(1)

V smernici 2014/59/EÚ sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili mechanizmy financovania riešenia krízových situácií s cieľom zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci. Tieto mechanizmy financovania riešenia krízových situácií by mali mať k dispozícii primerané finančné zdroje, ktoré by umožňovali účinné fungovanie rámca riešenia krízových situácií, a boli by teda oprávnené získavať príspevky ex ante od inštitúcií povolených na ich území vrátane pobočiek z Únie (ďalej len „inštitúcie“).

(2)

Členské štáty sú povinné získavať príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií nielen od inštitúcií, ale v súlade s článkom 103 ods. 1 uvedenej smernice aj od pobočiek v Únii. Na pobočky v Únii sa takisto vzťahujú delegované akty, ktoré je Komisia splnomocnená prijímať podľa článku 103 ods. 7 a 8 uvedenej smernice. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa článku 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (2) prudenciálne požiadavky a dohľad nad pobočkami v Únii patria do zodpovednosti členských štátov, však nie je vhodné, aby sa na pobočky v Únii priamo uplatňovali mnohé z parametrov úpravy zohľadňujúcej riziko stanovené v tomto delegovanom nariadení. Pobočky v Únii preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, môžu však podliehať osobitnému režimu, ktorý Komisia v budúcnosti vypracuje v delegovanom akte.

(3)

Podľa článkov 6, 15, 16, 95 a 96 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3) určité investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené len obmedzené povolenie na poskytovanie služieb a vykonávanie činností, nepodliehajú určitým kapitálovým požiadavkám a požiadavkám na likviditu alebo od nich môžu byť oslobodené. V dôsledku toho sa na nich nevzťahujú mnohé parametre úpravy zohľadňujúcej riziko, ktoré by sa mali stanoviť. Keďže členské štáty podliehajú povinnosti získavať v súlade s článkom 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ od týchto investičných spoločností príspevky ex ante, je vhodné ponechať členským štátom právomoc stanoviť úpravu zohľadňujúcu riziko s cieľom vyhnúť sa neprimeranému zaťaženiu týchto spoločností. Uvedené investičné spoločnosti by preto nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(4)

V súlade s článkom 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by členské štáty mali zabezpečiť, aby v období od nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice do 31. decembra 2024 dostupné finančné prostriedky v ich mechanizmoch financovania dosiahli prinajmenšom 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území. Počas tohto obdobia by sa príspevky do mechanizmov financovania mali časovo rozložiť čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, pričom sa zohľadní fáza obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu prispievajúcich inštitúcií.

(5)

V článku 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa vyžaduje, aby sa príspevky získavali prinajmenšom raz za rok s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 uvedenej smernice. Podľa článku 103 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by ročný príspevok mal zodpovedať veľkosti inštitúcie, keďže príspevok by mal vychádzať z pevnej sumy určenej na základe záväzkov inštitúcie (základný ročný príspevok); ďalej by mal zodpovedať úrovni rizika relevantných činností inštitúcie, keďže základný ročný príspevok by sa mal upraviť primerane k rizikovému profilu danej inštitúcie (dodatočná úprava zohľadňujúca riziko). Veľkosť inštitúcie je prvým ukazovateľom rizika, ktoré inštitúcia predstavuje. Čím je inštitúcia väčšia, tým je pravdepodobnejšie, že v prípade ťažkostí by orgán pre riešenie krízových situácií považoval za vec verejného záujmu, aby jej krízovú situáciu riešil a uplatnil mechanizmus financovania riešenia krízových situácií a tým zabezpečil účinné uplatnenie nástrojov riešenia krízovej situácie.

(6)

Na objasnenie, ako by orgány pre riešenie krízových situácií mali upraviť príspevky pomerne k rizikovému profilu inštitúcií, je potrebné vymedziť piliere a ukazovatele rizika, ktoré by sa mali použiť na určenie rizikového profilu inštitúcií, mechanizmus uplatňovania úpravy základného ročného príspevku zohľadňujúcej riziko a základný ročný príspevok ako východiskový bod pre úpravu zohľadňujúcu riziko. Tieto prvky, ktoré by doplnili kritériá rizika stanovené v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by sa mali vymedziť tak, aby sa zachovali rovnaké podmienky medzi členskými štátmi a silný vnútorný trh a aby sa predišlo nezrovnalostiam v prístupoch členských štátov k výpočtu príspevkov do ich jednotlivých mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Vďaka tomu by príspevky inštitúcií do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií mohli byť aj pri rôznych typoch bánk porovnateľné a predvídateľné, čo je dôležitým aspektom zabezpečenia rovnakých podmienok na vnútornom trhu.

(7)

V článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (4) sa stanovuje, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (jednotná rada) zriadená článkom 42 ods. 1 uvedeného nariadenia sa na účely uplatňovania uvedeného nariadenia a smernice 2014/59/EÚ považuje za dotknutý vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, keď vykonáva úlohy alebo právomoci, ktoré má podľa uvedenej smernice vykonávať vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií. Vzhľadom na to, že na základe článku 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je jednotná rada splnomocnená vypočítať príspevky inštitúcií do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý by mal od 1. januára 2016 nahradiť mechanizmy financovania zúčastnených členských štátov v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií uplatnením tohto nariadenia na základe článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by pojem „orgán pre riešenie krízových situácií bánk“ mal zahŕňať aj jednotnú radu.

(8)

Výpočet príspevkov na individuálnej úrovni by v prípade skupín viedol k dvojitému započítaniu určitých záväzkov pri určovaní základného ročného príspevku jednotlivých subjektov skupiny, keďže záväzky súvisiace s dohodami, ktoré subjekty tej istej skupiny uzatvárajú medzi sebou, by sa považovali za súčasť celkových záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní základného ročného príspevku každého subjektu skupiny. Určenie základného ročného príspevku by sa teda malo v prípade skupín podrobnejšie špecifikovať, aby odrážalo vzájomnú prepojenosť jednotlivých subjektov skupiny a aby sa zabránilo dvojitému započítaniu expozícií v rámci skupiny. Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, a inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo sú trvalo pridružené k tomu istému ústrednému orgánu, malo by sa na nich vzťahovať rovnaké zaobchádzanie.

(9)

Na účely výpočtu základného ročného príspevku subjektu skupiny by celkové záväzky, ktoré sa majú zohľadniť, nemali zahŕňať záväzky vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, ktorú daný subjekt skupiny uzatvoril s iným subjektom tej istej skupiny. Takéto vylúčenie by však malo byť možné len v prípade, že každý subjekt skupiny má sídlo v Únii, je v plnom rozsahu zahrnutý do tej istej konsolidácie, podlieha primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika a postupom merania a kontroly a ak v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému splateniu príslušných záväzkov v čase ich splatnosti. To by malo zabrániť vylúčeniu záväzkov zo základu na výpočet príspevkov v prípade, že neexistujú záruky, že úverové expozície v rámci skupiny by boli kryté, ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie skupiny. Okrem toho, aby sa zabránilo tomu, že vylúčením záväzkov v rámci skupiny sa poskytne výhoda subjektom skupiny, na ktoré sa táto výnimka vzťahuje, by takéto vylúčenie nemalo umožňovať dotknutým inštitúciám, aby využívali zjednodušený systém príspevkov určený pre malé inštitúcie ani v prípade, že by po vylúčení záväzkov v rámci skupiny daná inštitúcia spĺňala podmienky pre zjednodušený systém. Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, a inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo sú trvalo pridružené k tomu istému ústrednému orgánu, malo by sa na nich vzťahovať rovnaké zaobchádzanie.

(10)

Odchylne od pravidla, že výpočet príspevkov by sa mal realizovať na individuálnej úrovni, v prípade ústredného orgánu s pridruženými úverovými inštitúciami, ktoré sú úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciánych požiadaviek uvedených vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, by sa pravidlá príspevkov ex ante mali vzťahovať len na ústredný orgán a pridružené úverové inštitúcie ako celok na konsolidovanom základe, pretože platobná schopnosť a likvidita ústredného orgánu a všetkých pridružených inštitúcií sa monitorujú ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok týchto inštitúcií.

(11)

Určovanie základných ročných príspevkov by sa malo podrobnejšie špecifikovať aj v prípade infraštruktúr finančných trhov (IFT). Niektoré IFT, ako sú centrálne protistrany alebo centrálne depozitáre cenných papierov, sú tiež oprávnené ako úverové inštitúcie. Najmä niektoré centrálne depozitáre cenných papierov poskytujú služby bankového charakteru, ktoré sú doplnkové k ich činnostiam trhových infraštruktúr. Centrálne depozitáre cenných papierov na rozdiel od úverových inštitúcií nemajú v držbe kryté vklady, ale väčšinou denné a jednodňové zostatky pochádzajúce z vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré tieto depozitáre zabezpečujú pre finančné inštitúcie alebo centrálne banky. Tieto transakcie vo všeobecnosti nevedú k peňažným zostatkom, ktoré by sa mohli prirovnať k finančným prostriedkom získaným na vykonávanie bankových činností. Vzhľadom na to, že služby bankového charakteru poskytované infraštruktúrami finančných trhov sú doplnkové k ich hlavným činnostiam zúčtovania alebo vyrovnania, v súvislosti s ktorými tieto subjekty podliehajú prísnym prudenciálnym požiadavkám podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (5) a (EÚ) č. 909/2014 (6) a príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, a keďže obchodný model IFT nezahŕňa riziká porovnateľné s rizikami úverových inštitúcií, pri určovaní sumy celkových záväzkov týchto subjektov na účel výpočtu ich základného ročného príspevku by sa mali zohľadňovať iba záväzky súvisiace s ich činnosťami bankového charakteru.

(12)

Účtovanie derivátov, pokiaľ ide o individuálne účty, nie je v Únii harmonizované, čo by mohlo mať vplyv na sumu záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte príspevkov každej banky. Metodika ukazovateľa finančnej páky uvedená v článku 429 ods. 6 a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa uplatňuje na všetky banky a zabezpečuje, že tá istá derivátová zmluva a najmä vzájomné započítanie medzi derivátovými zmluvami sa zohľadní rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, akému účtovnému rámcu daná banka podlieha. Na zabezpečenie harmonizovaného zaobchádzania s derivátmi pri určovaní základného ročného príspevku, ktoré by umožňovalo porovnateľnosť ich oceňovania medzi inštitúciami, a na zabezpečenie rovnakých podmienok v rámci Únie by sa deriváty mali oceňovať v súlade s článkom 429 ods. 6 a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Na zabezpečenie predvídateľnosti oceňovania derivátov podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa však malo stanoviť, že takéto ocenenie nesmie viesť k hodnote, ktorá je nižšia ako 75 % hodnoty dotknutých derivátov určenej podľa príslušného účtovného rámca.

(13)

Niektoré úverové inštitúcie sú podpornými bankami, ktorých účelom je presadzovať ciele verejnej politiky ústrednej či regionálnej štátnej správy alebo miestneho orgánu v členskom štáte, a to najmä prostredníctvom poskytovania podporných úverov na nesúťažnom a neziskovom základe. Úvery, ktoré takéto inštitúcie poskytujú, sú priamo alebo nepriamo čiastočne zaručené ústrednou či regionálnou štátnou správou alebo miestnym orgánom. Podporné úvery sa poskytujú na nesúťažnom a neziskovom základe v záujme podpory cieľov verejného záujmu Únie alebo ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu. Podporné úvery sa niekedy poskytujú prostredníctvom inej úverovej inštitúcie ako sprostredkovateľa (postupované úvery). V takých prípadoch sprostredkovateľská úverová inštitúcia dostáva podporné úvery od multilaterálnej rozvojovej banky alebo od subjektu verejného sektora a postúpi ich ďalším úverovým inštitúciám, ktoré ich poskytnú konečným klientom. Vzhľadom na to, že sprostredkovateľské úverové inštitúcie postupujú likviditu týchto úverov od pôvodcovskej podpornej banky úverovej inštitúcii alebo ďalšej sprostredkovateľskej inštitúcii, nemali by sa takéto záväzky zahŕňať do celkových záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte základného ročného príspevku.

(14)

V článku 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa vyžaduje, aby všetky inštitúcie prispievali do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Je však potrebné nájsť úmernú a spravodlivú rovnováhu medzi povinnosťami každej inštitúcie, ktorá má prispievať do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, a jej veľkosťou, rizikovým profilom, rozsahom a zložitosťou jej činností, jej prepojenosťou s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom všeobecne, vplyvom jej zlyhania na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, na podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, a teda pravdepodobnosťou, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie a použije sa mechanizmus financovania. Orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia tieto prvky v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ pri rozhodovaní, či by sa na určité inštitúcie mali vzťahovať zjednodušené povinnosti, pokiaľ ide o požiadavky vypracovať plány ozdravenia a riešenia krízovej situácie. Pri posudzovaní správnej rovnováhy medzi plnením požiadaviek stanovených v smernici 2014/59/EÚ a špecifikami rôznych inštitúcií, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje, by sa mala zohľadniť aj administratívna záťaž, ktorá pre niektoré inštitúcie a orgány pre riešenie krízových situácií vyplýva z výpočtu ročných príspevkov.

(15)

Malé inštitúcie vo všeobecnosti nemajú vysoko rizikový profil, v porovnaní s veľkými inštitúciami predstavujú často menšie systémové riziko a dosah ich zlyhania na širšiu ekonomiku je spravidla nižší, než je tomu v prípade veľkých inštitúcií. Zároveň však potenciálny dosah zlyhania malých inštitúcií na finančnú stabilitu nie je možné úplne vylúčiť, keďže aj malé inštitúcie môžu vytvoriť systémové riziko vzhľadom na ich úlohu v širšom bankovom systéme, kumulatívne účinky ich sietí alebo nákazlivý účinok straty dôvery v bankový systém, ktorý môžu vyvolať.

(16)

S ohľadom na to, že malé inštitúcie vo väčšine prípadov nepredstavujú systémové riziko, a je teda menej pravdepodobné, že sa bude riešiť ich krízová situácia, čo zároveň v porovnaní s veľkými inštitúciami znižuje pravdepodobnosť, že by využili mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, mala by sa metodika výpočtu ich ročných príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií zjednodušiť. Ročné príspevky malých inštitúcií by mali pozostávať z paušálnej sumy založenej iba na ich základnom ročnom príspevku upravenom pomerne k ich veľkosti. Takáto metodika by mala umožniť proporcionálny systém ročných príspevkov, keďže pri určovaní ročného príspevku každej inštitúcie musí orgán pre riešenie krízových situácií dodržať cieľovú úroveň mechanizmu financovania. Paušálna suma preto odráža skutočnosť, že malé inštitúcie sú v mnohých prípadoch menej rizikové, a umožňuje výraznejšiu úpravu príspevkov veľkých inštitúcií, ktoré spravidla predstavujú väčšie systémové riziko, pomerne k ich rizikovému profilu.

(17)

Na určenie, ktoré inštitúcie sa považujú za malé, by sa mali použiť dve prahové hodnoty, pričom prvá prahová hodnota, založená na celkových záväzkoch (okrem vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov, by mala byť najviac 300 miliónov EUR a druhá prahová hodnota, založená na celkových aktívach, by nemala prekročiť 1 miliardu EUR. Druhá prahová hodnota by mala zabrániť väčším inštitúciám, ktoré spĺňajú prahovú hodnotu súvisiacu s celkovými záväzkami, aby využívali zjednodušený systém.

(18)

V rámci kategórie malých inštitúcií by sa malo vytvoriť určité rozlíšenie, keďže niektoré inštitúcie sú veľmi malé, zatiaľ čo iné sa blížia k maximálnej prahovej hodnote, ktorá im umožňuje využívať zjednodušený systém. Ak by bol systém založený na jednotnej paušálnej sume, ročné príspevky veľmi malých inštitúcií by boli nepomerne vyššie než príspevky malých inštitúcií, ktoré takmer dosahujú maximálnu prahovú hodnotu. Zároveň je potrebné zabrániť tomu, aby zjednodušený systém viedol k neúmerným rozdielom v ročných príspevkoch medzi najväčšími malými inštitúciami a inštitúciami, ktoré nespĺňajú podmienky pre zjednodušený postup, pretože tesne prekračujú hraničné hodnoty. Aby nedochádzalo k takýmto neželaným účinkom, bolo by vhodné zaviesť systém viacerých kategórií malých inštitúcií, ktorých ročné príspevky by pozostávali z rôznych paušálnych súm. To by umožnilo odstupňovať príspevky v rámci zjednodušeného systému, ako aj medzi najvyššou paušálnou sumou a najnižším príspevkom určeným metódou úpravy základného ročného príspevku podľa rizikového profilu inštitúcie.

(19)

Ak orgán pre riešenie krízových situácií určí, že malá inštitúcia má obzvlášť vysoko rizikový profil, tento orgán by mal mať možnosť rozhodnúť, že daná inštitúcia by už nemala využívať zjednodušený systém a jej príspevok by sa mal namiesto toho vypočítať podľa metódy úpravy základného ročného príspevku na základe iných rizikových faktorov, než je veľkosť inštitúcie.

(20)

Inštitúcie uvedené v článku 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ sa nebudú rekapitalizovať prostredníctvom mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v súlade s článkami 44 a 101 smernice 2014/59/EÚ, pretože budú likvidované prostredníctvom vnútroštátnych konkurzných konaní alebo iných druhov postupu uplatňovaných v súlade s článkom 38, 40 alebo 42 smernice 2014/59/EÚ a ich činnosti sa ukončia. Týmito postupmi sa zabezpečí, aby veritelia týchto inštitúcií, v relevantných prípadoch vrátane držiteľov krytých dlhopisov, znášali straty spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií. Ich príspevky do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií by preto mali odrážať tieto špecifiká. Mechanizmy financovania riešenia krízových situácií by sa však mohli použiť na iné účely uvedené v článku 101 smernice 2014/59/EÚ. V prípade, že takáto inštitúcia využije mechanizmus financovania riešenia krízových situácií na akýkoľvek z týchto účelov, orgán pre riešenie krízových situácií by mal byť schopný porovnať rizikový profil všetkých ostatných inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje článok 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, s rizikovým profilom inštitúcie, ktorá využila mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a uplatniť metodiku stanovenú v tomto delegovanom akte na tie inštitúcie, ktoré majú rizikový profil podobný alebo vyšší, než je profil inštitúcií, ktoré využili mechanizmus financovania riešenia krízových situácií. Je takisto vhodné zostaviť zoznam prvkov, ktoré by mal orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňovať pri porovnávaní rizikových profilov.

(21)

Aby sa orgánom pre riešenie krízových situácií umožnil zosúladený výklad kritérií stanovených v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, a aby sa teda určovanie ukazovateľov rizika inštitúcií na účely výpočtu individuálnych príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií vykonávalo v celej Únii podobným spôsobom, malo by sa stanoviť viacero pilierov rizík a príslušných ukazovateľov rizika pre každý z týchto pilierov, ktoré by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadňovať pri posudzovaní rizikového profilu inštitúcií. Na zabezpečenie súdržnosti s postupmi dohľadu by ukazovatele rizík mali pozostávať zo súčasných regulačných kritérií, ktoré sú už dostupné alebo sa stanovujú.

(22)

V prípade, že v príslušných právnych predpisoch sú stanovené výnimky, ktoré oslobodzujú inštitúcie od niektorých ukazovateľov rizík na úrovni inštitúcie, a za predpokladu, že príslušné orgány v prípade potreby povolia uplatnenie takýchto výnimiek, by orgány pre riešenie krízových situácií mali posúdiť príslušné ukazovatele na konsolidovanej alebo prípadne subkonsolidovanej úrovni s cieľom dosiahnuť súlad s postupom dohľadu a zabezpečiť, aby skupiny využívajúce tieto výnimky neboli neoprávnene penalizované.

(23)

Aby sa orgánom pre riešenie krízových situácií umožnil konzistentný prístup, pokiaľ ide o dôležitosť pilierov a ukazovateľov rizika, ktoré by mali zohľadňovať na účely výpočtu rizikového profilu inštitúcií, mala by sa v tomto nariadení stanoviť aj relatívna váha každého piliera a ukazovateľa rizika. Je však dôležité, aby sa orgánom pre riešenie rizikových situácií poskytla dostatočná flexibilita pri posudzovaní rizikového profilu inštitúcií, aby mohli prispôsobiť uplatňovanie pilierov a ukazovateľov rizika podľa špecifík každej inštitúcie. Keďže to nie je možné dosiahnuť výlučne stanovením rozmedzia na posudzovanie rizikového profilu, ale je potrebná určitá miera vlastného uváženia pri rozhodovaní o dôležitosti určitých ukazovateľov rizika v každom jednotlivom prípade, váha niektorých ukazovateľov rizika by mala byť len indikatívna alebo by sa malo stanoviť ich rozmedzie, ktoré by orgánom pre riešenie krízových situácií umožnilo v danom prípade rozhodnúť o relevantnosti týchto ukazovateľov.

(24)

Pri určovaní dôležitosti rôznych ukazovateľov zodpovedajúcich danému pilieru by sa mala v rámci piliera vykonať agregácia prostredníctvom váženého aritmetického priemeru jednotlivých ukazovateľov. Pokiaľ ide o výpočet konečného zloženého ukazovateľa rizika zodpovedajúceho každej inštitúcii, s cieľom zamedziť kompenzačným účinkom medzi piliermi, v dôsledku ktorých by inštitúcia s pomerne dobrým výsledkom v rámci viacerých pilierov a veľmi zlým výsledkom v rámci iného piliera na základe aritmetických priemerov rôznych pilierov vo všeobecnosti získala priemerné hodnotenie, by tento konečný výpočet zloženého ukazovateľa mal byť založený na váženom geometrickom priemere jednotlivých pilierov.

(25)

Rozmedzie na posúdenie stupňa rizika, ktorý inštitúcia predstavuje, by malo umožňovať dostatočné prispôsobenie rizikového profilu inštitúcií podľa rôznych pilierov a ukazovateľov rizika stanovených v tomto nariadení a zároveň by malo zabezpečovať dostatočnú istotu a predvídateľnosť ročných súm, ktorými tieto inštitúcie budú musieť prispievať v súlade so smernicou 2014/59/EÚ a týmto nariadením.

(26)

Aby sa zabezpečilo skutočné uhrádzanie ročných príspevkov, je potrebné spresniť podmienky a spôsoby uhrádzania. Najmä v prípade príspevkov, ktoré sa neuhrádzajú v hotovosti, ale v neodvolateľných platobných záväzkoch v súlade s článkom 103 smernice 2014/59/EÚ, je potrebné spresniť podiel neodvolateľných platobných záväzkov, ktoré môže každá inštitúcia použiť, a druh kolaterálu, ktorý sa akceptuje na zaručenie týchto neodvolateľných platobných záväzkov, aby sa orgánu pre riešenie krízových situácií umožnilo zabezpečiť skutočné uhrádzanie pri plnení neodvolateľného platobného záväzku v prípade, že sa orgán pre riešenie krízových situácií pri plnení tohto záväzku stretne s ťažkosťami. Aby sa zabezpečilo skutočné uhrádzanie ročných príspevkov, je potrebné udeliť orgánom pre riešenie krízových situácií osobitnú právomoc ukladať administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia inštitúciám, ktoré nedodržiavajú požiadavky stanovené v tomto nariadení v súvislosti s výpočtom a úpravou príspevkov, napríklad za nedodržanie povinnosti poskytnúť informácie požadované orgánom pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať takisto právomoc uložiť inštitúcii dennú pokutu v prípade, že daná inštitúcia splatný ročný príspevok zaplatí len čiastočne alebo ho nezaplatí vôbec, alebo ak daná inštitúcia nesplní požiadavky stanovené v oznámení, ktoré vykonal orgán pre riešenie krízových situácií. Okrem toho je potrebné stanoviť osobitné povinnosti týkajúce sa výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby úprava zohľadňujúca riziko aj naďalej odrážala vývoj v bankovom sektore, a spĺňala teda priebežne požiadavky smernice 2014/59/EÚ, Komisia na základe skúseností s jej uplatňovaním preskúma úpravu ročných príspevkov zohľadňujúcu riziko a najmä primeranosť koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko stanoveného v tomto nariadení a potrebu možného zvýšenia hornej hranice tohto koeficientu, a to do 1. júna 2016.

(28)

Keďže podľa článku 130 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa povinnosť členských štátov získavať ročné príspevky od inštitúcií povolených na ich území uplatňuje od 1. januára 2015, toto nariadenie by sa takisto malo uplatňovať od 1. januára 2015,