18.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 272/51

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík. Táto stratégia sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 14. júla 2015 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3). Tieto akty spoločne tvoria „integrované usmernenia“, pričom členské štáty boli vyzvané, aby ich zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Rada 8. júla 2014 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týkalo národného programu reforiem Francúzska na rok 2014, a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Francúzska na rok 2014. Komisia 28. novembra 2014 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 (5) predložila svoje stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Francúzska na rok 2015.

(4)

Komisia 28. novembra 2014 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2015. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej sa Francúzsko určilo za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

Európska rada 18. decembra 2014 schválila priority pre posilnenie investícií, zintenzívnenie štrukturálnych reforiem a vykonávanie zodpovednej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast.

(6)

Komisia 26. februára 2015 uverejnila svoju správu o Francúzsku na rok 2015. Táto správa obsahovala posúdenie pokroku, ktorý Francúzsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých 8. júla 2014. Správa o krajine obsahuje takisto výsledky hĺbkového preskúmania podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že vo Francúzsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú rozhodné opatrenia politiky a osobitné monitorovanie. Najmä v kontexte nízkeho rastu a nízkej inflácie spolu so slabou ziskovosťou spoločností a vzhľadom na doposiaľ nedostatočnú politickú reakciu došlo k významnému zvýšeniu rizík vyplývajúcich z cenovej aj necenovej konkurencieschopnosti, ako aj z vysokej a rastúcej zadlženosti, a to najmä verejného dlhu. Potreba opatrení na zníženie rizika nepriaznivých účinkov na francúzsku ekonomiku a všeobecnejšie na hospodársku a menovú úniu, a to vzhľadom na jeho veľkosť, je obzvlášť veľká.

(7)

Francúzsko 30. apríla 2015 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2015 a svoj program stability na rok 2015. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(8)

Francúzsko v súčasnosti podlieha nápravnej časti Paktu stability a rastu. Vo svojom programe stability na rok 2015 vláda plánuje napraviť nadmerný deficit do roku 2017 v súlade s odporúčaním Rady z 10. marca 2015 a dosiahnuť strednodobý cieľ – štrukturálny deficit vo výške 0,4 % HDP – do roku 2018 (6). Hoci vláda plánuje dodržať ciele celkového deficitu stanovené Radou, fiškálne úsilie (7) plánované v období 2015 – 2017 je pod odporúčanou úrovňou. V programe stability Francúzska na rok 2015 vláda očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne vrchol na úrovni 97 % v roku 2016 a potom v roku 2018 klesne na 95,5 % HDP. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Francúzsko 10. júna 2015 predložilo správu o prijatých opatreniach a poskytlo ďalšie informácie o opatreniach naplánovaných na obdobie 2015 – 2017. Komisia po hodnotení správy vydala 1. júla 2015 oznámenie, v ktorom uvádza, že postup pri nadmernom deficite sa má pozastaviť. Vychádzajúc z prognózy Komisie z jari 2015, ktorá bola aktualizovaná v nadväznosti na informácie Francúzska o prijatých opatreniach, sa cieľ celkového deficitu na rok 2015 odhaduje na úrovni 3,8 % HDP, čím sa dodrží cieľ vo výške 4 % HDP, ktorý Rada stanovila v rámci postupu pri nadmernom deficite. Fiškálne úsilie očakávané pre uvedený rok však bude nižšie než to, ktoré odporúčala Rada. Pokiaľ ide o rok 2016, Komisia s ohľadom na doplňujúce informácie uvedené v správe Francúzska o prijatých opatreniach vo svojich aktualizovaných predpovediach uvádza, že celkový deficit dosiahne 3,4 % HDP, čo je v súlade s odporúčaným cieľom. Očakáva sa však, že fiškálne úsilie odporúčané Radou sa nesplní. Rada v odporúčaní z 10. marca 2015 žiadala hodnotenie kľúčových opatrení plánovaných na roky 2016 a 2017, to sa však v správe o prijatých opatreniach neuvádza.

A napokon, zákon o plánovaní verejných financií „loi de programmation des finances publiques“ nebol aktualizovaný, ako odporúčala Rada. Konsolidačná stratégia Francúzska je prednostne založená na zlepšovaní cyklických podmienok a udržiavaní prostredia s nízkymi úrokovými sadzbami, a preto podlieha rizikám. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a po zohľadnení prognózy Komisie z jari 2015 a oznámenia Komisie z 1. júla 2015 zastáva názor, že Francúzsko vo všeobecnosti dodržiava ustanovenia Paktu stability a rastu. Avšak na zabezpečenie trvalej nápravy nadmerného deficitu v stanovenej lehote by bolo potrebné posilniť rozpočtovú stratégiu a podporiť ju vykonávaním komplexných a ambicióznych štrukturálnych reforiem.

(9)

Zásadný význam bude mať zintenzívnenie preskúmaní výdavkov a identifikácia veľkých oblastí škrtov vo výdavkoch, aby sa dosiahli očakávané výsledky. Francúzsko by malo zabezpečiť, aby ciele pre zníženie výdavkov zohľadňovali mieru inflácie, ktorá sa bude pohybovať blízko nuly. Úspory vyplývajúce z nižších nákladov na verejný dlh, než sa očakávalo, ktoré boli spôsobené nízkymi úrokovými sadzbami, by sa zároveň mali presmerovať na zníženie deficitu. Rozsiahle krátkodobé úspory navyše nemožno dosiahnuť bez toho, aby sa výrazným spôsobom neobmedzil nárast výdavkov na sociálne zabezpečenie, ktoré v roku 2014 predstavovali 26 % HDP, čo je takmer polovica všetkých výdavkov verejného sektora. V období 2015 – 2017 sa plánujú úspory výdavkov na zdravotnú starostlivosť vo výške 11 miliárd EUR, avšak na obmedzenie zvýšenia výdavkov v tejto oblasti je potrebné ďalšie úsilie. Predovšetkým existuje priestor na vykonanie ďalších opatrení obmedzovania nákladov v oblasti cien liečiv a výdavkov na nemocnice. Dôchodkový systém bude až do roku 2020 čeliť deficitu a predchádzajúce dôchodkové reformy nebudú postačovať na odstránenie jeho deficitu. Na celkový dôchodkový deficit majú naďalej ťaživý vplyv najmä systémy pre štátnych úradníkov a zamestnancov štátom kontrolovaných spoločností. Na udržateľnosť dôchodkového systému má navyše veľký vplyv makroekonomická situácia, najmä situácia doplnkových dôchodkových systémov. Na obnovu finančného zdravia doplnkového dôchodkového systému sú potrebné rozhodné opatrenia.

(10)

Francúzsko vykonalo reformu miestnej správy zameranú na zvýšenie efektívnosti systému. Malo by pokračovať vo vykonávaní plánovaného zníženia grantov ústrednej štátnej správy a posilniť kontrolu výdavkov miestnej samosprávy prostredníctvom zavedenia hornej hranice ročného zvýšenia daňových príjmov miestnej samosprávy pri zohľadnení existujúcich stropov pri niekoľkých miestnych daniach. Konať je potrebné aj v snahe obmedziť zvyšovanie správnych nákladov miestnych orgánov.

(11)

Boli prijaté politické opatrenia na zníženie nákladov práce a zlepšenie ziskových marží podnikov prostredníctvom daňovej úľavy vo výške 20 miliárd EUR na konkurencieschopnosť a zamestnanosť a 10 miliárd EUR v podobe dodatočných škrtov v príspevkoch zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie plánovaných v rámci paktu zodpovednosti a solidarity. Tieto dve opatrenia predstavujú 1,5 % HDP a mali by prispieť k zníženiu medzery medzi Francúzskom a priemerom eurozóny z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia. Vykonávanie týchto opatrení by malo pokračovať v roku 2016, ale vzhľadom na ich vysoké náklady pre verejný rozpočet je dôležité posúdiť ich účinnosť na úrovni spoločností. Toto hodnotenie by malo osobitne zohľadniť nepružnosť, ktorá ovplyvňuje pracovný trh a trh s výrobkami, a najmä nepružnosť v oblasti miezd. Náklady na prácu za minimálnu mzdu zostávajú v porovnaní s inými členskými štátmi vysoké. Minimálna mzda by sa mala vyvíjať spôsobom, ktorý je prospešnejší pre konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest. Popri tom môže jej automatická indexácia v kontexte nízkej inflácie viesť k zvýšeniu miezd nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zachovanie kúpnej sily.

(12)

Francúzsko by malo prijať rozhodné opatrenie na odstránenie regulačných prahových hodnôt v pracovnom práve a účtovných predpisoch, ktoré obmedzujú rast francúzskych podnikov, najmä MSP. Celkovo existuje priestor na zvýšenie hospodárskej súťaže v sektore služieb, najmä odborných služieb, v maloobchode a sieťových odvetviach. Hospodársku aktivitu obmedzuje niekoľko nariadení a sadzieb pre regulované povolania. Prostredníctvom nedávneho zákona o raste, hospodárskej aktivite a rovnakých príležitostiach boli prijaté nové opatrenia na zlepšenie hospodárskej súťaže v právnických povolaniach a ich vykonávanie bude mať zásadný význam pre zabezpečenie odstránenia prekážok v praxi. Francúzsko by malo zároveň prijať opatrenia na odstránenie prekážok v iných sektoroch, najmä v zdravotníctve. Princíp obmedzeného počtu (numerus clausus) pri prístupe k zdravotníckym povolaniam stále brzdí prístup k službám a mohol by sa preskúmať bez toho, aby bola ohrozená kvalita a bezpečnosť.

(13)

V roku 2014 bol pomer daní k HDP na úrovni 45,8 % a je jedným z najvyšších v Únii. Sadzby dane z príjmov právnických osôb sú vysoké a majú negatívny vplyv na investície francúzskych spoločností. Efektívna daňová sadzba, ktorú platia spoločnosti v priemere, je na úrovni 38,3 %, čo patrí medzi najvyššie hodnoty v Únii. Popri prebiehajúcom postupnom ukončení solidárnej dane uloženej spoločnostiam a znížení zákonnej sadzby na 28 % v roku 2020 by Francúzsko malo zintenzívniť úsilie v krátkodobom horizonte s cieľom zabezpečiť, aby bolo zdaňovanie právnických osôb prínosné pre rast a investície. Je potrebné vyvinúť úsilie na zjednodušenie daňového systému prostredníctvom odstránenia neefektívnych daní. Bolo identifikovaných viac ako 100 daní s nízkymi alebo žiadnymi výnosmi a ich odstránením by sa mohli zjednodušiť postupy pre spoločnosti a domácnosti.

(14)

Miera nezamestnanosti vo Francúzsku bola aj v roku 2014 vysoká a miera dlhodobej nezamestnanosti sa zhoršila, čo odráža slabý hospodársky rast. Celková miera nezamestnanosti bola na úrovni 10,2 %, v porovnaní s 10,3 % v roku 2013 a 7,5 % v roku 2008, pričom zasiahla najmä mladých ľudí, starších a nízko kvalifikovaných pracovníkov. Francúzsko trpí segmentáciou trhu práce, kde zmluvy na dobu určitú predstavujú stále vyšší podiel prijatých zamestnancov. Cieleným úsilím na zníženie úrovne segmentácie, najmä prostredníctvom vysokých sociálnych príspevkov pre zmluvy s veľmi krátkym trvaním, sa tento trend nepodarilo obmedziť. Preskúmanie právneho rámca upravujúceho pracovné zmluvy by pomohlo túto segmentáciu znížiť. Nedávne reformy vytvorili len obmedzený priestor pre zamestnávateľov na odchýlenie sa od dohôd, ktoré sa uzatvárajú na úrovni pobočky, k dohodám uzatváraným na úrovni spoločnosti. To obmedzuje schopnosť spoločností prispôsobovať pracovnú silu podľa ich potrieb. Sektory a spoločnosti majú možnosť flexibility pri stanovovaní na individuálnom základe a po rokovaniach so sociálnymi partnermi, za akých podmienok by sa mal pracovný čas odchýliť od 35-hodinového pracovného týždňa, čo však významne vplýva na náklady. Zákon, ktorým sa vytvorili dohody na udržanie zamestnania (accords de maintien de l'emploi), nepriniesol očakávané výsledky. Len veľmi málo spoločností využilo nové dojednania pre dohody na úrovni spoločnosti pre zvýšenie flexibility pracovných podmienok. Táto schéma by mala prejsť revíziou s cieľom dať spoločnostiam väčší priestor na prispôsobenie miezd a pracovného času ich ekonomickej situácii.

(15)

Dlhodobé zhoršenie na trhu práce ovplyvnilo systém dávok v nezamestnanosti a spochybnilo udržateľnosť tohto modelu. Nový dohovor o systéme dávok v nezamestnanosti zavedený 1. júla 2014 je na zníženie deficitu nedostačujúci. Očakáva sa, že rôzne zavedené opatrenia prinesú v roku 2014 úspory vo výške 0,3 miliardy EUR a v roku 2015 ďalších 0,8 miliardy EUR. Deficit systému má však stále rásť z 3,9 miliardy v roku 2014 na 4,4 miliardy v roku 2015, čo povedie k ďalšiemu zvýšeniu dlhu v rámci systému na 25,9 miliardy EUR. Na zabezpečenie životaschopnosti tohto systému sú potrebné štrukturálne opatrenia. Sociálni partneri zodpovední za riadenie systému by mali preskúmať najmä podmienky oprávnenosti, degresívnu štruktúru dávok a mieru náhrady pre pracovníkov s najvyššími mzdami.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2015. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Francúzsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní (1) až (6).

(17)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (8) je premietnuté najmä do odporúčania (1).

(18)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní (1) až (6).

(19)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala aj analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na základe tejto analýzy Rada vydala jednotlivé odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (9). Ako krajina, ktorej menou je euro, by Francúzsko malo takisto zaistiť úplné a včasné vykonanie uvedených odporúčaní,

1.

Zabezpečiť účinné opatrenia v rámci postupu pri nadmernom deficite a trvalú nápravu nadmerného deficitu do roku 2017 posilnením rozpočtovej stratégie, prijatím potrebných opatrení pre všetky roky a použitím všetkých neočakávaných príjmov na zníženie deficitu a dlhu. Bližšie určiť škrty vo výdavkoch plánované na tieto roky a poskytnúť nezávislé hodnotenie vplyvu hlavných opatrení.

2.

Zintenzívniť úsilie o dosiahnutie účinného preskúmania výdavkov, pokračovať v prehodnocovaní verejných politík a identifikovať príležitosti na dosiahnutie úspor vo všetkých subsektoroch verejnej správy, a to aj na úrovni sociálneho zabezpečenia a miestnej samosprávy. Prijať kroky na obmedzenie zvýšenia administratívnych výdavkov miestnych orgánov. Prijať ďalšie opatrenia s cieľom uviesť dôchodkový systém do rovnováhy, a najmä do marca 2016 zabezpečiť, aby bola finančná situácia doplnkových dôchodkových systémov dlhodobo udržateľná.

3.

Zabezpečiť udržateľnosť znížení nákladov práce vyplývajúcich z daňovej úľavy na konkurencieschopnosť a zamestnanosť a z paktu zodpovednosti a solidarity, najmä prostredníctvom ich plánovaného vykonania v roku 2016. Zhodnotiť účinnosť týchto systémov v súvislosti s nepružnosťou na trhu práce a trhu s výrobkami. Na základe konzultácií so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi reformovať proces stanovovania miezd s cieľom zabezpečiť, aby sa mzdy vyvíjali v súlade s produktivitou. Zabezpečiť, aby minimálny vývoj miezd bol v súlade s cieľmi podpory zamestnanosti a konkurencieschopnosti.

4.

Do konca roku 2015 znížiť regulačné prekážky pre rast spoločností, a to najmä pomocou preskúmania kritérií týkajúcich sa veľkosti v predpisoch, aby sa zabránilo prahovým efektom. Odstrániť obmedzenia v prístupe k regulovaným povolaniam a ich vykonávaní nad rámec právnických povolaní, najmä pokiaľ ide o zdravotnícke povolania od roku 2015.

5.

Zjednodušiť a zlepšiť efektívnosť daňového systému, najmä prostredníctvom odstránenia neefektívnych daňových výdavkov. Na účely podpory investícií prijať opatrenie na zníženie daní z výroby a zákonných sadzieb príjmu právnických osôb pri rozšírení daňového základu zo spotreby. Prijať opatrenia od roku 2015 na zrušenie neefektívnych daní, ktoré prinášajú malé alebo neprinášajú žiadne výnosy.

6.

Reformovať pracovné právo s cieľom poskytnúť viac motivačných faktorov pre zamestnávateľov pre uzatváranie zmlúv na dobu neurčitú. Zjednodušiť využívanie odchýlok od všeobecných právnych ustanovení na úrovni spoločností a pobočiek, najmä pokiaľ ide o dojednania o pracovnom čase. Reformovať zákon, ktorým sa vytvorili dohody na udržanie zamestnania (accords de maintien de l'emploi), do konca roka 2015 s cieľom zvýšiť ich využívanie spoločnosťami. Prijať opatrenia po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou na reformu systému dávok v nezamestnanosti s cieľom vrátiť tento systém na udržateľnú rozpočtovú úroveň a poskytnúť viacej motivačných faktorov pre návrat do práce.