28.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 190/45

(1)

Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. Podľa článku 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od tejto notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Podľa nariadenia (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis poskytnutá jedinému podniku počas určitého časového obdobia, ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu, považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a nevzťahuje sa na ňu teda notifikačná povinnosť.

(2)

Komisia v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia takisto vysvetlila svoju politiku, pokiaľ ide o strop pomoci de minimis, v rámci ktorej sa na takúto pomoc neprekračujúcu tento strop neuplatňuje článok 107 ods. 1 zmluvy, a to najprv vo svojom oznámení o pravidle de minimis pri štátnej pomoci (3), neskôr v nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 (4) a v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 (5). Vzhľadom na osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú v sektore rybolovu a akvakultúry, a vzhľadom na existujúce riziko, že aj nízke úrovne pomoci by mohli spĺňať kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, sa sektor rybolovu a akvakultúry vylúčil z rozsahu pôsobnosti uvedených nariadení. Komisia už prijala celý rad nariadení s pravidlami o pomoci de minimis poskytovanej v sektore rybolovu a akvakultúry, posledným z nich bolo nariadenie Komisie (ES) č. 875/2007 (6). Podľa uvedeného nariadenia sa pomoc de minimis poskytnutá jedinému podniku pôsobiacemu v sektore rybárstva považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak jej celková výška nepresahuje 30 000 EUR na príjemcu počas obdobia troch fiškálnych rokov ani kumulatívnu sumu stanovenú pre každý členský štát a zodpovedajúcu 2,5 % ročnej produkcie v sektore rybárstva. Vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 875/2007 je vhodné vykonať revíziu niektorých podmienok stanovených v uvedenom nariadení a uvedené nariadenie nahradiť.

(3)

Je vhodné zachovať strop 30 000 EUR ako výšku pomoci de minimis, ktorú na jednotlivý členský štát môže jediný podnik dostať za každé obdobie troch rokov. Tento strop ostáva nevyhnutný na to, aby sa zabezpečilo, že každé opatrenie v rámci tohto nariadenia možno považovať za pomoc, ktorá nemá žiaden vplyv na obchod medzi členskými štátmi, nenarúša ani nehrozí narušením hospodárskej súťaže, ak celková suma takejto pomoci poskytnutej všetkým podnikom v sektore rybolovu a akvakultúry počas trojročného obdobia nepresahuje kumulatívnu sumu stanovenú pre každý členský štát vo výške 2,5 % ročného obratu v rybárstve, t. j. činností týkajúcich sa lovu, spracovania a akvakultúry (vnútroštátna hranica).

(4)

Na účely pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v zmluve je podnikom každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na svoje právne postavenie a spôsob financovania (7). Súdny dvor Európskej únie stanovil, že všetky subjekty, ktoré sú kontrolované (právne alebo de facto) tým istým subjektom, by sa mali pokladať za jediný podnik (8). V záujme právnej istoty a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by toto nariadenie malo poskytovať vyčerpávajúci zoznam jasných kritérií na určovanie toho, kedy sa dva alebo viaceré subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť v jednom členskom štáte majú považovať za jediný podnik. Komisia vybrala z ustálených kritérií na vymedzenie „prepojených podnikov“ v definícii malých a stredných podnikov (MSP) v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (9) a prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 800/2008 (10)) tie kritériá, ktoré sú vhodné na účely tohto nariadenia. Kritériá verejné orgány už poznajú a mali by sa vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia uplatňovať na MSP aj na veľké podniky. Tieto kritériá by mali zabezpečovať, že skupina prepojených podnikov sa považuje za jediný podnik na účely uplatňovania pravidla de minimis, avšak subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ktoré nie sú medzi sebou v žiadnom vzťahu okrem skutočnosti, že každý z nich je priamo napojený na ten istý verejný orgán alebo orgány, sa nepovažujú za navzájom prepojené. Berie sa teda do úvahy osobitná situácia subjektov vykonávajúcich hospodársku činnosť, ktoré kontroluje ten istý verejný orgán alebo orgány, no ktoré môžu mať nezávislú rozhodovaciu právomoc.

(5)

Vzhľadom na rozsah pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky a vymedzenie pojmu „odvetvie rybolovu a akvakultúry“ v článku 5 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (11) by sa toto nariadenie malo vzťahovať na podniky pôsobiace v produkcii, spracovaní a uvádzaní produktov rybolovu a akvakultúry na trh.

(6)

Platí všeobecná zásada, že v prípade nedodržania právnych predpisov EÚ, a najmä pravidiel spoločnej rybárskej politiky, by sa nemala poskytovať žiadna pomoc. Táto zásada sa uplatňuje aj na pomoc de minimis.

(7)

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť súlad s cieľmi spoločnej rybárskej politiky a Európskeho námorného a rybárskeho fondu by sa z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mala vyňať najmä pomoc na nákup rybárskych plavidiel, pomoc na modernizáciu alebo výmenu hlavných alebo pomocných motorov rybárskych plavidiel a pomoc na neoprávnené operácie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014. (12)

(8)

Súdny dvor Európskej únie stanovil, že hneď ako Únia prijme právny predpis týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, sú členské štáty povinné zdržať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť z neho výnimky (13). Táto zásada sa uplatňuje aj v sektore rybolovu a akvakultúry. Z uvedeného dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených výrobkov alebo výrobkov umiestnených na trhu. Rovnako by sa nemalo vzťahovať ani na podporu, na ktorú sa viaže povinnosť deliť sa o pomoc s prvovýrobcami.

(9)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc na podporu vývozu ani na pomoc podmienenú uprednostňovaním používania domácich výrobkov pred dovážanými. Nemalo by sa uplatňovať najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných členských štátoch alebo v tretích krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo s poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh v inom členskom štáte alebo tretej krajine obvykle nepredstavuje pomoc na podporu vývozu.

(10)

Ak podnik pôsobí v sektore rybolovu a akvakultúry a zároveň pôsobí v iných sektoroch alebo vykonáva iné činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (14), ustanovenia uvedeného nariadenia by sa mali vzťahovať na pomoc poskytnutú v súvislosti s uvedenými inými sektormi alebo činnosťami za predpokladu, že príslušný členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, že na činnosť v sektore rybolovu a akvakultúry sa neposkytuje pomoc de minimis udelená v súlade s uvedeným nariadením.

(11)

Ak podnik pôsobí v sektore rybolovu a akvakultúry a zároveň v sektore prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov, ustanovenia tohto nariadenia by sa mali uplatňovať na pomoc poskytnutú v súvislosti so sektorom alebo činnosťami rybolovu a akvakultúry za predpokladu, že príslušný členský štát vhodnými prostriedkami, napríklad oddelením činností alebo rozlíšením nákladov, zaručí, že na prvovýrobu poľnohospodárskych výrobkov sa neposkytuje pomoc de minimis udelená v súlade s týmto nariadením.

(12)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá na zabezpečenie toho, aby nebolo možné obchádzať maximálne intenzity pomoci stanovené v osobitných nariadeniach alebo rozhodnutiach Komisie. Mali by sa tu stanoviť aj jasné a jednoducho uplatniteľné kumulačné pravidlá.

(13)

Trojročné obdobie, ktoré je potrebné zohľadniť na účely tohto nariadenia, by sa malo hodnotiť priebežne, takže pri každom novom poskytnutí pomoci de minimis je potrebné zohľadniť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov.

(14)

Toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy z iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, napríklad preto, že spĺňa zásadu podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve alebo preto, že nezahŕňa presun verejných zdrojov. Najmä financovanie zo zdrojov Únie, ktoré centrálne riadi Komisia a nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, nepredstavuje štátnu pomoc a nemalo by sa zohľadňovať pri určovaní toho, či sa dodržiava príslušný strop, alebo vnútroštátna horná hranica.

(15)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania by sa toto nariadenie malo uplatňovať len na pomoc de minimis, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu bez akejkoľvek potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“). Takýto presný výpočet sa môže urobiť napríklad v prípade grantov, bonifikácie úrokových sadzieb a obmedzených oslobodení od dane či iných nástrojov so stanovenou hornou hranicou, ktorá zaručuje, že nebude prekročený príslušný strop. Stanovenie hornej hranice znamená, že pokiaľ nie je známa alebo ešte nie je známa presná výška pomoci, členský štát musí vychádzať z predpokladu, že výška pomoci sa rovná hornej hranici, aby sa zabezpečilo, že viacero opatrení pomoci spolu nepresiahne strop stanovený v tomto nariadení, a aby sa dodržali pravidlá kumulácie.

(16)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis by všetky členské štáty mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet je vhodné, aby sumy pomoci, ktoré sa neposkytujú formou hotovostného grantu, boli prekonvertované na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu hrubého grantu v prípade iných transparentných druhov pomoci než granty a v prípade pomoci splatnej v niekoľkých splátkach si vyžaduje používanie trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. S cieľom zabezpečiť jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by uplatniteľnými trhovými sadzbami na účely tohto nariadenia mali byť referenčné sadzby, ktoré sú stanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (15).

(17)

Pomoc v podobe úverov vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie v podobe úverov by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, keď ekvivalent hrubého grantu je vypočítaný na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia grantu. Aby sa zjednodušilo nakladanie s malými krátkodobými úvermi, malo by byť v tomto nariadení uvedené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku úveru a dĺžku jeho trvania. Na základe skúseností Komisie možno úvery, ktoré sú zabezpečené zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a nepresahujú buď 150 000 EUR a dĺžku trvania päť rokov, alebo 75 000 EUR a dĺžku trvania desať rokov, považovať za úvery, ktorých ekvivalent hrubého grantu nepresahuje strop de minimis. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré možno nebudú schopné úver splatiť, by sa toto pravidlo nemalo na takéto podniky vzťahovať.

(18)

Pomoc vo forme kapitálových injekcií by sa nemala pokladať za transparentnú pomoc de minimis, s výnimkou prípadu, keď celková výška vkladu z verejných zdrojov nepresahuje strop de minimis. Pomoc obsiahnutá v opatreniach rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, ako je uvedené v usmerneniach o rizikovom financovaní (16), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď príslušné opatrenie poskytuje kapitál nepresahujúci strop pomoci de minimis.

(19)

Pomoc v podobe záruk vrátane pomoci de minimis na rizikové financovanie v podobe záruk by sa mala pokladať za transparentnú, ak ekvivalent hrubého grantu je vypočítaný na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie pre druh dotknutého podniku (17). Aby sa zjednodušilo nakladanie s krátkodobými zárukami zabezpečujúcimi maximálne 80 % relatívne malého úveru, malo by byť v tomto nariadení stanovené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku príslušného úveru a dĺžku trvania záruky. Toto pravidlo by sa nemalo uplatňovať na záruky príslušných transakcií, ktoré nepredstavujú úver, ako sú záruky na majetkové transakcie. Ak záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 225 000 EUR a trvanie záruky nepresahuje päť rokov, možno záruku považovať za záruku, ktorej ekvivalent hrubého grantu sa rovná stropu de minimis. Rovnaké pravidlo platí v prípadoch, keď záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 112 500 EUR a trvanie záruky nepresahuje desať rokov. Členské štáty môžu okrem toho použiť metodiku na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruk, ktorá bola oznámená Komisii podľa iného nariadenia Komisie v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase a ktorá bola schválená Komisiou ako metodika, ktorá je v súlade s oznámením o zárukách alebo akýmkoľvek nasledujúcim oznámením, za predpokladu, že schválená metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia. Vzhľadom na ťažkosti spojené s určovaním ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej podnikom, ktoré možno nebudú schopné úver splatiť, by sa toto pravidlo nemalo na takéto podniky vzťahovať.

(20)

Ak sa schéma pomoci de minimis vykonáva prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, malo by sa zabezpečiť, aby títo finanční sprostredkovatelia nedostávali žiadnu štátnu pomoc. Dá sa to uskutočniť napríklad tým, že od finančných sprostredkovateľov, ktorí využívajú štátne záruky, sa bude vyžadovať, aby zaplatili poplatok zodpovedajúci trhovým podmienkam alebo postúpili všetky zvýhodnenia konečným príjemcom, alebo že sa bude vyžadovať dodržiavanie stropu pomoci de minimis a iných podmienok tohto nariadenia aj na úrovni sprostredkovateľov.

(21)

Komisia môže na základe oznámenia členského štátu preskúmať, či opatrenie, ktoré sa neskladá z grantu, úveru, záruky, kapitálovej injekcie alebo opatrenia rizikového financovania v podobe kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, vedie k ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis, a preto by mohlo spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(22)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci a v súlade so zásadou spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by mali členské štáty uľahčiť plnenie tejto úlohy prostredníctvom vytvorenia potrebných nástrojov, ktoré by zabezpečili, aby celková suma pomoci de minimis poskytnutá jedinému podniku v rámci pravidla de minimis nepresiahla celkový povolený strop. Členské štáty by na tieto účely pri poskytovaní pomoci de minimis mali informovať príslušný podnik o výške poskytnutej pomoci de minimis a o skutočnosti, že ide o pomoc de minimis, pričom by sa mali výslovne odvolať na toto nariadenie. Členské štáty by mali monitorovať poskytnutú pomoc, aby sa zabezpečilo, že nebudú prekročené príslušné stropy a že budú dodržané pravidlá kumulácie. Na účely splnenia tejto povinnosti by mal príslušný členský štát pred poskytnutím takejto pomoci získať od podniku vyhlásenie o inej pomoci de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie alebo iné predpisy o pomoci de minimis a ktorú podnik prijal počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Členské štáty by mali mať aj alternatívnu možnosť zriadiť centrálny register s úplnými informáciami o poskytnutej pomoci de minimis a kontrolovať, či akékoľvek nové poskytnutie pomoci neprekračuje príslušný strop.

(23)

Každý členský štát by mal pred poskytnutím novej pomoci de minimis overiť, či sa novou pomocou de minimis v danom členskom štáte neprekročí strop de minimis ani vnútroštátna horná hranica a či sa dodržiavajú ostatné podmienky uvedené v tomto nariadení.

(24)

So zreteľom na skúsenosti Komisie, a najmä na častú potrebu revidovať politiku v oblasti štátnej pomoci, malo by sa obdobie uplatňovania tohto nariadenia obmedziť. Ak účinnosť tohto nariadenia uplynie bez jej predĺženia, členské štáty by mali mať šesťmesačné obdobie na prispôsobenie sa, pokiaľ ide o pomoc de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie,

a)

pomoci, ktorej výška sa stanovuje na základe ceny alebo množstva kúpených výrobkov a výrobkov uvedených na trh;

b)

pomoci na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou,

c)

pomoci, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným.

d)

pomoci na zakúpenie rybárskych plavidiel;

e)

pomoci na modernizáciu alebo výmenu hlavných alebo pomocných motorov rybárskych plavidiel;

f)

pomoci na operácie, ktoré zvyšujú rybolovnú kapacitu plavidla, alebo na zariadenie zvyšujúce rybolovnú kapacitu plavidla;

g)

pomoci na výstavbu nových rybárskych plavidiel alebo dovoz rybárskych plavidiel;

h)

pomoci na dočasné alebo trvalé ukončenie rybolovných činností s výnimkou prípadov, keď bola výslovne stanovená v nariadení (EÚ) č. 508/2014;

i)

pomoci na prieskumný rybolov;

j)

pomoci na prevod vlastníctva podniku;

k)

pomoci na priame opätovné zarybňovanie, pokiaľ sa s ním výslovne nepočíta ako s ochranným opatrením v právnom akte Únie alebo pokiaľ nejde o experimentálne zarybňovanie.

a)

„podniky v sektore rybolovu a akvakultúry“ sú podniky pôsobiace vo výrobe, spracovaní a uvádzaní produktov rybolovu a akvakultúry na trh;

b)

„produkty rybolovu a akvakultúry“ sú produkty vymedzené v článku 5 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 1379/2013;

c)

„spracovanie a marketing“ sú všetky operácie vrátane manipulácie, ošetrovania, výroby a distribúcie v období od času vykládky alebo výlovu do štádia finálneho výrobku;

a)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť;

b)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť,

c)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo dominantným spôsobom ovplyvňovať iný subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť na základe zmluvy, ktorú s daným subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spoločnosti,

d)

jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, ktorý je akcionárom alebo členom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť, má sám na základe zmluvy s inými akcionármi alebo členmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť pod kontrolou väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo členov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť.

a)

príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania ani nespĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na návrh svojich veriteľov. V prípade veľkých podnikov musí byť príjemca v situácii porovnateľnej s úverovým ratingom aspoň B- a

b)

úver je zabezpečený zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a úver nepresahuje buď 150 000 EUR počas piatich rokov alebo 75 000 EUR počas desiatich rokov. Ak je úver nižší ako uvedené sumy a/alebo sa poskytuje na obdobie kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu úveru sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 alebo

c)

ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe referenčnej sadzby uplatniteľnej v čase poskytnutia grantu.

a)

príjemca pomoci nie je predmetom kolektívneho konkurzného konania ani nespĺňa kritériá domácich právnych predpisov na to, aby sa stal predmetom kolektívneho konkurzného konania na návrh svojich veriteľov. V prípade veľkých podnikov musí byť príjemca v situácii porovnateľnej s úverovým ratingom aspoň B- a

b)

záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru a buď garantovaná suma nepresahuje 225 000 EUR a trvanie záruky nepresahuje päť rokov, alebo garantovaná suma nepresahuje 112 500 EUR trvanie záruky nepresahuje desať rokov. Ak je garantovaná suma nižšia než uvedené sumy a/alebo záruka má obdobie trvania kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu záruky sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel stropu stanoveného v článku 3 ods. 2, alebo

c)

Ekvivalent hrubého grantu sa vypočítal na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie. alebo

d)

ešte pred jej uplatnením bola