi, ktoré sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii s ohľadom na cieľ maďarskej dane z reklamy.

(65)

Komisia sa preto domnieva, že opatrenia sú prima facie selektívne.

(66)

Opatrenie, ktoré sa odchyľuje od referenčného systému, nie je selektívne, ak je opodstatnené vzhľadom na povahu alebo všeobecnú štruktúru tohto systému. Ide o prípad, keď je výsledok príslušných mechanizmov potrebný pre fungovanie a účinnosť systému (14). Je úlohou členského štátu poskytnúť takéto odôvodnenie.

(67)

Maďarské orgány argumentovali, že obrat a veľkosť podniku odráža jeho platobnú schopnosť, a preto i skutočnosť, že podnik s vysokým obratom z reklamy má väčšiu platobnú schopnosť než podnik s nižším obratom z reklamy. Komisia sa domnieva, že informácie poskytnuté Maďarskom nepotvrdili, že obrat skupiny spoločností je vhodným ukazovateľom jej platobnej schopnosti, ani že štruktúra progresívneho charakteru dane je odôvodnená povahou a všeobecnou štruktúrou daňového systému.

(68)

Je prirodzeným dôsledkom daní z obratu (s jednou sadzbou), že čím vyšší je obrat spoločnosti, tým viacej dane platí. Avšak na rozdiel od daní založených na zisku (15), daň založená na obrate nie je určená k tomu, aby zohľadňovala – a samozrejme ani nezohľadňuje – akékoľvek náklady spôsobené pri generovaní tohto obratu. Preto keď nie sú konkrétne dôkazy potvrdzujúce opak, úroveň vytvoreného obratu sa nemôže automaticky považovať za odrážajúcu platobnú schopnosť podniku. Maďarsko nepreukázalo existenciu údajného vzťahu medzi obratom a platobnou schopnosťou, ani že by sa takýto vzťah správne odrazil v štruktúre progresívneho charakteru dane z reklamy (od 0 % do 50 %).

(69)

Komisia sa domnieva, že progresívne sadzby dane z obratu možno odôvodniť iba výnimočne, ak si konkrétny cieľ, ktorý sa sleduje prostredníctvom dane, skutočne vyžaduje progresívne sadzby. Progresívne sadzby dane z obratu možno napríklad odôvodniť, ak sa preukáže, že aj externality spôsobené činnosťou, ktorá sa má riešiť prostredníctvom dane, rastú progresívne – t. j. viac ako úmerne – s obratom. Maďarsko však neposkytlo žiadne odôvodnenie progresívneho charakteru daní externalitami prípadne vytvorenými reklamou.

(70)

Pokiaľ ide o odpočítanie prenesených strát pre podniky, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, takéto odpočítanie nemožno odôvodniť ako opatrenie na zamedzenie vyhýbaniu sa daniam a obchádzaniu daňových povinností. Opatrenie zavádza svojvoľný rozdiel medzi dvomi skupinami spoločností, ktoré sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii. Keďže rozdiel je svojvoľný a nie je v súlade s povahou dane založenej na obrate, ako je to uvedené v odôvodneniach 62 a 63, nemôže sa považovať za nesporné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré by odôvodňovalo rozdielne zaobchádzanie.

(71)

Komisia sa v dôsledku toho domnieva, že platobná schopnosť nemôže slúžiť ako hlavná zásada pre maďarskú daň z reklamy založenú na obrate. Komisia sa preto nedomnieva, že opatrenia sú odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou daňového systému. Opatrenia by sa preto mali považovať za selektívne v zmysle udeľovania výhody reklamným spoločnostiam s nižšou úrovňou obratu (čiže menším podnikom) a podnikom, ktoré neboli v roku 2013 ziskové a nemohli si odpočítať prenesené straty z daňového základu za rok 2014.

(72)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy musí opatrenie narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a mať vplyv na obchod v rámci Únie, aby sa mohlo považovať za štátnu pomoc.

(73)

Opatrenia sa vzťahujú na všetky podniky, ktoré získavajú obrat z uverejňovania reklám v Maďarsku. Maďarský reklamný trh sa vyznačuje voľnou hospodárskou súťažou a prítomnosťou subjektov z iných členských štátov, takže akákoľvek pomoc v prospech určitých subjektov reklamy môže ovplyvniť obchod v rámci Únie. Opatrenia však majú vplyv na konkurencieschopnosť podnikov podliehajúcich dani. Opatrenia oslobodzujú podniky s nižšími úrovňami obratu a podniky, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, od daňovej povinnosti, ktorú by inak museli splatiť, ak by podliehali rovnakej dani z reklamy ako podniky s vyššou úrovňou obratu a/alebo podniky, ktoré boli v roku 2013 ziskové. Preto sa pomoc poskytnutá v rámci týchto opatrení považuje za prevádzkovú pomoc v tom zmysle, že podniky oslobodzuje od poplatku, ktorý by za bežných okolností museli znášať pri výkone svojich každodenných riadiacich alebo bežných činností. Súdny dvor dôsledne trval na tom, že prevádzková pomoc narúša hospodársku súťaž (16), takže každá pomoc poskytnutá týmto podnikom by sa mala považovať za pomoc, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže posilnením ich finančnej pozície na maďarskom reklamnom trhu. Opatrenia preto narúšajú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže a majú vplyv na obchod v rámci Únie.

(74)

Keďže všetky podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú splnené, Komisia sa domnieva, že daň z reklamy, ktorou sa stanovuje štruktúra progresívnych sadzieb a odpočítanie prenesených strát z daňového základu za rok 2014 obmedzené na spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, predstavuje štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.

(75)

Štátna pomoc sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak patrí do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy (17), a môže sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak podľa Komisie patrí do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 3 zmluvy (18). Bremeno dokazovania, že poskytnutá štátna pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 alebo článkom 107 ods. 3 zmluvy (19), však znáša členský štát, ktorý túto pomoc poskytuje.

(76)

Komisia poznamenáva, že maďarské orgány neuviedli argumenty, prečo by mali byť opatrenia zlučiteľné s vnútorným trhom, a Maďarsko sa nevyjadrilo k pochybnostiam uvedeným v rozhodnutí o začatí konania v súvislosti so zlučiteľnosťou opatrení. Komisia sa domnieva, že nemožno uplatniť žiadne z výnimiek, ktoré sú stanovené v spomenutých ustanoveniach zmluvy, pretože cieľom opatrení zjavne nie je dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v týchto ustanoveniach.

(77)

Opatrenia sa preto nemôžu vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(78)

Daň z reklamy zavedená zákonom XXII z roku 2014 – opísaná v rozhodnutí o začatí konania – sa prestala používať s účinnosťou od dátumu prijatia rozhodnutia Komisie o začatí formálneho vyšetrovania a vydania rozhodnutia o pozastavení opatrenia. Maďarské orgány však v júni 2015 zmenili daň z reklamy za rok 2014 bez predchádzajúceho oznámenia Komisii a/alebo jej schválenia, a preto sa daň uplatňovala ďalej v zmenenej verzii. Komisia sa domnieva, že táto zmenená verzia dane z reklamy sa zakladá na rovnakých zásadách ako počiatočná daň a obsahuje – prinajmenšom do určitej miery – rovnaké charakteristické znaky, ako sú opísané v rozhodnutí o začatí konania, ktoré viedli Komisiu k začatiu formálneho vyšetrovania. Komisia sa preto domnieva, že zmenená verzia dane z reklamy spadá do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania. V tomto oddiele Komisia posudzuje, či – a do akej miery – zmenená verzia dane potvrdzuje pochybnosti vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o počiatočnú daň z reklamy.

(79)

Aj keď zmena z roku 2015 rieši niektoré problémy vyjadrené Komisiou v rozhodnutí o začatí konania, nerieši ich všetky úplne.

(80)

Po prvé, nová štruktúra sadzieb daní stanovuje výnimku pre spoločnosti (skupiny) s obratom menším ako 100 miliónov HUF, približne 325 000 EUR (uplatňuje sa sadzba 0 %), zatiaľ čo ostatní budú platiť 5,3 % za časť svojho obratu nad 100 miliónov EUR. V praxi to znamená, že progresívny charakter v zdaňovaní spoločností s obratom z reklamy väčším než prahová hodnota sa zachováva.

(81)

Nová prahová hodnota, na základe ktorej sa uplatňuje sadzba 0 % (100 miliónov HUF) je nižšia než ta, podľa ktorej sa daňová sadzby uplatňovala podľa starých právnych predpisov (čo bolo 500 miliónov HUF). Viedlo to však k tomu, že neboli vybraté dane vo výške približne 17 000 EUR za rok (5,3 % × 325 000 EUR).

(82)

Komisia poskytla Maďarsku možnosť odôvodniť uplatňovanie daňovej sadzby 0 % na obrat z reklamy nižší ako 100 miliónov EUR opodstatnenej logikou daňového systému (napr. administratívne zaťaženie). Maďarsko však nepredložilo argumenty, ktorými by sa preukázalo, že náklady na výber dane (administratívne zaťaženie) by prevažovali sumy vybratej dane (približne až o 17 000 EUR za rok).

(83)

Po druhé, zmena zavádza nepovinnú spätnú použiteľnosť od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2014: pre minulé obdobia si daňoví poplatníci môžu vybrať, či budú uplatňovať nový alebo starý systém.

(84)

To znamená, že spoločnosti, ktoré v minulosti podliehali daňovej sadzbe 0 % a 1 %, sa nebudú v praxi spätne zdaňovať sadzbou 5,3 %, lebo nie je pravdepodobné, že si zvolia platenie vyšších daní. Preto voliteľný spätný účinok zmenenej dane umožňuje spoločnostiam vyhnúť sa plateniu dane podľa nového systému a poskytuje hospodársku výhodu tým, ktoré si nezvolia sadzbu 5,3 %.

(85)

Po tretie, odpočítanie prenesených minulých strát zo základu dane za rok 2014 obmedzené na spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, zostáva nezmenené. Problémy štátnej pomoci vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania sa preto v zmenenej štruktúre neriešia a zostávajú platné.

(86)

Preto sa Komisia domnieva, že zmeny zákona z roku 2015 iba čiastočne riešia problémy vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, čo sa týka zákona o dani z reklamy z roku 2014. Zmenený zákon sa vyznačuje rovnakými prvkami, ktoré podľa názoru Komisie predstavujú štátnu pomoc, pokiaľ ide o predchádzajúci systém. Aj keď sa počet platných sadzieb a pásiem znížil zo 6 na 2 a najvyššie sadzby sa podstatne znížili z 50 % na 5,3 %, daň zostala progresívna, jej progresívny charakter zostal neodôvodnený a odpočítanie prenesených strát sa aj naďalej používa tak ako predtým. Toto hodnotenie platí pre budúcnosť, ale aj pre minulosť, t. j. od nadobudnutia účinnosti zmeneného zákona 5. júla 2015 a prípadne so spätným účinkom od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2014.

(87)

Preto zmeny zákona o dani z reklamy z roku 2015 nemajú vplyv na záver Komisie, že daň z reklamy stále predstavuje nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(88)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 78, Komisia sa domnieva, že rozhodnutie o začatí konania zahŕňa aj zmenený systém. Preto sa toto rozhodnutie týka zákona o dani z reklamy platného v dobe prijatia rozhodnutia o začatí konania, t. j. 12. marca 2015, a tiež jeho zmien z 5. júna 2015.

(89)

Opatrenia neboli Komisii oznámené – ani ich Komisia nevyhlásila za nezlučiteľné s vnútorným trhom. Tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2015/1589. Keďže tieto opatrenia nadobudli účinnosť v rozpore s povinnosťou pozastavenia výkonu, ktorá sa stanovuje v článku 108 ods. 3 zmluvy, tieto opatrenia predstavujú tiež nezákonnú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 2015/1589.

(90)

V dôsledku zistenia, že opatrenia predstavujú nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, sa táto pomoc musí vymáhať od príjemcov podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(91)

Pokiaľ ide o progresívny charakter daňovej sadzby, vymáhanie pomoci znamená, že Maďarsko musí zaobchádzať so všetkými podnikmi rovnalo, ako keby podliehali jednej pevnej sadzbe. Bežne sa Komisia domnieva, že musí byť jedna pevná sadzba 5,3 %, ako to Maďarsko stanovilo v zmenenej verzii dane, pokiaľ do dvoch mesiacov od dátumu prijatia tohto rozhodnutia nerozhodne o stanovení rozdielnej úrovne jednej sadzby dane, ktorá sa bude spätne vzťahovať na všetky podniky v priebehu celého obdobia platnosti dane z reklamy (pôvodnej a zmenenej verzie), alebo pokiaľ spätne nezruší daň z reklamy od dátumu nadobudnutia jej účinnosti.

(92)

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú podnikom, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, vyplývajúcu z odpočítania prenesených strát, Maďarsko musí vymáhať rozdiel medzi daňou splatnou uplatnením pevnej sadzby dane na celý obrat spoločností z reklamy, ktoré podliehajú dani bez odpočítania strát, a skutočne zaplatenou daňou. Rozdiel zodpovedá dani, ktorá po odpočítaní nebola zaplatená.

(93)

Ako je uvedené v odôvodnení 56, referenčným systémom pre zdanenie obratu z reklamy by bola daň, ak:

(94)

Pokiaľ ide o vrátenie pomoci to znamená, že za obdobie od nadobudnutia účinnosti dane z reklamy v roku 2014 do dátumu jej zrušenia alebo nahradenia systémom, ktorý by bol plne v súlade s pravidlami štátnej pomoci, by sa výška pomoci prijatá spoločnosťami s obratom z reklamy mala vypočítať ako rozdiel medzi:

(95)

Pomoc by sa mala vymáhať v rozsahu, v akom je rozdiel medzi výškou dane 1 a výškou dane 2 kladný, vrátane úrokov súvisiacich s vrátením štátnej pomoci odo dňa, kedy daň bola splatná.

(96)

Vymáhanie by nemuselo byť potrebné, ak Maďarsko zruší daňový systém so spätnou účinnosťou od dátumu nadobudnutia účinnosti dane z reklamy z roku 2014. To by Maďarsku nebránilo v zavedení daňového systému v budúcnosti, napr. od roku 2017, ktorý nie je progresívny a nerobí rozdiel medzi hospodárskymi subjektmi podliehajúcimi dani.

(97)

Komisia konštatuje, že Maďarsko nezákonne vykonávalo predmetnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(98)

Maďarsko musí nezákonný systém pomoci buď zrušiť, alebo ho nahradiť novým systémom, ktorý je v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

(99)

Maďarsko musí pomoc vymáhať.

(100)

Komisia však poznamenáva, že daňová výhoda, t. j. úspora na dani, ktorá vyplýva z uplatnenia prahovej hodnoty 100 miliónov HUF, by mohla byť v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (20) (ďalej len: „nariadenie de minimis“). Horná hranica, ktorú skupina spoločností môže dosiahnuť, je 200 000 EUR za trojročné obdobie s prihliadnutím na všetku podporu de minimis. S cieľom dodržať pravidlá de minimis by sa mali splniť všetky ostatné podmienky stanovené v nariadení de minimis. V prípade, že výhoda vyplývajúca z výnimky bola v súlade s pravidlami de minimis, nekvalifikuje sa ako nezákonná a nezlučiteľná štátna pomoc a nevymáha sa.

(101)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté prípadné vyšetrovanie súladu opatrení so základnými slobodami, ktoré sa stanovujú v zmluve, najmä pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, ako sa zaručuje v článku 49 zmluvy,

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc podľa schémy uvedenej v článku 1, a celkovú sumu pomoci prijatú každým z nich podľa uvedenej schémy;

b)

celkovú sumu (hlavný úrok a úrok z vymáhanej sumy) vymáhaná od každého príjemcu;

c)

podrobný opis opatrení už prijatých a plánovaných na vykonanie tohto rozhodnutia;

d)

dokumenty dokazujúce, že príjemcom sa nariadilo vrátiť pomoc.