31.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 203/31

(1)

Komisia bola prostredníctvom sťažnosti informovaná o určitých opatreniach, ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech spoločnosti Arbel Fauvet Rail SA (ďalej len „spoločnosť AFR“). Francúzsko poskytlo doplňujúce informácie 28. januára 2006, 25. októbra 2006, 30. januára 2007 a 6. júna 2007.

(2)

Listom z 12. septembra 2007 Komisia informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o túto pomoc.

(3)

Francúzsko predložilo pripomienky oznámeniami z 12. októbra 2007 a z 18. a 19. decembra 2007.

(4)

Rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(5)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán.

(6)

Komisia 2. apríla 2008 prijala v súvislosti s príslušnými opatreniami zamietavé rozhodnutie (4) so žiadosťou o vrátenie protiprávnych súm pomoci (ďalej len „pôvodné rozhodnutie vo veci AFR“).

(7)

Pôvodné rozhodnutie vo veci AFR napadol 9. júla 2008 región Nord-Pas-de-Calais (T-267/08) a 17. júla 2008 Spoločenstvo aglomerácie Douaisis (T-279/08). Žalobcovia uviedli ako jeden z dôvodov na zrušenie rozhodnutia to, že v rozhodnutí nebol odôvodnený spôsob výpočtu prvku pomoci. Žalobcovia tiež tvrdili, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že kvalifikovala spoločnosť AFR ako podnik v ťažkostiach.

(8)

Výpočet výšky pomoci v pôvodnom rozhodnutí vo veci AFR z 2. apríla 2008 vychádzal z metódy, ktorá bola sformulovaná v predchádzajúcom rozhodnutí Komisie vo veci C 38/2005 „skupina Biria“ (ďalej len „rozhodnutie vo veci Biria“) (5).

(9)

Žalobami (6) z 5. apríla 2007 (T-102/07) a zo 16. apríla 2007 (T-120/07) bolo rozhodnutie vo veci Biria napadnuté verejným orgánom, ktorý pomoc poskytol, a právnym nástupcom príjemcov pomoci. Dňa 3. marca 2010 (7) Súd prvého stupňa rozhodnutie vo veci Biria zrušil.

(10)

Aj keď súd z veľkej časti potvrdil argumentáciu Komisie, rozhodnutie zrušil kvôli chýbajúcemu odôvodneniu v jednom konkrétnom bode. Súdny dvor bol toho názoru, že nestačí, aby Komisia vo svojom odôvodnení výpočtu rizikových prémií pri zisťovaní výšky prvku pomoci v pôžičke poskytnutej podniku v ťažkostiach len uviedla odkaz na oznámenie Komisie z roku 1997 o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (8) (ďalej len „oznámenie z roku 1997 o referenčných sadzbách“).

(11)

Pôvodné rozhodnutie vo veci AFR výslovne odkazuje na bod odôvodnenia rozhodnutia vo veci Biria, ktorý viedol súd ku zrušeniu tohto rozhodnutia. Argumentácia v rozhodnutí vo veci Biria a argumentácia v pôvodnom rozhodnutí vo veci AFR sú, pokiaľ ide o výpočet rizikovej prémie, založené na podobných prvkoch.

(12)

Komisia preto s ohľadom na rozsudok vo veci Biria usúdila, že pôvodné rozhodnutie vo veci AFR z 2. apríla 2008 neobsahuje právne dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o úroveň výpočtu rizikovej prémie. Keďže toto rozhodnutie ešte nenadobudlo právnu účinnosť, je potrebné ho zrušiť a prijať nové rozhodnutie.

(13)

Spoločnosť AFR je výrobcom železničných vozidiel špecializujúcim sa na nákladné vozne a cisternové kontajnery. Ide o jedného z najvýznamnejších výrobcov na európskom trhu železničných vozidiel. Spoločnosť sídli v Douai (Nord) a v roku 2008 zamestnávala približne 265 osôb.

(14)

V roku 2005 bola spoločnosť Arbel SA 100 % vlastníkom spoločnosti AFR (9). V tom čase spoločnosť AFR zamestnávala približne 330 osôb.

(15)

Prevádzka spoločnosti AFR bola už niekoľko rokov stratová. Hospodárske ťažkosti spoločnosti sa zhoršili po roku 2001. Táto tendencia sa ďalej prehĺbila v rokoch 2002 až 2005. V tabuľke sa uvádza niekoľko hlavných ukazovateľov činnosti spoločnosti AFR v období, ktoré predchádzalo poskytnutiu pomoci:

(16)

Dňa 4. júla 2005 región Nord-Pas-de-Calais a Spoločenstvo aglomerácie Douaisis poskytli spoločnosti AFR spoločnú vratnú zálohu, každý vo výške 1 milión EUR, t. j. spolu 2 milióny EUR.

(17)

Podľa informácií poskytnutých francúzskymi orgánmi boli podmienky splatnosti záloh takéto:

(18)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia uviedla, že vratné zálohy predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti Komisia upozornila najmä na skutočnosť, že uvedené zálohy predstavovali pre spoločnosť AFR výhodu, keďže spoločnosť by vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebola schopná získať finančné prostriedky na finančnom trhu za rovnako výhodných podmienok.

(19)

Komisia sa takisto domnieva, že spoločnosť AFR bola podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia“) (10) a že na základe toho mala byť zlučiteľnosť štátnej pomoci, ktorej bola príjemcom, posúdená so zreteľom na tieto usmernenia. Podľa Komisie existuje dôvod pochybovať o zlučiteľnosti danej pomoci s vnútorným trhom so zreteľom na tieto usmernenia.

(20)

Francúzske orgány tvrdili, že aj keď spoločnosť AFR prežívala ťažké obdobie v čase, keď boli vratné zálohy poskytnuté a vyplatené (teda júl a druhý polrok 2005), vždy si udržala dôveru svojich zákazníkov a bánk.

(21)

Na podporu svojich tvrdení francúzske orgány uviedli tieto údaje, označené za „znaky dôvery“ zákazníkov a bánk voči spoločnosti AFR:

(22)

Francúzske orgány podložili svoje pripomienky dokumentmi, z ktorých vyplýva, že:

(23)

Francúzske orgány tiež uviedli, že spoločnosť AFR plánovala opatrenia „na zvýšenie počtu objednávok, zlepšenie činnosti, prevádzky a účtov spoločnosti AFR“. Tieto opatrenia, ktoré francúzske orgány označujú za „reštrukturalizačný plán“, boli zostavené okolo troch hlavných osí: a) novej obchodnej stratégie (na účel lepšieho umiestnenia výrobkov spoločnosti AFR); b) zníženia počtu zamestnancov a c) plánu financovania a rekapitalizácie. Francúzske orgány uvádzajú, že vykonávanie týchto opatrení od roku 2004 malo pozitívne výsledky a prejavilo sa najmä zvýšením obratu (z 22,6 milióna EUR v roku 2004 na 45 miliónov EUR v roku 2005) a čistého hospodárskeho výsledku, ktorý napriek tomu zostal záporný (z – 11,9 milióna EUR v roku 2004 na – 8,1 milióna EUR v roku 2005).

(24)

Je tiež potrebné upozorniť, že v súvislosti s odvolaním proti pôvodnému rozhodnutiu vo veci spoločnosti AFR žalobcovia uvedení v odôvodnení 7 tvrdili, že spoločnosť AFR nebola v čase poskytnutia pomoci podnikom v ťažkostiach. V tejto súvislosti tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že dostatočne nezohľadnila opatrenia na zlepšenie situácie spoločnosti AFR (uvedené v odôvodnení 23), ktorých pozitívne výsledky (ktoré sa prejavili najmä uzavretím série zmlúv na dodávky v roku 2004 a v priebehu prvého polroka 2005) sú v rozpore s tvrdeniami, ktoré Komisia použila na podporu svojho záveru, že spoločnosť AFR je podnikom v ťažkostiach.

(25)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(26)

Pokiaľ ide o vratné zálohy, Komisia zdôrazňuje toto.

(27)

Článok 107 ZFEÚ sa netýka výlučne pomoci poskytnutej národnými vládami členských štátov, ale aj pomoci pochádzajúcej od územných celkov, ako región Nord-Pas-de-Calais alebo obce Spoločenstva aglomerácie Douaisis. Prostriedky týchto územných celkov sú štátnymi prostriedkami a ich rozhodnutia poskytnúť uvedené zálohy spoločnosti AFR sa pripisujú štátu.

(28)

Zálohy sa poskytli spoločnosti AFR v čase, keď sa nachádzala v neľahkej finančnej situácii. V rozhodnutí o začatí konania Komisia usúdila, že vzhľadom na svoju hospodársku situáciu, ako vyplýva z odôvodnenia 15 tohto rozhodnutia, bola spoločnosť AFR v čase poskytnutia pomoci podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení. Komisia tiež zdôraznila, že zálohy boli priznané bez akejkoľvek záruky ich splatenia, aj keď zvolené úrokové sadzby by mali zodpovedať sadzbe uplatniteľnej na pôžičky zaistené „bežnými zárukami“ (12). Komisia sa teda domnieva, že je vylúčené, aby vzhľadom na svoju finančnú situáciu bola spoločnosť AFR schopná získať finančné prostriedky na úverovom trhu za rovnako výhodných podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predstavujú dané zálohy výhodu v prospech spoločnosti AFR.

(29)

V tejto veci je potrebné zdôrazniť, že francúzske orgány tvrdili, opierajúc sa o príklady uvedené v odôvodnení 24, že spoločnosť AFR si v čase poskytnutia pomoci stále zachovávala dôveru svojich bánk a svojich zákazníkov. Komisia vysvetľuje tieto pripomienky v tom zmysle, že Francúzsko popiera, že by spoločnosť AFR nebola schopná získať finančné prostriedky na úverovom trhu za podobných podmienok (čo by znamenalo, že popiera, že by vratné zálohy predstavovali pre spoločnosť AFR výhodu), a teda aj to, že by spoločnosť AFR bola v čase poskytnutia vratných záloh podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení.

(30)

Pripomienky Francúzska však nedokázali ovplyvniť analýzu uvedenú v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, a to z nasledujúcich dôvodov.

(31)

Príklady úverov uvedené francúzskymi orgánmi (najmä povolenie prečerpania bežného účtu a zálohy zákazníkov) nie sú porovnateľné s danými vratnými zálohami. Prečerpanie bežného účtu je veľmi krátkodobý úver oproti vratným zálohám s trojročnou splatnosťou. Tieto rozdielne formy úveru teda veritelia nehodnotia z hľadiska rizika rovnako a skutočnosť, že dlžník mohol získať krátkodobý úver, neumožňuje posúdiť jeho možnosti získať úver s dlhšou splatnosťou, ktorého splatenie bude záležať od životaschopnosti dlžníka.

(32)

Pokiaľ ide o zálohy zákazníkov, Komisia zdôrazňuje, že protizáruku poskytla […], nezávislá inštitúcia, čo znamená, že zákazníci a dodávatelia nepodstupovali riziko spojené s finančnou situáciou spoločnosti AFR, z čoho vyplýva, že nemali dôvod podrobiť vyplatenie záloh analýze finančnej stability podniku podobnej tej, ktorú by vykonal veriteľ poskytujúci pôžičku bez záruky.

(33)

Na záver možno teda uviesť, že pripomienky Francúzska neviedli k zisteniu, že by spoločnosť AFR bola schopná získať finančné prostriedky na úverovom trhu za podobných podmienok.

(34)

Pokiaľ ide o posúdenie spoločnosti AFR ako podniku v ťažkostiach v zmysle usmernení, Komisia uvádza toto.

(35)

Z bodu 10 písm. a) usmernení vyplýva, že podnik je v ťažkostiach, ak stratil viac ako polovicu svojho základného imania a viac ako štvrtinu uvedeného kapitálu stratil počas posledných dvanástich mesiacov Toto ustanovenie vyjadruje predpoklad, že spoločnosť, v ktorej dochádza k značnej strate základného imania, nebude schopná zastaviť straty, ktoré skôr či neskôr povedú k takmer istému hospodárskemu zániku. Komisia sa domnieva, že tento predpoklad sa teda logicky uplatňuje aj na spoločnosť, ktorá prišla o celé základné imanie a jej vlastné imanie je v mínuse.

(36)

Ako vyplýva z finančných údajov uvedených v odôvodnení 15 (ktoré Francúzsko v rámci konania vo veci formálneho zisťovania nepoprelo), vlastné imanie spoločnosti AFR bolo v mínuse od roku 2001 a v čase poskytnutia pomoci spoločnosť nebola schopná zastaviť túto tendenciu a dosiahnuť kladné vlastné imanie. Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, že spoločnosť AFR bola v čase poskytnutia pomoci podnikom v ťažkostiach v zmysle bodu 10 písm. a) usmernení.

(37)

Súd okrem toho v rozsudku Biria potvrdil, že podstatné zníženie kapitálu je známkou ťažkostí a že Komisia správne dospela k názoru, že podnik, ktorý má záporné vlastné imanie, je podnikom v ťažkostiach bez ohľadu na veľmi konkrétne ustanovenia usmernení.

(38)

Komisia v druhom rade zdôrazňuje, že v čase poskytnutia pomoci zodpovedala spoločnosť AFR definícii podniku v ťažkostiach podľa bodu 11 usmernení, v ktorom sa stanovuje, že aj keď podmienky uvedené v bode 10 usmernení nie sú splnené, spoločnosť možno považovať za podnik v ťažkostiach, najmä ak vykazuje zvyčajné znaky podniku v ťažkostiach, predovšetkým narastajúce straty a klesajúci obrat. V bode 11 usmernení sa však stanovuje, že podnik v ťažkostiach je oprávnený na poskytnutie pomoci, iba ak je zrejmé, že nie je schopný zabezpečiť ozdravenie z vlastných zdrojov, alebo za pomoci zdrojov získaných od majiteľov/akcionárov alebo trhových zdrojov. V tomto ustanovení sa teda zdôrazňuje, že posúdenie podniku v ťažkostiach musí zohľadňovať všetky príslušné ukazovatele, pričom rozhodujúcu váhu má schopnosť podniku ozdraviť sa bez zásahu štátnych orgánov. Komisia tiež pripomína, že podľa ustálenej judikatúry (13) nie sú takéto „ukazovatele“ ani kumulatívne, ani vyčerpávajúce a že neexistuje minimálny počet ukazovateľov nevyhnutných na splnenie tohto kritéria.

(39)

Vzhľadom na túto skutočnosť Komisia zdôrazňuje (ako vyplýva aj z tabuľky v odôvodnení 15), že spoločnosť AFR zaznamenala od roku 2001 nepretržitý pokles obratu, ako aj pretrvávajúcu úroveň strát. Ide tu o charakteristické znaky podniku v ťažkostiach v zmysle bodu 11 usmernení. Už v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia uviedla tieto znaky podporujúce jej predbežný záver, že spoločnosť AFR bola podnikom v ťažkostiach. Okrem toho nepriaznivá tendencia finančnej situácie spoločnosti AFR vyplýva zo skutočnosti, že od januára 2004 nebola spoločnosť schopná zaplatiť k termínu splatnosti sociálne a daňové záväzky vo výške 4,3 milióna EUR, a preto bola nútená požiadať príslušné orgány o odklad a o vypracovanie splátkového kalendára na vyrovnanie dlhu.

(40)

Hlavnými informáciami, ktoré uviedlo Francúzsko a ktoré by mohli svedčiť o opaku, sú úvery poskytnuté spoločnosti AFR (prečerpanie na bežnom účte a zálohy), ako aj skutočnosť, že spoločnosti AFR boli poskytnuté záruky zo strany […]. Komisia sa domnieva, že je potrebné zohľadniť tieto údaje v rámci skúmania schopnosti podniku ozdraviť sa za pomoci finančných prostriedkov, ktoré môže získať na finančnom trhu, požadované v bode 11 usmernení. V tejto veci Komisia uvádza:

(41)

Pokiaľ ide o opatrenia na zlepšenie situácie spoločnosti AFR, ktoré sa vykonávali od roku 2004, Komisia v prvom rade poznamenáva, že vykonávanie reštrukturalizačných opatrení je podmienkou na zlučiteľnosť pomoci s usmerneniami, pričom tieto reštrukturalizačné opatrenia musia byť s usmerneniami v súlade. Nemajú však nevyhnutne vplyv na klasifikáciu podniku ako podniku v ťažkostiach, pretože táto klasifikácia sa uskutočňuje s ohľadom na finačnú situáciu príjemcu v čase poskytnutia pomoci. Robí sa najmä na základe údajov z poslednej účtovnej závierky podniku. V tomto prípade sa to týka údajov za účtovný rok 2004, ktorých analýza viedla z vyššie uvedených dôvodov k záveru, že spoločnosť AFR bola v čase poskytnutia pomoci v ťažkostiach.

(42)

Podľa francúzskych orgánov (a žalobcov, ktorí napadli pôvodné rozhodnutie) mali reorganizačné opatrenia spoločnosti AFR počas mesiacov pred poskytnutím vratných záloh pozitívne výsledky. Komisia však konštatuje, že výsledky uvádzané na podporu tohto tvrdenia sú skromné, náhodné a týkajú sa relatívne krátkeho obdobia. Čistý hodpodársky výsledok podniku okrem toho zostal výrazne záporný.

(43)

V porovnaní s prvkami, ktoré poukazujú na prítomnosť závažných problémov ohrozujúcich z krátkodobého alebo strednodobého hľadiska existenciu podniku – najmä skutočnosť, že od roku 2001 mala spoločnosť AFR záporné vlastné imanie (indikátor, ktorý je veľmi dôležitý a týka sa dlhého obdobia) –, nie je možné trendy, na ktoré odkazujú francúzske orgány, považovať za závažné ukazovatele zlepšenia finančnej situácie spoločnosti AFR. Uvedené trendy teda nemôžu spochybniť veľmi výrazné známky toho, že spoločnosť AFR bola naozaj podnikom v ťažkostiach.

(44)

Preto sa dospelo k záveru, že v čase poskytnutia pomoci sa spoločnosť AFR nachádzala vo vážnych finančných ťažkostiach, ktoré z krátkodobého či strednodobého hľadiska ohrozovali jej existenciu a ktoré nebola schopná vyriešiť bez zásahu štátnych orgánov.

(45)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a najmä na finančné výsledky uvedené v tabuľke v odôvodnení 15 sa Komisia preto domnieva, že spoločnosť AFR bola v čase poskytnutia vratných záloh podnikom v ťažkostiach v zmysle bodu 10 usmernení a v druhom rade bodu 11 usmernení. Vzhľadom na ťažkosti, ktorým spoločnosť AFR čelila, sa Komisia domnieva, že spoločnosť AFR by nebola schopná získať finančné prostriedky na úverovom trhu za rovnako výhodných podmienok. Uvedené zálohy teda poskytli spoločnosti AFR výhodu, keďže jej umožnili financovanie za výhodnejších podmienok, než aké by mohla získať na úverovom trhu.

(46)

Vratné zálohy zvýhodňujú spoločnosť AFR vzhľadom na ostatné podniky, ktoré sú v podobnej situácii, keďže sú určené výhradne tejto spoločnosti.

(47)

Odvetvie výroby železničných vozidiel sa vyznačuje pôsobením niekoľkých európskych výrobcov a obchodom v rámci Únie. Výhoda poskytnutá spoločnosti AFR teda môže narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(48)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že vratné zálohy poskytnuté spoločnosti AFR predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(49)

V prípade pomoci poskytnutej vo forme úveru podnikom v ťažkostiach spočíva podstata pomoci v rozdiele medzi reálnym úrokom a úrokom, za ktorý by prijímajúci podnik mohol získať rovnaký úver na súkromnom trhu.

(50)

V súlade s oznámením z roku 1997 o referenčných sadzbách Komisia stanovuje referenčné sadzby, ktoré majú odrážať úroveň priemerných úrokových sadzieb požadovaných na trhu pre krátkodobé a strednodobé úvery s bežnými zárukami. Uvedené oznámenie tiež zdôrazňuje, že daná referenčná sadzba je najnižšou sadzbou, ktorú možno zvýšiť v situáciách obsahujúcich mimoriadne riziko, napríklad ak je podnik v ťažkostiach alebo ak chýba záruka, ktorú banky bežne požadujú. V takýchto prípadoch je možné sadzbu navýšiť o 400 bázických bodov alebo viac. V oznámení z roku 1997 o referenčných sadzbách sa neupresňuje, či je možné rôzne rizikové prémie kumulovať, ak sa berú do úvahy jednotlivé riziká. Aj keď sa kumulácia nevylučuje, Komisia musí vo svojom rozhodnutí odôvodniť metódu, ktorú použila na kumuláciu jednotlivých rizikových prémií, a musí pritom použiť analýzu postupov uplatňovaných na finančných trhoch (14).

(51)

V roku 2004 audítorská spoločnosť Deloitte&Touche GmbH Wirtschaftsprüfungsgesellschaft vypracovala pre Komisiu štúdiu (15) (ďalej len „štúdia“). V tejto štúdii sa na základe empirického výskumu vyčíslili prémie, ktoré sa na trhu používajú pre rôzne kategórie rizík súvisiacich s podnikmi alebo operáciami (s rôznymi zárukami). Štúdia jasne ukázala, že pokiaľ je naraz prítomných niekoľko aspektov rizika (úverová bonita, záruky), používajú sa prirážky k základným sadzbám.

(52)

Po uskutočnení štúdie bol prístup Komisie k výpočtu prvkov pomoci pri úveroch zdokonalený a upresnený v jej oznámení z roku 2008 o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (16) (ďalej len „oznámenie z roku 2008 o referenčných sadzbách“). Toto oznámenie využíva metódu, ktorá sa doporučuje v štúdii, a zavádza možnosť použiť rôzne prirážky k základným sadzbám tak podľa úverovej bonity podniku, ako aj poskytnutých záruk.

(53)

Je potrebné poznamenať, že pri určovaní prvku pomoci v opatreniach sa vychádza z pojmu štátnej pomoci a, ako to vo svojej ustálenej judikatúre ukazuje Súdny dvor, „pojem štátnej pomoci sa musí použiť na objektívnu situáciu, ktorú je potrebné posudzovať v okamihu prijatia rozhodnutia Komisie“ (17).

(54)

Komisia sa v dôsledku toho domnieva, že vhodnou metódou na určenie prvku pomoci je metóda stanovená v jej oznámení z roku 2008 o referenčných sadzbách, a zamýšľa posudzovať príslušné opatrenia podľa tohto oznámenia.

(55)

V oznámení z roku 2008 o referenčných sadzbách sa stanovuje, že prémia, ktorá umožňuje vylúčiť existenciu štátnej pomoci v prípade podniku v ťažkostiach s nízkym kolaterálom, je 1 000 bázických bodov.

(56)

Ako sa už uviedlo v oddiele 5.1.3, Komisia sa domnieva, že spoločnosť AFR bola v čase opatrení (poskytnutia pomoci) podnikom v ťažkostiach. Komisia navyše poznamenáva, že na podporu vratných záloh nebola ponúknutá žiadna záruka a že kolateralizáciu teda možno považovať za nízku.

(57)

Prvok pomoci sa preto v zásade rovná rozdielu medzi základnou sadzbou zvýšenou o 1 000 bodov a sadzbou použitou pri opatrení. Avšak s ohľadom na skutočnosť, že Komisia vo svojom pôvodnom rozhodnutí z 2. apríla 2008 stanovila, že sa použije prirážka 800 bázických bodov, že príjemca pomoci toto rozhodnutie nenapadol, že zákonnosť pôvodného rozhodnutia nespochybnil žiadny konkurent príjemcu, a s ohľadom na všetky okolnosti tohto prípadu sa Komisia domnieva, že v tomto konkrétnom prípade nie je vhodné túto prirážku zvýšiť.

(58)

Komisia dospela k záveru, že prvok pomoci zodpovedá rozdielu medzi použiteľnou referenčnou úrokovou sadzbou zvýšenou o 800 bázických bodov a úrokovou sadzbou použitou v opatrení.

(59)

Vzhľadom na ekonomickú situáciu spoločnosti AFR v čase poskytnutia pomoci, ako vyplýva z tabuľky v odôvodnení 15 (stratová prevádzka počas niekoľkých za sebou nasledujúcich rokov, vlastné imanie v mínuse, klesajúci obrat), sa Komisia domnieva, že v čase poskytnutia vratných záloh bola spoločnosť AFR podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 41 až 44 nie je možné túto analýzu na základe pripomienok Francúzska zmeniť.

(60)

Je pravdou, že v roku 2005 bola spoločnosť AFR súčasťou skupiny kontrolovanej holdingovou spoločnosťou Arbel SA. Okrem železničnej oblasti (zastúpenej spoločnosťami AFR a Lormafer) skupina pôsobila aj v stavebníctve, združujúc podniky špecializujúce sa na výrobu okien pre stavebný priemysel. Z informácií, ktoré poskytli francúzske orgány v korešpondencii zaslanej pred začatím konania vo veci formálneho zisťovania, však vyplýva, že ťažkosti, ktorým čelila spoločnosť AFR, neriešila žiadna iná spoločnosť skupiny, pričom činnosť spoločnosti AFR sa žiadnym spôsobom netýkala stavebníctva. Okrem toho Komisia zdôrazňuje, že ťažkosti spoločnosti AFR boli zjavne príliš rozsiahle na to, aby ich vyriešila skupina, vzhľadom na jej veľmi slabé výsledky. Komisia sa preto domnieva, že bod 13 usmernení nebráni tomu, aby bola spoločnosť AFR posúdená ako oprávnená na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, napriek jej príslušnosti k skupine.

(61)

Zlučiteľnosť pomoci sa teda musí posudzovať vzhľadom na usmernenia.

(62)

Komisia konštatuje, že podmienky zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu ustanovené v usmerneniach nie sú splnené z nasledujúcich dôvodov.

(63)

Francúzske orgány jej nepredložili plán reštrukturalizácie v súlade s bodmi 34 až 37 usmernení. Reštrukturalizačné opatrenia uvedené v odôvodnení 24, ktoré francúzske orgány považovali za „plán reštrukturalizácie“ prebiehajúci od roku 2004 (pozri odôvodnenie 24), totiž v čase poskytnutia neboli súčasťou životaschopného reštrukturalizačného plánu, do ktorého by bol zapojený príslušný členský štát (bod 35 usmernení). Na rozdiel od ustanovení usmernení sa údajný plán nezmieňuje o prieskumu trhu. Takýto prieskum je však nutný na overenie pravdepodobnosti obnovenia životaschopnosti a na vypracovanie reštrukturalizačných opatrení (bod 35 usmernení). Okrem toho nič nedokazuje, že v júli 2005 existoval plán reštrukturalizácie, ktorý by opisoval „okolnosti, ktoré viedli k ťažkostiam v spoločnosti“ a ktorý by bol „základom posúdenia vhodnosti navrhovaných opatrení“ (bod 36 usmernení na reštrukturalizáciu). Z údajného plánu rovnako nevyplýva žiadne kompenzačné opatrenie, čo však vyžaduje bod 38 usmernení.

(64)

Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení sa Komisia domnieva, že jej nebol predložený žiadny plán reštrukturalizácie, ktorý by zodpovedal usmerneniam.

(65)

Pomoc nespĺňa ani podmienky zlučiteľnosti pomoci na záchranu ustanovené v usmerneniach, keďže vratné zálohy boli poskytnuté na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov (pozri bod 25 usmernení).

(66)

Posudzovaná pomoc teda nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(67)

Komisia konštatuje, že Francúzsko neoprávnene poskytlo príslušnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Keďže je pomoc nezlučiteľná s vnútorným trhom, Francúzsko musí ukončiť jej poskytovanie a od príjemcu získať späť už poskytnutú sumu,

a)

celkovú sumu (istina a úroky), ktorú je príjemca povinný vrátiť;

b)

podrobný opis prijatých a plánovaných opatrení na účely implementácie tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty preukazujúce, že príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátiť.