27.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 57/3

(1)

V nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa úpravy kreditného rizika vymedzujú ako výška všeobecných a špecifických rezerv na straty z úverov v súvislosti s kreditnými rizikami, ktoré boli vykázané v účtovnej závierke inštitúcie v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom, ale nestanovujú sa v ňom konkrétne pravidlá na určenie toho, čo sú špecifické a všeobecné úpravy kreditného rizika.

(2)

Mali by sa stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o upresnenie hodnôt, ktoré je potrebné zahrnúť do výpočtu úprav kreditného rizika, v ktorých sa premietajú straty súvisiace výhradne s kreditným rizikom. Výpočet úprav kreditného rizika na určenie požiadaviek na vlastné zdroje by mal byť obmedzený na hodnoty, o ktoré sa znížil vlastný kapitál Tier 1 (CET1) inštitúcie.

(3)

Straty súvisiace výhradne s kreditným rizikom vykázané podľa uplatniteľného účtovného rámca v bežnom účtovnom období by sa mali vykázať ako úpravy kreditného rizika za predpokladu, že inštitúcia vykáže tento účinok v (CET1). Je to relevantné v situáciách, keď takéto straty zo zníženia hodnoty zaznamenané počas účtovného obdobia vzniknú napriek celkovým predbežným ziskom počas roka alebo na konci roka, ktoré nie sú schválené v súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ak by ich vykázanie ako úpravy kreditného rizika malo skorší vplyv na hodnoty expozícií alebo na Tier 2 než na CET1. V prípade predbežných strát podľa článku 36 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 takáto úprava nie je potrebná, ak sa straty za bežné účtovného obdobie podľa uvedeného článku okamžite odpočítajú od CET1.

(4)

Určité ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 týkajúce sa úprav kreditného rizika výslovne odkazujú na podsúvahové položky. Ak takéto rozlíšenie neexistuje, príslušné ustanovenia sa uplatňujú na súvahové, ako aj podsúvahové položky.

(5)

Mali by sa stanoviť pravidlá vzťahujúce sa na straty súvisiace výhradne s kreditným rizikom, ktoré sú vykázané podľa uplatniteľného účtovného rámca, o ktoré sa znížil vlastný kapitál Tier 1 inštitúcie. Uvedené pravidlá by sa mali vzťahovať na zníženia hodnoty a úpravy ocenenia finančných aktív alebo rezervy na podsúvahové položky, ak zohľadňujú straty súvisiace výhradne s kreditným rizikom a za predpokladu, že sú vykázané vo výkaze ziskov a strát podľa uplatniteľného účtovného rámca. Ak sa uvedené straty týkajú finančných nástrojov ocenených reálnou hodnotou, uvedené pravidlá by sa mali vzťahovať aj na hodnoty vykázané podľa uplatniteľných účtovných rámcov ako zníženia hodnoty alebo na podobné vykonané úpravy za predpokladu, že odrážajú straty týkajúce sa zhoršenia kreditnej kvality aktíva alebo portfólia aktív. V tejto fáze nie je primerané regulovať iné hodnoty, ktoré nepredstavujú zníženie hodnoty finančného nástroja podľa uplatniteľného účtovného rámca alebo ktoré neodrážajú koncepciu podobnej povahy, aj keď uvedené zmeny by mohli zahŕňať zložku kreditného rizika.

(6)

S cieľom zabezpečiť úplné pokrytie výpočtu je potrebné, aby akákoľvek hodnota, ktorá je relevantná na účely uvedené v článku 110 ods. 4 nariadenia prvom pododseku (EÚ) č. 575/2013, bola zahrnutá buď do výpočtu všeobecných úprav kreditného rizika (všeobecné úpravy kreditného rizika), alebo do výpočtu špecifických úprav kreditného rizika (špecifické úpravy kreditného rizika).

(7)

V súvislosti s určením hodnôt, ktoré možno zahrnúť do výpočtu špecifických úprav kreditného rizika, je jediným kritériom stanoveným v nariadení (EÚ) č. 575/2013 to, že podľa článku 62 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 špecifické úpravy kreditného rizika nie sú prípustné na zahrnutie do kapitálu Tier 2 podľa štandardizovaného prístupu ku kreditnému riziku. Z toho dôvodu je potrebné rozlišovať hodnoty, ktoré sa majú zahrnúť do výpočtu špecifických úprav kreditného rizika alebo všeobecných úprav kreditného rizika, v súlade s kritériami na určenie toho, čo možno zahrnúť do kapitálu Tier 2.

(8)

Nariadením (EÚ) č. 575/2013 sa implementujú medzinárodne dohodnuté normy tretieho medzinárodného regulačného rámca pre banky Bazilejského výboru pre bankový dohľad (2) (ďalej len „Bazilej III“). Preto by príslušné pravidlá úprav kreditného rizika mali byť v súlade takisto s bazilejským rámcom, v ktorom sa stanovuje, že jedným z kritérií rozlišovania medzi všeobecnými úpravami kreditného rizika a špecifickými úpravami kreditného rizika musí byť to, že všeobecné rezervy alebo všeobecné rezervy na úverové straty sú „voľne dostupné na krytie strát, ktoré sa následne realizujú“. Podľa Bazilej III rezervy alebo rezervy na úverové straty v držbe na krytie budúcich, v súčasnosti neurčených strát, sú voľne dostupné na krytie strát pochádzajúcich z kreditného rizika, ktoré sa následne realizujú, a preto spĺňajú podmienky na zahrnutie do kapitálu Tier 2. Okrem toho hodnoty zahrnuté do výpočtu všeobecných úprav kreditného rizika by mali byť plne dostupné, pokiaľ ide o načasovanie a výšku, na krytie týchto strát, aspoň v prípade ukončenia činnosti, ak kapitál dokáže absorbovať straty v prípade platobnej neschopnosti predtým, než vkladatelia prídu o peňažné prostriedky.

(9)

Malo by byť možné uplatňovať tieto pravidlá v tejto oblasti bez ohľadu na uplatniteľný účtovný rámec. S cieľom umožniť inštitúciám rozlišovať medzi špecifickými úpravami kreditného rizika a všeobecnými úpravami kreditného rizika jednotným spôsobom by sa však mali pre každý typ úpravy kreditného rizika stanoviť kritéria na zaobchádzanie so stratami z kreditného rizika v rámci uplatniteľného účtovného rámca. Keďže zaobchádzanie so stratami týkajúcimi sa výhradne kreditného rizika vykázanými podľa uplatniteľných účtovných rámcov závisí od splnenia uvedených kritérií, veľká väčšina uvedených hodnôt by sa vzhľadom na reštriktívnu povahu kritérií pre všeobecné úpravy kreditného rizika mala spravidla klasifikovať ako špecifické úpravy kreditného rizika.

(10)

Medzinárodné účtovné štandardy podliehajú revíziám, čo by si mohlo vyžiadať zmeny kritérií rozlišovania medzi špecifickými úpravami kreditného rizika a všeobecnými úpravami kreditného rizika. V súvislosti s prebiehajúcimi diskusiami, najmä pokiaľ ide o modely znižovania hodnoty, by sa zdalo predčasné očakávať uvedený model v kritériách pre úpravy kreditného rizika.

(11)

V nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa vyžaduje určenie špecifických úprav kreditného rizika pre jednu expozíciu. Je preto potrebné rozhodnúť o tom, ako zaobchádzať so špecifickými úpravami kreditného rizika, v ktorých sa premietajú straty týkajúce sa kreditného rizika celej skupiny expozícií. Ďalej je potrebné rozhodnúť o tom, v prípade ktorých expozícií v skupine a v akom rozsahu by mali byť špecifické úpravy kreditného rizika vykázané. Priradenie podielov tejto hodnoty vyplývajúcej z týchto špecifických úprav kreditného rizika expozíciám v skupine sa musí vykonať úmerne k hodnotám rizikovo vážených expozícií. Na tieto účely by sa mali hodnoty expozícií určiť bez ohľadu na akékoľvek špecifické úpravy kreditného rizika.

(12)

Na účely určenia zlyhania podľa článku 178 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 je potrebné zahrnúť len špecifické úpravy kreditného rizika, ktoré sa vykonali individuálne pre jednu expozíciu alebo jedného dlžníka, a nezahŕňať špecifické úpravy kreditného rizika vykonané pre celé skupiny expozícií. Špecifické úpravy kreditného rizika vykonané pre celé skupiny expozícií neurčujú dlžníkov expozícií patriacich do týchto skupín, v prípade ktorých sa usudzuje, že došlo k zlyhaniu. Existencia špecifických úprav kreditného rizika pre skupinu expozícií predovšetkým nie je dostatočným dôvodom na vyvodenie záveru, že v prípade každého z dlžníkov alebo expozícií patriacich do tejto skupiny došlo k zlyhaniam.

(13)

Je potrebné, aby inštitúcie mohli preukázať, ako sa kritériá rozlišovania medzi špecifickými úpravami kreditného rizika a všeobecnými úpravami kreditného rizika používajú v kontexte uplatniteľného účtovného rámca. Inštitúcie by uvedený proces preto mali zdokumentovať.

(14)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov predložených Európskym orgánom pre bankovníctvo Komisii.

(15)

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) a požiadal Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve, vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, o stanovisko,

a)

sú voľne a plne dostupné, pokiaľ ide o načasovanie a výšku, na pokrytie strát z kreditného rizika, ktoré sa ešte nerealizovali;

b)

odzrkadľujú straty z kreditného rizika pre skupinu expozícií, v prípade ktorej inštitúcia v súčasnosti nemá žiadny dôkaz o tom, že došlo k strate.

a)

straty vykázané na pokrytie vyšších priemerných strát z portfólia za uplynulé roky napriek tomu, že v súčasnosti neexistuje žiadny dôkaz o stratách na podporu tejto úrovne strát zaznamenanej v minulosti;

b)

straty, v prípade ktorých si inštitúcia nie je vedomá zhoršenia kreditnej kvality skupiny expozícií, ale v prípade ktorých je na základe skúseností z minulosti štatisticky pravdepodobná určitá miera neplatenia.

a)

straty vykázané vo výkaze ziskov a strát v prípade nástrojov ocenených reálnou hodnotou, ktoré podľa uplatniteľného účtovného rámca predstavujú zníženie hodnoty v dôsledku kreditného rizika;

b)

straty v dôsledku súčasných alebo minulých udalostí ovplyvňujúcich významnú jednotlivú expozíciu alebo expozície, ktoré nie sú jednotlivo významné, ktoré sa posudzujú jednotlivo alebo kolektívne;

c)

straty, v prípade ktorých historická skúsenosť, upravená na základe súčasných sledovateľných údajov, ukazuje, že strata vznikla, ale inštitúcia si ešte nie je vedomá, ktorá individuálna expozícia utrpela tieto straty.

a)

hodnoty určené ako špecifické úpravy kreditného rizika podľa článku 1, ktoré súvisia s kreditným rizikom jednej expozície;

b)

hodnoty určené ako špecifické úpravy kreditného rizika podľa článku 1, ktoré súvisia s kreditným rizikom skupiny expozícií a ktoré boli pridelené podľa článku 2.