PRÍLOHA 1

7. júla 2016

Vážená pani Věra Jourová

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť

Európska komisia

Rue de la Loi/Westraat 200

1049 Brusel

Belgicko

Vážená pani komisárka Jourová,

v mene Spojených štátov amerických si Vám dovoľujem zaslať súbor dokumentov týkajúcich sa štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, ktorý je výsledkom dvoch rokov plodných diskusií medzi našimi tímami. Spolu s ďalšími materiálmi, ktoré má Komisia k dispozícii z verejných zdrojov, predstavuje veľmi dobré východisko pre nové posúdenie primeranosti ochrany zo strany Európskej komisie (1).

Môžeme byť spoločne pyšné na zlepšenia tohto rámca. Štít na ochranu osobných údajov vychádza zo zásad, ktoré sa tešia silnej konsenzuálnej podpore na oboch brehoch Atlantického oceána a my sme dosiahli posilnenie ich uplatňovania. Naša spoločná práca nám poskytuje reálnu príležitosť zlepšiť ochranu osobných údajov na celom svete.

Súbor dokumentov týkajúcich sa štítu na ochranu osobných údajov zahŕňa zásady štítu, ako aj list (priložený ako príloha 1) Útvaru pre správu medzinárodného obchodu (ITA) Ministerstva obchodu USA, ktoré je poverené správou a riadením programu. V liste sú opísané záväzky, ktoré naše ministerstvo prijalo s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie štítu. Súčasťou súboru dokumentov je aj príloha 2, ktorá obsahuje ďalšie záväzky Ministerstva obchodu USA týkajúce sa nového arbitrážneho modelu, ktorý je k dispozícii v rámci štítu na ochranu osobných údajov.

Vydala som pokyny svojim zamestnancom, aby využili všetky potrebné prostriedky na rýchle a úplné vykonanie rámca štítu na ochranu osobných údajov a zabezpečenie včasného splnenia záväzkov uvedených v prílohe 1 a prílohe 2.

Súbor dokumentov týkajúcich sa štítu na ochranu osobných údajov zahŕňa aj dokumenty ďalších úradov Spojených štátov amerických, konkrétne:

—	list Federálnej obchodnej komisie, v ktorom sa opisuje spôsob, akým komisia presadzuje štít na ochranu osobných údajov,

—	list Ministerstva dopravy USA, v ktorom sa opisuje spôsob, akým uvedené ministerstvo presadzuje štít na ochranu osobných údajov,

—	dva listy, ktoré vypracoval Úrad riaditeľa národnej spravodajskej služby (ODNI), týkajúce sa záruk a obmedzení uplatniteľných na orgány národnej bezpečnosti USA,

—	list Ministerstva zahraničných vecí USA a sprievodné memorandum, v ktorých sa opisuje záväzok Ministerstva zahraničných vecí zriadiť novú funkciu ombudsmana pre štít na ochranu osobných údajov, na ktorého sa bude možné obrátiť s otázkami týkajúcimi sa postupov signálového spravodajstva USA a

—	list, ktorý vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti USA, týkajúci sa záruk a obmedzení prístupu vlády USA na účely presadzovania práva a verejného záujmu.

Ubezpečujeme Vás, že Spojené štáty americké pristupujú k týmto záväzkom so všetkou vážnosťou.

Do 30 dní od konečného schválenia určenia primeranosti ochrany bude celý súbor dokumentov týkajúcich sa štítu na ochranu osobných údajov doručený na uverejnenie do Federálneho registra USA.

Tešíme sa na budúcu spoluprácu s Vami pri vykonávaní štítu na ochranu osobných údajov a na spoločný začiatok novej etapy tohto procesu.

---

(1)  Ak sa rozhodnutie Komisie o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA uplatní aj na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, súbor dokumentov týkajúcich sa štítu na ochranu osobných údajov sa bude vzťahovať na Európsku úniu, aj na uvedené tri krajiny.

PRÍLOHA II

ZÁSADY RÁMCA ŠTÍTU NA OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV MEDZI EÚ A USA VYDANÉ MINISTERSTVOM OBCHODU USA

I.   PREHĽAD

1.

Napriek tomu, že Spojené štáty a Európska únia sledujú rovnaký cieľ zvyšovania ochrany súkromia, Spojené štáty majú odlišný prístup k ochrane súkromia než Európska únia. Spojené štáty uplatňujú odvetvový prístup založený na kombinácii právnych predpisov, regulácie a samoregulácie. Vzhľadom na tieto rozdiely a s cieľom poskytnúť organizáciám v Spojených štátoch spoľahlivý mechanizmus prenosu osobných údajov z Európskej únie do Spojených štátov a zároveň zabezpečiť, aby dotknuté osoby z EÚ mohli naďalej využívať účinné záruky a ochranu, ako to vyžadujú európske právne predpisy vzhľadom na spracovanie ich osobných údajov, ktoré boli prenesené do krajín mimo EÚ, ministerstvo obchodu vydalo z titulu svojej zákonnej právomoci posilňovať, podporovať a rozvíjať medzinárodný obchod (15 U.S.C. § 1512) tieto zásady štítu na ochranu osobných údajov vrátane doplnkových zásad (ďalej spoločne len „zásady“). Tieto zásady boli vypracované na základe konzultácií s Európskou komisiou, predstaviteľmi priemyslu a inými zainteresovanými stranami v záujme uľahčenia obchodu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Sú určené výlučne pre organizácie v USA, ktoré získavajú osobné údaje z Európskej únie, aby mohli splniť požiadavky štítu na ochranu osobných údajov a získať tak prospech z rozhodnutia Európskej komisie o primeranosti (1). Tieto zásady nemajú vplyv na uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES (ďalej len „smernica“) a ktoré sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov v členských štátoch. Týmito zásadami sa tiež neobmedzujú povinnosti týkajúce sa ochrany súkromia, ktoré sa inak uplatňujú podľa práva Spojených štátov.

2.

Aby sa organizácia mohla na účely prenosov osobných údajov z EÚ opierať o štít na ochranu osobných údajov, musí ministerstvu obchodu (alebo jeho zástupcovi) (ďalej len „ministerstvo“) osvedčiť svoje dodržiavanie zásad. Hoci sú rozhodnutia organizácií o zapojení do štítu na ochranu osobných údajov úplne dobrovoľné, účinné dodržiavanie jeho zásad je povinné: organizácie, ktoré poskytnú ministerstvu osvedčenie o svojom dodržiavaní zásad a verejne vyhlásia svoj záväzok dodržiavať zásady, musia postupovať v úplnom súlade s týmito zásadami. Ak sa organizácia chce zapojiť do štítu na ochranu osobných údajov, musí a) podliehať vyšetrovacím právomociam a právomociam presadzovania práva Federálnej obchodnej komisie (ďalej len „FTC“), ministerstva alebo iného zákonom zriadeného orgánu, čo účinne zabezpečí dodržiavanie zásad (v budúcnosti možno zákonom zriadené orgány Spojených štátov uznané EÚ uviesť v prílohe); b) verejne vyhlásiť, že sa zaväzuje dodržiavať zásady; c) zverejniť svoje podmienky ochrany súkromia v súlade s týmito zásadami a d) v plnej miere ich vykonávať. Nedodržiavanie zásad zo strany organizácie je postihnuteľné podľa oddielu 5 zákona o Federálnej obchodnej komisii, ktorý zakazuje nekalé a klamlivé konanie v rámci obchodu alebo s vplyvom na obchod [15 U.S.C. § 45 a)], alebo podľa iných právnych predpisov a nariadení, ktorými sa zakazuje takéto konanie.

3.

Ministerstvo obchodu bude viesť a sprístupní verejnosti oficiálny zoznam organizácií v USA, ktoré osvedčili ministerstvu svoje dodržiavanie zásad a vyhlásili svoj záväzok dodržiavať zásady („zoznam organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov“). Výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov sú zabezpečené od dátumu, keď ministerstvo pridá organizáciu do zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov. Ministerstvo vyradí organizáciu zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov, ak organizácia dobrovoľne opustí štít na ochranu osobných údajov alebo ak nedokončí svoje každoročné opätovné osvedčovanie ministerstvu. Vyradenie organizácie zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov znamená, že organizácia už nemôžemať prospech z rozhodnutia Európskej komisie o primeranosti a nemôže získavať osobné informácie z EÚ. Organizácia musí naďalej uplatňovať zásady vo vzťahu k osobným informáciám, ktoré získala počas účasti v štíte na ochranu osobných údajov, a potvrdiť ministerstvu každý rok svoj záväzok pokračovať v tomto konaní dovtedy, kým bude uchovávať takéto informácie; inak musí organizácia tieto informácie vrátiť alebo vymazať alebo zabezpečiť ich „primeranú“ ochranu iným povoleným spôsobom. Ministerstvo vyradí zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov také organizácie, ktoré trvale nedodržiavali zásady; takéto organizácie nespĺňajú podmienky na využívanie výhod vyplývajúcich zo štítu na ochranu osobných údajov a musia vrátiť alebo vymazať osobné informácie, ktoré získali v rámci štítu na ochranu osobných údajov.

4.

Ministerstvo bude takisto viesť a sprístupňovať verejnosti oficiálny zoznam organizácií Spojených štátov, ktoré predtým ministerstvu osvedčili svoje dodržiavanie zásad, ale boli vyradené zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov. Ministerstvo poskytne jasné varovanie, že tieto organizácie nie sú zapojené doštítu na ochranu osobných údajov; že vyradenie zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov znamená, že takéto organizácie nemôžu tvrdiť, že dodržiavajú zásady štítu na ochranu osobných údajov a nesmú poskytovať žiadne vyhlásenia ani vykonávať zavádzajúce postupy, ktoré by naznačovali ich zapojenie do štítu na ochranu osobných údajov; a že takéto organizácie už nie sú oprávnené využívať výhody plynúce z rozhodnutia Európskej komisie o primeranosti, čo by im umožnilo získavať osobné informácie z EÚ. Organizácii, ktorá naďalej tvrdí, že je zapojená do štítu na ochranu osobných údajov alebo robí iné nepravdivé vyhlásenia týkajúce sa štítu na ochranu osobných údajov po tom, ako bola vyradená zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov, môžu hroziť opatrenia na presadzovanie práva zo strany FTC, ministerstva dopravy alebo iných orgánov presadzovania práva.

5.

Dodržiavanie týchto zásad môže byť obmedzené: a) na mieru potrebnú na splnenie požiadaviek národnej bezpečnosti, verejného záujmu alebo presadzovania práva; b) zákonmi, nariadeniami vlády alebo judikatúrou, ktoré stanovujú protichodné povinnosti alebo výslovné oprávnenia, za predpokladu, že pri vykonávaní každého takéhoto oprávnenia môže organizácia preukázať, že jej nedodržiavanie zásad je obmedzené do tej miery, ktorá je potrebná na splnenie nadradených oprávnených záujmov, na ktoré má takéto oprávnenie slúžiť, alebo c) ak účinok určitej smernice alebo právnych predpisov členského štátu umožňuje výnimky alebo odchýlky, za predpokladu, že takéto výnimky alebo odchýlky sa uplatňujú v porovnateľných súvislostiach. V súlade s cieľom zvyšovania ochrany súkromia by sa organizácie mali snažiť vykonávať tieto zásady v úplnosti a transparentne, čo tiež znamená, že by v rámci svojich podmienok ochrany súkromia mali uviesť, v akých prípadoch sa budú pravidelne uplatňovať výnimky zo zásad povolené na základe vyššie uvedeného písmena b). Z tých istých dôvodov sa predpokladá, že tam, kde je v súlade so zásadami a/alebo s právom USA možná voľba medzi určitými alternatívami, si organizácie podľa možnosti zvolia vyššiu úroveň ochrany.

6.

Organizácie sú povinné uplatňovať zásady na všetky osobné údaje prenesené v rámci štítu na ochranu osobných údajov po tom, ako sa doňho zapoja. Organizácia, ktorá sa rozhodne rozšíriť výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov na osobné informácie o ľudských zdrojoch prenášané z Európskej únie v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi musí túto skutočnosť uviesť pri poskytovaní osvedčenia o svojom dodržiavaní zásad ministerstvu a musí spĺňať požiadavky stanovené v doplnkovej zásade týkajúcej sa osvedčenia samotnou organizáciou.

7.

Na otázky výkladu zásad a súladu so zásadami a príslušnými pravidlami ochrany súkromia, ktoré uplatňujú organizácie zapojené do štítu na ochranu osobných údajov, sa uplatňuje právo USA, s výnimkou prípadov, keď sa organizácie zaviazali spolupracovať s európskymi orgánmi pre ochranu osobných údajov (ďalej ako „DPA“). Pokiaľ nie je stanovené inak, všetky ustanovenia zásad sa uplatňujú tam, kde sú relevantné.

8.

Vymedzenie pojmov: a) „Osobné údaje“ a „osobné informácie“ sú údaje o identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe patriace do rámca pôsobnosti smernice, ktoré získava organizácia v Spojených štátoch od Európskej únie a ktoré sú v akejkoľvek forme zaznamenané. b) „Spracovanie“ osobných údajov je akákoľvek operácia alebo súbor operácií, ktoré sa vykonávajú na osobných údajoch, či už automatizovanými prostriedkami, alebo bez automatizovaných prostriedkov, ako je zber, zaznamenávanie, usporiadavanie, uchovávanie, úprava alebo pozmeňovanie, vyhľadávanie údajov, nahliadanie do nich, ich používanie, oznamovanie, šírenie a vymazanie alebo zničenie. c) „Prevádzkovateľ“ je osoba alebo organizácia, ktorá sama alebo v spojení s inými určí účely a prostriedky spracovania osobných údajov.

9.

Dňom nadobudnutia účinnosti zásad je deň konečného schválenia rozhodnutia Európskej komisie o primeranosti ochrany.

II.   ZÁSADY

1.   Oznámenie

a)

Organizácia musí informovať fyzické osoby o: i) svojom zapojení do štítu na ochranu osobných údajov a poskytnúť hypertextový odkaz na zoznam organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov alebo jeho webovú adresu; ii) druhoch zhromažďovaných osobných údajov a, ak je to vhodné, o subjektoch alebo dcérskych spoločnostiach organizácie, ktoré tiež dodržiavajú zásady; iii) svojom záväzku dodržiavať zásady v súvislosti so všetkými osobnými údajmi získanými z EÚ na základeštítu na ochranu osobných údajov, iv) účeloch, na ktoré zhromažďuje a používa osobné informácie o nich; v) spôsobe kontaktovania organizácie v prípade akýchkoľvek otázok alebo sťažností vrátane akýchkoľvek príslušných prevádzkární v EÚ, ktoré môžu odpovedať na takéto otázky alebo sťažnosti; vi) druhu alebo totožnosti tretích strán, ktorým poskytuje osobné informácie, ako o účeloch tohto konania; vii) práve fyzických osôb na prístup k ich osobným údajom; viii) možnostiach a prostriedkoch, ktoré daná organizácia poskytuje fyzickým osobám, ak chcú obmedziť využívanie a zverejňovanie svojich osobných údajov, ix) nezávislom orgáne na riešenie sporov, ktorého úlohou je vybavovanie sťažností a bezplatné poskytovanie nápravy pre fyzické osoby, a či ide o: 1. výbor vytvorený orgánmi pre ochranu osobných údajov, 2. poskytovateľa alternatívneho riešenia sporov so sídlom v EÚ alebo 3. poskytovateľa alternatívneho riešenia sporov so sídlom v Spojených štátoch; x) skutočnosti, že podlieha vyšetrovacím a donucovacím právomociam FTC, ministerstva dopravy alebo ktoréhokoľvek iného zákonom zriadeného štatutárneho orgánu Spojených štátov, xi) možnosti jednotlivca využiť za určitých podmienok možnosť záväzného rozhodcovského konania; xii) požiadavke na zverejnenie osobných informácií v reakcii na oprávnené žiadosti orgánov verejnej moci, vrátane plnenia požiadaviek národnej bezpečnosti alebo presadzovania práva, a xiii) jej zodpovednosti v prípadoch ďalších prenosov tretím stranám.

b)

Toto oznámenie musí byť poskytnuté v jasnom a zrozumiteľnom jazyku vtedy, keď sa od fyzických osôb po prvýkrát požaduje poskytnutie osobných informácií danej organizácii alebo čo najskôr po tom, ako je to možné, ale v každom prípade pred tým, než daná organizácia využije takéto informácie na účel iný ako ten, na ktorý boli tieto informácie pôvodne zhromaždené alebo spracúvané prenášajúcou organizáciou alebo pred tým, než daná organizácia poskytne tieto informácie po prvýkrát tretej strane.

2.   Možnosť voľby

a)

Organizácia musí fyzickým osobám ponúknuť možnosť rozhodnúť sa (možnosť vyjadriť nesúhlas), či sa ich osobné informácie i) môžu poskytnúť tretej strane alebo ii) môžu využiť na účel, ktorý sa podstatne odlišuje od účelu (účelov) na ktorý (ktoré) boli tieto informácie pôvodne zhromaždené alebo následne schválené danými fyzickými osobami. Fyzickým osobám sa musia poskytnúť jasné, zreteľné a ľahko dostupné mechanizmy na uskutočnenie takejto voľby.

b)	Odchylne od predchádzajúceho odseku nie je potrebné poskytnúť možnosť voľby, keď sa údaje zverejnia tretej strane, ktorá koná ako zástupca a plní úlohu (úlohy) v mene organizácie a podľa jej pokynov. Organizácia však musí so zástupcom vždy uzavrieť zmluvu.

c)

Čo sa týka citlivých informácií (t. j. osobných informácií týkajúcich sa liečebnej starostlivosti alebo zdravotného stavu, rasového alebo etnického pôvodu, politických názorov, náboženskej viery alebo svetonázoru, členstva v odboroch alebo informácií týkajúcich sa sexuálneho života fyzickej osoby), organizácie musia od fyzických osôb získať výslovný súhlas (možnosť vyjadriť súhlas), ak sa príslušné informácie majú i) poskytnúť tretej strane alebo ii) využiť na účel iný ako ten, na ktorý boli tieto informácie pôvodne zhromaždené alebo následne schválené fyzickými osobami prostredníctvom uskutočnenia voľby vyjadrením súhlasu. Organizácia by mala navyše zaobchádzať s akýmikoľvek osobnými informáciami získanými od tretej strany ako s citlivými, ak ich tretia strana označí ako citlivé a zaobchádza s nimi ako s citlivými.

3.   Zodpovednosť za ďalší prenos

a)

Aby mohli organizácie preniesť osobné informácie tretej strane, ktorá koná ako prevádzkovateľ, musia postupovať v súlade so zásadami oznámenia a možnosťou voľby. Organizácie musia takisto uzavrieť zmluvu s prevádzkovateľom, ktorý je treťou stranou, v ktorej sa stanoví, že takéto údaje sa môžu spracovávať výhradne na obmedzené a konkrétne účely v súlade so súhlasom a že príjemca zabezpečí rovnakú úroveň ochrany ako tieto zásady a oznámi organizácii, ak prijme rozhodnutie, že už ďalej nemôže plniť túto povinnosť. V zmluve musí byť stanovené, že po prijatí takého rozhodnutia prevádzkovateľ tretej strany ukončí spracúvanie alebo prijme iné primerané a vhodné opatrenia na nápravu.

b)

Aby mohla organizácia preniesť osobné údaje tretej strane, ktorá koná ako zástupca, musí: i) preniesť takéto údaje len na obmedzené a konkrétne účely; ii) zistiť, či je zástupca povinný zabezpečiť prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany súkromia, ako sa vyžaduje podľa zásad; iii) prijať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, že zástupca bude účinne spracúvať osobné informácie prenesené spôsobom, ktorý je v súlade s povinnosťami organizácie podľa zásad; iv) požadovať od sprostredkovateľa, aby oznámil organizácii, ak prijme rozhodnutie, že už ďalej nemôže plniť svoju povinnosť zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany, ako sa vyžaduje podľa zásad; v) na základe oznámenia prijať, a to aj v prípade bodu iv), primerané a vhodné opatrenia na zastavenie a nápravu neoprávneného spracovania a vi) poskytnúť ministerstvu na vyžiadanie zhrnutie alebo reprezentatívnu kópiu príslušných ustanovení o ochrane súkromia zo zmluvy uzavretej s týmto zástupcom.

4.   Bezpečnosť

a)

Organizácie vytvárajúce, uchovávajúce, využívajúce alebo rozširujúce osobné informácie musia uskutočniť primerané a vhodné opatrenia, aby zabránili strate týchto informácií, ich zneužitiu a neoprávnenému prístupu k nim, ich zverejňovaniu, zmene a zničeniu, pričom zohľadnia riziká spojené so spracovaním a povahou osobných údajov.

5.   Integrita údajov a obmedzenie účelu

a)

Osobné informácie musia byť v súlade so zásadami obmedzené na informácie, ktoré sú relevantné na účely spracovania (2). Organizácia nesmie spracúvať osobné informácie spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s účelmi, na ktoré boli zhromaždené alebo následne odsúhlasené príslušným jednotlivcom. V miere nevyhnutnej na tieto účely musí organizácia prijať primerané opatrenia, aby zaistila spoľahlivosť osobných údajov na zamýšľaný účel, ich presnosť, úplnosť a aktuálnosť. Organizácia musí dodržiavať zásady po celý čas, čo takéto informácie uchováva.

b)

Informácie sa môžu uchovávať vo forme, ktorá identifikuje alebo umožňuje identifikáciu (3) jednotlivca, iba dovtedy, kým slúžia na účely spracovania v zmysle bodu 5 písm. a). Táto povinnosť nebráni organizáciám spracúvať osobné informácie počas dlhšieho obdobia, a to na také obdobie a v takom rozsahu, aby takéto spracovanie primerane slúžilo na účely archivovania vo verejnom záujme, novinárskej práce, literatúry a umenia, vedeckého alebo historického výskumu a štatistickej analýzy. V týchto prípadoch sa na takéto spracovanie vzťahujú iné zásady a ustanovenia rámca. Organizácie by mali prijať primerané a vhodné opatrenia na plnenie tohto ustanovenia.

6.   Prístup

a)

Fyzické osoby musia mať prístup k svojim osobným informáciám, ktoré uchováva určitá organizácia, a musia mať možnosť opraviť, zmeniť alebo vypustiť určité informácie, ak sú tieto informácie nepresné alebo boli spracované v rozpore so zásadami, s výnimkou prípadov, keď by zaťaženie alebo výdavky súvisiace s poskytnutím prístupu neboli v danom prípade úmerné ohrozeniu súkromia dotknutej osoby alebo keď by boli poškodené práva osôb iných ako príslušnej fyzickej osoby.

7.   Náprava, presadzovanie a zodpovednosť

a)

Účinná ochrana súkromia musí zahŕňať spoľahlivé mechanizmy zabezpečujúce dodržiavanie týchto zásad, prostriedky nápravy pre fyzické osoby dotknuté nedodržiavaním zásad, ako aj dôsledky pre príslušnú organizáciu v prípade nedodržiavania zásad. Takéto mechanizmy musia prinajmenšom zahŕňať: i) ľahko dostupné nezávislé mechanizmy nápravy, prostredníctvom ktorých sa vyšetrujú a urýchlene riešia sťažnosti a spory fyzických osôb bez toho, aby im vznikli akékoľvek náklady a s odkazom na zásady, a priznávajú sa náhrady, ak sa tak stanovuje v platných právnych predpisoch alebo iniciatívach súkromného sektora; ii) následné postupy na overenie toho, či sú osvedčenia a tvrdenia organizácií o ich postupoch v oblasti ochrany súkromia pravdivé a či sa postupy v oblasti ochrany súkromia vykonávajú tak, ako sú prezentované, a to najmä v prípadoch nedodržiavania zásad; a iii) povinnosti napraviť problémy, ktoré vznikli v dôsledku nedodržiavania zásad organizáciami vyhlasujúcimi, že zásady dodržiavajú, a vyvodenie dôsledkov pre takéto organizácie. Sankcie musia byť dostatočne prísne, aby zabezpečili dodržiavanie zásad organizáciami.

b)

Organizácie a ich vybrané nezávislé mechanizmy nápravy budú rýchlo reagovať na otázky a žiadosti ministerstva o informácie týkajúce sa štítu na ochranu osobných údajov. Všetky organizácie musia pohotovo reagovať na sťažnosti týkajúce sa dodržiavania zásad, ktoré postúpia orgány členského štátu EÚ prostredníctvom ministerstva. Organizácie, ktoré sa rozhodli spolupracovať s DPA, vrátane organizácií, ktoré spracúvajú údaje o ľudských zdrojoch, musia v súvislosti s vyšetrovaním a vybavovaním sťažností odpovedať priamo takýmto orgánom.

c)	Organizácie sú povinné riešiť sťažnosti a dodržiavať podmienky stanovené v prílohe I za predpokladu, že jednotlivec sa dovolával záväzného rozhodcovského konania tým, že doručil príslušnej organizácii oznámenie podľa postupov a podmienok stanovených v prílohe I.

d)

V kontexte ďalšieho prenosu je organizácia zapojená do štítu na ochranu osobných údajov zodpovedná za spracovanie osobných informácií, ktoré získa v rámci štítu na ochranu osobných údajov a následne ich prenesie tretej strane, ktorá koná v jej mene ako zástupca. Organizácia zapojená do štítu na ochranu osobných údajov zostane zodpovedná podľa zásad, ak jej zástupca spracúva takéto osobné informácie spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami, pokiaľ organizácia nepreukáže, že nie je zodpovedná za skutočnosť, ktorá spôsobila škodu.

e)

Keď organizácia podlieha príkazu FTC alebo súdnemu príkazu, ktorý je založený na nedodržiavaní zásad, zverejní akékoľvek relevantné časti štítu na ochranu osobných údajov týkajúce sa akejkoľvek správy o dodržiavaní zásad alebo hodnotiacej správy FTC, pokiaľ je to zlučiteľné s požiadavkami dôvernosti. Ministerstvo zriadilo vyhradené kontaktné miesto, na ktoré sa DPA môžu obrátiť v prípade akýchkoľvek problémov s dodržiavaním zásad zo strany organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov. Federálna obchodná Komisia sa bude prioritne zaoberať sťažnosťami na nedodržiavanie zásad postúpenými ministerstvom a orgánmi členských štátov EÚ a bude si v súvislosti s týmito sťažnosťami včas vymieňať informácie s orgánmi postupujúceho štátu, a to v rámci existujúcich obmedzení týkajúcich sa dôvernosti údajov.

III.   DOPLNKOVÉ ZÁSADY

1.   Citlivé údaje

a)

Organizácia nemusí získať výslovný súhlas (možnosť vyjadriť súhlas) v súvislosti s citlivými údajmi, ak je spracovanie: i) vykonávané v životne dôležitom záujme dotknutej osoby alebo inej osoby; ii) potrebné na uplatnenie právnych nárokov alebo na obhajobu; iii) nevyhnutné na účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti alebo stanovenia diagnózy; iv) vykonávané v priebehu zákonnej činnosti nadácie, združenia alebo akéhokoľvek iného neziskového subjektu majúceho politický, filozofický, náboženský alebo odborársky cieľ a pod podmienkou, že sa spracúvanie týka výlučne členov príslušného subjektu alebo osôb, ktoré sú s ním v pravidelnom kontakte v súvislosti s jeho cieľmi a že sa údaje neposkytnú tretej strane bez súhlasu dotknutých osôb; v) nevyhnutné na plnenie povinností príslušnej organizácie v oblasti pracovného práva alebo vi) vykonávané v súvislosti s údajmi, ktoré príslušná fyzická osoba preukázateľne zverejnila.

2.   Výnimky pre novinárov

a)

Vzhľadom na ústavnú ochranu slobody tlače v USA a výnimku stanovenú v smernici s ohľadom na novinárske účely, ak sa práva na slobodnú tlač zakotvené v Prvom dodatku k Ústave Spojených štátov stretávajú so záujmami v oblasti ochrany súkromia, musí sa vyváženie týchto záujmov so zreteľom na činnosť osôb alebo organizácií v Spojených štátoch riadiť Prvým dodatkom.

b)

Osobné informácie zhromažďované s cieľom uverejnenia v tlači, vysielania rozhlasom alebo televíziou alebo iných foriem verejného oznámenia novinárskeho materiálu, bez ohľadu na to, či sa použijú alebo nie, ani informácie nájdené v už uverejnenom materiáli rozšírenom z mediálnych archívov, nepodliehajú požiadavkám zásad štítu na ochranu osobných údajov.

3.   Druhotná zodpovednosť

a)

Poskytovatelia internetových služieb, telekomunikační prevádzkovatelia ani iné organizácie nenesú zodpovednosť podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov, ak v mene inej organizácie len prenášajú, presmerovávajú, prepájajú alebo dočasne ukladajú informácie. Podobne ako je to v prípade samotnej smernice, štít na ochranu osobných údajov nezakladá druhotnú zodpovednosť. Pokiaľ určitá organizácia len ďalej odovzdáva údaje prenášané tretími stranami a nerozhoduje o účeloch a prostriedkoch spracúvania týchto osobných údajov, nie je zodpovedná.

4.   Vykonávanie hĺbkovej analýzy a auditov

a)	Činnosť audítorov a investičných bankárov môže zahŕňať spracúvanie osobných údajov bez súhlasu alebo vedomia jednotlivca. Je to povolené v rámci zásad oznámenia, možnosti voľby a prístupu a za okolností, ktoré sú opísané nižšie.

b)

Verejné akciové spoločnosti a súkromné akciové spoločnosti vrátane organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov sa pravidelne podrobujú auditom. Takéto audity, najmä také, ktoré sú zamerané na potenciálne protiprávne konanie, môžu byť ohrozené, ak sa predčasne zverejnia. Podobne aj organizácie zapojené do štítu na ochranu osobných údajov sa v prípade možného zlúčenia alebo prevzatia budú musieť podrobiť hĺbkovej analýze alebo ju samé vykonať. To bude často zahŕňať zhromažďovanie a spracúvanie osobných údajov, ako napríklad informácií o vedúcich pracovníkoch a iných kľúčových zamestnancoch. Predčasné zverejnenie by mohlo zabrániť transakcii alebo dokonca porušiť platné predpisy o cenných papieroch. Investiční bankári, právni zástupcovia zapojení do hĺbkovej analýzy, alebo audítori vykonávajúci audit môžu spracúvať informácie bez vedomia jednotlivca len v rozsahu potrebnom a počas obdobia potrebného na to, aby splnili zákonné požiadavky alebo požiadavky verejného záujmu a za iných okolností, za ktorých by uplatňovaním týchto zásad boli dotknuté oprávnené záujmy príslušnej organizácie. Tieto oprávnené záujmy zahŕňajú monitorovanie dodržiavania právnych záväzkov organizáciou a legitímnu účtovnícku činnosť a potrebu zachovania dôvernosti v súvislosti s prípadnými akvizíciami, fúziami, spoločnými podnikmi alebo inými podobnými transakciami vykonávanými investičnými bankármi alebo audítormi.

5.   Úloha orgánov pre ochranu osobných údajov

a)

Organizácie budú plniť svoj záväzok spolupracovať s orgánmi Európskej únie pre ochranu osobných údajov (DPA), ako je uvedené nižšie. Podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov sa musia organizácie Spojených štátov, ktoré získavajú osobné údaje z EÚ, zaviazať, že budú uplatňovať účinné mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania zásad štítu na ochranu osobných údajov. Konkrétne, ako je to stanovené v zásade nápravy, presadzovania a zodpovednosti, musia zapojené organizácie: a) i) poskytnúť možnosť nápravy pre fyzické osoby, ktorých sa údaje týkajú; a) ii) zabezpečiť následné postupy umožňujúce overiť, či sú ich osvedčenia a tvrdenia o postupoch v oblasti ochrany súkromia pravdivé a a) iii) plniť povinnosť napraviť problémy, ktoré vznikli v dôsledku nedodržiavania zásad a prijať príslušné sankcie za porušenie týchto zásad. Organizácia môže spĺňať písmeno a) body i) a iii) zásady nápravy, presadzovania a zodpovednosti, ak dodržiava požiadavky stanovené v tejto časti pre spoluprácu s DPA.

b)

Organizácia sa zaväzuje k spolupráci s DPA tým, že v rámci osvedčenia o svojom dodržiavaní štítu na ochranu osobných údajov poskytne ministerstvu obchodu (pozri doplnkovú zásadu týkajúcu sa osvedčenia vydávaného samotnou organizáciou) vyhlásenie o tom, že: i) sa rozhodla splniť požiadavku v písmene a) bodoch i) a iii) zásady štítu na ochranu osobných údajov týkajúcu sa nápravy, presadzovania a zodpovednosti tým, že sa zaviazala spolupracovať s DPA; ii) bude spolupracovať s DPA pri vyšetrovaní a riešení sťažností vznesených na základe štítu na ochranu osobných údajov a iii) bude dodržiavať všetky odporúčania poskytnuté DPA, ak budú DPA toho názoru, že daná organizácia musí prijať osobitné opatrenia s cieľom dodržiavať zásady štítu na ochranu osobných údajov, vrátane nápravných alebo kompenzačných opatrení v prospech fyzických osôb dotknutých akýmkoľvek nedodržiavaním zásad a poskytne DPA písomné potvrdenie, že sa takéto opatrenia vykonali.

c)

Fungovanie výborov DPA i) Spolupráca zo strany DPA bude zabezpečená vo forme informácií a odporúčaní nasledujúcim spôsobom: 1. Odporúčania zo strany DPA sa budú poskytovať prostredníctvom neformálneho výboru DPA ustanoveného na úrovni Európskej únie, ktorý okrem iného pomôže zabezpečiť harmonizovaný a jednotný prístup. 2. Výbor bude príslušným organizáciám v Spojených štátoch poskytovať odporúčania ohľadom nevyriešených sťažností fyzických osôb týkajúcich sa zaobchádzania s osobnými informáciami, ktoré boli prenesené z EÚ v rámci štítu na ochranu osobných údajov. Cieľom týchto odporúčaní bude zabezpečiť, aby sa zásady štítu na ochranu osobných údajov uplatňovali správne, pričom tieto odporúčania budú zahŕňať všetky opravné prostriedky vo vzťahu k príslušnej fyzickej osobe (fyzickým osobám), ktoré budú DPA považovať za primerané. 3. Výbor bude takéto odporúčania poskytovať na základe žiadostí príslušných organizácií a/alebo sťažností obdržaných priamo od fyzických osôb na organizácie, ktoré sa zaviazali spolupracovať s DPA na účely štítu na ochranu osobných údajov, pričom bude takéto fyzické osoby povzbudzovať a podľa potreby im pomáhať, aby najskôr využili vnútropodnikové mechanizmy na vybavovanie sťažností, ktoré daná organizácia poskytuje. 4. Odporúčania budú poskytnuté až po tom, čo obe strany sporu mali primeranú možnosť vyjadriť sa a predložiť všetky dôkazy, ktoré chceli. Výbor sa bude snažiť poskytnúť odporúčania tak rýchlo, ako mu to umožňuje táto požiadavka ohľadom náležitého postupu. Vo všeobecnosti sa výbor bude snažiť poskytnúť odporúčania do 60 dní od doručenia sťažnosti alebo žiadosti a podľa možnosti rýchlejšie. 5. Výbor zverejní výsledky svojho posúdenia sťažností, ktoré mu boli predložené, ak to bude považovať za vhodné. 6. Poskytnutie odporúčania prostredníctvom výboru nezakladá vo vzťahu k výboru alebo vo vzťahu k jednotlivým DPA žiadnu zodpovednosť. ii) Ako bolo uvedené vyššie organizácie, ktoré sa rozhodnú pre tento spôsob riešenia sporov sa musia zaviazať, že budú dodržiavať odporúčania poskytnuté zo strany DPA. Ak sa určitá organizácia nepodrobí odporúčaniu do 25 dní odo dňa jeho vydania a neposkytne žiadne uspokojujúce vysvetlenie omeškania, výbor oznámi svoj zámer buď predložiť danú záležitosť Federálnej obchodnej komisii, ministerstvu dopravy alebo inému federálnemu alebo štátnemu orgánu USA so zákonnými právomocami v záujme prijatia opatrení na presadenie odporúčaní v prípadoch podvodu alebo nepravdivého vyhlásenia, alebo svoj zámer rozhodnúť o tom, že dohoda o spolupráci bola závažným spôsobom porušená, a preto sa musí považovať za neplatnú. V poslednom prípade výbor informuje ministerstvo obchodu, aby sa mohol náležite upraviť zoznam organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov. Akékoľvek nesplnenie záväzku spolupracovať s DPA, ako aj nedodržanie zásad štítu na ochranu osobných údajov, bude žalovateľné ako klamlivá praktika podľa oddielu 5 zákona o Federálnej obchodnej komisii alebo podľa iného podobného právneho predpisu.

d)

Organizácia, ktorá má záujem o rozšírenie výhod vyplývajúcich zo štítu na ochranu osobných údajov na údaje týkajúce sa ľudských zdrojov prenášané z EÚ v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi, sa musí zaviazať, že vo vzťahu k takýmto údajom bude spolupracovať s DPA (pozri doplnkovú zásadu týkajúcu sa údajov o ľudských zdrojoch),

e)

Organizácie, ktoré sa rozhodnú pre túto možnosť, budú musieť platiť ročný poplatok určený na pokrytie prevádzkových nákladov výboru a môžu byť dodatočne požiadané, aby uhradili akékoľvek potrebné výdavky na preklad súvisiace s posudzovaním, ktoré výbor uskutočňuje vo vzťahu k žiadostiam alebo sťažnostiam týkajúcim sa týchto organizácií. Ročný poplatok neprekročí 500 USD a pre menšie spoločnosti bude nižší.

6.   Osvedčenie vydávané samotnou organizáciou

a)

Výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov sú zabezpečené od dátumu, keď ministerstvo doplní organizáciu do zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov po tom, ako organizácia poskytla osvedčenie o svojom dodržiavaní zásad štítu na ochranu osobných údajov a ministerstvo potvrdilo úplnosť tohto osvedčenia.

b)

S cieľom poskytnutia osvedčenia o svojom dodržiavaní zásad štítu na ochranu osobných údajov musí organizácia ministerstvu poslať list podpísaný vedúcim pracovníkom spoločnosti v mene danej organizácie pripájajúcej sa k štítu na ochranu osobných údajov, ktorý obsahuje prinajmenšom nasledujúce informácie: i) názov organizácie, poštovú adresu, e-mailovú adresu, telefónne a faxové čísla; ii) opis činnosti danej organizácie s ohľadom na osobné informácie získavané od EÚ a iii) opis podmienok ochrany súkromia danej organizácie vo vzťahu k takýmto osobným informáciám, vrátane: 1. ak má organizácia webovú lokalitu, príslušnú internetovú stránku, kde sú k dispozícii podmienky ochrany súkromia, alebo ak organizácia nemá verejnú webovú lokalitu, kde sú verejnosti sprístupnené podmienky ochrany súkromia; 2. dňa, kedy nadobúda účinnosť vykonávanie týchto pravidiel; 3. kontaktného orgánu pre vybavovanie sťažností, žiadostí o prístup a akýchkoľvek iných záležitostí vyplývajúcich z uplatňovania štítu na ochranu osobných údajov; 4. osobitného zákonom zriadeného orgánu, v ktorého právomoci je vypočutie sťažností voči danej organizácii, čo sa týka možných nekalých alebo klamlivých praktík a porušení zákonov alebo iných právnych predpisov upravujúcich ochranu súkromia (a ktorý je uvedený v zásadách alebo v budúcom zozname pripojenom k zásadám); 5. názvu akéhokoľvek programu v oblasti ochrany súkromia, ktorého je daná organizácia členom; 6. spôsobu overovania (napr. vnútri podniku, treťou stranou) (pozri doplnkovú zásadu týkajúcu sa overovania); a 7. nezávislého mechanizmu nápravy, ktorý je dostupný s cieľom vyšetrovania nevyriešených sťažností.

c)

Tam, kde má organizácia záujem o to, aby výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov zahŕňali informácie o ľudských zdrojoch prenášané z EÚ na využitie v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi, môže tak urobiť, ak existuje štatutárny orgán s právomocou vypočúvať sťažnosti voči danej organizácii vyplývajúce z informácií o ľudských zdrojoch, ktorý je uvedený v zásadách alebo v budúcom zozname pripojenom k zásadám. Daná organizácia musí túto skutočnosť okrem toho uviesť vo svojom osvedčení o dodržiavaní zásad a musí vyhlásiť, že sa zaväzuje spolupracovať s príslušným orgánom alebo orgánmi EÚ v súlade s doplnkovými zásadami týkajúcimi sa údajov o ľudských zdrojoch, resp. úlohy orgánov pre ochranu osobných údajov, a že bude dodržiavať odporúčania poskytnuté týmito orgánmi. Organizácia musí tiež ministerstvu poslať kópiu svojich podmienok ochrany súkromia v oblasti ľudských zdrojov a poskytnúť informácie o dostupnosti podmienok ochrany súkromia k nahliadnutiu pre dotknutých zamestnancov.

d)

Ministerstvo bude viesť zoznam organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov, ktoré predložili úplné osvedčenia o dodržiavaní zásad a ktorým tak prináležia výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov, a tento zoznam bude aktualizovať na základe každoročne predkladaných osvedčení a oznámení prijatých podľa doplnkovej zásady týkajúcej sa riešenia sporov a presadzovania práva. Takéto osvedčenia o dodržiavaní zásad sa musia predkladať najmenej raz ročne; v opačnom prípade bude organizácia vyradená zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov a už viac nebude môcť využívať výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov. Zoznam organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov a osvedčenia organizácií o dodržiavaní zásad budú verejne sprístupnené. Všetky organizácie, ktoré ministerstvo zaradí do zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov, musia tiež vo svojich príslušných uverejnených vyhláseniach o podmienkach ochrany súkromia uviesť, že dodržiavajú zásady štítu na ochranu osobných údajov. V prípade dostupnosti na internete musia podmienky ochrany súkromia organizácie obsahovať hypertextový odkaz na webovú lokalitu štítu na ochranu osobných údajov vytvorenú ministerstvom alebo formulár na predkladanie sťažností v rámci nezávislého mechanizmu nápravy, pomocou ktorého sa vyšetrujú nevyriešené sťažnosti.

e)

Podmienky ochrany súkromia platia hneď po osvedčení. Keďže zásady ovplyvnia obchodné vzťahy s tretími stranami, organizácie, ktoré poskytnú osvedčenie v rámci štítu na ochranu osobných údajov v priebehu prvých dvoch mesiacov po dátume účinnosti rámca, musia uviesť existujúce obchodné vzťahy s tretími stranami do súladu so zásadou zodpovednosti za ďalší prenos, a to čo najskôr, ale každopádne najneskôr do deviatich mesiacov od dátumu, keď osvedčia svoje dodržiavaní zásad štítu na ochranu osobných údajov. Počas tohto prechodného obdobia, keď organizácie prenášajú údaje tretej strane, i) uplatňujú zásady oznámenia a možnosti voľby a ii) ak sa osobné údaje prenášajú tretej strane, ktorá koná ako zástupca, presvedčia sa, či je zástupca povinný zabezpečiť prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany, aká sa vyžaduje podľa zásad.

f)

Organizácia musí dodržiavať zásady štítu na ochranu osobných údajov v prípade všetkých osobných údajov získaných z EÚ na základe štítu na ochranu osobných údajov. Záväzok dodržiavať zásady štítu na ochranu osobných údajov nie je časovo obmedzený vo vzťahu k údajom získavaným v priebehu obdobia, v ktorom daná organizácia využíva výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov. Záväzok organizácie znamená, že bude vo vzťahu k takýmto údajom naďalej uplatňovať zásady tak dlho ako ich bude uchovávať, využívať alebo poskytovať, a to dokonca aj vtedy, ak následne štít na ochranu osobných údajov z akýchkoľvek dôvodov opustí. Organizácia, ktorá opustí štít na ochranu osobných údajov, ale chce si ponechať takéto údaje, musí ministerstvo každoročne uisťovať o svojom záväzku pokračovať v uplatňovaní zásad alebo poskytovaní „primeranej“ ochrany daných informácií iným povoleným spôsobom (napríklad prostredníctvom zmluvy, ktorá úplne zodpovedá požiadavkám príslušných štandardných zmluvných ustanovení prijatých Európskou komisiou); inak musí organizácia dané informácie vrátiť alebo vymazať. Organizácia, ktorá opustí štít na ochranu osobných údajov, musí z akýchkoľvek príslušných podmienok ochrany súkromia odstrániť všetky odkazy na štít na ochranu osobných údajov, ktoré naznačujú aktívnu účasť organizácie v štíte na ochranu osobných údajov a jej nárok na využívanie príslušných výhod.

g)

Organizácia, ktorá v dôsledku fúzie alebo prevzatia prestane existovať ako samostatná právnická osoba, o tom musí vopred informovať ministerstvo. V tomto oznámení by tiež malo byť uvedené, či nadobúdajúca spoločnosť alebo spoločnosť vzniknutá v dôsledku fúzie i) bude podľa práva upravujúceho prevzatie alebo fúziu naďalej viazaná zásadami štítu na ochranu osobných údajov alebo ii) sa rozhodne poskytnúť osvedčenie o svojom dodržiavaní zásad štítu na ochranu osobných údajov alebo poskytnúť iné záruky, ako napríklad písomnú dohodu, ktorá zabezpečí dodržiavanie zásad štítu na ochranu osobných údajov. Pokiaľ neplatí ani i) ani ii), musia byť všetky osobné údaje získané v rámci štítu na ochranu osobných údajov okamžite vymazané.

h)

Ak organizácia z akýchkoľvek dôvodov opustí štít na ochranu osobných údajov, musí odstrániť všetky vyhlásenia, ktoré naznačujú jej pokračujúce zapojenie do štítu na ochranu osobných údajov alebo jej nárok na využívanie výhod vyplývajúcich zo štítu na ochranu osobných údajov. Ak organizácia používa certifikačnú značku štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, musí sa táto značka tiež odstrániť. Akékoľvek nepravdivé vyhlásenie pre verejnosť ohľadom dodržiavania zásad štítu na ochranu osobných údajov organizáciou môže byť žalovateľné zo strany Federálnej obchodnej komisie alebo iného príslušného vládneho orgánu. Nepravdivé vyhlásenia pre ministerstvo môžu byť žalovateľné podľa zákona o nepravdivých vyhláseniach (18 U.S.C. § 1001).

7.   Overovanie

a)

Organizácie musia zabezpečiť následné postupy na overenie toho, či sú ich osvedčenia a tvrdenia o postupoch v oblasti ochrany súkromia na základe štítu na ochranu osobných údajov pravdivé a či sa tieto postupy ochrany súkromia vykonávajú tak, ako sa prezentuje, a v súlade so zásadami štítu na ochranu osobných údajov.

b)	Aby organizácia splnila požiadavky na overovanie stanovené v zásade nápravy, presadzovania a zodpovednosti, musí takéto osvedčenia a tvrdenia overovať buď prostredníctvom posudzovania dodržiavania zásad vykonaného samotnou organizáciou, alebo externým posudzovateľom.

c)

Pri posudzovaní vykonávanom samotnou organizáciou sa musí takýmto overením zistiť, že zverejnené podmienky ochrany súkromia danej organizácie týkajúce sa osobných informácií získavaných z EÚ sú presné, úplné, oznámené na viditeľnom mieste, vykonávané v úplnosti a prístupné. Malo by sa tiež preukázať, že podmienky ochrany súkromia zodpovedajú zásadám štítu na ochranu osobných údajov; že fyzické osoby sú informované o všetkých mechanizmoch vybavovania sťažností dostupných v rámci organizácie a o nezávislých mechanizmoch, prostredníctvom ktorých môžu podávať sťažnosti; že organizácia zaviedla postupy odbornej prípravy zamestnancov v oblasti vykonávania podmienok ochrany súkromia a postihovania zamestnancov v prípade nedodržania týchto podmienok a že daná organizácia zaviedla interné postupy s cieľom vykonávania pravidelného objektívneho posudzovania dodržiavania toho, čo bolo uvedené vyššie. Vyhlásenie osvedčujúce posúdenie vykonané samotnou organizáciou musí byť podpísané vedúcim pracovníkom alebo iným oprávneným zástupcom danej organizácie najmenej raz za rok a musí byť na požiadanie sprístupnené fyzickým osobám alebo v súvislosti s vyšetrovaním alebo sťažnosťou ohľadom nedodržiavania zásad.

d)

V prípade, že sa organizácia rozhodne pre posúdenie dodržiavania zásad externým posudzovateľom, pri takomto posúdení sa musí preukázať, že jej podmienky ochrany súkromia týkajúce sa osobných informácií získavaných z EÚ sú v súlade so zásadami štítu na ochranu osobných údajov, že sa dodržiavajú a že fyzické osoby sú informované o mechanizmoch, prostredníctvom ktorých môžu podávať sťažnosti. Spôsoby posudzovania môžu bez obmedzenia zahŕňať audit, náhodné kontroly, používanie „návnad“ alebo prípadne využívanie technologických nástrojov. Vyhlásenie osvedčujúce, že bolo úspešne ukončené posúdenie dodržiavania zásad vykonané externým posudzovateľom, musí byť podpísané buď posudzovateľom, alebo vedúcim pracovníkom alebo iným oprávneným zástupcom danej organizácie najmenej raz za rok a malo by byť na požiadanie sprístupnené fyzickým osobám alebo v súvislosti s vyšetrovaním alebo sťažnosťou ohľadom dodržiavania zásad.

e)

Organizácie musia uchovávať záznamy o dodržiavaní svojich postupov v oblasti ochrany súkromia na základe štítu na ochranu osobných údajov a musia ich na požiadanie sprístupniť, v súvislosti s vyšetrovaním alebo sťažnosťou ohľadom nedodržiavania postupov, nezávislému orgánu zodpovednému za vyšetrovanie sťažností alebo orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať v prípadoch nekalých a klamlivých praktík. Organizácie tiež musia rýchlo reagovať na otázky a iné žiadosti ministerstva o informácie týkajúce sa dodržiavania zásad zo strany organizácie.

8.   Prístup

a)   Zásada prístupu v praxi

i)

Podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov je právo na prístup k osobným informáciám základom ochrany súkromia. Konkrétne umožňuje fyzickým osobám overovať správnosť informácií, ktoré sa o nich uchovávajú. Podľa zásady prístupu majú fyzické osoby právo: 1. získať od organizácie potvrdenie o tom, či organizácia spracúva alebo nespracúva osobné údaje, ktoré sa ich týkajú (4); 2. získať takéto údaje, aby si mohli overiť ich presnosť a zákonnosť spracovania, a 3. dať tieto údaje opraviť, zmeniť alebo vymazať, ak sú nepresné alebo sa spracovali v rozpore so zásadami.

ii)

Fyzické osoby nemusia odôvodňovať svoje žiadosti o prístup k svojim vlastným údajom. Pri reagovaní na žiadosti fyzických osôb o prístup by sa organizácie mali predovšetkým riadiť dôvodom (dôvodmi), ktoré viedli k príslušným žiadostiam. Napríklad, ak je žiadosť o prístup nejasná alebo rozsahom všeobecná, organizácia môže s jednotlivcom nadviazať dialóg, aby lepšie pochopila motiváciu danej žiadosti a lokalizovala zodpovedajúce informácie. Organizácia sa môže zaujímať o to, s ktorou organizačnou súčasťou (súčasťami) danej organizácie príslušný jednotlivec komunikoval a/alebo o povahu informácií alebo ich využitie, ktoré sú predmetom žiadosti o prístup.

iii)

V súlade so základnou povahou prístupu k osobným informáciám by sa organizácie mali vždy v dobrej viere snažiť poskytnúť prístup. Napríklad, ak je potrebné určité informácie chrániť a dajú sa ľahko oddeliť od iných osobných informácií, ktorých sa týka žiadosť o prístup, organizácia by mala oddeliť chránené informácie a mala by sprístupniť ostatné informácie. Ak organizácia rozhodne, že v niektorom konkrétnom prípade by sa mal prístup obmedziť, mala by fyzickej osobe požadujúcej prístup poskytnúť vysvetlenie, prečo sa takto rozhodla, a mala by mu udať kontaktné miesto, na ktoré sa môže obrátiť v prípade ďalších otázok.

b)   Zaťaženie alebo výdavky súvisiace s poskytnutím prístupu

i)

Právo na prístup k osobným údajom sa môže vo výnimočných prípadoch obmedziť, ak by boli porušené legitímne práva osôb iných než daná fyzická osoba, alebo v prípadoch, keď by zaťaženie alebo výdavky súvisiace s poskytnutím prístupu boli v danom prípade neúmerné rizikám pre súkromie fyzickej osoby. Výdavky a zaťaženie sú významnými faktormi a mali by sa brať do úvahy, ale nie sú určujúce pri rozhodovaní o tom, či je poskytnutie prístupu opodstatnené.

ii)

Napríklad, ak sa dané osobné informácie využívajú na prijatie rozhodnutí, ktoré sa významným spôsobom dotknú danej fyzickej osoby (napríklad zamietnutie alebo priznanie dôležitých výhod, ako je napríklad poistné, hypotéka alebo práca), potom by organizácia v súlade s ostatnými ustanoveniami doplnkových zásad mala tieto informácie poskytnúť dokonca aj vtedy, ak je toto poskytnutie relatívne zložité alebo nákladné. Ak požadované osobné informácie nie sú citlivé alebo sa nevyužívajú na prijatie rozhodnutí, ktoré sa významným spôsobom dotknú danej fyzickej osoby, ale sú ľahko dostupné a ich poskytnutie nie je nákladné, organizácia by mala poskytnúť prístup k takýmto informáciám.

c)   Dôverné obchodné informácie

i)

Dôverné obchodné informácie sú informácie, vo vzťahu ku ktorým určitá organizácia podnikla kroky na ich ochranu pred zverejnením, pretože takéto zverejnenie by zvýhodnilo konkurenta na trhu. Organizácie môžu zamietnuť alebo obmedziť prístup, pokiaľ by sa poskytnutím úplného prístupu odhalili ich vlastné dôverné obchodné informácie, ako napríklad marketingové odhady alebo kategorizácie vypracované danou organizáciou alebo dôverné obchodné informácie inej organizácie, na ktoré sa vzťahuje zmluvná povinnosť utajenia.

ii)	Ak je možné dôverné obchodné informácie ľahko oddeliť od iných osobných informácií, ktorých sa týka žiadosť o prístup, daná organizácia by mala oddeliť dôverné obchodné informácie a mala by sprístupniť nedôverné informácie.

d)   Organizácia databáz

i)	Prístup je možné poskytnúť tak, že organizácia sprístupní relevantné osobné informácie fyzickej osobe, pričom sa nevyžaduje, aby organizácia poskytla fyzickej osobe prístup k svojej databáze.

ii)	Prístup k osobným informáciám sa musí poskytnúť len vtedy, ak organizácia dané informácie uchováva. Samotná zásada prístupu nezakladá povinnosť uchovávať, udržiavať, reorganizovať alebo reštrukturalizovať súbory s osobnými informáciami.

e)   Prípady obmedzenia prístupu

i)

Keďže organizácie sa musia vždy v dobrej viere snažiť poskytnúť fyzickým osobám prístup k ich osobným údajom, okolnosti, za ktorých môžu takýto prístup obmedziť, sú obmedzené, a akékoľvek dôvody na obmedzenie prístupu musia byť konkrétne uvedené. Rovnako ako na základe smernice môže organizácia obmedziť prístup k informáciám, pokiaľ je pravdepodobné, že takéto sprístupnenie je v rozpore s ochranou dôležitých protikladných verejných záujmov, ako je napríklad národná bezpečnosť; obrana; alebo verejná bezpečnosť. Okrem toho, ak sa osobné informácie spracúvajú výlučne na účely výskumu alebo štatistiky, môže byť prístup zamietnutý. Iné dôvody na zamietnutie alebo obmedzenie prístupu k osobným informáciám sú: 1. ovplyvnenie výkonu alebo presadzovania práva alebo občianskoprávneho konania, vrátane prevencie, vyšetrovania alebo odhaľovania trestných činov, alebo práva na spravodlivý proces; 2. sprístupnenie, pri ktorom by sa porušili legitímne práva alebo dôležité záujmy iných osôb; 3. porušovanie zákonnej alebo inej profesionálnej výsady alebo povinnosti; 4. ovplyvňovanie vyšetrovania bezpečnosti pri práci alebo konania vo veci pracovných sťažností alebo v súvislosti s plánovaním zmien v obsadzovaní funkcií v rámci určitej spoločnosti a s reorganizáciou určitej spoločnosti; alebo 5. porušenie potrebnej dôvernosti v súvislosti s monitorovaním, kontrolou alebo regulačnými funkciami súvisiacimi s dobrým hospodárskym alebo finančným riadením, alebo porušovanie dôvernosti budúcich alebo prebiehajúcich rokovaní s účasťou organizácie.

ii)	Organizácia, ktorá si nárokuje výnimku má povinnosť preukázať jej nevyhnutnosť a uviesť dôvody na obmedzenie prístupu a kontaktné miesto, na ktoré sa môžu fyzické osoby obrátiť v prípade ďalších otázok.

f)   Právo na získanie potvrdenia a účtovanie poplatkov na pokrytie nákladov súvisiacich s poskytnutím prístupu

i)	Jednotlivec má právo získať potvrdenie o tom, či daná organizácia má alebo nemá osobné údaje, ktoré sa ho týkajú. Jednotlivec má tiež právo získať takéto osobné údaje, ktoré sa ho týkajú. Organizácia môže účtovať poplatok, ktorý nie je neprimerane vysoký.

ii)	Účtovanie poplatku môže byť opodstatnené napríklad v prípade zjavne neprimeraných žiadostí o prístup, najmä z dôvodu ich opakujúceho sa charakteru.

iii)	Prístup nemôže byť zamietnutý z dôvodu nákladov, ak príslušný jednotlivec ponúka zaplatenie nákladov.

g)   Opakované alebo obťažujúce žiadosti o prístup

Organizácia môže primerane obmedziť počet prípadov, v ktorých sa v rámci určitého časového obdobia vyhovie žiadostiam určitého jednotlivca o prístup. Pri stanovovaní takýchto obmedzení by organizácia mala zohľadniť také faktory ako frekvencia, s akou sa informácie aktualizujú, účel, na ktorý sa dané údaje využívajú, a povaha daných informácií.

h)   Podvodné žiadosti o prístup

Organizácia nemusí poskytnúť prístup k osobným informáciám, pokiaľ jej nie sú predložené dostatočné informácie, ktoré jej umožnia potvrdiť totožnosť osoby, ktorá podáva žiadosť.

i)   Časový rámec na odpovede

Organizácie by mali odpovedať na žiadosti o prístup v primeranej lehote, vhodným spôsobom a vo forme, ktorá je pre fyzickú osobu zrozumiteľná. Organizácia, ktorá pravidelne poskytuje údaje dotknutým osobám, môže splniť žiadosť jednotlivca o prístup prostredníctvom pravidelného zverejňovania, ak by to nespôsobilo nadmerné oneskorenie.

9.   Údaje o ľudských zdrojoch

a)   Rozsah pôsobnosti štítu na ochranu osobných údajov

i)

Ak organizácia z EÚ prenáša osobné informácie o svojich zamestnancoch (bývalých alebo súčasných) zhromaždené v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom do materskej, sesterskej alebo nesesterskej spoločnosti, ktorá poskytuje služby v Spojených štátoch a ktorá je zapojená do štítu na ochranu osobných údajov, na daný prenos sa vzťahujú výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov. V takýchto prípadoch zhromažďovanie informácií a ich spracúvanie pred prenosom podlieha vnútroštátnym právnym predpisom krajiny EÚ, v ktorej boli dané informácie zhromaždené, a musia byť rešpektované akékoľvek podmienky alebo obmedzenia vo vzťahu k prenosu týchto informácií stanovené týmito predpismi.

ii)

Zásady štítu na ochranu osobných údajov sú relevantné len vtedy, keď sa prenášajú individuálne identifikované alebo identifikovateľné záznamy alebo keď sa poskytuje prístup k takýmto záznamom. Štatistické výkazy založené na súhrnných údajoch o zamestnancoch, ktoré neobsahujú žiadne osobné údaje, a využívaní anonymizovaných údajov nepredstavujú ohrozenie súkromia.

b)   Uplatňovanie zásad oznámenia a možnosti voľby

i)

Organizácia v USA, ktorá získala informácie týkajúce sa zamestnancov z EÚ v rámci štítu na ochranu osobných údajov, môže tieto informácie poskytnúť tretím stranám alebo ich využívať na rôzne účely len v súlade so zásadami oznámenia a možnosti voľby. Napríklad v prípade, že chce organizácia využiť osobné informácie zhromaždené v rámci pracovnoprávneho vzťahu na účely nesúvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi, ako napríklad na marketingovú komunikáciu, daná organizácia v USA musí pred tým, než tak urobí, poskytnúť dotknutým fyzickým osobám možnosť voľby, pokiaľ tieto fyzické osoby už nedali svoj súhlas na využitie daných informácií na takéto účely. Také použitie musí byť zlučiteľné s účelmi, na ktoré boli osobné informácie zhromaždené alebo následne schválené daným jednotlivcom. Navyše, takáto možnosť voľby sa nesmie použiť na obmedzenie pracovných príležitostí alebo na represívne konanie voči takýmto zamestnancom.

ii)	Treba podotknúť, že určité všeobecne uplatniteľné podmienky na prenos z niektorých členských štátov EÚ môžu vylučovať iné možnosti využitia takýchto informácií dokonca aj po prenose mimo EÚ a takéto podmienky sa budú musieť rešpektovať.

iii)

Navyše, zamestnávatelia by mali vynaložiť primerané úsilie na to, aby vyhoveli preferenciám zamestnancov, pokiaľ ide o ochranu súkromia. To by napríklad mohlo znamenať obmedzenie prístupu k osobným údajom, anonymizovanie určitých údajov alebo pridelenie kódov alebo pseudonymov v prípadoch, keď sa na účely riadenia nevyhnutne nevyžadujú skutočné mená.

iv)	Organizácia nemusí poskytnúť oznámenie a možnosť voľby v miere a v lehote potrebnej na to, aby nebola dotknutá schopnosť organizácie uskutočňovať povýšenia, menovania alebo prijímať iné podobné pracovnoprávne rozhodnutia.

c)   Uplatňovanie zásady prístupu

Doplnková zásada týkajúca sa prístupu poskytuje usmernenie, pokiaľ ide o dôvody, ktoré môžu opodstatňovať zamietnutie alebo obmedzenie prístupu na požiadanie v súvislosti s ľudskými zdrojmi. Zamestnávatelia v Európskej únii musia prirodzene dodržiavať miestne právne predpisy a zabezpečiť, aby mali zamestnanci v rámci Európskej únie prístup k takýmto informáciám, tak ako to vyžaduje právo v ich domovských krajinách bez ohľadu na to, na akom mieste sa údaje spracúvajú a uchovávajú. Podľa zásad štítu na ochranu osobných údajov sa vyžaduje, aby organizácia, ktorá spracúva takéto údaje v Spojených štátoch, spolupracovala pri poskytovaní takéhoto prístupu buď priamo, alebo prostredníctvom zamestnávateľa v EÚ.

d)   Presadzovanie

i)

Pokiaľ sa osobné informácie využívajú len v rámci pracovnoprávnych vzťahov, prvotnú zodpovednosť za údaje vo vzťahu k zamestnancovi nesie organizácia v EÚ. To znamená, že ak európski zamestnanci podajú sťažnosti týkajúce sa porušovania ich práv na ochranu údajov a nie sú spokojní s výsledkami interného posúdenia, konania o sťažnosti a odvolacieho konania (alebo iného postupu na predkladanie sťažností uplatniteľného podľa kolektívnej zmluvy), tieto sťažnosti by sa mali podať na štátny alebo národný orgán pre ochranu osobných údajov alebo na úrad práce, v rámci jurisdikcie ktorých daný zamestnanec pracuje. Týka sa to aj prípadov, keď je za údajné nesprávne zaobchádzanie s osobnými informáciami spomínaných zamestnancov zodpovedná organizácia v USA, ktorá získala dané informácie od zamestnávateľa, čo znamená, že ide o údajné porušenie zásad štítu na ochranu osobných údajov. Toto bude najúčinnejší spôsob riešenia často sa prekrývajúcich práv a povinností ukladaných miestnym pracovným právom a pracovnými dohodami, ako aj právom v oblasti ochrany údajov.

ii)

Organizácia v USA, ktorá sa zapája do štítu na ochranu osobných údajov a ktorá využíva údaje z EÚ týkajúce sa ľudských zdrojov prenášané z Európskej únie v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom a ktorá si praje, aby sa na takéto prenosy vzťahoval štít na ochranu osobných údajov, sa preto musí zaviazať, že v takýchto prípadoch bude spolupracovať pri vyšetrovaniach príslušných orgánov EÚ a že bude dodržiavať odporúčania týchto orgánov.

e)   Uplatňovanie zásady zodpovednosti za ďalší prenos

Pokiaľ ide o príležitostné prevádzkové potreby organizácie zapojenej do štítu na ochranu osobných údajov týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov so zreteľom na osobné údaje prenášané v rámci štítu na ochranu osobných údajov, ako je napríklad rezervácia leteniek, hotelovej izby alebo poistné krytie, prenosy osobných údajov malého počtu zamestnancov prevádzkovateľom sa môžu vykonávať bez uplatňovania zásady prístupu alebo bez uzavretia zmluvy s prevádzkovateľom, ktorý je treťou stranou, ako sa to vyžaduje v iných prípadoch podľa zásady zodpovednosti za ďalší prenos, ak organizácia zapojená do štítu na ochranu osobných údajov dodržala zásady oznámenia a možnosti voľby.

10.   Povinné uzavretie zmlúv pre ďalšie prenosy

a)   Zmluvy o spracovaní údajov

i)	Ak sa osobné údaje prenášajú z EÚ do Spojených štátov len na účely spracúvania, zmluva sa bude vyžadovať bez ohľadu na zapojenie spracovateľa do štítu na ochranu osobných údajov.

ii)

Od prevádzkovateľov v Európskej únii sa vždy vyžaduje, aby v prípade, že sa prenos vykonáva len s cieľom spracúvania údajov, uzavreli zmluvu, a to bez ohľadu na to, či sa operácia spracúvania vykonáva v rámci EÚ alebo mimo nej a bez ohľadu na zapojenie spracovateľa do štítu na ochranu osobných údajov. Účelom zmluvy je zabezpečiť, že spracovateľ: 1. koná len na základe pokynov prevádzkovateľa; 2. zabezpečuje zavedenie vhodných technických a organizačných opatrení na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným zničením, náhodnou stratou, zmenou, neoprávneným zverejnením alebo sprístupnením, a vie, či je povolený ďalší prenos a 3. vzhľadom na povahu spracúvania pomáha prevádzkovateľovi pri odpovedaní fyzickým osobám, ktoré uplatňujú svoje práva na základe zásad.

iii)

Keďže organizácie zapojené do štítu na ochranu osobných údajov poskytujú primeranú ochranu osobných informácií, zmluvy s organizáciami zapojenými do štítu na ochranu osobných údajov týkajúce sa výlučne spracúvania údajov si nevyžadujú predchádzajúci súhlas (alebo takýto súhlas poskytnú členské štáty automaticky), ktorý by sa vyžadoval v prípade zmlúv s príjemcami údajov, ktorí sa nezapájajú do štítu na ochranu osobných údajov alebo iným spôsobom neposkytujú primeranú ochranu osobných informácií.

b)   Prenosy v rámci kontrolovanej skupiny spoločností alebo subjektov

Keď sa osobné informácie prenášajú medzi dvoma prevádzkovateľmi v rámci kontrolovanej skupiny spoločností alebo subjektov, podľa zásady týkajúcej sa zodpovednosti za ďalší prenos sa vždy nevyžaduje uzavretie zmluvy. Prevádzkovatelia v rámci kontrolovanej skupiny spoločností alebo subjektov môžu založiť svoje prenosy na iných nástrojoch, ako napríklad na záväzných firemných pravidlách EÚ alebo iných vnútroskupinových nástrojoch (napr. programy dodržiavania predpisov a kontroly), a zabezpečiť tak kontinuitu ochrany osobných informácií podľa zásad. V prípade takýchto prenosov zostáva organizácia zapojená do štítu na ochranu osobných údajov zodpovedná za dodržiavanie zásad.

c)   Prenosy medzi prevádzkovateľmi

V prípade prenosov medzi prevádzkovateľmi nemusí byť prijímajúci prevádzkovateľ organizáciou zapojenou do štítu na ochranu osobných údajov ani nemusí mať nezávislý mechanizmus nápravy. Organizácia zapojená do štítu na ochranu osobných údajov musí uzavrieť zmluvu s prijímajúcim prevádzkovateľom, ktorý je treťou stranou, ktorá zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany, aká je dostupná na základe štítu na ochranu osobných údajov, pričom sa nevyžaduje, aby prevádzkovateľ, ktorý je treťou stranou, bol organizáciou zapojenou do štítu na ochranu osobných údajov alebo mal nezávislý mechanizmus nápravy, za predpokladu, že poskytne rovnocenný mechanizmus.

11.   Riešenie sporov a presadzovanie práva

a)   Zásada nápravy, presadzovania a zodpovednosti stanovuje požiadavky na presadzovanie štítu na ochranu osobných údajov. Spôsob plnenia požiadaviek písm. a) bodu ii) tejto zásady je stanovený v doplnkovej zásade týkajúcej sa overovania. Táto doplnková zásada sa týka písm. a) bodov i) a iii), v ktorých sa vyžadujú nezávislé mechanizmy nápravy. Tieto mechanizmy môžu mať rôznu podobu, musia však spĺňať požiadavky zásady nápravy, presadzovania a zodpovednosti. Organizácie tieto požiadavky splnia nasledujúcim spôsobom: i) dodržiavaním programov ochrany súkromia vypracovaných súkromným sektorom, ktoré začleňujú do svojich pravidiel zásady štítu na ochranu osobných údajov a ktoré zahrňujú účinné mechanizmy presadzovania toho druhu, ktorý je opísaný v zásade nápravy, presadzovania a zodpovednosti; ii) podrobením sa zákonným alebo regulačným dozorným orgánom, ktoré zabezpečujú vybavovanie sťažností fyzických osôb a riešenie sporov; alebo iii) tým, že sa zaviažu spolupracovať s orgánmi pre ochranu osobných údajov so sídlom v Európskej únii alebo s ich oprávnenými zástupcami.

b)   Vymenovanie vyššie uvedených spôsobov má ilustratívny a nie obmedzujúci charakter. Súkromný sektor môže zaviesť ďalšie mechanizmy na zabezpečenie presadzovania, pokiaľ tieto mechanizmy budú spĺňať požiadavky zásady nápravy, presadzovania a zodpovednosti a doplnkových zásad. Treba upozorniť na to, že požiadavky zásady nápravy, presadzovania a zodpovednosti dopĺňajú požiadavky, podľa ktorých musí byť samoregulačné úsilie vymáhateľné podľa oddielu 5 zákona o Federálnej obchodnej komisii, ktorý zakazuje nekalé a klamlivé konanie, alebo podľa podobného právneho predpisu či nariadenia, ktoré zakazuje takúto činnosť.

c)   S cieľom pomôcť zabezpečiť dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich zo štítu na ochranu osobných údajov a podporiť správu programu, organizácie aj ich nezávislé mechanizmy nápravy musia ministerstvu na požiadanie poskytnúť informácie týkajúce sa štítu na ochranu osobných údajov. Organizácie musia navyše pohotovo odpovedať na sťažnosti týkajúce sa ich dodržiavania zásad, postúpené DPA prostredníctvom ministerstva. V rámci takejto odpovede by sa malo riešiť, či je sťažnosť opodstatnená, a ak áno, ako organizácia napraví daný problém. Ministerstvo bude chrániť dôvernosť prijatých informácií v súlade s právom USA.

d)   Mechanizmy nápravy

i)

Spotrebitelia by mali byť nabádaní k tomu, aby pred tým, než sa obrátia na nezávislé mechanizmy nápravy, podali svoje prípadné sťažnosti príslušnej organizácii. Organizácie musia spotrebiteľom odpovedať do 45 dní od prijatia sťažnosti. To, či je určitý mechanizmus nápravy nezávislý, je faktická otázka, ktorú možno zodpovedať najmä preukázaním nestrannosti, transparentnej štruktúry a financovania, ako aj preukázaním predchádzajúcej činnosti. Podľa zásady nápravy, presadzovania a zodpovednosti, musí byť mechanizmus nápravy dostupný pre fyzické osoby ľahko prístupný a bezplatný. Subjekty pre riešenie sporov by mali prešetriť každú sťažnosť, ktorú dostanú od fyzických osôb, pokiaľ tieto sťažnosti nie sú očividne nepodložené alebo neodôvodnené. To však nevylučuje možnosť, že organizácia prevádzkujúca mechanizmus nápravy zavedie požiadavky súvisiace s oprávnenosťou podania sťažnosti, takéto požiadavky však musia byť transparentné a odôvodnené (napríklad požiadavka na vylúčenie sťažností, ktoré nepatria do rámca pôsobnosti daného programu alebo patria na posúdenie inému fóru) a ich výsledkom by nemalo byť narušenie záväzku ohľadom prešetrovania oprávnených sťažností. Okrem toho by mechanizmy nápravy mali fyzickým osobám poskytovať úplné a ľahko dostupné informácie o tom, ako prebieha postup riešenia sporov v prípade, že podajú sťažnosť. Takéto informácie by mali zahŕňať upozornenie na postupy daného mechanizmu v oblasti ochrany súkromia, a to v súlade so zásadami štítu na ochranu osobných údajov. Mechanizmy nápravy by tiež mali spolupracovať na vypracovaní nástrojov, ako napríklad štandardných formulárov na podávanie sťažností, aby tak uľahčili proces riešenia sťažností.

ii)

Nezávislé mechanizmy nápravy musia na svojich verejných webových lokalitách uvádzať informácie týkajúce sa zásad štítu na ochranu osobných údajov a služieb, ktoré poskytujú v rámci štítu na ochranu osobných údajov. Tieto informácie musia zahŕňať: 1. informácie o požiadavkách zásad štítu na ochranu osobných údajov týkajúcich sa nezávislých mechanizmov nápravy alebo odkaz na tieto požiadavky; 2. odkaz na webovú lokalitu ministerstva pre štít na ochranu osobných údajov; 3. vysvetlenie, že ich služby riešenia sporov v rámci štítu na ochranu osobných údajov sú pre fyzické osoby bezplatné; 4. opis spôsobu, akým možno podať sťažnosť týkajúcu sa štítu na ochranu osobných údajov; 5. časový rámec, v ktorom sa spracúvajú sťažnosti týkajúce sa štítu na ochranu osobných údajov a 6. opis škály možných nápravných opatrení.

iii)

Nezávislé mechanizmy nápravy musia zverejňovať výročnú správu so súhrnnými štatistickými údajmi o svojich službách riešenia sporov. Výročná správa musí uvádzať: 1. celkový počet sťažností týkajúcich sa štítu na ochranu osobných údajov prijatých počas vykazovaného roku; 2. typy prijatých sťažností; 3 spôsob merania kvality riešenia sporov, ako napríklad dĺžky obdobia potrebného na spracovanie sťažností a 4. výsledky prijatých sťažností, najmä počet a typy nápravných opatrení alebo uložených sankcií.

iv)

Ako sa stanovuje v prílohe I, fyzické osoby majú k dispozícii možnosť rozhodcovského konania, prostredníctvom ktorého sa v prípade zvyšných nárokov určí, či organizácia zapojená do štítu na ochranu osobných údajov porušila záväzky ktoré má voči fyzickej osobe na základe zásad a či takéto porušenie ostane úplne alebo čiastočne nenapravené. Táto možnosť je dostupná len na tieto účely. Táto možnosť nie je dostupná napríklad v prípade výnimiek zo zásad (5) alebo v prípade tvrdení o neprimeranosti štítu na ochranu osobných údajov. Podľa tejto možnosti rozhodcovského konania má výbor pre štít na ochranu osobných údajov (zložený z jedného alebo troch rozhodcov, podľa dohody strán) právomoc nariadiť spravodlivú nepeňažnú náhradu (ako napríklad prístup, opravu, vymazanie alebo vrátenie predmetných údajov fyzickú osobu) pre konkrétnu fyzickú osobu potrebnú na nápravu porušenia zásad, ktorá sa týka výhradne danej fyzickej osoby. Fyzické osoby a organizácie zapojené do štítu na ochranu osobných údajov budú môcť požiadať o súdne preskúmanie a výkon arbitrážnych rozsudkov podľa práva USA na základe federálneho zákona o rozhodcovskom konaní.

e)   Nápravné opatrenia a sankcie

Výsledkom akýchkoľvek nápravných opatrení stanovených orgánom na riešenie sporov by malo byť to, že daná organizácia v možnom rozsahu zvráti alebo napraví nedodržiavanie zásad a to, že ďalšie spracúvanie údajov danou organizáciou bude v súlade so zásadami a v prípadoch, kde je to vhodné, bude ukončené spracúvanie osobných údajov fyzickej osoby, ktorá podala sťažnosť. Sankcie musia byť dostatočne prísne, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásad danou organizáciou. Rozsah sankcií rôzneho stupňa prísnosti umožní orgánom na riešenie sporov primerane reagovať na rozličné stupne nedodržiavania zásad. Sankcie by mali zahŕňať uverejnenie zisteného nedodržiavania zásad, ako aj požiadavku vymazania údajov za určitých okolností (6). Iné sankcie by mohli zahŕňať pozastavenie a odobratie oprávnenia používať pečiatku, kompenzáciu pre fyzické osoby za straty spôsobené v dôsledku nedodržiavania zásad a príkazné opatrenia. Orgány súkromného sektora na riešenie sporov a samoregulačné orgány musia oznámiť prípady, keď organizácie zapojené do štítu na ochranu osobných údajov nerešpektujú ich rozhodnutia príslušnému štátnemu orgánu alebo prípadne súdom, a musia informovať ministerstvo.

f)   Činnosť Federálnej obchodnej komisie

Federálna obchodná komisia sa zaviazala, že bude prioritne preskúmavať podania týkajúce sa údajného nedodržiavania zásad prijaté od: i) samoregulačných orgánov z oblasti ochrany súkromia a iných nezávislých subjektov riešenia sporov; ii) členských štátov EÚ a iii) ministerstva s cieľom určiť, či bol porušený oddiel 5 zákona o Federálnej obchodnej komisii zakazujúci nekalé alebo klamlivé konanie alebo praktiky v rámci obchodovania. Ak Federálna obchodná komisia dospeje k záveru, že má dôvod domnievať sa, že bol porušený oddiel 5, môžu danú vec vyriešiť tak, že bude žiadať príkaz na zdržanie sa konania zakazujúci namietané praktiky alebo tak, že podá sťažnosť na federálny obvodný súd, výsledkom čoho by v prípade úspechu mohol byť príkaz federálneho súdu s tým istým účinkom. To zahŕňa nepravdivé tvrdenia o dodržiavaní zásad štítu na ochranu osobných údajov alebo o účasti v štíte na ochranu osobných údajov zo strany organizácií, ktoré buď už nie sú na zozname organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov, alebo ministerstvu nikdy neosvedčili svoje dodržiavanie zásad. Za porušenie administratívneho príkazu na zdržanie sa konania môže FTC uložiť občianskoprávne sankcie a v za porušenie príkazu federálneho súdu môže začať občianskoprávne alebo trestné konanie za pohŕdanie súdom. Federálna obchodná komisia oznámi každé prijaté opatrenie ministerstvu. Ministerstvo nabáda iné štátne orgány, aby ho informovali o konečnom vybavení takýchto podaní alebo o iných rozhodnutiach nariaďujúcich dodržiavanie zásad štítu na ochranu osobných údajov.

g)   Trvalé nedodržiavanie zásad

i)

Ak určitá organizácia trvale nedodržiava zásady, nemá už ďalej nárok využívať výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov. Organizácie, ktoré trvale nedodržiavajú zásady, budú ministerstvom vyradené zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov a musia vrátiť alebo vymazať osobné informácie, ktoré prijali na základe štítu na ochranu osobných údajov.

ii)

Trvalé nedodržiavanie zásad nastane vtedy, keď organizácia, ktorá osvedčila svoje dodržiavanie zásad ministerstvu, odmietne splniť konečné rozhodnutie ktoréhokoľvek samoregulačného orgánu z oblasti ochrany súkromia, nezávislého orgánu na riešenie sporov alebo štátneho orgánu, alebo v prípadoch, keď takýto orgán rozhodne, že určitá organizácia často nedodržiava zásady až do tej miery, že jej tvrdenie o dodržiavaní zásad nie je viac vierohodné. V týchto prípadoch musí daná organizácia okamžite informovať ministerstvo o takýchto skutočnostiach. Ak to neurobí, môže byť žalovateľná podľa zákona o nepravdivých vyhláseniach (18 U.S.C. § 1001). Skutočnosť, že sa organizácia už nezapája do samoregulačný program súkromného sektora v oblasti ochrany súkromia alebo nevyužíva nezávislý mechanizmus riešenia sporov, ju nezbavuje povinnosti dodržiavať zásady a považovala by sa za trvalé nedodržiavanie zásad.

iii)

Ministerstvo vyradí organizáciu zo zoznamu organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov v reakcii na akékoľvek upozornenie o trvalom nedodržiavaní zásad, ktoré dostane od samotnej organizácie, samoregulačného orgánu z oblasti ochrany súkromia alebo iného nezávislého orgánu na riešenie sporov, alebo od štátneho orgánu, ale len po tom, čo ministerstvo najprv 30 dní vopred upozorní danú organizáciu a dá jej možnosť reagovať. V zozname organizácií zapojených do štítu na ochranu osobných údajov vedenom ministerstvom bude tiež jasne uvedené, ktoré organizácie majú zabezpečené a ktoré organizácie už nemajú zabezpečené výhody vyplývajúce zo štítu na ochranu osobných údajov.

iv)	Organizácia, ktorá podáva žiadosť o účasť na samoregulačnom orgáne s cieľom opätovného splnenia kritérií štítu na ochranu osobných údajov musí poskytnúť tomuto orgánu úplné informácie o svojom predchádzajúcom zapojení do štítu na ochranu osobných údajov.

12.   Možnosť voľby – Časové súvislosti vyjadrenia nesúhlasu s využívaním osobných informácií („Opt out“)

a)

Vo všeobecnosti je cieľom zásady možnosti voľby zabezpečiť, aby sa osobné informácie využívali a poskytovali spôsobmi, ktoré sú zlučiteľné s očakávaniami a rozhodnutiami danej fyzickej osoby. To znamená, že jednotlivec by mal mať možnosť vyjadriť nesúhlas (alebo súhlas) s tým, či sa majú jeho osobné informácie využiť na priamy marketing, a to kedykoľvek, s ohľadom na primeranú lehotu stanovenú danou organizáciou, ktorú potrebuje napríklad na to, aby vyjadrenie nesúhlasu fyzickej osoby s využívaním jej osobných informácií nadobudlo účinnosť. Organizácia môže tiež požadovať dostatočné informácie na potvrdenie totožnosti jednotlivca požadujúceho ukončenie využívania jeho osobných informácií. V Spojených štátoch môžu fyzické osoby uplatniť túto možnosť voľby prostredníctvom využitia relevantného centrálneho programu, ako je služba poštových preferencií (Mail Preference Service) Združenia priameho marketingu (Direct Marketing Association). Organizácie, ktoré sa zúčastňujú na službe poštových preferencií Združenia priameho marketingu by mali podporovať jej dostupnosť pre spotrebiteľov, ktorí si neželajú dostávať komerčné informácie. V každom prípade by jednotlivec mal mať k dispozícii ľahko dostupný a z hľadiska výdavkov prístupný mechanizmus na využitie tejto možnosti.

b)

Podobne môže organizácia využívať informácie na určité priame marketingové účely, keď nie je prakticky možné poskytnúť fyzickej osobe príležitosť vyjadriť nesúhlas pred použitím daných informácií, ak daná organizácia zároveň (a kedykoľvek na požiadanie) poskytne fyzickej osobe takúto možnosť zamietnuť (bez toho, že by fyzickej osobe vznikli nejaké náklady), aby mu boli doručované akékoľvek ďalšie priame marketingové oznamy a ak organizácia vyhovie želaniu danej fyzickej osoby.

13.   Cestovné informácie

a)

Informácie týkajúce sa rezervácií v rámci osobnej leteckej dopravy a iné informácie týkajúce sa cestovania, ako napríklad informácie o osobách často využívajúcich letecké služby alebo informácie o hotelových rezerváciách a zvláštnych požiadavkách na zaobchádzanie, ako napríklad o jedle zodpovedajúcom náboženským požiadavkám alebo o potrebe fyzickej pomoci možno organizáciám so sídlom mimo EÚ prenášať vo viacerých odlišných prípadoch. Podľa článku 26 smernice je možné prenášať osobné údaje „do tretej krajiny, ktorá nezabezpečuje primeranú úroveň ochrany v zmysle článku 25 ods. 2“ za podmienky, že i) je potrebné poskytnúť služby požadované zákazníkom alebo splniť podmienky dohody, ako napríklad dohody uzavretej s „osobou často využívajúcou letecké služby“; alebo ii) že na to dal zákazník výslovný súhlas. Organizácie v USA zapojené do štítu na ochranu osobných údajov poskytujú primeranú ochranu osobných údajov, a preto im môžu byť prenášané údaje z EÚ bez toho, aby spĺňali tieto podmienky alebo iné podmienky stanovené v článku 26 smernice. Keďže štít na ochranu osobných údajov zahŕňa osobitné pravidlá týkajúce sa citlivých informácií, takéto informácie (ktoré je potrebné zhromažďovať napríklad v súvislosti s tým, že zákazníci potrebujú fyzickú pomoc) je možné zahrnúť do prenosov informácií účastníkom štítu na ochranu osobných údajov. Vo všetkých prípadoch však musí organizácia prenášajúca dané informácie rešpektovať právo členského štátu EÚ, v ktorom vyvíja činnosť, ktoré môže okrem iného ukladať osobitné podmienky pre narábanie s citlivými údajmi.

14.   Farmaceutické výrobky a liečivá

a)   Uplatňovanie právnych predpisov členského štátu EÚ alebo zásad štítu na ochranu osobných údajov

Právne predpisy členských štátov EÚ sa vzťahujú na zhromažďovanie osobných údajov a na akékoľvek spracúvanie, ktoré sa vykonáva pred prenosom do Spojených štátov. Zásady štítu na ochranu osobných údajov sa na tieto údaje vzťahujú po tom, ako sa prenesú do Spojených štátov. Ak je to vhodné, údaje využívané na farmaceutický výskum a iné účely by mali byť anonymizované.

b)   Budúci vedecký výskum

i)

Osobné údaje získané v rámci osobitných lekárskych alebo farmaceutických výskumných štúdií hrajú často významnú úlohu v ďalšom vedeckom výskume. Ak sa osobné údaje zhromaždené v rámci jednej výskumnej štúdie prenesú organizácii v USA, ktorá je účastníkom štítu na ochranu osobných údajov, táto organizácia môže využívať dané údaje v rámci nového vedeckého výskumu, ak sa pri prvej štúdii poskytne oznámenie a možnosť voľby. Takéto oznámenie by malo poskytnúť informácie o akomkoľvek budúcom osobitnom využití daných údajov, ako napríklad následnom využívaní v pravidelných intervaloch, v súvisiacich štúdiách alebo v marketingu.

ii)

Je zrejmé, že nie je možné presne vymedziť všetky budúce možnosti využitia daných údajov, pretože nový výskum môže byť podnietený novými pohľadmi na pôvodné údaje, na základe nových objavov a pokroku v medicíne a na základe vývoja v oblasti zdravotníctva a regulačného systému. Tam, kde je to vhodné, by preto oznámenie malo obsahovať vysvetlenie, že osobné údaje môžu byť použité v rámci aktivít budúceho lekárskeho a farmaceutického výskumu, ktoré nemožno vopred predvídať. Ak využívanie údajov nie je zlučiteľné s hlavným účelom (účelmi) výskumu, na ktorý boli dané údaje pôvodne zhromaždené alebo na ktorý dal jednotlivec následne súhlas, je potrebné získať nový súhlas.

c)   Rozhodnutie nezúčastniť sa na klinickej štúdii

Účastníci sa môžu kedykoľvek rozhodnúť nezúčastňovať sa ďalej na klinickej štúdii alebo môžu byť o to kedykoľvek požiadaní. Všetky osobné údaje zhromaždené pred skončením účasti na štúdii môžu byť naďalej spracúvané spolu s inými údajmi zhromaždenými v rámci klinickej štúdie, avšak len vtedy, ak to bolo objasnené príslušnému účastníkovi v oznámení v čase, keď súhlasil s účasťou.

d)   Prenosy na účely regulácie a dohľadu

Farmaceutické spoločnosti alebo spoločnosti vyrábajúce zdravotnícke pomôcky majú povolené poskytovať osobné údaje z klinických štúdií uskutočnených v EÚ regulačným orgánom v Spojených štátoch s cieľom regulácie alebo dohľadu. Podobné prenosy sa môžu uskutočňovať aj iným stranám než regulačným orgánom, ako napríklad na iné miesta, kde má určitá spoločnosť prevádzky, a iné vedecké pracoviská, v súlade so zásadami oznámenia a možnosti voľby.

e)   Slepé štúdie

i)

V záujme zabezpečenia objektivity pri mnohých klinických skúškach nemôže byť účastníkom a často ani výskumníkom poskytnutý prístup k informáciám o tom, akým liečebným metódam sú podrobení jednotliví účastníci. Ak by bol takýto prístup umožnený, ohrozila by sa platnosť príslušnej výskumnej štúdie a jej výsledkov. Účastníkom v takýchto klinických skúškach (ďalej len „skrytý výskum“) sa nemusí poskytnúť prístup k údajom o ich liečbe počas štúdie, ak im takéto obmedzenie bolo vysvetlené vtedy, keď sa účastník rozhodoval o účasti na skúške a keby odhalenie takýchto informácií ohrozilo integritu príslušného výskumu.

ii)

Súhlas s účasťou na určitej štúdii za týchto podmienok je vlastne zrieknutím sa práva na prístup k spomínaným informáciám. Po ukončení skúšky a analýze výsledkov by účastníci mali mať prístup k svojim údajom, ak oň požiadajú. Mali by ich v prvom rade žiadať od lekára alebo iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý im poskytol ošetrenie v rámci klinickej skúšky alebo následne od sponzorujúcej organizácie.

f)   Bezpečnosť výrobkov a monitorovanie účinnosti

Farmaceutická spoločnosť alebo spoločnosť vyrábajúca zdravotnícke pomôcky nemusí uplatňovať zásady štítu na ochranu osobných údajov, pokiaľ ide o zásady oznámenia, možnosti voľby, zodpovednosti za ďalší prenos a prístup v rámci svojich aktivít monitorovania bezpečnosti výrobkov a účinnosti, vrátane podávania správ o nepriaznivých prípadoch a sledovania stavu pacientov/subjektov užívajúcich určité lieky alebo používajúcich zdravotnícke pomôcky, pokiaľ je dodržiavanie zásad v rozpore s dodržiavaním regulačných požiadaviek. Platí to tak vo vzťahu k správam poskytovaným napríklad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti farmaceutickým spoločnostiam alebo spoločnostiam vyrábajúcim zdravotnícke pomôcky, ako aj vo vzťahu k správam poskytovaným farmaceutickými spoločnosťami a spoločnosťami vyrábajúcimi zdravotnícke pomôcky vládnym organizáciám ako napríklad Americký úrad pre potraviny a lieky.

g)   Kľúčom kódované údaje

Výskumné údaje hlavný vedúci pracovník výskumu vždy zakóduje v ich pôvodnom stave osobitným kľúčom, aby sa neodhalila totožnosť jednotlivých dotknutých osôb. Farmaceutickým spoločnostiam sponzorujúcim takýto výskum sa tento kľúč neposkytne. Tento osobitný kľúčový kód má k dispozícii len spomínaný výskumný pracovník, aby mohol/mohla za určitých okolností identifikovať osobu, ktorá je predmetom výskumu (napríklad v prípade, že je potrebná následná lekárska starostlivosť). Prenos takto zakódovaných údajov z EÚ do Spojených štátov nepredstavuje prenos osobných údajov podliehajúcich zásadám štítu na ochranu osobných údajov.

15.   Verejné záznamy a verejne dostupné informácie

a)

Organizácia musí v prípade údajov z verejne dostupných zdrojov uplatňovať zásady štítu na ochranu osobných údajov, ktoré sa týkajú bezpečnosti, integrity údajov a obmedzenia účelu, ako aj nápravy, presadzovania a zodpovednosti. Tieto zásady sa vzťahujú aj na osobné údaje zhromaždené z verejných záznamov, t. j. tých záznamov, ktoré uchovávajú štátne orgány alebo právnické osoby na akejkoľvek úrovni, do ktorých môže verejnosť vo všeobecnosti nahliadať.

b)

Zásady oznámenia, možnosti voľby alebo zodpovednosti za ďalší prenos nie je potrebné uplatňovať na informácie obsiahnuté vo verejných záznamoch, pokiaľ nie sú kombinované s informáciami obsiahnutými v neverejných záznamoch a pokiaľ sa rešpektujú všetky podmienky týkajúce sa potreby nahliadania stanovené príslušnou jurisdikciou. Vo všeobecnosti tiež nie je potrebné uplatňovať zásady oznámenia, možnosti voľby alebo zodpovednosti za ďalší prenos na verejne dostupné informácie, pokiaľ subjekt z EÚ prenášajúci dané údaje neuvedie, že takéto informácie podliehajú obmedzeniam, ktoré vyžadujú, aby daná organizácia na zamýšľané účely využívania týchto informácií uplatňovala vyššie uvedené zásady. Organizácie nebudú zodpovedné za to, ako takéto informácie využívajú tí, ktorí ich získali z uverejnených materiálov.

c)	Keď sa zistí, že určitá organizácia zámerne zverejnila osobné informácie v rozpore so zásadami, aby mohla, resp. aby iní mohli využívať výhody vyplývajúce z týchto výnimiek, prestane spĺňať kritériá na využívanie výhod vyplývajúcich zo štítu na ochranu osobných údajov.

d)

Na informácie z verejných záznamov nie je potrebné uplatňovať zásadu prístupu, pokiaľ nie sú kombinované s inými osobnými informáciami (s výnimkou malých množstiev informácií používaných na zaradenie alebo organizovanie informácií vo verejných záznamoch); je však potrebné rešpektovať všetky podmienky nahliadania stanovené príslušnou jurisdikciou. Naopak v prípadoch, keď sú informácie z verejných záznamov kombinované s inými informáciami z neverejných záznamov (iných ako tie, ktoré boli osobitne uvedené vyššie), organizácia musí poskytnúť prístup ku všetkým takýmto informáciám za predpokladu, že nepodliehajú iným povoleným výnimkám.

e)

Podobne ako pri informáciách z verejných záznamov nie je potrebné poskytovať prístup k informáciám, ktoré už sú verejne dostupné širokej verejnosti, pokiaľ nie sú kombinované s informáciami, ktoré nie sú verejne dostupné. To znamená, že organizácie, ktorých predmetom podnikania je predaj verejne dostupných informácií, môžu pri odpovedaní na žiadosti o prístup k osobným informáciám účtovať obvyklý poplatok danej organizácie. Fyzické osoby sa môžu prípadne pokúsiť získať prístup k informáciám o sebe u organizácií, ktoré pôvodne zhromaždili dané údaje.

16.   Žiadosti o prístup zo strany orgánov verejnej moci

a)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť vo vzťahu k oprávneným žiadostiam o prístup k osobným informáciám zo strany orgánov verejnej moci môžu organizácie zapojené do štítu na ochranu osobných údajov dobrovoľne vydávať pravidelné správy o transparentnosti týkajúce sa počtu žiadostí o osobné informácie, ktoré prijali od orgánov verejnej moci z dôvodov presadzovania práva alebo vnútroštátnej bezpečnosti, pokiaľ je takéto zverejnenie povolené na základe platných právnych predpisov.

b)

Informácie, ktoré organizácie zapojené do štítu na ochranu osobných údajov poskytujú v týchto správach, spolu s informáciami poskytnutými spravodajskými službami a ďalšími informáciami možno použiť na informovanie v rámci každoročného spoločného preskúmania fungovania štítu na ochranu osobných údajov v súlade s jeho zásadami.

c)	Absencia oznámenia v súlade s písm. a) bodom xii) zásady o oznámení nebráni organizácii odpovedať na akúkoľvek zákonnú požiadavku ani neovplyvní jej schopnosť odpovede v tomto smere.

---

(1)  Ak sa rozhodnutie Komisie o primeranosti ochrany poskytovanej štítom na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA uplatní aj na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, súbor dokumentov týkajúcich sa štítu na ochranu osobných údajov sa bude vzťahovať na Európsku úniu, aj na uvedené tri krajiny. Všetky odkazy na EÚ a jej členské štáty sa teda budú chápať tak, že zahŕňajú aj Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

(2)  V závislosti od okolností môžu byť príkladom zlučiteľných účelov spracovania také účely, ktoré primerane slúžia v oblasti vzťahov so zákazníkmi, posudzovania súladu a právnych aspektov, vykonávania auditu, bezpečnosti a predchádzania podvodom, ochrany alebo obhajovania zákonných práv organizácie, alebo iné účely, ktoré sú v súlade s primeranými očakávaniami v súvislosti so zhromažďovaním údajov.

(3)  V tejto súvislosti sa jednotlivec považuje za „identifikovateľného“, ak vzhľadom na prostriedky identifikácie, ktoré sa s primeranou pravdepodobnosťou použijú (pri zohľadnení, okrem iného, nákladov a času potrebného na identifikáciu a technológie dostupnej v čase spracovania), a formu, v akej sa údaje uchovávajú, by organizácia alebo tretia strana mohla jednotlivca primerane identifikovať, ak by mala prístup k jeho údajom.

(4)  Organizácia by mala odpovedať na žiadosti fyzických osôb týkajúce sa účelov spracovania, kategórií príslušných osobných údajov a príjemcov či kategórií príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytujú.

(5)  Oddiel I.5 zásad.

(6)  Orgány na riešenie sporov majú právomoc rozhodovať o tom, za akých okolností uplatnia tieto sankcie. Citlivosť predmetných údajov je jedným z faktorov, ktorý treba zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či sa má požadovať vymazanie údajov, ako v prípadoch, keď organizácia zhromaždila, použila alebo zverejnila informácie v očividnom rozpore so zásadami štítu na ochranu osobných údajov.

PRÍLOHA III

7. júla 2016

Vážená pani komisárka Jourová,

som potešený skutočnosťou, že sme dosiahli dohodu v otázke štítu na ochranu osobných údajov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktorý bude zahŕňať mechanizmus ombudsmana, prostredníctvom ktorého budú môcť orgány z EÚ predkladať v mene fyzických osôb žiadosti týkajúce sa postupov signálového spravodajstva USA.

Prezident Barack Obama 17. januára 2014 ohlásil dôležité reformy v spravodajskej oblasti, ktoré sú obsiahnuté v prezidentskej politickej smernici 28 (PPD-28). Na základe smernice PPD-28 som vymenoval tajomníčku ministerstva zahraničných vecí Catherine A. Novelliovú, ktorá je aj hlavnou koordinátorkou medzinárodnej diplomacie v oblasti informačných technológií, za našu kontaktnú osobu pre zahraničné vlády, ktoré chcú vyjadriť znepokojenie týkajúce sa činností signálového spravodajstva USA. Vychádzajúc z tejto úlohy som v súlade s podmienkami stanovenými v prílohe A, ktoré boli aktualizované od môjho listu z 22. februára 2016, vytvoril mechanizmus ombudsmana pre štít na ochranu osobných údajov. Vykonávaním tejto funkcie som poveril tajomníčku ministerstva Novelliovú. Tajomníčka Novelliová je nezávislá od spravodajských služieb USA a podlieha priamo mne.

Svojim zamestnancom som nariadil, aby vyčlenili potrebné zdroje na zavedenie tohto nového mechanizmu ombudsmana a som presvedčený o tom, že to bude účinný nástroj na riešenie obáv osôb z EÚ.

PRÍLOHA IV

7. júla 2016

ELEKTRONICKOU POŠTOU

Věra Jourová

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť

Európska komisia

Rue de la Loi/Wetstraat 200

1049 Brusel

Belgicko

Vážená pani komisárka Jourová,

Federálna obchodná komisia Spojených štátov (ďalej len „FTC“) oceňuje možnosť opísať spôsob, akým presadzuje nový rámec štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA (ďalej len „rámec štítu na ochranu osobných údajov“ alebo „rámec“). Domnievame sa, že rámec bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri posilňovaní ochrany osobných údajov v obchodných transakciách v stále viac prepojenom svete. Rámec umožní podnikom vykonávať dôležité operácie v globálnom hospodárstve a zároveň zabezpečí spotrebiteľom v EÚ zachovanie dôležitej ochrany osobných údajov. FTC sa dlhodobo angažuje v oblasti cezhraničnej ochrany osobných údajov a presadzovanie nového rámca bude jej vysokou prioritou. V ďalšej časti vysvetľujeme históriu intenzívneho presadzovania ochrany súkromia zo strany FTC všeobecne, vrátane nášho presadzovania pôvodného programu „bezpečného prístavu“, ako aj prístup FTC k presadzovaniu nového rámca.

FTC prvýkrát verejne vyjadrila svoj záväzok presadzovať program bezpečného prístavu v roku 2000. V tom čase poslal vtedajší predseda FTC Robert Pitofsky list Európskej komisii, v ktorom vyjadril záväzok FTC dôrazne presadzovať zásady bezpečného prístavu. FTC pokračovala v plnení tohto záväzku prostredníctvom takmer 40 opatrení na presadzovanie programu, početných doplňujúcich vyšetrovaní a spolupráce s jednotlivými európskymi orgánmi pre ochranu osobných údajov vo veciach spoločného záujmu.

Keď Európska komisia v novembri 2013 vyjadrila znepokojenie týkajúce sa vykonávania a presadzovania programu bezpečného prístavu, spoločne s Ministerstvom obchodu USA sme začali konzultácie s úradníkmi Európskej komisie, aby sme preskúmali možnosti, ako tento program posilniť. V priebehu týchto konzultácií vydal 6. októbra 2015 Súdny dvor Európskej únie rozhodnutie vo veci Schrems, v ktorom okrem iného zrušil rozhodnutie Európskej komisie týkajúce sa primeranosti programu bezpečného prístavu. Po tomto rozhodnutí sme pokračovali v úzkej spolupráci s ministerstvom obchodu a Európskou komisiou v úsilí o posilnenie ochrany súkromia poskytovanej fyzickým osobám z EÚ. Výsledkom týchto pokračujúcich konzultácií je rámec štítu na ochranu osobných údajov. Podobne ako v prípade programu bezpečného prístavu sa FTC týmto zaväzuje dôrazne presadzovať nový rámec. Tento list je potvrdením uvedeného záväzku.

Potvrdzujeme svoj záväzok najmä v týchto štyroch kľúčových oblastiach: 1. prioritné vybavovanie postúpených žiadostí a vyšetrovanie; 2. riešenie falošných alebo podvodných vyhlásení o zapojení do štítu na ochranu osobných údajov; 3. nepretržité monitorovanie výkonu nariadení a 4. väčšie zapájanie orgánov EÚ pre ochranu osobných údajov pri presadzovaní rámca a spolupráca s nimi. V ďalšej časti uvádzame podrobné informácie o každom z týchto záväzkov a príslušné súvislosti týkajúce sa úlohy FTC pri ochrane súkromia spotrebiteľov a presadzovaní programu bezpečného prístavu, ako aj širší pohľad na stav ochrany súkromia v Spojených štátoch (1).

I.   SÚVISLOSTI

A.   Presadzovanie ochrany súkromia Federálnou komisiou pre obchod a jej práca v oblasti politík

FTC má široké právomoci v oblasti presadzovania občianskeho práva v záujme ochrany spotrebiteľa a hospodárskej súťaže v obchodnej sfére. Ako súčasť svojho mandátu v oblasti ochrany spotrebiteľa FTC presadzuje širokú škálu zákonov na ochranu súkromia a bezpečnosti údajov o spotrebiteľoch. V základnom zákone, ktorý FTC presadzuje, zákone o FTC (FTC Act), sa zakazuje „nekalé“ a „klamlivé“ konanie alebo praktiky v obchode alebo ovplyvňujúce obchod (2). Vyhlásenia, opomenutia alebo praktiky sú klamlivé, ak sú závažné a môžu zavádzať spotrebiteľov konajúcich za daných okolností primerane (3). Konanie alebo praktiky sú nekalé, ak spôsobujú alebo môžu spôsobiť závažnú ujmu, ktorej sa spotrebitelia nemôžu primerane vyhnúť alebo ktorá nie je vyvážená vyrovnávacími výhodami pre spotrebiteľov alebo hospodársku súťaž (4). FTC presadzuje aj cielené predpisy na ochranu informácií týkajúcich sa zdravia, úverov a ďalších finančných záležitostí, ako aj online informácií o deťoch, a vydala nariadenia, ktorými sa každý z týchto predpisov vykonáva.

Právomoc FTC sa podľa zákona o FTC uplatňuje vo veciach „v obchode alebo ovplyvňujúcich obchod“. FTC nemá právomoc v oblasti presadzovania trestného práva, ani vo veciach národnej bezpečnosti. Rovnako nemá FTC dosah na väčšinu ďalších vládnych opatrení. Okrem tohto existujú výnimky v právomoci FTC, pokiaľ ide o obchodné činnosti vrátane činnosti bánk, leteckých spoločností, poisťovní a bežných prenosových činností poskytovateľov telekomunikačných služieb. FTC nemá právomoc ani vo vzťahu k väčšine neziskových organizácií, má však právomoc vo vzťahu k fiktívnym charitatívnym organizáciám alebo iným neziskovým organizáciám, ktorých činnosť je v skutočnosti zameraná na vytváranie zisku. FTC má právomoc aj vo vzťahu k neziskovým organizáciám, ktoré svojou činnosťou vytvárajú zisk pre svojich na zisk zameraných členov vrátane poskytovania významných hospodárskych výhod týmto členom (5). V niektorých prípadoch sa právomoc FTC prekrýva s právomocou iných orgánov presadzovania práva.

Vybudovali sme si pevné pracovné vzťahy s federálnymi a štátnymi orgánmi a v prípade potreby s nimi úzko spolupracujeme pri koordinácii vyšetrovaní alebo vybavovaní postúpených žiadostí.

Presadzovanie je základným prvkom prístupu FTC k ochrane súkromia. Doposiaľ FTC riešila viac ako 500 prípadov ochrany súkromia a bezpečnosti spotrebiteľských informácií. Tento súbor prípadov zahŕňa prípady týkajúce sa offline aj online informácií a zahŕňa opatrenia na presadzovanie práva voči veľkým aj malým spoločnostiam, ktoré boli obvinené z nesprávneho zaobchádzania s citlivými údajmi o spotrebiteľoch, nezabezpečili osobné informácie spotrebiteľov, klamlivo sledovali spotrebiteľov online, posielali spotrebiteľom nevyžiadané správy (spam), inštalovali do počítačov spotrebiteľov sledovacie programy (spyware) alebo iné škodlivé programy, porušovali zásadu „nevolať“ a ďalšie pravidlá telemarketingu a nenáležite zhromažďovali a vymieňali si informácie o mobilných zariadeniach spotrebiteľov. Opatrenia FTC na presadzovanie práva, vo fyzickej aj digitálnej podobe, vysielajú spoločnostiam dôležitý signál o potrebe chrániť súkromie spotrebiteľov.

FTC uskutočnila aj viaceré iniciatívy v oblasti politík zamerané na posilnenie ochrany súkromia spotrebiteľov, o ktoré sa opiera pri svojej práci pri presadzovaní práva. FTC zorganizovala viaceré semináre a vydala správy, v ktorých odporúča najlepšie postupy zamerané, okrem iného, na zlepšenie ochrany súkromia v mobilnom ekosystéme, zvýšenie transparentnosti v oblasti obchodovania s údajmi, maximalizovanie výhod plynúcich z veľkých dát (big data) pri súčasnom zmierňovaní ich rizík, predovšetkým pre spotrebiteľov s nízkymi príjmami a nedostatočnou dostupnosťou služieb a zdôrazňovanie dôsledkov rozpoznávania tvárí a internetu vecí pre ochranu súkromia a bezpečnosť.

FTC sa podieľa aj na vzdelávaní spotrebiteľov a podnikov s cieľom posilniť vplyv svojich iniciatív v oblasti presadzovania práva a prípravy politík. FTC používa rozličné nástroje, napríklad publikácie, online zdroje, semináre a sociálne médiá, na poskytovanie vzdelávacích materiálov týkajúcich sa širokej škály tém vrátane mobilných aplikácií, ochrany súkromia detí a bezpečnosti údajov. Najnovšie začala realizovať iniciatívu „Začni bezpečnosťou“ („Start with security“), ktorá zahŕňa nové usmernenia pre podniky vychádzajúce zo skúseností získaných z jej prípadov týkajúcich sa bezpečnosti údajov, ako aj sériu seminárov v celej krajine. FTC má okrem toho dlhodobo vedúce postavenie vo vzdelávaní spotrebiteľov v oblasti základnej počítačovej bezpečnosti. Vlani si našu webovú stránku OnGuard Online a jej verziu v španielčine, Alerta en Línea, pozrelo viac ako 5 miliónov návštevníkov.

B.   Právna ochrana USA v prospech spotrebiteľov z EÚ

Rámec bude fungovať v kontexte širšej oblasti ochrany súkromia v USA, v rámci ktorej sú spotrebitelia z EÚ chránení viacerými spôsobmi.

Zákaz nekalého alebo klamlivého konania alebo praktík v zákone o FTC sa neobmedzuje na ochranu spotrebiteľov v USA pred spoločnosťami z USA, keďže zahŕňa postupy, ktoré 1. spôsobujú alebo môžu spôsobiť primerane predvídateľnú ujmu v Spojených štátoch alebo 2. predstavujú závažné konanie v Spojených štátoch. FTC môže ďalej pri ochrane zahraničných spotrebiteľov využívať všetky nápravné opatrenia, ktoré sú k dispozícii na ochranu domácich spotrebiteľov, vrátane odškodnenia.

Práca FTC pri presadzovaní práva skutočne prináša výrazný prospech spotrebiteľom v USA aj zahraničným spotrebiteľom. Napríklad, naše prípady presadzovania ustanovení oddielu 5 zákona o FTC znamenali rovnakú ochranu súkromia spotrebiteľov v USA aj zahraničných spotrebiteľov. Vo veci obchodníka s informáciami, spoločnosti Accusearch, FTC konštatovala, že predaj dôverných telefónnych záznamov tretím stranám bez vedomia alebo súhlasu spotrebiteľov bol zo strany spoločnosti nekalou praktikou a porušením oddielu 5 zákona o FTC. Spoločnosť Accusearch predávala informácie týkajúce sa spotrebiteľov v USA aj zahraničných spotrebiteľov (6). Súd vydal voči spoločnosti Accusearch súdny príkaz, ktorým okrem iného zakázal obchodovanie s osobnými informáciami spotrebiteľov alebo ich nákup bez ich písomného súhlasu, pokiaľ neboli tieto informácie získané zákonným spôsobom z verejne dostupných zdrojov, a nariadil vyplatenie sumy takmer 200 000 USD (7).

Ďalším príkladom je dohoda FTC so spoločnosťou TRUSTe. Dohoda zabezpečuje, že spotrebitelia, vrátane spotrebiteľov z Európskej únie, sa môžu spoľahnúť na ubezpečenia, ktoré globálny samoregulačný orgán poskytuje o svojom preskúmavaní a certifikácii domácich a zahraničných online služieb (8). Dôležité je, že naše opatrenia voči spoločnosti TRUSTe posilňujú v širšom rozsahu aj samoregulačný systém v oblasti ochrany súkromia, keďže zaisťujú zodpovednosť subjektov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v samoregulačných systémoch vrátane cezhraničných rámcov ochrany súkromia.

FTC tiež presadzuje ďalšie cielené zákony, ktorými sa ochrana rozširuje na spotrebiteľov mimo USA, ako je napríklad zákon o ochrane súkromia detí v rámci online sietí (Children's Online Privacy Protection Act). V zákone sa okrem iného požaduje, aby prevádzkovatelia webových stránok a online služieb zameraných na deti alebo stránok určených pre širokú verejnosť, na ktorých sa úmyselne zhromažďujú osobné informácie od detí mladších ako 13 rokov, poskytovali upozornenie pre rodičov a získavali overiteľný súhlas rodičov. Webové stránky a služby prevádzkované poskytovateľmi so sídlom v USA, na ktoré sa vzťahuje tento zákon a na ktorých sa zhromažďujú osobné informácie od detí zo zahraničia, musia spĺňať požiadavky stanovené v uvedenom zákone. Webové stránky a online služby prevádzkované poskytovateľmi so sídlom v zahraničí musia tiež spĺňať požiadavky stanovené v uvedenom zákone, ak sa zameriavajú na deti v Spojených štátoch alebo sa na nich úmyselne zhromažďujú osobné informácie od detí v Spojených štátoch. Okrem federálnych zákonov USA, ktoré presadzuje FTC, môžu ďalšie výhody pre spotrebiteľov z EÚ prinášať aj niektoré iné federálne a štátne zákony týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a súkromia.

C.   Presadzovanie programu bezpečného prístavu

V rámci svojho programu presadzovania ochrany súkromia a bezpečnosti sa FTC usiluje chrániť spotrebiteľov z EÚ aj realizáciou opatrení, ktoré súvisia s porušovaním programu bezpečného prístavu. FTC vykonala 39 opatrení na presadzovanie programu bezpečného prístavu: 36 obvinení z falošných vyhlásení o osvedčení a tri veci, proti spoločnostiam Google, Facebook a Myspace, týkajúce sa údajných porušení zásad bezpečného prístavu (9). Tieto prípady ukazujú, že osvedčenia je možné presadzovať a že za porušovanie zásad hrozia následky. V správnych opatreniach (consent orders) na dvadsať rokov sa od spoločností Google, Facebook a Myspace požaduje, aby zaviedli komplexné programy na ochranu súkromia, ktoré musia byť primerane navrhnuté tak, aby riešili riziká ochrany súkromia súvisiace s vývojom a spravovaním nových a existujúcich produktov a služieb a aby chránili súkromie a dôvernosť osobných informácií. V rámci komplexných programov na ochranu súkromia, ktoré boli nariadené týmito uzneseniami, sa musia identifikovať predvídateľné závažné riziká a musia byť k dispozícii mechanizmy na ich riešenie. Spoločnosti sa tiež musia podrobiť priebežnému nezávislému posudzovaniu svojich programov na ochranu súkromia, ktorého výsledky sa musia poskytnúť FTC. V uzneseniach sa týmto spoločnostiam tiež zakazuje, aby neposkytovali nepravdivé informácie o svojich postupoch v oblasti ochrany súkromia a svojej účasti na akomkoľvek programe na ochranu súkromia alebo bezpečnosti. Tento zákaz by sa vzťahoval aj na konanie a praktiky spoločností na základe štítu na ochranu osobných údajov. FTC môže presadzovať plnenie týchto uznesení prostredníctvom občianskoprávnych sankcií. Spoločnosť Google už skutočne v roku 2012 zaplatila ako občianskoprávnu sankciu rekordnú sumu 22,5 milióna USD za porušovanie uznesenia FTC. Takže tieto uznesenia FTC pomáhajú chrániť viac ako miliardu spotrebiteľov na celom svete, z ktorých stovky miliónov žijú v Európe.

Veci FTC sa zameriavali aj na falošné, klamlivé alebo zavádzajúce vyhlásenia o účasti na programe bezpečného prístavu. FTC berie tieto vyhlásenia vážne. Napríklad vo veci FTC/Karnani FTC v roku 2011 zasiahla proti internetovému obchodníkovi v Spojených štátoch, ktorý bol obvinený, že spolu so svojou spoločnosťou uviedol britských spotrebiteľov do omylu, že spoločnosť sídli v Spojenom kráľovstve, keď okrem iného používali webové označenie.uk a uvádzali odkazy na britskú menu a poštový systém Spojeného kráľovstva (10). Keď však spotrebitelia dostali výrobky, zistili neočakávané dovozné clo, záruky, ktoré neplatia v Spojenom kráľovstve, a poplatky spojené s vrátením dane. FTC obviňovala obžalovaných aj z toho, že klamali spotrebiteľov vo veci svojej účasti na programe bezpečného prístavu. Pozoruhodné je, že všetci postihnutí spotrebitelia žili v Spojenom kráľovstve.

Mnohé z našich prípadov presadzovania programu bezpečného prístavu sa týkali organizácií, ktoré sa zapojili do programu, ale neobnovili si svoje ročné osvedčenie a napriek tomu vystupovali ako aktuálni členovia. Ako sa rozoberá v ďalšej časti, FTC sa tiež zaväzuje odhaľovať falošné vyhlásenia o účasti na rámci štítu na ochranu osobných údajov. Táto strategická činnosť v rámci presadzovania bude dopĺňať zvýšenú aktivitu ministerstva obchodu pri overovaní plnenia požiadaviek programu týkajúcich sa osvedčovania a opätovného osvedčovania, pri monitorovaní skutočného plnenia požiadaviek, a to aj s použitím dotazníkov pre účastníkov rámca, a pri zvýšenom úsilí o odhaľovanie falošných vyhlásení o členstve v rámci a zneužívania akejkoľvek certifikačnej značky rámca (11).

II.   PRIORITNÉ VYBAVOVANIE POSTÚPENÝCH ŽIADOSTÍ A VYŠETROVANIE

Rovnako ako v prípade programu bezpečného prístavu sa FTC zaväzuje prioritne vybavovať žiadosti týkajúce sa štítu na ochranu osobných údajov postúpené členskými štátmi EÚ. Uprednostňovať budeme aj veci týkajúce sa nedodržiavania samoregulačných usmernení v súvislosti s rámcom štítu na ochranu osobných údajov postúpené samoregulačnými orgánmi z oblasti ochrany súkromia a inými nezávislými orgánmi pre riešenie sporov.

S cieľom uľahčiť postupovanie žiadostí členskými štátmi EÚ na základe rámca FTC vypracováva štandardizovaný postup postupovania žiadostí a poskytuje členským štátom EÚ usmernenia o druhu informácií, ktoré by najlepšie pomohli FTC pri vyšetrovaní postúpených žiadostí. V rámci tohto úsilia určí FTC svoje kontaktné miesto pre žiadosti postúpené členskými štátmi EÚ. Najužitočnejšie je, ak orgán, ktorý žiadosť postupuje, vykoná predbežné vyšetrovanie údajného porušenia pravidiel a môže pri vyšetrovaní spolupracovať s FTC.

Po prijatí žiadosti postúpenej členským štátom EÚ alebo samoregulačným orgánom môže FTC vykonať celú škálu opatrení na riešenie nastolených problémov. Môžeme napríklad preskúmať podmienky spoločnosti v oblasti ochrany súkromia, získať ďalšie informácie priamo od spoločnosti alebo od tretích strán, ďalej konzultovať so subjektom, ktorý žiadosť postúpil, posúdiť, či ide o systematické porušovanie pravidiel alebo či je postihnutý značný počet spotrebiteľov, určiť, či postúpená žiadosť poukazuje na problémy, ktoré sú v právomoci ministerstva obchodu, posúdiť, či by pomohlo vzdelávanie spotrebiteľov a podnikov a v prípade potreby začať konanie na presadzovanie pravidiel.

FTC sa tiež zaväzuje k výmene informácií o postúpených žiadostiach s orgánmi presadzovania práva, ktoré žiadosti postúpili, vrátane informácií o stave vybavovania postúpených žiadostí, v súlade s právnymi predpismi a obmedzeniami týkajúcimi sa dôvernosti. Pokiaľ to bude možné vzhľadom na počet postúpených žiadostí a ich druh, poskytované informácie budú zahŕňať hodnotenie postúpených vecí vrátane opisu závažných nastolených problémov a každé opatrenie prijaté na riešenie porušení zákona v jurisdikcii FTC. FTC tiež poskytne orgánu, ktorý žiadosť postúpil, spätnú väzbu o druhoch postúpených žiadostí, aby sa zvýšila efektívnosť úsilia o riešenie protiprávneho konania. Ak orgán presadzovania práva, ktorý žiadosť postúpil, požaduje informácie o stave vybavovania konkrétnej postúpenej žiadosti na účely vedenia vlastného konania na účely presadzovania predpisov, FTC odpovie s ohľadom na počet posudzovaných postúpených žiadostí a v súlade so zásadami dôvernosti a ďalšími právnymi požiadavkami.

FTC bude tiež úzko spolupracovať s orgánmi EÚ pre ochranu osobných údajov s cieľom poskytovať im pomoc pri presadzovaní predpisov. V určitých prípadoch by táto spolupráca mohla zahŕňať výmenu informácií a pomoc pri vyšetrovaní na základe zákona USA o bezpečnom internete (Safe Web Act), ktorý oprávňuje FTC na pomoc zahraničným orgánom presadzovania práva, ak zahraničný orgán presadzuje právne predpisy zakazujúce postupy značne podobné postupom zakázaným na základe právnych predpisov, ktoré presadzuje FTC (12). Ako súčasť tejto pomoci môže FTC zdieľať informácie, ktoré získala v súvislosti so svojím vyšetrovaním, začať donucovací postup v mene orgánu EÚ pre ochranu osobných údajov, ktorý vykonáva svoje vlastné vyšetrovanie, a pokúšať sa o získanie ústneho svedectva svedkov alebo obžalovaných v súvislosti s konaním orgánu pre ochranu osobných údajov na účely presadenia predpisov, v súlade s požiadavkami zákona USA o bezpečnom internete. FTC pravidelne využíva túto právomoc na pomoc iným orgánom na celom svete vo veciach ochrany súkromia a spotrebiteľov (13).

Okrem prednostného vybavovania žiadostí týkajúcich sa štítu na ochranu osobných údajov, postúpených členskými štátmi EÚ a samoregulačnými orgánmi z oblasti ochrany súkromia (14), sa FTC zaväzuje v prípade potreby vyšetrovať možné porušenia rámca z vlastnej iniciatívy a s použitím celej škály nástrojov.

Počas vyše desiatich rokov FTC uskutočňuje rozsiahly program vyšetrovania problémov v oblasti ochrany súkromia a bezpečnosti týkajúcich sa obchodných organizácií. V rámci tohto vyšetrovania FTC bežne kontrolovala, či dotknutý subjekt uskutočňoval vyhlásenia týkajúce sa programu bezpečného prístavu. Ak subjekt takéto vyhlásenia uskutočňoval a vyšetrovaním sa zistilo zjavné porušenie zásad bezpečného prístavu, FTC zahrnula obvinenia z porušovania týchto zásad do svojich opatrení na presadzovanie programu. V tomto aktívnom prístupe budeme pokračovať aj pri realizácii nového rámca. Dôležité je, že FTC vykonáva oveľa viac vyšetrovaní, než sú tie, ktoré sa napokon skončia prijatím verejných opatrení na presadzovanie pravidiel. Mnohé vyšetrovania FTC sú uzavreté, pretože zamestnanci nezistia zjavné porušenie zákona. Keďže vyšetrovania FTC sú neverejné a dôverné, uzavretie vyšetrovania sa často nezverejňuje.

Takmer 40 opatrení na presadzovanie pravidiel, ktoré FTC začala uplatňovať vo vzťahu k programu bezpečného prístavu, sú dôkazom jej záväzku aktívne presadzovať cezhraničné programy ochrany súkromia. FTC bude vyhľadávať potenciálne porušenia rámca pri vyšetrovaní v oblasti ochrany súkromia a bezpečnosti, ktoré vykonávame pravidelne.

III.   RIEŠENIE FALOŠNÝCH ALEBO PODVODNÝCH VYHLÁSENÍ O ZAPOJENÍ DO ŠTÍTU NA OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV

Ako už bolo uvedené vyššie, FTC bude prijímať opatrenia voči subjektom, ktoré uvádzajú nepravdivé vyhlásenia o svojej účasti na rámci štítu na ochranu osobných údajov. FTC bude prednostne posudzovať žiadosti postúpené ministerstvom obchodu, týkajúce sa organizácií, v prípade ktorých ministerstvo zistí, že neoprávnene tvrdia, že sú aktuálne zapojené do rámca, alebo že bez povolenia používajú certifikačnú značku rámca.

Okrem toho poznamenávame, že ak sa v podmienkach organizácie týkajúcich sa ochrany súkromia uvádza, že dodržiava zásady štítu na ochranu osobných údajov, a uvedená organizácia sa nezaregistruje na ministerstve obchodu ani svoju registráciu nepredĺži, táto skutočnosť ju sama osebe pravdepodobne neuchráni pred presadzovaním uvedených záväzkov rámca komisiou FTC.

IV.   MONITOROVANIE UZNESENÍ

FTC tiež potvrdzuje svoj záväzok monitorovať výkon uznesení týkajúcich sa presadzovania pravidiel s cieľom zabezpečiť dodržiavanie rámca štítu na ochranu osobných údajov.

V budúcich uzneseniach FTC týkajúcich sa rámca budeme dodržiavanie rámca vyžadovať prostredníctvom rôznych vhodných predbežných opatrení. Zahŕňa to zákaz uskutočňovania nepravdivých vyhlásení týkajúcich sa rámca a ďalších programov na ochranu súkromia, ak je toto konanie dôvodom základného opatrenia FTC.

Prípady, v ktorých FTC presadzovala pôvodný program bezpečného prístavu, sú poučné. V 36 prípadoch nepravdivých alebo klamlivých vyhlásení o osvedčení v rámci programu bezpečného prístavu sa každým uznesením obžalovanému zakazuje, aby uvádzal nepravdivé informácie o svojom zapojení do programu bezpečného prístavu alebo akéhokoľvek iného programu na ochranu súkromia alebo bezpečnosti, a od spoločnosti sa vyžaduje, aby sprístupnila FTC správy o súlade s predpismi. V prípadoch porušenia zásad bezpečného prístavu sa od daných spoločností požadovalo, aby zaviedli komplexné programy na ochranu súkromia a počas obdobia dvadsiatich rokov získavali nezávislé každoročné posúdenie týchto programov treťou stranou, ktorého výsledky musia poskytnúť FTC.

Porušenie správnych uznesení FTC môže viesť k občianskoprávnym trestom vo výške až 16 000 USD za každé nesplnenie príkazu alebo 16 000 USD denne za pokračujúce neplnenie (15), čo v prípade praktík, ktoré sa týkajú mnohých spotrebiteľov, môže viesť k sumám vo výške miliónov dolárov. V každom „consent order“ sú zahrnuté aj ustanovenia o podávaní správ a o dodržiavaní predpisov. Subjekty, na ktoré sa uznesenie vzťahuje, musia stanovený počet rokov uchovávať dokumenty preukazujúce, že dodržiavajú predpisy. S príkazmi sa musia oboznámiť aj zamestnanci zodpovední za zaistenie plnenia príkazu.

FTC systematicky monitoruje dodržiavanie príkazov týkajúcich sa programu bezpečného prístavu, ako to robí so všetkými svojimi príkazmi FTC berie presadzovanie svojich príkazov týkajúcich sa ochrany osobných údajov a bezpečnosti vážne a v prípade potreby podáva žaloby na ich presadenie. Napríklad, ako už bolo uvedené, spoločnosť Google zaplatila v dôsledku obvinení z porušovania príkazu FTC občianskoprávnu sankciu vo výške 22,5 milióna USD. Dôležité je, že príkazy FTC budú naďalej chrániť všetkých spotrebiteľov na celom svete, ktorí prichádzajú do styku s daným podnikom, nielen tých, ktorí podali sťažnosť.

A napokon, FTC bude naďalej viesť online zoznam spoločností, na ktoré sa vzťahujú príkazy v súvislosti s presadzovaním programu bezpečného prístavu a nového rámca štítu na ochranu osobných údajov (16). Zásady štítu na ochranu osobných údajov teraz navyše vyžadujú od spoločností, na ktoré sa vzťahuje uznesenie FTC alebo príkaz súdu z dôvodu nedodržiavania zásad, aby zverejnili všetky príslušné časti správ o dodržiavaní predpisov alebo hodnotiacich správ predložených FTC, ktoré sa týkajú rámca, a to v rozsahu zodpovedajúcom právnym a správnym predpisom o zachovaní dôvernosti.

V.   SÚČINNOSŤ S ORGÁNMI EÚ PRE OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV A SPOLUPRÁCA PRI PRESADZOVANÍ PRAVIDIEL

FTC uznáva významnú úlohu, ktorú zohrávajú orgány EÚ pre ochranu osobných údajov, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel rámca, a vyzýva na intenzívnejšie konzultácie a spoluprácu pri presadzovaní pravidiel. Okrem konzultácií s orgánmi pre ochranu osobných údajov v konkrétnych veciach sa FTC zaväzuje, že sa bude zúčastňovať pravidelných stretnutí s určenými zástupcami pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 s cieľom všeobecne prerokovať, ako zlepšiť spoluprácu pri presadzovaní pravidiel, pokiaľ ide o rámec. FTC sa bude tiež podieľať spolu so zástupcami ministerstva obchodu, Európskej komisie a pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 na každoročnom preskúmaní rámca s cieľom diskutovať o jeho vykonávaní.

FTC tiež podnecuje tvorbu nástrojov, ktoré posilnia spoluprácu pri presadzovaní pravidiel s orgánmi EÚ pre ochranu osobných údajov, ako aj s ďalšími orgánmi na presadzovanie ochrany súkromia na celom svete. FTC predovšetkým spoločne s partnermi v oblasti presadzovania pravidiel v Európskej únii a na celom svete vlani spustila systém varovania v rámci globálnej siete pre presadzovanie ochrany súkromia (Global Privacy Enforcement Network) s cieľom vymieňať si informácie o vyšetrovaniach a podporovať koordináciu presadzovania pravidiel. Nástroj varovania v rámci siete by mohol byť obzvlášť užitočný v súvislosti s rámcom štítu na ochranu osobných údajov. FTC a orgány EÚ pre ochranu osobných údajov by ho mohli využívať na koordináciu v súvislosti s rámcom a ďalšími vyšetrovaniami týkajúcimi sa ochrany súkromia, a tiež ako východisko pre výmenu informácií s cieľom poskytnúť spotrebiteľom koordinovanú a účinnejšiu ochranu súkromia. Tešíme sa na pokračovanie spolupráce so zapojenými orgánmi EÚ pri širšom zavádzaní systému varovania v rámci globálnej siete pre presadzovanie ochrany súkromia a pri vývoji iných nástrojov na zlepšenie spolupráce pri presadzovaní pravidiel v prípadoch týkajúcich sa ochrany súkromia vrátane tých, ktoré sa týkajú rámca.

FTC s potešením potvrdzuje svoj záväzok presadzovať nový rámec štítu na ochranu osobných údajov. Tešíme sa aj na pokračujúcu spoluprácu s kolegami z EÚ pri ochrane súkromia spotrebiteľov na oboch stranách Atlantiku.

---

(1)  Doplňujúce informácie o federálnych a štátnych zákonoch týkajúcich sa ochrany súkromia v USA uvádzame v prílohe A a súhrn našich najnovších opatrení na presadzovanie ochrany súkromia a bezpečnosti je dostupný na webovej lokalite FTC https://www.ftc.gov/reports/privacy-data-security-update-2015.

(2)  15 U.S.C. § 45a).

(3)  Pozri politické vyhlásenie FTC o klamlivej činnosti v prílohe k Cliffdale Assocs., Inc., 103 F.T.C. 110, 174 (1984), dostupné na https://www.ftc.gov/public-statements/1983/10/ftc-policy-statement-deception.

(4)  Pozri 15 U.S.C. § 45n); Pozri politické vyhlásenie FTC o nekalej činnosti v prílohe k Int'l Harvester Co., 104 F.T.C. 949, 1070 (1984), dostupné na https://www.ftc.gov/public-statements/1980/12/ftc-policy-statement-unfairness.

(5)  Pozri California Dental Ass'n v. FTC, 526 U.S. 756 (1999).

(6)  Pozri Úrad kanadského komisára pre ochranu súkromia, sťažnosť podľa zákona PIPEDA proti spoločnosti Accusearch, Inc., ktorá podniká ako Abika.com, https://www.priv.gc.ca/cf-dc/2009/2009_009_0731_e.asp. Úrad kanadského komisára pre ochranu súkromia predložil informácie amicus curiae (priateľa súdu) v odvolacom konaní FTC a vykonal vlastné vyšetrovanie, pričom dospel k záveru, že postupy spoločnosti Accusearch porušovali aj kanadské právne predpisy.

(7)  Pozri vec FTC/Accusearch, Inc., č. 06CV015D (D. Wyo. 20. decembra 2007), potvrdené 50 F.3d 1187 (10. Cir. 2009).

(8)  Pozri vec True Ultimate Standards Everywhere, Inc., č. C-4512 (F.T.C. 12. marca 2015) (decision and order), dostupné na https://www.ftc.gov/system/files/documents/cases/150318trust-edo.pdf.

(9)  Pozri vec Google, Inc., č. C-4336 (F.T.C. 13. októbra 2011) (decision and order), dostupné na https://www.ftc.gov/news-events/press-releases/2011/03/ftc-charges-deceptive-privacy-practices-googles-rollout-its-buzz; vec Facebook, Inc., č. C-4365 (F.T.C. 27. júla 2012) (decision and order), dostupné na https://www.ftc.gov/news-events/press-releases/2012/08/ftc-approves-final-settlement-facebook; vec Myspace LLC, č. C-4369 (F.T.C. 30. augusta 2012) (decision and order), dostupné na https://www.ftc.gov/news-events/press-releases/2012/09/ftc-finalizes-privacy-settlement-myspace.

(10)  Pozri vec FTC/Karnani, č. 2:09-cv-05276 (C.D. Cal. 20. mája 2011) (stipulated final order), dostupné na https://www.ftc.gov/sites/default/files/documents/cases/2011/06/110609karnanistip.pdf; pozri aj Lesley Fair, FTC Business Center Blog, Around the World in Shady Ways, https://www.ftc.gov/blog/2011/06/around-world-shady-ways (9. júna 2011).

(11)  List od Kena Hyatta, úradujúceho tajomníka ministerstva obchodu pre medzinárodný obchod, Úrad pre medzinárodný obchod, Věre Jourovej, komisárke pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť.

(12)  Pri rozhodovaní, či využiť svoju právomoc podľa zákona USA o bezpečnom internete, FTC okrem iného zvažuje: a) či žiadajúci orgán súhlasil, že poskytne alebo bude poskytovať FTC recipročnú pomoc; b) či by splnenie požiadavky nepoškodilo verejný záujem Spojených štátov a c) či sa vyšetrovanie alebo konanie na presadzovanie pravidiel žiadajúceho orgánu týka konania alebo praktík, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť ujmu značnému počtu osôb. 15 U.S.C. § 46 písm. j) ods. 3 Táto právomoc sa nevzťahuje na presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

(13)  Napríklad v rozpočtových rokoch 2012 – 2015 FTC využila svoju právomoc na výmenu informácií podľa zákona USA o bezpečnom internete pri odpovedaní na takmer 60 žiadostí zahraničných agentúr a vydala takmer 60 občianskoprávnych výziev na podanie vysvetlenia (ktoré sú rovnocenné administratívnej výzve) v rámci pomoci pri 25 zahraničných vyšetrovaniach.

(14)  Hoci FTC nerieši sťažnosti jednotlivých spotrebiteľov ani pri nich nevystupuje ako mediátor, potvrdzuje, že sa bude prioritne zaoberať žiadosťami týkajúcimi sa štítu na ochranu osobných údajov postúpenými orgánmi EÚ pre ochranu osobných údajov. FTC okrem toho používa sťažnosti vo svojej databáze na ochranu spotrebiteľov, ktorá je prístupná mnohým ďalším orgánom presadzovania práva, s cieľom zisťovať trendy, určovať priority presadzovania pravidiel a identifikovať potenciálne ciele vyšetrovania. Občania EÚ môžu používať na podávanie sťažností FTC rovnaký systém ako občania USA, ktorý je dostupný na webovej lokalite www.ftc.gov/complaint. V prípade sťažností fyzických osôb, ktoré sa týkajú štítu na ochranu osobných údajov, však môže byť pre občanov EÚ najužitočnejšie, aby predkladali sťažnosti orgánu pre ochranu osobných údajov svojho členského štátu alebo orgánu alternatívneho riešenia sporov.

(15)  15 U.S.C. § 45 písm. m); 16 C.F.R. § 1.98.

(16)  Pozri FTC, Business Center, Legal Resources, https://www.ftc.gov/tips-advice/business-center/legal-resources?type=case&field-consumer-protection-topics-tid=251.

PRÍLOHA V

19. februára 2016

Komisárka Věra Jourová

Európska komisia

Rue de la Loi/Wetstraat 200

1049 Brusel

Belgicko

Vec: Rámec štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA

Vážená pani komisárka Jourová,

Ministerstvo dopravy Spojených štátov amerických (ďalej len „ministerstvo“ alebo „MD“) oceňuje poskytnutú možnosť opísať svoju úlohu pri presadzovaní rámca štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA. Tento rámec zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane osobných údajov poskytovaných počas obchodných transakcií v stále viac prepojenom svete. Umožňuje podnikom uskutočňovať dôležité operácie v globálnom hospodárstve a zároveň zabezpečuje dôležitú ochranu súkromia spotrebiteľov z EÚ.

MD po prvýkrát verejne vyjadrilo svoj záväzok presadzovať uplatňovanie rámca bezpečného prístavu v liste zaslanom Európskej komisii pred vyše 15 rokmi. V tomto liste sa MD zaviazalo k dôslednému presadzovaniu zásad bezpečného prístavu. MD tento záväzok stále uplatňuje a týmto listom tento záväzok potvrdzuje.

MD obnovuje svoj záväzok zvlášť v nasledujúcich kľúčových oblastiach: 1. prioritné vyšetrovanie údajných porušení štítu na ochranu osobných údajov; 2. prijímanie náležitých opatrení na presadzovanie uplatňovania pravidiel voči subjektom uvádzajúcim nepravdivé alebo klamlivé tvrdenia o osvedčení v súvislosti so štítom na ochranu osobných údajov a 3. monitorovanie a zverejňovanie výkonu uznesení o porušení štítu na ochranu osobných údajov. Poskytujeme informácie o každom z týchto záväzkov a, na poskytnutie nevyhnutného kontextu, relevantné informácie o úlohe MD pri ochrane súkromia spotrebiteľov a presadzovaní rámca štítu na ochranu osobných údajov.

I.   SÚVISLOSTI

A.   Právomoc MD v oblasti ochrany súkromia

Ministerstvo je pevne odhodlané zabezpečovať ochranu informácií poskytovaných spotrebiteľmi leteckým spoločnostiam alebo predajcom leteniek. Právomoc MD konať v tejto oblasti je zakotvená v 49 U.S.C. 41712, ktorým sa prepravcovi alebo predajcovi leteniek zakazuje, aby sa pri predaji leteniek dopúšťal „nekalých alebo klamlivých praktík alebo používal nekalé metódy hospodárskej súťaže“, ktoré by spôsobili alebo by bolo pravdepodobné, že spôsobia spotrebiteľovi ujmu. Vzorom pre oddiel 41712 je oddiel 5 zákona o Federálnej obchodnej komisii (Federal Trade Comission – FTC) (15 U.S.C. 45). Podľa nášho výkladu predpis o nekalých alebo klamlivých praktikách leteckým spoločnostiam alebo predajcom leteniek zakazuje: 1. porušovať podmienky svojich podmienok ochrany súkromia alebo 2. zhromažďovať alebo zverejňovať súkromné informácie spôsobom, ktorý narušuje verejný poriadok, ktorý je nemorálny a spôsobuje spotrebiteľovi značnú ujmu, ktorá nie je vyvážená žiadnymi vyrovnávajúcimi výhodami. Oddiel 41712 tiež vykladáme tak, že prepravcom alebo predajcom leteniek zakazuje: 1. porušiť akékoľvek pravidlo vydané ministerstvom, ktoré označuje konkrétne postupy v oblasti ochrany súkromia ako nekalé alebo klamlivé; alebo 2. porušovať zákon o ochrane súkromia detí v rámci online sietí (Children's Online Privacy Protection Act – COPPA) alebo pravidlá FTC na vykonávanie COPPA. Podľa federálnych právnych predpisov má MD výlučnú právomoc regulovať postupy leteckých spoločností v oblasti ochrany súkromia, pričom sa o právomoc, pokiaľ ide o postupy v oblasti ochrany osobných údajov pri predaji leteniek, delí s FTC.

To znamená, že ak sa prepravca alebo predajca leteniek verejne zaviaže k dodržiavaniu zásad ochrany súkromia podľa rámca štítu na ochranu osobných údajov, môže ministerstvo využiť zákonnú právomoc podľa oddielu 41712 na zabezpečenie dodržiavania týchto zásad. To znamená, že ak cestujúci poskytne informácie prepravcovi alebo predajcovi leteniek, ktorý sa zaviazal dodržiavať zásady ochrany súkromia podľa rámca štítu na ochranu osobných údajov, každé nedodržanie týchto zásad zo strany prepravcu alebo predajcu leteniek bude predstavovať porušenie oddielu 41712.

B.   Postupy presadzovania predpisov

Úrad ministerstva pre presadzovanie predpisov a konania v oblasti letectva (ďalej len „Úrad pre presadzovanie predpisov v oblasti letectva“) vyšetruje a koná v prípadoch podľa 49 U.S.C. 41712. Presadzuje uplatňovanie zákonného zákazu nekalých a klamlivých praktík podľa oddielu 41712 najmä prostredníctvom rokovaní, prípravy príkazov na zdržanie sa konania a vypracovávaním uznesení o vymeraní občianskoprávnych sankcií. Úrad získava informácie o možných porušeniach prevažne prostredníctvom sťažností od fyzických osôb, cestovných kancelárií, leteckých spoločností a amerických a zahraničných vládnych agentúr. Spotrebitelia môžu sťažnosti na letecké spoločnosti a predajcov leteniek týkajúce sa ochrany súkromia podávať prostredníctvom webovej lokality MD (1).

Ak sa v rámci daného prípadu nedosiahne primerané a vhodné urovnanie, má Úrad pre presadzovanie predpisov v oblasti letectva právomoc začať konanie na presadzovanie právnych predpisov zahŕňajúce vypočutie dôkazov pred správnym sudcom MD. Správny sudca má právomoc vydávať príkazy na zdržanie sa ďalšieho porušovania a ukladať občianskoprávne sankcie. Porušenie oddielu 41712 môže mať za následok vydanie príkazu na zdržanie sa konania a uloženie občianskoprávnych sankcií do výšky 27 500 USD za každé porušenie oddielu 41712.

Ministerstvo nemá právomoc priznať náhradu škody alebo poskytnúť peňažné odškodnenie jednotlivým sťažovateľom. Ministerstvo má však právomoc schvaľovať urovnania, ktoré vzídu z vyšetrovaní začatých jeho Úradom pre presadzovanie predpisov v oblasti letectva a z ktorých majú spotrebitelia priamy prospech (napr. hotovosť, kupóny), ako náhradu za peňažné pokuty, ktoré by sa inak museli zaplatiť americkej vláde. Dialo sa to v minulosti a môže sa to diať aj v súvislosti so zásadami rámca štítu na ochranu osobných údajov, ak si to vyžiadajú okolnosti. Opakované porušovanie oddielu 41712 zo strany niektorej leteckej spoločnosti by tiež vzbudilo pochybnosti o pripravenosti danej leteckej spoločnosti dodržiavať zásady, čo by v mimoriadne závažných prípadoch mohlo viesť tomu, že sa daná letecká spoločnosť nebude viac považovať za prevádzkyschopnú a bude jej odňaté oprávnenie na prevádzkovanie hospodárskej činnosti.

MD dostalo do dnešného dňa pomerne málo sťažností týkajúcich sa údajných porušení ochrany súkromia predajcami leteniek alebo leteckými spoločnosťami. Keď k nim dôjde, vyšetrujú sa v súlade s vyššie uvedenými zásadami.

C.   Právna ochrana poskytovaná MD v prospech spotrebiteľov z EÚ

Podľa oddielu 41712 sa zákaz nekalých alebo klamlivých praktík v leteckej doprave alebo pri predaji leteniek vzťahuje na amerických a zahraničných leteckých prepravcov, ako aj na predajcov leteniek. MD často prijíma opatrenia proti americkým a zahraničným leteckým spoločnostiam z dôvodu praktík, ktoré sa dotýkajú zahraničných aj amerických spotrebiteľov, na základe toho, že k praktikám leteckej spoločnosti došlo počas poskytovania prepravy do alebo zo Spojených štátov. MD využíva a bude naďalej využívať všetky opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii, na ochranu zahraničných aj amerických spotrebiteľov pred nekalými alebo klamlivými praktikami v leteckej doprave zo strany regulovaných subjektov.

Vo vzťahu k leteckým spoločnostiam MD presadzuje aj uplatňovanie ďalších cielených právnych predpisov poskytujúcich ochranu aj spotrebiteľom mimo USA, ako je COPPA. COPPA okrem iného vyžaduje, aby prevádzkovatelia webových stránok a online služieb zameraných na deti alebo stránok určených pre širokú verejnosť, ktoré úmyselne zhromažďujú osobné informácie od detí mladších ako 13 rokov, poskytovali upozornenie pre rodičov a získavali overiteľný súhlas rodičov. Webové stránky a služby prevádzkované poskytovateľmi so sídlom v USA, na ktoré sa vzťahuje tento zákon a na ktorých sa zhromažďujú osobné informácie od detí zo zahraničia, musia spĺňať požiadavky stanovené v uvedenom zákone. Webové stránky a online služby prevádzkované poskytovateľmi so sídlom v zahraničí musia tiež spĺňať požiadavky stanovené v uvedenom zákone, ak sa zameriavajú na deti v Spojených štátoch alebo sa na nich úmyselne zhromažďujú osobné informácie od detí v Spojených štátoch. V rozsahu, v akom americké alebo zahraničné letecké spoločnosti pôsobiace v Spojených štátoch porušujú COPPA, má MD právomoc na prijímanie opatrení na presadzovanie predpisov.

II.   PRESADZOVANIE UPLATŇOVANIA ŠTÍTU NA OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV

Ak sa letecká spoločnosť alebo predajca leteniek rozhodne zapojiť do rámca štítu na ochranu osobných údajov a ministerstvu príde sťažnosť, že takáto letecká spoločnosť alebo takýto predajca leteniek rámec údajne porušil, prijme ministerstvo nasledujúce kroky na dôrazné presadenie uplatňovania rámca.

A.   Prioritné vyšetrovanie údajných porušení

Úrad ministerstva pre presadzovanie predpisov v oblasti letectva vyšetrí každú sťažnosť na údajné porušovanie štítu na ochranu osobných údajov (vrátane sťažností prijatých od orgánov pre ochranu osobných údajov EÚ) a tam, kde existuje dôkaz o porušovaní, prijme opatrenia na presadzovanie uplatňovania. Úrad pre presadzovanie predpisov v oblasti letectva bude okrem toho spolupracovať s FTC a ministerstvom obchodu a prioritne sa bude zaoberať tvrdeniami, že regulované subjekty nedodržiavajú záväzky v oblasti ochrany súkromia prijaté v rámci štítu na ochranu osobných údajov.

Po prijatí oznámenia o údajnom porušení rámca štítu na ochranu osobných údajov môže Úrad ministerstva pre presadzovanie predpisov v oblasti letectva v rámci vyšetrovania prijať rôzne kroky. Môže napríklad preskúmať podmienky ochrany súkromia predajcu leteniek alebo leteckej spoločnosti, získať ďalšie informácie od predajcu leteniek alebo leteckej spoločnosti alebo tretích strán, obrátiť sa znovu na sťažovateľa a posúdiť, či ide o systematické porušovanie pravidiel alebo či je postihnutý značný počet spotrebiteľov. Ďalej určí, či sa daný prípad týka záležitostí patriacich do rozsahu pôsobnosti ministerstva obchodu alebo FTC, posúdi, či by pomohlo vzdelávanie spotrebiteľov a podnikov, a v prípade potreby začne konanie na presadzovanie predpisov.

Ak ministerstvo získa informáciu o možnom porušovaní štítu na ochranu osobných údajov zo strany predajcov leteniek, bude konanie vo veci koordinovať s FTC. Taktiež budeme FTC a ministerstvo obchodu informovať o výsledku všetkých opatrení na presadzovanie uplatňovania štítu na ochranu osobných údajov.

B.   Riešenie nepravdivých alebo klamlivých tvrdení o zapojení do štítu

Ministerstvo je odhodlané vyšetrovať porušenia štítu na ochranu osobných údajov vrátane nepravdivých alebo klamlivých tvrdení o zapojení do programu štítu na ochranu osobných údajov. Prioritne sa budeme zaoberať žiadosťami postúpenými ministerstvom obchodu týkajúcimi sa organizácií, o ktorých zistí, že neoprávnene tvrdia, že sú v súčasnosti zapojené do štítu na ochranu osobných údajov, alebo že bez oprávnenia používajú certifikačnú značku rámca štítu na ochranu osobných údajov.

Ďalej upozorňujeme, že ak sa v podmienkach ochrany osobných údajov organizácie uvádza, že dodržuje základné zásady štítu na ochranu osobných údajov, skutočnosť, že nevykoná alebo si nepredĺži registráciu na ministerstve obchodu, pravdepodobne sama osebe neuchráni organizáciu od presadenia uplatnenia takýchto záväzkov zo strany MD.

C.   Monitorovanie a zverejňovanie výkonu uznesení o porušení štítu na ochranu osobných údajov

Úrad ministerstva pre presadzovanie predpisov v oblasti letectva zostáva tiež naďalej odhodlaný podľa potreby monitorovať príkazy týkajúce sa presadzovania pravidiel s cieľom zaistiť dodržiavanie programu štítu na ochranu osobných údajov. Konkrétne, ak úrad vydá uznesenie nariaďujúce leteckej spoločnosti alebo predajcovi leteniek, aby sa zdržali budúcich porušení štítu na ochranu osobných údajov a oddielu 41712, bude monitorovať, či daný subjekt dodržiava ustanovenie o zdržaní sa konania uvedené v príkaze. Úrad ďalej zabezpečí, aby boli príkazy vo veciach štítu na ochranu osobných údajov dostupné na jeho webovej lokalite.

Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu s našimi federálnymi partnermi a zainteresovanými stranami z EÚ v záležitostiach štítu na ochranu osobných údajov.

Dúfam, že tieto informácie budú pre Vás užitočné. Ak máte ešte nejaké otázky alebo potrebujete ďalšie informácie, môžete sa so mnou kedykoľvek skontaktovať.

---

(1)  http://www.transportation.gov/airconsumer/privacy-complaints.

PRÍLOHA VI

22. februára 2016

Pán Justin S. Antonipillai

právny zástupca

Ministerstvo obchodu USA

1401 Constitution Ave., NW

Washington, DC 20230

Pán Ted Dean

zástupca námestníka

Správa zahraničného obchodu (ITA)

1401 Constitution Ave., NW

Washington, DC 20230

Vážený pán Antonipillai, vážený pán Dean,

v priebehu uplynulého dva a pol roka poskytli Spojené štáty v rámci rokovaní o štíte na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA podstatné informácie o fungovaní zhromažďovania informácií spravodajskými službami Spojených štátov prostredníctvom signálového spravodajstva. Išlo okrem iného o informácie o právnom rámci upravujúcom túto oblasť, viacvrstvovom dohľade nad týmito činnosťami, rozsiahlej transparentnosti týchto činností a celkovej ochrane súkromia a občianskych slobôd, ktoré mali Európskej komisii pomôcť pri rozhodovaní o primeranosti týchto ochranných opatrení, ktoré sa týkajú výnimky z uplatňovania zásad štítu na ochranu osobných údajov z dôvodov národnej bezpečnosti. V tomto dokumente sa uvádza zhrnutie poskytnutých informácií.

I.   PPD-28 A VYKONÁVANIE ČINNOSTÍ AMERICKÉHO SIGNÁLOVÉHO SPRAVODAJSTVA

Spravodajské služby USA zhromažďujú zahraničné spravodajské informácie dôkladne kontrolovaným spôsobom, v prísnom súlade s americkými právnymi predpismi a pod viacúrovňovým dohľadom, pričom dôraz sa kladie na dôležité zahraničné spravodajské informácie a priority národnej bezpečnosti. Zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva v USA upravuje celá škála zákonov a politík vrátane Americkej ústavy, zákona o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstva (50 U.S.C. § 1801 a nasl.) (Foreign Intelligence Surveillance Act – FISA), vykonávacieho nariadenia č. 12333 a jeho vykonávacích postupov, prezidentských usmernení a početných postupov a usmernení schválených súdom FISA a generálnym prokurátorom, ktorými sa zavádzajú dodatočné pravidlá obmedzujúce zhromažďovanie, uchovávanie, používanie a šírenie zahraničných spravodajských informácií (1).

a)   Prehľad PPD 28

V januári 2014 predniesol prezident Obama prejav, v ktorom predstavil rôzne reformy činností amerického signálového spravodajstva, a vydal prezidentskú politickú smernicu 28 (Presidential Policy Directive 28 – PPD-28) týkajúcu sa týchto činností (2). Prezident zdôraznil, že činnosti amerického signálového spravodajstva pomáhajú zabezpečiť nielen našu krajinu a naše slobody, ale aj bezpečnosť a slobody iných krajín vrátane členských štátov EÚ, ktoré informácie získané americkými spravodajskými agentúrami využívajú pri ochrane svojich vlastných občanov.

PPD-28 stanovuje súbor zásad a požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na všetky činnosti amerického signálového spravodajstva a na všetkých ľudí bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo bydlisko. Zvlášť stanovuje určité požiadavky na postupy s cieľom riešiť otázky zhromažďovania, uchovávania a šírenia osobných informácii o osobách, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA, získaných v rámci amerického signálového spravodajstva. Tieto požiadavky sú vysvetlené podrobnejšie ďalej, ale súhrnným spôsobom:

—	V PPD sa opakovane zdôrazňuje, že Spojené štáty zhromažďujú informácie prostredníctvom signálového spravodajstva len v súlade s oprávneniami stanovenými v zákonoch, vykonávacích nariadeniach a iných prezidentských smerniciach.

—	V PPD sa stanovujú postupy na zaistenie toho, že sa činnosti signálového spravodajstva budú vykonávať len v záujme dosahovania legitímnych a oprávnených cieľov v oblasti národnej bezpečnosti.

—

PPD tiež vyžaduje, aby sa pri plánovaní činností zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva zohľadňovala ochrana súkromia a občianskych slobôd. Spojené štáty predovšetkým nezhromažďujú spravodajské informácie s cieľom potláčať alebo obťažovať osoby, ktoré ich kritizujú alebo s nimi nesúhlasia; s cieľom znevýhodňovať ľudí na základe ich etnickej a rasovej príslušnosti, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo vierovyznania; alebo s cieľom poskytnúť obchodnú konkurenčnú výhodu americkým spoločnostiam a americkým hospodárskym odvetviam.

—	PPD nariaďuje, aby dané zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva bolo čo najviac prispôsobené konkrétnym situáciám a aby sa informácie hromadne získavané prostredníctvom signálového spravodajstva mohli používať len na konkrétne stanovené účely.

—

PPD nariaďuje, aby spravodajské služby prijali postupy „náležite koncipované tak, aby minimalizovali šírenie a uchovávanie osobných informácií zhromaždených v rámci činností signálového spravodajstva“ a zvlášť aby sa určité ochranné opatrenia vo vzťahu k osobným informáciám amerických občanov alebo rezidentov rozšírili aj na informácie osôb, ktoré nie sú občanmi ani rezidentmi USA.

—	Boli prijaté a zverejnené postupy agentúr na vykonanie PPD-28.

Uplatniteľnosť postupov a ochrany uvedených v tomto liste na štít na ochranu osobných údajov je jasná. Po postúpení údajov spoločnostiam v Spojených štátoch v súlade so štítom na ochranu osobných údajov, alebo v skutočnosti akýmkoľvek spôsobom, môžu americké spravodajské agentúry vyžadovať tieto údaje od takýchto spoločností len na základe žiadosti, ktorá je v súlade s FISA alebo je podaná v súlade s jedným zo zákonných ustanovení o príkaze na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti (National Security Letter), o ktorých sa hovorí ďalej (3). Okrem toho, bez potvrdenia alebo popretia mediálnych správ, v ktorých sa objavujú tvrdenia, že spravodajské služby USA zhromažďuje údaje z transatlantických káblov počas prenosu do Spojených štátov, ak by americké spravodajské služby zhromažďovali údaje z transatlantických káblov, robili by to v súlade s obmedzeniami a ochrannými opatreniami uvedenými v tomto liste vrátane požiadaviek PPD-28.

b)   Obmedzenia zhromažďovania informácií

V PPD-28 sa stanovuje niekoľko dôležitých všeobecných zásad, ktorými sa riadi zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva:

—	Zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva musí byť povolené na základe zákona alebo prezidentského povolenia a musí sa uskutočňovať v súlade s ústavou a zákonom.

—	Pri plánovaní činností signálového spravodajstva sa musí zohľadňovať ochrana súkromia a občianskych slobôd.

—	Informácie sa budú prostredníctvom signálového spravodajstva zhromažďovať len v prípade existencie platného účelu z hľadiska zahraničného spravodajstva alebo kontrarozviedky.

—	Spojené štáty nebudú zhromažďovať informácie prostredníctvom signálového spravodajstva na účely potláčania alebo obťažovania osôb, ktoré ich kritizujú alebo s nimi nesúhlasia.

—	Spojené štáty nebudú zhromažďovať informácie prostredníctvom signálového spravodajstva s cieľom znevýhodňovať ľudí na základe ich etnickej a rasovej príslušnosti, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo vierovyznania.

—	Spojené štáty nebudú zhromažďovať informácie prostredníctvom signálového spravodajstva s cieľom poskytnúť obchodnú konkurenčnú výhodu americkým spoločnostiam a hospodárskym odvetviam.

—

Činnosť amerického signálového spravodajstva musí byť vždy čo najviac prispôsobená konkrétnym situáciám, pričom sa musí brať do úvahy dostupnosť iných zdrojov informácií. To okrem iného znamená, že kedykoľvek je to možné, vykonávajú sa činnosti zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva cieleným spôsobom, nie hromadne.

Požiadavka, aby bola činnosť signálového spravodajstva „čo najviac prispôsobená konkrétnym situáciám“, sa vzťahuje na spôsob zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva, ako aj na to, aké informácie sa v skutočnosti zhromažďujú. Napríklad pri rozhodovaní o tom, či sa majú zhromažďovať informácie prostredníctvom signálového spravodajstva, musia spravodajské služby zvážiť dostupnosť iných informácií vrátane diplomatických alebo verejných zdrojov a prioritne zhromažďovať informácie týmito cestami, kde je to vhodné a uskutočniteľné. Okrem toho by sa na základe pravidiel činnosti zložiek spravodajských služieb malo vyžadovať, aby bolo zhromažďovanie informácií, pokiaľ je to možné, zamerané na konkrétne ciele alebo témy zahraničného spravodajstva prostredníctvom použitia diskriminantov (napr. konkrétnych zariadení, selektorov a identifikátorov).

Je dôležité pozerať sa na informácie poskytované Komisii ako na celok. Rozhodnutia o tom, čo je „uskutočniteľné“ alebo „realizovateľné“ sa neponechávajú na vlastné uváženie fyzickým osobám, ale podliehajú pravidlám, ktoré agentúry prijali na základe PPD-28 – a ktoré boli verejne sprístupnené –, a iným procesom opísaným v tomto dokumente (4). Ako sa hovorí v PPD-28, hromadné zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva je zhromažďovanie, ktoré „sa z technických alebo operačných dôvodov uskutočňuje bez použitia diskriminantov (napr. konkrétnych identifikátorov, selektorov a pod.).“ V tomto zmysle sa v PPD-28 uznáva, že zložky spravodajských služieb musia za určitých okolností zhromažďovať informácie prostredníctvom signálového spravodajstva hromadným spôsobom, aby identifikovali nové alebo vznikajúce hrozby a iné informácie kľúčové z hľadiska národnej bezpečnosti, ktoré sú často ukryté v rámci rozsiahleho a komplexného systému moderných globálnych komunikácií. Tiež sa v nej uznávajú obavy týkajúce sa ochrany súkromia a občianskych slobôd, ktoré vznikajú pri hromadnom zhromažďovaní informácií prostredníctvom signálového spravodajstva. PPD-28 sa preto spravodajským službám nariaďuje, aby sa prioritne zameriavali na alternatívy, ktoré umožňujú uskutočňovanie skôr cieleného ako hromadného zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva. V súlade s tým by mali zložky spravodajských služieb, pokiaľ je to možné, vykonávať skôr cielené ako hromadné zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva (5). Týmito zásadami sa zaisťuje, aby sa z výnimky na vykonávanie hromadného zhromažďovania nestalo všeobecné pravidlo.

Pokiaľ ide o pojem „primeranosť“, ide o základnú zásadu amerického práva. Znamená, že od zložiek spravodajských služieb sa nebude vyžadovať, aby prijali všetky teoreticky možné opatrenia, ale skôr budú musieť vyvážiť svoje úsilie ochrániť legitímne záujmy v oblasti ochrany súkromia a občianskych slobôd a praktické potreby činností signálového spravodajstva. Aj v tomto prípade boli pravidlá agentúr sprístupnené a môžu poskytnúť ubezpečenie, že pojmom „náležite koncipované tak, aby minimalizovali šírenie a uchovávanie osobných informácií“ sa neoslabuje všeobecné pravidlo.

V PPD-28 sa tiež stanovuje, že informácie zhromažďované prostredníctvom signálového spravodajstva hromadným spôsobom sa môžu používať len na šesť konkrétnych účelov: odhaľovanie určitých činností zahraničných mocností a prijímanie opatrení proti nim; boj proti terorizmu; boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia; kybernetická bezpečnosť; odhaľovanie hrozieb pre americké alebo spojenecké ozbrojené sily a prijímanie opatrení proti nim a boj proti nadnárodným hrozbám trestnej činnosti vrátane obchádzania sankcií. Prezidentov poradca pre otázky národnej bezpečnosti, po porade s riaditeľom národnej spravodajskej služby (Director for National Intelligence – DNI), každoročne preskúma tieto prípustné použitia informácií hromadne zhromaždených v rámci signálového spravodajstva, aby posúdil, či nie je potrebné ich zmeniť. DNI tento zoznam v čo najväčšom možnom rozsahu verejne sprístupní, v súlade so záujmami národnej bezpečnosti. Týmto sa poskytuje dôležité a transparentné obmedzenie používania informácií hromadne zhromaždených prostredníctvom signálového spravodajstva.

Okrem toho spravodajské agentúry vykonávajúce PPD-28 zdokonalili existujúce analytické postupy a normy pre vyhľadávanie nevyhodnotených informácií v rámci signálového spravodajstva (6). Analytici musia svoje hľadané výrazy a techniky štruktúrovať tak, aby sa zabezpečilo, že sú vhodné na identifikovanie spravodajských informácií relevantných z hľadiska platnej úlohy zahraničného spravodajstva alebo presadzovania práva. Na tento účel sa musia spravodajské agentúry pri vyhľadávaní informácií o osobách zameriavať na kategórie informácií získavaných v rámci signálového spravodajstva zodpovedajúce požiadavke zahraničného spravodajstva alebo presadzovania práva, aby sa zabránilo používaniu osobných informácií nesúvisiacich s požiadavkami zahraničného spravodajstva alebo presadzovania práva.

Je dôležité zdôrazniť, že akékoľvek činnosti hromadného zhromažďovania týkajúce sa internetovej komunikácie, ktoré vykonávajú spravodajské služby USA prostredníctvom signálového spravodajstva, prebiehajú na malej časti internetu. Používaním cielených hľadaných výrazov, ako sa opisuje vyššie, sa okrem toho zaisťuje, aby sa k analytikom na preskúmanie dostali len tie informácie, o ktorých sa predpokladá, že môžu mať spravodajskú hodnotu. Účelom týchto obmedzení je chrániť súkromie a občianske slobody všetkých osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a bydlisko.

Spojené štáty uplatňujú prepracované postupy na zaistenie toho, aby sa činnosti signálového spravodajstva vykonávali len v záujme dosahovania príslušných cieľov v oblasti národnej bezpečnosti. Prezident každý rok stanoví najvyššie národné priority, pokiaľ ie o zhromažďovanie zahraničných spravodajských informácií, čomu predchádza rozsiahly, formálny medziagentúrny proces. DNI je zodpovedný za premietnutie týchto spravodajských priorít do rámca národných spravodajských priorít (National Intelligence Priorities Framework – NIPF). Smernicou PPD-28 sa posilnil a vylepšil medziagentúrny proces s cieľom zaistiť, aby všetky spravodajské priority spravodajských služieb preskúmali a schválili vysokopostavení politickí činitelia. Smernica o spravodajských službách (Intelligence Community Directive – ICD) 204 poskytuje ďalšie usmernenia k NIPF a v januári 2015 bola aktualizovaná s cieľom zapracovať požiadavky PPD-28 (7). Hoci je NIPF utajený, o informáciach týkajúcich sa konkrétnych priorít amerického zahraničného spravodajstva sa každoročne informuje v odtajnenom posúdení celosvetových hrozieb, (Worldwide Threat Assessment) DNI, ktoré je tiež dostupné na webovej stránke ODNI.

Priority v rámci NIPF sú stanovené pomerne všeobecne. Zahŕňajú témy ako sledovanie kapacít konkrétnych zahraničných protivníkov v oblasti jadrových a balistických rakiet, účinky korupcie súvisiacej s drogovými kartelmi a porušovanie ľudských práv v konkrétnych krajinách. A nevzťahujú sa len na signálové spravodajstvo, ale na všetky spravodajské činnosti. Organizácia, ktorá je zodpovedná za premietnutie priorít stanovených v rámci NIPF do samotného zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva, sa nazýva Národný výbor pre signálové spravodajstvo (National Signals Intelligence Committee – SIGCOM). Pracuje pod záštitou riaditeľa Národnej bezpečnostnej agentúry (National Security Agency – NSA), ktorý je vykonávacím nariadením č. 12333 definovaný ako „funkčný manažér pre signálové spravodajstvo“ zodpovedný za dohľad nad signálovým spravodajstvom vo všetkých zložkách spravodajských služieb pod dohľadom ministra obrany aj DNI, ako aj za jeho koordináciu. V SIGCOM sú združení zástupcovia zo všetkých spravodajských agentúr a po tom, ako Spojené štáty plne vykonajú PPD-28, budú v ňom mať plné zastúpenie aj iné ministerstvá a agentúry so záujmom na politike v oblasti signálového spravodajstva.

Všetky americké ministerstvá a agentúry, ktoré využívajú zahraničné spravodajstvo, predkladajú svoje žiadosti o zhromažďovanie informácií SIGCOM. SIGCOM tieto žiadosti posudzuje, zaisťuje, aby boli v súlade s NIPF a prisudzuje im prioritu na základe kritérií ako:

—	Môže signálové spravodajstvo v tomto prípade poskytnúť užitočné informácie alebo sa môže danej požiadavke vyhovieť použitím lepších alebo nákladovo efektívnejších zdrojov informácií, ako sú snímky alebo verejne dostupné informácie?

—	Aká kritická je potreba týchto informácií? Ak má vysokú prioritu v rámci NIPF, väčšinou bude mať vysokú prioritu v rámci signálového spravodajstva.

—	Aký druh signálového spravodajstva by sa mohol použiť?

—	Je zhromažďovanie čo najviac prispôsobené danej situácii? Mali by sa uplatniť časové, zemepisné alebo iné obmedzenia?

V rámci procesu požiadaviek na signálové spravodajstvo sa tiež vyžaduje dôkladné zváženie iných faktorov, konkrétne:

—	Je cieľ zhromažďovania alebo metodika zhromažďovania zvlášť citlivá? Ak áno, bude si vyžadovať posúdenie vysokopostavenými politickými činiteľmi.

—	Bude zhromažďovanie informácií predstavovať neodôvodnené riziko pre súkromie a občianske slobody bez ohľadu na štátnu príslušnosť?

—	Sú na ochranu súkromia alebo záujmov národnej bezpečnosti potrebné dodatočné ochranné opatrenia, pokiaľ ide o šírenie a uchovávanie?

A napokon, na konci procesu, sa priority odobrené SIGCOM postúpia vyškoleným pracovníkom NSA, ktorí vykonajú prieskum a identifikujú konkrétne selektory, ako sú telefónne čísla alebo e-mailové adresy, na základe ktorých by sa mali zhromažďovať zahraničné spravodajské informácie zodpovedajúce týmto prioritám. Každý selektor sa musí pred zadaním do systémov zhromažďovania informácií NSA preskúmať a schváliť. Ale aj potom bude to, či a kedy sa dané zhromažďovanie informácií uskutoční, čiastočne závisieť od iných faktorov, ako je napríklad dostupnosť príslušných zdrojov pre zhromažďovanie informácií. Týmto procesom za zaisťuje, že ciele zhromažďovania informácií v rámci signálového spravodajstva odrážajú platné a dôležité potreby v rámci zahraničného spravodajstva. A, samozrejme, keď sa uskutočňuje zhromažďovanie informácií v súlade s FISA, musia NSA a ďalšie agentúry uplatňovať dodatočné obmedzenia schválené Súdom pre sledovanie v rámci zahraničného spravodajstva. Stručne povedané, ani NSA ani žiadna iná americká spravodajská agentúra nerozhoduje sama o tom, aké informácie sa majú zhromažďovať.

Celkove sa týmto procesom zaručuje, aby všetky americké spravodajské priority určovali politickí činitelia, ktorí najlepšie dokážu identifikovať požiadavky na americké zahraničné spravodajstvo, a aby títo politickí činitelia brali do úvahy nielen potenciálnu hodnotu zhromažďovania informácií, ale aj riziká spojené s týmto získavaním vrátane rizík pre súkromie, národné hospodárske záujmy a zahraničné vzťahy.

Pokiaľ ide o údaje prenášané do Spojených štátov v súlade so štítom na ochranu osobných údajov, hoci Spojené štáty nemôžu potvrdiť ani poprieť konkrétne spravodajské metódy alebo operácie, požiadavky PPD-28 sa vzťahujú na všetky operácie v rámci signálového spravodajstva uskutočňované Spojenými štátmi bez ohľadu na druh alebo zdroj údajov, ktoré sa zhromažďujú. Tiež treba povedať, že obmedzenia a ochranné opatrenia vzťahujúce sa na zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva sa vzťahujú na informácie zhromažďované prostredníctvom signálového spravodajstva na akýkoľvek schválený účel, či už ide o potreby zahraničnej politiky alebo národnej bezpečnosti.

Postupy, o ktorých sa hovorí vyššie, jasne poukazujú na odhodlanie zabraňovať svojvoľnému a nerozlišujúcemu zhromažďovaniu informácií prostredníctvom signálového spravodajstva a uplatňovať – od najvyšších úrovní našej vlády – zásadu primeranosti. PPD-28 a vykonávacie postupy agentúr objasňujú nové a existujúce obmedzenia zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva a ich používania a podrobnejšie opisujú, na aké účely Spojené štáty zhromažďujú a používajú tieto informácie. Tie by mali poskytnúť záruku, že sa činnosti signálového spravodajstva vykonávajú a budú vykonávať len na účely plnenia legitímnych zahraničnopolitických cieľov.

c)   Obmedzenia uchovávania a šírenia informácií

V oddiele 4 PPD-28 sa vyžaduje, aby sa pre každú zložku spravodajských služieb uplatňovali jasné obmedzenia, pokiaľ ide o uchovávanie a šírenie osobných informácií o osobách, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, zhromaždených prostredníctvom signálového spravodajstva, porovnateľné s obmedzeniami platiacimi pre amerických občanov. Tieto pravidlá sú zapracované do postupov pre každú spravodajskú agentúru, ktoré boli vydané vo februári 2015 a sú verejne prístupné. Aby osobné informácie spĺňali požiadavky na uchovávanie a šírenie z hľadiska zahraničného spravodajstva, musia sa týkať schválenej spravodajskej požiadavky, ako sa stanovuje v rámci procesu NIPF opísaného vyššie; musí existovať opodstatnený dôvod domnievať sa, že sú dôkazom zločinu; alebo musia spĺňať jednu z ďalších noriem na uchovávanie informácií o občanoch USA identifikovaných v oddiele 2.3 vykonávacieho nariadenia č. 12333.

Informácie, v súvislosti s ktorými sa neprijalo žiadne takéto rozhodnutie, sa nesmú uchovávať dlhšie ako päť rokov, pokiaľ DNI jednoznačne nerozhodne, že pokračujúce uchovávanie je v záujme národnej bezpečnosti Spojených štátov. To znamená, že zložky spravodajských služieb musia vymazať informácie o osobách, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, zhromaždené prostredníctvom signálového spravodajstva päť rokov po ich zhromaždení, pokiaľ sa o informácii nerozhodlo, že je, napríklad, relevantná z hľadiska schválenej požiadavky na zahraničné spravodajstvo, alebo pokiaľ DNI nerozhodne, po zohľadnení stanoviska úradníka pre ochranu občianskych slobôd ODNI a úradníkov agentúry pre ochranu osobných údajov a občianskych slobôd, že pokračujúce uchovávanie je v záujme národnej bezpečnosti.

Navyše v rámci všetkých pravidiel agentúr, ktorými sa vykonáva PPD-28, sa teraz výslovne vyžaduje, aby sa informácie o fyzických osobách nešírili len z toho dôvodu, že daná osoba nie je občanom ani rezidentom USA, a ODNI vydal smernicu pre všetky spravodajské agentúry (8), aby túto požiadavku zohľadňovali. Od pracovníkov spravodajských služieb sa osobitne vyžaduje, aby pri vypracovávaní a šírení spravodajských správ zohľadňovali záujmy americkými občanmi ani rezidentmi, týkajúce sa súkromia. Zvlášť informácie o každodenných činnostiach zahraničného štátneho príslušníka získané prostredníctvom signálového spravodajstva by sa nepovažovali za zahraničné spravodajské informácie, ktoré by sa mohli šíriť alebo trvalo uchovávať len na základe tejto skutočnosti, pokiaľ inak nezodpovedajú schválenej požiadavke na zahraničné spravodajstvo. Týmto sa uznáva dôležité obmedzenie a reaguje sa tým na obavy Európskej komisie v súvislosti s rozsahom vymedzenia zahraničného spravodajstva, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení č. 12333.

d)   Dodržiavanie pravidiel a dohľad

V rámci amerického systému dohľadu nad zahraničným spravodajstvom sa zabezpečuje prísny a viacvrstvový dohľad na zaistenie dodržiavania príslušných zákonov a postupov vrátane zákonov a postupov týkajúcich sa zhromažďovania, uchovávania a šírenia informácií osobách, ktoré nie sú americkými občanmi, získaných prostredníctvom signálového spravodajstva, ako sa stanovuje v PPD-28. Patria sem:

—

Spravodajské služby zamestnávajú stovky pracovníkov dohľadu. Len NSA zamestnáva viac ako 300 ľudí zaoberajúcich sa dodržiavaním pravidiel a aj ďalšie zložky majú oddelenia pre dohľad. Okrem toho aj ministerstvo spravodlivosti zabezpečuje rozsiahly dohľad nad spravodajskými činnosťami a dohľad zabezpečuje aj ministerstvo obrany.

—

Každá zložka spravodajských služieb má svoj úrad generálneho inšpektora, ktorý okrem iného zodpovedá za dohľad nad zahraničnou spravodajskou činnosťou. Generálni inšpektori sú zo zákona nezávislí, majú širokú právomoc vykonávať vyšetrovanie, audity a preskúmania programov vrátane podvodov, zneužitia alebo porušenia zákona a môžu odporúčať nápravné opatrenia. Hoci odporúčania generálneho inšpektora nie sú záväzné, správy generálneho inšpektora sa často zverejňujú a v každom prípade sa poskytujú Kongresu; zahŕňa to následné správy v prípade, ak nápravné opatrenia odporúčané v predchádzajúcich správach ešte neboli dokončené. To znamená, že Kongres je informovaný o každom nedodržaní a môže vyvinúť tlak, aj rozpočtovými prostriedkami, s cieľom dosiahnuť vykonanie nápravných opatrení. Zverejnených bolo niekoľko správ generálnych inšpektorov o spravodajských programoch (9).

—

Úlohou Kancelárie pre ochranu občianskych slobôd a súkromia (Civil Liberties and Privacy Office – CLPO) ODNI je zaisťovať, aby spravodajské služby pracovali spôsobom, ktorým sa posilňuje národná bezpečnosť a zároveň sa zaručuje ochrana občianskych slobôd a práv na ochranu súkromia (10). Svojich vlastných úradníkov pre ochranu osobných údajov majú aj jednotlivé spravodajské agentúry.

—

Úlohou Rady pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd (Privacy and Civil Liberties Oversight Board – PCLOB), nezávislého orgánu zriadeného zákonom, je analyzovanie a preskúmavanie protiteroristických programov a politík vrátane používania signálového spravodajstva s cieľom zaistiť, aby sa v rámci nich náležite chránilo súkromie a občianske slobody. Vydala niekoľko verejných správ o spravodajských činnostiach.

—

Ako sa hovorí podrobnejšie ďalej, Súd pre sledovanie v rámci zahraničného spravodajstva, ktorý je zložený z nezávislých federálnych sudcov, je zodpovedný za dohľad nad všetkými činnosťami zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva v súlade s FISA a zaisťovanie dodržiavania pravidiel v rámci týchto činností.

—	A nakoniec, významné úlohy dohľadu nad činnosťami amerického zahraničného spravodajstva vrátane amerického signálového spravodajstva plní Kongres USA, konkrétne výbory pre spravodajskú činnosť a výbory pre súdnictvo Snemovne reprezentantov a Senátu.

Okrem týchto formálnych mechanizmov dohľadu disponujú spravodajské služby početnými mechanizmami na zaistenie toho, aby sa dodržiavali vyššie opísané obmedzenia zhromažďovania informácií. Napríklad:

—	Ich požiadavky v oblasti signálového spravodajstva musia každý rok schvaľovať vládni úradníci.

—

NSA kontroluje ciele signálového spravodajstva počas celého procesu zhromažďovania informácií s cieľom určiť, či skutočne poskytujú cenné zahraničné spravodajské informácie zodpovedajúce prioritám, a zastaví zhromažďovanie, ak to tak nie je. Ďalšími postupmi sa zaisťuje pravidelné preskúmavanie selektorov.

—

Na základe odporúčania nezávislej revíznej skupiny menovanej prezidentom Obamom zaviedol DNI nový mechanizmus na monitorovanie zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva a ich šírenia v prípade informácií, ktoré sú zvlášť citlivé vzhľadom na povahu cieľa alebo spôsob zhromažďovania, aby sa zaistil súlad s rozhodnutiami politických činiteľov.

—

A nakoniec, ODNI každoročne preskúmava vyčleňovanie zdrojov spravodajských služieb na základe priorít NIPF a celkové poslanie spravodajstva. Toto preskúmavanie zahŕňa posudzovanie hodnoty všetkých druhov zhromažďovania informácií vrátane signálového spravodajstva a pozerá sa jednak dozadu – aké úspešné boli spravodajské služby v dosahovaní svojich cieľov? – a jednak dopredu – čo budú spravodajské služby potrebovať v budúcnosti? Tým sa zaisťuje, že sa prostriedky vyčlenené na signálové spravodajstvo používajú na najdôležitejšie národné priority.

Ako vidieť z tohto komplexného prehľadu, spravodajské služby nerozhodujú samy o tom, ktoré rozhovory treba odpočúvať, nesnažia sa zhromažďovať všetky informácie ani nepracujú bez kontroly. Ich činnosti sú zamerané na priority stanovené politickými činiteľmi v rámci procesu, na ktorom sa zúčastňuje celá vládna štruktúra a na ktorý sa dohliada v rámci NSA, ako aj zo strany ODNI, ministerstva spravodlivosti a ministerstva obrany.

PPD-28 obsahuje aj množstvo ďalších ustanovení, ktorými sa zaisťuje ochrana osobných informácií zhromažďovaných prostredníctvom signálového spravodajstva bez ohľadu na štátnu príslušnosť. PPD-28 napríklad stanovuje postupy na zaistenie bezpečnosti údajov, prístupu k údajom a kvality údajov na účely ochrany osobných informácií zhromažďovaných prostredníctvom signálového spravodajstva a predpisuje povinnú odbornú prípravu s cieľom zaistiť, že pracovníci budú rozumieť potrebe chrániť osobné informácie bez ohľadu na štátnu príslušnosť. PPD stanovuje aj ďalšie mechanizmy dohľadu a mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania pravidiel. Tie zahŕňajú pravidelné audity a preskúmania postupov ochrany osobných informácií získavaných v rámci signálového spravodajstva zo strany príslušných úradníkov poverených dohľadom a zabezpečovaním dodržiavania pravidiel. Týmito preskúmaniami sa musí posúdiť aj to, či agentúry dodržiavajú postupy na ochranu takýchto informácií.

Ďalej sa v PPD-28 stanovuje, že významné otázky dodržiavania pravidiel týkajúce sa osôb, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, sa budú riešiť na vyšších úrovniach vlády. Ak sa vyskytne významný problém s dodržiavaním pravidiel v súvislosti s osobnými informáciami o akejkoľvek osobe zhromaždenými v rámci činností signálového spravodajstva, nad rámec akýchkoľvek existujúcich požiadaviek na podávanie správ sa o takomto probléme musí čo najskôr podať správa DNI. Ak sa problém týka osobných informácií cudzieho štátneho príslušníka, DNI po porade s ministrom zahraničných vecí a vedúcim pracovníkom príslušnej zložky spravodajských služieb rozhodne, či je potrebné podniknúť príslušné kroky a informovať príslušnú zahraničnú vládu, pri zachovaní ochrany zdrojov a metód a amerických pracovníkov. Navyše na základe pokynov PPD-28 určil minister zahraničných vecí vysokú úradníčku, tajomníčku ministerstva Catherine Novelliovú, ako kontaktnú osobu pre zahraničné vlády, ktoré budú chcieť vyjadriť znepokojenie v súvislosti s činnosťami signálového spravodajstva Spojených štátov. Tento záväzok k angažovanosti na vysokej úrovni dokladá úsilie, ktoré americká vláda v priebehu niekoľkých posledných rokov vynaložila s cieľom zvýšiť dôveru v početné a prelínajúce sa mechanizmy ochrany súkromia týkajúce sa informácií o amerických občanoch a rezidentoch, ako aj osôb, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi.

e)   Zhrnutie

Procesy uplatňované v Spojených štátoch pri zhromažďovaní, uchovávaní a šírení zahraničných spravodajských informácií poskytujú dôležité mechanizmy ochrany osobných informácií všetkých osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Týmito procesmi sa zabezpečuje zvlášť to, aby sa naše spravodajské služby zameriavali na svoje poslanie v oblasti národnej bezpečnosti len na základe oprávnení vyplývajúcich z príslušných zákonov, vykonávacích nariadení a prezidentských smerníc; chránili informácie pred neoprávneným prístupom, používaním a zverejnením a vykonávali svoje činnosti pod viacerými vrstvami kontroly a dohľadu, a to aj zo strany dozorných výborov Kongresu. PPD-28 a postupy na jej vykonávanie predstavujú naše úsilie o rozšírenie určitých zásad minimalizácie a iných základných zásad ochrany údajov na osobné informácie všetkých osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Osobné informácie zhromažďované prostredníctvom amerického signálového spravodajstva podliehajú zásadám a požiadavkám právnych predpisov USA a prezidentských usmernení vrátane mechanizmov ochrany stanovených v PPD-28. Týmito zásadami a požiadavkami sa zabezpečuje, že sa so všetkými osobami bude zaobchádzať dôstojne a s úctou bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko, a uznáva sa nimi, že všetci ľudia majú pri spracovávaní ich osobných informácií oprávnené záujmy týkajúce sa ochrany súkromia.

II.   ZÁKON O SLEDOVANÍ V RÁMCI ZAHRANIČNÉHO SPRAVODAJSTVA – ODDIEL 702

Zhromažďovanie informácií na základe oddielu 702 zákona o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstva (11) nie je „masové a nerozlišujúce“, ale je úzko zamerané na zhromažďovanie zahraničných spravodajských informácií o individuálne identifikovaných legitímnych cieľoch; existuje naň jasné oprávnenie na základe výslovnej zákonnej právomoci; a podlieha nezávislému súdnemu dohľadu, ako aj rozsiahlemu preskúmavaniu a dohľadu v rámci exekutívy a Kongresu. Zhromažďovanie informácií na základe oddielu 702 sa považuje za signálové spravodajstvo podliehajúce požiadavkám PPD-28 (12).

Zhromažďovanie informácií na základe oddielu 702 je jedným z najcennejších zdrojov spravodajských informácií slúžiacich na ochranu Spojených štátov aj európskych partnerov. Sú verejne dostupné rozsiahle informácie o uplatňovaní oddielu 702 a dohľade nad jeho uplatňovaním. Početné súdne podania, súdne rozhodnutia a správy o dohľade týkajúce sa programu boli odtajnené a zverejnené na webovej lokalite ODNI určenej na sprístupňovanie informácií verejnosti www.icontherecord.tumblr.com. Oddiel 702 okrem toho komplexne analyzovala PCLOB v správe, ktorá je dostupná na adrese https://www.pclob.gov/library/702-Report.pdf (13).

Oddiel 702 bol prijatý ako súčasť zákona o zmenách FISA z roku 2008 (14) po rozsiahlej verejnej diskusii v Kongrese. Oprávňuje k získavaniu zahraničných spravodajských informácií monitorovaním osôb, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, nachádzajúcich sa mimo Spojených štátov s nútenou spoluprácou amerických poskytovateľov elektronických komunikačných služieb. Oddiel 702 oprávňuje generálneho prokurátora a DNI – dvoch úradníkov na vládnej úrovni menovaných prezidentom a potvrdzovaných Senátom – predkladať súdu FISA ročné certifikácie (15). Tieto certifikácie identifikujú konkrétne kategórie zahraničných spravodajských informácií, ktoré sa majú zhromažďovať, ako sú spravodajské informácie týkajúce sa terorizmu alebo zbraní hromadného ničenia, ktoré musia patriť do kategórií zahraničného spravodajstva vymedzených zákonom FISA (16). Ako konštatovala PCLOB, „[t]ieto obmedzenia neoprávňujú k neobmedzenému zhromažďovaniu informácií o cudzincoch“ (17).

Certifikácie musia tiež zahŕňať postupy „zacielenia“ a „minimalizácie“, ktoré musí preskúmať a schváliť súd FISA (18). Postupy zacielenia majú zaistiť, aby sa zhromažďovanie informácií uskutočňovalo len v súlade s oprávneniami stanovenými zákonom a neprekračovalo rámec certifikácií; postupmi minimalizácie sa má obmedziť získavanie, šírenie a uchovávanie informácií o občanoch USA, ale tiež obsahujú ustanovenia, ktorými sa poskytuje značná ochrana aj vo vzťahu k informáciám o osobách, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, ako sa opisuje ďalej. Okrem toho, ako sa uvádza vyššie, v PPD-28 prezident nariadil, aby spravodajské služby zabezpečili dodatočné ochranné mechanizmy pre osobné informácie o osobách, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, pričom tieto ochranné mechanizmy sa vzťahujú na informácie zhromažďované na základe oddielu 702.

Keď súd schváli postupy zacielenia a minimalizácie, nie je zhromažďovanie informácií podľa oddielu 702 hromadné alebo nerozlišujúce, ale „spočíva výlučne v zameraní sa na konkrétne osoby, v súvislosti s ktorými sa prijalo individualizované rozhodnutie“, ako sa vyjadrila PCLOB (19). Zhromažďovanie informácií sa zacieľuje prostredníctvom používania individuálnych selektorov, ako sú e-mailové adresy alebo telefónne čísla, v súvislosti s ktorými pracovníci amerických spravodajských služieb došli k záveru, že sa pravdepodobne používajú na odovzdávanie zahraničných spravodajských informácií druhu, na ktorý sa vzťahuje certifikácia predložená súdu (20). Základ pre výber cieľa sa musí zdokumentovať a dokumentáciu pre každý selektor následne preskúma ministerstvo spravodlivosti (21). Vláda Spojených štátov zverejnila informácie, podľa ktorých boli v roku 2014 na základe oddielu 702 zhromažďované informácie o približne 90 000 fyzických osobách, čo je nepatrný zlomok vyše 3 miliárd používateľov internetu na celom svete (22).

Informácie zhromažďované na základe oddielu 702 podliehajú postupom minimalizácie schváleným súdom, ktorými sa poskytuje ochrana osobám, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, ako aj americkým občanom a rezidentom, a ktoré boli zverejnené (23). Napríklad komunikácie získané na základe oddielu 702, či už sa týkajú osôb, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, alebo amerických občanov a rezidentov, sa uchovávajú v databázach s prísnou kontrolou prístupu. Môžu ich preskúmavať len pracovníci spravodajských služieb, ktorí boli vyškolení v minimalizačných postupoch na ochranu súkromia a ktorí boli špecificky schválení na takýto prístup, aby mohli vykonávať svoje schválené funkcie (24). Používanie týchto údajov sa obmedzuje na identifikáciu zahraničných spravodajských informácií alebo dôkazov zločinu (25). Podľa PPD-28 sa tieto informácie môžu šíriť len v prípade existencie platného účelu z hľadiska zahraničného spravodajstva alebo presadzovania práva; samotná skutočnosť, že jedna zo strán komunikácie nie je občanom USA, nestačí (26). A minimalizačné postupy a PPD-28 tiež stanovujú obmedzenia obdobia uchovávania údajov získaných na základe oddielu 702 (27).

Dohľad nad uplatňovaním oddielu 702 je rozsiahly a vykonávajú ho všetky tri zložky našej štátnej moci. Agentúry vykonávajúce zákon disponujú viacerými úrovňami vnútorného preskúmavania, vrátane preskúmavania generálnymi inšpektormi, a technologickej kontroly prístupu k údajom. Ministerstvo spravodlivosti a ODNI overujú dodržiavanie právnych predpisov dôkladným preskúmavaním uplatňovania oddielu 702; na agentúry sa tiež vzťahuje nezávislá povinnosť hlásiť možné prípady nedodržiavania pravidiel. Takéto prípady sa vyšetria a všetky prípady nedodržiavania sa nahlásia Súdu pre sledovanie v rámci zahraničného spravodajstva, prezidentovmu Výboru pre dohľad nad spravodajskou službou a Kongresu a v prípade potreby sa vykoná ich náprava (28). Doteraz sa nevyskytli žiadne úmyselné pokusy porušiť zákon alebo obísť zákonné požiadavky (29).

Súd FISA zohráva v uplatňovaní oddielu 702 dôležitú úlohu. Je zložený z nezávislých federálnych sudcov, ktorých funkčné obdobie v rámci súdu FISA trvá sedem rokov, ale ktorých sudcovské funkčné obdobie trvá doživotne, ako u všetkých federálnych sudcov. Ako sa uvádza vyššie, súd musí preskúmavať, či sú ročné certifikácie a postupy zacielenia a minimalizácie v súlade so zákonom. Okrem toho, ako sa tiež uvádza vyššie, vláda musí súd okamžite informovať o problémoch súvisiacich s dodržiavaním pravidiel (30), pričom na niekoľkých rozhodnutiach súdu, ktoré boli odtajnené a zverejnené, vidieť mimoriadny stupeň súdnej kontroly a nezávislosti, ktorý uplatňuje pri preskúmavaní týchto prípadov.

Náročné postupy Súdu opísal jeho bývalý predsedajúci sudca v liste Kongresu, ktorý bol zverejnený (31). A na základe zákona USA o slobode(USA FREEDOM Act), ktorý je opísaný ďalej, disponuje súd teraz výslovnou právomocou menovať externého právnika za nezávislého advokáta na ochranu súkromia v prípadoch, v ktorých vyvstávajú nové alebo významné právne otázky (32). Tento stupeň zapojenia nezávislého súdnictva krajiny do činností zahraničného spravodajstva zameraného na osoby, ktoré nie sú ani občanmi krajiny ani v nej nemajú bydlisko, je nezvyčajný, ak nie bezprecedentný, a pomáha zaisťovať, aby sa zhromažďovanie informácií na základe oddielu 702 uskutočňovalo v príslušných právnych medziach.

Kongres vykonáva dohľad prostredníctvom predkladania zákonom vyžadovaných správ výborom pre spravodajskú činnosť a pre súdnictvo a častých informatívnych schôdzok a vypočutí. To zahŕňa polročnú správu generálneho prokurátora dokumentujúcu uplatňovanie oddielu 702 a všetky prípady nedodržiavania pravidiel (33); osobitné polročné posúdenie generálnym prokurátorom a DNI dokumentujúce dodržiavanie postupov zacielenia a minimalizácie vrátane dodržiavania postupov, ktoré majú zaistiť, že sa zhromažďovanie uskutočňuje na základe platného účelu z hľadiska zahraničného spravodajstva (34); a ročnú správu vedúcich pracovníkov zložiek spravodajských služieb, čo zahrnuje certifikáciu, že zhromažďovanie informácií na základe oddielu 702 naďalej vedie k získavaniu zahraničných spravodajských informácií (35).

Stručne povedané, na zhromažďovanie informácií na základe oddielu 702 je povolené zákonom; podlieha viacerým úrovniam preskúmania, súdneho dozoru a dohľadu; a, ako sa súd FISA vyjadril v nedávno odtajnenom stanovisku, „neuskutočňuje sa hromadným alebo nerozlišujúcim spôsobom“, ale „prostredníctvom… samostatných rozhodnutí o zacielení pre konkrétne [komunikačné] zariadenia“ (36).

III.   ZÁKON USA O SLOBODE

Zákon USA o slobode (USA FREEDOM Act), prijatý v júni 2015, významným spôsobom zmenil právomoci v oblasti sledovania a ďalšie právomoci v oblasti národnej bezpečnosti a zvýšil verejnú transparentnosť uplatňovania týchto právomocí a rozhodnutí súdu FISA, ako sa uvádza ďalej (37). Zákonom sa zabezpečuje, aby naši profesionáli v oblasti spravodajstva a presadzovania práva disponovali právomocami, ktoré potrebujú na ochranu krajiny, a zároveň aby bolo pri uplatňovaní týchto právomocí náležite chránené súkromie fyzických osôb. Posilňuje sa ním ochrana súkromia a občianskych slobôd a zvyšuje sa transparentnosť.

Zákonom sa zakazuje hromadné zhromažďovanie akýchkoľvek záznamov, týkajúcich sa amerických občanov a rezidentov a osôb, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, na základe rôznych ustanovení FISA alebo prostredníctvom príkazov na vydanie informácií z dôvodu (national security letters), ktoré sú formou zákonom schválených administratívnych výziev (38). Tento zákaz sa konkrétne týka telefónnych metaúdajov týkajúcich sa hovorov medzi osobami v rámci USA a osobami mimo USA a zahŕňal by aj zhromažďovanie informácií v rámci štítu na ochranu osobných údajov na základe týchto právomocí. Zákonom sa vyžaduje, aby bola každá žiadosť vlády o záznamy na základe týchto právomocí založená na „konkrétnom selektore“ – pojme, ktorý konkrétne identifikuje osobu, účet, adresu alebo osobné zariadenie spôsobom, ktorý v čo najväčšej uskutočniteľnej miere obmedzuje rozsah požadovaných informácií (39). Tým sa ďalej zabezpečuje presné zameranie a zacielenie zhromažďovania informácií na spravodajské účely.

Zákonom sa tiež prijali významné zmeny v konaní pred súdom FISA, ktorými sa jednak zvyšuje transparentnosť a jednak sa nimi poskytujú ďalšie záruky ochrany súkromia. Ako sa uvádza vyššie, oprávňuje na vytvorenie stáleho výboru zloženého z bezpečnostne preverených právnikov špecializovaných na ochranu súkromia a občianskych slobôd, zhromažďovanie spravodajských informácií, komunikačné technológie alebo iné relevantné oblasti, ktorí môžu byť menovaní, aby predstúpili pred súd ako amicus curiae v prípadoch týkajúcich sa významných alebo nových výkladov zákona. Títo právnici sú oprávnení predkladať právne argumenty na podporu ochrany súkromia a občianskych slobôd fyzických osôb a majú prístup ku všetkým informáciám, vrátane tajných informácií, o ktorých súd rozhodne, že sú potrebné na vykonávanie ich úloh (40).

Zákon tiež stavia na bezprecedentnej transparentnosti vlády USA, pokiaľ ide o spravodajské činnosti, a to tým, že vyžaduje, aby DNI, po porade s generálnym prokurátorom, buď odtajnil, alebo zverejnil odtajnené zhrnutie každého rozhodnutia, príkazu alebo stanoviska vydaného súdom FISA alebo Odvolacím súdom pre sledovanie v rámci zahraničného spravodajstva, ktoré obsahuje závažné vysvetlenie alebo výklad akéhokoľvek ustanovenia zákona.

Zákon okrem toho požaduje rozsiahle zverejnenia o zhromažďovaní informácií na základe zákona FISA a žiadostiach prostredníctvom príkazov na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti. Spojené štáty musia Kongresu a verejnosti každý rok poskytnúť informácie o počte príkazov na základe zákona FISA a požadovaných a získaných certifikácií; o odhadoch počtu amerických občanov a rezidentov a osôb, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, na ktorých bolo zamerané a ktorých sa dotklo sledovanie; a o počte vymenovaní amici curiae, okrem iných informácií (41). Zákonom sa tiež stanovujú ďalšie požiadavky na to, aby vláda zverejňovala informácie o počtoch žiadostí prostredníctvom príkazov na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti v súvislosti s americkými občanmi a rezidentmi a osobami, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi (42).

Pokiaľ ide o transparentnosť podnikov, poskytuje zákon spoločnostiam rad možností zverejňovania súhrnného počtu príkazov na základe zákona FISA a smerníc alebo listov o národnej bezpečnosti, ktoré dostanú od vlády, ako aj počtu zákazníckych účtov, ktorých sa tieto príkazy týkali (43). Niekoľko spoločností už takéto informácie zverejnilo a odhalilo tak, že počet zákazníkov, ktorých záznamy sa požadovali, je obmedzený.

Z týchto správ spoločností na účely zabezpečenia transparentnosti vyplýva, že žiadosti v rámci amerického spravodajstva sa dotýkajú len nepatrného zlomku údajov. Z nedávnej správy jednej významnej spoločnosti na účely zabezpečenia transparentnosti napríklad vyplýva, že dostala žiadosti týkajúce sa národnej bezpečnosti (na základe zákona FISA alebo prostredníctvom príkazov na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti) v súvislosti s menej ako 20 000 z jej účtov, a to v čase, keď mala najmenej 400 miliónov odberateľov. Inými slovami, všetky žiadosti týkajúce sa národnej bezpečnosti USA, o ktorých táto spoločnosť informovala, sa týkali menej ako 0,005 % jej odberateľov. Ak by sa aj každá z daných žiadostí týkala údajov v rámci systému bezpečného prístavu, čo tak, samozrejme, nie je, je jasné, že žiadosti sú cielené, majú primeraný rozsah é a nie sú ani hromadné ani nerozlišujúce.

Nakoniec treba uviesť, že hoci sa už zákonmi, ktoré oprávňujú na vydávanie príkazov na vydanie informácií z dôvodu o národnej bezpečnosti, obmedzili okolnosti, za ktorých by sa príjemcovi takéhoto príkazu bránilo v tom, aby ho zverejnil, zákonom sa ďalej stanovilo, že takéto požiadavky na nezverejnenie je potrebné pravidelne preskúmavať; vyžaduje sa ním, aby boli príjemcovia príkazov na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti informovaní, keď už skutočnosti neodôvodňujú na požiadavku nezverejnenia; a kodifikovali sa ním postupy, ktorými môžu príjemcovia napadnúť požiadavky nezverejnenia (44).

Stručne povedané, dôležité zmeny právomocí spravodajských služieb Spojených štátov, ktoré priniesol zákon USA o slobode, sú jasným dôkazom toho, že Spojené štáty vynakladajú rozsiahle úsilie, aby urobili z ochrany osobných informácií, súkromia, občianskych slobôd a transparentnosti ústredný prvok všetkých amerických spravodajských postupov.

IV.   TRANSPARENTNOSŤ

Okrem transparentnosti požadovanej zákonom USA o slobode poskytujú spravodajské služby USA verejnosti mnoho ďalších informácií, čím idú veľmi dobrým príkladom, pokiaľ ide o transparentnosť ich spravodajských činností. Spravodajské služby zverejnili mnohé zo svojich pravidiel, postupov, rozhodnutí Súdu pre sledovanie v rámci zahraničného spravodajstva a iné odtajnené materiály, čím zabezpečili mimoriadny stupeň transparentnosti. Spravodajské služby okrem toho značne zvýšili zverejňovanie štatistických údajov v súvislosti s uplatňovaním právomocí zhromažďovania informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti zo strany vlády. Dňa 22. apríla 2015 vydali spravodajské služby svoju druhú výročnú správu uvádzajúcu štatistické údaje o tom, ako často vláda uplatňuje tieto dôležité právomoci. ODNI tiež zverejnil, na stránke ODNI a na stránke IC On the Record, súbor konkrétnych zásad transparentnosti (45) a plán realizácie, ktorým sa zásady premietajú do konkrétnych, merateľných iniciatív (46). V októbri 2015, riaditeľ Národnej spravodajskej služby nariadil, aby každá spravodajská agentúra spomedzi svojich vedúcich pracovníkov vymenovala úradníka pre transparentnosť spravodajstva, ktorého úlohou má byť podpora transparentnosti a vedenie iniciatív v oblasti transparentnosti (47). Úradník pre transparentnosť bude úzko spolupracovať s úradníkom pre ochranu súkromia a občianskych slobôd každej spravodajskej agentúry s cieľom zaistiť, aby transparentnosť, ochrana súkromia a občianskych slobôd naďalej zostali hlavnými prioritami.

Príkladom tohto úsilia je zverejnenie niekoľkých odtajnených správ hlavným úradníkom NSA pre ochranu súkromia a občianskych slobôd v priebehu niekoľkých posledných rokov vrátane správ o činnostiach na základe oddielu 702, vykonávacieho nariadenia č. 12333 a zákona USA o slobode (48). Spravodajské služby okrem toho úzko spolupracujú s PCLOB, Kongresom a americkou komunitou advokátov v oblasti ochrany súkromia, aby zabezpečili ešte väčšiu transparentnosť spravodajských činností USA tam, kde je to možné a je to v súlade s ochranou citlivých spravodajských zdrojov a metód. Celkove možno povedať, že spravodajské činnosti Spojených štátov sú také transparentné alebo viac transparentné ako spravodajské činnosti ktorejkoľvek inej krajiny na svete a sú také transparentné, ako je to možné vzhľadom na zabezpečenie ochrany citlivých zdrojov a metód.

Rozsiahlu transparentnosť, ktorá existuje v súvislosti so spravodajskými činnosťami USA, možno zhrnúť nasledovne:

—	Spravodajské služby zverejnili a sprístupnili online tisícky strán súdnych stanovísk a postupov agentúr, v ktorých sa poskytuje prehľad konkrétnych postupov a požiadaviek našich spravodajských činností. Tiež sme zverejnili správy o dodržiavaní príslušných obmedzení spravodajskými agentúrami.

—	Vysokí spravodajskí úradníci pravidelne verejne hovoria o úlohách a činnostiach svojich organizácií, čo zahŕňa aj opisovanie režimov a ochranných opatrení, ktorými sa riadi ich práca.

—	Spravodajské služby zverejnili veľké množstvo ďalších dokumentov o spravodajských činnostiach na základe nášho zákona o slobode informácií.

—	Prezident vydal PPD-28, čím verejne stanovil ďalšie obmedzenia pre naše spravodajské činnosti, a ODNI vydal dve verejné správy o uplatňovaní týchto obmedzení.

—	Spravodajské služby sú teraz zo zákona povinné zverejňovať významné právne stanoviská vydávané súdom FISA alebo súhrny týchto stanovísk.

—	Vláda je povinná každoročne podávať správy o rozsahu jej uplatňovania určitých právomocí v oblasti národnej bezpečnosti a právo robiť to majú aj spoločnosti.

—	PCLOB vydala niekoľko podrobných verejných správ o spravodajských činnostiach a bude to robiť aj naďalej.

—	Spravodajské služby poskytujú rozsiahle tajné informácie dozorným výborom Kongresu.

—	DNI vydal zásady transparentnosti, ktorými sa majú riadiť činnosti spravodajských služieb.

Táto rozsiahla transparentnosť sa bude ďalej posilňovať. Všetky informácie sprístupnené verejnosti budú, samozrejme, k dispozícii ministerstvu obchodu aj Európskej komisii. Ročné preskúmanie uplatňovania štítu na ochranu osobných údajovministerstvom obchodu a Európskou komisiou poskytne Európskej komisii príležitosť prediskutovať všetky otázky nastolené v súvislosti s akýmikoľvek novými zverejnenými informáciami, ako aj všetky ostatné záležitosti týkajúce sa štítu na ochranu osobných údajov a jeho fungovania, pričom chápeme, že ministerstvo môže, na základe vlastného uváženia, prizvať k účasti na preskúmaní zástupcov iných agentúr vrátane spravodajských služieb. Toto je, samozrejme, doplnok k mechanizmu stanovenému v PPD-28, na základe ktorého môžu členské štáty EÚ určenému úradníkovi ministerstva zahraničných vecí predkladať otázky v súvislosti so sledovaním.

V.   NÁPRAVNÉ OPATRENIA

Právne predpisy USA poskytujú fyzickým osobám, ktoré sa stali predmetom nezákonného elektronického sledovania na účely národnej bezpečnosti, viacero možností nápravy. Podľa zákona FISA sa právo žiadať nápravu na súdoch USA neobmedzuje na občanov USA. Fyzická osoba, ktorá môže preukázať aktívnu legitimáciu, by mala opravné prostriedky na napadnutie nezákonného elektronického sledovania na základe zákona FISA. FISA napríklad umožňuje osobám, ktoré sa stali predmetom nezákonného elektronického sledovania, žalovať konkrétnych úradníkov vlády USA ako súkromné osoby o peňažnú náhradu škody vrátane represívnej náhrady škody a náhrady nákladov na právneho zástupcu. Pozri 50 U.S.C. § 1810. Fyzické osoby, ktoré môžu preukázať svoju aktívnu legitimáciu, môžu tiež prostredníctvom občianskoprávnej žaloby požadovať peňažnú náhradu, vrátane nákladov na súdny spor, od Spojených štátov, ak došlo k nezákonnému alebo úmyselnému použitiu alebo zverejneniu informácií, ktoré boli o nich získané prostredníctvom elektronického sledovania na základe zákona FISA. Pozri 18 U.S.C. § 2712. V prípade, že chce vláda použiť alebo zverejniť akékoľvek informácie získané alebo odvodené z elektronického sledovania akejkoľvek poškodenej osoby na základe zákona FISA proti tejto osobe v rámci súdneho alebo správneho konania v Spojených štátoch, musí o svojom zámere dopredu informovať súd aj danú osobu, ktorá potom môže napadnúť zákonnosť sledovania a žiadať o vylúčenie použitia daných informácií. Pozri 50 U.S.C. § 1806. A nakoniec, zákon FISA tiež stanovuje trestné sankcie pre fyzické osoby, ktoré zámerne uskutočňujú nezákonné elektronické sledovanie pod zámienkou zákona alebo ktorí zámerne použijú alebo zverejnia informácie získané nezákonným sledovaním. Pozri 50 U.S.C. § 1809.

Občania EÚ disponujú inými možnosťami, ako sa domáhať právnej nápravy proti úradníkom americkej vlády za nezákonné použitie údajov alebo prístup k údajom vrátane úradníkov vlády, ktorí porušia zákon v priebehu nezákonného prístupu k údajom alebo použitia údajov na údajné účely národnej bezpečnosti. Zákonom o počítačových podvodoch a zneužívaní sa zakazuje úmyselný neoprávnený prístup (alebo prekročenie oprávneného prístupu) s cieľom získať informácie od finančnej inštitúcie, z počítačového systému vlády USA alebo počítača, ku ktorému možno získať prístup prostredníctvom internetu, ako aj hrozby poškodiť chránené počítače na účely vydierania alebo podvodu. Pozri 18 U.S.C. § 1030. Každá osoba, bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ktorá utrpí škodu alebo stratu z dôvodu porušenia tohto zákona, môže na porušovateľa (vrátane úradníka vlády) podať žalobu o náhradu škody a zdržovaciu alebo inú satisfakčnú žalobu na základe oddielu 1030 písm. g) bez ohľadu na to, či sa začalo trestné stíhanie, za predpokladu, že dané konanie zahŕňa aspoň jednu z viacerých okolností stanovených v zákone. Zákonom o ochrane súkromia v rámci elektronickej komunikácie (Electronic Communications Privacy Act – ECPA) sa upravuje prístup vlády k uchovávaným elektronickým komunikáciám, záznamom o transakciách a informáciám o odberateľoch uchovávaným tretími stranami poskytujúcimi komunikačné služby. Pozri 18 U.S.C. §§ 2701 – 2712. Zákon ECPA oprávňuje poškodenú fyzickú osobu zažalovať úradníkov vlády za úmyselný nezákonný prístup k uchovávaným údajom. Zákon ECPA sa vzťahuje na všetky osoby bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pričom poškodené osoby môžu získať náhradu škody a náhradu nákladov na právneho zástupcu. Zákonom o práve na ochranu osobných finančných údajov (Right to Financial Privacy Act – RFPA) sa obmedzuje prístup vlády USA k bankovým záznamom a záznamom maklérov/obchodníkov týkajúcich sa jednotlivých zákazníkov. Pozri 12 U.S.C. §§ 3401 – 3422. Na základe zákona RFPA môže zákazník banky alebo makléra/obchodníka zažalovať vládu USA o zákonnú náhradu škody, náhradu za skutočne vzniknutú škodu alebo represívnu náhradu škody za neoprávnené získanie prístupu k záznamom zákazníka, pričom zistenie, že takýto neoprávnený prístup bol úmyselný, automaticky vedie k vyšetrovaniu možnej potreby prijatia disciplinárnych opatrení proti dotyčným vládnym zamestnancom. Pozri 12 U.S.C. § 3417.

A nakoniec, v zákone o slobodnom prístupe k informáciám (Freedom of Information Act – FOIA) sa stanovuje prostriedok na to, aby každá osoba mohla požadovať prístup k existujúcim záznamom federálnych agentúr z akejkoľvek oblasti s výhradou určitých kategórií výnimiek. Pozri 5 U.S.C. § 552 písm. b). Tie zahŕňajú obmedzenia prístupu k tajným informáciám týkajúcim sa národnej bezpečnosti, osobným informáciám iných fyzických osôb a informáciám týkajúcim sa vyšetrovaní v rámci presadzovania práva a možno ich porovnať s obmedzeniami, ktoré uplatňujú krajiny v rámci svojich vlastných zákonov o prístupe k informáciám. Tieto obmedzenia sa uplatňujú rovnako voči americkým občanom, aj voči občanom iných štátov. Spory ohľadom zverejňovania záznamov, ktoré sa požaduje na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, sa môžu riešiť správnou cestou a potom na federálnom súde. Súd musí prijať nanovo rozhodnúť o tom, či sa záznamy zadržiavajú oprávnene, 5 U.S.C. § 552 písm. a) bod 4)(B), a môže vláde nariadiť, aby poskytla prístup k záznamom. V niekoľkých prípadoch súdy zamietli tvrdenia vlády, že informácie by sa mali zamlčať ako tajné (49). Hoci nie je možné získať peňažnú náhradu škody, súdy môžu priznať náhradu nákladov na právneho zástupcu.

VI.   ZÁVER

Spojené štáty uznávajú, že v rámci nášho signálového spravodajstva a iných spravodajských činností sa musí zohľadňovať zásada, že so všetkými ľuďmi je potrebné zaobchádzať s dôstojnosťou a úctou bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto bydliska a že všetci ľudia majú pri narábaní s ich osobnými informáciami oprávnené záujmy, pokiaľ ide o ochranu súkromia. Spojené štáty používajú signálové spravodajstvo len na posilňovanie svojej národnej bezpečnosti a realizáciu zahraničnopolitických záujmov a na ochranu svojich občanov a občanov svojich spojencov a partnerov pred ujmou. Stručne povedané, spravodajské služby nesledujú nikoho bez rozlišovania, a to ani radových európskych občanov. Zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva sa uskutočňuje len vtedy, keď naň existuje riadne oprávnenie, a spôsobom, ktorý prísne spĺňa tieto obmedzenia; len po posúdení dostupnosti alternatívnych zdrojov vrátane diplomatických a verejných zdrojov; a spôsobom, pri ktorom sa uprednostňujú vhodné a uskutočniteľné alternatívy. A, pokiaľ je to možné, signálové spravodajstvo sa uskutočňuje len prostredníctvom zhromažďovania informácií zameraného na konkrétne ciele alebo témy zahraničného spravodajstva s použitím diskriminantov.

Politiku USA v tejto oblasti potvrdila smernica PPD-28. V medziach tohto rámca nemajú spravodajské agentúry USA zákonné oprávnenie, zdroje, technickú spôsobilosť alebo úmysel zachytávať všetku komunikáciu vo svete. Tieto agentúry nečítajú e-maily každej osoby v Spojených štátoch ani každého človeka na svete. V súlade s PPD-28 zabezpečujú Spojené štáty rozsiahlu ochranu osobných informácií osôb, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, ktoré sa zhromažďujú prostredníctvom činností signálového spravodajstva. To v čo najväčšom možnom rozsahu uskutočniteľnom v súlade s národnou bezpečnosťou zahŕňa politiky a postupy zamerané na minimalizovanie uchovávania a šírenia osobných informácií týkajúcich sa osôb, ktoré nie sú americkými občanmi ani rezidentmi, porovnateľné s ochranou poskytovanou americkým občanom. Okrem toho, ako sa hovorí vyššie, komplexný režim dohľadu nad vykonávaním právomocí vyplývajúcich z predmetného oddielu 702 zákona FISA nemá obdobu. A nakoniec, ochrana súkromia a občianskych slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť sa výrazne posilňuje významnými zmenami právnych predpisov USA prijatými zákonom USA o slobode a iniciatívami na podporu transparentnosti v rámci spravodajských služieb uskutočňovanými pod vedením ODNI.

 

21. júna 2016

Pán Justin S. Antonipillai

poradca

Ministerstvo obchodu USA

1401 Constitution Avenue, N.W.

Washington, DC 20230

Pán Ted Dean

zástupca štátneho tajomníka

Správa zahraničného obchodu (ITA)

1401 Constitution Avenue, N.W.

Washington, DC 20230

Vážený pán Antonipillai, vážený pán Dean,

píšem, aby som Vám poskytol ďalšie informácie o spôsobe, akým Spojené štáty vykonávajú hromadné zhromažďovanie informácií prostredníctvom signálového spravodajstva. Ako je vysvetlené v poznámke 5 prezidentskej politickej smernice č. 28 (PPD-28), „hromadné“ zhromažďovanie sa vzťahuje na získavanie pomerne veľkého objemu informácií alebo údajov prostredníctvom signálového spravodajstva za okolností, keď spravodajské služby nemôžu použiť identifikátor spojený s konkrétnym cieľom (ako je napríklad e-mailová adresa alebo telefónne číslo cieľa), aby mohli presne zamerať zhromažďovanie informácií. To však neznamená, že tento druh zhromažďovania informácií je „masový“ alebo „nerozlišujúci“. V skutočnosti sa v smernici PPD-28 tiež vyžaduje, aby činnosť signálového spravodajstva bola čo najviac prispôsobená konkrétnym situáciám. Spravodajské služby v rámci plnenia toho príkazu prijímajú opatrenia, ktoré majú zaistiť, že aj v prípadoch, keď nemôžeme použiť konkrétne identifikátory na zameranie zhromažďovania informácií, zhromažďované údaje pravdepodobne obsahujú zahraničné spravodajské informácie, ktoré budú zodpovedať požiadavkám vysloveným politickými činiteľmi USA, na základe postupu, ktorý som vysvetlil v predchádzajúcom liste, a minimalizujú množstvo zhromažďovaných nesúvisiacich informácií.

Spravodajské služby môžu napríklad dostať požiadavku, aby prostredníctvom signálového spravodajstva získali informácie o aktivitách teroristickej skupiny, ktorá operuje v oblasti určitej krajiny Blízkeho východu a je podozrivá, že plánuje útoky proti západoeurópskym krajinám, pričom však nemusia poznať mená, telefónne čísla, e-mailové adresy alebo iné konkrétne identifikátory jednotlivcov spojených s touto teroristickou skupinou. Mohli by sme si zvoliť postup zacielenia tejto skupiny zhromažďovaním komunikácie smerujúcej do a z daného regiónu na ďalšie preskúmanie a analýzu s cieľom identifikovať komunikáciu, ktorá sa týka príslušnej skupiny. Spravodajské služby by sa pri tom snažili zhromažďovanie informácií čo najviac zúžiť. Takéto zhromažďovanie by sa považovalo za „hromadné“, pretože použitie diskriminantov nie je možné, ale nie je „masové“ ani „nerozlišujúce“, skôr je čo najpresnejšie zamerané.

Takže aj keď zacielenie prostredníctvom používania konkrétnych selektorov nie je možné, Spojené štáty nezhromažďujú celú komunikáciu zo všetkých komunikačných zariadení na celom svete, ale uplatňujú filtre a ďalšie technické nástroje, aby svoje zhromažďovanie informácií zamerali na tie zariadenia, ktoré pravdepodobne obsahujú komunikáciu hodnotnú z hľadiska zahraničného spravodajstva. Činnosť signálového spravodajstva Spojených štátov sa pri tomto postupe dotýka iba zlomku komunikácie vykonávanej prostredníctvom internetu.

Okrem toho, ako som uviedol v predchádzajúcom liste, keďže „hromadné“ zhromažďovanie vytvára väčšie riziko zhromažďovania nesúvisiacej komunikácie, v smernici PPD-28 sa spravodajským službám obmedzuje použitie hromadne zhromaždeného signálového spravodajstva na šesť konkrétnych účelov. V smernici PPD-28 a v politike agentúr na vykonávanie tejto smernice sú tiež stanovené obmedzenia pre uchovávanie a šírenie osobných informácií získaných prostredníctvom signálového spravodajstva, bez ohľadu na to, či boli informácie získané hromadným zhromažďovaním alebo cieleným zhromažďovaním, a bez ohľadu na štátnu príslušnosť jednotlivca.

„Hromadné“ zhromažďovanie informácií spravodajskými službami nie je „masové“ ani „nerozlišujúce“, ale používajú sa pri ňom metódy a nástroje na filtrovanie zhromažďovania s cieľom zamerať zhromažďovanie na materiál, ktorý bude zodpovedať požiadavkám politických činiteľov na zahraničné spravodajstvo, pri súčasnom minimalizovaní zhromažďovania nesúvisiacich informácií, a sú stanovené prísne pravidlá na ochranu nesúvisiacich informácií, ktoré by sa mohli získať. Stratégie a postupy opísané v tomto liste sa uplatňujú vo všetkých prípadoch hromadného zhromažďovania informácií prostredníctvom signálového spravodajstva vrátane hromadného zhromažďovania komunikácie smerujúcej do a z Európy, bez potvrdzovania alebo popierania, že nejaké takéto zhromažďovanie prebieha.

Požadovali ste tiež viac informácií o Rade pre dohľad nad ochranou osobných údajov a občianskych slobôd (Privacy and Civil Liberties Oversight Board) a o generálnych inšpektoroch a ich orgánoch. Rada je nezávislou agentúrou v rámci výkonnej zložky. Päťčlennú radu zloženú zo zástupcov dvoch politických strán vymenováva prezident a potvrdzuje Senát (50). Funkčné obdobie každého člena rady je šesť rokov. Členovia rady a zamestnanci sa podrobujú príslušným bezpečnostným previerkam, aby mohli naplno vykonávať svoje zákonné povinnosti a úlohy (51).

Poslaním Rady pre dohľad nad ochranou osobných údajov a občianskych slobôd je zabezpečiť, aby úsilie federálnej vlády v oblasti predchádzania terorizmu bolo v rovnováhe s potrebou chrániť súkromie a občianske slobody. Rada má dve základné úlohy – dohľad a poradenstvo. Rada si určuje svoj program a rozhoduje, aké aktivity v oblasti dohľadu a poradenstva má v úmysle vykonávať.

Vo svojej úlohe dohľadu rada preskúmava a analyzuje opatrenia, ktoré výkonná zložka prijíma na ochranu krajiny pred terorizmom, čím zabezpečuje, že potreba takých opatrení je v rovnováhe s potrebou chrániť súkromie a občianske slobody (52). Najnovšie dokončené preskúmanie vykonávania dohľadu radou bolo zamerané na programy sledovania realizované podľa oddielu 702 zákona o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstva (53). V súčasnosti rada vykonáva preskúmanie činnosti spravodajstva realizovanej podľa výkonného nariadenia č. 12333 (54).

Vo svojej úlohe poradenstva rada zabezpečuje, aby sa otázky ochrany slobody primerane zohľadňovali pri príprave a vykonávaní zákonov, nariadení a politík týkajúcich sa úsilia o ochranu krajiny pred terorizmom (55).

Aby mohla rada vykonávať svoje poslanie, má zákonom stanovené oprávnenie na prístup k všetkým relevantným záznamom, správam, auditom, preskúmaniam, dokumentom, listinám, odporúčaniam a všetkým ostatným relevantným materiálom vrátane tajných informácií v súlade so zákonom (56). Okrem toho môže rada vypočúvať úradníkov alebo zamestnancov výkonnej zložky, prijímať od nich vyhlásenia alebo verejné svedectvo (57). Rada môže navyše písomne požiadať generálneho prokurátora, aby v jej mene vydal výzvu, na základe ktorej budú príslušné strany mimo výkonnej zložky nútené poskytnúť relevantné informácie (58).

Napokon, pre radu platia zákonné požiadavky na verejnú transparentnosť. Patrí k nim informovanie verejnosti o jej činnosti prostredníctvom verejných vypočutí a verejným sprístupnením jej správ, pri zachovaní najväčšieho možného súladu so zásadami ochrany tajných informácií (59). Rada je okrem toho povinná podať správu, keď sa agentúra výkonných zložiek odmieta riadiť jej odporúčaniami.

Generálni inšpektori v spravodajských službách vykonávajú audity, inšpekcie a preskúmania programov a činnosti spravodajských služieb s cieľom zisťovať a riešiť prípady systémových rizík, napadnuteľnosti a nedostatkov. Generálni inšpektori okrem toho vyšetrujú sťažnosti alebo informácie o obvineniach z porušovania zákonov, pravidiel alebo nariadení, alebo prípady zlého hospodárenia, veľkého mrhania finančnými prostriedkami, zneužívania právomoci alebo veľkého a konkrétneho ohrozenia verejného zdravia a bezpečnosti v programoch a činnosti spravodajských služieb. Nezávislosť generálneho inšpektora je rozhodujúcou zložkou objektivity a integrity každej správy, zistenia a odporúčania, ktoré generálny inšpektor vydá. K najdôležitejším prvkom pre zachovanie nezávislosti generálneho inšpektora patrí postup vymenovania a odvolania generálneho inšpektora, oddelené prevádzkové, rozpočtové a personálne orgány a požiadavky na dvojité podávanie správ vedúcim pracovníkom agentúry výkonných zložiek a Kongresu.

Kongres zriadil nezávislý úrad generálneho inšpektora v každej agentúre výkonných zložiek vrátane každej zložky spravodajskej služby (60). Po prijatí zákona o verejnom obstarávaní v spravodajských službách na rozpočtový rok 2015 (Intelligence Authorization Act for Fiscal Year 2015) takmer všetkých generálnych inšpektorov poverených dohľadom nad zložkami spravodajskej služby vymenováva prezident a potvrdzuje Senát, a to vrátane ministerstva spravodlivosti, Ústrednej spravodajskej služby (CIA), Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) a spravodajských služieb (61). Generálni inšpektori sú navyše nestranícki úradníci so stálou pozíciou, ktorých môže odvolať iba prezident. Aj keď je v ústave Spojených štátov požiadavka, aby mal prezident právomoc odvolať generálneho inšpektora, táto právomoc sa uplatňuje zriedkavo a prezident musí predložiť Kongresu písomné odôvodnenie 30 dní pred odvolaním generálneho inšpektora (62). Postup vymenovania generálneho inšpektora zabezpečuje, že pri výbere, vymenovaní alebo odvolaní generálneho inšpektora nedochádza k žiadnemu neprípustnému ovplyvňovaniu zo strany úradníkov výkonných zložiek.

Po druhé, generálni inšpektori majú značné zákonné právomoci vykonávať audity, vyšetrovanie a preskúmania programov a činnosti výkonných zložiek. Okrem zákonom vyžadovaného vyšetrovania a preskúmania v rámci dohľadu majú generálni inšpektori široké právomoci vykonávať dohľad s cieľom preskúmať programy a činnosti podľa vlastného výberu (63). Zákonom je zabezpečené, že pri uplatňovaní tejto právomoci majú generálni inšpektori nezávislé zdroje na vykonávanie svojich úloh vrátane právomoci najať si vlastných zamestnancov a osobitne predkladať svoje rozpočtové požiadavky Kongresu (64). Zákonom je zabezpečené, že generálni inšpektori majú prístup k informáciám potrebným na vykonávanie úloh. Zahŕňa to oprávnenie na priamy prístup ku všetkým záznamom a informáciám týkajúcim sa podrobností o programoch a činnosti agentúry bez ohľadu na klasifikáciu; právomoc vyzvať na predloženie informácií a dokumentov a právomoc vziať jednotlivca pod prísahu (65). V obmedzených prípadoch môže vedúci pracovník agentúry výkonných zložiek zakázať činnosť generálneho inšpektora, napríklad ak by audit alebo vyšetrovanie výrazne nepriaznivo ovplyvnili národné bezpečnostné záujmy Spojených štátov. Aj uplatňovanie tejto právomoci je mimoriadne zriedkavé a vedúci pracovník agentúry musí do 30 dní oznámiť Kongresu dôvody jej uplatnenia (66). V skutočnosti riaditeľ národnej spravodajskej služby nikdy neuplatnil túto obmedzujúcu právomoc voči akejkoľvek činnosti generálneho inšpektora.

Po tretie, generálni inšpektori majú za úlohu zabezpečiť, aby vedúci pracovníci agentúr výkonných zložiek a Kongres boli plne a včas informovaní prostredníctvom správ o podvodoch a ďalších závažných problémoch, o prípadoch zneužívania a nedostatkoch týkajúcich sa programov a činnosti výkonných zložiek (67). Dvojité podávanie správ posilňuje nezávislosť generálneho inšpektora, keďže zavádza transparentnosť do jeho postupu dohľadu a umožňuje vedúcim pracovníkom agentúry realizovať odporúčania generálneho inšpektora skôr, než Kongres prijme legislatívne opatrenie. Generálni inšpektori sú napríklad podľa zákona povinní vypracovávať polročné správy, v ktorých opisujú takéto problémy, ako aj doposiaľ prijaté nápravné opatrenia (68). Agentúry výkonných zložiek berú zistenia a odporúčania generálneho inšpektora vážne a generálni inšpektori sú často schopní zahrnúť prijatie a vykonávanie takýchto odporúčaní v príslušných správach a aj v ďalších správach predkladaných Kongresu a v niektorých prípadoch verejnosti (69). Okrem tejto štruktúry dvojitých správ sú generálni inšpektori zodpovední aj za nasmerovanie oznamovateľov porušovania predpisov vo výkonných zložkách k príslušným výborom Kongresu pre dohľad, aby odhalili údajné podvody, plytvanie alebo zneužívanie v programoch a činnosti výkonných zložiek. Identita pracovníkov, ktorí predložili dôkazy, sa chráni pred odhalením výkonnej zložke, čím sa títo oznamovatelia ochraňujú pred prípadnými zakázanými akciami zamestnancov alebo pred vykonávaním bezpečnostných previerok ako odvety za hlásenie generálnemu inšpektorovi (70). Oznamovatelia porušovania predpisov sú často zdrojom informácií pre vyšetrovanie generálneho inšpektora, pričom možnosť podávať správy o obavách Kongresu bez vplyvu výkonnej zložky zvyšuje účinnosť dohľadu generálneho inšpektora. Vzhľadom na túto nezávislosť môžu generálni inšpektori podporovať hospodárnosť, efektívnosť a zodpovednosť v agentúrach výkonných zložiek s objektivitou a integritou.

Napokon, Kongres zriadil radu generálnych inšpektorov pre integritu a efektívnosť. Rada okrem iného pripravuje normy generálnych inšpektorov pre audity, vyšetrovanie a preskúmania, podporuje odbornú prípravu a má právomoc vykonávať preskúmania obvinení generálnych inšpektorov z pochybenia, čo slúži ako kritický pohľad na generálnych inšpektorov, ktorí sú poverení dohľadom nad všetkými ostatnými. (71)

Dúfam, že tieto informácie sú pre Vás užitočné.

---

(1)  Ďalšie informácie týkajúce sa činností amerického zahraničného spravodajstva sú zverejnené online a verejne prístupné prostredníctvom stránky IC on the Record (www.icontherecord.tumblr.com), verejnej webovej lokality Úradu riaditeľa národnej spravodajskej služby (Office of the Director of National Intelligence – ODNI) venovanej posilňovaniu transparentnosti spravodajských činností vlády.

(2)  Dostupné na adrese https://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/01/17/presidential-policy-directive-signals-intelligence-activities.

(3)  Orgány presadzovania práva alebo regulačné orgány môžu požadovať informácie od spoločností na účely vyšetrovania v Spojených štátoch na základe iných trestnoprávnych, občianskoprávnych a regulačných právomocí, ktoré nie sú predmetom tohto dokumentu, ktorý sa obmedzuje na právomoci v oblasti národnej bezpečnosti.

(4)  Dostupné na adrese www.icontherecord.tumblr.com/ppd-28/2015/privacy-civil-liberties#ppd-28. Týmito postupmi sa realizujú koncepcie zacieleného prístupu a prispôsobenia konkrétnym situáciám, o ktorých sa hovorí v tomto liste, spôsobom špecifickým pre každú zložku spravodajských služieb.

(5)  Ako príklad možno uviesť postupy NSA, ktorými sa vykonáva PPD-28, v ktorých sa uvádza, že „pokiaľ je to možné, zhromažďovanie sa bude uskutočňovať pomocou jedného alebo viacerých selektorov s cieľom zamerať zhromažďovanie na konkrétne ciele zahraničného spravodajstva (napr. na konkrétneho známeho medzinárodného teroristu alebo teroristickú skupinu) alebo na konkrétne témy zahraničného spravodajstva (napr. šírenie zbraní hromadného ničenia zahraničnou mocnosťou alebo jej agentmi)“.

(6)  Dostupné na adrese http://www.dni.gov/files/documents/1017/PPD-28_Status_Report_Oct_2014.pdf.

(7)  Dostupné na adrese http://www.dni.gov/files/documents/ICD/ICD%20204%20National%20Intelligence%20Priorities%20Framework.pdf.

(8)  Smernica o spravodajských službách (Intelligence Community Directive – ICD) 203, dostupná na adrese http://www.dni.gov/files/documents/ICD/ICD%20203%20Analytic%20Standards.pdf.

(9)  Pozri napríklad správu generálneho inšpektora Ministerstva spravodlivosti USA „Preskúmanie činností Federálneho úradu pre vyšetrovanie na základe oddielu 702 zákona o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstva z roku 2008“ (september 2012), dostupnú na adrese https://oig.justice.gov/reports/2016/o1601a.pdf.

(10)  Pozri www.dni.gov/clpo.

(11)  50 U.S.C. § 1881a.

(12)  Spojené štáty môžu tiež na základe iných ustanovení FISA získavať súdne príkazy na poskytnutie údajov vrátane údajov prenášaných v súlade so štítom na ochranu osobných údajov. Pozri 50 U.S.C. § 1801 a nasl. Hlavy I a III FISA, ktoré oprávňujú na elektronické sledovanie, resp. na telesné prehliadky, si vyžadujú súdny príkaz (s výnimkou núdzových situácií) a vždy si vyžadujú pravdepodobný dôvod domnievať sa, že cieľom je zahraničná mocnosť alebo agent zahraničnej mocnosti. Hlava IV FISA oprávňuje k použitiu záznamníkov zdrojov a cieľov elektronickej komunikácie, na základe súdneho príkazu (s výnimkou núdzových situácií) v rámci schváleného zahraničného spravodajstva, kontrašpionážnych činností alebo protiteroristických vyšetrovaní. Hlava V FISA povoľuje FBI získavať, na základe súdneho príkazu (s výnimkou núdzových situácií), obchodné záznamy, ktoré sú relevantné z hľadiska zahraničného spravodajstva, kontrašpionážnej činnosti alebo protiteroristických vyšetrovaní. Ako sa hovorí ďalej, v zákone USA o slobode(USA FREEDOM Act) sa konkrétne zakazuje používanie príkazov na použitie záznamníkov zdrojov a cieľov elektronickej komunikácie alebo získanie obchodných záznamov na hromadné zhromažďovanie informácií a stanovuje sa v ňom požiadavka „špecifického selektora“ s cieľom zaistiť cielené použitie daných právomocí.

(13)  Rada pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskych slobôd, Report on the Surveillance Program Operated Pursuant to Section 702 of the Foreign Intelligence Surveillance Act (Správa o programe sledovania uskutočňovaného na základe oddielu 702 zákona o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstva) (2. júl 2014) (ďalej len „správa PCLOB“).

(14)  Pozri Pub. L. č. 110 – 261, 122 Stat. 2436 (2008).

(15)  Pozri 50 U.S.C. § 1881a písm. a) a b).

(16)  Pozri tamže, § 1801 písm. e).

(17)  Pozri správu PCLOB na s. 99.

(18)  Pozri 50 U.S.C. § 1881a písm. d) a e).

(19)  Pozri správu PCLOB na s. 111.

(20)  Tamže.

(21)  Tamže na s. 8; 50 U.S.C. § 1881a písm. l); pozri tiež správu riaditeľa Úradu NSA pre ochranu občianskych slobôd a súkromia, NSA's Implementation of Foreign Intelligence Surveillance Act Section 702 (Vykonávanie oddielu 702 zákona o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstva Národnou bezpečnostnou agentúrou) (ďalej len „správa NSA“) na s. 4, dostupnú na adrese http://icontherecord.tumblr.com/ppd-28/2015/privacy-civil-liberties.

(22)  Správa riaditeľa národnej spravodajskej služby o transparentnosti z roku 2014, dostupná na adrese http://icontherecord.tumblr.com/transparency/odni_transparencyreport_cy2014.

(23)  Minimalizačné postupy dostupné na adrese: http://www.dni.gov/files/documents/ppd-28/2014%20NSA %20702%20Minimization%20Procedures.pdf (ďalej len „minimalizačné postupy NSA“); http://www.dni.gov/files/documents/ppd-28/2014%20FBI%20702%20Minimization%20Procedures.pdf; a http://www.dni.gov/files/documents/ppd-28/2014%20CIA%20702%20Minimization%20Procedures.pdf.

(24)  Pozri správu NSA na s. 4.

(25)  Pozri, napr., minimalizačné postupy NSA na s. 6.

(26)  Postupy spravodajských agentúr podľa PPD-28 dostupné na adrese http://icontherecord.tumblr.com/ppd-28/2015/privacy-civil-liberties.

(27)  Pozri minimalizačné postupy NSA; PPD-28 oddiel 4.

(28)  Pozri 50 U.S.C. § 1881písm. l). pozri aj správu PCLOB na s. 66 – 76.

(29)  Pozri polročné posúdenie otázok súvisiacich s dodržiavaním postupov a usmernení podľa oddielu 702 zákona o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstva predložené generálnym prokurátorom a riaditeľom Národnej spravodajskej služby na s. 2 – 3, dostupné na adrese http://www.dni.gov/files/documents/Semiannual%20Assessment%20of%20Compliance%20with%20procedures%20and%20guidelines%20issued%20pursuant%20to%20Sect%20702%20of%20FISA.pdf.

(30)  Pravidlo 13 rokovacieho poriadku Súdu pre sledovanie v rámci zahraničného spravodajstva, dostupné na http://www.fisc.uscourts.gov/sites/default/files/FISC%20Rules%20of%20Procedure.pdf.

(31)  List ctihodného Reggieho B. Waltona ctihodnému Patrickovi J. Leahymu z 29. júla 2013, dostupný na adrese http://fas.org/irp/news/2013/07/fisc-leahy.pdf.

(32)  Pozri oddiel 401 zákona USA o slobode, P.L. 114 – 23.

(33)  Pozri 50 U.S.C. § 1881f.

(34)  Pozri tamže § 1881a písm. l) bod (1).

(35)  Pozri tamže § 1881a písm. l) bod (3). Niektoré z týchto správ sú tajné.

(36)  Mem. Opinion and Order, s. 26 (súd FISA 2014), dostupné na adrese http://www.dni.gov/files/documents/0928/FISC%20Memorandum%20Opinion%20and%20Order%2026%20August%202014.pdf.

(37)  Pozri zákon USA o slobode (USA FREEDOM Act) z roku 2015, Pub. L. č. 114 – 23, § 401, 129 Stat. 268.

(38)  Pozri tamže, §§ 103, 201, 501. Príkazy na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti sa vydávajú na základe rôznych zákonov a umožňujú FBI získať informácie obsiahnuté v informáciách o úverovej schopnosti, finančných záznamoch a záznamoch o elektronickom odbere a transakciách od určitých druhov spoločností výlučne s cieľom zabezpečiť ochranu pred medzinárodným terorizmom alebo nezákonnými spravodajskými činnosťami. Pozri 12 U.S.C. § 3414; 15 U.S.C. §§ 1681u – 1681v; 18 U.S.C. § 2709. Príkazy na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti zvyčajne používa FBI na zhromažďovanie kritických neobsahových informácií v počiatočných štádiách protiteroristických a kontrašpionážnych vyšetrovaní – ako je totožnosť majiteľa konta, ktorý môže komunikovať s agentmi teroristickej skupiny, ako je ISIL. Príjemcovia príkazov na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti majú právo napadnúť ich na súde. Pozri 18 U.S.C. § 3511.

(39)  Pozri tamže.

(40)  Pozri tamže, § 401.

(41)  Pozri tamže, § 602.

(42)  Pozri tamže.

(43)  Pozri tamže, § 603.

(44)  Pozri tamže, §§ 502 písm. f) – 503.

(45)  Dostupné na adrese http://www.dni.gov/index.php/intelligence-community/intelligence-transparency-principles.

(46)  Dostupné na adrese http: //www.dni.gov/files/documents/Newsroom/Reports%20and%20Pubs/Principles%20of%20Intelligence%20Transparency%20Implementation%20Plan.pdf.

(47)  Pozri tamže

(48)  Dostupné na adrese https://www.nsa.gov/civil_liberties/_files/nsa_report_on_section_702_program.pdf; https://www.nsa.gov/civil_liberties/_files/UFA_Civil_Liberties_and_Privacy_Report.pdf; https://www.nsa.gov/civil_liberties/_files/UFA_Civil_Liberties_and_Privacy_Report.pdf.

(49)  Pozri, napr., New York Times v. Department of Justice, 756 F.3d 100 (2d Cir. 2014); American Civil Liberties Union v. CIA, 710 F.3d 422 (D.C. Cir. 2014).

(50)  42 U.S.C. 2000ee písm. a) a h).

(51)  42 U.S.C. 2000ee písm. k).

(52)  42 U.S.C. 2000ee písm. d) bod 2.

(53)  Pozri všeobecne https://www.pclob.gov/library.html#oversightreports.

(54)  Pozri všeobecne https://www.pclob.gov/events/2015/may13.html.

(55)  42 U.S.C. 2000ee písm. d) bod 1; pozri aj PCLOB Advisory Function Policy and Procedure, Policy 2015-004, dostupné na https://www.pclob.gov/library/Policy-Advisory_Function_Policy_Procedure.pdf.

(56)  42 U.S.C. 2000ee písm. g) bod 1. písm. A).

(57)  42 U.S.C. 2000ee písm. g) bod 1. písm. B).

(58)  42 U.S.C. 2000ee písm. g) bod 1. písm. D).

(59)  42 U.S.C. 2000eee písm. f).

(60)  Oddiely 2 a 4 zákona o generálnych inšpektoroch (Inspector General Act) z roku 1978, v znení zmien (ďalej len „zákon o generálnych inšpektoroch“); oddiel 103H písm. b) a e) zákona o národnej bezpečnosti (National Security Act) z roku 1947, v znení zmien (ďalej len „zákon o národnej bezpečnosti“); oddiel 17 písm. a) zákona o Ústrednej spravodajskej službe (ďalej len „zákon o CIA“).

(61)  Pozri Pub. L. č. 113 – 293, 128 Stat. 3990, (19. decembra 2014). Prezident nevymenováva iba generálnych inšpektorov pre Obrannú spravodajskú agentúru (Defense Intelligence Agency) a Národnú agentúru pre geopriestorové spravodajstvo (National Geospatial-Intelligence Agency), spoločnú právomoc týkajúcu sa týchto agentúr však má generálny inšpektor ministerstva obrany a generálny inšpektor spravodajských služieb.

(62)  Oddiel 3 zákona o generálnych inšpektoroch (Inspector General Act) z roku 1978, v znení zmien; oddiel 103H písm. c) zákona o národnej bezpečnosti (National Security Act) a oddiel 17 písm. b) zákona o Ústrednej spravodajskej službe (CIA Act).

(63)  Pozri oddiel 4 písm. a) a oddiel 6 písm. a) bod 2 zákona o generálnych inšpektoroch z roku 1947; oddiel 103H písm. e) a písm. g) bod 2 ods. A zákona o národnej bezpečnosti; oddiel 17 písm. a) a c) zákona o CIA.

(64)  Oddiel 3 písm. d), 6 písm. a) bod 7 a oddiel 6 písm. f) zákona o generálnych inšpektoroch; oddiel 103H písm. d), i), j) a m) zákona o národnej bezpečnosti; oddiel 17 písm. e) bod 7 a písm. f) zákona o CIA.

(65)  Oddiel 6 písm. a) body 1, 3, 4, 5 a 6 zákona o generálnych inšpektoroch; oddiel 103H písm. g) bod 2 zákona o národnej bezpečnosti; oddiel 17 písm. e) body 1, 2, 4 a 5 zákona o CIA.

(66)  Pozri napr. oddiel 8 písm. b) a oddiel 8E písm. a) zákona o generálnych inšpektoroch; oddiel 103H písm. f) zákona o národnej bezpečnosti; oddiel 17 písm. b) zákona o CIA.

(67)  Oddiel 4 písm. a) bod 5 zákona o generálnych inšpektoroch; oddiel 103H písm a) a písm b) bod 3 a 4 zákona o národnej bezpečnosti; oddiel 17 písm. a) bod 2 a 4 zákona o CIA.

(68)  Oddiel 2 bod 3, oddiel 4 písm. a) a oddiel 5 zákona o generálnych inšpektoroch; oddiel 103H písm. k) zákona o národnej bezpečnosti; oddiel 17 písm. d) zákona o CIA. Generálny inšpektor ministerstva spravodlivosti svoje zverejnené správy sprístupňuje na internete na adrese http://oig.justice.gov/reports/all.htm. Podobne generálny inšpektor spravodajských služieb zverejňuje svoje polročné správy na adrese https://www.dni.gov/index.php/intelligence-community/ic-policies-reports/records-requested-under-foia#icig.

(69)  Oddiel 2 bod 3, oddiel 4 písm. a) a oddiel 5 zákona o generálnych inšpektoroch; oddiel 103H písm. k) zákona o národnej bezpečnosti; oddiel 17 písm. d) zákona o CIA. Generálny inšpektor ministerstva spravodlivosti svoje zverejnené správy sprístupňuje na internete na adrese http://oig.justice.gov/reports/all.htm. Podobne generálny inšpektor spravodajských služieb zverejňuje svoje polročné správy na adrese https://www.dni.gov/index.php/intelligence-community/ic-policies-reports/records-requested-under-foia#icig.

(70)  Oddiel 7 zákona o generálnych inšpektoroch; oddiel 103H písm. g) bod 3 zákona o národnej bezpečnosti; oddiel 17 písm. e) bod 3 zákona o CIA.

(71)  Oddiel 11 zákona o generálnych inšpektoroch.

PRÍLOHA VII

19. február 2016

Pán Justin S. Antonipillai

právny zástupca

Ministerstvo obchodu USA

1401 Constitution Ave., NW

Washington, DC 20230

Pán Ted Dean

zástupca námestníka

Správa zahraničného obchodu (ITA)

1401 Constitution Ave., NW

Washington, DC 20230

Vážený pán Antonipillai, vážený pán Dean,

tento list obsahuje stručný prehľad primárnych vyšetrovacích nástrojov používaných na získanie ekonomických údajov a ďalších zaznamenaných informácií od spoločností v USA na účely presadzovania trestného práva alebo verejného záujmu (občianskoprávneho a regulačného), vrátane obmedzení prístupu stanovených v týchto oprávneniach (1). Tieto zákonné postupy nie sú diskriminačné, pretože sa používajú na získanie informácií od spoločností v USA vrátane tých spoločností, ktoré predložia osvedčenie prostredníctvom rámca štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA, bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej osoby. Okrem toho, spoločnosti, ktoré v USA dostanú súdny príkaz, môžu tento príkaz napadnúť na súde, ako je uvedené nižšie (2).

Špeciálny význam vzhľadom na zaistenie údajov orgánmi verejnej moci má Štvrtý dodatok k Ústave USA, v ktorom sa stanovuje, že „právo národa na ochranu osobnej a domovej slobody, písomností a majetku nesmie byť porušované neoprávnenými prehliadkami a konfiškáciami; nesmie byť vydaný ani žiadny príkaz, ktorý by sa neopieral o odôvodnené zistenia, doložené prísahou alebo potvrdené iným spôsobom, a ktorý by neobsahoval presné určenie miesta, ktoré má byť prehľadané, a presný opis osôb a vecí, ktoré majú byť zaistené. Ústava USA, IV. dodatok. Ako stanovil Najvyšší súd USA v prípade Berger/Štát New York, „základným účelom tohto dodatku, ako v mnohých rozhodnutiach potvrdil tento súd, je chrániť súkromie a bezpečnosť fyzických osôb voči svojvoľným zásahom vládnych úradníkov“. 388 U.S. 41, 53 (1967) (citát z rozhodnutia vo veci Camara/Mestský súd San Francisca, 387 U.S. 523, 528 (1967)). V prípade vnútroštátnych vyšetrovaní trestných činov sa vo Štvrtom dodatku vo všeobecnosti vyžaduje, aby vyšetrovatelia získali pred vykonaním prehliadky súdny príkaz. Pozri vec Katz/Spojené štáty americké, 389 U.S. 347, 357 (1967). Ak sa neuplatňuje požiadavka súdneho príkazu, činnosť úradníkov vlády podlieha skúške „primeranosti“ podľa Štvrtého dodatku. Samotná Ústava teda zaručuje, že vláda USA nemá neobmedzenú, či svojvoľnú, právomoc zaistiť súkromné informácie.

Orgány činné v trestnom konaní:

Federálni prokurátori, ktorí sú úradníkmi ministerstva spravodlivosti, a federálni vyšetrovací agenti vrátane agentov FBI (Federal Bureau of Investigation), orgánu presadzovania práva v rámci ministerstva spravodlivosti, si môžu vynútiť predloženie dokumentov a iných zaznamenaných informácií od spoločností v USA na účely vyšetrovania trestného činu prostredníctvom niekoľkých typov zákonných konaní vrátane predvolania pred veľkú porotu, administratívnej výzvy a príkazu na domovú prehliadku a ďalšie komunikácie môžu získať prostredníctvom povolení na odpočúvanie a použitie záznamníkov zdrojov a cieľov elektronickej komunikácie na účely federálneho vyšetrovania trestného činu.

Predvolanie pred veľkú porotu alebo predvolanie na súd: Predvolania v trestnom konaní sa používajú na podporu cielených vyšetrovaní orgánov činných v trestnom konaní. Predvolanie pred veľkú porotu je oficiálna žiadosť vydaná veľkou porotou (zvyčajne na žiadosť federálneho prokurátora) na podporu vyšetrovania, ktoré veľká porota vedie v prípade určitého podozrenia z porušenia trestného práva. Veľké poroty sú vyšetrovacou zložkou súdu a zostavuje ich sudca alebo magistrátny sudca. Na predvolaní sa môže od niekoho vyžadovať, aby vypovedal na súde alebo aby predložil či sprístupnil obchodné záznamy, informácie uložené elektronicky alebo iné hmotné predmety. Informácie musia súvisieť s vyšetrovaním a predvolanie nemôže byť neoprávnené z dôvodu nekonkrétnosti, obmedzovania alebo neprimeraného zaťažovania. Príjemca môže na základe týchto dôvodov podať námietku voči predvolaniu. Pozri federálne pravidlá trestného konania, č. 17. V určitých prípadoch sa predvolania na súd z dôvodu predloženia dokumentov môžu použiť po tom, ako v prípade veľká porota vzniesla obvinenie.

Povolenie na administratívnu výzvu: Pri vyšetrovaniach trestných činov alebo občianskoprávnych vyšetrovaniach je možné využiť povolenie na administratívnu výzvu. V súvislosti s trestným konaním viaceré federálne zákony povoľujú používanie administratívnych výziev na predloženie alebo sprístupnenie obchodných záznamov, informácií uložených elektronicky alebo iných hmotných položiek súvisiacich s vyšetrovaním podvodov v zdravotníctve, zneužívania detí, ochrany tajnej služby, prípadov kontrolovaných látok a vyšetrovaním generálneho inšpektora so zapojením vládnych agentúr. Ak sa štátny orgán pokúša presadiť na súde administratívnu výzvu, príjemca tejto výzvy, podobne ako príjemca predvolania pred veľkú porotu, môže argumentovať, že výzva nie je oprávnená, pretože je nekonkrétna, obmedzujúca alebo neprimerane zaťažujúca.

Súdne príkazy na použitie záznamníkov zdrojov a cieľov elektronickej komunikácie: Podľa ustanovení trestného práva o používaní záznamníkov zdrojov a cieľov elektronickej komunikácie môže orgán presadzovania práva získať súdny príkaz na zaobstaranie aktuálnych informácií o vytáčaní, smerovaní, adresovaní a signalizovaní týkajúcich sa určitého telefónneho čísla alebo e-mailu, bez obsahu samotnej komunikácie, na základe potvrdenia, že poskytnuté informácie súvisia s prebiehajúcim vyšetrovaním trestného činu. Pozri 18 U.S.C. §§ 3121-3127. Nezákonné použitie alebo inštalovanie takéhoto zariadenia je federálny zločin.

Zákon o ochrane súkromia v rámci elektronickej komunikácie (Electronic Communications Privacy Act, ECPA): Ďalšie pravidlá upravujú prístup vlády k informáciám o účastníkoch, údajom o prenosoch údajov a obsahu komunikácií uchovávanom telefónnymi spoločnosťami poskytovateľov internetových služieb, ako aj inými poskytovateľmi služieb, podľa hlavy II zákona ECPA, ktorá sa tiež nazýva Zákon o uložených komunikáciách (Stred Communications Act, SCA), 18 U.S.C. §§ 2701–2712. V zákone SCA sa stanovuje systém zákonných práv na ochranu súkromia, ktoré obmedzujú prístup orgánov presadzovania práva k údajom okrem tých, ktoré vyžaduje ústavné právo od zákazníkov a účastníkov poskytovateľov internetových služieb. Zákon SCA zaisťuje zvýšenú úroveň ochrany osobných údajov podľa stupňa zásahu do súkromia pri ich zhromažďovaní. Na získanie registračných údajov účastníkov, IP adries a príslušných časových pečiatok, ako aj fakturačných údajov, musia orgány činné v trestnom konaní získať príslušné predvolanie. Na získanie väčšiny iných uložených informácií bez obsahu komunikácie, ako sú napríklad hlavičky e-mailov bez predmetu, musia orgány presadzovania práva predložiť sudcovi konkrétne skutočnosti preukazujúce, že požadované informácie súvisia s prebiehajúcim vyšetrovaním trestného činu a sú preň významné. Na získanie uloženého obsahu elektronickej komunikácie musia vo všeobecnosti orgány činné v trestnom konaní získať od sudcu príkaz na základe odôvodnenej domnienky, že predmetné konto obsahuje dôkaz o zločine. V zákone SCA sa tiež stanovuje občianskoprávna zodpovednosť a trestné sankcie.

Súdne príkazy na sledovanie podľa federálneho zákona o odpočúvaní: Orgány presadzovania práva môžu okrem toho odpočúvať prebiehajúcu telefonickú, ústnu alebo elektronickú komunikáciu na účely vyšetrovania trestného činu podľa federálneho zákona o odpočúvaní. Pozri 18 U.S.C. §§ 2510-2522. Môžu tak robiť iba na základe súdneho príkazu, v ktorom sudca dospel, okrem iného, k záveru, že existuje odôvodnená príčina domnievať sa, že odpočúvanie alebo elektronické zachytenie poskytne dôkaz o federálnom zločine alebo o pobyte utečenca unikajúceho pred stíhaním. V zákone sa stanovuje občianskoprávna zodpovednosť a trestné sankcie za porušenie ustanovení o odpočúvaní.

Príkaz na domovú prehliadku – pravidlo č. 41: Orgány presadzovania práva môžu fyzicky prehľadať priestory v USA, ak na to majú povolenie od sudcu. Vyšetrovateľ musí sudcovi preukázať na základe predloženia „odôvodnenej príčiny“, že bol spáchaný alebo má byť spáchaný trestný čin a predmety súvisiace s trestným činom sa pravdepodobne nachádzajú na mieste označenom v príkaze na prehliadku. Toto povolenie sa často používa vtedy, keď je potrebné fyzické prehľadanie priestorov políciou z dôvodu nebezpečenstva, že dôkazy môžu byť zničené, ak by bolo voči spoločnosti vydané predvolanie alebo iný príkaz na predloženie údajov. Pozri Ústavu USA, IV. dodatok (podrobnejšie opísaný vyššie), federálne pravidlá trestného konania, č. 41. Subjekt, voči ktorému bol vydaný príkaz na domovú prehliadku, môže podať návrh na jeho zrušenie na základe jeho nekonkrétnosti, obťažovania alebo iného neoprávneného získania, a príslušné poškodené strany môžu podať návrh na zákaz použitia akýchkoľvek dôkazov získaných prostredníctvom nezákonnej prehliadky. Pozri vec Mapp/Ohio, 367 U.S. 643 (1961).

Usmernenia a postupy ministerstva spravodlivosti: Okrem týchto ústavných a zákonných obmedzení a obmedzení založených na pravidlách, ktoré limitujú prístup vlády k údajom, vydal generálny prokurátor usmernenia, ktoré ešte viac obmedzujú prístup orgánov presadzovania práva k údajom, a zahŕňajú aj ochranu súkromia a občianskych slobôd. Napríklad Usmernenia generálneho prokurátora pre domáce operácie FBI [Attorney General's Guidelines for Domestic Federal Bureau of Investigation (FBI) Operations] (september 2008) (ďalej len „Usmernenia GP pre FBI“), k dispozícii na stránke http://www.justice.gov/archive/opa/docs/guidelines.pdf, stanovujú limity na používanie vyšetrovacích prostriedkov na získanie informácií súvisiacich s vyšetrovaniami, ktoré sa týkajú federálnych zločinov. V týchto usmerneniach sa vyžaduje, aby FBI používala najmenej obťažujúce dostupné vyšetrovacie metódy so zohľadnením ich účinku na súkromie a občianske slobody a možné poškodenie dobrého mena. Okrem toho uvádzajú, že „je samozrejmé, že FBI musí viesť svoje vyšetrovania a ostatné činnosti zákonným a primeraným spôsobom, ktorý rešpektuje slobodu a súkromie a vyhýba sa nepotrebným zásahom do životov ľudí dodržiavajúcich zákony“. Pozri Usmernenia GP pre FIB v bode 5. FBI vykonáva tieto usmernenia prostredníctvom Príručky FBI pre domáce vyšetrovania a operácie (FBI Domestic Investigations and Operations Guide, DIOG), ktorá je k dispozícii na stránke https://vault.fbi.gov/FBI%20Domestic%20Investigations%20and%20Operations%20Guide%20(DIOG). Je to komplexná príručka, ktorá obsahuje podrobné limity používania vyšetrovacích nástrojov a usmernenie na zabezpečenie ochrany občianskych slobôd a súkromia v každom vyšetrovaní. Ďalšie pravidlá a politiky, ktoré predpisujú obmedzenia vyšetrovacích činností federálnych prokurátorov sú stanovené v príručke pre prokurátorov USA (United States Attorneys' Manual) (USAM), ktorá je k dispozícii online na adrese http://www.justice.gov/usam/united-states-attorneys-manual.

Občianskoprávne a regulačné orgány (verejný záujem):

Existujú aj významné obmedzenia prístupu občianskoprávnych a regulačných orgánov (t. j.„verejný záujem“) k údajom v držbe spoločností v USA. Agentúry s občianskoprávnymi a regulačnými zodpovednosťami môžu spoločnostiam vydávať predvolania na predloženie obchodných záznamov, informácií uložených elektronicky a ďalších hmotných predmetov. Tieto agentúry majú obmedzenia pri výkone svojich právomocí na vydávanie úradných alebo občianskoprávnych predvolaní, a to nielen na základe ich ustanovujúcich zákonov, ale aj z dôvodu nezávislého súdneho preskúmania predvolaní pred prípadným súdnym konaním. Pozri napr. federálne pravidlá občianskoprávneho konania, č. 45. Agentúry môžu vyžadovať prístup iba k údajom, ktoré súvisia so záležitosťami v rámci rozsahu pôsobnosti ich regulácie. Navyše, príjemca administratívnej výzvy môže podať námietku voči výkonu tejto výzvy na súde predložením dôkazu, že agentúra nekonala v súlade so základnými normami primeranosti, ako je uvedené vyššie.

Existujú ďalšie právne základy, podľa ktorých môžu spoločnosti podať námietku voči požiadavkám na poskytnutie údajov zo strany správnych agentúr v závislosti od ich konkrétnych odvetví a typov údajov, ktoré vlastnia. Napríklad finančné inštitúcie môžu podať námietku voči administratívnej výzve požadujúcej určité typy informácií z dôvodu porušenia zákona o bankovom tajomstve a jeho vykonávacích predpisov. Pozri 31 U.S.C. § 5318, 31 C.F.R. časť X. Ostatné podniky sa môžu opierať o zákon o korektnom nakladaní so spotrebiteľskými informáciami (Fair Credit Reporting Act), pozri 15 U.S.C. § 1681b, alebo môžu využiť celý rad odvetvových právnych predpisov. Zneužitie oprávnenia agentúry na vydanie predvolania môže mať za následok vyvodenie zodpovednosti voči agentúre alebo osobnej zodpovednosti jej úradníkov. Pozri napr. zákon o práve na ochranu osobných finančných údajov (Right to Financial Privacy Act), 12 U.S.C. §§ 3401–3422. Súdy v USA teda chránia proti neoprávneným regulačným požiadavkám a poskytujú nezávislý dohľad nad činnosťami federálnych agentúr.

A napokon, akékoľvek zákonné oprávnenie, podľa ktorého správne orgány musia fyzicky zaistiť záznamy od spoločnosti v USA na základe úradnej prehliadky, musí spĺňať požiadavky Štvrtého dodatku. Pozri vec See/City of Seattle, 387 U.S. 541 (1967).

Záver

Všetky činnosti presadzovania práva a regulačné činnosti v USA musia byť v súlade s uplatniteľným právom vrátane Ústavy USA, zákonov, pravidiel a nariadení. Tieto činnosti musia tiež spĺňať uplatniteľné politiky vrátane všetkých usmernení generálneho prokurátora upravujúcich činnosti federálnych orgánov presadzovania práva. Právny rámec opísaný vyššie obmedzuje možnosti amerických orgánov presadzovania práva a regulačných orgánov zamerané na získanie informácií od spoločností v USA – bez ohľadu na to, či sa informácie týkajú občanov alebo rezidentov USA alebo občanov cudzích krajín – a navyše umožňuje právne preskúmanie akýchkoľvek žiadostí vlády o predloženie údajov na základe týchto oprávnení.

---

(1)  V tomto prehľade sa neopisujú vyšetrovacie nástroje národnej bezpečnosti používané orgánmi presadzovania práva v prípadoch terorizmu a iných vyšetrovaní súvisiacich s národnou bezpečnosťou, vrátane príkazov na vydanie informácií z dôvodu národnej bezpečnosti (National Security Letters – NSL) pre niektoré informácie zaznamenané v správach o úverovej schopnosti, finančných záznamoch a záznamoch o elektronickom odbere a transakciách, pozri 12 U.S.C. § 3414; 15 U.S.C. § 1681u; 15 U.S.C. § 1681v; 18 U.S.C. § 2709, a pre elektronické sledovanie, príkazy na domovú prehliadku, obchodné záznamy a ďalšie zhromažďovanie komunikácií podľa zákona o sledovaní v rámci zahraničného spravodajstvapozri 50 U.S.C. § 1801 a nasl.

(2)  Tento dokument obsahuje informácie o právomociach federálnych orgánov presadzovania práva a regulačných orgánov; porušovanie štátnych zákonov vyšetrujú jednotlivé štáty a súdne konania prebiehajú na štátnych súdoch. Štátne orgány presadzovania práva používajú súdne príkazy a predvolania vydané podľa štátnych zákonov v podstate rovnakým spôsobom ako je opísané tu, ale s možnosťou, že súdne konanie na úrovni štátu môže podliehať ochrane podľa ústavy daného štátu, ktorá môže ísť nad rámec Ústavy USA. Ochrana podľa štátneho práva musí byť minimálne na rovnakej úrovni ako ochrana podľa Ústavy USA vrátane Štvrtého dodatku.