21.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 86/14

(1)

Telekomunikačné siete a služby sa v čoraz väčšej miere stávajú infraštruktúrami založenými na internete s úzko prepojenými širokopásmovými sieťami a digitálnymi službami. Internet sa stáva dominantnou platformou pre komunikácie, služby, vzdelávanie, účasť na spoločenskom a politickom živote, kultúrny obsah a podnikanie. Preto je pre sociálny a hospodársky rast, konkurencieschopnosť, sociálne začlenenie a vnútorný trh nevyhnutná transeurópska dostupnosť rozšíreného, vysokorýchlostného, zabezpečeného pripojenia na internet a digitálnych služieb vo verejnom záujme.

(2)

Európska rada 17. júna 2010 schválila oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 o digitálnej agende pre Európu, ktorej cieľom je určiť smerovanie úsilia o maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho potenciálu informačných a komunikačných technológií. Cieľom digitálnej agendy je stimulovať dopyt a ponuku v oblasti konkurencieschopnej vysokorýchlostnej internetovej infraštruktúry a digitálnych služieb založených na internete s cieľom pokročiť vo vytváraní skutočného digitálneho jednotného trhu, ktorý je nevyhnutný pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (4) sa určujú podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam v sektoroch dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr. Keďže v sektoroch upravených Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) sa vyskytujú podobné výzvy aj príležitosti, vzniká významný priestor na využitie synergií vrátane možnosti kombinovania financovania prostredníctvom NPE s inými finančnými zdrojmi.

(4)

V súčasnosti existuje veľký počet cezhraničných digitálnych služieb implementujúcich výmeny medzi európskymi orgánmi verejnej správy v záujme podpory politík Únie. Pri poskytovaní nových riešení je dôležité zhodnotiť existujúce riešenia používané v kontexte iných európskych iniciatív, vyhnúť sa duplicite a zabezpečiť koordináciu a zosúladenie koncepcií a riešení použitých v širokej škále iniciatív a politík, napr. v programe ISA ustanovenom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES (5), v programe Fiscalis ustanovenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 (6) a v programe Horizont 2020 ustanovenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (7). Takisto je dôležité, aby boli riešenia v súlade s dohodnutými medzinárodnými a/alebo európskymi normami alebo otvorenými špecifikáciami pre interoperabilitu, predovšetkým tými, ktoré Komisia identifikovala v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (8), a inými príslušnými špecifikáciami a usmerneniami, ako je napríklad európsky rámec interoperability pre európske verejné služby (EIF).

(5)

Pre rozvoj vysokorýchlostných širokopásmových sietí budú prínosom európske technické normy. Ak má Únia zohrávať ústrednú úlohu v telekomunikačnom odvetví, sú potrebné programy Únie v oblasti výskumu a vývoja a zvýšenie monitorovania normalizačných postupov.

(6)

Rozsiahle pilotné projekty medzi členskými štátmi spolufinancované Programom pre konkurencieschopnosť a inovácie (9), ako napríklad PEPPOL, STORK, epSOS, eCODEX alebo SPOCS, potvrdili kľúčové cezhraničné digitálne služby na vnútornom trhu založené na spoločných stavebných blokoch, ktoré sa v súčasnosti konsolidujú prostredníctvom projektu eSENS. Uvedené pilotné projekty už dosiahli alebo v blízkej budúcnosti dosiahnu úroveň zrelosti potrebnú na ich zavedenie do praxe. Existujúce projekty spoločného záujmu už preukázali jednoznačnú pridanú hodnotu opatrení na európskej úrovni, ako napríklad v oblasti kultúrneho dedičstva (Europeana), ochrany dieťaťa (Bezpečnejší internet), sociálneho zabezpečenia (EESSI), zatiaľ čo ďalšie projekty, napr. v oblasti ochrany spotrebiteľa (RSO), sú v štádiu návrhu.

(7)

Pokiaľ ide o infraštruktúry digitálnych služieb, stavebné bloky by sa mali uprednostniť pred inými infraštruktúrami digitálnych služieb, keďže predstavujú základnú podmienku infraštruktúr digitálnych služieb. Infraštruktúry digitálnych služieb by mali okrem iného vytvárať európsku pridanú hodnotu a mali by napĺňať preukázané potreby. Mali by dosiahnuť dostatočnú úroveň zrelosti na zavedenie do praxe preukázanú najmä úspešnými pilotnými projektmi, a to po technickej i prevádzkovej stránke. Mali by vychádzať z konkrétneho plánu udržateľnosti v snahe zabezpečiť strednodobú až dlhodobú prevádzku platforiem základných služieb aj bez NPE. Finančná pomoc podľa tohto nariadenia by sa preto mala, kedykoľvek to bude možné, postupne znižovať na nulu a vo vhodných prípadoch by sa malo mobilizovať financovanie z iných zdrojov ako NPE.

(8)

Je dôležité financovať infraštruktúry digitálnych služieb, ktoré sú potrebné na splnenie právnych záväzkov v rámci práva Únie a/alebo ktorými sa vyvíjajú alebo poskytujú stavebné bloky s možným veľkým vplyvom na rozvoj celoeurópskych verejných služieb v záujme podpory viacerých infraštruktúr digitálnych služieb a postupného vybudovania európskeho ekosystému interoperability. Právnymi záväzkami sú v tomto kontexte špecifické ustanovenia vyžadujúce buď vybudovanie, alebo používanie infraštruktúr digitálnych služieb, alebo vyžadujúce výsledky, ktoré možno dosiahnuť jedine prostredníctvom európskych infraštruktúr digitálnych služieb.

(9)

Europeana a Bezpečnejší internet pre deti by ako riadne fungujúce infraštruktúry digitálnych služieb mali mať pri financovaní prioritu. V prvých rokoch viacročného finančného rámca na roky 2014-2020 ustanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (10) by sa predovšetkým mala zabezpečiť kontinuita financovania NPE zo strany Únie prostredníctvom iných programov Únie s cieľom umožniť neprerušované a úspešné poskytovanie služby na rovnakej úrovni ako počas súčasného programu financovania. Rada 10. mája 2012 zdôraznila, že je mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečila dlhodobá životaschopnosť Europeany, a to aj v zmysle riadenia a financovania (11).

(10)

Malo by sa zaistiť bezpečné, inkluzívne a pozitívne online prostredie pre deti a mládež. Na ochranu a podporu práv dieťaťa v online prostredí je rozhodujúce, aby sa zabezpečilo fungovanie programu Bezpečnejší internet po roku 2014. Vykonaním tohto nariadenia by sa malo z finančného hľadiska podporiť vykonávanie Európskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti na úrovni Únie, ako aj úrovni členských štátov, najmä pokiaľ ide o centrá Bezpečnejšieho internetu v členských štátoch. Kľúčovým prvkom a predpokladom úspechu uvedenej stratégie sú činnosti centier Bezpečnejšieho internetu vrátane osvetových uzlov a iných osvetových činností, liniek pomoci deťom, rodičov a opatrovateľov týkajúcich sa najlepších spôsobov na používanie internetu deťmi, ako aj horúcich liniek na nahlásenie internetových stránok s obsahom týkajúcim sa sexuálneho zneužívania detí.

(11)

V budúcom právnom akte Únie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu sa určia podrobné požiadavky a podmienky pre vzájomné uznávanie kľúčových prostriedkov, ktoré sú ďalej v tomto nariadení uvedené ako stavebné bloky infraštruktúr digitálnych služieb. Uvedený akt sa bude týkať viacerých najdôležitejších stavebných blokov, napríklad elektronickej identifikácie a elektronického podpisu ako súčasti projektov spoločného záujmu stanovených v prílohe k tomuto nariadeniu.

(12)

Infraštruktúry digitálnych služieb zavedené v súlade s rozhodnutím č. 922/2009/ES uľahčia elektronickú cezhraničnú a medzisektorovú interakciu medzi európskymi orgánmi verejnej správy. Tým sa zas umožní poskytovanie základných služieb v takých oblastiach, akými sú okrem iného elektronická identifikácia a autentifikácia a obstarávanie, cezhraničné prepojenie obchodných registrov, interoperabilné elektronické cezhraničné služby zdravotnej starostlivosti, ako aj cezhraničná spolupráca v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čím sa prispeje k dobudovaniu digitálneho jednotného trhu. Uvedená interakcia medzi správnymi orgánmi sa dosiahne prostredníctvom vytvorenia a/alebo posilnenia interoperabilných platforiem základných služieb, vybudovaných na existujúcich spoločných stavebných blokoch a/alebo poskytujúcich doplňujúce stavebné bloky nevyhnutné pre vývoj ďalších platforiem základných služieb, a súvisiacich generických služieb prepájajúcich vnútroštátne infraštruktúry s platformami základných služieb v záujme poskytovania cezhraničných digitálnych služieb.

(13)

Členské štáty by mali povzbudzovať miestne a regionálne orgány, aby sa naplno a účinne zapojili do správy infraštruktúr digitálnych služieb, a mali by zabezpečiť, aby sa v projektoch spoločného záujmu týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb elektronickej verejnej správy zohľadňovali odporúčania rámca EIF.

(14)

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2011 o širokopásmovom pripojení v Európe: investície do digitálne riadeného rastu (12) zdôraznil, že služby širokopásmového pripojenia sú rozhodujúce pre konkurencieschopnosť priemyslu Únie a vo veľkom prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a k vytváraniu kvalitných pracovných miest v Únii. Aby sa Únia stala domovom inovácie, vedomostí a služieb, musí sa investovať do najnovších a nadčasových technológií.

(15)

Európsky trh s takmer 500 miliónmi ľudí s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením by výrazne podporil rozvoj vnútorného trhu, vytvoril celosvetovo jedinečnú kritickú masu používateľov vystavujúcu všetky regióny novým možnostiam a poskytujúcu každému používateľovi vyššiu hodnotu, ako aj poskytol Únii schopnosť byť vedúcou znalostnou ekonomikou sveta. Rýchle zavádzanie vysokorýchlostných širokopásmových sietí je kľúčové pre rozvoj produktivity Únie a pre vznik nových a malých podnikov, ktoré môžu byť lídrami v rozličných odvetviach, ako napríklad v odvetví zdravotnej starostlivosti, výroby a služieb.

(16)

Kombinácia nových možností v oblasti infraštruktúry a nových, inovatívnych a interoperabilných služieb by mala spustiť špirálovitý rast podnecovaním zvýšeného dopytu po vysokorýchlostnom širokopásmovom pripojení, na ktorý by z komerčného hľadiska bolo vhodné reagovať.

(17)

V Digitálnej agende pre Európu sa uvádza, že do roku 2020 by všetci Európania mali mať prístup k internetu s rýchlosťou pripojenia presahujúcou 30 Mb/s a najmenej 50 % európskych domácností by malo mať zmluvu na pripojenie na internet s rýchlosťou nad 100 Mb/s.

(18)

Vzhľadom na rýchly rozvoj digitálnych služieb a aplikácií, ktoré si vyžadujú čoraz rýchlejšie pripojenia na internet, a rýchly vývoj najnovších technológií, ktoré ho umožňujú, je vhodné, aby sa v rámci hodnotenia Digitálnej agendy pre Európu zvážila revízia cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia na rok 2020 s cieľom zaistiť, že v porovnaní s ostatnými ekonomikami sveta bude mať Únia širokopásmové pripojenie s konkurencieschopnými rýchlosťami.

(19)

Časť projektov v oblasti širokopásmového pripojenia by mala preukázať vyššie ambície, v rámci ktorých by sa usilovalo o vyššie rýchlosti, v dôsledku čoho by slúžili ako pilotné projekty pre rýchlejšiu prepojenosť a ako modely s potenciálom opakovať sa.

(20)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť – čas zaradiť vyššiu rýchlosť, zdôraznil, že revidovaným cieľom Digitálnej agendy pre Európu na rok 2020 orientovaným na budúcnosť je to, že všetky domácnosti v Únii budú mať širokopásmové pripojenie s rýchlosťou 100 Mb/s a 50 % domácností bude mať zmluvu na pripojenie s rýchlosťou 1 Gb/s alebo viac.

(21)

Pri zavádzaní a modernizácii širokopásmových sietí by mal zohrávať vedúcu úlohu súkromný sektor podporovaný regulačným rámcom stimulujúcim hospodársku súťaž a investície. Ak súkromné investície zlyhajú, úsilie potrebné na to, aby sa dosiahli ciele Digitálnej agendy pre Európu, by mali vyvinúť členské štáty. Finančná pomoc sektoru širokopásmového pripojenia pochádzajúca z verejných zdrojov by sa mala obmedziť na programy alebo iniciatívy zamerané na projekty, ktoré nemožno financovať iba zo súkromného sektora a ktoré ako také potvrdí posúdenie ex ante, v ktorom sa určia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (13).

(22)

Finančné nástroje pre širokopásmové siete nemajú nevhodne narúšať hospodársku súťaž, vytláčať súkromné investície ani vytvárať prostredie, ktoré by súkromných prevádzkovateľov odrádzalo investovať. Musia byť zosúladené najmä s článkami 101, 102, 106 a 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a prípadne aj s usmerneniami EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí.

(23)

Verejné financie určené na siete širokopásmového pripojenia sa majú používať len v prípade infraštruktúr, ktoré sú v súlade s uplatniteľným právom, predovšetkým s právom hospodárskej súťaže a s povinnosťou poskytovania prístupu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES (14).

(24)

Keďže finančné zdroje k dispozícii v rámci NPE sú obmedzené, finančná pomoc by sa mala sústrediť na zavedenie finančných mechanizmov na úrovni Únie, ktoré by pritiahli ďalšie investície, mali by znásobujúci efekt a uľahčovali by tým efektívne využívanie súkromných aj iných verejných zdrojov na investovanie. Tento prístup umožňuje prispievanie podnikov a inštitucionálnych aktérov, ktorého výška ďaleko prekračuje úrovne priameho financovania z NPE.

(25)

S ohľadom na obmedzené finančné zdroje v rámci NPE a s cieľom zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre infraštruktúry digitálnych služieb by celková výška rozpočtových prostriedkov určených na širokopásmové pripojenie nemala prekročiť minimálnu sumu potrebnú na vykonanie nákladovo efektívnej intervencie, ktorá by sa mala stanoviť v posúdení ex ante, v ktorom by sa okrem iného zohľadnil aj druh plánovaných finančných nástrojov, potenciálny pákový efekt pre portfólio projektov s minimálnou potrebnou účinnosťou a trhové podmienky.

(26)

Podpora z NPE na zavedenie širokopásmového pripojenia by mala byť doplnkom pomoci poskytovanej inými programami a iniciatívami Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov v prípadoch, keď sa posúdením ex ante zistia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie a keď o tom rozhodnú riadiace orgány. Finančná pomoc z NPE na zavedenie širokopásmového pripojenia by mala prispieť k úsiliu členských štátov, a to priamo, a aj poskytnutím investičného nástroja na dobrovoľné, účelovo viazané príspevky z iných zdrojov vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov, umožňujúc tak členským štátom využiť know-how a úspory z rozsahu vlastné nástrojom riadeným na úrovni Únie v záujme zvýšenia efektívnosti verejných výdavkov.

(27)

S cieľom zabezpečiť najvyššiu nákladovú efektívnosť a vzhľadom na obmedzené zdroje by malo byť financovanie z NPE k dispozícii pre projekty, ktoré sú založené na technológii, ktorá najlepšie vyhovuje konkrétnemu projektu, môžu pomôcť urýchliť inovačné obchodné modely a vykazujú vysoký potenciál opakovať sa. Ak sa projekty financujú prostredníctvom dobrovoľných príspevkov v rámci NPE, ako napríklad európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, alebo prostredníctvom celoštátneho alebo regionálneho financovania, kritériá oprávnenosti by mali byť pružnejšie a brať do úvahy špecifickú situáciu a podmienky v oblastiach, ktorým má toto financovanie slúžiť.

(28)

Únia môže podporovať zavádzanie širokopásmových sietí, ktorými sa prispieva k cieľom Digitálnej agendy pre Európu, vo všetkých typoch oblastí. Preklenovanie digitálnej priepasti a zvýšenie digitálnej inklúzie sú dôležitými cieľmi Digitálnej agendy pre Európu. Všetky opatrenia Únie v oblasti širokopásmového pripojenia by sa teda mali zaoberať osobitnými potrebami predmestských, vidieckych a najmä riedko obývaných a menej rozvinutých regiónov, v ktorých je potrebné zriadiť pripojenie. To zahŕňa aj zavádzanie širokopásmových sietí na prepojenie ostrovov, vnútrozemských, horských, najvzdialenejších a okrajových regiónov vrátane ostrovných členských štátov s centrálnymi regiónmi Únie a/alebo opatrenia na zlepšenie spoľahlivosti alebo výkonnosti prepojenia medzi takýmito regiónmi a centrálnymi regiónmi Únie.

(29)

V záujme dobudovania digitálneho jednotného trhu by sa mala podporovať kompatibilita NPE s celoštátnymi a regionálnymi opatreniami v oblasti širokopásmového pripojenia.

(30)

Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa formy finančnej pomoci mali zosúladiť s charakteristikami predmetných opatrení. V oblasti infraštruktúr digitálnych služieb by mali byť platformy základných služieb, ktoré nemožno financovať z iných zdrojov, teda prioritne financované formou obstarávania alebo výnimočne formou grantov, zatiaľ čo generické služby by mali z NPE dostať iba obmedzenú finančnú pomoc. Okrem toho by cieľom akejkoľvek finančnej pomoci z NPE malo byť efektívne využívanie finančných prostriedkov Únie, a preto by sa mali širokopásmové siete podporovať finančnými nástrojmi, ktoré zaručia vyšší pákový efekt ako granty.

(31)

Cieľom intervencie podľa tohto nariadenia by malo byť dosiahnutie synergií a interoperability medzi rozličnými projektmi spoločného záujmu opísanými v prílohe, ako aj s inými infraštruktúrami vrátane dopravných a energetických infraštruktúr podporovaných z NPE, relevantných výskumných infraštruktúr podporovaných okrem iného iniciatívou Horizont 2020 a relevantných infraštruktúr podporovaných európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, pričom je potrebné zamedziť duplicite a nenáležitému administratívnemu zaťaženiu.

(32)

Finančná pomoc projektom spoločného záujmu by sa mala dopĺňať horizontálnymi opatreniami vrátane technickej pomoci, opatrení a koordinácie na povzbudenie dopytu, ktorých cieľom by malo byť maximalizovať vplyv intervencie zo strany Únie.

(33)

Pri viazaní prostriedkov na intervenciu pre širokopásmové siete by mala Komisia náležite zohľadniť výsledky hodnotení existujúcich finančných nástrojov Únie.

(34)

Komisii by mala pomáhať skupina odborníkov zložená zo zástupcov všetkých členských štátov, s ktorou by sa malo konzultovať okrem iného monitorovanie vykonávania tohto nariadenia, plánovanie, hodnotenie a riešenie problémov pri vykonávaní a ktorá by mala k týmto cieľom aj prispievať.

(35)

Skupina odborníkov by tiež mala spolupracovať so subjektmi zapojenými do vykonávania tohto nariadenia, ako sú miestne a regionálne orgány, poskytovatelia prístupu na internet, správcovia verejných sietí a výrobcovia komponentov, rovnako ako aj národné regulačné orgány a Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 (15).

(36)

V nariadení (EÚ) č. 1316/2013 sa zriaďuje koordinačný výbor NPE, ktorý je tiež výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16). Nariadením (EÚ) č. 1316/2013 sa tiež Komisii udeľuje právomoc prijímať v súlade s postupom preskúmania ročné a viacročné pracovné programy, a to aj v sektore telekomunikácií, pričom na viacročné pracovné programy sa vzťahuje toto nariadenie. V tomto ohľade je dôležité spresniť, že členské štáty by mali byť pri rokovaniach o otázkach súvisiacich s týmto nariadením, najmä o návrhoch ročných a viacročných pracovných programov, zastúpené v koordinačnom výbore NPE odborníkmi zo sektora telekomunikačnej infraštruktúry.

(37)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä koordinovaný rozvoj transeurópskych sietí v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov cezhraničnej povahy podporovaných infraštruktúr a dôsledkov pre celé územie Únie, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(38)

S cieľom podporovať projekty spoločného záujmu v odvetviach dopravy, telekomunikačných a energetických infraštruktúr, nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 určuje podmienky, metódy a postupy pre poskytovanie finančnej pomoci Únie na transeurópske siete. Tiež ustanovuje rozdelenie zdrojov, ktoré majú byť dostupné podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 vo všetkých troch odvetviach. Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 sa uplatňuje od 1. januára 2014. Je preto vhodné zosúladiť uplatňovanie tohto nariadenia s uplatňovaním nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014.

(39)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1336/97/ES (17) by sa malo zrušiť,

a)

ciele a prevádzkové priority projektov spoločného záujmu;

b)

určenie projektov spoločného záujmu;

c)

kritériá, podľa ktorých sú opatrenia, ktorými sa prispieva k projektom spoločného záujmu, oprávnené na finančnú pomoc Únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013 v súvislosti s ich vývojom, vykonávaním, zavádzaním, prepojenosťou a interoperabilitou;

d)

priority financovania projektov spoločného záujmu.

a)

„telekomunikačná infraštruktúra“ sú širokopásmové siete a infraštruktúry digitálnych služieb;

b)

„infraštruktúry digitálnych služieb“ sú infraštruktúry, ktoré umožňujú poskytovanie prepojených služieb elektronicky, obvykle cez internet, a ktorými sa poskytujú občanom, podnikom a/alebo orgánom verejnej správy transeurópske interoperabilné služby spoločného záujmu, a ktoré sú zložené z platforiem základných služieb a generických služieb;

c)

„stavebné bloky“ sú základné infraštruktúry digitálnych služieb s kľúčovými funkciami, ktoré sa opakovane využívajú v zložitejších infraštruktúrach digitálnych služieb;

d)

„platformy základných služieb“ sú centrálne uzly infraštruktúr digitálnych služieb, ktorých cieľom je zabezpečiť transeurópsku prepojenosť, prístup a interoperabilitu, a ktoré sú otvorené pre členské štáty a môžu byť otvorené aj pre iné subjekty;

e)

„generické služby“ sú služby využívajúce sieťové priechody prepájajúce jednu alebo viacero vnútroštátnych infraštruktúr s platformami základných služieb;

f)

„širokopásmové siete“ sú drôtové a bezdrôtové prístupové siete, pomocná infraštruktúra a základné siete schopné zabezpečiť prepojenosť veľmi vysokými rýchlosťami;

g)

„horizontálne opatrenia“ sú štúdie a programy na podporu činnosti vymedzené v článku 2 bodoch 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013.

a)

hospodársky rast a podpora dobudovania a fungovania vnútorného trhu na podporu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva vrátane malých a stredných podnikov (MSP);

b)

skvalitnenie každodenného života občanov, podnikov a orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach prostredníctvom podpory širokopásmových sietí, prepojenia a interoperability celoštátnych, regionálnych a miestnych širokopásmových sietí, ako aj nediskriminačného prístupu k takýmto sieťam, a digitálnej integrácie.

a)

interoperabilita, prepojenosť, udržateľné zavádzanie, prevádzka a modernizácia transeurópskych infraštruktúr digitálnych služieb, ako aj koordinácia na európskej úrovni;

b)

efektívny tok súkromných a verejných investícií na stimuláciu zavádzania a modernizácie širokopásmových sietí v záujme prispenia k dosiahnutiu cieľov Digitálnej agendy pre Európu týkajúcich sa širokopásmového pripojenia.

a)

sleduje vytvorenie a/alebo skvalitnenie interoperabilných a, keď je to možné, medzinárodne kompatibilných platforiem základných služieb doplnených generickými službami pre infraštruktúry digitálnych služieb;

b)

poskytujú efektívne investičné nástroje pre siete širokopásmového pripojenia, priťahujú nové kategórie investorov a podporovateľov projektov a podporuje opakovateľnosť inovačných projektov a podnikateľských modelov.

a)

obstarávania; a/alebo

b)

grantov.

a)

finančných nástrojov v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 1316/2013, ktoré sú otvorené pre ďalšie príspevky z iných sektorov NPE, iných nástrojov, programov a rozpočtových riadkov v rozpočte Únie, členských štátov vrátane regionálnych a miestnych orgánov a akýchkoľvek iných investorov vrátane súkromných investorov v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013; a/alebo

b)

kombinácie finančných nástrojov a grantov z iných verejných zdrojov ako nástroj NPE, či už sú to verejné zdroje z Únie alebo vnútroštátne verejné zdroje.

a)

obstarávania; a/alebo

b)

grantov.

a)

sú dostatočne zrelé na to, aby mohli byť zavedené, čo je preukázané najmä prostredníctvom úspešných pilotných projektov v rámci takých programov, akými sú programy Únie týkajúce sa inovácie a výskumu;

b)

prispievajú k politikám a činnostiam Únie na podporu vnútorného trhu;

c)

vytvárajú európsku pridanú hodnotu a majú stratégiu a plánovanie pre dlhodobú udržateľnosť, v náležitom prípade prostredníctvom iných finančných zdrojov ako NPE, ktorých kvalita sa musí preukázať posúdením uskutočniteľnosti a pomeru nákladov a prínosov. Táto stratégia sa v prípade potreby aktualizuje;

d)

sú v súlade s medzinárodnými a/alebo európskymi normami alebo otvorenými špecifikáciami a usmerneniami pre interoperabilitu, ako napríklad európskym rámcom interoperability, a zhodnocujú existujúce riešenia.

a)

významne prispievajú k realizácii cieľov Digitálnej agendy pre Európu;

b)

sú v dostatočne zrelom štádiu vývoja a prípravy projektu, podloženom účinnými implementačnými mechanizmami;

c)

riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie;

d)

nevedú k narušovaniu trhu alebo k vytláčaniu súkromných investícií;

e)

používajú technológie, ktoré sa pokladajú za najvhodnejšie na riešenie potrieb predmetnej geografickej oblasti, zohľadňujúc geografické, sociálne a ekonomické faktory založené na objektívnych kritériách a v súlade s technologickou neutralitou;

f)

zavádzajú najvhodnejšiu technológiu pre konkrétny projekt a zároveň ponúkajú najlepšiu vyváženosť medzi najnovšími technológiami v zmysle kapacity dátového toku, bezpečnosti prenosu, odolnosti siete a nákladovej efektívnosti;

g)

majú veľký potenciál opakovať sa a/alebo vychádzať z inovačných podnikateľských modelov.

a)

pripravujú alebo podporujú sa nimi implementačné opatrenia pri ich zavádzaní, správe a riešia existujúce alebo objavujúce sa implementačné problémy;

b)

vytvárajú nový dopyt po infraštruktúrach digitálnych služieb.

a)

monitorovaní vykonávania tohto nariadenia;

b)

prípadnom zohľadňovaní národných plánov alebo národných stratégií;

c)

uskutočňovaní opatrení na hodnotenie vykonávania pracovných programov po finančnej a technickej stránke;

d)

riešení existujúcich alebo objavujúcich sa problémov pri vykonávaní projektov;

e)

vymedzovaní strategických usmernení pred vypracovaním ročných a viacročných pracovných programov uvedených v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, s osobitným ohľadom na výber a stiahnutie opatrení, ktoré prispievajú do projektov spoločného záujmu a na určenie rozčlenenia rozpočtu, ako aj na revíziu uvedených pracovných programov.

a)

dostupnosti infraštruktúr digitálnych služieb meranej počtom členských štátov pripojených ku každej infraštruktúre digitálnych služieb;

b)

percenta občanov a podnikov používajúcich infraštruktúry digitálnych služieb a cezhraničnej dostupnosti takýchto služieb;

c)

objemu investícií pritiahnutých do oblasti širokopásmového pripojenia a v prípade projektov financovaných z príspevkov z verejných zdrojov uvedených v článku 5 ods. 5 písm. b) pákového efektu.