27.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 82/5

(1)

Je potrebné stanoviť obsah informácií, ktoré príslušné orgány členských štátov musia štvrťročne poskytovať Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) v súlade s článkom 67 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ, aby mu umožnili posúdiť fungovanie európskeho povolenia pre správcov alternatívnych investičných fondov z EÚ (správcovia AIF z EÚ), ktorí spravujú alebo uvádzajú na trh v Únii alternatívne investičné fondy z EÚ (AIF z EÚ), podmienky výkonu činnosti AIF a ich správcov a potenciálny vplyv rozšírenia európskeho povolenia.

(2)

Je dôležité zabezpečiť, aby informácie, ktoré poskytujú príslušné orgány, boli relevantné a aby sa dali použiť ako základ informovaného posúdenia. Všetky príslušné orgány by preto mali poskytovať informácie, ktoré umožňujú jednotné posúdenie v celej Únii, pričom uvedené orgány by mali mať naďalej možnosť poskytovať aj dodatočné informácie, ktoré môžu považovať za užitočné z hľadiska posúdenia celkového fungovania európskeho povolenia, vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa riadia súkromné investície, ako aj potenciálneho vplyvu rozšírenia európskeho povolenia na fondy a správcov z tretích krajín. S cieľom zabezpečiť, aby sa na všetky príslušné orgány priamo vzťahoval jednotný súbor požiadaviek na podávanie správ, pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytovať ESMA, je potrebné stanoviť vo forme nariadenia.

(3)

S cieľom posúdiť využívanie európskeho povolenia je dôležité získať kvantitatívne údaje o správcoch AIF a AIF využívajúcich európske povolenie, stanovené v článkoch 32 a 33 smernice 2011/61/EÚ, údaje o jurisdikciách, v ktorých sa vykonávajú cezhraničné činnosti, ako aj o druhoch cezhraničných činností.

(4)

Dôležitým aspektom celkového fungovania európskeho povolenia je účinná spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Na posúdenie účinnosti je nevyhnutné zhromažďovať informácie o spolupráci medzi príslušnými orgánmi pri výkone ich povinností v súlade s článkami 45 a 50 smernice 2011/61/EÚ. To znamená, že treba posúdiť prípady, keď sa začali uplatňovať rôzne právomoci a boli prijaté opatrenia v reakcii na daný vývoj, ako aj efektívnosť spolupráce z hľadiska načasovania, relevantnosti a podrobností.

(5)

Európske povolenie je založené na systéme oznamovania stanovenom v článkoch 32 a 33 smernice 2011/61/EÚ. Príslušné orgány by preto mali poskytovať informácie v súvislosti s prevádzkou takéhoto systému, a to najmä z hľadiska načasovania, hladkého fungovania, kvality oznámených informácií a potenciálnych rozdielov v dôsledku jeho uplatňovania.

(6)

S cieľom umožniť objektívne posúdenie by sa od príslušných orgánov malo požadovať, aby poskytovali informácie o fungovaní európskeho povolenia aj z pohľadu investorov, a to najmä z hľadiska vplyvu na ochranu investorov. Príslušné orgány by mali takisto poskytovať informácie o sťažnostiach podaných investormi v súvislosti so správcami AIF alebo AIF usadenými v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom má investor bydlisko, o otázkach investorov týkajúcich sa rozdelenia právomocí medzi príslušnými orgánmi z rôznych členských štátov a o akýchkoľvek otázkach súvisiacich s mechanizmami uvádzania na trh.

(7)

Pri posudzovaní fungovania európskeho povolenia je potrebné náležite zohľadniť úlohu ESMA pri riešení sporov medzi príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o cezhraničnú správu alebo uvádzanie na trh. Príslušné orgány by preto mali vyjadriť svoje pripomienky, pokiaľ ide o užitočnosť, načasovanie, kvalitu alebo akýkoľvek iný aspekt súvisiaci so zapojením ESMA.

(8)

S cieľom posúdiť fungovanie súčasných národných režimov, ktoré správcom AIF z krajín mimo EÚ a AIF z krajín mimo EÚ umožňujú vykonávať činnosť v jednotlivých členských štátoch, je potrebné poznať všetky podrobnosti o právnych rámcoch prijatých jednotlivými členskými štátmi, ich osobitosti a rozdiely v porovnaní s pravidlami platnými pre správcov AIF z EÚ a pre AIF z EÚ. Takisto je dôležité získať kvantitatívne informácie o počte AIF z krajín mimo EÚ uvádzaných na trh v členských štátoch a o počte správcov AIF z krajín mimo EÚ, ktorí spravujú AIF alebo ich uvádzajú na trh v členských štátoch. Takéto informácie by mali zahŕňať aj údaje o opatreniach v oblasti presadzovania a dohľadu, ako aj dodatočné informácie, ktoré na základe žiadosti poskytli orgány dohľadu krajín mimo EÚ.

(9)

Príslušné orgány by mali poskytnúť informácie o dojednaniach o spolupráci s orgánmi dohľadu v tretích krajinách, ktoré ESMA po zapojení sa do rokovania o viacstranných memorandách o porozumení ešte nemá k dispozícii. S cieľom umožniť posúdenie fungovania dojednaní o spolupráci je dôležité získať informácie o účinnosti takýchto dojednaní o spolupráci, akými sú napríklad kvantitatívne a kvalitatívne informácie o spôsobe uplatnenia rôznych právomocí stanovených v týchto dojednaniach. Súčasťou tohto postupu sú žiadosti o informácie, kontroly na mieste a výmena informácií. Účinnosť spolupráce by sa mala posudzovať z hľadiska relevantnosti, podrobnosti, načasovania a úplnosti poskytnutej pomoci.

(10)

Príslušné orgány by mali poskytovať informácie o akýchkoľvek prvkoch režimu tretej krajiny, ktoré de facto alebo de iure obmedzujú alebo sťažujú výkon funkcií dohľadu príslušného orgánu členského štátu alebo priame doručovanie informácií od subjektov z krajín mimo EÚ. Okrem toho by sa mali zhromažďovať informácie o sťažnostiach investorov, ako aj o opatreniach prijatých príslušnými orgánmi v reakcii na takéto sťažnosti.

(11)

Posúdenie vzájomného pôsobenia dvoch systémov vytvorených na účely správy AIF alebo ich uvádzania na trh by malo vychádzať z dôkazov, ktoré odzrkadľujú celkovú situáciu na vnútornom trhu, ako aj z krátkodobého a dlhodobého posúdenia vývoja na trhu vrátane prípadného narušenia trhu alebo hospodárskej súťaže. Posúdenie by sa malo vykonať na základe dôkazov, či medzi členskými štátmi a jednotlivými tretími krajinami existujú rovnaké podmienky, napríklad z hľadiska regulačného zaťaženia, podmienok hospodárskej súťaže alebo dohľadu. Príslušné orgány by mali poskytovať konkrétne informácie o všeobecných alebo osobitných problémoch týkajúcich sa jednotlivých tretích krajín a uviesť zdroj takýchto problémov.

(12)

Pri poskytovaní informácií o prípadnom narušení trhu alebo hospodárskej súťaže by príslušné orgány mali zohľadňovať všetky podniky kolektívneho investovania a ich správcov. Je dôležité zistiť, či a v akej miere sú zavedením európskeho povolenia pre tretie krajiny potenciálne ovplyvnené AIF z EÚ a podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov zriadené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (2), ako aj ich správcovia. To je obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že definícia správcov AIF z krajín mimo EÚ podľa smernice 2011/61/EÚ sa vzťahuje na všetky podniky kolektívneho investovania usadené v tretích krajinách vrátane tých podnikov, na ktoré by sa vzťahovala smernica 2009/65/ES, keby boli usadené v členskom štáte. S cieľom posúdiť celkový vplyv na trh je navyše potrebné určiť potenciálny vplyv na iných sprostredkovateľov pôsobiacich v sektore správy aktív, akými sú napríklad depozitári alebo poskytovatelia služieb,

a)

informácie v súvislosti s fungovaním európskeho povolenia pre správcov alternatívnych investičných fondov (správcovia AIF) z EÚ, ktorí spravujú a/alebo uvádzajú alternatívne investičné fondy (AIF) z EÚ na trh, ako sa stanovuje v článkoch 2 až 7;

b)

informácie v súvislosti s fungovaním uvádzania AIF z krajín mimo EÚ na trh v členských štátoch správcami AIF z EÚ a so správou a/alebo uvádzaním AIF na trh v členských štátoch správcami AIF z krajín mimo EÚ v súlade s platnými národnými režimami, ako sa stanovuje v článkoch 8 až 13;

c)

informácie v súvislosti s vplyvom fungovania systémov uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku, ako sa stanovuje v článku 14.

a)

počet správcov AIF z EÚ, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 7 smernice 2011/61/EÚ;

b)

počet správcov AIF z EÚ, ktorí uvádzajú na trh podielové listy alebo akcie AIF z EÚ podľa článku 32 smernice 2011/61/EÚ, počet AIF z EÚ a podfondov AIF, ktoré sa uvádzajú na trh podľa článku 32 smernice 2011/61/EÚ, a rozdelenie podľa domovského a hostiteľského členského štátu;

c)

počet správcov AIF z EÚ, ktorí AIF z EÚ spravujú podľa článku 33 smernice 2011/61/EÚ, počet AIF z EÚ spravovaných podľa článku 33 smernice 2011/61/EÚ a rozdelenie podľa domovského a hostiteľského členského štátu;

d)

počet správcov AIF z EÚ, ktorí AIF z EÚ usadené v iných členských štátoch spravujú podľa článku 33 smernice 2011/61/EÚ prostredníctvom zriadenia pobočky, a počet správcov AIF z EÚ, ktorí AIF z EÚ usadené v iných členských štátoch spravujú podľa článku 33 smernice 2011/61/EÚ priamo.

a)

počet prípadov, v ktorých príslušný orgán informuje podľa článku 45 ods. 5 smernice 2011/61/EÚ príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF o situácii, pričom sa uvedie, o aký druh situácie ide;

b)

počet prípadov, v ktorých príslušný orgán po tom, ako ho podľa článku 45 ods. 5 smernice 2011/61/EÚ informoval príslušný orgán hostiteľského členského štátu, prijal opatrenia stanovené v článku 45 ods. 5 uvedenej smernice, pričom sa uvedie druh prijatých opatrení;

c)

počet prípadov, v ktorých príslušný orgán po tom, ako podľa článku 45 ods. 5 smernice 2011/61/EÚ informoval príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF o situácii, prijal opatrenia stanovené v článku 45 ods. 6 uvedenej smernice, pričom sa uvedie druh prijatých opatrení;

d)

počet prípadov, v ktorých príslušný orgán informuje podľa článku 45 ods. 7 smernice 2011/61/EÚ príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF o situácii, pričom sa uvedie, o aký druh situácie ide;

e)

počet prípadov, v ktorých príslušný orgán po tom, ako ho podľa článku 45 ods. 7 smernice 2011/61/EÚ informoval príslušný orgán hostiteľského členského štátu, prijal opatrenia v súlade s článkom 45 ods. 7 uvedenej smernice, pričom sa uvedie druh prijatých opatrení;

f)

počet prípadov, v ktorých príslušný orgán po tom, ako podľa článku 45 ods. 7 smernice 2011/61/EÚ informoval príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF o situácii, prijal opatrenia stanovené v článku 45 ods. 8 uvedenej smernice, pričom sa uvedie druh prijatých opatrení;

g)

počet oznámení zaslaných a prijatých podľa článku 50 ods. 5 smernice 2011/61/EÚ, pričom sa uvedú opatrenia prijaté v dôsledku oznámenia;

h)

pokiaľ ide o žiadosti príslušného orgánu o pomoc:

i)

pokiaľ ide o žiadosti o pomoc, ktoré príslušný orgán dostal od príslušných orgánov v iných členských štátoch:

j)

počet kontrol na mieste alebo vyšetrovaní, ktoré príslušný orgán vykonal v inom členskom štáte v súlade s článkom 54 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ, a počet žiadostí o vykonanie kontrol na mieste alebo vyšetrovaní v inom členskom štáte, ktoré boli zamietnuté.

a)

priemerný čas od doručenia úplného súboru oznámenia od správcu AIF do chvíle, keď príslušný orgán, ktorý prijal takéto oznámenie, informuje príslušný orgán hostiteľského členského štátu;

b)

priemerný čas, za ktorý príslušný orgán domovského členského štátu správcu AIF oznámi tomuto správcovi, že môže vykonávať cezhraničné činnosti, a ktorý sa počíta od dátumu zaslania súboru oznámenia príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu;

c)

počet žiadostí o objasnenie oznámenia, ktoré má poskytnúť príslušný orgán hostiteľskej krajiny;

d)

počet sporov medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu v súvislosti s postupom oznamovania.

a)

počet a druh sťažností investorov adresovaných príslušnému orgánu v súvislosti s AIF, ktoré uvádza na trh alebo spravuje správca AIF usadený v inom členskom štáte, dôvody, na ktoré sa odvolávajú, a spôsob vyriešenia takýchto sťažností;

b)

dôkaz o tom, že investorom nie je dostatočne jasné rozdelenie úloh v oblasti dohľadu medzi príslušnými orgánmi domovskej a hostiteľskej krajiny;

c)

akékoľvek otázky týkajúce sa fungovania opatrení, ktoré správca AIF prijal na uvádzanie AIF na trh, a opatrení zavedených s cieľom zabrániť tomu, aby sa podielové listy alebo akcie AIF uvádzali na trh pre retailových investorov, ako sa vyžaduje v písmene h) prílohy IV k smernici 2011/61/EÚ.

a)

počet príležitostí, pri ktorých príslušný orgán dostal informácie od iného príslušného orgánu v súvislosti s monitorovaním systémových rizík, pričom sa rozlišujú:

b)

počet príležitostí, pri ktorých si príslušný orgán vymenil informácie s iným príslušným orgánom v súvislosti s monitorovaním systémových rizík, pričom sa rozlišujú:

a)

ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa takéto uvádzanie na trh povoľuje, vrátane opisu osobitných uplatniteľných podmienok;

b)

počet správcov AIF z EÚ, ktorým príslušný orgán udelil povolenie uvádzať AIF z krajín mimo EÚ na trh v jeho jurisdikcii v súlade s článkom 36 smernice 2011/61/EÚ, a počet AIF z krajín mimo EÚ, ktoré sa uvádzajú na trh;

c)

počet žiadostí o informácie, ktoré príslušný orgán adresoval správcom AIF z EÚ v súvislosti s uvádzaním AIF z krajín mimo EÚ na trh;

d)

opatrenia alebo sankcie v oblasti presadzovania alebo dohľadu, ktoré sa uložili správcom AIF z EÚ v súvislosti s uvádzaním AIF z krajín mimo EÚ na trh.

a)

ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa takéto uvádzanie na trh povoľuje, vrátane opisu osobitných uplatniteľných podmienok;

b)

počet správcov AIF z krajín mimo EÚ, ktorí uvádzajú AIF na trh v jurisdikcii príslušného orgánu v súlade s článkom 42 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ, a počet AIF, ktoré sa uvádzajú na trh;

c)

počet žiadostí o informácie, ktoré príslušný orgán adresoval správcom AIF z krajín mimo EÚ v súvislosti s uvádzaním AIF na trh podľa článku 42 ods. 1 smernice 2011/61/EÚ;

d)

opatrenia alebo sankcie v oblasti presadzovania alebo dohľadu, ktoré príslušný orgán uložil správcom AIF z krajín mimo EÚ v súvislosti s povinnosťami stanovenými v článkoch 22, 23, 24 a 26 až 30 smernice 2011/61/EÚ.

a)

ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa takáto správa povoľuje, vrátane opisu osobitných uplatniteľných podmienok;

b)

počet správcov AIF z krajín mimo EÚ, ktorí spravujú AIF z EÚ v jurisdikcii príslušného orgánu, a počet spravovaných AIF z EÚ;

c)

počet žiadostí o informácie, ktoré príslušný orgán adresoval správcom AIF z krajín mimo EÚ v súvislosti so správou AIF z EÚ.

a)

existencia dvojstranných dojednaní o spolupráci medzi príslušným orgánom a orgánmi dohľadu tretích krajín, okrem dojednaní, ktoré boli prerokované a dohodnuté pod záštitou ESMA a dotknutých tretích krajín;

b)

pokiaľ ide o žiadosti o informácie alebo o pomoc, ktoré predložil príslušný orgán orgánom tretej krajiny v súlade s dojednaniami o spolupráci:

c)

počet kontrol na mieste, ktoré má na základe žiadosti príslušného orgánu vykonať v jeho mene orgán dohľadu tretej krajiny v súlade s dojednaniami o spolupráci, ako aj počet žiadostí o vykonanie kontrol na mieste, ktoré boli zamietnuté;

d)

počet príležitostí, pri ktorých orgán dohľadu tretej krajiny poskytol v súlade s dojednaniami o spolupráci nevyžiadané informácie o:

e)

počet príležitostí, pri ktorých si príslušný orgán v súlade s dojednaniami o spolupráci vymenil s inými príslušnými orgánmi informácie, ktoré dostal od orgánov dohľadu tretích krajín na účely monitorovania systémových rizík.

a)

počet a druh sťažností investorov adresovaných príslušnému orgánu v súvislosti s AIF, ktoré sa uvádzajú na trh v danej jurisdikcii v rámci platného národného režimu;

b)

opatrenia alebo sankcie v oblasti presadzovania alebo dohľadu, ktoré uložil príslušný orgán, vrátane zrušenia, pozastavenia alebo zmeny príslušných povolení alebo registrácie, ktoré sa týkajú správcov AIF z krajín mimo EÚ, ktorí uvádzajú na trh alebo spravujú AIF v danej jurisdikcii, alebo s nimi súvisia alebo ktoré sa týkajú AIF z krajín mimo EÚ, ktoré v danej jurisdikcii uvádzajú na trh správcovia AIF z EÚ, alebo s nimi súvisia.

a)

problémy alebo prekážky pri uplatňovaní regulačného rámca a rámca dohľadu, s ktorými sa príslušný orgán stretol pri výkone funkcií dohľadu nad správcami AIF z krajín mimo EÚ alebo nad AIF z krajín mimo EÚ;

b)

problémy so získavaním informácií priamo od správcov AIF z krajín mimo EÚ.

a)

dôkazy, že správcovia AIF, ktorí boli usadení v ich jurisdikcii, sa presunuli do tretích krajín, pričom sa uvedú súhrnné údaje o počte AIF a spravovaných aktívach za každú tretiu krajinu, a dôvody takéhoto presunu;

b)

podrobné informácie o akomkoľvek zistenom alebo očakávanom narušení trhu alebo hospodárskej súťaže medzi podnikmi kolektívneho investovania z EÚ a z krajín mimo EÚ, ako aj medzi správcami podnikov kolektívneho investovania z EÚ a z krajín mimo EÚ;

c)

dôkazy, že správcovia podnikov kolektívneho investovania z EÚ, ktorým bolo udelené povolenie v ich jurisdikcii, sa stretli s ťažkosťami alebo obmedzeniami pri tom, keď sa chceli usadiť alebo uviesť na trh v tretej krajine podniky kolektívneho investovania, ktoré spravujú, pričom uvedú konkrétnu tretiu krajinu;

d)

dôkazy, že v tretích krajinách existujú ťažkosti alebo obmedzenia, ktoré správcov podnikov kolektívneho investovania z EÚ, ktorým bolo udelené povolenie v ich jurisdikcii, odrádzajú od rozhodnutia usadiť sa alebo uviesť na trh v tretej krajine podniky kolektívneho investovania, ktoré spravujú, pričom uvedú konkrétnu tretiu krajinu;

e)

informácie o akýchkoľvek iných všeobecných alebo konkrétnych ťažkostiach, s ktorými sa správcovia podnikov kolektívneho investovania z EÚ stretávajú, keď sa chcú usadiť alebo uviesť na trh v tretej krajine podniky kolektívneho investovania, ktoré spravujú, pričom uvedú konkrétnu tretiu krajinu.