1.

Názov oddielu 1.1.3.4 sa nahrádza takto:

„1.1.3.4.   Interpolácia v rámci jednej kategórie nebezpečnosti“

2.

Bod 1.3.6 sa nahrádza takto:

„1.3.6.    Látky alebo zmesi klasifikované ako korozívne pre kovy, avšak nie klasifikované ako žieravé pre kožu alebo spôsobujúce vážne poškodenie očí (kategória 1)

Látky alebo zmesi klasifikované ako korozívne pre kovy, avšak nie klasifikované ako žieravé pre kožu alebo spôsobujúce vážne poškodenie očí (kategória 1), ktoré sú pre používanie zákazníkom balené v konečnom stave, si nevyžadujú na etikete výstražný piktogram GHS05.“

1.

Oddiel 2.1.3 sa nahrádza takto:

„2.1.3.    Informovanie o nebezpečnosti

Pri látkach, zmesiach alebo výrobkoch, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 2.1.2.

Tabuľka 2.1.2

Prvky označovania pre výbušniny

POZNÁMKA 1: Výbušniny, ktoré nie sú zabalené alebo sú opätovne zabalené v obaloch iných ako pôvodných alebo v podobných obaloch, musia obsahovať všetky tieto prvky označovania:

ak sa však preukáže, že nebezpečenstvo zodpovedá jednej z kategórií nebezpečnosti v tabuľke 2.1.2, priraďuje sa zodpovedajúci symbol, výstražné slovo a/alebo výstražné upozornenie.

POZNÁMKA 2: Látky a zmesi, ktoré sú dodávané s kladným výsledkom v sérii testov 2 v časti I, oddiele 12 Odporúčaní OPNT OSN pre prepravu nebezpečného tovaru (OPNT OSN), Príručka testov a kritérií, a sú oslobodené od klasifikácie ako výbušniny (na základe negatívneho výsledku série testov 6 v časti I oddiele 16 OPNT OSN, Príručka testov a kritérií), majú ešte stále výbušné vlastnosti. Užívateľ musí byť informovaný o týchto vnútorných výbušných vlastnostiach, pretože tie sa musia zohľadniť pri manipulácii – najmä ak je z látky alebo zmesi odstránený obal alebo ak je opätovne zabalená – a pri skladovaní. Z tohto dôvodu sa výbušné vlastnosti uvedenej látky alebo zmesi oznamujú v oddiele 2 (Identifikácia nebezpečenstiev) a oddiele 9 (Fyzikálne a chemické vlastnosti) karty bezpečnostných údajov a podľa potreby v iných oddieloch karty bezpečnostných údajov.“

2.

V oddiele 2.1.4 sa obrázok 2.1.3 nahrádza takto:

„Obrázok 2.1.3

Postup zaradenia do podtriedy v triede výbušnín (trieda 1 pre dopravu)

3.

V oddiele 2.2.3 sa tabuľka 2.2.3 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.2.3

Prvky označovania pre horľavé plyny (vrátane chemicky nestabilných plynov)

4.

Bod 2.3.2.1 sa nahrádza takto:

2.3.2.1.   Aerosóly sa klasifikujú do jednej z troch kategórií tejto triedy nebezpečnosti v závislosti od ich horľavých vlastností a ich spalného tepla. Posudzujú sa na účely klasifikácie do kategórie 1 alebo 2, ak obsahujú viac ako 1 (hmotnostné) % zložiek, ktoré sú klasifikované ako horľavé podľa kritérií v tejto časti:

alebo ak ich spalné teplo dosahuje aspoň 20 kJ/g.

POZNÁMKA 1: Medzi horľavé zložky nepatria samozápalné, samovoľne sa zahrievajúce ani s vodou reagujúce látky a zmesi, pretože takéto zložky sa nikdy v aerosóloch nepoužívajú.

POZNÁMKA 2: Aerosóly nepatria dodatočne do rozsahu oddielov 2.2 (horľavé plyny), 2.5 (plyny pod tlakom), 2.6 (horľavé kvapaliny) a 2.7 (horľavé tuhé látky). V závislosti od ich obsahu však aerosóly môžu patriť do rozsahu iných tried nebezpečnosti vrátane ich prvkov označovania.“

5.

V oddiele 2.3.2 sa obrázok 2.3.1 a) nahrádza takto:

„Obrázok 2.3.1 a) pre aerosóly

6.

V oddiele 2.3.3 sa názov tabuľky 2.3.1 nahrádza takto:

„Prvky označovania pre aerosóly“

7.

V oddiele 2.5.3 sa tabuľka 2.5.2 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.5.2

Prvky označovania pre plyny pod tlakom

8.

V oddiele 2.8.3 sa tabuľka 2.8.1 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.8.1

Prvky označovania pre samovoľne reagujúce látky a zmesi

9.

V oddiele 2.8.4 sa obrázok 2.8.1 nahrádza takto:

„Obrázok 2.8.1

Samovoľne reagujúce látky a zmesi

10.

V oddiele 2.9.3 sa tabuľka 2.9.2 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.9.2

Prvky označovania pre samozápalné kvapaliny

11.

V oddiele 2.10.3 sa tabuľka 2.10.2 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.10.2

Prvky označovania pre samozápalné tuhé látky

12.

V oddiele 2.11.3 sa tabuľka 2.11.2 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.11.2

Prvky označovania pre samovoľne sa zahrievajúce látky a zmesi

13.

V oddiele 2.12.3 sa tabuľka 2.12.2 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.12.2

Prvky označovania pre látky a zmesi, ktoré pri kontakte s vodou uvoľňujú horľavé plyny

14.

V oddiele 2.13.3 sa tabuľka 2.13.2 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.13.2

Prvky označovania pre oxidujúce kvapaliny

15.

V oddiele 2.14.2.1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Oxidujúca tuhá látka sa klasifikuje v tejto triede do jednej z troch kategórií použitím testu O.1 v časti III pododdiele 34.4.1 alebo testu O.3 v časti III pododdiele 34.4.3 OPTN OSN, Príručka testov a kritérií, v súlade s tabuľkou 2.14.1:“

16.

V oddiele 2.14.2.1 sa tabuľka 2.14.1 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.14.1

Kritériá pre oxidujúce tuhé látky

17.

V oddiele 2.14.2.1 v poznámke 1 k tabuľke 2.14.1 sa „(BC-Code, príloha III, test 5)“ nahrádza slovami „[IMSBC Code (Medzinárodný kódex pre námornú prepravu pevného voľne loženého nákladu, IMO), dodatok 2, oddiel 5]“.

18.

V oddiele 2.14.3 sa tabuľka 2.14.2 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.14.2

Prvky označovania pre oxidujúce tuhé látky

19.

V oddiele 2.15.3 sa tabuľka 2.15.1 nahrádza takto:

„Tabuľka 2.15.1

Prvky označovania pre organické peroxidy

20.

V oddiele 2.15.4 sa obrázok 2.15.1 nahrádza takto:

„Obrázok 2.15.1

Organické peroxidy

1.

V oddiele 3.1.2.1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Látky sa môžu zaradiť do jednej zo štyroch kategórií nebezpečnosti na základe akútnej orálnej, dermálnej alebo inhalačnej toxicity podľa numerických kritérií uvedených v tabuľke 3.1.1.“

2.

Prvá veta v oddiele 3.1.2.3.2 sa nahrádza takto:

„Pri klasifikácii inhalačnej toxicity je v kategóriách najvyššej nebezpečnosti pre prachy a hmly osobitne dôležité používať hodnoty s dobrou vypovedacou schopnosťou.“

3.

V oddiele 3.1.3.6.1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„zahrnú sa zložky so známou akútnou toxicitou, ktoré patria do ľubovoľnej kategórie akútnej nebezpečnosti uvedenej v tabuľke 3.1.1;“

4.

Kapitola 3.2 sa nahrádza takto:

„3.2.   Žieravosť/dráždivosť pre kožu

3.2.1.    Definície a všeobecné hľadiská

3.2.1.2.   Vo viacúrovňovom prístupe sa dôraz kladie na existujúce údaje získané od ľudí, potom nasledujú údaje z testov na zvieratách, údaje z testov in vitro a potom iné zdroje informácií. Klasifikácia sa vykoná priamo, keď údaje spĺňajú kritériá. V niektorých prípadoch sa klasifikácia látky alebo zmesi vykonáva na základe závažnosti dôkazov v rámci jednej úrovne. Pri celkovej závažnosti dôkazov sa všetky dostupné informácie dôležité pre stanovenie žieravosti/dráždivosti pre kožu posudzujú spoločne vrátane výsledkov vhodných validovaných testov in vitro, relevantných údajov z testov na zvieratách a údajov získaných od ľudí pochádzajúcich z epidemiologických a klinických štúdií, ako aj dobre zdokumentovaných správ a pripomienok z prípadových štúdií (pozri prílohu I, časť 1, oddiely 1.1.1.3, 1.1.1.4 a 1.1.1.5).

3.2.2.    Kritériá klasifikácie látok

Látky sa zaraďujú do jednej z týchto dvoch kategórií v rámci tejto triedy nebezpečnosti:

3.2.2.1.   Klasifikácia na základe štandardných údajov z testov na zvieratách

3.2.2.1.1.   Žieravosť pre kožu

3.2.2.1.2.   Dráždivosť pre kožu

3.2.2.2.   Viacúrovňový prístup pri klasifikácii

3.2.2.2.1.   Keď je to možné, uvažuje sa o viacúrovňovom prístupe k hodnoteniu počiatočných informácií, pričom treba uznať, že nemusia byť významné všetky prvky.

3.2.2.2.2.   Existujúce údaje získané od ľudí a údaje z testov na zvieratách vrátane informácií vyplývajúcich z jednorazovej alebo opakovanej expozície sú prvým podkladom pre hodnotenie, keďže poskytujú informácie týkajúce sa priamo účinkov na kožu.

3.2.2.2.3.   Na klasifikáciu možno použiť údaje o akútnej dermálnej toxicite. Ak je látka vysoko dermálne toxická, skúmanie žieravosti/dráždivosti pre kožu nie je prakticky uskutočniteľné, keďže množstvo testovanej látky, ktoré sa má použiť, značne presahuje toxickú dávku a vedie k uhynutiu zvierat. Keď sa robia pozorovania žieravosti/dráždivosti pre kožu pri skúmaní akútnej toxicity a pozorovania sa vykonajú pre väčšiu dávku ako je limitná dávka, možno tieto údaje použiť na klasifikáciu za predpokladu, že použité zriedenie a testované druhy pokusných zvierat sú rovnaké. Tuhé látky (prášky) sa môžu stať žieravými alebo dráždivými pri zvlhnutí alebo pri kontakte s vlhkou pokožkou alebo membránami sliznice.

3.2.2.2.4.   Na vykonanie klasifikačných rozhodnutí sa použijú alternatívne možnosti in vitro, ktoré boli validované a akceptované.

3.2.2.2.5.   Podobne extrémne hodnoty pH, ako napríklad ≤ 2 a ≥ 11,5, môžu byť náznakom potenciálu spôsobovať dermálne účinky, najmä ak sú spojené s významnou kapacitou tlmivého roztoku (tlmivá kapacita). Vo všeobecnosti sa predpokladá, že takéto látky vyvolávajú na koži významné účinky. V prípade, ak neexistujú nijaké ďalšie informácie, látka sa pokladá za žieravú pre kožu (kategória žieravosti pre kožu 1), ak jej pH je ≤ 2 alebo ≥ 11,5. Ak však posúdenie kapacity tlmivého roztoku naznačuje, že látka nemusí byť napriek nízkej alebo vysokej hodnote pH žieravá, musí sa to potvrdiť inými údajmi, najlepšie údajmi z vhodného validovaného testu in vitro.

3.2.2.2.6.   V niektorých prípadoch môže byť na vykonanie klasifikačných rozhodnutí k dispozícii dostatok informácií o štruktúrne podobných látkach.

3.2.2.2.7.   Viacúrovňovým prístupom sa poskytuje návod na to, ako usporiadať existujúce informácie o látke a vykonať rozhodnutie na základe závažnosti dôkazov týkajúce sa posúdenia nebezpečnosti a klasifikácie nebezpečnosti.

I keď by sa informácie mohli získať z hodnotenia jednotlivých parametrov v rámci jednej úrovne (pozri oddiel 3.2.2.2.1.), posudzujú sa všetky existujúce informácie a stanovenie celkovej závažnosti dôkazov. Platí to najmä vtedy, keď sú dostupné informácie o niektorých parametroch protichodné.

3.2.3.    Kritériá klasifikácie zmesí

3.2.3.1.   Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre celú zmes

3.2.3.1.1.   Zmes sa klasifikuje s použitím kritérií pre látky, pričom sa prihliada na viacúrovňový prístup vyhodnocovania údajov pre túto triedu nebezpečnosti.

3.2.3.1.2.   Keď sa uvažuje o testovaní zmesi, vykonávateľom klasifikácie sa odporúča, aby používali prístup viacúrovňového stanovenia závažnosti dôkazov, ako je zahrnutá v kritériách pre klasifikáciu látok na žieravosť a dráždivosť pre kožu (oddiel 3.2.1.2 a 3.2.2.2), a tým pomohli zabezpečiť presnú klasifikáciu a nevykonávanie zbytočných testov na zvieratách. V prípade, ak neexistujú nijaké ďalšie informácie, zmes sa pokladá za žieravú pre kožu (kategória žieravosti pre kožu 1), ak jej pH je ≤ 2 alebo ≥ 11,5. Ak však posúdenie kapacity tlmivého roztoku naznačuje, že zmes nemusí byť napriek nízkej alebo vysokej hodnote pH žieravá, musí sa to potvrdiť inými údajmi, najlepšie údajmi z vhodného validovaného testu in vitro.

3.2.3.2.   Klasifikácia zmesí, keď nie sú dostupné údaje pre celú zmes: princípy extrapolácie

3.2.3.2.1.   Ak samotná zmes nebola testovaná na stanovenie potenciálu žieravosti/dráždivosti pre kožu, ale existuje dostatok údajov o jednotlivých zložkách a podobných testovaných zmesiach, ktoré umožňujú primerane charakterizovať nebezpečnosť zmesi, tieto údaje sa používajú v súlade s princípmi extrapolácie stanovenými v oddiele 1.1.3.

3.2.3.3.   Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre všetky zložky alebo len pre niektoré zložky zmesi

3.2.3.3.1.   Aby sa na účely klasifikácie nebezpečnosti žieravosti/dráždivosti zmesi pre kožu použili všetky dostupné údaje, bol stanovený tento predpoklad a uplatňuje sa vždy, keď je to vhodné pri viacúrovňovom prístupe:

„Významné zložky“ zmesi sú tie, ktoré sú prítomné v koncentráciách ≥ 1 % (hmotnostné pre tuhé látky, kvapaliny, prachy, hmly a pary a objemové pre plyny), pokiaľ sa nepredpokladá (napr. v prípade žieravých zložiek pre kožu), že niektorá zložka prítomná v koncentrácii < 1 % môže byť napriek tomu významná pre klasifikáciu zmesi na žieravosť/dráždivosť pre kožu.

3.2.3.3.2.   Vo všeobecnosti prístup ku klasifikácii zmesí ako dráždivých alebo žieravých pre kožu, keď sú dostupné údaje o zložkách, ale nie o zmesi ako celku, vychádza z teórie aditivity, t. j. že každá zložka žieravá alebo dráždivá pre kožu prispieva k celkovým žieravým alebo dráždivým vlastnostiam zmesi úmerne svojmu potenciálu a koncentrácii. Modifikujúci faktor 10 sa používa pre žieravé zložky pre kožu, keď sú prítomné v koncentrácii nižšej ako generický koncentračný limit pre klasifikáciu v kategórii 1, ale ich koncentrácia je taká, že prispieva ku klasifikácii zmesi ako dráždivej. Zmes sa klasifikuje ako žieravá alebo dráždivá pre kožu, ak je súčet koncentrácií takýchto zložiek vyšší ako koncentračný limit.

3.2.3.3.3.   Tabuľka 3.2.3 obsahuje generické koncentračné limity, ktoré sa majú použiť na stanovenie, či sa zmes považuje za žieravú alebo dráždivú pre kožu.

3.2.3.3.4.1.   Osobitná pozornosť sa musí venovať klasifikovaniu určitých typov zmesí, ktoré obsahujú látky, akými sú napríklad kyseliny a zásady, anorganické soli, aldehydy, fenoly a povrchovo aktívne látky. Prístup vysvetlený v oddieloch 3.2.3.3.1 a 3.2.3.3.2 nemusí byť použiteľný, ak mnohé z týchto látok sú žieravé alebo dráždivé pre kožu v koncentráciách < 1 %.

3.2.3.3.4.2.   Pre zmesi, ktoré obsahujú silné kyseliny alebo zásady, sa ako klasifikačné kritérium používa pH (pozri oddiel 3.2.3.1.2), keďže pH je lepším ukazovateľom žieravosti pre kožu ako koncentračné limity uvedené v tabuľke 3.2.3.

3.2.3.3.4.3.   Zmes, ktorá obsahuje zložky žieravé alebo dráždivé pre kožu a ktorú nemožno klasifikovať na základe metódy aditivity (tabuľka 3.2.3) v dôsledku chemických vlastností, ktoré spôsobujú nefunkčnosť tohto prístupu, sa klasifikuje do kategórie žieravosti pre kožu 1, ak obsahuje ≥ 1 % niektorej zložky klasifikovanej ako žieravá pre kožu alebo do kategórie dráždivosti pre kožu (kategória 2), ak obsahuje ≥ 3 % niektorej zložky dráždivej pre kožu. Klasifikácia zmesí so zložkami, na ktoré sa neuplatňuje prístup podľa tabuľky 3.2.3, je zhrnutá v tabuľke 3.2.4.

3.2.3.3.5.   Niekedy možno spoľahlivými údajmi preukázať, že nebezpečenstvo žieravosti/dráždivosti nejakej zložky pre kožu nie je zrejmé, keď je prítomná na úrovniach rovnakých alebo vyšších, ako sú generické koncentračné limity uvedené v tabuľkách 3.2.3 a 3.2.4 v oddiele 3.2.3.3.6. V takých prípadoch sa zmes klasifikuje podľa týchto údajov (pozri aj články 10 a 11). V iných prípadoch, ak sa predpokladá, že nebezpečenstvo žieravosti/dráždivosti nejakej zložky pre kožu nie je zrejmé, keď je prítomná na rovnakej alebo vyššej úrovni, ako sú generické koncentračné limity uvedené v tabuľkách 3.2.3 a 3.2.4, zvažuje sa vykonanie testovania tejto zmesi. V takých prípadoch sa uplatňuje prístup viacúrovňového stanovenia závažnosti dôkazov, ako je opísaný v oddiele 3.2.2.2.

3.2.3.3.6.   Ak existujú údaje, ktoré preukazujú, že zložka, resp. zložky sú žieravé alebo dráždivé pre kožu v koncentrácii < 1 % (žieravé pre kožu) alebo < 3 % (dráždivé pre kožu), zmes sa klasifikuje zodpovedajúcim spôsobom.

Tabuľka 3.2.3

Generické koncentračné limity zložiek klasifikovaných ako žieravé pre kožu (kategória 1, 1A, 1B alebo 1C)/dáždivé pre kožu (kategória 2), ktoré vedú ku klasifikácii uvedenej zmesi ako žieravej/dráždivej pre kožu, pri ktorej sa uplatňuje metóda aditivity

Poznámka:

Aby sa zmes mohla klasifikovať do podkategórie žieravosti pre kožu buď 1A, 1B, alebo 1C, súčet všetkých zložiek zmesi, z ktorých každá je klasifikovaná do podkategórie žieravosti pre kožu buď 1A, 1B, alebo 1C, musí byť ≥ 5 %. Ak súčet zložiek klasifikovaných ako žieravé pre kožu v podkategórii 1A je < 5 %, ale súčet zložiek klasifikovaných ako žieravé pre kožu v podkategórii 1A + 1B je ≥ 5 %, zmes sa klasifikuje ako žieravá pre kožu v podkategórii 1B. Podobne, ak súčet zložiek klasifikovaných ako žieravé pre kožu v podkategórii 1A + 1B je < 5 %, ale súčet zložiek klasifikovaných ako žieravé pre kožu v podkategórii 1A + 1B + 1C je ≥ 5 %, zmes sa klasifikuje ako žieravá pre kožu v podkategórii 1C. V prípade, keď sa aspoň jedna relevantná zložka v zmesi klasifikuje ako kategória 1 bez podkategórií, zmes sa klasifikuje ako kategória 1 bez podkategórií, ak súčet všetkých zložiek žieravých pre kožu je ≥ 5 %.

Tabuľka 3.2.4

Generické koncentračné limity zložiek, ktoré vedú ku klasifikácii zmesi ako žieravej/dráždivej pre kožu, pri ktorej sa neuplatňuje metóda aditivity

3.2.4.    Informovanie o nebezpečnosti

3.2.4.1.   V prípade látok alebo zmesí, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 3.2.5.

Tabuľka 3.2.5

Prvky označovania pre žieravosť/dráždivosť pre kožu

5.

Kapitola 3,3 sa nahrádza takto:

„3.3.   Vážne poškodenie očí/podráždenie očí

3.3.1.    Definície a všeobecné hľadiská

3.3.1.2.   Vo viacúrovňovom prístupe sa dôraz kladie na existujúce údaje získané od ľudí, potom nasledujú údaje z testov na zvieratách, údaje z testov in vitro a potom iné zdroje informácií. Klasifikácia sa vykoná priamo, keď údaje spĺňajú kritériá. V ostatných prípadoch sa klasifikácia látky alebo zmesi vykonáva na základe závažnosti dôkazov v rámci jednej úrovne. Pri celkovej závažnosti dôkazov sa všetky dostupné informácie dôležité pre stanovenie vážneho poškodenia očí/podráždenia očí posudzujú spoločne vrátane výsledkov vhodných validovaných testov in vitro, relevantných údajov z testov na zvieratách a údajov získaných od ľudí pochádzajúcich z epidemiologických a klinických štúdií, ako aj dobre zdokumentovaných správ a pripomienok z prípadových štúdií (pozri prílohu I, časť 1, oddiel 1.1.1.3).

3.3.2.    Kritériá klasifikácie látok

Látky sa zaraďujú do jednej z kategórií v rámci tejto triedy nebezpečnosti, kategória 1 (vážne poškodenie očí) alebo kategória 2 (podráždenie očí), takto:

3.3.2.1.   Klasifikácia na základe štandardných údajov z testov na zvieratách

3.3.2.1.1.   Vážne poškodenie očí (kategória 1)

Tabuľka 3.3.1

Vážne poškodenie očí  (2)

3.3.2.1.2.   Podráždenie očí (kategória 2)

Tabuľka 3.3.2

Podráždenie očí  (3)

3.3.2.2.   Viacúrovňový prístup pri klasifikácii

3.3.2.2.1.   Keď je to možné, uvažuje sa o viacúrovňovom prístupe k hodnoteniu počiatočných informácií, pričom treba uznať, že nemusia byť významné všetky prvky.

3.3.2.2.2.   Existujúce údaje získané od ľudí a údaje z testov na zvieratách sú prvým podkladom pre hodnotenie, keďže poskytujú informácie priamo súvisiace s účinkami na oči. Možná žieravosť pre kožu sa musí vyhodnotiť pred posúdením akéhokoľvek testovania vážneho poškodenia/podráždenia očí, aby nebolo potrebné vykonávať testovanie lokálnych účinkov na oči s látkami žieravými pre kožu. Látky žieravé pre kožu sa považujú za látky, ktoré spôsobujú aj vážne poškodenie očí (kategória 1), zatiaľ čo látky dráždivé pre kožu sa môžu považovať za látky spôsobujúce podráždenie očí (kategória 2).

3.3.2.2.3.   Na vykonanie klasifikačných rozhodnutí sa použijú alternatívne možnosti in vitro, ktoré boli validované a akceptované.

3.3.2.2.4.   Podobne extrémne hodnoty pH ako ≤ 2 a ≥ 11,5 môžu spôsobiť vážne poškodenie očí, najmä ak sú spojené so značnou tlmivou tlmivého roztoku (tlmivou kapacitou). Vo všeobecnosti sa predpokladá, že takéto látky vyvolávajú na očiach významné účinky. V prípade, ak neexistujú nijaké ďalšie informácie, látka sa pokladá za spôsobujúcu vážne poškodenie očí (kategória 1), ak jej pH je ≤ 2 alebo ≥ 11,5. Ak však posúdenie kapacity tlmivého roztoku naznačuje, že látka nemusí napriek nízkej alebo vysokej hodnote pH spôsobovať vážne poškodenie očí, musí sa to potvrdiť inými údajmi, najlepšie údajmi z vhodného validovaného testu in vitro.

3.3.2.2.5.   V niektorých prípadoch môže byť na vykonanie klasifikačných rozhodnutí k dispozícii dostatok informácií o štruktúrne podobných látkach.

3.3.2.2.6.   Viacúrovňovým prístupom sa poskytuje návod na to, ako usporiadať existujúce informácie a vykonať rozhodnutie na základe závažnosti dôkazov týkajúce sa posúdenia nebezpečnosti a klasifikácie nebezpečnosti. Pokiaľ je to možné, malo by sa upustiť od testov žieravých látok na zvieratách. I keď informácie by sa mohli získať z hodnotenia jednotlivých parametrov v rámci jednej úrovne (pozri oddiel 3.3.2.1.1.), posudzujú sa všetky existujúce informácie a stanovenie celkovej závažnosti dôkazov. Platí to najmä vtedy, keď sú dostupné informácie o niektorých parametroch protichodné.

3.3.3.    Kritériá klasifikácie zmesí

3.3.3.1.   Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre celú zmes

3.3.3.1.1.   Zmes sa klasifikuje s použitím kritérií pre látky, pričom sa prihliada na viacúrovňový prístup vyhodnocovania údajov pre túto triedu nebezpečnosti.

3.3.3.1.2.   Keď sa uvažuje o testovaní zmesi, vykonávateľom klasifikácie sa odporúča, aby používali prístup viacúrovňového stanovenia závažnosti dôkazov, ktorý je zahrnutý v kritériách pre klasifikáciu látok na žieravosť a vážne poškodenie očí/podráždenie očí, a tým pomohli zabezpečiť presnú klasifikáciu a nevykonávanie zbytočných testov na zvieratách. V prípade, ak neexistujú nijaké ďalšie informácie, zmes sa pokladá za spôsobujúcu vážne poškodenie očí (kategória 1), ak jej pH je ≤ 2 alebo ≥ 11,5. Ak však posúdenie kapacity tlmivého roztoku naznačuje, že zmes nemusí napriek nízkej alebo vysokej hodnote pH spôsobovať vážne poškodenie očí, musí sa to potvrdiť inými údajmi, najlepšie údajmi z vhodného validovaného testu in vitro.

3.3.3.2.   Klasifikácia zmesí, keď nie sú dostupné údaje pre celú zmes: princípy extrapolácie

3.3.3.2.1.   Keď zmes ako celok nebola testovaná na stanovenie jej žieravosti pre kožu alebo potenciálu spôsobovať vážne poškodenie očí/podráždenie očí, ale existuje dostatok údajov o jednotlivých zložkách a podobných testovaných zmesiach, ktoré umožňujú primerane charakterizovať nebezpečnosť zmesi, tieto údaje sa používajú v súlade s princípmi extrapolácie stanovenými v oddiele 1.1.3.

3.3.3.3.   Klasifikácia zmesí, keď sú dostupné údaje pre všetky zložky alebo len pre niektoré zložky zmesi

3.3.3.3.1.   Aby sa využili všetky dostupné údaje na účely klasifikácie zmesí, pokiaľ ide o ich vlastnosti spôsobujúce vážne poškodenie očí/podráždenie očí, bol stanovený tento predpoklad a uplatňuje sa pri viacúrovňovom prístupe vždy, keď je to vhodné:

„významné zložky“ zmesi sú tie, ktoré sú prítomné v koncentráciách 1 % (hmotnostné pre tuhé látky, kvapaliny, prachy, hmly a pary a objemové pre plyny) alebo vyššej, pokiaľ sa nepredpokladá (napr. v prípade zložiek žieravých pre kožu), že niektorá zložka prítomná v koncentrácii nižšej ako 1 % môže byť napriek tomu významná pre klasifikáciu zmesi na vážne poškodenie očí/dráždivosť pre oči.

3.3.3.3.2.   Vo všeobecnosti prístup ku klasifikácii zmesí ako vážne poškodzujúcich oči/dráždivých pre oči, keď sú dostupné údaje o zložkách, ale nie o zmesi ako celku, vychádza z teórie aditivity, t. j. že každá zložka žieravá pre kožu alebo vážne poškodzujúca oči/dráždivá pre oči prispieva k celkovým vlastnostiam zmesi týkajúcim sa vážneho poškodenia očí alebo dráždivosti pre oči úmerne svojmu potenciálu a koncentrácii. Modifikujúci faktor 10 sa používa pre zložky žieravé pre kožu a zložky vážne poškodzujúce oči, keď sú prítomné v koncentrácii nižšej ako generický koncentračný limit pre klasifikáciu v kategórii 1, ale ich koncentrácia je taká, že prispieva ku klasifikácii zmesi ako dráždivej pre oko. Zmes sa klasifikuje ako spôsobujúca vážne poškodenie očí alebo ako dráždivá pre oči, keď súčet koncentrácií týchto zložiek presiahne koncentračný limit.

3.3.3.3.3.   V tabuľke 3.3.3 sú uvedené generické koncentračné limity, ktoré sa majú použiť, keď sa stanovuje, či bude zmes klasifikovaná ako spôsobujúca vážne poškodenie očí alebo ako dráždivá pre oči.

3.3.3.3.4.1.   Osobitná pozornosť sa musí venovať klasifikovaniu určitých typov zmesí, ktoré obsahujú látky, akými sú napríklad kyseliny a zásady, anorganické soli, aldehydy, fenoly a povrchovo aktívne látky. Prístup, ktorý bol vysvetlený v oddieloch 3.3.3.3.1 a 3.3.3.3.2, nemusí fungovať, keď mnohé z týchto látok spôsobujú vážne poškodenie očí/podráždenie očí v koncentráciách < 1 %.

3.3.3.3.4.2.   Pre zmesi, ktoré obsahujú silné kyseliny alebo zásady, sa používa pH ako klasifikačné kritérium (pozri oddiel 3.3.3.1.2), pretože pH je lepším ukazovateľom vážneho poškodenia očí (v závislosti od posúdenia kapacity tlmivého roztoku) ako generické koncentračné limity v tabuľke 3.3.3.

3.3.3.3.4.3.   Zmes obsahujúca zložky žieravé pre kožu alebo spôsobujúce vážne poškodenie očí/podráždenie očí, ktoré nemožno klasifikovať na základe metódy aditivity (tabuľka 3.3.3) v dôsledku chemických vlastností, ktoré spôsobujú nefunkčnosť tejto metódy, sa klasifikuje ako spôsobujúca vážne poškodenie očí (kategória 1), ak obsahuje ≥ 1 % zložky žieravej pre kožu alebo spôsobujúcej vážne poškodenie očí, a ako dráždivá pre oči (kategória 2), ak obsahuje ≥ 3 % zložky spôsobujúcej podráždenie očí. Klasifikácia zmesí so zložkami, na ktoré sa neuplatňuje prístup podľa tabuľky 3.3.3, je zhrnutá v tabuľke 3.3.4.

3.3.3.3.5.   Niekedy sa môže spoľahlivými údajmi preukázať, že účinky zložky vo forme vážneho poškodenia očí/dráždivosti pre oči nie sú zrejmé, keď je prítomná na úrovni rovnakej alebo vyššej, ako sú generické koncentračné limity uvedené v tabuľkách 3.3.3 a 3.3.4 v oddiele 3.3.3.3.6. V takých prípadoch sa zmes klasifikuje podľa týchto údajov (pozri tiež článok 10 a 11). V iných prípadoch, v ktorých sa predpokladá, že nebezpečenstvo žieravosti/dráždivosti pre kožu alebo účinky zložky vo forme vážneho poškodenia očí/dráždivosti pre oči nie sú zrejmé, keď je zložka prítomná na úrovni rovnakej alebo vyššej ako generické koncentračné limity uvedené v tabuľkách 3.3.3 a 3.3.4, sa zvažuje testovanie zmesi. V takých prípadoch sa uplatňuje prístup viacúrovňového stanovenia závažnosti dôkazov.

3.3.3.3.6.   Ak existujú údaje, ktoré preukazujú, že zložka, resp. zložky môžu byť žieravé pre kožu alebo spôsobujúce vážne poškodenie očí/dráždivé pre oči v koncentrácii < 1 % (žieravé pre kožu alebo spôsobujúce vážne poškodenie očí) alebo < 3 % (dráždivé pre oči), zmes sa klasifikuje zodpovedajúcim spôsobom.

Tabuľka 3.3.3

Generické koncentračné limity zložiek klasifikovaných ako žieravé pre kožu (kategória 1, 1A, 1B alebo 1C) a/alebo spôsobujúce vážne poškodenie očí (kategória 1) alebo podráždenie očí (kategória 2), ktoré vedú ku klasifikácii zmesi ako spôsobujúcej vážne poškodenie očí/podráždenie očí, pri ktorej sa uplatňuje metóda aditivity

Tabuľka 3.3.4

Generické koncentračné limity zložiek, ktoré vedú ku klasifikácii zmesi ako spôsobujúcej vážne poškodenie očí (kategória 1) alebo podráždenie očí (kategória 2), pri ktorej sa neuplatňuje metóda aditivity

3.3.4.    Informovanie o nebezpečnosti

3.3.4.1.   V prípade látok alebo zmesí, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie do tejto triedy nebezpečnosti, sa používajú prvky označovania v súlade s tabuľkou 3.3.5.

Tabuľka 3.3.5

Prvky označovania pre vážne poškodenie očí/podráždenie očí  (5)

6.

V oddieli 3.5.2.3.5 sa druhá zarážka vypúšťa.

1.

Oddiel 4.1.1.1 sa mení takto:

2.

Oddiel 4.1.1.2.0 sa nahrádza takto:

„Pri nebezpečnosti pre vodné prostredie sa rozlišuje:

3.

V oddiele 4.1.1.3.1 sa druhá a tretia veta nahrádzajú takto:

„Vodné prostredie sa posudzuje v súvislosti s vodnými organizmami, ktoré vo vode žijú, a s vodným ekosystémom, ktorého sú súčasťou. Základom identifikácie akútnej (krátkodobej) a dlhodobej nebezpečnosti je preto vodná toxicita látky alebo zmesi, i keď toto sa podľa potreby upravuje zohľadnením ďalších informácií o správaní pri degradácii a bioakumulácii.“

4.

V oddiele 4.1.2.1 sa prvá a druhá veta nahrádzajú takto:

„V tomto systéme klasifikácie sa uznáva, že vnútornú nebezpečnosť pre vodné organizmy predstavuje akútna i chronická toxicita látky. V prípade dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti sú definované jednotlivé kategórie nebezpečnosti, ktoré predstavujú stupňovanie úrovne identifikovanej nebezpečnosti.“

5.

Bod 4.1.2.2 sa nahrádza takto:

„Jadro klasifikačného systému pre látky pozostáva z jednej klasifikačnej kategórie krátkodobej (akútnej) nebezpečnosti a z troch klasifikačných kategórií dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti. Kategórie klasifikácie krátkodobej (akútnej) a dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti sa uplatňujú nezávisle.“

6.

Bod 4.1.2.3 sa nahrádza takto:

„Kritériá klasifikácie látky do kategórie akútnej nebezpečnosti 1 sa definujú len na základe údajov o akútnej vodnej toxicite (EC50 alebo LC50). Kritériá klasifikácie látky do kategórií chronickej nebezpečnosti 1 až 3 vychádzajú z viacúrovňového prístupu, podľa ktorého sa ako prvý krok zisťuje, či dostupné informácie odôvodňujú klasifikáciu látky ako dlhodobo (chronicky) nebezpečnú. Pri absencii vhodných údajov o chronickej toxicite je nasledujúcim krokom kombinácia dvoch typov informácií, t. j. údajov o akútnej vodnej toxicite a o environmentálnom osude (údaje o rozložiteľnosti a bioakumulácii) (pozri obrázok 4.1.1).“

7.

Názov obrázku 4.1.1 sa nahrádza takto:

„Kategórie látok dlhodobo (chronicky) nebezpečných pre vodné prostredie“

8.

Oddiel 4.1.2.4 sa nahrádza takto:

„Tento systém zavádza aj klasifikáciu spĺňajúcu funkciu „bezpečnostnej siete“ (uvedenú ako kategória chronickej nebezpečnosti 4), ktorá sa používa v tých prípadoch, keď existujúce údaje neumožňujú na základe formálnych kritérií klasifikáciu do kategórie akútnej nebezpečnosti 1 alebo chronickej nebezpečnosti 1 až 3, ale napriek tomu existujú niektoré dôvody na obavy (pozri tabuľku s príkladmi 4.1.0).“

9.

Tabuľka 4.1.0 sa nahrádza takto:

„Tabuľka 4.1.0

Klasifikačné kategórie látok nebezpečných pre vodné prostredie

10.

V oddiele 4.1.3.2 sa obrázok 4.1.2 nahrádza takto:

„Obrázok 4.1.2

Viacúrovňový prístup ku klasifikácii krátkodobej (akútnej) a dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti zmesí pre vodné prostredie

11.

Prvá veta v oddiele 4.1.3.3.2 sa nahrádza takto:

„Na klasifikáciu dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti zmesí sú potrebné dodatočné informácie o odbúrateľnosti a v určitých prípadoch o bioakumulácii.“

12.

V oddiele 4.1.3.3.3 sa veta „Nie je potrebná klasifikácia do kategórie akútnej nebezpečnosti.“ nahrádza takto:

„Nie je potrebná klasifikácia do kategórie krátkodobej (akútnej) nebezpečnosti.“

13.

V oddiele 4.1.3.3.4 sa veta „Nie je potrebná klasifikácia do kategórie dlhodobej nebezpečnosti 1, 2 a 3.“ nahrádza takto:

„Nie je potrebná klasifikácia do kategórií dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti 1, 2 alebo 3.“

14.

V oddiele 4.1.3.5.2 sa písmeno a) v poslednej vete nahrádza takto:

„Vypočítaná toxicita sa môže použiť na zaradenie uvedenej časti zmesi do kategórie krátkodobej (akútnej) nebezpečnosti, ktorá sa potom následne použije pri uplatňovaní metódy súčtu.“

15.

V oddiele 4.1.3.5.2 sa písmeno b) v poslednej vete nahrádza takto:

„Vypočítaná ekvivalentná toxicita sa môže použiť na zaradenie uvedenej časti zmesi do kategórie dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti, v súlade s kritériami pre rýchlo rozložiteľné látky [tabuľka 4.1.0, písmeno b) bod ii)], ktorá sa potom následne použije pri uplatňovaní metódy súčtu.“

16.

Oddiel 4.1.3.5.5.3.2 sa nahrádza takto:

„Klasifikácia zmesí do kategórie krátkodobej (akútnej) nebezpečnosti na základe tohto súčtu klasifikovaných zložiek je zhrnutá v tabuľke 4.1.1.“

17.

V oddiele 4.1.3.5.5.3.2 sa názov tabuľky 4.1.1. nahrádza takto:

„Klasifikácia zmesi do kategórie krátkodobej (akútnej) nebezpečnosti založená na súčte klasifikovaných zložiek“

18.

Oddiel 4.1.3.5.5.4.5 sa nahrádza takto:

„Klasifikácia zmesí do kategórie dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti na základe tohto súčtu koncentrácií klasifikovaných zložiek je zhrnutá v tabuľke 4.1.2.“

19.

Názov tabuľky 4.1.2 sa nahrádza takto:

„Klasifikácia zmesi do kategórie dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti založená na súčte koncentrácií klasifikovaných zložiek“

20.

V oddiele 4.1.3.6.1 sa prvá veta nahrádza takto:

„V prípade, že o jednej alebo viacerých významných zložkách nie sú dostupné žiadne použiteľné informácie o krátkodobej (akútnej) a/alebo dlhodobej (chronickej) nebezpečnosti pre vodné prostredie, konštatuje sa, že zmes sa s konečnou platnosťou nemôže zaradiť do jednej alebo viacerých kategórií nebezpečnosti.“

21.

V oddiele 4.1.4 sa tabuľka 4.1.4 nahrádza takto:

„Tabuľka 4.1.4

Prvky označovania nebezpečnosti pre vodné prostredie

„b)

Ak sa pridelí výstražné upozornenie H314 ‚spôsobuje vážne poleptanie kože a poškodenie očí‘, upozornenie H318 ‚spôsobuje vážne poškodenie očí‘ sa môže vynechať.“

2.

Tretí odsek sa nahrádza takto:

„Pokiaľ je v texte bezpečnostného upozornenia v stĺpci (2) lomka [/], znamená to, že sa musí uskutočniť výber spomedzi viet, ktoré v súlade s pokynmi uvedenými v stĺpci (5) oddeľuje.“

a)

Tabuľka 6.2 sa mení takto:

b)

Tabuľka 6.3 sa mení a dopĺňa takto:

c)

Tabuľka 6.4 sa mení a dopĺňa takto:

d)

Tabuľka 6.5 sa mení a dopĺňa takto:

Zápisy týkajúce sa kódov P501 a P502 sa nahrádzajú takto:

a)

Tabuľka 1.2 sa mení takto: