19.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 365/97

(1)

Nariadením (ES) č. 834/2007 sa stanovujú základné požiadavky na ekologickú produkciu morských rias a živočíchov akvakultúry. Podrobné pravidlá vykonávania týchto požiadaviek sú stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 889/2008 (2).

(2)

Niektoré členské štáty požiadali v období od novembra 2012 do apríla 2013 o revíziu pravidiel týkajúcich sa produktov, látok, zdrojov krmiva a techník, ktoré sa môžu používať v ekologickej akvakultúre. Tieto žiadosti vyhodnotila expertná skupina pre technické poradenstvo v oblasti ekologickej produkcie (skupina EGTOP) zriadená rozhodnutím Komisie (ES) č. 2009/427/ES (3). Na základe stanoviska skupiny EGTOP Komisia identifikovala potrebu aktualizovať a zjednotiť existujúce pravidlá vykonávania požiadaviek na ekologickú produkciu morských rias a akvakultúrnych živočíchov.

(3)

Podľa článku 15 ods. 1 písm. a) bodu ii) nariadenia (ES) č. 834/2007 platí, že za osobitných podmienok, t. j. ak mladé jedince z ekologických chovov generačných rýb alebo ekologických sádok nie sú k dispozícii, môžu sa do sádky prenášať aj živočíchy z neekologickej produkcie. Nariadením (ES) č. 889/2008 sa stanovujú osobitné obmedzenia, pokiaľ ide o akvakultúrne živočíchy chytené vo voľnej prírode vrátane zberu voľne žijúcich juvenilných jedincov akvakultúrnych živočíchov. Niektoré tradičné postupy extenzívneho chovu rýb v mokradiach, napr. v brakických rybníkoch, prílivových oblastiach a v pobrežných zálivoch ohraničených hrádzami a brehmi, existujú už po stáročia a pre miestne komunity sú významné tak z hľadiska kultúrneho dedičstva, zachovania biodiverzity, ako aj z hospodárskeho hľadiska. Za určitých podmienok tieto postupy nemajú vplyv na stav populácií dotknutých druhov.

(4)

Preto sa zber voľne žijúcich rybích násad na chovné účely v rámci daných tradičných postupov akvakultúry považuje za zber, ktorý je v súlade s cieľmi, kritériami a zásadami ekologickej akvakultúry za predpokladu, že sa uplatňujú riadiace opatrenia schválené príslušným orgánom zodpovedným za riadenie dotknutých populácií rýb, ktorými sa zaručuje, že sa dané druhy využívajú udržateľne, ich populácie sa obnovujú v súlade s týmito opatreniami a ryby sú kŕmené výlučne krmivom, ktoré sa prirodzene vyskytuje v danom prostredí.

(5)

Skupina EGTOP vyjadrila znepokojenie nad tým, že zdroje krmiva a prídavných látok povolené v ekologickej akvakultúre dostatočne nespĺňajú požiadavky na výživu mäsožravých druhov rýb. Podľa článku 15 ods. 1 písm. d) bodu i) nariadenia (ES) č. 834/2007 sa živočíchy majú kŕmiť krmivom, ktoré spĺňa požiadavky na ich výživu v rôznych vývojových štádiách. Preto by sa malo povoliť používanie celých rýb ako zdroja krmiva pre mäsožravé živočíchy v ekologickej akvakultúre. Nesmie to však spôsobiť ďalší tlak na stavy ohrozených alebo nadmerne lovených populácií. Z uvedených dôvodov by sa na výrobu krmív pre mäsožravé živočíchy v ekologickej akvakultúre mali používať len produkty takého rybolovu, ktorý bol treťou stranou certifikovaný ako udržateľný. V tejto súvislosti je dôležitá dôveryhodnosť systému certifikácie udržateľnosti, aby sa spotrebitelia mohli spoľahnúť na to, že produkt ekologickej akvakultúry je po všetkých stránkach udržateľný. Príslušné orgány by teda mali identifikovať systémy certifikácie, ktoré sa z hľadiska zásad udržateľného rybolovu predpísaných v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (4) považujú za dostatočné na účely preukázania udržateľnosti produktov rybolovu určených na použitie ako krmivo v ekologickej akvakultúre. Ako východisko pri posudzovaní vhodnosti systémov certifikácie možno použiť usmernenia FAO 2009 týkajúce sa environmentálneho označovania rýb a produktov rybolovu z morských lovísk (5).

(6)

Skupina EGTOP v záujme vysokej úrovne zdravia a dobrých životných podmienok zvierat tiež v prípade lososovitých rýb zdôraznila potrebu dostatočného množstva histidínu vo výžive tohto druhu. Vzhľadom na výrazné kolísanie množstva histidínu v morských surovinách v závislosti od jednotlivých druhov a ročných období, ako aj od podmienok výroby, spracovania a skladovania malo by sa s cieľom uspokojiť požiadavky na výživu lososovitých rýb povoliť používanie histidínu vyrobeného fermentáciou.

(7)

Maximálne množstvo rybej múčky, ktoré v súčasnosti môžu obsahovať krmivá pre krevety, nestačí na uspokojenie ich výživových potrieb, a preto by sa malo zvýšiť. Doplnenie krmiva o cholesterol by sa v súlade s odporúčaniami správy expertnej skupiny EGTOP malo povoliť v prípade, že je nevyhnutné na splnenie kvantitatívnych požiadaviek. Na tento účel by sa mal používať ekologicky vyrobený cholesterol za predpokladu, že je dostupný. V prípade, že dostupný nie je, možno použiť aj cholesterol získaný z vlny, mäkkýšov alebo z iných zdrojov.

(8)

Výnimka uvedená v článku 25k ods. 2 platí do 31. decembra 2014, daný odsek by sa teda mal vypustiť.

(9)

V snahe zaručiť súlad s článkom 15 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 834/2007 v súvislosti s odchovom mladých populácií pochádzajúcich z ekologických chovov generačných rýb a z ekologických sádok sa v súlade so správou skupiny EGTOP považuje za nevyhnutné zaviesť osobitné pravidlá používania planktónu na kŕmenie juvenilných jedincov v ekologických chovoch. Planktón je potrebný na chov juvenilných jedincov, no nevyrába sa podľa ekologických pravidiel.

(10)

Skupina EGTOP okrem toho odporúča, aby sa aktualizoval zoznam povolených látok na čistenie a dezinfekciu v ekologickej akvakultúre, najmä v súvislosti s možnosťou používania niektorých z týchto látok aj v prítomnosti živočíchov. Príloha VII k nariadeniu (ES) č. 889/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Rozsah pôsobnosti prílohy XIIIa k nariadeniu (ES) č. 889/2008 v zmysle článku 25f ods. 2 by mal byť jasnejšie vymedzený, najmä pokiaľ ide o chovné postupy.

(12)

Maximálna povolená hustota chovu sivoňa arktického by sa mala zvýšiť tak, aby lepšie zodpovedala potrebám tohto druhu. Maximálna hustota chovu by sa mala určiť aj v prípade rakov. Príloha XIIIa k nariadeniu (ES) č. 889/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom regulačného výboru pre ekologickú výrobu,

1.

V článku 25e sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Zber juvenilných jedincov z akvakultúry vo voľnej prírode na chovné účely je obmedzený výlučne na tieto prípady:

2.

V článku 25f sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Hustota chovu je stanovená v prílohe XIIIa podľa druhu alebo skupiny druhov. Vzhľadom na to, že hustota chovu a chovné postupy majú vplyv na dobré životné podmienky chovaných rýb, je potrebné monitorovať stav rýb (poškodenie plutiev, iné zranenia, mieru rastu, prejavy správania a celkový zdravotný stav), a kvalitu vody.“

3.

V článku 25k ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES“"

4.

V článku 25k sa vypúšťa odsek 2

5.

V článku 25k sa dopĺňa tento odsek:

„5.   V prípade, že zdroje krmiva uvedené v odseku 1 neposkytujú dostatočné množstvo histidínu na uspokojenie požiadaviek na výživu rýb a predchádzanie tvorbe katarákt, v kŕmnej dávke určenej lososovitým rybám sa môže použiť histidín vyrobený fermentáciou.“

6.

V článku 25l sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Pokiaľ sa prírodné krmivo dopĺňa v súlade s odsekom 2:

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25la

Osobitné pravidlá kŕmenia juvenilných jedincov z ekologických chovov

Pri odchove lariev juvenilných jedincov z ekologických chovov možno ako krmivo použiť konvenčný fytoplanktón a zooplanktón.“

8.

V článku 25s sa odsek 6 nahrádza takto:

„6.   Na biologickú ochranu pred ektoparazitmi sa uprednostňuje využívanie čistiacich rýb a využívanie sladkej vody, morskej vody a roztokov chloridu sodného.“

9.

Prílohy VII a XIIIa sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.