21.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 86/1

(1)

V súlade s článkom 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pri vymedzovaní a vykonávaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Únia má dopĺňať a podporovať národné politiky v oblasti zdravia, podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi a presadzovať koordináciu medzi ich programami, pričom má v plnej miere rešpektovať zodpovednosť členských štátov za vymedzovanie ich politík v oblasti zdravia, organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti.

(2)

Na splnenie požiadaviek stanovených v článku 168 ZFEÚ je potrebné nepretržité úsilie. Propagácia dobrého zdravia na úrovni Únie je tiež integrálnou súčasťou stratégie „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“). To, že budú ľudia dlhšie zdraví a aktívni a budú sa môcť aktívne podieľať na starostlivosti o svoje zdravie, bude mať celkovo pozitívne účinky na zdravie, vrátane obmedzenia nerovností v oblasti zdravia, a pozitívny vplyv na kvalitu života, produktivitu a konkurencieschopnosť, pričom sa zníži tlak na rozpočty členských štátov. Podpora a uznávanie inovácií s dosahom na zdravie pomáha riešiť problém udržateľnosti v odvetví zdravotníctva v súvislosti s demografickými zmenami; a opatrenia na znižovanie rozdielov v oblasti zdravia sú dôležité na účely dosiahnutia „inkluzívneho rastu“. V tomto kontexte je vhodné ustanoviť tretí akčný program Únie v oblasti zdravia (2014 – 2020) ( ďalej len „program“).

(3)

Podľa vymedzenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je zdravie „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnosť choroby alebo invalidity“. Na zlepšenie zdravia obyvateľstva Únie a zníženie nerovností v oblasti zdravia je nevyhnutné sústrediť sa nielen na telesné zdravie. Podľa WHO problémy s duševným zdravím majú takmer 40 % podiel na rokoch prežitých s postihnutím. Problémy s duševným zdravím sa vyznačujú širokým rozsahom, dlhým trvaním a sú príčinou diskriminácie, a výrazne prispievajú k nerovnosti v oblasti zdravia. Hospodárska kríza navyše ovplyvňuje faktory predurčujúce duševné zdravie, pretože sa oslabujú ochranné faktory a zvyšujú rizikové faktory.

(4)

Predchádzajúce akčné programy Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) a v oblasti zdravia (2008 – 2013), prijaté postupne rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES (4) a rozhodnutím č. 1350/2007/ES (5) („predchádzajúce programy v oblasti zdravia“), boli hodnotené pozitívne, pretože viedli k viacerým dôležitým novým prvkom a zlepšeniam. Program by mal vychádzať z výsledkov predchádzajúcich zdravotných programov. Mali by sa v ňom tiež vziať do úvahy odporúčania uskutočnených externých auditov a hodnotení, a to najmä odporúčania Dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 2/2009, podľa ktorého pokiaľ ide o obdobie po roku 2013, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali znovu posúdiť možnosti Únie v oblasti aktivít verejného zdravia a spôsob financovania zo strany Únie v uvedenej oblasti. Mali by tak urobiť pri zohľadnení dostupných rozpočtových prostriedkov a existencie iných mechanizmov spolupráce ako prostriedkov na uľahčenie spolupráce a výmenu informácií medzi zainteresovanými stranami v celej Európe.

(5)

V súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 by sa mal program zamerať na súbor dobre vymedzených cieľov a činností s jasnou, dokázanou pridanou hodnotou Únie a sústrediť sa na podporu menšieho počtu činností v prioritných oblastiach. V súlade so zásadou subsidiarity by sa mal dôraz klásť na oblasti, v ktorých existujú jednoznačné problémy cezhraničnej povahy alebo problémy týkajúce sa vnútorného trhu, alebo v ktorých spolupráca na úrovni Únie môže priniesť podstatné výhody a väčšiu účinnosť.

(6)

Program by mal byť prostriedkom podpory opatrení v oblastiach, v ktorých je pridaná hodnota Únie, ktorú možno dokázať na základe: výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi; podpory sietí na výmenu znalostí alebo vzájomné učenie; riešenia cezhraničných hrozieb s cieľom znížiť ich riziká a zmierniť ich dôsledky; riešenia určitých otázok týkajúcich sa vnútorného trhu, kde má Únia podstatnú legitímnu právomoc zabezpečiť vysoko kvalitné riešenia vo všetkých členských štátoch; uvoľnenia potenciálu inovácie v zdravotníctve; akcií, ktoré môžu viesť k systému na referenčné porovnávanie s cieľom umožniť kvalifikované prijímanie rozhodnutí na úrovni Únie; zlepšovania úspor z rozsahu vyhýbaním sa plytvaniu zdrojmi spôsobenému duplicitou a optimalizácie finančných prostriedkov.

(7)

Program by sa mal vykonávať tak, aby sa rešpektovala zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich politiky v oblasti zdravia, ako aj za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti.

(8)

V správe WHO o zdraví v Európe z roku 2009 sa vymedzuje oblasť pre zvýšenie investícií do verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti. Z tohto hľadiska sa členské štáty nabádajú, aby vo svojich vnútroštátnych programoch stanovili ako prioritu zlepšovanie zdravia a využívali väčšie povedomie o možnostiach financovania v oblasti zdravia zo strany Únie. Program by tak mal uľahčiť začlenenie svojich výsledkov do vnútroštátnych politík v oblasti zdravia.

(9)

Inovácia v oblasti zdravia by sa mala chápať ako stratégia verejného zdravia, ktorá sa neobmedzuje na technologický pokrok z hľadiska výrobkov a služieb. Podpora inovácie v oblasti zásahov na podporu verejného zdravia, stratégií prevencie, riadenia systému zdravotnej starostlivosti a v oblasti organizácie a poskytovania zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti vrátane zásahov na podporu zdravia a prevenciu chorôb má potenciál zlepšiť výsledky v oblasti verejného zdravia, zlepšiť kvalitu starostlivosti o pacientov a reagovať na neuspokojené potreby, zároveň aj posilniť konkurencieschopnosť zainteresovaných strán a zlepšiť nákladovú efektívnosť a udržateľnosť zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. Program by tak mal uľahčiť dobrovoľné šírenie inovácií v oblasti zdravia, pričom by sa mali zohľadňovať spoločné hodnoty a zásady v systémoch zdravotnej starostlivosti Európskej únie, ako sa uvádza v záveroch Rady z 2. júna 2006 (6).

(10)

Najmä v kontexte hospodárskej krízy by mal program prispieť k riešeniu nerovností v oblasti zdravia a podpore rovnosti a solidarity, a to prostredníctvom činnosti v rámci rôznych cieľov a nabádaním a uľahčovaním výmeny osvedčených postupov.

(11)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ má Únia podporovať rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami a zameriavať sa na odstránenie diskriminácie. Preto by mal program v rámci všetkých svojich činností podporovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a ciele týkajúce sa nediskriminácie.

(12)

Pacienti musia mať právomoc starať sa o svoje zdravie a kontrolovať svoju zdravotnú starostlivosť aktívnejšie, predchádzať zlému zdravotnému stavu a prijímať kvalifikované rozhodnutia, a to okrem iného aj prostredníctvom zvýšenia zdravotnej gramotnosti. Mala by sa optimalizovať transparentnosť činností a systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj dostupnosť spoľahlivých, nezávislých a zrozumiteľných informácií pre pacientov. Postupy zdravotnej starostlivosti by sa mali utvárať na základe spätnej väzby od pacientov a komunikácie s nimi. Podpora členských štátov, organizácií pacientov a zainteresovaných strán je zásadná a mala by byť koordinovaná na úrovni Únie, aby sa pacientom účinným spôsobom pomáhalo pri využívaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a to najmä pacientom postihnutým zriedkavými chorobami.

(13)

V záujme zaistenia účinných systémov zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov je nevyhnutné znížiť zaťaženie rezistentnými infekciami a infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a zabezpečiť dostupnosť účinných antimikrobiálnych látok. V rámci programu by sa malo podporovať trvalé úsilie zamerané na zdokonalenie metód analýzy na zisťovanie a prevenciu antimikrobiálnej rezistencie a zlepšiť prepojenie medzi všetkými aktérmi sektora zdravotnej starostlivosti vrátane veterinárneho sektora, pokiaľ ide o riešenie problému antimikrobiálnej rezistencie.

(14)

V kontexte starnúcej spoločnosti môžu dobre nasmerované investície na podporu zdravia a prevenciu chorôb zvýšiť počet „rokov zdravého života“, a tým umožniť starším ľuďom viesť v neskoršom veku zdravý a aktívny život. Chronické ochorenia spôsobujú viac ako 80 % predčasných úmrtí v Únii. V programe by sa malo stanoviť, šíriť a presadzovať využívanie osvedčených postupov založených na dôkazoch na účely nákladovo efektívnych opatrení na podporu zdravia a prevenciu chorôb, ktoré by boli zamerané najmä na hlavné rizikové faktory, konkrétne užívanie tabaku, drog, škodlivé užívanie alkoholu a nezdravé stravovacie návyky, obezitu a fyzickú nečinnosť, ako aj HIV/AIDS, tuberkulózu a hepatitídu. Efektívna prevencia by prispela k väčšej finančnej udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Program by mal s prihliadnutím na rodové hľadisko prispieť k prevencii chorôb z hľadiska všetkých jej aspektov (primárnou, sekundárnou a terciárnou prevenciou) a v priebehu celého života obyvateľov Únie, podpore zdravia a vytváraniu prostredí priaznivých pre zdravý životný štýl, a to s ohľadom na základné faktory spoločenskej a environmentálnej povahy, ako aj vplyv niektorých zdravotných postihnutí na zdravie.

(15)

S cieľom minimalizovať dôsledky, ktoré môžu mať pre verejné zdravie cezhraničné ohrozenia zdravia stanovené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ (7) a ktoré môžu siahať od hromadnej kontaminácie spôsobenej chemickými incidentmi až po pandémie, aké nedávno rozpútali E. coli, H1N1 alebo SARS (závažný akútny respiračný syndróm), či účinky čoraz väčšej migrácie obyvateľstva na zdravie, by mal program prispieť k tvorbe a udržiavaniu spoľahlivých mechanizmov a nástrojov na zisťovanie, posudzovanie a riadenie veľkých cezhraničných ohrození zdravia. Vzhľadom na povahu týchto ohrození by mal program podporovať koordinované opatrenia v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie, ktorých cieľom je riešiť rôzne aspekty cezhraničných ohrození zdravia a ktoré vychádzajú z plánovania pripravenosti a reakcie, dôkladného a spoľahlivého posúdenia rizika a pevného rámca pre riadenie rizík a krízových situácií. V tomto kontexte by mal tento program v boji proti prenosným ochoreniam využívať skutočnosť, že sa dopĺňa s pracovným programom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 (8) a činnosťami podporovanými v rámci programov Únie v oblasti výskumu a inovácie. Osobitné úsilie by sa malo vynaložiť s cieľom zabezpečiť súdržnosť a synergie medzi programom a celkovou činnosťou v oblasti zdravia vykonávanou v rámci iných programov a nástrojov Únie, ktoré sa zameriavajú najmä na chrípku, HIV/AIDS, tuberkulózu a ďalšie cezhraničné ohrozenia zdravia v tretích krajinách.

(16)

Malo by byť možné, aby činnosť v rámci tohto programu zahŕňala cezhraničné ohrozenia zdravia zapríčinené biologickými a chemickými incidentmi, životným prostredím a zmenou klímy. Ako sa uvádza v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“, Komisia sa zaviazala začleniť zmenu klímy do celkových výdavkových programov Únie a vyčleniť aspoň 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Výdavky na program v rámci špecifického cieľa týkajúceho ho sa vážnych cezhraničných ohrození zdravia by mali celkovo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa tým, že budú určené na riešenie ohrození zdravia súvisiacich so zmenou klímy. Komisia by mala poskytnúť informácie o výdavkoch súvisiacich so zmenou klímy v rámci programu.

(17)

V súlade s článkom 114 ZFEÚ by sa v právnych predpisoch prijatých Úniou na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu mal zaistiť vysoký stupeň ochrany ľudského zdravia. V súlade s týmto cieľom by sa malo v rámci programu vynaložiť osobitné úsilie na podporu činností, ktoré sú potrebné z hľadiska cieľov právnych predpisov Únie v oblasti prenosných chorôb a ďalších ohrození zdravia, ľudských tkanív a buniek, krvi, ľudských orgánov, zdravotníckych pomôcok a liekov, práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a tabakových výrobkov a reklamy tabaku a ktoré k týmto cieľom prispievajú.

(18)

Posilňovaním systému informácií a vedomostí týkajúcich sa zdravia tento program by mal prispievať k rozhodovaniu na základe dôkazov, pričom sa zohľadnia príslušné činnosti, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie ako WHO a Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Súčasťou systému by okrem iného malo byť využívanie existujúcich nástrojov, prípadne ďalší rozvoj štandardizovaných informácií týkajúcich sa zdravia a nástrojov na monitorovanie zdravia, zber a analýza údajov týkajúcich sa zdravia, podpora vedeckých výborov zriadených v súlade s rozhodnutím Komisie 2008/721/ES (9) a rozsiahle šírenie výsledkov programu.

(19)

Cieľom politiky Únie v oblasti zdravia je dopĺňať a podporovať národné politiky zdravia, nabádať na spoluprácu medzi členskými štátmi a presadzovať koordináciu medzi ich programami. Výmena osvedčených postupov je kľúčovým nástrojom uvedenej politiky. Takáto výmena by vnútroštátnym orgánom mala umožniť využívať účinné riešenia vyvinuté v iných členských štátoch, znížiť zdvojovanie úsilia a zvýšiť efektívnosť nákladov podporovaním inovačných riešení v oblasti zdravia. Program by sa mal preto zamerať predovšetkým na spoluprácu s príslušnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zdravie v členských štátoch, a poskytnúť stimuly pre širšiu účasť všetkých členských štátov, ako sa odporúča v hodnoteniach predchádzajúcich programov v oblasti zdravia. Najmä členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie, by sa mali aktívne nabádať na účasť na opatreniach spolufinancovaných príslušnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zdravie v členských štátoch, alebo subjektmi poverenými uvedenými orgánmi. Takéto opatrenia by sa mali považovať za výnimočne prospešné a predovšetkým by mali zodpovedať cieľu uľahčenia účasti členských štátov, ktorých HND na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie a rozširovať uvedenú účasť. Zvážiť by sa mala aj ďalšia náležitá nefinančná pomoc na účasť uvedených členských štátov na takýchto opatreniach, napríklad pokiaľ ide o postup podávania žiadostí, šírenie znalostí a využívanie odborných znalostí.

(20)

Mimovládne subjekty a zainteresované strany pôsobiace v oblasti zdravia, najmä organizácie pacientov a združenia zdravotníckych pracovníkov zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní informácií Komisii a tiež poradenstva potrebného na vykonávanie programu. Pri tom je možné, že budú potrebovať na svoje fungovanie príspevky z programu. Program by mal byť preto prístupný pre mimovládne organizácie a organizácie pacientov pôsobiacich v oblasti verejného zdravia, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri procesoch občianskeho dialógu na úrovni Únie, ako je účasť v poradných skupinách, a tým prispievajú k plneniu špecifických cieľov programu.

(21)

V rámci programu by sa mali podporovať synergie a zároveň by sa malo vyhýbať duplicite so súvisiacimi programami a činnosťami Únie, a to v príslušných prípadoch prostredníctvom podpory zavádzania inovačných prelomových objavov pochádzajúcich z výskumu do odvetvia zdravotníctva. V rámci ich príslušných činností by sa mali primerane využívať aj ostatné fondy a programy Únie, najmä rámcový program Únie pre výskum a inováciu 2014-2020 (Horizont 2020 ) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (10) a jeho výsledky, štrukturálne fondy, program pre zamestnanosť a sociálne inovácie ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (11), Fond solidarity Európskej únie zriadený nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 (12),

stratégia Únie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci (2007-2012), program pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 (13), program na ochranu životného prostredia a klímy (LIFE) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 (14), program v oblasti spotrebiteľskej politiky, program Spravodlivosť ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 (15), spoločný program Bývanie s podporou okolia (Ambient Assisted Living), program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (program Erasmus+) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (16), Európsky štatistický program zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 99/2013 (17) a európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie.

(22)

V súlade s článkom 168 ods. 3 ZFEÚ Únia a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti verejného zdravia. Program by preto mal byť otvorený pre účasť tretích krajín, najmä pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, na ktoré sa vzťahuje predvstupová stratégia, krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO)/Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), susedných krajín a krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika (ESP), ako aj ďalších krajín v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dvojstranných alebo mnohostranných dohodách.

(23)

Primerané vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe, by mali uľahčiť dosiahnutie cieľov programu so zreteľom na všetky príslušné dohody medzi týmito krajinami a Úniou. Tie môžu zahŕňať podujatia na tému zdravia organizované Úniou alebo činnosti tretích krajín doplnkové k činnostiam financovaným prostredníctvom programu v oblastiach spoločného záujmu, avšak nemali by zahŕňať finančný príspevok v rámci programu.

(24)

S cieľom maximalizovať efektívnosť a účinnosť opatrení na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni a na účely vykonávania programu by sa mala rozvíjať spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami ako Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry, najmä WHO, ale aj s Radou Európy a OECD.

(25)

Program by mal trvať sedem rokov tak, aby prebiehal súbežne s viacročným finančným rámcom stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (18). Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie pre celé obdobie trvania programu, ktorá má podľa bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (19) predstavovať pre Európsky parlament a Radu pri ročnom rozpočtovom postupe základný referenčný bod.

(26)

V súlade s článkom 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (20) poskytuje toto nariadenie právny základ pre činnosť a vykonávanie programu.

(27)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu finančnej podpory ustanovenej v rámci tohto programu na fungovanie subjektov by Komisia mala mať možnosť považovať v ročnom pracovnom programe na rok 2014 náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností za náklady oprávnené na financovanie, a to aj v prípade, že príjemcovi vznikli pred podaním žiadosti o financovanie.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia prostredníctvom ročných pracovných programov by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(29)

Pri vykonávaní programu by sa mala plne dodržiavať zásada transparentnosti. Rozpočtové zdroje by sa mali rozdeliť medzi jednotlivé ciele programu, a to vyváženým spôsobom v priebehu celého trvania programu, pričom by sa mali zohľadniť pravdepodobné výhody podpory zdravia. V rámci programu by sa mali vybrať a financovať vhodné opatrenia, ktoré sú súčasťou jeho špecifických cieľov a ktoré majú jasnú pridanú hodnotu Únie. V ročných pracovných programoch by sa mali stanoviť najmä základné výberové kritériá uplatniteľné na možných príjemcov v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012, aby sa zabezpečila ich finančná a prevádzková schopnosť pri realizácií činností financovaných v rámci programu a prípadne aj dôkazy o ich nezávislosti.

(30)

Prínos a vplyv programu by sa mali pravidelne monitorovať a hodnotiť. Pri jeho hodnotení by sa mala brať do úvahy skutočnosť, že dosiahnutie cieľov programu si môže vyžadovať dlhší čas, ako je jeho trvanie. V polovici trvania programu, avšak najneskôr 30. júna 2017, by sa mala vypracovať priebežná hodnotiaca správa s cieľom posúdiť stav vykonávania tematických priorít programu.

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci programu v plnej miere využili zistenia priebežnej hodnotiacej správy o jeho vykonávaní, a umožniť prípadné úpravy potrebné na dosiahnutie jeho cieľov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vyňatie tematických priorít stanovených v tomto nariadení alebo zahrnutie nových tematických priorít do tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

Pri výmene informácií s potenciálnymi žiadateľmi s cieľom umožniť spravodlivú účasť na programe, ako aj pri výmene poznatkov získaných v rámci programu s rôznymi zainteresovanými stranami v sektoroch zdravotníctva jednotlivých krajín je nevyhnutná spolupráca vnútroštátnych orgánov. Členské štáty by preto na podporu uvedených činností mali určiť národné kontaktné body.

(33)

Komisia by pri uplatňovaní tohto nariadenia mala konzultovať s príslušnými expertmi vrátane národných kontaktných miest.

(34)

Finančné záujmy Únie by mali byť chránené prostredníctvom primeraných opatrení v celom cykle výdavkov vrátane prevencie, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadných sankcií.

(35)

Mal by sa zabezpečiť prechod medzi týmto programom a predchádzajúcim programom, ktorý nahrádza, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných dohôd týkajúcich sa jeho riadenia, ako je financovanie technickej a administratívnej pomoci. K 1. januáru 2021 by rozpočtové prostriedky pridelené na technickú a administratívnu pomoc mali v prípade potreby pokryť výdavky súvisiace s riadením činností, ktoré nebudú ukončené do konca roku 2020.

(36)

Keďže všeobecné ciele tohto nariadenia, konkrétne dopĺňať politiky členských štátov na zlepšenie zdravia obyvateľstva Únie a zníženie nerovností v oblasti zdravia podporou zdravia, nabádaním na inováciu v oblasti zdravia, zvyšovaním udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti a ochranou občanov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia, ako aj tieto politiky podporovať a pridávať im hodnotu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37)

Toto nariadenie nahrádza rozhodnutie č. 1350/2007/ES. Uvedené rozhodnutie by sa preto malo zrušiť.

(38)

Je vhodné zabezpečiť plynulý a nerušený prechod medzi predchádzajúcim programom v oblasti zdravia (2008 – 2013) a programom a zosúladiť trvanie programu s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Program by sa preto mal uplatňovať od 1. januára 2014,

1)

v záujme podpory zdravia, prevencie chorôb a vytvárania prostredí priaznivých pre zdravý životný štýl: určiť, šíriť a podporovať využívanie osvedčených postupov založených na dôkazoch na účely nákladovo efektívnych opatrení na podporu zdravia a prevenciu chorôb a zamerať sa pritom najmä na kľúčové rizikové faktory, ktoré súvisia so životným štýlom, s dôrazom na pridanú hodnotu Únie.

Ukazovateľom plnenia tohto cieľa je najmä nárast počtu členských štátov, ktoré podporujú zdravie a prevenciu chorôb, pričom využívajú osvedčené postupy založené na dôkazoch prostredníctvom opatrení a činností prijímaných na príslušnej úrovni v členských štátoch.

2)

v záujme ochrany občanov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia: identifikovať a vytvoriť jednotné postupy a podporovať ich vykonávanie v záujme lepšej pripravenosti a koordinácie počas krízových situácií v oblasti zdravia.

Ukazovateľom plnenia tohto cieľa je najmä nárast počtu členských štátov, ktoré do navrhovania svojich plánov pripravenosti začleňujú jednotné prístupy.

3)

v záujme podpory budovania kapacít v oblasti verejného zdravia a prispievania k vytváraniu inovačných, účinných a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti: identifikovať a rozvíjať nástroje a mechanizmy na úrovni Únie s cieľom riešiť nedostatok ľudských a finančných zdrojov a uľahčovať dobrovoľné využívanie inovácií v oblasti zásahov do verejného zdravotníctva a stratégií prevencie.

Ukazovateľom plnenia tohto cieľa je najmä zvýšenie množstva vypracovaných usmernení a nárast počtu členských štátov využívajúcich identifikované nástroje a mechanizmy s cieľom prispieť k efektívnym výsledkom v ich systémoch zdravotnej starostlivosti.

4)

v záujme uľahčenia prístupu občanov Únie k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti: zvýšiť prístup k medicínskym odborným poznatkom a informáciám týkajúcim sa špecifických chorôb za hranicami štátov, uľahčovať uplatňovanie výsledkov výskumu a rozvíjať nástroje na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov, a to okrem iného aj prostredníctvom opatrení prispievajúcich k zlepšeniu zdravotnej gramotnosti.

Ukazovateľom plnenia tohto cieľa je najmä nárast počtu európskych referenčných sietí zriadených v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ (22) (ďalej len „európske referenčné siete“); zvýšenie počtu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a centier odborných znalostí, ktoré sa zapoja do európskych referenčných sietí; a nárast počtu členských štátov využívajúcich vypracované nástroje.

a)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti využívajúce výhody prístupovej stratégie v súlade so všeobecnými zásadami a podmienkami týkajúcimi sa ich účasti na programoch Únie stanovených v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách;

b)

krajiny EZVO/EHP v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

c)

v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dvojstranných alebo mnohostranných dohodách susedné krajiny a krajiny, na ktoré sa vzťahuje ESP;

d)

iné krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnej dvojstrannej alebo mnohostrannej dohode.

a)

činností s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie spolufinancovaných príslušnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zdravie v členských štátoch alebo v tretích krajinách zúčastňujúcich sa na programe na základe článku 6 alebo subjektmi verejného sektora a mimovládnymi subjektmi, ako je uvedené v článku 8 ods. 1 konajúcimi jednotlivo alebo ako sieť a poverenými týmito orgánmi;

b)

činností s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie spolufinancovaných inými verejnými, mimovládnymi alebo súkromnými subjektmi, ako je uvedené v článku 8 ods. 1 vrátane medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti zdravia, a v prípade medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti zdravia, prípadne bez predchádzajúcej výzvy na predloženie ponúk, s výslovným uvedením a riadnym odôvodnením v ročných pracovných programoch;

c)

činnosť mimovládnych subjektov, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, ktoré potrebujú finančnú podporu na dosiahnutie jedného alebo viacerých špecifických cieľov programu.

a)

sa aspoň 30 % rozpočtu na navrhovanú činnosť pridelí členskému štátu, ktorého hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie; a

b)

na činnosti sa zúčastňujú subjekty aspoň zo 14 zúčastnených krajín, z ktorých aspoň štyri patria medzi krajiny, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie.

a)

sú mimovládne, neziskové a nezávislé od priemyselných, obchodných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov;

b)

pracujú v oblasti verejného zdravia, hrajú dôležitú úlohu v občianskom dialógu na úrovni Únie a sledujú aspoň jeden zo špecifických cieľov programu, ako je uvedené v článku 3;

c)

sú aktívne na úrovni Únie a najmenej v polovici členských štátov a majú vyvážené geografické pokrytie v celej Únii.

a)

nie je možné vykonať a dosiahnuť jednu alebo viacero tematických priorít uvedených v prílohe I v súlade s cieľmi programu a v rámci zostávajúceho obdobia trvania programu;

b)

v hodnotení nebola identifikovaná jedna alebo viacero špecifických, významných tematických priorít, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ale ktoré sa stali potrebnými na dosiahnutie všeobecných a špecifických cieľov programu, ako sa vymedzuje v článkoch 2 a 3; ako aj

c)

dôvody pre vyvodenie záverov uvedených v písm. a) a b).