21.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/58

(1)

Smernica Rady 1999/32/ES (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala uvedená smernica kodifikovať.

(2)

Jedným z cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v akčných programoch pre životné prostredie, a najmä v šiestom environmentálnom akčnom programe prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (5) a v siedmom environmentálnom akčnom programe prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ (6), je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nebude mať výrazne negatívny vplyv a nebude ohrozovať ľudské zdravie a životné prostredie.

(3)

V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádza, že politika Únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie.

(4)

Táto smernica stanovuje maximálny povolený obsah síry v ťažkom vykurovacom oleji, v plynovom oleji, v lodnom plynovom oleji a v lodnej motorovej nafte, ktoré sa používajú v Únii.

(5)

Emisie z lodnej dopravy vznikajúce v dôsledku spaľovania lodných palív s vysokým obsahom síry prispievajú k znečisteniu ovzdušia vo forme oxidu siričitého a pevných častíc, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie a prispievajú ku kyslým zrážkam. Bez opatrení stanovených v tejto smernici by emisie z lodnej dopravy boli čoskoro vyššie ako emisie zo všetkých pozemných zdrojov.

(6)

Acidifikácia a oxid siričitý v ovzduší poškodzujú citlivé ekosystémy, znižujú biodiverzitu a regeneračnú prírodnú hodnotu a škodlivo pôsobia na pestovanie poľnohospodárskych plodín a rast lesov. Kyslý dážď v mestách môže spôsobiť značné škody na budovách a architektonických pamiatkach. Znečistenie oxidom siričitým môže výrazne ovplyvniť aj ľudské zdravie, najmä medzi tými skupinami obyvateľov, ktorí trpia respiračnými chorobami.

(7)

Acidifikácia je cezhraničným javom, vyžadujúcim riešenia na úrovni Únie, ale aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni.

(8)

Emisie oxidu siričitého prispievajú k tvorbe určitých častíc v atmosfére.

(9)

Znečistenie ovzdušia spôsobované kotviacimi loďami je pre mnohé prístavné mestá veľkým problémom, pokiaľ ide o ich úsilie o dodržanie limitných hodnôt Únie v oblasti kvality ovzdušia.

(10)

Členské štáty by mali podporiť používanie pobrežnej elektriny, pretože elektrinu dnešným lodiam zvyčajne dodávajú pomocné motory.

(11)

Únia a jednotlivé členské štáty sú zmluvnými stranami dohody UN-ECE z 13. novembra 1979 o rozsiahlom cezhraničnom znečistení ovzdušia. Druhý protokol UN-ECE o cezhraničnom znečistení oxidom siričitým stanovuje, že zmluvné strany znížia emisie oxidu siričitého v súlade alebo nad rámec 30 % zníženia špecifikovaného v prvom protokole a druhý protokol UN- ECE vychádza z predpokladu, že kritické záťaže a úrovne budú ďalej prekračované v niektorých citlivých oblastiach. Budú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie emisií oxidu siričitého. Zmluvné strany by mali z tohto dôvodu zabezpečiť ďalšie výrazné zníženia emisií oxidu siričitého.

(12)

Síra, ktorá sa prirodzene vyskytuje v malých množstvách v rope a uhlí, je už niekoľko desaťročí považovaná za hlavný zdroj emisií oxidu siričitého, ktoré sú jednou z príčin „kyslých dažďov“ a jednou z hlavných príčin znečistenia ovzdušia pozorovaného v mnohých mestských a priemyselných oblastiach.

(13)

Štúdie ukázali, že výhody znižovania emisií síry prostredníctvom obmedzenia obsahu síry v palivách budú často podstatne väčšie, než odhadované náklady vznikajúce priemyslu v tejto smernici. Existuje veľmi dobre vybudovaná technológia na znižovanie úrovne síry v kvapalných palivách.

(14)

Podľa článku 193 ZFEÚ táto smernica by nemala brániť žiadnemu z členských štátov v zachovaní alebo zavedení prísnejších ochranných opatrení s cieľom podporiť včasné vykonávanie ustanovení, pokiaľ ide o maximálny obsah síry v lodných palivách, napr. používaním metód znižovania emisií mimo kontrolných oblastí emisií SOx. Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné so zmluvami a budú oznámené Komisii.

(15)

Členský štát pred zavedením nových prísnejších ochranných opatrení, by mal oznámiť návrhy opatrení Komisii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (7).

(16)

ZFEÚ vyžaduje, aby sa brali do úvahy osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov Únie, konkrétne francúzskych zámorských departementov, Azorov, Madeiry a Kanárskych ostrovov.

(17)

Vzhľadom na hodnoty limitov pre obsah síry v mazutoch, je potrebné poskytnúť výnimky v členských štátoch a regiónoch, kde to umožňujú environmentálne podmienky.

(18)

Vzhľadom na hodnoty limitov pre obsah síry v mazutoch je potrebné poskytnúť aj výnimky pre ich použitie v spaľovacích zariadeniach, ktoré spĺňajú emisné limity určené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES (8) alebo v prílohe V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (9).

(19)

Pre rafinérske spaľovacie zariadenia vylúčené z pôsobnosti článku 3 ods. 2 písm. d) alebo článku 3 ods. 3 písm. c) tejto smernice priemer emisií oxidu siričitého pre tieto zariadenia by nemal prekročiť hodnoty limitov určené v smernici 2001/80/ES alebo v prílohe V k smernici 2010/75/EÚ, alebo v ktorejkoľvek budúcej revízii týchto smerníc. Pri uplatňovaní tejto smernice si členské štáty musia uvedomiť, že nahradenie inými palivami, než sú tie uvedené v článku 2, by nemalo viesť k zvýšeniu emisií znečisťujúcich látok spôsobujúcich okysľovanie.

(20)

V roku 2008 Medzinárodná námorná organizácia (IMO) prijala rezolúciu o zmene prílohy VI k protokolu z roku 1997 o zmenách Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973, zmeneného protokolom z roku 1978 (ďalej len „dohovor MARPOL“), ktorá obsahuje pravidlá prevencie znečisťovania ovzdušia z lodí. Revidovaná príloha VI k dohovoru MARPOL nadobudla účinnosť 1. júla 2010.

(21)

V revidovanej prílohe VI k dohovoru MARPOL sa okrem iného zavádzajú prísnejšie limitné hodnoty pre obsah síry v lodných palivách v kontrolných oblastiach emisií SOx (1,00 % od 1. júla 2010 a 0,10 % od 1. januára 2015), ako aj v morských oblastiach nachádzajúcich sa mimo kontrolných oblastí emisií SOx (3,50 % od 1. januára 2012 a v zásade 0,50 % od 1. januára 2020). Väčšina členských štátov je v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami povinná vyžadovať, aby lode od 1. júla 2010 používali v kontrolných oblastiach emisií SOx palivá s maximálnym obsahom síry 1,00 %. S cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodným právom a zaistiť riadne uplatňovanie nových, globálne stanovených noriem pre síru v Únii by táto smernica mala byť v súlade s revidovanou prílohou VI k dohovoru MARPOL. S cieľom zabezpečiť minimálnu kvalitu paliva používaného v lodiach na dosiahnutie súladu buď na základe paliva, alebo na základe technológií by sa v Únii nemalo povoliť používanie lodného paliva s obsahom síry vyšším než je všeobecná norma 3,50 % hmotnosti, s výnimkou palív dodávaných na lode, ktoré používajú metódy znižovania emisií fungujúce v uzavretom režime.

(22)

Prílohu VI k dohovoru MARPOL týkajúcu sa oblastí SECA je možné zmeniť na základe postupov IMO. V prípade, že sa vo vzťahu k uplatňovaniu limitných hodnôt pre kontrolné oblasti emisií SOx v prílohe VI k dohovoru MARPOL zavedú ďalšie zmeny vrátane výnimiek, Komisia by mala takéto zmeny zvážiť a v prípade potreby bezodkladne predložiť potrebný návrh v súlade so ZFEÚ, s cieľom v plnej miere zosúladiť túto smernicu s predpismi IMO týkajúcimi sa kontrolných oblastí emisií SOx.

(23)

Zavedenie akýchkoľvek nových oblastí kontroly emisií by malo podliehať postupu IMO podľa prílohy VI k dohovoru MARPOL a malo by byť riadne podložené ekologickými a hospodárskymi dôvodmi a podporené vedeckými údajmi.

(24)

V súlade s pravidlom 18 revidovanej prílohy VI k dohovoru MARPOL by sa členské štáty mali usilovať zabezpečiť dostupnosť lodných palív, ktoré sú v súlade s touto smernicou.

(25)

Vzhľadom na celosvetový rozmer environmentálnej politiky a emisií z lodnej dopravy by sa na celosvetovej úrovni mali stanoviť ambiciózne emisné normy.

(26)

Únia bude naďalej zastávať efektívnejšiu ochranu oblastí citlivých na emisie SOx a zníženie normálnej limitnej hodnoty pre bunkrový vykurovací olej na IMO.

(27)

Osobné lode sú prevádzkované väčšinou v prístavoch alebo blízko pobrežných oblastí a ich vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie je výrazný. S cieľom zvýšiť kvalitu ovzdušia v okolí prístavov a pobrežia sú tieto lode povinné používať lodné palivo s maximálnym obsahom síry 1,50 %, kým sa na všetky lode vo výsostných vodách, výlučných hospodárskych zónach a v zónach kontroly znečisťovania členských štátov nebudú vzťahovať prísnejšie normy pre síru.

(28)

S cieľom uľahčiť prechod na nové motorové technológie s potenciálom ďalšieho výrazného zníženia emisií v námornom odvetví by Komisia mala ďalej preskúmať možnosti, ktorými sa umožní a podnieti využívanie plynových motorov v lodiach.

(29)

Na dosiahnutie cieľov tejto smernice je potrebné riadne presadzovanie povinností vzhľadom na obsah síry v lodných palivách. Zo skúseností súvisiacich s vykonávaním smernice 1999/32/ES vyplynulo, že je potrebné zabezpečiť účinnejší systém monitorovania a presadzovania s cieľom zaistiť riadne vykonávanie tejto smernice. Na tento účel je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili dostatočne častý a presný odber vzoriek lodného paliva uvádzaného na trh alebo používaného na palube lode a pravidelne kontrolovali lodné denníky a dodacie listy pre lodné palivo. Takisto je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli systém účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií za nesúlad s ustanoveniami tejto smernice. S cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť informácií je takisto vhodné zabezpečiť sprístupnenie registra miestnych dodávateľov lodných palív verejnosti.

(30)

Dodržiavanie nízkych limitných hodnôt pre obsah síry v lodných palivách, najmä v kontrolných oblastiach emisií SOx, môže viesť k výraznému zvýšeniu ceny takýchto palív, aspoň v krátkodobom horizonte, a môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť príbrežnej námornej dopravy v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy, ako aj na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví v krajinách susediacich s kontrolnými oblasťami emisií SOx. Pre dotknuté priemyselné odvetvia je potrebné priniesť vhodné riešenia v záujme zníženia nákladov na zabezpečenie súladu, napríklad schválenie alternatívnych, nákladovo efektívnejších spôsobov zabezpečenia súladu, než je zabezpečenie súladu podľa použitého paliva, a v prípade potreby poskytovanie pomoci. Komisia by mala, okrem iného na základe správ od členských štátov, dôkladne monitorovať vplyv dodržiavania nových noriem kvality palív na odvetvie lodnej dopravy, najmä pokiaľ ide o možný prechod z námornej dopravy na pozemnú dopravu, a v prípade potreby by navrhla vhodné opatrenia na potlačenie takéhoto trendu.

(31)

Obmedzenie prechodu z námornej dopravy na pozemnú dopravu je dôležité, pretože rastúci podiel tovaru prepravovaného cestnou dopravou by bol v mnohých prípadoch v rozpore s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a viedol by k väčším dopravným zápcham.

(32)

Náklady spojené s plnením nových požiadaviek na zníženie emisií oxidu siričitého by mohli viesť k prechodu z námornej dopravy na pozemnú dopravu a mohli by mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví. Komisia by mala na poskytovanie cielenej pomoci v záujme minimalizácie rizika zmeny spôsobu dopravy v plnej miere využívať nástroje, ako sú Marco Polo a transeurópske dopravné siete. Členské štáty môžu považovať za potrebné poskytnúť podporu prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci.

(33)

Členské štáty môžu v súlade s existujúcimi usmerneniami pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia a bez toho, aby bola dotknutá možnosť ich budúcej zmeny, poskytovať štátnu pomoc prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou, a to vrátane pomoci na modernizáciu vybavenia súčasných plavidiel, pokiaľ sa takéto opatrenia pomoci považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ, najmä s ohľadom na platné usmernenia pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia. Komisia môže v tejto súvislosti zohľadniť fakt, že používanie niektorých metód znižovania emisií presahuje rámec požiadaviek tejto smernice, pretože sa tým znižujú nielen emisie oxidu siričitého, ale aj iné druhy emisií.

(34)

Mal by sa uľahčiť prístup k metódam znižovania emisií. Tieto metódy môžu viesť k zníženiu emisií minimálne porovnateľnému či dokonca vyššiemu ako zníženie, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom používania palív s nízkym obsahom síry za predpokladu, že nemajú výrazne negatívny vplyv na životné prostredie, ako sú morské ekosystémy, a boli vyvinuté v súlade s primeranými mechanizmami schvaľovania a kontroly. Únia by mala uznať alternatívne metódy, ktoré sú už známe, ako je napríklad používanie palubných systémov čistenia výfukových plynov, zmesi paliva a skvapalneného zemného plynu alebo používanie biopalív. Je dôležité podporiť testovanie a vývoj nových metód znižovania emisií, okrem iného s cieľom obmedziť prechod z námornej dopravy na pozemnú dopravu.

(35)

Metódy znižovania emisií majú potenciál výrazného zníženia emisií. Komisia by preto mala podporiť testovanie a vývoj takýchto technológií okrem iného tým, že zváži zriadenie spoločného programu, na ktorého financovaní by sa podieľal priemysel, a to na základe zásad, z ktorých vychádzajú podobné programy, napr. program Čisté nebo.

(36)

Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi a so zúčastnenými stranami ďalej vyvíjať opatrenia určené v pracovnom dokumente útvarov Komisie zo 16. septembra 2011 s názvom Zníženie emisií znečisťujúcich látok z námornej dopravy a súbor nástrojov pre udržateľnú vodnú dopravu.

(37)

V prípade prerušenia dodávky ropy, ropných produktov alebo iných uhľovodíkov Komisia môže povoliť vyššie limitné hodnoty pre územia členských štátov.

(38)

Členské štáty by mali vytvoriť mechanizmy vhodné na monitorovanie plnenia ustanovení tejto smernice. Komisii musia byť predkladané správy o obsahu síry v kvapalných palivách.

(39)

S cieľom zabezpečiť harmonizáciu podávania správ by táto smernica mala obsahovať podrobné informácie pokiaľ ide o obsah a formát správ.

(40)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu ekvivalentných hodnôt emisií a kritérií pre používanie metód znižovania emisií uvedených v prílohách I a II k tejto smernici s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku takým spôsobom, ktorý zabezpečí prísny súlad s príslušnými nástrojmi IMO, a pokiaľ ide o zmenu článku 2 písm. a) až e) a p), článku 13 ods. 2 písm. b) bod i) a článku 13 ods. 3 tejto smernice s cieľom prispôsobiť tie ustanovenia vedeckému a technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(41)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(42)

Je vhodné, aby Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (11), spolupracoval s Komisiou pri schvaľovaní metód znižovania emisií, na ktoré sa nevzťahuje smernica Rady 96/98/ES (12).

(43)

Pre vykonávanie tejto smernice sú dôležité účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Členské štáty by mali medzi tieto sankcie zaviesť pokuty vypočítané tak, aby sa zabezpečilo, že pokuty prinajmenšom zbavia tých, ktorí sú zodpovední za porušenie, ekonomických výhod vyplývajúcich z porušenia a že tieto pokuty sa budú v prípade opakovaného porušenia postupne zvyšovať. Členské štáty by mali oznámiť ustanovenia o sankciách Komisii.

(44)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva tých smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B,

a)

palivá určené na výskum a testovanie;

b)

palivá určené na spracovanie pred ich konečným spálením;

c)

palivá určené na spracovanie v rafinérskom priemysle;

d)

palivá používané a uvedené na trh v najvzdialenejších regiónoch Únie za predpokladu, že príslušné členské štáty zabezpečia, aby sa v týchto regiónoch:

e)

palivá, ktoré používajú vojenské lode a iné vojenské plavidlá. Každý členský štát sa však snaží zabezpečiť prijatím vhodných opatrení neobmedzujúcich prevádzku alebo akcieschopnosť takýchto lodí, aby sa lode prevádzkovali v súlade s touto smernicou, pokiaľ je to primerané a praktické;

f)

akékoľvek použitie palív v plavidle, potrebné na osobitný účel zaistenia bezpečnosti lode alebo záchrany života na mori;

g)

akékoľvek použitie palív na lodi, vynútené poškodením lode alebo jej zariadenia, ak sa po vzniku škody uskutočňujú všetky primerané opatrenia na vylúčenie alebo minimalizovanie nadmerných emisií a ak sa čo najskôr prijmú opatrenia na odstránenie škody. Toto ustanovenie sa neuplatňuje v prípade, ak vlastník alebo veliteľ lode spôsobili škodu úmyselne alebo z nedbanlivosti;

h)

bez toho, aby bol dotknutý článok 5, palivá používané na palubách plavidiel, ktoré používajú metódy znižovania emisií v súlade s článkami 8 a 10.

a)

„ťažký vykurovací olej“ je:

b)

„plynový olej“ je:

Motorová nafta vymedzená v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES (13) je z tejto definície vylúčená. Palivá používané necestnými pojazdnými strojmi a poľnohospodárskymi traktormi sú z tejto definície tiež vylúčené;

c)

„lodné palivo“ je každé kvapalné ropné palivo určené na použitie alebo používané na palube plavidla vrátane palív uvedených v norme ISO 8217. Týka sa to aj každého kvapalného ropného paliva, ktoré používajú plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy alebo rekreačné plavidlá, v súlade s definíciou v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES (14), a v článku 1 odsek 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES (15), ak sa tieto plavidlá nachádzajú na mori;

d)

„lodná motorová nafta“ je každé lodné palivo vymedzené v tabuľke I normy ISO 8217 pre triedu DMB s výnimkou odkazu na obsah síry;

e)

„lodný plynový olej“ je každé lodné palivo vymedzené v tabuľke I normy ISO 8217 pre triedy DMX, DMA a DMZ s výnimkou odkazu na obsah síry;

f)

„dohovor MARPOL“ je Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania mora z lodí z roku 1973 v znení protokolu z roku 1978;

g)

„príloha VI k dohovoru MARPOL“ je príloha s názvom Pravidlá zabránenia znečisťovania ovzdušia z lodí, ktorá bola pripojená k dohovoru MARPOL protokolom z roku 1997;

h)

„kontrolné oblasti emisií SOx“ sú morské oblasti vymedzené Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) v prílohe VI k dohovoru MARPOL;

i)

„osobné lode“ sú lode, ktoré prevážajú viac než 12 cestujúcich, pričom za cestujúceho sa považuje každá iná osoba než:

j)

„pravidelné služby“ sú série ciest osobnej lode prevádzkovaných tak, aby obstarávali dopravu medzi tými istými dvomi alebo viacerými prístavmi, alebo série ciest z toho istého prístavu a do toho istého prístavu bez medzipristátí buď:

k)

„vojnová loď“ je loď patriaca ozbrojeným silám štátu, ktorá nesie vonkajšie znaky, podľa ktorých možno rozlíšiť štátnu príslušnosť tejto lode, pod velením dôstojníka náležito povereného vládou tohto štátu, ktorého meno sa nachádza v príslušnom zozname dôstojníkov alebo v rovnocennom zápise, s posádkou podliehajúcou riadnej vojenskej disciplíne;

l)

„kotviace lode“ sú lode, ktoré sú bezpečne priviazané alebo zakotvené v prístave Únií počas nakladania, vykladania alebo kým slúžia na ubytovanie cestujúcich, vrátane času, keď neprebiehajú operácie súvisiace s nákladom;

m)

„uvedenie na trh“ je dodávanie alebo sprístupňovanie lodných palív určených na spaľovanie na palube tretím osobám, odplatne alebo bezodplatne, kdekoľvek v rámci súdnej právomoci členských štátov. Nepatrí sem dodávanie ani sprístupňovanie lodných palív na vývoz v nákladných cisternách lodí;

n)

„najvzdialenejšie regióny“ sú francúzske zámorské departementy, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy, ako sú uvedené v článku 349 ZFEÚ;

o)

„metóda znižovania emisií“ je akékoľvek zariadenie, materiál, prostriedok alebo prístroj, ktorý sa má umiestniť na loď, alebo iný postup, alternatívne palivo alebo metódu dodržiavania predpisov používané ako alternatíva voči lodným palivám s nízkym obsahom síry, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici, ktorá je overiteľná, kvantifikovateľná a vynútiteľná;

p)

„postup ASTM“ sú metódy určené Americkou spoločnosťou pre skúšanie a materiály v zbierke normovaných definícií a technických predpisoví pre ropné výrobky a mazivá z roku 1976;

q)

„spaľovacie zariadenie“ je každé technické zariadenie, v ktorom prebieha spaľovanie palív s cieľom využitia vzniknutého tepla.

a)

v spaľovacích zariadeniach, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2001/80/ES, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 alebo 2 alebo článok 4 ods. 3 písm. a) uvedenej smernice a ktoré spĺňajú emisné limity pre oxid siričitý stanovené pre takéto zariadenia v uvedenej smernici;

b)

v spaľovacích zariadeniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2001/80/ES, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 3 písm. b) a článok 4 ods. 6 uvedenej smernice a ktorých mesačný priemer emisií oxidu siričitého nepresahuje 1 700 mg/Nm3 pri obsahu kyslíka v spalinách 3 % objemu na suchý plyn;

c)

v spaľovacích zariadeniach, na ktoré sa nevzťahujú písmená a) alebo b) a ktorých mesačný priemer emisií oxidu siričitého nepresahuje 1 700 mg/Nm3 pri obsahu kyslíka v spalinách 3 % objemu na suchý plyn;

d)

pri spaľovaní v rafinériách, kde mesačný priemer emisií oxidu siričitého, spriemerovaný pre všetky spaľovacie zariadenia v rafinérii bez ohľadu na typ použitého paliva alebo použitej kombinácie palív, ale s výnimkou zariadení, na ktoré sa vzťahujú písmená a) a b), plynových turbín a plynových motorov, nepresahuje 1 700 mg/Nm3 pri obsahu kyslíka v spalinách 3 % objemu na suchý plyn.

a)

v spaľovacích zariadeniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kapitoly III smernice 2010/75/EÚ a ktoré sú v súlade s emisnými limitmi oxidu siričitého pre takéto zariadenia stanovenými v prílohe V k uvedenej smernici, alebo v prípade, keď sa v súlade s uvedenou smernicou neuplatňujú tieto hodnoty emisných limitov, ktorých mesačný priemer emisií oxidu siričitého nepresahuje 1 700 mg/Nm3 pri obsahu kyslíka v spalinách 3 % objemu na suchý plyn;

b)

v spaľovacích zariadeniach, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a) a ktorých mesačný priemer emisií oxidu siričitého nepresahuje 1 700 mg/Nm3 pri obsahu kyslíka v spalinách 3 % objemu na suchý plyn;

c)

pri spaľovaní v rafinériách, kde mesačný priemer emisií oxidu siričitého, spriemerovaný pre všetky spaľovacie zariadenia v rafinérii bez ohľadu na typ použitého paliva alebo použitej kombinácie palív, ale s výnimkou zariadení, na ktoré sa vzťahuje písmeno a), plynových turbín a plynových motorov, nepresahuje 1 700 mg/Nm3 pri obsahu kyslíka v spalinách 3 % objemu na suchý plyn.

a)

3,50 % hmotnosti od 18. júna 2014;

b)

0,50 % hmotnosti od 1. januára 2020.

a)

1,00 % hmotnosti do 31. decembra 2014;

b)

0,10 % hmotnosti od 1. januára 2015.

—

plavidlá plávajúce pod ich vlajkou, a

—

v prípade členských štátov, ktoré susedia s kontrolnými oblasťami emisií SOx, plavidlá všetkých vlajok, pokiaľ sú v ich prístavoch.

a)

predložila záznam krokov prijatých v snahe o dosiahnutie súladu a

b)

predložila dôkazy o tom, že sa pokúsila nakúpiť lodné palivo, ktoré je v súlade s touto smernicou, v súlade so svojím plánom plavby a v prípade, že nebolo k dispozícii v mieste plánovaného nákupu, sa pokúsila nájsť alternatívne zdroje tohto lodného paliva a že napriek maximálnemu úsiliu o získanie lodného paliva, ktoré je v súlade s touto smernicou, ho nebolo možné kúpiť.

a)

vedú verejne dostupný register miestnych dodávateľov lodných palív;

b)

zabezpečujú, aby bol obsah síry vo všetkých lodných palivách predávaných na ich území zaevidovaný dodávateľom na dodacom liste pre nádrž lode s pripojením zapečatenej vzorky podpísanej zástupcom prijímajúcej lode;

c)

podnikajú kroky voči dodávateľom lodných palív, u ktorých bolo zistené, že dodávajú palivo, ktoré nezodpovedá údajom uvedeným na dodacom liste pre nádrž lode;

d)

zabezpečujú, že sa podniknú nápravné kroky na uvedenie zisteného nevyhovujúceho lodného paliva do súladu s požiadavkami.

a)

prípady, keď podľa uverejneného cestovného poriadku má byť loď v kotvisku menej než dve hodiny;

b)

lode, ktoré počas kotvenia v prístave vypnú všetky motory a používajú pobrežnú elektrinu.

a)

je splnomocnená v súlade s článkom 16 prijať delegované akty na zmenu príloh I a II;

b)

prijíma vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné požiadavky na monitorovanie emisií tam, kde je to potrebné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 2.

a)

usmernenia vypracované organizáciou IMO;

b)

výsledky všetkých skúšok uskutočnených podľa článku 10;

c)

účinky na životné prostredie vrátane dosiahnuteľných znížení emisií a vplyv na ekosystémy v uzavretých prístavoch, prístavoch a ústiach riek a

d)

uskutočniteľnosť monitorovania a overovania.

a)

Komisia a ktorýkoľvek dotknutý prístavný štát sú o týchto skúškach písomne informovaní najmenej šesť mesiacov pred začatím týchto skúšok;

b)

povolenia na skúšky nepresahujú dobu 18 mesiacov;

c)

všetky zúčastnené lode majú nainštalované zariadenia znemožňujúce ich svojvoľnú manipuláciu na nepretržité monitorovanie emisií spalín a používajú ich počas trvania skúšok;

d)

všetky zúčastnené lode dosahujú zníženie emisií, ktoré sa rovná aspoň zníženiu, ktoré by sa dosiahlo uplatňovaním limitných hodnôt pre obsah síry v palivách uvedených v tejto smernici;

e)

na všetok odpad, ktorý tieto metódy znižovania emisií počas trvania skúšok vyprodukovali, sa používajú vhodné systémy odpadového hospodárstva;

f)

počas trvania skúšok sa vyhodnocuje vplyv na morské prostredie, najmä na ekosystémy v uzavretých prístavoch, prístavoch a ústiach riek a

g)

výsledky sa v plnom rozsahu poskytnú Komisii a sprístupnia verejnosti do šiestich mesiacov od skončenia skúšok.

a)

kontrola lodných denníkov a dodacích listov pre nádrž lode, a

b)

v prípade potreby tieto spôsoby odberu vzoriek a analýzy:

a)

frekvencie odberu vzoriek;

b)

metód odberu vzoriek;

c)

vymedzenia reprezentatívnej vzorky skúmaného paliva.