18.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 332/63


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/2384

zo 17. decembra 2015,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Brazílii po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Platné opatrenia

(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila Rada nariadením (ES) č. 925/2009 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“).

(2)

Tieto opatrenia nadobudli formu valorického cla vo výške 13,4 % na dovoz z Arménska, 17,6 % na dovoz z Brazílie a 30 % na dovoz z ČĽR, s výnimkou spoločností Alcoa (Shanghai) Aluminium Products Co., Ltd (6,4 %), Alcoa (Bohai) Aluminium Industries Co., Ltd (6,4 %), Shandong Loften Aluminium Foil Co., Ltd (20,3 %) a Zhenjiang Dingsheng Aluminium Co., Ltd (24,2 %).

(3)

Záväzok, ktorý ponúkol jeden brazílsky vyvážajúci výrobca, Komisia prijala rozhodnutím Komisie 2009/736/ES (3).

2.   Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti

(4)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) platných antidumpingových opatrení Komisia dostala žiadosť o preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení voči Brazílii a ČĽR v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť podali spoločnosti AFM Aluminiumfolie Merseburg, Alcomet AD, Eurofoil Luxembourg S.A., Hydro Aluminium Rolled Products GmbH, Impol d.o.o. a Symetal S.A. (ďalej len „žiadatelia“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac než 25 % celkovej výroby určitých hliníkových fólií v Únii.

(6)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(7)

Žiadatelia nepodali žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení proti dovozu s pôvodom v Arménsku. Platnosť týchto opatrení preto uplynula 7. októbra 2014 (5).

3.   Začatie preskúmania pred uplynutím platnosti

(8)

Keďže Komisia po porade s poradným výborom stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, 4. októbra 2014 oznámila oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (6) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

4.   Súbežné antidumpingové prešetrovanie

(9)

Súbežne Komisia 8. októbra 2014 oznámila začatie antidumpingového prešetrovania podľa článku 5 základného nariadenia týkajúceho sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (7) (ďalej len „súbežné prešetrovanie“).

(10)

Komisia v rámci tohto prešetrovania v júli 2015 uložila nariadením (EÚ) 2015/1081 (8) dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku. Dočasné opatrenia boli uložené na obdobie šiestich mesiacov.

(11)

Komisia 17. decembra 2015 uložila nariadením (EÚ) 2015/2385 (9) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku.]

(12)

Tieto dve súbežné prešetrovania sa vzťahovali na rovnaké obdobie prešetrovania a rovnaké posudzované obdobie vymedzené v odôvodnení 13.

5.   Prešetrovanie

5.1.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(13)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

5.2.   Strany, ktorých sa týka prešetrovanie, a výber vzorky

(14)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľov, ostatných známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov v Brazílii a ČĽR, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a zástupcov vyvážajúcich krajín o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti.

(15)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(16)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že možno vyberie vzorku vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Pre vyvážajúcich výrobcov v Brazílii nebol plánovaný výber vzorky.

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(17)

Z 12 známych čínskych výrobcov dvaja predložili vyplnený dotazník na výber vzorky. S ohľadom na obmedzený počet spolupracujúcich spoločností nebol výber vzorky potrebný.

Výber vzorky výrobcov z Únie

(18)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že už zrealizovala predbežný výber vzorky výrobcov z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby. Keďže na začiatku prešetrovania nebola jasná vnútorná štruktúra skupín, pokiaľ ide o funkcie výroby a predaja príslušného výrobku, vzorka pozostávala zo šiestich výrobcov z Únie a ich prepojených spoločností. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto schválená. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(19)

V marci 2015 jeden z výrobcov Únie zaradených do vzorky predal všetky svoje činnosti vrátane zariadenia, práv, záväzkov týkajúcich sa zamestnancov a svojich existujúcich zmlúv novej spoločnosti. Keďže táto zmena sa uskutočnila po období prešetrovania, nie je relevantná pre prešetrovanie podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia.

Výber vzorky neprepojených dovozcov

(20)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie určené v oznámení o začatí konania.

(21)

V počiatočnej fáze bolo kontaktovaných štrnásť známych dovozcov/používateľov, ktorí boli vyzvaní, aby vysvetlili svoje činnosti a v prípade potreby vyplnili formulár na výber vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania.

(22)

Päť spoločností vyplnilo dotazník na výber vzorky. Štyri z nich sa zaoberajú prevíjaním, t. j. sú to priemyselní používatelia, ktorí dovážali príslušný výrobok na ďalšie spracovanie pred jeho predajom, a jeden bol obchodník, ktorý však počas posudzovaného obdobia nedovážal príslušný výrobok. S ohľadom na obmedzený počet spoločností, ktoré odpovedali na formulár na výber vzorky, nie je výber vzorky opodstatnený.

(23)

Prihlásili sa ďalší dvaja používatelia. Bol im zaslaný dotazník pre používateľov.

Dotazníky a spolupráca

(24)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, výslednej ujmy a záujmu Únie.

(25)

Komisia zaslala dotazníky šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a ich prepojeným spoločnostiam, dvom brazílskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a dvom čínskym vyvážajúcim výrobcom, jednému obchodníkovi a vyššie uvedeným šiestim používateľom v Únii.

(26)

Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od troch používateľov.

(27)

Dotazník vyplnili dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia a jeden brazílsky výrobca. Druhý brazílsky výrobca pôvodne vyjadril záujem spolupracovať pri prešetrovaní, ale nezaslal vyplnený dotazník. V dôsledku toho bol tejto spoločnosti zaslaný list, ktorým bola informovaná o zámere Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia. Spoločnosť odpovedala, že nevyplní dotazník, ale že jej názory bude zastupovať Brazílske združenie pre hliník (Associação Brasileira do Alumínio, ďalej len „ABAL“). Od združenia ABAL boli potom doručené písomné príspevky.

Overovanie na mieste

(28)

Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia bolo uskutočnené v priestoroch týchto spoločností:

 

Výrobcovia z Únie:

Aluminiumfolie Merseburg GmbH, Merseburg, Nemecko,

Alcomet AD, Šumen, Bulharsko,

Eurofoil Luxemburg SA, Dudelange, Luxembursko, a jej prepojená spoločnosť Eurofoil France SAS, Rugles, Francúzsko,

Hydro Aluminium SLIM S.p.a., Cisterna di Latina, Taliansko,

Impol d.o.o., Maribor, Slovinsko,

Symetal S.A., Atény, Grécko.

 

Používatelia:

Cofresco Frischhalteprodukte GmbH & Co KG, Minden, Nemecko,

Sphere Group, Paríž, Francúzsko.

 

Vyvážajúci výrobca v Brazílii:

Companhia Brasileira de Alumínio (ďalej len „CBA“), São Paulo, Brazília.

 

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR:

Zhenjiang Dingsheng Aluminium Industries Joint-Stock Limited Company, Čen-ťiang, ČĽR, a jej prepojené spoločnosti Hangzhou Five Star Aluminium Company, Chang-čou, ČĽR; Hangzhou Dinsheng Import & Export, Chang-čou, ČĽR, a Dingsheng Aluminium Industries (Hong Kong) Trading Co, Hongkong,

Nanshan Light Alloy co. Ltd., Jen-tchaj, ČĽR.

 

Výrobcovia v krajine s trhovým hospodárstvom:

Assan Alüminyum San. ve Tic. A.S, Istanbul, Turecko,

Panda Aluminium Inc. Co., Ankara, Turecko.

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(29)

Príslušným výrobkom je hliníková fólia s hrúbkou najmenej 0,008 mm a najviac 0,018 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej už neupravená, dodávaná v rolkách so šírkou nepresahujúcou 650 mm a s hmotnosťou presahujúcou 10 kg (ďalej len „veľké zvitky“), s pôvodom v Brazílii a Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) (ďalej len „príslušný výrobok“). Tento výrobok je bežne známy pod názvom hliníková fólia pre domácnosť (ďalej len „HFD“).

(30)

HFD sa vyrába z čistého hliníka, ktorý sa najskôr zlieva do hrubých pásov (s hrúbkou niekoľko mm, t. j. 1 000-násobne hrubších ako príslušný výrobok), a následne sa v niekoľkých etapách valcuje na požadovanú hrúbku. Po vyvalcovaní sa fólia žíha za tepla, a napokon sa navíja do kotúčov (roliek).

(31)

Tieto kotúče HFD potom následní spracovatelia, tzv. subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, prevíjajú na menšie rolky. Získaný výrobok (t. j. spotrebné rolky, ktoré nie sú príslušným výrobkom) sa používa ako krátkodobé viacúčelové balenie, väčšinou v domácnostiach, stravovacích zariadeniach, maloobchodných predajniach s potravinami a kvetinárstvach.

2.   Podobný výrobok

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na brazílskom a čínskom domácom trhu, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Turecku, ktoré slúžilo ako analogická krajina, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia.

(33)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(34)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení mohlo viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu z Brazílie a z ČĽR.

1.   Brazília

(35)

Pri prešetrovaní spolupracoval jeden výrobca z Brazílie. Pred uložením pôvodných opatrení predstavoval tento výrobca 100 % vývozu HFD z Brazílie do Únie.

1.1.   Absencia vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania

(36)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa neuskutočňoval žiadny vývoz HFD z Brazílie do Únie. Takže neexistuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu z Brazílie. Posúdenie bolo preto obmedzené na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu a použili sa pri ňom vývozné ceny do iných tretích krajín.

1.2.   Pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu

(37)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Pritom boli posudzované tieto prvky: výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v Brazílii, neprítomnosť dumpingu z Brazílie na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

1.2.1.   Výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v Brazílii

(38)

Zistilo sa, že kapacita spolupracujúceho brazílskeho výrobcu je využitá na viac ako 90 % a jeho nevyužitá voľná kapacita je 3 000 ton ročne. To zodpovedá 6 % výroby výrobného odvetvia Únie a 3 % spotreby Únie. Dospelo sa preto k záveru, že neexistujú významné nevyužité kapacity, ktoré by mohli byť presmerované na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť.

(39)

Ďalší dvaja známi brazílski výrobcovia nespolupracovali pri prešetrovaní, takže ich voľné kapacity nemohli byť overené. V štúdii, ktorú predložili žiadatelia, bola kombinovaná kapacita pre hliníkové fólie dvoch ďalších výrobcov odhadnutá na 58 000 ton pre všetky druhy hliníkových fólií spolu, čo zodpovedá celkovej kapacite spolupracujúceho brazílskeho výrobcu. Považuje sa za nepravdepodobné, žeby títo dvaja výrobcovia mali významnú nevyužitú kapacitu, ktorú by presmerovali na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť: do Únie totiž nevyvážali ani počas obdobia revízneho prešetrovania, ani pred uložením pôvodných opatrení.

1.2.2.   Neprítomnosť dumpingu z Brazílie na iných trhoch

(40)

Vývoz spolupracujúceho brazílskeho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania bol jedinému zákazníkovi v USA. Tento vývoz HFD tvoril 68 % celkového brazílskeho vývozu HFD do USA v roku 2013, na základe čoho bol spolupracujúci vývozca najväčším brazílskym vývozcom hliníkových fólií. Tento vývoz predstavoval 33 % celkového brazílskeho vývozu HFD v roku 2013. Keď bola vývozná cena porovnaná s normálnou hodnotou v Brazílii, nebol zistený žiadny dumping tohto vývozu. Neprítomnosť dumpingu bola určená pomocou ďalej opísanej metodiky.

1.2.2.1.   Normálna hodnota

(41)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom zo strany spolupracujúceho výrobcu v Brazílii reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu, konkrétne či celkový objem tohto domáceho predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku z Brazílie. Na tomto základe bolo zistené, že domáci predaj v Brazílii bol reprezentatívny.

(42)

Komisia následne preskúmala, či sa mohol domáci predaj podobného výrobku považovať za vykonávaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel bol stanovený podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. Zistilo sa, že domáci predaj sa vykonával v bežnom obchodovaní.

(43)

Normálna hodnota preto vychádzala zo skutočnej domácej ceny, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ceny ziskového domáceho predaja uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

1.2.2.2.   Určenie vývoznej ceny

(44)

Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe vývozných cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo boli splatné prvému nezávislému zákazníkovi.

1.2.2.3.   Porovnanie

(45)

Normálna hodnota a vývozné ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu boli porovnané na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou boli vo forme úprav náležite zohľadnené rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(46)

Na tomto základe boli vykonané úpravy na zohľadnenie rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, v nákladoch na dopravu, námornú dopravu a poistenie, manipuláciu, nakládku a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na balenie, úverových nákladoch, v zľavách a províziách, ak mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien.

1.2.2.4.   Dumpingové rozpätie

(47)

Komisia na základe toho usúdila, že pri vývoze do USA nedošlo k žiadnemu dumpingu.

(48)

Komisia sa preto domnieva, že je nepravdepodobné, že by vyvážajúci výrobcovia z Brazílie príslušný výrobok predávali na trh Únie za dumpingové ceny, ak by sa súčasné opatrenia zrušili.

1.2.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(49)

Ceny na brazílskom domácom trhu sú príťažlivé, ako dokazuje skutočnosť, že obrovská väčšina výroby sa predáva na domácom trhu. Tento domáci predaj je ziskový. Cenové úrovne v Brazílii sú podobné ako ceny na trhu Únie.

(50)

Preto sa neočakáva, že by sa brazílsky vývoz na trh Únie výrazne zvýšil podhodnotením cien Únie, ak by opatrenia stratili platnosť.

1.2.4.   Tvrdenia zainteresovaných strán o pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie

(51)

Dve zainteresované strany, ABAL a CBA, tvrdili, že neexistuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie, a to z týchto dôvodov:

i)

neprítomnosť brazílskeho vývozu príslušného výrobku na trh Únie;

ii)

Brazília sa v dôsledku rastúceho domáceho dopytu v Brazílii nedávno stala čistým dovozcom hliníka a už nie je čistým vývozcom;

iii)

zvýšené výrobné náklady v dôsledku zvýšených nákladov na suroviny a elektrickú energiu, výsledkom čoho je strata konkurencieschopnosti brazílskych výrobkov;

iv)

neprítomnosť masívneho vývozu upravovaných hliníkových fólií z Brazílie do Únie, čo je podobný výrobok, ktorý ale nie je predmetom antidumpingových opatrení;

v)

prítomnosť prepojených spoločností, ktoré už sídlia v Únii a ktoré sú zodpovedné za zásobovanie trhu Únie, namiesto využívania vývozu z Brazílie;

vi)

nedostatok nevyužitej kapacity a znižovanie výroby v Brazílii a z toho vyplývajúca nepravdepodobnosť presmerovania alebo rozšírenia kapacity;

vii)

rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach výrobkov predávaných na domácom trhu a vyvážaných výrobkov.

(52)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, neexistencia brazílskeho vývozu do Únie sa prešetrovaním potvrdila. Komisia sa však domnieva, že neexistencia vývozu môže byť zapríčinená zriadenými antidumpingovými opatreniami. Samotná absencia vývozu preto nepredstavuje dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že neexistuje riziko opakovaného výskytu dumpingu.

(53)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, status Brazílie ako čistého dovozcu primárneho hliníka od roku 2014 sa prešetrovaním potvrdil. Takisto sa potvrdilo zvýšenie domáceho dopytu v Brazílii: od roku 2009 do roku 2013 sa domáca spotreba všetkých hliníkových výrobkov zvýšila o 48 % a spotreba hliníkových fólií sa zvýšila o 24 %. Zainteresované strany však neposkytli dôkaz, že touto skutočnosťou je nutne odstránené riziko opakovaného výskytu dumpingu. Napriek tomu bol zvýšený dopyt na domácom trhu v Brazílii pri analýze atraktívnosti trhu Únie považovaný za faktor zvýšenia atraktívnosti domáceho trhu, ako je vysvetlené vyššie.

(54)

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdili vyššie ceny na domácom trhu, nepostačovalo to však na vyvodenie záveru, že dumping sa pri vysokých domácich cenách nemôže opäť vyskytnúť.

(55)

Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie, zainteresované strany neposkytli dôkazy, že správanie v súvislosti s jedným výrobkom možno použiť na predpovedanie správania v súvislosti s iným výrobkom. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(56)

Pokiaľ ide o piate tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdilo, že existovali prepojené spoločnosti nespolupracujúcich brazílskych výrobcov so sídlom v Únii. Keďže však žiadna z týchto spoločností počas prešetrovania nespolupracovala, nebolo možné určiť, či skutočne vyrábali podobný výrobok na zásobovanie trhu Únie. Preto nebolo možné overiť toto tvrdenie.

(57)

Pokiaľ ide o šieste tvrdenie, prešetrovaním sa potvrdila absencia významnej voľnej kapacity. Ako už bolo vysvetlené vyššie, táto skutočnosť sa zohľadnila pri hodnotení výrobnej kapacity a voľnej kapacity v Brazílii.

(58)

Pokiaľ ide o siedme tvrdenie, pri porovnávaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa riadne zohľadnili rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach, ako je vysvetlené vyššie.

1.2.5.   Záver o pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie

(59)

Z prešetrovania vyplynulo, že v Brazílii existuje iba obmedzená voľná kapacita, ktorá by mohla byť presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia voči Brazílii stratili platnosť. Neboli zistené žiadne dumpingové praktiky na iných trhoch. Príťažlivosť trhu Únie pre brazílskych výrobcov sa s ohľadom na vysokú atraktívnosť ich domáceho trhu a s ohľadom na podobné cenové úrovne považuje za obmedzenú.

(60)

So zreteľom na uvedené sa považuje za nepravdepodobné, že by došlo k opakovanému výskytu dumpingu z Brazílie, ak by opatrenia stratili platnosť.

(61)

V dôsledku toho by sa konanie týkajúce sa dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Brazílii malo ukončiť.

2.   ČĽR

(62)

Pri prešetrovaní spolupracovali dvaja výrobcovia z ČĽR. Pôvodne vykázali 4 264 ton vývozu do Únie, čo by podľa Eurostatu zodpovedalo 250 – 350 % celkového čínskeho dovozu do Únie v období revízneho prešetrovania. V priebehu prešetrovania bol objem vývozu stanovený v rozpätí 900 až 1 100 ton pre prvého výrobcu, čo zodpovedá 53 – 90 % celkového vývozu z ČĽR do Únie. Väčšina tohto vývozu sa uskutočnila v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, a teda ani nepodliehala antidumpingovému clu. Zistilo sa, že druhý výrobca nevyvážal príslušný výrobok do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

2.1.   Výber analogickej krajiny a výpočet normálnej hodnoty

(63)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k jej návrhu použiť Turecko ako tretiu krajina s trhovým hospodárstvom na účely stanovenia normálnej hodnoty, pokiaľ ide o ČĽR. Turecko bolo použité ako analogická krajina v pôvodnom prešetrovaní.

(64)

Jedna zainteresovaná strana vyjadrila výhrady k návrhu Turecka a ako alternatívnu analogickú krajinu navrhla Južnú Afriku, pričom tvrdila, že Južná Afrika by bola vhodnejšia, pretože štruktúra nákladov tureckých výrobcov je odlišná od čínskej štruktúry nákladov, a že Turecko uložilo v júli 2014 antidumpingové clá vo výške 22 % na dovoz všetkých druhov hliníkových fólií z Číny.

(65)

Okrem návrhov, ktoré predložili zainteresované strany, sa vhodnú analogickú krajinu snažila určiť aj samotná Komisia. Ako ďalšiu možnú analogickú krajinu určila Indiu, Japonsko, Južnú Kóreu, Spojené arabské emiráty, USA a Taiwan s ohľadom na ich veľký objem výroby hliníkových fólií. Zistilo sa však, že Japonsko, USA a Taiwan vyrábali tenšie hliníkové fólie, a nie príslušný výrobok.

(66)

Žiadosti o spoluprácu boli zaslané známym výrobcom v Indii, Južnej Afrike, Južnej Kórei, Spojených arabských emirátoch a Turecku. Spolupracovali len dvaja vyvážajúci výrobcovia v Turecku. Od výrobcov v iných možných analogických krajinách nebola doručená žiadna odpoveď.

(67)

Zistilo sa, že Turecko je významný výrobca hliníkových fólií s otvoreným trhom a bez narušení, pokiaľ ide o ceny surovín alebo energie. Zistilo sa, že výrobné procesy v Turecku a v ČĽR sú podobné. Turecko bolo vybrané ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a vykonali sa overovacie návštevy v priestoroch dvoch spolupracujúcich spoločností.

(68)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najprv preskúmalo, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom zo strany spolupracujúcich výrobcov v Turecku reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu do Únie, konkrétne či celkový objem tohto domáceho predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho sa skonštatovalo, že domáci predaj v analogickej krajine bol reprezentatívny.

(69)

Takisto sa preskúmalo, či predaj podobného výrobku na domácom trhu možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa stanovil podiel ziskového domáceho predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. Domáci predaj jedného z výrobcov sa uskutočňoval v rámci bežného obchodovania, ale ziskovosť predaja druhého výrobcu nemohla byť stanovená z dôvodu nedostatku podrobných údajov o nákladovom účtovníctve.

(70)

Normálna hodnota druhého výrobcu nemohla byť vypracovaná v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia z dôvodu nedostatku podrobných údajov o nákladovom účtovníctve.

(71)

Normálna hodnota preto vychádzala zo skutočnej domácej ceny prvého výrobcu, ktorá bola vypočítaná ako vážený priemer ceny ziskového domáceho predaja uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(72)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že normálnu hodnotu nemožno správne vypočítať na základe domáceho predaja len jedného tureckého výrobcu. Čínsky výrobca navyše zdôraznil, že na základe dôverného charakteru obchodných údajov tureckého výrobcu nebolo možné vyhodnotiť alebo podložiť výsledné dumpingové rozpätie.

(73)

Používanie údajov jediného výrobcu v analogickej krajine je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej takéto ceny možno používať, ak sú výsledkom skutočnej hospodárskej súťaže na domácom trhu. Ako sa uvádza v odôvodneniach 68 a 69, existuje niekoľko tureckých domácich výrobcov a Turecko je tiež dovozcom hliníkových fólií. Komisia sa preto domnieva, že ceny na tureckom trhu sú výsledkom skutočnej hospodárskej súťaže a neexistuje žiaden dôkaz o tom, že ceny jediného výrobcu nemožno použiť na stanovenie normálnej hodnoty. Pokiaľ ide o obchodné údaje, Komisia musí chrániť dôvernosť údajov, ktoré predložili účastníci konania, a preto nemôže čínskemu výrobcovi sprístupniť obchodne citlivé informácie týkajúce sa tureckého výrobcu. Tvrdenia uvedeného čínskeho vývozcu sa preto musia zamietnuť.

2.2.   Určenie vývoznej ceny

(74)

Vývozná cena bola stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe vývozných cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo boli splatné prvým nezávislým zákazníkom.

(75)

Jeden čínsky výrobca uviedol, že sadzba vrátenia DPH bola vypočítaná nesprávne. Výpočet bol zodpovedajúcim spôsobom zmenený a Komisia dotknutým výrobcom opätovne sprístupnila revidované zistenia.

2.3.   Porovnanie

(76)

Normálna hodnota a vývozné ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu boli porovnané na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(77)

Na tomto základe sa vykonali úpravy nákladov na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy vedľajších nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, zliav a provízií, ak mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien.

(78)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že normálne dovozné clo vo výške 7,5 % v Turecku tlačí domáce ceny nahor o rovnakú sumu a tie by sa mali v záujme spravodlivého porovnania upraviť. Čínsky výrobca takisto tvrdil, že úprava nákladov na balenie nebola odôvodnená, pretože náklady na balenie sa týkajú všetkých výrobcov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

(79)

Komisia poznamenáva, že aj Čína má zavedené dovozné clo na hliníkové fólie. Preto sa zdá, že so zreteľom na existenciu podobného dovozného cla v Turecku neexistuje žiadne narušenie porovnania. Okrem toho, aj keby úprava o dovozné clo bola vykonaná, nič sa nemení na skutočnosti, že na trhu Únie existuje významný dumping zo strany čínskych vývozcov. Pokiaľ ide o náklady na balenie, upravili sa čínske vývozné ceny a aj turecké domáce ceny s cieľom neutralizovať prípadné rozdiely v balení. Z toho vyplýva, že úprava nákladov na balenie nemôže narušiť porovnanie. Tieto tvrdenia je preto potrebné zamietnuť.

2.4.   Dumpingové rozpätie

(80)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine bola porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku.

(81)

Na základe toho je vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) na hranici Únie pred preclením stanovené takto:

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie

Zhenjiang Dingsheng Aluminium Industries Joint-Stock Limited Company, Čen-ťiang, ČĽR

28,1 %

2.5.   Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu z ČĽR

(82)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Posudzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v ČĽR, dumping z ČĽR na iných trhoch a atraktívnosť trhu Únie.

2.5.1.   Výrobná kapacita a nevyužitá kapacita v ČĽR

(83)

Kapacita dvoch spolupracujúcich čínskych výrobcov bola využitá na 85 % a 90 %. Nevyužitá kapacita bola v prípade týchto dvoch výrobcov stanovená na 50 000 ton. To zodpovedá celkovej výrobe výrobného odvetvia Únie a viac ako 50 % spotreby Únie. Okrem toho jedna zo spolupracujúcich spoločností práve budovala ďalšiu kapacitu na navíjanie fólie v objeme 40 000 ton. Preto sa dospelo k záveru, že existuje významná voľná kapacita, ktorá by minimálne čiastočne mohla byť presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(84)

Ďalší známi čínski výrobcovia pri prešetrovaní nespolupracovali, takže ich voľné kapacity sa nemohli overiť. V štúdii predloženej žiadateľmi sa kombinovaná kapacita pre hliníkové fólie ostatných nespolupracujúcich čínskych výrobcov odhadla na približne desaťnásobok kombinovanej kapacity dvoch spolupracujúcich výrobcov. V štúdii sa uvádza odhad, že celková čínska výrobná kapacita pre všetky druhy hliníkovej fólie je o 450 000 ton väčšia než celková čínska domáca spotreba. V štúdii sa tiež predpokladá, že čínska výrobná kapacita sa bude aj naďalej zvyšovať z 2,5 milióna ton v roku 2014 na 2,8 milióna ton v roku 2018 a že rast domácej spotreby v Číne z 2,1 milióna ton na 2,4 milióna ton v rovnakom období pravdepodobne nebude stačiť na úplné absorbovanie zvýšenej kapacity. Preto sa považuje za pravdepodobné, že nespolupracujúci výrobcovia budú mať ďalšiu nevyužitú kapacitu, ktorú by minimálne čiastočne mohli presmerovať na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(85)

Jeden čínsky výrobca síce nepopiera zistenia týkajúce sa objemu voľnej kapacity, uviedol však, že je nereálne predpokladať, že sa celá nevyužitá kapacita presmeruje na trh Únie.

(86)

Komisia sa v súlade s hodnotením v odôvodneniach 84 a 97 domnieva, že by voľná kapacita mohla byť minimálne čiastočne presmerovaná na trh Únie. Odôvodnenie 83 bolo preto zodpovedajúcim spôsobom upravené.

2.5.2.   Dumping z ČĽR na iných trhoch

(87)

Zistilo sa, že vývozné ceny na iné trhy počas obdobia revízneho prešetrovania jedného zo spolupracujúcich čínskych výrobcov (hlavné vývozné destinácie boli Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Egypt, India a USA) boli nižšie ako normálna hodnota stanovená skôr v texte v odôvodneniach 63 až 71, a teda dumpingové. Informácie o vývozných cenách na iné trhy druhého čínskeho výrobcu nebolo možné zistiť.

(88)

So zreteľom na existenciu dumpingu na iných trhoch Komisia dospela k záveru, že vyvážajúci výrobca z ČĽR predáva príslušný výrobok tretím krajinám za dumpingové ceny. Komisia sa preto domnieva, že je pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, vyvážajúci výrobcovia z ČĽR by predávali dotknutý výrobok aj na trh Únie za dumpingové ceny.

(89)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že zistenie dumpingu vývozu na iné trhy je irelevantné, keďže rozsah prešetrovania je obmedzený na trh Únie, a nie na svetový trh. Podľa čínskeho výrobcu porovnanie cien na rôznych trhoch nie je vhodné, lebo štruktúra cien v iných častiach sveta môže byť odlišná. Navyše by sa mala tiež porovnať prítomnosť vývozu Únie na tých istých trhoch, čo by mohlo viesť k zisteniu, že domáce ceny Únie sú príliš vysoké.

(90)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 82, Komisia vzala do úvahy niekoľko ukazovateľov na posúdenie pravdepodobnosti dumpingu na trhu Únie. Komisia sa domnieva, že u vývozcov, v prípade ktorých bol zistený dumping na iných trhoch, je pri porovnaní s vývozcami, ktorí nevykonávajú dumping na iných trhoch, väčšia pravdepodobnosť, že budú vykonávať dumping aj na trhu Únie. Z tohto dôvodu to predstavuje dôležitý ukazovateľ na určenie pravdepodobnosti pokračovania dumpingu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(91)

Tvrdenie týkajúce sa vývozného správania výrobcov z Únie sa analyzuje v odôvodnení 171.

2.5.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(92)

Ako sa uvádza ďalej v texte v odôvodnení 114, z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz vykonávaný v rámci bežného dovozného režimu počas obdobia revízneho prešetrovania by podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 12,2 %, ak by neexistovalo antidumpingové clo. Navyše sa zistilo, že čínsky dovoz vykonávaný v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý teda nepodliehal antidumpingovému clu alebo bežnému clu a predstavoval približne 75 % čínskeho dovozu, podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 18 %. Čínske ceny sú tiež nižšie ako vývozné ceny z akejkoľvek inej krajiny do Únie. Tieto cenové rozdiely jednoznačne poukazujú na atraktívnosť trhu Únie a na schopnosť čínskych vývozcov súťažiť na základe ceny, ak by boli opatrenia zrušené.

(93)

Preto možno odôvodnene predpokladať, že ak by sa opatrenia zrušili, podstatná časť súčasného čínskeho vývozu by bola presmerovaná do Únie.

(94)

Je vhodné pripomenúť, že pred tým, ako boli uložené pôvodné opatrenia, sa v pôvodnom prešetrovaní zistilo, že čínsky podiel na trhu Únie predstavoval 30,72 %. Preto možno očakávať, že ak by opatrenia stratili platnosť, čínsky vývoz, ktorý sa v súčasnosti trhu Únie podieľa 2 %, by opäť výrazne vzrástol a získal by stratený podiel na trhu v Únii.

(95)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že malé podhodnotenie je súčasťou bežného cenového mechanizmu vždy, keď zahraniční výrobcovia súťažia s domácimi výrobcami. Cenové podhodnotenie vo výške 12,2 % teda nie je neprimerané a nemalo by spôsobovať ťažkosti výrobcom z Únie.

(96)

Zistenie podhodnotenia samo osebe nevedie k záveru o nečestnom správaní vývozcu. V tomto prípade však zo zisteného rozpätia podhodnotenia vyplýva pravdepodobná cenová úroveň čínskeho dovozu, ak by opatrenia stratili platnosť, a schopnosť čínskeho dovozu prevziať podiel na trhu v EÚ na úkor výrobného odvetvia Únie. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz by sa pravdepodobne realizoval za dumpingové ceny. Preto tvrdenie, že úroveň cenového podhodnotenia vo výške 12,2 % nie je neprimeraná, je v tomto kontexte irelevantné, a bolo preto zamietnuté.

2.5.4.   Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu z ČĽR

(97)

Prešetrovaním sa ukázalo, že čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny s významnými dumpingovými rozpätiami. Zároveň sa preukázalo, že voľná kapacita na výrobu príslušného výrobku v ČĽR je značná v porovnaní so spotrebou Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Táto voľná kapacita by pravdepodobne minimálne čiastočne smerovala na trh Únie, ak by opatrenia voči ČĽR stratili platnosť.

(98)

Okrem toho sa vývoz z ČĽR do tretích krajín realizoval za dumpingové ceny. Z tohto cenového správania čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín vyplýva pravdepodobnosť pokračovania dumpingu na trhu Únie, ak by opatrenia skončili.

(99)

Navyše atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien naznačuje existenciu rizika, že čínsky vývoz by bol presmerovaný na trh Únie, ak by opatrenia skončili.

(100)

So zreteľom na uvedené skutočnosti je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by sa čínsky dumpingový dovoz príslušného výrobku výrazne zvýšil.

D.   VYMEDZENIE VÝROBNÉHO ODVETVIA ÚNIE

(101)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia revízneho prešetrovania dvanásť známych výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(102)

Celková výroba Únie počas obdobia revízneho prešetrovania bola odhadnutá na 47 349 ton. Komisia tento údaj stanovila na základe štatistických údajov Eurostatu, z overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky a odhadovaných údajov týkajúcich sa výrobcov nezaradených do vzorky a poskytnutých žiadateľmi. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 70 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

E.   SITUÁCIA NA TRHU ÚNIE

1.   Úvodné poznámky

(103)

Údaje o výrobe, výrobnej kapacite, objeme predaja, zamestnanosti a objeme vývozu týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia poskytli žiadatelia. Tieto údaje predstavovali odhady maximálneho a minimálneho rozpätia a boli rozdelené do dvoch kategórií: výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a výrobcovia z Únie nezaradení do vzorky. V prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky Komisia použila skutočné overené údaje, ktoré tieto spoločnosti uviedli vo vyplnených dotazníkoch. Pokiaľ ide o výrobcov z Únie nezaradených do vzorky, použili sa údaje poskytnuté žiadateľmi. Tieto odhady boli sprístupnené na pripomienkovanie zainteresovaným stranám. Neboli však doručené žiadne pripomienky.

2.   Spotreba v Únii

(104)

V tomto prešetrovaní sa použili údaje o spotrebe v Únii stanovené a uverejnené v súbežnom vyšetrovaní. Stanovené boli na základe odhadovaného celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a na základe celkového objemu dovozu na základe údajov Eurostatu a upravené, ak je to potrebné, na základe overených údajov, ktoré poskytol vyvážajúci výrobca v súbežnom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu z Ruska, a vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(105)

Keďže existuje len jeden vyvážajúci výrobca v Rusku, všetky údaje týkajúce sa tohto vývozcu sa museli uviesť v rozpätiach z dôvodu utajenia dôverných informácií. Navyše v záujme zamedzenia tomu, aby sa ruský objem dovozu vypočítal odpočítaním, bolo potrebné použiť rozpätia aj pre spotrebu a objem dovozu z iných tretích krajín.

(106)

Na tomto základe sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba HFD v Únii (v tonách)

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Spotreba v Únii

[71 300 – 82 625]

[74 152 – 92 540]

[84 847 – 108 239]

[83 421 – 105 760]

Index (2011 = 100)

100

[104 – 112]

[119 – 131]

[117 – 128]

Zdroj: Číselné údaje uverejnené v súbežnom prešetrovaní na základe údajov Eurostatu, vyplnených dotazníkov a informácií poskytnutých žiadateľmi.

(107)

Spotreba v Únii vzrástla medzi rokmi 2011 a 2013, ale klesla od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo sa spotreba počas posudzovaného obdobia zvýšila o 17 až 28 %. Zvýšenie spotreby od roku 2011 do obdobia revízneho prešetrovania je najmä dôsledkom zvýšenia dovozu z Ruska a iných tretích krajín, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa zvýšil len mierne (pozri odôvodnenie 134).

3.   Objem, ceny a podiel dovozu z ČĽR na trhu

(108)

Keďže sa pri prešetrovaní zistilo, že neexistuje žiadna pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu z Brazílie (pozri odôvodnenie 60), analýza objemu, cien a podielu dovozu na trhu je obmedzená na dovoz z ČĽR. Komisia stanovila objem a ceny dovozu z ČĽR na základe údajov Eurostatu.

a)   Objem a podiel dovozu z ČĽR na trhu

(109)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem a podiel dovozu z ČĽR na trhu

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

ČĽR

Objem dovozu v rámci bežného dovozného režimu (v tonách)

[2 000 – 2 300]

[200 – 400]

[150 – 350]

[300 – 400]

Objem dovozu v rámci dovozného režimu aktívneho zušľachťovacieho styku (v tonách)

[800 – 1 000]

[700 – 1 000]

[950 – 1 300]

[900 – 1 300]

Celkový objem dovozu (všetky režimy) (v tonách)

[2 843 – 3 205]

[967 – 1 378]

[1 137 – 1 603]

[1 222 – 1 699]

Index (2011 = 100)

100

[34 – 43]

[40 – 50]

[43 – 53]

Podiel na trhu

4 %

1 %

1 %

2 %

Zdroj: Eurostat.

(110)

Objemy dovozu z ČĽR klesli o 47 až 57 % so zodpovedajúcim poklesom podielu na trhu zo 4 % na 2 %, t. j. pokles o 2 percentuálne body počas posudzovaného obdobia. Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu zostal počas celého posudzovaného obdobia na nízkej úrovni.

b)   Dovozná cena a cenové podhodnotenie

(111)

V tejto tabuľke je uvedená priemerná cena dumpingového dovozu.

Tabuľka 3

Priemerná cena dumpingového dovozu

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

ČĽR

Priemerná cena (EUR/t)

2 251

2 417

2 306

2 131

Index (2011 = 100)

100

107

102

95

Zdroj: Eurostat.

(112)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR počas posudzovaného obdobia klesli z 2 251 EUR/t na 2 131 EUR/t, čo predstavuje pokles približne o 5 %. Ceny čínskeho dovozu boli počas celého posudzovaného obdobia v priemere nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a ceny dovozu z iných tretích krajín.

(113)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa približne 75 % čínskeho dovozu, čo predstavuje podiel na trhu väčší ako 1 %, vykonalo v režime aktívneho zošľachťovacieho styku, takže nepodliehalo antidumpingovému clu ani clu. Zistilo sa, že podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 18 %. Pokiaľ ide o spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý predstavoval približne 53 až 90 % čínskeho dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania a 98 % jeho dovozu bolo v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, rozpätie podhodnotenia bolo stanovené v rozmedzí od 15 do 18 %.

(114)

Zvyšných 25 % čínskeho dovozu sa uskutočnilo v rámci bežného dovozného režimu. Keď sa k čínskym cenám CIF pripočítalo clo a antidumpingové clo, čínske ceny vypočítané pre tento dovoz boli v priemere vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, takže došlo k negatívnemu podhodnoteniu (– 12,5 %). No v prípade, keď sú dovozné ceny posudzované bez antidumpingového cla, by podhodnotenie bolo vo výške 12,2 %.

(115)

Pri posudzovaní všetkých čínskych dovozov bez ohľadu na režim dovozu a pri pripočítaní uplatniteľného cla a antidumpingového cla k cenám CIF dovozu v bežnom režime podhodnocovali čínske ceny počas obdobia revízneho prešetrovania predajné ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 10,2 %.

(116)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že rozpätie cenového podhodnotenia vo výške 18 % zistené v prípade čínskeho dovozu uskutočneného v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku bolo nesprávne, pretože ceny výrobcov z Únie zahŕňali „zabudovanú normálnu sadzbu 7,5 %“, od ktorej domáci používatelia nemohli byť oslobodení, ak by HFD vyrobenú v Únii zahrnuli do vývozu do tretích krajín. Zainteresovaná strana však nepodložila toto tvrdenie, a najmä nevysvetlila pojem „zabudovaná normálna sadzba“. V každom prípade je potrebné pripomenúť, že ako sa uvádza v odôvodnení 113, dovoz v rámci režimu aktívneho zušľachťovacieho styku nepodlieha clu. Preto by nebolo opodstatnené uplatňovať úpravy pre clo, ktoré sa neukladá. Treba takisto uviesť, že Komisia riadne uplatnila úpravu o clo pri stanovovaní rozpätia cenového podhodnotenia pre dovoz uskutočnený v rámci bežného režimu v odôvodnení 114 a pre všetok čínsky dovoz bez ohľadu na dovozný režim v odôvodnení 115. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(117)

Tento istý čínsky výrobca tvrdil, že bolo potrebné odpočítať colnú sadzbu z rozpätia podhodnotenia vo výške 12,2 % a 10,2 % stanoveného v odôvodneniach 114 a 115. Treba však spresniť, že Komisia na stanovenie týchto rozpätí už zohľadnila clo uplatniteľné na dovoz uskutočnený v bežnom režime. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

4.   Dovoz z iných tretích krajín

Tabuľka 4

Dovoz z iných tretích krajín (všetky dovozné režimy)

Krajina

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Brazília

Objem (v tonách)

0

0

0

0

Rusko

Objem (v tonách)

[19 532 – 26 078]

[23 243 – 34 422]

[27 345 – 39 116]

[26 368 – 37 812]

 

Index (2011 = 100)

100

[119 – 132]

[140 – 150]

[135 – 145]

 

Podiel na trhu

29 %

34 %

34 %

34 %

 

Priemerná cena (EUR/t)

[2 145 – 2 650]

[2 038 – 2 624]

[1 952 – 2 571]

[1 973 – 2 597]

 

Index (2011 = 100)

100

[95 – 99]

[91 – 97]

[92 – 98]

Turecko

Objem (v tonách)

[5 120 – 6 100]

[8 090 – 10 553]

[11 213 – 14 213]

[11 520 – 14 579]

 

Index (2011 = 100)

100

[158 – 173]

[219 – 233]

[225 – 239]

 

Podiel na trhu

7 %

11 %

13 %

13 %

 

Priemerná cena (EUR/t)

2 950

2 743

2 710

2 571

 

Index (2011 = 100)

100

93

92

87

Iné tretie krajiny (okrem Číny)

Objem (v tonách)

[3 100 – 3 750]

[279 – 750]

[1 891 – 3 000]

[3 162 – 4 313]

 

Index (2011 = 100)

100

[9 – 20]

[61 – 80]

[102 – 115]

 

Podiel na trhu

4 %

1 %

2 %

4 %

 

Priemerná cena (EUR/t)

2 878

2 830

2 687

2 406

 

Index (2011 = 100)

100

98

93

84

Spolu

Objem (v tonách)

[29 000 – 35 000]

[33 000 – 43 000]

[41 000 – 54 000]

[42 000 – 56 000]

 

Index (2011 = 100)

100

[113 – 125]

[142 – 155]

[145 – 160]

 

Podiel na trhu

41 %

46 %

50 %

51 %

 

Priemerná cena (EUR/t)

2 538

2 453

2 401

2 367

 

Index (2011 = 100)

100

97

95

93

Zdroj: Eurostat, údaje týkajúce sa Ruska zistené a uverejnené v súbežnom prešetrovaní.

(118)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z iných tretích krajín do Únie zvýšil o 45 až 60 %, čo je rýchlejší rast než rast spotreby v Únii. Trhový podiel iných tretích krajín sa teda v tomto období zvýšil zo 41 % na 51 %.

(119)

Počas posudzovaného obdobia neexistoval žiadny dovoz z Brazílie. Objem dovozu z Ruska sa od roku 2011 do roku 2013 zvýšil medzi 40 a 50 % s miernym poklesom v období revízneho prešetrovania. Zodpovedajúci trhový podiel vzrástol z 29 % v roku 2011 na 34 % v roku 2012 a potom zostal konštantný do konca obdobia revízneho prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z Turecka zvýšil o 125 až 139 % a jeho trhový podiel vzrástol z približne 7 % na 13 %. Turecké dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 13 %, ale zostali nad úrovňou cien dovozu z iných tretích krajín vrátane Ruska a Číny a boli na podobných úrovniach ako ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(120)

Celkovo sa dovoz z iných tretích krajín okrem ČĽR, Ruska a Turecka zvýšil o 2 až 15 %. S rastúcou spotrebou Únie sa však ich celkový podiel na trhu znížil zo 4 % v roku 2011 na približne 2 % v roku 2013 a potom sa na konci obdobia revízneho prešetrovania opäť zvýšil na 4 %. Ich ceny boli s výnimkou roku 2012 nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie.

(121)

Ceny dovozu z iných tretích krajín boli počas celého posudzovaného obdobia vyššie ako ceny dovozu z ČĽR.

(122)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že analýza Komisie týkajúca sa dovozu z iných tretích krajín v odôvodneniach 118 až 121 sa mala vzťahovať na celý trh s fóliou a nemala byť zameraná len na príslušný výrobok, keďže rozhodnutia výrobcov z Únie týkajúce sa iných druhov fólií údajne ovplyvňovali ich výrobu príslušného výrobku. Toto tvrdenie nebolo odôvodnené. V každom prípade sa pri prešetrovaní zistilo, ako je uvedené v odôvodnení 185, že najväčší výrobca HFD z Únie zaradený do vzorky vyrába výlučne HFD a že výrobcovia z Únie, ktorí vyrábali HFD a aj iný druh fólie s názvom upravovaná hliníková fólia (ďalej len „UHF“), nemohli jednoducho zmeniť výrobu jedného výrobku na druhý, lebo na maximalizáciu efektívnosti je potrebná výroba obidvoch výrobkov v určitých množstvách. Ako je uvedené v odôvodnení 185, prešetrovaním sa tiež ukázalo, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mali počas posudzovaného obdobia stabilný pomer medzi týmito druhmi fólie. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(123)

Jeden čínsky výrobca poznamenal, že keďže výrobná kapacita výrobcov z Únie predstavovala menej ako 50 % spotreby v Únii, používatelia museli dovážať HFD od vyvážajúcich výrobcov v tretích krajinách. Na základe uvedeného čínsky výrobca tvrdil, že vyvážajúci výrobcovia pri zásobovaní používateľov, ktorých nezásobili výrobcovia z Únie, súťažili medzi sebou a nie s výrobcami Únie. Toto tvrdenie však nebolo podložené. Po prvé, tvrdenie, že výrobná kapacita výrobcov z Únie predstavovala menej ako 50 % spotreby Únie, je nesprávne. Ako sa uvádza v odôvodnení 106 a 129,výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie predstavovala počas obdobia revízneho prešetrovania 58 až 74 % spotreby v Únii a počas celého posudzovaného obdobia bola vyššia ako 55 %. Okrem toho, ako sa uvádza v tabuľke 5, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie malo počas celého posudzovaného obdobia nevyužitú kapacitu, ktorá mohla byť použitá na zásobovanie trhu Únie, ak by nebol žiadny konkurenčný dumpingový dovoz. Dovoz z tretích krajín navyše konkuroval aj podobným výrobkom výrobného odvetvia Únie, lebo existujúci zákazníci výrobcov z Únie mohli prejsť na dodávateľov z tretích krajín. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.1.   Všeobecné poznámky

(124)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(125)

Ako sa uvádza v odôvodnení 18, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(126)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Ako je vysvetlené v odôvodnení 103, Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele vzťahujúce sa na celé výrobné odvetvie Únie na základe informácií poskytnutých žiadateľmi, ktoré sa v prípade spoločností zaradených do vzorky riadne overili. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(127)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(128)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

5.2.   Makroekonomické ukazovatele

5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(129)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Celková výroba výrobného odvetvia Únie, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem výroby (v tonách)

44 316

46 165

48 796

47 349

Index (2011 = 100)

100

104

110

107

Výrobná kapacita (v tonách)

54 777

54 485

59 186

61 496

Index (2011 = 100)

100

99

108

112

Využitie kapacity

81 %

85 %

82 %

77 %

Index (2011 = 100)

100

105

102

95

Zdroj: Vyplnené dotazníky, informácie poskytnuté žiadateľmi.

(130)

Výroba počas posudzovaného obdobia kolísala. Zatiaľ čo v rokoch 2011 a 2013 rástla, od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania klesala. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby zvýšil o 7 %.

(131)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia sa zvýšila o 12 %.

(132)

V dôsledku väčšieho zvýšenia výrobnej kapacity v porovnaní s objemom výroby sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia znížilo o 5 %.

(133)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že kapacita závodu na výrobu hliníkovej fólie by nemala byť uvádzaná v tonách, lebo rovnaké stroje vyrábajú rozličný objem fólií v danom období v závislosti od hrúbky a šírky fólie. V odpovedi na toto tvrdenie sa uvádza, že sa nespochybňuje skutočnosť, že kapacita závodu vyjadrená v tonách môže byť ovplyvnená hrúbkou alebo šírkou vyrábanej fólie. Dovoz príslušného výrobku a určité faktory ujmy, ako sú spotreba, objem predaja a výroby, boli však stanovené s použitím ton ako mernej jednotky. Je otázkou dôslednosti, aby sa pri analýze ujmy na účely porovnania použili rovnaké merné jednotky. Prešetrovanie navyše nepoukázalo na zmeny v skladbe výrobkov výrobného odvetvia Únie, ktorými by používanie ton ako mernej jednotky stratilo platnosť. Takisto treba poznamenať, že dotknutá zainteresovaná strana neposkytla žiadne kvantitatívne informácie preukazujúce, že odlišné merné jednotky by zmenili analýzu tohto faktoru ujmy. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(134)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Objem predaja (v tonách)

[41 007 – 45 870]

[41 007 – 49 081]

[42 647 – 52 292]

[41 827 – 50 457]

Index (2011 = 100)

100

[100 – 107]

[104 – 114]

[102 – 110]

Podiel na trhu

55 %

53 %

49 %

47 %

Zdroj: Vyplnené dotazníky, Eurostat, informácie, ktoré poskytli žiadatelia.

(135)

Objem predaja HFD sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil. Objem predaja sa zvýšil najmä v období od roku 2011 do roku 2013, t. j. o 4 až 14 %. Objem predaja počas obdobia revízneho prešetrovania klesol; celkovo sa objem predaja v posudzovanom období zvýšil o 2 až 10 %. Nárast objemu predaja, keď sa berie do úvahy súčasný nárast v spotrebe a nárast dovozu, však viedol k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu z 55 % v roku 2011 na 47 % v období revízneho prešetrovania, t. j. pokles o 8 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia.

5.2.3.   Rast

(136)

Zatiaľ čo spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 17 až 28 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa zvýšil o 2 až 10 %, čo sa prejavilo stratou podielu na trhu v objeme 8 percentuálnych bodov.

5.2.4.   Zamestnanosť a produktivita

(137)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Počet zamestnancov

769

787

758

781

Index (2011 = 100)

100

102

99

102

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

58

59

64

61

Index (2011 = 100)

100

102

112

105

Zdroj: Vyplnené dotazníky, informácie poskytnuté žiadateľmi.

(138)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia menila a celkovo sa mierne zvýšila o 2 %.

(139)

Medzi rokmi 2011 a 2013 sa produktivita zvýšila z dôvodu vyššieho nárastu výroby, a nie z dôvodu zvýšenia zamestnanosti. Od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania produktivita klesla o 7 %, ale zostala vyššia ako na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2011.

5.2.5.   Rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(140)

Dumpingové rozpätie dovozu z ČĽR bolo počas obdobia revízneho prešetrovania vo výške 28,1 % (pozri odôvodnenie 81), ale jeho vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie bol obmedzený v dôsledku platných antidumpingových opatrení, ktoré úspešne obmedzovali objem dumpingového dovozu.

(141)

Ako sa však zistilo v súbežnom prešetrovaní, objem dumpingového dovozu z Ruska sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Tento dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Preto zotavenie výrobného odvetvia Únie nebolo možné napriek existencii antidumpingových opatrení.

5.3.   Mikroekonomické ukazovatele

5.3.1.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(142)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny a náklady

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Priemerná jednotková predajná cena v Únii (EUR/t)

2 932

2 714

2 705

2 597

Index (2011 = 100)

100

93

92

89

Jednotkové výrobné náklady (EUR/t)

2 995

2 794

2 699

2 651

Index (2011 = 100)

100

93

90

89

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(143)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas posudzovaného obdobia neustále znižovala, pričom celkovo sa znížila o 11 %.

(144)

Napriek tomuto zníženiu boli jednotkové výrobné náklady stále vyššie ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie, ktoré tak, s výnimkou roka 2013, nedokázalo predajnou cenou pokryť svoje výrobné náklady. V rámci súbežného prešetrovania sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje predajné ceny v dôsledku cenového tlaku zo strany dumpingového dovozu z Ruska.

5.3.2.   Náklady práce

(145)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Náklady práce

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

21 692

22 207

20 603

20 594

Index (2011 = 100)

100

102

95

95

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(146)

Od roku 2011 do obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca výrobcov z Únie zaradených do vzorky znížili o 5 %. Náklady práce sa najprv zvýšili o 2 % medzi rokmi 2011 a 2012, neskôr klesli medzi rokmi 2012 a 2013 a potom zostali stabilné počas obdobia revízneho prešetrovania.

5.3.3.   Zásoby

(147)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Konečný stav zásob

1 931

1 999

2 133

2 085

Index (2011 = 100)

100

104

110

108

Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby

5 %

5 %

5 %

5 %

Index (2011 = 100)

100

100

100

100

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(148)

Zásoby nemožno v tomto odvetví považovať za významný ukazovateľ ujmy, keďže výroba a predaj sú založené najmä na objednávkach, a preto výrobcovia väčšinou majú obmedzené zásoby. Vývoj zásob sa preto uvádza iba pre informáciu.

(149)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 8 %. Zatiaľ čo zásoby sa od roku 2011 do roku 2013 zvýšili o 10 %, od roku 2013 do konca obdobia revízneho prešetrovania sa mierne znížili. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby zostal počas celého posudzovaného obdobia stabilný.

5.3.4.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(150)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2011

2012

2013

Obdobie revízneho prešetrovania

Ziskovosť predaja v Únii určeného neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)

– 2,2 %

– 2,9 %

0,2 %

– 2,1 %

Index (2011 = 100)

100

65

209

104

Peňažný tok (v eurách)

1 505 960

2 909 820

3 365 140

1 962 349

Index (2011 = 100)

100

193

223

130

Investície (v eurách)

3 271 904

5 404 990

4 288 862

4 816 442

Index (2011 = 100)

100

165

131

147

Návratnosť investícií

– 4 %

– 5 %

0 %

– 3 %

Index (2011 = 100)

100

60

209

108

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(151)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia bolo výrobné odvetvie Únie stratové, s výnimkou roku 2013, keď dosiahlo zisk mierne nad prahom rentability. Ziskovosť v rokoch 2011 a 2012 klesla, v roku 2013 sa zvýšila, ale potom v období revízneho prešetrovania znova klesla a dosahovala podobnú úroveň ako v roku 2011. Celkovo sa ziskovosť počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4 %, čo zodpovedá zvýšeniu o 0,1 percentuálneho bodu a čo výrobnému odvetviu Únie neumožnilo dosahovať zisky počas obdobia revízneho prešetrovania. Ako sa zistilo v súbežnom prešetrovaní, táto situácia bola spôsobená najmä cenovým tlakom ruského dovozu, ktorý sa dostával do Únie za dumpingové ceny podhodnocujúce ceny výrobného odvetvia Únie a ktorý neumožnil výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje predajné ceny tak, aby pokryli jeho výrobné náklady.

(152)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Peňažný tok v posudzovanom období kolísal, pričom si zachovával rastúci trend. Celkovo sa čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia zvýšil o 30 %. Treba však poznamenať, že v absolútnych hodnotách zostal peňažný tok v porovnaní s celkovým obratom príslušného výrobku na nízkej úrovni.

(153)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 47 %. Investície sa od roku 2011 do roku 2012 zvýšili o 65 %, počas roku 2013 klesli a počas obdobia revízneho prešetrovania opäť narástli. Predstavovali najmä investície potrebné na nové stroje a počas obdobia revízneho prešetrovania zostali v porovnaní s celkovým obratom na pomerne nízkej úrovni.

(154)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov, aj návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku vykazovala od roku 2011, s výnimkou roka 2013, keď bola na úrovni 0 %, záporné hodnoty a odzrkadľovala vývoj ziskovosti. Celkovo sa návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila o 8 %.

(155)

Pokiaľ ide o schopnosť získať kapitál, zhoršenie schopnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky generovať hotovosť pre podobný výrobok oslabovalo ich finančnú situáciu, pretože sa znižovali interne vytvárané zdroje. Prešetrovaním sa zistilo, že celkovo došlo v posudzovanom období k zhoršeniu schopnosti získať kapitál.

6.   Záver o ujme

(156)

Niekoľko hlavných ukazovateľov ujmy vykazovalo negatívny vývoj. Pokiaľ ide o ziskovosť, výrobné odvetvie bolo stratové počas takmer celého posudzovaného obdobia s výnimkou roku 2013, keď dosiahlo zisk len mierne nad prahom rentability. Počas obdobia revízneho prešetrovania vytvorilo výrobné odvetvie Únie negatívny zisk vo výške – 2,1 %. Predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 11 %. Jednotkové náklady, ktoré sa tiež znížili o 11 %, zostali počas celého posudzovaného obdobia, s výnimkou roka 2013, vyššie ako priemerná predajná cena. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 8 percentuálnych bodov, t. j. z 55 % v roku 2011 na 47 % v období revízneho prešetrovania.

(157)

Niektoré ukazovatele ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali kladne. Objem výroby sa zvýšil o 7 % a výrobná kapacita o 12 %. Tieto zvýšenia však neboli v súlade s rastom spotreby, ktorý bol oveľa vyšší, konkrétne 17 až 28 %. Objem predaja sa zvýšil o 2 až 10 %. Na trhu s rastúcou spotrebou sa však táto skutočnosť nepremietla do zvýšenia podielu na trhu, naopak, viedla k strate podielu na trhu o 8 percentuálnych bodov. Investície vzrástli o 47 %. Týkali sa nových strojov a počas obdobia revízneho prešetrovania zostali na pomerne nízkej úrovni. Podobne sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 30 % aj peňažný tok, zostal však na nízkej úrovni. Tieto priaznivé tendencie preto nevylučujú, že došlo k ujme.

(158)

Spolupracujúci brazílsky výrobca a združenie ABAL tvrdili, že podľa analýzy verejne dostupných finančných dokumentov niektorých žiadateľov nedošlo k žiadnej významnej ujme. Toto tvrdenie je v rozpore s výsledkami prešetrovania, ktoré vychádza zo skutočných overených údajov výrobného odvetvia Únie týkajúcich sa HFD. Keďže niektorí výrobcovia z Únie nevyrábali výlučne HFD, verejne dostupné finančné dokumenty nemôžu poskytnúť obraz o skutočnej situácii výrobného odvetvia Únie pre HFD. Závery o hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia preto nemôžu vychádzať z verejne dostupných finančných dokumentov, ale z podrobnejších a overených informácií, ktoré boli k dispozícii počas prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(159)

Tie isté zainteresované strany tvrdili, že zo štatistických údajov a vyhlásení zverejnených Európskym združením pre hliníkové fólie (ďalej len „EAFA“) vyplývalo, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo žiadnu ujmu počas posudzovaného obdobia vrátane obdobia revízneho prešetrovania. Zistilo sa však, že použité štatistické údaje a vyhlásenia sa týkali celého odvetvia hliníkovej fólie alebo kategórie tenších fólií, ktorá zahŕňala HFD, ale aj iné druhy fólií, akými sú upravované fólie a fólie používané vo flexibilných obaloch. Na tomto základe nemohol byť vyvodený žiadny zmysluplný záver v súvislosti s dotknutým výrobkom, takže toto tvrdenie sa zamietlo.

(160)

Jeden čínsky výrobca tvrdil, že vývoj jednotkových výrobných nákladov opísaný v odôvodnení 156 nebolo možné zosúladiť s vývojom cien hliníka kótovaných na londýnskej burze kovov (London Metal Exchange, ďalej len „cena LME“). V odpovedi na toto tvrdenie treba poznamenať, že cena, ktorú platia výrobcovia Únie taviarňam hliníka alebo obchodníkom s hliníkom, je súčtom ceny LME a príplatkom nazývaným „prirážka za kov“. Preto akékoľvek posudzovanie jednotkových nákladov výrobcov z Únie založené výlučne na cene LME musí byť považované za neúplné. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(161)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že zosúladenie vývoja jednotkových nákladov s vývojom ceny hliníka je nemožné aj po zohľadnení prirážky za kov. Toto tvrdenie však nebolo zdôvodnené. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že cena LME sa počas posudzovaného obdobia znížila o viac než 20 %, zatiaľ čo prirážka za kov sa počas posudzovaného obdobia viac ako zdvojnásobila. Berúc do úvahy cenu LME a prirážku za kov spolu, náklady výrobcov z Únie na hliník klesli v posudzovanom období približne o 11 %. Tento pokles je v súlade, a v podstate dokonca identický, s poklesom jednotkových nákladov vykázaných za rovnaké obdobie v odôvodnení 156. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(162)

Jeden čínsky výrobca sa odvolal na odôvodnenie 156 a tvrdil, že možné príčiny ujmy boli nižšie ceny dovozu, údajne vyššie výrobné náklady, nedostatok záujmu o HFD, pretože ceny ostatných kategórií fólií v Únii sú vyššie, a nedostatok záujmu o trh Únie, pretože ceny HFD boli na vývozných trhoch vyššie. Pokiaľ ide o vyššie výrobné náklady, čínsky výrobca spomenul vysokú prirážku za kov a skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie používalo kombináciu dvoch výrobných metód, valcovanie za tepla a nepretržité liatie, pričom výhradné spoliehanie sa na nepretržité liatie by bolo nákladovo efektívnejšie.

(163)

V odpovedi na tieto tvrdenia treba pripomenúť, že na základe odôvodnení 156 a 157 možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa výrobných nákladov, najprv treba poznamenať, že s ohľadom na úlohu prirážky za kov ako možného faktoru ujmy sa v rámci súbežného prešetrovania zistilo, že výrobné odvetvie Únie a aj ruský vyvážajúci výrobca znášali porovnateľné náklady pri získavaní surovín na výrobu HFD, lebo trhové ceny tejto suroviny v Rusku a aj na trhu Únie sú priamo viazané na Londýnsku burzu kovov. Preto je možné dospieť k záveru, že prirážka za kov nebola faktorom ujmy počas obdobia revízneho prešetrovania. Pokiaľ ide o možnú úlohu výrobných metód, z prešetrovania vyplynulo, že nepretržité liatie bolo použité na výrobu takmer dvoch tretín HFD vyrobenej výrobným odvetvím Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Akýkoľvek rozdiel v efektívnosti nákladov by teda bol zmiernený prevahou nepretržitého liatia ako spôsobu výroby v Únii. V odôvodnení 185 je tiež vysvetlené, že neexistovali žiadne náznaky, že by výrobné odvetvie Únie stratilo záujem o HFD. Prešetrovaním sa nepreukázal žiadny náznak, že výrobcovia z Únie zanedbávali trh Únie v prospech vývozných trhov s HFD. Prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že výrobcovia z Únie vyviezli počas obdobia revízneho prešetrovania len 1 182 ton HFD do tretích krajín, čo predstavuje menej než 3 % domáceho predaja výrobcov z Únie počas tohto istého obdobia. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(164)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU ALEBO POKRAČOVANIA UJMY

1.   Úvodné poznámky

(165)

Keďže sa dospelo k záveru, že neexistuje pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu pri dovoze z Brazílie, analýza pravdepodobnosti opakovaného výskytu alebo pokračovania ujmy bola obmedzená na dovoz z ČĽR.

(166)

S cieľom posúdiť pravdepodobnosť opakovaného výskytu alebo pokračovania ujmy, ak by platnosť opatrení voči ČĽR uplynula, sa analyzoval potenciálny vplyv čínskeho dovozu na trh Únie a na výrobné odvetvie Únie v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(167)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 124 až 164, výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Počas celého posudzovaného obdobia bol objem dovozu z Číny na trhu Únie prítomný len v obmedzených množstvách, pričom objem dovozu a podiel na trhu dovozu z Ruska počas rovnakého obdobia vzrástli. V súbežnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že dovoz z Ruska bol dumpingový a spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie, zatiaľ čo dovoz z Číny so zreteľom na svoj nízky objem a ceny len čiastočne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ale bez toho, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dovozom z Ruska a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Zároveň, ako sa uvádza v odôvodneniach 80 až 100, z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz sa v priebehu obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by opatrenia stratili platnosť.

2.   Nevyužitá kapacita, obchodné toky a atraktívnosť trhu Únie, ako aj cenové správanie ČĽR

(168)

Zo značných nevyužitých kapacít v ČĽR, ktoré nemôžu byť úplne absorbované čínskym domácim dopytom a vývoznými trhmi inými než vývozný trh Únie, z pokračovania dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania so značnými dumpingovými rozpätiami a z dumpingových praktík čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín, ktoré sú podrobne opísané v odôvodneniach 82 až 100, jasne vyplýva, že je veľmi pravdepodobné, že objem čínskeho dovozu za dumpingové ceny by výrazne narástol, ak by platné opatrenia stratili platnosť.

(169)

Ak by platné opatrenia stratili platnosť, čínske dovozné ceny budú so všetkou pravdepodobnosťou podhodnocovať predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že v prípade neexistencie antidumpingového cla by čínsky dovoz uskutočňovaný v rámci bežného dovozného režimu počas obdobia revízneho prešetrovania podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 12,2 % (10).

(170)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 92 až 94, trh Únie je príťažlivý pre čínsky dovoz so zreteľom na skutočnosť, že ceny na trhu Únie sú vo všeobecnosti v súlade s cenami na iných vývozných trhoch. Okrem toho Turecko v júli 2014 uložilo antidumpingové opatrenia voči Číne na celú škálu hliníkových fólií vrátane príslušného výrobku. Preto je pravdepodobné, že časť výroby, ktorá sa predtým vyvážala do Turecka, by bola presmerovaná na trh Únie, ak by opatrenia voči Číne stratili platnosť. Preto možno vyvodiť záver, že zrušenie opatrení by so všetkou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dovozu za dumpingové ceny, ktoré by výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie, čo by výrobnému odvetviu Únie spôsobilo ďalšiu ujmu.

(171)

Spolupracujúci brazílsky výrobca a združenie ABAL tvrdili, že na základe štatistických údajov, ktoré zverejnilo združenie EAFA, bolo možné stanoviť, že výrobcovia hliníkových fólií v Únii zvýšili svoj vývoz na trhy tretích krajín, čo by dokazovalo, že tieto trhy sú atraktívnejšie ako trh Únie. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, zistilo sa, že štatistické údaje, ktoré tieto strany použili, sa týkali buď celého odvetvia hliníkovej fólie, alebo kategórie tenších fólií vrátane HFD, ale tiež iných druhov fólií, akými sú upravované fólie a fólie používané vo flexibilných obaloch. Na tomto základe nemožno vyvodiť žiadne zmysluplné závery, pokiaľ ide o samotný príslušný výrobok. Prešetrovaním sa navyše zistilo, že objem príslušného výrobku vyvážaného výrobným odvetvím Únie na trhy tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval iba 1 182 ton, čo je menej ako 3 % ich predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania. Tvrdenia predložené v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

3.   Záver

(172)

So zreteľom na zistenia tohto prešetrovania sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení voči ČĽR by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu čínskeho dovozu za dumpingové ceny, ktoré by výrazne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, čím by výrobnému odvetviu Únie spôsobili ďalšiu ujmu.

G.   ZÁUJEM ÚNIE

1.   Úvodná poznámka

(173)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich opatrení voči ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie vychádzalo z hodnotenia všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, obchodníkov, dovozcov a používateľov.

2.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(174)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Ako sa uvádza v odôvodnení 167, značná ujma pochádza predovšetkým z dumpingového dovozu z Ruska a dovoz z Číny len čiastočne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tiež sa zistilo, že existuje pravdepodobnosť pokračovania ujmy, ak by opatrenia voči Číne stratili platnosť.

(175)

V prípade, že sa opatrenia voči Číne zrušia, je pravdepodobné, že čínsky dovoz bude pokračovať vo významných objemoch na trh Únie za dumpingové ceny, ktoré by výrazne podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Únie a vyvíjali väčší cenový tlak než tlak, ktorý vyvíjal dumpingový ruský dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie by bolo nútené prispôsobovať sa nižším cenám, a tým by sa zvýšili jeho straty.

3.   Záujem používateľov

(176)

Používatelia v Únii sú subjekty zaoberajúce sa prevíjaním, ktorých činnosť pozostáva z obchodovania s obalovým materiálom (hliníkovou fóliou, ale aj papierom a plastmi) po previnutí HFD na malé rolky (ďalej len „spotrebné rolky“) a ich zabalení na priemyselný a maloobchodný predaj. Prihlásilo sa šesť spoločností, ktoré dostali dotazník. Tri spoločnosti spolupracovali v konaní predložením vyplneného dotazníka. Dve zo spolupracujúcich spoločností sa overili na mieste.

(177)

Z prešetrovania vyplynulo, že HFD je hlavnou surovinou subjektov zaoberajúcich sa prevíjaním a predstavuje približne 80 % ich celkových výrobných nákladov.

(178)

Počas obdobia revízneho prešetrovania žiadny z troch spolupracujúcich používateľov nedovážal z ČĽR. Ich hlavné zdroje zásobovania boli výrobné odvetvie Únie, Rusko a Turecko.

(179)

Pretože subjekty zaoberajúce sa prevíjaním sú dodávateľmi širokej škály obalových výrobkov, v prípade troch spolupracujúcich spoločností predstavovala činnosť zahŕňajúca HFD od menej ako jednej šestiny po maximálne jednu tretinu ich celkovej činnosti.

(180)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vykázali všetci spolupracujúci používatelia celkovú ziskovosť. Pokiaľ ide o činnosť zahŕňajúcu príslušný výrobok, dvaja zo spolupracujúcich používateľov boli ziskoví, pričom nemožno vyvodiť žiadny záver o treťom používateľovi z dôvodu nedostatočnej jasnosti v priraďovaní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(181)

So zreteľom na uvedené zistenia sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení voči Číne nebude mať významný negatívny vplyv na situáciu používateľov.

4.   Záujem dovozcov/obchodníkov

(182)

Po uverejnení oznámenia o začatí konania sa neprihlásila žiadna spoločnosť, ktorá by bola zapojená do obchodovania s HFD a dovážala alebo opätovne predávala HFD s pôvodom z ČĽR počas posudzovaného obdobia. Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že výrobné odvetvie Únie a vyvážajúci výrobcovia predávali HFD zväčša priamo užívateľom. Z týchto dôvodov neexistujú žiadne náznaky toho, že zavedenie opatrení by malo nepriaznivý vplyv na situáciu dovozcov/obchodníkov.

5.   Zdroje dodávok

(183)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie má nedostatočnú kapacitu na pokrytie celej spotreby v Únii. Preto tieto strany tvrdili, že ak by sa opatrenia proti Brazílii a Číne zachovali, a zároveň by sa uložili konečné opatrenia voči Rusku, Únia by čelila nedostatku dodávok, čo by viedlo k zvýšeniu ceny HFD. Subjekty zaoberajúce sa prevíjaním by potom takisto museli zvýšiť svoje ceny spotrebných roliek na úkor spotrebiteľov.

(184)

V odpovedi na toto tvrdenie z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má nadmernú kapacitu a je schopné zvýšiť výrobu a predaj HFD v Únii. Navyše sú k dispozícii aj alternatívne zdroje dodávok, napríklad Turecko, Arménsko a Južná Afrika. Nakoniec treba tiež pripomenúť, že cieľom antidumpingových opatrení je vytvoriť rovnaké podmienky v Únii, a nie zakázať čínsky a ruský dovoz na trh Únie, ktorý by mal vstupovať na trh za spravodlivé ceny.

6.   Ďalšie tvrdenia

(185)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie stratilo záujem o HFD a že z tohto dôvodu nemala žiadnu inú možnosť než používať dovezenú HFD. Prešetrovanie však ukázalo, že najväčší výrobca z Únie zaradený do vzorky vyrábal výlučne HFD. U ostatných výrobcov z EÚ zaradených do vzorky sa zistilo, že využívajú svoje výrobné zariadenia na výrobu kombinácie HFD a upravovanej hliníkovej fólie (ďalej len „UHF“), čo je iný výrobok používaný na iné účely ako HFD. Títo ostatní výrobcovia z Únie mali počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný pomer výroby a predaja HFD a UHF. Prešetrovaním sa teda nepotvrdili tvrdenia, že výrobné odvetvie Únie stratilo záujem o HFD, a tvrdenie bolo zamietnuté.

7.   Záver o záujme Únie

(186)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia na dovoz HFD z ČĽR.

H.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(187)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa malo odporučiť, aby sa existujúce opatrenia voči ČĽR zachovali a existujúce opatrenia voči Brazílii sa zrušili. Bola im poskytnutá aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, keď to bolo opodstatnené.

(188)

Z uvedených skutočností vyplýva, že, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v ČĽR uložené nariadením (ES) č. 925/2009 by mali zostať zachované. Naopak, opatrenia uplatniteľné na dovoz z Brazílie by sa mali zrušiť.

(189)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť zaslaná Komisii (11). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(190)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz hliníkových fólií s hrúbkou najmenej 0,008 mm a najviac 0,018 mm, bez podložky, valcovaných, ale ďalej už neupravených, dodávaných v rolkách so šírkou nepresahujúcou 650 mm a s hmotnosťou presahujúcou 10 kilogramov, v súčasnosti zaradených pod číselný znak KN ex 7607 11 19 (kód TARIC 7607111910) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Na výrobok opísaný v odseku 1 a vyrábaný ďalej uvedenými spoločnosťami sa uplatňujú tieto sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením:

Krajina

Spoločnosť

Antidumpingové clo

Doplnkový kód TARIC

ČĽR

Alcoa (Shanghai) Aluminium Products Co., Ltd a Alcoa (Bohai) Aluminium Industries Co., Ltd

6,4 %

A944

Shandong Loften Aluminium Foil Co., Ltd

20,3 %

A945

Zhenjiang Dingsheng Aluminium Co., Ltd

24,2 %

A946

Všetky ostatné spoločnosti

30,0 %

A999

3.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

4.   Uplatňovanie individuálnych sadzieb cla stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom zástupcu subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) hliníkovej fólie predávanej na vývoz do Európskej únie, na ktorú sa vzťahuje táto faktúra, bola vyrobená spoločnosťou (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v Čínskej ľudovej republike. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak takáto faktúra nebude predložená, uplatňuje sa clo vzťahujúce sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

5.   Antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu výrobku uvedeného v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Brazílii sa týmto ukončuje.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2009, s. 1).

(3)  Rozhodnutie Komisie 2009/736/ES z 5. októbra 2009 o prijatí záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním, ktoré sa týka dovozu určitých hliníkových fólií, okrem iného s pôvodom v Brazílii (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2009, s. 50).

(4)  Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 49, 21.2.2014, s. 7).

(5)  Oznámenie o uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 350, 4.10.2014, s. 22).

(6)  Oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Brazílii a Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 350, 4.10.2014, s. 11).

(7)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ C 354, 8.10.2014, s. 14).

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1081 z 3. júla 2015, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 175, 4.7.2015, s. 14).

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2385 zo 17. decembra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Rusku (pozri stranu 91 tohto úradného vestníka).

(10)  Na určenie podhodnotenia vo výške 12,2 % bola zohľadnená skutočnosť, že colná sadzba bola počas prvých troch mesiacov obdobia revízneho prešetrovania vo výške 4 %, a potom sa zvýšila na 7,5 %. Uplatňovanie v súčasnosti platnej colnej sadzby 7,5 % na celé obdobie by malo zanedbateľný dosah, pretože miera podhodnotenia by sa znížila len o 0,5 %.

(11)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, Rue de la Loi/Wetstraat 170, 1040 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË.