8.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 184/1

(1)

Ustanovenia uvedené v tomto nariadení sú úzko prepojené, lebo sa zaoberajú rámcom riešenia krízových situácií stanoveným v smernici 2014/59/EÚ od fázy plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií inštitúcie, cez fázu včasnej intervencie, až do momentu opatrenia na riešenie krízových situácií. Na zabezpečenie súladu medzi týmito ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť súčasne, a na uľahčenie procesu riešenia krízových situácií potrebujú inštitúcie, orgány a účastníci trhu vrátane investorov, ktorí nie sú občanmi s oprávneným pobytom v Únii, získať komplexný prehľad a kompaktný prístup k svojim povinnostiam a právam. Preto je žiaduce zahrnúť príslušné regulačné technické predpisy vyžadované podľa smernice 2014/59/EÚ do jedného nariadenia.

(2)

V nadväznosti na vymedzenie pojmov v smernici 2014/59/EÚ je nevyhnutné osobitné vymedzenie použitých technických termínov.

(3)

Jednotné pravidlá týkajúce sa minimálnych informácií, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia, by mali brať do úvahy, ale nevylučovať, právomoci príslušných orgánov určiť zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie, pokiaľ ide o obsah a podrobnosti plánov ozdravenia, v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ.

(4)

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek zjednodušené povinnosti určené v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ, by sa týmito jednotnými pravidlami mali bližšie špecifikovať informácie, ktoré majú byť uvedené v individuálnom pláne ozdravenia, a v súlade s článkom 7 ods. 5 a 6 tejto smernice v pláne ozdravenia na úrovni skupiny.

(5)

Je dôležité, aby informácie zahrnuté do plánov ozdravenia boli primerané a konkrétne v závislosti od toho, či plány ozdravenia vypracovali inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (2), alebo či ide o individuálne plány ozdravenia ustanovené v článku 7 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, alebo o plány ozdravenia na úrovni skupiny ustanovené v článku 7 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ.

(6)

Na uľahčenie vnútornej štruktúry plánov ozdravenia by požiadavky na informácie mali byť zoskupené do niekoľkých oddielov, z ktorých niektoré by mali byť rozdelené do pododdielov uvedených v tomto nariadení.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby plány ozdravenia mohli byť v prípade potreby vykonané účinne a včas, je nevyhnutné budovať ich na spoľahlivej štruktúre riadenia. Plány ozdravenia by preto mali obsahovať opis konkrétnych zahrnutých mechanizmov riadenia. V pláne by sa malo najmä uviesť, ako bol vypracovaný, kto ho schválil a ako sa integruje do celkovej správy a riadenia inštitúcie alebo skupiny. V príslušných prípadoch by mali byť opísané opatrenia prijaté na zabezpečenie súladu medzi prípadným individuálnym plánom ozdravenia dcérskej spoločnosti a plánom ozdravenia na úrovni skupiny.

(8)

Plány ozdravenia sú nevyhnutné na posúdenie realizovateľnosti možností ozdravenia. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať podrobné informácie o rozhodovacom procese so zreteľom na jeho aktiváciu ako dôležitého prvku riadiacej štruktúry na základe postupu eskalácie s využitím ukazovateľov v zmysle článku 9 smernice 2014/59/EÚ. Keďže každá kríza je iná, naplnenie ukazovateľa neznamená automaticky aktiváciu konkrétnej možnosti ozdravenia alebo všeobecnejšie spustenie automatizovaného rámca, podľa ktorého má byť vykonaná konkrétna možnosť ozdravenia v súlade s vopred určenými procedurálnymi požiadavkami. Ukazovatele by sa mali použiť skôr na naznačenie, že by sa mal začať eskalačný postup zahŕňajúci analýzu najlepšieho spôsobu riešenia krízových situácií. Kým sa však tieto ukazovatele naplnia, mali by sa použiť aj údaje a kritériá posúdenia používané pri bežnom riadení rizík s cieľom informovať inštitúciu alebo skupinu o riziku zhoršenia jej finančnej situácie a o tom, že došlo k aktivácii ukazovateľov. Kým takéto včasné varovné signály nie sú ukazovateľmi v zmysle smernice 2014/59/EÚ a ako také nenaznačujú vstup do fázy ozdravenia ani nevyžadujú eskaláciu mimo bežných obchodných postupov, pomáhajú zabezpečiť súlad medzi bežným riadením rizík inštitúcie a monitorovaním ukazovateľov. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať opis, ako sú vhodné prvky riadenia rizík inštitúcie spojené s ukazovateľmi.

(9)

V strategickej analýze by sa mali zohľadniť medzinárodné normy pre plány ozdravenia, ako sú „Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“ Rady pre finančnú stabilitu. Podľa týchto kľúčových atribútov by sa v rámci strategickej analýzy mali určiť základné a systémovo dôležité funkcie inštitúcie a stanoviť kľúčové opatrenia na ich zachovanie v scenároch ozdravenia. Strategická analýza by preto mala pozostávať z dvoch častí. Prvá časť strategickej analýzy by mala obsahovať opis inštitúcie alebo skupiny, hlavných oblastí jej obchodnej činnosti a zásadných funkcií. Opis inštitúcie alebo skupiny by mal poskytnúť všeobecný prehľad o inštitúcii alebo skupine a jej činnostiach spolu s podrobným opisom hlavných oblastí jej obchodnej činnosti a zásadných funkcií. Na uľahčenie posúdenia možností ozdravenia, ako sú odpredaje a predaje oblastí obchodnej činnosti, je dôležité určiť právnické osoby, v ktorých sa nachádzajú hlavné oblasti obchodnej činnosti a zásadné funkcie, a analyzovať prepojenosť v rámci skupiny. Podľa článku 6 ods. 1 a 2 smernice 2014/59/EÚ sú inštitúcie povinné preukázať k spokojnosti príslušného orgánu, že je možné oprávnene očakávať, že plán ozdravenia by mohol byť vykonaný bez toho, aby to malo významný nepriaznivý vplyv na finančný systém. Okrem toho sa v článku 6 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ príslušným orgánom ukladá posúdiť rozsah, v akom by plán ozdravenia alebo jeho konkrétne možnosti mohli byť vykonané bez toho, aby to malo významný nepriaznivý vplyv na finančný systém. Plány ozdravenia by preto mali obsahovať opis vonkajšej prepojenosti.

(10)

V druhej časti strategickej analýzy by mali byť identifikované a posúdené možnosti ozdravenia, ktoré prichádzajú do úvahy. Možnosti ozdravenia dostupné pre inštitúciu alebo skupinu by mali byť opísané najskôr bez odkazu na konkrétny scenár finančného stresu. Tieto možnosti sú prostriedkom na posilnenie všeobecnej pripravenosti na krízu a pomáhajú inštitúcii alebo skupine pružne reagovať na krízu. V strategickej analýze by sa potom malo uviesť, ako boli možnosti ozdravenia preskúšané v konkrétnych scenároch finančného stresu s cieľom predbežne posúdiť, ktoré možnosti ozdravenia by boli účinné pre jednotlivé scenáre, a tým poskytnúť praktickú skúšku účinnosti možností ozdravenia a primeranosti ukazovateľov. Možnosti ozdravenia by mali zahŕňať opatrenia, ktoré by inštitúcia mohla prijať v prípade splnenia podmienok pre včasnú intervenciu podľa článku 27 smernice 2014/59/EÚ.

(11)

Na účinné vykonanie plánu ozdravenia a na zabránenie nepriaznivým vplyvom na finančný systém je nevyhnutné jeho oznámenie. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať aj oddiel o oznamovaní a zverejňovaní, aby v ňom bolo podchytené jednak internú komunikáciu príslušným vnútropodnikovým orgánom a zamestnancom inštitúcie alebo skupiny, ako aj externú komunikáciu.

(12)

Plán ozdravenia by mohol vyvolať zmeny obchodnej organizácie inštitúcie, a to buď na uľahčenie aktualizácie plánu ozdravenia, jeho budúceho vykonávania a sledovania ukazovateľov, alebo preto, že v rámci procesu boli zistené určité prekážky, ktoré sťažujú vykonávanie možností ozdravenia. Tieto prípravné a následné organizačné opatrenia, ktoré má prijať inštitúcia alebo skupina, by mali byť opísané v pláne ozdravenia na uľahčenie účinného posúdenia, či je možné oprávnene očakávať, že tento plán bude vykonaný, a na uľahčenie monitorovania jeho vykonávania zo strany inštitúcie alebo skupiny a príslušných orgánov.

(13)

Je nevyhnutné určiť minimálne kritériá, ktoré musí príslušný orgán zohľadniť pri posudzovaní plánov ozdravenia vypracovaných inštitúciami podľa článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

(14)

V článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) sa Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) splnomocňuje, aby vydal usmernenia s cieľom zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie, a vyžaduje sa, aby príslušné orgány a finančné inštitúcie, ktorým sú tieto usmernenia určené, vynaložili všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení. Keďže smernicou 2014/59/EÚ sa EBA splnomocňuje vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom ďalej spresniť určité aspekty smernice, príslušné orgány by v súlade s uvedeným článkom mali vziať do úvahy usmernenia o scenároch pre plánovanie ozdravenia a o ukazovateľoch, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia, vydané orgánom EBA, tým, že vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(15)

Cieľom plánovania ozdravenia, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ, je identifikovať možnosti zachovania alebo obnovenia životaschopnosti a finančnej pozície inštitúcie alebo skupiny, keď je vystavená vážnemu stresu. Kritériami na posúdenie plánu ozdravenia by sa preto malo zabezpečiť, aby bol plán vhodný pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje, a aby plán a možnosti, ktoré sú v ňom určené, boli životaschopné a aby ich bolo možné vykonať v príslušnom čase. Konkrétne záležitosti, ktoré musí príslušný orgán posúdiť, budú závisieť od obsahu a rozsahu plánu ozdravenia. Mali by sa stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa minimálnych kritérií, ktoré majú byť posúdené, s cieľom zohľadniť schopnosť príslušných orgánov uložiť zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie, pokiaľ ide o obsah a podrobnosti plánov ozdravenia, v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ.

(16)

V prípade potreby by sa mali stanoviť dodatočné kritériá, ktoré sa budú uplatňovať na posúdenie plánov ozdravenia na úrovni skupiny, aby sa zohľadnili dodatočné požiadavky stanovené v smernici 2014/59/EÚ, ktoré sa vzťahujú na takéto plány.

(17)

Plány ozdravenia by mali byť úplné a mali by obsahovať všetky informácie požadované podľa smernice 2014/59/EÚ vrátane prvkov, ktoré sú ďalej spresnené v tomto nariadení. Tieto plány by navyše mali byť komplexné vrátane dostatočných podrobností a dostatočnej škály možností pre okolnosti daného subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú.

(18)

Požiadavky na obsah plánov riešenia krízových situácií by mali zohľadňovať prebiehajúce práce na koordinácii ich vypracovania na globálnej úrovni prostredníctvom Rady pre finančnú stabilitu.

(19)

Normy pre obsah plánov riešenia krízových situácií a posudzovanie riešiteľnosti krízových situácií by mali byť dostatočne pružné, aby sa v nich zohľadňovali okolnosti inštitúcie alebo skupiny, ktorá je predmetom posúdenia, na zabezpečenie toho, aby plány boli cielené a užitočné na vykonávanie stratégií riešenia krízových situácií.

(20)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali posúdiť, či likvidáciou na základe bežného konkurzného konania možno dôveryhodne a reálne dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií. Na tento účel môže byť potrebné využiť relevantné odborné znalosti o systémoch ochrany vkladov. Posúdením, či je likvidácia realizovateľná a dôveryhodná, sa nevylučuje potreba posúdiť, či sa ciele riešenia krízových situácií dosiahnu v rovnakom rozsahu pri likvidácii prostredníctvom vnútroštátneho konkurzného konania, vrátane posúdenia minimalizácie závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory.

(21)

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií je iteratívny proces, ktorý je možný len na základe identifikovanej uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií by na konci tohto procesu mohli dospieť k záveru, že by bola vhodnejšia zmenená alebo úplne iná stratégia.

(22)

Mali by sa posúdiť aj varianty uprednostňovanej stratégie s cieľom zohľadniť okolnosti, ktoré bránia vykonaniu uprednostňovanej stratégie, napríklad ak by stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu prostredníctvom nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov už nebola realizovateľná, ak straty presiahnu výšku oprávnených záväzkov vydaných materskou spoločnosťou.

(23)

Normy pre plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a pre posúdenie riešiteľnosti krízových situácií by mali umožňovať stratégiu riešenia krízových situácií založenú na štylizovaných prístupoch stanovených Radou pre finančnú stabilitu a uvedenú v odôvodnení 80 smernice 2014/59/EÚ. Stratégie riešenia krízových situácií môžu zahŕňať jeden orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti podniku alebo skupiny (riešenie krízových situácií v jednom okamihu), viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií v súvislosti s viacerými regionálnymi alebo funkčnými podskupinami alebo v súvislosti so subjektom v rámci cezhraničnej skupiny (riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch), alebo kombináciu týchto dvoch aspektov.

(24)

V každom prípade by sa pri plánovaní riešenia krízových situácií a posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie mali brať do úvahy všetky podporné činnosti, ktoré sa vyžadujú od iných orgánov pre riešenie krízových situácií, ako sú orgány, ktoré prijímajú opatrenie na riešenie krízových situácií, napríklad prostredníctvom poskytovania informácií, nepretržitého poskytovania kľúčových spoločných služieb alebo prostredníctvom rozhodnutí neprijať opatrenie na riešenie krízových situácií vzhľadom na právo ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií konať z vlastnej iniciatívy, ak to treba na dosiahnutie finančnej stability na domácom trhu v prípade, že vedúce orgány pre riešenie krízových situácií nekonajú účinne.

(25)

V oddiele C prílohy k smernici 2014/59/EÚ sa uvádza niekoľko záležitosti, ktoré treba posúdiť pri posudzovaní riešiteľnosti krízových situácií inštitúcie alebo skupiny; ich výpočet však nie je vyčerpávajúci a vyžaduje si ďalšie spresnenie.

(26)

Podľa článku 32 smernice 2014/59/EÚ by sa opatrenie na riešenie krízových situácií malo prijať len v prípade, že by likvidácia inštitúcie alebo skupiny na základe bežného konkurzného konania nebola vo verejnom záujme, a preto v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií by sa takáto likvidácia mala považovať za alternatívne opatrenie na riešenie krízových situácií.

(27)

V článku 23 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa stanovujú rozličné podmienky, ktoré musia byť splnené na povolenie materskej inštitúcii, materskej inštitúcii v Únii a určitým iným subjektom v skupine a ich dcérskym spoločnostiam v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, aby na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny uvedenej v kapitole III tejto smernice poskytli finančnú podporu vo forme úveru, záruk alebo aktív na použitie ako kolaterál inému subjektu v rámci skupiny, ktorý spĺňa podmienky na včasnú intervenciu. Podľa článku 25 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu, môže zakázať alebo obmedziť poskytnutie finančnej podpory.

(28)

So zreteľom na finančné ťažkosti subjektu, ktorý prijíma podporu, a vzhľadom na podmienku, že musia existovať reálne vyhliadky, že finančnou podporou sa tieto finančné ťažkosti napravia, by sa mala vykonať dôkladná analýza potrieb kapitálu a likvidity prijímajúceho subjektu a analýza vnútorných a vonkajších príčin finančných ťažkostí, ako aj minulých, súčasných a očakávaných trhových podmienok. Táto analýza by mala obsahovať plánované opatrenia na riešenie príčin ťažkostí prijímajúceho subjektu, ktorými možno účinne podporiť obnovenie jeho finančnej situácie.

(29)

Posúdenie jednotlivých podmienok patrí do pôsobnosti subjektu, ktorý poskytuje podporu (ďalej len „subjekt, ktorý poskytuje podporu“), a príslušného orgánu zodpovedného za inštitúciu, ktorá poskytuje podporu. V tomto posúdení by sa malo zohľadniť riziko potenciálneho nepriaznivého vývoja. Na účely komplexného posúdenia podmienok, ktoré sa týkajú subjektu, ktorý poskytuje podporu, by mal príslušný orgán zodpovedný za subjekt, ktorý poskytuje podporu, vziať do úvahy aj informácie a výsledky posúdenia, ktoré poskytol príslušný orgán zodpovedný za subjekt skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu.

(30)

V požiadavke, aby podmienky poskytnutia podpory boli v súlade s článkom 19 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by sa malo zohľadňovať riziko zlyhania prijímajúceho subjektu a strata pre subjekt, ktorý poskytuje podporu, v prípade zlyhania prijímajúceho subjektu, a to na základe porovnania ich situácie po poskytnutí podpory so situáciou bez jej poskytnutia a na základe úplného zverejnenia príslušných informácií. V uvedených podmienkach by sa mal odzrkadľovať najlepší záujem subjektu, ktorý poskytuje podporu, ako sa uvádza v článku 19 ods. 7 písm. b), v ktorom sa stanovuje, že možno zohľadniť všetky priame alebo nepriame výhody, ktoré môžu zmluvnej strane vzniknúť v dôsledku poskytnutia finančnej podpory. Malo by sa to malo overiť dôkladnou analýzou nákladov a prínosov pre subjekt, ktorý poskytuje podporu, a pre skupinu ako celok v rámci týchto dvoch scenárov.

(31)

Dohody o finančnej podpore a poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny môžu zlepšiť riešiteľnosť krízových situácií skupiny, napríklad ak sú v súlade s mechanizmom absorpcie strát stanoveným v stratégii riešenia krízových situácií. Na druhej strane však môžu brzdiť realizovateľnosť zvolenej stratégie riešenia krízových situácií, napríklad ak sa v tejto stratégii predpokladá oddelenie jednotlivých častí skupiny. Posúdenie vplyvu na riešiteľnosť krízových situácií by preto malo byť založené na posúdení riešiteľnosti krízových situácií, na jednotlivých plánoch riešenia krízových situácií a prípadne na pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa spoločného rozhodnutia kolégií pre riešenie krízových situácií.

(32)

Pri vykonávaní úloh oceňovania na účely článku 36 vrátane článku 49 ods. 3 a článku 74 smernice 2014/59/EÚ treba zabezpečiť, aby nezávislí odhadcovia neboli ovplyvnení a aby ich nepovažovali za ovplyvnených orgány verejnej moci ani orgán pre riešenie krízových situácií, inštitúcia alebo subjekt podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) uvedenej smernice.

(33)

Preto by sa mali uplatňovať jednotné pravidlá na určenie okolností, za ktorých sa osoba považuje za nezávislú od príslušných orgánov verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ. Uvedené pravidlá by mali obsahovať požiadavky na odborné znalosti a zdroje dotknutej osoby a na jej vzťah k príslušným orgánom verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ.

(34)

Nezávislosť môže byť posilnená podmienkami, ktorými sa zabezpečia primerané odborné znalosti a zdroje nezávislého odhadcu. Konkrétnejšie by sa malo zabezpečiť, aby nezávislý odhadca mal potrebnú kvalifikáciu, znalosti a skúsenosti vo vzťahu ku všetkým príslušným oblastiam, najmä pokiaľ ide o oceňovanie a účtovníctvo v kontexte bankového odvetvia. Takisto by sa malo zabezpečiť, aby nezávislý odhadca mal dostatočné ľudské a technické zdroje na vykonanie ocenenia alebo aby k nim mal prístup. Na tento účel by mohlo byť vhodné sprístupniť v súvislosti s vykonaním ocenenia dostatočné ľudské a technické zdroje zapojením zamestnancov alebo zmluvných dodávateľov od iných špecialistov na oceňovanie, právnických firiem alebo z iných zdrojov. Ak sa oceňovanie vykonáva s podporou zamestnancov alebo zmluvných dodávateľov, malo by sa na nich vzťahovať overenie konfliktu záujmov s cieľom zabezpečiť, aby nebola ohrozená ich nezávislosť. V každom prípade by za výsledok ocenenia mal byť zodpovedný nezávislý odhadca.

(35)

Okrem toho treba zabezpečiť, aby bol nezávislý odhadca schopný účinne vykonať ocenenie bez neprimeraného spoliehania sa na ktorýkoľvek príslušný orgán verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ. Poskytnutie pokynov alebo usmernení potrebných na podporu vykonania ocenenia, napríklad v súvislosti s metodikou poskytnutou podľa právnych predpisov Únie v oblasti oceňovania na účely súvisiace s riešením krízových situácií, by sa však nemalo chápať ako neprimeraná závislosť, ak sa takéto pokyny alebo usmernenia považujú za nevyhnutné na podporu vykonania ocenenia. Okrem toho by sa nemalo brániť poskytnutiu pomoci nezávislému odhadcovi zo strany inštitúcie alebo dotknutého subjektu, ako je poskytnutie systémov, účtovných závierok, správ pre regulačný orgán, trhových údajov a ďalších záznamov alebo inej pomoci, keď menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, usúdi, že je to potrebné na podporu vykonania ocenenia. V súlade s akýmikoľvek postupmi, ktoré môžu byť zavedené, by sa poskytnutie pokynov, usmernení a iných foriem podpory malo odsúhlasiť na individuálnom alebo skupinovom základe.

(36)

Nemalo by sa brániť platbe primeranej odmeny a náhrade odôvodnených výdavkov v súvislosti s ocenením.

(37)

Nezávislosť môže byť ohrozená, ak ocenenie vykonáva osoba, ktorú zamestnáva ktorýkoľvek príslušný orgán verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, alebo ich pridružená osoba, a to aj v prípadoch, keď bolo zistené úplné štrukturálne oddelenie pri riešení hrozieb, ako je previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajovanie, familiárny vzťah, dôvera alebo zastrašovanie. Preto treba zabezpečiť vhodné právne oddelenie, aby nezávislý odhadca nebol zamestnancom ani zmluvným dodávateľom ktoréhokoľvek príslušného orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií alebo dotknutej inštitúcie alebo subjektu, ani aby s nimi nebol spojený v rámci skupiny.

(38)

Takisto treba zabezpečiť, aby nezávislý odhadca nemal žiadny podstatný spoločný záujem ani konflikt záujmov s ktorýmkoľvek príslušným orgánom verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, vrátane jeho vrcholového manažmentu, majoritných akcionárov, subjektov skupiny a významných veriteľov, čo by mohol byť prípad nezávislého odhadcu, ktorý je významným veriteľom dotknutej inštitúcie alebo subjektu. Podobne by mohli podstatný záujem predstavovať aj osobné vzťahy.

(39)

Menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, by preto mal posúdiť, či existuje akýkoľvek podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov. Na účely tohto posúdenia by mal nezávislý odhadca oznámiť menovaciemu orgánu alebo inému orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, akýkoľvek skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý podľa úsudku tejto osoby možno na základe posúdenia daného orgánu považovať za podstatný záujem, a mal by poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré môže daný orgán odôvodnene požadovať na účely tohto posúdenia. V prípade právnických osôb by sa nezávislosť mala posudzovať odkazom na spoločnosť alebo partnerstvo ako celok, ale s prihliadnutím na akékoľvek štrukturálne oddelenie a ďalšie mechanizmy, ktoré môžu byť zavedené na odlíšenie zamestnancov, ktorí môžu byť zapojení do oceňovania, od ostatných zamestnancov, na riešenie hrozieb, ako je previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajovanie, familiárny vzťah, dôvera alebo zastrašovanie. Ak sú tieto hrozby v porovnaní s prijatými bezpečnostnými opatreniami natoľko významné, že ohrozujú nezávislosť danej osoby, takáto spoločnosť alebo partnerstvo by nemali vykonávať funkciu nezávislého odhadcu.

(40)

Štatutárny audítor, ktorý vykonal audit inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ v roku predchádzajúcom posúdeniu oprávnenosti nezávislého odhadcu konať ako odhadca, by sa za žiadnych okolností nemal považovať za nezávislého. Čo sa týka ostatných služieb v oblasti auditu a oceňovania, ktoré boli poskytnuté dotknutej inštitúcii alebo subjektu v rokoch bezprostredne predchádzajúcich dátumu, ku ktorému sa má posúdiť nezávislosť, tieto služby by sa takisto mali považovať za podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov, pokiaľ sa k spokojnosti menovacieho orgánu alebo iného orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, nepreukáže, že to tak nie je, a to vzhľadom na všetky relevantné okolnosti vrátane štrukturálneho oddelenia alebo iných zavedených mechanizmov.

(41)

Po vymenovaní odhadcu je nevyhnutné, aby nezávislý odhadca dodržiaval zásady a postupy v súlade s platnými etickými kódexmi a profesijnými normami, aby identifikoval akýkoľvek skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý podľa úsudku daného odhadcu môže predstavovať podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov. Menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť určený v dotknutom členskom štáte, by mal byť okamžite informovaný o akýchkoľvek zistených skutočných alebo potenciálnych záujmoch a mal by zvážiť, či predstavujú podstatný záujem; ak sa to potvrdí, treba vymenovanie nezávislého odhadcu ukončiť a vymenovať nového odhadcu.

(42)

V smernici 2014/59/EÚ sa členským štátom ukladá, aby svojim orgánom pre riešenie krízových situácií udelili širokú škálu právomocí vrátane právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 66 uvedenej smernice, ktoré sa môžu uplatňovať samostatne alebo spolu s opatrením na riešenie krízových situácií.

(43)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu mohli uplatňovať na všetky záväzky, ktoré nie sú vylúčené podľa článku 44 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ. V prípade záväzkov, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, okrem záväzkov uvedených v zozname záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie podľa článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, by sa mala zahrnúť zmluvná podmienka na podporu uplatnenia právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu v súvislosti s týmito záväzkami.

(44)

Zmluvné podmienky uvedené v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by sa mali zahrnúť do dohôd, ktorými sa vytvára záväzok, na ktorý sa tento článok vzťahuje, uzatvorených po dátume uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ.

(45)

Zmluvná podmienka uvedená v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by mala byť zahrnutá najmä do príslušných dohôd týkajúcich sa záväzku, ktorý v čase vzniku nie je plne zabezpečený, alebo je plne zabezpečený, ale zmluvné podmienky upravujúce tento záväzok nezaväzujú dlžníka, aby udržiaval kolaterál, ktorým by sa daný záväzok trvalo plne zabezpečoval v súlade s regulačnými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie alebo rovnocenných právnych predpisoch tretích krajín.

(46)

Pre príslušné dohody uzatvorené pred dátumom uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ by sa zmluvná podmienka mala zahrnúť vtedy, ak sa podľa danej dohody vytvárajú záväzky po dátume transpozície.

(47)

Okrem toho pre príslušné dohody uzatvorené pred dátumom uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ by podstatné zmeny, ktoré ovplyvňujú základné práva a povinnosti strany dohody, mali znamenať povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Nepodstatné zmeny, ktoré neovplyvňujú základné práva a povinnosti strany príslušnej dohody, by nemali postačovať na vznik požiadavky zahrnúť zmluvnú podmienku; vo všetkých ostatných prípadoch by sa zmluvná podmienka mala zahrnúť.

(48)

Na umožnenie primeranej úrovne zbližovania pri súčasnom zabezpečení, aby orgány pre riešenie krízových situácií, inštitúcie a subjekty podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) smernice 2014/59/EÚ mohli zohľadniť rozdiely v právnych systémoch alebo rozdiely, ktoré vyplývajú z povahy alebo formy záväzku, je vhodné ustanoviť povinný obsah zmluvnej podmienky.

(49)

Na dosiahnutie jednotného prístupu v celej Únii, ktorým sa zabezpečí účinná koordinácia príslušných orgánov, a s cieľom umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií prijímať náležite informované a rýchle rozhodnutia o riešení krízových situácií sa týmto nariadením stanovujú postupy oznamovania a obsah oznámení stanovených v článku 81 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ.

(50)

Vzhľadom na naliehavosť a dôležitosť danej problematiky by sa oznámenia mali poskytovať prostredníctvom bezpečných elektronických komunikácií. Na podporu koordinácie zmluvných strán sa v rámci tohto procesu uvažuje o prednostnom ústnom oznamovaní a následnom potvrdení jej prijatia. Oznámeniami by sa mali poskytnúť náležité informácie, aby príjemca urýchlene splnil svoje úlohy;

(51)

preto sa stanovuje konkrétny obsah oznámení, ktoré príslušnému orgánu predkladá riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, keď daná inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Podobne by aj komunikácia tohto oznámenia príslušným orgánom orgánu pre riešenie krízových situácií mala obsahovať informácie, ktoré mu umožnia splniť si svoje úlohy. Osobitné požiadavky na obsah by sa mali poskytnúť aj v súvislosti s oznámením posúdenia, že inštitúcia alebo subjekt podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak takéto posúdenie iniciuje príslušný orgán, resp. orgán pre riešenie krízových situácií. V takom prípade by sa v oznámení mali uviesť aj príslušné podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ.

(52)

So zámerom poskytnúť harmonizovaný prístup v celej Únii s cieľom náležite informovať zainteresované strany o opatreniach na riešenie krízových situácií sa v tomto nariadení stanovujú postupy a obsah oznámenia, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízových situácií vrátane rozhodnutia pozastaviť alebo obmedziť výkon určitých práv v súlade s článkami 69, 70 a 71 smernice 2014/59/EÚ.

(53)

V tomto nariadení sa stanovuje obsah takýchto oznámení so zreteľom na niektoré zásadné informácie určené retailovým a neretailovým klientom a veriteľom; pokiaľ ide o prvky, ktoré v tomto nariadení nie sú stanovené, ich oznámenie by malo byť v súlade so širšou stratégiou oznamovania vypracovanou ako súčasť plánu riešenia krízových situácií, ktorá sa rozoberá v kapitole II oddieloch I a II tohto nariadenia. Treba prijať regulačné technické predpisy na stanovenie jednotných podrobných pravidiel týkajúcich sa zriadenia kolégií pre riešenie krízových situácií a postupov, ktoré majú dodržiavať pri výkone funkcií a úloh stanovených v článku 88 smernice 2014/59/EÚ vzhľadom na veľký vplyv, ktorý môže mať plánovanie riešenia a riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vo viacerých členských štátoch.

(54)

Pri zriaďovaní kolégia pre riešenie krízových situácií sa treba vyhnúť duplicite práce, ktorú už vykonáva orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a kolégium orgánov dohľadu. Dôležité je zabezpečiť aj to, aby táto práca bola upravená spôsobom, ktorý zodpovedá potrebám fungovania kolégia. Je vhodné zabezpečiť najmä to, aby orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadnil, aktualizoval a náležite upravil všetky príslušné práce, ktoré v rámci kolégia orgánov dohľadu vykonáva orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, predovšetkým pokiaľ ide o určenie príslušných subjektov skupiny a následne orgánov, ktoré by mali byť požiadané, aby sa stali členmi kolégia alebo jeho pozorovateľmi („proces mapovania“).

(55)

Odkaz na iné skupiny alebo kolégiá, ktoré vykonávajú tie isté úlohy a funkcie v súlade s článkom 88 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, treba chápať ako zahŕňajúci o. i. skupiny krízového riadenia zriadené podľa spoločných zásad a prístupov vypracovaných Radou pre finančnú stabilitu a krajinami skupiny G 20. Preto je dôležité zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pri posudzovaní svojej povinnosti zriadiť kolégium pre riešenie krízových situácií posúdili aj to, či tieto iné skupiny alebo kolégiá pôsobia v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(56)

Zapojenie orgánov pre riešenie krízových situácií z tretej krajiny ako pozorovateľov v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií je už stanovené v článku 88 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Preto treba zabezpečiť proces organizovania ich účasti v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a ich zapojenia do jednotlivých úloh kolégia.

(57)

Na dosiahnutie účinného plánovania riešenia krízových situácií je potrebná efektívna a včasná interakcia a spolupráca medzi kolégiom pre riešenie krízových situácií a bankovou skupinou, najmä medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a materskou spoločnosťou v Únii. Na tento účel by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informovať materskú spoločnosť v Únii o zriadení kolégia pre riešenie krízových situácií, o jeho zložení a o akýchkoľvek zmenách tohto zloženia. Efektívna a včasná interakcia a spolupráca medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a materskou spoločnosťou v Únii by však nemala ignorovať rýchlosť konania potrebného na zachovanie finančnej stability ani prípravné či preventívne opatrenia a komplexné ekonomické hodnotenie požadované pri plánovaní riešenia krízových situácií.

(58)

Písomné dohody a postupy kolégia pre riešenie krízových situácií by mali zahŕňať potrebné organizačné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a účinného rozhodovacieho procesu. Kolégium pre riešenie krízových situácií by malo najmä uznať potrebu zriadiť flexibilné čiastkové štruktúry v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií na výkon funkcií kolégia a zabezpečiť, aby jeho členovia boli schopní náležitým spôsobom prispievať k jednotlivým funkciám kolégia. Ak sa považuje za vhodné, aby sa na kolégiu zúčastňovali ako pozorovatelia iné orgány než členovia kolégia, je potrebné najmä to, aby orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečil, aby podmienky ich účasti boli stanovené v písomných dohodách a aby neboli výhodnejšie ako podmienky pre členov kolégia stanovené v tomto nariadení.

(59)

Písomné dohody a postupy kolégia pre riešenie krízových situácií by mali zahŕňať aj potrebné prevádzkové ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby kolégium umožňovalo orgánom pre riešenie krízových situácií jednak koordinovať svoje vstupy v rámci kolégia orgánov dohľadu, a takisto organizovať analýzu, zohľadnenie a vyhodnotenie vstupov, ktoré orgány pre riešenie krízových situácií získajú od kolégia orgánov dohľadu. Písomné dohody by preto v ideálnom prípade mali zahŕňať proces komunikácie medzi kolégiom orgánov dohľadu a kolégiom pre riešenie krízových situácií, najmä medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. V písomných dohodách by sa mali stanoviť aj postupy, ktoré treba dodržiavať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií na dosiahnutie spoločného porozumenia vo všetkých prípadoch, keď sa v praxi vyžaduje koordinácia, ale podľa smernice 2014/59/EÚ sa spoločné rozhodnutie nevyžaduje.

(60)

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich úloh a povinností a mal by pôsobiť ako koordinátor pre zber a šírenie informácií získaných od ktoréhokoľvek člena kolégia alebo od ktoréhokoľvek subjektu skupiny, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o dôvernosti a ustanovenia upravujúce výmenu dôverných informácií stanovené v smernici 2014/59/EÚ.

(61)

Na zabezpečenie účinných prevádzkových postupov pre prípad núdze by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vykonať testy fungovania kolégia pre riešenie krízových situácií a v prípade potreby by mal mať možnosť zapojiť do vykonávania týchto testov materskú spoločnosť v Únii.

(62)

Zásadný význam má včasné a realistické plánovanie všetkých postupov spoločného rozhodovania. Každý orgán pre riešenie krízových situácií zapojený do týchto procesov by mal orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytnúť svoj príspevok k príslušnému spoločnému rozhodnutiu včas, efektívne a v súlade s príslušnými harmonogramami spoločných rozhodnutí.

(63)

Treba zabezpečiť, aby boli spoločné rozhodnutia prijímané rýchlo a včas. Toto je obzvlášť dôležité pre rozhodnutia o riešení krízových situácií, rovnako je to však dôležité aj pre plánovanie riešenia krízových situácií. Zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa všetkým orgánom zapojeným do spoločného rozhodovacieho procesu poskytol dostatočný čas na vyjadrenie názorov. Na dosiahnutie rovnováhy medzi týmito dvoma cieľmi by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať právomoc predložiť svoj predbežný návrh ostatným orgánom zapojeným do procesu, pričom by sa súčasne stanovila primeraná lehota, po uplynutí ktorej by sa malo predpokladať, že orgány, ktoré k tomuto návrhu nepredložili žiadne námietky, s ním súhlasia. Pri stanovovaní príslušnej lehoty by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny náležite zohľadniť skutočné lehoty rozhodovacieho procesu podľa ustanovení zákona alebo podľa toho, ako už predtým stanovilo samotné kolégium.

(64)

S cieľom zabezpečiť, aby sa zaviedol účinný proces, by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať konečnú zodpovednosť za určenie postupnosti krokov, ktoré treba dodržať. Kroky na dosiahnutie každého spoločného rozhodnutia by mali byť stanovené s prihliadnutím na to, že niektoré z týchto krokov možno vykonávať súbežne a iné postupne.

(65)

V súlade s článkom 13 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ by sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny mali preskúmavať a aktualizovať aspoň raz ročne. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a aktualizovali aj na ad hoc základe, ak vznikne takáto potreba, či už z dôvodu informácií, ktoré získalo kolégium orgánov dohľadu, alebo z vlastnej iniciatívy kolégia pre riešenie krízových situácií.

(66)

V záujme zvýšenia transparentnosti fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií by v tomto nariadení mali byť jasne stanovené jednotné podmienky oznamovania spoločných rozhodnutí materskej spoločnosti v Únii a ostatným subjektom príslušnej skupiny. S cieľom zabezpečiť porovnateľnosť procesov a výstupov, a tým dosiahnuť ich zblíženie, je nevyhnutné jasne stanoviť jednotné pravidlá postupu oznamovania a potrebnú dokumentáciu pre spoločné rozhodovanie v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií.

(67)

V prípade neprijatia spoločného rozhodnutia by sa mala takisto zabezpečiť koordinácia jednotlivých rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, aby kolégium pre riešenie krízových situácií mohlo vykonávať svoju úlohu, ako sa stanovuje v článku 88 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Preto treba stanoviť proces fungovania kolégia ako rámca pre orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a pre ostatné orgány, ktoré sa usilujú o efektívne a realizovateľné plánovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a to aj v prípade neprijatia spoločných rozhodnutí.

(68)

Pri určovaní, či treba zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, by príslušné orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sa zúčastňujú na zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií, mali v súlade s článkami 91 a 92 smernice 2014/59/EÚ zvážiť, či má dané riešenie krízových situácií skupinový rozmer. Na tento účel by sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal usilovať identifikovať všetky subjekty skupiny, ktoré sú alebo by mohli byť ovplyvnené, ak subjekt skupiny alebo materská spoločnosť v Únii spĺňa podmienky podľa článkov 32 alebo 33 smernice 2014/59/EÚ.

(69)

S cieľom zabezpečiť optimálne podmienky na riešenie krízových situácií treba pracovať účinne, efektívne a v krátkych lehotách. Preto je dôležité zabezpečiť, aby kolégium pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní potreby zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zvážilo aj potrebu mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania. Kolégium pre riešenie krízových situácií by malo zvážiť nevyhnutnosť mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania, a to najmä v súvislosti s finančnými plánmi a uplatňovaním smernice 2014/59/EÚ. V prípade nevyužitia mutualizácie treba príslušným spôsobom upraviť obsah a proces plánu financovania. V záujme ďalšieho zabezpečenia efektívnosti by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať možnosť nahradiť svoje konečné kladné posúdenie potreby zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny predložením svojho návrhu takéhoto programu.

(70)

V programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal, pokiaľ je to možné a vhodné, zohľadňovať a dodržiavať plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií vzhľadom na okolnosti daného prípadu neusúdia, že ciele riešenia krízových situácií sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v pláne riešenia krízových situácií.

(71)

Na účely koordinácie treba, aby všetky subjekty ovplyvnené riešením krízových situácií inštitúcie úplne chápali názory a opatrenia orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý nesúhlasí so spoločným rozhodnutím o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Preto by mal orgán, ktorý nesúhlasí so spoločným rozhodnutím, poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny jasné odôvodnenie svojho nesúhlasu.

(72)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“).

(73)

Na účely regulačných technických predpisov o obsahu plánov riešenia krízových situácií pre inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ a o obsahu plánov riešenia krízových situácií vyžadovaných pre skupiny v súlade s článkom 10 a článkom 13 smernice 2014/59/EÚ a na účely regulačných technických predpisov týkajúcich sa kritérií, ktoré treba preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín uvedených v článku 15 ods. 4 a článku 16 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, vykonal orgán EBA konzultácie s Európskym výborom pre systémové riziká.

(74)

Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010,

1.

informácie, ktoré majú byť uvedené v individuálnom pláne ozdravenia a v súlade s článkom 7 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ v pláne ozdravenia na úrovni skupiny;

2.

minimálne kritériá, ktoré posúdi príslušný orgán v súvislosti s individuálnym plánom ozdravenia a plánom ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 6 ods. 8 smernice 2014/59/EÚ;

3.

obsah plánov riešenia krízových situácií požadovaných pre inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, a obsah plánov riešenia krízových situácií požadovaných pre skupiny v súlade s článkom 10 a článkom 13 smernice 2014/59/EÚ;

4.

otázky a kritériá, ktoré treba preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín uvedených v článku 15 ods. 4, resp. článku 16 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;

5.

podmienky stanovené v článku 23 ods. 1 písm. a), c), e) a i) smernice 2014/59/EÚ so zreteľom na finančnú podporu zo strany subjektu skupiny v súlade s článkom 19 uvedenej smernice;

6.

okolnosti, za ktorých je osoba nezávislá od orgánu pre riešenie krízových situácií a od inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ na účely článku 36 ods. 1 uvedenej smernice a jej článku 74;

7.

zoznam záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie z povinnosti zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, a obsah zmluvnej podmienky požadovanej v uvedenom odseku;

8.

postupy oznamovania a obsah oznámení uvedených v článku 81 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ a oznámenia o pozastavení uvedeného v článku 83 uvedenej smernice;

9.

podrobné pravidlá zriadenia a prevádzkového fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o vykonávanie úloh uvedených v článku 88 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

1.

„individuálny plán ozdravenia“ je ktorýkoľvek z týchto plánov:

2.

„stratégia riešenia krízových situácií“ je súbor opatrení na riešenie krízových situácií stanovený v pláne riešenia krízových situácií alebo v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

3.

„uprednostňovaná stratégia riešenia krízových situácií“ je stratégia riešenia krízových situácií, ktorá umožňuje čo najlepšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 31 smernice 2014/59/EÚ vzhľadom na štruktúru a obchodný model inštitúcie alebo skupiny a režimy riešenia krízových situácií uplatniteľné na právnické osoby v rámci skupiny;

4.

„kvalifikované oprávnené záväzky“ sú oprávnené záväzky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 45 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ na zahrnutie do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 45 ods. 1 uvedenej smernice;

5.

„riešenie krízových situácií v jednom okamihu“ je stratégia riešenia krízových situácií, ktorá zahŕňa uplatňovanie právomocí riešiť krízové situácie jediným orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni jedinej materskej spoločnosti alebo jedinej inštitúcie podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe.

6.

„riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch“ je stratégia riešenia krízových situácií, ktorá zahŕňa uplatňovanie právomocí riešiť krízové situácie dvoma alebo viacerými orgánmi pre riešenie krízových situácií voči regionálnym alebo funkčným podskupinám alebo subjektom skupiny.

7.

„kontrola“ je kontrola podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4);

8.

„kvalifikovaná účasť“ je kvalifikovaná účasť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

1.

zhrnutie kľúčových prvkov plánu ozdravenia, v súlade s článkom 4;

2.

informácie o riadení, v súlade s článkom 5;

3.

strategickú analýzu, v súlade s článkami 6 až 12;

4.

plán oznamovania a zverejňovania informácií, v súlade s článkom 14;

5.

analýzu prípravných opatrení, v súlade s článkom 15.

a)

informácií o riadení v pláne ozdravenia;

b)

strategickej analýzy plánu ozdravenia vrátane zhrnutia celkovej kapacity na ozdravenie uvedenej v článku 12 ods. 3;

c)

akýchkoľvek podstatných zmien v inštitúcii, skupine alebo pláne ozdravenia od predchádzajúcej verzie plánu ozdravenia predloženého príslušnému orgánu;

d)

plánu oznamovania a zverejňovania informácií v rámci plánu ozdravenia;

e)

prípravných opatrení stanovených v pláne ozdravenia.

1.

spôsobu vypracovania plánu ozdravenia, prinajmenšom vrátane:

2.

politík a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie plánu ozdravenia, prinajmenšom vrátane:

3.

podmienok a postupov potrebných na zabezpečenie včasného vykonania možností ozdravenia prinajmenšom vrátane:

4.

súlad plánu so všeobecným rámcom riadenia rizík inštitúcie alebo skupiny vrátane opisu príslušných referenčných hodnôt (včasné varovné signály) používaných ako súčasť pravidelného procesu interného riadenia rizika inštitúcie alebo skupiny, ak sú tieto referenčné hodnoty užitočné a poskytujú manažmentu informácie o tom, že ukazovatele je možné splniť;

5.

informačné systémy riadenia vrátane opisu mechanizmov na zabezpečenie toho, aby boli informácie potrebné na realizáciu možnosti ozdravenia dostupné pre rozhodovanie v stresových podmienkach, a to dôveryhodným a včasným spôsobom.

a)

opis subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, ako je stanovené v článku 7;

b)

opis možností ozdravenia, ako je stanovené v článkoch 8 až 12.

a)

všeobecnú charakteristiku subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, vrátane:

b)

mapovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií právnických osôb a pobočiek, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2;

c)

podrobný opis právnych a finančných štruktúr subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, vrátane vysvetlenia vnútroskupinovej prepojenosti vzhľadom na akékoľvek právnické osoby alebo pobočky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2, a najmä opis týchto položiek:

d)

opisu vonkajšej prepojenosti, prinajmenšom vrátane:

a)

významne prispievajú k zisku subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, alebo k ich financovaniu, alebo ktoré majú v držbe významný podiel svojich aktív, záväzkov alebo kapitálu;

b)

vykonávajú kľúčové obchodné činnosti;

c)

centrálne vykonávajú kľúčové prevádzkové, rizikové alebo administratívne funkcie;

d)

znášajú značné riziká, ktoré by mohli v najhoršom prípade ohroziť životaschopnosť inštitúcie alebo skupiny;

e)

nemôžu sa zrušiť alebo zlikvidovať bez pravdepodobnosti vzniku veľkého rizika pre inštitúciu alebo skupinu ako celok;

f)

sú dôležité pre finančnú stabilitu najmenej jedného z členských štátov, v ktorých majú sídlo alebo pôsobia.

a)

rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie alebo obnovu životaschopnosti a finančnej situácie subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, ktoré majú za svoj prvoradý cieľ zabezpečiť životaschopnosť kritických funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti;

b)

mechanizmy a opatrenia, ktorých primárnym cieľom je zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov inštitúcie alebo konsolidovaných vlastných zdrojov skupiny prostredníctvom vonkajších rekapitalizácií a vnútorných opatrení na zlepšenie kapitálovej pozície subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia;

c)

mechanizmy a opatrenia na zabezpečenie toho, aby subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, mali primeraný prístup k zdrojom núdzového financovania, aby mohli pokračovať vo svojich operáciách a plniť svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

d)

mechanizmy a opatrenia na zníženie rizika a pákového efektu alebo na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti podľa potreby aj vrátane analýzy možných významných prevodov aktív, právnických osôb alebo oblastí obchodnej činnosti;

e)

mechanizmy a opatrenia, ktorých prvoradým cieľom je dosiahnutie dobrovoľnej reštrukturalizácie záväzkov bez spustenia platobnej neschopnosti, ukončenia dohôd, zníženia ratingu alebo podobných udalostí.

1.

posúdenie finančného a operačného vplyvu, v ktorom sa stanoví očakávaný vplyv na platobnú schopnosť, likviditu, finančné pozície, ziskovosť a operácie subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia; v prípade potreby by sa v posúdení mali jasne identifikovať rôzne subjekty skupiny, ktoré môžu byť možnosťou ovplyvnené alebo ktoré sú zapojené do jej vykonávania;

2.

posúdenie externého vplyvu a systémových dôsledkov, v ktorom sa stanovuje očakávaný vplyv na kritické funkcie, ktoré vykonáva subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, a vplyv na akcionárov, zákazníkov, a najmä na vkladateľov a retailových investorov, na protistrany a prípadne na zvyšok skupiny;

3.

predpoklady pre oceňovanie a všetky ostatné predpoklady na účely posúdenia podľa bodov 1 a 2 vrátane predpokladov týkajúcich sa predajnosti aktív alebo správania iných finančných inštitúcií.

a)

posúdenie rizika spojeného s možnosťou ozdravenia vychádzajúce zo skúseností z vykonávania možnosti ozdravenia alebo rovnocenného opatrenia;

b)

podrobnú analýzu a opis akýchkoľvek podstatných prekážok brániacich účinnému a včasnému vykonaniu plánu a opis toho, či a ako možno takéto prekážky prekonať;

c)

v prípade potreby analýzu možných prekážok brániacich účinnému vykonávaniu možnosti ozdravenia, ktoré vyplývajú zo štruktúry skupiny alebo vnútroskupinových mechanizmov vrátane toho, či existujú významné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov alebo aktív v rámci skupiny;

d)

riešenia potenciálnych prekážok uvedených v písmenách b) a c).

a)

všetky mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k príslušnej infraštruktúre finančných trhov;

b)

všetky mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, vrátane infraštruktúry a IT služieb;

c)

očakávaný časový rámec pre vykonávanie a účinnosť možnosti ozdravenia;

d)

účinnosť možnosti ozdravenia a primeranosť ukazovateľov v celej škále scenárov finančného stresu, pomocou ktorého sa posúdi vplyv každého z týchto scenárov na subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán ozdravenia, najmä pokiaľ ide o vplyv na ich kapitál, likviditu, ziskovosť, rizikový profil a operácie.

a)

interná komunikácia, adresovaná najmä personálu, zamestnaneckým radám alebo iným zástupcom zamestnancov;

b)

externá komunikácia, adresovaná najmä akcionárom a iným investorom, príslušným orgánom, protistranám, finančným trhom, infraštruktúre finančného trhu, vkladateľom a podľa potreby verejnosti;

c)

účinné návrhy na riadenie všetkých možných nepriaznivých reakcií trhu.

1.

plán zahŕňa všetky informácie uvedené v oddiele A prílohy k smernici 2014/59/EÚ, ako sa ďalej uvádza v kapitole I oddiele I tohto nariadenia;

2.

plán obsahuje informácie, ktoré sú aktuálne, aj pokiaľ ide o všetky podstatné zmeny subjektu alebo subjektov, najmä zmeny ich právnej alebo organizačnej štruktúry alebo ich podnikateľskej či finančnej situácie od posledného predloženia plánu, v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;

3.

podľa potreby plán zahŕňa analýzu toho, ako a kedy môže subjekt alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje plán, požiadať – za podmienok, ktoré sú stanovené v pláne – o použitie zariadení centrálnej banky a o identifikáciu aktív, ktoré by sa pravdepodobne klasifikovali ako kolaterál;

4.

sa v pláne primerane odráža vhodná škála scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú relevantné pre osobitné podmienky subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, pri zohľadnení usmernení, ktoré vydal EBA v súlade s článkom 5 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, v ktorých sa bližšie určuje škála scenárov, ktoré sa majú použiť v plánoch ozdravenia, pričom sa v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ. č. 1093/2010 vynaloží všetko úsilie na to, aby sa dodržali;

5.

plán obsahuje rámec ukazovateľov, pomocou ktorého sa určí, kedy sa môžu prijať vhodné opatrenia uvedené v pláne;

6.

sú informácie uvedené v odsekoch 1 až 5 vo vzťahu ku skupine ako celku;

7.

plán v prípade potreby zahŕňa mechanizmy na finančnú podporu v rámci skupiny prijaté podľa dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktorá bola uzatvorená v súlade s kapitolou III smernice 2014/59/EÚ;

8.

sa podľa jednotlivých scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú zohľadnené v pláne v súlade s článkom 7 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, v pláne uvádza, či existujú:

1.

zrozumiteľnosť plánu sa považuje za preukázanú, ak:

2.

relevantnosť informácií obsiahnutých v pláne sa považuje za preukázanú, ak je zámerom takýchto informácií identifikácia možností na zachovanie alebo obnovu finančnej sily a životaschopnosti inštitúcie alebo skupiny;

3.

komplexnosť plánu ozdravenia sa považuje za preukázanú, ak so zreteľom najmä na povahu obchodnej činnosti subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, ich veľkosť a prepojenosť s inými inštitúciami a skupinami a na finančný systém vo všeobecnosti:

4.

vnútorná konzistentnosť plánu sa považuje za preukázanú:

a)

úroveň integrácie a súladu plánu so všeobecnými procesmi podnikového riadenia a vnútornými postupmi subjektu alebo subjektov, na ktoré sa plán vzťahuje, a jeho/ich rámec riadenia rizík;

b)

či plán obsahuje dostatočný počet vierohodných a realizovateľných možností ozdravenia, na základe ktorých je primerane pravdepodobné, že inštitúcia alebo skupina by bola schopná rýchlo a účinne čeliť rôznym scenárom finančnej tiesne;

c)

či sú v možnostiach ozdravenia zahrnutých v pláne stanovené opatrenia, ktoré sa zaoberajú scenármi závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú zohľadnené v súlade s článkom 5 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ;

d)

či je lehota na realizáciu možností reálna a či je zohľadnená v postupoch navrhnutých s cieľom zabezpečiť vykonanie ozdravných opatrení;

e)

úroveň pripravenosti inštitúcie alebo skupiny na nápravu situácie finančného stresu, ako sa určuje najmä pri posúdení, či boli primerane identifikované potrebné prípravné opatrenia a či boli tieto opatrenia vo vhodných prípadoch vykonané alebo či bol vypracovaný plán na ich vykonávania;

f)

primeranosť škály scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, na základe ktorých bol tento plán otestovaný;

g)

vhodnosť postupov na testovanie plánu podľa scenárov uvedených v písmene f) a do akej miery sa v tomto testovaní overila analýza možností ozdravenia a ukazovatele v každom scenári;

h)

či sú predpoklady a ocenenia v rámci plánu ozdravenia a každá možnosť ozdravenia realistické a pravdepodobné.

a)

rozsah, v akom je jej vykonávanie v rámci kontroly inštitúcie alebo skupiny, a do akej miery by sa spoliehala na činnosť tretích strán;

b)

skutočnosť, či plán zahŕňa dostatočne široké spektrum možností ozdravenia a vhodné ukazovatele, podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania týchto možností;

c)

rozsah, v akom sa v pláne zvažujú rozumne predvídateľné vplyvy vykonávania navrhovanej možnosti ozdravenia na inštitúciu alebo skupinu;

d)

skutočnosť, či by sa pomocou plánu a najmä pomocou možností ozdravenia udržala životaschopnosť inštitúcie alebo skupiny a obnovilo sa jej finančné zdravie;

e)

v prípade potreby rozsah, v akom inštitúcia alebo skupina, či konkurenti s podobnými charakteristikami, zvládli predchádzajúcu situáciu finančného stresu s vlastnosťami podobnými scenáru, ktorý sa zvažuje, pomocou opísaných možností ozdravenia, najmä pokiaľ ide o včasné vykonanie možností ozdravenia, a v prípade skupinového plánu ozdravenia koordináciu možností ozdravenia v rámci skupiny.

1.

či je primerane pravdepodobné, že sa plán a individuálne možnosti ozdravenia môžu realizovať včas a efektívne aj v situácii vážneho makroekonomického alebo finančného stresu;

2.

či je primerane pravdepodobné, že sa plán a konkrétne možnosti ozdravenia môžu vykonať v takom rozsahu, aby sa dostatočne naplnili ich ciele bez akýchkoľvek významných nepriaznivých vplyvov na finančný systém;

3.

či spektrum možností ozdravenia dostatočne znižuje riziko, že vzniknú prekážky brániace vykonávaniu týchto možností alebo systémové nepriaznivé účinky v dôsledku súčasného prijatia ozdravných opatrení zo strany iných inštitúcií alebo skupín;

4.

do akej miery môžu byť možnosti ozdravenia v rozpore s možnosťami inštitúcie alebo skupiny, ktoré majú podobné nedostatky, napríklad z dôvodu podobných obchodných modelov, stratégií alebo rozsahu činnosti, ak sa možnosti realizovali súčasne;

5.

rozsah, v akom súčasná realizácia možností ozdravenia zo strany viacerých inštitúcií alebo skupín pravdepodobne negatívne ovplyvní vplyv a uskutočniteľnosť týchto možností.

1.

rozsah, v akom môže plán stabilizovať skupinu ako celok a ktorúkoľvek inštitúciu skupiny, pričom sa zohľadní najmä:

2.

rozsah, v akom plán poskytuje riešenia na prekonanie všetkých prekážok brániacich vykonávaniu ozdravných opatrení v rámci skupiny, ktoré sú identifikované vo vzťahu k scenáru uvedenému v článku 5 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ; ak nie je možné prekonať prekážky, rozsah, v akom by rovnaké ciele bolo možné dosiahnuť alternatívnymi ozdravnými opatreniami;

3.

rozsah, v akom plán poskytuje riešenia na prekonanie všetkých podstatných praktických alebo právnych prekážok brániacich rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov či aktív v rámci skupiny, ktoré sú identifikované; ak nie je možné prekonať prekážky, rozsah, v akom by rovnaké ciele bolo možné dosiahnuť alternatívnymi ozdravnými opatreniami;

1.

zhrnutie plánu vrátane opisu inštitúcie alebo skupiny a súhrn položiek uvedených v bodoch 2 až 8;

2.

opis stratégie riešenia krízových situácií zohľadnenej v pláne vrátane:

3.

opis informácií a mechanizmov na poskytovanie informácií, ktoré sú potrebné na účinné vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií, aspoň vrátane:

4.

opisu mechanizmov na zabezpečenie prevádzkovej kontinuity prístupu ku kritickým funkciám počas krízových situácií, a to aspoň vrátane opisu:

5.

opis požiadaviek na financovanie a finančných zdrojov potrebných na vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií stanovenej v pláne, ktorý zahŕňa aspoň:

6.

plány komunikácie, a to aspoň v rámci kľúčových skupín zainteresovaných strán, ako sú:

7.

závery posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, prinajmenšom vrátane:

8.

každého stanoviska, ktoré vyjadrila inštitúcia alebo skupina v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií.

a)

posúdenie uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti likvidácie inštitúcie alebo skupiny v rámci bežného konkurzného konania v súlade s článkom 24;

b)

výber uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií na posúdenie v súlade s článkom 25;

c)

posúdenie uskutočniteľnosti zvolenej stratégie riešenia krízových situácií v súlade s článkami 26 až 31;

d)

posúdenie vierohodnosti zvolenej stratégie riešenia krízových situácií v súlade s článkom 32.

a)

fungovanie finančného trhu a dôvera k trhu;

b)

infraštruktúry finančného trhu, najmä:

c)

iné finančné inštitúcie, najmä:

d)

reálnu ekonomiku, a najmä dostupnosť kritických finančných služieb.

a)

aké nástroje riešenia krízových situácií by sa použili v rámci uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií a či sú tieto nástroje k dispozícii pre právnické osoby, na ktoré sa podľa návrhu stratégie riešenia krízových situácií vzťahujú;

b)

výšku kvalifikovaných oprávnených záväzkov v rámci navrhovanej stratégie riešenia krízových situácií, riziko, že sa neprispeje k absorpcii strát alebo rekapitalizácii, a právnické osoby vydávajúce uvedené kvalifikované oprávnené záväzky so zreteľom na to, že:

c)

zmluvné alebo iné mechanizmy, ktoré sa vzťahujú na straty, by sa mali previesť medzi právnické osoby v skupine;

d)

organizačná štruktúra a obchodný model inštitúcie alebo skupiny, a najmä či sú vysoko integrované alebo majú decentralizovanú štruktúru s vysokým stupňom oddelenia rôznych častí inštitúcie alebo skupiny, so zreteľom na to, že:

e)

vykonateľnosť nástrojov riešenia krízových situácií, ktoré sa budú uplatňovať najmä v tretích krajinách;

f)

či stratégia riešenia krízových situácií vyžaduje podporné opatrenia zo strany ostatných orgánov, najmä v tretích krajinách, alebo či vyžaduje, aby tieto orgány upustili od nezávislých opatrení na riešenie krízových situácií; a či sú ktorékoľvek z týchto opatrení pre tieto orgány uskutočniteľné a dôveryhodné.

a)

štruktúra a operácie;

b)

finančné zdroje;

c)

informácie;

d)

cezhraničné otázky;

e)

právne otázky.

1.

záležitosti uvedené v bodoch 1 až 7, bodoch 16, 18 a 19 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ;

2.

závislosť významných subjektov a hlavných oblastí obchodnej činnosti v oblasti infraštruktúry, informačných technológií, funkcií štátnej pokladnice a financovania, zamestnancov alebo iných kritických spoločných služieb;

3.

či sú riadenie, kontrola a mechanizmy riadenia rizík zlučiteľné so všetkými plánovanými zmenami štruktúry inštitúcie alebo skupiny;

4.

či právna a franšízová štruktúra inštitúcie alebo skupiny zodpovedá všetkým plánovaným zmenám podnikovej štruktúry inštitúcie alebo skupiny;

5.

či sú k dispozícii vhodné nástroje riešenia krízových situácií so zreteľom na každú právnickú osobu povinnú vykonávať stratégiu riešenia krízových situácií.

1.

záležitosti uvedené v bodoch 13, 14, 15 a 17 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ;

2.

potrebu identifikovať a kvantifikovať výšku všetkých záväzkov, pri ktorých je pravdepodobné, že v rámci uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií neprispievajú k absorpcii strát alebo rekapitalizácii, so zreteľom aspoň na tieto faktory:

3.

veľkosť potrieb financovania v rámci príprav na riešenie krízových situácií a počas neho, dostupnosť zdrojov financovania a prekážky brániace prevodu finančných prostriedkov, ako sa vyžaduje v rámci inštitúcie alebo skupiny;

4.

či sa určili primerané mechanizmy na prevod strát do právnických osôb, pri ktorých by sa uplatňovali nástroje riešenia krízových situácií od iných spoločností skupiny, vrátane prípadného posúdenia sumy a schopnosti vnútroskupinového financovania absorbovať stratu.

1.

záležitosti uvedené v bodoch 8 až 12 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ;

2.

schopnosť inštitúcie alebo skupiny poskytovať informácie o výške aktív a umiestnení aktív v rámci skupiny, ktoré by sa pravdepodobne klasifikovali ako kolaterál pre facility centrálnej banky;

3.

schopnosť inštitúcie alebo skupiny poskytovať informácie, aby mohli vykonať ocenenie na určenie sumy odpisu alebo požadovanej rekapitalizácie.

1.

záležitosti uvedené v bode 20 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ;

2.

existenciu primeraných postupov na zabezpečenie koordinácie a komunikácie a uistenia, pokiaľ ide o plánované prijatie opatrení medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi vrátane orgánov v tretích krajinách, ktoré umožňujú vykonávanie stratégie riešenia krízových situácií;

3.

či právo v príslušných domovských a hostiteľských jurisdikciách nahrádza práva na ukončenie zmluvy v prípade finančných zmlúv, ktoré sa uplatňujú v reakcii na zlyhanie a riešenie krízových situácií pridruženej spoločnosti.

1.

či sa môžu včas splniť požiadavky na regulačné schválenia alebo povolenia potrebné na vykonanie stratégie riešenia krízových situácií;

2.

či dôležitá zmluvná dokumentácia umožňuje ukončiť zmluvy o vstupe do režimu riešenia krízových situácií;

3.

či sa v rámci zmluvných záväzkov, ktoré nemôžu byť neuplatnené orgánom pre riešenie krízových situácií, zakazuje akýkoľvek prevod aktív a/alebo záväzkov uvedený v stratégii riešenia krízových situácií.

a)

fungovanie finančného trhu, a najmä dôvera k trhu;

b)

infraštruktúry finančného trhu, a najmä:

c)

iné finančné inštitúcie, a najmä:

d)

reálnu ekonomiku, a najmä na dostupnosť finančných služieb.

a)

kapitálové potreby a potreby likvidity prijímajúceho subjektu identifikované prostredníctvom opisu kapitálovej a likviditnej situácie prijímajúceho subjektu a plán jej kapitálových potrieb a potrieb likvidity sú pokryté na dostatočne dlhý čas, pri zohľadnení všetkých ostatných príslušných finančných zdrojov, z ktorých by sa mohli splniť tieto potreby, časový rámec potrebný na nápravu finančných ťažkostí a trvanie podpory;

b)

analýza finančnej situácie a vnútorných a vonkajších príčin finančných ťažkostí, najmä analýza obchodného modelu a riadenia rizík prijímajúceho subjektu a minulých, súčasných aj očakávaných trhových podmienok nepopiera možnosť nápravy;

c)

akčný plán s opisom opatrení na nápravu finančnej situácie prijímajúceho subjektu, v prípade potreby vrátane revízie jeho obchodného modelu a riadenia rizík;

d)

východiskové predpoklady v opisoch a prognózach uvedených v písmenách a), b) a c) sú ucelené a realistické a zohľadňujú stresové podmienky prijímajúceho subjektu, súčasné trhové podmienky a potenciálny nepriaznivý vývoj.

a)

v podmienkach sa primerane odráža:

b)

v podmienkach sa odrážajú najlepšie záujmy subjektu, ktorý poskytuje podporu, v súlade s článkom 19 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ a pomer prínosov, rizík a nákladov, ktoré sa berú do úvahy pri posudzovaní najlepšieho záujmu, vrátane priamych alebo nepriamych výhod, ktoré môžu vzniknúť subjektu, ktorý poskytuje podporu, v dôsledku poskytovania finančnej podpory a prínosov pre skupinu z tohto ustanovenia.

a)

možno odôvodnene očakávať, že aktíva subjektu, ktorý poskytuje podporu, budú vždy vyššie ako jeho záväzky;

b)

možno odôvodnene očakávať, že subjekt, ktorý poskytuje podporu, splní tieto požiadavky:

a)

potenciálnu absorpciu strát v rámci skupiny po splnení podmienok riešenia krízových situácií;

b)

prepojenosť subjektu, ktorý poskytuje podporu, s prijímajúcim subjektom;

c)

riziko nákazy v rámci skupiny;

d)

zvýšenie zložitosti skupiny z dôvodu poskytnutia finančnej podpory;

e)

kapitálovú a likviditnú situáciu subjektu, ktorý poskytuje podporu.

1.

„menovací orgán“ je právnická alebo fyzická osobu, ktorá je zodpovedná za výber a vymenovanie nezávislého odhadcu na účely ocenenia v zmysle článku 36 ods. 1 alebo článku 74 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

2.

„príslušný subjekt“ je inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ktorých aktíva a záväzky majú byť ocenené podľa článku 36 alebo 74 smernice 2014/59/EÚ;

3.

„príslušný verejný orgán“ je menovací orgán, orgán pre riešenie krízových situácií alebo orgány v zmysle článku 83 ods. 2 písm. a) až h) smernice 2014/59/EÚ a prvý orgán uvedený v článku 83 ods. 2 písm. i) smernice 2014/59/EÚ.

1.

odhadca má potrebnú kvalifikáciu, skúsenosti, schopnosti, odborné znalosti a zdroje a môže účinne vykonať ocenenie bez neprimeranej závislosti od akéhokoľvek príslušného verejného orgánu alebo príslušného subjektu v súlade s článkom 39;

2.

odhadca je právne oddelený od príslušných verejných orgánov a príslušných subjektov v súlade s článkom 40;

3.

odhadca nemá žiadny podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov v zmysle článku 41.

a)

požadovať ani prijímať pokyny ani usmernenia od žiadneho príslušného verejného orgánu alebo príslušného subjektu;

b)

požadovať ani prijímať finančné alebo iné výhody od žiadneho príslušného verejného orgánu alebo príslušného subjektu.

a)

poskytovaniu pokynov, poradenstva, priestorov, technického zariadenia alebo iných foriem podpory, ak sa to podľa posúdenia menovacieho orgánu, alebo iného takéhoto orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, považuje za potrebné na dosiahnutie cieľov oceňovania;

b)

vyplateniu takej odmeny a výdavkov nezávislému odhadcovi, ktoré sú primerané v súvislosti s vykonávaním oceňovania.

a)

pokiaľ ide o fyzické osoby, nezávislý odhadca nesmie byť zamestnancom alebo zmluvným dodávateľom žiadneho príslušného orgánu verejnej moci alebo príslušného subjektu;

b)

pokiaľ ide o právnické osoby, nezávislý odhadca nesmie patriť do rovnakej skupiny spoločností ako ktorýkoľvek príslušný orgán verejnej moci alebo príslušný subjekt.

a)

vrcholový manažment a členovia riadiaceho orgánu príslušného subjektu;

b)

právnické alebo fyzické osoby, ktoré kontrolujú alebo majú kvalifikovaný podiel v príslušnom subjekte;

c)

veritelia, ktorých určí menovací orgán, alebo iný takýto orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, ktorý sa považuje za významný na základe informácií dostupných menovaciemu orgánu alebo inému takémuto orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať túto úlohu v dotknutom členskom štáte;

d)

každý subjekt skupiny.

a)

poskytovanie služieb nezávislého odhadcu vrátane predchádzajúceho poskytovania služieb príslušnému subjektu a osobám uvedeným v odseku 3, a najmä prepojenie medzi týmito službami a prvkami s významom pre ocenenie;

b)

osobné a finančné vzťahy medzi nezávislým odhadcom a príslušným subjektom a osobami uvedenými v odseku 3;

c)

investície alebo iné významné finančné záujmy nezávislého odhadcu;

d)

pokiaľ ide o právnické osoby, akékoľvek štrukturálne oddelenie alebo iné mechanizmy, ktoré sa zavedú na riešenie akýchkoľvek hrozieb brániacich nezávislosti, ako napríklad previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajoba, známosť, dôvera alebo zastrašovanie, vrátane opatrení na rozlíšenie medzi tými zamestnancami, ktorí môžu byť zapojení do oceňovania, a ostatnými zamestnancami.

a)

v súlade so všetkými uplatniteľnými etickými kódexmi a profesionálnymi normami zabezpečí vykonávanie politík a postupov s cieľom určiť akýkoľvek skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý by mohol predstavovať podstatný záujem v súlade s odsekom 2;

b)

bezodkladne informuje menovací orgán alebo iný takýto orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonávať úlohu uvedenú v odseku 2 v príslušnom členskom štáte, o akomkoľvek skutočnom alebo potenciálnom záujme, ktorý sa podľa úsudku nezávislého odhadcu môže pri posudzovaní orgánu považovať za podstatný záujem v súlade s odsekom 2;

c)

prijme primerané kroky na zabezpečenie toho, aby žiadni zamestnanci alebo iné osoby vykonávajúce ocenenie, nemali žiadne významné záujmy takého druhu, ako sa uvádza v odseku 2.

1.

„podstatná zmena“ je vo vzťahu k príslušnej dohode podľa vymedzenia v odseku 2 tohto článku uzatvorenej pred dátumom uplatňovania vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje hlava IV kapitola IV oddiele 5 smernice 2014/59/EÚ, zmena vrátane automatickej zmeny vykonaná po uvedenom dátume a ovplyvňujúca hmotnoprávne práva a povinnosti zmluvnej strany príslušnej dohody; zmeny, ktoré neovplyvňujú hmotnoprávne práva a povinnosti zmluvnej strany príslušnej dohody, zahŕňajú zmenu kontaktných údajov podpisovateľa alebo adresáta doručených dokumentov, typografické zmeny s cieľom opraviť redakčné chyby alebo automatické úpravy úrokovej sadzby;

2.

„príslušná dohoda“ je akákoľvek dohoda vrátane podmienok kapitálového nástroja, vytvárajúca záväzok, na ktorý sa vzťahuje článok 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

a)

nie je úplne zabezpečený;

b)

je plne zabezpečený, ale upravujú ho zmluvné podmienky, podľa ktorých dlžníkovi nevzniká povinnosť priebežne zabezpečiť záväzok kolaterálom v súlade s regulačnými požiadavkami práva Únie alebo práva tretej krajiny, ktoré môžu byť považované za rovnocenné s právom Únie.

a)

záväzkov vytvorených po tomto dátume, bez ohľadu na to, či sú vytvorené podľa príslušných dohôd uzavretých pred týmto dátumom vrátane rámcových dohôd medzi zmluvnými stranami, ktorými sa riadi viacero záväzkov;

b)

záväzkov vytvorených pred alebo po tomto dátume podľa príslušných dohôd uzavretých pred týmto dátumom a ktoré sú predmetom podstatnej zmeny;

c)

záväzkov vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných po tomto dátume;

d)

záväzkov vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných pred alebo po tomto dátume podľa príslušných dohôd uzavretých pred týmto dátumom a ktoré sú predmetom podstatnej zmeny.

a)

na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií alebo na podnet administratívneho alebo justičného orgánu tretej krajiny, ktorej právo sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj, umožní takémuto riadne splnomocnenému administratívnemu alebo justičnému orgánu tretej krajiny v lehote, v rámci ktorej podľa orgánu pre riešenie krízových situácií neohrozí účinné uplatňovanie právomocí na odpísanie dlhu a vykonanie konverzie zo strany tohto orgánu, vykonávanie ktoréhokoľvek z týchto opatrení:

b)

uviesť, že dôvody, na základe ktorých môže administratívny alebo justičný orgán tretej krajiny odmietnuť uznanie alebo výkon právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu podľa písmena a), sú jasne stanovené a sú obmedzené na jeden alebo viac z týchto výnimočných prípadov:

1.

uznanie a akceptovanie protistrany inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, že záväzok môže podliehať výkonu právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií;

2.

opis právomocí odpísať dlh a vykonať konverziu každého orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s vnútroštátnym právom transponujúcim hlavu IV kapitolu IV oddiel 5 smernice 2014/59/EÚ alebo prípadne podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (7), najmä právomoci uvedené v článku 63 ods. 1 písm. e), f), g) a j) smernice 2014/59/EÚ;

3.

uznanie a akceptovanie protistrany inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ:

4.

protistrana inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ uzná a akceptuje, že zmluvná podmienka týkajúca sa záležitostí opísaných v tejto dohode je vyčerpávajúca, s vylúčením akýchkoľvek iných dohôd, mechanizmov alebo dohovorov medzi protistranami, ktorých sa týka predmet príslušnej dohody.

a)

názov, adresu sídla, a ak je k dispozícii, identifikátor právnickej osoby inštitúcie alebo subjektu, ktoré odosielajú oznámenie;

b)

názov a adresu sídla priameho a najvyššie postaveného materského podniku tejto inštitúcie alebo subjektu, ak je to relevantné;

c)

príslušné informácie a analýzy, ktoré riadiaci orgán zohľadnil pri uskutočňovaní posúdenia na stanovenie splnenia podmienok podľa článku 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ;

d)

kópiu písomného riešenia krízových situácií riadiaceho orgánu, ktorým potvrdzuje svoje posúdenie, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

e)

akékoľvek dodatočné informácie, ktoré riadiaci orgán považuje za relevantné pre svoje posúdenie.

1.

kópiu prijatého oznámenia vrátane všetkých informácií uvedených v článku 46 ods. 1;

2.

podrobnosti o opatreniach na predchádzanie kríze alebo opatreniach uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, ktoré príslušný orgán prijal alebo ktorých prijatie sa od inštitúcie alebo subjektu vyžaduje v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ;

3.

všetky ďalšie doplňujúce dokumenty, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol prijať informované rozhodnutie.

a)

názov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, na ktoré sa vzťahuje oznámenie;

b)

informácie uvedené v článku 46 ods. 1 písm. a) a b);

c)

zhrnutie posúdenia požadované v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ.

a)

názov, adresu sídla, a ak je k dispozícii, identifikátor právnickej osoby inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ktorých krízová situácia sa rieši;

b)

názov a adresu sídla priameho a najvyššie postaveného materského podniku tejto inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ak je to relevantné;

c)

zoznam názvov ostatných subjektov skupiny a prepojených pobočiek, na ktoré sa vzťahujú účinky opatrenia na riešenie krízových situácií, podľa možnosti vrátane informácií o pobočkách umiestnených v tretích krajinách;

d)

zhrnutie príslušných prijatých opatrení na riešenie krízových situácií, dátum účinnosti týchto opatrení na riešenie krízových situácií, a najmä ich účinky na retailových klientov, a ktorý obsahuje najmä tieto údaje:

e)

potvrdenie obvyklých zmluvných záväzkov vrátane splátkových kalendárov, ktoré nepodliehajú pozastaveniam podľa článkov 69, 70 a 71 smernice 2014/59/EÚ;

f)

kontaktné miesto v rámci inštitúcie, na ktorom môžu zákazníci a veritelia získať ďalšie informácie a aktualizované informácie o inštitúcii alebo subjekte v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ a o jeho operáciách.

a)

stanovisko orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a to aj so zreteľom na písmeno b), k rovnocennosti režimu dôvernosti a služobného tajomstva vzťahujúceho sa na kandidátskeho pozorovateľa;

b)

podmienky účasti pozorovateľov v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií, ktoré sú zahrnuté v písomných dohodách a postupoch, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

c)

stanovisko orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, pokiaľ ide o význam príslušnej pobočky, ak je kandidátom orgán tretej krajiny pre riešenie krízových situácií pre pobočku;

d)

stanovenie lehoty, po ktorej uplynutí sa predpokladá súhlas stanovenie lehoty, po ktorej uplynutí sa predpokladá súhlas: v tejto lehote môže ktorýkoľvek člen kolégia pre riešenie krízových situácií uvedený v článku 88 ods. 2 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, ktorý nesúhlasí, vyjadriť svoje plne odôvodnené námietky proti stanovisku orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny uvedenému v písmene a) tohto odseku.

a)

opis skupiny, materskej spoločnosti v Únii, dcérskych spoločností a významných pobočiek;

b)

identifikáciu členov a pozorovateľov kolégia;

c)

opis všeobecného rámca kolégia pre riešenie krízových situácií pre spoluprácu medzi orgánmi a koordináciu činností a úloh.

a)

v prípade potreby opis jednotlivých čiastkových štruktúr kolégia pre riešenie krízových situácií zaoberajúcich sa plnením rôznych úloh. Na uvedený účel, a najmä so zreteľom na členov kolégia prijímajúcich spoločné rozhodnutia, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zváži potrebu organizovania kolégia pre riešenie krízových situácií do jednotlivých čiastkových štruktúr;

b)

identifikáciu členov a pozorovateľov kolégia podieľajúcich sa na osobitných činnostiach kolégia; Na uvedený účel orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečí, aby jednotlivé čiastkové štruktúry kolégia vrátane čiastkových štruktúr zahŕňajúcich pozorovateľov nemali za následok obmedzenie alebo bránenie procesu spoločného rozhodovania, najmä so zreteľom na tých členov kolégia, ktorí sú povinní prijímať spoločné rozhodnutia v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ;

c)

opis rámca podmienok účasti pozorovateľov v kolégiu pre riešenie krízových situácií vrátane podmienok ich účasti v rôznych dialógoch a procesoch kolégia, ako aj ich práv a povinností vo vzťahu k výmene informácií so zreteľom na články 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečí, aby všeobecný rámec a podmienky účasti pozorovateľov neboli výhodnejšie ako rámec a podmienky stanovené pre členov kolégia v súlade s týmto nariadením a príslušnými písomnými dohodami daného kolégia.

d)

opis mechanizmov spolupráce a koordinácie v núdzových situáciách, najmä systémového charakteru, ktoré môžu predstavovať ohrozenie životaschopnosti ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny;

e)

opis postupov, ktoré treba dodržiavať, ak sa nevyžaduje spoločné rozhodnutie, ale vytvorenie spoločnej dohody v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií alebo v rámci ktorejkoľvek jeho čiastkovej štruktúry sa javí ako nevyhnutné;

f)

opis mechanizmov výmeny informácií vrátane príslušného rozsahu pôsobnosti, frekvencie a komunikačných kanálov so zreteľom na články 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ a na úlohu orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny ako koordinátora pre zhromažďovanie a šírenie informácií medzi členmi a pozorovateľmi kolégia;

g)

opis relevantných informácií, ktoré sa môžu sprístupniť členom a pozorovateľom kolégia pre riešenie krízových situácií, a to najmä v súvislosti s plánovaním riešenia krízových situácií, posúdením riešiteľnosti krízových situácií a inými úlohami uvedenými v článku 88 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, a to aj so zreteľom na články 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ a na úlohu orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

h)

opis mechanizmov týkajúcich sa zaobchádzania s dôvernými informáciami so zreteľom na články 90 a 98 smernice 2014/59/EÚ;

i)

opis postupov pre organizovanie pravidelných a ad hoc fyzických zasadnutí;

j)

opis metódy koordinácie vstupov poskytovaných nezávisle orgánmi pre riešenie krízových situácií kolégiu orgánov dohľadu alebo orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak sa to vyžaduje podľa právnych predpisov alebo z vlastnej iniciatívy;

k)

opis metódy oznamovania vstupov uvedených v písmene j), najmä opis príslušnej úlohy orgánu pre riešenie krízových situácií pri oznamovaní týchto vstupov orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

l)

opis politiky oznamovania orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, príslušným orgánom v dotknutých členských štátoch, materskej spoločnosti v Únii a subjektom skupiny uvedeným v článku 58;

m)

akékoľvek iné dohody o fungovaní kolégia pre riešenie krízových situácií a

n)

všetky ustanovenia týkajúce sa mechanizmov prerušenia.

a)

rozdelenie zodpovednosti za koordináciu externej komunikácie, a to za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti v situácii, keď sa inštitúcia alebo skupina považuje za inštitúciu alebo skupinu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a v situácii riešenia krízových situácií;

b)

určenie úrovne informácií o stratégiách riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktoré sa majú zverejniť;

c)

koordinácia verejných vyhlásení v situáciách, keď sa inštitúcia alebo skupina považuje za inštitúciu alebo skupinu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

d)

koordinácia verejných vyhlásení súvisiacich s prijatými opatreniami na riešenie krízových situácií vrátane uverejnenia pokynov alebo nástrojov, na základe ktorých boli prijaté opatrenia na riešenie krízových situácií, alebo oznámení, v ktorých sú zhrnuté účinky opatrení na riešenie krízových situácií.

a)

bezpečné komunikačné prostriedky, ktoré sa majú používať;

b)

súbor informácií, ktoré sa majú vymieňať;

c)

príslušné osoby, ktoré majú byť kontaktované;

d)

komunikačné postupy, ktoré majú dodržiavať členovia príslušného kolégia.

a)

predbežný dialóg medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o stratégii riešenia krízových situácií skupiny pri príprave spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

b)

žiadosť o informácie, ktoré materská spoločnosť v Únii potrebuje, aby vypracovala plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií podľa článku 11 smernice 2014/59/EÚ;

c)

predloženie informácií požadovaných v písmene b) tohto odseku materskou spoločnosťou v Únii priamo orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

d)

postúpenie informácií, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny získal od materskej spoločnosti v Únii, orgánom uvedeným v článku 13 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a stanovenie lehoty pre akékoľvek dodatočné žiadosti o informácie;

e)

predloženie príspevkov na vypracovanie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

f)

predloženie návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a návrhu posúdenia riešiteľnosti krízových situácií orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

g)

predloženie pripomienok k návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a k návrhu posúdenia riešiteľnosti krízových situácií členmi kolégia pre riešenie krízových situácií orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

h)

diskusia s materskou spoločnosťou v Únii o návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a jej posúdení riešiteľnosti krízových situácií, ak to orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny považuje za vhodné;

i)

dialóg medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o návrhu plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

j)

obeh návrhu spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

k)

dialóg o návrhu spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

l)

dosiahnutie spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

m)

oznámenie o uzavretí spoločného rozhodnutia materskej spoločnosti v Únii, ako aj zhrnutie kľúčových prvkov plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

a)

odzrkadľuje rozsah a zložitosť každej fázy postupu spoločného rozhodovania;

b)

zohľadňuje harmonogram iných spoločných rozhodnutí organizovaných v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií;

c)

zohľadňuje, pokiaľ je to možné, harmonogram ďalších spoločných rozhodnutí organizovaných v rámci príslušného kolégia orgánov dohľadu, najmä harmonogram spoločného rozhodnutia o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 8 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.

a)

odhadovaný dátum podania žiadosti o informácie potrebné na vypracovanie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a vykonanie posúdenia riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 61 ods. 2 písm. b), ako aj lehoty na predloženie týchto informácií v súlade s článkom 61 ods. 2 písm. c);

b)

odhadovaný dátum zorganizovania diskusie uvedenej v článku 61 ods. 2 písm. h), ak je to relevantné;

c)

odhadovaný dátum oznámenia uvedeného v článku 61 ods. 2 písm. m).

1.

prerokovať predbežný návrh stratégie riešenia krízových situácií skupiny;

2.

overiť, či všetky informácie potrebné na vypracovanie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií už majú k dispozícii všetky príslušné orgány, a sprístupniť tieto informácie v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ;

3.

určiť dodatočné informácie, ktoré sa majú vyžadovať od materskej spoločnosti v Únii;

4.

dohodnúť sa na príspevkoch, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny potrebuje od orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, aby vypracoval plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a vykonal posúdenie riešiteľnosti krízových situácií.

1.

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré dospeli k spoločnému rozhodnutiu o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

2.

názvy orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov, ktoré boli konzultované pri vypracúvaní a dodržiavaní plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, najmä:

3.

názov materskej spoločnosti v Únii a subjektov skupiny, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií a na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje spoločné rozhodnutie;

4.

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a o posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

5.

dátum prijatia spoločného rozhodnutia o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, o posúdení riešiteľnosti krízových situácií a jeho prípadných aktualizáciách;

6.

plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií vrátane akéhokoľvek opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 17 ods. 4, 5 a 6 a článkom 18 smernice 2014/59/EÚ, ktoré sa vzťahujú na prijatie spoločného rozhodnutia. Ak je materská spoločnosť v Únii alebo ktorýkoľvek z jej subjektov v procese vykonávania týchto opatrení, potom sa poskytnú aj informácie o harmonograme ich vykonávania;

7.

zhrnutie názorov, ktoré vyjadrili orgány konzultované pri postupe spoločného rozhodovania o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií;

8.

ak bol počas postupu spoločného rozhodovania konzultovaný orgán EBA, vysvetlenie akejkoľvek odchýlky od odporúčania EBA.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

názov materskej spoločnosti v Únii;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie vrátane akéhokoľvek opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 17 ods. 4, 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, ktoré sa vzťahujú na prijatie spoločného rozhodnutia. Ak je materská spoločnosť v Únii v procese vykonávania týchto opatrení, poskytne sa aj harmonogram ich vykonávania;

f)

mená zúčastnených členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov pri postupe spoločného rozhodovania o pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdení riešiteľnosti krízových situácií spolu so zhrnutím vyjadrených názorov a informácií o otázkach, ktoré viedli k nesúhlasu;

g)

pripomienky orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k názorom, ktoré vyjadrili členovia a pozorovatelia kolégia pre riešenie krízových situácií, najmä v súvislosti s otázkami, ktoré viedli k nesúhlasu.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý prijíma rozhodnutie;

b)

názov subjektu alebo subjektov podliehajúcich jurisdikcii orgánu pre riešenie krízových situácií, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje a uplatňuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

plán riešenia krízových situácií a posúdenie riešiteľnosti krízových situácií pre subjekty v ich jurisdikcii vrátane akéhokoľvek opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 17 ods. 4, 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, na základe ktorého bolo rozhodnutie prijaté. Ak sú subjekty v procese vykonávania týchto opatrení, poskytne sa aj harmonogram ich vykonávania;

f)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s vysvetlením dôvodov nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a posúdením riešiteľnosti krízových situácií.

a)

k dátumu jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v článku 13 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ;

b)

k dátumu, ktorý uplynie jeden mesiac po tom, ako EBA poskytne akékoľvek odporúčanie v nadväznosti na žiadosť o konzultáciu v súlade s článkom 13 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2014/59/EÚ;

c)

k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek rozhodnutí, ktoré prijal orgán EBA v súlade s článkom 13 ods. 5 druhým pododsekom alebo článkom 13 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, alebo k akémukoľvek inému dátumu, ktorý EBA stanoví v takomto rozhodnutí.

a)

príprava a obeh správy o podstatných prekážkach zistených v súlade s článkom 18 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA;

b)

predloženie správy podľa článku 18 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny materskej spoločnosti v Únii, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky;

c)

dátum, keď materská spoločnosť Únie predloží orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny svoje poznámky a alternatívne opatrenia na odstránenie podstatných prekážok, ak nejaké sú, v súlade s článkom 18 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ;

d)

dialóg medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií o akýchkoľvek poznámkach alebo alternatívnych opatreniach na odstránenie podstatných prekážok, ktoré materská spoločnosť v Únii navrhla podľa článku 18 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ;

e)

vypracovanie návrhu spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií;

f)

oznámenie spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií a

g)

oznamovanie spoločného rozhodnutia o opatreniach na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií.

a)

názov materskej spoločnosti v Únii a subjektov skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje spoločné rozhodnutie;

b)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré dospeli k spoločnému rozhodnutiu;

c)

názvy príslušných orgánov pre riešenie krízových situácií a názvy orgánov pre riešenie krízových situácií významných pobočiek, ktoré boli konzultované v súvislosti s riešiteľnosťou krízových situácií skupiny, opatreniami na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok a poznámkami a alternatívnymi opatreniami, ak existujú, predloženými materskou spoločnosťou v Únii;

d)

mená pozorovateľov, ak títo pozorovatelia boli zapojení do postupu spoločného rozhodovania v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov, ako sa uvádza v písomných dohodách;

e)

odkazy na platné právo Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania spoločného rozhodnutia;

f)

dátum spoločného rozhodnutia;

g)

opatrenia podľa článku 17 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, o ktorých rozhodol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, a lehota, v ktorej majú príslušné subjekty skupiny vykonať tieto opatrenia;

h)

ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii neprijmú alebo ich prijmú čiastočne, vysvetlenie, akým spôsobom boli opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii vyhodnotené ako nevhodné na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií a akým spôsobom by opatrenia uvedené v písmene g) účinne obmedzili alebo odstránili podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií;

i)

zhrnutie názorov, ktoré vyjadrili orgány, s ktorými sa konzultovalo pri postupe spoločného rozhodovania;

j)

ak bol počas postupu spoločného rozhodovania konzultovaný orgán EBA, vysvetlenie akejkoľvek odchýlky od odporúčania EBA.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý prijal rozhodnutie;

b)

názov materskej spoločnosti v Únii, na ktorú sa rozhodnutie vzťahuje a uplatňuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

opatrenia podľa článku 17 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, o ktorých rozhodol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, a lehota, v rámci ktorej sa tieto opatrenia majú vykonať;

f)

ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii neprijme alebo ich prijme čiastočne, vysvetlenie, akým spôsobom boli opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii vyhodnotené ako nevhodné na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií a akým spôsobom by opatrenia uvedené v písmene e) tohto odseku účinne obmedzili alebo odstránili podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií;

g)

mená zúčastnených členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov pri postupe spoločného rozhodovania o opatreniach na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií spolu so zhrnutím názorov vyjadrených týmito orgánmi a informáciami na otázky, ktoré viedli k nesúhlasu;

h)

pripomienky orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k názorom členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií, a to najmä na otázky, ktoré viedli k nesúhlasu.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý prijíma rozhodnutie;

b)

názvy subjektov patriacich do jurisdikcie orgánu pre riešenie krízových situácií, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje a uplatňuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

opatrenia podľa článku 17 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ, o ktorých rozhodol orgán pre riešenie krízových situácií, a lehota, v ktorej majú príslušné subjekty vykonať tieto opatrenia;

f)

ak orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností opatrenia, ktoré navrhli dcérske spoločnosti v súlade s článkom 17 ods. 3 a 4 smernice 2014/59/EÚ, neprijmú alebo ich prijmú čiastočne, vysvetlenie, akým spôsobom boli opatrenia navrhnuté týmito dcérskymi spoločnosťami vyhodnotené ako nevhodné na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií a akým spôsobom by opatrenia uvedené v písmene e) tohto odseku účinne obmedzili alebo odstránili podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií;

g)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s vysvetlením dôvodov nesúhlasu s opatreniami na riešenie podstatných prekážok riešiteľnosti krízových situácií, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

a)

k dátumu jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v článku 18 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, podľa potreby;

b)

k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek odporúčaní, ktoré EBA poskytol v nadväznosti na žiadosť o konzultáciu v súlade s článkom 18 ods. 5 druhým pododsekom smernice 2014/59/EÚ;

c)

k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek rozhodnutí, ktoré prijme EBA v súlade s článkom 18 ods. 6 tretím pododsekom alebo článkom 18 ods. 7 druhým pododsekom smernice 2014/59/EÚ, alebo k akémukoľvek inému dátumu, ktorý stanoví EBA v takomto rozhodnutí.

a)

predloženie návrhu orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a úrovni materskej spoločnosti orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

b)

predloženie návrhov orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty patriace do ich jurisdikcie na individuálnej úrovni orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a príslušným orgánom;

c)

dialóg medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností o navrhovaných minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností, ako aj s orgánmi pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých majú sídlo významné pobočky;

d)

príprava a predloženie návrhu spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

e)

dialóg o návrhu spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností s materskou spoločnosťou v Únii a dcérskymi spoločnosťami skupiny, ak sa to požaduje v právnych predpisoch členského štátu;

f)

dosiahnutie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností;

g)

oznámenie spoločného rozhodnutia o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni dcérskych spoločností materskej spoločnosti v Únii.

a)

odzrkadľuje rozsah a zložitosť každej fázy postupu spoločného rozhodovania;

b)

zohľadňuje harmonogram iných spoločných rozhodnutí organizovaných v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií;

c)

zohľadňuje, pokiaľ je to možné, harmonogram ďalších spoločných rozhodnutí organizovaných v rámci príslušného kolégia orgánov dohľadu, najmä harmonogram spoločného rozhodnutia o prudenciálnych požiadavkách pre jednotlivé inštitúcie v súlade s článkom 113 smernice 2013/36/EÚ.

a)

minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré má splniť materská spoločnosť v Únii, pokiaľ nebola udelená výnimka v súlade s článkom 45 ods. 11 smernice 2014/59/EÚ;

b)

minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré dospeli k spoločnému rozhodnutiu o minimálnych požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni, úrovni materskej spoločnosti a úrovni jednotlivých dcérskych spoločností;

b)

názov orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a ostatných príslušných orgánov, ktoré boli konzultované;

c)

mená pozorovateľov, ak títo pozorovatelia boli zapojení do postupu spoločného rozhodovania v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov, ako sa uvádza v písomných dohodách;

d)

názov materskej spoločnosti v Únii a subjektov skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje spoločné rozhodnutie;

e)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a dosahovania spoločného rozhodnutia; odkazy na akékoľvek ďalšie kritériá, ktoré poskytli členské štáty, na základe ktorých sa majú určiť minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky;

f)

dátum návrhu spoločného rozhodnutia a jeho prípadných relevantných aktualizácií;

g)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, podľa potreby spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

h)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na úrovni materskej spoločnosti v Únii, pokiaľ neboli udelené výnimky v súlade s článkom 45 ods. 11 smernice 2014/59/EÚ, a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, podľa potreby spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

i)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky každej dcérskej spoločnosti na individuálnom základe, pokiaľ neboli udelené výnimky v súlade s článkom 45 ods. 12 smernice 2014/59/EÚ, a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, podľa potreby spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

názov materskej spoločnosti v Únii a názvy ostatných subjektov v danej jurisdikcii, na ktoré sa spoločné rozhodnutie vzťahuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia, a najmä odkazy na akékoľvek ďalšie kritériá, ktoré poskytol členský štát, v ktorom má materská spoločnosť v Únii oprávnenie, na základe ktorých sa stanoví minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, prípadne spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

f)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na úrovni materskej spoločnosti v Únii, pokiaľ neboli udelené výnimky v súlade s článkom 45 ods. 11, a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, prípadne spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

g)

mená zúčastnených členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií v súlade s podmienkami účasti pozorovateľov pri postupe spoločného rozhodovania spolu so zhrnutím názorov, ktoré vyjadrili tieto orgány, a informáciami o otázkach, ktoré viedli k nesúhlasu;

h)

pripomienky orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny k názorom členov a pozorovateľov kolégia pre riešenie krízových situácií, a to najmä na otázky, ktoré viedli k nesúhlasu;

i)

ak sa v rozhodnutí, ktoré sa týka minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, stanovuje, že takáto požiadavka je čiastočne splnená na konsolidovanej alebo individuálnej úrovni v prípade materskej spoločnosti v Únii prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov, rozhodnutie obsahuje aj podrobné informácie preukazujúce spokojnosť orgánu pre riešenie krízových situácií s tým, že tieto nástroje možno považovať za nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v článku 45 ods. 14 smernice 2014/59/EÚ.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorý rozhodnutie prijal;

b)

názov dcérskych spoločností skupiny v jej jurisdikcii, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje a uplatňuje;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania rozhodnutia, a najmä odkazy na akékoľvek ďalšie kritériá, ktoré poskytli členské štáty, v ktorých majú tieto dcérske spoločnosti oprávnenie, na základe ktorých sa stanoví minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky;

d)

dátum rozhodnutia;

e)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá sa má uplatniť na dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni, a lehotu na dosiahnutie tejto úrovne, prípadne spolu s primeraným odôvodnením stanovenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na tejto úrovni so zreteľom na kritériá posudzovania uvedené v článku 45 ods. 6 písm. a) až f) smernice 2014/59/EÚ;

f)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu so zhrnutím názorov, ktoré vyjadril, a informáciami o otázkach, ktoré viedli k nesúhlasu;

g)

pripomienky orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti k názorom, ktoré vyjadril orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, najmä na otázky, ktoré viedli k nesúhlasu;

h)

ak sa v rozhodnutí, ktoré sa týka minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, stanovuje, že takáto požiadavka je čiastočne splnená na úrovni dcérskej spoločnosti prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov, rozhodnutie obsahuje aj podrobné informácie preukazujúce spokojnosť príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti s tým, že nástroje možno považovať za nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v článku 45 ods. 14 smernice 2014/59/EÚ.

a)

k dátumu jeden mesiac po uplynutí lehoty uvedenej v článku 45 ods. 9 alebo 10 smernice 2014/59/EÚ, podľa potreby;

b)

k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek odporúčaní, ktoré EBA poskytol v nadväznosti na žiadosť o konzultáciu v súlade s článkom 18 ods. 5 druhým pododsekom smernice 2014/59/EÚ;

c)

k dátumu jeden mesiac po každom rozhodnutí, ktoré prijal EBA v súlade s článkom 45 ods. 9 tretím pododsekom alebo článkom 45 ods. 10 piatym pododsekom smernice 2014/59/EÚ, alebo k akémukoľvek inému dátumu, ktorý stanoví EBA v takomto rozhodnutí.

1.

podľa možnosti dialóg o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a mutualizácie mechanizmov financovania;

2.

návrh posúdenia alebo návrh rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oznámenie členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

3.

konzultácie o návrhu posúdenia alebo návrhu rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny medzi členmi kolégia pre riešenie krízových situácií;

4.

finalizácia posúdenia alebo rozhodnutia o potrebe programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oznámenie kolégiu pre riešenie krízových situácií.

a)

prijaté oznámenie;

b)

svoj návrh na témy uvedené v odseku 3;

c)

lehotu, v ktorej by sa mal tento dialóg uzavrieť.

a)

či by v súlade s článkami 91 alebo 92 smernice 2014/59/EÚ riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti alebo materskej spoločnosti v Únii dosiahlo rozmery skupiny a vyžadovalo by si vypracovanie programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

či sa finančný plán opiera o mutualizáciu vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s článkom 107 smernice 2014/59/EÚ.

a)

na účely článku 91 smernice 2014/59/EÚ svoje stanovisko k pravdepodobnému vplyvu oznámených opatrení na riešenie krízových situácií alebo platobnej neschopnosti na skupinu a na subjekty skupiny v iných členských štátoch, a najmä k otázke, či by opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia zvýšili pravdepodobnosť splnenia podmienok na riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte;

b)

na účely článku 92 smernice 2014/59/EÚ svoje stanovisko k neuplatniteľnosti niektorých podmienok programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny uvedených v článku 92 ods. 1 tejto smernice, pričom náležite zohľadní podmienky uvedené v odseku 2 uvedeného článku;

c)

svoje stanovisko k potrebe mutualizácie mechanizmov financovania na účely plánu financovania v súlade s článkom 107 smernice 2014/59/EÚ.

1.

príprava návrhu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a jeho oznámenie členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

2.

konzultácia o návrhu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií subjektov, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

3.

príprava a oznamovanie spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

4.

finalizácia spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 91 ods. 7 alebo článku 92 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ;

5.

oznamovanie výsledku spoločného rozhodnutia členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

a)

opis prípadných opatrení, ktoré treba vykonať s cieľom zabezpečiť vykonávanie programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

opis prípadných právnych alebo regulačných podmienok, ktoré sa majú splniť, aby sa mohol vykonávať program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

c)

časový rámec na realizáciu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj na načasovanie a postupnosť jednotlivých opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú vykonať;

d)

rozdelenie úloh a zodpovednosti za koordináciu opatrení na riešenie krízových situácií, externú komunikáciu a internú komunikáciu členom kolégia pre riešenie krízových situácií a kontaktné údaje členov kolégia pre riešenie krízových situácií;

e)

podľa potreby plán financovania na základe článku 107 smernice 2014/59/EÚ a s prihliadnutím na potrebu mutualizácie mechanizmov financovania.

a)

vysvetlenie, prečo treba využiť alternatívnu možnosť k plánu riešenia krízových situácií podľa článku 13 smernice 2014/59/EÚ, vrátane vysvetlenia, prečo sa navrhované opatrenia považujú za účinnejšie na dosiahnutie cieľov a zásad riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 31 a 34 tejto smernice ako stratégia a opatrenia na riešenie krízových situácií stanovené v pláne riešenia krízových situácií;

b)

identifikácia a opis prvkov programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktoré sa odchyľujú od plánu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 13 smernice 2014/59/EÚ.

a)

na konzultáciu v súlade s článkom 104;

b)

na finalizáciu spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 106.

a)

prípadných prekážok vo vnútroštátnom práve alebo iných prekážok brániacich vykonávaniu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade so stratégiou a opatreniami na riešenie krízových situácií;

b)

všetkých relevantných aktualizácií informácií predložených na účely mutualizácie mechanizmov financovania, ktoré by mohli ovplyvniť vykonávanie plánu financovania;

c)

vplyvu programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny alebo plánu financovania na dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v ich členskom štáte.

a)

ako zohľadnil podstatné odlišné názory a obavy vyjadrené orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, na účely návrhu spoločného rozhodnutia;

b)

prečo a do akej miery sa neriadil odporúčaním EBA v programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sa uskutočnili konzultácie s EBA.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

názov materskej spoločnosti v Únii a zoznam všetkých subjektov v rámci skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

c)

odkazy na platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa prípravy, finalizácie a uplatňovania spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

d)

dátum návrhu spoločného rozhodnutia o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

e)

konečný program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vrátane odôvodnenia, ak je to potrebné, v súlade s odsekom 3.

a)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií;

b)

názov subjektu v jurisdikcii orgánu pre riešenie krízových situácií;

c)

dátum oznámenia;

d)

názov orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

e)

vyhlásenie orgánu pre riešenie krízových situácií o nesúhlase alebo odklone od programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, alebo názore, že nezávislé opatrenia alebo kroky na riešenie krízových situácií sú primerané pre subjekt alebo subjekty v jeho jurisdikcii;

f)

podrobné odôvodnenie prvkov programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, s ktorými orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí alebo od ktorých sa odchyľuje, alebo vysvetlenie, prečo sa domnieva, že nezávislé opatrenia alebo kroky na riešenie krízových situácií sú primerané;

g)

podrobný opis opatrení alebo krokov, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií prijme, vrátane načasovania a postupnosti.