19.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 244/25

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 20. decembra 2014 antidumpingové prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý podala 10. novembra 2014 skupina Saint-Gobain PAM (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby rúr a rúrok z tvárnej zliatiny v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia začala 11. marca 2015 antisubvenčné prešetrovanie v súvislosti s dovozom rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii do Únie a začala osobitné prešetrovanie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Toto prešetrovanie ešte stále prebieha.

(4)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia najmä osobitne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov v Únii, známych vyvážajúcich výrobcov a indické orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie ani nepredložila pripomienky k začatiu konania.

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(7)

Výber vzorky výrobcov z Únie nebol potrebný. Existujú iba tri spoločnosti alebo skupina spoločností vyrábajúcich príslušný výrobok v Únii a dve z nich, ktoré predstavujú približne 96 % celkovej výroby v Únii, spolupracovali pri prešetrovaní.

(8)

Pokiaľ ide o dovozcov, s cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie stanovené v oznámení o začatí konania. Žiadni neprepojení dovozcovia sa neprihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania.

(9)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Indii, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala misiu Indickej republiky pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(10)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia v príslušnej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Predstavovali 100 % vývozu z Indie počas obdobia prešetrovania. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(11)

Komisia zaslala dotazníky dvom indickým vyvážajúcim výrobcom, ktorí spolupracovali, trom výrobcom v Únii, ako aj používateľom, ktorí sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania.

(12)

Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch indických vyvážajúcich výrobcov, od dvoch výrobcov z Únie a niekoľkých desiatok používateľov.

(13)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

Prepojené predajné spoločnosti

Vyvážajúci výrobcovia v Indii

Prepojení dovozcovia/obchodníci

(14)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

Príslušným výrobkom sú rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) (ďalej len „rúrky z tvárnej zliatiny“) s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriacim pod číselné znaky KN ex 7303 00 10 a ex 7303 00 90. Tieto číselné znaky KN sa uvádzajú len pre informáciu.

(16)

Tvárne rúrky sa používajú na zásobovanie pitnou vodou, kanalizáciu a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Rozvod vody cez rúrky z tvárnej liatiny môže fungovať na základe tlaku alebo výlučne na základe gravitácie. Rúrky sa vyrábajú s priemerom od 60 mm do 2 000 mm a sú 5,5; 6,7 alebo 8 metrov dlhé. Zvyčajne sú obložené cementom alebo inými materiálmi a z vonkajšej strany sú pozinkované, natreté alebo obalené páskou. Hlavnými koncovými používateľmi sú podniky verejných služieb.

(17)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobok vyrábaný a predávaný v Indii a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti.

(18)

Komisia sa preto v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja na domácom trhu podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(20)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(21)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho Komisia stanovila, že predaj určitých druhov výrobkov na domácom trhu nebol reprezentatívny, keďže predstavoval menej ako 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(22)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu za každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(23)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene na domácom trhu pre druh výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(24)

Normálna hodnota je v tomto prípade vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(25)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobku len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas OP, ak:

(26)

Predaj na domácom trhu použitý na výpočet normálnej hodnoty dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa realizoval priamo nezávislým zákazníkom. Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že v niektorých prípadoch bol predaj na domácom trhu ziskový a že vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady. Preto pre druhy výrobku, o ktorých sa zistilo, že sú rovnaké alebo porovnateľné s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa normálna hodnota vypočítala ako vážená priemerná cena všetkých predajov na domácom trhu, prípadne ako vážený priemer iba ziskových predajov.

(27)

Pre druhy výrobku, ktorých predaj rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku v rámci bežného obchodovania bol nulový alebo zanedbateľný alebo pre druh výrobku, ktorý sa na domácom trhu nepredával v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia.

(28)

Normálna hodnota bola vytvorená tak, že k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania sa pripočítali:

(29)

Navrhovateľ tvrdil, že indická vývozná daň zo železnej rudy, ktorá predstavovala 30 % v OP, stlačila domáce ceny železnej rudy a znížila náklady na hlavnú surovinu pre vyvážajúcich výrobcov na 40 % ceny na svetovom trhu, pričom vplyv na vývozné ceny CIF EÚ rúrok z tvárnej zliatiny údajne predstavoval 40 – 100 EUR/tonu alebo 8 – 17 % vývoznej ceny. Za týchto okolností navrhovateľ požadoval, aby bola normálna hodnota zodpovedajúcim spôsobom upravená.

(30)

Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že ceny, za ktoré nakupujú železnú rudu v Indii sú podobné cene železnej rudy, za ktorú sa vyváža z Indie. Okrem toho jeden z vyvážajúcich výrobcov tvrdil, ale až po uskutočnení overovacích návštev v Indii, že po OP začal nakupovať železnú rudu z tretích krajín.

(31)

Doteraz získané dôkazy neumožnili Komisii predbežne stanoviť, či sú indické domáce ceny železnej rudy v porovnaní s inými trhmi stlačené.

(32)

Z toho vyplýva, že tvrdenia výrobného odvetvia Únie a vyvážajúcich výrobcov nebolo možné v tomto štádiu prešetrovania overiť a budú sa ďalej skúmať v konečnej fáze prešetrovania, ako aj v rámci paralelného antisubvenčného prešetrovania.

(33)

Vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie zväčša cez prepojené spoločnosti, ktoré pôsobili ako dovozcovia. Vývoz uskutočnený priamo nezávislým zákazníkom predstavoval iba približne 1 % ich celkového vývozu do Únie.

(34)

Keď vyvážajúci výrobcovia vyvážali príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cenou, ktorá bola skutočne zaplatená alebo splatná za príslušný výrobok pri predaji na vývoz do Únie.

(35)

Keď vyvážajúci výrobcovia vyvážali príslušný výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré pôsobili ako dovozca, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA výdavkov a akumulovaných ziskov. Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany neprepojených dovozcov sa použil priemerný zisk vo výške 3,7 % na základe údajov v podnete.

(36)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že namiesto uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia by vývozná cena mala byť založená na transferových cenách medzi vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojenými spoločnosťami v EÚ. Tvrdil, že tieto ceny sú spoľahlivé, pretože colné a daňové orgány (na účely DPH a dane z príjmu) niektorých členských štátov uznali, že transakcie medzi obchodníkmi a materskou spoločnosťou sú nezávislé.

(37)

Komisia predbežne zamietla toto tvrdenie z nasledujúcich dôvodov. Po prvé, účel overovania colných orgánov sa podstatne odlišuje od overovania, ktoré vykonáva Komisia v rámci antidumpingového prešetrovania. V tomto prípade vzhľadom na to, že clo je nulové, colné orgány nemali žiadny dôvod spochybňovať deklarované vývozné ceny. Okrem toho Komisia nedostala dostatočné dôkazy preukazujúce, že daňové orgány výslovne akceptovali vývozné ceny medzi vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojenými spoločnosťami v EÚ.

(38)

Po druhé, ani tvrdenie, že orgány správy DPH prijali nezávislé vývozné ceny, nemohlo byť akceptované, pretože tejto spoločnosti sa aj tak uhrádza DPH vybraná pri ďalšom predaji dovezeného tovaru.

(39)

Napokon vyvážajúci výrobca uviedol dve nariadenia Rady, v ktorých boli transferové ceny prijaté (4). V týchto dvoch prípadoch však Komisia mohla porovnať predaj cez prepojených dovozcov s predajom cez neprepojených dovozcov, čo nie je možné v predmetnom prípade, keďže predaj cez neprepojených dovozcov nebol reprezentatívny (približne 1 % celkového predaja do EÚ).

(40)

Pokiaľ ide o druhého vyvážajúceho výrobcu, časť celkového predaja na vývoz (približne 10 – 17 %) nebola ďalej predaná za podmienok, za ktorých bola dovezená, keďže bola spracovaná prepojenou spoločnosťou v Taliansku. Táto prepojená spoločnosť dovážala polotovary, t. j. (holé) rúrky, ktoré boli ďalej spracované pridaním vonkajšieho náteru (zinok) a vnútorného náteru (cement) rúrok. Dovážané holé rúrky, ako aj hotové rúrky sú príslušným výrobkom. Vnútorný a vonkajší náter rúrok vyžaduje značné investície do strojov a zariadení, surovín, ako aj určitý počet zamestnancov so špecifickou kvalifikáciou.

(41)

V prípade, že výrobky nie sú ďalej predané v takom stave, v akom boli dovezené, Komisia môže vytvoriť vývoznú cenu „na ľubovoľnom primeranom základe“, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade sa Komisia predbežne rozhodla upraviť cenu, za ktorú sa spracovaný výrobok po prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii o všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom (s výnimkou nákladov na spracovanie), PVA výdavky a zisk. Pokiaľ ide o náklady na spracovanie vynaložené v EÚ, Komisia bude ďalej prešetrovať, aby určila, či je úprava vhodná a na akej úrovni. S ohľadom na neexistenciu inej vhodnej referenčnej hodnoty bol ako úroveň zisku neprepojeného dovozcu na základe údajov v podnete použitý priemerný zisk 3,7 %. Dôvody na vytvorenie vývoznej ceny na tomto základe sú:

(42)

Pokiaľ ide o iné výrobky, ktoré boli dovezené, obidvaja vyvážajúci výrobcovia mali prepojeného dovozcu v Spojenom kráľovstve, ktorý ďalej spracovával dovezené výrobky pridaním prírub a rezaním rúrok na menšie veľkosti.

(43)

Komisia preto vývoznú cenu týchto iných výrobkov vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia úpravou ceny, za ktorú sa dovezený výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii, o všetky náklady, ktoré vznikli od dovozu po predaj, vrátane nákladov na spracovanie v Únii, PVA výdavky a o zisk s cieľom dopracovať sa späť k cene za nespracovaný výrobok (nenarezaný a/alebo bez prírub). S ohľadom na neexistenciu inej vhodnej referenčnej hodnoty bol ako úroveň zisku neprepojeného dovozcu na základe údajov v podnete použitý priemerný zisk 3,7 %.

(44)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že v prípade druhov výrobku, ktoré neboli ďalej predané v stave, v akom boli dovezené, keďže boli spracované prostredníctvom prepojenej spoločnosti, by Komisia mala vývoznú cenu vytvoriť nie na základe cien účtovaných prvým nezávislým zákazníkom, ale skôr na základe priameho predaja vyvážajúceho výrobcu do EÚ, s možnosťou doplnenia o vývozné ceny spoločnosti pre nezávislých zákazníkov v tretích krajinách.

(45)

Komisia predbežne dospela k záveru, že navrhovaný prístup by sa mal zamietnuť. Po prvé, priamy predaj vyvážajúceho výrobcu do EÚ bol počas OP veľmi obmedzený, a to tak z hľadiska objemu, ako aj hodnoty, a preto nie je reprezentatívny. Po druhé, predaj do tretích krajín nie je vhodným základom, pretože dostatočne neodráža ekonomickú situáciu a správanie sa vyvážajúceho výrobcu na trhu Únie, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vyvážajúci výrobca predával do Únie vo veľkých množstvách prostredníctvom prepojených obchodníkov počas rovnakého obdobia.

(46)

Vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že úpravy by sa mali obmedziť na tie „ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom“, a preto by sa primeraným spôsobom mali vzťahovať na proces ďalšieho predaja. Tieto náklady teda môžu zahŕňať PVA náklady, ktoré obvykle znáša výrobca, spracovateľ alebo vývozca. PVA náklady prepojených spoločností v EÚ by neboli primerané náklady pre spoločnosť, ktorá je len dovozcom. Vyvážajúci výrobca a jeho prepojené spoločnosti v EÚ sú údajne jeden hospodársky subjekt, čo by malo vplyv na druh úprav, ktoré sa môžu urobiť na vytvorenie vývoznej ceny.

(47)

Spoločnosť ďalej tvrdila, že PVA a zisk, ktoré sa majú použiť na vytvorenie vývoznej ceny, by sa mali prepočítať tak, aby sa týkali iba činnosti dovozcu.

(48)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že úpravy by sa mali obmedziť na tie „ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom“, Komisia odkazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej článok 2 ods. 9 základného nariadenia nebráni vykonaniu úprav o náklady, ktoré vznikli pred dovozom v takej miere, v akej tieto náklady obvykle znáša dovozca. Okrem toho z tejto judikatúry vyplýva, že existencia jedného hospodárskeho subjektu nemá vplyv na uplatniteľnosť a úpravy uvedené v článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Z tejto judikatúry vyplýva aj to, že skutočnosť, že prepojené spoločnosti vykonávajú iba určité funkcie, nie je prekážkou uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia, odráža sa však v nižšej sume PVA nákladov, ktoré sa majú odpočítať od ceny, za akú sa príslušný výrobok prvýkrát ďalej predá nezávislému kupujúcemu. V každom prípade zainteresovaná strana, ktorá zamýšľa spochybniť rozsah úprav vykonaných na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, nesie dôkazné bremeno. Preto, ak táto strana považuje úpravy za nadmerné, musí poskytnúť konkrétne dôkazy a výpočty zdôvodňujúce tieto tvrdenia a predovšetkým alternatívnu sadzbu. Keďže Komisia zastáva názor, že úroveň PVA nákladov predbežne použitá na vytvorenie vývoznej ceny odráža činnosti vykonávané prepojenými spoločnosťami, predbežne zamietla tieto tvrdenia.

(49)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(50)

Navrhovateľ požiadal Komisiu, aby uplatnila výnimočnú metodiku cieleného dumpingu stanovenú v druhej vete článku 2 ods. 11 základného antidumpingového nariadenia, pretože „existuje model vývozných cien, ktorý sa významne odlišuje medzi jednotlivými kupujúcimi a regiónmi, čo bude mať za následok podstatne vyššie dumpingové rozpätia [keďže] indickí vývozcovia sa zameriavajú na […] Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko a Francúzsko a určitých veľkých zákazníkov“.

(51)

Komisia predbežne zamietla tvrdenia týkajúce sa cieleného dumpingu, pretože navrhovateľ nepredložil dostatočné dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Jediné predložené dôkazy boli údaje Eurostatu, z ktorých vyplýva, že väčšina vývozu vyvážajúcich výrobcov do EÚ vstupuje len cez štyri členské štáty. Tento vývoz by však mohol byť následne odoslaný aj do iných členských štátov. Okrem toho, a čo je dôležitejšie, neboli predložené žiadne údaje preukazujúce rozdiely v cenách medzi členskými štátmi.

(52)

Navyše Komisia nemohla stanoviť model vývozných cien, ktorý sa významne odlišuje medzi jednotlivými kupujúcimi a regiónmi. Prešetrovanie ukázalo, že predajné ceny výrobcov z Únie v niektorých členských štátoch boli nižšie ako priemer Únie, ale nemohlo sa to viazať na žiadne praktiky cieleného dumpingu, a to najmä preto, že taká situácia už existovala predtým, ako do EÚ začali vyvážať indickí vyvážajúci výrobcovia.

(53)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali o náklady na dopravu a poistenie, manipuláciu, balenie, úverové náklady, bankové poplatky, provízie, dovozné poplatky a popredajné náklady. Nevykonala sa však úprava o vrátenie cla, keďže vyvážajúci výrobcovia nepreukázali, že nezaplatené alebo nepreplatené dane z predaja na vývoz boli zahrnuté do ceny na domácom trhu.

(54)

Indickí vyvážajúci výrobcovia v neskorej fáze prešetrovania tvrdili, že existujú značné fyzické rozdiely v kontrolných číslach výrobku (PCN), ktoré by opodstatňovali úpravy na účely spravodlivého porovnania cien alebo vylúčenie určitých osobitných výrobkov predávaných navrhovateľom. Informácie preukazujúce takéto rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach a potenciálnej hodnote úprav neboli dostatočne podložené na to, aby bolo možné zaujať stanovisko v tejto fáze prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto predbežne zamieta.

(55)

Komisia pre vyvážajúcich výrobcov porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(56)

Úroveň spolupráce sa v tomto prípade považovala za vysokú, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval 100 % celkového dovozu do Únie počas OP. Na základe toho sa Komisia rozhodla stanoviť zvyškové dumpingové rozpätie na úrovni spolupracujúcej spoločnosti, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie.

(57)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(58)

Podobný výrobok vyrábali počas obdobia prešetrovania v Únii traja výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(59)

Keďže v Únii sú len traja výrobcovia a spoločnosť SG PAM Group poskytla údaje pre svoje dcérske spoločnosti a odhady pre jediného nespolupracujúceho výrobcu z Únie, sú všetky údaje uvedené v indexovanej podobe alebo ako rozsahy, aby bola chránená dôvernosť informácií iného výrobcu z Únie, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní.

(60)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na [550 000 – 650 000] ton. Komisia stanovila celkovú výrobu v Únii na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie poskytnuté v podnete týkajúce sa nespolupracujúceho výrobcu a údaje zozbierané od spolupracujúcich výrobcov z Únie počas prešetrovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 7, traja výrobcovia v Únii a dvaja spolupracujúci výrobcovia predstavujú približne 96 % celkovej výroby v Únii.

(61)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii a dovozu z tretích krajín do Únie. Komisia stanovila celkový predaj výrobného odvetvia Únie na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov z Únie a informácií poskytnutých v podnete týkajúcich sa nespolupracujúceho výrobcu. Objem dovozu sa získal z údajov Eurostatu.

(62)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Spotreba v Únii

(63)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 3,3 %. Spotreba v Únii zaznamenala výrazné zmeny – značný pokles medzi rokmi 2011 a 2012 (o viac ako 16 %), ale výrazne zvýšenie v období prešetrovania. Koncoví používatelia rúrok z tvárnej zliatiny sú služby zásobovania vodou, kanalizácie a zavlažovania. Najčastejšie sú to verejné subjekty závislé od štátneho financovania. V rokoch 2011 a 2012 sa hospodárska kríza zmenila na plnohodnotnú krízu verejného dlhu. Toto podnietilo vlády Únie drasticky znížiť verejné investície a výdavky, čo vysvetľuje výrazný pokles dopytu po rúrkach z tvárnej zliatiny, najmä v krajinách, ako je Španielsko, Portugalsko a Taliansko.

(64)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Údaje Eurostatu boli v súlade s údajmi, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia z Indie. Podiel dovozu na trhu sa určil na rovnakom základe.

(65)

Dovoz z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Objem dovozu a podiel na trhu (v tonách)

(66)

Objemy dovozu z Indie sa značne zvýšili o viac ako 22 % počas posudzovaného obdobia napriek zmenšujúcemu sa trhu. Indickí vyvážajúci výrobcovia získali 3,5 percentuálnych bodov podielu na trhu v rovnakom období.

(67)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Cenové podhodnotenie dovozu sa stanovilo na základe údajov, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia z Indie a výrobné odvetvie Únie.

(68)

Priemerná cena dovozu z Indie do Únie sa vyvíjala takto:

Dovozné ceny (v EUR/tonu)

(69)

Indické ceny sa počas celého posudzovaného obdobia mierne znížili. Indické ceny sa v roku 2012 zvýšili (o 5,7 %), ale v roku 2013 klesli ešte viac (– 6,2 %).

(70)

Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(71)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(72)

Na účely stanovenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia hodnotila makroekonomické ukazovatele ujmy na základe údajov uvedených v dotazníkoch spolupracujúcich výrobcov Únie a na základe odhadov uvedených v podnete týkajúcich sa nespolupracujúceho výrobcu. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v dotazníkoch spolupracujúcich výrobcov v Únii. O oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(73)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie sa z dumpingu v minulosti.

(74)

Mikroekonomické ukazovatele sú tieto: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(75)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(76)

Celková výroba výrobného odvetvia Únie bola počas obdobia prešetrovania mierne vyššia ako v roku 2011, a to napriek oveľa nižšej úrovni predaja v EÚ v období prešetrovania. Zvýšenie výroby sa vysvetľuje zvýšením predaja na vývoz.

(77)

Kapacita zostala počas celého posudzovaného obdobia stabilná. Využitie kapacity mierne stúplo v súlade s nárastom výroby počas posudzovaného obdobia. Napriek tomu však využitie kapacity zostalo nízke [53 – 58 %]. Výroba rúrok z tvárnej zliatiny je odvetvie vyznačujúce sa pomerne vysokými fixnými nákladmi. Nízke využitie kapacity zhoršuje absorpciu fixných nákladov, čo je jednou z príčin nízkej ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(78)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie

(79)

Predaj výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 6,4 % na 450 – 500 000 v období prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie stratilo výrazne vyšší objem predaja ako bol objem poklesu spotreby.

(80)

Celková spotreba príslušného výrobku v Únii sa v posudzovanom období znížila takmer o 3,3 %. Spotreba výrazne klesla v roku 2012 o viac ako 16 %, zostala nízka v roku 2013 a v období prešetrovania došlo k zlepšeniu. Na začiatku posudzovaného obdobia objem predaja výrobného odvetvia Únie, dovoz z tretích krajín, ako aj indický dovoz klesli úmerne so spotrebou. V roku 2013, keď bola spotreba stále nízka a ziskovosť výrobného odvetvia Únie negatívna, však indickí výrobcovia dokázali podstatne zvýšiť svoj predaj a podiel na trhu. Takéto úspešné rozšírenie indického predaja na upadajúcom trhu bolo možné prostredníctvom agresívneho cenového podhodnotenia a dumpingových praktík. Agresívne predajné a cenové stratégie pokračovali v období prešetrovania. V dôsledku toho objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol oveľa viac ako spotreba a výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu o 2,5 percentuálneho bodu v posudzovanom období, zatiaľ čo indickí výrobcovia zvýšili svoj podiel na trhu o 3,5 percentuálneho bodu za to isté obdobie.

(81)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Zamestnanosť a produktivita

(82)

Zamestnanosť a produktivita boli na rovnakej úrovni počas obdobia prešetrovania ako v roku 2011. Skutočnosť, že zamestnanosť sa neznížila však možno pripísať najmä výraznému nárastu predaja mimo Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 77.

(83)

Všetky dumpingové rozpätia značne presahovali hranicu de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(84)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa príslušného výrobku. Preto neboli k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného dumpingu v minulosti.

(85)

Priemerné jednotkové predajné ceny spolupracujúcich výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Predajné ceny v Únii

(86)

Priemerná jednotková predajná cena sa vyvíjala zhruba v súlade s vývojom výrobných nákladov. V roku 2012 sa zvýšila, keď došlo k zvýšeniu výrobných nákladov a od roku 2013 do obdobia prešetrovania neustále klesala úmerne so znižovaním výrobných nákladov. Výrobné náklady sa znížili, najmä z dôvodu zníženia ceny hlavnej suroviny – železnej rudy a kovového šrotu.

(87)

Priemerné náklady práce spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(88)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné náklady práce na jedného zamestnanca zvýšili o 4 %. Toto zvýšenie bolo nižšie ako celkové zvýšenie miezd a platov v Únii podľa údajov Eurostatu.

(89)

Úroveň zásob spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Zásoby

(90)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia znížil. Zníženie stavu zásob je spôsobené najmä prísnejšími pracovnými kapitálovými požiadavkami uloženými manažmentom výrobného odvetvia Únie.

(91)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(92)

Komisia stanovila ziskovosť spolupracujúcich výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla z 2,5 – 3,0 % v roku 2011 na 1,5 – 2,0 % v období prešetrovania a v rokoch 2012 a 2013 bola negatívna. Väčšina predaja príslušného výrobku v EÚ bola uskutočnená prostredníctvom dcérskych predajných spoločností spolupracujúcich výrobcov z EÚ a boli zohľadnené ich náklady a ziskovosť.

(93)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť spolupracujúcich výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Peňažný tok bol na podobnej úrovni v roku 2011 a počas obdobia prešetrovania.

(94)

Úroveň investícií v rámci prešetrovania bola vyššia než v roku 2011. V rokoch 2012 a 2013 však bola úroveň investícií omnoho nižšia a zvýšenie v období prešetrovania nekompenzovalo pokles v predchádzajúcich rokoch. Návratnosť investícií predstavuje zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií bola v priebehu obdobia prešetrovania výrazne nižšia ako v roku 2011.

(95)

Výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu o 2,5 percentuálneho bodu na upadajúcom trhu, zatiaľ čo jeho predaj na trhu Únie sa znížil o takmer 6,4 %. Využitie kapacít zostalo nízke na úrovni 53 – 58 % počas celého posudzovaného obdobia, čo ovplyvňuje schopnosť výrobného odvetvia Únie absorbovať fixné náklady. Hoci ziskovosť výrobného odvetvia Únie začala opäť stúpať odkedy dosiahla najnižšiu úroveň v roku 2012, počas obdobia prešetrovania bola stále veľmi nízka na úrovni 1,5 – 2,0 %, hlboko pod cieľovým ziskom. Počas toho istého obdobia sa indický dovoz zvýšil o 22,6 % a jeho podiel na trhu vzrástol o 3,5 percentuálneho bodu.

(96)

Iné ukazovatele zostali relatívne stabilné. Ich zhoršeniu však do veľkej miery zabránil značný nárast predaja výrobného odvetvia Únie mimo Únie. Jediným ukazovateľom, ktorý vykazoval jednoznačne pozitívny trend počas posudzovaného obdobia boli investície, ktoré sa zvýšili o 20 %. V rokoch 2012 a 2013 však bola úroveň investícií omnoho nižšia a zvýšenie v období prešetrovania ani len nekompenzovalo pokles v predchádzajúcich rokoch.

(97)

Veľmi nízka ziskovosť sprevádzaná pretrvávajúcou stratou predaja a podielu na trhu Únie znamená, že výrobné odvetvie Únie sa nachádza v ťažkej hospodárskej situácii.

(98)

Na základe uvedeného Komisia predbežne dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(99)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či v rovnakom čase mohli poškodiť výrobné odvetvie Únie aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide tu o tieto faktory: hospodárska kríza a zníženie dopytu, dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu a konkurencia v podobe substitučných výrobkov, ako sú plastové rúrky.

(100)

Objem predaja indických vyvážajúcich výrobcov v Únii bol takmer dvojnásobný 75 000 – 85 000 v porovnaní s celým ostatným dovozom spolu (45,8 kt) už na začiatku posudzovaného obdobia. Indický predaj klesol v súlade so spotrebou v roku 2012, ale udržal si podiel na trhu vo výške okolo 10 –15 %. V roku 2013, keď bola spotreba stále nízka a ziskovosť výrobného odvetvia Únie negatívna, však indickí výrobcovia dokázali podstatne zvýšiť svoj predaj, ako aj podiel na trhu. Takéto úspešné rozšírenie indického predaja na upadajúcom trhu bolo možné prostredníctvom agresívnych dumpingových cien – ceny indického dovozu klesli v roku 2013 medziročne o 6,2 %. Agresívna cenová stratégia pokračovala v období prešetrovania. Objem predaja indických vyvážajúcich výrobcov prekročil 100 000 a ich podiel na trhu v období prešetrovania dosiahol 15 – 20 %. Takéto rýchle rozšírenie bolo možné prostredníctvom výrazného cenového podhodnotenia výrobcov z Únie. Úroveň podhodnotenia bola stanovená na 34 % a 42,4 %. Zatiaľ čo sa indický predaj a podiel na trhu výrazne zvýšili, objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol omnoho viac ako spotreba a výrobné odvetvie Únie stratilo 6,4 % z predaja a 2,5 percentuálneho bodu z podielu na trhu.

(101)

Vzhľadom na jasne stanovenú časovú zhodu medzi výrazným cenovým podhodnotením výrobcov z Únie indickým dumpingovým dovozom a na pokles predaja a podielu na trhu výrobného odvetvia Únie, čo viedlo k veľmi nízkej ziskovosti, sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz je dôvodom ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(102)

Spotreba príslušného výrobku v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3,3 %, kým indický dovoz sa v rovnakom období zvýšil o 22,6 %. Hlavný pokles spotreby (15 % v rokoch 2011 až 2012) bol spôsobený hospodárskou krízou a znížením verejných výdavkov. Zdá sa, že pokles spotreby prispel k ujme na začiatku posudzovaného obdobia, a mohol tiež prispieť k ujme v roku 2013. V roku 2013 a najmä počas obdobia prešetrovania dumpingový dovoz z Indie však predstavoval hlavný faktor ujmy, ktorý vyvíjal tlak na zníženie predaja výrobného odvetvia Únie a bránil návratu k udržateľnej ziskovosti.

(103)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Objem dovozu z iných tretích krajín (v tonách)

(104)

Dovoz z Indie predstavoval podstatnú časť celého dovozu do Únie (viac než 70 %) v období prešetrovania. Zatiaľ čo sa indický dovoz zvýšil o viac než 22 % v priebehu posudzovaného obdobia, iný dovoz klesol o viac než 20 % v rovnakom období. Kým indický dovoz zvýšil svoj podiel na trhu o 2,5 percentuálneho bodu, ostatný dovoz stratil podiel na trhu o viac ako 1 percentuálny bod. Vzhľadom na nízke objemy dovozu z tretích krajín, ako aj skutočnosť, že sa znížili tak z hľadiska objemu, ako aj podielu na trhu, nič nenasvedčuje tomu, že by spôsobili výrobnému odvetviu Únie ujmu.

(105)

Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že jeden z výrobcov z Únie dovážal príslušný výrobok zo svojich čínskych výrobných prevádzok, čím si sám spôsoboval ujmu. Nenašiel sa žiadny dôkaz na podporu týchto tvrdení. Na základe overených dôkazov sa preukázalo, že dovoz do Únie z prepojených čínskych prevádzok výrobcu z Únie bol veľmi nízky. Okrem toho dovoz z Číny značne klesol počas posudzovaného obdobia a stratil podiel na trhu o viac ako 2 percentuálne body, čo ho jednoznačne vylučuje ako príčinu ujmy.

(106)

Objem vývozu spolupracujúcich výrobcov Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Výkonnosť spolupracujúcich výrobcov z Únie v oblasti vývozu

(107)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie mimo Únie sa výrazne zvýšil o 30 % počas posudzovaného obdobia, zatiaľ čo priemerné predajné ceny zostali relatívne stabilné. Preto je predaj mimo Únie v skutočnosti faktorom zmierňujúcim ujmu. Ak by nedošlo k zvýšeniu predaja mimo Únie, výrobné odvetvie Únie by bolo v ešte nepriaznivejšej situácii.

(108)

Zainteresované strany tvrdili, že ujma bola spôsobená silnou konkurenciou substitučných výrobkov, a to najmä plastových rúrok [z polyetylénu (PE), polyvinylchloridu (PVC) a polypropylénu (PP)]. Plastové rúrky menších priemerov majú spočiatku oveľa nižšiu cenu za jednotku. Po zohľadnení nákladov na údržbu a životnosť výrobkov však je príslušný výrobok v dlhodobom horizonte efektívnejší z hľadiska nákladov. Plastové rúrky vyvíjajú určitý konkurenčný tlak na príslušný výrobok, najmä pokiaľ ide o menšie priemery. Rúrky z tvárnej zliatiny však nestratili podiely na trhu počas posudzovaného obdobia a v niektorých prípadoch sa im počas posudzovaného obdobia dokonca podarilo opätovne prevziať určitý podiel na trhu plastových rúrok. Preto je nepravdepodobné, že by hospodárska súťaž zo strany plastovej substitúcie bola príčinou značnej ujmy počas posudzovaného obdobia.

(109)

Predbežne bola určená príčinná súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie, a dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny. Existuje jasná časová zhoda medzi podhodnotením cien výrobného odvetvia Únie v dôsledku dumpingového dovozu a znížením predaja na trhu EÚ výrobného odvetvia Únie a podielu na trhu EÚ. Dumpingový dovoz z príslušných krajín v období prešetrovania podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 34 % a 42,4 %. To vedie k veľmi nízkej ziskovosti výrobného odvetvia EÚ.

(110)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu. Pokles spotreby prispel k ujme na začiatku posudzovaného obdobia a mohol tiež prispieť k ujme v roku 2013. Pokiaľ by však neexistovalo výrazné podhodnotenie výrobného odvetvia Únie zo strany dumpingového dovozu, situácia výrobného odvetvia Únie by určite nebola ovplyvnená do takej miery. Predovšetkým by predaj až tak neklesol, využitie kapacity by bolo vyššie a ziskovosť by bola udržateľnejšia. Preto sa predbežne stanovilo, že pokles spotreby nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(111)

Predbežne sa stanovilo, že ostatné zistené faktory, ako je dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu a konkurencia substitučných výrobkov nenarušili uvedenú príčinnú súvislosť, dokonca ani keď sa zvážil ich možný kombinovaný účinok.

(112)

Komisia na základe uvedeného dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená dumpingovým dovozom z Indie a že iné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť. Ujma spočíva hlavne v poklese predaja Únie, strate podielu výrobného odvetvia EÚ na trhu, nízkej miere využitia kapacity a nízkej ziskovosti.

(113)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by uloženie antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Únie. Osobitne zvážila potrebu odstrániť účinky poškodzujúceho dumpingu narúšajúce obchod a obnoviť efektívnu hospodársku súťaž. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, distribútorov a koncových používateľov, akú sú vodárenské, kanalizačne a zavlažovacie spoločnosti.

(114)

Závody výrobného odvetvia Únie sa nachádzajú vo Francúzsku, v Nemecku, Španielsku a Rakúsku. Výrobné odvetvie Únie priamo zamestnávalo viac ako 2 400 zamestnancov v oblasti výroby a predaja príslušného výrobku. Dvaja z troch výrobcov spolupracovali pri prešetrovaní. Nespolupracujúci výrobca nevzniesol námietky voči začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza vyššie, dve spolupracujúce spoločnosti zaznamenali značnú ujmu a boli nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(115)

Predpokladá sa, že zavedenie dočasného antidumpingového cla obnoví spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie a umožní výrobcom z Únie zvýšiť ich predaj a nízku mieru využitia kapacít. Povedie to k zlepšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úroveň považovanú za potrebnú pre toto výrobné odvetvie náročné na kapitál a zabráni strate pracovných miest. V prípade absencie opatrení sa zdá byť veľmi pravdepodobné, že dôjde k ďalšiemu zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(116)

Preto sa predbežne konštatuje, že uloženie antidumpingového cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(117)

Žiadni neprepojení dovozcovia sa neprihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Mnohí distribútori sa prihlásili a vyjadrili svoje názory. Len veľmi málo z nich však predložilo lepšie podložené údaje umožňujúce podrobnú analýzu. Len niekoľko koncových používateľov sa zúčastnilo na prešetrovaní.

(118)

Viaceré zainteresované strany (hlavne distribútori výrobkov výrobného odvetvia Únie a združenia pracovníkov kovospracujúceho priemyslu) sú za prešetrovanie a požadujú obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže, odsudzujú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, pričom tvrdia, že ak by sa clo neuložilo, výrobná kapacita Únie zanikne a odrazí sa to na zamestnanosti v Únii.

(119)

Distribútori príslušného výrobku dovážaného z Indie, ako aj viacerí koncoví používatelia, t. j. vodárenské, kanalizačne a zavlažovacie spoločnosti, boli proti zavedeniu opatrení. Vyjadrili obavy, že v prípade, že sa indický dovoz zníži v dôsledku uloženia opatrení, skupina SG PAM získa kvázi monopolné postavenie na trhu Únie, čo bude viesť k zvýšeniu cien. Skupina SG PAM má veľmi silné postavenie na trhu Únie. Existuje však niekoľko faktorov, ktoré sa zdajú byť v rozpore s jej trhovou silou. Po prvé, existujú dvaja ďalší výrobcovia z Únie s voľnými kapacitami, ktorí môžu zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž v prípade, že ceny spoločnosti SG PAM budú prehnané.

(120)

Po druhé, existuje niekoľko výrobcov so sídlom v tretích krajinách (Čína, Turecko, Rusko a Švajčiarsko), ktorí už predávajú na trhu EÚ. Ich objemy predaja boli počas posudzovaného obdobia nízke a klesali. Hlavnou príčinou tohto poklesu v predaji iných dovozcov bola zrejme agresívna konkurencia indických výrobcov. Indické dumpingové ceny boli oveľa nižšie ako ceny všetkých ostatných hlavných dovážajúcich krajín (s výnimkou Ruska). V prípade, že výrobné odvetvie Únie jednostranne zvýši ceny, dovoz z iných krajín sa môže v krátkodobom horizonte zvýšiť, keďže títo vývozcovia už sú v Únii prítomní.

Priemerná dovozná cena v EUR

(121)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie. Komisia bude však pokračovať v skúmaní možných účinkov na hospodársku súťaž na trhu Únie v konečnom štádiu na základe ďalších informácií, ktoré majú byť predložené.

(122)

Na základe záverov Komisie o dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujme Únie je potrebné zaviesť dočasné opatrenia na zamedzenie ďalšej ujme spôsobovanej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(123)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najprv analyzovala výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(124)

Ujma by sa odstránila, keby bolo výrobné odvetvie Únie schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký možno v tomto výrobnom odvetví primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu.

(125)

V podnete sa tiež tvrdí, že výrobné odvetvie pri absencii dumpingového dovozu očakáva ziskovosť nad 12 %, keďže túto úroveň ziskovosti dosiahlo v rokoch pred posudzovaným obdobím. Treba poznamenať, že v rokoch pred posudzovaným obdobím bol predaj výrobného odvetvia Únie mimoriadne vysoký v dôsledku hospodárskeho rozmachu v rokoch 2007 – 2008 a fiškálnych stimulov vlád v Únii vyplývajúcich z investícií na vyrovnanie sa s vplyvom hospodárskej krízy v roku 2009. Preto sa tieto roky nemôžu považovať za reprezentatívne, pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Navrhovateľ takisto tvrdí, že dvojciferná ziskovosť je odôvodnená vysokou úrovňou výdavkov na výskum a rozvoj. Prešetrovaním sa zistilo len málo dôkazov o intenzívnych činnostiach výskumu a vývoja – výdavky na výskum a vývoj predstavovali menej ako 2 % z obratu v roku 2011 a ešte menej v období prešetrovania, pokiaľ ide o výrobcu z Únie, ktorý mal najvyššie výdavky na výskum a vývoj.

(126)

Počas predchádzajúcich prešetrovaní týkajúcich sa podobných výrobkov – určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele (5) a určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele (6) sa usúdilo, že ziskové rozpätie 5 % by sa mohlo považovať za primeranú úroveň, ktorej dosiahnutie by výrobné odvetvie Únie mohlo očakávať pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu. Rúry a rúrky z tvárnej zliatiny sú v mnohých ohľadoch podobné bezšvovým oceľovým rúram, zváraným rúrkam zo železa a nelegovanej ocele – hutnícke suroviny tvoria hlavnú časť ich výrobných nákladov, a môžu byť tiež použité na prepravu vody. Preto sa predbežne usúdilo, že 5 % rozpätie ziskovosti je opodstatnené aj pre odvetvie výroby rúrok z tvárnej zliatiny.

(127)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávalo výrobné odvetvie Únie na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(128)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia je potrebné uložiť na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii dočasné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výšku cla je potrebné stanoviť na úrovni nižšieho z rozpätí dumpingu a ujmy.

(129)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby dočasného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(130)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Indii vyrobeného konkrétne menovanými právnickými osobami. Dovoz príslušných výrobkov vyrábaných inou spoločnosťou, ktorá nie je špecificky uvedená vo výrokovej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených so špecificky uvedenými subjektmi, by mal podliehať colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemajú sa na ne vzťahovať individuálne sadzby antidumpingového cla.

(131)

Spoločnosť môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb, ak následne zmení názov svojho subjektu. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (7). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmena názvu spoločnosti nemá vplyv na jej právo využívať sadzbu dane, ktorá sa na ňu vzťahuje, oznámenie s informáciou o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(132)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania týchto opatrení, ktoré vzhľadom na veľký rozdiel medzi týmito colnými sadzbami hrozí, je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť uplatňovanie individuálneho antidumpingového cla. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové colné sadzby, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia. Na tovar, ktorý bude dovezený bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“.

(133)

V záujme zabezpečenia náležitého presadzovania antidumpingového cla by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti malo uplatňovať nielen na vyvážajúcich výrobcov spolupracujúcich pri tomto prešetrovaní, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(134)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v rámci stanovenej lehoty predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(135)

Zistenia týkajúce sa uloženia dočasného cla sú dočasné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky; a

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.