24.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/44

(1)

Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) bola iniciatíva monitorovania Zeme realizovaná pod vedením Únie v spolupráci s členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Počiatky GMES sa datujú do mája 1998, keď inštitúcie zapojené do rozvoja kozmických činností v Európe vydali spoločné vyhlásenie, známe ako „Bavenský manifest“. Manifest obsahoval výzvu, aby sa prijal dlhodobý záväzok rozvíjať služby kozmického monitorovania životného prostredia, pričom sa majú využiť a ďalej rozvíjať európske zručnosti a technológie. V roku 2005 Únia prijala strategické rozhodnutie rozvíjať spoločne s ESA nezávislú európsku kapacitu na pozorovanie Zeme s cieľom zabezpečovať služby v oblasti životného prostredia a bezpečnosti.

(2)

Na základe tejto iniciatívy sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 (3) ustanovil európsky program monitorovania Zeme (GMES) a pravidlá týkajúce sa realizácie jeho počiatočnej prevádzky.

(3)

Zatiaľ čo program ustanovený nariadením (EÚ) č. 911/2010 by mal pokračovať vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014-2020 ustanovenom nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (4), skratka „GMES“ by sa mala nahradiť názvom „Copernicus“ s cieľom zjednodušiť komunikáciu so širokou verejnosťou. Komisia zaregistrovala obchodnú značku, aby ju inštitúcie Únie mohli používať a aby bolo možné udeľovať licencie ostatným zainteresovaným používateľom, najmä poskytovateľom základných služieb.

(4)

Program Copernicus je založený na partnerstve medzi Úniou, ESA a členskými štátmi. Mal by preto vychádzať z existujúcich európskych a vnútroštátnych kapacít, ktoré by sa mali doplniť novými, spoločne vyvinutými aktívami. Komisia by v záujme uplatnenia tohto prístupu mala vyvíjať snahu o udržiavanie dialógu s ESA a členskými štátmi, ktoré vlastnia relevantné kozmické aktíva a aktíva in situ.

(5)

V záujme dosiahnutia svojich cieľov by sa programom Copernicus mala zabezpečiť nezávislá kapacita Únie pre pozorovanie z kozmického priestoru a poskytovanie operačných služieb v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany a civilnej bezpečnosti, pričom sa budú plne rešpektovať vnútroštátne mandáty týkajúce sa oficiálnych varovaní. Program by takisto by mal využívať dostupné podporné misie a údaje in situ poskytované najmä členskými štátmi. Program Copernicus by mal podľa možností čo najviac využívať kapacity pre kozmické pozorovania a služby členských štátov. Program Copernicus by mal tiež využívať kapacity obchodných iniciatív v Európe, a prispieť tak k vytváraniu životaschopného komerčného kozmického odvetvia v Európe. Okrem toho by sa mali podporovať systémy optimalizácie prenosu údajov, aby sa ešte viac skvalitnili spôsobilosti, ktorými možno reagovať na rastúci dopyt používateľov po údajoch, ktoré sú prenášané takmer v reálnom čase.

(6)

S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie technológií pozorovania Zeme miestnymi orgánmi a malými a strednými podnikmi (MSP) by sa mali podporovať vyhradené siete pre distribúciu údajov z programu Copernicus vrátane celoštátnych a regionálnych orgánov.

(7)

Cieľom programu Copernicus by malo byť poskytovanie presných a spoľahlivých informácií v oblasti životného prostredia a bezpečnosti prispôsobených potrebám používateľov a podporovanie ostatných politík Únie, najmä v súvislosti s vnútorným trhom, dopravou, životným prostredím, energetikou, civilnou ochranou a civilnou bezpečnosťou, spoluprácou s tretími krajinami a humanitárnou pomocou.

(8)

Program Copernicus by sa mal považovať za európsky príspevok k budovaniu globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) vyvíjaného v rámci Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO).

(9)

Program Copernicus by sa mal vykonávať v súlade s ďalšími relevantnými nástrojmi a opatreniami Únie, najmä opatreniami v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, a nástrojmi v oblasti bezpečnosti, ochrany osobných údajov, konkurencieschopnosti a inovácie, súdržnosti, výskumu, dopravy, hospodárskej súťaže a medzinárodnej spolupráce, a v súlade s európskymi navigačnými satelitnými systémami (Galileo a EGNOS). Údaje z programu Copernicus by mali byť v súlade s priestorovými referenčnými údajmi členských štátov, ako aj s vykonávacími predpismi a technickými usmerneniami infraštruktúry pre priestorové informácie v Únii stanovenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (5). Prostredníctvom programu Copernicus by sa takisto mal doplniť spoločný systém environmentálnych informácií (SSEI) uvedený v oznámení Komisie z 1. februára 2008 s názvom K spoločnému systému environmentálnych informácii (SSEI) a činnostiam Únie v oblasti reakcie na núdzové situácie. Program Copernicus by sa mal vykonávať v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (6) o opakovanom použití informácií verejného sektora, najmä pokiaľ ide o transparentnosť, vytvorenie podmienok podporujúcich rozvoj služieb a prispievanie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. Údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus by mali byť k dispozícii zdarma a otvorene, aby sa podporila Digitálna agenda pre Európu uvedená v oznámení Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu.

(10)

Program Copernicus je program, ktorý sa má vykonávať v rámci stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Mal by byť prínosom pre širokú škálu politík Únie a prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa najmä prostredníctvom rozvoja účinnej politiky v oblasti kozmického priestoru poskytli nástroje na riešenie niektorých hlavných globálnych problémov a splnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti. Program Copernicus by mal tiež podporovať vykonávanie európskej politiky v oblasti kozmického priestoru a podporovať rast európskych trhov údajov a služieb z kozmického priestoru.

(11)

Program Copernicus by tiež mal ťažiť z výsledkov dosiahnutých v rámci programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (7), najmä prostredníctvom jeho činností v oblasti výskumu a inovácie týkajúcich sa budúcich technológií pozorovania Zeme a aplikácií na pozorovanie Zeme pomocou diaľkového prieskumu, vzdušných a in situ technológií a údajov s cieľom reagovať na hlavné spoločenské výzvy. Komisia by mala zabezpečiť príslušný synergický účinok, transparentnosť a jednoznačnosť rozdielnych aspektov programu Copernicus.

(12)

Vývoj zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus by mal vychádzať z analýzy možností s cieľom vyhovieť meniacim sa požiadavkám používateľov vrátane požiadaviek súvisiacich s verejným obstarávaním zo strany národných/verejných misií a komerčných poskytovateľov v Európe, špecifikáciou nových špecializovaných misií, medzinárodnými dohodami zabezpečujúcimi prístup k neeurópskym misiám a európskym trhom v oblasti pozorovania Zeme.

(13)

Z dôvodu jednoznačnosti a na uľahčenie kontroly nákladov by maximálna suma, ktorú Únia pridelila na vykonávanie činností programu Copernicus, mala byť rozdelená do jednotlivých kategórií. V záujme pružnosti a zabezpečenia bezproblémového fungovania programu Copernicus by však Komisia mala byť schopná prerozdeliť finančné prostriedky z jednej kategórie do inej.

(14)

Poskytovanie operačných služieb závisí od dobrého fungovania, nepretržitej dostupnosti a bezpečnosti zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus. Zvyšujúce sa riziko zrážky s inými satelitmi a kozmickým odpadom predstavuje vážnu hrozbu pre zložku „kozmický priestor“ programu Copernicus. Činnosti programu Copernicus by preto mali zahŕňať ochranu zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus a jeho fungovania, a to aj pri vypúšťaní satelitov. Úmerný príspevok na náklady na služby, ktoré by boli schopné poskytnúť takúto ochranu, by sa v čo najväčšej možnej miere mohol v tejto súvislosti financovať z rozpočtu prideleného na program Copernicus na základe dôsledného riadenia nákladov a úplného súladu s maximálnou sumou 26, 5 milióna EUR v bežných cenách ustanovenou v tomto nariadení. Tento príspevok by sa mal použiť iba na poskytovanie údajov a služieb a nie na nákup infraštruktúry.

(15)

S cieľom zlepšiť vykonávanie programu Copernicus a jeho dlhodobé plánovanie by Komisia mala prijať ročný pracovný program, ktorý bude obsahovať plán vykonávania opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov programu Copernicus. Tento plán vykonávania by mal byť orientovaný na budúcnosť a mal by obsahovať podrobný opis opatrení potrebných na vykonávanie programu Copernicus s prihliadnutím na meniace sa potreby používateľov a technický vývoj.

(16)

Vykonávanie zložky „služby“ programu Copernicus by vzhľadom na komplexnosť programu Copernicus a prostriedky naň vyčlenené malo vychádzať z technických špecifikácií. Tým by sa tiež podporilo verejné využívanie služieb, keďže používatelia by mohli predvídať, aká bude dostupnosť a vývoj služieb, ako i spolupráca s členskými štátmi a inými stranami. Komisia by preto mala podľa potreby prijať a aktualizovať technické špecifikácie všetkých služieb programu Copernicus a venovať sa ich aspektom, akými sú rozsah, architektúra, portfóliá technických služieb, orientačný rozpis a plánovanie nákladov, úroveň výkonnosti, potreby spojené s prístupom k údajom z kozmického pozorovania a pozorovania in situ, vývoj, normy, archivácia a šírenie údajov.

(17)

Vykonávanie zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus by vzhľadom na komplexnosť programu Copernicus a prostriedky naň vyčlenené malo vychádzať z technických špecifikácií. Komisia by preto mala podľa potreby prijať a aktualizovať technické špecifikácie činností, ktoré sa majú podporovať v rámci zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus, a ich orientačný rozpis a plánovanie nákladov. Keďže program Copernicus by mal vychádzať z investícií Únie, ESA a členských štátov v rámci Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť, v rámci činností patriacich do zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus by sa podľa potreby mali zohľadniť prvky dlhodobého scenára (LTS) ESA, ktorý je dokumentom, ktorý pripravuje a aktualizuje ESA a v ktorom sa stanovuje celkový rámec zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus.

(18)

Program Copernicus by mal vychádzať z potrieb používateľov, a preto si vyžaduje nepretržité a účinné zapájanie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby.

(19)

Medzinárodný rozmer programu Copernicus má osobitný význam pri výmene údajov a informácií, ako aj v súvislosti s prístupom k pozorovacej infraštruktúre. Takáto výmena je nákladovo efektívnejšia ako systémy nákupu údajov a posilňuje globálny rozmer programu Copernicus.

(20)

V Dohode o Európskom hospodárskom priestore (EHP) a v rámcových dohodách s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami sa stanovuje účasť týchto krajín na programoch Únie. Účasť iných tretích krajín a medzinárodných organizácií by sa mala umožniť prostredníctvom medzinárodných dohôd uzavretých na tento účel.

(21)

Členské štáty, tretie krajiny a medzinárodné organizácie by mali mať možnosť prispievať na programy na základe príslušných dohôd.

(22)

Celkovú zodpovednosť za program Copernicus by mala niesť Komisia. Mala by vymedziť priority a zabezpečiť celkovú koordináciu programu a dohľad nad ním. Rovnako by mala vyvíjať osobitné úsilie o zvýšenie povedomia verejnosti o význame kozmických programov pre európskych občanov. Mala by Európskemu parlamentu a Rade včas poskytovať všetky relevantné informácie týkajúce sa programu Copernicus.

(23)

Komisia by sa pri vykonávaní programu Copernicus mala podľa potreby opierať o európske medzivládne organizácie, s ktorými už nadviazala partnerstvá, a to najmä s ESA, pokiaľ ide o technickú koordináciu zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus, vymedzenie jej architektúry, rozvoj a zaobstaranie kozmických aktív, prístup k údajom a prevádzku špecializovaných misií. Okrem toho by sa Komisia mala opierať o Európsku organizáciu pre využitie meteorologických družíc (EUMETSAT), pokiaľ ide o prevádzku špecializovaných misií v súlade s jej odbornými skúsenosťami a mandátom.

(24)

Vzhľadom na partnerský charakter programu Copernicus a s cieľom zabrániť duplicite technických odborných znalostí by sa vykonávanie programu Copernicus mala delegovať na subjekty s vhodnou technickou a odbornou kapacitou. Takéto subjekty by sa mali nabádať aby, pokiaľ ide o vykonávanie týchto úloh, v primeranom rozsahu umožnili súťaž v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(25)

Súčasťou programu Copernicus by mala byť zložka „služby“, ktorou sa zabezpečí poskytovanie informácií v oblastiach monitorovania atmosféry, monitorovania morského prostredia, monitorovania krajiny, zmeny klímy, riadenia mimoriadnych situácií a bezpečnosti. Program Copernicus by mal najmä poskytovať informácie o stave atmosféry, a to aj na miestnej, celoštátnej, európskej a celosvetovej úrovni; informácie o stave oceánov, a to aj zriadením osobitného európskeho zoskupenia pre monitorovanie morského prostredia; informácie, ktoré napomáhajú monitorovanie krajiny a tým podporujú vykonávanie miestnych, celoštátnych a európskych politík; informácie, ktorými sa podporí adaptácia na zmenu klímy a jej zmiernenie; geopriestorové informácie na podporu riadenia mimoriadnych situácií, a to aj preventívnymi opatreniami, ako aj na podporu civilnej bezpečnosti vrátane podpory pre vonkajšiu činnosť Únie. Komisia by mala určiť vhodné zmluvné dojednania na podporu udržateľnosti poskytovania služieb.

(26)

Ak je to náležite odôvodnené osobitnou povahou opatrenia a osobitnými odbornými znalosťami, môže sa Komisia pri vykonávaní zložky „služby“ programu Copernicus opierať o príslušné subjekty, ako je Európska environmentálna agentúra (EEA), Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX), Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA), Satelitné stredisko Európskej únie (SATCEN), Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) a ostatné relevantné európske agentúry, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov, alebo o akýkoľvek iný relevantný orgán, na ktorý možno potenciálne delegovať činnosti v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Pri výbere subjektu by sa mala náležite zohľadňovať nákladová efektívnosť poverenia takými úlohami a vplyv na štruktúru riadenia subjektu, ako aj na jeho finančné a ľudské zdroje.

(27)

Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie sa už aktívne podieľa na iniciatíve GMES a realizácii počiatočnej prevádzky programu GMES zriadeného nariadením (EÚ) č. 911/2010. Komisia by sa aj naďalej mala spoliehať na vedeckú a technickú podporu JRC pri vykonávaní programu Copernicus.

(28)

Verejné obstarávanie zo strany subjektov poverených vykonávaním programu Copernicus by malo byť v súlade s predpismi Únie alebo rovnocennými medzinárodnými normami o verejnom obstarávaní v rozsahu, v ktorom to umožňujú ustanovenia o verejnom obstarávaní v nariadení o rozpočtových pravidlách. Konkrétne potrebné úpravy týchto predpisov, ako aj dojednaní o predlžovaní existujúcich zmlúv by sa mali vymedziť v zodpovedajúcich dohodách o delegovaní. Cieľom by v prvom rade malo byť dosiahnutie čo najlepšej protihodnoty za vynaložené prostriedky, riadenie nákladov, zmierňovanie rizík, zlepšovanie efektívnosti a zníženie závislosti od jedného dodávateľa. Mal by sa zabezpečiť otvorený prístup a spravodlivá hospodárska súťaž v celom dodávateľskom reťazci a vyvážené možnosti účasti priemyslu na všetkých úrovniach, najmä nových subjektov a MSP. Malo by sa zabrániť možnému zneužívaniu dominantného postavenia a dlhodobej závislosti od jedného dodávateľa. V záujme zmiernenia rizík spojených s programom, zamedzenia závislosti od dodávok z jedného zdroja a zabezpečenia lepšej celkovej kontroly programu Copernicus a jeho nákladov a harmonogramu by sa mali vždy, keď je to možné, dodávky získavať z viacerých zdrojov. Navyše by sa vo všetkých oblastiach týkajúcich sa pozorovania Zeme mal v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorých je Únia zmluvnou stranou, zachovávať a presadzovať rozvoj európskeho priemyslu.

(29)

Malo by sa čo najviac zmierniť riziko nedostatočného alebo žiadneho plnenia zmluvy. Na tento účel by dodávatelia mali preukázať udržateľnosť svojho zmluvného plnenia, pokiaľ ide o prijaté záväzky a trvanie zmlúv. Verejní obstarávatelia by preto podľa potreby mali spresniť požiadavky týkajúce sa spoľahlivosti dodávok a poskytovania služieb. Okrem toho v prípade nákupu tovarov a služieb citlivej povahy môžu verejní obstarávatelia podrobiť takýto nákup osobitným požiadavkám, najmä s cieľom zaistiť bezpečnosť informácií. Priemyselné odvetvia Únie by mali mať možnosť využívať na obstarávanie určitých komponentov a služieb zdroje mimo Únie v prípade preukázaných výrazných výhod z hľadiska kvality a nákladov, avšak so zreteľom na strategickú povahu programu Copernicus a požiadavky Únie v oblasti bezpečnosti a kontroly vývozu. Mali by sa využiť investície verejného sektora a skúsenosti a odborné znalosti subjektov priemyslu, a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa neporušovali pravidlá konkurenčnej verejnej súťaže.

(30)

S cieľom lepšie posúdiť celkové náklady produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, vrátane ich dlhodobých prevádzkových nákladov by sa počas obstarávania podľa potreby mali zohľadniť celkové náklad počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom obstarávania, a to použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad stanovenie nákladov počas celého životného cyklu v prípade obstarávania, pri ktorom je najdôležitejším kritériom na udelenie zákazky ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Verejný obstarávateľ by na tento účel mal zaistiť, že metodika, ktorá sa má použiť na výpočet nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, sa výslovne uvádza v zmluvných dokumentoch alebo v oznámení o zmluve a že umožňuje overenie presnosti informácií poskytnutých uchádzačmi.

(31)

Verejný obstarávateľ by mal mať možnosť obnoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže v prípade, keď podnik alebo podniky majú už pred verejnou súťažou dôverné informácie o činnostiach súvisiacich s verejnou súťažou. Zároveň by mal mať možnosť uskutočniť obstarávanie formou zákazky rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok, alebo tiež stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia. Napokon z dôvodu neistoty súvisiacej s technológiami, ktorá je pre program Copernicus príznačná, nemôžu byť ceny verejných zákaziek vždy vopred určené presne, a preto by sa mali uzatvárať zmluvy v osobitnej forme, v ktorých by sa neuviedla presná konečná cena a ktoré by obsahovali doložky o ochrane finančných záujmov Únie.

(32)

S cieľom dodržať maximálnu sumu programu Copernicus čo najširšou elimináciou technických a časových rizík a nákladov, ktoré s nimi súvisia, a zabezpečiť nepretržitú spoľahlivosť dodávok by sa v rámci programu mali čo najviac využívať už zrealizované finančné a infraštrukturálne investície verejného sektora, ako aj priemyselné skúsenosti a odborné znalosti, ktoré sa získali takýmito investíciami do GMES. Obzvlášť to platí, pokiaľ ide o zložku programu Copernicus „kozmický priestor“ a jeho pozemný segment, ktoré vyvinula ESA a jej účastnícke štáty v kontexte dobrovoľného programu zložky „kozmický priestor“ v rámci GMES s finančnou účasťou Únie. Verejný obstarávateľ by v takom prípade mal riadne zvážiť použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo rovnocenného oznámenia.

(33)

Na účely dosiahnutia cieľov programu Copernicus udržateľným spôsobom je potrebné koordinovať činnosti rôznych partnerov zapojených do programu Copernicus a vyvinúť, zaviesť a prevádzkovať služby a kapacitu na pozorovanie, ktoré spĺňajú požiadavky používateľov. V tejto súvislosti by mal Komisii pri zabezpečovaní koordinácie príspevkov Únie, členských štátov a medzivládnych organizácií, ako aj koordinácie so súkromným sektorom, do programu Copernicus pomáhať výbor (ďalej len „výbor programu Copernicus“), pričom by sa mali čo najlepšie využívať existujúce kapacity a zisťovať nedostatky, ktoré treba riešiť na úrovni Únie. Mal by takisto pomáhať Komisii pri monitorovaní uceleného vykonávania programu Copernicus. Keďže riadna správa vecí verejných si vyžaduje jednotné riadenie programu Copernicus, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, na práci výboru programu Copernicus by mali mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia zástupcovia subjektov poverených plnením rozpočtu. Z rovnakých dôvodov by mali mať možnosť zúčastňovať sa na práci výboru programu Copernicus zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktorí uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Takíto zástupcovia by nemali mať právo zúčastňovať sa na hlasovacích postupoch výboru programu Copernicus.

(34)

Činnosť subjektov, na ktorých Komisia delegovala vykonávanie, by sa tiež mala vyhodnocovať prostredníctvom ukazovateľov dosiahnutých výsledkov. Pomocou nich by Európsky parlament a Rada mohli sledovať pokrok pri operáciách programu Copernicus a jeho vykonávaní.

(35)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1159/2013 (9) sa stanovili registračné a licenčné podmienky pre používateľov GMES a vymedzili kritériá na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES.

(36)

Údaje a informácie získané v rámci programu Copernicus by sa používateľom mali sprístupniť v plnom rozsahu, otvorene a bezplatne s výhradou primeraných podmienok a obmedzení, aby sa podporilo ich používanie a výmena a aby sa posilnili európske trhy v oblasti pozorovania Zeme, a najmä nadväzujúce odvetvia, s cieľom umožniť rast a tvorbu pracovných miest.

(37)

Komisia by mala spolupracovať s poskytovateľmi údajov s cieľom dohodnúť podmienky udeľovania licencií v súvislosti s údajmi tretích strán, aby sa umožnilo ich používanie v rámci programu Copernicus, a to v súlade s týmto nariadením a uplatniteľnými právami tretích strán.

(38)

Mali by sa zohľadniť prístupové práva k údajom misie programu Copernicus Sentinel udelené v rámci programu pre zložku GMES „kozmický priestor“, ktoré 24. septembra 2013 schválila rada ESA pre program pozorovania Zeme.

(39)

Vzhľadom na to, že program Copernicus je civilný program pod civilnou kontrolou, prioritou by malo byť získavanie údajov a produkcia informácií vrátane zobrazení vo vysokom rozlíšení, ktoré nepredstavujú riziko alebo ohrozenie bezpečnosti Únie alebo jej členských štátov. Môže však byť potrebné chrániť niektoré údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus, aby sa zabezpečil ich bezpečný obeh v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a preto by všetci účastníci programu Copernicus mali zaručiť úroveň ochrany utajovaných skutočností EÚ rovnocennú s tou, ktorá sa stanovuje v ustanoveniach o bezpečnosti uvedených v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (10) a bezpečnostných predpisoch Rady uvedených v prílohách k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ (11).

(40)

Vzhľadom na to, že niektoré údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus vrátane zobrazení vo vysokom rozlíšení môžu ovplyvniť bezpečnosť Únie alebo členských štátov, Rada by mala mať v riadne odôvodnených prípadoch právomoc prijať opatrenia s cieľom zaoberať sa rizikami a ohrozením bezpečnosti Únie alebo členských štátov.

(41)

Únia by mala byť vlastníkom všetkého hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa vytvoril alebo vyvinul v rámci programu Copernicus. V záujme úplného dodržiavania všetkých základných práv spojených s vlastníctvom by sa mali s existujúcimi vlastníkmi uzavrieť potrebné dojednania. Malo by byť zrejmé, že ustanovenia o vlastníctve nehmotných aktív stanovené v tomto nariadení sa nevzťahujú na nehmotné práva, ktoré nie sú v zmysle príslušných vnútroštátnych právnych predpisov prenosné. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, aby Únia v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, sprístupnila takýto majetok tretím stranám alebo sa ho zbavila. Únia by najmä mala byť schopná prevádzať práva duševného vlastníctva vyplývajúce z práce v rámci programu Copernicus alebo udeľovať na ne licencie v záujme rýchleho rozšírenia služieb programu medzi nadväzujúcimi používateľmi.

(42)

Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť primeranými opatreniami vrátane zisťovania a prešetrovania nezrovnalostí a ich predchádzania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde je to vhodné, prostredníctvom správnych a peňažných sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(43)

Keďže program Copernicus je komplexný, Komisii by mali pomáhať nezávislí experti z radov rozmanitých zainteresovaných strán, a to najmä experti, ktorých nominujú členské štáty pre otázky bezpečnosti, zástupcovia príslušných vnútroštátnych subjektov zodpovedných za kozmický priestor a používatelia programu Copernicus, aby jej poskytli potrebné technické a vedecké znalosti, ako aj medzidisciplinárne a medziodvetvové perspektívy, pričom sa zohľadnia príslušné existujúce iniciatívy na úrovni Únie a celoštátnych a regionálnych úrovniach.

(44)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním ročného pracovného programu, technickými špecifikáciami pre zložky „kozmický priestor“ a „služby“, bezpečnostnými aspektmi a opatreniami na podporu zosúlaďovania miery využívania údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus v členských štátoch a ich prístupu k technológii a vývoju v oblasti pozorovania Zeme, by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(45)

Keďže program Copernicus vychádza z potrieb používateľov, vyžaduje si nepretržité a účinné zapájanie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby. V záujme zvýšenia hodnoty spojenej s používateľmi by sa mali informácie od nich aktívne získavať prostredníctvom pravidelných konzultácií s konečnými používateľmi z verejného a súkromného sektora. Na tieto účely by sa mala zriadiť pracovná skupina (ďalej len „fórum používateľov“), ktoré by výboru programu Copernicus pomáhala určovať požiadavky používateľov, overovať súlad služieb a koordinovať používateľov vo verejnom sektore.

(46)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o požiadavky na údaje potrebné pre rozvoj operačných služieb, podmienky a postupy týkajúce sa prístupu k údajom z programu Copernicus a informáciám z programu Copernicus, ako aj ich registrácie a používania, špecifické technické kritériá potrebné na predchádzanie narušeniu údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus a kritériá týkajúce sa obmedzenia nadobúdania alebo šírenia údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus v dôsledku konfliktu práv. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(47)

Opatrenia financované v rámci tohto nariadenia by sa mali monitorovať a hodnotiť, aby sa umožnili úpravy a zohľadnil nový vývoj. V hodnotení by sa mal posúdiť najmä účinok politiky týkajúcej sa údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus na zainteresované strany, nadväzujúcich používateľov, vplyv na podniky, ako aj na štátne a súkromné investície do infraštruktúr na pozorovanie Zeme. Hodnotenie by sa tiež malo zaoberať možnou budúcou účasťou relevantných európskych agentúr, ako je napríklad Agentúra pre európsky GNSS. V záujme maximalizácie výsledkov a zúročenia vedomostí a odborných znalostí nadobudnutých počas fáz vykonávania programu Copernicus by sa mali preskúmať nové modely organizácie pre budúce plánovanie, ktorými sa zabezpečia dlhodobé hospodárske záväzky.

(48)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie programu Copernicus, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože to bude zahŕňať aj celoeurópsku kapacitu a závisieť od koordinovaného poskytovania služieb vo všetkých členských štátoch, ktoré sa musí koordinovať na úrovni Únie, ale je ho možné z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(49)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (13) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(50)

Je vhodné zosúladiť dobu financovania podľa tohto nariadenia s dobou financovania stanovenou v nariadení (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014.

(51)

Preto je tiež potrebné zrušiť nariadenie (EÚ) č. 911/2010 s cieľom vytvoriť vhodný rámec na riadenie a financovanie programu Copernicus a zabezpečiť, aby bol tento program v plnom rozsahu funkčný. Všetky opatrenia prijaté na základe nariadenia (EÚ) č. 911/2010 by mali zostať platné v záujme zachovania ich kontinuity,

a)

zložka „služby“, ktorou sa zabezpečuje poskytovanie informácií v týchto oblastiach: monitorovanie atmosféry, monitorovanie morského prostredia, monitorovanie krajiny, zmena klímy, riadenie mimoriadnych situácií a bezpečnosť;

b)

zložka „kozmický priestor“, ktorou sa zabezpečuje udržateľné pozorovanie z kozmického priestoru pre oblasti služieb uvedené v písmene a);

c)

zložka „in situ“, ktorou sa zabezpečuje koordinovaný prístup k pozorovaniu prostredníctvom zariadení vo vzduchu, na mori a pozemných zariadení pre oblasti služieb uvedené v písmene a).

1.

„špecializované misie“ sú kozmické misie zamerané na pozorovanie Zeme, ktoré sa využívajú a uskutočňujú v rámci programu Copernicus, najmä misie Sentinel;

2.

„podporné misie“ sú kozmické misie zamerané na pozorovanie Zeme poskytujúce údaje, ktoré dopĺňajú údaje programu Copernicus získané špecializovanými misiami;

3.

„údaje získané špecializovanou misiou“ sú údaje získané pozorovaním Zeme z kozmického priestoru prostredníctvom špecializovaných misií, ktoré sa využívajú v rámci programu Copernicus;

4.

„údaje získané podpornou misiou“ sú údaje získané pozorovaním Zeme z kozmického priestoru prostredníctvom podporných misií, ktorým sa udelila licencia alebo ktoré sa poskytli na využívanie v rámci programu Copernicus;

5.

„údaje in situ“ sú údaje získané pozorovaním prostredníctvom pozemných, morských alebo vzdušných senzorov, ako aj referenčné a pomocné údaje, v súvislosti s ktorými sa udelila licencia alebo ktoré sa poskytli na využívanie v rámci programu Copernicus;

6.

„údaje a informácie tretích strán“ sú údaje a informácie vytvorené mimo programu Copernicus potrebné na uskutočnenie jeho cieľov;

7.

„údaje z programu Copernicus“ sú údaje získané špecializovanou misiou, údaje získané podpornou misiou a údaje in situ;

8.

„informácie z programu Copernicus“ sú informácie získané prostredníctvom služieb programu Copernicus uvedených v článku 5 ods. 1 na základe spracovania alebo modelovania údajov z programu Copernicus;

9.

„používatelia programu Copernicus“ sú:

a)

monitorovanie Zeme na podporu ochrany životného prostredia a úsilia o civilnú ochranu a civilnú bezpečnosť;

b)

maximalizácia socio-ekonomických výhod a tým aj podpora stratégie Európa 2020 a jej cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom podpory využívania pozorovania Zeme v aplikáciách a službách;

c)

podpora vývoja konkurencieschopného európskeho priemyslu a služieb v oblasti kozmického priestoru a maximalizácia príležitostí pre európske podniky vyvíjať a poskytovať inovatívne systémy pozorovania Zeme a služby v tejto oblasti;

d)

zabezpečenie autonómneho prístupu k poznatkom o životnom prostredí a základným technológiám v oblasti pozorovania Zeme a geoinformačným službám a tým umožniť Európe dosiahnuť nezávislé prijímanie rozhodnutí a nezávislú činnosť;

e)

podpora a príspevok k európskym politikám, ako aj podpora globálnych iniciatív, ako je GEOSS.

a)

poskytovať presné a spoľahlivé údaje a informácie používateľom programu Copernicus, a to na dlhodobom a udržateľnom základe, čím sa umožní poskytovať služby uvedené v článku 5 ods. 1, ako aj reagovať na požiadavky kmeňových používateľov programu Copernicus;

b)

poskytovať udržateľný a spoľahlivý prístup k údajom a informáciám získaným z pozorovania z kozmického priestoru na základe nezávislej európskej kapacity na pozorovanie Zeme s konzistentnými technickými špecifikáciami, vychádzajúc z existujúcich európskych a vnútroštátnych aktív a spôsobilostí a prípadne ich dopĺňajúc;

c)

poskytovať udržateľný a spoľahlivý prístup k údajom in situ vychádzajúc najmä z existujúcich kapacít prevádzkovaných na európskej a vnútroštátnej úrovni a z globálnych pozorovacích systémov a sietí.

a)

údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus sprístupnené v súlade s príslušnými požiadavkami na úrovne poskytovaných služieb v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany a civilnej bezpečnosti;

b)

zvyšovanie dopytu po údajoch z programu Copernicus a informáciách z programu Copernicus, merané prostredníctvom vývoja počtu používateľov, objemu vyhľadaných údajov a informácií s pridanou hodnotou, zvyšovania počtu nadväzujúcich služieb a prostredníctvom rozširovania distribúcie v členských štátoch a Únii;

c)

využívanie údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus inštitúciami a orgánmi Únie, medzinárodnými organizáciami a európskymi, celoštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi vrátane úrovne využívania a spokojnosti zo strany používateľov, ako aj ich prínosu pre európske spoločnosti;

d)

preniknutie na trh vrátane expanzie na existujúce trhy a vytváranie nových trhov, ako aj konkurencieschopnosť európskych prevádzkovateľov v nadväzujúcich odvetviach;

e)

nepretržitá dostupnosť údajov z programu Copernicus, ktoré podporujú služby programu Copernicus.

a)

monitorovanie atmosféry, ktoré má poskytnúť informácie o kvalite ovzdušia na európskej úrovni a o chemickom zložení atmosféry na celosvetovej úrovni. Táto služba poskytuje najmä informácie pre systémy monitorovania kvality ovzdušia fungujúce na miestnej až celoštátnej úrovni, čím prispieva k monitorovaniu klimatických premenných zloženia atmosféry vrátane, ak je to realizovateľné, interakcie s lesnými pokrývkami;

b)

monitorovanie morského prostredia, ktoré má poskytnúť informácie o fyzickom stave a dynamike ekosystémov oceánov a morí, pokiaľ ide o svetový oceán a európske regionálne morské oblasti s cieľom podporiť bezpečnosť na mori, príspevok k monitorovaniu odpadových tokov, morského prostredia a polárnych a pobrežných regiónov a morských zdrojov, ako aj meteorologické predpovede a monitorovanie klímy;

c)

monitorovanie krajiny, ktoré má poskytnúť informácie o využívaní krajiny a krajinnej pokrývke, kryosfére, zmene klímy a biofyzikálnych premenných vrátane ich dynamiky s cieľom podporiť environmentálne monitorovanie biodiverzity, pôdy, vnútrozemských a pobrežných vôd, lesov a vegetácie a prírodných zdrojov na globálnej až miestnej úrovni, ako aj všeobecné vykonávanie politiky v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva, rozvoja, energetiky, urbanistického plánovania, infraštruktúry a dopravy;

d)

monitorovanie zmeny klímy, ktoré má poskytnúť informácie s cieľom zvýšiť znalostnú základňu na podporu politík zameraných na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie. Prispieva najmä k poskytovaniu základných klimatických premenných, analýz klímy, prognóz a ukazovateľov na časovej a priestorovej úrovni súvisiacich so stratégiami adaptácie a zmiernenia pre rôzne spoločenské oblasti a odvetvia Únie, ktoré by z nich mohli mať prospech;

e)

riadenie mimoriadnych situácií, ktoré má poskytnúť informácie pre reakcie na núdzové situácie, pokiaľ ide o rôzne druhy katastrof vrátane meteorologického nebezpečenstva, geofyzikálneho nebezpečenstva, katastrof náhodne a úmyselne spôsobených človekom a iných humanitárnych kríz, ako aj pre činnosti v súvislosti s predchádzaním mimoriadnym situáciám, pripravenosťou a reakciou na ne a obnovou;

f)

bezpečnostná služba, ktorá má poskytnúť informácie pre riešenie problémov Európy v oblasti civilnej bezpečnosti, pre zlepšenie kapacít na predchádzanie krízam, pripravenosť na ne a zásahy, najmä pri kontrole hraníc a námornej kontrole, ale aj pri podpore vonkajších činností Únie bez toho, aby boli dotknuté dohody o spolupráci, ktoré sa môžu uzavrieť medzi Komisiou a rôznym orgánmi pôsobiacimi v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä Satelitné stredisko Európskej únie.

a)

vývojové činnosti s cieľom zvýšiť kvalitu a zlepšiť poskytovanie služieb vrátane ich vývoja a prispôsobovania, predchádzania vzniku operačných rizík alebo ich zmierňovania, ako aj využívania synergií s príbuznými činnosťami, napríklad v rámci programu Horizont 2020;

b)

podporné činnosti pozostávajúce z opatrení na účely podpory používania a rozšírenia využívania údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus:

a)

zabezpečovanie pozorovaní z kozmického priestoru vrátane:

b)

činnosti, ktoré sú reakciou na meniace sa potreby používateľov vrátane:

c)

ochrana satelitov pred rizikom zrážky pri zohľadnení rámca Únie na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru;

d)

bezpečné vyradenie satelitov po skončení ich prevádzky.

a)

poskytovanie údajov in situ operačným službám vrátane údajov in situ tretích strán na medzinárodnej úrovni, vychádzajúc z existujúcich kapacít;

b)

koordinácia a harmonizácia zberu a poskytovania údajov in situ;

c)

technická pomoc Komisii, pokiaľ ide o servisné požiadavky na údaje in situ získané pozorovaním;

d)

spolupráca s prevádzkovateľmi in situ s cieľom podporiť súdržnosť vývojových činností týkajúcich sa infraštruktúry a sietí pre pozorovanie in situ;

e)

identifikácia nedostatkov v pozorovaní in situ, ktoré nemožno vyriešiť v rámci existujúcej infraštruktúry a sietí, ani na globálnej úrovni, a riešenie týchto nedostatkov rešpektujúc zásadu subsidiarity.

a)

897,415 miliónov EUR na činnosti uvedené v článkoch 5 a 7;

b)

3 394,065 miliónov EUR na činnosti uvedené v článku 6 vrátane maximálnej sumy 26,5 miliónov EUR na činnosti uvedené v článku 6 ods. 2 písm. c).

a)

technické špecifikácie zložky „služby“ programu Copernicus uvedenej v článku 5 ods. 1, pokiaľ ide o jej vykonávanie;

b)

technické špecifikácie zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus uvedenej v článku 6, pokiaľ ide o jej vykonávanie a vývoj na základe požiadaviek používateľov.

a)

zabezpečenie technickej koordinácie zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus;

b)

vymedzenie celkovej systémovej architektúry zložky „kozmický priestor“ programu Copernicus a jej vývoj na základe požiadaviek používateľov, v koordinácii s Komisiou;

c)

hospodárenie s pridelenými prostriedkami;

d)

zabezpečenie monitorovacích a kontrolných postupov;

e)

vývoj nových špecializovaných misií;

f)

obstarávanie opakujúcich sa špecializovaných misií;

g)

vykonávanie špecializovaných misií, okrem tých, ktoré vykonáva EUMETSAT v súlade s odsekom 2 tohto článku;

h)

koordinácia mechanizmu prístupu zo strany služieb programu Copernicus k údajom získaným podpornou misiou;

i)

obstarávanie prístupových práv a rokovanie o podmienkach využívania komerčných satelitných údajov, ktoré sú potrebné pre služby programu Copernicus uvedené v článku 5 ods. 1.

a)

Európska environmentálna agentúra (EEA);

b)

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX);

c)

Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA);

d)

Satelitné stredisko Európskej únie (SATCEN);

e)

Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF);

f)

iné relevantné európske agentúry, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov.

a)

presadzovanie čo najširšej a najotvorenejšej účasti všetkých hospodárskych subjektov, najmä nových subjektov a MSP, v celej Únii, a to aj tým, že uchádzači sa budú nabádať k zadávaniu zákaziek subdodávateľom;

b)

zamedzenie možnému zneužívaniu dominantného postavenia a zamedzenie závislosti od jedného dodávateľa;

c)

využitie predchádzajúcich investícií verejného sektora a získaných poznatkov, ako aj skúseností a odborných znalostí subjektov priemyslu, pričom je potrebné zabezpečiť dodržiavanie pravidiel konkurenčnej verejnej súťaže;

d)

získavanie dodávok z viacerých zdrojov vždy, keď je to možné, v záujme zabezpečenia lepšej celkovej kontroly programu Copernicus, jeho nákladov a harmonogramu;

e)

vždy, keď je to vhodné, zohľadnenie celkových nákladov počas užitočného životného cyklu produktu, služby alebo práce, ktoré sú predmetom verejného obstarávania.

a)

môže tento hospodársky subjekt značne zvýhodniť z hľadiska dôverných informácií a teda vyvolať obavy, či bude dodržaná rovnosť zaobchádzania, alebo

b)

má vplyv na obvyklé podmienky hospodárskej súťaže alebo na nestrannosť a objektívnosť zadávania alebo plnenia zákaziek.

a)

realizácia zákazky je veľmi zložitá alebo si vyžaduje používanie novej technológie a preto sú s ňou spojené značné technické riziká alebo

b)

činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, sa musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď pre značné riziká alebo skutočnosť, že realizácia zákazky sčasti závisí od realizácie iných zákaziek, ešte nemožno stanoviť pevnú a konečnú cenu.

a)

typ zmluvy, a to či ide o zmluvu s náhradou všetkých alebo niektorých nákladov do cenového stropu;

b)

v prípade zmluvy s náhradou niektorých nákladov tie jej prvky, na ktoré sa vzťahuje náhrada nákladov;

c)

celkový cenový strop;

d)

kritériá na zadanie zákazky, ktoré musia umožniť posúdenie hodnovernosti odhadovaného celkového rozpočtu, nahraditeľných nákladov, mechanizmov určenia týchto nákladov, a zisku uvedeného v hodnotenej ponuke;

e)

mechanizmus pripočítania sumy uvedenej v odseku 1 k priamym nákladom;

f)

pravidlá a postupy zisťovania oprávnenosti nákladov plánovaných uchádzačom na realizáciu zákazky v súlade so zásadami uvedenými v odseku 5;

g)

pravidlá účtovania, ktoré musia uchádzači dodržiavať;

h)

parametre takejto zmeny v prípade, keď sa zmluva s náhradou niektorých nákladov má zmeniť na zmluvu s pevnou konečnou cenou.

a)

boli skutočne vynaložené počas trvania zmluvy, s výnimkou nákladov na zariadenia, infraštruktúry a dlhodobý nehmotný majetok nevyhnutný na plnenie zmluvy, ktoré možno považovať za oprávnené v celom rozsahu ich kúpnej ceny;

b)

sú uvedené v odhade celkového rozpočtu, ktorý možno upravovať dodatkami k pôvodnej zmluve;

c)

sú nevyhnutné na plnenie zmluvy;

d)

vyplývajú z plnenia zmluvy a boli vynaložené v súvislosti s ňou;

e)

sa dajú identifikovať, overiť, vykázať v účtovnom zázname dodávateľa a určiť v súlade s účtovnými štandardmi uvedenými v podkladoch a zmluve;

f)

sú v súlade s požiadavkami platných daňových a sociálnych právnych predpisov;

g)

sa neodchyľujú od podmienok zmluvy;

h)

sú primerané, opodstatnené a vyhovujú požiadavkám riadneho finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť.

a)

určenie čo najrealistickejšieho cenového stropu, a umožnenie flexibility potrebnej na zohľadnenie technických ťažkostí;

b)

zmena zmluvy s náhradou niektorých nákladov na zmluvu s celkovou pevnou konečnou cenou hneď, ako bude počas plnenia zmluvy možné takúto pevnú konečnú cenu stanoviť. Na tento účel určí parametre zmeny, na základe ktorých sa zmluva uzavretá ako zmluva s náhradou nákladov zmení na zmluvu s pevnou konečnou cenou;

c)

prijatie opatrení na monitorovanie a kontrolu, ktorými ustanoví najmä systém predpovedania odhadov nákladov;

d)

určenie vhodných zásad, nástrojov a postupov na plnenie zmlúv, najmä na účely zistenia a kontroly oprávnenosti nákladov vykazovaných dodávateľom alebo jeho subdodávateľmi počas plnenia zmluvy a na účely prijímania dodatkov k zmluve;

e)

kontrola toho, či sa dodávateľ a jeho subdodávatelia riadia účtovnými štandardmi stanovenými v zmluve a plnia si povinnosť predkladať svoje účtovné doklady, ktoré by mali odrážať skutočný a neskreslený stav účtov;

f)

počas plnenia zmluvy nepretržité zabezpečovanie účinnosti zásad, nástrojov a postupov uvedených v písmene d).

a)

nemení sa ním predmet zmluvy;

b)

nenarúša sa ním ekonomická rovnováha zmluvy;

c)

nezavádzajú sa ním podmienky, ktorými by sa, ak by boli stanovené v súťažných podkladoch od začiatku, umožnila účasť iných ako pôvodných uchádzačov, alebo výber inej ako pôvodne vybranej ponuky.

a)

propagácia využívania a výmeny údajov a informácií z programu Copernicus;

b)

posilnenie európskych trhov v oblasti pozorovania Zeme, a najmä nadväzujúcich odvetví s cieľom umožniť rast a tvorbu pracovných miest;

c)

prispievanie k udržateľnému a nepretržitému poskytovaniu údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus;

d)

podpora európskych výskumných, technologických a inovačných spoločenstiev.

a)

podmienky udeľovania licencií týkajúce sa údajov a informácií tretích strán;

b)

formáty, charakteristiky a prostriedky šírenia;

c)

bezpečnostné záujmy a vonkajšie vzťahy Únie alebo jej členských štátov;

d)

riziko narušenia systému, prostredníctvom ktorého sa získavajú údaje z programu Copernicus a informácie z programu Copernicus, a to z bezpečnostných alebo technických dôvodov;

e)

zabezpečenie spoľahlivého prístupu k údajom z programu Copernicus a informáciám z programu Copernicus pre európskych používateľov.

a)

podmienok a postupov, ktoré sa vzťahujú na prístup k údajom z programu Copernicus a informáciám z programu Copernicus vrátane prostriedkov šírenia, ich registráciu a používanie;

b)

špecifických technických kritérií potrebných na zabránenie narušeniu údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus vrátane prioritného prístupu;

c)

kritérií a postupov obmedzenia nadobúdania alebo šírenia údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus z dôvodu konfliktu práv.

a)

technických špecifikácií prenosu a používania údajov získaných špecializovanou misiou prenášaných na prijímacie stanice alebo prostredníctvom vyhradených širokopásmových prepojení so stanicami, ktoré nie sú súčasťou programu Copernicus;

b)

technických špecifikácií archivácie údajov z programu Copernicus a informácií z programu Copernicus.

a)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)

kandidátske krajiny, ako aj potenciálne kandidátske krajiny v súlade s príslušnými rámcovými dohodami alebo protokolom k dohode o pridružení, ktorými sa stanovujú všeobecné zásady a podmienky týkajúce sa účasti týchto krajín na programoch Únie;

c)

Švajčiarska konfederácia, ostatné tretie krajiny neuvedené v písmenách a) a b) a medzinárodné organizácie v súlade s dohodami, ktoré uzavrela Únia s týmito tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorých sú stanovené podmienky a podrobné pravidlá ich účasti.