29.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 171/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1011

z 8. júna 2016

o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Oceňovanie mnohých finančných nástrojov a finančných zmlúv závisí od presnosti a integrity referenčných hodnôt. Závažné prípady manipulácie s úrokovými referenčnými hodnotami ako LIBOR a EURIBOR, ako aj údajná manipulácia s energetickými, ropnými a devízovými referenčnými hodnotami preukazujú, že referenčné hodnoty môžu podliehať konfliktom záujmov. Používanie vlastného uváženia a režimy slabej správy a riadenia zvyšujú zmanipulovateľnosť referenčných hodnôt. Chyby alebo pochybnosti v súvislosti s presnosťou a integritou indexov používaných ako referenčné hodnoty môžu ohroziť dôveru v trh, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a narúšať reálnu ekonomiku. Preto je potrebné zabezpečiť presnosť, odolnosť a integritu referenčných hodnôt a postupu ich určovania.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4) obsahuje určité požiadavky, pokiaľ ide o spoľahlivosť referenčných hodnôt používaných na oceňovanie kótovaného finančného nástroja. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (5) obsahuje určité požiadavky na referenčné hodnoty používané emitentmi. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (6) obsahuje určité požiadavky na používanie referenčných hodnôt podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (7) obsahuje určité ustanovenia, ktorými sa zakazuje manipulácia s referenčnými hodnotami, ktoré sa používajú pre veľkoobchodné energetické produkty. Tieto legislatívne akty sa však vzťahujú len na niektoré aspekty niekoľkých málo referenčných hodnôt a neriešia ani všetky zraniteľnosti ustanovení všetkých referenčných hodnôt ani sa nevzťahujú na všetky použitia finančných referenčných hodnôt vo finančnom sektore.

(3)

Referenčné hodnoty sú nevyhnutné na oceňovanie cezhraničných transakcií, čím umožňujú účinné fungovanie vnútorného trhu so širokou paletou finančných nástrojov a služieb. Mnohé referenčné hodnoty používané ako referenčné sadzby vo finančných zmluvách, najmä hypotékach, sa poskytujú v jednom členskom štáte, no používajú ich úverové inštitúcie a spotrebitelia v iných členských štátoch. Takéto úverové inštitúcie sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám alebo získavajú finančné prostriedky na uzatváranie týchto finančných zmlúv na cezhraničnom medzibankovom trhu. Iba niekoľko členských štátov prijalo vnútroštátne predpisy o referenčných hodnotách, medzi ich príslušnými právnymi rámcami v oblasti referenčných hodnôt však už existujú rozdiely týkajúce sa aspektov, ako je napríklad rozsah pôsobnosti. Okrem toho Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) schválila zásady pre finančné referenčné hodnoty 17. júla 2013 (ďalej len „zásady IOSCO o finančných referenčných hodnotách“), zásady pre agentúry podávajúce prehľady o cenách ropy 5. októbra 2012 (zásady IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy) (ďalej spolu len „zásady IOSCO“), a keďže tieto zásady poskytujú určitú flexibilitu, pokiaľ ide o ich presný rozsah pôsobnosti a prostriedky vykonávania, členské štáty pravdepodobne prijmú predpisy na vnútroštátnej úrovni, prostredníctvom ktorých by sa takéto zásady zaviedli nesúrodým spôsobom.

(4)

Tieto nesúrodé prístupy by viedli k roztriešteniu vnútorného trhu, keďže správcovia a používatelia referenčných hodnôt by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym predpisom. Referenčné hodnoty poskytované v jednom členskom štáte by tak nemuselo byť možné použiť v ostatných členských štátoch. Bez harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity referenčných hodnôt použitých vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo s cieľom merať výkonnosť investičných fondov je preto v Únii pravdepodobné, že rozdiely v práve členských štátov vytvoria prekážky bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu v súvislosti s poskytovaním referenčných hodnôt.

(5)

Predpisy Únie na ochranu spotrebiteľov sa nezaoberajú konkrétnou otázkou primeraných informácií o referenčných hodnotách vo finančných zmluvách. V dôsledku sťažností spotrebiteľov a žalôb v súvislosti s používaním referenčných hodnôt v niektorých členských štátoch je pravdepodobné, že vzhľadom na odôvodnené obavy o ochranu spotrebiteľov sa na vnútroštátnej úrovni prijmú nesúrodé opatrenia, ktoré by mohli viesť k roztriešteniu vnútorného trhu v dôsledku nesúrodých podmienok hospodárskej súťaže týkajúcich sa rôznych úrovní ochrany spotrebiteľov.

(6)

S cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a zlepšiť podmienky jeho fungovania najmä v súvislosti s finančnými trhmi a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné stanoviť regulačný rámec pre referenčné hodnoty na úrovni Únie.

(7)

Je vhodné a potrebné, aby tento rámec mal podobu nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia, ktorými sa osobám zapojeným do poskytovania, používania referenčnej hodnoty a prispievania k nej priamo ukladajú povinnosti, uplatňovali jednotným spôsobom v celej Únii. Keďže právny rámec na poskytovanie referenčných hodnôt nevyhnutne zahŕňa opatrenia, ktoré špecifikujú presné požiadavky týkajúce sa aspektov takéhoto poskytovania referenčných hodnôt, aj malé rozdiely v uplatnenom prístupe v súvislosti s jedným z týchto aspektov by mohli viesť k výrazným prekážkam pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt. Použitím nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné, by sa preto mala znížiť možnosť prijatia nesúrodých opatrení na vnútroštátnej úrovni, mal by sa zabezpečiť konzistentný prístup a väčšia právna istota a malo by sa zabrániť vzniku podstatných prekážok pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt.

(8)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť široký do takej miery, ktorá je potrebná na vytvorenie potrebného preventívneho regulačného rámca. Poskytnutie referenčných hodnôt zahŕňa priestor na vlastné uváženie pri ich určovaní a vnútorne podlieha niektorým druhom konfliktov záujmov, z čoho vyplýva existencia príležitostí a motivácie na manipuláciu s referenčnými hodnotami. Takéto rizikové faktory sú spoločné pre všetky referenčné hodnoty a mali by podliehať primeraným požiadavkám na správu, riadenie a kontrolu. Stupeň rizika sa však líši a prístup, ktorý sa uplatní, by preto mal byť prispôsobený konkrétnym okolnostiam. Keďže zraniteľnosť a význam referenčnej hodnoty sa časom mení, obmedzením rozsahu pôsobnosti prostredníctvom odkazu na aktuálne dôležité alebo zraniteľné indexy by sa neriešili riziká, ktoré bude ktorákoľvek referenčná hodnota v budúcnosti predstavovať. Najmä referenčné hodnoty, ktoré sa v súčasnosti bežne nepoužívajú, by sa mohli používať viac v budúcnosti, takže v súvislosti s nimi by aj malá manipulácia mohla mať významný vplyv.

(9)

Kritickým faktorom na určenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mala byť otázka, či výstupná hodnota referenčnej hodnoty podmieňuje hodnotu finančného nástroja alebo finančnej zmluvy, alebo ukazovateľov výkonnosti investičného fondu. Rozsah pôsobnosti by teda nemal závisieť od charakteru vstupných údajov. Z tohto dôvodu by sa mali zahrnúť referenčné hodnoty vypočítané na základe ekonomických vstupných údajov, ako sú napríklad ceny akcií, a neekonomických údajov alebo hodnôt, ako sú napríklad parametre počasia. Rámec poskytovaný týmto nariadením by mal zohľadňovať aj veľký počet referenčných hodnôt a rôzne vplyvy, ktoré majú na finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku. Toto nariadenie by malo takisto zabezpečiť primeranú reakciu na riziká, ktoré rôzne referenčné hodnoty predstavujú. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na referenčné hodnoty, ktoré sa používajú na oceňovanie finančných nástrojov kótovaných alebo obchodovaných na regulovaných miestach.

(10)

Mnohí spotrebitelia majú uzavreté finančné zmluvy (najmä dohody o spotrebiteľskom úvere zabezpečené hypotékou), ktoré odkazujú na referenčné hodnoty podliehajúce tým istým rizikám. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na úverové zmluvy podľa definície v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (8) a 2014/17/EÚ (9).

(11)

Mnohé investičné indexy zahŕňajú významné konflikty záujmov a používajú sa na meranie výkonnosti fondu, ako je napr. fond PKIPCP. Niektoré z týchto referenčných hodnôt sa uverejňujú a iné sa sprístupňujú verejnosti alebo určitej časti verejnosti, či už bezplatne, alebo za poplatok, a manipulácia s nimi môže mať negatívny vplyv na investorov. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na indexy alebo referenčné sadzby, ktoré sa používajú ako meradlo výkonnosti investičného fondu.

(12)

Všetci prispievatelia vstupných údajov do referenčných hodnôt môžu využívať priestor na vlastné uváženie a potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, a teda riskujú, že budú zdrojom manipulácie. Prispievanie do referenčnej hodnoty je dobrovoľná činnosť. Ak si niektorá iniciatíva vyžaduje, aby prispievatelia výrazne zmenili svoje obchodné modely, mohli by prestať prispievať. Neočakáva sa však, že v prípade subjektov, ktoré už podliehajú regulácii alebo dohľadu, by potreba riadnych systémov správy, riadenia a kontroly viedla k výrazným nákladom alebo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Toto nariadenie preto prispievateľom pod dohľadom ukladá určité povinnosti. Ak je referenčná hodnota určená na základe ľahko dostupných údajov, zdroj takýchto údajov by sa nemal považovať za prispievateľa.

(13)

Finančné referenčné hodnoty sa nepoužívajú na vydávanie ani vytváranie finančných nástrojov a zmlúv. Finančné odvetvie sa opiera o referenčné hodnoty aj pri meraní výkonnosti investičného fondu s cieľom sledovať návratnosť alebo rozhodnúť o pridelení aktív z portfólia, alebo vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou. Určitá referenčná hodnota sa môže priamo použiť ako odkaz na finančné nástroje a finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt. Pokiaľ ide o naposledy menovaný prípad, stanovenie a preskúmanie váh, ktoré sa majú prideliť rôznym indexom v rámci kombinácie na účely určenia výplat alebo hodnoty finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo merania výkonnosti investičného fondu, predstavuje používanie, pretože na rozdiel od poskytovania referenčných hodnôt táto činnosť nezahŕňa vlastné uváženie. Držba finančných nástrojov odkazujúcich na určitú referenčnú hodnotu sa nepovažuje za používanie referenčnej hodnoty.

(14)

Centrálne banky už spĺňajú zásady, normy a postupy, ktoré zabezpečujú, aby vykonávali svoju činnosť čestne a nezávisle. Nie je preto potrebné, aby centrálne banky podliehali tomuto nariadeniu. Ak centrálne banky poskytujú referenčné hodnoty, najmä ak sú tieto referenčné hodnoty určené na účely transakcií, je ich zodpovednosťou stanoviť primerané vnútorné postupy na zaručenie presnosti, integrity, spoľahlivosti a nezávislosti týchto referenčných hodnôt, najmä čo sa týka transparentnosti správy a metodiky výpočtu.

(15)

Okrem toho orgány verejnej moci, a to aj národné štatistické úrady, by nemali podliehať tomuto nariadeniu, keď poskytujú referenčné hodnoty, ktoré sa využívajú na účely verejnej politiky, vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodársku činnosť a infláciu alebo poskytujú údaje súvisiace s týmito referenčnými hodnotami či riadia ich poskytovanie.

(16)

Správca je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má kontrolu nad poskytovaním referenčnej hodnoty a predovšetkým spravuje podmienky stanovenia referenčnej hodnoty, zbiera a analyzuje vstupné údaje, stanovuje referenčnú hodnotu a uverejňuje ju. Správca by mal mať možnosť externe zadávať tretej strane jednu alebo viac z týchto funkcií vrátane výpočtu alebo uverejňovania referenčnej hodnoty alebo iných príslušných služieb a činností pri poskytovaní referenčnej hodnoty. Ak však osoba iba uverejní alebo odkazuje na referenčnú hodnotu v rámci svojej novinárskej činnosti, ale nemá kontrolu nad poskytovaním tejto referenčnej hodnoty, nemali by sa na túto osobu vzťahovať požiadavky, ktoré správcom ukladá toto nariadenie.

(17)

Index sa vypočítava pomocou vzorca alebo nejakej inej metodiky na základe podkladových hodnôt. Pri tvorbe tohto vzorca, výkone potrebného výpočtu a stanovovaní vstupných údajov sa uplatňuje miera vlastného uváženia, čo vedie k riziku manipulácie. Preto by sa na všetky referenčné hodnoty majúce uvedený spoločný charakteristický prvok vlastného uváženia malo vzťahovať toto nariadenie.

(18)

Ak sa však ako odkaz na finančný nástroj používa jediná cena alebo hodnota, napr. keď je referenčnou cenou opcií alebo futurít cena jediného cenného papiera, nedochádza k žiadnemu výpočtu, využitiu vstupných údajov ani uplatneniu vlastného uváženia. Referenčné ceny s jedinou cenou či jedinou hodnotou by sa preto na účely tohto nariadenia nemali považovať za referenčné hodnoty.

(19)

Referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny produkované centrálnymi protistranami (CP) by sa nemali považovať za referenčné hodnoty, pretože sa používajú na určenie zúčtovania, marží a riadenie rizík, a teda neurčujú sumu splatnú v rámci finančného nástroja alebo hodnotu finančného nástroja.

(20)

Poskytovanie úrokových sadzieb na úvery zo strany veriteľov by sa nemalo považovať za poskytovanie referenčných hodnôt na účely tohto nariadenia. Úroková sadzba za úver, ktorú poskytuje veriteľ, je stanovená buď interným rozhodnutím, alebo vypočítaná ako rozpätie alebo prirážka k indexu (napr. EURIBOR). V prvom prípade je veriteľ vyňatý z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na činnosť týkajúcu sa finančných zmlúv, ktoré uzavrel s vlastnými klientmi, pričom v druhom prípade veriteľ považuje len za používateľa referenčnej hodnoty.

(21)

S cieľom zabezpečiť integritu referenčných hodnôt by správcovia referenčných hodnôt mali byť povinní zaviesť primerané mechanizmy správy a riadenia na kontrolu konfliktov záujmov a na ochranu dôvery v integritu referenčných hodnôt. Aj v prípade účinného riadenia podlieha väčšina správcov určitým konfliktom záujmov a mohli by musieť robiť úsudky a prijímať rozhodnutia, ktoré ovplyvnia rôznorodú skupinu zúčastnených strán. Z toho dôvodu je dôležité, aby správcovia mali funkciu, ktorá funguje nezávisle, aby dohliadali na zavádzanie a účinnosť mechanizmov správy a riadenia, ktoré zabezpečujú účinný dohľad.

(22)

Manipulácia s referenčnými hodnotami alebo ich nespoľahlivosť môže investorom a spotrebiteľom spôsobiť ujmu. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec na uchovávanie záznamov správcami a prispievateľmi, pričom sa súčasne zabezpečí transparentnosť v súvislosti s účelom referenčnej hodnoty a metodikou, ktorá umožní efektívnejšie a spravodlivejšie riešenie prípadných nárokov v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

(23)

Vykonávanie auditu a účinné presadzovanie tohto nariadenia si vyžaduje analýzu ex post a dôkazy. Týmto nariadením by sa preto mali stanoviť požiadavky primeraného uchovávania záznamov správcami referenčnej hodnoty týkajúcich sa výpočtu referenčnej hodnoty počas dostatočne dlhého obdobia. Skutočnosť, ktorú má referenčná hodnota merať, a prostredie, v ktorom sa meria, sa pravdepodobne časom menia. Z toho dôvodu je potrebné, aby postup a metodika stanovovania referenčnej hodnoty podliehali pravidelnému preskúmaniu s cieľom identifikovať nedostatky a možné zlepšenia. Mnohé zainteresované strany môžu byť ovplyvnené zlyhaniami pri poskytovaní referenčnej hodnoty a môžu pomôcť identifikovať takéto nedostatky. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec zavedenia mechanizmu riešenia sťažností správcami referenčných hodnôt, aby zainteresované strany mohli oznámiť správcovi referenčnej hodnoty sťažnosti a zabezpečiť, aby správca referenčnej hodnoty objektívne vyhodnotil podstatu akejkoľvek sťažnosti.

(24)

Poskytovanie referenčných hodnôt často zahŕňa externé zabezpečovanie dôležitých funkcií, ako napríklad výpočet referenčnej hodnoty, zber vstupných údajov a šírenie referenčnej hodnoty. S cieľom zabezpečiť účinnosť mechanizmov správy a riadenia je potrebné zaistiť, aby sa akýmkoľvek takýmto externým zabezpečením činností správca nezbavoval referenčnej hodnoty akýchkoľvek záväzkov a povinností a aby sa uskutočňovalo takým spôsobom, aby nezasahovalo do schopnosti správcu spĺňať tieto povinnosti alebo zodpovednosti alebo do schopnosti dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad nimi.

(25)

Správca referenčnej hodnoty je ústredným prijímateľom vstupných údajov a dokáže na konzistentnom základe vyhodnotiť integritu a presnosť vstupných údajov. Je preto potrebné, aby toto nariadenie požadovalo, aby správcovia prijali určité opatrenia v prípade, ak sa správca domnieva, že vstupné údaje nereprezentujú trh ani ekonomickú realitu, na meranie ktorej je referenčná hodnota určená, vrátane opatrení zmeniť vstupné údaje, prispievateľov alebo metodiku alebo danú referenčnú hodnotu prestať poskytovať. Ďalej by mal správca ako časť svojho kontrolného rámca zaviesť opatrenia na monitorovanie vstupných údajov pred uverejnením referenčnej hodnoty a na overenie vstupných údajov po uverejnení, pokiaľ je to uskutočniteľné, vrátane prípadného porovnania uvedených údajov s historickými modelmi.

(26)

Akýkoľvek priestor na vlastné uváženie, ktorý možno využívať pri poskytovaní vstupných údajov, vytvára príležitosť na manipuláciu s referenčnou hodnotou. Ak sú vstupné údaje údajmi založenými na transakciách, priestor na vlastné uváženie je menší, a preto je znížená možnosť manipulácie s údajmi. Preto platí všeobecné pravidlo, že správcovia referenčných hodnôt by mali používať vstupné údaje zo skutočných transakcií, ak je to možné, no možno používať aj iné údaje v prípade, že sú údaje o transakciách nedostatočné alebo neprimerané na zabezpečenie integrity a presnosti referenčnej hodnoty.

(27)

Presnosť a spoľahlivosť referenčnej hodnoty pri meraní ekonomickej reality, na ktorej meranie je určená, závisí od použitej metodiky a vstupných údajov. Preto je nevyhnutné prijať transparentnú metodiku, ktorou sa zabezpečí spoľahlivosť a presnosť referenčnej hodnoty. Takáto transparentnosť neznamená uverejnenie vzorca na stanovenie danej referenčnej hodnoty, ale skôr zverejnenie prvkov postačujúcich na to, aby umožnili zainteresovaným stranám pochopiť, ako je referenčná hodnota odvodená, a posúdiť jej reprezentatívnosť, relevantnosť a vhodnosť na zamýšľané použitie.

(28)

Mohlo by byť potrebné zmeniť metodiku s cieľom zabezpečiť neustálu presnosť referenčnej hodnoty, akékoľvek zmeny metodiky však majú vplyv na používateľov a zainteresované strany danej referenčnej hodnoty. Preto je nevyhnutné spresniť postupy, ktoré treba uplatniť pri zmenách metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a to vrátane potreby konzultácií, aby používatelia a zainteresované strany mohli v nadväznosti na tieto zmeny prijať nevyhnutné opatrenie alebo informovať správcu v prípade, že majú obavy o tieto zmeny.

(29)

Zamestnanci správcu môžu identifikovať možné porušenia tohto nariadenia alebo potenciálne zraniteľnosti, ktoré by mohli viesť k manipulácii alebo k pokusu o manipuláciu. Toto nariadenie by preto malo zaviesť rámec s cieľom umožniť zamestnancom dôverným spôsobom upovedomiť správcov o možných porušeniach tohto nariadenia.

(30)

Integrita a presnosť referenčných hodnôt závisí od integrity a presnosti vstupných údajov poskytnutých prispievateľmi. Je nevyhnutné, aby dané povinnosti prispievateľov v súvislosti s takýmito vstupnými údajmi boli jasne konkretizované, aby sa na dodržiavanie týchto povinností dalo spoľahnúť a aby povinnosti boli v súlade s kontrolami a metodikou správcu referenčnej hodnoty. Je preto potrebné, aby správca referenčnej hodnoty vytvoril kódex správania, v ktorom spresní tieto požiadavky a povinnosti prispievateľov týkajúce sa poskytovania vstupných údajoví. Správcovi by malo postačovať, že prispievatelia budú dodržiavať kódex správania. Ak prispievatelia majú sídlo v tretích krajinách, správcovi by to malo stačiť v najväčšom možnom rozsahu.

(31)

Prispievatelia potenciálne podliehajú konfliktom záujmov a sú spôsobilí pri určovaní vstupných údajov využiť priestor na vlastné uváženie. Z toho dôvodu je potrebné, aby prispievatelia podliehali mechanizmom správy a riadenia na zabezpečenie toho, aby tieto konflikty boli riadené a aby vstupné údaje boli presné, zodpovedali požiadavkám správcu a mohli byť overené.

(32)

Mnoho referenčných hodnôt sa stanovuje pomocou vzorca na základe vstupných údajov, ktoré poskytujú tieto subjekty: miesto obchodovania, schválený mechanizmus uverejňovania, poskytovateľ konsolidovaného informačného systému alebo schválený mechanizmus podávania správ, energetická burza alebo aukčná platforma emisných kvót. V niektorých prípadoch je zber údajov zadaný externému poskytovateľovi služby, ktorý prijíma údaje úplne a priamo od týchto subjektov. V týchto prípadoch existujúca regulácia a dohľad zabezpečujú integritu a transparentnosť vstupných údajov a stanovujú požiadavky na správu a riadenie a na postupy oznamovania porušení. Tieto referenčné hodnoty sú preto ťažšie zmanipulovateľné, podliehajú nezávislým overovaniam, a preto sú príslušní správcovia oslobodení od určitých povinností stanovených v tomto nariadení.

(33)

Rôzne typy referenčných hodnôt a rôzne odvetvia, v ktorých sa referenčné hodnoty používajú, majú rôzne charakteristické znaky, citlivé miesta a riziká. Ustanovenia tohto nariadenia by mali byť ďalej spresnené pre jednotlivé odvetvia a typy referenčných hodnôt. Referenčné hodnoty úrokových sadzieb sú referenčné hodnoty, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri realizácii menovej politiky, a preto je potrebné v tomto nariadení zaviesť špecifické ustanovenia pre takéto referenčné hodnoty.

(34)

Fyzické komoditné trhy majú jedinečné charakteristiky, ktoré by sa mali zohľadniť. Komoditné referenčné hodnoty sa bežne používajú a môžu mať špecifické sektorové charakteristiky, takže je potrebné v tomto nariadení zaviesť špecifické ustanovenia pre takéto referenčné hodnoty. Určité komoditné referenčné hodnoty sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, mali by však dodržiavať príslušné zásady IOSCO. Komoditné referenčné hodnoty sa môžu stať kritickými, pretože režim nie je obmedzený na referenčné hodnoty založené na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorí sú vo väčšine subjektmi pod dohľadom. Na kritické komoditné referenčné hodnoty, ktoré podliehajú prílohe II, sa požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa povinných príspevkov a kolégií neuplatňujú.

(35)

Ak budú kritické referenčné hodnoty nesprávne, môžu ovplyvniť integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v členských štátoch. Tieto potenciálne destabilizujúce účinky nesprávnej kritickej referenčnej hodnoty sa môžu prejaviť v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch. Je preto nevyhnutné, aby sa týmto nariadením stanovil postup, ako určiť, ktoré referenčné hodnoty by sa mali považovať za kritické referenčné hodnoty, a aby sa uplatňovali ďalšie požiadavky na zabezpečenie integrity a odolnosti týchto referenčných hodnôt.

(36)

Kritické referenčné hodnoty sa môžu určiť pomocou kvantitatívneho kritéria alebo kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií. Okrem toho v prípadoch, keď referenčná hodnota nespĺňa príslušné kvantitatívne prahové hodnoty, môže byť i napriek tomu uznaná za kritickú, ak táto referenčná hodnota nemá žiadne alebo len veľmi málo trhových náhrad a jej existencia a presnosť sú dôležité pre integritu trhu, finančnú stabilitu alebo ochranu spotrebiteľa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a ak všetky dotknuté príslušné orgány súhlasia, že táto referenčná hodnota by mala byť uznaná za kritickú. V prípade nezhody medzi dotknutými príslušnými orgánmi by malo mať prednosť rozhodnutie príslušného orgánu správcu o tom, či by sa takáto referenčná hodnota mala uznať za kritickú. V takomto prípade by Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (10) mal mať možnosť vydať stanovisko k posúdeniu, ktoré vykoná príslušný orgán správcu. Okrem toho príslušný vnútroštátny orgán môže takisto určiť referenčnú hodnotu za kritickú na základe určitých kvalitatívnych kritérií, ak sa správca a väčšina prispievateľov do referenčnej hodnoty nachádzajú vo svojom členskom štáte. Všetky kritické referenčné hodnoty by mali byť uvedené v zozname zostavenom podľa vykonávacieho aktu Komisie, ktorý by sa mal pravidelne revidovať a aktualizovať.

(37)

Ukončenie správy kritickej referenčnej hodnoty správcom by mohlo spôsobiť neplatnosť finančných zmlúv alebo finančných nástrojov, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a ovplyvniť finančnú stabilitu. Je preto potrebné zahrnúť pre dotknutý príslušný orgán právomoc vyžadovať povinnú správu kritických referenčných hodnôt s cieľom zachovať existenciu príslušnej referenčnej hodnoty. V prípade konkurzného konania správcu referenčnej hodnoty by príslušný orgán mal poskytnúť príslušnému súdnemu orgánu hodnotenie, aby posúdil, či a ako by sa kritická referenčná hodnota mohla previesť na nového správcu alebo ako by sa mohla prestať poskytovať.

(38)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže Únie a schopnosť členských štátov prijímať opatrenia na uľahčenie jeho dodržiavania, je potrebné vyžadovať od správcov kritických referenčných hodnôt vrátane kritických komoditných referenčných hodnôt, aby prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa licencie a informácie o referenčných hodnotách poskytovali na spravodlivom, rozumnom, transparentnom a nediskriminačnom základe všetkým používateľom.

(39)

Prispievatelia, ktorí prestanú prispievať vstupnými údajmi ku kritickým referenčným hodnotám, môžu ohroziť dôveryhodnosť takýchto referenčných hodnôt, pretože schopnosť takýchto referenčných hodnôt merať základný trh alebo ekonomickú realitu by bola v dôsledku toho narušená. S cieľom zachovať dôveryhodnosť príslušnej referenčnej hodnoty je preto potrebné zahrnúť pre dotknutý príslušný orgán právomoc vyžadovať, aby subjekty pod dohľadom povinne prispievali údajmi na určenie kritických referenčných hodnôt. Zámerom povinného poskytovania vstupných údajov nie je uložiť subjektom pod dohľadom povinnosť vstupovať do transakcií alebo ich na to zaviazať.

(40)

Existuje široká škála typov a veľkostí referenčných hodnôt, a preto je dôležité zaviesť v tomto nariadení proporcionalitu a zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu správcov referenčných hodnôt, ktorých ukončenie poskytovania predstavuje menšie riziko pre širší finančný systém. Preto by sa okrem režimu pre kritické referenčné hodnoty mali zaviesť dva rozdielne režimy: jeden pre významné a jeden pre nevýznamné referenčné hodnoty.

(41)

Správcovia významných referenčných hodnôt by mali mať možnosť sa rozhodnúť neuplatňovať obmedzený počet podrobných požiadaviek tohto nariadenia. Príslušné orgány by si však mali zachovať právo požadovať uplatňovanie týchto ustanovení na základe kritérií uvedených v tomto nariadení. Delegované akty a vykonávacie akty, ktoré sa uplatňujú na správcov významných referenčných hodnôt, by mali náležite zohľadňovať zásadu proporcionality a mali by sa zamerať na čo najvýraznejšie na zabránenie administratívnej záťaže.

(42)

Správcovia nevýznamných referenčných hodnôt podliehajú menej podrobnému režimu, podľa ktorého by správcovia mali mať možnosť sa rozhodnúť, že nebudú uplatňovať niektoré požiadavky tohto nariadenia. V takom prípade by dotknutý správca mal vysvetliť, prečo je vhodné, aby tak urobil, vo vyhlásení o súlade, ktorý by mal byť uverejnený a poskytnutý príslušnému orgánu správcu. Uvedený príslušný orgán by mal preskúmať vyhlásenie o súlade a mal by mať možnosť požiadať o dodatočné informácie alebo požadovať zmeny, aby zabezpečil súlad s ustanoveniami tohto nariadenia. Hoci nevýznamné referenčné hodnoty by stále mohli byť zmanipulovateľné, sú ľahšie nahraditeľné, a teda transparentnosť pre používateľov by mala byť hlavným nástrojom pre účastníkov trhu na prijímanie informovaných rozhodnutí o referenčných hodnotách, ktoré považujú za vhodné na použitie. Z uvedeného dôvodu by sa delegované akty v hlave II nemali uplatňovať na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

(43)

Na to, aby sa používatelia referenčných hodnôt náležite rozhodli medzi referenčnými hodnotami a aby chápali ich riziká, musia vedieť, čo sa danou referenčnou hodnotou zamýšľa merať a aká je jej náchylnosť k manipulácii. Správca referenčnej hodnoty by preto mal uverejniť vyhlásenie o referenčnej hodnote, v ktorom spresní tieto prvky. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie a primeraný rozsah vyhlásení o referenčnej hodnote, ale zároveň so zameraním na poskytovanie kľúčových informácií potrebných pre užívateľov ľahko dostupným spôsobom by ESMA mal poskytovať ďalšie špecifikácie obsahu vyhlásenia o referenčnej hodnote, primerane rozlišujúc medzi rôznymi typmi a osobitosťami referenčných hodnôt a ich správcov.

(44)

V tomto nariadení by sa mali zohľadňovať zásady IOSCO, ktoré slúžia ako globálny štandard pre regulačné požiadavky v oblasti referenčných hodnôt. Ako všeobecná zásada, aby sa zabezpečila ochrana investorov, by dohľad a regulácia v tretej krajine mali byť rovnocenné s reguláciou a dohľadom nad referenčnými hodnotami Únie. Preto referenčné hodnoty poskytované z tejto tretej krajiny môžu v Únii používať subjekty pod dohľadom, ak už Komisia prijala kladné rozhodnutie o rovnocennosti režimu tretej krajiny. Za takýchto okolností by preto príslušné orgány mali uzatvoriť dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu v tretích krajinách. ESMA by mal koordinovať prípravu týchto dohôd o spolupráci a výmenu informácií prijatých od tretích krajín medzi príslušnými orgánmi. Aby sa však zabránilo akýmkoľvek negatívnym vplyvom vyplývajúcim z prípadného náhleho ukončenia používania referenčných hodnôt v Únii poskytovaných z tretej krajiny, toto nariadenie stanovuje aj určité iné mechanizmy (najmä uznanie a schválenie), podľa ktorých subjekty pod dohľadom so sídlom v Únii môžu používať referenčné hodnoty tretích krajín.

(45)

Toto nariadenie zavádza postup na uznávanie správcov so sídlom v tretej krajine príslušným orgánom referenčného členského štátu. Uznanie by sa malo udeľovať správcom, ktorí spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. Uznávajúc úlohu zásad IOSCO za globálny štandard na poskytovanie referenčných hodnôt, príslušný orgán referenčného členského štátu by mal mať možnosť udeliť uznanie správcom na základe toho, že uplatňujú zásady IOSCO. Na tento účel by príslušný orgán mal posudzovať uplatňovanie zásad IOSCO osobitným správcom a určiť, či takéto uplatňovanie je pre príslušného správcu rovnocenné na splnenie rôznych požiadaviek stanovených v tomto nariadení, berúc do úvahy osobitosti režimu uznávania v porovnaní s režimom rovnocennosti.

(46)

Toto nariadenie tiež stanovuje systém schvaľovania umožňujúci za určitých podmienok správcom alebo subjektom pod dohľadom so sídlom v Únii schvaľovať referenčné hodnoty poskytované z tretej krajiny, aby sa takéto referenčné hodnoty mohli používať v Únii. Na tento účel by príslušný orgán mal vziať do úvahy, či by poskytovaním referenčnej hodnoty, ktorá sa má schváliť, bolo dodržiavanie zásad IOSCO rovnocenné s dodržiavaním tohto nariadenia, berúc do úvahy osobitosti systému uznávania v porovnaní s režimom rovnocennosti. Správca alebo subjekt pod dohľadom, ktorý schválil referenčnú hodnotu poskytnutú treťou krajinou, by mal byť plne zodpovedný za tieto schválené referenčné hodnoty a za splnenie príslušných podmienok uvedených v tomto nariadení.

(47)

Všetci správcovia referenčných hodnôt majú možnosť využívať priestor na vlastné uváženie, potenciálne podliehajú konfliktu záujmov a riskujú zavedenie nevhodných systémov správy, riadenia a kontroly. Keďže správcovia kontrolujú postup určovania referenčných hodnôt, požiadavka na povolenia alebo registrácie pre správcov a dohľad nad nimi predstavuje najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť integritu referenčných hodnôt.

(48)

Určitým správcom by mal udeliť povolenie a mal by nad nimi vykonávať dohľad príslušný orgán členského štátu, v ktorom má dotknutý správca sídlo. Subjekty, ktoré už podliehajú dohľadu a ktoré poskytujú iné finančné referenčné hodnoty ako kritické referenčné hodnoty, by sa mali registrovať a byť pod dohľadom príslušného orgánu na účely tohto nariadenia. Subjekty, ktoré poskytujú len indexy, ktoré sa považujú za nevýznamné referenčné hodnoty, by mali by tiež registrované dotknutým príslušným orgánom. Povolenie a registrácia by mali byť odlišnými postupmi s povolením vyžadujúcim širšie posúdenie žiadosti správcu. Skutočnosť, či správca má povolenie, alebo je registrovaný, by nemala mať vplyv na dohľad nad týmto správcom dotknutými príslušnými orgánmi. Okrem toho by mal byť zavedený prechodný režim, na základe ktorého osoby, ktoré poskytujú referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické a všeobecne sa nepoužívajú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, mohli byť registrované s cieľom uľahčenia počiatočnej fázy uplatňovania tohto nariadenia. ESMA by mala na úrovni Únie spravovať register, ktorý obsahuje informácie o správcoch, ktorí majú povolenie alebo sú registrovaní, o referenčných hodnotách a správcoch, ktorí poskytujú tieto referenčné hodnoty na základe kladného rozhodnutia buď podľa režimu rovnocennosti, alebo režimu uznávania, o správcoch na úrovni Únie alebo subjektoch podliehajúcich dohľadu, ktorí schválili referenčné hodnoty z tretej krajiny, a o akýchkoľvek iných schválených referenčných hodnotách a ich správcoch so sídlom v tretej krajine.

(49)

V niektorých prípadoch osoba poskytuje index, ale nemusela by si byť vedomá toho, že príslušný index sa používa ako odkaz na finančný nástroj, finančnú zmluvu alebo investičný fond. Stáva sa to najmä v prípade, keď sa sídla používateľov a správcu referenčnej hodnoty nachádzajú v rôznych členských štátoch. Je preto potrebné, aby sa zvýšila miera transparentnosti, pokiaľ ide o to, ktorá konkrétna referenčná hodnota sa používa. Takúto transparentnosť možno dosiahnuť zlepšením obsahu prospektov alebo dôležitých informačných dokumentov, ktoré sa vyžadujú podľa právnych predpisov Únie, a obsahu oznámení, ktoré sa vyžadujú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (11).

(50)

Súborom účinných nástrojov a právomocí a zdrojov pre príslušné orgány členských štátov sa zaručí účinnosť dohľadu. V tomto nariadení by sa preto mal najmä stanoviť minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom členských štátov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak príslušné orgány a ESMA vykonávajú svoje právomoci podľa tohto nariadenia, mali by konať objektívne a nestranne a mali by ostať pri svojom rozhodovaní autonómne.

(51)

Na účely zistenia porušení tohto nariadenia je potrebné, aby príslušné orgány mali v súlade s vnútroštátnym právom možnosť prístupu do priestorov právnických osôb s cieľom zhabať dokumenty. Prístup do týchto priestorov je potrebný v prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že existujú dokumenty a iné údaje týkajúce sa predmetu inšpekcie alebo vyšetrovania a mohli by byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia. Prístup do týchto priestorov je okrem toho potrebný, ak osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti nevyhovela alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené alebo že dokumenty a informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené. Ak je potrebné predchádzajúce povolenie od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnym právom, prístup do priestorov by sa mal uskutočniť po tom, ako sa vopred získa toto súdne povolenie.

(52)

Existujúce záznamy telefonických rozhovorov a záznamy o prenose údajov od subjektov pod dohľadom môžu predstavovať veľmi dôležité a niekedy jediné dôkazy na odhalenie a dokázanie porušovania tohto nariadenia, najmä dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa správy, riadenia a kontroly. Takéto záznamy môžu pomôcť overiť totožnosť osoby zodpovednej za predkladanie vstupných údajov a orgánov zodpovedných za ich schvaľovanie a overiť, či je zabezpečené organizačné oddelenie zamestnancov. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronických komunikácií a záznamov prenosu údajov v držbe subjektov pod dohľadom v tých prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie, že takéto záznamy týkajúce sa predmetu kontroly alebo vyšetrovania by mohli byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia.

(53)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo rešpektovať súkromný a rodinný život, právo na ochranu osobných údajov, právo na slobodu prejavu a na informácie, slobodu podnikania, právo vlastniť majetok, právo na ochranu spotrebiteľa, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na obhajobu. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(54)

Právo dotknutých osôb na obhajobu by sa malo plne dodržiavať. Platí najmä to, že osobám, voči ktorým sa vedie konanie, by sa mal poskytnúť prístup k zisteniam, na ktorých príslušné orgány založili svoje rozhodnutie, a malo by sa im poskytnúť právo na vypočutie.

(55)

Transparentnosť týkajúca sa referenčných hodnôt je potrebná z dôvodu stability finančného trhu a ochrany investorov. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany príslušných orgánov by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12). Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany ESMA by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13).

(56)

So zreteľom na zásady stanovené v oznámení Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a v právnych aktoch Únie prijatých v nadväznosti na toto oznámenie by členské štáty s cieľom zabezpečiť spoločný prístup a odrádzajúci účinok mali určiť pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení vrátane peňažných sankcií, ktoré sa vzťahujú na porušenia ustanovení tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(57)

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia uplatňované v osobitných prípadoch by sa mali stanovovať po prípadnom zohľadnení faktorov, ako napr. vrátenie akýchkoľvek identifikovaných finančných výhod, závažnosť a trvanie porušenia, prípadné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, potreba, aby administratívne peňažné sankcie mali odrádzajúci účinok, a prípadne by mali byť znížené za spoluprácu s príslušným orgánom. Konkrétne by malo byť možné, aby skutočná výška administratívnych peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť v konkrétnom prípade, dosiahla maximálnu úroveň stanovenú v tomto nariadení alebo vyššiu úroveň stanovenú vo vnútroštátnom práve v prípade veľmi závažných porušení, zatiaľ čo administratívne peňažné sankcie podstatne nižšie, ako je maximálna úroveň, by sa mali dať použiť v prípade menej závažných porušení alebo v prípade urovnania. Príslušné orgány by mali mať k dispozícii možnosť uložiť dočasný zákaz vykonávania riadiacich pozícii u správcov alebo prispievateľov referenčných hodnôt.

(58)

Toto nariadenie by nemalo obmedzovať schopnosť členských štátov stanoviť vyššie úrovne administratívnych sankcií a nemali by ním byť dotknuté žiadne ustanovenia v právnych predpisoch členských štátov týkajúce sa trestnoprávnych sankcií.

(59)

Aj keď členským štátom nič nebráni v tom, aby ustanovili pravidlá pre správne a trestné sankcie za rovnaké porušenie, nemalo by sa od nich vyžadovať, aby ustanovili pravidlá pre administratívne sankcie za porušenie tohto nariadenia, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne trestné právo. V súlade s vnútroštátnym právom členské štáty nemajú povinnosť ukladať administratívne a trestné sankcie za rovnaké porušenie, mali by mať však možnosť tak urobiť, ak im to vnútroštátne právo umožňuje. Zachovaním trestných sankcií za porušenia tohto nariadenia namiesto administratívnych sankcií by sa však nemala obmedziť alebo inak ovplyvniť schopnosť príslušných orgánov spolupracovať, mať prístup k informáciám a informácie si včas vymieňať s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tohto nariadenia, a to aj po akomkoľvek predložení predmetných porušení príslušným justičným orgánom na trestné stíhanie.

(60)

Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a povinnosti vzájomnej pomoci a spolupráce, na ktorú sa zaviazali. V dôsledku zvyšujúcej sa cezhraničnej činnosti by si príslušné orgány mali vzájomne poskytovať relevantné informácie potrebné na výkon ich funkcie v záujme zaistenia účinného presadzovania tohto nariadenia vrátane situácií, v ktorých môže byť porušenie alebo predpokladané porušenie predmetom záujmu orgánov v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávanie služobného tajomstva s cieľom zabezpečiť plynulé zasielanie týchto informácií a ochranu príslušných práv.

(61)

Aby sa zaistilo, že rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi uložiť administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie budú mať na všeobecnú verejnosť odrádzajúci účinok, mali by sa uverejňovať. Uverejňovanie rozhodnutí ukladajúcich administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie je takisto dôležitým nástrojom príslušných orgánov na informovanie účastníkov trhu o type správania, ktoré sa považuje za porušenie tohto nariadenia, ako aj na podporu šírenia dobrého správania medzi účastníkmi trhu v širšom zmysle. Ak by hrozilo, že takéto uverejnenie spôsobí dotknutým osobám neprimeranú ujmu, alebo ak by ohrozovalo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušný orgán by mal buď uverejniť administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie anonymným spôsobom, alebo uverejnenie odložiť. Príslušné orgány by mali mať okrem toho možnosť vôbec neuverejniť rozhodnutie ukladajúce administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia, ak sa ich anonymné alebo neskoršie uverejnenie považuje za nedostatočné na zabezpečenie toho, aby stabilita finančných trhov nebola ohrozená. Príslušné orgány zároveň nemusia uverejňovať administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia, ktorých povaha sa považuje za menej podstatnú, ak by uverejnenie bolo neprimerané.

(62)

Kritické referenčné hodnoty môžu zahŕňať prispievateľov, správcov a používateľov vo viac než jednom členskom štáte. Zrušenie poskytovania takejto referenčnej hodnoty alebo akákoľvek udalosť, ktorá môže výrazne ohroziť jej integritu, by preto mohli mať vplyv vo viac než jednom členskom štáte, čo znamená, že samotný dohľad nad takouto referenčnou hodnotou iba príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza správca referenčnej hodnoty, nebude efektívny a účinný z hľadiska riešenia rizík, ktoré kritická referenčná hodnota predstavuje. V takomto prípade s cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií v oblasti dohľadu medzi príslušnými orgánmi a koordináciu ich činnosti a opatrení dohľadu by sa mali zriadiť kolégiá pozostávajúce z kompetentných orgánov a ESMA. Činnosť kolégií by mala prispievať k harmonizovanému uplatňovaniu predpisov vyplývajúcich z tohto nariadenia a k zbližovaniu postupov v oblasti dohľadu. Príslušný orgán správcu by mal stanoviť písomné dojednania týkajúce sa výmeny informácií, rozhodovacieho procesu, ktorý by mohol zahŕňať pravidlá o postupoch hlasovania, akejkoľvek spolupráce na účely opatrení povinného príspevku a prípadov, keď by príslušné orgány mali navzájom konzultovať. Právne záväzná mediácia ESMA je kľúčovým prvkom na zabezpečenie koordinácie, konzistentnosti a zbližovanie postupov v oblasti dohľadu.

(63)

Referenčné hodnoty môžu odkazovať na dlhodobé finančné nástroje a finančné zmluvy. V určitých prípadoch po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia už nemusí byť poskytovanie takýchto referenčných hodnôt povolené, pretože sa vyznačujú charakteristickými znakmi, ktoré nemožno upraviť tak, aby boli splnené požiadavky tohto nariadenia. Zakázanie nepretržitého poskytovania takejto referenčnej hodnoty by mohlo mať súčasne za následok ukončenie alebo zmarenie finančných nástrojov alebo finančných zmlúv a tak spôsobiť investorom ujmu. Je preto potrebné vypracovať ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné nepretržité poskytovanie takýchto referenčných hodnôt počas prechodného obdobia.

(64)

V prípadoch, keď sa toto nariadenie vzťahuje alebo sa mohlo vzťahovať na subjekty a trhy pod dohľadom podľa nariadenia (EÚ) č. 1227/2011, by ESMA mala konzultovať s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) s cieľom využiť odbornosť ACER v oblasti trhov s energiou a zmierniť dvojitú reguláciu.

(65)

S cieľom bližšie určiť technické prvky tohto nariadenia by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určenie technických prvkov definícií, pokiaľ ide o výpočet nominálnej sumy finančných nástrojov, nominálnej hodnoty derivátov a čistej hodnoty aktív investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, na určenie toho, či takáto referenčná hodnota je rozhodujúca, pokiaľ ide o preskúmanie metódy výpočtu použitej na výpočet prahovej hodnoty na stanovenie kritických a významných referenčných hodnôt, pokiaľ ide o stanovenie objektívnych dôvodov na schválenie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine, pokiaľ ide o stanovenie prvkov na posúdenie toho, či ukončenie alebo zmena existujúcej referenčnej hodnoty by mohli reálne viesť k udalosti vyššej moci, zmariť alebo inak porušiť podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na takúto referenčnú hodnotu, a pokiaľ ide o predĺženie 24-mesačného obdobia plánovaného na registráciu namiesto povolenia určitých správcov. Pri prijímaní týchto aktov by Komisia mala náležite zohľadniť vývoj na trhu alebo technologický vývoj a medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami, najmä prácu IOSCO. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (14) z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(66)

Technickými normami by sa mala zabezpečiť jednotná harmonizácia požiadaviek na poskytovanie indexov a prispievanie k indexom používaným ako referenčné hodnoty a primeraná ochrana investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgánu ESMA ako orgánu s vysokošpecializovaným know-how zverila úloha vypracovať návrh regulačných technických noriem, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii. Komisia by mala prijať návrh regulačných technických noriem vypracovaných ESMA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o postupy a vlastnosti funkcie dohľadu; pokiaľ ide o to, ako zabezpečiť vhodnosť a overiteľnosť vstupných údajov, ako aj vnútorné postupy dohľadu a overovania prispievateľa, pokiaľ ide o informácie, ktoré poskytne správca o referenčných údajoch a metodike, pokiaľ ide o prvky kódexu správania, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa systémov a kontrol, pokiaľ ide o kritériá, ktoré by mal príslušný orgán zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či uplatniť určité dodatočné požiadavky, pokiaľ ide o obsah vyhlásenia o referenčnej hodnote a prípady, v ktorých sa požaduje aktualizácia tohto vyhlásenia, pokiaľ ide o minimálny obsah dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a ESMA, pokiaľ ide o formu a obsah žiadosti o uznanie správcu tretej krajiny a prezentáciu informácií, ktoré sa majú poskytnúť s takouto žiadosťou, a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o povolenie alebo registráciu.

(67)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci a vzhľadom na niektoré ich aspekty mali zveriť Komisii s cieľom zostaviť a preskúmať zoznam verejných orgánov v Únii, zostaviť a preskúmať zoznam kritických referenčných hodnôt a určiť rovnocennosť právneho rámca, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľov referenčných hodnôt tretích krajín na účely úplnej alebo čiastočnej rovnocennosti. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(68)

Komisia by mala byť poverená aj prijatím vykonávacích technických noriem, ktoré vypracoval ESMA a ktorými sa stanovujú vzory vyhlásení o súlade, postupy a formy výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA, prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(69)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne stanovenie konzistentného a účinného režimu riešenia zraniteľností, ktoré predstavujú referenčné hodnoty, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na skutočnosť, že celkový vplyv otázok týkajúcich sa referenčných hodnôt sa môže v celom rozsahu vnímať len v kontexte Únie, ale z dôvodu rozsahu a účinkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(70)

Vzhľadom na naliehavosť potreby obnoviť dôveru v referenčné hodnoty a podporiť spravodlivé a transparentné finančné trhy toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení.

(71)

Spotrebitelia majú možnosť uzatvárať finančné zmluvy, najmä zmluvy o hypotékach a spotrebiteľských úveroch, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, ale nerovná vyjednávacia pozícia a používanie štandardných podmienok znamená, že môžu mať v súvislosti s použitou referenčnou hodnotou obmedzený výber. Preto je potrebné zabezpečiť aspoň to, aby veritelia alebo sprostredkovatelia úveru poskytovali spotrebiteľom náležité informácie. Na tento účel by sa smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ mali preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(72)

Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 vyžaduje, aby osoby vykonávajúce riadiace úlohy, ako aj osoby s nimi úzko spojené oznámili emitentovi a príslušnému orgánu každú transakciu vykonanú na vlastný účet, súvisiacu s finančnými nástrojmi, ktoré sú viazané na akcie a dlhové nástroje emitenta. Existujú rôzne finančné nástroje, ktoré súvisia s akciami a dlhovými nástrojmi určitého emitenta. Takéto finančné nástroje však zahŕňajú podiely v podnikoch kolektívneho investovania, štruktúrované produkty alebo finančné nástroje obsahujúce derivát poskytujúci expozíciu voči výkonnosti akcií alebo dlhových nástrojov vydaných emitentom. Všetky transakcie s uvedenými finančnými nástrojmi, ktoré sú nad hranicou de minimis, by mali podliehať oznámeniu emitentovi a príslušnému orgánu. Je potrebné urobiť výnimku, ak buď prepojený finančný nástroj poskytuje expozíciu rovnajúcu sa alebo nižšiu ako 20 % akcií alebo dlhových nástrojov emitenta, alebo ak osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s nimi nevedela a nemohla vedieť o investičnom zložení prepojeného finančného nástroja. Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 by sa preto malo zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádza spoločný rámec na zabezpečenie presnosti a integrity indexov používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov v Únii. Toto nariadenie tak prispieva k správnemu fungovaniu vnútorného trhu pri súčasnom dosahovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na poskytovanie referenčných hodnôt, prispievanie vstupnými údajmi na určenie referenčnej hodnoty a používanie referenčnej hodnoty v rámci Únie.

2.   Toto nariadenie na nevzťahuje na:

a)

centrálnu banku;

b)

orgán verejnej moci, ktorý poskytuje údaje na určenie referenčnej hodnoty, poskytuje referenčné hodnoty využívané na účely verejnej politiky vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodársku činnosť a infláciu alebo riadi toto poskytovanie;

c)

centrálnu protistranu (CP), ak poskytuje referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny použité na účely riadenia rizík CP a zúčtovanie;

d)

poskytovanie jednotných referenčných cien akéhokoľvek finančného nástroja uvedeného v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

e)

tlač, iné médiá a novinárov, pokiaľ referenčnú hodnotu iba uverejňujú alebo na ňu odkazujú v rámci svojej novinárskej činnosti bez toho, aby akokoľvek ovplyvňovali jej poskytovanie;

f)

fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť úver v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti, a to len vtedy, ak táto osoba uverejní alebo sprístupní verejnosti vlastné pohyblivé alebo pevné úrokové sadzby stanovené vnútornými rozhodnutiami a uplatňované len na finančné zmluvy, ktoré táto osoba alebo spoločnosť uzavrela v rámci tej istej skupiny so svojimi klientmi;

g)

komoditnú referenčnú hodnotu založenú na predkladaní údajov od prispievateľov, ktorých väčšina sú subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu, a vo vzťahu ku ktorým sa uplatňujú obe tieto podmienky:

i)

na referenčnú hodnotu odkazujú finančné nástroje, v prípade ktorých bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie len na jednom mieste obchodovania, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ, alebo ktoré sa obchodujú len na jednom takomto mieste obchodovania;

ii)

celková pomyselná hodnota finančných nástrojov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, neprekročí 100 miliónov EUR;

h)

poskytovateľa indexu v súvislosti s indexom, ktorý poskytuje, v prípade, že si poskytovateľ indexu nie je vedomý a nemohol si byť opodstatnene vedomý toho, že uvedený index sa používa na účely uvedené v článku 3 ods. 1 bode 3.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa používajú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„index“ je akékoľvek číslo, ktoré je:

a)

publikované alebo zverejnené;

b)

pravidelne určované:

i)

vcelku alebo čiastočne, pomocou vzorca alebo akejkoľvek inej metódy výpočtu alebo pomocou posúdenia a

ii)

na základe hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien, skutočných alebo odhadovaných úrokových sadzieb, kotácií alebo záväzných kotácií alebo iných hodnôt či prieskumov;

2.

„poskytovateľ indexu“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vplyv na poskytovanie indexu;

3.

„referenčná hodnota“ je akýkoľvek index, s odkazom na ktorý je určená splatná suma v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo hodnota finančného nástroja, alebo index použitý na meranie výkonnosti investičného fondu s cieľom sledovať rentabilnosť tohto indexu alebo vymedziť pridelenie aktív z portfólia či vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou;

4.

„skupina referenčných hodnôt“ je skupina referenčných hodnôt poskytovaných tým istým správcom a stanovených na základe vstupných údajov rovnakej povahy, ktorá poskytuje špecifické opatrenia na rovnakom alebo podobnom trhu alebo v rovnakej ekonomickej realite;

5.

„poskytnutie referenčnej hodnoty“ je:

a)

spravovanie opatrení na určenie referenčnej hodnoty;

b)

zber, analýza alebo spracovanie vstupných údajov na účel určenia referenčnej hodnoty a

c)

určenie referenčnej hodnoty pomocou vzorca alebo inej metódy výpočtu alebo posúdením vstupných údajov poskytnutých na uvedený účel;

6.

„správca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vplyv na poskytovanie referenčnej hodnoty;

7.

„používanie referenčnej hodnoty“ je:

a)

vydávanie finančného nástroja, v ktorom sa odkazuje na index alebo kombináciu indexov;

b)

určenie splatnej sumy v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy odkázaním na index alebo kombináciu indexov,

c)

skutočnosť, keď je subjekt zmluvnou stranou finančnej zmluvy, v ktorej sa odkazuje na index alebo kombináciu indexov;

d)

poskytnutie úrokovej sadzby úveru, ako sa vymedzuje v článku 3 písm. j) smernice 2008/48/ES, vypočítanej ako rozpätie alebo prirážka k indexu alebo kombinácii indexov, ktorá sa používa výlučne ako odkaz vo finančnej zmluve, ktorej veriteľ je zmluvnou stranou;

e)

meranie výkonnosti investičného fondu prostredníctvom indexu alebo kombinácie indexov s cieľom sledovať rentabilnosť tohto indexu alebo kombinácie indexov, vymedziť pridelenie aktív z portfólia alebo vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou;

8.

„prispievanie vstupnými údajmi“ je poskytovanie akýchkoľvek vstupných údajov, ktoré nie sú jednoducho dostupné, správcovi alebo inej osobe na účely ich postúpenia správcovi, ktoré sú potrebné v súvislosti s určením referenčnej hodnoty a ktoré sa poskytujú na uvedený účel;

9.

„prispievateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prispieva vstupnými údajmi;

10.

„prispievateľ pod dohľadom“ je subjekt pod dohľadom, ktorý prispieva vstupnými údajmi správcovi so sídlom v Únii;

11.

„predkladateľ“ je fyzická osoba zamestnaná prispievateľom na účely prispievania vstupnými údajmi;

12.

„posudzovateľ“ je zamestnanec správcu komoditnej referenčnej hodnoty alebo akákoľvek iná fyzická osoba, ktorých služby má správca k dispozícii alebo pod kontrolou a ktorí sú zodpovední za uplatňovanie metodiky alebo úsudku, pokiaľ ide o vstupné údaje alebo iné informácie s cieľom dosiahnuť konečné posúdenie ceny určitej komodity;

13.

„expertný úsudok“ je vykonávanie vlastného uváženia správcom alebo predkladateľom pri dodržiavaní využívania údajov pri stanovovaní referenčnej hodnoty vrátane extrapolácie hodnôt z predchádzajúcich alebo súvisiacich transakcií, úpravy hodnôt pri faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu údajov, ako sú udalosti na trhu alebo zhoršenie kreditnej kvality kupujúceho alebo predajcu, a váženia pevných ponúk alebo návrhov vyšších než konkrétne ukončené transakcie;

14.

„vstupné údaje“ sú údaje týkajúce sa hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien, kotácií, záväzných kotácií alebo iných hodnôt použitých správcom na určenie referenčnej hodnoty;

15.

„údaje o transakciách“ sú pozorovateľné ceny, sadzby, indexy alebo hodnoty predstavujúce transakcie medzi nespriaznenými protistranami na aktívnom trhu, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu;

16.

„finančný nástroj“ je akýkoľvek z nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, pre ktorý bola predložená žiadosť o jeho prijatie na obchodovanie na mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo s ktorým sa obchoduje na mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo prostredníctvom systematického internalizátora podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 20 uvedenej smernice;

17.

„subjekt pod dohľadom“ znamená ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a)

úverová inštitúcia podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (16);

b)

investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice 2014/65/EÚ;

c)

poisťovňa podľa vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (17);

d)

zaisťovňa podľa vymedzenia v článku 13 bode 4 smernice 2009/138/ES;

e)

PKIPCP podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES alebo prípadne správcovská spoločnosť PKIPCP podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice;

f)

správca alternatívnych investičných fondov (správca AIF) podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (18);

g)

inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa vymedzenia v článku 6 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (19);

h)

veriteľ podľa vymedzenia v článku 3 písm. b) smernice 2008/48/ES na účely úverových zmlúv podľa vymedzenia v článku 3 písm. c) uvedenej smernice;

i)

neúverová inštitúcia podľa vymedzenia v článku 4 bode 10 smernice 2014/17/EÚ na účely úverových zmlúv podľa vymedzenia v článku 4 bode 3 uvedenej smernice;

j)

organizátor trhu podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 18 smernice 2014/65/EÚ;

k)

centrálna protistrana (CP) podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (20);

l)

archív obchodných údajov podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

m)

správca;

18.

„finančná zmluva“ je:

a)

akákoľvek úverová dohoda podľa vymedzenia v článku 3 písm. c) smernice 2008/48/ES;

b)

akákoľvek úverová dohoda podľa vymedzenia v článku 4 bode 3 smernice 2014/17/EÚ;

19.

„investičný fond“ je AIF podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ alebo PKIPCP podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES;

20.

„riadiaci orgán“ je orgán alebo orgány správcu alebo iného subjektu pod dohľadom vymenované v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré sú splnomocnené stanoviť stratégiu, ciele a celkové smerovanie správcu alebo iného subjektu pod dohľadom a ktoré vykonávajú dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitorujú ho a zahŕňajú osoby, ktoré skutočne riadia činnosť správcu alebo iného subjektu pod dohľadom;

21.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá pri finančných zmluvách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou;

22.

„referenčná hodnota úrokových sadzieb“ je referenčná hodnota, ktorá je na účely bodu 1 písm. b) bodu ii) tohto odseku určená na základe sadzby, za akú banky môžu požičiavať iným bankám alebo iným sprostredkovateľom ako banky alebo si vypožičiavať od iných bánk alebo iných sprostredkovateľov ako banky na peňažnom trhu;

23.

„komoditná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, pri ktorej je podkladovým aktívom na účely bodu 1 písm. b) bodu ii) tohto odseku komodita v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (21), s výnimkou emisných kvót uvedených v bode 11 časti C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

24.

„referenčná hodnota týkajúca sa regulovaných údajov“ je referenčná hodnota určená použitím vzorca a vypočítaná:

a)

zo vstupných údajov, ktorými sa úplne a priamo prispieva:

i)

z miesta obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo z miesta obchodovania v tretej krajine, v súvislosti s ktorou Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie, podľa ktorého účinky právneho rámca a rámca dohľadu uvedenej krajiny sa považujú za rovnocenné v zmysle článku 28 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (22), alebo z regulovaného trhu považovaného za rovnocenný podľa článku 2a nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ale v každom prípade len s odkazom na údaje o transakcii týkajúcej sa finančných nástrojov;

ii)

zo schváleného mechanizmu zverejňovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 52 smernice 2014/65/EÚ alebo od poskytovateľa konsolidovaného informačného systému podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 53 smernice 2014/65/EÚ v súlade s povinnými požiadavkami na transparentnosť po uzavretí obchodu, ale len s odkazom na údaje o transakcii týkajúcej sa finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na mieste obchodovania;

iii)

zo schváleného mechanizmu podávania správ podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 54 smernice 2014/65/EÚ, ale len s odkazom na údaje o transakcii týkajúcej sa finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na mieste obchodovania a ktoré sa musia uverejniť v súlade s povinnými požiadavkami na transparentnosť po uzavretí obchodu;

iv)

z výmeny elektriny podľa článku 37 ods. 1 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (23);

v)

z výmeny zemného plynu podľa článku 41 ods. 1 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (24);

vi)

z aukčnej platformy podľa vymedzenia v článku 26 alebo 30 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1031/2010 (25);

vii)

od poskytovateľa služieb, ktorého správca referenčnej hodnoty poveril zberom údajov v súlade s článkom 10, ak poskytovateľ služieb prijíma údaje úplne a priamo od subjektu uvedeného v bodoch i) až vi);

b)

z čistej hodnoty aktív investičných fondov;

25.

„kritická referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá je iná ako referenčná hodnota týkajúca sa regulovaných údajov, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 20 ods. 1 a ktorá je uvedená v zozname vytvorenom Komisiou podľa uvedeného článku;

26.

„významná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 24 ods. 1;

27.

„nevýznamná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, ktorá nespĺňa podmienky stanovené v článkoch 20 ods. 1 a 24 ods. 1;

28.

„so sídlom v“ znamená, v súvislosti s právnickou osobou, krajinu, kde sa nachádza sídlo danej osoby alebo iná oficiálna adresa, a v súvislosti s fyzickou osobou krajinu, kde je daná osoba rezidentom na daňové účely;

29.

„orgán verejnej moci“ je:

a)

každá vláda alebo iná verejná správa vrátane subjektov poverených správou verejného dlhu alebo zasahovaním do neho;

b)

akýkoľvek subjekt alebo osoba, ktorí vykonávajú funkcie verejnej správy podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo majú verejnú zodpovednosť alebo funkcie, alebo poskytujú verejné služby vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodárske činnosti a infláciu, a to pod kontrolou subjektu v zmysle písmena a).

2.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 49 delegované akty s cieľom spresniť ďalšie technické prvky vymedzenia pojmov stanovených v odseku 1 tohto článku, najmä spresniť, čo predstavuje sprístupnenie verejnosti na účely vymedzenia indexu.

Komisia náležite zohľadní vývoj na trhu alebo technologický vývoj a medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty v súlade s cieľom zriadiť a preskúmať zoznam orgánov verejnej moci v Únii, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu podľa odseku 1 bodu 29 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.

Komisia náležite zohľadní vývoj na trhu alebo technologický vývoj a medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

HLAVA II

INTEGRITA A SPOĽAHLIVOSŤ REFERENČNÝCH HODNÔT

KAPITOLA 1

Správa, riadenie a kontrola správcami

Článok 4

Požiadavky týkajúce sa správy a riadenia a konfliktu záujmov

1.   Správca musí mať zavedený spoľahlivý systém správy a riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s jasne vymedzenými transparentnými a konzistentnými úlohami a zodpovednosťami pre všetky osoby zapojené do poskytovania referenčnej hodnoty.

Správcovia podniknú všetky primerané kroky potrebné na identifikovanie konfliktu záujmov medzi nimi vrátane ich manažérov, zamestnancov a akejkoľvek osoby priamo alebo nepriamo s nimi prepojenej kontrolou a prispievateľmi alebo používateľmi a na zabránenie alebo riadenie týchto konfliktov záujmov a na zabezpečenie toho, aby sa v prípade, že sa v postupe určovania referenčnej hodnoty vyžaduje úsudok alebo vlastné uváženie, tieto úkony vykonávali nezávisle a čestne.

2.   Poskytovanie referenčnej hodnoty musí byť z prevádzkového hľadiska oddelené od akejkoľvek časti podnikania správcu, ktorá môže viesť k skutočnému alebo potenciálnemu konfliktu záujmov.

3.   Ak na strane správcu dôjde ku konfliktu záujmov z dôvodu vlastníckej štruktúry správcu, záujmov kontroly alebo iných činností vykonávaných akýmkoľvek subjektom vlastniacim alebo kontrolujúcim správcu alebo subjektom, ktorý je vlastnený alebo kontrolovaný správcom alebo ktoroukoľvek pobočkou správcu, ktorý nemôže byť primerané vyriešený, dotknutý príslušný orgán môže vyzvať správcu, aby vytvoril nezávislú funkciu dohľadu s vyváženým zastúpením rôznych zainteresovaných strán vrátane používateľov a prispievateľov.

4.   Ak taký konflikt záujmov nemožno primerane riadiť, dotknutý príslušný orgán môže vyzvať správcu, aby buď ukončil všetky činnosti alebo vzťahy, ktoré vedú k tomuto konfliktu záujmov, alebo aby prestal poskytovať referenčnú hodnotu.

5.   Správca uverejní alebo poskytne používateľom referenčnej hodnoty, ako aj dotknutému príslušnému orgánu a prípadne prispievateľom všetky existujúce alebo potenciálne konflikty záujmov vrátane konfliktu záujmov vyplývajúceho z vlastníctva alebo kontroly správcu.

6.   Správca zavedie a vykonáva primerané politiky a postupy, ako aj účinné organizačné mechanizmy na identifikáciu, zverejňovanie, prevenciu, riadenie a zmierňovanie konfliktov záujmov s cieľom chrániť integritu a nezávislosť určovania referenčných hodnôt. Tieto politiky a postupy sa pravidelne preskúmavajú a aktualizujú. Tieto politiky a postupy zohľadňujú a riešia konflikty záujmov, mieru vlastného uváženia v postupe určovania referenčnej hodnoty a riziká, ktoré referenčná hodnota predstavuje, a zabezpečuje sa nimi:

a)

dôvernosť informácií, ktorými prispel alebo ktoré vytvoril správca, ktorá podlieha povinnostiam zverejnenia a transparentnosti podľa tohto nariadenia, a

b)

konkrétne zmiernenie konfliktov záujmov, ktoré vznikli z dôvodu vlastníctva alebo kontroly správcu alebo z dôvodu iných záujmov v skupine správcu alebo v dôsledku iných osôb, ktoré môžu mať vplyv na správcu alebo kontrolu nad ním, pokiaľ ide o určovanie referenčnej hodnoty.

7.   Správcovia zabezpečia, aby ich zamestnanci a všetky ostatné fyzické osoby, ktorých služby majú k dispozícii alebo pod kontrolou a ktorí sa priamo zúčastňujú na poskytovaní referenčnej hodnoty:

a)

mali potrebné kvalifikácie, vedomosti a skúsenosti zodpovedajúce prideleným úlohám a podliehali účinnému riadeniu a dohľadu;

b)

nepodliehali neprimeranému vplyvu alebo konfliktom záujmov a aby odmeňovanie a hodnotenie výkonu uvedených osôb neviedlo ku konfliktom záujmov ani inak nezasahovalo do integrity postupu určovania referenčnej hodnoty;

c)

nemali žiadne záujmy alebo obchodné styky, ktoré by ohrozovali činnosti dotknutého správcu;

d)

mali zákaz prispievať k stanovovaniu referenčnej hodnoty svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne, alebo v mene účastníkov trhu, s výnimkou prípadov, keď sa takýto spôsob prispievania výslovne vyžaduje ako súčasť metodiky referenčnej hodnoty a podlieha jej osobitným pravidlám, a

e)

podliehali účinným postupom kontroly výmeny informácií s ostatnými zamestnancami vykonávajúcimi činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko konfliktov záujmov, alebo s tretími stranami v prípadoch, keď uvedené informácie môžu mať vplyv na referenčnú hodnotu.

8.   Správca zavedie konkrétne postupy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca alebo osoby určujúcej referenčnú hodnotu minimálne vrátane interného schválenia manažmentom pred šírením danej referenčnej hodnoty.

Článok 5

Požiadavky týkajúce sa funkcie dohľadu

1.   Správcovia zriadia a udržujú trvalú a účinnú funkciu dohľadu s cieľom zabezpečiť dohľad nad všetkými aspektmi poskytovania ich referenčných hodnôt.

2.   Správcovia vypracujú a udržiavajú spoľahlivé postupy týkajúce sa funkcie dohľadu, ktoré sú k dispozícii dotknutým príslušným orgánom.

3.   Funkcia dohľadu funguje jednotne a zahŕňa nasledujúce zodpovednosti, ktoré správca upraví podľa zložitosti, používania a zraniteľnosti referenčnej hodnoty:

a)

preskúmanie vymedzenia a metodiky referenčnej hodnoty aspoň raz ročne;

b)

dohľad nad všetkými zmenami metodiky referenčnej hodnoty a schopnosť poveriť správcu konzultáciami o týchto zmenách;

c)

dohľad nad správcovým kontrolným rámcom, riadením a prevádzkovaním referenčnej hodnoty a v prípade, keď je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, kódex správania uvedený v článku 15;

d)

preskúmanie a schválenie postupov zameraných na ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty vrátane akýchkoľvek konzultácií o tomto ukončení;

e)

dohľad nad účasťou tretej strany na poskytovaní referenčnej hodnoty vrátane agentov na výpočet alebo distribúciu;

f)

vyhodnotenie interných a externých auditov alebo preskúmaní a monitorovanie vykonávania identifikovaných nápravných opatrení;

g)

v prípade, keď je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, monitorovanie vstupných údajov a prispievateľov a opatrení správcu pri napadnutí alebo overovaní príspevkov vstupných údajov;

h)

v prípade, keď je referenčná hodnota založená na údajoch od prispievateľov, prijatie účinných opatrení v prípade akýchkoľvek porušení kódexu správania uvedeného v článku 15 a

i)

informovanie dotknutých príslušných orgánov o akomkoľvek pochybení prispievateľov, ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, alebo správcov, o ktorom sa orgán dohľadu dozvie, a o akýchkoľvek neobvyklých alebo podozrivých vstupných údajoch.

4.   Funkciu dohľadu vykonáva buď osobitný výbor, alebo iné primerané mechanizmy správy a riadenia.

5.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom špecifikovať postupy, pokiaľ ide o funkciu dohľadu, a charakteristiky funkcie dohľadu vrátane jej zloženia, ako aj pozície v organizačnej štruktúre správcu, aby bola zaistená integrita funkcie a zabránilo sa konfliktom záujmov. ESMA predovšetkým vypracuje neúplný zoznam vhodných riadiacich opatrení, ako je ustanovené v odseku 4.

ESMA odlíši rôzne typy referenčných hodnôt a odvetví v zmysle tohto nariadenia a prihliadne na rozdiely vo vlastníctve a riadiacej štruktúre správcov, na povahu, rozsah a zložitosť poskytovania určitej referenčnej hodnoty a na jej riziká a dôsledky, a to aj so zreteľom na medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s požiadavkami na správu a riadenie referenčných hodnôt. Návrh regulačných technických noriem vypracovaný ESMA sa však nevzťahuje ani neuplatňuje na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené správcom nevýznamných referenčných hodnôt na určenie prvkov uvedených v odseku 5 tohto článku.

Článok 6

Požiadavky týkajúce sa kontrolného rámca

1.   Správcovia musia mať zavedený kontrolný rámec, ktorým zabezpečia, aby sa ich referenčné hodnoty poskytovali a uverejňovali alebo sprístupňovali v súlade s týmto nariadením.

2.   Tento kontrolný rámec zodpovedá úrovni zistených konfliktov záujmu, rozsahu priestoru na vlastné uváženie pri poskytovaní referenčnej hodnoty a charakteru vstupných údajov referenčnej hodnoty.

3.   Kontrolný rámec zahŕňa:

a)

riadenie operačného rizika;

b)

primerané a účinné plány na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti a obnovy po katastrofe;

c)

pohotovostné postupy, ktoré sú zavedené pre prípad prerušenia postupu poskytovania referenčnej hodnoty.

4.   Správca zavedie opatrenia s cieľom:

a)

zabezpečiť, aby prispievatelia dodržiavali kódex správania uvedený v článku 15 a platné normy pre vstupné údaje;

b)

monitorovať vstupné údaje vrátane prípadného monitorovania vstupných údajov pred uverejnením referenčnej hodnoty a overenia vstupných údajov po uverejnení s cieľom zistiť chyby a odchýlky.

5.   Kontrolný rámec sa podľa potreby náležite zdokumentuje, preskúma a aktualizuje a sprístupní sa dotknutému príslušnému orgánu a na požiadanie aj používateľom.

Článok 7

Požiadavky týkajúce sa rámca zodpovednosti

1.   Správca musí mať zavedený rámec zodpovednosti, ktorý zahŕňa uchovávanie záznamov, vykonávanie auditu a preskúmanie a postup riešenia sťažností, ktorým sa preukazuje dodržiavanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

2.   Správca určí internú funkciu s potrebnými schopnosťami na preskúmanie a podávanie správ o dodržiavaní metodiky referenčnej hodnoty a tohto nariadenia zo strany správcu.

3.   Pokiaľ ide o kritické referenčné hodnoty, správca vymenuje nezávislého externého audítora, ktorý aspoň raz ročne preskúmava dodržiavanie metodiky referenčnej hodnoty a tohto nariadenia správcom a podáva o tom správu.

4.   Na žiadosť dotknutého príslušného orgánu správca poskytne dotknutému príslušnému orgánu podrobné údaje o preskúmaniach a správach stanovených v odseku 2. Správca na žiadosť dotknutého príslušného orgánu alebo ktoréhokoľvek používateľa referenčnej hodnoty uverejní podrobné údaje o auditoch stanovených v odseku 3.

Článok 8

Požiadavky na uchovávanie záznamov

1.   Správca uchováva záznamy o:

a)

všetkých vstupných údajoch vrátane použitia takýchto údajov;

b)

metodike použitej na určenie referenčnej hodnoty;

c)

akomkoľvek použití úsudku alebo vlastného uváženia zo strany správcu a v uplatniteľnom prípade zo strany posudzovateľov pri určovaní referenčnej hodnoty vrátane plného odôvodnenia uvedeného úsudku alebo vlastného uváženia;

d)

nezohľadnení niektorých vstupných údajov najmä v prípadoch, keď to bolo v súlade s požiadavkami metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a o dôvodoch nezohľadnenia týchto údajov;

e)

iných zmenách v štandardných postupoch a metodikách vrátane tých, ktoré boli uskutočnené v obdobiach napätej situácie na trhu alebo narušenia trhu;

f)

totožnostiach predkladateľov a fyzických osôb, ktoré správca zamestnáva na určovanie referenčnej hodnoty;

g)

všetkých dokumentoch týkajúcich sa akejkoľvek sťažnosti vrátane tých, ktoré predložil sťažovateľ, a

h)

telefonickej alebo elektronickej komunikácii medzi akoukoľvek osobou, ktorú zamestnáva správca, a prispievateľmi alebo predkladateľmi, pokiaľ ide o referenčnú hodnotu.

2.   Správca uchováva záznamy stanovené v odseku 1 najmenej päť rokov v takej forme, aby bolo možné zreprodukovať a plne pochopiť určovanie referenčnej hodnoty a vykonať audit alebo hodnotenie vstupných údajov, výpočtov, úsudkov a vlastného uváženia. Záznamy telefonických rozhovorov alebo elektronickej komunikácie zaznamenané v súlade s odsekom 1 písm. h) sa na požiadanie poskytnú osobám, ktoré sa na rozhovoroch alebo komunikácii zúčastnili, a uchovávajú sa počas obdobia troch rokov.

Článok 9

Mechanizmus riešenia sťažností

1.   Správca zavedie a uverejní postupy na prijímanie, vyšetrovanie a uchovávanie záznamov o podaných sťažnostiach, a to aj pokiaľ ide o správcov postup určenia referenčnej hodnoty.

2.   Týmto mechanizmom riešenia sťažností sa zabezpečí, že:

a)

správca sprístupní politiku riešenia sťažností, pomocou ktorej sa môžu podávať sťažnosti týkajúce sa toho, či určenie konkrétnej referenčnej hodnoty zodpovedá trhovej hodnote, sťažnosti týkajúce sa navrhovaných zmien v postupe určenia referenčnej hodnoty, uplatňovania metodiky v súvislosti s konkrétnym určením referenčnej hodnoty a ostatných rozhodnutí v súvislosti s postupom určenia referenčnej hodnoty;

b)

sa sťažnosti vyriešia včas a spravodlivo, pričom sa výsledok vyšetrovania oznámi sťažovateľovi v primeranej lehote s výnimkou prípadu, ak by takéto oznámenie bolo v rozpore s cieľmi verejnej politiky alebo nariadenia (EÚ) č. 596/2014, a

c)

sa vyšetrovanie uskutoční nezávisle od akýchkoľvek pracovníkov, ktorých sa môže alebo mohol týkať predmet sťažnosti.

Článok 10

Externé zabezpečovanie činností (outsourcing)

1.   Správcovia nesmú zabezpečovať úlohy týkajúce sa poskytovania referenčnej hodnoty externým spôsobom tak, aby sa podstatne narušila kontrola správcu nad poskytovaním referenčnej hodnoty alebo schopnosť dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad referenčnou hodnotou.

2.   Ak správca externe zabezpečuje úlohy alebo akékoľvek relevantné služby alebo činnosti týkajúce sa poskytovania referenčnej hodnoty, správca ostáva plne zodpovedný za plnenie všetkých povinností správcu podľa tohto nariadenia.

3.   V prípade externého zabezpečovania činností správca zabezpečí splnenie týchto podmienok:

a)

poskytovateľ služby je schopný, má kapacitu a príslušné zákonom predpísané povolenie na činnosť, aby mohol spoľahlivo a profesionálne vykonávať externe zabezpečované funkcie, služby alebo činnosti;

b)

správca sprístupňuje dotknutým príslušným orgánom informácie o totožnosti a úlohách poskytovateľa služieb, ktorý sa podieľa na postupe určovania referenčnej hodnoty;

c)

ak sa zdá, že je možné, že by poskytovateľ služieb nevykonával tieto externe zabezpečované úlohy účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami, správca prijíma primerané opatrenia;

d)

správca zachováva potrebnú odbornosť na účinný dohľad nad externe zabezpečenými činnosťami a na riadenie rizík spojených s týmto externým zabezpečovaním činností;

e)

poskytovateľ služieb oznamuje správcovi akýkoľvek vývoj, ktorý môže mať podstatný vplyv na jeho schopnosť vykonávať externe zabezpečované funkcie účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami;

f)

poskytovateľ služieb spolupracuje s dotknutým príslušným orgánom, pokiaľ ide o externe zabezpečované činnosti, a správca a dotknutý príslušný orgán majú účinný prístup k údajom týkajúcim sa externe zabezpečovaných činností, ako aj do podnikateľských priestorov poskytovateľa služieb, a dotknutý príslušný orgán je schopný uplatniť uvedené práva prístupu;

g)

správca je v prípade potreby schopný tieto externé zabezpečovania činností ukončiť;

h)

správca prijíma odôvodnené opatrenia vrátane pohotovostných plánov s cieľom predísť neprimeranému operačnému riziku súvisiacemu s účasťou poskytovateľa služieb na postupe určovania referenčnej hodnoty.

KAPITOLA 2

Vstupné údaje, metodika a ohlasovanie porušení

Článok 11

Vstupné údaje

1.   Pokiaľ ide o vstupné údaje a metodiku, poskytovanie referenčnej hodnoty sa riadi týmito požiadavkami:

a)

vstupné údaje musia byť dostatočné a presne a spoľahlivo odzrkadľovať trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená.

Vstupné údaje sú údaje o transakciách, ak sú dostupné a primerané. V prípade, že dostupné údaje o transakciách nie sú dostatočné alebo primerané na to, aby presne a spoľahlivo odzrkadľovali trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená, môžu sa použiť aj vstupné údaje, ktoré nie sú údajmi o transakciách, vrátane odhadov cien, kotácií a záväzných kotácií alebo iné hodnoty;

b)

vstupné údaje uvedené v písmene a) musia byť overiteľné;

c)

správca vypracuje a uverejní jasné usmernenia týkajúce sa druhov vstupných údajov, priority používania rôznych druhov vstupných údajov a uplatňovania expertného úsudku s cieľom zabezpečiť súlad s písmenom a) a s metodikou;

d)

ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, správca podľa potreby získava vstupné údaje zo spoľahlivej a reprezentatívnej skupiny alebo vzorky prispievateľov, aby zabezpečil, že výsledná referenčná hodnota bude spoľahlivá a reprezentatívna pre trhovú a ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená;

e)

správca nesmie používať vstupné údaje od prispievateľa, ak má akékoľvek podozrenie, že prispievateľ nedodržiava kódex správania uvedený v článku 15, a v takom prípade získa reprezentatívne údaje z verejne dostupných zdrojov.

2.   Správcovia zabezpečia, aby kontrolné postupy týkajúce sa vstupných údajov zahŕňali:

a)

kritériá, ktorými sa určuje, kto môže správcovi prispieť vstupnými údajmi, ako aj postup výberu prispievateľov;

b)

postup hodnotenia vstupných údajov prispievateľa a zastavenia prispievateľa pri poskytovaní ďalších vstupných údajov alebo prípadne uplatňovania iných sankcií voči prispievateľovi za nedodržanie predpisov a

c)

postup overovania vstupných údajov, a to aj na základe iných ukazovateľov alebo údajov, s cieľom zabezpečiť jeho integritu a presnosť.

3.   V prípade, keď vstupnými údajmi prispieva tzv. útvar front office, t. j. ktorýkoľvek odbor, divízia, skupina alebo personál prispievateľov alebo akýchkoľvek jeho pridružených subjektov, ktoré vykonávajú akékoľvek oceňovanie, obchodovanie, predaj, marketing, reklamné aktivity, predvádzanie, štruktúrovanie alebo maklérske činnosti, správca:

a)

získa údaje z ďalších zdrojov, ktorými sa potvrdia tieto vstupné údaje, a

b)

zabezpečí, aby prispievatelia mali zavedené primerané vnútorné postupy dohľadu a overovania.

4.   Ak sa správca domnieva, že vstupné údaje nereprezentujú trh ani ekonomickú realitu, na meranie ktorých je referenčná hodnota určená, uvedený správca v primeranej lehote buď zmení vstupné údaje, prispievateľov alebo metodiku s cieľom zabezpečiť, aby vstupné údaje reprezentovali takýto trh alebo ekonomickú realitu, alebo danú referenčnú hodnotu prestane poskytovať.

5.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť, ako zabezpečiť, aby boli vstupné údaje vhodné a overiteľné, ako sa vyžaduje podľa odseku 1 písm. a) a b), ako aj vnútorné postupy dohľadu a overovania prispievateľa, ktorých zavedenie musí správca zabezpečiť v súlade s odsekom 3 písm. b) na účely zabezpečenia integrity a presnosti vstupných údajov. Návrh takýchto regulačných technických noriem vypracovaný ESMA sa však nevzťahuje ani neuplatňuje na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

ESMA zohľadňuje rôzne druhy referenčných hodnôt a odvetví, ako je stanovené v tomto nariadení, povahu vstupných údajov, charakteristiky základného trhu alebo ekonomickej reality a zásadu proporcionality, slabé miesta umožňujúce manipuláciu s referenčnými hodnotami, ako aj medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené správcom nevýznamných referenčných hodnôt na určenie prvkov uvedených v odseku 5 tohto článku.

Článok 12

Metodika

1.   Správca použije na určenie referenčnej hodnoty metodiku, ktorá:

a)

je odolná a spoľahlivá;

b)

má jasné pravidlá, ktorými sa určuje, ako a kedy sa môže na určenie referenčnej hodnoty využiť vlastné uváženie;

c)

je dôsledná, kontinuálna a schopná overovať, a to aj podľa potreby prostredníctvom spätného testovania voči dostupným údajom o transakciách;

d)

je odolná a spoľahlivá a zabezpečuje, aby bolo možné vypočítať referenčnú hodnotu v čo najširšom súbore možných okolností bez ohrozenia jej integrity;

e)

je vysledovateľná a overiteľná.

2.   Pri vývoji metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty správca referenčnej hodnoty:

a)

zohľadní faktory, ku ktorým patrí veľkosť a bežná likvidita trhu, transparentnosť obchodovania a pozície účastníkov trhu, koncentrácia trhu, dynamika trhu a adekvátnosť prípadnej vzorky, ktorá by reprezentovala trh alebo ekonomickú realitu, na meranie ktorej je referenčná hodnota určená;

b)

určí, čo na účely danej referenčnej hodnoty predstavuje aktívny trh, a

c)

stanoví prioritu vzhľadom na rozličné druhy vstupných údajov.

3.   Správca má zavedené jasné dohody, ktoré sú zverejnené a v ktorých sú vymedzené okolnosti, za akých objem alebo kvalita vstupných údajov nedosahuje potrebný štandard, aby sa metodikou presne a spoľahlivo určila referenčná hodnota, a v ktorých je opísané, či a ako sa táto referenčná hodnota za takýchto okolností vypočíta.

Článok 13

Transparentnosť metodiky

1.   Správca transparentným spôsobom vypracúva, prevádzkuje a spravuje údaje a metodiku týkajúce sa referenčnej hodnoty. Na tento účel správca uverejní alebo sprístupní tieto informácie:

a)

hlavné prvky metodiky, ktorú správca používa pre každú poskytnutú a zverejnenú referenčnú hodnotu alebo – v uplatniteľných prípadoch – pre každú skupinu poskytnutých a zverejnených referenčných hodnôt;

b)

podrobné údaje o internom preskúmaní a schválení danej metodiky, ako aj periodicitu takéhoto preskúmania;

c)

postup konzultácie o všetkých navrhovaných podstatných zmenách metodiky správcu a dôvody týchto zmien vrátane vymedzenia toho, čo predstavuje podstatnú zmenu a okolnosti, za akých správca informuje používateľov o všetkých takýchto zmenách.

2.   Postupy požadované v odseku 1 písm. c) stanovia:

a)

predchádzajúce oznámenie s jasným časovým rámcom, vďaka ktorému je k dispozícii príležitosť na analyzovanie a pripomienkovanie vplyvu navrhovaných podstatných zmien, a

b)

sprístupňovanie pripomienok uvedených v písmene a) tohto odseku a odpoveď správcu na uvedené pripomienky po každej konzultácii okrem prípadov, v ktorých pôvodca pripomienok požiadal o dôvernosť.

3.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem na bližšie určenie informácií, ktoré poskytne správca v súlade s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 a 2, pričom sa rozlišuje medzi rôznymi druhmi referenčných hodnôt a odvetviami, ako je stanovené v tomto nariadení. ESMA zohľadní potrebu zverejniť tieto prvky metodiky, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby sa umožnilo používateľom pochopiť, ako sa referenčná hodnota poskytla, a posúdiť jej reprezentatívnosť, jej relevantnosť pre konkrétnych používateľov a jej vhodnosť ako odkaz na finančné nástroje a finančné zmluvy a zásadu proporcionality. Návrh regulačných technických noriem vypracovaný ESMA sa však nevzťahuje ani neuplatňuje na správcov nevýznamných referenčných hodnôt.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené správcom nevýznamných referenčných hodnôt na bližšie určenie prvkov uvedených v odseku 3 tohto článku.

Článok 14

Ohlasovanie porušení

1.   Správca zavedie primerané systémy a účinné kontroly na zaistenie integrity vstupných údajov na to, aby bolo možné identifikovať a oznámiť príslušnému orgánu akékoľvek konanie, ktoré môže zahŕňať manipuláciu alebo pokus o manipuláciu s referenčnou hodnotou podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

2.   Správca monitoruje vstupné údaje a prispievateľov, aby mohol informovať svoj príslušný orgán a poskytnúť všetky relevantné informácie v prípade, že správca má podozrenie, že v súvislosti s referenčnou hodnotou došlo ku konaniu, ktoré môže zahŕňať manipuláciu alebo pokus o manipuláciu s referenčnou hodnotou podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014 vrátane kolúzie v tomto smere.

Príslušný orgán správcu v prípade potreby zašle takúto informáciu príslušnému orgánu podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

3.   Správcovia majú zavedené postupy pre svojich manažérov, zamestnancov a akékoľvek iné fyzické osoby, ktorých služby sú im dané k dispozícii alebo sú pod ich kontrolou, na interné ohlasovanie porušení tohto nariadenia.

KAPITOLA 3

Kódex správania a požiadavky na prispievateľov

Článok 15

Kódex správania

1.   Ak je referenčná hodnota založená na vstupných údajoch od prispievateľov, jej správca vypracuje kódex správania pre každú referenčnú hodnotu, v ktorom jasne určí zodpovednosti prispievateľov, pokiaľ ide o prispievanie vstupnými údajmi, a zabezpečí, aby bol takýto kódex správania v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Správca sa musí sústavne – aspoň raz ročne a tiež v prípade zmeny kódexu správania – utvrdzovať v tom, že prispievatelia kódex správania dodržiavajú.

2.   Kódex správania obsahuje prinajmenšom tieto prvky:

a)

jasný opis vstupných údajov, ktoré sa majú poskytovať, a požiadaviek potrebných na zabezpečenie toho, aby sa vstupné údaje poskytovali v súlade s článkami 11 a 14;

b)

identifikáciu osoby, ktorá môže správcovi prispievať vstupnými údajmi, a postupy na overenie totožnosti prispievateľa a všetkých predkladateľov, ako aj povolenie všetkých predkladateľov, ktorí prispievajú vstupnými údajmi v mene prispievateľa;

c)

zásady, ktorými sa zabezpečí, že prispievateľ poskytne všetky relevantné vstupné údaje;

d)

systémy a kontroly, ktoré je prispievateľ povinný zaviesť, vrátane:

i)

postupov na prispievanie vstupnými údajmi vrátane požiadaviek, aby prispievateľ uviedol, či sú vstupné údaje údajmi o transakciách a či vstupné údaje zodpovedajú požiadavkám správcu;

ii)

politiky využívania vlastného uváženia pri prispievaní vstupnými údajmi;

iii)

akýchkoľvek požiadaviek na overenie vstupných údajov pred tým, ako budú poskytnuté správcovi;

iv)

zásad uchovávania záznamov;

v)

požiadaviek na nahlasovanie týkajúcich sa podozrivých vstupných údajov;

vi)

požiadaviek týkajúcich sa riešenia konfliktov záujmov.

3.   Správcovia môžu vypracovať kódex správania pre každú skupinu referenčných hodnôt, ktorú poskytujú.

4.   V prípade, že dotknutý príslušný orgán vo využívaní svojich právomocí uvedených v článku 41 zistí prvky kódexu správania, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, oznámi to dotknutému správcovi. Správca do 30 dní od takéhoto oznámenia upraví kódex správania tak, aby bol v súlade s týmto nariadením.

5.   Do 15 pracovných dní odo dňa uplatňovania rozhodnutia zaradiť kritickú referenčnú hodnotu do zoznamu uvedeného v článku 20 ods. 1 správca tejto kritickej referenčnej hodnoty oznámi dotknutému príslušnému orgánu kódex správania. Dotknutý príslušný orgán do 30 dní overí, či obsah kódexu správania spĺňa toto nariadenie. V prípade, že dotknutý príslušný orgán zistí prvky, ktoré nespĺňajú toto nariadenie, uplatňuje sa odsek 4 tohto článku.

6.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť prvky kódexu správania uvedené v odseku 2 pre rozličné druhy referenčných hodnôt s cieľom zohľadniť vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch.

ESMA zohľadní rozličné charakteristické znaky referenčných hodnôt a prispievateľov, najmä pokiaľ ide o rozdiely vstupných údajov a metodiky, riziká, že so vstupnými údajmi sa manipulovalo, a medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 16

Požiadavky na správu, riadenie a kontrolu prispievateľov pod dohľadom

1.   Na prispievateľa pod dohľadom sa uplatňujú tieto požiadavky na správu, riadenie a kontrolu:

a)

prispievateľ pod dohľadom zabezpečí, aby poskytovanie vstupných údajov nebolo ovplyvňované existujúcim alebo potenciálnym konfliktom záujmov, a v prípade, že sa vyžaduje vlastné uváženie, aby sa tieto úkony vykonávali nezávisle a čestne na základe relevantných informácií v súlade s kódexom správania uvedeným v článku 15;

b)

prispievateľ pod dohľadom musí mať zavedený kontrolný rámec, ktorým zabezpečuje integritu, presnosť a spoľahlivosť vstupných údajov a to, že vstupné údaje sa poskytujú v súlade s týmto nariadením a kódexom správania uvedeným v článku 15.

2.   Prispievateľ pod dohľadom musí mať zavedené účinné systémy a kontrolné postupy na zabezpečenie integrity a spoľahlivosti všetkých vstupných údajov, ktorými prispieva správcovi, vrátane:

a)

kontrolných postupov týkajúcich sa toho, kto môže predkladať vstupné údaje správcovi, a ak je to primerané, vrátane postupu schvaľovania fyzickou osobou, zastávajúcou hierarchicky nadradenú pozíciu voči pozícii predkladateľa;

b)

primeranej odbornej prípravy pre predkladateľov v rozsahu aspoň tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

c)

opatrení v oblasti riadenia konfliktov záujmov, v prípade potreby vrátane organizačného oddelenia zamestnancov a zohľadnenia spôsobu odstraňovania motivácie manipulovať s referenčnou hodnotou, ktorá vznikla v dôsledku politík odmeňovania;

d)

uchovávania záznamov o komunikácii počas primeraného obdobia v súvislosti s poskytovaním vstupných údajov, o všetkých informáciách umožňujúcich prispievateľovi uskutočňovanie predkladania a o všetkých existujúcich alebo potenciálnych konfliktov záujmov vrátane, ale nielen, expozície prispievateľa voči finančným nástrojom, ktoré používajú referenčnú hodnotu ako odkaz;

e)

uchovávania záznamov z interných a externých auditov.

3.   V prípade, že sa vstupné údaje opierajú o expertný úsudok, prispievatelia pod dohľadom stanovia okrem systémov a kontrol uvedených v odseku 2 aj politiky, ktorými sa usmerní akékoľvek použitie úsudku alebo vlastného uváženia a uchovajú záznamy o dôvodoch pre takýto úsudok alebo vlastné uváženie. Ak je to primerané, prispievatelia pod dohľadom zohľadnia povahu referenčnej hodnoty a vstupných údajov.

4.   Prispievateľ pod dohľadom v plnej miere spolupracuje so správcom a dotknutým príslušným orgánom na vykonávaní auditu a dohľadu nad poskytovaním referenčnej hodnoty a sprístupní informácie a uchovávané záznamy v súlade s odsekmi 2 a 3.

5.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť požiadavky týkajúce sa správy a riadenia, systémov a kontrol a politík stanovených v odsekoch 1, 2 a 3.

ESMA zohľadní rozličné charakteristické znaky referenčných hodnôt a prispievateľov pod dohľadom, najmä pokiaľ ide o rozdiely týkajúce sa poskytnutých vstupných údajov a použitej metodiky, riziká manipulácie so vstupnými údajmi a charakter činností vykonávaných prispievateľmi pod dohľadom a vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch vzhľadom na medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami. Návrh regulačných technických noriem vypracovaný ESMA sa však nevzťahuje ani neuplatňuje na prispievateľov pod dohľadom nevýznamných referenčných hodnôt.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 určené pre prispievateľov k nevýznamným referenčným hodnotám pod dohľadom na určenie prvkov uvedených v odseku 5 tohto článku.

HLAVA III

POŽIADAVKY NA RÔZNE DRUHY REFERENČNÝCH HODNÔT

KAPITOLA 1

Referenčné hodnoty týkajúce sa regulovaných údajov

Článok 17

Referenčné hodnoty týkajúce sa regulovaných údajov

1.   Článok 11 ods. 1 písm. d) a e), článok 11 ods. 2 a 3, článok 14 ods. 1 a 2 a články 15 a 16 sa nevzťahujú na poskytovanie referenčných hodnôt týkajúcich sa regulovaných údajov ani na prispievanie k nim. Článok 8 ods. 1 písm. a) sa neuplatňuje na poskytovanie referenčných hodnôt týkajúcich sa regulovaných údajov s odkazom na vstupné údaje, ktorými sa úplne a priamo prispieva podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 24.

2.   Články 24 a 25 alebo článok 26 sa v náležitých prípadoch uplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt týkajúcich sa regulovaných údajov a prispievanie k nim, ktoré sa používajú priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou do výšky 500 miliárd EUR v prípade potreby na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty.

KAPITOLA 2

Referenčné hodnoty úrokových sadzieb

Článok 18

Referenčné hodnoty úrokových sadzieb

Špecifické požiadavky stanovené v prílohe I sa uplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt úrokových sadzieb a na prispievanie k nim ako doplnok alebo náhrada požiadaviek hlavy II.

Články 24, 25 a 26 sa neuplatňujú na poskytovanie referenčných hodnôt úrokových sadzieb ani na prispievanie k nim.

KAPITOLA 3

Komoditné referenčné hodnoty

Článok 19

Komoditné referenčné hodnoty

1.   Špecifické požiadavky stanovené v prílohe II sa uplatňujú namiesto požiadaviek hlavy II s výnimkou článku 10 na poskytovanie komoditných referenčných hodnôt a prispievanie k nim, s výnimkou prípadov, keď je príslušná referenčná hodnota referenčnou hodnotou týkajúcou sa regulovaných údajov alebo je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina sú subjekty pod dohľadom.

Články 24, 25 a 26 sa neuplatňujú na poskytovanie komoditných referenčných hodnôt ani na prispievanie k nim.

2.   Ak je komoditná referenčná hodnota kritickou referenčnou hodnotou a podkladovým aktívom je zlato, striebro alebo platina, uplatňujú sa požiadavky hlavy II namiesto prílohy II.

KAPITOLA 4

Kritické referenčné hodnoty

Článok 20

Kritické referenčné hodnoty

1.   Komisia prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2 vykonávacie akty s cieľom vytvoriť a aspoň každé dva roky preskúmať zoznam referenčných hodnôt poskytovaných správcami so sídlom v Únii, ktoré sú kritickými referenčnými hodnotami, za predpokladu, že je splnená jedna z týchto podmienok:

a)

referenčná hodnota sa používa priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou najmenej 500 miliárd EUR na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty, ak je to relevantné;

b)

referenčná hodnota je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina má sídlo v jednom členskom štáte, a je uznaná za kritickú v uvedenom členskom štáte v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2, 3, 4 a 5 tohto článku;

c)

referenčná hodnota spĺňa všetky tieto kritériá:

i)

referenčná hodnota sa používa priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou najmenej 400 miliárd EUR v prípade potreby na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty, pričom hodnota nesmie presiahnuť hodnotu stanovenú v písmene a);

ii)

referenčná hodnota nemá žiadne alebo len veľmi málo trhových náhrad;

iii)

v prípade, že sa referenčná hodnota prestane poskytovať alebo sa poskytuje na základe vstupných údajov, ktoré už nie sú plne reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, alebo na základe nespoľahlivých vstupných údajov a že by došlo k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

Ak referenčná hodnota spĺňa kritériá stanovené v písmene c) bode ii) a iii), ale nespĺňa kritérium stanovené v písmene c) bode i), príslušné orgány dotknutých členských štátov spolu s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má správca sídlo, sa môžu dohodnúť, že táto referenčná hodnota by mala byť uznaná za kritickú podľa tohto pododseku. V každom prípade príslušný orgán správcu záležitosť skonzultuje s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. V prípade nezhody medzi príslušnými orgánmi príslušný orgán správcu rozhodne, či by referenčná hodnota mala byť uznaná ako kritická podľa tohto pododseku, pričom zohľadní dôvody nesúhlasu. Príslušné orgány alebo v prípade nezhody príslušný orgán správcu predloží posudok Komisii. Po prijatí posudku Komisia prijme vykonávací akt v súlade s týmto odsekom. Okrem toho v prípade nezhody príslušný orgán správcu postúpi svoj posudok ESMA, ktorý môže vydať stanovisko.

2.   Ak sa príslušný orgán členského štátu uvedený v odseku 1 písm. b) domnieva, že správca pod jeho dohľadom poskytuje referenčnú hodnotu, ktorá by sa mala uznať za kritickú, informuje ESMA a predloží ESMA zdokumentované posúdenie.

3.   Na účely odseku 2 príslušný orgán posúdi, či by ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty alebo jej poskytnutie na základe vstupných údajov alebo skupiny prispievateľov, ktoré už nie sú reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, malo negatívny vplyv na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jeho členskom štáte. Príslušný orgán vo svojom posudku zohľadní:

a)

hodnotu finančných nástrojov a finančných zmlúv odkazujúcich na referenčnú hodnotu a hodnotu investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu na účely merania svojej výkonnosti v rámci členského štátu a ich relevantnosť vzhľadom na celkovú hodnotu nesplatených finančných nástrojov a finančných zmlúv a celkovú hodnotu investičných fondov v členskom štáte;

b)

hodnotu finančných nástrojov a finančných zmlúv odkazujúcich na referenčnú hodnotu a hodnotu investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu na účely merania svojej výkonnosti v rámci členského štátu a ich relevantnosť vzhľadom na hrubý národný produkt členského štátu;

c)

akýkoľvek iný ukazovateľ na posúdenie objektívnych dôvodov potenciálneho vplyvu prerušenia alebo nespoľahlivosti referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku, alebo financovanie domácností a podnikov v členskom štáte.

Príslušný orgán preskúma svoje posúdenie rozhodujúceho významu referenčnej hodnoty aspoň každé dva roky a oznámi a zašle nové posúdenie ESMA.

4.   Do šiestich týždňov po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 2 vydá ESMA stanovisko o tom, či je posúdenie príslušného orgánu v súlade s požiadavkami odseku 3 a zašle takéto stanovisko Komisii spolu s posúdením príslušného orgánu.

5.   Komisia po doručení stanoviska uvedeného v odseku 4 prijme vykonávacie akty v súlade s odsekom 1.

6.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 49 prijímať delegované akty s cieľom:

a)

určiť, ako sa má posudzovať nominálna hodnota iných finančných nástrojov než deriváty a pomyselná hodnota derivátov a čistá hodnota aktív investičných fondov, a to aj v prípade nepriameho odkazu na referenčnú hodnotu v rámci kombinácie referenčných hodnôt, aby sa porovnala s prahovými hodnotami uvedenými v odseku 1 tohto článku a v článku 24 ods. 1 písm. a);

b)

preskúmať metódu výpočtu použitú na určenie prahových hodnôt uvedených v odseku 1 tohto článku na základe trhu, cien a regulačného vývoja, ako aj primeranosť klasifikácie referenčných hodnôt s celkovou hodnotou finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov odkazujúcich na ne, ktorá sa blíži k týmto prahovým hodnotám. Takéto preskúmanie sa musí uskutočniť aspoň každé dva roky od 1. januára 2018;

c)

uviesť, ako sa kritériá uvedené v odseku 1 písm. c) bode iii) tohto článku majú uplatňovať, berúc do úvahy všetky údaje, ktoré pomáhajú objektívne posúdiť možný vplyv prerušenia alebo nespoľahlivosti referenčnej hodnoty na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

Komisia v prípade potreby zohľadní relevantný vývoj na trhu alebo technologický vývoj.

Článok 21

Povinná správa kritickej referenčnej hodnoty

1.   Ak má správca kritickej referenčnej hodnoty v úmysle prestať poskytovať takúto referenčnú hodnotu, musí:

a)

bezodkladne informovať svoj príslušný orgán a

b)

do štyroch týždňov od tohto oznámenia predložiť posúdenie toho, ako:

i)

má referenčná hodnota prejsť na nového správcu alebo

ii)

sa má referenčná hodnota prestať poskytovať s prihliadnutím na postup ustanovený v článku 28 ods. 1.

Počas obdobia uvedeného v písmene b) prvého pododseku správca referenčnej hodnoty nesmie prestať poskytovať referenčnú hodnotu.

2.   Po prijatí posúdenia správcu uvedeného v odseku 1 príslušný orgán:

a)

informuje ESMA a prípadne kolégium zriadené podľa článku 46 a

b)

do štyroch týždňov vypracuje vlastné posúdenie toho, ako má referenčná hodnota prejsť na nového správcu alebo ako sa má referenčná hodnota prestať poskytovať s prihliadnutím na postup stanovený v súlade s článkom 28 ods. 1.

Počas obdobia uvedeného v písmene b) prvého pododseku tohto odseku správca referenčnej hodnoty nesmie prestať poskytovať referenčnú hodnotu bez písomného súhlasu príslušného orgánu.

3.   Po vypracovaní posúdenia uvedeného v odseku 2 písm. b) má príslušný orgán právomoc nariadiť, aby správca pokračoval v uverejňovaní referenčnej hodnoty, až kým:

a)

poskytovanie referenčnej hodnoty neprejde na nového správcu;

b)

sa poskytovanie referenčnej hodnoty bude môcť riadnym spôsobom ukončiť alebo

c)

referenčná hodnota prestane byť kritickou.

Na účely prvého pododseku lehota, počas ktorej príslušný orgán môže nariadiť, aby správca naďalej uverejňoval referenčnú hodnotu, nesmie presiahnuť 12 mesiacov.

Na konci tejto lehoty príslušný orgán prehodnotí svoje rozhodnutie nariadiť, aby správca naďalej uverejňoval referenčnú hodnotu, a v prípade potreby môže primerane predĺžiť lehotu najviac o 12 mesiacov. Maximálna lehota povinnej správy nesmie prekročiť spolu 24 mesiacov.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade, že poskytovateľ kritickej referenčnej hodnoty má obmedziť svoju činnosť v dôsledku konkurzného konania, príslušný orgán posúdi, či a ako možno riadnym spôsobom referenčnú hodnotu previesť na nového správcu alebo ju prestať poskytovať, s prihliadnutím na postup stanovený v súlade s článkom 28 ods. 1.

Článok 22

Zmierňovanie trhovej sily správcov kritických referenčných hodnôt

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže Únie, ak sa poskytuje kritická referenčná hodnota, správca prijme primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa licencie a informácie týkajúce sa referenčnej hodnoty poskytovali všetkým používateľom na spravodlivom, transparentnom a nediskriminačnom základe.

Článok 23

Povinné prispievanie na určovanie kritickej referenčnej hodnoty

1.   Tento článok sa uplatňuje na kritické referenčné hodnoty založené na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina sú subjekty pod dohľadom.

2.   Správcovia jednej alebo viacerých kritických referenčných hodnôt každé dva roky predkladajú svojmu príslušnému orgánu posúdenie schopnosti každej kritickej referenčnej hodnoty, ktorú poskytujú, merať základný trh alebo ekonomickú realitu.

3.   Ak prispievateľ pod dohľadom prispievajúci na kritickú referenčnú hodnotu zamýšľa prestať s prispievaním vstupnými údajmi, urýchlene to písomne oznámi správcovi referenčnej hodnoty, ktorý bezodkladne informuje príslušný orgán. Ak má prispievateľ pod dohľadom sídlo v inom členskom štáte, príslušný orgán správcu bezodkladne informuje príslušný orgán tohto prispievateľa. Správca referenčnej hodnoty predkladá svojmu príslušnému orgánu posúdenie vplyvu na schopnosť referenčnej hodnoty merať základný trh alebo ekonomickú realitu čo najskôr, no najneskôr do 14 dní odo dňa oznámenia uskutočneného prispievateľom pod dohľadom.

4.   Po prijatí posúdenia správcu referenčnej hodnoty uvedeného v odsekoch 2 a 3 tohto článku a na základe takéhoto posúdenia príslušný orgán správcu urýchlene informuje ESMA a prípadne kolégium zriadené podľa článku 46 a vykoná vlastné posúdenie schopnosti referenčnej hodnoty merať základný trh alebo ekonomickú realitu, berúc do úvahy postup správcu týkajúci sa ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty ustanovený v súlade s článkom 28 ods. 1.

5.   Odo dňa, keď bol príslušnému orgánu správcu oznámený zámer prispievateľa ukončiť prispievanie vstupnými údajmi, a až do okamihu, keď je posúdenie uvedené v odseku 4 dokončené, má príslušný orgán právomoc požadovať od prispievateľov, ktorí vydali oznámenie v súlade s odsekom 3, aby pokračovali v prispievaní vstupnými údajmi, v každom prípade nanajvýš štyri týždne bez toho, aby uložil povinnosť subjektom pod dohľadom buď obchodovať, alebo sa zaviazať na obchodovanie.

6.   V prípade, že sa príslušný orgán po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 5 a na základe vlastného posúdenia podľa odseku 4 domnieva, že reprezentatívnosť kritickej referenčnej hodnoty je ohrozená, má právomoc:

a)

požadovať od subjektov pod dohľadom vybraných v súlade s odsekom 7 tohto článku vrátane subjektov, ktoré ešte nie sú prispievateľmi údajov na určenie príslušnej kritickej referenčnej hodnoty, aby prispievali vstupnými údajmi správcovi v súlade s metodikou, kódexom správania uvedeným v článku 15 a inými pravidlami. Takáto požiadavka musí byť zavedená na primerané obdobie nepresahujúce 12 mesiacov odo dňa prijatia pôvodného rozhodnutia požadovať povinné prispievanie podľa odseku 5 alebo v prípade tých subjektov, ktoré ešte nie sú prispievateľmi, odo dňa prijatia rozhodnutia požadujúceho povinné prispievanie podľa tohto písmena;.

b)

predĺžiť obdobie povinného prispievania o primeraný čas nepresahujúci 12 mesiacov po preskúmaní podľa odseku 9 všetkých opatrení prijatých podľa písmena a) tohto odseku;

c)

určiť formu, v ktorej sa majú vstupné údaje poskytnúť, a lehotu, v rámci ktorej sa majú poskytnúť bez toho, aby sa uložila povinnosť subjektom pod dohľadom buď obchodovať, alebo sa zaviazať na obchodovanie;

d)

zaviazať správcu, aby zmenil metodiku, kódex správania uvedený v článku 15, metodiku alebo iné pravidlá kritickej referenčnej hodnoty.

Maximálna lehota povinného prispievania podľa písmena a) a b) prvého pododseku nesmie prekročiť spolu 24 mesiacov.

7.   Na účely odseku 6 subjekty pod dohľadom, od ktorých sa vyžaduje prispievanie vstupných údajov, vyberá príslušný orgán správcu v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi subjektov pod dohľadom na základe rozsahu skutočnej a potenciálnej účasti subjektu pod dohľadom na trhu, na ktorého meranie má referenčná hodnota slúžiť.

8.   Príslušný orgán prispievateľa pod dohľadom, od ktorého sa vyžaduje prispievanie do referenčnej hodnoty na základe opatrení prijatých v súlade s odsekom 6 písm. a), b) alebo c), spolupracujú s príslušným orgánom správcu pri presadzovaní týchto opatrení.

9.   Na konci lehoty uvedenej v písmene a) prvého pododseku odseku 6 príslušný orgán správcu preskúma opatrenia prijaté podľa odseku 6. Zruší každé z nich, ak usúdi, že:

a)

je pravdepodobné, že prispievatelia budú pokračovať v prispievaní vstupnými údajmi počas najmenej jedného roka, ak by sa opatrenie zrušilo, čo musí byť podložené minimálne:

i)

písomným záväzkom prispievateľov správcovi a príslušnému orgánu o pokračovaní prispievania do kritickej referenčnej hodnoty vstupnými údajmi počas najmenej jedného roka, ak by sa opatrenie zrušilo;

ii)

písomnou správou správcu príslušnému orgánu, ktorá svedčí o jeho posúdení, že po zrušení povinného prispievania bude možné zabezpečiť nepretržité poskytovanie kritickej referenčnej hodnoty;

b)

poskytovanie referenčnej hodnoty môže pokračovať po tom, čo prispievatelia poverení prispievaním vstupnými údajmi ukončia prispievanie;

c)

k dispozícii je prípustná náhradná referenčná hodnota a používatelia kritickej referenčnej hodnoty môžu prejsť na túto náhradnú referenčnú hodnotu pri minimálnych nákladoch, čo je podložené minimálne písomnou správou správcu, v ktorej sa podrobne uvádzajú prostriedky prechodu na náhradnú referenčnú hodnotu a možnosti a náklady prechodu na túto referenčnú hodnotu pre používateľov, alebo

d)

nebolo možné identifikovať vhodných alternatívnych prispievateľov a ukončenie prispievania od príslušných subjektov pod dohľadom by oslabilo referenčnú hodnotu do takej miery, že by bolo potrebné požadovať ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty.

10.   V prípade, že sa má poskytovanie kritickej referenčnej hodnoty zrušiť, každý prispievateľ pod dohľadom, ktorý prispieva údajmi na určenie uvedenej referenčnej hodnoty, pokračuje v prispievaní vstupnými údajmi počas primeraného obdobia, ktoré určí príslušný orgán, ktoré nepresiahne maximálnu lehotu 24 mesiacov stanovenú v druhom pododseku odseku 6.

11.   Správca informuje dotknutý príslušný orgán v prípade, že ktorýkoľvek prispievateľ poruší požiadavky stanovené v odseku 6, hneď ako to bude technicky možné.

12.   V prípade, že referenčná hodnota je uznaná ako kritická v súlade s postupom ustanoveným v článku 20 ods. 2, 3, 4 a 5, príslušný orgán správcu má právomoc požadovať vstupné údaje v súlade s odsekom 5 a písmenami a), b) a c) odseku 6 tohto článku iba od prispievateľov pod dohľadom so sídlom v jeho členskom štáte.

KAPITOLA 5

Významné referenčné hodnoty

Článok 24

Významné referenčné hodnoty

1.   Referenčná hodnota, ktorá nespĺňa ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 20 ods. 1, je významná, ak:

a)

sa používa priamo alebo nepriamo v rámci kombinácie referenčných hodnôt ako odkaz na finančné nástroje alebo finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičných fondov s celkovou hodnotou najmenej 50 miliárd EUR v prípade potreby na základe celého rozsahu splatnosti alebo trvania referenčnej hodnoty počas 6 mesiacov alebo

b)

nemá žiadne alebo len veľmi málo trhových náhrad, a ak v prípade, že sa prestane poskytovať alebo sa poskytuje na základe vstupných údajov, ktoré už nie sú plne reprezentatívne pre základný trh alebo ekonomickú realitu, alebo na základe nespoľahlivých vstupných údajov, by došlo k významnému a negatívnemu dosahu na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností alebo podnikov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 49 prijímať delegované akty týkajúce sa prehodnotenia metódy výpočtu použitej na určenie prahovej hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) tohto článku v závislosti od trhu, cien a regulačného vývoja, ako aj primeranosti kritérií klasifikácie referenčných hodnôt s celkovou hodnotou finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov odkazujúcich na ne, ktorá je blízko k uvedenej prahovej hodnote. Takéto preskúmanie sa musí uskutočniť aspoň každé dva roky od 1. januára 2018.

3.   Správca bezodkladne informuje svoj príslušný orgán, keď jeho významná referenčná hodnota poklesne pod prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1 písm. a).

Článok 25

Výnimky zo špecifických požiadaviek na významné referenčné hodnoty

1.   Správca sa môže rozhodnúť, že neuplatní článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 7 písm. c), d) a e), článok 11 ods. 3 písm. b) alebo článok 15 ods. 2, pokiaľ ide o jeho významné referenčné hodnoty, ak usúdi, že uplatňovanie jednej alebo viacerých týchto ustanovení by bolo neprimerané vzhľadom na povahu alebo vplyv referenčnej hodnoty alebo veľkosť správcu.

2.   V prípade, že sa správca rozhodne neuplatňovať jednu alebo viaceré ustanovenia uvedené v odseku 1, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu a poskytne mu všetky relevantné informácie, ktoré potvrdzujú posúdenie správcu, že uplatňovanie jednej alebo viacerých týchto ustanovení by bolo neprimerané vzhľadom na povahu alebo vplyv referenčných hodnôt alebo veľkosť správcu.

3.   Príslušný orgán môže rozhodnúť, že správca významnej referenčnej hodnoty má napriek tomu uplatňovať jednu alebo viacero požiadaviek stanovených v článku 4 ods. 2, článku 4 ods. 7 písm. c), d) a e), článku 11 ods. 3 písm. b) a článku 15 ods. 2, ak usúdi, že by bolo primerané zohľadniť povahu alebo vplyv referenčných hodnôt alebo veľkosť správcu. Príslušný orgán vo svojom posúdení na základe informácií, ktoré poskytol správca, zohľadní tieto kritériá:

a)

zraniteľnosť referenčnej hodnoty voči manipulácii;

b)

povahu vstupných údajov;

c)

úroveň konfliktov záujmov;

d)

mieru vlastného uváženia správcu;

e)

vplyv referenčnej hodnoty na trhy;

f)

povahu, rozsah a zložitosť poskytovania referenčnej hodnoty;

g)

význam referenčnej hodnoty pre finančnú stabilitu;

h)

hodnotu finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov odkazujúcich na referenčnú hodnotu;

i)

veľkosť správcu, jeho organizačnú formu alebo štruktúru.

4.   Do 30 dní od doručenia oznámenia administrátora podľa odseku 2 príslušný orgán oznámi uvedenému správcovi svoje rozhodnutie uplatňovať dodatočné požiadavky podľa odseku 3. V prípade, ak sa uskutoční oznámenie príslušnému orgánu počas postupu povoľovania alebo registrácie, uplatňujú sa lehoty stanovené v článku 34.

5.   Pri výkone svojich právomocí dohľadu v súlade s článkom 41 príslušný orgán pravidelne preveruje, či jeho posúdenie podľa odseku 3 tohto článku je stále platné.

6.   Ak príslušný orgán na základe opodstatnených dôvodov zistí, že informácie, ktoré mu boli predložené podľa odseku 2 tohto článku, nie sú úplné alebo že sú potrebné doplňujúce informácie, 30-dňová lehota uvedená v odseku 4 tohto článku sa uplatňuje len odo dňa, keď správca poskytne tieto doplnkové informácie, pokiaľ sa neuplatňujú lehoty uvedené v článku 34 podľa odseku 4 tohto článku.

7.   Ak správca významných referenčných hodnôt nespĺňa jednu alebo viaceré požiadavky ustanovené v článku 4 ods. 2, článku 4 ods. 7 písm. c), d) a e), článku 11 ods. 3 písm. b) a článku 15 ods. 2, uverejní a zdôvodní vyhlásenie o súlade, v ktorom jasne uvedie, prečo je pre správcu vhodné nedodržať tieto ustanovenia.

8.   ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom vypracovať vzor vyhlásenia o zhode uvedeného v odseku 7.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem, ktoré bližšie určia kritériá uvedené v odseku 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 6

Nevýznamné referenčné hodnoty

Článok 26

Nevýznamné referenčné hodnoty

1.   Správca sa môže rozhodnúť neuplatňovať článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 7 písm. c), d) a e), článok 4 ods. 8, článok 5 ods. 2, článok 5 ods. 3, článok 5 ods. 4, článok 6 ods. 1, článok 6 ods. 3, článok 6 ods. 5, článok 7 ods. 2, článok 11 ods. 1 písm. b), článok 11 ods. 2 písm. b) a c), článok 11 ods. 3, článok 13 ods. 2, článok 14 ods. 2, článok 15 ods. 2 a článok 16 ods. 2 a 3, pokiaľ ide o jeho nevýznamné referenčné hodnoty.

2.   Správca bezodkladne informuje svoj príslušný orgán, keď správcova nevýznamná referenčná hodnota prekročí prahovú hodnotu uvedenú v článku 24 ods. 1 písm. a). V uvedenom prípade musí splniť požiadavky uplatniteľné na významné referenčné hodnoty do troch mesiacov.

3.   Ak sa správca nevýznamných referenčných hodnôt rozhodne neuplatňovať jedno alebo viacero ustanovení uvedených v odseku 1, uverejní a zdôvodní vyhlásenie o súlade, v ktorom jasne uvedie, prečo je pre správcu vhodné nedodržiavať tieto ustanovenia. Správca predloží vyhlásenie o súlade svojmu príslušnému orgánu.

4.   Príslušný orgán preskúma vyhlásenie o súlade uvedené v odseku 3 tohto článku. Príslušný orgán môže tiež požiadať o dodatočné informácie od správcu, pokiaľ ide o jeho nevýznamné referenčné hodnoty v súlade s článkom 41, a môže vyžadovať zmeny s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia.

5.   ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom vypracovať vzor vyhlásenia o zhode uvedeného v odseku 3.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA IV

TRANSPARENTNOSŤ A OCHRANA SPOTREBITEĽOV

Článok 27

Vyhlásenie o referenčnej hodnote

1.   Do dvoch týždňov po zaradení správcu do registra uvedeného v článku 36 správca prostriedkami zaisťujúcimi spravodlivý a ľahký prístup uverejní vyhlásenie o referenčnej hodnote pre každú referenčnú hodnotu alebo – v uplatniteľných prípadoch – pre každú skupinu referenčných hodnôt, ktoré sa môžu používať v Únii v súlade s článkom 29.

Ak uvedený správca začína poskytovať novú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt, ktoré sa môžu používať v Únii v súlade s článkom 29, správca do dvoch týždňov uverejní prostriedkami zaisťujúcimi spravodlivý a ľahký prístup vyhlásenie o referenčnej hodnote pre každú novú referenčnú hodnotu alebo – v uplatniteľných prípadoch – skupinu referenčných hodnôt.

Správca preskúma a v prípade potreby aktualizuje vyhlásenie o referenčnej hodnote pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt v prípade akýchkoľvek zmien informácií, ktoré sa majú poskytovať podľa tohto článku, a najmenej každé dva roky.

Vyhlásenie o referenčnej hodnote spĺňa tieto požiadavky:

a)

jasne a jednoznačne sa v ňom vymedzí trh alebo ekonomická realita meraná referenčnou hodnotou a okolnosti, za akých sa takýto ukazovateľ môže stať nespoľahlivým;

b)

stanovujú sa v ňom technické špecifikácie, v ktorých sa jasne a jednoznačne určia prvky výpočtu referenčnej hodnoty, v prípade ktorých možno využiť vlastné uváženie, kritériá, ktoré sa na toto vlastné uváženie vzťahujú, a pozície osôb, ktoré môžu uplatňovať vlastné uváženie, a ako sa môže tento priestor na vlastné uváženie následne posúdiť;

c)

poskytuje sa v ňom informácia o možnosti, že faktory vrátane vonkajších faktorov nezávislých od vôle správcu si môžu vyžadovať zmeny alebo zánik referenčnej hodnoty, a

d)

obsahuje varovanie pre používateľov o tom, že zmeny alebo ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty môžu ovplyvniť finančné zmluvy a finančné nástroje, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, alebo meranie výkonnosti investičných fondov.

2.   Vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahuje prinajmenšom:

a)

vymedzenia všetkých kľúčových pojmov týkajúcich sa referenčnej hodnoty;

b)

dôvody na prijatie metodiky týkajúcej sa referenčnej hodnoty a postupy na preskúmanie a schválenie metodiky;

c)

kritériá a postupy používané na určenie referenčnej hodnoty vrátane opisu vstupných údajov, uprednostnenie rôznych druhov vstupných údajov, minimálne údaje potrebné na určenie referenčnej hodnoty, používanie akýchkoľvek modelov alebo metód extrapolácie a akéhokoľvek postupu na vyváženie prvkov indexu referenčnej hodnoty;

d)

kontroly a pravidlá, ktorými sa správca alebo prispievatelia riadia pri každom uplatnení úsudku alebo vlastného uváženia, s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri používaní takéhoto úsudku alebo vlastného uváženia;

e)

postupy, ktorými sa určovanie referenčnej hodnoty riadi v obdobiach napätia alebo v obdobiach, keď môžu byť zdroje údajov o transakciách nedostatočné, nepresné alebo nespoľahlivé, a potenciálne obmedzenia referenčnej hodnoty v týchto obdobiach;

f)

postupy na riešenie chýb vo vstupných údajoch alebo pri určovaní referenčnej hodnoty, a to aj v prípade, keď je potrebné opätovné určenie referenčnej hodnoty, a

g)

určenie možných obmedzení referenčnej hodnoty vrátane jej fungovania na nelikvidných alebo nesúrodých trhoch a možnej koncentrácie vstupov.

3.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem s cieľom bližšie určiť obsah vyhlásenia o referenčnej hodnote a prípady, v ktorých sa požaduje aktualizácia tohto vyhlásenia.

ESMA rozlišuje medzi rôznymi druhmi referenčných hodnôt a odvetviami, ako je stanovené v tomto nariadení, a zohľadňuje zásadu proporcionality.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 28

Zmeny a ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty

1.   Správca spolu s vyhlásením o referenčnej hodnote uvedeným v článku 27 uverejní postup týkajúci sa opatrení, ktoré má správca prijať v prípade zmeny alebo ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty, ktorá sa môže používať v Únii v súlade s článkom 29 ods. 1. V uplatniteľných situáciách možno navrhnúť postup pre skupiny referenčných hodnôt, ktorý sa v prípade podstatných zmien vždy aktualizuje a zverejní.

2.   Iné subjekty pod dohľadom, než je správca uvedený v odseku 1, ktoré používajú referenčnú hodnotu, vypracujú a udržiavajú odolné písomné plány, v ktorých stanovia opatrenia, ktoré by prijali v prípade zásadnej zmeny alebo ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty. V uskutočniteľných a vo vhodných prípadoch tieto plány vymenujú jednu alebo niekoľko alternatívnych referenčných hodnôt, na ktoré by bolo možné odkázať a tak nahradiť referenčné hodnoty, ktoré sa prestali poskytovať, a uvedú dôvody, prečo by tieto referenčné hodnoty mohli byť vhodnými alternatívami. Subjekty pod dohľadom na požiadanie predložia dotknutému príslušnému orgánu tieto plány a všetky prípadné aktualizácie a zohľadnia ich vo svojich zmluvných vzťahoch s klientmi.

HLAVA V

POUŽÍVANIE REFERENČNÝCH HODNôT V ÚNII

Článok 29

Používanie referenčnej hodnoty

1.   Subjekt pod dohľadom môže používať referenčnú hodnotu alebo kombináciu referenčných hodnôt v Únii, ak sú referenčné hodnoty poskytované správcom so sídlom v Únii a uvedeným v registri podľa článku 36, alebo referenčnú hodnotu, ktorá je uvedená v registri uvedenom v článku 36.

2.   V prípade, keď sú predmetom prospektu, ktorý sa má uverejniť v súlade so smernicou 2003/71/ES alebo smernicou 2009/65/ES, prevoditeľné cenné papiere alebo iné investičné produkty, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prístup k obchodovaniu na regulovanom trhu zabezpečí, aby prospekt tiež obsahoval jasné a neprehliadnuteľné informácie uvádzajúce, či referenčnú hodnotu poskytuje správca, ktorý je uvedený v registri uvedenom v článku 36 tohto nariadenia.

Článok 30

Rovnocennosť

1.   S cieľom, aby referenčná hodnota alebo kombinácia referenčných hodnôt poskytnutá správcom so sídlom v tretej krajine bola použitá v Únii v súlade s článkom 29 ods. 1, referenčná hodnota a správca musia byť uvedení v registri podľa článku 36. Na uvedenie do registra musia byť splnené tieto podmienky:

a)

Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s odsekom 2 alebo 3 tohto článku;

b)

správca je držiteľom povolenia alebo je registrovaný v danej tretej krajine a podlieha v nej dohľadu;

c)

správca informoval ESMA o svojom súhlase, že subjekty pod dohľadom v Únii môžu používať jeho skutočné alebo výhľadové referenčné hodnoty, o zozname referenčných hodnôt, pre ktoré bol vydaný súhlas, že sa môžu používať v Únii, a o príslušnom orgáne zodpovednom za dohľad nad ním v tretej krajine a

d)

dohody o spolupráci uvedené v odseku 4 tohto článku sú funkčné.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie rozhodnutie, v ktorom uvedie, že právnym rámcom a praxou v oblasti dohľadu tretej krajiny sa zabezpečuje, že:

a)

správcovia, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní v tejto tretej krajine, spĺňajú záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, pričom sa zohľadní najmä skutočnosť, či je prostredníctvom právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu tretej krajiny zabezpečený súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, a

b)

záväzné požiadavky podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine.

Takéto vykonávacie rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.

3.   Komisia prípadne môže prijať vykonávacie rozhodnutie, v ktorom uvedie, že:

a)

záväzné požiadavky v tretej krajine, pokiaľ ide o konkrétnych správcov alebo konkrétne referenčné hodnoty či skupiny referenčných hodnôt, sú rovnocenné s požiadavkami podľa tohto nariadenia, pričom sa zohľadní najmä skutočnosť, či je prostredníctvom právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu tretej krajiny zabezpečený súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, a

b)

títo konkrétni správcovia alebo konkrétne referenčné hodnoty či skupiny referenčných hodnôt podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu predpisov v tejto tretej krajine.

Takéto vykonávacie rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 50 ods. 2.

4.   ESMA uzatvorí dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a prax v oblasti dohľadu boli uznané za rovnocenné v súlade s odsekom 2 alebo 3. V týchto dohodách sa stanoví prinajmenšom:

a)

mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu k všetkým relevantným informáciám týkajúcim sa správcu, ktorý získal povolenie v tejto tretej krajine, ktoré požaduje ESMA;

b)

mechanizmus rýchleho oznamovania orgánu ESMA, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že správca s povolením v tejto tretej krajine, nad ktorým sa vykonáva dohľad, porušuje podmienky svojho povolenia alebo iných vnútroštátnych právnych predpisov v tretej krajine;

c)

postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane kontrol na mieste.

5.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem na stanovenie minimálneho obsahu dohody o spolupráci uvedenej v odseku 4 s cieľom zaistiť, aby príslušné orgány a ESMA boli schopné vykonávať všetky svoje právomoci dohľadu podľa tohto nariadenia.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 31

Zrušenie registrácie správcu so sídlom v tretej krajine

1.   ESMA zruší registráciu správcu so sídlom v tretej krajine výmazom uvedeného správcu z registra uvedeného v článku 36, ak má opodstatnené dôvody založené na zdokumentovaných dôkazoch, že správca:

a)

koná spôsobom, ktorý jasne poškodzuje záujmy používateľov jeho referenčných hodnôt alebo riadne fungovanie trhov, alebo

b)

vážne porušil vnútroštátne právne predpisy v tretej krajine alebo ustanovenia, ktoré sa naňho vzťahujú v tretej krajine a na základe ktorých Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie v súlade s článkom 30 ods. 2 alebo 3.

2.   ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

ESMA postúpil záležitosť príslušnému orgánu tretej krajiny a daný príslušný orgán neprijal vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov v Únii ani nepreukázal, že dotknutý správca spĺňa požiadavky, ktoré sa naňho v tretej krajine vzťahujú;

b)

ESMA informoval príslušný orgán tretej krajiny o svojom úmysle odobrať registráciu správcovi aspoň 30 dní pred jej odobraním.

3.   ESMA bezodkladne informuje ostatné príslušné orgány o každom opatrení prijatom v súlade s odsekom 1 a svoje rozhodnutie uverejní na svojej webovej lokalite.

Článok 32

Uznávanie správcu so sídlom v tretej krajine

1.   Pokiaľ nie je prijaté rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s článkom 30 ods. 2 alebo ods. 3, môžu subjekty pod dohľadom v Únii používať referenčné hodnoty poskytnuté správcom so sídlom v tretej krajine pod podmienkou, že správca získal od príslušného orgánu svojho referenčného členského štátu predchádzajúce uznanie v súlade s týmto článkom.

2.   Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je uvedené v odseku 1 tohto článku, musí spĺňať všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení s výnimkou článku 11 ods. 4 a článkov 16, 20, 21 a 23. Správca môže splniť uvedenú podmienku uplatnenia zásad IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne zásad IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy za predpokladu, že takáto žiadosť je rovnocenná s dodržiavaním požiadaviek stanovených v tomto nariadení, s výnimkou článku 11 ods. 4 a článkov 16, 20, 21 a 23.

Na účely určenia, či podmienka uvedená v prvom pododseku je splnená, a aby bolo možné posúdiť súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, príslušný orgán referenčného členského štátu sa môže spoľahnúť na posúdenie nezávislého externého audítora alebo ak je správca so sídlom v tretej krajine subjektom pod dohľadom, na certifikáciu, ktorú poskytuje príslušný orgán tretej krajiny, kde má správca sídlo.

Ak a pokiaľ je správca schopný dokázať, že referenčná hodnota, ktorú poskytuje, je referenčnou hodnotou týkajúcou sa regulovaných údajov alebo komoditnou referenčnou hodnotou, ktorá nie je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina sú subjekty pod dohľadom, správca nemá povinnosť plniť požiadavky, ktoré sa nevzťahujú na poskytovanie referenčných hodnôt týkajúcich sa regulovaných údajov a komoditných referenčných hodnôt, ako sa ustanovuje v článku 17 a článku 19 ods. 1.

3.   Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je uvedené v odseku 1, má zákonného zástupcu usadeného v jeho referenčnom členskom štáte. Zákonný zástupca je fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá výslovne vymenovaná správcom so sídlom v tretej krajine koná v mene tohto správcu vo vzťahu k orgánom a všetkým ďalším osobám v Únii s ohľadom na správcove povinnosti podľa tohto nariadenia. Zákonný zástupca plní funkciu dohľadu, pokiaľ ide o činnosť poskytovania referenčných hodnôt vykonávanú správcom podľa tohto nariadenia, spolu so správcom a v tejto súvislosti zodpovedá príslušnému orgánu referenčného členského štátu.

4.   Referenčný členský štát správcu so sídlom v tretej krajine sa určuje takto:

a)

ak je správca súčasťou skupiny, ktorá zahŕňa jeden subjekt pod dohľadom so sídlom v Únii, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza tento subjekt. Tento subjekt pod dohľadom sa vymenúva za zákonného zástupcu na účely odseku 3;

b)

ak sa neuplatňuje písmeno a), ak je správca súčasťou skupiny, ktorá zahŕňa viac ako jeden subjekt pod dohľadom so sídlom v Únii, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza najvyšší počet subjektov pod dohľadom alebo v prípade rovnakého počtu subjektov pod dohľadom je referenčným členským štátom ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia. Jeden zo subjektov pod dohľadom nachádzajúcich sa v referenčnom členskom štáte, určený podľa tohto písmena, sa vymenúva za zákonného zástupcu na účely odseku 3;

c)

ak sa neuplatňuje písmeno a) ani písmeno b) tohto odseku, ak sa jedna alebo viaceré referenčné hodnoty poskytované správcom používajú ako odkaz na finančné nástroje prijaté na obchodovanie v mieste obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom bol finančný nástroj odkazujúci na ktorúkoľvek z týchto referenčných hodnôt prijatý na obchodovanie alebo obchodovaný v mieste obchodovania po prvýkrát a stále sa s ním obchoduje. Ak boli príslušné finančné nástroje prijaté na obchodovanie alebo po prvýkrát obchodované v miestach obchodovania súčasne v rôznych členských štátoch a sú stále obchodované, referenčným členským štátom je ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia;

d)

ak sa neuplatňujú písmená a), b) a c), ak jednu alebo viaceré referenčné hodnoty, ktoré poskytol správca, používajú subjekty pod dohľadom vo viac ako jednom členskom štáte, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza najvyšší počet subjektov pod dohľadom, alebo v prípade, ak je počet subjektov pod dohľadom rovnaký, referenčným členským štátom je ten, kde je hodnota finančných nástrojov, finančných zmlúv alebo investičných fondov, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, najvyššia;

e)

ak sa neuplatňujú písmená a), b), c) a d) a ak správca uzavrel so subjektom pod dohľadom dohodu o súhlase s použitím referenčnej hodnoty, ktorú poskytuje, referenčným členským štátom je členský štát, v ktorom sa nachádza takýto subjekt pod dohľadom.

5.   Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je uvedené v odseku 1, požiada o uznanie príslušným orgánom svojho referenčného členského štátu. Žiadajúci správca poskytne všetky informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje, aby sa presvedčil o tom, že žiadajúci správca mal v čase udelenia uznania zavedené všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek stanovených v odseku 2, a poskytne zoznam svojich súčasných alebo budúcich referenčných hodnôt, ktoré možno použiť v Únii, a prípadne uvedie príslušný orgán zodpovedný za jeho dohľad v tretej krajine.

Príslušný orgán do 90 pracovných dní po prijatí žiadosti uvedenej v prvom pododseku tohto odseku overí, či sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 nie sú splnené, odmietne žiadosť o uznanie a uvedie dôvody takéhoto odmietnutia. Okrem toho sa uznanie neudelí, pokiaľ nie sú splnené tieto dodatočné podmienky:

a)

ak je správca so sídlom v tretej krajine subjektom pod dohľadom, medzi príslušným orgánom referenčného členského štátu a príslušným orgánom tretej krajiny, kde má správca sídlo, sú uzatvorené primerané dohody o spolupráci v súlade s regulačnými technickými normami prijatými v súlade s článkom 30 ods. 5 s cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií, ktorá umožňuje príslušnému orgánu vykonávať svoje povinnosti v súlade s týmto nariadením;

b)

účinnému plneniu funkcií dohľadu príslušným orgánom v súlade s týmto nariadením nebránia zákony, iné právne predpisy ani správne opatrenia tretej krajiny, kde má sídlo správca, ani – v uplatniteľných prípadoch – obmedzenia právomocí orgánu dohľadu tretej krajiny v oblasti dohľadu a vyšetrovania.

6.   V prípade, že sa príslušný orgán referenčného členského štátu domnieva, že správca so sídlom v tretej krajine poskytuje referenčnú hodnotu, ktorá spĺňa podmienky významnej alebo nevýznamnej referenčnej hodnoty, ako sa stanovuje v článkoch 24 a 26, bez zbytočného odkladu to oznámi ESMA. Takéto posúdenie podloží informáciami poskytnutými správcom v príslušnej žiadosti o uznanie.

Do jedného mesiaca po prijatí oznámenia uvedeného v prvom pododseku ESMA vydá odporúčanie príslušnému orgánu v súvislosti s typom referenčnej hodnoty a požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na jej poskytovanie, ako sa stanovuje v článkoch 24, 25 a 26. Odporúčanie môže byť zamerané najmä na skutočnosť, či ESMA považuje podmienky pre taký typ za splnené na základe informácií poskytnutých správcom v žiadosti o uznanie.

Lehota uvedená v odseku 5 sa pozastavuje odo dňa, keď je oznámenie doručené ESMA, až do okamihu, kým ESMA nevydá odporúčanie v súlade s týmto odsekom.

Ak príslušný orgán referenčného členského štátu navrhne udeliť povolenie v rozpore s odporúčaním ESMA uvedeným v druhom pododseku, informuje o tom ESMA, pričom uvedie dôvody tohto rozhodnutia. ESMA skutočnosť, že príslušný orgán sa neriadi alebo sa nemieni riadiť jeho odporúčaním, zverejní. ESMA sa v každom konkrétnom prípade môže tiež rozhodnúť, že zverejní dôvody uvedené príslušným orgánom, pre ktoré sa príslušný orgán jeho odporúčaním neriadi. Dotknutý príslušný orgán je o takomto zverejnení vopred informovaný.

7.   Príslušný orgán referenčného členského štátu oznámi ESMA všetky rozhodnutia o uznaní správcu so sídlom v tretej krajine, a to do piatich pracovných dní, spolu so zoznamom referenčných hodnôt poskytovaných správcom, ktoré sa môžu používať v Únii, a v prípade potreby príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad ním v tretej krajine.

8.   Príslušný orgán referenčného členského štátu pozastaví alebo prípadne odníme uznanie udelené v súlade s odsekom 5, ak má opodstatnené dôvody založené na zdokumentovaných dôkazoch domnievať sa, že správca koná spôsobom, ktorým jasne poškodzuje záujmy používateľov jeho referenčnej hodnoty alebo riadne fungovanie trhov, alebo správca vážne porušil príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení, alebo že správca vydal nepravdivé vyhlásenia alebo použil akékoľvek iné nezákonné prostriedky, aby získal uznanie.

9.   ESMA môže vypracovať návrh regulačných technických noriem s cieľom určiť formu a obsah žiadosti uvedenej v odseku 5, a najmä predložiť informácie požadované v odseku 6.

V prípade, že je taký návrh regulačných technických noriem vypracovaný, ESMA ho predloží Komisii.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 33

Schválenie referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine

1.   Správca so sídlom v Únii, ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý je registrovaný v súlade s článkom 34, alebo akýkoľvek iný subjekt pod dohľadom so sídlom v Únii s jednoznačnou a jasne vymedzenou úlohou v rámci kontroly alebo zodpovednosti správcu tretej krajiny, ktorý môže účinne sledovať poskytovanie referenčnej hodnoty, môže požiadať svoj príslušný orgán o schválenie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine na účely ich použitia v rámci Únie za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom overil a dokáže priebežne svojmu príslušnému orgánu preukazovať, že poskytovanie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt, ktoré sa majú schváliť, plní na povinnom alebo dobrovoľnom základe požiadavky, ktoré sú aspoň také prísne ako požiadavky tohto nariadenia;

b)

schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom má potrebné odborné znalosti na účinné monitorovanie činností poskytovania referenčnej hodnoty v tretej krajine a na riadenie súvisiacich rizík;

c)

existuje objektívny dôvod poskytovať referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt v tretej krajine a schváliť uvedenú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt na ich použitie v Únii.

Na účely písmena a) pri posudzovaní, či poskytovanie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt, ktoré sa má schváliť, spĺňa požiadavky, ktoré sú minimálne také prísne ako požiadavky tohto nariadenia, príslušný orgán môže zohľadniť, či súlad poskytovania referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách alebo prípadne so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy by bol rovnocenný s dodržiavaním požiadaviek tohto nariadenia.

2.   Správca alebo subjekt pod dohľadom, ktorý žiada o schválenie uvedené v odseku 1, poskytne všetky informácie potrebné na to, aby sa príslušný orgán presvedčil, že v čase podania žiadosti sú splnené všetky podmienky uvedené v uvedenom odseku.

3.   Príslušný orgán do 90 pracovných dní od prijatia žiadosti o schválenie uvedenej v odseku 1 posúdi žiadosť a prijme rozhodnutie, či schválenie povolí, alebo zamietne. Príslušný orgán oznámi schválenú referenčnú hodnotu alebo schválenú skupinu referenčných hodnôt orgánu ESMA.

4.   Schválená referenčná hodnota alebo schválená skupina referenčných hodnôt sa považuje za referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt, ktoré poskytol schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom. Schvaľujúci správca alebo iný subjekt pod dohľadom nevyužíva schválenie so zámerom neplniť požiadavky tohto nariadenia.

5.   Správca alebo iný subjekt pod dohľadom, ktorý schválil referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt poskytovaných v tretej krajine, je naďalej plne zodpovedný za túto referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt a plnenie povinností podľa tohto nariadenia.

6.   Ak má príslušný orgán schvaľujúceho správcu alebo iného subjektu pod dohľadom opodstatnené dôvody na to, aby sa domnieval, že podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku sa už neplnia, má právomoc na to, aby požiadal schvaľujúceho správcu alebo iný subjekt pod dohľadom, aby prerušil schvaľovanie, a informuje o tom ESMA. Článok 28 sa uplatňuje v prípade skončenia schválenia.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 týkajúcim sa opatrení na určenie podmienok, za akých môžu dotknuté príslušné orgány posúdiť, či existuje objektívny dôvod na poskytovanie referenčnej hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt v tretej krajine, a na ich schválenie na ich použitie v Únii. Komisia zohľadní prvky, ako sú osobitosti základného trhu alebo ekonomickej reality, ktoré sa referenčná hodnota snaží merať, potreba blízkosti poskytovania referenčnej hodnoty s touto trhovou alebo ekonomickou realitou, potreba blízkosti poskytovania referenčnej hodnoty s prispievateľmi, skutočná dostupnosť vstupných údajov vzhľadom na rôzne časové pásma a špecifické zručnosti požadované na poskytovanie referenčnej hodnoty.

HLAVA VI

POVOLENIE PRE SPRÁVCOV, ICH REGISTRÁCIA A DOHĽAD NAD NIMI

KAPITOLA 1

Povolenie a registrácia

Článok 34

Povolenie pre správcu a jeho registrácia

1.   Fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá má v úmysle konať ako správca, požiada príslušný orgán určený v súlade s článkom 40 v členskom štáte, v ktorom má uvedená osoba sídlo, o:

a)

povolenie, ak poskytuje alebo má v úmysle poskytovať indexy, ktoré sa používajú alebo sa plánujú používať ako referenčné hodnoty v zmysle tohto nariadenia;

b)

registráciu, ak je iným subjektom pod dohľadom ako správca, ktorý poskytuje alebo má v úmysle poskytovať indexy, ktoré sa používajú alebo sa plánujú používať ako referenčné hodnoty v zmysle tohto nariadenia, pod podmienkou, že činnosti poskytovania referenčnej hodnoty nebráni sektorová disciplína uplatňovaná na subjekt pod dohľadom a že žiaden z týchto poskytovaných indexov by sa neoznačoval ako kritická referenčná hodnota, alebo

c)

registráciu, ak poskytuje alebo má v úmysle poskytovať iba indexy, ktoré by sa označovali ako nevýznamné referenčné hodnoty.

2.   Správca, ktorému bolo udelené povolenie, alebo registrovaný správca po celý čas dodržiava podmienky stanovené v tomto nariadení a príslušnému orgánu oznámi všetky ich podstatné zmeny.

3.   Žiadosť uvedenú v odseku 1 je potrebné podať do 30 pracovných dní od akejkoľvek dohody, ktorú uzavrel subjekt pod dohľadom s cieľom používať index poskytovaný žiadateľom ako odkaz na finančný nástroj alebo finančnú zmluvu alebo na meranie výkonnosti investičného fondu.

4.   Žiadateľ poskytne všetky informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje, aby sa presvedčil o tom, že žiadateľ mal v čase udelenia povolenia alebo registrácie zavedené všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek ustanovených týmto nariadením.

5.   Dotknutý príslušný orgán do 15 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje žiadateľa. Ak žiadosť nie je úplná, žiadateľ predloží ďalšie informácie, ktoré dotknutý príslušný orgán požaduje. Lehota uvedená v tomto odseku sa uplatňuje odo dňa, keď žiadateľ poskytol tieto dodatočné informácie.

6.   Dotknutý príslušný orgán:

a)

preskúma žiadosť o povolenie a prijme rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia žiadateľa do štyroch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti;

b)

preskúma žiadosť o registráciu a prijme rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí registrácie žiadateľa do 45 pracovných dní od prijatia úplnej žiadosti o registráciu.

Do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku príslušný orgán o tom informuje žiadateľa. Ak príslušný orgán odmietne udeliť žiadateľovi povolenie alebo registráciu, uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

7.   Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA každé rozhodnutie o udelení povolenia alebo registrácie žiadateľovi do piatich pracovných dní odo dňa prijatia uvedeného rozhodnutia.

8.   ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem na bližšie spresnenie informácií, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o povolenie a v žiadosti o registráciu, pričom zohľadní, že povolenie a registrácia sú odlišné postupy, v ktorých si povolenie vyžaduje rozsiahlejšie posúdenie žiadosti správcu, zásady proporcionality, povahy subjektov pod dohľadom žiadajúcich o registráciu podľa odseku 1 písm. b) a nákladov pre žiadateľov a príslušné orgány.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 35

Odobranie alebo pozastavenie povolenia alebo registrácie

1.   Príslušný orgán môže odobrať alebo pozastaviť správcovi povolenie alebo registráciu, ak správca:

a)

výslovne sa vzdá povolenia alebo registrácie alebo neposkytol nijaké referenčné hodnoty za predchádzajúcich 12 mesiacov;

b)

získal povolenie alebo registráciu alebo schválil referenčnú hodnotu na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami;

c)

už nespĺňa podmienky, za akých mu bolo povolenie alebo registrácia udelené, alebo

d)

závažne alebo opakovane porušil ustanovenia tohto nariadenia.

2.   Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoje rozhodnutie do piatich pracovných dní od prijatia uvedeného rozhodnutia.

Orgán ESMA bezodkladne aktualizuje register stanovený v článku 36.

3.   Po prijatí rozhodnutia prerušiť správcovi povolenie alebo registráciu a v prípadoch, keby ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty spôsobilo výskyt udalosti vyššej moci, zmarilo alebo inak porušilo podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na uvedenú referenčnú hodnotu, ako je uvedené v delegovanom akte prijatom podľa článku 51 ods. 6, príslušný orgán členského štátu, v ktorom má správca sídlo, môže povoliť poskytovanie príslušnej referenčnej hodnoty, kým sa rozhodnutie o prerušení nezruší. Počas uvedeného obdobia je používanie tejto referenčnej hodnoty subjektmi pod dohľadom povolené iba pre finančné zmluvy, finančné nástroje a investičné fondy, ktoré už odkazujú na referenčnú hodnotu.

4.   Po prijatí rozhodnutia odobrať správcovi povolenie alebo registráciu sa uplatňuje článok 28 ods. 2.

Článok 36

Register správcov a referenčných hodnôt

1.   ESMA vytvára a udržiava verejný register obsahujúci tieto informácie:

a)

totožnosti správcov, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní podľa článku 34 a príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad nimi;

b)

totožnosti správcov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v článku 30 ods. 1, zoznamu referenčných hodnôt uvedených v článku 30 ods. 1 písm. c) a príslušných orgánov tretej krajiny zodpovedných za dohľad nad nimi;

c)

totožnosti správcov, ktorí získali uznanie v súlade s článkom 32, zoznam referenčných hodnôt uvedených v článku 32 ods. 7 a prípadne príslušných orgánov tretej krajiny zodpovedných za dohľad nad nimi;

d)

referenčné hodnoty, ktoré sa schválili v súlade s postupom stanoveným v článku 33, totožnosti ich správcov a totožnosti schvaľujúcich správcov alebo schvaľujúcich subjektov pod dohľadom.

2.   Register uvedený v odseku 1 je verejne dostupný na webovej stránke orgánu ESMA a v prípade potreby sa priebežne a bez zbytočného odkladu aktualizuje.

KAPITOLA 2

Spolupráca v oblasti dohľadu

Článok 37

Delegovanie úloh medzi príslušnými orgánmi

1.   Príslušný orgán môže v súlade s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 delegovať svoje úlohy podľa tohto nariadenia príslušnému orgánu iného členského štátu s jeho predchádzajúcim súhlasom.

Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA každý návrh delegovania 60 dní pred nadobudnutím účinnosti tohto delegovania.

2.   Príslušný orgán môže delegovať niektoré svoje úlohy podľa tohto nariadenia orgánu ESMA na základe dohody s ESMA.

3.   ESMA oznámi navrhované delegovanie členským štátom do siedmich dní. ESMA uverejní podrobnosti o každom dohodnutom delegovaní do piatich pracovných dní od oznámenia.

Článok 38

Zverejňovanie informácií od iného členského štátu

Príslušný orgán môže zverejniť informácie prijaté od iného príslušného orgánu iba vtedy:

a)

ak získal písomný súhlas daného príslušného orgánu, a informácie sa zverejňujú iba na účely, na aké daný príslušný orgán poskytol svoj súhlas, alebo

b)

je toto zverejnenie nevyhnutné na právne konanie.

Článok 39

Spolupráca v oblasti kontroly na mieste a vyšetrovaní

1.   Príslušný orgán môže požiadať iný príslušný orgán o pomoc, pokiaľ ide o kontroly na mieste alebo vyšetrovanie. Príslušný orgán, ktorý dostal žiadosť, spolupracuje v čo najväčšom rozsahu a primeraným spôsobom.

2.   Príslušný orgán, ktorý predkladá žiadosť uvedenú v odseku 1, o tom informuje orgán ESMA. V prípade vyšetrovania alebo kontroly s cezhraničným účinkom môžu príslušné orgány požiadať ESMA, aby koordinoval kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

3.   Ak príslušný orgán dostane žiadosť od iného príslušného orgánu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie, môže:

a)

vykonať kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie sám;

b)

umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil na kontrole na mieste alebo vyšetrovaní;

c)

určiť audítorov alebo expertov, aby podporili alebo vykonali kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

KAPITOLA 3

Úloha príslušných orgánov

Článok 40

Príslušné orgány

1.   V prípade správcov a subjektov pod dohľadom každý členský štát určí konkrétny príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie povinností podľa tohto nariadenia a informuje o tom Komisiu a orgán ESMA.

2.   V prípade, že členský štát určí viac než jeden príslušný orgán, jasne stanoví ich jednotlivé úlohy a určí jeden orgán, ktorý bude zodpovedný za koordináciu spolupráce a výmenu informácií s Komisiou, ESMA a ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov.

3.   ESMA uverejní na svojich webových stránkach zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekmi 1 a 2.

Článok 41

Právomoci príslušných orgánov

1.   V záujme plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia majú príslušné orgány v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi minimálne tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania:

a)

prístup k akémukoľvek dokumentu a iným údajom v akejkoľvek podobe a môžu získať alebo si urobiť ich kópiu;

b)

požadovať alebo vyžiadať informácie od každej osoby zapojenej do poskytovania referenčnej hodnoty a do prispievania k nej vrátane všetkých poskytovateľov služieb, ktorých úlohy, služby alebo činnosti pri poskytovaní referenčných hodnôt boli zabezpečené externým spôsobom, ako je stanovené v článku 10, ako aj od ich nadriadených, a podľa potreby predvolávať a vypočúvať všetky tieto osoby s cieľom získať informácie;

c)

v súvislosti s komoditnými referenčnými hodnotami požadovať informácie od prispievateľov o súvisiacich spotových trhoch, podľa možnosti na základe štandardizovaných formátov a správ o operáciách, a mať priamy prístup do systémov obchodníkov;

d)

vykonávať kontroly na mieste alebo vyšetrovania, a to v lokalitách, ktoré nie sú súkromnými obydliami fyzických osôb;

e)

vstupovať do priestorov právnických osôb bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 596/2014, s cieľom zhabať dokumenty a iné údaje v akejkoľvek podobe, ak existuje primerané podozrenie, že dokumenty a iné údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia. Ak je potrebné povolenie vopred od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, takáto právomoc sa použije iba po tom, ako sa vopred získa toto povolenie;

f)

požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronickej komunikácie alebo iných záznamov o prenose údajov, ktoré majú v držbe subjekty pod dohľadom;

g)

žiadať o zmrazenie alebo zaistenie aktív, alebo o oboje;

h)

žiadať o dočasné pozastavenie akejkoľvek činnosti, ktorú príslušný orgán považuje za činnosť v rozpore s týmto nariadením;

i)

uložiť dočasný zákaz na vykonávanie profesionálnej činnosti;

j)

prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby verejnosť dostávala správne informácie o poskytovaní referenčnej hodnoty, a to aj požadovaním, aby príslušný správca alebo osoba, ktorá zverejnila alebo rozšírila referenčnú hodnotu, alebo obidvaja zverejnili opravné vyhlásenie o minulých príspevkoch údajov na určenie referenčnej hodnoty alebo údajoch o referenčnej hodnote.

2.   Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci uvedené v odseku 1 tohto článku a právomoci na ukladanie sankcií uvedených v článku 42 v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi rámcami jedným z týchto spôsobov:

a)

priamo;

b)

v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo s trhovými subjektmi;

c)

v rámci svojich právomocí delegovaním na takéto orgány alebo trhové subjekty;

d)

obrátením sa na príslušné súdne orgány.

Na vykonávanie uvedených právomocí musia mať členské štáty zavedené primerané a účinné ochranné mechanizmy v súvislosti s právom na obhajobu a základnými právami.

3.   Členské štáty zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich povinností.

4.   Správca alebo akýkoľvek iný subjekt pod dohľadom sprístupňujúci informácie príslušnému orgánu v súlade s odsekom 1 sa nepovažuje za osobu porušujúcu akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií, ktoré vyplýva z akéhokoľvek zmluvného, legislatívneho, regulačného alebo správneho opatrenia.

Článok 42

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 41 a právo členských štátov stanoviť a ukladať trestné sankcie, členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc ukladať primerané administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia v súvislosti aspoň s týmito porušeniami:

a)

akékoľvek porušenie článkov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 34, ak sa uplatňujú, a

b)

akákoľvek nespolupráca v rámci vyšetrovania alebo nesúlad s vyšetrovaním alebo požiadavkou podľa článku 41.

Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   V prípade porušenia uvedeného v odseku 1 členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prenesú na príslušné orgány právomoci ukladať prinajmenšom tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia:

a)

príkaz, na základe ktorého sa nariaďuje, aby správca alebo subjekt pod dohľadom, zodpovední za porušenie, zastavil konanie a upustil od opakovania tohto konania;

b)

vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

c)

verejné varovanie, v ktorom sa uvedie správca alebo subjekt pod dohľadom zodpovední za porušenie a povaha porušenia;

d)

odobranie alebo pozastavenie povolenia alebo registrácie správcovi;

e)

dočasný zákaz zastávať za takéto porušenie riadiace funkcie u správcov alebo prispievateľov pod dohľadom pre ktorúkoľvek fyzickú osobu, ktorá sa považuje za zodpovednú za takéto porušenie;

f)

uloženie maximálnych administratívnych peňažných sankcií do výšky aspoň trojnásobku sumy získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

g)

pokiaľ ide o fyzickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie prinajmenšom do výšky:

i)

500 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 30. júnu 2016 v prípade porušenia článkov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, článku 11 ods. 1 písm. a), b), c) a e), článku 11 ods. 2 a 3 a článkov 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 34 alebo

ii)

100 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 30. júnu 2016 za porušenia článku 11 ods. 1 písm. d) alebo článku 11 ods. 4;

h)

pokiaľ ide o právnickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie prinajmenšom vo výške:

i)

buď 1 000 000 EUR, alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 30. júnu 2016 alebo 10 % z celkového ročného obratu podľa najnovšej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, podľa toho, ktorá suma je vyššia, za porušenia článkov 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, článku 11 ods. 1 písm. a), b), c) a e), článku 11 ods. 2 a 3 a článkov 12, 13, 14, 15, 16, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 34 alebo

ii)

buď 250 000 EUR, alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 30. júnu 2016, alebo 2 % z celkového ročného obratu podľa najnovšej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, podľa toho, ktorá suma je vyššia, za porušenia článku 11 ods. 1 písm. d) alebo článku 11 ods. 4.

Na účely písmena h) bodov i) a ii) v prípade, že právnická osoba je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí zostavovať konsolidované účtovné závierky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (26), príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmov v súlade so smernicou Rady 86/635/EHS (27) pre banky a smernicou Rady 91/674/EHS (28) pre poisťovne podľa najnovších dostupných konsolidovaných účtovných závierok schválených riadiacim orgánom najvyššej materskej spoločnosti, alebo ak je osoba združením, 10 % súhrnných obratov jeho členov.

3.   Do 1. januára 2018 členské štáty oznámia Komisii a ESMA pravidlá týkajúce sa odsekov 1 a 2.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť pravidlá o administratívnych sankciách stanovené v odseku 1, ak sa na porušenia uvedené v danom odseku vzťahujú trestné sankcie podľa ich vnútroštátneho práva. V tom prípade členské štáty oznámia Komisii a ESMA príslušné ustanovenia trestného práva spolu s oznámením uvedeným v prvom pododseku tohto odseku.

Komisii a ESMA bezodkladne oznámia ich akúkoľvek následnú zmenu.

4.   Členské štáty môžu stanoviť, aby príslušné orgány v rámci vnútroštátneho práva mali právomoci ukladať sankcie popri tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, a môžu ustanoviť vyššie úrovne sankcií, než sú sankcie stanovené v odseku 2.

Článok 43

Výkon právomocí v oblasti dohľadu a ukladaní sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a úrovne administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení zohľadnili všetky relevantné okolnosti, prípadne vrátane:

a)

závažnosti a trvania porušenia;

b)

rozhodujúceho významu referenčnej hodnoty pre finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku;

c)

stupňa zodpovednosti zodpovednej osoby;

d)

finančnej sily zodpovednej osoby, ako to vyplýva najmä z celkového ročného obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

e)

úrovne získaných ziskov alebo zabránených strát zodpovednej osoby, ak ich možno určiť;

f)

úrovne súčinnosti zodpovednej osoby s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát touto osobou;

g)

predchádzajúcich porušení zo strany dotknutej osoby;

h)

opatrení, ktoré po porušení prijala zodpovedná osoba s cieľom predísť opakovaniu porušenia.

2.   Pri vykonávaní svojich právomocí ukladať administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia podľa článku 42 príslušné orgány úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania a administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia viedli k želaným výsledkom tohto nariadenia. Svoje kroky zároveň koordinujú s cieľom predísť možnej duplicite a prelínaniu pri uplatňovaní právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania, administratívnych sankcií vrátane peňažných sankcií a iných administratívnych opatrení na cezhraničné prípady.

Článok 44

Povinnosť spolupracovať

1.   Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 42 stanoviť trestné sankcie za porušovanie ustanovení uvedených v tomto článku, zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na udržiavanie kontaktov so súdnymi orgánmi v rámci svojej jurisdikcie, mohli tak získať konkrétne informácie súvisiace s vyšetrovaním trestných činov alebo s trestnými konaniami začatými z dôvodu možného porušenia tohto nariadenia. Tieto príslušné orgány poskytujú uvedené informácie ostatným príslušným orgánom a ESMA s cieľom splnenia povinnosti vzájomnej spolupráce a spolupráce s ESMA na účely tohto nariadenia.

2.   Príslušné orgány poskytujú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov. Predovšetkým si navzájom vymieňajú informácie a spolupracujú na všetkých vyšetrovaniach alebo činnostiach dohľadu. Príslušné orgány môžu takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi iných členských štátov, čo sa týka poskytnutia pomoci pri vymáhaní peňažných sankcií.

Článok 45

Uverejňovanie rozhodnutí

1.   Podľa odseku 2 príslušný orgán uverejňuje každé rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie alebo iného administratívneho opatrenia vo vzťahu k porušeniam tohto nariadenia na svojom oficiálnom webovom sídle hneď po tom, ako o uvedenom rozhodnutí informovali osobu, ktorej sa uvedené rozhodnutie týka. Takéto uverejnenie zahŕňa prinajmenšom informácie o druhu a povahe porušenia a totožnosť osôb, ktorých sa rozhodnutie týka.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia, ktoré sú vyšetrovacej povahy.

2.   Ak sa príslušný orgán domnieva, že uverejnenie totožnosti právnickej osoby alebo osobných údajov fyzickej osoby by bolo neprimerané po posúdení primeranosti uverejnenia takýchto údajov jednotlivého prípadu alebo ak by sa takýmto uverejnením ohrozila stabilita finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, vykoná ktorúkoľvek z týchto činností:

a)

odloží uverejnenie rozhodnutia do času, kým dôvody pre uvedené odloženie prestanú existovať;

b)

uverejní rozhodnutie anonymne v súlade s vnútroštátnym právom, ak sa takýmto anonymným uverejnením zabezpečí účinná ochrana predmetných osobných údajov;

c)

vôbec neuverejní rozhodnutie v prípade, ak sa príslušný orgán domnieva, že uverejnenie v súlade s písmenom a) alebo b) bude nedostatočné na to, aby sa nimi zabezpečilo:

i)

že sa neohrozí stabilita finančných trhov alebo

ii)

primeranosť uverejnenia takýchto rozhodnutí s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za opatrenia menšej povahy.

Ak sa príslušný orgán rozhodne uverejniť rozhodnutie anonymne, ako je uvedené v písmene b) prvého pododseku, môže odložiť uverejnenie príslušných údajov na primeraný čas, ak sa predpokladá, že dôvody pre anonymné uverejnenie prestanú počas uvedeného obdobia existovať.

3.   Ak je rozhodnutie predmetom odvolania na vnútroštátnom súdnom, správnom alebo inom orgáne, príslušný orgán na svojej oficiálnej webovej lokalite ihneď zverejní aj túto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku takéhoto odvolania. Uverejní sa aj akékoľvek rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie alebo opatrenia.

4.   Príslušný orgán zabezpečí, aby akékoľvek rozhodnutie, ktoré je uverejnené v súlade s týmto článkom, zostalo prístupné na jeho oficiálnej webovej lokalite počas obdobia minimálne piatich rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uverejnení sa uchovajú na oficiálnom webovom sídle príslušného orgánu na obdobie, ktoré je potrebné v súlade s príslušnými predpismi o ochrane údajov.

5.   Členské štáty každoročne poskytnú ESMA súhrnné informácie o všetkých administratívnych sankciách a iných administratívnych opatreniach uložených v súlade s článkom 42. Táto povinnosť sa nevzťahuje na opatrenia vyšetrovacej povahy. ESMA tieto informácie uverejní vo výročnej správe.

Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 42, že stanovia trestné sankcie za porušenie ustanovení uvedených v tom článku, ich príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok anonymné a súhrnné údaje o všetkých uskutočnených vyšetrovaniach trestných činov a uložených trestných sankciách. ESMA zverejňuje údaje o uložených trestných sankciách vo výročnej správe.

Článok 46

Kolégiá

1.   Príslušný orgán do 30 pracovných dní od zaradenia referenčnej hodnoty uvedenej v článku 20 ods. 1 písm. a) a c) do zoznamu kritických referenčných hodnôt, s výnimkou referenčných hodnôt, keď väčšinu prispievateľov predstavujú subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu, zriadi kolégium.

2.   Toto kolégium pozostáva z príslušného orgánu správcu, orgánu ESMA a príslušných orgánov prispievateľov pod dohľadom.

3.   Ak by sa daná kritická referenčná hodnota mala prestať poskytovať, príslušné orgány ostatných členských štátov majú právo byť členmi kolégia tam, kde by to malo výrazne nepriaznivý vplyv na integritu trhu, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností alebo podnikov týchto členských štátov.

Ak príslušný orgán zamýšľa stať sa členom kolégia, predloží príslušnému orgánu správcu žiadosť, ktorou preukáže splnenie požiadaviek prvého pododseku tohto odseku. Dotknutý príslušný orgán správcu žiadosť zváži a do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti žiadajúcemu orgánu oznámi, či tieto požiadavky považuje za splnené, alebo nie. V prípade, že tieto požiadavky nepovažuje za splnené, môže žiadajúci orgán postúpiť záležitosť orgánu ESMA v súlade s odsekom 9.

4.   ESMA prispieva k podpore a monitorovaniu efektívneho, účinného a konzistentného fungovania kolégií uvedených v tomto článku v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. S týmto cieľom sa ESMA do tohto procesu zapája a na tento účel sa považuje za príslušný orgán.

Ak ESMA koná v súlade s článkom 17 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, pokiaľ ide o kritickú referenčnú hodnotu, zabezpečí primeranú výmenu informácií a spoluprácu s ostatnými členmi kolégia.

5.   Príslušný orgán správcu predsedá zasadnutiam kolégia, koordinuje konanie kolégia a zabezpečuje efektívnu výmenu informácií medzi členmi kolégia.

Ak správca poskytuje viac než jednu kritickú referenčnú hodnotu, môže príslušný orgán správcu v súvislosti so všetkými referenčnými hodnotami poskytovanými týmto správcom zriadiť jedno kolégium.

6.   Príslušný orgán správcu uzavrie v rámci kolégia písomné dohody, pokiaľ ide o:

a)

informácie, ku ktorých výmene má dochádzať medzi príslušnými orgánmi;

b)

proces rozhodovania medzi príslušnými orgánmi a časový rámec, v ktorom sa musí prijať každé rozhodnutie;

c)

prípady, v ktorých príslušné orgány musia vzájomne konzultovať;

d)

spoluprácu, ktorá sa má poskytnúť podľa článku 23 ods. 7 a 8.

7.   Príslušný orgán správcu náležitým spôsobom zohľadní akékoľvek poradenstvo, ktoré poskytne orgán ESMA, týkajúce sa písomných dohôd podľa odseku 6 pred tým, ako schváli ich konečné znenie. Písomné dohody sú ustanovené v jedinom dokumente, ktorý obsahuje kompletné zdôvodnenie akéhokoľvek výrazného odklonenia sa od poradenstva ESMA. Príslušný orgán správcu tieto písomné dohody zašle členom kolégia a orgánu ESMA.

8.   Pred tým, než sa prijmú akékoľvek opatrenia uvedené v článku 23 ods. 6, 7 a 9 a článkoch 34, 35 a 42, príslušný orgán správcu záležitosť skonzultuje s členmi kolégia. Členovia kolégia urobia všetko, čo je primerane v ich silách, aby dosiahli dohodu v časovom rámci bližšie určenom v písomnej dohode uvedenej v odseku 6 tohto článku.

Pri každom rozhodnutí príslušného orgánu správcu prijať takéto opatrenia sa zohľadní vplyv na ostatné príslušné členské štáty, najmä prípadný vplyv na stabilitu ich finančných systémov.

So zreteľom na rozhodnutie odobrať správcovi povolenie alebo registráciu v súlade s článkom 35 vždy, keď by ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty spôsobilo výskyt udalosti vyššej moci, zmarilo alebo inak porušilo podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidlá akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na uvedenú referenčnú hodnotu v Únii, v zmysle bližšie určenom Komisiou v ktoromkoľvek delegovanom akte prijatom v súlade s článkom 51 ods. 6, príslušné orgány v rámci kolégia posúdia, či prijať opatrenia na zmiernenie účinkov uvedených v tomto odseku vrátane:

a)

zmeny kódexu správania uvedeného v článku 15, metodiky alebo iných pravidiel referenčnej hodnoty;

b)

prechodného obdobia, počas ktorého sa uplatňujú postupy stanovené v článku 28 ods. 2.

9.   Ak sa nedosiahne dohoda medzi členmi kolégia, príslušné orgány sa môžu na orgán ESMA obrátiť v ktorejkoľvek z nasledujúcich situácií:

a)

ak príslušný orgán neinformoval o základných informáciách;

b)

ak na základe žiadosti podanej podľa odseku 3 príslušný orgán správcu informoval žiadajúci orgán, že požiadavky tohto odseku nie sú splnené, alebo ak v súvislosti s takouto žiadosťou nekonal v primeranom čase;

c)

ak sa príslušné orgány nedohodli na otázkach ustanovených v odseku 6;

d)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkami 34, 35 a 42;

e)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 23 ods. 6;

f)

ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s tretím pododsekom odseku 8 tohto článku.

10.   V situáciách uvedených v odseku 9 písm. a), b), c), d) a f), ak sa záležitosť nevyrieši v lehote 30 dní od jej postúpenia orgánu ESMA, príslušný orgán správcu prijme konečné rozhodnutie a príslušným orgánom uvedeným v uvedenom odseku a orgánu ESMA poskytne podrobné písomné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

Plynutie lehoty uvedenej v článku 34 ods. 6 písm. a) sa pozastaví odo dňa postúpenia orgánu ESMA, až kým nie je prijaté rozhodnutie podľa prvého pododseku tohto odseku.

Ak sa orgán ESMA domnieva, že príslušný orgán správcu prijal nejaké opatrenie uvedené v odseku 8 tohto článku, ktoré pravdepodobne nie je v súlade s právom Únie, koná v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   V situácii uvedenej v odseku 9 písm. e) tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, môže ESMA konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Právomoc príslušného orgánu správcu podľa článku 23 ods. 6 sa môže vykonávať do okamihu, kým ESMA nezverejní svoje rozhodnutie.

Článok 47

Spolupráca s ESMA

1.   Príslušné orgány spolupracujú na účely tohto nariadenia s ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Príslušné orgány bezodkladne poskytnú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom stanoviť postupy a formy výmeny informácií uvedených v odseku 2.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických noriem uvedených v prvom pododseku Komisii do 1. apríla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 48

Služobné tajomstvo

1.   Na všetky dôverné informácie prijaté, vymieňané alebo prenášané podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky služobného tajomstva ustanovené v odseku 2.

2.   Povinnosť služobného tajomstva sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo pre akýkoľvek orgán, trhový podnik, fyzickú alebo právnickú osobu, na ktorú príslušný orgán delegoval právomoci, vrátane zmluvných audítorov a expertov príslušného orgánu.

3.   Informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo, sa nesmú zverejniť žiadnej inej osobe alebo orgánu s výnimkou zverejnenia na základe ustanovení uvedených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

4.   Všetky informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych záležitostí, sa považujú za dôverné a vzťahuje sa na ne služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že táto informácia môže byť zverejnená, alebo keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.

HLAVA VII

DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 49

Delegovanie právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 30. júna 2016.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 20 ods. 6, článku 24 ods. 2, článku 33 ods. 7, článku 51 ods. 6 a článku 54 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 50

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na jeho článok 8.

HLAVA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 51

Prechodné ustanovenia

1.   Poskytovateľ indexu poskytujúci referenčnú hodnotu k 30. júnu 2016 požiada o povolenie alebo registráciu v súlade s článkom 34 do 1. januára 2020.

2.   Do 1. januára 2020 príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ indexu žiadajúci o povolenie v súlade s článkom 34 bydlisko alebo sídlo, má právomoc rozhodnúť zaregistrovať uvedeného poskytovateľa indexu ako správcu, aj keď nie je subjektom pod dohľadom, za týchto podmienok:

a)

poskytovateľ indexu neposkytuje kritickú referenčnú hodnotu;

b)

príslušný orgán si opodstatnene uvedomuje, že index alebo indexy, ktoré poskytovateľ indexu poskytuje, sa v zmysle tohto nariadenia široko nevyužívajú tak v členskom štáte, kde má poskytovateľ indexu bydlisko alebo sídlo, ako ani v iných členských štátoch.

Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoje rozhodnutie prijaté v súlade s prvým pododsekom.

Príslušný orgán musí viesť záznamy o dôvodoch svojho rozhodnutia prijatého v súlade s prvým pododsekom v takej forme, aby bolo možné v plnej miere pochopiť hodnotenia príslušného orgánu, že index alebo indexy, ktoré poskytovateľ indexu poskytuje, sa široko nevyužívajú, vrátane všetkých trhových údajov, rozsudku, ako aj informácií, ktoré prijal poskytovateľ indexu.

3.   Poskytovateľ indexu môže naďalej poskytovať existujúcu referenčnú hodnotu, ktorú môžu používať subjekty pod dohľadom do 1. januára 2020, alebo ak poskytovateľ indexu predloží žiadosť o povolenie alebo registráciu v súlade s odsekom 1, pokiaľ a dovtedy, kým toto povolenie alebo registrácia nie sú zamietnuté.

4.   V prípade, že existujúca referenčná hodnota nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, ale ukončenie poskytovania uvedenej referenčnej hodnoty alebo jej zmena tak, aby spĺňala požiadavky tohto nariadenia, by spôsobili výskyt udalosti vyššej moci, zmarili alebo inak porušili podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidiel akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na uvedenú referenčnú hodnotu, príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ indexu bydlisko alebo sídlo, povoľuje používanie referenčnej hodnoty. Po 1. januári 2020 nesmú žiadne finančné nástroje, finančné zmluvy ani merania výkonnosti investičného fondu odkazovať na takúto existujúcu referenčnú hodnotu.

5.   Ak Komisia neprijala rozhodnutie o rovnocennosti, ako sa uvádza v článku 30 ods. 2 alebo 3, alebo ak správca nebol uznaný podľa článku 32, alebo referenčná hodnota nebola schválená podľa článku 33, povoľuje sa subjektom pod dohľadom používať v Únii referenčnú hodnotu, ktorú poskytol správca so sídlom v tretej krajine, ak sa referenčná hodnota už používa v Únii ako odkaz na finančné nástroje, finančné zmluvy alebo na meranie výkonnosti investičného fondu, iba pre takéto finančné nástroje, finančné zmluvy a meranie výkonnosti investičného fondu už odkazujúce na referenčnú hodnotu v Únii alebo ktoré začnú na takúto referenčnú hodnotu odkazovať pred 1. januárom 2020.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 týkajúce sa opatrení na určenie podmienok, za akých príslušný orgán môže posúdiť, či by ukončenie existujúcej referenčnej hodnoty alebo jej zmena tak, aby spĺňala požiadavky tohto nariadenia, mohli reálne spôsobiť udalosť vyššej moci, zmariť alebo inak porušiť podmienky akejkoľvek finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, alebo pravidiel akéhokoľvek investičného fondu, ktoré odkazujú na túto referenčnú hodnotu.

Článok 52

Lehota na aktualizácie prospektov a dôležitých informačných dokumentov

Článok 29 ods. 2 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté existujúce prospekty schválené v súlade so smernicou 2003/71/ES pred 1. januárom 2018. Pokiaľ ide o prospekty schválené podľa smernice 2009/65/ES pred 1. januárom 2018, základné dokumenty sa aktualizujú pri prvej príležitosti alebo najneskôr do 12 mesiacov od uvedeného dňa.

Článok 53

Preskúmania ESMA

1.   ESMA sa v súvislosti s uplatňovaním článkov 32 a 33 snaží o dosiahnutie spoločnej európskej kultúry dohľadu a konzistentných postupov dohľadu a zabezpečenie jednotných prístupov jednotlivých príslušných orgánov. Na tento účel ESMA každé dva roky preskúma uznania udelené v súlade s článkom 32 a schválenia povolené v súlade s článkom 33.

ESMA vydá stanovisko každému príslušnému orgánu, ktorý uznal správcu tretej krajiny alebo schválil referenčnú hodnotu tretej krajiny, v ktorom posúdi, ako uvedený príslušný orgán plní príslušné požiadavky článkov 32 a 33 a požiadavky akéhokoľvek príslušného delegovaného aktu a regulačnej alebo vykonávacej regulačnej normy prijatých na základe tohto nariadenia.

2.   ESMA má právomoc požadovať od príslušného orgánu zdokumentované dôkazy o akýchkoľvek rozhodnutiach prijatých v súlade s článkom 51 ods. 2 prvým pododsekom, článkom 24 ods. 1 a článkom 25 ods. 2.

Článok 54

Preskúmanie

1.   Komisia do 1. januára 2020 preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a predloží o jeho uplatňovaní správu Európskemu parlamentu a Rade, najmä pokiaľ ide o:

a)

fungovanie a účinnosť kritickej referenčnej hodnoty a režim povinnej správy a povinného prispievania podľa článkov 20, 21 a 23 a vymedzenie kritickej referenčnej hodnoty v článku 3 ods. 1 bode 25;

b)

účinnosť režimu správcov týkajúceho sa povolenia, registrácie a dohľadu podľa hlavy VI a kolégií podľa článku 46 a primeranosť dohľadu orgánu Únie nad určitými referenčnými hodnotami;

c)

fungovanie a účinnosť článku 19 ods. 2, najmä rozsah jeho pôsobnosti.

2.   Komisia preskúma vývoj v oblasti medzinárodných zásad uplatniteľných na referenčné hodnoty a právnych rámcov a praxe v oblasti dohľadu v tretích krajinách týkajúcich sa poskytovania referenčných hodnôt a podáva správu Európskemu parlamentu a Rade každých päť rokov po 1. januári 2018. V uvedenej správe sa hlavne posúdi, či je potrebné zmeniť toto nariadenie, a v prípade potreby sa k nej pripojí legislatívny návrh.

3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom predĺžiť 42-mesačnú lehotu uvedenú v článku 51 ods. 2 o 24 mesiacov, ak sa v správe uvedenej v odseku 1 písm. b) tohto článku dokáže, že prechodný režim registrácie podľa článku 51 ods. 2 nie je na ujmu spoločnej európskej kultúry dohľadu a konzistentných postupov dohľadu a prístupov jednotlivých príslušných orgánov.

Článok 55

Oznámenie referenčných hodnôt, na ktoré sa odkazuje, a ich správcov

Ak sa na referenčnú hodnotu odkazuje vo finančnom nástroji, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, oznámenia podľa článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia obsahujú názov referenčnej hodnoty, na ktorú sa odkazuje, a jej správcu.

Článok 56

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 596/2014

Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 sa mení takto:

1.

Článok 19 sa mení takto:

a)

Vkladá sa tento odsek:

„1a.   Oznamovacia povinnosť uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje na transakcie s finančnými nástrojmi spojenými s akciami alebo dlhovými nástrojmi emitenta uvedenými v uvedenom odseku, ak je v čase transakcie splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

finančný nástroj je jednotkou alebo podielom v podniku kolektívneho investovania, v ktorom expozícia akcií alebo dlhových nástrojov emitenta nepresahuje 20 % aktív v držbe podniku kolektívneho investovania;

b)

finančný nástroj poskytuje expozíciu voči portfóliu aktív, v ktorom expozícia akcií alebo dlhových nástrojov emitenta nepresahuje 20 % portfólia aktív;

c)

finančný nástroj je jednotkou alebo podielom v podniku kolektívneho investovania alebo poskytuje expozíciu voči portfóliu aktív a osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s touto osobou nevedela a nemohla vedieť o investičnom zložení alebo expozícii tohto podniku kolektívneho investovania alebo portfólia aktív, pokiaľ ide o akcie alebo dlhové nástroje emitenta, a okrem toho neexistuje dôvod, aby sa uvedená osoba domnievala, že akcie alebo dlhové nástroje emitenta prekračujú limity uvedené v písmene a) alebo b).

Ak sú k dispozícii informácie týkajúce sa zloženia investícií podniku kolektívneho investovania alebo expozície voči portfóliu aktív, osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s touto osobou vynaloží všetko primerané úsilie, aby využila túto informáciu.“

b)

V odseku 7 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:

„Na účely písmena b) transakcie vykonané v akciách alebo dlhových nástrojoch emitenta alebo derivátoch, alebo iných finančných nástrojoch s nimi spojených správcami podniku kolektívneho investovania, v ktorom osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko s ňou spojená investovala, sa nemusia oznamovať, ak správca podniku kolektívneho investovania koná úplne podľa vlastného uváženia, čím sa vylučuje, že by správca dostával pokyny alebo návrhy na zloženie portfólia priamo alebo nepriamo od investorov tohto podniku kolektívneho investovania.“

2.

Článok 35 sa mení takto:

a)

V odsekoch 2 a 3 sa slová „a článku 19 ods. 13 a 14“ nahrádzajú slovami „článku 19 ods. 13 a 14 a článku 38“.

b)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5 alebo 6, článku 12 ods. 5, článku 17 ods. 2 tretieho pododseku, článku 17 ods. 3, článku 19 ods. 13 alebo 14 alebo článku 38 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o tri mesiace.“

3.

V článku 38 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Do 3. júla 2019 Komisia po konzultácii s ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni prahových hodnôt stanovených v článku 19 ods. 1a písm. a) a b) vo vzťahu k transakciám manažérov, ak sú akcie alebo dlhové nástroje emitenta súčasťou podniku kolektívneho investovania alebo poskytujú expozíciu voči portfóliu aktív, s cieľom posúdiť, či je úroveň vhodná, alebo by sa mala upraviť.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými upraví prahové hodnoty v článku 19 ods. 1a písm. a) a b), ak v správe určí, že tieto prahové hodnoty by sa mali upraviť, je oprávnená vykonať takúto úpravu prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 35.“

Článok 57

Zmeny smernice 2008/48/ES

Smernica 2008/48/ES sa mení takto:

1.

V článku 5 ods. 1 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:

„Ak zmluva o úvere odkazuje na referenčnú hodnotu, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (*) názov referenčnej hodnoty a jej správcu a prípadné dôsledky pre spotrebiteľa poskytne spotrebiteľovi veriteľ alebo prípadne sprostredkovateľ úveru v samostatnom dokumente, ktorý môže byť pripojený k formuláru pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).“"

2.

V článku 27 ods. 1 sa za druhý pododsek vkladá tento pododsek:

„Do 1. júla 2018 členské štáty prijmú a zverejnia ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s článkom 5 ods. 1 tretím pododsekom a oznámia ich Komisii. Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2018.“

Článok 58

Zmeny smernice 2014/17/EÚ

Smernica 2014/17/EÚ sa mení takto:

1.

V článku 13 ods. 1 druhom pododseku sa vkladá toto písmeno:

„ea)

v prípade, že sú dostupné zmluvy, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 1 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (**), názvy referenčných hodnôt a ich správcov a prípadné dôsledky pre spotrebiteľa;

(**)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).“"

2.

V článku 42 ods. 2 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Do 1. júla 2018 členské štáty prijmú a zverejnia ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom písm. ea) a oznámia ich Komisii. Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2018.“

3.

V článku 43 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Článok 13 ods. 1 druhý pododsek písm. ea) sa neuplatňuje na zmluvy o úvere platné pred 1. júlom 2018.“

Článok 59

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2018.

Bez ohľadu na druhý odsek tohto článku článok 3 ods. 2, článok 5 ods. 5, článok 11 ods. 5, článok 13 ods. 3, článok 15 ods. 6, článok 16 ods. 5, článok 20 [s výnimkou odseku 6 písm. b)], článok 21 a článok 23, článok 25 ods. 8, článok 25 ods. 9, článok 26 ods. 5, článok 27 ods. 3, článok 30 ods. 5, článok 32 ods. 9, článok 33 ods. 7, článok 34 ods. 8, článok 46, článok 47 ods. 3 a článok 51 ods. 6 sa uplatňujú od 30. júna 2016.

Bez ohľadu na druhý odsek tohto článku sa článok 56 uplatňuje od 3. júla 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 8. júna 2016

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A.G. KOENDERS


(1)  Ú. v. EÚ C 113, 15.4.2014, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, s. 42.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 17. mája 2016.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(21)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).

(25)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(27)  Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(28)  Smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7).


PRÍLOHA I

REFERENČNÉ HODNOTY ÚROKOVÝCH SADZIEB

Presné a dostatočné údaje

1.

Na účely článku 11 ods. 1 písm. a) a c) sú vo všeobecnosti prioritou využívania vstupných údajov:

a)

transakcie prispievateľa na základnom trhu, ktorý referenčné hodnoty majú v úmysle merať, alebo ak nie sú dostatočné, jeho transakcie na súvisiacich trhoch, ako napríklad:

nezabezpečenom medzibankovom trhu vkladov,

ostatných nezabezpečených trhoch vkladov vrátane vkladových certifikátov a komerčných cenných papierov a

ostatné trhy, ako sú jednodňové indexové swapy, zmluvy o repotransakciách, devízové forwardy, úrokové futurity a opcie, ak tieto transakcie spĺňajú požiadavky na vstupné údaje v kódexe správania;

b)

zistenia prispievateľa o transakciách tretej strany na trhoch opísaných v písmene a);

c)

záväzné kotácie;

d)

orientačné kotácie alebo expertné úsudky.

2.

Na účely článku 11 ods. 1 písm. a) a článku 11 ods. 4 je možné vstupné údaje upraviť.

Vstupné údaje sa môžu upraviť na základe uplatňovania týchto kritérií:

a)

blízkosti transakcií k času poskytovania vstupných údajov a vplyvu diania na trhu medzi časom transakcií a časom poskytovania vstupných údajov;

b)

interpolácie alebo extrapolácie z údajov o transakciách;

c)

úprav s cieľom odzrkadliť zmeny úverovej bonity prispievateľov a ostatných účastníkov trhu.

Funkcia dohľadu

3.

Namiesto požiadaviek článku 5 ods. 4 a 5 sa uplatňujú tieto požiadavky:

a)

správca referenčnej hodnoty úrokových sadzieb musí zaviesť nezávislý výbor pre dohľad. Podrobnosti o členstve v uvedenom výbore sa zverejňujú spolu s vyhláseniami o akomkoľvek konflikte záujmov a postupmi výberu alebo menovania jeho členov;

b)

výbor pre dohľad organizuje prinajmenšom jedno stretnutie každé štyri mesiace a z takýchto stretnutí vyhotovuje zápisnice;

c)

výbor pre dohľad koná čestne a má všetky zodpovednosti stanovené v článku 5 ods. 3.

Audit

4.

Správca referenčnej hodnoty úrokových sadzieb vymenuje nezávislého externého audítora, ktorý preskúmava dodržiavanie metodiky referenčnej hodnoty a tohto nariadenia správcom a podáva o tom správu. Externý audit správcu sa po prvýkrát vykoná šesť mesiacov po zavedení kódexu správania a následne každé dva roky.

Výbor pre dohľad môže vyžadovať externý audit prispievateľov k referenčnej hodnote úrokových sadzieb v prípade, že nie je spokojný s akýmikoľvek aspektmi ich správania.

Systémy a kontroly prispievateľa

5.

Okrem požiadaviek stanovených v článku 16 sa na prispievateľov k referenčnej hodnote úrokových sadzieb vzťahujú nasledujúce požiadavky. Článok 16 ods. 5 sa neuplatňuje.

6.

Každý predkladateľ prispievateľa a priami nadriadení takéhoto predkladateľa písomne potvrdia, že si kódex správania prečítali a že ho budú dodržiavať.

7.

Systémy a kontroly prispievateľa zahŕňajú:

a)

prehľad vrátane umiestnenia predkladateľov a správcov a mien príslušných fyzických osôb zodpovedností v rámci každej spoločnosti vrátane interného ohlasovania a zodpovednosti a náhradníkov;

b)

vnútorné postupy schvaľovania príspevkov vstupných údajov;

c)

disciplinárne konanie týkajúce sa pokusov o manipuláciu alebo neohlásenia skutočnej manipulácie externých účastníkov postupu prispievania alebo takejto manipulácie v štádiu pokusu;

d)

účinné postupy riešenia konfliktu záujmov a kontroly komunikácie medzi samými prispievateľmi, ako aj medzi prispievateľmi a ostatnými tretími stranami s cieľom predísť neprimeranému externému vplyvu na osoby zodpovedné za predloženie sadzieb. Predkladatelia pracujú na miestach, ktoré sú fyzicky oddelené od obchodníkov s úrokovými derivátmi;

e)

účinné postupy na zamedzenie alebo kontrolu výmeny informácií medzi osobami vykonávajúcimi činnosti, ktoré znamenajú riziko konfliktu záujmov, ak by výmena uvedených informácií mohla ovplyvniť údaje o referenčnej hodnote, ktorými sa prispelo;

f)

pravidlá na zamedzenie kolúzii medzi prispievateľmi a medzi prispievateľmi a správcami referenčnej hodnoty;

g)

opatrenia s cieľom zamedziť alebo obmedziť, aby akákoľvek osoba neprimerane ovplyvňovala spôsob, akým osoby zapojené do poskytovania vstupných údajov vykonávajú uvedené činnosti;

h)

odstránenie akéhokoľvek priameho prepojenia medzi odmeňovaním zamestnancov poskytujúcich vstupné údaje a odmeňovaním osôb alebo príjmami generovanými osobami, ktoré vykonávajú inú činnosť, v prípade, že v súvislosti s uvedenými činnosťami môže vzniknúť konflikt záujmov;

i)

kontroly zamerané na odhalenie spätnej transakcie nasledujúcej po poskytnutí vstupných údajov.

8.

Prispievateľ k referenčnej hodnote úrokových sadzieb vedie podrobné záznamy o:

a)

všetkých relevantných aspektoch príspevkov vstupných údajov;

b)

postupe, ktorým sa riadi určovanie vstupných údajov a schvaľovanie vstupných údajov;

c)

menách predkladateľov a ich zodpovednostiach;

d)

akejkoľvek komunikácii medzi predkladateľmi a ostatnými osobami vrátane interných a externých obchodníkov a sprostredkovateľov, týkajúcej sa určenia alebo príspevku vstupných údajov;

e)

vzájomnom pôsobení predkladateľov so správcom alebo akýmkoľvek zástupcom pre výpočty;

f)

otázkach týkajúcich sa vstupných údajov a výsledkoch týchto otázok;

g)

výkazoch citlivosti týkajúcich sa kníh o obchodovaní s úrokovými swapmi a akejkoľvek inej knihy o obchodovaní s derivátmi s významnou expozíciou voči fixáciám medzibankových úrokových sadzieb v súvislosti so vstupnými údajmi.

9.

Záznamy sa uchovávajú na médiu umožňujúcom ukladať informácie tak, aby boli dostupné na použitie v budúcnosti so zdokumentovaným kontrolným záznamom.

10.

Funkcia prispievateľa k referenčnej hodnote úrokových sadzieb týkajúca sa dodržiavania súladu s predpismi pravidelne podáva manažmentu správu o všetkých zisteniach vrátane spätných transakcií.

11.

Vstupné údaje a postupy podliehajú pravidelnému internému preskúmaniu.

12.

Externý audit vstupných údajov prispievateľa k referenčnej hodnote úrokových sadzieb, dodržiavania kódexu správania a ustanovení tohto nariadenia sa po prvýkrát vykoná šesť mesiacov po zavedení kódexu správania a následne každé dva roky.


PRÍLOHA II

KOMODITNÉ REFERENČNÉ HODNOTY

Metodika

1.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty formálne spracuje, zdokumentuje a zverejňuje akúkoľvek metodiku, ktorú používa na výpočet referenčnej hodnoty. Takáto metodika obsahuje a opisuje prinajmenšom:

a)

všetky kritériá a postupy používané na vypracovanie referenčnej hodnoty vrátane spôsobu, akým správca používa vstupné údaje vrátane konkrétneho objemu, uzavretých a ohlásených transakcií, ponúk, návrhov a ostatných informácií o trhu vo svojom posúdení alebo lehotách, alebo okamihoch posúdenia, prečo sa používa konkrétna referenčná jednotka, akým spôsobom správca zhromažďuje tieto vstupné údaje, usmernenia, ktorými sa kontroluje použitie úsudku hodnotiteľmi, a akékoľvek ďalšie informácie, ako sú predpoklady, modely alebo extrapolácia zo zhromaždených údajov, ktoré sa pri posudzovaní berú do úvahy;

b)

postupy a metódy, ktoré sú navrhnuté tak, aby zabezpečili jednotnosť hodnotiteľov pri používaní úsudku;

c)

relatívny význam, ktorý sa pridelí každému kritériu použitému vo výpočte referenčnej hodnoty, najmä druhu použitých vstupných údajov a druhu kritérií použitých na usmernenie úsudku s cieľom zabezpečiť kvalitu a integritu výpočtu referenčnej hodnoty;

d)

kritériá, ktorými sa určuje minimálne množstvo údajov o transakciách potrebné na výpočet konkrétnej referenčnej hodnoty. Ak sa takáto prahová hodnota nestanoví, vysvetlia sa dôvody, prečo nebola stanovená minimálna prahová hodnota, vrátane stanovenia postupov, ktoré sa majú použiť v prípade, že neexistujú žiadne údaje o transakciách;

e)

kritériá, ktoré sa týkajú období posúdenia, ak predložené údaje nedosahujú hraničnú hodnotu údajov o transakciách odporúčanú v metodike alebo normy kvality požadované správcom vrátane alternatívnych metód posúdenia zahŕňajúcich modely teoretického odhadu. Uvedené kritériá vysvetlia postupy, ktoré sa majú použiť v prípade, že neexistujú žiadne údaje o transakciách;

f)

kritériá týkajúce sa včasnosti príspevkov vstupných údajov a prostriedky takýchto príspevkov vstupných údajov, či už elektronicky, telefonicky, alebo inak;

g)

kritériá a postupy týkajúce sa období posúdenia, ak jeden alebo viac prispievateľov predkladá vstupné údaje, ktoré tvoria významný podiel celkových vstupných údajov pre danú referenčnú hodnotu. Správca v týchto kritériách a postupoch takisto vymedzí, čo predstavuje významný podiel pre výpočet každej referenčnej hodnoty;

h)

kritériá, na základe ktorých môžu byť údaje o transakciách vyňaté z výpočtu referenčnej hodnoty.

2.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty uverejní alebo sprístupní hlavné prvky metodiky, ktorú správca používa pre každú poskytnutú a zverejnenú komoditnú referenčnú hodnotu, alebo – v uplatniteľných prípadoch – pre každú skupinu poskytnutých a zverejnených referenčných hodnôt.

3.

Spolu s metodikou uvedenou v odseku 2 správca komoditnej referenčnej hodnoty tiež opíše a uverejní:

a)

dôvody prijatia konkrétnej metodiky vrátane techník na úpravu cien a dôvodov, prečo sú lehoty alebo okamih, v rámci ktorých boli vstupné údaje prijaté, spoľahlivým ukazovateľom fyzických trhových hodnôt;

b)

postup interného preskúmania a schválenia danej metodiky, ako aj periodicitu takéhoto preskúmania;

c)

postup externého preskúmania danej metodiky vrátane postupov na prijatie tejto metodiky trhom prostredníctvom konzultácie s používateľmi o dôležitých zmenách v postupoch výpočtu ich referenčnej hodnoty.

Zmeny metodiky

4.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty prijme a zverejní pre používateľov explicitné postupy a dôvody akejkoľvek navrhnutej podstatnej zmeny svojej metodiky. Uvedené postupy musia byť v súlade s hlavným cieľom, ktorým je, že správca musí zabezpečiť nepretržitú integritu svojich výpočtov referenčnej hodnoty a zaviesť zmeny pre poriadok konkrétneho trhu, ktorého sa tieto zmeny týkajú. Tieto postupy zabezpečujú:

a)

oznámenie vopred v jasnom časovom rámci, ktoré používateľom poskytne dostatočnú príležitosť na analyzovanie a pripomienkovanie vplyvu týchto navrhovaných zmien so zreteľom na výpočet celkových okolností správcu;

b)

aby pripomienky používateľov a odpoveď správcu na uvedené pripomienky boli sprístupnené všetkým používateľom na trhu po každom danom období konzultácií s výnimkou prípadu, keď predkladateľ pripomienok požiadal o dôvernosť.

5.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty pravidelne skúma svoje metodiky s cieľom zabezpečiť, aby spoľahlivo odzrkadľovali fyzický trh, ktorý sa posudzuje, a musia obsahovať postup na zohľadnenie stanovísk príslušných používateľov.

Kvalita a integrita výpočtu referenčných hodnôt

6.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty:

a)

spresní kritériá, ktorými sa vymedzuje fyzická komodita, ktorá je predmetom konkrétnej metodiky;

b)

uprednostní vstupné údaje v nasledujúcom poradí, ak sú v súlade s jeho metodikou:

i)

uzavreté a nahlásené transakcie;

ii)

ponuky a návrhy;

iii)

ďalšie informácie.

Ak sa neuprednostnia uzavreté a nahlásené transakcie, mali by sa vysvetliť dôvody, ako sa to požaduje v bode 7 písm. b);

c)

použije dostatočné opatrenia zamerané na používanie vstupných údajov, ktoré boli predložené a zohľadnené vo výpočte trhovej hodnoty a ktoré sú bona fide, to znamená, že strany predkladajúce vstupné údaje vykonali alebo sú pripravené vykonať transakcie generujúce takéto vstupné údaje a ukončené transakcie boli vykonané navzájom nezávislým spôsobom a osobitná pozornosť sa musí venovať transakciám medzi pridruženými subjektmi;

d)

zavedie a uplatní postupy s cieľom určiť neobvyklé alebo podozrivé údaje o transakciách a uchováva záznamy o rozhodnutiach týkajúcich sa vylúčenia údajov o transakciách z postupu výpočtu referenčnej hodnoty správcu;

e)

podporí prispievateľov, aby predložili všetky svoje vstupné údaje, na ktoré sa vzťahujú kritériá správcu pre uvedený výpočet. Správcovia v rámci svojich možností, a pokiaľ to je primerané, zabezpečia, aby predložené vstupné údaje zodpovedali skutočne uzatvoreným transakciám prispievateľov, a

f)

uplatní systém primeraných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby prispievatelia dodržiavali uplatniteľné normy kvality a integrity správcu pre vstupné údaje.

7.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty pre každý výpočet opíše a uverejní v rozumnej miere a bez toho, aby to malo vplyv na uverejnenie referenčnej hodnoty:

a)

stručné vysvetlenie, ktoré odberateľovi referenčnej hodnoty alebo príslušnému orgánu zjednoduší chápanie vypracovania postupu výpočtu a aspoň veľkosť a likviditu posudzovaného fyzického trhu (ako je počet a objem predložených transakcií), rozsah a priemerný objem a rozsah a priemernú cenu a orientačné percentuálne podiely každého druhu vstupných údajov, ktoré boli v tomto výpočte zohľadnené; zahrnutie pojmov vzťahujúcich sa na metodiku oceňovania, napríklad „transakčný“, „na základe spreadu“ alebo „interpolovaný alebo extrapolovaný“; a

b)

stručné vysvetlenie miery, do akej a na základe ktorej sa v akomkoľvek výpočte použil akýkoľvek úsudok vrátane vylúčenia údajov, ktoré inak zodpovedali požiadavkám príslušnej metodiky pre uvedený výpočet, s cenami založenými na rozpätiach alebo interpolácii, extrapolácii alebo vážených ponukách alebo návrhoch, ktoré boli vyššie než prípadné ukončené transakcie.

Integrita procesu oznamovania

8.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty:

a)

spresní kritériá, ktorými sa vymedzí, kto môže správcovi predkladať vstupné údaje;

b)

zavedie postupy kontroly kvality zamerané na vyhodnotenie totožnosti prispievateľa a akéhokoľvek predkladateľa, ktorý nahlasuje vstupné údaje, a oprávnenie takéhoto predkladateľa nahlasovať vstupné údaje v mene prispievateľa;

c)

spresní kritériá uplatňované na zamestnancov prispievateľa, ktorí majú povolenie v mene prispievateľa predkladať správcovi vstupné údaje; podnieti prispievateľov, aby predložili údaje o transakciách získané od podporných administratívnych funkcií („back office“) a vyhľadali potvrdzujúce údaje z iných zdrojov v prípade, že údaje o transakciách získali priamo od obchodníka, a

d)

zavedie vnútorné kontroly a písomné postupy s cieľom identifikovať komunikáciu medzi prispievateľmi a hodnotiteľmi, ktorí sa snažia ovplyvniť výpočet v prospech niektorej obchodnej pozície (či už ide o prispievateľa, jeho zamestnancov, alebo tretiu stranu), ktorí sa snažia dosiahnuť, aby hodnotiteľ porušil pravidlá alebo usmernenia správcu, alebo identifikovať prispievateľov, ktorí sa podieľajú na modeli predkladania neobvyklých alebo podozrivých údajov o transakciách. Tieto postupy zahŕňajú v čo najväčšom rozsahu ustanovenia na zintenzívnenie vyšetrovania správcom v rámci spoločnosti prispievateľa. Kontroly zahŕňajú krížovú kontrolu trhových ukazovateľov zameranú na overenie predložených informácií.

Hodnotitelia

9.

V súvislosti s úlohou hodnotiteľa správca komoditnej referenčnej hodnoty:

a)

prijme a zavedie explicitné vnútorné pravidlá a usmernenia pre výber hodnotiteľov vrátane ich minimálnej úrovne odbornej prípravy, skúseností a zručností, ako aj postup pravidelného preskúmania ich spôsobilosti;

b)

disponuje mechanizmami na zabezpečenie toho, aby sa výpočty mohli uskutočňovať na súdržnom a pravidelnom základe;

c)

zachová plánovanie kontinuity a nástupníctva svojich hodnotiteľov s cieľom zabezpečiť, aby sa výpočty uskutočňovali jednotne a aby ich uskutočňovali zamestnanci, ktorí disponujú primeranou úrovňou odborných znalostí, a

d)

zavedie postupy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť integritu a spoľahlivosť výpočtov; tieto vnútorné kontroly a postupy vyžadujú minimálne priebežný dohľad nad hodnotiteľmi v záujme zabezpečenia náležitého uplatňovania metodiky a postupy pre interné schvaľovanie orgánom dohľadu pred uvoľnením cien na šírenie na trhu.

Kontrolné záznamy

10.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zavedie pravidlá a postupy na dokumentovanie informácií, ktoré sú relevantné v danom čase, vrátane:

a)

všetkých vstupných údajov;

b)

úsudkov od hodnotiteľov v rámci výpočtu každej referenčnej hodnoty;

c)

skutočnosti, či sa vo výpočte vylúčila konkrétna transakcia, ktorá inak spĺňala požiadavky príslušnej metodiky pre uvedený výpočet, ako aj dôvody jej vylúčenia;

d)

totožnosti každého hodnotiteľa a akejkoľvek inej osoby, ktorá predložila alebo inak vytvorila ktorékoľvek z informácií uvedených v písmene a), b) alebo c).

11.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty disponuje pravidlami a postupmi s cieľom zabezpečiť uchovanie kontrolných záznamov o relevantných informáciách prinajmenšom na obdobie piatich rokov s cieľom zdokumentovať postup výpočtov.

Konflikty záujmov

12.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zavedie primerané politiky a postupy na identifikáciu, zverejnenie, riadenie alebo zmiernenie všetkých konfliktov záujmov a ich predchádzanie a na ochranu integrity a nezávislosti výpočtu. Tieto politiky a postupy sa pravidelne preskúmajú a aktualizujú a:

a)

zabezpečí sa, aby výpočty referenčnej hodnoty neboli ovplyvnené existenciou ani potenciálom komerčného alebo osobného obchodného vzťahu alebo záujmu medzi správcom alebo jeho pridruženými subjektmi, pracovníkmi, klientmi, akýmikoľvek účastníkmi trhu alebo osobami s nimi spojenými;

b)

zabezpečí sa, aby osobné záujmy a obchodné styky zamestnancov správcu nemohli ohrozovať funkcie správcu, a to aj mimo zamestnania vrátane cestovania, zábavy, prijímania darov a pohostenia poskytovaných klientmi správcu alebo inými účastníkmi komoditného trhu;

c)

v prípade zistených konfliktov sa zabezpečí vhodné oddelenie funkcií u správcu prostredníctvom dohľadu, kompenzácie, prístupu k systémom a informačných tokov;

d)

chráni sa dôvernosť informácií, ktoré predložil alebo vytvoril správca, pokiaľ sa na ne nevzťahujú povinnosti správcu zverejňovať informácie;

e)

zakazuje sa manažérom, hodnotiteľom a ostatným zamestnancom správcu prispievať k výpočtu referenčnej hodnoty svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne, alebo v mene účastníkov trhu, a

f)

účinne sa riešia všetky identifikované konflikty záujmov, ktoré môžu existovať medzi poskytovaním referenčnej hodnoty z jeho strany (ako aj zo strany všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú alebo sa inak podieľajú na zodpovednostiach v súvislosti s výpočtom referenčnej hodnoty) a akýmkoľvek iným podnikaním správcu.

13.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zabezpečí, aby sa v rámci jeho ostatných podnikateľských činností zaviedli primerané postupy a mechanizmy určené na minimalizáciu pravdepodobnosti vplyvu konfliktu záujmov na integritu výpočtov referenčnej hodnoty.

14.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zabezpečí, aby mal zavedené oddelenie hierarchických línií medzi svojimi manažérmi, hodnotiteľmi a ostatnými zamestnancami, ako aj od manažérov po vrcholový manažment správcu a jeho rady s cieľom zaistiť:

a)

že správca uspokojivým spôsobom spĺňa požiadavky tohto nariadenia a

b)

že budú jasne vymedzené zodpovednosti, ktoré nebudú rozporuplné ani nepovedú k tomu, aby sa tak vnímali.

15.

Hneď ako sa správca komoditnej referenčnej hodnoty dozvie o konflikte záujmov vyplývajúcom z vlastníctva správcu, poskytne túto informáciu svojim používateľom.

Sťažnosti

16.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty zavedie a uverejní zásady riešenia sťažností na stanovenie postupov na prijímanie a vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa postupu výpočtu správcom a uchovávanie záznamov o nich. Týmito mechanizmami podávania sťažností sa zabezpečí, že:

a)

odberatelia referenčnej hodnoty môžu podávať sťažnosti týkajúce sa toho, či výpočet referenčnej hodnoty zodpovedá trhovej hodnote, navrhovaným zmenám vo výpočte referenčnej hodnoty, uplatňovaniu metodiky v súvislosti s konkrétnym výpočtom referenčnej hodnoty a ostatným redakčným rozhodnutiam v súvislosti s postupom výpočtu referenčnej hodnoty;

b)

je zavedený časový harmonogram na riešenie sťažností;

c)

formálne sťažnosti podané voči správcovi a jeho pracovníkom daný správca včas a spravodlivo vyšetrí;

d)

vyšetrovanie sa uskutoční nezávisle od akýchkoľvek pracovníkov, ktorých sa môže týkať predmet sťažnosti;

e)

cieľom správcu je rýchle ukončenie vyšetrovania;

f)

správca sťažovateľovi a ostatným príslušným stranám oznámi výsledok vyšetrovania v písomnej podobe a v primeranej lehote;

g)

existuje možnosť obrátiť sa na nezávislú tretiu stranu vymenovanú správcom v prípade, že sťažovateľ nebude spokojný so spôsobom riešenia svojej sťažnosti príslušným správcom alebo s rozhodnutím správcu o tejto skutočnosti, a to najneskôr šesť mesiacov od podania pôvodnej sťažnosti, a

h)

všetky dokumenty týkajúce sa sťažnosti vrátane dokumentov, ktoré predložil sťažovateľ, a vlastných záznamov správcu sa budú uchovávať prinajmenšom počas obdobia piatich rokov.

17.

Spory týkajúce sa každodenného určovania cien, pri ktorých nejde o formálne sťažnosti, rieši správca komoditnej referenčnej hodnoty podľa svojich primeraných štandardných postupov. Ak sťažnosť povedie k zmene ceny, podrobnosti o uvedenej zmene ceny sa čo najskôr oznámia trhu.

Externé audity

18.

Správca komoditnej referenčnej hodnoty určí nezávislého externého audítora s primeranou skúsenosťou a schopnosťou preskúmať dodržiavanie kritérií metodiky a požiadaviek tohto nariadenia zo strany správcu a podať o tom správu. Audity sa vykonávajú každý rok a uverejňujú sa tri mesiace po ukončení každého auditu s ďalšími priebežnými auditmi vykonanými podľa potreby.