so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

Únia financuje opatrenia na podporu presadzovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a uplatňovania efektívnych a účinných bezpečnostných opatrení pre jadrové materiály v tretích krajinách v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a jeho prílohy.

1. Ciele uvedené v článku 2 bode 1 sa dosahujú predovšetkým prostredníctvom týchto opatrení:

2. Ciele uvedené v článku 2 bode 2 sa dosahujú predovšetkým prostredníctvom týchto opatrení:

3. Cieľ uvedený v článku 2 bode 3 sa obmedzuje na technické aspekty s cieľom zabezpečiť, aby sa rudy, zdrojový materiál a osobitný štiepny materiál nepoužili na iné účely než na účely, ktoré oznámili ich užívatelia. Dosahuje sa najmä prostredníctvom týchto opatrení:

4. Opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 môžu obsahovať činnosti na podporu medzinárodnej spolupráce vrátane vykonávania a monitorovania medzinárodných dohovorov a zmlúv. Obsahujú aj zásadný prvok prenosu znalostí ako sú výmeny informácií, budovania kapacít a odbornej prípravy v oblasti jadrovej bezpečnosti a výskumu s cieľom posilniť udržateľnosť dosiahnutých výsledkov. Vykonávajú sa prostredníctvom spolupráce s príslušnými orgánmi členských štátov a/alebo s orgánmi tretích krajín, regulačnými orgánmi v oblasti jadrovej energie a ich organizáciami technickej podpory a/alebo príslušnými medzinárodnými organizáciami, predovšetkým s MAAE. V osobitných a náležite odôvodnených prípadoch sa opatrenia týkajúce sa odseku 1 písm. b) a c) vykonávajú prostredníctvom spolupráce s prevádzkovateľmi a/alebo príslušnými organizáciami z členských štátov a s prevádzkovateľmi jadrových zariadení z tretích krajín, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom, ako aj jadrových areálov.

1. Pokrok pri dosahovaní osobitných cieľov uvedených v článku 2 sa posúdi prostredníctvom týchto ukazovateľov výkonu:

Pred vykonávaním projektov a pri zohľadnení osobitosti každej činnosti sa v súlade s článkom 7 ods. 2 vymedzia osobitné ukazovatele monitorovania, hodnotenia a posúdenia výsledkov.

2. Komisia zabezpečí, aby boli prijaté opatrenia v súlade s celkovým strategickým politickým rámcom Únie pre partnerskú krajinu, a najmä s cieľmi politík a programov tejto partnerskej krajiny v oblasti rozvoja a hospodárskej spolupráce.

3. Finančnou, hospodárskou a technickou spoluprácou stanovenou podľa tohto nariadenia sa doplňuje spolupráca Únie podľa ostatných nástrojov.

1. Spolupráca Spoločenstva podľa tohto nariadenia sa vykonáva na základe všeobecného viacročného strategického dokumentu pre nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti.

2. Strategický dokument tvorí všeobecný základ spolupráce a vypracúva sa na obdobie najviac siedmich rokov. Ustanovuje sa v ňom stratégia Spoločenstva pre spoluprácu podľa tohto nariadenia so zreteľom na potreby dotknutých krajín, priority Spoločenstva, medzinárodnú situáciu a činnosti príslušných tretích krajín. V strategickom dokumente sa uvádza aj pridaná hodnota spolupráce, ako aj to, ako zabrániť duplicite s inými programami a iniciatívami, najmä s programami a iniciatívami medzinárodných organizácií, ktoré sledujú podobné ciele, a hlavných darcov.

3. Strategický dokument sa zameriava na poskytnutie uceleného rámca pre spoluprácu medzi Spoločenstvom a dotknutými tretími krajinami alebo regiónmi v súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi, so zásadami a s politikou Spoločenstva.

4. Príprava strategického dokumentu sa riadi zásadami účinnosti pomoci: národné vlastníctvo, partnerstvo, koordinácia, harmonizácia, zosúladenie s prijímajúcou krajinou alebo regionálnymi systémami, vzájomná zodpovednosť a orientácia na výsledky.

5. Komisia schváli strategický dokument v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2. Okrem toho, podľa toho istého postupu strategický dokument preskúma a v prípade potreby ho aktualizuje, a to v polovici trvania alebo kedykoľvek, keď je to potrebné.

1. Viacročné orientačné programy sa vypracujú na základe strategického dokumentu uvedeného v článku 5. Viacročné orientačné programy sa vzťahujú na obdobie od 2 do 4 rokov.

2. Vo viacročných orientačných programoch sa stanovujú prioritné oblasti vybrané na financovanie, osobitné ciele, očakávané výsledky, ukazovatele výkonnosti a orientačné pridelenie finančných prostriedkov, a to celkové, ako aj podľa prioritných oblastí, vrátane primeranej rezervy vo forme nepridelených finančných prostriedkov. Táto môže byť podľa potreby vyjadrená ako rozpätie alebo minimálna suma. Vo viacročných orientačných programoch sa stanovujú usmernenia na zabránenie duplicite.

3. Viacročné orientačné programy sú založené na žiadosti partnerských krajín alebo regiónov a dialógu s nimi so zapojením zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, aby dotknutá krajina alebo región prevzali dostatočnú zodpovednosť za tento proces, a podnietiť podporu národných stratégií v oblasti rozvoja. S cieľom dosiahnuť komplementaritu a zabránenie duplicite sa vo viacročných orientačných programoch zohľadňuje súčasná, ako aj plánovaná medzinárodná spolupráca, a to najmä s medzinárodnými organizáciami, ktoré sledujú podobné ciele, a hlavnými darcami v oblastiach uvedených v článku 2. Vo viacročných orientačných programoch sa tiež uvedie, aký prínos spolupráca predstavuje.

4. Komisia prijme viacročné orientačné programy v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2. Okrem toho, podľa toho istého postupu tieto orientačné programy preskúma a v prípade potreby ich aktualizuje, pričom zohľadní každé preskúmanie strategického dokumentu uvedeného v článku 5.

1. Ročné akčné programy (ďalej len „akčné programy“) sa vypracujú na základe strategického dokumentu a viacročných orientačných programov uvedených v článkoch 5 a 6. Akčné programy sa stanovia pre každú tretiu krajinu alebo región a upresnia sa v nich podrobnosti týkajúce sa vykonávania spolupráce stanovenej podľa tohto nariadenia.

Vo výnimočných prípadoch, najmä ak sa akčný program ešte neprijal, môže Komisia na základe dokumentov orientačného programovania prijať individuálne opatrenia v súlade s rovnakými pravidlami a postupmi ako pri akčných programoch.

V prípade nepredvídaných a riadne odôvodnených potrieb, okolností alebo záväzkov môže Komisia prijať osobitné opatrenia, ktoré nie sú ustanovené v dokumentoch orientačného programovania.

2. V akčných programoch sa uvádzajú sledované ciele, oblasti pôsobnosti, plánované opatrenia a projekty, očakávané výsledky, riadiace postupy a plánovaná celková sumu financovania. Obsahujú súhrnný opis operácií, ktoré sa majú financovať, približný údaj o sumách vyčlenených na každú operáciu, orientačný časový harmonogram vykonávania a podľa potreby osobitné ukazovatele monitorovania, hodnotenia a posúdenia výsledkov. V prípade potreby zahŕňajú výsledky akýchkoľvek poznatkov získaných pri predchádzajúcej spolupráci.

3. Komisia prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2 akčné programy, individuálne opatrenia a osobitné opatrenia. Komisia môže podľa toho istého postupu tieto akčné programy a opatrenia preskúmať a predĺžiť.

4. Odchylne od odseku 3 sa postupy preskúmania uvedené v článku 11 ods. 2 nevyžadujú pre:

ak tieto zmeny podstatne neovplyvnia ciele pôvodných opatrení a akčných programov.

Opatrenia prijaté podľa tohto odseku sa oznámia Európskemu parlamentu, Rade a výboru uvedenému v článku 11 ods. 1 do jedného mesiaca od ich prijatia.

5. V prípade riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov súvisiacich s potrebou rýchlej reakcie Spoločenstva na účely zmiernenia dôsledkov jadrovej alebo radiačnej havárie, Komisia prijme alebo zmení akčné programy alebo opatrenia prostredníctvom okamžite uplatniteľných vykonávacích aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 3.

6. Komisia sa môže rozhodnúť, že sa zapojí do akejkoľvek iniciatívy, ktorú začali medzinárodné organizácie a hlavní darcovia sledujúci podobné ciele, pokiaľ je táto iniciatíva v súlade s všeobecným cieľom uvedeným v článku 1. Príslušné rozhodnutie o financovaní sa prijíma v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

Pri akomkoľvek programovaní alebo preskúmaní programov, ktoré sa uskutoční po uverejnení správy v polovici trvania uvedenej v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 236/2014, sa zohľadnia výsledky, zistenia a závery tejto správy.

Toto nariadenie sa vykonáva v súlade s článkom 1 ods. 3, článkom 1 ods. 4 a článkami 3, 4, 5, 7, 8, 9, 12 a 17 nariadenia (EÚ) č. 236/2014, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak.

Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní opatrení prijatých podľa tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní spolupráce uvedenej v tomto nariadení. Správa obsahuje údaje za predchádzajúci rok o financovaných opatreniach, informácie o výsledkoch monitorovacích a hodnotiacich činností a o plnení rozpočtových záväzkov a platieb rozdelených podľa krajiny, regiónu a druhu spolupráce.

1. Komisii pomáha výbor pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

1. Referenčná suma na vykonávanie tohto nariadenia v období rokov 2014 až 2020 je 225 321 000 EUR.

2. Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje Európsky parlament a Rada v rámci obmedzení stanovených vo viacročných finančných rámcoch.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(1) Stanovisko z 19. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Nariadenie Rady (Euratom) č. 300/2007 z 19. februára 2007, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 81, 22.3.2007, s. 1).

(3) Rozhodnutie Komisie 1999/819/Euratom zo 16. novembra 1999 o pristúpení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti z roku 1994 (Ú. v. ES L 318, 11.12.1999, s. 20).

(4) Rozhodnutie Komisie 2005/510/Euratom zo 14. júna 2005 o pristúpení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu k Spoločnému dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom [oznámené pod číslom K(2005) 1729] (Ú. v. EÚ L 185, 16.7.2005, s. 33).

(5) Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(6) Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť (pozri stranu 95 tohto úradného vestníka).

(9) Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

PRÍLOHA

KRITÉRIÁ, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA SPOLUPRÁCU V OBLASTI JADROVEJ BEZPEČNOSTI

V tejto prílohe sa vymedzujú kritériá (1) spolupráce podľa tohto nariadenia vrátane priorít.

Spolupráca by sa mala zakladať na týchto kritériách:

1. Všeobecné kritériá a priority

Všeobecné kritériá:

—	Spolupráca sa môže vzťahovať na všetky tretie krajiny na celom svete.

—	Priorita by sa mala klásť na prístupové krajiny a krajiny oblasti európskeho susedstva, a to najmä uplatňovaním prístupu pre jednotlivé krajiny. Regionálny prístup by sa mal uprednostňovať pre krajiny v iných regiónoch.

—

Spolupráca s krajinami s vysokými príjmami sa zameriava na uľahčenie vzťahov medzi ich jednotlivými zainteresovanými stranami príslušnými pre oblasť jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením. Z takýchto vzťahov sa vylučuje akékoľvek financovanie krajín s vysokými príjmami zo strany Spoločenstva prostredníctvom tohto nariadenia. V nutných a vhodných prípadoch, napríklad po veľkej jadrovej havárii, je však možné vykonať osobitné opatrenia.

—	Spoločné porozumenie a vzájomná dohoda medzi treťou krajinou a Spoločenstvom by mali byť potvrdené prostredníctvom predloženia formálnej žiadosti Komisii, ktorá zaväzuje príslušnú vládu.

—

Tretie krajiny, ktoré chcú spolupracovať so Spoločenstvom, by sa mali zaviazať, že budú v plnej miere dodržiavať zásady nešírenia zbraní. Zároveň by mali byť zmluvnými stranami príslušných dohovorov v rámci MAAE týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti, akými sú napríklad Dohovor o jadrovej bezpečnosti z roku 1994 a Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, alebo by mali vykonať kroky preukazujúce pevný záväzok k takým dohovorom pristúpiť. Tento záväzok by sa mal každý rok posúdiť a na základe tohto posúdenia sa prijme rozhodnutie o pokračovaní spolupráce. Spolupráca so Spoločenstvom by mohla byť podmienená pristúpením alebo dokončením opatrení potrebných na pristúpenie k príslušným dohovorom. V núdzových prípadoch by sa pri uplatňovaní týchto zásad mala výnimočne preukázať flexibilita.

—

S cieľom zabezpečiť a monitorovať súlad s cieľmi v oblasti spolupráce tohto nariadenia dotknutá tretia krajina akceptuje hodnotenie prijatých opatrení. Týmto hodnotením, ktoré by mohlo byť podmienkou ďalších platieb príspevkov Spoločenstva, by sa malo umožniť monitorovanie a overovanie súladu so schválenými cieľmi.

—	Cieľom spolupráce, ktorú Európska únia podľa tohto nariadenia poskytuje v oblasti jadrovej bezpečnosti a jadrových bezpečnostných záruk, nie je presadzovať jadrovú energiu, a preto by sa táto pomoc nemala vykladať ako opatrenie na propagáciu tohto zdroja energie v tretích krajinách.

Priority

V záujme vytvorenia bezpečnostných podmienok, ktoré sú potrebné na vylúčenie rizík pre život a zdravie verejnosti, by sa spolupráca mala predovšetkým zamerať na regulačné orgány v oblasti jadrovej energie a ich organizácie technickej podpory. Cieľom takejto spolupráce je zabezpečiť ich technickú spôsobilosť a nezávislosť, ako aj posilnenie regulačného rámca, najmä pokiaľ ide o licenčné činnosti vrátane preskúmania a splnenia účinného a komplexného posúdenia rizika a bezpečnosti („záťažové testy“).

Ostatné priority programov spolupráce, ktoré sa majú vypracovať v kontexte tohto nariadenia, zahŕňajú:

—	rozvoj a vykonávanie zodpovedných stratégií a rámcov pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom,

—	odstavenie existujúcich zariadení, sanáciu bývalých jadrových areálov a miest, na ktorých sa ťažil urán, ako aj vyzdvihnutie potopených rádioaktívnych objektov a materiálu z mora a nakladanie s nimi, ak pre verejnosť predstavujú hrozbu.

Spolupráca s prevádzkovateľmi jadrových elektrární z tretích krajín sa zváži v osobitných prípadoch uvedených v článku 2 a 3, a to najmä v rámci nadväzujúcich opatrení komplexného posúdenia rizika a bezpečnosti. Z takejto spolupráce sa vylučuje dodávka zariadení.

2. Krajiny s inštalovanou kapacitou výroby jadrovej energie

V prípade krajín, ktoré už využívajú financovanie zo strany Spoločenstva, by ďalšia spolupráca mala závisieť od vyhodnotenia činností financovaných zo strany Spoločenstva a od náležitého odôvodnenia nových potrieb. Týmto vyhodnotením by sa malo umožniť presnejšie stanovenie charakteru spolupráce a súm, ktoré sa týmto krajinám v budúcnosti poskytnú.

V prípade krajín, ktoré vyžadujú spoluprácu, by sa mali zvážiť:

a)	stupeň naliehavosti zásahu v danej krajine vzhľadom na situáciu, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť a

dôležitosť zakročenia vo vhodnom čase s cieľom zabezpečiť, aby sa posilnila kultúra jadrovej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o zavádzanie alebo posilnenie regulačných orgánov a organizácií technickej podpory, ako aj rozvoj a vykonávanie stratégií a rámcov pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom.

Využívanie integrovanej služby pre preskúmanie regulácie (IRRS) a misií skupiny MAAE pre hodnotenie prevádzkovej bezpečnosti (OSART) by bolo výhodou, aj keď by nepredstavovalo formálne kritérium pre spoluprácu.

3. Krajiny bez inštalovanej kapacity výroby jadrovej energie

V prípade krajín, ktoré majú jadrové zariadenia podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom, ale nechcú rozvíjať jadrovú výrobnú kapacitu, spolupráca závisí od stupňa naliehavosti vzhľadom na situáciu, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť.

V prípade krajín, ktoré chcú rozvíjať kapacitu na výrobu jadrovej energie, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú jadrové zariadenia podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom, a u ktorých vzniká otázka zakročenia vo vhodnom čase s cieľom zabezpečiť, aby sa súčasne s rozvojom programu na výrobu jadrovej energie posilnila kultúra jadrovej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o posilnenie regulačných orgánov a organizácií technickej podpory, sa v rámci spolupráce zohľadní dôveryhodnosť programu na rozvoj jadrovej energie, existencia rozhodnutia vlády o využívaní jadrovej energie a vypracovanie predbežného plánu, v ktorom by sa mali zohľadniť medzníky v rozvoji národnej infraštruktúry pre jadrovú energiu (sériový dokument MAAE o jadrovej energii NG-G-3.1).

Pre krajiny v tejto kategórii by mala byť spolupráca v prvom rade zameraná na rozvoj potrebnej regulačnej infraštruktúry, technickej spôsobilosti regulačných orgánov v oblasti jadrovej energetiky a príslušných organizácií technickej podpory. Mal by sa zvážiť a v prípade potreby aj podporiť rozvoj stratégií a rámcov na zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, a to aj v krajinách, ktoré nemajú v úmysle rozvíjať alebo sa rozhodli, že nebudú rozvíjať kapacity na výrobu jadrovej energie.

V prípade krajín, ktoré nepatria do uvedených kategórií, sa spolupráca môže zabezpečiť v prípade núdzových situácií v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou. Tieto krajiny by mali mať možnosť využívať pri uplatňovaní všeobecných kritérií určitú mieru flexibility.

4. Koordinácia

Komisia by mala koordinovať svoju spoluprácu s tretími krajinami s organizáciami, ktoré sledujú podobné ciele, najmä s medzinárodnými organizáciami, predovšetkým s MAAE. Touto koordináciou by sa Spoločenstvu a príslušným organizáciám malo umožniť, aby predchádzali akejkoľvek duplicite, pokiaľ ide o činnosti a financovanie v súvislosti s tretími krajinami. Komisia by do plnenia svojich úloh mala zapojiť aj príslušné orgány členských štátov a európskych prevádzkovateľov, a tým využívať kvalitu európskych odborníkov v oblasti jadrovej bezpečnosti a jadrových bezpečnostných záruk.

Komisia zabezpečí, aby v rámci spolupráce týkajúcej sa bezpečnostných záruk, a to prostredníctvom opatrení, ktoré sa môžu vykonať v súlade s článkom 3 ods. 3 tohto nariadenia, a spolupráce, ktorá sa môže realizovať v oblasti bezpečnosti a nešírenia v rámci nástroja na podporu stability a mieru, nedochádzalo k duplicite.

(1) V kritériách sa zohľadňujú závery Rady o pomoci tretím krajinám v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany (2 913. zasadnutie Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku, 9. decembra 2008 v Bruseli).