24.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/18

(1)

V Únii by sa mala zabezpečiť vysoká všeobecná úroveň bezpečnosti civilného letectva a malo by sa vynakladať maximálne úsilie na zníženie počtu nehôd a incidentov s cieľom zabezpečiť dôveru verejnosti v leteckú dopravu.

(2)

Miera nehôd so smrteľnými následkami v civilnom letectve sa v poslednom desaťročí veľmi nezmenila. Napriek tomu by sa v nasledujúcich desaťročiach mohol zvýšiť počet nehôd v dôsledku nárastu leteckej prevádzky a zvyšujúcej sa technickej zložitosti lietadiel.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 (3) je zamerané na prevenciu nehôd uľahčením rýchleho vedenia účinných a vysokokvalitných bezpečnostných vyšetrovaní. Toto nariadenie by nemalo zasahovať do postupu vyšetrovania nehôd a incidentov riadeného vnútroštátnymi orgánmi bezpečnostného vyšetrovania vymedzeného v nariadení (EÚ) č. 996/2010. V prípade nehody alebo vážneho incidentu sa na ohlásenie udalosti vzťahuje aj nariadenie (EÚ) č. 996/2010.

(4)

V platných legislatívnych aktoch Únie, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (4) a jeho vykonávacích nariadeniach, sa stanovujú povinnosti pre určité organizácie, aby zaviedli systémy ohlasovania udalostí v rámci ich systémov riadenia bezpečnosti. Dodržiavaním nariadenia (ES) č. 216/2008 a jeho vykonávacích nariadení by organizácie nemali byť oslobodené od dodržiavania tohto nariadenia. Podobne dodržiavaním tohto nariadenia by organizácie nemali byť oslobodené od dodržiavania nariadenia (ES) č. 216/2008 a jeho vykonávacích nariadení. Výsledkom by však nemalo byť zriadenie dvoch paralelných systémov ohlasovania a nariadenie (ES) č. 216/2008, jeho vykonávacie nariadenia a toto nariadenie by sa mali vnímať ako komplementárne.

(5)

Skúsenosti ukazujú, že nehodám často predchádzajú incidenty súvisiace s bezpečnosťou a nedostatky odhaľujúce existujúce bezpečnostné nebezpečenstvá. Informácie o bezpečnosti sú preto dôležitým zdrojom odhaľovania potenciálnych bezpečnostných nebezpečenstiev. Okrem toho, aj keď je schopnosť poučiť sa z nehôd veľmi dôležitá, pri čisto reaktívnych systémoch sa preukázalo, že ich schopnosť prinášať neustále vylepšenia je obmedzená. Aby sa dosiahlo skutočné zlepšenie v bezpečnosti letectva, mali by sa preto reaktívne systémy dopĺňať proaktívnymi systémami, v rámci ktorých sa využívajú iné druhy informácií o bezpečnosti. Únia, jej členské štáty, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) a organizácie by mali prispievať k zvýšeniu bezpečnosti civilného letectva zavedením proaktívnejších a vo väčšej miere na dôkazoch založených bezpečnostných systémov, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie nehodám tým, že sa analyzujú všetky relevantné informácie o bezpečnosti vrátane informácií o udalostiach v civilnom letectve.

(6)

S cieľom zvýšiť bezpečnosť letectva by sa mali relevantné informácie o bezpečnosti civilného letectva ohlasovať, zhromažďovať, uchovávať, chrániť, vymieňať, šíriť a analyzovať a na základe zhromaždených informácií by sa mali prijímať príslušné bezpečnostné opatrenia. Tento proaktívny a na dôkazoch založený prístup by mali uplatňovať príslušné orgány členských štátov pre bezpečnosť letectva a organizácie ako súčasť svojho systému riadenia bezpečnosti, ako aj agentúra.

(7)

Povinnosti týkajúce sa ohlasovania udalostí uložené organizáciám by mali byť primerané veľkosti danej organizácie a rozsahu jej činnosti. Malo by sa preto umožniť, a to predovšetkým menším organizáciám, aby rozhodli o spojení alebo zlúčení úloh týkajúcich sa ohlasovania udalostí v rámci organizácie, o spoločnom plnení úloh týkajúcich sa ohlasovania udalostí s ostatnými organizáciami rovnakej povahy alebo o zhromažďovaní, hodnotení, spracúvaní, analýze a uchovávaní údajov o udalostiach externými špecializovanými subjektmi, ktoré schvália príslušné orgány členských štátov. Takéto subjekty by mali dodržiavať zásady ochrany a dôvernosti ustanovené v tomto nariadení. Organizácia, ktorá zadala úlohy externým subjektom, by si mala udržať primeranú kontrolu nad úlohami, ktorých vykonávanie zadala týmto externým subjektom, a v konečnom dôsledku by mala niesť zodpovednosť za plnenie požiadaviek stanovených týmto nariadením.

(8)

Je potrebné zabezpečiť, aby zamestnanci v sektore letectva pracujúci v prvej línii ohlasovali udalosti, ktoré predstavujú pre bezpečnosť letectva značné riziko. Systémy povinného ohlasovania by mali byť doplnené systémami dobrovoľného ohlasovania, pričom by obidva systémy mali jednotlivcom umožňovať ohlasovanie údajov o udalostiach súvisiacich s bezpečnosťou letectva. V organizáciách, agentúre a príslušných orgánoch členských štátov by sa mali zriadiť systémy povinného a dobrovoľného ohlasovania. Zhromaždené informácie by sa mali postupovať orgánu, ktorý je zodpovedný za primerané monitorovanie na účel zvýšenia bezpečnosti letectva. Organizácie by mali analyzovať tie udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť, aby sa určili bezpečnostné nebezpečenstvá a prijali všetky primerané nápravné alebo preventívne opatrenia. Organizácie by mali zasielať predbežné výsledky ich analýz príslušnému orgánu ich členských štátov alebo agentúre, a tiež by im mali zasielať konečné výsledky, ak tieto výsledky určia skutočné alebo potenciálne riziko pre bezpečnosť letectva. Príslušné orgány členských štátov a agentúra by mali zriadiť podobný postup pri tých udalostiach, ktoré boli nahlásené priamo im, a mali by primerane monitorovať posúdenie a všetky nápravné alebo preventívne opatrenia prijaté organizáciou.

(9)

Rôzne kategórie zamestnancov, ktorí pracujú v odvetví civilného letectva alebo sa na ňom inak podieľajú, sú svedkami udalostí, ktoré majú význam pre prevenciu nehôd. Mali by preto mať k dispozícii nástroje, ktoré by im umožnili takéto udalosti ohlásiť a ktoré by zaručili ich ochranu. S cieľom nabádať zamestnancov, aby ohlasovali udalosti, a umožniť im ešte viac oceniť pozitívny vplyv ohlasovania udalostí na bezpečnosť letectva by sa im mali pravidelne poskytovať informácie o opatreniach prijatých v rámci systémov ohlasovania udalostí.

(10)

Nebezpečenstvá a riziko súvisiace so zložitými motorovými lietadlami sa veľmi odlišujú od nebezpečenstiev a rizika, ktoré súvisia s inými druhmi lietadiel. Napriek tomu, že toto nariadenie by sa malo vzťahovať na celé odvetvie letectva, povinnosti, ktoré z neho vyplývajú, by mali byť primerané oblasti činnosti a zložitosti rôznych druhov lietadiel. Zhromaždené informácie o udalostiach týkajúcich sa iných ako zložitých motorových lietadiel by preto mali byť predmetom zjednodušených povinností na ohlasovanie, ktoré sú pre túto oblasť letectva vhodnejšie.

(11)

S cieľom zhromaždiť ďalšie informácie, ktoré by mohli prispieť k zvýšeniu bezpečnosti letectva, by sa dodatočne k systémom požadovaným týmto nariadením mal podporovať rozvoj iných prostriedkov zhromažďovania informácií o bezpečnosti. Ak organizácie majú zavedené dobre fungujúce systémy zhromažďovania informácií o bezpečnosti, malo by im byť umožnené naďalej ich používať súbežne so systémami, ktoré sa majú vytvoriť na účely tohto nariadenia.

(12)

Orgány bezpečnostného vyšetrovania a všetky orgány poverené reguláciou bezpečnosti civilného letectva v Únii by mali mať úplný prístup k zhromaždeným údajom o udalostiach a hláseniam o udalostiach uchovávaným ich členskými štátmi s cieľom rozhodovať, ktoré incidenty vyžadujú bezpečnostné vyšetrovanie, ako aj určiť, z čoho sa možno poučiť v záujme bezpečnosti letectva a plnenia svojich povinností v oblasti dohľadu.

(13)

Je nevyhnutné mať k dispozícii vysokokvalitné a úplné údaje, pretože analýza a trendy vychádzajúce z nepresných údajov môžu viesť k zavádzajúcim výsledkom a zameraniu úsilia na nevhodné opatrenie. Takéto nepresné údaje môžu okrem toho viesť k strate dôvery v informácie pochádzajúce zo systémov ohlasovania udalostí. S cieľom zabezpečiť kvalitu hlásení o udalostiach a umožniť ich úplnosť by mali obsahovať určité minimálne informácie, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od kategórie udalosti. Okrem toho by sa mali uplatňovať postupy kontroly kvality informácií a predchádzania nesúladu medzi hlásením o udalosti a údajmi o udalosti, ktoré sa predbežne získali. S podporou Komisie by sa navyše mal vypracovať príslušný poradný materiál, najmä aby sa zabezpečila kvalita a umožnila úplnosť údajov, ako aj konzistentné a jednotné začleňovanie údajov do databáz. Mali by sa organizovať pracovné semináre najmä zo strany Komisie s cieľom poskytovať potrebnú podporu.

(14)

Komisia by mala vypracovať jednotný európsky systém klasifikácie rizík zaisťujúci identifikáciu rýchlych opatrení potrebných v prípade jednotlivých udalostí s vysokým bezpečnostným rizikom. Tento systém by mal umožniť aj identifikáciu kľúčových rizikových oblastí na základe súhrnných informácií. Mal by slúžiť ako pomoc pre príslušné subjekty pri posudzovaní udalostí a rozhodovaní o tom, na ktoré oblasti by sa malo najlepšie zamerať ich úsilie. Jednotným európskym systémom klasifikácie rizík by sa mal zjednodušiť integrovaný a harmonizovaný prístup k riadeniu rizík v celom európskom systéme letectva, čím sa členským štátom, Komisii a agentúre umožní harmonizovane sa sústrediť na úsilie o zvyšovanie bezpečnosti.

(15)

Jednotný európsky systém klasifikácie rizík by mal takisto umožniť identifikáciu kľúčových rizikových oblastí v Únii na základe súhrnných informácií z európskej perspektívy a podporiť prácu vykonávanú v oblasti európskeho programu bezpečnosti letectva a európskeho plánu bezpečnosti letectva. Na účely zabezpečenia konzistentnej a jednotnej klasifikácie rizík vo všetkých členských štátoch by Komisia mala poskytovať vhodnú podporu.

(16)

S cieľom uľahčiť výmenu informácií by sa hlásenia o udalostiach mali uchovávať v databázach, ktoré by mali byť kompatibilné s Európskym koordinačným strediskom pre systémy podávania ohlasovania udalostí (ECCAIRS) (softvérom, ktorý používajú všetky členské štáty a európsky centrálny register na uchovávanie hlásení o udalostiach) a s taxonómiou ADREP [taxonómiou Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) používanou aj pre softvér ECCAIRS]. Technickú podporu pre interoperabilitu systémov by mala poskytovať agentúra a Komisia.

(17)

Organizácie by mali v jednej alebo vo viacerých databázach uchovávať hlásenia o udalostiach vyplývajúce z údajov o udalostiach zhromaždených v rámci systémov povinného, a ak je to možné, aj dobrovoľného ohlasovania. Malo by byť možné, aby zložitosť databázy bola primeraná veľkosti dotknutej organizácie a/alebo významu organizácie s ohľadom na ciele tohto nariadenia, a mala by pozostávať minimálne z dátového súboru, ktorý by obsahoval spoločné povinné dátové polia a prípadne aj osobitné povinné dátové polia.

(18)

Udalosť lietadla registrovaného v členskom štáte alebo prevádzkovaného organizáciou usadenou v členskom štáte by sa mala ohlasovať dokonca aj vtedy, keď sa stala mimo územia tohto členského štátu.

(19)

Informácie o udalostiach by sa mali v rámci Únie vymieňať s cieľom zvýšiť odhaľovanie skutočných alebo potenciálnych nebezpečenstiev. Táto výmena informácií by tiež mala členským štátom umožniť, aby mali prístup k všetkým informáciám o udalostiach, ku ktorým dochádza na ich území alebo v ich vzdušnom priestore, ale ktoré sa hlásia inému členskému štátu. Agentúre by sa tým tiež malo umožniť, aby dostala presné informácie o udalostiach a prístup k všetkým hláseniam o udalostiach zhromaždeným v Únii, aby v prípade potreby mohla na riziká identifikované v Únii reagovať prijatím nápravných opatrení. Táto výmena informácií by mala umožniť, aby príslušné orgány členských štátov dostali presné informácie o udalostiach v ich vzdušnom priestore a aby v prípade potreby reagovali na riziká identifikované na ich území prijatím nápravných opatrení.

(20)

Cieľom výmeny informácií o udalostiach by mala byť prevencia leteckých nehôd a incidentov. Táto výmena by sa nemala používať na zisťovanie viny alebo zodpovednosti ani na stanovenie referenčného porovnávania výkonnosti bezpečnosti.

(21)

Najefektívnejší spôsob, ako zabezpečiť výmenu veľkého množstva informácií o bezpečnosti medzi členskými štátmi, Komisiou a agentúrou, je prostredníctvom európskeho centrálneho registra za predpokladu, že členské štáty, Komisia a agentúra majú k nemu úplný prístup.

(22)

Všetky informácie súvisiace s bezpečnosťou, ktoré boli odvodené z hlásení o udalostiach zhromaždených v Únii, by sa mali včas postúpiť európskemu centrálnemu registru. Malo by to zahŕňať zhromažďovanie informácií o incidentoch, ako aj informácie o nehodách a vážnych incidentoch vyšetrovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 996/2010.

(23)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na informácie o udalostiach, ktoré sa uchovávajú v databázach organizácií, členských štátov alebo agentúry.

(24)

Všetky informácie súvisiace s bezpečnosťou v európskom centrálnom registri by mali byť prístupné subjektom povereným reguláciou bezpečnosti civilného letectva v Únii vrátane agentúry a orgánom zodpovedným za vyšetrovanie nehôd a incidentov v Únii.

(25)

Zainteresované strany by mali mať možnosť požiadať o prístup k určitým informáciám obsiahnutým v európskom centrálnom registri, a to pri dodržaní pravidiel týkajúcich sa zachovania dôvernosti týchto informácií a anonymity dotknutých osôb.

(26)

Keďže národné kontaktné miesto má najlepšie vedomosti o zainteresovaných stranách usadených v danom členskom štáte, každé národné kontaktné miesto by sa malo zaoberať žiadosťami zainteresovaných strán usadených na území jeho členského štátu. Komisia by sa mala zaoberať žiadosťami od zainteresovaných strán z tretích krajín alebo od medzinárodných organizácií.

(27)

Informácie v hláseniach o udalostiach by sa mali analyzovať a mali by sa určovať riziká pre bezpečnosť. Mali by sa včas identifikovať a realizovať akékoľvek vhodné následné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti letectva. Informácie o analýze udalostí a opatreniach, ktoré na ne nadväzujú, by sa mali šíriť v organizáciách, príslušných orgánoch členských štátov a agentúre, keďže poskytovanie spätnej väzby o ohlásených udalostiach stimuluje jednotlivcov, aby udalosti ohlasovali. Ak je to vhodné a možné, informácie o analýze udalostí a opatreniach, ktoré na ne nadväzujú, by sa mali poskytnúť aj jednotlivcom, ktorí udalosti priamo ohlásili príslušným orgánom členských štátov alebo agentúre. Takáto spätná väzba by mala byť v súlade s pravidlami tohto nariadenia o dôvernosti a ochrane ohlasovateľa a osôb uvedených v hlásení o udalosti.

(28)

Toto nariadenie by malo pomáhať členským štátom, agentúre a organizáciám pri riadení rizík pre bezpečnosť letectva. Systémy riadenia bezpečnosti používané organizáciami sa dopĺňajú systémami riadenia bezpečnosti používanými členskými štátmi a agentúrou. Zatiaľ čo organizácie riadia riziká pre bezpečnosť súvisiace s ich konkrétnymi činnosťami, príslušné orgány členských štátov a agentúra riadia riziká pre bezpečnosť systémov letectva členských štátov ako celku a celej Únie, pričom sa zaoberajú spoločnými rizikami pre bezpečnosť letectva v dotknutých členských štátoch alebo na úrovni Únie. Povinnosti agentúry a príslušných orgánov členských štátov by nemali oslobodzovať organizácie od ich priamych povinností, pokiaľ ide o riadenie bezpečnosti priamo spojenej s produktmi a službami, ktoré poskytujú. Na tieto účely by organizácie mali zhromažďovať a analyzovať informácie o udalostiach, aby mohli identifikovať nebezpečenstvá súvisiace s ich činnosťami a znižovať ich. Takisto by mali posudzovať súvisiace riziká pre bezpečnosť a vyčleňovať zdroje na prijímanie rýchlych a vhodných opatrení na ich znižovanie. Celkový proces by mal monitorovať príslušný orgán, ktorý by mal v prípade potreby žiadať o prijatie dodatočných opatrení na zabezpečenie riadneho odstránenia bezpečnostných nedostatkov. Na druhej strane by príslušné orgány členských štátov a agentúra mali dopĺňať systémy riadenia bezpečnosti organizácií na úrovni členského štátu a na európskej úrovni.

(29)

Keď členské štáty stanovujú opatrenia, ktoré sa majú zahrnúť do ich národného programu bezpečnosti a národného plánu bezpečnosti, mali by používať informácie pochádzajúce zo zhromaždených hlásení o udalostiach a ich analýzy s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia vychádzali z dôkazov. Národné programy bezpečnosti a národné plány bezpečnosti sa na európskej úrovni dopĺňajú európskym programom bezpečnosti letectva a európskym plánom bezpečnosti letectva.

(30)

Keďže cieľ zvýšenia bezpečnosti letectva nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože systémy ohlasovania používané členskými štátmi izolovane sú menej efektívne než koordinovaná sieť s výmenou informácií, ktorá umožňuje identifikovať možné bezpečnostné problémy a kľúčové rizikové oblasti na úrovni Únie, mala by sa analýza na vnútroštátnej úrovni doplniť o analýzu a nadväzujúce opatrenia na úrovni Únie, aby sa zabezpečila lepšia prevencia leteckých nehôd a incidentov. Túto úlohu by na úrovni Únie mala vykonávať sieť analytikov bezpečnosti letectva v koordinácii s agentúrou a Komisiou. Uvedenej sieti by sa malo umožniť konsenzom rozhodnúť, že na svoje zasadnutia prizve pozorovateľov vrátane zamestnancov alebo zástupcov príslušného odvetvia.

(31)

Z práce siete analytikov bezpečnosti letectva na účel určovania opatrení, ktoré je potrebné vykonať na úrovni Únie na základe dôkazov, by mal čerpať najmä európsky program bezpečnosti letectva a európsky plán bezpečnosti letectva.

(32)

Verejnosti by sa mali poskytovať všeobecné súhrnné informácie o úrovni bezpečnosti letectva v členských štátoch a Únii. Tieto informácie by mali zahŕňať najmä trendy a analýzy vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia členskými štátmi, ako aj informácie v súhrnnej forme o obsahu európskeho centrálneho registra, a možno ich poskytovať uverejňovaním ukazovateľov výkonnosti bezpečnosti (safety performance indicators – SPI).

(33)

Systém bezpečnosti civilného letectva je založený na spätnej väzbe a poznatkoch získaných z nehôd a incidentov. Ohlasovanie udalostí a využívanie informácií o udalostiach na účely zlepšenia bezpečnosti je závislé od vzťahu dôvery medzi ohlasovateľom a subjektom zodpovedným za zhromažďovanie a posudzovanie informácií. To si vyžaduje prísne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa dôvernosti. Účelom ochrany informácií o bezpečnosti pred nevhodným používaním a obmedzeného prístupu do európskeho centrálneho registra iba pre zainteresované strany zapojené do zvyšovania úrovne bezpečnosti civilného letectva je zaistenie nepretržitej dostupnosti informácií o bezpečnosti, aby sa mohli prijímať vhodné a včasné preventívne opatrenia a aby sa zvyšovala bezpečnosť letectva. V tejto súvislosti by sa mali náležite chrániť citlivé informácie o bezpečnosti a ich zhromažďovanie by sa malo zabezpečiť zaručením ich dôvernosti, ochranou ich zdroja a zabezpečením dôvery zamestnancov pracujúcich v civilnom letectve v systémy ohlasovania udalostí. Mali by sa zaviesť primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie dôvernosti informácií zhromaždených prostredníctvom systémov ohlasovania udalostí a obmedziť prístup do európskeho centrálneho registra. V rámci vnútroštátnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám by sa mala zohľadniť potrebná dôvernosť takýchto informácií. Zhromaždené informácie by mali byť náležite chránené pred neoprávneným použitím alebo zverejnením. Mali by sa používať výlučne na účel udržiavania alebo zvyšovania úrovne bezpečnosti letectva a nemali by sa používať na určovanie viny alebo zodpovednosti.

(34)

S cieľom zaistiť dôveru zamestnancov či zmluvného personálu v systém ohlasovania udalostí organizácie by sa informácie obsiahnuté v hláseniach o udalostiach mali vhodne chrániť a nemali by sa používať na iné účely než udržanie alebo zvyšovanie úrovne bezpečnosti letectva. K dosiahnutiu tohto cieľa by mali prispievať najmä vnútorné pravidlá „kultúry spravodlivosti“, ktoré organizácia prijme podľa tohto nariadenia. Ďalším účinným spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, môže byť obmedzenie prenosu osobných údajov alebo informácií, ktoré umožňujú určenie totožnosti ohlasovateľa alebo ďalších osôb uvedených v hláseniach o udalostiach, prostredníctvom jasného oddelenia útvarov, ktoré pracujú s hláseniami o udalostiach od ostatných útvarov organizácie.

(35)

Ohlasovateľ alebo osoba, ktorá je v hláseniach o udalostiach uvedená, by mali byť náležite chránení. V tejto súvislosti by sa z hlásení o udalostiach mali odstrániť identifikačné údaje a podrobnosti týkajúce sa totožnosti ohlasovateľa a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach by sa nemali ukladať do databáz.

(36)

Systém civilného letectva by mal okrem toho podporovať „kultúru bezpečnosti“, ktorá uľahčuje spontánne ohlasovanie udalostí, a tým napomáha rozvoj zásady „kultúry spravodlivosti“. „Kultúra spravodlivosti“ je zásadným prvkom širšieho pojmu „kultúra bezpečnosti“, ktorý je základom riadneho systému riadenia bezpečnosti. Prostredie uplatňujúce zásady „kultúry bezpečnosti“ by nemalo brániť prijatiu opatrení potrebných na udržiavanie alebo zvyšovanie úrovne bezpečnosti letectva.

(37)

„Kultúra spravodlivosti“ by mala jednotlivé osoby povzbudzovať na ohlasovanie informácií o bezpečnosti. Nemala by ich však oslobodzovať od ich bežných povinností. Zamestnanci ani zmluvný personál by preto nemali byť v tejto súvislosti na základe informácií poskytnutých podľa tohto nariadenia objektom akejkoľvek zaujatosti okrem prípadov úmyselného porušenia predpisov alebo keď došlo k zjavnému, významnému a závažnému nezohľadneniu zjavného rizika a hlbokému pracovnému zlyhaniu spočívajúcemu v nevykonaní opatrení, ktoré sa za daných okolností jednoznačne mali vykonať, čím sa spôsobila predvídateľná škoda osobe alebo na majetku, alebo sa výrazne ohrozila úroveň bezpečnosti letectva.

(38)

S cieľom podporiť ohlasovanie udalostí by bolo vhodné chrániť nielen ohlasovateľov, ale aj osoby, ktoré sú uvedené v príslušných hláseniach o udalostiach. Takou ochranou by sa však uvedené osoby nemali zbaviť ich ohlasovacích povinností podľa tohto nariadenia. Najmä v prípade, keď je v hlásení o udalosti uvedená osoba, ktorá má povinnosť tú istú udalosť ohlásiť, a zámerne ju neohlási, mala by stratiť svoju ochranu a čeliť sankciám vyplývajúcim z uplatňovania tohto nariadenia.

(39)

Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo a náležitý výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa jasne stanovila miera, do ktorej sú ohlasovateľ a iné osoby uvedené v hláseniach o udalostiach chránené pred zaujatosťou alebo trestným stíhaním.

(40)

Aby sa zvýšila dôvera jednotlivcov v systém, malo by sa zaobchádzanie s hláseniami o udalostiach organizovať tak, aby sa primerane chránila dôvernosť totožnosti ohlasovateľa a iných osôb uvedených v hláseniach o udalostiach s ohľadom na podporu „kultúry spravodlivosti“. Cieľom by vždy, ak je to možné, malo byť umožniť zriadenie nezávislého systému spracovania informácií o udalostiach.

(41)

Zamestnanci organizácií, príslušných orgánov členských štátov a agentúry podieľajúci sa na hodnotení, spracúvaní alebo analýze udalostí zohrávajú pri identifikácii bezpečnostných nebezpečenstiev a nedostatkov významnú úlohu. Skúsenosti ukazujú, že analýza pri spätnom skúmaní udalostí po nehode vedie k identifikácii rizík a nedostatkov, ktoré by inak neboli identifikované. Je preto možné, že by osoby zapojené do hodnotenia, spracúvania alebo analýzy udalostí mohli mať obavy z možných následkov, pokiaľ ide o stíhanie pred justičnými orgánmi. Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo a náležitý výkon spravodlivosti, by členské štáty nemali viesť konania proti osobám, ktoré sú v príslušných orgánoch členských štátov zapojené do hodnotenia, spracúvania a analýzy udalostí, v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré prijali počas plnenia svojich povinností a ktoré sa následne a spätne ukážu ako chybné alebo neúčinné, ale ktoré boli v čase prijatia a na základe informácií dostupných v tom čase primerané a vhodné.

(42)

Zamestnanci a zmluvný personál by mali mať možnosť ohlasovať porušovanie zásad vymedzujúcich ich ochranu podľa tohto nariadenia a nemali by byť za takéto ohlasovanie sankcionovaní. Členské štáty by mali vymedziť dôsledky pre tých, ktorí porušia zásady ochrany ohlasovateľa a iných osôb uvedených v hláseniach o udalostiach, a prípadne by mali prijať nápravné opatrenia alebo uložiť sankcie.

(43)

Jednotlivci môžu byť odrádzaní od ohlasovania udalostí z obavy, že sa sami usvedčia, a potenciálnych následkov, pokiaľ ide o stíhanie pred justičnými orgánmi. Ciele tohto nariadenia možno dosiahnuť bez toho, aby sa nenáležite zasahovalo do súdnych systémov členských štátov. Je preto vhodné stanoviť, aby neplánované alebo neúmyselné prípady porušenia zákona, o ktorých orgány členských štátov nadobudnú vedomosť výhradne prostredníctvom hlásení na základe tohto nariadenia, neboli predmetom disciplinárnych, správnych alebo súdnych konaní, ak nie je stanovené inak v uplatniteľnom vnútroštátnom trestnom práve. Práva tretích strán na občianskoprávne konanie by sa však tento zákaz týkať nemal, a tieto práva by mali podliehať výhradne vnútroštátnemu právu.

(44)

V rámci budovania prostredia „kultúry spravodlivosti“ by sa však členským štátom mala ponechať možnosť rozšíriť zákaz používať hlásenia o udalostiach ako dôkazový materiál proti ohlasovateľom zo správnych a disciplinárnych konaní na občianske alebo trestné konania.

(45)

Okrem toho by sa spolupráca medzi bezpečnostnými orgánmi a justičnými orgánmi mala posilniť a sformalizovať vopred uzatvorenými dohodami medzi nimi, ktorými by sa mala rešpektovať rovnováha medzi rôznymi verejnými záujmami a ktoré by najmä mali upraviť napríklad prístup k hláseniam o udalostiach vo vnútroštátnych databázach a ich využívanie.

(46)

S cieľom podporiť agentúru, ktorej povinnosti sa na základe tohto nariadenia rozširujú, by agentúra mala dostať dostatočné zdroje na to, aby sa jej umožnilo plnenie dodatočných úloh, ktoré jej boli pridelené.

(47)

S cieľom doplniť alebo zmeniť toto nariadenie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade

(48)

Komisia by sa pri uplatňovaní tohto nariadenia mala radiť s agentúrou a v ňom uvedenou sieťou analytikov bezpečnosti letectva.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(50)

Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali v plnej miere dodržiavať pravidlá týkajúce sa spracúvania údajov a ochrany jednotlivcov ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (7). Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mali v plnej miere dodržiavať pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (8) s výnimkou prípadov, ktoré sa týkajú šírenia údajov a informácií z európskeho centrálneho registra, ktoré sú chránené podľa prísnejších pravidiel stanovených v tomto nariadení.

(51)

Sankcie by sa mali uplatniť najmä voči každej osobe alebo subjektu, ktoré v rozpore s týmto nariadením zneužijú informácie chránené týmto nariadením; konajú zaujatým spôsobom proti ohlasovateľovi alebo iným osobám uvedeným v hláseniach o udalostiach okrem prípadov, keď sa uplatňujú výnimky ustanovené v tomto nariadení; nevytvárajú prostredie vhodné na zhromažďovanie údajov o udalostiach; neanalyzujú zhromaždené informácie; nekonajú s cieľom riešiť zistené nedostatky v oblasti bezpečnosti alebo potenciálne nedostatky v oblasti bezpečnosti alebo sa nedelia o informácie zhromaždené na základe uplatňovania tohto nariadenia.

(52)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie spoločných pravidiel v oblasti ohlasovania udalostí v civilnom letectve, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho celoúnijového rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(53)

Nariadenie (EÚ) č. 996/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(54)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES (9), nariadenie Komisie (ES) č. 1321/2007 (10) a nariadenie Komisie (ES) č. 1330/2007 (11) by sa preto mali zrušiť.

(55)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a európsky dozorný úradník vydal stanovisko 10. apríla 2013 (12),

a)

sa na základe analýzy zhromaždených informácií včas prijalo prípadné bezpečnostné opatrenie;

b)

bola zaručená nepretržitá dostupnosť informácií o bezpečnosti prostredníctvom zavedenia pravidiel dôvernosti a primeraného využívania informácií a prostredníctvom harmonizovanej a posilnenej ochrany ohlasovateľov a osôb uvedených v hláseniach o udalostiach a

c)

sa zvažovali riziká pre bezpečnosť letectva a zaoberalo sa nimi tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

1.

„ohlasovateľ“ je fyzická osoba podávajúca hlásenie o udalosti alebo o inej informácii súvisiacej s bezpečnosťou podľa tohto nariadenia;

2.

„lietadlo“ je zariadenie schopné pohybu v atmosfére následkom iných reakcií, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu;

3.

„incident“ je incident v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

4.

„vážny incident“ je vážny incident v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

5.

„nehoda“ je nehoda v zmysle nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

6.

„informácie bez identifikačných údajov“ sú informácie pochádzajúce z hlásení o udalostiach, z ktorých sa odstránili všetky osobné údaje, ako sú mená alebo adresy fyzických osôb;

7.

„udalosť“ je každá udalosť súvisiaca s bezpečnosťou, ktorá ohrozuje alebo by v prípade, že nedôjde k jej náprave alebo vyriešeniu, mohla ohroziť lietadlo, osoby v ňom alebo akúkoľvek inú osobu a ktorá zahŕňa predovšetkým nehodu alebo vážny incident;

8.

„organizácia“ je akákoľvek organizácia, ktorá poskytuje letecké produkty a/alebo ktorá zamestnáva alebo najíma osoby, ktoré musia ohlasovať udalosti v súlade s článkom 4 ods. 6, alebo využíva ich služby;

9.

„anonymizácia“ je úkon, ktorým sa z hlásení o udalostiach odstránia všetky osobné údaje, ktoré súvisia s ohlasovateľom a osobami uvedenými v hláseniach o udalostiach, a všetky údaje vrátane názvu organizácie či organizácií zúčastnených na udalosti, na základe ktorých by sa dala odhaliť totožnosť ohlasovateľa alebo tretej strany alebo z ktorých by sa uvedená informácia dala na základe hlásenia o udalosti vyvodiť;

10.

„nebezpečenstvo“ je situácia alebo predmet, ktoré môžu spôsobiť usmrtenie alebo zranenie osoby, poškodenie vybavenia alebo konštrukcie, stratu materiálu alebo obmedzenie schopnosti osoby vykonávať predpísanú funkciu;

11.

„orgán bezpečnostného vyšetrovania“ je stály vnútroštátny orgán bezpečnostného vyšetrovania civilného letectva, ktorý vedie bezpečnostné vyšetrovanie alebo naň dohliada podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 996/2010;

12.

„kultúra spravodlivosti“ je kultúra, v ktorej prevádzkovatelia alebo iné osoby v prvej línii nie sú trestaní za tie konania, opomenutia alebo rozhodnutia, ktoré zodpovedajú ich skúsenostiam a odbornej príprave, pričom sa však netoleruje hrubá nedbanlivosť, úmyselné porušovanie povinností a deštruktívne konanie;

13.

„kontaktné miesto“ je:

14.

„zainteresovaná strana“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akýkoľvek oficiálny orgán s právnou subjektivitou alebo bez nej, ktorý sa môže zúčastňovať na zvyšovaní úrovne bezpečnosti letectva tým, že má prístup k informáciám o udalostiach vymieňaným medzi členskými štátmi, a ktorý spadá do jednej z kategórií zainteresovaných strán stanovených v prílohe II;

15.

„štátny program bezpečnosti“ je integrovaný súbor právnych aktov a činností zameraný na riadenie bezpečnosti civilného letectva v členskom štáte;

16.

„európsky plán bezpečnosti letectva“ je plán posudzovania otázok bezpečnosti a súvisiacich opatrení na európskej úrovni;

17.

„európsky program bezpečnosti letectva“ je integrovaný súbor nariadení na úrovni Únie spolu s činnosťami a procesmi používanými na spoločné riadenie bezpečnosti civilného letectva na európskej úrovni;

18.

„systém riadenia bezpečnosti“ je systematický prístup k riadeniu bezpečnosti letectva vrátane potrebných organizačných štruktúr, zodpovedností, politík a postupov a zahŕňa akýkoľvek systém riadenia, ktorého úlohou je riadenie bezpečnosti samostatne alebo spolu s inými systémami riadenia v rámci organizácie.

a)

ohlasovania udalostí, ktoré ohrozujú alebo ktoré by za podmienky, že nebudú napravené alebo vyriešené, ohrozili lietadlo, osoby v ňom, akúkoľvek inú osobu, vybavenie alebo zariadenie, ktoré ovplyvňujú prevádzku lietadla, a ohlasovania iných príslušných informácií súvisiacich s bezpečnosťou v uvedenom kontexte;

b)

analýzy ohlásených udalostí a iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou a na ne nadväzujúcich opatrení;

c)

ochrany osôb pracujúcich v letectve;

d)

vhodného využívania zhromaždených informácií o bezpečnosti;

e)

začlenenia informácií do európskeho centrálneho registra a

f)

šírenia anonymizovaných informácií zainteresovaným stranám s cieľom poskytnúť im informácie, ktoré potrebujú na zvýšenie úrovne bezpečnosti letectva.

a)

udalosti súvisiace s prevádzkou lietadla, ako sú:

b)

udalosti súvisiace s technickým stavom, údržbou a opravou lietadiel, ako sú:

c)

udalosti súvisiace s leteckými navigačnými službami a zariadeniami, ako sú:

d)

udalosti súvisiace s letiskami a pozemnými službami, ako sú:

a)

veliaci pilot alebo v prípade, že veliaci pilot nemôže udalosť ohlásiť, ktorýkoľvek ďalší člen posádky v hierarchii velenia lietadla registrovaného v členskom štáte alebo lietadla registrovaného mimo Únie, ale používaného prevádzkovateľom, pre ktorého zabezpečuje dohľad nad leteckou prevádzkou členský štát alebo ktorý je usadený v Únii;

b)

osoba zapojená do navrhovania, výroby, pravidelného monitorovania letovej spôsobilosti, údržby alebo úpravy lietadla alebo akéhokoľvek jeho vybavenia alebo časti pod dohľadom členského štátu alebo agentúry;

c)

osoba, ktorá podpisuje osvedčenie o overení letovej spôsobilosti alebo uvoľnenie lietadla alebo akéhokoľvek jeho vybavenia alebo časti do prevádzky pod dohľadom členského štátu alebo agentúry;

d)

osoba, ktorá vykonáva funkciu, pre ktorú je potrebné mať od členského štátu oprávnenie ako zamestnanca poskytovateľa letových prevádzkových služieb povereného povinnosťami súvisiacimi s leteckými navigačnými službami alebo ako pracovníka letovej informačnej služby;

e)

osoba, ktorá plní funkciu spojenú s riadením bezpečnosti letiska, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (13);

f)

osoba, ktorá vykonáva funkciu spojenú s inštalovaním, úpravou, údržbou, opravou, generálnou revíziou, letovou kontrolou alebo kontrolou leteckých navigačných zariadení, nad ktorými zabezpečuje dohľad členský štát;

g)

osoba, ktorá vykonáva funkciu spojenú s pozemnou obsluhou lietadiel vrátane tankovania, vypracúvania nákladných listov, nakladania, odstraňovania námrazy a ťahania na letisku, ktoré spadá pod nariadenie (ES) č. 1008/2008.

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

a)

údajov o udalostiach, ktoré nemusí zachytiť systém povinného ohlasovania;

b)

iných informácií súvisiacich s bezpečnosťou, ktoré ohlasovateľ považuje za skutočné alebo potenciálne nebezpečenstvo pre bezpečnosť letectva.

a)

ktoré sa nemusia povinne ohlasovať podľa článku 4 ods. 1;

b)

ohlásených osobami, ktoré nie sú uvedené v článku 4 ods. 6.

a)

odvetvia letectva;

b)

profesijných organizácií personálu v oblasti letectva.

a)

národný orgán civilného letectva a/alebo

b)

orgán bezpečnostného vyšetrovania a/alebo

c)

akýkoľvek iný nezávislý orgán alebo subjekt usadený v Únii, ktorý je poverený touto funkciou.

a)

normalizované na uľahčenie výmeny informácií a

b)

kompatibilné so softvérom ECCAIRS a taxonómiou ADREP.

a)

integráciu minimálnych informácií uvedených v odseku 1;

b)

klasifikáciu rizika udalostí uvedenú v odseku 2 a

c)

zavádzanie postupov kontroly kvality údajov uvedených v odseku 3.

a)

poradné materiály;

b)

pracovné semináre a

c)

vhodnú odbornú prípravu.

a)

počas prebiehajúceho vyšetrovania: predbežné vecné informácie o nehodách a vážnych incidentoch;

b)

po ukončení vyšetrovania:

a)

predmet záujmu iných členských štátov alebo agentúry, alebo

b)

si prípadne vyžadujú, aby iné členské štáty alebo agentúra prijali bezpečnostné opatrenia.

a)

žiadosť podáva zainteresovaná strana;

b)

je príslušné zaoberať sa touto žiadosťou.

a)

požadované informácie sa týkajú jej vlastného vybavenia, prevádzky alebo oblasti činnosti;

b)

všeobecným rozhodnutím sa neposkytuje prístup k celému obsahu databázy;

c)

všeobecné rozhodnutie sa vzťahuje len na anonymizované informácie.

a)

zainteresovaná strana použije informáciu iba na účel uvedený vo formulári žiadosti, ktorý by mal byť zlučiteľný s cieľom tohto nariadenia uvedeným v článku 1, a

b)

zainteresovaná strana nezverejní prijaté informácie bez písomného súhlasu toho, kto poskytol informáciu, a prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie príslušnej dôvernosti prijatých informácií.

a)

včas toto opatrenie vykoná a

b)

zavedie postup na monitorovanie vykonávania a účinnosti opatrenia.

a)

predbežné výsledky analýzy vykonanej podľa odseku 1, ak existuje, a

b)

všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa odseku 2.

a)

predbežné výsledky analýzy vykonanej podľa odseku 1, ak existuje, a

b)

všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa odseku 2.

a)

včas vykonajú toto opatrenie a

b)

zavedú postup na monitorovanie vykonávania a účinnosti opatrenia.

a)

obsahuje súhrnné a anonymizované informácie o druhu udalostí a iných informáciách súvisiacich s bezpečnosťou ohlásených prostredníctvom ich vnútroštátnych systémov povinného a dobrovoľného ohlasovania;

b)

určuje trendy;

c)

určuje opatrenie, ktoré prijal.

a)

na určovanie viny alebo zodpovednosti, alebo

b)

na žiadny iný účel, iba na udržiavanie alebo zvyšovanie bezpečnosti letectva.

a)

zabezpečia dôvernosť informácií a

b)

obmedzia používanie informácií na to, čo je absolútne nevyhnutné na plnenie ich povinností súvisiacich s bezpečnosťou bez toho, aby sa určovala vina alebo zodpovednosť; v tomto ohľade sa informácie použijú predovšetkým na riadenie rizika a analýzu bezpečnostných trendov, ktoré môžu viesť k bezpečnostným odporúčaniam alebo opatreniam na riešenie skutočných alebo potenciálnych nedostatkov v oblasti bezpečnosti.

a)

ohlasovateľom ani

b

osobám uvedeným v hláseniach o udalostiach.

a)

v prípade úmyselného porušenia predpisov;

b)

keď došlo k zjavnému, významnému a závažnému nezohľadneniu zjavného rizika a hlbokému profesijnému zlyhaniu spočívajúcemu v nevykonaní opatrení, ktoré sa za daných okolností jednoznačne mali vykonať, čím sa spôsobila predvídateľná škoda osobe alebo na majetku alebo sa výrazne ohrozila úroveň bezpečnosti letectva.

a)

aktualizovať zoznam povinných dátových polí hlásení o udalostiach stanovený v prílohe I, ak sa na základe skúseností získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia takéto zmeny ukážu ako nevyhnutné na zvýšenie bezpečnosti letectva;

b)

aktualizovať formulár žiadosti o informácie z európskeho centrálneho registra uvedený v prílohe III, aby sa zohľadnili získané skúsenosti a nový vývoj;

c)

zosúladiť ktorúkoľvek z príloh so softvérom ECCAIRS a taxonómiou ADREP, ako aj s právnymi aktmi prijatými Úniou a s medzinárodnými dohodami.