17.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 11/44


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/63

z 21. októbra 2014,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

EURÓPSKA KOMISIA

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jej článok 103 ods. 7 a 8,

keďže:

(1)

V smernici 2014/59/EÚ sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili mechanizmy financovania riešenia krízových situácií s cieľom zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci. Tieto mechanizmy financovania riešenia krízových situácií by mali mať k dispozícii primerané finančné zdroje, ktoré by umožňovali účinné fungovanie rámca riešenia krízových situácií, a boli by teda oprávnené získavať príspevky ex ante od inštitúcií povolených na ich území vrátane pobočiek z Únie (ďalej len „inštitúcie“).

(2)

Členské štáty sú povinné získavať príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií nielen od inštitúcií, ale v súlade s článkom 103 ods. 1 uvedenej smernice aj od pobočiek v Únii. Na pobočky v Únii sa takisto vzťahujú delegované akty, ktoré je Komisia splnomocnená prijímať podľa článku 103 ods. 7 a 8 uvedenej smernice. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa článku 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (2) prudenciálne požiadavky a dohľad nad pobočkami v Únii patria do zodpovednosti členských štátov, však nie je vhodné, aby sa na pobočky v Únii priamo uplatňovali mnohé z parametrov úpravy zohľadňujúcej riziko stanovené v tomto delegovanom nariadení. Pobočky v Únii preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, môžu však podliehať osobitnému režimu, ktorý Komisia v budúcnosti vypracuje v delegovanom akte.

(3)

Podľa článkov 6, 15, 16, 95 a 96 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3) určité investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené len obmedzené povolenie na poskytovanie služieb a vykonávanie činností, nepodliehajú určitým kapitálovým požiadavkám a požiadavkám na likviditu alebo od nich môžu byť oslobodené. V dôsledku toho sa na nich nevzťahujú mnohé parametre úpravy zohľadňujúcej riziko, ktoré by sa mali stanoviť. Keďže členské štáty podliehajú povinnosti získavať v súlade s článkom 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ od týchto investičných spoločností príspevky ex ante, je vhodné ponechať členským štátom právomoc stanoviť úpravu zohľadňujúcu riziko s cieľom vyhnúť sa neprimeranému zaťaženiu týchto spoločností. Uvedené investičné spoločnosti by preto nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(4)

V súlade s článkom 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by členské štáty mali zabezpečiť, aby v období od nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice do 31. decembra 2024 dostupné finančné prostriedky v ich mechanizmoch financovania dosiahli prinajmenšom 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území. Počas tohto obdobia by sa príspevky do mechanizmov financovania mali časovo rozložiť čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, pričom sa zohľadní fáza obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu prispievajúcich inštitúcií.

(5)

V článku 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa vyžaduje, aby sa príspevky získavali prinajmenšom raz za rok s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 uvedenej smernice. Podľa článku 103 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by ročný príspevok mal zodpovedať veľkosti inštitúcie, keďže príspevok by mal vychádzať z pevnej sumy určenej na základe záväzkov inštitúcie (základný ročný príspevok); ďalej by mal zodpovedať úrovni rizika relevantných činností inštitúcie, keďže základný ročný príspevok by sa mal upraviť primerane k rizikovému profilu danej inštitúcie (dodatočná úprava zohľadňujúca riziko). Veľkosť inštitúcie je prvým ukazovateľom rizika, ktoré inštitúcia predstavuje. Čím je inštitúcia väčšia, tým je pravdepodobnejšie, že v prípade ťažkostí by orgán pre riešenie krízových situácií považoval za vec verejného záujmu, aby jej krízovú situáciu riešil a uplatnil mechanizmus financovania riešenia krízových situácií a tým zabezpečil účinné uplatnenie nástrojov riešenia krízovej situácie.

(6)

Na objasnenie, ako by orgány pre riešenie krízových situácií mali upraviť príspevky pomerne k rizikovému profilu inštitúcií, je potrebné vymedziť piliere a ukazovatele rizika, ktoré by sa mali použiť na určenie rizikového profilu inštitúcií, mechanizmus uplatňovania úpravy základného ročného príspevku zohľadňujúcej riziko a základný ročný príspevok ako východiskový bod pre úpravu zohľadňujúcu riziko. Tieto prvky, ktoré by doplnili kritériá rizika stanovené v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by sa mali vymedziť tak, aby sa zachovali rovnaké podmienky medzi členskými štátmi a silný vnútorný trh a aby sa predišlo nezrovnalostiam v prístupoch členských štátov k výpočtu príspevkov do ich jednotlivých mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Vďaka tomu by príspevky inštitúcií do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií mohli byť aj pri rôznych typoch bánk porovnateľné a predvídateľné, čo je dôležitým aspektom zabezpečenia rovnakých podmienok na vnútornom trhu.

(7)

V článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (4) sa stanovuje, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (jednotná rada) zriadená článkom 42 ods. 1 uvedeného nariadenia sa na účely uplatňovania uvedeného nariadenia a smernice 2014/59/EÚ považuje za dotknutý vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, keď vykonáva úlohy alebo právomoci, ktoré má podľa uvedenej smernice vykonávať vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií. Vzhľadom na to, že na základe článku 70 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je jednotná rada splnomocnená vypočítať príspevky inštitúcií do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý by mal od 1. januára 2016 nahradiť mechanizmy financovania zúčastnených členských štátov v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií uplatnením tohto nariadenia na základe článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by pojem „orgán pre riešenie krízových situácií bánk“ mal zahŕňať aj jednotnú radu.

(8)

Výpočet príspevkov na individuálnej úrovni by v prípade skupín viedol k dvojitému započítaniu určitých záväzkov pri určovaní základného ročného príspevku jednotlivých subjektov skupiny, keďže záväzky súvisiace s dohodami, ktoré subjekty tej istej skupiny uzatvárajú medzi sebou, by sa považovali za súčasť celkových záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní základného ročného príspevku každého subjektu skupiny. Určenie základného ročného príspevku by sa teda malo v prípade skupín podrobnejšie špecifikovať, aby odrážalo vzájomnú prepojenosť jednotlivých subjektov skupiny a aby sa zabránilo dvojitému započítaniu expozícií v rámci skupiny. Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, a inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo sú trvalo pridružené k tomu istému ústrednému orgánu, malo by sa na nich vzťahovať rovnaké zaobchádzanie.

(9)

Na účely výpočtu základného ročného príspevku subjektu skupiny by celkové záväzky, ktoré sa majú zohľadniť, nemali zahŕňať záväzky vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, ktorú daný subjekt skupiny uzatvoril s iným subjektom tej istej skupiny. Takéto vylúčenie by však malo byť možné len v prípade, že každý subjekt skupiny má sídlo v Únii, je v plnom rozsahu zahrnutý do tej istej konsolidácie, podlieha primeranému centralizovanému hodnoteniu rizika a postupom merania a kontroly a ak v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému splateniu príslušných záväzkov v čase ich splatnosti. To by malo zabrániť vylúčeniu záväzkov zo základu na výpočet príspevkov v prípade, že neexistujú záruky, že úverové expozície v rámci skupiny by boli kryté, ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie skupiny. Okrem toho, aby sa zabránilo tomu, že vylúčením záväzkov v rámci skupiny sa poskytne výhoda subjektom skupiny, na ktoré sa táto výnimka vzťahuje, by takéto vylúčenie nemalo umožňovať dotknutým inštitúciám, aby využívali zjednodušený systém príspevkov určený pre malé inštitúcie ani v prípade, že by po vylúčení záväzkov v rámci skupiny daná inštitúcia spĺňala podmienky pre zjednodušený systém. Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, a inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo sú trvalo pridružené k tomu istému ústrednému orgánu, malo by sa na nich vzťahovať rovnaké zaobchádzanie.

(10)

Odchylne od pravidla, že výpočet príspevkov by sa mal realizovať na individuálnej úrovni, v prípade ústredného orgánu s pridruženými úverovými inštitúciami, ktoré sú úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciánych požiadaviek uvedených vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, by sa pravidlá príspevkov ex ante mali vzťahovať len na ústredný orgán a pridružené úverové inštitúcie ako celok na konsolidovanom základe, pretože platobná schopnosť a likvidita ústredného orgánu a všetkých pridružených inštitúcií sa monitorujú ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok týchto inštitúcií.

(11)

Určovanie základných ročných príspevkov by sa malo podrobnejšie špecifikovať aj v prípade infraštruktúr finančných trhov (IFT). Niektoré IFT, ako sú centrálne protistrany alebo centrálne depozitáre cenných papierov, sú tiež oprávnené ako úverové inštitúcie. Najmä niektoré centrálne depozitáre cenných papierov poskytujú služby bankového charakteru, ktoré sú doplnkové k ich činnostiam trhových infraštruktúr. Centrálne depozitáre cenných papierov na rozdiel od úverových inštitúcií nemajú v držbe kryté vklady, ale väčšinou denné a jednodňové zostatky pochádzajúce z vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré tieto depozitáre zabezpečujú pre finančné inštitúcie alebo centrálne banky. Tieto transakcie vo všeobecnosti nevedú k peňažným zostatkom, ktoré by sa mohli prirovnať k finančným prostriedkom získaným na vykonávanie bankových činností. Vzhľadom na to, že služby bankového charakteru poskytované infraštruktúrami finančných trhov sú doplnkové k ich hlavným činnostiam zúčtovania alebo vyrovnania, v súvislosti s ktorými tieto subjekty podliehajú prísnym prudenciálnym požiadavkám podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (5) a (EÚ) č. 909/2014 (6) a príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, a keďže obchodný model IFT nezahŕňa riziká porovnateľné s rizikami úverových inštitúcií, pri určovaní sumy celkových záväzkov týchto subjektov na účel výpočtu ich základného ročného príspevku by sa mali zohľadňovať iba záväzky súvisiace s ich činnosťami bankového charakteru.

(12)

Účtovanie derivátov, pokiaľ ide o individuálne účty, nie je v Únii harmonizované, čo by mohlo mať vplyv na sumu záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte príspevkov každej banky. Metodika ukazovateľa finančnej páky uvedená v článku 429 ods. 6 a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa uplatňuje na všetky banky a zabezpečuje, že tá istá derivátová zmluva a najmä vzájomné započítanie medzi derivátovými zmluvami sa zohľadní rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, akému účtovnému rámcu daná banka podlieha. Na zabezpečenie harmonizovaného zaobchádzania s derivátmi pri určovaní základného ročného príspevku, ktoré by umožňovalo porovnateľnosť ich oceňovania medzi inštitúciami, a na zabezpečenie rovnakých podmienok v rámci Únie by sa deriváty mali oceňovať v súlade s článkom 429 ods. 6 a ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Na zabezpečenie predvídateľnosti oceňovania derivátov podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa však malo stanoviť, že takéto ocenenie nesmie viesť k hodnote, ktorá je nižšia ako 75 % hodnoty dotknutých derivátov určenej podľa príslušného účtovného rámca.

(13)

Niektoré úverové inštitúcie sú podpornými bankami, ktorých účelom je presadzovať ciele verejnej politiky ústrednej či regionálnej štátnej správy alebo miestneho orgánu v členskom štáte, a to najmä prostredníctvom poskytovania podporných úverov na nesúťažnom a neziskovom základe. Úvery, ktoré takéto inštitúcie poskytujú, sú priamo alebo nepriamo čiastočne zaručené ústrednou či regionálnou štátnou správou alebo miestnym orgánom. Podporné úvery sa poskytujú na nesúťažnom a neziskovom základe v záujme podpory cieľov verejného záujmu Únie alebo ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu. Podporné úvery sa niekedy poskytujú prostredníctvom inej úverovej inštitúcie ako sprostredkovateľa (postupované úvery). V takých prípadoch sprostredkovateľská úverová inštitúcia dostáva podporné úvery od multilaterálnej rozvojovej banky alebo od subjektu verejného sektora a postúpi ich ďalším úverovým inštitúciám, ktoré ich poskytnú konečným klientom. Vzhľadom na to, že sprostredkovateľské úverové inštitúcie postupujú likviditu týchto úverov od pôvodcovskej podpornej banky úverovej inštitúcii alebo ďalšej sprostredkovateľskej inštitúcii, nemali by sa takéto záväzky zahŕňať do celkových záväzkov, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte základného ročného príspevku.

(14)

V článku 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa vyžaduje, aby všetky inštitúcie prispievali do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Je však potrebné nájsť úmernú a spravodlivú rovnováhu medzi povinnosťami každej inštitúcie, ktorá má prispievať do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, a jej veľkosťou, rizikovým profilom, rozsahom a zložitosťou jej činností, jej prepojenosťou s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom všeobecne, vplyvom jej zlyhania na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, na podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, a teda pravdepodobnosťou, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie a použije sa mechanizmus financovania. Orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia tieto prvky v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ pri rozhodovaní, či by sa na určité inštitúcie mali vzťahovať zjednodušené povinnosti, pokiaľ ide o požiadavky vypracovať plány ozdravenia a riešenia krízovej situácie. Pri posudzovaní správnej rovnováhy medzi plnením požiadaviek stanovených v smernici 2014/59/EÚ a špecifikami rôznych inštitúcií, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje, by sa mala zohľadniť aj administratívna záťaž, ktorá pre niektoré inštitúcie a orgány pre riešenie krízových situácií vyplýva z výpočtu ročných príspevkov.

(15)

Malé inštitúcie vo všeobecnosti nemajú vysoko rizikový profil, v porovnaní s veľkými inštitúciami predstavujú často menšie systémové riziko a dosah ich zlyhania na širšiu ekonomiku je spravidla nižší, než je tomu v prípade veľkých inštitúcií. Zároveň však potenciálny dosah zlyhania malých inštitúcií na finančnú stabilitu nie je možné úplne vylúčiť, keďže aj malé inštitúcie môžu vytvoriť systémové riziko vzhľadom na ich úlohu v širšom bankovom systéme, kumulatívne účinky ich sietí alebo nákazlivý účinok straty dôvery v bankový systém, ktorý môžu vyvolať.

(16)

S ohľadom na to, že malé inštitúcie vo väčšine prípadov nepredstavujú systémové riziko, a je teda menej pravdepodobné, že sa bude riešiť ich krízová situácia, čo zároveň v porovnaní s veľkými inštitúciami znižuje pravdepodobnosť, že by využili mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, mala by sa metodika výpočtu ich ročných príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií zjednodušiť. Ročné príspevky malých inštitúcií by mali pozostávať z paušálnej sumy založenej iba na ich základnom ročnom príspevku upravenom pomerne k ich veľkosti. Takáto metodika by mala umožniť proporcionálny systém ročných príspevkov, keďže pri určovaní ročného príspevku každej inštitúcie musí orgán pre riešenie krízových situácií dodržať cieľovú úroveň mechanizmu financovania. Paušálna suma preto odráža skutočnosť, že malé inštitúcie sú v mnohých prípadoch menej rizikové, a umožňuje výraznejšiu úpravu príspevkov veľkých inštitúcií, ktoré spravidla predstavujú väčšie systémové riziko, pomerne k ich rizikovému profilu.

(17)

Na určenie, ktoré inštitúcie sa považujú za malé, by sa mali použiť dve prahové hodnoty, pričom prvá prahová hodnota, založená na celkových záväzkoch (okrem vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov, by mala byť najviac 300 miliónov EUR a druhá prahová hodnota, založená na celkových aktívach, by nemala prekročiť 1 miliardu EUR. Druhá prahová hodnota by mala zabrániť väčším inštitúciám, ktoré spĺňajú prahovú hodnotu súvisiacu s celkovými záväzkami, aby využívali zjednodušený systém.

(18)

V rámci kategórie malých inštitúcií by sa malo vytvoriť určité rozlíšenie, keďže niektoré inštitúcie sú veľmi malé, zatiaľ čo iné sa blížia k maximálnej prahovej hodnote, ktorá im umožňuje využívať zjednodušený systém. Ak by bol systém založený na jednotnej paušálnej sume, ročné príspevky veľmi malých inštitúcií by boli nepomerne vyššie než príspevky malých inštitúcií, ktoré takmer dosahujú maximálnu prahovú hodnotu. Zároveň je potrebné zabrániť tomu, aby zjednodušený systém viedol k neúmerným rozdielom v ročných príspevkoch medzi najväčšími malými inštitúciami a inštitúciami, ktoré nespĺňajú podmienky pre zjednodušený postup, pretože tesne prekračujú hraničné hodnoty. Aby nedochádzalo k takýmto neželaným účinkom, bolo by vhodné zaviesť systém viacerých kategórií malých inštitúcií, ktorých ročné príspevky by pozostávali z rôznych paušálnych súm. To by umožnilo odstupňovať príspevky v rámci zjednodušeného systému, ako aj medzi najvyššou paušálnou sumou a najnižším príspevkom určeným metódou úpravy základného ročného príspevku podľa rizikového profilu inštitúcie.

(19)

Ak orgán pre riešenie krízových situácií určí, že malá inštitúcia má obzvlášť vysoko rizikový profil, tento orgán by mal mať možnosť rozhodnúť, že daná inštitúcia by už nemala využívať zjednodušený systém a jej príspevok by sa mal namiesto toho vypočítať podľa metódy úpravy základného ročného príspevku na základe iných rizikových faktorov, než je veľkosť inštitúcie.

(20)

Inštitúcie uvedené v článku 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ sa nebudú rekapitalizovať prostredníctvom mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v súlade s článkami 44 a 101 smernice 2014/59/EÚ, pretože budú likvidované prostredníctvom vnútroštátnych konkurzných konaní alebo iných druhov postupu uplatňovaných v súlade s článkom 38, 40 alebo 42 smernice 2014/59/EÚ a ich činnosti sa ukončia. Týmito postupmi sa zabezpečí, aby veritelia týchto inštitúcií, v relevantných prípadoch vrátane držiteľov krytých dlhopisov, znášali straty spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií. Ich príspevky do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií by preto mali odrážať tieto špecifiká. Mechanizmy financovania riešenia krízových situácií by sa však mohli použiť na iné účely uvedené v článku 101 smernice 2014/59/EÚ. V prípade, že takáto inštitúcia využije mechanizmus financovania riešenia krízových situácií na akýkoľvek z týchto účelov, orgán pre riešenie krízových situácií by mal byť schopný porovnať rizikový profil všetkých ostatných inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje článok 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, s rizikovým profilom inštitúcie, ktorá využila mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a uplatniť metodiku stanovenú v tomto delegovanom akte na tie inštitúcie, ktoré majú rizikový profil podobný alebo vyšší, než je profil inštitúcií, ktoré využili mechanizmus financovania riešenia krízových situácií. Je takisto vhodné zostaviť zoznam prvkov, ktoré by mal orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňovať pri porovnávaní rizikových profilov.

(21)

Aby sa orgánom pre riešenie krízových situácií umožnil zosúladený výklad kritérií stanovených v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, a aby sa teda určovanie ukazovateľov rizika inštitúcií na účely výpočtu individuálnych príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií vykonávalo v celej Únii podobným spôsobom, malo by sa stanoviť viacero pilierov rizík a príslušných ukazovateľov rizika pre každý z týchto pilierov, ktoré by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadňovať pri posudzovaní rizikového profilu inštitúcií. Na zabezpečenie súdržnosti s postupmi dohľadu by ukazovatele rizík mali pozostávať zo súčasných regulačných kritérií, ktoré sú už dostupné alebo sa stanovujú.

(22)

V prípade, že v príslušných právnych predpisoch sú stanovené výnimky, ktoré oslobodzujú inštitúcie od niektorých ukazovateľov rizík na úrovni inštitúcie, a za predpokladu, že príslušné orgány v prípade potreby povolia uplatnenie takýchto výnimiek, by orgány pre riešenie krízových situácií mali posúdiť príslušné ukazovatele na konsolidovanej alebo prípadne subkonsolidovanej úrovni s cieľom dosiahnuť súlad s postupom dohľadu a zabezpečiť, aby skupiny využívajúce tieto výnimky neboli neoprávnene penalizované.

(23)

Aby sa orgánom pre riešenie krízových situácií umožnil konzistentný prístup, pokiaľ ide o dôležitosť pilierov a ukazovateľov rizika, ktoré by mali zohľadňovať na účely výpočtu rizikového profilu inštitúcií, mala by sa v tomto nariadení stanoviť aj relatívna váha každého piliera a ukazovateľa rizika. Je však dôležité, aby sa orgánom pre riešenie rizikových situácií poskytla dostatočná flexibilita pri posudzovaní rizikového profilu inštitúcií, aby mohli prispôsobiť uplatňovanie pilierov a ukazovateľov rizika podľa špecifík každej inštitúcie. Keďže to nie je možné dosiahnuť výlučne stanovením rozmedzia na posudzovanie rizikového profilu, ale je potrebná určitá miera vlastného uváženia pri rozhodovaní o dôležitosti určitých ukazovateľov rizika v každom jednotlivom prípade, váha niektorých ukazovateľov rizika by mala byť len indikatívna alebo by sa malo stanoviť ich rozmedzie, ktoré by orgánom pre riešenie krízových situácií umožnilo v danom prípade rozhodnúť o relevantnosti týchto ukazovateľov.

(24)

Pri určovaní dôležitosti rôznych ukazovateľov zodpovedajúcich danému pilieru by sa mala v rámci piliera vykonať agregácia prostredníctvom váženého aritmetického priemeru jednotlivých ukazovateľov. Pokiaľ ide o výpočet konečného zloženého ukazovateľa rizika zodpovedajúceho každej inštitúcii, s cieľom zamedziť kompenzačným účinkom medzi piliermi, v dôsledku ktorých by inštitúcia s pomerne dobrým výsledkom v rámci viacerých pilierov a veľmi zlým výsledkom v rámci iného piliera na základe aritmetických priemerov rôznych pilierov vo všeobecnosti získala priemerné hodnotenie, by tento konečný výpočet zloženého ukazovateľa mal byť založený na váženom geometrickom priemere jednotlivých pilierov.

(25)

Rozmedzie na posúdenie stupňa rizika, ktorý inštitúcia predstavuje, by malo umožňovať dostatočné prispôsobenie rizikového profilu inštitúcií podľa rôznych pilierov a ukazovateľov rizika stanovených v tomto nariadení a zároveň by malo zabezpečovať dostatočnú istotu a predvídateľnosť ročných súm, ktorými tieto inštitúcie budú musieť prispievať v súlade so smernicou 2014/59/EÚ a týmto nariadením.

(26)

Aby sa zabezpečilo skutočné uhrádzanie ročných príspevkov, je potrebné spresniť podmienky a spôsoby uhrádzania. Najmä v prípade príspevkov, ktoré sa neuhrádzajú v hotovosti, ale v neodvolateľných platobných záväzkoch v súlade s článkom 103 smernice 2014/59/EÚ, je potrebné spresniť podiel neodvolateľných platobných záväzkov, ktoré môže každá inštitúcia použiť, a druh kolaterálu, ktorý sa akceptuje na zaručenie týchto neodvolateľných platobných záväzkov, aby sa orgánu pre riešenie krízových situácií umožnilo zabezpečiť skutočné uhrádzanie pri plnení neodvolateľného platobného záväzku v prípade, že sa orgán pre riešenie krízových situácií pri plnení tohto záväzku stretne s ťažkosťami. Aby sa zabezpečilo skutočné uhrádzanie ročných príspevkov, je potrebné udeliť orgánom pre riešenie krízových situácií osobitnú právomoc ukladať administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia inštitúciám, ktoré nedodržiavajú požiadavky stanovené v tomto nariadení v súvislosti s výpočtom a úpravou príspevkov, napríklad za nedodržanie povinnosti poskytnúť informácie požadované orgánom pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať takisto právomoc uložiť inštitúcii dennú pokutu v prípade, že daná inštitúcia splatný ročný príspevok zaplatí len čiastočne alebo ho nezaplatí vôbec, alebo ak daná inštitúcia nesplní požiadavky stanovené v oznámení, ktoré vykonal orgán pre riešenie krízových situácií. Okrem toho je potrebné stanoviť osobitné povinnosti týkajúce sa výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby úprava zohľadňujúca riziko aj naďalej odrážala vývoj v bankovom sektore, a spĺňala teda priebežne požiadavky smernice 2014/59/EÚ, Komisia na základe skúseností s jej uplatňovaním preskúma úpravu ročných príspevkov zohľadňujúcu riziko a najmä primeranosť koeficientu úpravy zohľadňujúcej riziko stanoveného v tomto nariadení a potrebu možného zvýšenia hornej hranice tohto koeficientu, a to do 1. júna 2016.

(28)

Keďže podľa článku 130 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa povinnosť členských štátov získavať ročné príspevky od inštitúcií povolených na ich území uplatňuje od 1. januára 2015, toto nariadenie by sa takisto malo uplatňovať od 1. januára 2015,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá spresňujúce:

a)

metodiku výpočtu a úpravy rizikového profilu inštitúcií, príspevkov, ktoré majú inštitúcie uhrádzať do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií;

b)

povinnosti inštitúcií, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytovať na účely výpočtu príspevkov, a pokiaľ ide o uhrádzanie príspevkov do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií;

c)

opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby orgány pre riešenie krízových situácií overovali, že príspevky boli uhradené správnym spôsobom.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na inštitúcie uvedené v článku 103 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 23. Uplatňuje sa aj na ústredný orgán a jeho pridružené inštitúcie na konsolidovanom základe, keď sú pridružené inštitúcie úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Akýkoľvek odkaz na skupinu by mal zahŕňať ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ich dcérske spoločnosti.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov obsiahnuté v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (7) a smernici 2014/59/EÚ. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú aj tieto vymedzenia pojmov:

1.

„inštitúcie“ sú úverové inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 2 smernice 2014/59/EÚ alebo investičné spoločnosti v zmysle vymedzenia v bode 2 tohto článku, ako aj ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ako je uvedené v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako celok na konsolidovanom základe, keď sú splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 1;

2.

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice 2014/59/EÚ s výnimkou investičných spoločností, ktoré spadajú do vymedzenia podľa článku 96 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo investičných spoločností, ktoré vykonávajú činnosť 8 podľa prílohy I oddielu A smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (8), no ktoré nevykonávajú činnosti 3 alebo 6 podľa prílohy I oddielu A uvedenej smernice;

3.

„ročná cieľová úroveň“ je celková suma ročných príspevkov, ktorú pre každé príspevkové obdobie určuje orgán pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň uvedenú v článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

4.

„mechanizmus financovania“ je mechanizmus slúžiaci na účely zabezpečenia toho, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje riešenia krízovej situácie a právomoci podľa článku 100 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

5.

„ročný príspevok“ je suma uvedená v článku 103 smernice 2014/59/EÚ, ktorú získava orgán pre riešenie krízových situácií pre vnútroštátny mechanizmus financovania počas príspevkového obdobia od každej z inštitúcií uvedených v článku 2 tohto nariadenia;

6.

„príspevkové obdobie“ je kalendárny rok;

7.

„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán uvedený v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ alebo akýkoľvek iný príslušný orgán menovaný členskými štátmi na účely článku 100 ods. 2 a 6 smernice 2014/59/EÚ;

8.

„príslušný orgán“ je príslušný orgán v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

9.

„systém ochrany vkladov“ je jeden zo systémov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a), b) alebo c) smernice 2014/49/EÚ;

10.

„kryté vklady“ sú vklady uvedené v článku 6 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ s výnimkou dočasne vysokých zostatkov v zmysle vymedzenia v článku 6 ods. 2 uvedenej smernice;

11.

„celkové záväzky“ sú celkové pasíva v zmysle vymedzenia v oddiele 3 smernice Rady 86/635/EHS (9) alebo v zmysle vymedzenia podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (10);

12.

„celkové aktíva“ sú celkové aktíva v zmysle vymedzenia v oddiele 3 smernice 86/635/EHS alebo v zmysle vymedzenia podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva uvedených v nariadení (ES) č. 1606/2002;

13.

„celková riziková expozícia“ je celková hodnota rizikovej expozície v zmysle vymedzenia v článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

14.

„podiel vlastného kapitálu Tier 1“ je podiel uvedený v článku 92 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

15.

„MPVZOZ“ je minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v zmysle vymedzenia v článku 45 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ;

16.

„vlastné zdroje“ sú vlastné zdroje v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

17.

„oprávnené záväzky“ sú záväzky a kapitálové nástroje v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 71 smernice 2014/59/EÚ;

18.

„ukazovateľ finančnej páky“ je ukazovateľ finančnej páky v zmysle vymedzenia v článku 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

19.

„ukazovateľ krytia likvidity“ (LCR) je požiadavka na krytie likvidity v zmysle vymedzenia v článku 412 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ďalej spresnená v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61 (11);

20.

„pomer čistého stabilného financovania“ (NSFR) je pomer čistého stabilného financovania vykazovaný v súlade s článkom 415 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

21.

„centrálna protistrana“ (CCP) je právnická osoba v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

22.

„derivát“ je derivát podľa prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 575/2013;

23.

„centrálny depozitár cenných papierov“ (CDCP) je právnická osoba v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 a v článku 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (12);

24.

„vyrovnanie“ je dokončenie transakcie s cennými papiermi v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

25.

„zúčtovanie“ je postup určovania pozícií v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

26.

„infraštruktúra finančného trhu“, na účely tohto nariadenia, je CCP uvedená v bode 21 tohto článku alebo CDCP uvedený v bode 23 tohto článku, ktoré majú povolenie ako inštitúcie v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ;

27.

„podporná banka“ je akýkoľvek podnik alebo subjekt zriadený členským štátom, ústrednou alebo regionálnou štátnou správou, ktorý poskytuje podporné úvery na nesúťažnom a neziskovom základe, s cieľom podporiť ciele verejnej politiky danej štátnej správy za predpokladu, že táto štátna správa má povinnosť chrániť hospodársky základ podniku alebo subjektu a udržiavať ich životaschopnosť počas celej doby ich existencie, alebo že najmenej 90 % jej pôvodných finančných prostriedkov alebo podporných úverov, ktoré poskytuje, je priamo alebo nepriamo zaručených ústrednou alebo regionálnou štátnou správou daného členského štátu;

28.

„podporný úver“ je úver poskytovaný podpornou bankou alebo prostredníctvom sprostredkovateľskej banky na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky ústrednej alebo regionálnej štátnej správy daného členského štátu;

29.

„sprostredkovateľská inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ktorá sprostredkúva podporné úvery za predpokladu, že ich neposkytuje ako úvery konečnému zákazníkovi.

ODDIEL 2

METODIKA

Článok 4

Určovanie ročných príspevkov

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií určujú ročné príspevky, ktoré má uhrádzať každá inštitúcia, pomerne k jej rizikovému profilu na základe informácií, ktoré poskytla inštitúcia, v súlade s článkom 14 a pomocou metodiky stanovenej v tomto oddiele.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií určuje ročný príspevok uvedený v odseku 1 na základe ročnej cieľovej úrovne mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, a to zohľadnením cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2024 v súlade s odsekom 1 článku 102 smernice 2014/59/EÚ, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítavanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na jeho území.

Článok 5

Úprava základného ročného príspevku zohľadňujúca riziko

1.   Príspevky uvedené v článku 103 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ sa vypočítavajú tak, že sa nezahrnú tieto záväzky:

a)

záväzky v rámci skupiny vyplývajúce z transakcií, do ktorých inštitúcia vstúpila s inštitúciou, ktorá je súčasťou tej istej skupiny, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

každá inštitúcia je usadená v Únii;

ii)

každá inštitúcia je v plnej miere zahrnutá do toho istého konsolidovaného dohľadu v súlade s článkami 6 až 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podlieha primeranému centralizovanému hodnoteniu rizík, ich oceňovaniu a kontrolným postupom a

iii)

v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému splateniu záväzku, keď tento dosiahne splatnosť;

b)

záväzky vytvorené inštitúciou, ktorá je členom systému inštitucionálneho zabezpečenia (IPS) uvedeného v článku 2 ods. 1 bode 8 smernice 2014/59/EÚ a ktorej príslušný orgán povolil uplatňovať článok 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na základe dohody uzavretej s inou inštitúciou, ktorá je členom toho istého IPS;

c)

v prípade, že centrálna protistrana usadená v členskom štáte využila možnosť podľa článku 14 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, záväzky súvisiace so zúčtovacími činnosťami v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia vrátane záväzkov vyplývajúcich z akýchkoľvek opatrení, ktoré centrálna protistrana prijala s cieľom splniť požiadavky na maržu, vytvoriť fond pre prípad zlyhania a udržiavať dostatočné predfinancované finančné zdroje na krytie potenciálnych strát v rámci postupnosti pri zlyhaní v súlade s uvedeným nariadením, ako aj investovať svoje finančné zdroje v súlade s článkom 47 uvedeného nariadenia;

d)

v prípade centrálneho depozitára cenných papierov záväzky súvisiace s činnosťami centrálneho depozitára cenných papierov vrátane záväzkov voči účastníkom alebo poskytovateľom služieb pre centrálny depozitár cenných papierov so splatnosťou menej než sedem dní vyplývajúcich z činností, pre ktoré dostal povolenie poskytovať doplnkové služby bankového charakteru v súlade s hlavou IV nariadenia (EÚ) č. 909/2014, no s výnimkou iných záväzkov vyplývajúcich z takýchto činností bankového charakteru;

e)

v prípade investičných spoločností záväzky, ktorý vyplynuli na základe držby aktív klientov alebo peňazí klientov vrátane aktív klientov alebo peňazí klientov držaných v mene PKIPCP v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (13) alebo AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (14) 2011/61/EÚ za predpokladu, že takýto klient je chránený príslušným zákonom o platobnej neschopnosti;

f)

v prípade inštitúcií poskytujúcich podporné úvery záväzky sprostredkovateľskej inštitúcie voči pôvodcovskej alebo inej podpornej banke alebo inej sprostredkovateľskej inštitúcii a záväzky pôvodnej podpornej banky voči jej financujúcim stranám, ak výška týchto záväzkov zodpovedá podporným úverom tejto inštitúcie.

2.   Záväzky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa rovnomerne odpočítajú pre každú jednotlivú transakciu od sumy celkových záväzkov inštitúcií, ktoré sú zmluvnými stranami transakcií alebo dohôd uvedených v odseku 1 písm. a) a b).

3.   Na účely tohto oddielu sa ročná priemerná výška záväzkov, vypočítavaná každý štvrťrok, uvedená v odseku 1 vyplývajúca z derivátových zmlúv oceňuje v súlade s článkom 429 ods. 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Hodnota priradená záväzkom vyplývajúcim z derivátových zmlúv však nesmie byť nižšia než 75 % hodnoty tých istých záväzkov vyplývajúcich z uplatňovania účtovných ustanovení uplatniteľných na dotknutú inštitúciu na účely finančného vykazovania.

Ak na základe vnútroštátnych účtovných štandardov uplatňujúcich sa na inštitúciu neexistuje účtovný spôsob ocenenia expozícií voči určitým derivátovým nástrojom, pretože sa držia mimo súvahy, inštitúcia nahlasuje orgánu pre riešenie krízových situácií súčet kladných reálnych hodnôt týchto derivátov ako reprodukčné náklady a pripočítava tieto hodnoty k svojim súvahovým účtovným hodnotám.

4.   Na účely tohto oddielu celkové záväzky uvedené v odseku 1 nezahŕňajú účtovnú hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivátových zmlúv a zahŕňajú zodpovedajúcu hodnotu určenú v súlade s odsekom 3.

5.   S cieľom overiť, či sú splnené všetky podmienky a požiadavky uvedené v odsekoch 1 až 4, orgán pre riešenie krízových situácií náležite zohľadňuje relevantné posúdenia, ktoré uskutočnili príslušné orgány a ktoré sú sprístupnené v súlade s článkom 90 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 6

Piliere a ukazovatele rizika

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií posudzuje rizikový profil inštitúcií na základe týchto štyroch pilierov rizika:

a)

expozícia voči riziku;

b)

stabilita a rozmanitosť zdrojov financovania;

c)

dôležitosť inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva;

d)

dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií.

2.   Pilier „expozícia voči riziku“ pozostáva z týchto ukazovateľov rizika:

a)

vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec MPVZOZ;

b)

ukazovateľ finančnej páky;

c)

podiel vlastného kapitálu Tier 1;

d)

celková riziková expozícia delená celkovými aktívami.

3.   Pilier „stabilita a rozmanitosť zdrojov financovania“ pozostáva z týchto ukazovateľov rizika:

a)

pomer čistého stabilného financovania;

b)

LCR.

4.   Pilier „dôležitosť inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva“ pozostáva z ukazovateľa „podiel medzibankových úverov a vkladov v Európskej únii zachytávajúci dôležitosť inštitúcie pre hospodárstvo členského štátu, v ktorom je inštitúcia usadená“.

5.   Pilier „dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií“ pozostáva z týchto ukazovateľov:

a)

obchodné činnosti, mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie;

b)

členstvo v schéme inštitucionálneho zabezpečenia;

c)

rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory.

Pri určovaní jednotlivých ukazovateľov rizika v pilieri „dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií“ orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje dôležitosť týchto ukazovateľov v dôsledku pravdepodobnosti, že by dotknutá inštitúcia musela podstúpiť riešenie krízovej situácie, a následnej pravdepodobnosti, že by sa musel využiť mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, keď by došlo k riešeniu krízovej situácie danej inštitúcie.

6.   Pri určovaní ukazovateľov „obchodné činnosti, mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie“ uvedených v odseku 5 písm. a) orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje tieto prvky:

a)

zvýšenie rizikového profilu inštitúcie v dôsledku:

i)

dôležitosti obchodných činností vo vzťahu k veľkosti súvahy, úrovni vlastných zdrojov, rizikovosti expozícií a celkovému obchodnému modelu;

ii)

dôležitosti mimosúvahových expozícií vo vzťahu k veľkosti súvahy, úrovni vlastných zdrojov a rizikovosti expozícií;

iii)

dôležitosti hodnoty derivátov vo vzťahu k veľkosti súvahy, úrovni vlastných zdrojov, rizikovosti expozícií a celkovému obchodnému modelu;

iv)

miery, do akej sa v súlade s hlavou II kapitolou II smernice 2014/59/EÚ obchodný model a organizačná štruktúra inštitúcie považujú za zložité;

b)

zníženie rizikového profilu inštitúcie v dôsledku:

i)

relatívnej hodnoty derivátov, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom centrálnej protistrany (CCP);

ii)

miery, do akej v súlade s hlavou II kapitolou II smernice 2014/59/EÚ môže byť krízová situácia inštitúcie vyriešená rýchlo a bez zákonných prekážok.

7.   Pri určovaní ukazovateľa uvedeného v odseku 5 písm. b) orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje tieto prvky:

a)

či suma finančných prostriedkov, ktorá je ihneď k dispozícii tak na účely rekapitalizácie, ako aj na účely likviditného financovania s cieľom podporiť postihnutú inštitúciu v prípade problémov, je dostatočne vysoká na to, aby umožňovala dôveryhodnú a účinnú podporu danej inštitúcie;

b)

stupeň právnej alebo zmluvnej istoty, že pred tým, než sa požiada o mimoriadnu verejnú podporu, sa plne využijú finančné prostriedky uvedené v písm. a).

8.   Ukazovateľ rizika uvedený v odseku 5 písm. c) musí mať maximálnu hodnotu v rámci rozsahu uvedeného v kroku 3 prílohy I pre:

a)

akúkoľvek inštitúciu, ktorá je súčasťou skupiny, v ktorej bola začatá reštrukturalizácia po tom, ako dostala akékoľvek štátne alebo rovnocenné finančné prostriedky, ako napr. z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, a stále je v procese reštrukturalizácie alebo likvidácie, s výnimkou posledných 2 rokov implementácie reštrukturalizačného plánu;

b)

akúkoľvek inštitúciu, v ktorej prebieha likvidácia, a to až do konca likvidačného plánu (pokiaľ má stále uhrádzať daný príspevok).

Pre všetky ostatné inštitúcie musí mať minimálnu hodnotu v rámci rozsahu uvedeného v kroku 3 prílohy I.

9.   Na účely odsekov 6, 7 a 8 orgán pre riešenie krízových situácií náležite zohľadňuje posúdenia, ktoré vykonali príslušné orgány, ak sú tieto posúdenia k dispozícii.

Článok 7

Relatívna váha každého piliera a ukazovateľa rizika

1.   Pri posudzovaní rizikového profilu každej inštitúcie orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje na piliere rizika tieto váhy:

a)

expozícia voči riziku: 50 %;

b)

stabilita a rozmanitosť zdrojov financovania: 20 %;

c)

dôležitosť inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva: 10 %;

d)

dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií: 20 %.

2.   Relatívna váha ukazovateľov rizika, ktoré orgány pre riešenie krízových situácií posudzujú pri určovaní piliera „expozícia voči riziku“, je takáto:

a)

vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec MPVZOZ: 25 %;

b)

ukazovateľ finančnej páky: 25 %;

c)

podiel vlastného kapitálu Tier 1: 25 %;

d)

celková riziková expozícia delená celkovými aktívami: 25 %.

3.   Každý ukazovateľ rizika v pilieri „stabilita a rozmanitosť zdrojov financovania“ má rovnakú váhu.

4.   Relatívna váha každého ukazovateľa, ktorý orgány pre riešenie krízových situácií posudzujú pri určovaní piliera „dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií“, je takáto:

a)

obchodné činnosti a mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie: 45 %;

b)

členstvo v schéme inštitucionálneho zabezpečenia: 45 %;

c)

rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory: 10 %.

Pri uplatňovaní ukazovateľa uvedeného v písm. b) orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje relatívnu váhu ukazovateľa uvedenú v písm. a).

Článok 8

Uplatňovanie ukazovateľov rizika v osobitných prípadoch

1.   Keď príslušný orgán udelil inštitúcii v súlade s článkami 8 a 21 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 výnimku, ukazovateľ uvedený v článku 6 ods. 3 písm. b) tohto nariadenia uplatňuje orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni likviditnej podskupiny. Hodnotenie vyplývajúce z tohto ukazovateľa na úrovni likviditnej podskupiny sa priraďuje každej inštitúcii, ktorá je súčasťou likviditnej podskupiny na účely výpočtu ukazovateľa rizika tejto inštitúcie.

2.   Keď príslušný orgán v plnej miere upustil od uplatňovania kapitálových požiadaviek na inštitúciu na individuálnej úrovni podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a orgán pre riešenie krízových situácií takisto v plnej miere upustil od uplatňovania MPVZOZ na individuálnej úrovni na tú istú inštitúciu v súlade s článkom 45 ods. 12 smernice 2014/59/EÚ, ukazovateľ uvedený v článku 6 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia sa môže vypočítať na konsolidovanej úrovni. Hodnotenie vyplývajúce z tohto ukazovateľa na konsolidovanej úrovni sa priraďuje každej inštitúcii, ktorá je súčasťou skupiny na účely výpočtu ukazovateľa rizika tejto inštitúcie.

3.   Keď príslušný orgán udelil inštitúcii výnimku za iných okolností vymedzených v nariadení (EÚ) č. 575/2013, relevantné ukazovatele sa môžu vypočítať na konsolidovanej úrovni. Hodnotenie vyplývajúce z týchto ukazovateľov na konsolidovanej úrovni sa priraďuje každej inštitúcii, ktorá je súčasťou skupiny na účely výpočtu ukazovateľov rizika tejto inštitúcie.

Článok 9

Uplatňovanie úpravy zohľadňujúcej riziko na základný ročný príspevok

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií určuje dodatočný koeficient úpravy zohľadňujúcej riziko pre každú inštitúciu tak, že skombinuje ukazovatele rizika uvedené v článku 6 v súlade so vzorcom a postupmi stanovenými v prílohe I.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, ročný príspevok každej inštitúcie na každé príspevkové obdobie určuje orgán pre riešenie krízových situácií tak, že základný ročný príspevok vynásobí dodatočným koeficientom úpravy zohľadňujúcej riziko v súlade so vzorcom a postupmi stanovenými v prílohe I.

3.   Koeficient úpravy zohľadňujúcej riziko má hodnotu v rozpätí od 0,8 do 1,5.

Článok 10

Ročné príspevky malých inštitúcií

1.   Inštitúcie, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, sa rovnajú alebo sú nižšie ako 50 000 000 EUR a ktorých celkové aktíva sú nižšie ako 1 000 000 000 EUR, platia paušálny ročný príspevok 1 000 EUR za každé príspevkové obdobie.

2.   Inštitúcie, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, sú vyššie ako 50 000 000 EUR, ale nižšie alebo rovné 100 000 000 EUR a ktorých celkové aktíva sú nižšie ako 1 000 000 000 EUR, platia paušálny ročný príspevok 2 000 EUR za každé príspevkové obdobie.

3.   Inštitúcie, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, sú vyššie ako 100 000 000 EUR, ale nižšie alebo rovné 150 000 000 EUR a ktorých celkové aktíva sú nižšie ako 1 000 000 000 EUR, platia paušálny ročný príspevok 7 000 EUR za každé príspevkové obdobie.

4.   Inštitúcie, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, sú vyššie ako 150 000 000 EUR, ale nižšie alebo rovné 200 000 000 EUR a ktorých celkové aktíva sú nižšie ako 1 000 000 000 EUR, platia paušálny ročný príspevok 15 000 EUR za každé príspevkové obdobie.

5.   Inštitúcie, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, sú vyššie ako 200 000 000 EUR, ale nižšie alebo rovné 250 000 000 EUR a ktorých celkové aktíva sú nižšie ako 1 000 000 000 EUR, platia paušálny ročný príspevok 26 000 EUR za každé príspevkové obdobie.

6.   Inštitúcie, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, sú vyššie ako 250 000 000 EUR, ale nižšie alebo rovné 300 000 000 EUR a ktorých celkové aktíva sú nižšie ako 1 000 000 000 EUR, platia paušálny ročný príspevok 50 000 EUR za každé príspevkové obdobie.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 8, ak inštitúcia predloží dostatočné dôkazy, že paušálna suma uvedená v odsekoch 1 až 6 je vyššia než príspevok vypočítaný v súlade s článkom 5, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní nižšiu z týchto hodnôt.

8.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže bez ohľadu na odseky 1 až 6 prijať odôvodnené rozhodnutie, ktorým určí, že rizikový profil inštitúcie nezodpovedá jej malej veľkosti, a uplatniť na túto inštitúciu články 5, 6, 7, 8 a 9. Toto rozhodnutie sa zakladá na týchto kritériách:

a)

obchodný model inštitúcie;

b)

informácie vykázané touto inštitúciou podľa článku 14;

c)

piliere a ukazovatele rizika uvedené v článku 6;

d)

posúdenie príslušného orgánu, pokiaľ ide o rizikový profil uvedenej inštitúcie.

9.   Odseky 1 až 8 sa neuplatňujú na tie inštitúcie, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, sa rovnajú alebo sú nižšie ako 300 000 000 EUR po tom, ako boli vyňaté záväzky uvedené v článku 5 ods. 1.

10.   Vyňatia uvedené v článku 5 ods. 1 sa nezohľadňujú pri uplatňovaní odsekov 1 až 9 na inštitúcie, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, sa rovnajú alebo sú nižšie ako 300 000 000 EUR pred tým, ako boli vyňaté záväzky uvedené v článku 5 ods. 1.

Článok 11

Ročné príspevky inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje článok 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, sa ročné príspevky inštitúcií uvedených v článku 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ vypočítavajú v súlade s článkom 9, pričom sa použije 50 % ich základného ročného príspevku.

2.   V prípade, že sa mechanizmus financovania riešenia krízových situácií v členskom štáte využíva v súvislosti s inštitúciou uvedenou v článku 45 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ na ktorýkoľvek z účelov uvedených v článku 101 smernice 2014/59/EÚ, orgán pre riešenie krízových situácií môže prijať odôvodnené rozhodnutie, že články 5, 6, 7, 8 a 9 sa uplatňujú na tie inštitúcie, ktorých rizikový profil je podobný alebo vyšší ako rizikový profil inštitúcie, ktorá využila mechanizmus financovania riešenia krízových situácií na ktorýkoľvek z účelov uvedených v článku 101 smernice 2014/59/EÚ. Pri stanovovaní podobnosti rizikového profilu na účely odôvodneného rozhodnutia orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje všetky tieto prvky:

a)

obchodný model tejto inštitúcie;

b)

informácie vykázané touto inštitúciou podľa článku 14;

c)

piliere a ukazovatele rizika uvedené v článku 6;

d)

posúdenie príslušného orgánu, pokiaľ ide o rizikový profil uvedenej inštitúcie.

Článok 12

Nové inštitúcie pod dohľadom alebo zmena štatútu

1.   Ak je inštitúcia inštitúciou, nad ktorou sa novo vykonáva dohľad len počas určitej časti príspevkového obdobia, čiastočný príspevok sa určuje uplatnením metodiky stanovenej v oddiele 3 na hodnotu jej ročného príspevku vypočítaného za nasledujúce príspevkové obdobie odkazom na počet plných mesiacov príspevkového obdobia, počas ktorých sa nad inštitúciou vykonáva dohľad.

2.   Zmena štatútu inštitúcie (vrátane malých inštitúcií) počas príspevkového obdobia nemá vplyv na ročný príspevok, ktorý sa má v danom roku uhradiť.

Článok 13

Postup získavania ročných príspevkov

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií informuje každú inštitúciu uvedenú v článku 2 o svojom rozhodnutí, ktorým sa určil ročný príspevok, ktorý má každá inštitúcia splatiť každoročne najneskôr do 1. mája.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií o rozhodnutí informuje ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)

elektronicky alebo iným porovnateľným komunikačným prostriedkom, ktorý umožňuje vystaviť potvrdenie o doručení;

b)

doporučeným listom s doručenkou.

3.   Rozhodnutie musí obsahovať podmienku a spôsob, akým sa ročný príspevok uhrádza, a podiel neodvolateľných platobných záväzkov uvedených v článku 103 smernice 2014/59/EÚ, ktoré každá inštitúcia môže používať. Orgán pre riešenie krízových situácií prijíma kolaterál iba takého druhu a za takých podmienok, ktoré umožňujú jeho okamžitú realizovateľnosť, a to aj v prípade rozhodnutia o riešení krízovej situácie prijatého cez víkend. Kolaterál by mal byť ocenený konzervatívne, aby toto ocenenie odzrkadľovalo výrazne zhoršené podmienky na trhu.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý ktorýkoľvek iný prostriedok nápravy, ktorý má orgán pre riešenie krízových situácií k dispozícii, v prípade čiastočnej úhrady, neuhradenia alebo nedodržania požiadavky stanovenej v rozhodnutí vzniká dotknutej inštitúcii denná pokuta z neuhradenej výšky splátky.

K dlžnej sume vznikajú každý deň úroky z dennej pokuty stanovené na základe úrokovej sadzby, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné operácie refinancovania a ktorá je uverejňovaná v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, platnej v prvý kalendárny deň mesiaca, na ktorý pripadá splatnosť platby, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, a to počínajúc dňom splatnosti splátky.

5.   Ak je inštitúcia inštitúciou, nad ktorou sa novo vykonáva dohľad len počas určitej časti príspevkového obdobia, jej čiastočný ročný príspevok sa vyberá spolu s ročným príspevkom splatným za nasledujúce príspevkové obdobie.

ODDIEL 3

ADMINISTRATÍVNE ASPEKTY A SANKCIE

Článok 14

Povinnosti inštitúcií v oblasti predkladania správ

1.   Inštitúcie predkladajú orgánu pre riešenie krízových situácií poslednú schválenú ročnú účtovnú závierku, ktorá je k dispozícii pred 31. decembrom roka predchádzajúceho príspevkovému obdobiu, spolu so stanoviskom štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti v súlade s článkom 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (15).

2.   Inštitúcie predkladajú orgánu pre riešenie krízových situácií minimálne tie informácie, ktoré sú uvedené v prílohe II, a to na úrovni individuálneho subjektu.

3.   Informácie uvedené v prílohe II zahrnuté do požiadaviek na predkladanie správ orgánom dohľadu stanovených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 680/2014 (16), alebo ak je to vhodné, v akejkoľvek inej požiadavke na predkladanie správ orgánom dohľadu platiacich pre inštitúciu na základe vnútroštátneho práva sa predkladajú orgánu pre riešenie krízových situácií v takej podobe, v akej ich inštitúcia vykázala v poslednej relevantnej správe orgánom dohľadu, ktorá bola predložená príslušnému orgánu v súvislosti s referenčným rokom ročnej účtovnej závierky uvedenej v odseku 1.

4.   Informácie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa predkladajú najneskôr do 31. januára každého roka v súvislosti s rokom, ktorý sa skončil 31. decembra predchádzajúceho roka alebo príslušného relevantného finančného roka. Ak 31. január nie je pracovným dňom, informácie sa predložia v nasledujúci pracovný deň.

5.   Keď v informáciách alebo údajoch predkladaných orgánom pre riešenie krízových situácií dôjde k aktualizáciám alebo opravám, takéto aktualizácie alebo opravy sa bezodkladne predložia orgánom pre riešenie krízových situácií.

6.   Inštitúcie predkladajú informácie uvedené v prílohe II v dátových formátoch a v podobe, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií.

7.   Na informácie predkladané v súlade s odsekmi 2 a 3 sa vzťahujú požiadavky dôvernosti a služobného tajomstva stanovené v článku 84 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 15

Povinnosť orgánov pre riešenie krízových situácií vymieňať si informácie

1.   Na účely výpočtu menovateľa stanoveného v pilieri rizika uvedenom v článku 7 ods. 1 písm. c), orgány pre riešenie krízových situácií každoročne do 15. februára predkladajú Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA) informácie, ktoré dostali od všetkých inštitúcií usadených na ich území, v súvislosti s medzibankovými záväzkami a vkladmi uvedenými v prílohe I na súhrnnej úrovni.

2.   EBA každoročne do 1. marca oznámi každému orgánu pre riešenie krízových situácií hodnotu menovateľa piliera rizika uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. c).

Článok 16

Povinnosti systémov ochrany vkladov v oblasti predkladania správ

1.   Systémy ochrany vkladov každoročne do 31. januára predkladajú orgánom pre riešenie krízových situácií výpočet priemernej výšky krytých vkladov za predchádzajúci rok, vypočítavanej každý štvrťrok, všetkých svojich členských úverových inštitúcií.

2.   Tieto informácie sa predkladajú tak na individuálnej, ako aj na súhrnnej úrovni za dotknuté úverové inštitúcie s cieľom umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií, aby stanovili ročnú cieľovú úroveň mechanizmu financovania riešenia krízových situácií v súlade s článkom 4 ods. 2 a aby stanovili základný ročný príspevok každej inštitúcie v súlade s článkom 5.

Článok 17

Presadzovanie predpisov

1.   Keď inštitúcie nepredložia všetky informácie uvedené v článku 14 v lehote stanovenej v uvedenom článku, orgán pre riešenie krízových situácií použije na výpočet ročného príspevku dotknutej inštitúcie odhady alebo svoje vlastné predpoklady.

2.   Keď informácie nie sú predložené každoročne do 31. januára, orgán pre riešenie krízových situácií môže dotknutej inštitúcii priradiť najvyšší koeficient úpravy zohľadňujúcej riziko podľa článku 9.

3.   Keď v informáciách, ktoré orgánu pre riešenie krízových situácií predkladajú inštitúcie, dôjde k opätovnému vykázaniu údajov alebo k ich revízii, orgán pre riešenie krízových situácií upraví ročný príspevok na základe aktualizovaných informácií pri výpočte ročného príspevku danej inštitúcie na nasledujúce príspevkové obdobie.

4.   Akýkoľvek rozdiel medzi ročným príspevkom vypočítaným a uhradeným na základe informácií, v ktorých došlo k opätovnému vykázaniu údajov alebo k ich revízii, a ročným príspevkom, ktorý mal byť uhradený na základe úpravy ročného príspevku, sa vyrovná v sume ročného príspevku splatnej za nasledujúce príspevkové obdobie. Táto úprava sa uskutoční formou zníženia alebo zvýšenia príspevkov na nasledujúce príspevkové obdobie.

Článok 18

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu osobám alebo subjektom zodpovedným za porušenia tohto nariadenia ukladať administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia uvedené v článku 110 smernice 2014/59/EÚ.

ODDIEL 4

MECHANIZMY SPOLUPRÁCE

Článok 19

Mechanizmy spolupráce

1.   S cieľom zabezpečiť, aby boli príspevky skutočne uhrádzané, príslušné orgány pomáhajú orgánom pre riešenie krízových situácií pri realizácii ktorejkoľvek z úloh podľa tohto nariadenia, ak o to orgán pre riešenie krízových situácií požiada.

2.   Príslušné orgány na žiadosť predložia orgánom pre riešenie krízových situácií kontaktné údaje inštitúcií, ktorým sa každoročne najneskôr do 1. apríla alebo v nasledujúci pracovný deň, ak 1. apríl nepripadá na pracovný deň, oznamuje rozhodnutie uvedené v článku 13 ods. 1 Takéto kontaktné údaje obsahujú názov právnickej osoby, meno fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, adresu, e-mailovú adresu, telefónne číslo, číslo faxu alebo akékoľvek iné informácie, ktoré umožňujú inštitúciu identifikovať.

3.   Príslušné orgány predkladajú orgánom pre riešenie krízových situácií akékoľvek informácie, ktoré orgánom pre riešenie krízových situácií umožnia vypočítať ročné príspevky, najmä akékoľvek informácie súvisiace s dodatočnou úpravou zohľadňujúcou riziko a akýmikoľvek relevantnými výnimkami, ktoré príslušné orgány udelili inštitúciám podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

ODDIEL 5

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Prechodné ustanovenia

1.   Keď informácie požadované na základe konkrétneho ukazovateľa podľa prílohy II nie sú pre daný referenčný rok zahrnuté do príslušnej požiadavky na predkladanie správ orgánom dohľadu podľa článku 14, tento ukazovateľ rizika sa neuplatňuje až dovtedy, kým sa táto požiadavka na predkladanie správ orgánom dohľadu nestane uplatniteľnou. Váha ostatných dostupných ukazovateľov rizika sa pomerne k ich váham prepočíta, ako sa stanovuje v článku 7 tak, aby súčet ich váh bol 1. Ak systém ochrany vkladov nemá v roku 2015 k dispozícii ktorékoľvek z informácií požadovaných podľa článku 16 do 31. januára na účely výpočtu ročnej cieľovej úrovne uvedenej v článku 4 ods. 2 alebo na účely výpočtu základného ročného príspevku každej inštitúcie uvedeného v článku 5, relevantná úverová inštitúcia po oznámení zo strany systému ochrany vkladov orgánu pre riešenie krízových situácií tieto informácie predloží do uvedeného dátumu. Odchylne od článku 13 ods. 1, pokiaľ ide o príspevky, ktoré sa majú uhradiť v roku 2015, orgány pre riešenie krízových situácií najneskôr do 30. novembra 2015 informujú každú inštitúciu o svojom rozhodnutí, ktorým sa stanovuje ročný príspevok, ktorý majú inštitúcie uhrádzať.

2.   Odchylne od článku 13 ods. 4 a pokiaľ ide o príspevky, ktoré sa majú uhradiť v roku 2015, výška splatná podľa rozhodnutia uvedeného v článku 13 ods. 3 sa uhrádza do 31. decembra 2015.

3.   Odchylne od článku 14 ods. 4 a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú predložiť orgánu pre riešenie krízových situácií v roku 2015, informácie podľa uvedeného odseku sa predkladajú najneskôr do 1. septembra 2015.

4.   Odchylne od článku 16 ods. 1, systémy ochrany vkladov predkladajú orgánu pre riešenie krízových situácií do 1. septembra 2015 informáciu o výške krytých vkladov k 31. júlu 2015.

5.   Až do konca úvodného obdobia uvedeného v článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 môžu členské štáty umožniť inštitúciám, ktorých celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, presahujú 300 000 000 EUR a ktorých celkové aktíva sa rovnajú alebo sú nižšie ako 3 000 000 000 EUR, aby uhradili paušálnu sumu 50 000 EUR za celkové záväzky vo výške prvých 300 000 000 EUR znížené o vlastné zdroje a kryté vklady. Za celkové záväzky, znížené o vlastné zdroje a kryté vklady, presahujúce 300 000 000 EUR tieto inštitúcie uhrádzajú príspevky v súlade s článkami 4 až 9 tohto nariadenia.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 21. októbra 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(9)  Smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1)

(11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(16)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).


PRÍLOHA I

POSTUP VÝPOČTU ROČNÝCH PRÍSPEVKOV INŠTITÚCIÍ

KROK 1

Výpočet hrubých ukazovateľov

Orgán pre riešenie krízových situácií vypočítava tieto ukazovatele, pričom použije nasledujúce opatrenia:

Pilier

Ukazovateľ

Opatrenia

Expozícia voči riziku

Vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec MPVZOZ

Formula

kde na účely tohto ukazovateľa:

 

Vlastné zdroje sú súčtom kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 v súlade s vymedzením v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

 

Oprávnené záväzky sú súčtom záväzkov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 71 smernice 2014/59/EÚ.

 

Celkové záväzky sú vymedzené v článku 3 ods. 11 tohto nariadenia. Derivátové záväzky sú zahrnuté do celkových pasív na základe toho, že sa plne uznávajú práva protistrany na čisté zúčtovanie.

 

MPVZOZ je minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v zmysle vymedzenia v článku 45 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

Expozícia voči riziku

Ukazovateľ finančnej páky

Ukazovateľ finančnej páky je vymedzený v článku 429 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a vykazuje sa v súlade s prílohou X vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014.

Expozícia voči riziku

Podiel vlastného kapitálu Tier 1

Podiel vlastného kapitálu Tier 1 je vymedzený v článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a vykazuje sa v súlade s prílohou I vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014.

Expozícia voči riziku

Celková riziková expozícia/celkové aktíva

Formula

kde:

 

Celková riziková expozícia je celková hodnota rizikovej expozície v zmysle vymedzenia v článku 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

 

Celkové aktíva sú vymedzené v článku 3 ods. 12 tohto nariadenia.

Stabilita a rozmanitosť financovania

Pomer čistého stabilného financovania

Pomer čistého stabilného financovania sa vykazuje v súlade s článkom 415 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Stabilita a rozmanitosť financovania

Ukazovateľ krytia likvidity

Ukazovateľ krytia likvidity sa vykazuje v súlade s článkom 415 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/61.

Dôležitosť inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva

Podiel medzibankových úverov a vkladov v EÚ

Formula

kde:

 

Medzibankové úvery sú vymedzené ako súčet účtovných hodnôt úverov a preddavkov pre úverové inštitúcie a iné finančné korporácie, ako sa stanovuje na účely vzoru č. 4.1, 4.2, 4.3 a 4.4 prílohy III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 680/2014.

 

Medzibankové vklady sú vymedzené ako súčet účtovných hodnôt vkladov úverových inštitúcií a iných finančných korporácií, ako sa stanovuje na účely vzoru č. 8.1 prílohy III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 680/2014.

 

Celkové medzibankové úvery a vklady v EÚ sú súčtom súhrnných medzibankových úverov a vkladov v držbe inštitúcií v každom členskom štáte vypočítaných v súlade s článkom 15.

KROK 2

Diskretizácia ukazovateľov

1.

V nasledujúcej notácii je n indexom inštitúcií, i indexom ukazovateľov v rámci pilierov a j indexom pilierov.

2.

Pre každý hrubý ukazovateľ vyplývajúci z kroku 1, xi,j , okrem ukazovateľa „rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, orgán pre riešenie krízových situácií vypočítava počet intervalov ki,j ako najbližšie celé číslo k:

Formula,

kde:

N je počet inštitúcií prispievajúcich do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, pre ktoré sa ukazovateľ počíta;

Formula;

Formula;

Formula.

3.

Pre každý ukazovateľ okrem ukazovateľa „rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory“ orgán pre riešenie krízových situácií priradí do každého intervalu rovnaký počet inštitúcií, počnúc tým, že do prvého intervalu priradí inštitúcie s najnižšími hodnotami hrubého ukazovateľa. V prípade, že počet inštitúcií nie je možné presne vydeliť počtom intervalov, do každého z prvých r intervalov počnúc intervalom obsahujúcim inštitúcie s najnižšími hodnotami hrubého ukazovateľa, kde r je zvyšok po vydelení počtu inštitúcií N počtom intervalov ki,j , sa priradí jedna dodatočná inštitúcia.

4.

Pre každý ukazovateľ okrem ukazovateľa „rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory“ orgán pre riešenie krízových situácií priradí všetkým inštitúciám zahrnutým v danom intervale hodnotu poradia intervalu, počítajúc zľava doprava, takže hodnota diskretizovaného ukazovateľa je definovaná ako Iij,n = 1,…, ki,j .

5.

Tento krok sa uplatňuje na ukazovatele uvedené v článku 6 ods. 5 písm. a) a b) len vtedy, ak ich orgán pre riešenie krízových situácií určí ako kontinuálne premenné.

KROK 3

Prepočítanie ukazovateľov

Orgán pre riešenie krízových situácií prepočíta každý ukazovateľ vyplývajúci z kroku 2, Ii,j , v rozmedzí 1 – 1 000 podľa tohto vzorca:

Image,

kde argumentmi funkcií na výpočet minima a maxima sú hodnoty všetkých inštitúcií prispievajúcich do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, pre ktoré sa ukazovateľ počíta.

KROK 4

Zahrnutie priradeného znamienka

1.

Orgán pre riešenie krízových situácií uplatní na ukazovatele tieto znamienka:

Pilier

Ukazovateľ

Znamienko

Expozícia voči riziku

Vlastné zdroje a oprávnené záväzky v držbe inštitúcie nad rámec MPVZOZ

Expozícia voči riziku

Ukazovateľ finančnej páky

Expozícia voči riziku

Podiel vlastného kapitálu Tier 1

Expozícia voči riziku

Celková riziková expozícia/celkové aktíva

+

Stabilita a rozmanitosť financovania

Pomer čistého stabilného financovania

Stabilita a rozmanitosť financovania

Ukazovateľ krytia likvidity

Dôležitosť inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva

Podiel medzibankových úverov a vkladov v EÚ

+

Dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií

Členstvo v schéme inštitucionálneho zabezpečenia

Dodatočné ukazovatele rizika, ktoré určí orgán pre riešenie krízových situácií

Rozsah predchádzajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory

+

V prípade ukazovateľov s kladným znamienkom vyššie hodnoty zodpovedajú vyššej rizikovosti inštitúcie. V prípade ukazovateľov so záporným znamienkom vyššie hodnoty zodpovedajú nižšej rizikovosti inštitúcie.

Orgán pre riešenie krízových situácií určí tieto ukazovatele: obchodné činnosti, mimosúvahové expozície, deriváty, zložitosť a vyriešiteľnosť krízovej situácie a priradí im príslušné znamienko.

2.

Orgán pre riešenie krízových situácií uplatní na každý prepočítaný ukazovateľ vyplývajúci z kroku 3, RIij,n , túto transformáciu s cieľom zahrnúť jeho znamienko:

TRIij,n =

RIij,n

if sign = „–“

1 001 – RIij,n

if sign = „+“

KROK 5

Výpočet zloženého ukazovateľa

1.

Orgán pre riešenie krízových situácií agreguje ukazovatele i v rámci každého piliera j prostredníctvom váženého aritmetického priemeru podľa tohto vzorca:

Formula,

kde:

 

wij je váha ukazovate iľa v pilieri j v zmysle vymedzenia v článku 7;

 

Nj je počet ukazovateľov v rámci piliera j.

2.

Na výpočet zloženého ukazovateľa vykoná orgán pre riešenie krízových situácií agregáciu pilierov j prostredníctvom váženého geometrického priemeru podľa tohto vzorca:

Formula,

kde:

 

Wj je váha ukazovateľa v pilieri v zmysle vymedzenia v článku 7;

 

J je počet pilierov.

3.

Aby mohol byť konečný zložený ukazovateľ vymedzený tak, že inštitúciám s vyšším rizikovým profilom budú zodpovedať vyššie hodnoty, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní túto transformáciu:

Formula.

KROK 6

Výpočet ročných príspevkov

1.

Orgán pre riešenie krízových situácií prepočíta konečný zložený ukazovateľ vyplývajúci z kroku 5, FCIn , v rozsahu vymedzenom v článku 9 podľa nasledujúceho vzorca:

Image,

kde argumentmi funkcií a na výpočet minima a maxima sú hodnoty všetkých inštitúcií prispievajúcich do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, pre ktoré sa ukazovateľ počíta.

2.

Orgán pre riešenie krízových situácií vypočíta ročný príspevok každej inštitúcie n, okrem inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje článok 10, a s výnimkou paušálnej časti príspevkov inštitúcií, na ktoré členské štáty uplatňujú článok 20 ods. 5, ako:

Image,

kde:

 

p, q sú indexy inštitúcií;

 

Cieľ je ročná cieľová úroveň, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 4 ods. 2, mínus súčet príspevkov vypočítaných v súlade s článkom 10 a mínus súčet všetkých paušálnych súm, ktoré sa môžu uhradiť podľa článku 20 ods. 5;

 

Bn je výška záväzkov (s výnimkou vlastných zdrojov) mínus hodnota krytých vkladov inštitúcie n, upravená v súlade s článkom 5 a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 20 ods. 5.


PRÍLOHA II

ÚDAJE, KTORÉ SA MAJÚ PREDKLADAŤ ORGÁNOM PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

Celkové aktíva v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 12

Celkové záväzky v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 11

Záväzky, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f)

Záväzky vyplývajúce z derivátových zmlúv

Záväzky vyplývajúce z derivátových zmlúv ocenené v súlade s článkom 5 ods. 3

Kryté vklady

Celková riziková expozícia

Vlastné zdroje

Podiel vlastného kapitálu Tier 1

Oprávnené záväzky

Ukazovateľ finančnej páky

Ukazovateľ krytia likvidity

Pomer čistého stabilného financovania

Medzibankové úvery

Medzibankové vklady