23.12.2015

Úradný vestník Európskej únie

L 336/1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2436

zo 16. decembra 2015

o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES (3) by sa mala podstatným spôsobom zmeniť. Z dôvodu prehľadnosti by sa mala uvedená smernica prepracovať.

(2)	Smernicou 2008/95/ES sa harmonizovali hlavné ustanovenia hmotného práva v oblasti ochranných známok, ktoré sa v čase prijatia považovali za ustanovenia s najbezprostrednejším dosahom na fungovanie vnútorného trhu, keďže obmedzovali voľný pohyb tovaru a slobodu poskytovať služby v Únii.

(3)

Ochrana ochranných známok v členských štátoch existuje spolu s ochranou, ktorá je na úrovni Únie k dispozícii prostredníctvom ochranných známok Európskej únie (ďalej len „ochranné známky EÚ“), ktoré majú jednotný charakter a platia v celej Únii, ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 207/2009 (4). Spoločná existencia a rovnováha systémov ochranných známok na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie v skutočnosti predstavuje ťažisko prístupu Únie k ochrane duševného vlastníctva.

(4)	Na základe oznámenia Komisie zo 16. júla 2008 o stratégii v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe vykonala Komisia komplexné hodnotenie celkového fungovania systému ochrannej známky v Európe ako celku na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a vzájomného pôsobenia medzi týmito úrovňami.

(5)

Rada vo svojich záveroch z 25. mája 2010 o budúcej revízii systému ochrannej známky v Európskej únii vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na revíziu nariadenia (ES) č. 207/2009 a smernice 2008/95/ES. Revízia uvedenej smernice by mala zahŕňať opatrenia na jej ďalšie zosúladenie s nariadením (ES) č. 207/2009, čím by sa zmenšili rozdiely v rámci systému ochrannej známky v Európe ako celku a zároveň by sa zachovala vnútroštátna ochrana ochranných známok ako atraktívna možnosť pre prihlasovateľov. V tejto súvislosti by sa mal zabezpečiť komplementárny vzťah medzi systémom ochrannej známky EÚ a vnútroštátnymi systémami ochrannej známky.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 24. mája 2011 s názvom Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva dospela k záveru, že v záujme uspokojenia zvýšeného dopytu zainteresovaných strán po čoraz rýchlejších, kvalitnejších a efektívnejších systémoch zápisu ochranných známok, ktoré budú aj konzistentnejšie, vhodnejšie na používanie, verejne dostupné a technologicky na úrovni doby, existuje potreba zmodernizovať systém ochranných známok v Únii ako celku a prispôsobiť ho internetovému veku.

(7)	Z konzultácií a posúdení týkajúcich sa účelu tejto smernice vyplýva, že napriek predchádzajúcej čiastočnej harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov zostávajú oblasti, v ktorých by ďalšia harmonizácia mohla mať pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť a rast.

(8)

V záujme podpory cieľa, ktorým je posilnenie a vytvorenie riadne fungujúceho vnútorného trhu, a uľahčenia získavania a ochrany ochranných známok v Únii v prospech rastu a konkurencieschopnosti európskych podnikov, a to najmä malých a stredných podnikov, je potrebné prekročiť obmedzený rámec aproximácie dosiahnutej smernicou 2008/95/ES a rozšíriť aproximáciu na ďalšie aspekty hmotného práva v oblasti ochranných známok, ktorým sa spravujú ochranné známky chránené prostredníctvom zápisu podľa nariadenia (ES) č. 207/2009.

(9)

Na účely uľahčenia dosiahnutia a spravovania zápisov ochranných známok v celej Únii je nevyhnutné aproximovať nielen ustanovenia hmotného práva, ale aj procesnoprávne predpisy. Hlavné procesnoprávne predpisy v oblasti zápisu ochranných známok v členských štátoch a v rámci systému ochrannej známky EÚ by sa preto mali zosúladiť. Pokiaľ ide o postupy podľa vnútroštátneho práva, stačí stanoviť všeobecné zásady a ponechať na členských štátoch, aby stanovili konkrétnejšie pravidlá.

(10)

Je dôležité zabezpečiť, aby zapísané ochranné známky požívali v právnych systémoch všetkých členských štátov rovnakú ochranu. V súlade so širokou ochranou poskytovanou ochranným známkam EÚ, ktoré majú dobré meno v Únii, by sa široká ochrana mala poskytovať aj na vnútroštátnej úrovni všetkým zapísaným ochranným známkam, ktoré majú dobré meno v dotknutom členskom štáte.

(11)	Táto smernica by nemala zbaviť členské štáty práva naďalej chrániť ochranné známky získané používaním, ale mala by ich brať do úvahy len v súvislosti s ich vzťahom k ochranným známkam získaným zápisom.

(12)	Dosiahnutie cieľov tejto aproximácie právnych predpisov si vyžaduje, aby boli podmienky získania a udržania zapísanej ochrannej známky vo všetkých členských štátoch vo všeobecnosti zhodné.

(13)

Na tento účel je potrebné uviesť zoznam príkladov označení, ktoré sú spôsobilé tvoriť ochrannú známku, ak tieto označenia dokážu rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. V záujme dosiahnutia cieľov systému zápisu ochranných známok, a to zabezpečiť právnu istotu a riadnu správu, je takisto nevyhnutné požadovať, aby sa označenie dalo vyjadriť jasným, presným, samostatným, ľahko dostupným, zrozumiteľným, trvalým a objektívnym spôsobom. Označenie by sa preto malo dať vyjadriť v akejkoľvek primeranej forme pomocou všeobecne dostupnej technológie, a teda nie nevyhnutne graficky, pokiaľ vyjadrenie predstavuje dostatočné záruky na tento účel.

(14)

Okrem toho by sa mal uviesť úplný zoznam dôvodov na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky vyplývajúcich z vlastností samotnej ochrannej známky, vrátane dôvodu spočívajúceho v tom, že ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, alebo z konfliktov medzi ochrannou známkou a staršími právami, i keď niektoré z uvedených dôvodov sú v zozname ako nepovinné pre členské štáty, ktoré by preto mali mať možnosť trvať na týchto dôvodoch alebo ich zaviesť do svojich právnych predpisov.

(15)

S cieľom zabezpečiť, aby sa pri skúmaní absolútnych a relatívnych dôvodov na zamietnutie uplatňovali úrovne ochrany priznávanej právnymi predpismi Únie a vnútroštátnym právom zemepisným označeniam jednotne a vyčerpávajúco v celej Únii, mala by táto smernica obsahovať rovnaké ustanovenia týkajúce sa zemepisných označení ako nariadenie (ES) č. 207/2009. Okrem toho je vhodné zabezpečiť, aby sa rozsah absolútnych dôvodov rozšíril tak, aby zahŕňali aj chránené tradičné pojmy pre vína a zaručené tradičné špeciality.

(16)

Ochrana poskytnutá zapísanou ochrannou známkou, ktorej funkciou je predovšetkým garantovať ochrannú známku ako údaj o pôvode, by mala byť v prípade zhodnosti známky a zodpovedajúceho označenia a tovarov alebo služieb absolútna. Ochrana by mala platiť aj v prípade podobnosti medzi známkou a označením a medzi tovarmi alebo službami. Je nevyhnutné poskytnúť výklad pojmu podobnosti v súvislosti s pravdepodobnosťou zámeny. Pravdepodobnosť zámeny, ktorej posúdenie závisí od mnohých prvkov, predovšetkým od vžitosti ochrannej známky na trhu, od asociácie, ktorá môže vzniknúť medzi používaným alebo zapísaným označením, od stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi nimi označenými tovarmi alebo službami, by mala byť špecifickou podmienkou takejto ochrany. Určenie spôsobov, ktorými možno určiť pravdepodobnosť zámeny, a najmä určenie toho, kto nesie v tejto súvislosti dôkazné bremeno, by malo byť vecou vnútroštátnych procesnoprávnych predpisov, ktoré by nemali byť dotknuté touto smernicou.

(17)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu so zásadou prednosti, na základe čoho má staršia zapísaná ochranná známka prednosť pred neskoršími zapísanými ochrannými známkami, je potrebné stanoviť, že práva z ochrannej známky by sa mali presadzovať bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté predo dňom podania alebo dňom práva prednosti ochrannej známky. Takýto prístup je v súlade s článkom 16 ods. 1 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva z 15. apríla 1994 (ďalej len „Dohoda TRIPS“).

(18)

Je vhodné stanoviť, že porušenie práv z ochrannej známky možno konštatovať len vtedy, ak sa zistí, že známka alebo označenie, ktoré porušujú práva, sa použili v obchodnom styku na účely odlíšenia tovarov alebo služieb. Iné používanie označenia než na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb by sa malo spravovať ustanoveniami vnútroštátneho práva.

(19)	Pojem porušenie práv z ochrannej známky by mal zahŕňať aj použitie označenia ako obchodného názvu alebo podobného označenia, ak je účelom takéhoto použitia rozlíšenie tovarov alebo služieb.

(20)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu s osobitnými právnymi predpismi Únie je vhodné stanoviť, že majiteľ ochrannej známky by mal mať právo zakázať tretej osobe používať označenie v porovnávacej reklame, ak je takáto porovnávacia reklama v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES (5).

(21)

V záujme posilnenia ochrany ochrannej známky a účinnejšieho boja proti falšovaniu a v súlade s medzinárodnými záväzkami členských štátov v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), najmä článku V Všeobecnej dohody o clách a obchode o slobode prepravy, a vo vzťahu ku generickým liekom, Vyhlásenia o dohode TRIPS a verejnom zdraví, prijatého na ministerskej konferencii WTO 14. novembra 2001 v Dauhe, by majiteľ ochrannej známky mal mať právo zabrániť tretím osobám v dovoze tovarov v obchodnom styku do členského štátu, v ktorom je ochranná známka zapísaná, bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto tovary pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná alebo v zásade zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi.

(22)

Na tento účel by malo byť majiteľom ochranných známok dovolené zabrániť vstupu tovarov porušujúcich práva a ich prepusteniu do ktoréhokoľvek colného režimu, a to najmä tranzitu, prekládky, uskladňovania, slobodných pásiem, dočasného uskladnenia, aktívneho zušľachťovacieho styku alebo dočasného použitia, a to aj vtedy, keď takéto tovary nie sú určené na uvedenie na trh dotknutého členského štátu. Colné orgány by pri vykonávaní colných kontrol mali využiť právomoci a postupy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (6), a to aj na žiadosť majiteľov práv. Colné orgány by mali vykonávať relevantné kontroly predovšetkým na základe kritérií analýzy rizík.

(23)

S cieľom zladiť potrebu zabezpečiť účinné presadzovanie práv k ochranným známkam s nevyhnutnosťou vyhnúť sa obmedzovaniu voľného priebehu obchodovania s legitímnym tovarom by malo právo majiteľa ochrannej známky zaniknúť, ak počas následného konania na súdnom alebo inom orgáne, príslušnom prijať rozhodnutie vo veci, či práva zo zapísanej ochrannej známky boli porušené, je deklarant alebo držiteľ tovaru schopný preukázať, že majiteľ zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať uvedenie tovaru na trh v krajine konečného určenia.

(24)	V článku 28 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 sa stanovuje, že majiteľ práva má niesť zodpovednosť za škodu vo vzťahu k držiteľovi tovaru, ak sa, okrem iného, následne zistí, že dotknutým tovarom sa právo duševného vlastníctva neporušuje.

(25)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového tranzitu generických liekov. Pokiaľ ide o medzinárodné nechránené názvy (international non-proprietary names – INN) ako všeobecne uznávané generické názvy účinných látok vo farmaceutických prípravkoch, je nevyhnutné náležite zohľadniť existujúce obmedzenia účinku práv z ochrannej známky. Majiteľ ochrannej známky by preto nemal mať právo brániť tretej strane v tom, aby priviezla tovar do členského štátu, v ktorom je ochranná známka zapísaná, bez toho, aby tam bol prepustený do voľného obehu, na základe podobností medzi INN účinnej látky v liečivách a ochrannou známkou.

(26)	S cieľom umožniť majiteľom zapísaných ochranných známok účinnejšie bojovať proti falšovaniu by títo majitelia mali mať právo zakázať umiestňovať ochrannú známku porušujúcu práva na tovary, ako aj určité prípravné úkony vykonávané pred takýmto umiestnením známky.

(27)

Výlučné práva z ochrannej známky by nemali oprávňovať majiteľa zakázať tretím osobám používanie označení alebo údajov, ktoré sa používajú oprávnene, a teda v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre obchodné názvy a ochranné známky by sa vzhľadom na skutočnosť, že sa obchodným názvom zvyčajne poskytuje neobmedzená ochrana proti neskorším ochranným známkam, malo takéto používanie chápať len tak, že zahŕňa používanie osobného mena tretej osoby. Takéto používanie by okrem toho malo vo všeobecnosti umožňovať používanie opisných označení alebo údajov alebo označení či údajov bez rozlišovacej spôsobilosti. Majiteľ by navyše nemal mať právo brániť oprávnenému a čestnému používaniu známky na účely identifikácie alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa. Používanie ochrannej známky tretími osobami s cieľom upútať pozornosť spotrebiteľa na ďalší predaj pravých tovarov, ktoré pôvodne predal majiteľ ochrannej známky v Únii alebo ktoré boli pôvodne predané v Únii s jeho súhlasom, by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je zároveň v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Používanie ochrannej známky tretími osobami na účely umeleckého prejavu by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je zároveň v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Okrem toho by sa táto smernica mala uplatňovať tak, aby sa zabezpečilo úplné dodržiavanie základných práv a slobôd, a najmä slobody prejavu.

(28)

Zo zásady voľného pohybu tovaru vyplýva, že majiteľ ochrannej známky by nemal byť oprávnený zakázať jej používanie treťou osobou v súvislosti s tovarmi, ktoré boli uvedené do obehu v Únii pod ochrannou známkou buď týmto majiteľom, alebo s jeho súhlasom, okrem prípadov, keď má majiteľ oprávnené dôvody namietať proti ďalšiemu obchodovaniu s tovarom.

(29)

Bez toho, aby boli dotknuté záujmy majiteľa staršej ochrannej známky, je z dôvodov právnej istoty dôležité stanoviť, že tento majiteľ staršej ochrannej známky už nesmie žiadať o vyhlásenie neplatnosti alebo namietať proti používaniu ochrannej známky, ktorá sa začala používať neskôr než jeho vlastná ochranná známka, ak jej používanie vedome dostatočne dlho toleroval, s výnimkou prípadu, keď nebola prihláška neskoršej ochrannej známky podaná v dobrej viere.

(30)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a ochranu oprávnene nadobudnutých práv z ochranných známok bez toho, aby bola dotknutá zásada, že neskoršiu ochrannú známku nemožno presadzovať vo vzťahu k staršej ochrannej známke, je vhodné a potrebné stanoviť, že majitelia starších ochranných známok by nemali byť oprávnení dosiahnuť zamietnutie neskoršej ochrannej známky alebo jej vyhlásenie za neplatnú ani podávať námietky proti jej používaniu, ak bola neskoršia ochranná známka získaná v čase, keď staršia ochranná známka mohla byť vyhlásená za neplatnú alebo zrušená napríklad z toho dôvodu, že ešte prostredníctvom používania nezískala rozlišovaciu spôsobilosť, alebo keď sa staršia ochranná známka ešte nemohla presadiť vo vzťahu k neskoršej ochrannej známke, pretože sa nedali uplatniť potrebné podmienky, napríklad keď staršia ochranná známka ešte nezískala dobré meno.

(31)

Ochranné známky plnia svoj účel, ktorým je rozlišovať tovary alebo služby a umožňovať spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, len ak sa skutočne používajú na trhu. Požiadavka používania je potrebná aj v záujme zníženia celkového počtu ochranných známok zapísaných a chránených v Únii, a teda aj množstva konfliktov, ktoré medzi nimi vznikajú. Je preto nevyhnutné vyžadovať, aby sa zapísané ochranné známky skutočne používali v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré sú zapísané, alebo ak nie sú v uvedenej súvislosti používané do piatich rokov odo dňa ukončenia konania o zápise ochrannej známky, aby existovala možnosť ich zrušenia.

(32)

Zapísaná ochranná známka by preto mala byť chránená, len pokiaľ sa skutočne používa, a staršia zapísaná ochranná známka by nemala umožňovať svojmu majiteľovi podávať námietky proti neskoršej ochrannej známke ani ju vyhlásiť za neplatnú, ak tento majiteľ svoju ochrannú známku skutočne nepoužíval. Členské štáty by mali navyše stanoviť, že v konaní o porušení práv sa nemožno úspešne odvolávať na ochrannú známku, ak je na základe tvrdenia účastníka dokázané, že ochranná známka by mohla byť zrušená, alebo ak žaloba bola podaná proti neskoršiemu právu, že ochranná známka mohla byť zrušená v čase nadobudnutia neskoršieho práva.

(33)

Je vhodné stanoviť, že ak sa pre ochrannú známku EÚ uplatnila seniorita národnej ochrannej známky alebo ochrannej známky zapísanej podľa medzinárodných dojednaní s účinkami v členskom štáte a ak potom došlo k vzdaniu sa alebo zániku známky, ktorá slúžila ako základ pre uplatnenie seniority, platnosť tejto známky ešte možno napadnúť. Takéto napadnutie by sa malo obmedziť na situácie, keď známka mohla byť vyhlásená za neplatnú alebo zrušená v čase jej výmazu z registra.

(34)

Z dôvodu súdržnosti a v záujme uľahčovania obchodného využívania ochranných známok v Únii by sa pravidlá platné pre ochranné známky ako predmety vlastníctva mali vo vhodnom rozsahu zosúladiť s pravidlami, ktoré už boli zavedené pre ochranné známky EÚ, a mali by zahŕňať pravidlá týkajúce sa prevodu a prechodu, udeľovania licencií, vecných práv a exekúcie.

(35)	Kolektívne ochranné známky sa osvedčili ako užitočný nástroj na propagáciu tovarov alebo služieb s osobitnými spoločnými vlastnosťami. Je preto vhodné, aby národné kolektívne známky podliehali podobným pravidlám ako kolektívne známky Európskej únie.

(36)	S cieľom zlepšiť a uľahčiť prístup k ochrane ochranných známok a posilniť právnu istotu a predvídateľnosť by mal byť postup na zápis ochranných známok v členských štátoch efektívny a transparentný a mali by sa pri ňom dodržiavať pravidlá podobné tým, ktoré sú uplatniteľné na ochranné známky EÚ.

(37)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu v súvislosti s rozsahom práv z ochranných známok a uľahčiť prístup k ochrane ochranných známok by sa označovanie a zatrieďovanie tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky, malo riadiť rovnakými pravidlami vo všetkých členských štátoch a malo by sa zosúladiť s postupmi uplatniteľnými na ochranné známky EÚ. S cieľom umožniť príslušným orgánom a hospodárskym subjektom určiť rozsah zamýšľanej ochrany ochrannej známky len na základe samotnej prihlášky by označovanie tovarov a služieb malo byť dostatočne jasné a presné. Používanie všeobecných pojmov by sa malo vykladať tak, že zahŕňa len tovary a služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame pojmu. Centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo by sa v záujme jasnosti a právnej istoty mali v rámci vzájomnej spolupráce usilovať zostaviť zoznam, ktorý by odzrkadľoval ich administratívne postupy v súvislosti s triedením tovarov a služieb.

(38)

Na účely zaistenia účinnej ochrany ochranných známok by mali členské štáty zabezpečiť efektívne správne konanie o námietkach, ktoré by aspoň majiteľovi práv zo starších ochranných známok a akejkoľvek osobe, ktorá je podľa rozhodného práva oprávnená uplatňovať práva vyplývajúce z chráneného označenia pôvodu alebo zo zemepisného označenia, umožnilo podávať námietky proti zápisu prihlášky ochrannej známky. Okrem toho by členské štáty v záujme zabezpečenia efektívnych prostriedkov na zrušenie ochranných známok alebo vyhlásenie ich neplatnosti mali stanoviť správne konanie o zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti v rámci dlhšej, a to sedemročnej lehoty na transpozíciu, ktorá začne plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(39)

Je žiaduce, aby centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo spolupracovali navzájom, ako aj s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo vo všetkých oblastiach zápisu a správy ochranných známok s cieľom podporovať zbližovanie postupov a nástrojov, akými sú napríklad vytvorenie a aktualizácia spoločných alebo prepojených databáz a portálov na účely nahliadania a vyhľadávania. Členské štáty by ďalej mali zabezpečiť, aby ich úrady spolupracovali navzájom a s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo vo všetkých ďalších oblastiach ich činností, ktoré sú významné z hľadiska ochrany ochranných známok v Únii.

(40)	Táto smernica by nemala vylúčiť možnosť uplatniť na ochranné známky ustanovenia iných právnych predpisov členských štátov, než sú právne predpisy o ochranných známkach, ako napríklad ustanovenia týkajúce sa nekalej súťaže, občianskoprávnej zodpovednosti alebo ochrany spotrebiteľa.

(41)

Členské štáty sú viazané Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva (ďalej len „Parížsky dohovor“) a Dohodou TRIPS. Je potrebné, aby táto smernica bola úplne v súlade s uvedeným dohovorom a uvedenou dohodou. Táto smernica by nemala mať vplyv na záväzky členských štátov vyplývajúce z uvedeného dohovoru a uvedenej dohody. V prípade potreby by sa mal uplatňovať článok 351 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(42)

Keďže ciele tejto smernice, a to podporenie a vytvorenie dobre fungujúceho vnútorného trhu a uľahčenie zápisu, správy a ochrany ochranných známok v Únii v záujme rastu a konkurencieschopnosti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(43)	Na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva v členských štátoch v súvislosti s touto smernicou, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (7).

(44)	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (8) a vydal stanovisko 11. júla 2013.

(45)	Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(46)	Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice 2008/95/ES, ktoré sa týkajú lehoty na transpozíciu smernice Rady 89/104/EHS (9) do vnútroštátneho práva, ako sa stanovuje v časti B prílohy I k smernici 2008/95/ES,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na každú ochrannú známku v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktorá je v členskom štáte predmetom zápisu alebo prihlášky ako individuálna ochranná známka, garančná či certifikačná známka alebo kolektívna známka, alebo je predmetom zápisu alebo prihlášky na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo, či je predmetom medzinárodného zápisu s účinkom v členskom štáte.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„úrad“ je centrálny úrad priemyselného vlastníctva členského štátu alebo Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo poverený zápisom ochranných známok;

b)	„register“ je register ochranných známok, ktorý vedie úrad.

KAPITOLA 2

HMOTNÉ PRÁVO TÝKAJÚCE SA OCHRANNÝCH ZNÁMOK

ODDIEL 1

Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku

Článok 3

Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku

Ochrannú známku môžu tvoriť akékoľvek označenia, najmä slová vrátane osobných mien, alebo kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo obalu tovaru alebo zvuky, za predpokladu, že takéto označenia sú spôsobilé:

a)	rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov a

b)	byť vyjadrené v registri spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.

ODDIEL 2

Dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti

Článok 4

Absolútne dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti

1. Do registra sa nezapíšu, alebo ak už sú zapísané, môžu byť vyhlásené za neplatné:

a)	označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku;

b)	ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;

c)	ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

d)	ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré sa stali obvyklými v bežnom jazyku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach;

označenia, ktoré sú tvorené výlučne týmito prvkami:

i)	tvar alebo iná vlastnosť, ktoré vyplývajú z povahy samotného tovaru;

ii)	tvar alebo iná vlastnosť tovaru, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie technického výsledku;

iii)	tvar alebo iná vlastnosť, ktoré dodávajú tovaru podstatnú hodnotu;

f)	ochranné známky, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi;

g)	ochranné známky, ktoré sú takej povahy, že môžu klamať verejnosť, napríklad pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod tovaru alebo služieb;

h)	ochranné známky, ktoré neschválili príslušné orgány a ktoré sa majú zamietnuť alebo vyhlásiť za neplatné podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru;

i)	ochranné známky, ktoré sú vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu alebo podľa medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo dotknutý členský štát, ktorými sa ustanovuje ochrana označení pôvodu a zemepisných označení;

j)	ochranné známky, ktoré sú vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie alebo medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia, ktorými sa ustanovuje ochrana tradičných označení vín;

k)	ochranné známky vylúčené zo zápisu podľa právnych predpisov Únie alebo medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Únia, ktorými sa ustanovuje ochrana zaručených tradičných špecialít;

ochranné známky, ktoré pozostávajú zo staršieho názvu odrody rastlín zapísaného v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, alebo medzinárodnými dohodami, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo dotknutý členský štát, ktorými sa ustanovuje ochrana práv k odrodám rastlín, alebo ho vo svojich podstatných prvkoch reprodukujú, a ktoré sa týkajú odrôd rastlín rovnakého alebo blízko príbuzného druhu.

2. Ochranná známka môže byť vyhlásená za neplatnú, ak prihlasovateľ nepodal prihlášku ochrannej známky v dobrej viere. Každý členský štát môže tiež stanoviť, že takáto ochranná známka sa nezapíše do registra.

3. Každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka sa nezapíše do registra, alebo ak už je zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú, ak a v rozsahu, v akom:

a)	používanie tejto ochrannej známky možno zakázať na základe ustanovení iného práva, než je právo o ochranných známkach príslušného členského štátu alebo Únie;

b)	ochranná známka obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol;

c)	ochranná známka obsahuje iné znaky, emblémy a erby, než tie, na ktoré sa vzťahuje článok 6ter Parížskeho dohovoru a ktoré sú predmetom verejného záujmu, s výnimkou prípadu, ak príslušné orgány povolili zápis tejto ochrannej známky v súlade s právom členského štátu.

4. Zápis ochrannej známky sa nezamietne podľa odseku 1 písm. b), c) alebo d), ak táto ochranná známka nadobudla ešte predo dňom podania prihlášky na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť. Ochranná známka sa z rovnakého dôvodu nevyhlási za neplatnú, ak predo dňom podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti nadobudla na základe svojho používania rozlišovaciu spôsobilosť.

5. Každý členský štát môže stanoviť, že odsek 4 sa vzťahuje aj na prípad, keď ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť po dátume podania prihlášky, ale pred dátumom zápisu.

Článok 5

Relatívne dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti

1. Ochranná známka sa nezapíše, alebo ak už bola zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú, ak:

a)	je zhodná so staršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je podaná prihláška tejto ochrannej známky alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je chránená táto staršia ochranná známka;

existuje z dôvodu jej totožnosti alebo podobnosti so staršou ochrannou známkou a totožnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

2. „Staršie ochranné známky“ v zmysle odseku 1 sú:

ochranné známky nasledujúcich typov s dátumom podania prihlášky skorším, než je dátum podania prihlášky príslušnej ochrannej známky, pričom sa podľa potreby berú do úvahy práva prednosti uplatnené v súvislosti s uvedenými ochrannými známkami:

i)	ochranné známky EÚ;

ii)	ochranné známky zapísané v dotknutom členskom štáte alebo v prípade Belgicka, Luxemburska či Holandska na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo;

iii)	ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s účinkom v dotknutom členskom štáte;

b)	ochranné známky EÚ, ktoré si v súlade s nariadením (ES) č. 207/2009 oprávnene uplatňujú senioritu ochrannej známky uvedenej v písmene a) bodoch ii) a iii), aj keď došlo k vzdaniu sa tejto ochrannej známky alebo jej zániku;

c)	prihlášky ochranných známok uvedených v písmenách a) a b) pod podmienkou ich zápisu;

d)	ochranné známky, ktoré sú v deň podania prihlášky ochrannej známky, či prípadne ku dňu uplatnenia práva prednosti vo vzťahu k prihláške ochrannej známky v dotknutom členskom štáte všeobecne známe v tom zmysle, v akom sa pojem „všeobecne známe“ používa v článku 6bis Parížskeho dohovoru.

3. Okrem toho sa ochranná známka nezapíše, alebo ak už bola zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú, ak:

je zhodná alebo podobná so staršou ochrannou známkou bez ohľadu na to, či sú tovary alebo služby, pre ktoré sa podáva prihláška alebo pre ktoré je zapísaná, zhodné, podobné alebo sa nepodobajú tým, pre ktoré je zapísaná staršia ochranná známka, v prípade, ak má staršia ochranná známka dobré meno v členskom štáte, pre ktorý sa žiada o zápis alebo v ktorom je ochranná známka zapísaná alebo – v prípade ochrannej známky EÚ – dobré meno v Únii, a ak by používanie neskoršej ochrannej známky bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto staršej ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu;

b)	obchodný zástupca alebo zástupca majiteľa ochrannej známky podal prihlášku ochrannej známky vo svojom vlastnom mene bez súhlasu majiteľa, s výnimkou prípadu, ak obchodný zástupca alebo zástupca zdôvodní svoje konanie;

a v rozsahu, v akom podľa právnych predpisov Únie alebo práva členského štátu, ktorými sa ustanovuje ochrana označení pôvodu alebo zemepisných označení:

i)	už bola pred podaním prihlášky ochrannej známky alebo predo dňom uplatnenia práva prednosti vo vzťahu k prihláške podaná žiadosť o zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia podľa právnych predpisov Únie alebo práva dotknutého členského štátu, a to pod podmienkou jeho následného zápisu;

ii)	sa takýmto označením pôvodu alebo zemepisným označením priznáva osobe, ktorá je oprávnená podľa príslušného práva uplatňovať práva z nich vyplývajúce, právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky.

4. Každý členský štát môže stanoviť, že ochranná známka sa nezapíše, alebo ak už je zapísaná, môže byť vyhlásená za neplatnú, ak a v rozsahu, v akom:

práva na nezapísanú ochrannú známku alebo na iné označenie používané v obchodnom styku boli získané predo dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky alebo predo dňom práva prednosti uplatneného vo vzťahu k prihláške neskoršej ochrannej známky, a takouto nezapísanou ochrannou známkou alebo iným označením sa jej majiteľovi priznáva právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky;

používanie ochrannej známky sa môže zakázať na základe iného staršieho práva, než sú práva uvedené v odseku 2 a v písmene a) tohto odseku, a to najmä:

i)	práva na meno;

ii)	práva na osobnú podobizeň;

iii)	autorského práva;

iv)	práva priemyselného vlastníctva;

c)	ochranná známka môže spôsobiť zámenu so staršou ochrannou známkou chránenou v zahraničí, za predpokladu, že v deň podania prihlášky prihlasovateľ nekonal v dobrej viere.

5. Členské štáty zabezpečia, že za príslušných okolností nemusí byť zápis zamietnutý alebo ochranná známka vyhlásená za neplatnú, ak majiteľ staršej ochrannej známky alebo iného staršieho práva súhlasí so zápisom neskoršej ochrannej známky.

6. Každý členský štát môže odchylne od odsekov 1 až 5 stanoviť, že dôvody zamietnutia zápisu alebo vyhlásenia neplatnosti platné v tomto členskom štáte pred dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 89/104/EHS sa uplatnia na ochranné známky, ktorých prihlášky boli podané pred uvedeným dňom.

Článok 6

Vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie ochrannej známky a posteriori

Ak je pre ochrannú známku EÚ uplatnená seniorita národnej ochrannej známky alebo ochrannej známky zapísanej podľa medzinárodných dohôd s účinkom v danom členskom štáte, ktorej sa majiteľ vzdal alebo ktorú nechal zaniknúť, môže byť ochranná známka, ktorá bola základom pre uplatnenie seniority, vyhlásená za neplatnú alebo zrušená a posteriori za predpokladu, že neplatnosť alebo zrušenie mohli byť vyhlásené v čase, keď došlo k vzdaniu sa známky alebo jej zániku. V takomto prípade seniorita stráca svoj účinok.

Článok 7

Dôvody na zamietnutie alebo vyhlásenie neplatnosti týkajúce sa len niektorých tovarov alebo služieb

Ak existujú dôvody na zamietnutie zápisu alebo vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky len v súvislosti s niektorými tovarmi alebo službami, pre ktoré bola podaná prihláška ochrannej známky alebo pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, zamietnutie zápisu alebo vyhlásenie neplatnosti sa vzťahuje len na tieto tovary alebo služby.

Článok 8

Absencia rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky, ktorou sa vylučuje možnosť vyhlásiť neplatnosť zapísanej ochrannej známky

Návrhu na vyhlásenie známky za neplatnú na základe staršej ochrannej známky sa nevyhovie v deň podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti, ak by sa mu nevyhovelo v deň podania prihlášky alebo v deň práva prednosti neskoršej ochrannej známky z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

a)	staršia ochranná známka, ktorá môže byť vyhlásená za neplatnú podľa článku 4 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ešte nenadobudla rozlišovaciu spôsobilosť, ako je uvedené v článku 4 ods. 4;

b)	návrh na vyhlásenie neplatnosti vychádza z článku 5 ods. 1 písm. b) a staršia ochranná známka ešte nenadobudla dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť na podporu zistenia pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b);

c)	návrh na vyhlásenie neplatnosti vychádza z článku 5 ods. 3 písm. a) a staršia ochranná známka ešte nenadobudla dobré meno v zmysle článku 5 ods. 3 písm. a).

Článok 9

Vylúčenie možnosti vyhlásenia neplatnosti v dôsledku strpenia

1. Ak majiteľ staršej ochrannej známky uvedenej v článku 5 ods. 2 alebo článku 5 ods. 3 písm. a) v členskom štáte strpel používanie neskoršej ochrannej známky zapísanej v tomto členskom štáte počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, pričom o tomto používaní vedel, nebude už oprávnený na základe staršej ochrannej známky podať návrh na vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré sa táto neskoršia ochranná známka používa, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky nepožiadalo v dobrej viere.

2. Členské štáty môžu stanoviť, že odsek 1 tohto článku sa uplatní na majiteľa akéhokoľvek iného staršieho práva uvedeného v článku 5 ods. 4 písm. a) alebo b).

3. V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 nie je majiteľ neskoršej zapísanej ochrannej známky oprávnený namietať proti využívaniu staršieho práva, hoci toto právo sa už nesmie uplatniť proti neskoršej ochrannej známke.

ODDIEL 3

Práva a obmedzenia

Článok 10

Práva z ochrannej známky

1. Zápisom ochrannej známky nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté predo dňom podania alebo dňom práva prednosti zapísanej ochrannej známky, má majiteľ uvedenej zapísanej ochrannej známky právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

a)	označenie je zhodné s ochrannou známkou a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná;

označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné, pokiaľ existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou;

označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné alebo nepodobné, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky, alebo im je na ujmu.

3. Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

a)	umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

b)	ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh alebo ich na tieto účely skladovať pod týmto označením alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby;

c)	dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

d)	používať označenie ako obchodný názov, názov spoločnosti alebo ako súčasť obchodného názvu alebo názvu spoločnosti;

e)	používať označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame;

f)	používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so smernicou 2006/114/ES.

4. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté predo dňom podania alebo predo dňom práva prednosti zapísanej ochrannej známky, má majiteľ uvedenej zapísanej ochrannej známky tiež právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovarov v obchodnom styku do členského štátu, v ktorom je ochranná známka zapísaná, bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto tovary vrátane ich obalu pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno odlíšiť od takejto ochrannej známky.

Právo majiteľa ochrannej známky podľa prvého pododseku zanikne, ak počas konania o určenie, či boli porušené práva zo zapísanej ochrannej známky, ktoré sa začalo v súlade s nariadením (EÚ) č. 608/2013, deklarant alebo držiteľ tovaru preukáže, že majiteľ zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať uvedenie tovaru na trh v krajine konečného určenia.

5. Ak podľa práva členského štátu nemohlo byť používanie označenia za podmienok uvedených v odseku 2 písm. b) alebo c) zakázané predo dňom nadobudnutia účinnosti ustanovení v dotknutom členskom štáte, potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou 89/104/EHS, nemožno na základe práv z ochrannej známky zabrániť v pokračujúcom používaní označenia.

6. Odseky 1, 2, 3 a 5 nemajú vplyv na ustanovenia členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti inému používaniu označenia, než je používanie na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo im je na ujmu.

Článok 11

Právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov

Ak existuje nebezpečenstvo, že obal, štítky, visačky, ochranné prvky alebo zariadenia alebo prvky alebo zariadenia pravosti, alebo akékoľvek iné prostriedky, na ktoré sa umiestňuje ochranná známka, by mohli byť použité v súvislosti s tovarmi alebo službami a toto použitie by predstavovalo porušenie práv majiteľa ochrannej známky podľa článku 10 ods. 2 a 3, majiteľ uvedenej ochrannej známky má právo zakázať tieto úkony, ak sa vykonávajú v obchodnom styku:

a)	umiestniť označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, na obal, štítky, visačky, ochranné prvky alebo zariadenia alebo prvky alebo zariadenia pravosti, alebo akékoľvek iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť;

b)	ponúkať alebo uvádzať na trh obal, štítky, visačky, ochranné prvky alebo zariadenia alebo prvky alebo zariadenia pravosti, alebo akékoľvek iné prostriedky, na ktoré možno známku umiestniť, alebo ich na tieto účely skladovať alebo dovážať či vyvážať.

Článok 12

Reprodukcia ochranných známok v slovníkoch

Ak reprodukcia ochrannej známky v slovníku, encyklopédii alebo podobnom náučnom diele v tlačenej alebo elektronickej forme vzbudzuje dojem, že vytvára druhový názov tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, vydavateľ diela na žiadosť majiteľa ochrannej známky zabezpečí, aby reprodukcia ochrannej známky bola bezodkladne a v prípade diel v tlačenej forme najneskôr v nasledujúcom vydaní publikácie doplnená údajom, že ide o zapísanú ochrannú známku.

Článok 13

Zákaz používania ochrannej známky zapísanej na meno obchodného zástupcu alebo zástupcu

1. Ak je ochranná známka zapísaná bez súhlasu majiteľa na meno obchodného zástupcu alebo zástupcu osoby, ktorá je majiteľom tejto ochrannej známky, tento majiteľ má právo urobiť jeden či oba tieto úkony:

a)	namietať proti tomu, aby jeho obchodný zástupca alebo zástupca ochrannú známku používal;

b)	požadovať prevod ochrannej známky vo svoj prospech.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak obchodný zástupca alebo zástupca odôvodní svoje konanie.

Článok 14

Obmedzenie účinkov ochrannej známky

1. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku:

a)	meno alebo adresu tretej osoby, ak je touto treťou osobou fyzická osoba;

b)	označenia alebo údaje, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť alebo ktoré sa týkajú druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby tovaru alebo poskytnutia služby alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;

c)	ochrannú známku na účely identifikácie alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa uvedenej ochrannej známky, najmä ak je použitie ochrannej známky potrebné na označenie zamýšľaného účelu výrobku alebo služby, predovšetkým ak ide o príslušenstvo alebo náhradné diely.

2. Odsek 1 sa uplatňuje len v prípade, ak je používanie treťou osobou v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

3. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku staršie právo, ktoré má len miestny dosah, ak je toto právo uznané právnymi predpismi príslušného členského štátu a toto právo je využívané len na území, na ktorom je uznané.

Článok 15

Vyčerpanie práv z ochrannej známky

1. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa, aby zakázal jej používanie v súvislosti s tovarmi, ktoré boli pod touto ochrannou známkou uvedené majiteľom alebo s jeho súhlasom na trh v Únii.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na prípad, ak má majiteľ opodstatnené dôvody namietať proti ďalšiemu obchodovaniu s tovarom, najmä ak sa po uvedení tovaru na trh zmenil alebo zhoršil stav tovaru.

Článok 16

Používanie ochranných známok

1. Ak majiteľ nezačal v priebehu piatich rokov odo dňa ukončenia konania o zápise ochrannú známku v členskom štáte skutočne používať v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, alebo ak bolo toto používanie pozastavené počas neprerušeného obdobia piatich rokov, táto ochranná známka podlieha obmedzeniam a sankciám stanoveným v článku 17, článku 19 ods. 1, článku 44 ods. 1 a 2 a článku 46 ods. 3 a 4, pokiaľ nebolo toto nepoužívanie náležite odôvodnené.

2. Ak členský štát ustanovil konanie o námietkach v nadväznosti na zápis, obdobie piatich rokov uvedené v odseku 1 sa počíta odo dňa, keď už proti známke nemožno podať námietku, alebo v prípade, že boli podané námietky, odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o ukončení konania o námietkach alebo námietky boli vzaté späť.

3. Pokiaľ ide o ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd a s účinkom v členskom štáte, obdobie piatich rokov uvedené v odseku 1 sa počíta odo dňa, keď už známku nemožno zamietnuť alebo proti nej nemožno podať námietku. Ak sa podali námietky alebo sa oznámila námietka z absolútnych alebo relatívnych dôvodov, obdobie sa počíta odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o ukončení konania o námietkach alebo rozhodnutie o absolútnych alebo relatívnych dôvodoch na zamietnutie, alebo námietky boli vzaté späť.

4. Dátum začatia plynutia päťročného obdobia uvedeného v odsekoch 1 a 2 sa zapíše do registra.

5. Za používanie v zmysle odseku 1 sa považuje aj:

a)	používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná, bez ohľadu na to, či ochranná známka v podobe, v akej sa používa, je taktiež zapísaná na meno majiteľa;

b)	umiestňovanie ochrannej známky na tovary alebo na ich obaly v príslušnom členskom štáte výlučne na účely vývozu.

6. Za používanie majiteľom sa považujú aj prípady, keď sa ochranná známka používa so súhlasom majiteľa.

Článok 17

Nepoužívanie ako obhajoba v konaní o porušení práv

Majiteľ ochrannej známky má právo zakázať používanie označenia iba v rozsahu, v akom jeho práva v čase podania žaloby pre porušenie práv nepodliehajú zrušeniu podľa článku 19. Ak to odporca požaduje, majiteľ ochrannej známky musí preukázať, že počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádza dňu podania žaloby, sa ochranná známka skutočne používala v zmysle článku 16 v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré sú uvedené ako odôvodnenie žaloby, alebo preukázať, že na nepoužívanie existujú náležité dôvody, a to za predpokladu, že od ukončenia konania o zápise ochrannej známky do podania žaloby uplynulo aspoň päť rokov.

Článok 18

Právo zásahu majiteľa neskoršej zapísanej ochrannej známky ako obhajoba v konaní o porušení práv

1. V konaniach o porušení práv nemá majiteľ ochrannej známky právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky, ak by táto neskoršia ochranná známka nebola vyhlásená za neplatnú podľa článku 8, článku 9 ods. 1 alebo 2 alebo článku 46 ods. 3

2. V konaniach o porušení práv nemá majiteľ ochrannej známky právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky EÚ v prípade, ak by táto neskoršia ochranná známka nebola vyhlásená za neplatnú podľa článku 53 ods. 1, 3 alebo 4, článku 54 ods. 1 alebo 2 alebo článku 57 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009.

3. Ak majiteľ ochrannej známky nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky podľa odseku 1 alebo 2, majiteľ tejto neskoršej zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať používanie staršej ochrannej známky v konaniach o porušení práv, hoci toto staršie právo sa už nesmie uplatniť proti neskoršej ochrannej známke.

ODDIEL 4

Zrušenie práv z ochrannej známky

Článok 19

Absencia skutočného používania ako dôvod na zrušenie

1. Ochranná známka môže byť zrušená, ak sa počas nepretržitého obdobia piatich rokov v členskom štáte skutočne nepoužívala v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, s výnimkou prípadu, ak bolo toto nepoužívanie náležite odôvodnené.

2. Žiadna osoba nesmie žiadať, aby majiteľove práva na ochrannú známku boli zrušené, ak sa ochranná známka začala v období medzi uplynutím päťročného obdobia a podaním návrhu na zrušenie skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo.

3. Začatie alebo obnovenie používania, ku ktorému došlo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie, pričom táto lehota začala plynúť najskôr až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa nebude brať do úvahy, ak prípravy na toto začatie alebo obnovenie začali až potom, ako sa majiteľ dozvedel, že môže byť podaný návrh na zrušenie.

Článok 20

Ochranná známka, ktorá sa stala druhovým alebo zavádzajúcim označením, ako dôvody na zrušenie

Ochranná známka môže byť zrušená, ak po dni, keď bola zapísaná:

a)	v dôsledku konania alebo nekonania majiteľa sa stala v oblasti obchodu obvyklým pomenovaním výrobku alebo služby, pre ktoré je zapísaná;

b)	v dôsledku spôsobu jej používania majiteľom alebo s jeho súhlasom v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, môže zavádzať verejnosť, najmä pokiaľ ide o povahu, kvalitu alebo zemepisný pôvod týchto tovarov alebo služieb.

Článok 21

Zrušenie týkajúce sa len niektorých tovarov alebo služieb

Ak existujú dôvody na zrušenie ochrannej známky len v súvislosti s niektorými tovarmi alebo službami, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, zrušenie sa vzťahuje len na tieto tovary alebo služby.

ODDIEL 5

Ochranné známky ako predmety vlastníctva

Článok 22

Prevod zapísaných ochranných známok

1. Ochranná známka môže byť prevedená nezávisle od prevodu podniku v súvislosti s niektorými alebo všetkými tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná.

2. Prevod celého podniku zahŕňa prevod ochrannej známky okrem prípadov, keď existuje opačná dohoda alebo keď to jasne vyplýva z okolností. Toto ustanovenie sa vzťahuje na zmluvný záväzok previesť podnik.

3. Členské štáty zavedú postupy, ktoré umožnia zápis prevodov do ich registrov.

Článok 23

Vecné práva

1. Ochranná známka sa môže nezávisle od podniku poskytnúť ako záloh alebo môže byť predmetom vecných práv.

2. Členské štáty zavedú postupy, ktoré umožnia zápis vecných práv do ich registrov.

Článok 24

Exekúcia

1. Ochranná známka môže byť predmetom exekúcie.

2. Členské štáty zavedú postupy, ktoré umožnia zápis exekúcií do ich registrov.

Článok 25

Licencie

1. Na ochrannú známku možno udeliť licenciu, pričom licencia sa môže vzťahovať na niektoré alebo na všetky tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, a na celé územie dotknutého členského štátu alebo na jeho časť. Licencia môže byť výlučná alebo nevýlučná.

2. Majiteľ ochrannej známky môže uplatniť svoje práva z tejto ochrannej známky proti držiteľovi licencie, ktorý porušil akékoľvek ustanovenie svojej licenčnej zmluvy, pokiaľ ide o:

a)	jej trvanie;

b)	podobu, na ktorú sa vzťahuje zápis a v ktorej možno ochrannú známku používať;

c)	rozsah tovarov alebo služieb, na ktoré sa licencia poskytuje;

d)	územie, na ktorom možno používať ochrannú známku, alebo

e)	kvalitu tovarov, ktoré držiteľ licencie vyrobil, alebo kvalitu služieb, ktoré držiteľ licencie poskytol.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia licenčnej zmluvy, môže držiteľ licencie podať návrh na začatie konania o porušení práv z ochrannej známky, len ak s tým súhlasí jej majiteľ. Držiteľ výlučnej licencie však môže podať návrh na začatie takéhoto konania, ak majiteľ ochrannej známky po formálnom oznámení sám v primeranej lehote nepodá návrh na začatie konania o porušení práv.

4. Držiteľ licencie má na účely získania náhrady utrpenej škody právo vstúpiť do konania o porušení práv, ktoré začal majiteľ ochrannej známky.

5. Členské štáty zavedú postupy, ktoré umožnia zápis licencií do ich registrov.

Článok 26

Prihláška ochrannej známky ako predmet vlastníctva

Na prihlášky ochranných známok sa uplatňujú články 22 až 25.

ODDIEL 6

Garančné alebo certifikačné známky a kolektívne známky

Článok 27

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„garančná alebo certifikačná známka“ je ochranná známka, ktorá je ako taká označená pri podaní prihlášky známky a ktorá je spôsobilá rozlíšiť tovary alebo služby certifikované majiteľom známky v súvislosti s materiálom, spôsobom výroby tovarov alebo poskytovania služieb, kvalitou, presnosťou alebo inými vlastnosťami od tovarov a služieb, ktoré takto certifikované nie sú;

b)	„kolektívna známka“ je ochranná známka, ktorá je ako taká označená pri podaní prihlášky známky a ktorá je spôsobilá rozlíšiť tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky, od tovarov alebo služieb iných podnikov.

Článok 28

Garančné alebo certifikačné známky

1. Členské štáty môžu ustanoviť zápis garančných alebo certifikačných známok.

2. Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane inštitúcií, úradov a orgánov, ktoré sa spravujú verejným právom, môže prihlásiť garančnú alebo certifikačnú známku, pokiaľ takáto osoba nevykonáva podnikateľskú činnosť zahŕňajúcu poskytovanie tovarov alebo služieb certifikovaného druhu.

Členské štáty môžu stanoviť, že garančnú alebo certifikačnú známku možno zapísať, len ak je prihlasovateľ oprávnený certifikovať tovary alebo služby, pre ktoré sa má známka zapísať.

3. Členské štáty môžu stanoviť, že garančné alebo certifikačné známky sa nezapíšu alebo sa zrušia či vyhlásia za neplatné na základe iných dôvodov, než sú dôvody uvedené v článkoch 4, 19 a 20, ak to funkcia týchto známok vyžaduje.

4. Odchylne od článku 4 ods. 1 písm. c) môžu členské štáty stanoviť, že garančné alebo certifikačné známky môžu tvoriť označenia alebo údaje, ktoré môžu v oblasti obchodu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb. Takáto garančná alebo certifikačná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe, aby v obchodnom styku používala takéto označenia alebo údaje, ak ich táto tretia osoba používa v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode. Takáto ochranná známka sa najmä nesmie uplatňovať voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.

5. Požiadavky stanovené v článku 16 sú splnené, ak garančnú alebo certifikačnú známku v súlade s článkom 16 skutočne používa ktorákoľvek osoba, ktorá je oprávnená používať túto známku.

Článok 29

Kolektívne známky

1. Členské štáty stanovia zápis kolektívnych známok.

2. Prihlášku kolektívnej známky môžu podať združenia výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov, ktorí v zmysle práva, ktoré sa na nich vzťahuje, majú spôsobilosť vo svojom vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti, uzatvárať zmluvy alebo robiť iné právne úkony a majú aktívnu a pasívnu procesnú spôsobilosť, ako aj právnické osoby, ktoré sa spravujú verejným právom.

3. Odchylne od článku 4 ods. 1 písm. c) môžu členské štáty stanoviť, že kolektívne známky môžu tvoriť označenia alebo údaje, ktoré môžu v oblasti obchodu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb. Takáto kolektívna známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe, aby v obchodnom styku používala takéto označenia alebo údaje, ak ich táto tretia osoba používa v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode. Takáto ochranná známka sa najmä nesmie uplatňovať voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.

Článok 30

Stanovy používania kolektívnej známky

1. Prihlasovateľ kolektívnej známky predloží stanovy jej používania úradu.

2. V stanovách používania sa uvádzajú aspoň osoby oprávnené používať známku, podmienky členstva v združení a podmienky používania známky vrátane sankcií. Stanovy používania známky uvedenej v článku 29 ods. 3 oprávňujú každú osobu, ktorej tovar alebo služby majú pôvod v dotknutej zemepisnej oblasti, stať sa členom združenia, ktoré je majiteľom známky, pokiaľ táto osoba spĺňa všetky ostatné podmienky stanov.

Článok 31

Zamietnutie prihlášky

1. Okrem dôvodov na zamietnutie prihlášky ochrannej známky stanovených v článku 4, prípadne s výnimkou článku 4 ods. 1 písm. c) týkajúceho sa označení alebo údajov, ktoré môžu v oblasti obchodu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, a v článku 5, a bez toho, aby bolo dotknuté právo úradu neskúmať z úradnej moci relatívne dôvody, sa prihláška kolektívnej známky zamietne aj vtedy, ak nie sú dodržané ustanovenia článku 27 písm. b), článku 29 alebo článku 30, alebo ak sú stanovy používania uvedenej kolektívnej známky v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi.

2. Prihláška kolektívnej známky sa zamietne aj vtedy, keď verejnosť môže byť zavádzaná, pokiaľ ide o povahu alebo významnosť známky, najmä ak by bola pravdepodobne považovaná za niečo iné než kolektívnu známku.

3. Prihláška sa nezamietne, ak prihlasovateľ v dôsledku zmeny stanov používania kolektívnej známky spĺňa požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2.

Článok 32

Používanie kolektívnych známok

Požiadavky stanovené v článku 16 sú splnené, ak kolektívnu známku v súlade s uvedeným článkom skutočne používa ktorákoľvek osoba, ktorá je oprávnená ju používať.

Článok 33

Zmeny stanov používania kolektívnej známky

1. Majiteľ kolektívnej známky predkladá úradu všetky zmeny stanov používania.

2. Zmeny stanov používania sa zapisujú do registra okrem prípadu, ak zmenené stanovy nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 30 alebo ak zahŕňajú jeden z dôvodov na zamietnutie uvedených v článku 31.

3. Na účely tejto smernice nadobúdajú zmeny stanov používania účinnosť len od dátumu zápisu týchto zmien do registra.

Článok 34

Osoby oprávnené podať žalobu pre porušenie práv

1. Článok 25 ods. 3 a 4 sa uplatňuje na každú osobu, ktorá je oprávnená používať kolektívnu známku.

2. Majiteľ kolektívnej známky je oprávnený uplatniť si náhradu škody v mene osôb, ktoré sú oprávnené používať túto známku, ak tieto osoby utrpeli škodu v dôsledku neoprávneného používania známky.

Článok 35

Ďalšie dôvody na zrušenie

Okrem dôvodov na zrušenie uvedených v článkoch 19 a 20 sa práva majiteľa kolektívnej známky zrušia z týchto dôvodov:

a)	majiteľ neurobí príslušné kroky, aby zabránil používaniu známky spôsobom nezlučiteľným s podmienkami používania uvedenými v stanovách používania vrátane ich akýchkoľvek zmien zapísaných do registra;

b)	v dôsledku spôsobu, akým známku používali oprávnené osoby, sa známka stala spôsobilou zavádzať verejnosť spôsobom uvedeným v článku 31 ods. 2;

c)	zmena stanov používania známky bola zapísaná do registra v rozpore s článkom 33 ods. 2, pokiaľ majiteľ známky ďalšími zmenami stanov používania nedosiahol súlad s požiadavkami uvedeného článku.

Článok 36

Ďalšie dôvody na vyhlásenie neplatnosti

Okrem dôvodov na vyhlásenie neplatnosti uvedených v článku 4, prípadne s výnimkou článku 4 ods. 1 písm. c) týkajúceho sa označení alebo údajov, ktoré môžu v oblasti obchodu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, a článku 5, sa za neplatnú vyhlási aj kolektívna známka, ktorá je zapísaná v rozpore s článkom 31, pokiaľ majiteľ známky zmenami stanov používania nedosiahne súlad s požiadavkami stanovenými v článku 31.

KAPITOLA 3

KONANIA

ODDIEL 1

Prihláška a zápis

Článok 37

Náležitosti prihlášky

1. Prihláška ochrannej známky musí obsahovať aspoň:

a)	žiadosť o zápis;

b)	údaje identifikujúce prihlasovateľa;

c)	zoznam tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými sa žiada o zápis;

d)	vyjadrenie ochrannej známky, ktoré spĺňa požiadavky stanovené v článku 3 písm. b).

2. Prihláška ochrannej známky je podmienená úhradou poplatku, ktorý stanoví dotknutý členský štát.

Článok 38

Deň podania

1. Dňom podania prihlášky ochrannej známky je deň, keď prihlasovateľ podá na úrad dokumenty obsahujúce informácie uvedené v článku 37 ods. 1

2. Členské štáty môžu okrem toho stanoviť, že priznanie dňa podania bude podliehať úhrade poplatku uvedeného v článku 37 ods. 2

Článok 39

Označovanie a triedenie tovarov a služieb

1. Tovary a služby, v súvislosti s ktorými sa žiada o zápis ochrannej známky, sa zatrieďujú v súlade so systémom triedenia stanoveným Niceskou dohodou z 15. júna 1957 o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok (ďalej len „triedenie podľa Niceskej dohody“).

2. Tovary a služby, pre ktoré sa žiada o ochranu, identifikuje prihlasovateľ dostatočne jasne a presne na to, aby príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah zamýšľanej ochrany len na tomto základe.

3. Na účely odseku 2 možno použiť všeobecné označenia zahrnuté v názvoch tried v rámci triedenia podľa Niceskej dohody alebo iné všeobecné pojmy za predpokladu, že spĺňajú požadované normy jasnosti a presnosti stanovené v tomto článku.

4. Úrad zamietne prihlášku v súvislosti s označeniami alebo pojmami, ktoré sú nejasné alebo nepresné, ak prihlasovateľ nenavrhne prijateľné znenie v lehote stanovenej na tento účel úradom.

5. Používanie všeobecných pojmov vrátane všeobecných označení názvov tried v rámci triedenia podľa Niceskej dohody sa vykladá tak, že zahŕňa všetky tovary alebo služby jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame označenia alebo pojmu. Používanie takýchto pojmov alebo označení sa nevykladá tak, že zahŕňa nárok na tovary alebo služby, ktoré nemôžu byť takto chápané.

6. Keď prihlasovateľ žiada o zápis viac než jednej triedy, tovary a služby zoskupí podľa tried v rámci triedenia podľa Niceskej dohody, pričom pred každou skupinou sa uvádza číslo triedy, do ktorej daná skupina tovarov alebo služieb patrí, a skupiny uvedie v poradí tried.

7. Tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne podobné z toho dôvodu, že sú uvedené v tej istej triede v rámci triedenia podľa Niceskej dohody. Tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne nepodobné z toho dôvodu, že sú uvedené v rôznych triedach v rámci triedenia podľa Niceskej dohody.

Článok 40

Pripomienky tretích osôb

1. Členské štáty môžu ustanoviť, že pred zápisom ochrannej známky môže každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo subjekt zastupujúci výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov predložiť úradu písomné pripomienky, pričom vysvetlí, z akých dôvodov by sa ochranná známka z úradnej moci nemala zapísať do registra.

Osoby a skupiny alebo subjekty uvedené v prvom pododseku nie sú účastníkmi konania pred úradom.

2. Okrem dôvodov uvedených v odseku 1 tohto článku môže každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo subjekt zastupujúci výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov predložiť úradu písomné pripomienky založené na konkrétnych dôvodoch, prečo by sa prihláška kolektívnej známky mala zamietnuť podľa článku 31 ods. 1 a 2. Pôsobnosť tohto ustanovenia sa môže rozšíriť na certifikačné a garančné známky, ak sú v členských štátoch upravené.

Článok 41

Rozdelenie prihlášok a zápisov

Prihlasovateľ alebo majiteľ môže prihlášku národnej ochrannej známky alebo jej zápis rozdeliť na dve alebo viacero samostatných prihlášok alebo zápisov zaslaním vyhlásenia úradu, pričom pre každú rozdelenú prihlášku alebo zápis uvedie tovary alebo služby, na ktoré sa vzťahuje pôvodná prihláška alebo zápis, na ktoré sa má vzťahovať rozdelená prihláška alebo zápis.

Článok 42

Poplatky za triedy

Členské štáty môžu stanoviť, že prihláška ochrannej známky a obnova ochrannej známky budú podmienené úhradou dodatočného poplatku za každú triedu tovarov a služieb mimo prvej triedy.

ODDIEL 2

Konania o námietkach, o zrušenie a o vyhlásenie neplatnosti

Článok 43

Konanie o námietkach

1. Členské štáty stanovia účinné a rýchle správne konanie pred svojimi úradmi na podávanie námietok proti zápisu prihlášky ochrannej známky z dôvodov uvedených v článku 5.

2. V správnom konaní uvedenom v odseku 1 tohto článku sa stanoví aspoň to, že námietky je oprávnený podať majiteľ staršej ochrannej známky uvedenej v článku 5 ods. 2 a článku 5 ods. 3 písm. a) a osoba, ktorá je podľa príslušného práva oprávnená uplatňovať práva vyplývajúce z chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia uvedeného v článku 5 ods. 3 písm. c). Námietky sa môžu podať na základe jedného alebo viacerých starších práv za predpokladu, že všetky patria tomu istému majiteľovi, a na základe časti alebo všetkých tovarov alebo služieb, pre ktoré je staršie právo chránené alebo prihlasované, a môžu byť namierené proti časti alebo všetkým tovarom alebo službám, pre ktoré sa namietaná známka prihlasuje.

3. Účastníkom konania sa na ich spoločnú žiadosť poskytnú počas konania o námietkach aspoň dva mesiace na to, aby sa umožnilo zmierlivé riešenie medzi namietateľom a prihlasovateľom.

Článok 44

Nepoužívanie ako obhajoba v konaní o námietkach

1. V konaní o námietkach podľa článku 43 v prípade, že v deň podania alebo deň práva prednosti neskoršej ochrannej známky uplynulo obdobie piatich rokov, v rámci ktorého sa staršia ochranná známka musela skutočne používať v zmysle článku 16, musí majiteľ staršej ochrannej známky, ktorý podal námietky, poskytnúť na žiadosť prihlasovateľa dôkaz, že sa staršia ochranná známka skutočne používala v zmysle článku 16 počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádza dňu podania alebo dňu práva prednosti neskoršej ochrannej známky, alebo dôkaz, že pre nepoužívanie existovali náležité dôvody. Pokiaľ sa takýto dôkaz nepredloží, námietky sa zamietnu.

2. Ak sa staršia ochranná známka používala len v súvislosti s časťou tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietok podľa odseku 1 za zapísanú len v súvislosti s touto časťou tovarov alebo služieb.

3. Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú aj vtedy, keď je staršia ochranná známka ochrannou známkou EÚ. V takom prípade sa skutočné používanie ochrannej známky EÚ určí podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 207/2009.

Článok 45

Konanie o zrušenie alebo o vyhlásenie neplatnosti

1. Bez toho, aby bolo dotknuté právo účastníkov podať opravný prostriedok na súd, členské štáty ustanovia účinné a rýchle správne konanie pred svojimi úradmi o zrušenie ochrannej známky alebo o vyhlásenie jej neplatnosti.

2. V správnom konaní o zrušenie sa ochranná známka zruší z dôvodov uvedených v článkoch 19 a 20.

3. V správnom konaní o neplatnosť sa ochranná známka vyhlási za neplatnú aspoň z týchto dôvodov:

a)	ochranná známka nemala byť zapísaná, pretože nespĺňa požiadavky stanovené v článku 4;

b)	ochranná známka nemala byť zapísaná v dôsledku existencie staršieho práva v zmysle článku 5 ods. 1 až 3.

4. Na podanie návrhu na zrušenie alebo na vyhlásenie neplatnosti v správnom konaní sú oprávnené aspoň tieto osoby:

v prípade odseku 2 a odseku 3 písm. a) každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo subjekt zriadený na účely zastupovania záujmov výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov, ktorí v zmysle práva, ktorým sa spravujú, majú aktívnu a pasívnu procesnú spôsobilosť vo svojom vlastnom mene;

v prípade odseku 3 písm. b) tohto článku majiteľ staršej ochrannej známky uvedenej v článku 5 ods. 2 a článku 5 ods. 3 písm. a) a osoba, ktorá je podľa príslušného práva oprávnená uplatňovať práva vyplývajúce z chráneného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia uvedeného v článku 5 ods. 3 písm. c).

5. Návrh na zrušenie alebo na vyhlásenie neplatnosti môže smerovať proti časti alebo všetkým tovarom či službám, pre ktoré je napadnutá známka zapísaná.

6. Návrh na vyhlásenie neplatnosti možno podať na základe jedného alebo viacerých starších práv za predpokladu, že všetky patria tomu istému majiteľovi.

Článok 46

Nepoužívanie ako obhajoba v konaní o vyhlásenie neplatnosti

1. V konaní o vyhlásenie neplatnosti na základe zapísanej ochrannej známky so skorším dňom podania alebo dňom práva prednosti musí majiteľ staršej ochrannej známky na žiadosť majiteľa neskoršej ochrannej známky poskytnúť dôkaz, že počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádza dňu podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti, sa staršia ochranná známka skutočne používala v zmysle článku 16 v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré sú uvedené ako odôvodnenie návrhu na vyhlásenie neplatnosti, alebo preukáže, že na nepoužívanie existujú náležité dôvody, a to za predpokladu, že od ukončenia konania o zápise staršej ochrannej známky do podania návrhu na vyhlásenie neplatnosti uplynulo aspoň päť rokov.

2. Ak v deň podania alebo deň práva prednosti neskoršej ochrannej známky uplynulo obdobie piatich rokov, počas ktorého sa staršia ochranná známka mala skutočne používať v zmysle článku 16, musí majiteľ staršej ochrannej známky poskytnúť okrem dôkazu požadovaného podľa odseku 1 tohto článku aj dôkaz, že sa táto ochranná známka skutočne používala počas obdobia piatich rokov, ktoré predchádza dňu podania alebo dňu práva prednosti, alebo dôkaz, že na nepoužívanie existovali náležité dôvody.

3. Pokiaľ nie sú predložené dôkazy uvedené v odsekoch 1 a 2, návrh na vyhlásenie neplatnosti na základe staršej ochrannej známky sa zamietne.

4. Ak sa staršia ochranná známka používala v súlade s článkom 16 len v súvislosti s časťou tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, považuje sa na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti za zapísanú len v súvislosti s touto časťou tovarov alebo služieb.

5. Odseky 1 až 4 tohto článku sa uplatňujú aj vtedy, keď je staršia ochranná známka ochrannou známkou EÚ. V takom prípade sa skutočné používanie ochrannej známky EÚ určí podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 207/2009.

Článok 47

Následky zrušenia a vyhlásenia neplatnosti

1. Platí, že zapísaná ochranná známka nemala odo dňa podania návrhu na zrušenie účinky uvedené v tejto smernici v rozsahu, v akom boli práva majiteľa zrušené. Na žiadosť jedného z účastníkov konania sa v rozhodnutí o návrhu na zrušenie môže určiť skorší dátum, ku ktorému nastal jeden z dôvodov na zrušenie.

2. Platí, že zapísaná ochranná známka nemala od počiatku účinky uvedené v tejto smernici v rozsahu, v akom bola ochranná známka vyhlásená za neplatnú.

ODDIEL 3

Platnosť a obnova zápisu

Článok 48

Platnosť zápisu

1. Platnosť zápisu ochrannej známky je 10 rokov odo dňa podania prihlášky.

2. Platnosť zápisu možno obnoviť v súlade s článkom 49 vždy na ďalšie 10-ročné obdobie.

Článok 49

Obnova zápisu

1. Zápis ochrannej známky sa obnovuje na žiadosť majiteľa ochrannej známky alebo akejkoľvek osoby, ktorú na to oprávňujú právne predpisy alebo zmluva, za predpokladu, že boli uhradené poplatky za obnovu zápisu. Členské štáty môžu ustanoviť, že doklad o zaplatení poplatkov za obnovu sa považuje za takúto žiadosť.

2. Úrad informuje majiteľa ochrannej známky o uplynutí platnosti zápisu aspoň šesť mesiacov pred uvedeným uplynutím platnosti zápisu. Úrad nenesie zodpovednosť, ak takúto informáciu neposkytne.

3. Žiadosť o obnovu zápisu sa podáva a poplatky za obnovu sa uhrádzajú v lehote aspoň šesť mesiacov bezprostredne predchádzajúcich dátumu uplynutia platnosti zápisu. Ak táto podmienka nie je splnená, môže sa žiadosť podať v lehote ďalších šiestich mesiacov bezprostredne nasledujúcich po uplynutí platnosti zápisu alebo následnej obnovy zápisu. V tejto ďalšej lehote sa uhrádzajú poplatky za obnovu zápisu, ako aj dodatočný poplatok.

4. Ak sa žiadosť podáva alebo poplatky uhrádzajú len v súvislosti s niektorými tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, zápis sa obnovuje len pre tieto tovary alebo služby.

5. Obnova zápisu nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni zániku existujúceho zápisu. Obnova zápisu sa zaznamená do registra.

ODDIEL 4

Komunikácia s úradom

Článok 50

Komunikácia s úradom

Účastníci konania, prípadne ich vymenovaní zástupcovia, určia oficiálnu adresu pre všetku úradnú komunikáciu s úradom. Členské štáty majú právo vyžadovať, aby sa takáto oficiálna adresa nachádzala v Európskom hospodárskom priestore.

KAPITOLA 4

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 51

Spolupráca v oblasti zápisu a správy ochranných známok

Úrady môžu v záujme podpory zbližovania postupov a nástrojov v súvislosti s prieskumom a zápisom ochranných známok efektívne spolupracovať medzi sebou navzájom, ako aj s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo.

Článok 52

Spolupráca v iných oblastiach

Úrady môžu efektívne spolupracovať medzi sebou navzájom a s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo vo všetkých iných oblastiach svojich činností, než sú činnosti uvedené v článku 51, ktoré sú významné z hľadiska ochrany ochranných známok v Únii.

KAPITOLA 5

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 53

Ochrana údajov

Na spracúvanie všetkých osobných údajov vykonávané v členských štátoch v rámci tejto smernice sa vzťahuje vnútroštátne právo, ktorým sa vykonáva smernica 95/46/ES.

Článok 54

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 3 až 6, článkami 8 až 14, článkami 16, 17 a 18, článkami 22 až 39, článkom 41 a článkami 43 až 50 do 14. januára 2019. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu s článkom 45 do 14. januára 2023. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto opatrení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 55

Zrušenie

Smernica 2008/95/ES sa zrušuje s účinnosťou od 15. januára 2019 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty uvedenej v časti B prílohy I k smernici 2008/95/ES na transpozíciu smernice 89/104/EHS do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 56

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 1, 7, 15, 19, 20, 21 a 54 až 57 sa uplatňujú od 15. januára 2019.

Článok 57

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. decembra 2015

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

N. SCHMIT

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 42.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 10. novembra 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015.

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 25).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(9) Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 1).

PRÍLOHA

Tabuľka zhody

Smernica 2008/95/ES	Táto smernica
článok 1	článok 1
—	článok 2
článok 2	článok 3
článok 3 ods. 1 písm. a) až h)	článok 4 ods. 1 písm. a) až h)
—	článok 4 ods. 1 písm. i) až l)
článok 3 ods. 2 písm. a) až c)	článok 4 ods. 3 písm. a) až c)
článok 3 ods. 2 písm. d)	článok 4 ods. 2
článok 3 ods. 3 prvá veta	článok 4 ods. 4 prvá veta
—	článok 4 ods. 4 druhá veta
článok 3 ods. 3 druhá veta	článok 4 ods. 5
článok 3 ods. 4	—
článok 4 ods. 1 a 2	článok 5 ods. 1 a 2
článok 4 ods. 3 a ods. 4 písm. a)	článok 5 ods. 3 písm. a)
—	článok 5 ods. 3 písm. b)
—	článok 5 ods. 3 písm. c)
článok 4 ods. 4 písm. b) a c)	článok 5 ods. 4 písm. a) a b)
článok 4 ods. 4 písm. d) až f)	—
článok 4 ods. 4 písm. g)	článok 5 ods. 4 písm. c)
článok 4 ods. 5 a 6	článok 5 ods. 5 a 6
—	článok 8
článok 5 ods. 1 prvá veta	článok 10 ods. 1
článok 5 ods. 1 druhá veta, úvodná časť	článok 10 ods. 2 úvodná časť vety
článok 5 ods. 1 písm. a) a b)	článok 10 ods. 2 písm. a) a b)
článok 5 ods. 2	článok 10 ods. 2 písm. c)
článok 5 ods. 3 písm. a) až c)	článok 10 ods. 3 písm. a) až c)
—	článok 10 ods. 3 písm. d)
článok 5 ods. 3 písm. d)	článok 10 ods. 3 písm. e)
—	článok 10 ods. 3 písm. f)
—	článok 10 ods. 4
článok 5 ods. 4 a 5	článok 10 ods. 5 a 6
—	článok 11
—	článok 12
—	článok 13
článok 6 ods. 1 písm. a) až c)	článok 14 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2
článok 6 ods. 2	článok 14 ods. 3
článok 7	článok 15
článok 8 ods. 1 a 2	článok 25 ods. 1 a 2
—	článok 25 ods. 3 až 5
článok 9	článok 9
článok 10 ods. 1 prvý pododsek	článok 16 ods. 1
—	článok 16 ods. 2 až 4
článok 10 ods. 1 druhý pododsek	článok 16 ods. 5
článok 10 ods. 2	článok 16 ods. 6
článok 10 ods. 3	—
článok 11 ods. 1	článok 46 ods. 1 až 3
článok 11 ods. 2	článok 44 ods. 1
článok 11 ods. 3	článok 17
článok 11 ods. 4	článok 17, článok 44 ods. 2 a článok 46 ods. 4
—	článok 18
článok 12 ods. 1 prvý pododsek	článok 19 ods. 1
článok 12 ods. 1 druhý pododsek	článok 19 ods. 2
článok 12 ods. 1 tretí pododsek	článok 19 ods. 3
článok 12 ods. 2	článok 20
článok 13	článok 7 a článok 21
článok 14	článok 6
—	články 22 až 24
—	článok 26
—	článok 27
článok 15 ods. 1	článok 28 ods. 1 a 3
článok 15 ods. 2	článok 28 ods. 4
—	článok 28 ods. 2 a 5
—	článok 29 až článok 54 ods. 1
článok 16	článok 54 ods. 2
článok 17	článok 55
článok 18	článok 56
článok 19	článok 57