28.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 21/1


SMERNICA RADY (EÚ) 2015/121

z 27. januára 2015,

ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Smernicou Rady 2011/96/EÚ (3) sa oslobodzujú dividendy a iné rozdelenia zisku, ktoré sú vyplácané dcérskymi spoločnosťami ich materským spoločnostiam, od zrážkovej dane a zamedzuje sa dvojitému zdaneniu týchto príjmov na úrovni materskej spoločnosti.

(2)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby smernicu 2011/96/EÚ nezneužívali daňovníci, na ktorých sa jej uplatňovanie vzťahuje.

(3)

Niektoré členské štáty uplatňujú vnútroštátne alebo z dohôd vyplývajúce ustanovenia, ktorých cieľom je všeobecným alebo konkrétnym spôsobom bojovať proti daňovým únikom, daňovým podvodom alebo praktikám zneužívania.

(4)

Uvedené ustanovenia však môžu mať rozdielny stupeň prísnosti a v každom prípade je ich účelom zohľadniť osobitosti daňových systémov jednotlivých členských štátov. Navyše niektoré členské štáty nemajú žiadne vnútroštátne alebo z dohôd vyplývajúce ustanovenia zamerané na predchádzanie zneužívaniu.

(5)

Zahrnutie spoločného minimálneho pravidla proti zneužívaniu do smernice 2011/96/EÚ by preto bolo veľmi nápomocné pri predchádzaní zneužívaniu uvedenej smernice a pri zabezpečení väčšej jednotnosti v jej uplatňovaní v rozličných členských štátoch.

(6)

Uplatňovanie pravidiel proti zneužívaniu by malo byť primerané a malo by slúžiť na konkrétny účel boja proti opatreniu alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné, t. j. ktoré neodrážajú ekonomickú realitu.

(7)

Na tento účel by daňové správy členských štátov mali v prípade posudzovania, či opatrenie alebo súbor opatrení predstavuje zneužívanie, vykonať objektívnu analýzu všetkých relevantných skutočností a okolností.

(8)

Aj keď by členské štáty mali používať ustanovenie proti zneužívaniu na riešenie opatrení, ktoré nie sú ako celok skutočné, môžu sa tiež vyskytnúť prípady, keď nie sú skutočné jednotlivé kroky alebo časti opatrenia samé osebe. Členské štáty by mali mať možnosť použiť ustanovenie proti zneužívaniu aj na riešenie týchto konkrétnych krokov alebo častí, a to bez toho, aby tým boli dotknuté ostatné skutočné kroky alebo časti opatrenia. Takto by sa maximalizovala účinnosť ustanovenia proti zneužívaniu, pričom by sa zaručila jeho primeranosť. Prístup spočívajúci v použití výrazu „v rozsahu, v akom“ môže byť účinný v prípadoch, keď sú dotknuté subjekty ako také skutočné, ale keď napríklad podiely, na základe ktorých sa rozdeľuje zisk, nie sú skutočne pridelené daňovníkovi usadenému v nejakom členskom štáte, t. j. ak sa opatrením založeným na jeho právnej forme prenáša vlastníctvo podielov, ale jeho charakteristiky neodrážajú ekonomickú realitu.

(9)

Touto smernicou by žiadnym spôsobom nemala byť ovplyvnená schopnosť členských štátov uplatňovať svoje vnútroštátne alebo z dohôd vyplývajúce ustanovenia zamerané na predchádzanie daňovým únikom, daňovým podvodom alebo zneužívaniu.

(10)

Smernica 2011/96/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

V článku 1 smernice 2011/96/EÚ sa odsek 2 nahrádza týmito odsekmi:

„2.   Členské štáty nepriznajú výhody podľa tejto smernice v prípade opatrení alebo súboru opatrení, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice.

Opatrenie môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.

3.   Na účely odseku 2 sa opatrenie alebo súbor opatrení nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú zavedené na základe riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.

4.   Táto smernica nebráni uplatňovaniu vnútroštátnych alebo z dohôd vyplývajúcich ustanovení vyžadovaných na predchádzanie daňovým únikom, daňovým podvodom alebo zneužívaniu.“

Článok 2

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 27. januára 2015

Za Radu

predseda

J. REIRS


(1)  Stanovisko z 2. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Stanovisko z 25. marca 2014 (Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 40).

(3)  Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8).