a)

úverové riziko (2);

b)

nástroj vlastného imania;

c)

reálna hodnota;

d)

finančné aktívum;

e)

finančný nástroj;

f)

finančný záväzok;

g)

transakčná cena.

B2.1

Niektoré zmluvy vyžadujú platbu, ktorá je založená na klimatických, geologických alebo iných fyzikálnych premenných. (Platby založené na klimatických premenných sa niekedy označujú ako „deriváty na počasie“.) Ak uvedené zmluvy nepatria do rozsahu pôsobnosti IFRS 4, patria do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu.

B2.2

Týmto štandardom sa nemenia požiadavky týkajúce sa programov zamestnaneckých požitkov, ktoré spĺňajú ustanovenia IAS 26 Účtovanie a vykazovanie penzijných programov, a ani zmlúv o poplatkoch za autorské práva vychádzajúcich z objemu výnosov predaja alebo služieb, ktoré sa účtujú v súlade s IFRS 15 Výnosy so zmlúv zo zákazníkmi.

B2.3

Niekedy účtovná jednotka investuje do nástrojov vlastného imania vydaných inou účtovnou jednotkou, ktoré vníma ako „strategickú investíciu“, so zámerom vybudovať alebo udržiavať si dlhodobý prevádzkový vzťah s účtovnou jednotkou, do ktorej investuje. Na zistenie toho, či sa na takúto investíciu uplatní účtovanie metódou vlastného imania, použije investor alebo spoločník štandard IAS 28.

B2.4

Tento štandard sa vzťahuje na finančné aktíva a finančné záväzky poisťovateľov iné než práva a povinnosti, ktoré vylučuje odsek 21 písm. e) z dôvodu, že vznikajú v rámci zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti IFRS 4 Poistné zmluvy.

B2.5

Zmluvy o finančnej záruke môžu mať rôzne právne formy, ako napríklad záruka, niektoré druhy akreditívu, zmluva viazaná na zlyhanie dlžníka alebo poistná zmluva. Ich spôsob účtovania nezávisí od ich právnej formy. Ďalej sú uvedené príklady vhodného spôsobu účtovania [pozri odsek 21 písm. e)]:

B2.6

Tvrdenia, že subjekt, ktorý poskytuje záruku, považuje zmluvy za poistné zmluvy, sa spravidla nachádzajú na mnohých miestach komunikácie tohto subjektu so zákazníkmi a regulačnými orgánmi, v zmluvách, obchodnej dokumentácii a účtovných závierkach. Poistné zmluvy navyše často podliehajú požiadavkám účtovania, ktoré sa odlišujú od požiadaviek platiacich pre iné druhy transakcií, akými sú napríklad zmluvy vystavené bankami alebo obchodnými spoločnosťami. V takýchto prípadoch účtovná závierka subjektu, ktorý poskytuje záruku, spravidla obsahuje vyhlásenie, že subjekt poskytujúci záruku použil uvedené požiadavky účtovania.

B3.1.1

V dôsledku zásady uvedenej v odseku 3.1.1 vykazuje účtovná jednotka všetky svoje zmluvné práva a povinnosti z derivátov vo svojom výkaze o finančnej situácii ako aktíva, resp. záväzky, s výnimkou derivátov, ktoré zabraňujú, aby sa prevod finančných aktív účtoval ako predaj (pozri odsek B3.2.14). Ak prevod finančného aktíva nespĺňa podmienky na ukončenie vykazovania, nadobúdateľ nevykazuje prevedené aktívum ako svoje aktívum (pozri odsek B3.2.15).

B3.1.2

Ďalej sú uvedené príklady uplatňovania zásady z odseku 3.1.1:

B3.1.3

Bežný nákup alebo predaj finančných aktív sa vykazuje buď použitím účtovania k dátumu uskutočnenia obchodu, alebo účtovania k dátumu vysporiadania v súlade s ustanoveniami odsekov B3.1.5 a B3.1.6. Účtovná jednotka uplatňuje rovnakú metódu konzistentne na všetky nákupy a predaje finančných aktív, ktoré sa klasifikujú rovnakým spôsobom v súlade s týmto štandardom. Na tento účel aktíva, ktoré sa povinne oceňujú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, tvoria samostatnú klasifikáciu odlišnú od aktív určených za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Samostatnú klasifikáciu okrem toho tvoria aj investície do nástrojov vlastného imania, ktoré sa účtujú pomocou možnosti uvedenej v odseku 5.7.5.

B3.1.4

Zmluva, ktorá požaduje alebo povoľuje čisté vysporiadanie zmeny hodnoty zmluvy, sa nepovažuje za bežnú zmluvu. Namiesto toho sa takáto zmluva účtuje ako derivát v období medzi dátumom uskutočnenia obchodu a dátumom vysporiadania.

B3.1.5

Dátumom uskutočnenia obchodu je dátum, ku ktorému sa účtovná jednotka zaväzuje kúpiť alebo predať aktívum. Účtovanie k dátumu uskutočnenia obchodu znamená a) vykázanie aktíva, ktoré sa má prijať, a záväzku, ktorým sa má zaň zaplatiť, k dátumu uskutočnenia obchodu a b) ukončenie vykazovania aktíva, ktoré bolo predané, vykázanie akéhokoľvek zisku alebo straty z vyradenia a vykázanie pohľadávky voči kupujúcemu za platbu k dátumu uskutočnenia obchodu. Úrok z aktíva a zodpovedajúceho záväzku vo všeobecnosti nezačína narastať až do dátumu vysporiadania, keď dôjde k zmene vlastníctva.

B3.1.6

Dátumom vysporiadania je dátum, ku ktorému sa aktívum dodá účtovnej jednotke, alebo ku ktorému je aktívum dodané účtovnou jednotkou. Účtovanie k dátumu vysporiadania znamená a) vykázanie aktíva k dátumu jeho prijatia účtovnou jednotkou a b) ukončenie vykazovania aktíva a vykázanie akéhokoľvek zisku alebo straty z vyradenia ku dňu, keď došlo k jeho dodaniu účtovnou jednotkou. Ak sa používa účtovanie k dátumu vysporiadania, účtovná jednotka účtuje akúkoľvek zmenu reálnej hodnoty aktíva, ktoré sa má prijať, v období od dátumu uskutočnenia obchodu do dátumu vysporiadania rovnakým spôsobom, ako sa účtuje pri nadobudnutom aktíve. Inými slovami, zmena hodnoty sa nevykazuje pri aktívach oceňovaných v amortizovanej hodnote; pri aktívach klasifikovaných ako finančné aktíva oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia sa zmena hodnoty vykazuje vo výsledku hospodárenia; pri finančných aktívach oceňovaných reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku sa vykazuje v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A a pri investíciách do nástrojov vlastného imania sa účtuje v súlade s odsekom 5.7.5.

B3.2.1

Ďalej uvedený diagram zobrazuje, ako sa postupuje pri posudzovaní toho, či a do akej miery sa ukončí vykazovanie finančného aktíva.

B3.2.2

K situácii opísanej v odseku 3.2.4 písm. b) (keď si účtovná jednotka ponechá zmluvné práva na príjem peňažných tokov z finančného aktíva, no prevezme zmluvnú povinnosť zaplatiť peňažné toky v prospech jedného alebo viacerých príjemcov) dochádza napríklad vtedy, ak účtovná jednotka je trust a vydáva investorom podiely na úžitkoch z podkladových finančných aktív, ktoré vlastní, a poskytuje obsluhu pre uvedené finančné aktíva. V takom prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 3.2.5 a 3.2.6, spĺňajú finančné aktíva podmienky na ukončenie vykazovania.

B3.2.3

V rámci uplatňovania odseku 3.2.5 by účtovná jednotka mohla napríklad byť pôvodcom vzniku finančného aktíva alebo by mohla byť skupinou, ktorá zahŕňa dcérsku spoločnosť, ktorá nadobudla finančné aktívum a prevádza peňažné toky na nespriaznených investorov, ktorí sú treťou stranou.

B3.2.4

Príkladmi toho, keď účtovná jednotka previedla v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva, sú:

B3.2.5

Príkladmi toho, keď si účtovná jednotka ponechala v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva, sú:

B3.2.6

Ak účtovná jednotka stanoví, že v dôsledku prevodu previedla v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva prevedeného aktíva, nevykazuje opäť prevedené aktívum v budúcom období s výnimkou situácie, ak takéto prevedené aktívum znovu nadobudne v rámci novej transakcie.

B3.2.7

Účtovná jednotka si neponechala kontrolu nad prevedeným aktívom, ak má nadobúdateľ reálnu schopnosť predať prevedené aktívum. Účtovná jednotka si ponechala kontrolu nad prevedeným aktívom, ak nadobúdateľ nemá reálnu schopnosť predať prevedené aktívum. Nadobúdateľ má reálnu schopnosť predať prevedené aktívum v prípade, ak sa s takýmto aktívom obchoduje na aktívnom trhu, pretože nadobúdateľ by v prípade, že by musel aktívum účtovnej jednotke vrátiť, mohol prevedené aktívum znovu kúpiť na trhu. Napríklad nadobúdateľ môže mať reálnu schopnosť predať prevedené aktívum, ak sa na prevedené aktívum vzťahuje opcia, ktorá umožňuje účtovnej jednotke jeho spätný nákup, ale nadobúdateľ môže v prípade uplatnenia opcie ľahko získať prevedené aktívum na trhu. Nadobúdateľ nemá reálnu schopnosťou predať prevedené aktívum v prípade, ak si účtovná jednotka takúto opciu ponechá a nadobúdateľ nemôže ľahko získať prevedené aktívum na trhu v prípade, ak si účtovná jednotka opciu uplatní.

B3.2.8

Nadobúdateľ má reálnu schopnosť predať prevedené aktívum len vtedy, ak môže prevedené aktívum predať ako celok nespriaznenej tretej osobe a je schopný zrealizovať túto možnosť jednostranne a bez uvalenia ďalších obmedzení na prevod. Zásadnou otázkou ostáva, čo je nadobúdateľ schopný urobiť v skutočnosti, nie aké zmluvné práva má vo vzťahu k tomu, čo môže vykonať s prevedeným aktívom, alebo aké zmluvné obmedzenia existujú. Konkrétne:

B3.2.9

To, že je nepravdepodobné, že by nadobúdateľ prevedené aktívum predal, samo osebe neznamená, že si prevodca ponechal kontrolu nad prevedeným aktívom. Ak sa však predajnou opciou alebo zárukou obmedzuje možnosť nadobúdateľa predať prevedené aktívum, potom si prevodca ponechal kontrolu nad prevedeným aktívom. Ak je napríklad predajná opcia alebo záruka dostatočne hodnotná, obmedzuje sa ňou možnosť nadobúdateľa predať prevedené aktívum, pretože v praxi by nadobúdateľ nepredal tretej strane prevedené aktívum bez pridania podobnej opcie alebo iných obmedzujúcich podmienok. Namiesto toho by si nadobúdateľ prevedené aktívum v držbe ponechal, aby získal platby v rámci záruky alebo predajnej opcie. Za týchto okolností si prevodca ponechal kontrolu nad prevedeným aktívom.

B3.2.10

Účtovná jednotka si môže ponechať právo na časť úrokových platieb z prevedeného aktíva ako kompenzáciu za obsluhu uvedených aktív. Časť úrokových platieb, ktorých by sa účtovná jednotka pri ukončení alebo prevode zmluvy na obsluhu vzdala, sa priradí aktívu z obsluhy alebo záväzku z obsluhy. Časť úrokových platieb, ktorých by sa účtovná jednotka nevzdala, predstavuje pohľadávku zo série úrokových platieb (interest-only strip). Ak by sa účtovná jednotka napríklad nevzdala žiadneho úroku pri ukončení alebo prevode zmluvy na obsluhu, potom celé úrokové rozpätie je pohľadávkou zo série úrokových platieb. Na účely uplatňovania odseku 3.2.13 sa reálne hodnoty aktíva z obsluhy a pohľadávky zo série úrokových platieb používajú pri rozvrhnutí účtovnej hodnoty pohľadávky medzi časť aktíva, ktorej vykazovanie sa ukončilo, a časť, ktorej vykazovanie naďalej pokračuje. Ak poplatok z obsluhy nie je stanovený alebo sa očakáva, že poplatok, ktorý sa prijme, nebude pre účtovnú jednotkou primeranou kompenzáciou za poskytovanie obsluhy, záväzok z povinnosti obsluhy sa vykáže v reálnej hodnote.

B3.2.11

Pri oceňovaní reálnych hodnôt časti, ktorá sa naďalej vykazuje, a časti, ktorej vykazovanie sa ukončilo na účely uplatňovania odseku 3.2.13, uplatní účtovná jednotka popri odseku 3.2.14 aj požiadavky oceňovania reálnou hodnotou uvedené v IFRS 13.

B3.2.12

Ďalej uvedené riadky sa týkajú uplatňovania zásady uvedenej v odseku 3.2.15. Ak záruka poskytnutá účtovnou jednotkou na straty zo zlyhania prevedeného aktíva bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva, pretože účtovná jednotka si ponechala v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva prevedeného aktíva, prevedené aktívum sa naďalej vykazuje ako celok a prijaté plnenie sa vykáže ako záväzok.

B3.2.13

Ďalej sú uvedené príklady toho, ako účtovná jednotka oceňuje prevedené aktívum a súvisiaci záväzok podľa odseku 3.2.16.

a)

Ak záruka poskytnutá účtovnou jednotkou zaplatiť za straty zo zlyhania prevedeného aktíva bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva v rozsahu pokračujúcej zainteresovanosti, prevedené aktívum sa k dátumu prevodu ocení nižšou z týchto súm: i) účtovnou hodnotou aktíva, alebo ii) maximálnou hodnotou plnenia prijatého v rámci prevodu, ktorej platba by sa od účtovnej jednotky mohla požadovať („záručná hodnota“). Súvisiaci záväzok sa prvotne ocení záručnou hodnotou zvýšenou o reálnu hodnotu záruky (ktorá obvykle predstavuje plnenie prijaté za záruku). Následne sa prvotná reálna hodnota záruky vykáže vo výsledku hospodárenia po tom, ako sa splní (alebo v priebehu toho, ako sa plní) povinnosť (v súlade so zásadami IFRS 15) a účtovná hodnota aktíva sa zníži o prípadnú opravnú položku na stratu.

b)

Ak záväzok z predajnej opcie vypísanej účtovnou jednotkou alebo právo z kúpnej opcie držanej účtovnou jednotkou bránia ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva a účtovná jednotka oceňuje prevedené aktívum v amortizovanej hodnote, súvisiaci záväzok sa oceňuje v jeho obstarávacej hodnote (t. j. vo výške prijatého plnenia) upravenej o amortizáciu prípadného rozdielu medzi obstarávacou hodnotou a hrubou účtovnou hodnotou prevedeného aktíva k dátumu skončenia platnosti opcie. Predpokladajme napríklad, že hrubá účtovná hodnota aktíva k dátumu prevodu je 98 CU a výška prijatého plnenia je 95 CU. Hrubá účtovná hodnota aktíva k dátumu uplatnenia opcie bude 100 CU. Prvotná účtovná hodnota súvisiaceho záväzku je 95 CU a rozdiel medzi 95 CU a 100 CU sa vykazuje vo výsledku hospodárenia použitím metódy efektívnej úrokovej miery. Ak dôjde k uplatneniu opcie, rozdiel medzi účtovnou hodnotou súvisiaceho záväzku a realizačnou cenou sa vykáže vo výsledku hospodárenia.

c)

Ak právo z kúpnej opcie, ktoré si účtovná jednotka ponechala, bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva a účtovná jednotka oceňuje prevedené aktívum reálnou hodnotou, aktívum sa naďalej oceňuje jeho reálnou hodnotou. Súvisiaci záväzok sa oceňuje i) realizačnou cenou opcie zníženou o časovú hodnotu opcie v prípade, ak je opcia v peniazoch (in the money) alebo na peniazoch (at the money), alebo ii) reálnou hodnotou prevedeného aktíva zníženou o časovú hodnotu opcie v prípade, ak je opcia mimo peňazí (out of the money). Úpravou ocenenia súvisiaceho záväzku sa zabezpečí, aby čistá účtovná hodnota aktíva a súvisiaceho záväzku predstavovala reálnu hodnotu práva z kúpnej opcie. Ak je napríklad reálna hodnota podkladového aktíva 80 CU, realizačná cena opcie je 95 CU a časová hodnota opcie je 5 CU, účtovná hodnota súvisiaceho záväzku je 75 CU (80 CU – 5 CU) a účtovná hodnota prevedeného aktíva je 80 CU (t. j. jeho reálna hodnota).

d)

Ak predajná opcia vypísaná účtovnou jednotkou bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva a účtovná jednotka oceňuje prevedené aktívum jeho reálnou hodnotou, súvisiaci záväzok sa oceňuje realizačnou cenou opcie zvýšenou o časovú hodnotu opcie. Ocenenie aktíva reálnou hodnotou sa obmedzuje na nižšiu hodnotu spomedzi jeho reálnej hodnoty a realizačnej ceny opcie, pretože účtovná jednotka nemá nárok na nárast reálnej hodnoty prevedeného aktíva nad realizačnú cenu opcie. Týmto sa zabezpečí, aby čistá účtovná hodnota aktíva a súvisiaceho záväzku predstavovala reálnu hodnotu záväzku z predajnej opcie. Ak je napríklad reálna hodnota podkladového aktíva 120 CU, realizačná cena opcie je 100 CU a časová hodnota opcie je 5 CU, účtovná hodnota súvisiaceho záväzku je 105 CU (100 CU + 5 CU) a účtovná hodnota aktíva je 100 CU (v tomto prípade realizačná cena opcie).

e)

Ak collar vo forme kúpenej kúpnej opcie a vypísanej predajnej opcie bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva a účtovná jednotka oceňuje aktívum reálnou hodnotou, potom aj naďalej oceňuje toto aktívum reálnou hodnotou. Súvisiaci záväzok sa oceňuje i) sčítaním realizačnej ceny kúpnej opcie a reálnej hodnoty predajnej opcie a odpočítaním časovej hodnoty kúpnej opcie, ak je kúpna opcia v peniazoch alebo na peniazoch, alebo ii) sčítaním reálnej hodnoty aktíva a reálnej hodnoty predajnej opcie a odpočítaním časovej hodnoty kúpnej opcie, ak je kúpna opcia mimo peňazí. Úpravou súvisiaceho záväzku sa zabezpečí, aby čistá účtovná hodnota aktíva a súvisiaceho záväzku predstavovala reálnu hodnotu opcií držaných a vypísaných účtovnou jednotkou. Predpokladajme napríklad, že účtovná jednotka prevedie finančné aktívum oceňované reálnou hodnotou a súčasne kúpi kúpnu opciu s realizačnou cenou 120 CU a vypíše predajnú opciu s realizačnou cenou 80 CU. Takisto predpokladajme, že reálna hodnota aktíva k dátumu prevodu je 100 CU. Časová hodnota predajnej opcie je 1 CU a kúpnej opcie 5 CU. V takomto prípade účtovná jednotka vykáže aktívum v hodnote 100 CU (reálna hodnota aktíva) a záväzok v hodnote 96 CU [(100 CU + 1 CU) – 5 CU]. Týmto výpočtom sa dosiahne čistá hodnota aktíva vo výške 4 CU, ktorá predstavuje reálnu hodnotu účtovnou jednotkou držaných a vypísaných opcií.

B3.2.14

Ak prevod finančného aktíva nespĺňa podmienky na ukončenie vykazovania, sa zmluvné práva alebo povinnosti prevodcu týkajúce sa prevodu neúčtujú oddelene ako deriváty v prípade, ak by vykazovanie derivátu a buď prevedeného aktíva alebo záväzku vyplývajúceho z prevodu vyústilo do dvojnásobného vykázania tých istých práv alebo povinností. Napríklad kúpna opcia, ktorú si prevodca ponechal, môže zabrániť účtovaniu prevodu finančných aktív ako predaja. V takom prípade sa kúpna opcia nevykazuje samostatne ako derivátové aktívum.

B3.2.15

Ak prevod finančného aktíva nespĺňa podmienky na ukončenie vykazovania, nadobúdateľ nevykazuje prevedené aktívum ako svoje aktívum. Nadobúdateľ ukončí vykazovanie peňažných prostriedkov alebo iných zaplatených plnení a vykáže pohľadávku voči prevodcovi. Ak má prevodca aj právo aj povinnosť opätovne získať kontrolu nad celým prevedeným aktívom za pevne stanovenú sumu (ako napríklad v rámci zmluvy o spätnom odkúpení), môže nadobúdateľ svoju pohľadávku oceňovať v amortizovanej hodnote, ak spĺňa kritériá uvedené v odseku 4.1.2.

B3.2.16

Ďalej uvedené príklady sú ilustráciou uplatňovania zásad ukončenia vykazovania uvedených v tomto štandarde.

B3.2.17

Tento odsek ilustruje uplatňovanie prístupu pokračujúcej zainteresovanosti v prípade, ak má účtovná jednotka pokračujúcu zainteresovanosť v časti finančného aktíva.

B3.3.1

Finančný záväzok (alebo jeho časť) zaniká, ak dlžník buď:

B3.3.2

Ak emitent dlhového nástroja spätne odkúpi tento nástroj, dlh zaniká, aj keď je emitent tvorcom trhu (market maker) pre daný nástroj alebo ho mieni v krátkom čase opätovne predať.

B3.3.3

V prípade, že dlžník nebol právne zbavený svojho záväzku, platba tretej strane vrátane trustu (niekedy nazývaná „in-substance defeasance“) sama osebe nezbavuje dlžníka jeho primárnej povinnosti voči veriteľovi.

B3.3.4

Ak dlžník zaplatí tretej strane, aby prevzala záväzok, a oznámi svojmu veriteľovi, že jeho dlhový záväzok prevzala tretia strana, dlžník neukončí vykazovanie dlhového záväzku dovtedy, kým nie je splnená podmienka uvedená v odseku B3.3.1 písm. b). Ak dlžník zaplatí tretej strane, aby prevzala záväzok, a je veriteľom právne zbavený svojho záväzku, potom mu tento dlh zanikol. Ak však dlžník súhlasí s tým, že bude splácať dlh tretej strane alebo priamo pôvodnému veriteľovi, vykazuje dlžník nový dlhový záväzok voči tretej strane.

B3.3.5

Hoci právne zbavenie záväzku, či už súdom alebo veriteľom, vedie k ukončeniu vykazovania záväzku, účtovná jednotka môže vykázať nový záväzok, ak nie sú splnené podmienky podľa odsekov 3.2.1 až 3.2.23 na ukončenie vykazovania prevedených finančných aktív. Ak tieto kritériá splnené nie sú, vykazovanie prevedených aktív sa neukončí a účtovná jednotka vykazuje nový záväzok súvisiaci s prevedenými aktívami.

B3.3.6

Na účely odseku 3.3.2 sú podmienky podstatne odlišné, ak je diskontovaná súčasná hodnota peňažných tokov podľa nových podmienok vrátane všetkých platených poplatkov po odpočítaní akýchkoľvek prijatých poplatkov diskontovaná pomocou pôvodnej efektívnej úrokovej miery, minimálne o 10 % odlišná od diskontovanej súčasnej hodnoty zostávajúcich peňažných tokov pôvodného finančného záväzku. Ak sa výmena dlhových nástrojov alebo zmena podmienok účtuje ako zánik záväzku, všetky vzniknuté náklady alebo poplatky sa vykazujú ako súčasť zisku alebo straty súvisiacej so zánikom. Ak sa takáto výmena alebo zmena neúčtuje ako zánik záväzku, potom všetky vzniknuté náklady alebo poplatky upravujú účtovnú hodnotu záväzku a amortizujú sa počas zostávajúceho obdobia zmeneného záväzku.

B3.3.7

V niektorých prípadoch veriteľ zbaví dlžníka jeho súčasného záväzku realizovať platby, no dlžník na seba preberá ručiteľskú povinnosť zaplatiť v prípade, ak dôjde k zlyhaniu strany, ktorá na seba prevzala primárnu zodpovednosť. Za takýchto okolností dlžník:

B4.1.1

Odsek 4.1.1 písm. a) od účtovnej jednotky vyžaduje, aby finančné aktíva klasifikovala na základe obchodného modelu účtovnej jednotky na správu finančných aktív s výnimkou prípadu, keď sa uplatňuje odsek 41.5. Účtovná jednotka posudzuje, či jej finančné aktíva spĺňajú podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. a) alebo podmienku podľa odseku 4.1.2A písm. a) na základe obchodného modelu, ktorý stanovuje kľúčový riadiaci personál účtovnej jednotky (v zmysle vymedzenia v IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách).

B4.1.2

Obchodný model účtovnej jednotky sa stanovuje na úrovni, ktorá odzrkadľuje spôsob, akým sa skupiny finančných aktív spoločne spravujú s cieľom dosiahnuť konkrétny obchodný cieľ. Obchodný model účtovnej jednotky nezávisí od zámerov manažmentu týkajúcich sa individuálneho nástroja. Preto táto podmienka nepredstavuje prístup ku klasifikácii, ktorý by sa uskutočňoval podľa jednotlivých nástrojov, a mala by sa stanoviť na vyššej úrovni agregácie. Jediná účtovná jednotka však môže mať na spravovanie svojich finančných nástrojov viac než jeden obchodný model. Klasifikácia následne nemusí byť stanovená na úrovni vykazujúcej účtovnej jednotky. Účtovná jednotka môže mať napríklad v držbe portfólio investícií, ktoré spravuje s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, a iné portfólio investícií, ktoré spravuje s cieľom obchodovať s ním, aby realizovala zmeny reálnej hodnoty. Podobne môže byť za určitých okolností vhodné rozdeliť portfólio finančných aktív do subportfólií s cieľom zohľadniť úroveň, na ktorej účtovná jednotka spravuje uvedené finančné aktíva. Môže to tak byť napríklad v prípade, keď účtovná jednotka vytvorí alebo kúpi portfólio hypotekárnych úverov a spravuje niektoré z úverov s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, pričom ostatné úvery spravuje s cieľom predať ich.

B4.1.2A

Obchodný model účtovnej jednotky znamená spôsob, akým účtovná jednotka spravuje svoje finančné aktíva s cieľom vygenerovať peňažné toky. To znamená, že obchodný model účtovnej jednotky stanovuje, či budú peňažné toky výsledkom inkasa zmluvných peňažných tokov, predaja finančných aktív alebo oboch. Následne platí, že toto posúdenie sa nevykonáva na základe scenárov, ktorých výskyt účtovná jednotka primerane neočakáva, ako napríklad takzvané „najhoršie“ alebo „stresové“ scenáre. Ak napríklad účtovná jednotka očakáva, že určité portfólio finančných aktív predá iba v prípade stresového scenára, uvedený scenár by nemalo vplyv na posúdenie obchodného modelu účtovnej jednotky pre uvedené aktíva, ak účtovná jednotka primerane očakáva, že k takémuto scenáru nedôjde. Ak sa peňažné toky realizujú spôsobom, ktorý je odlišný od očakávaní účtovnej jednotky k dátumu, kedy účtovná jednotka posudzovala obchodný model (napríklad ak účtovná jednotka predá viac alebo menej finančných aktív, než očakávala, keď aktíva klasifikovala), nespôsobuje to v účtovnej závierke účtovnej jednotky chybu za prechádzajúce obdobie (pozri IAS 8) a ani to nemení klasifikáciu ostávajúcich finančných aktív v držbe v rámci daného obchodného modelu (t. j. tie aktíva, ktoré účtovná jednotka vykázala v predchádzajúcich obdobiach a stále ich má v držbe) za predpokladu, že účtovná jednotka zohľadnila všetky relevantné informácie, ktoré boli k dispozícii v čase, keď uskutočňovala posúdenie obchodného modelu. Keď však účtovná jednotka posudzuje obchodný model pri novo vytvorených alebo novo kúpených finančných aktívach, musí zohľadniť informácie o tom, ako boli peňažné toky realizované v minulosti, ako aj všetky ostatné relevantné informácie.

B4.1.2B

Obchodný model účtovnej jednotky na spravovanie finančných aktív je skutočnosťou, a nie len tvrdením. Obvykle sa dá pozorovať prostredníctvom činností, ktoré účtovná jednotka podniká na dosiahnutie cieľa obchodného modelu. Účtovná jednotka bude musieť pri posudzovaní svojho obchodného modelu pre správu finančných aktív uplatniť úsudok a toto posúdenie nezávisí len od jedného faktora alebo činnosti. Namiesto toho musí účtovná jednotka zohľadniť všetky relevantné dôkazy, ktoré sú k dispozícii k dátumu posúdenia. Medzi takéto relevantné dôkazy okrem iného patrí:

B4.1.2C

Finančné aktíva, ktoré sú v držbe v rámci určitého obchodného modelu a ktorých cieľom je držať aktíva v snahe inkasovať zmluvné peňažné toky, sú spravované s cieľom realizovať peňažné toky inkasovaním zmluvných platieb počas životnosti nástroja. To znamená, že účtovná jednotka spravuje aktíva v držbe v rámci portfólia s cieľom inkasovať uvedené konkrétne zmluvné peňažné toky (namiesto toho, aby celkové výnosy portfólia spravovala tak, že by aktíva aj držala aj predávala). Pri stanovovaní, či sa peňažné toky budú realizovať inkasom zmluvných peňažných tokov z finančných aktív, je nevyhnutné zohľadniť frekvenciu, hodnotu a načasovanie predajov v predchádzajúcich obdobiach, dôvody týchto predajov a očakávania týkajúce sa budúcej predajnej činnosti. Obchodný model sa však nestanovuje len na základe samotných predajov, a predaje sa preto nemôžu posudzovať izolovane. Namiesto toho sa zohľadňujú informácie o minulých predajoch a očakávania týkajúce sa budúcich predajov, ktoré poskytujú dôkazy o tom, ako sa dosiahne deklarovaný cieľ účtovnej jednotky v oblasti spravovania finančných aktív a, konkrétnejšie, ako sa realizujú peňažné toky. Účtovná jednotka musí v kontexte dôvodov týchto predajov zohľadniť informácie o minulých predajoch a podmienky, ktoré existovali v tom čase, a porovnať ich so súčasnými podmienkami.

B4.1.3

Hoci cieľom obchodného modelu účtovnej jednotky môže byť držba finančných aktív s cieľom inkasovania zmluvných peňažných tokov, účtovná jednotka nemusí držať všetky uvedené nástroje až do ich splatnosti. Takže obchodným modelom účtovnej jednotky môže byť držba finančných aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky aj vtedy, keď ku predajom finančných aktív dochádza alebo podľa očakávaní dôjde v budúcnosti.

B4.1.3A

Obchodným modelom môže byť držba aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky aj vtedy, keď účtovná jednotka finančné aktíva predá v situácii, keď došlo k zvýšeniu úverového rizika aktív. Pri stanovovaní toho, či došlo k zvýšeniu úverového rizika aktív, účtovná jednotka posudzuje primerané a preukázateľné informácie vrátane informácií orientovaných na budúcnosť. Bez ohľadu na ich frekvenciu a hodnotu predaje z dôvodu zvýšenia úverového rizika aktív nie sú nekonzistentné s obchodným modelom, ktorého cieľom je držba finančných aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, pretože úverová kvalita finančných aktív je relevantná pre schopnosť účtovnej jednotky inkasovať zmluvné peňažné toky. Činnosti riadenia úverových rizík, ktoré sú zamerané na minimalizáciu potenciálnych úverových strát z dôvodu zhoršenia úverovej kvality, sú neoddeliteľnou súčasťou takéhoto obchodného modelu. Predaj finančného aktíva z dôvodu, že už nespĺňa úverové kritériá uvedené v zdokumentovanej investičnej politike účtovnej jednotky, je príkladom predaja, ku ktorému došlo v dôsledku zvýšenia úverového rizika. Pri neexistencii takejto politiky však účtovná jednotka môže inými spôsobmi preukázať, že k predaju došlo z dôvodu zvýšenia úverového rizika.

B4.1.3B

Predaje, ku ktorým dôjde z iných dôvodov, ako napríklad predaj uskutočnený s cieľom riadiť riziko koncentrácie úverov (bez nárastu úverového rizika aktív), môžu byť takisto konzistentné s obchodným modelom, ktorého cieľom je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Takéto predaje môžu byť najmä konzistentné s obchodným modelom, ktorého cieľom je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, ak k uvedeným predajom nedochádza často (aj keď ide o významné hodnoty) alebo ak ide o nevýznamné hodnoty tak individuálne, ako aj v súhrne (aj keď k nim dochádza často). Ak v rámci portfólia dôjde k takýmto predajom častejšie než len sporadicky a v rámci uvedených predajov ide o viac než nevýznamné hodnoty (buď individuálne alebo v súhrne), účtovná jednotka musí posúdiť, či a ako takéto predaje sú konzistentné s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Či už požiadavku predať finančné aktíva uložila tretia strana, alebo je táto činnosť na vlastnom uvážení účtovnej jednotky, nie je pri tomto posudzovaní relevantné. Zvýšenie frekvencie alebo hodnoty predajov v príslušnom období nemusí byť nevyhnutne nekonzistentné s cieľom držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, ak účtovná jednotka dokáže vysvetliť dôvody uvedených predajov a dokáže preukázať, prečo uvedené predaje nie sú prejavom zmeny obchodného modelu účtovnej jednotky. Predaje môžu byť okrem toho konzistentné s cieľom držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky vtedy, ak k daným predajom dôjde v časovej blízkosti k termínu splatnosti finančných aktív a výnosy z predajov sú približne rovnakej výšky ako inkasované ostávajúce zmluvné peňažné toky.

B4.1.4

Ďalej sú uvedené príklady toho, keď cieľom obchodného modelu účtovnej jednotky môže byť držba finančných aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Tento zoznam príkladov nie je úplný. Zároveň treba pripomenúť, že príklady nemajú za cieľ uviesť všetky faktory, ktoré môžu byť relevantné pri posudzovaní obchodného modelu účtovnej jednotky, ani špecifikovať relatívnu dôležitosť týchto faktorov.

B4.1.4A

Účtovná jednotka môže mať v držbe finančné aktíva v rámci obchodného modelu, ktorého zámer sa dosiahne tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív Pri tomto druhu obchodného modelu kľúčový riadiaci personál účtovnej jednotky prijal rozhodnutie, že neoddeliteľnou súčasťou dosahovania cieľa obchodného modelu je tak inkaso zmluvných peňažných tokov, ako aj predaj finančných aktív. Existujú rozličné ciele, ktoré môžu byť v súlade s týmto druhom obchodného modelu. Cieľom obchodného modelu môže byť napríklad spravovanie každodenných likviditných potrieb, zachovávanie určitého profilu úrokových výnosov alebo párovanie durácie finančných aktív s duráciou záväzkov, ktoré sa prostredníctvom uvedených aktív financujú. V snahe dosiahnuť takýto cieľ bude účtovná jednotka inkasovať zmluvné peňažné toky i predávať finančné aktíva.

B4.1.4B

V porovnaní s obchodným modelom, ktorého cieľom je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, bude v rámci tohto obchodného modelu obvykle dochádzať k častejším predajom a vo vyššej hodnote. Je to tak preto, lebo predaj finančných aktív je neoddeliteľným prvkom dosahovania cieľa tohto obchodného modelu a nie len prvkom vyplývajúcim z neho. Pre frekvenciu alebo hodnotu predajov však neexistuje prahová hodnota, ktorá by musela byť v rámci tohto obchodného modelu dosiahnutá, pretože pre dosiahnutie daného cieľa je nevyhnutné tak inkaso zmluvných peňažných tokov, ako aj predaj finančných aktív.

B4.1.4C

Ďalej sú uvedené príklady toho, keď cieľ obchodného modelu účtovnej jednotky možno dosiahnuť tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív. Tento zoznam príkladov nie je úplný. Zároveň treba pripomenúť, že príklady nemajú za cieľ opísať všetky faktory, ktoré môžu byť relevantné pri posudzovaní obchodného modelu účtovnej jednotky, ani špecifikovať relatívnu dôležitosť týchto faktorov.

B4.1.5

Finančné aktíva sa oceňujú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak nie sú v držbe v rámci obchodného modelu, ktorého cieľom je držať aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, alebo v rámci obchodného modelu, ktorého cieľ sa dosiahne tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív (pozri však aj odsek 57.5). Jedným z obchodných modelov, ktorého výsledkom je oceňovanie reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, je model, pri ktorom účtovná jednotka spravuje finančné aktíva s cieľom realizovať peňažné toky predajom aktív. Účtovná jednotka prijíma rozhodnutia na základe reálnych hodnôt aktív a spravuje aktíva s cieľom realizovať uvedené reálne hodnoty. V tomto prípade cieľ účtovnej jednotky obvykle povedie k aktívnemu kupovaniu a predávaniu. Hoci bude účtovná jednotka počas držby finančných aktív inkasovať zmluvné peňažné toky, cieľ takéhoto obchodného modelu sa nedosahuje aj inkasom zmluvných peňažných tokov aj predajom finančných aktív. Je to tak preto, lebo inkaso zmluvných peňažných tokov nie je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa obchodného modelu; namiesto toho ide o prvok vyplývajúci z modelu.

B4.1.6

Portfólio finančných aktív, ktoré je spravované a ktorého výkonnosť sa hodnotí na základe reálnej hodnoty [ako je opísané v odseku 4.2.2 písm. b)], nie je ani v držbe s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, ani v držbe s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky aj predať finančné aktíva. Účtovná jednotka sa primárne zameriava na informácie o reálnej hodnote a používa tieto informácie na posudzovanie výkonnosti daných aktív a prijímanie rozhodnutí. Okrem toho portfólio finančných aktív, ktoré spĺňa definíciu „držaného na obchodovanie“, nie je držané na inkasovanie zmluvných peňažných tokov alebo držané aj na inkasovanie zmluvných peňažných tokov aj na predaj finančných aktív. Pri takýchto portfóliách inkaso zmluvných peňažných tokov len vyplýva z dosahovania cieľa obchodného modelu. Takéto portfóliá finančných aktív sa následne musia oceňovať reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia.

B4.1.7

V odseku 4.1.1 písm. b) sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby finančné aktívum klasifikovala na základe jeho zmluvných charakteristík peňažných tokov, ak je finančné aktívum držané v rámci obchodného modelu, ktorého cieľom je držať aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, alebo v rámci obchodného modelu, ktorého cieľ sa dosahuje tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív, pokiaľ sa neuplatňuje odsek 41.5. Aby tak účtovná jednotka mohla urobiť, na základe podmienky v odseku 4.1.2 písm. b) a v odseku 4.1.2A písm. b) sa od nej vyžaduje, aby stanovila, či sú zmluvné peňažné toky z aktíva výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny.

B4.1.7A

Zmluvné peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, sú v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov. V rámci základnej dohody o poskytovaní úverov sú plnenie za časovú hodnotu peňazí (pozri odseky B4.1.9A až B4.1.9E) a úverové riziko obvykle najvýznamnejšími prvkami úroku. V takejto dohode však úrok môže zahŕňať aj plnenie za iné základné riziká požičiavania (napríklad riziko likvidity) a náklady (napríklad administratívne náklady) súvisiace s držbou finančného nástroja počas určitého časového obdobia. Úrok môže okrem toho zahŕňať aj ziskové rozpätie, ktoré je v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov. Za krajných hospodárskych okolností môže byť úrok záporný, ak napríklad držiteľ finančného aktíva buď explicitne alebo implicitne platí za vklad svojich peňazí na určité časové obdobie (a uvedený poplatok presahuje plnenie, ktorú držiteľ dostane za časovú hodnotu peňazí, úverové riziko a iné základné riziká a náklady požičiavania). Zmluvné podmienky, ktoré zavádzajú do zmluvných peňažných tokov expozíciu voči rizikám alebo volatilite, ktoré nesúvisia so základnou dohodou o poskytovaní úverov, ako napríklad expozíciu voči zmenám cien vlastného imania alebo cien komodít, však nevedú k zmluvným peňažným tokom, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Vytvorené alebo kúpené finančné aktívum môže byť základnou dohodou o poskytovaní úverov bez ohľadu na to, či je svojou právnou formou úverom.

B4.1.7B

V súlade s odsekom 4.1.3 písm. a) je istina reálnou hodnotou finančného aktíva pri prvotnom vykázaní. Uvedená suma istiny sa však môže počas životnosti finančného aktíva meniť (napríklad ak dôjde k platbám istiny).

B4.1.8

Účtovná jednotka posudzuje, či sú zmluvné peňažné toky výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, pre tú menu, v ktorej je dané finančné aktívum denominované.

B4.1.9

Pákový efekt je charakteristická vlastnosť zmluvných peňažných tokov niektorých finančných aktív. Pákový efekt zvyšuje premenlivosť zmluvných peňažných tokov s tým výsledkom, že nedisponujú ekonomickými charakteristikami úroku. Samostatné opčné, forwardové a swapové zmluvy sú príkladmi finančných aktív, ktoré zahŕňajú takýto pákový efekt. Takéto zmluvy preto nespĺňajú podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b), a následne ich nemožno oceňovať v amortizovanej hodnote alebo reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku.

B4.1.9A

Časová hodnota peňazí je ten prvok úroku, ktorý poskytuje plnenie len za plynutie času. Znamená to, že prvok časovej hodnoty peňazí neposkytuje plnenie za ostatné riziká alebo náklady súvisiace s držbou finančného aktíva. Aby účtovná jednotka mohla posúdiť, či tento prvok poskytuje plnenie iba za plynutie času, uplatňuje úsudok a zvažuje relevantné faktory, ako napríklad mena, v ktorej je finančné aktívum denominované, a obdobie, na ktoré bola úroková sadzba stanovená.

B4.1.9B

V určitých prípadoch však prvok časovej hodnoty peňazí môže byť zmenený (t. j. nedokonalý). Bolo by to tak napríklad vtedy, keď sa úroková sadzba finančného aktíva pravidelne prestavuje, no frekvencia takýchto prestavení nekorešponduje so splatnosťou úrokovej sadzby (napríklad k prestaveniu úrokovej sadzby dochádza každý mesiac na jednoročnú sadzbu), alebo keď sa úroková sadzba finančného aktíva pravidelne prestavuje na priemer konkrétnych krátkodobých a dlhodobých úrokových sadzieb. V takýchto prípadoch účtovná jednotka musí zmenu posúdiť s cieľom stanoviť, či zmluvné peňažné toky predstavujú výhradne platby istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Za určitých okolností môže byť pre účtovnú jednotku možné uskutočniť toto stanovenie tak, že vykoná kvalitatívne posúdenie prvku časovej hodnoty peňazí, pričom za iných okolností môže byť nevyhnutné vykonať kvantitatívne posúdenie.

B4.1.9C

Pri posudzovaní upraveného prvku časovej hodnoty peňazí je cieľom stanoviť, ako by sa zmluvné (nediskontované) peňažné toky mohli odlišovať od (nediskontovaných) peňažných tokov, ku ktorým by došlo, ak by prvok časovej hodnoty peňazí nebol upravený (referenčné peňažné toky). Ak napríklad posudzované finančné aktívum obsahuje premenlivú úrokovú sadzbu, ktorá sa prestavuje každý mesiac na jednoročnú úrokovú sadzbu, účtovná jednotka by uvedené finančné aktívum porovnala s finančným nástrojom s identickými zmluvnými podmienkami a identickým úverovým rizikom s výnimkou premenlivej úrokovej sadzby, ktorá by sa každý mesiac prestavila na jednomesačnú úrokovú sadzbu. Ak by upravený prvok časovej hodnoty peňazí mohol viesť k zmluvným (nediskontovaným) peňažným tokom, ktoré sú výrazne odlišné od (nediskontovaných) referenčných peňažných tokov, finančné aktívum nespĺňa podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b). Aby účtovná jednotka mohla dospieť k tomuto stanoveniu, musí zvážiť účinok upraveného prvku časovej hodnoty peňazí v každom období vykazovania a kumulovane počas celej životnosti finančného nástroja. Dôvod, prečo sa úroková sadzba stanovuje týmto spôsobom, nie je pre túto analýzu relevantný. Ak je pri minimálnej analýze alebo bez nej jasné, či by sa zmluvné (nediskontované) peňažné toky z posudzovaného finančného aktíva mohli (alebo nemohli) výrazne líšiť od (nediskontovaných) referenčných peňažných tokov, účtovná jednotka nemusí vykonávať podrobné posúdenie.

B4.1.9D

Pri posudzovaní upraveného prvku časovej hodnoty peňazí musí účtovná jednotka zvažovať faktory, ktoré by mohli mať vplyv na budúce zmluvné peňažné toky. Ak účtovná jednotka napríklad posudzuje dlhopis s päťročným trvaním a premenlivá úroková sadzba sa každých šesť mesiacov prestavuje na päťročnú sadzbu, účtovná jednotka nemôže konštatovať, že zmluvné peňažné toky sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, jednoducho preto, že úroková krivka v čase posudzovania je taká, že rozdiel medzi päťročnou úrokovou sadzbou a šesťmesačnou úrokovou sadzbou nie je významný. Namiesto toho účtovná jednotka musí takisto zvážiť, či by sa vzťah medzi päťročnou úrokovou sadzbou a šesťmesačnou úrokovou sadzbou mohol počas životnosti nástroja zmeniť tak, aby sa zmluvné (nediskontované) peňažné toky počas životnosti nástroja mohli výrazne líšiť od (nediskontovaných) referenčných peňažných tokov. Účtovná jednotka však musí zvažovať iba primerane možné scenáre a nie všetky možné scenáre. Ak účtovná jednotka konštatuje, že zmluvné (nediskontované) peňažné toky by sa mohli výrazne líšiť od (nediskontovaných) referenčných peňažných tokov, finančné aktívum nespĺňa podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b), a preto sa nemôže oceňovať v amortizovanej hodnote alebo reálnou cenou cez ostatné súčasti komplexného výsledku.

B4.1.9E

V niektorých jurisdikciách stanovuje úrokové sadzby vláda alebo regulačný orgán. Takáto vládna regulácia úrokových sadzieb môže byť napríklad súčasťou rozsiahlej makroekonomickej politiky alebo môže byť zavedená s cieľom povzbudiť účtovné jednotky, aby investovali do určitého odvetvia hospodárstva. V niektorých z týchto prípadov cieľom prvku časovej hodnoty peňazí nie je poskytovať plnenie iba za plynutie času. Napriek ustanoveniam odsekov B4.1.9A až B4.1.9D sa však regulované úrokové sadzby považujú za proxy za prvok časovej hodnoty peňazí na účely uplatňovania podmienky odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b), ak uvedená regulovaná úroková sadzba poskytuje plnenie, ktoré je vo všeobecnosti v súlade s plynutím času a nespôsobuje expozíciu voči rizikám alebo volatilite zmluvných peňažných tokov, ktoré by neboli v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov.

B4.1.10

Ak finančné aktívum obsahuje zmluvnú podmienku, ktorá by mohla zmeniť načasovanie alebo výšku zmluvných peňažných tokov (napríklad ak aktívum môže byť predčasne splatené pred dosiahnutím splatnosti alebo ak jeho trvanie môže byť predĺžené), účtovná jednotka musí stanoviť, či zmluvné peňažné toky, ku ktorým by mohlo dôjsť počas životnosti nástroja v dôsledku uvedenej zmluvnej podmienky, sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Aby účtovná jednotka mohla dospieť k tomuto stanoveniu, musí posúdiť zmluvné peňažné toky, ku ktorým by mohlo dôjsť tak pred zmenou zmluvných peňažných tokov, ako aj po nej. Účtovná jednotka možno bude musieť posúdiť aj povahu prípadnej podmienenej udalosti (t. j. spúšťacej udalosti), ktorá by zmenila načasovanie alebo výšku zmluvných peňažných tokov. Hoci povaha podmienenej udalosti sama osebe nepredstavuje rozhodujúci faktor pri posudzovaní toho, či sú zmluvné peňažné toky výhradne platbami istiny a úroku, môže byť určitým ukazovateľom. Porovnajme napríklad finančný nástroj s úrokovou sadzbou, ktorá sa prestaví na vyššiu sadzbu, ak dlžník zmešká určitý počet platieb, s finančným nástrojom s úrokovou sadzbou, ktorá sa prestaví na vyššiu sadzbu, ak určitý kapitálový index dosiahne konkrétnu úroveň. V prvom spomínanom prípade je pravdepodobnejšie, že zmluvné peňažné toky počas životnosti nástroja budú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, a to vzhľadom na vzťah medzi zmeškanými platbami a zvýšením úverového rizika. (Pozri aj odsek B4.1.18.)

B4.1.11

Ďalej sú uvedené príklady zmluvných podmienok, ktorých výsledkom sú zmluvné peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny:

B4.1.12

Napriek ustanoveniam odseku B4.1.10 finančné aktívum, ktoré by inak spĺňalo podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b), no nespĺňa ju len z dôvodu zmluvnej podmienky, ktorá umožňuje emitentovi predčasne splatiť dlhový nástroj (alebo to od neho vyžaduje) alebo ktorá umožňuje držiteľovi vrátiť dlhový nástroj emitentovi pred splatnosťou (alebo to od neho vyžaduje), je prípustné na oceňovanie v amortizovanej hodnote alebo reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku [za predpokladu, že spĺňa podmienku odseku 4.1.2 písm. a) alebo podmienku odseku 4.1.2A písm. a)], ak:

B4.1.13

Ďalej uvedené príklady sú ilustráciou zmluvných peňažných tokov, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Tento zoznam príkladov nie je úplný.

B4.1.14

Ďalej uvedené príklady sú ilustráciou zmluvných peňažných tokov, ktoré nie sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Tento zoznam príkladov nie je úplný.

B4.1.15

V niektorých prípadoch sa môžu s finančným aktívom spájať zmluvné peňažné toky, ktoré sú opísané ako istina a úrok, no uvedené peňažné toky nepredstavujú platbu istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, ako je opísané v odseku 4.1.2 písm. b), odseku 4.1.2A písm. b) a odseku 4.1.3 tohto štandardu.

B4.1.16

Môže to tak byť vtedy, keď finančné aktívum predstavuje investíciu do osobitných aktív alebo peňažných tokov, a zmluvné peňažné toky teda nie sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Ak sa napríklad v zmluvných podmienkach uvádza, že peňažné toky z finančného aktíva narastajú v dôsledku toho, že určitú spoplatnenú cestnú komunikáciu využíva viac automobilov, uvedené zmluvné peňažné toky nie sú v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov. V dôsledku toho by nástroj nespĺňal podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b). Mohlo by to tak byť vtedy, keď je pohľadávka veriteľa obmedzená na konkrétne aktíva dlžníka alebo peňažné toky z konkrétnych aktív (napríklad finančné aktívum „bez regresu“).

B4.1.17

Skutočnosť, že finančné aktívum je bez regresu, však sama osebe nevyhnutne nebráni finančnému aktívu v tom, aby spĺňalo podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b). V takýchto situáciách musí veriteľ posúdiť (podľa prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií, „look through“) príslušné podkladové aktíva alebo peňažné toky s cieľom stanoviť, či sú zmluvné peňažné toky z klasifikovaného finančného aktíva platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Ak z podmienok finančného aktíva vyplývajú akékoľvek iné peňažné toky alebo ak sa nimi obmedzujú peňažné toky spôsobom, ktorý nie je v súlade s platbami predstavujúcimi istinu a úrok, finančné aktívum nespĺňa podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b). Či sú podkladové aktíva finančnými aktívami alebo nefinančnými aktívami, to samo osebe nemá vplyv na toto posúdenie.

B4.1.18

Prvok zmluvných peňažných tokov nemá vplyv na klasifikáciu finančného aktíva, ak by mohol mať len de minimis vplyv na zmluvné peňažné toky z finančného aktíva. Aby účtovná jednotka mohla dospieť k tomuto stanoveniu, musí zvážiť možný vplyv prvku zmluvných peňažných tokov v každom období vykazovania a kumulovane počas celej životnosti finančného nástroja. Ak by okrem toho prvok zmluvných peňažných tokov mohol mať vplyv na zmluvné peňažné toky, ktorý je viac než len de minimis (buď v jednom období vykazovania alebo kumulovane), no uvedený prvok peňažných tokov nie je reálny, nemá vplyv na klasifikáciu finančného aktíva. Prvok peňažných tokov nie je reálny, ak má vplyv na zmluvné peňažné toky z nástroja len pri výskyte udalosti, ktorá je mimoriadne zriedkavá, vysoko abnormálna a veľmi nepravdepodobná.

B4.1.19

Takmer pri každej úverovej transakcii sa nástroj veriteľa hodnotí vo vzťahu k nástrojom ostatných veriteľov dlžníka. S nástrojom, ktorý je podriadený iným nástrojom, môžu byť spojené zmluvné peňažné toky, ktoré sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, ak nezaplatenie zo strany dlžníka je porušením zmluvy a držiteľ má zmluvné právo na nezaplatené sumy istiny a úroku z nezaplatenej sumy istiny, a to aj v prípade bankrotu dlžníka. Napríklad obchodná pohľadávka, na základe ktorej sa veriteľ hodnotí ako všeobecný veriteľ, by spĺňala podmienku platieb istiny a úroku z nezaplatenej sumy istiny. Je to tak aj vtedy, keď dlžník emitoval úvery, ktoré sú zabezpečené kolaterálom, ktorý by v prípade bankrotu poskytol držiteľovi uvedeného úveru prednosť pred pohľadávkami všeobecného veriteľa, pokiaľ ide o kolaterál, no nemá vplyv na zmluvné právo všeobecného veriteľa na nezaplatenú istinu a iné splatné sumy.

B4.1.20

Pri niektorých druhoch transakcií môže emitent uprednostniť platby držiteľom finančných aktív prostredníctvom viacerých zmluvne prepojených nástrojov, ktoré vytvárajú koncentrácie úverového rizika (tranže). Každá tranža má ranking podriadenosti, ktorým sa stanovuje poradie, v ktorom sa akékoľvek peňažné toky generované emitentom alokujú do danej tranže. V takýchto situáciách majú držitelia tranže právo na platby istiny a úrokov z nesplatenej sumy istiny iba vtedy, keď emitent vygeneruje dostatočné peňažné toky na to, aby uspokojil tranže s vyšším rankingom.

B4.1.21

Pri takýchto transakciách má tranža charakteristiky peňažných tokov, ktoré sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny iba vtedy, keď:

B4.1.22

Účtovná jednotka musí uplatňovať prístup založený na prezretí podkladových expozícií dovtedy, kým nedokáže identifikovať podkladovú skupinu nástrojov, ktoré generujú (a nie ktorými len prechádzajú) peňažné toky. Toto je podkladová skupina finančných aktív.

B4.1.23

Podkladová skupina musí obsahovať jeden alebo viac nástrojov, s ktorými sú spojené zmluvné peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny.

B4.1.24

Podkladová skupina nástrojov môže obsahovať aj nástroje, ktoré:

B4.1.25

Ak ktorýkoľvek nástroj v skupine nespĺňa podmienky buď podľa odseku B4.1.23 alebo podľa odseku B4.1.24, podmienka podľa odseku B4.1.21 písm. b) nie je splnená. Pri vykonávaní tohto posúdenia nemusí byť potrebná podrobná analýza jednotlivých nástrojov skupiny. Účtovná jednotka však musí použiť úsudok a vykonať dostatočnú analýzu, ak má stanoviť, či nástroje v skupine spĺňajú podmienky odsekov B4.1.23 až B4.1.24. (Pozri aj odsek B4.1.18, kde sa nachádza usmernenie k tým charakteristikám zmluvných peňažných tokov, ktoré majú len de minimis účinok.)

B4.1.26

Ak držiteľ nedokáže pri prvotnom vykázaní posúdiť podmienky odseku B4.1.21, daná tranža sa musí oceňovať reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Ak sa podkladová skupina nástrojov môže po prvotnom vykázaní zmeniť takým spôsobom, že skupina nemusí spĺňať podmienky odsekov B4.1.23 až B4.1.24, daná tranža nespĺňa podmienky odseku B4.1.21 a musí sa oceňovať reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Ak však podkladová skupina obsahuje nástroje, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré nespĺňajú podmienky odsekov B4.1.23 až B4.1.24, schopnosť nadobudnúť vlastníctvo takýchto aktív sa na účely uplatňovaní tohto odseku neberie do úvahy, pokiaľ účtovná jednotka danú tranžu nenadobudla so zámerom kontrolovať kolaterál.

B4.1.27

S výhradou podmienok v odsekoch 4.1.5 a 4.2.2 tento štandard umožňuje účtovnej jednotke určiť finančné aktívum, finančný záväzok alebo skupinu finančných nástrojov (finančných aktív, finančných záväzkov alebo oboch) za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia za predpokladu, že výsledkom takéhoto postupu sú relevantnejšie informácie.

B4.1.28

Rozhodnutie účtovnej jednotky určiť finančné aktívum alebo finančný záväzok za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia je podobné ako voľba účtovnej politiky (hoci na rozdiel od voľby účtovnej politiky toto rozhodnutie sa nemusí uplatňovať konzistentne na všetky podobné transakcie). Keď má účtovná jednotka takúto možnosť voľby, odsek 14 písm. b) štandardu IAS 8 požaduje, aby zvolená politika viedla v účtovnej závierke k poskytnutiu spoľahlivých a relevantnejších informácií o účinkoch transakcií, iných udalostí a o podmienkach finančnej pozície, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokoch účtovnej jednotky. Napríklad v prípade určenia finančného záväzku za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia sa v odseku 4.2.2 stanovuje, za akých dvoch okolností bude splnená požiadavka relevantnejších informácií. Preto, aby si účtovná jednotka zvolila takéto určenie v súlade s odsekom 4.2.2, musí preukázať, že nastala jedna z týchto dvoch okolností (alebo obe).

B4.1.29

Ocenenie finančného aktíva alebo finančného záväzku a klasifikácia vykázaných zmien v ich hodnote sa stanovuje na základe klasifikácie položky a na základe toho, či je položka súčasťou určeného zabezpečovacieho vzťahu. Uvedené požiadavky môžu vytvárať nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania (niekedy označované ako „účtovný nesúlad“), keď napríklad pri neexistencii možnosti určenia za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia by sa finančné aktívum klasifikovalo ako následne oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia a záväzok, ktorý účtovná jednotka považuje za súvisiaci, by sa následne oceňoval v amortizovanej hodnote (so zmenami v reálnej hodnote, ktoré sa nevykazujú). Za takýchto okolností môže účtovná jednotka dospieť k záveru, že účtovná závierka by poskytla relevantnejšie informácie, ak by sa aktívum aj záväzok oceňovali reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia.

B4.1.30

Ďalej uvedené príklady znázorňujú, kedy by táto podmienka mohla byť splnená. Vo všetkých prípadoch účtovná jednotka môže použiť túto podmienku na určenie finančných aktív alebo finančných záväzkov za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, iba ak je splnená zásada uvedená v odseku 4.1.5 alebo 4.2.2 písm. a):

B4.1.31

V prípadoch, ako sú tie opísané v predchádzajúcom odseku, určením pri prvotnom vykázaní finančných aktív a finančných záväzkov, ktoré by inak neboli oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, sa môže eliminovať alebo výrazne znížiť nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania a môžu sa poskytnúť relevantnejšie informácie. Z praktických dôvodov účtovná jednotka nemusí vstúpiť do všetkých aktív a záväzkov, ktoré zapríčiňujú nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania, v presne rovnakom čase. Opodstatnené oneskorenie je povolené za predpokladu, že každá transakcia je pri prvotnom vykázaní určená za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia a v tom čase sa očakáva výskyt akýchkoľvek zvyšných transakcií.

B4.1.32

Nebolo by akceptovateľné určiť len niektoré finančné aktíva a finančné záväzky, ktoré zapríčiňujú nekonzistentnosť, za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak by sa takýmto určením neeliminovala alebo výrazne neznížila nekonzistentnosť, a teda by to neviedlo k relevantnejším informáciám. Bolo by však akceptovateľné určiť len niektoré z množstva podobných finančných aktív alebo podobných finančných záväzkov, ak sa takýmto určením dosiahne výrazné zníženie nekonzistentnosti (a pravdepodobne väčšie zníženie než pri iných povolených určeniach). Predpokladajme napríklad, že účtovná jednotka má niekoľko podobných finančných záväzkov v sume 100 CU a niekoľko podobných finančných aktív v sume 50 CU, ale sú oceňované na rozdielnom základe. Účtovná jednotka môže výrazne znížiť nekonzistentnosť oceňovania, keď pri prvotnom vykázaní určí všetky aktíva, ale len niektoré záväzky (napríklad individuálne záväzky s kombinovaným súčtom 45 CU) za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Pretože určenie za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia sa však môže uplatniť len na celý finančný nástroj, účtovná jednotka v tomto prípade musí určiť jeden alebo viacero záväzkov ako celok. Účtovná jednotka nemôže určiť ani zložku záväzku (napríklad zmeny hodnoty pripadajúce na jedno riziko, ako napríklad zmeny referenčnej úrokovej miery) ani časť (napríklad percentuálny podiel) záväzku.

B4.1.33

Účtovná jednotka môže riadiť a hodnotiť výkonnosť skupiny finančných záväzkov alebo finančných aktív a finančných záväzkov takým spôsobom, že ocenenie uvedenej skupiny reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia má za následok relevantnejšie informácie. V takomto prípade ide o zameranie sa na spôsob, akým účtovná jednotka riadi a hodnotí výkonnosť, a nie o zameranie sa na povahu jej finančných nástrojov.

B4.1.34

Účtovná jednotka môže napríklad použiť túto podmienku na to, aby určila finančné záväzky za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak spĺňa zásadu podľa odseku 4.2.2 písm. b) a účtovná jednotka má finančné aktíva a finančné záväzky, ktoré disponujú jedným alebo viacerými rizikami a uvedené riziká sú riadené a hodnotené na základe reálnej hodnoty v súlade so zdokumentovanou politikou správy aktív a záväzkov. Príkladom by mohla byť účtovná jednotka, ktorá emitovala „štruktúrované produkty“ obsahujúce viaceré vložené deriváty a riadi výsledné riziká na základe reálnej hodnoty použitím kombinácie derivátových a nederivátových finančných nástrojov.

B4.1.35

Ako je uvedené vyššie, táto podmienka závisí od spôsobu, akým účtovná jednotka riadi a hodnotí výkonnosť skupiny finančných nástrojov, ktoré sú predmetom týchto úvah. Následne (podliehajúc požiadavke určenia pri prvotnom vykázaní) účtovná jednotka, ktorá určí finančné záväzky za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia na základe tejto podmienky, takéto určenie realizuje pre všetky prípustné finančné záväzky, ktoré sa riadia a hodnotia spoločne.

B4.1.36

Dokumentácia stratégie účtovnej jednotky nemusí byť rozsiahla, ale mala by byť dostatočná, aby sa preukázal súlad s odsekom 4.2.2 písm. b). Takáto dokumentácia sa nepožaduje pre každú individuálnu položku, ale môže existovať pre jednotlivé portfóliá. Ak napríklad systém riadenia výkonnosti oddelenia – v podobe, v akej ho schválil kľúčový riadiaci personál účtovnej jednotky – jasne preukazuje, že sa jeho výkonnosť hodnotí na tomto základe, na preukázanie súladu s odsekom 4.2.2 písm. b) nie je potrebná žiadna ďalšia dokumentácia.

B4.3.1

Ak sa účtovná jednotka stane jednou zo strán hybridnej zmluvy s hostiteľskou zmluvou, ktorá nie je aktívom podľa rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, v odseku 4.3.3 sa od účtovnej jednotky požaduje, aby identifikovala každý vložený derivát, posúdila, či je potrebné jeho oddelenie od hostiteľskej zmluvy, a pre tie, ktoré je potrebné oddeliť, ocenila deriváty reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a následne reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia.

B4.3.2

Ak hostiteľská zmluva nemá uvedenú alebo vopred stanovenú splatnosť a predstavuje zostatkový podiel na čistých aktívach účtovnej jednotky, potom jej ekonomické charakteristiky a riziká sú charakteristikami a rizikami nástroja vlastného imania a vložený derivát by musel mať charakteristiky nástroja vlastného imania tej istej účtovnej jednotky, aby sa považovali za úzko prepojené. Ak hostiteľská zmluva nie je nástrojom vlastného imania a spĺňa definíciu finančného nástroja, potom jej ekonomické charakteristiky a riziká sú charakteristikami a rizikami dlhového nástroja.

B4.3.3

Vložený neopčný derivát (napríklad vložený forward alebo swap) sa oddeľuje od svojej hostiteľskej zmluvy na základe v ňom uvedených alebo odvodených zásadných podmienok tak, aby pri prvotnom vykázaní bola jeho výsledkom nulová reálna hodnota. Vložený opčný derivát (napríklad vložená predajná opcia, kúpna opcia, cap, floor alebo swapcia) sa oddeľuje od svojej hostiteľskej zmluvy na základe uvedených podmienok opčného prvku. Počiatočná účtovná hodnota hostiteľského nástroja je zostatkovou hodnotou po oddelení vloženého derivátu.

B4.3.4

Vo všeobecnosti sa viaceré deriváty vložené do jednej hybridnej zmluvy považujú za jeden zložený vložený derivát. Vložené deriváty klasifikované ako vlastné imanie (pozri IAS 32) sa však účtujú oddelene od tých, ktoré sa klasifikujú ako aktíva alebo záväzky. Ak okrem toho hybridná zmluva disponuje viac než jedným vloženým derivátom a tieto deriváty sa vzťahujú na rôzne rizikové expozície a dajú sa jednoducho oddeliť a sú navzájom nezávislé, účtuje sa každý z nich samostatne.

B4.3.5

Ekonomické charakteristiky a riziká vloženého derivátu sa nechápu ako úzko súvisiace s hostiteľskou zmluvou [odsek 43.3 písm. a)] v nasledujúcich príkladoch. V týchto príkladoch, za predpokladu, že sú splnené podmienky odseku 4.3.3 písm. b) a c), účtuje účtovná jednotka vložený derivát oddelene od hostiteľskej zmluvy.