15.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 77/11

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 231/2014

z 11. marca 2014,

ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Vo svojom oznámení z 29. júna 2011 s názvom „Rozpočet stratégie Európa 2020“ stanovila Komisia rámec pre nástroje Únie na financovanie vonkajšej činnosti vrátane nástroja predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA II“).

(2)

Keďže účinnosť nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006 (4) uplynula 31. decembra 2013 a v záujme zefektívnenia vonkajšej činnosti Únie by sa rámec na plánovanie a poskytovanie vonkajšej pomoci mal zachovať aj na obdobie rokov 2014 až 2020. Politika rozširovania Únie by mala byť aj naďalej podporená osobitným nástrojom na financovanie vonkajšej činnosti. Mala by sa preto ustanoviť IPA II.

(3)

V článku 49 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) sa ustanovuje, že každý európsky štát, ktorý dodržiava hodnoty rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, môže požiadať o členstvo v Únii. Európsky štát, ktorý požiadal o pristúpenie k Únií, sa môže stať členom, len keď sa potvrdí, že spĺňa kritériá členstva stanovené na kodanskom zasadnutí Európskej rady v júni 1993 (ďalej len „kodanské kritériá“), a za predpokladu, že pristúpenie nebude nad rámec kapacity Únie integrovať nového člena. Uvedené kritériá sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie a ochranu menšín, existencie fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosti zvládať konkurenčný tlak a trhové sily v Únii a schopnosti vziať na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmlúv vrátane prijatia cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.

(4)

Stratégia rozširovania založená na konsolidácii, podmienenosti a komunikácii spolu s kapacitou Únie integrovať nových členov naďalej tvorí základ pre obnovený konsenzus v otázke rozširovania. Prístupový proces je založený na objektívnych kritériách a uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými žiadateľskými krajinami, ktoré sa posudzujú na základe vlastných zásluh. Pokrok smerom k pristúpeniu závisí od dodržiavania hodnôt Únie zo strany jednotlivých žiadateľských krajín a ich schopnosti uskutočniť potrebné reformy na harmonizáciu ich politického, inštitucionálneho, právneho, administratívneho a hospodárskeho systému s pravidlami, normami, politikami a postupmi platnými v Únii.

(5)

Proces rozširovania posilňuje mier, demokraciu a stabilitu v Európe a umožňuje Únii lepšie reagovať na globálne výzvy. Transformačný vplyv procesu rozširovania prináša v krajinách zahrnutých do procesu rozširovania ďalekosiahle politické a hospodárske reformy, z ktorých má úžitok aj Únia ako celok.

(6)

Európska rada udelila štatút kandidátskej krajiny Islandu, Čiernej Hore, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, Turecku a Srbsku. Potvrdila európsku perspektívu pre krajiny západného Balkánu. Bez toho, aby boli dotknuté pozície týkajúce sa štatútu alebo akýchkoľvek budúcich rozhodnutí prijatých Európskou radou alebo Radou, krajiny, ktoré požívajú výhody plynúce z takejto európskej perspektívy a ktorým sa neudelil štatút kandidátskej krajiny, sa môžu výhradne na účely tohto nariadenia považovať za potenciálnych kandidátov. Finančná pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala udeľovať všetkým prijímateľom uvedeným v prílohe I.

(7)

Pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala poskytovať v súlade s rámcom politiky rozširovania, ktorý vymedzila Európska rada a Rada, a pri náležitom zohľadnení oznámenia o stratégii rozširovania a správ o pokroku obsiahnutých vo výročnom balíku Komisie o rozširovaní, ako aj príslušných uznesení Európskeho parlamentu. Pomoc by sa tiež mala poskytovať v súlade s dohodami, ktoré Únia uzatvorila s prijímateľmi uvedenými v prílohe I, a v súlade s európskym a prístupovým partnerstvom. Pomoc by sa mala zameriavať najmä na vybraný počet politických oblastí, ktoré prijímateľom uvedeným v prílohe I pomôžu posilniť demokratické inštitúcie a právny štát, reformovať súdnictvo a verejnú správu, dodržiavať základné práva a podporovať rodovú rovnosť, toleranciu, sociálne začlenenie a nediskrimináciu. Účelom pomoci by naďalej mala byť podpora ich úsilia o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj prostredníctvom vykonávania makroregionálnych stratégií Únie. Mala by tiež posilňovať ich hospodársky a sociálny rozvoj a byť základom agendy inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s osobitným zameraním sa na malé a stredné podniky s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len„stratégia Európa 2020“) a postupné zosúladenie s kodanskými kritériami. Mala by sa posilniť súdržnosť medzi finančnou pomocou a celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie.

(8)

S cieľom zohľadniť zmeny vykonané v rámci politiky rozširovania alebo významného vývoja súvisiaceho s prijímateľmi uvedenými v prílohe I by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o úpravu a aktualizáciu tematických priorít pomoci uvedených v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(9)

Posilňovanie právneho štátu vrátane boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj dobrá správa vecí verejných vrátane reformy verejnej správy, sú u väčšiny prijímateľov uvedených v prílohe I naďalej kľúčovými výzvami a sú zásadnými pre týchto prijímateľov, aby sa priblížili k Únii a neskôr v plnej miere prevzali záväzky vyplývajúce z členstva v Únii. Vzhľadom na dlhodobú povahu reforiem realizovaných v uvedených oblastiach a na potrebu dosahovať dobré výsledky by sa finančná pomoc poskytovaná podľa tohto nariadenia mala čo najskôr zamerať na požiadavky prijímateľov uvedených v prílohe I.

(10)

Prijímatelia uvedení v prílohe I musia byť lepšie pripravení na riešenie globálnych výziev, ako sú napríklad udržateľný rozvoj a zmena klímy, a na zosúladenie s úsilím Únie o riešenie týchto otázok. Pomoc Únie podľa tohto nariadenia by takisto mala prispievať k dosiahnutiu cieľa zvýšiť podiel rozpočtu Únie súvisiaci s klímou na aspoň 20 %.

(11)

Únia by tiež mala na základe skúseností svojich členských štátov podporovať prechod k pristúpeniu v prospech všetkých prijímateľov uvedených v prílohe I. Táto spolupráca by sa mala zamerať najmä na výmenu skúseností, ktoré členské štáty získali v procese reforiem.

(12)

Komisia a členské štáty by mali zaručiť súlad, súdržnosť a komplementárnosť svojej pomoci, najmä prostredníctvom pravidelných konzultácií a častých výmen informácií v priebehu rôznych etáp cyklu pomoci. Mali by sa tiež vykonať potrebné kroky na zaistenie lepšej koordinácie a komplementárnosti činnosti s inými darcami, a to aj pravidelných konzultácií. Mala by sa posilniť úloha občianskej spoločnosti, a to v rámci programov, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom vládnych orgánov, ako aj ako priameho prijímateľa pomoci Únie.

(13)

Priority opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov v príslušných oblastiach politiky, ktoré sa budú podporovať v rámci tohto nariadenia, by sa mali vymedziť v orientačných strategických dokumentoch, ktoré Komisia vypracuje na obdobie platnosti viacročného finančného rámca Únie na obdobie rokov 2014 až 2020 v partnerstve s prijímateľmi uvedenými v prílohe I, a to na základe ich špecifických potrieb a agendy v oblasti rozšírenia a v súlade so všeobecnými a osobitnými cieľmi vymedzenými v tomto nariadení, pričom sa náležite zohľadnia príslušné národné stratégie. V strategických dokumentoch by sa tiež mali identifikovať oblasti politiky, ktoré by sa mali podporovať poskytovaním pomoci, a bez toho, aby boli dotknuté výhradné práva Európskeho parlamentu a Rady, malo by sa v nich stanoviť orientačné pridelenie prostriedkov Únie podľa oblastí politiky, rozdelené podľa rokov, vrátane odhadu výdavkov súvisiacich s klímou. Na zohľadnenie vznikajúcich potrieb a na poskytnutie stimulov na zlepšenie výkonu by sa mala zabezpečiť dostatočná flexibilita. Strategické dokumenty by mali zaručovať súdržnosť a jednotnosť, pokiaľ ide o úsilie prijímateľov uvedených v prílohe I, ktoré sa odráža v ich štátnych rozpočtoch, a mali by zohľadňovať podporu poskytnutú inými darcami. Strategické dokumenty by sa mali podľa potreby preskúmať a revidovať s cieľom zohľadniť vnútorný a vonkajší vývoj.

(14)

Pomoc poskytovaná prijímateľom uvedeným v prílohe I, pokiaľ ide o ich reformné úsilie s ohľadom na členstvo v Únii, je v záujme Únie. Pomoc by sa mala realizovať s výrazným zameraním sa na výsledky, pričom by sa mali motivovať tí prijímatelia, ktorí preukážu záväzok k reformám prostredníctvom účinného využívania predvstupovej pomoci a pokroku na ceste k splneniu kritérií členstva.

(15)

Pomoc by naďalej mala využívať štruktúry a nástroje, ktoré sa osvedčili v predvstupovom procese. Prechod z priameho riadenia predvstupových fondov Komisiou na nepriame riadenie delegované na prijímateľov uvedených v prílohe I by mal byť postupný a v súlade s ich príslušnými kapacitami. Komisia by v súlade so zásadou participatívnej demokracie mala u každého prijímateľa uvedeného v prílohe I podporovať parlamentný dohľad nad pomocou, ktorá sa tomuto prijímateľovi poskytuje.

(16)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci sa týkajú strategických dokumentov, programových dokumentov a osobitných pravidiel, ktorými sa takéto jednotné podmienky určujú, a mali by sa vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5). Vzhľadom na povahu uvedených vykonávacích aktov, najmä ich usmerňovaciu povahu z hľadiska politiky alebo ich finančné dôsledky, by sa s výnimkou prípadu technických vykonávacích opatrení malého finančného rozsahu mal pri ich prijímaní v zásade použiť postup preskúmania. Pri určovaní jednotných podmienok vykonávania tohto nariadenia by sa mali zohľadniť skúsenosti získané pri riadení a poskytovaní predvstupovej pomoci v minulosti. V prípade, že si to okolnosti vyžadujú, by sa tieto jednotné podmienky mali zmeniť.

(17)

Právomoc výboru zriadeného podľa tohto nariadenia by sa mala vzťahovať na právne akty a záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006, ako aj na uplatňovanie článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 389/2006 (6).

(18)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na jeho obdobie uplatňovania, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (7) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(19)

Únia by sa mala usilovať o čo najefektívnejšie využitie dostupných zdrojov v snahe optimalizovať vplyv svojej vonkajšej činnosti. Malo by sa to dosiahnuť súdržnosťou a komplementárnosťou medzi nástrojmi Únie pre vonkajšiu činnosť, ako aj vytvorením synergií medzi IPA II, inými nástrojmi Únie na financovanie vonkajšej činnosti a inými politikami Únie. Malo by to ďalej viesť k vzájomnému posilňovaniu programov vytvorených v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti.

(20)

Spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 (8).

(21)

Keďže cieľ tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(22)

Je vhodné zabezpečiť hladký a plynulý prechod z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) ustanoveného podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 na IPA II a zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (9). Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Všeobecný cieľ

Nástroj predvstupovej pomoci na obdobie rokov 2014 až 2020 (ďalej len „IPA II“) podporuje prijímateľov uvedených v prílohe I pri prijímaní a vykonávaní politických, inštitucionálnych, právnych, administratívnych, sociálnych a hospodárskych reforiem, ktoré sa od týchto prijímateľov požadujú s cieľom dosiahnuť súlad s hodnotami Únie a postupné prebratie pravidiel, noriem, politík a postupov Únie s ohľadom na členstvo v Únii.

IPA II prostredníctvom takejto podpory prispieva k stabilite, bezpečnosti a prosperite prijímateľov uvedených v prílohe I.

Článok 2

Osobitné ciele

1.   Účelom pomoci podľa tohto nariadenia je dosiahnutie nasledujúcich osobitných cieľov podľa potrieb každého z prijímateľov uvedených v prílohe I, ako aj ich agendy v oblasti rozšírenia:

a)

podpora politických reforiem, okrem iného prostredníctvom:

i)

posilňovania demokracie a jej inštitúcií vrátane nezávislého a efektívneho súdnictva, ako aj právneho štátu a jeho presadzovania;

ii)

podpory a ochrany ľudských práv a základných slobôd, dôslednejšieho dodržiavania práv osôb patriacich k menšinám vrátane lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, podpory rodovej rovnosti, nediskriminácie a tolerancie, ako aj slobody médií a rešpektovania kultúrnej rozmanitosti;

iii)

regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov;

iv)

presadzovania opatrení na zmierenie, budovanie mieru a budovanie dôvery;

v)

boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

vi)

posilňovania verejnej správy a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach;

vii)

opatrení na budovanie kapacít na zlepšenie presadzovania práva, riadenia hraníc a vykonávania migračnej politiky vrátane riadenia migračných tokov;

viii)

rozvoja občianskej spoločnosti;

ix)

zlepšovania sociálneho dialógu a posilnenia kapacít sociálnych partnerov;

b)

podpora hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja s cieľom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, okrem iného prostredníctvom:

i)

dosahovania štandardov Únie v hospodárstve vrátane fungujúceho trhového hospodárstva, ako aj v oblasti fiškálnej správy a správy ekonomických záležitostí;

ii)

hospodárskych reforiem potrebných na zvládanie konkurenčného tlaku a trhových síl v Únii a súčasného prispievania k dosahovaniu sociálnych a environmentálnych cieľov;

iii)

posilňovania zamestnanosti a mobility pracovných síl, podpory pri vytváraní kvalitných pracovných príležitostí a rozvoja ľudského kapitálu;

iv)

podpory sociálneho a hospodárskeho začlenenia, najmä menšín a zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím, utečencov a vysídlených osôb;

v)

posilňovania inkluzívnych a integrovaných systémov vzdelávania a zachovania kultúrneho dedičstva;

vi)

rozvoja fyzického kapitálu vrátane zlepšovania infraštruktúry a spojení s Úniou a regionálnymi sieťami;

vii)

posilňovania výskumu, technologického rozvoja a inovačných možností;

c)

posilňovanie schopnosti prijímateľov uvedených v prílohe I na všetkých úrovniach plniť si povinnosti vyplývajúce z členstva v Únii prostredníctvom podpory postupného zosúladenia sa s acquis Únie, jeho prijatia, vykonávania a presadzovania vrátane prípravy na riadenie štrukturálnych fondov Únie, Kohézneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka;

d)

posilňovanie regionálnej integrácie a územnej spolupráce zahŕňajúcej prijímateľov uvedených v prílohe I, členské štáty a, ak je to vhodné, tretie krajiny v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 (10).

2.   Pokrok v dosahovaní osobitných cieľov ustanovených v odseku 1 sa monitoruje a posudzuje na základe vopred vymedzených, zrozumiteľných, transparentných, prípadne pre krajinu špecifických a merateľných ukazovateľov, medzi ktoré okrem iného patria:

a)

pokrok v oblasti posilňovania demokracie, právneho štátu a nezávislého a efektívneho súdneho systému, dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a zraniteľným skupinám, základných slobôd, rodovej rovnosti a práv žien, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, zmierenia, dobrých susedských vzťahov a návratu utečencov, a najmä dosahovanie výsledkov v týchto oblastiach;

b)

pokrok v oblasti socio-ekonomických a fiškálnych reforiem zameraných na riešenie štrukturálnych a makroekonomických nerovnováh, spoľahlivosť a efektivita stratégií sociálneho a hospodárskeho rozvoja; pokrok smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a zavedenie inkluzívneho a integrovaného vzdelávania, kvalitnej odbornej prípravy a zamestnanosti, a to aj prostredníctvom verejných investícií podporovaných nástrojom IPA II; pokrok vo vytváraní priaznivého podnikateľského prostredia;

c)

pokrok v zosúlaďovaní súboru právnych predpisov s acquis Únie vrátane výsledkov ich vykonávania; pokrok v realizácii inštitucionálnej reformy súvisiacej s Úniou vrátane prechodu na nepriame riadenie pomoci poskytovanej podľa tohto nariadenia;

d)

pokrok v budovaní a posilňovaní dobrej správy vecí verejných a administratívnych, inštitucionálnych a absorpčných kapacít na všetkých úrovniach vrátane primeraných ľudských zdrojov, ktoré sú potrebné na prijatie a presadzovanie právnych predpisov súvisiacich s acquis;

e)

iniciatívy regionálnej a územnej spolupráce a vývoj obchodných tokov.

3.   Ukazovatele uvedené v odseku 2 sa použijú s cieľom monitorovať, posudzovať a preskúmať výkon, podľa toho, čo je potrebné. Pri posudzovaní výsledkov pomoci z IPA II sa za referenčný rámec považujú výročné správy Komisie uvedené v článku 4. Príslušné ukazovatele výkonu sa vymedzia a uvedú v strategických dokumentoch a programoch uvedených v článkoch 6 a 7 a stanovia sa takým spôsobom, aby umožnili objektívne posudzovanie pokroku v rámci určitého časového obdobia, prípadne v rámci viacerých programov.

Článok 3

Oblasti politiky

1.   Pomoc podľa tohto nariadenia bude zahŕňať najmä tieto oblasti politiky:

a)

reformy v rámci prípravy na členstvo v Únii a súvisiace budovanie inštitúcií a kapacít;

b)

socio-ekonomický a regionálny rozvoj;

c)

zamestnanosť, sociálna politika, vzdelávanie, podpora rodovej rovnosti a rozvoj ľudských zdrojov;

d)

poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka;

e)

regionálna a územná spolupráca.

2.   Pomoc poskytovaná v rámci všetkých oblastí politiky uvedených v odseku 1 tohto článku podporuje prijímateľov uvedených v prílohe I pri dosahovaní všeobecných a osobitných cieľov ustanovených v článkoch 1 a 2, a to najmä prostredníctvom politických reforiem, aproximácie právnych predpisov, budovania kapacít a investícií.

Osobitná pozornosť sa v relevantných prípadoch venuje dobrej správe vecí verejných, právnemu štátu a boju proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti.

3.   Pomoc poskytovaná v rámci oblastí politiky uvedených v odseku 1 písm. b) až e) môže zahŕňať financovanie typov opatrení ustanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (11), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 (12), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 (13), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 (14) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (15).

4.   Z pomoci v rámci oblasti politiky uvedenej v odseku 1 písm. e) sa môžu financovať najmä opatrenia viacerých krajín alebo horizontálne opatrenia, ako aj opatrenia v rámci cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce.

Článok 4

Rámec pomoci

1.   Pomoc podľa tohto nariadenia sa poskytuje v súlade s rámcom politiky rozširovania, ktorý vymedzila Európska rada a Rada, a pri náležitom zohľadnení oznámenia o stratégii rozširovania a správ o pokroku obsiahnutých vo výročnom balíku Komisie o rozširovaní, ako aj príslušných uznesení Európskeho parlamentu. Komisia zabezpečuje súdržnosť medzi pomocou a rámcom politiky rozširovania.

2.   Pomoc sa zameriava na osobitné okolnosti prijímateľov uvedených v prílohe I a je im prispôsobená, pričom sa zohľadňuje ďalšie úsilie potrebné na splnenie kritérií členstva, ako aj kapacity prijímateľov. Rozsah a intenzita poskytovania pomoci sa líšia v závislosti od potrieb, odhodlania vykonávať reformy a v závislosti od pokroku v realizácií týchto reforiem. Jej cieľom je predovšetkým pomáhať prijímateľom uvedeným v prílohe I pri tvorbe a vykonávaní sektorových reforiem. Sektorové politiky a stratégie majú komplexnú povahu a prispievajú k dosiahnutiu osobitných cieľov ustanovených v článku 2 ods. 1.

3.   Tematické priority poskytovania pomoci v závislosti od potrieb a kapacít prijímateľov uvedených v prílohe I sú v súlade s osobitnými cieľmi ustanovenými v článku 2 ods. 1 a uvádzajú sa v prílohe II. Každá z uvedených tematických priorít môže prispieť k dosiahnutiu viac ako jedného osobitného cieľa.

4.   Pomoc v súlade s osobitným cieľom ustanoveným v článku 2 ods. 1 písm. d) podporuje cezhraničnú spoluprácu, a to tak medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I, ako aj medzi nimi a členskými štátmi alebo krajinami, na ktoré sa vzťahuje nástroj európskeho susedstva (ďalej len „ENI“) ustanovený nariadením (EÚ) č. 232/2014, v záujme podpory dobrých susedských vzťahov, integrácie Únie a socio-ekonomického rozvoja. Tematické priority pomoci pre územnú spoluprácu sa uvádzajú v prílohe III.

Článok 5

Súlad, súdržnosť a komplementárnosť

1.   Finančná pomoc poskytovaná na základe tohto nariadenia je v súlade s politikami Únie. Pri jej poskytovaní sa dodržiavajú dohody, ktoré Únia uzatvorila s prijímateľmi uvedenými v prílohe I, a záväzky vyplývajúce z viacstranných dohôd, ktorých je Únia zmluvnou stranou.

2.   Komisia v súčinnosti s členskými štátmi prispieva k plneniu záväzkov Únie vo vzťahu k zvýšenej transparentnosti a zodpovednosti pri poskytovaní pomoci, a to aj zverejňovaním informácií o objeme a prideľovaní pomoci, pričom zaručí ich medzinárodnú porovnateľnosť, ľahký prístup k údajom a ich jednoduchú výmenu a zverejňovanie.

3.   Komisia, členské štáty a Európska investičná banka (EIB) spolupracujú pri zabezpečovaní súdržnosti a usilujú sa zabrániť zdvojovaniu pomoci poskytovanej podľa tohto nariadenia a inej pomoci zo strany Únie, členských štátov a EIB, a to aj prostredníctvom pravidelných a inkluzívnych stretnutí zameraných na koordináciu pomoci.

4.   Komisia, členské štáty a EIB zabezpečujú koordináciu svojich príslušných programov pomoci s cieľom zvyšovať efektívnosť a účinnosť poskytovania pomoci a zabrániť dvojitému financovaniu v súlade s ustanovenými zásadami v oblasti operatívnej koordinácie vonkajšej pomoci a harmonizácie politík a postupov, najmä medzinárodných zásad efektívnosti pomoci. Koordinácia zahŕňa pravidelné konzultácie a časté výmeny informácií počas rôznych fáz cyklu pomoci, najmä na sektorovej úrovni, a predstavuje kľúčový krok v procese prípravy programov členských štátov a Únie.

5.   V záujme zvýšenia efektívnosti a účinnosti poskytovania pomoci a zabránenia dvojitému financovaniu Komisia v spolupráci s členskými štátmi prijme nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie lepšej koordinácie a komplementárnosti s multilaterálnymi a regionálnymi organizáciami a subjektmi, ako sú napríklad medzinárodné finančné inštitúcie, agentúry, fondy a programy Organizácie Spojených národov a darcovia mimo Únie.

6.   Komisia pri príprave, vykonávaní a monitorovaní pomoci podľa tohto nariadenia v zásade koná v partnerstve s prijímateľmi uvedenými v prílohe I. Partnerstvo podľa vhodnosti zahŕňa príslušné národné orgány a miestne orgány verejnej správy, ako aj organizácie občianskej spoločnosti. Komisia podporuje koordináciu medzi relevantnými zainteresovanými stranami.

Mali by sa posilniť kapacity organizácií občianskej spoločnosti, vo vhodných prípadoch aj ako priamych prijímateľov pomoci.

HLAVA II

STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE

Článok 6

Strategické dokumenty

1.   Pomoc podľa tohto nariadenia sa poskytuje na základe orientačných strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny alebo pre viacero krajín (ďalej len „strategické dokumenty“), ktoré na obdobie platnosti viacročného finančného rámca Únie na obdobie rokov 2014 až 2020 vypracúva Komisia v partnerstve s prijímateľmi uvedenými v prílohe I.

2.   V strategických dokumentoch sa vymedzujú priority opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov v príslušných oblastiach politiky uvedených v článku 3, ktoré sa budú podporovať podľa tohto nariadenia v súlade so všeobecnými a osobitnými cieľmi uvedenými v článkoch 1 a 2. Strategické dokumenty sa prijímajú v súlade s rámcom pomoci ustanoveným v článku 4 a náležite zohľadňujú relevantné národné stratégie.

3.   Strategické dokumenty zahŕňajú orientačné pridelenie finančných prostriedkov Únie v jednotlivých oblastiach politiky v jednotlivých rokoch a umožňujú riešenie vznikajúcich potrieb bez toho, aby bola dotknutá možnosť spojenia pomoci v rozličných oblastiach politiky. V strategických dokumentoch sa uvádzajú ukazovatele pre posudzovanie pokroku ohľadne dosahovania cieľov v nich stanovených.

4.   Komisia každoročne posudzuje vykonávanie strategických dokumentov a ich pretrvávajúci význam so zreteľom na vývoj politického rámca uvedeného v článku 4. Komisia o výsledkoch uvedeného posúdenia informuje výbor uvedený v článku 13 ods. 1 a prípadne môže navrhnúť revíziu strategických dokumentov uvedených v tomto článku a/alebo programov a opatrení uvedených v článku 7 ods. 1. Tieto strategické dokumenty sa tiež preskúmavajú v polovici vykonávania a podľa potreby sa revidujú.

5.   Komisia prijíma strategické dokumenty uvedené v tomto článku a akékoľvek ich revízie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 236/2014.

HLAVA III

VYKONÁVANIE

Článok 7

Programovanie

1.   Pomoc Únie podľa tohto nariadenia sa vykonáva priamo, nepriamo alebo formou spoločného riadenia prostredníctvom programov a opatrení uvedených v článkoch 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 236/2014 a v súlade s osobitnými pravidlami ustanovujúcimi jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o riadiace štruktúry a postupy, ktoré Komisia prijíma v súlade s článkom 13 tohto nariadenia. Vykonávanie má spravidla formu ročných alebo viacročných programov pre jednotlivé krajiny alebo pre viacero krajín, ako aj cezhraničných programov spolupráce zriadených v súlade so strategickými dokumentmi uvedenými v článku 6 a vypracovaných prijímateľmi uvedenými v prílohe I tohto nariadenia a/alebo Komisiou, podľa vhodnosti.

2.   Pri akomkoľvek programovaní alebo preskúmaní programov, ktoré sa uskutoční po uverejnení správy o preskúmaní v polovici vykonávania uvedenej v článku 17 nariadenia EÚ č. 236/2014 (ďalej len „správa o preskúmaní v polovici vykonávania“), sa zohľadnia výsledky, zistenia a závery tejto správy.

Článok 8

Rámcové a doplňujúce dohody

1.   Komisia a jednotliví prijímatelia uvedení v prílohe I uzatvoria rámcové dohody o vykonávaní pomoci.

2.   V prípade potreby sa medzi Komisiou a jednotlivými prijímateľmi uvedenými v prílohe I alebo ich vykonávajúcimi orgánmi môžu uzatvoriť doplňujúce dohody o vykonávaní pomoci.

Článok 9

Ustanovenia o vzájomnom vzťahu medzi nástrojmi

1.   Za riadne odôvodnených okolností a s cieľom zaručiť súdržnosť a účinnosť financovania Únie alebo s cieľom podporovať regionálnu spoluprácu sa Komisia môže rozhodnúť rozšíriť oprávnenosť na programy a opatrenia podľa článku 7 ods. 1 na krajiny, územia a regióny, ktoré by inak neboli oprávnené na financovanie podľa článku 1, ak takýto program alebo opatrenie, ktoré sa má vykonávať, je globálnej, regionálnej alebo cezhraničnej povahy.

2.   Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) prispieva na programy alebo opatrenia zriadené podľa tohto nariadenia na účely cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I a členskými štátmi. Výška príspevku z EFRR sa určí podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013. Na použitie uvedeného príspevku sa vzťahuje toto nariadenia.

3.   Nástroj IPA II môže prípadne prispievať na nadnárodné a medziregionálne programy alebo opatrenia zamerané na spoluprácu, ktoré sú zriadené a vykonávané podľa nariadenia (EÚ) č. 1299/2014 a na ktorých sa zúčastňujú prijímatelia uvedení v prílohe I k tomuto nariadeniu.

4.   Nástroj IPA II môže prípadne prispievať na cezhraničné programy alebo opatrenia zamerané na spoluprácu, ktoré sú zriadené a vykonávané podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. 232/2014 a na ktorých sa zúčastňujú prijímatelia uvedení v prílohe I k tomuto nariadeniu.

5.   Nástroj IPA II môže prípadne prispievať na programy alebo opatrenia, ktoré sú zriadené ako súčasť makroregionálnej stratégie a na ktorých sa zúčastňujú prijímatelia uvedení v prílohe I.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 10

Delegovanie právomocí

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 11, ktoré sa týkajú zmeny prílohy II k tomuto nariadeniu. Komisia predovšetkým v nadväznosti na uverejnenie správy o preskúmaní v polovici vykonávania, a na základe odporúčaní uvedených v tejto správe prijme do 31. marca 2018 delegovaný akt, ktorým sa mení príloha II k tomuto nariadeniu.

Článok 11

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2020.

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 12

Prijatie ďalších vykonávacích predpisov

Popri pravidlách stanovených v nariadení (EÚ) č. 236/2014 sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 236/2014 prijmú osobitné predpisy, ktorými sa ustanovia jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia.

Článok 13

Postup výboru

1.   Zriaďuje sa výbor nástroja predvstupovej pomoci (ďalej len „výbor IPA II“), ktorý pozostáva zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Výbor IPA II pomáha Komisii ohľadne všetkých oblastí politiky uvedených v článku 3. Výbor IPA II má tiež právomoc prijímať právne akty a záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 a vykonávať článok 3 nariadenia (ES) č. 389/2006.

Článok 14

Ocenenie výkonu

1.   Strategické dokumenty uvedené v článku 6 ustanovia, aby zostala k dispozícii primeraná výška pomoci, ktorou sa ocenia jednotliví prijímatelia uvedení v prílohe I za:

a)

osobitný pokrok v plnení kritérií členstva; a/alebo

b)

efektívne vykonávanie predvstupovej pomoci, ktoré vedie k obzvlášť dobrým výsledkom, pokiaľ ide o osobitné ciele ustanovené v príslušnom strategickom dokumente.

2.   V prípade, že dosiahnutý pokrok a/alebo výsledky prijímateľa uvedeného v prílohe I významne zaostávajú za dohodnutými úrovňami stanovenými v strategických dokumentoch, Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 236/2014 primerane upraví výšku pridelených finančných prostriedkov.

3.   Na ocenenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa vyhradí primeraná výška finančných prostriedkov, ktoré sa pridelia na základe posúdenia výsledkov a pokroku počas niekoľkých rokov, ale nie neskôr ako v roku 2017 a 2020. V tejto súvislosti sa zohľadnia ukazovatele výkonu uvedené v článku 2 ods. 2, ktoré sú detailne stanovené v strategických dokumentoch.

4.   Pri orientačnom prideľovaní finančných prostriedkov Únie v strategických dokumentoch uvedených v článku 6 sa zohľadňuje možnosť pridelenia dodatočných finančných prostriedkov na základe výsledkov a/alebo pokroku.

Článok 15

Finančné krytie

1.   Finančné krytie, ktoré je k dispozícii na vykonávanie tohto nariadenia v období rokov 2014 – 2020, sa stanovuje vo výške 11 698 668 000 EUR v bežných cenách. Na programy cezhraničnej spolupráce medzi prijímateľmi uvedenými v prílohe I a členskými štátmi sa v súlade s ich potrebami a prioritami pridelí suma do výšky 4 % finančného krytia.

2.   Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v rámci limitov viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 až 2020.

3.   V súlade s článkom 18 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (16) sa z rôznych nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, konkrétne nástroja rozvojovej spolupráce ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 (17), ENI, IPA II a nástroj partnerstva ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 (18), prideľuje orientačná suma 1 680 000 000 EUR na opatrenia týkajúce sa mobility v oblasti vzdelávania do partnerských krajín v rámci nariadenia (EÚ) č. 1288/2013 a z týchto krajín a na spoluprácu a politický dialóg s orgánmi, inštitúciami, a organizáciami z týchto krajín. Na využívanie týchto finančných prostriedkov sa uplatňuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013.

Financovanie sa sprístupňuje formou dvoch viacročných prídelov, z ktorých prvý sa vzťahuje na prvé štyri roky a druhý na zvyšné tri roky. Výška pridelených finančných prostriedkov sa zohľadňuje v programovaní podľa tohto nariadenia v súlade so zistenými potrebami a prioritami dotknutých krajín. Výška pridelených finančných prostriedkov sa môže prehodnotiť v prípade závažných nepredvídateľných okolností alebo dôležitých politických zmien v súlade s prioritami Únie v oblasti vonkajšej činnosti.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. marca 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS

(1)  Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 77.

(2)  Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 110.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z. 11. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. marca 2014.

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 389/2006 z 27. februára 2006, ktorým sa vytvára nástroj finančnej podpory na stimulovanie hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2667/2000 o Európskej agentúre pre obnovu (Ú. v. EÚ L 65, 7.3.2006, s. 5).

(7)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (pozri stranu 95 tohto úradného vestníka).

(9)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (pozri stranu 27 tohto úradného vestníka).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investície pre rast a zamestnanosť, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013. o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013. o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013. o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, 1720/2006/ES a 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014 ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014-2020 (pozri stranu 44 tohto úradného vestníka).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014 ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (pozri stranu 77 tohto úradného vestníka).

PRÍLOHA I

—

Albánsko

—

Bosna a Hercegovina

—

Island

—

Kosovo (1)

—

Čierna Hora

—

Srbsko

—

Turecko

—

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

(1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície týkajúce sa štatútu, pričom je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

PRÍLOHA II

Tematické priority pomoci

Pomoc sa môže podľa potreby poskytnúť na riešenie týchto tematických priorít:

a)

Súlad so zásadou dobrej verejnej správy a hospodárskeho riadenia. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: posilnenie verejnej správy vrátane profesionalizácie a odpolitizovania verejnej služby, zabudovanie zásad zásluhovosti a zabezpečenie primeraných administratívnych postupov; zvýšenie kapacity, aby sa posilnila makroekonomická stabilita a podporil pokrok s cieľom stať sa fungujúcou trhovou ekonomikou a konkurencieschopnejšou ekonomikou; podporu účasti na mechanizme viacstranného fiškálneho dohľadu Únie a systematickú spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami týkajúcu sa podstatných prvkov hospodárskej politiky, ako aj posilnenie riadenia verejných financií.

b)

Zriadenie a podpora riadneho fungovania inštitúcií potrebných na zabezpečenie právneho štátu, a to už od rannej fázy. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: zriadenie nezávislých, zodpovedných a efektívnych súdnych systémov vrátane transparentného prijímania zamestnancov založeného na zásluhách, systémov hodnotenia a povyšovania a efektívnych disciplinárnych postupov v prípadoch priestupkov; zabezpečenie zriadenia komplexných systémov na ochranu hraníc, riadenie migračných tokov a poskytovanie azylu tým, ktorí ho potrebujú; vytvorenie efektívnych nástrojov na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a korupcii a boj proti nim; podporu a ochranu ľudských práv, práv osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov, ako aj lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb a základných slobôd vrátane slobody tlače.

c)

Posilnenie kapacít organizácií občianskej spoločnosti a organizácií sociálnych partnerov vrátane profesionálnych združení v prijímajúcich krajinách uvedených v zozname I a podpora nadväzovania kontaktov na všetkých úrovniach medzi organizáciami, ktoré majú sídlo v Únii, a prijímateľmi uvedenými v prílohe I, aby sa im umožnilo zapojiť sa do účinného dialógu s verejnými a súkromnými aktérmi.

d)

Investície do vzdelania, zručností a celoživotného vzdelávania. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na: podporu rovnakého prístupu ku kvalitnému predškolskému, základnému a stredoškolskému vzdelávaniu; zníženie úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky; úpravu systémov vzdelávania a odbornej prípravy podľa požiadaviek trhu práce; zvýšenie kvality a relevantnosti vysokoškolského vzdelávania; zvýšenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a podporu investícií do infraštruktúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; najmä s cieľom znížiť územné rozdiely a podporiť nesegregované vzdelávanie.

e)

Podpora zamestnanosti a mobility pracovnej sily. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na udržateľnú integráciu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa, ani neabsolvujú odbornú prípravu, do trhu práce, a to aj prostredníctvom opatrení zameraných na stimuláciu investícií do tvorby kvalitných pracovných miest; podpory integrácie nezamestnaných; a nabádaním k vyššej účasti na trhu práce v súvislosti so všetkými málo zastúpenými skupinami. Ostatnými kľúčovými oblasťami intervencie sú podpora rodovej rovnosti, prispôsobovanie sa pracovníkov a podnikov zmenám, budovanie udržateľného sociálneho dialógu a modernizácia a posilňovanie inštitúcií trhu práce.

f)

Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe. Intervencie v tejto oblasti sa zameriavajú na integrovanie marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia; boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii; posilnenie prístupu k dostupným, udržateľným a vysoko kvalitným službám, ako sú služby zdravotnej starostlivosti a sociálne služby všeobecného záujmu, a to aj prostredníctvom modernizácie systémov sociálneho zabezpečenia.

g)

Podpora udržateľnej dopravy a odstránenie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach, najmä investovanie do projektov s vysokou európskou pridanou hodnotou. V rámci identifikovaných investícií by sa mali stanoviť priority podľa ich príspevku k mobilite, udržateľnosti, znižovaniu emisií skleníkových plynov, relevantnosti z hľadiska spojení s členskými štátmi a v súlade s jednotným európskym dopravným priestorom.

h)

Zlepšenie prostredia pre súkromný sektor a konkurencieschopnosti podnikov vrátane inteligentnej špecializácie ako kľúčových hybných síl rastu, tvorby pracovných miest a súdržnosti. Uprednostnia sa projekty, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie.

i)

Posilňovanie výskumu, technologického rozvoja a inovácie, najmä zlepšením výskumnej infraštruktúry, podporovaním priaznivého prostredia a nadväzovania kontaktov a spolupráce.

j)

Prispievanie k zabezpečeniu a bezpečnosti dodávok potravín a udržiavanie rôznorodých a životaschopných poľnohospodárskych systémov v pulzujúcich vidieckych komunitách.

k)

Zvyšovanie schopnosti potravinárskeho sektora vysporiadať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami, ako aj postupné zosúladenie s pravidlami a normami Únie pri súčasnom sledovaní hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov vo vyváženom územnom rozvoji vidieckych oblastí.

l)

Ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, prínos k zníženiu emisií skleníkových plynov, zvýšená odolnosť voči zmene klímy a podporovanie riadenia a informácií v súvislosti s opatreniami proti zmene klímy. Financovaním v rámci IPA II sa propagujú politiky na podporu prechodu k bezpečnému a udržateľnému nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje.

m)

Podpora opatrení v oblasti zmierovania, budovania mieru a dôvery.

PRÍLOHA III

Tematické priority pomoci pre územnú spoluprácu

Pomoc pre cezhraničnú spoluprácu sa môže podľa potreby poskytnúť na riešenie týchto tematických priorít:

a)

podpora zamestnanosti, pracovnej mobility a cezhraničného sociálneho a kultúrneho začlenenia okrem iného prostredníctvom: integrácie cezhraničných trhov práce vrátane cezhraničnej mobility; spoločných miestnych iniciatív v oblasti zamestnanosti; informačných a poradenských služieb a spoločnej odbornej prípravy; rodovej rovnosti, rovnosti príležitostí; integrácie komunít prisťahovalcov a zraniteľných skupín; investícií do verejných služieb zamestnanosti a podpory investícií do verejného zdravia a sociálnych služieb;

b)

ochrana životného prostredia a podpora prispôsobenia sa zmene klímy a jej zmiernenie, predchádzanie riziku a jeho riadenie okrem iného prostredníctvom: spoločných opatrení na ochranu životného prostredia; podpory udržateľného využívania prírodných zdrojov, efektívneho využívania zdrojov, energie z obnoviteľných zdrojov a prechodu k bezpečnému a udržateľnému nízkouhlíkovému hospodárstvu; podpory investícií s cieľom riešiť konkrétne riziká, zabezpečiť odolnosť voči katastrofám a vytvoriť systémy na zvládanie katastrof a zabezpečenie pripravenosti na núdzové situácie;

c)

podpora udržateľnej dopravy a zlepšenie verejnej infraštruktúry okrem iného prostredníctvom: zníženia izolácie zlepšením prístupu k doprave, informačným a komunikačným sieťam a službám a investícií do cezhraničných vodohospodárskych, odpadových a energetických systémov a zariadení;

d)

podpora cestovného ruchu a kultúrneho a prírodného dedičstva;

e)

investície do mládeže, vzdelávania a zručností okrem iného prostredníctvom: rozvoja a vykonávania spoločného vzdelávania, odbornej prípravy, systémov odbornej prípravy a infraštruktúry podporujúcej spoločné aktivity mládeže;

f)

podpora miestnej a regionálnej správy vecí verejných a posilnenie plánovania a administratívnej kapacity miestnych orgánov verejnej správy a regionálnych orgánov;

g)

posilnenie konkurencieschopnosti, podnikateľského prostredia a rozvoj malých a stredných podnikov, obchodu a investícií okrem iného prostredníctvom propagácie a podpory podnikania, najmä malých a stredných podnikov a rozvoja miestnych cezhraničných trhov a internacionalizácie;

h)

posilnenie výskumu, technologického rozvoja, inovácie a informačných a komunikačných technológií okrem iného prostredníctvom podpory zdieľania ľudských zdrojov a zariadení na výskum a technologický rozvoj.

Ak je to vhodné, v rámci IPA II sa môže financovať účasť prijímateľov uvedených v prílohe I na transnárodných a medziregionálnych programoch spolupráce v rámci podpory z EFRR pre cieľ Európska územná spolupráca a na cezhraničných programoch spolupráce v rámci ENI. V týchto prípadoch sa rozsah pomoci stanovuje v súlade s regulačným rámcom príslušného nástroja (buď EFRR alebo ENI).

Vyhlásenie Európskej komisie k strategickému dialógu s Európskym parlamentom (1)

Na základe článku 14 Zmluvy o Európskej únii Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pred plánovaním programov v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), a v prípade potreby po počiatočných konzultáciách s príslušnými príjemcami. Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené orientačné sumy pridelených rozpočtových prostriedkov na krajinu/región, a v rámci krajiny/regiónu priority, možné výsledky a orientačné sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na jednotlivé priority v rámci geografických programov, ako aj výber foriem pomoci (2). Európska komisia predloží Európskemu parlamentu príslušné dostupné dokumenty týkajúce sa tvorby programov, v ktorých budú uvedené tematické priority, možné výsledky, výber foriem pomoci (2) a sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na priority stanovené v tematických programoch. Európska komisia zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu k tejto veci.

Európska komisia bude viesť strategický dialóg s Európskym parlamentom pri príprave priebežného hodnotenia a pred každou podstatnou revíziou programových dokumentov počas obdobia platnosti tohto nariadenia.

Európska komisia na požiadanie Európskeho parlamentu vysvetlí, ako v programových dokumentoch zohľadnila jeho pripomienky a aké ďalšie následné kroky uskutočnila na základe strategického dialógu.

(1)  Európska komisia bude zastúpená na úrovni zodpovedného komisára.

(2)  Podľa potreby.

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie k financovaniu horizontálnych programov pre menšiny

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia sa dohodli, že článok 2 ods. 1 písm. a) bod ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), sa má vykladať tak, že umožňuje financovanie programov, ktorých cieľom je podporovať rešpektovanie a ochranu menšín v súlade s kodanskými kritériami, rovnako ako v prípade nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA).

Vyhlásenie Európskej komisie k používaniu vykonávacích aktov na stanovenie vykonávacích ustanovení určitých pravidiel nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)

Európska komisia sa domnieva, že účelom vykonávacích pravidiel programov cezhraničnej spolupráce stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť, a ďalších podrobnejších osobitných vykonávacích pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), je doplniť základný akt, a preto by tieto pravidlá mali mať formu delegovaných aktov prijímaných na základe článku 290 ZFEÚ. Európska komisia nebude namietať proti prijatiu textu dohodnutého medzi spoluzákonodarcami. Európska komisia však pripomína, že otázku vymedzenia hranice medzi článkami 290 a 291 ZFEÚ v súčasnosti skúma Súdny dvor Európskej únie v rámci tzv. „biocídového prípadu“.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k pozastaveniu pomoci poskytovanej v rámci finančných nástrojov

Európsky parlament poznamenáva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014., ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), neobsahujú žiadny výslovný odkaz na možnosť pozastavenia pomoci v prípadoch, keď krajina, ktorá je príjemcom pomoci, nedodržiava základné zásady vymedzené v príslušnom nástroji, a to najmä zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

Európsky parlament sa domnieva, že akékoľvek pozastavenie pomoci v rámci týchto nástrojov by zmenilo celkový finančný mechanizmus dohodnutý podľa riadneho legislatívneho postupu. Preto ak sa má takéto rozhodnutie prijať, Európsky parlament je ako spoluzákonodarca a zložka rozpočtového orgánu oprávnený vykonávať svoje právomoci v plnej miere.

Vyhlásenie Európskeho parlamentu k príjemcom uvedeným v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)

Európsky parlament poznamenáva, že v celom texte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II), sa používa pojem „príjemcovia uvedení v prílohe I“. Európsky parlament sa domnieva, že tento pojem sa vzťahuje na krajiny.