15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/95/EÚ

z 22. októbra 2014,

ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Komisia vo svojom oznámení s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast prijatom 13. apríla 2011 zistila potrebu zvýšiť na porovnateľne vysokú úroveň vo všetkých členských štátoch transparentnosť sociálnych a environmentálnych informácií poskytovaných podnikmi zo všetkých odvetví. Je to v plnom súlade s tým, aby členské štáty mohli podľa potreby vyžadovať ďalšie zlepšenie transparentnosti podnikov, pokiaľ ide o nefinančné informácie, čo je ich prirodzeným a trvalým záujmom.

(2)

Potreba zlepšiť zverejňovanie sociálnych a environmentálnych informácií podnikmi predložením legislatívneho návrhu v tejto oblasti sa opätovne zdôrazňuje v oznámení Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 prijatom 25. októbra 2011.

(3)

Európsky parlament vo svojich uzneseniach zo 6. februára 2013 o „sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast“ a o „sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove“ uznal, že je dôležité, aby podniky podávali informácie o udržateľnosti napríklad v oblasti sociálnych a environmentálnych faktorov s cieľom zistiť riziká pre udržateľnosť a zvyšovať dôveru investorov a spotrebiteľov. Zverejňovanie nefinančných informácií je skutočne veľmi dôležité pre zvládnutie prechodu na udržateľné svetové hospodárstvo spojením dlhodobej ziskovosti so sociálnou spravodlivosťou a ochranou životného prostredia. Zverejňovanie nefinančných informácií v tejto súvislosti pomáha meraniu, monitorovaniu a riadeniu správania podnikov a ich vplyvu na spoločnosť. Európsky parlament preto vyzval Komisiu, aby predložila legislatívny návrh v oblasti zverejňovania nefinančných informácií podnikmi, ktorý umožní vysokú flexibilitu činností s cieľom zohľadniť mnohorozmerný charakter sociálnej zodpovednosti podnikov a rozmanitosť politík podnikov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov v spojení s dostatočnou mierou porovnateľnosti pre potreby investorov a iných zainteresovaných strán, ako aj potrebu umožniť spotrebiteľom ľahký prístup k informáciám o vplyve podnikov na spoločnosť.

(4)

Koordinácia vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií, pokiaľ ide o niektoré veľké spoločnosti, je dôležitá pre záujmy podnikov, akcionárov a ďalších podobných zúčastnených strán. Koordinácia v týchto oblastiach je nevyhnutná, pretože väčšina uvedených podnikov pôsobí vo viac ako jednom členskom štáte.

(5)

Takisto je nevyhnutné zaviesť určité minimálne právne požiadavky, pokiaľ ide o rozsah informácií, ktoré by mali podniky v celej Únii sprístupniť verejnosti a orgánom. Podniky patriace do pôsobnosti tejto smernice by mali poskytovať nestranný a úplný prehľad o svojich politikách, výsledkoch a rizikách.

(6)

S cieľom zlepšiť súlad a porovnateľnosť nefinančných informácií zverejňovaných v celej Únii by niektoré veľké podniky mali pripravovať nefinančný výkaz, ktorý by obsahoval informácie týkajúce sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu. Takýto výkaz by mal obsahovať opis politík, ich výsledkov a rizík súvisiacich s uvedenými záležitosťami a mal by byť zahrnutý do správy o hospodárení dotknutého podniku. Nefinančný výkaz by mal zahŕňať aj informácie o politikách náležitej starostlivosti, ktoré podnik uplatňuje – ak je to náležité a primerané, aj pokiaľ ide o jeho dodávateľské a subdodávateľské reťazce – s cieľom identifikovať existujúci i potenciálny negatívny vplyv, predchádzať mu a zmierňovať ho. Malo by byť možné, aby členské krajiny oslobodili podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, od povinnosti vypracovať nefinančný výkaz, ak je k dispozícii samostatná správa s rovnakým obsahom za to isté účtovné obdobie.

(7)

Ak sa od podnikov vyžaduje, aby pripravovali nefinančný výkaz, uvedený výkaz by mal, pokiaľ ide o environmentálne záležitosti, obsahovať podrobné informácie o súčasnom a predpokladanom vplyve činností podniku na životné prostredie a podľa potreby aj na zdravie a bezpečnosť, informácie o využívaní energie z obnoviteľných a/alebo neobnoviteľných zdrojov, o emisiách skleníkových plynov, využívaní vody a znečisťovaní ovzdušia. Čo sa týka sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, informácie uvedené vo výkaze sa môžu týkať opatrení prijatých na zabezpečenie rodovej rovnosti, vykonávania základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, pracovných podmienok, sociálneho dialógu, rešpektovania práva zamestnancov na informácie a konzultácie, rešpektovania odborových práv, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dialógu s miestnymi komunitami, ako aj opatrení prijatých na zabezpečenie ochrany a rozvoja týchto komunít. Pokiaľ ide o ľudské práva a boj proti korupcii a úplatkárstvu, nefinančný výkaz by mohol zahŕňať informácie o prevencii porušovania ľudských práv a/alebo o nástrojoch, ktoré sú k dispozícii na boj proti korupcii a úplatkárstvu.

(8)

Podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali poskytnúť dostatočné informácie o záležitostiach, ktoré by najpravdepodobnejšie mohli viesť k uskutočneniu najväčších rizík s vážnymi dôsledkami, spolu s informáciami o takých udalostiach, ktorými sa takéto riziká uskutočnili. Závažnosť týchto dôsledkov by sa mala posudzovať podľa ich rozsahu a významu. Riziká negatívneho vplyvu môžu vyplývať zo samotnej činnosti podniku alebo môžu súvisieť s jeho činnosťou, a kde je to relevantné a primerané, aj s jeho produktmi, službami alebo obchodnými vzťahmi vrátane dodávateľských a subdodávateľských reťazcov. Nemalo by to znamenať neprimeranú administratívnu záťaž pre malé a stredné podniky.

(9)

Pri poskytovaní týchto informácií sa môžu podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, opierať o vnútroštátne rámce, rámce Únie, ako je napríklad schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), alebo o medzinárodné rámce, ako je napríklad iniciatíva OSN s názvom Global Compact, hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv, ktorými sa vykonáva rámec OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, usmernenie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné spoločnosti, norma Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu ISO 26000, tripartitné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky, globálna iniciatíva pre podávanie správ alebo iné uznávané medzinárodné rámce.

(10)

Členské štáty by mali zabezpečiť primerané a účinné prostriedky s cieľom dosiahnuť, aby podniky zverejňovali nefinančné informácie v súlade s touto smernicou. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli zavedené účinné vnútroštátne postupy na presadzovanie dodržiavania povinností stanovených touto smernicou a aby tieto postupy boli vykonateľné všetkými fyzickými a právnickými osobami, ktoré majú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi oprávnený záujem na zabezpečení dodržiavania ustanovení tejto smernice.

(11)

V odseku 47 záverečného dokumentu konferencie OSN Rio + 20 s názvom Budúcnosť, ktorú chceme, sa uznáva dôležitosť podávania správ o podnikovej udržateľnosti a podniky sa vyzývajú, aby podľa potreby zvážili začlenenie informácií o udržateľnosti do svojho cyklu podávania správ. Priemysel, zainteresované vlády a príslušné zúčastnené strany sa v dokumente tiež vyzývajú, aby s podporou systému OSN, ak je to vhodné, vytvárali modely pre najlepšie postupy a uľahčovali činnosť spájania finančných a nefinančných informácií, berúc pritom do úvahy skúsenosti z dosiaľ existujúcich rámcov.

(12)

Prístup investorov k nefinančným informáciám je krokom k dosiahnutiu medzníka stanoveného v rámci Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, podľa ktorého majú byť do roku 2020 zavedené trhové a politické motivačné prvky, ktoré odmeňujú investície podnikov do efektívnosti.

(13)

Európska rada vo svojich záveroch z 24. a 25. marca 2011 vyzvala na zníženie celkového regulačného zaťaženia, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP), na európskej aj vnútroštátnej úrovni a navrhla opatrenia na zvýšenie produktivity, zatiaľ čo stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa zameriava na zlepšenie podnikateľského prostredia pre MSP a na podporu ich internacionalizácie. V súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“ by sa preto nové požiadavky na zverejňovanie mali uplatňovať iba na niektoré veľké podniky a skupiny.

(14)

Rozsah týchto požiadaviek na zverejňovanie nefinančných informácií by sa mal vymedziť vo vzťahu k priemernému počtu zamestnancov, celkovej bilančnej sume a čistému obratu. MSP by mali byť oslobodené od dodatočných požiadaviek a povinnosť zverejňovať nefinančný výkaz by sa mala vzťahovať len na tie veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu, a na tie subjekty verejného záujmu, ktoré sú materskými podnikmi veľkej skupiny podnikov, pričom priemerný počet zamestnancov podniku alebo veľkej skupiny podnikov prekračuje 500, v prípade skupiny na konsolidovanom základe. To by nemalo brániť členským štátom, aby vyžadovali zverejňovanie nefinančných informácií od iných podnikov a skupín, než sú podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(15)

Mnohé podniky, ktoré patria do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (3), sú členmi skupín podnikov. Konsolidované správy o hospodárení by sa mali vypracúvať tak, aby bolo možné informácie o takýchto skupinách podnikov sprostredkovať členom a tretím stranám. Vnútroštátne právne predpisy upravujúce konsolidované správy o hospodárení by sa preto mali koordinovať, aby sa dosiahli ciele v oblasti porovnateľnosti a súladu informácií, ktoré by podniky mali zverejňovať v rámci Únie.

(16)

Štatutárni audítori a audítorské firmy by mali kontrolovať iba to, či bol poskytnutý nefinančný výkaz alebo samostatná správa. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť požadovať, aby informácie zahrnuté v nefinančnom výkaze alebo v samostatnej správe overil nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb.

(17)

S cieľom uľahčiť zverejňovanie nefinančných informácií podnikmi by Komisia mala pripraviť nezáväzné usmernenia vrátane všeobecných a odvetvových kľúčových nefinančných ukazovateľov správania. Komisia by mala vziať do úvahy bežne používané osvedčené postupy, medzinárodný vývoj a výsledky súvisiacich iniciatív Únie. Komisia by mala uskutočniť príslušné konzultácie aj s príslušnými zainteresovanými stranami. Medzi ekologické aspekty by Komisia mala zahrnúť prinajmenšom využívanie pôdy, využívanie vody, emisie skleníkových plynov a využívanie materiálov.

(18)

Rozmanitosť kompetencií a názorov členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov podnikov napomáha správne pochopenie organizácie a záležitostí dotknutého podniku. Členom uvedených orgánov umožňuje konštruktívne spochybňovať rozhodnutia manažmentu a byť otvorenejšími voči inovačným myšlienkam, čím sa zamedzí podobnosti názorov členov, tiež známej ako fenomén „skupinového myslenia“. Prispieva tak k účinnému dohľadu nad manažmentom a k úspešnej správe a riadeniu podniku. Preto je dôležité zlepšovať transparentnosť, pokiaľ ide o uplatňovanú politiku rozmanitosti. Trh by bol týmto spôsobom informovaný o postupoch správy a riadenia spoločnosti, čím sa na podniky vyvíja nepriamy nátlak, aby mali rozmanitejšie predstavenstvá.

(19)

Povinnosť zverejniť politiky rozmanitosti vo vzťahu k správnym, riadiacim a dozorným orgánom, pokiaľ ide napríklad o vek, pohlavie alebo vzdelanie a profesionálne skúsenosti, by sa mala vzťahovať len na niektoré veľké podniky. Zverejnenie politiky rozmanitosti by malo byť súčasťou vyhlásenia o správe a riadení podniku, ako je stanovené v článku 20 smernice 2013/34/EÚ. Ak sa neuplatňuje politika rozmanitosti, nemalo by byť povinné zaviesť ju, ale vyhlásenie o správe a riadení podniku by malo obsahovať jasné vysvetlenie, prečo je to tak.

(20)

Boli zaznamenané iniciatívy na úrovni Únie vrátane vykazovania podľa jednotlivých krajín za niekoľko odvetví, ako aj odkazy Európskej rady v jej záveroch z 22. mája 2013 a 19. a 20. decembra 2013 na vykazovanie veľkými spoločnosťami a skupinami podľa jednotlivých krajín, podobné ustanovenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4) a takisto medzinárodné úsilie o zvýšenie transparentnosti v oblasti finančného výkazníctva. Skupiny G8 a G20 požiadali OECD, aby vypracovala štandardizovaný vzor vykazovania pre mnohonárodné podniky, aby mohli daňovým orgánom vykazovať, kde vo svete vytvárajú zisky a platia dane. Tieto postupy dopĺňajú návrhy z tejto smernice ako primerané opatrenia na dané účely.

(21)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zlepšenie relevantnosti, súladu a porovnateľnosti informácií zverejňovaných určitými veľkými podnikmi a skupinami v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(22)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie vrátane slobody podnikania, rešpektovania súkromného života a ochrany osobných údajov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(23)

Smernica 2013/34/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2013/34/EÚ

Smernica 2013/34/EÚ sa mení takto:

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 19a

Nefinančný výkaz

1.   Veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu a ktoré k súvahovému dňu vykazujú, že prekročili kritérium priemerného počtu 500 zamestnancov počas účtovného obdobia, zahrnú do správy o hospodárení aj nefinančný výkaz obsahujúci informácie v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti podniku týkajúce sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu vrátane:

a)

stručného opisu obchodného modelu podniku;

b)

opisu politík, ktoré podnik uplatňuje vo vzťahu k uvedeným záležitostiam, a to vrátane postupov použitých v súlade so zásadou náležitej starostlivosti;

c)

výsledkov uvedených politík;

d)

hlavných rizík týkajúcich sa uvedených záležitostí a spojených s činnosťami podniku vrátane, tam kde je to náležité a primerané, jeho obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré by mohli mať nepriaznivé dôsledky na dané oblasti, a spôsobu, akým podnik tieto riziká riadi;

e)

kľúčových nefinančných ukazovateľov správania relevantných pre konkrétne podnikanie.

Ak podnik neuplatňuje politiky v súvislosti s jednou alebo viacerými z uvedených záležitostí, v nefinančnom vyhlásení poskytne jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo ich neuplatňuje.

Nefinančný výkaz uvedený v prvom pododseku obsahuje, ak je to vhodné, aj odkazy na sumy vykazované vo výročných finančných výkazoch a ďalšie vysvetlenia k nim.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa vo výnimočných prípadoch vypustili informácie o neukončených veciach alebo veciach, o ktorých sa rokuje, keď – v riadne odôvodnenom stanovisku členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí konajú v rámci právomocí na základe vnútroštátnych právnych predpisov a ktorí majú za uvedené stanovisko kolektívnu zodpovednosť – by zverejnenie takýchto informácií mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu podniku, za predpokladu, že takéto vypustenie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti podniku.

Pri požadovaní zverejnenia informácií uvedených v prvom pododseku členské štáty zabezpečia, že podnik môže vychádzať z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov, a v takom prípade podniky presne uvedú, z ktorých rámcov vychádzali.

2.   Podniky, ktoré si splnili povinnosť uvedenú v odseku 1, majú splnenú povinnosť týkajúcu sa analýzy nefinančných informácií stanovenej v článku 19 ods. 1 treťom pododseku.

3.   Podnik, ktorý je dcérskym podnikom, je oslobodený od povinnosti uvedenej v odseku 1, ak uvedený podnik a jeho dcérske podniky sú zahrnuté do konsolidovanej správy o hospodárení alebo samostatnej správy iného podniku, ktoré boli vypracované v súlade s článkom 29 a týmto článkom.

4.   Ak podnik pripravuje samostatnú správu týkajúcu sa toho istého účtovného obdobia – bez ohľadu na to, či vychádza z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov –, ktorá sa týka informácií požadovaných pre nefinančný výkaz, ako je stanovené v odseku 1, členské štáty môžu tento podnik oslobodiť od povinnosti pripraviť nefinančný výkaz stanovený v odseku 1 za predpokladu, že táto samostatná správa:

a)

je uverejnená spolu so správou o hospodárení v súlade s článkom 30 alebo

b)

je verejne sprístupnená v primeranej lehote, ktorá nie je dlhšia ako šesť mesiacov po súvahovom dni, na internetovej stránke podniku a odkazuje sa na ňu v správe o hospodárení.

Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na podniky, ktoré pripravujú samostatnú správu, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská firma skontrolovali, či bol poskytnutý nefinančný výkaz uvedený v odseku 1, alebo samostatná správa uvedená v odseku 4.

6.   Členské štáty môžu požadovať, aby vierohodnosť informácií nefinančného výkazu uvedeného v odseku 1 alebo samostatnej správy uvedenej v odseku 4 overil nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb.“

2.

Článok 20 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„g)

opis politiky rozmanitosti, ktorú podnik uplatňuje vo vzťahu k svojim správnym, riadiacim a dozorným orgánom, pokiaľ ide o aspekty, ako napríklad vek, pohlavie alebo vzdelanie a profesionálne skúsenosti, ciele uvedenej politiky rozmanitosti, ako sa vykonáva, a výsledky vo vykazovanom období. Ak sa takáto politika neuplatňuje, výkaz obsahuje vysvetlenie, prečo je to tak.“

b)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Štatutárny audítor alebo audítorská firma vyjadria stanovisko v súlade s článkom 34 ods. 1 druhým pododsekom v súvislosti s informáciami vypracovanými podľa odseku 1 písm. c) a d) tohto článku a skontrolujú, či sa poskytli informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b), e), f) a g) tohto článku.“

c)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty môžu oslobodiť od povinnosti uplatňovať odsek 1 písm. a), b), e), f) a g) tohto článku podniky uvedené v odseku 1, ktoré emitovali len iné cenné papiere než akcie prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, ak tieto podniky neemitovali akcie, s ktorými sa obchoduje v multilaterálnom obchodnom systéme v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 15 smernice 2004/39/ES.“

d)

Dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 40, sa odsek 1 písm. g) nevzťahuje na malé a stredné podniky.“

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 29a

Konsolidovaný nefinančný výkaz

1.   Subjekty verejného záujmu, ktoré sú materskými podnikmi veľkej skupiny a ktoré k súvahovému dňu na konsolidovanom základe vykazujú, že prekročili kritérium priemerného počtu 500 zamestnancov počas účtovného obdobia, zahrnú do konsolidovanej správy o hospodárení aj konsolidovaný nefinančný výkaz s informáciami v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti skupiny týkajúcimi sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu vrátane:

a)

stručného opisu obchodného modelu skupiny;

b)

opisu politík, ktoré skupina uplatňuje vo vzťahu k uvedeným záležitostiam, a to vrátane postupov použitých v súlade so zásadou náležitej starostlivosti;

c)

výsledkov uvedených politík;

d)

hlavných rizík súvisiacich s uvedenými záležitosťami, ktoré sa týkajú činností skupiny, podľa potreby a primeranosti vrátane jej obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré by mohli mať nepriaznivé dôsledky na dané oblasti, a spôsobu, akým skupina uvedené riziká riadi;

e)

nefinančných hlavných ukazovateľov výkonnosti relevantných pre konkrétne podnikanie.

Ak skupina neuplatňuje politiky v súvislosti s jednou alebo viacerými z uvedených záležitostí, v konsolidovanom nefinančnom výkaze poskytne jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo ich neuplatňuje.

Nefinančný konsolidovaný výkaz uvedený v prvom pododseku obsahuje, ak je to vhodné, aj odkazy na sumy vykazované v konsolidovaných finančných výkazoch a ďalšie vysvetlenia k nim.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa vo výnimočných prípadoch vypustili informácie o neukončených veciach alebo veciach, o ktorých sa rokuje, keď – v riadne odôvodnenom stanovisku členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí konajú v rámci právomocí na základe vnútroštátnych právnych predpisov a ktorí majú za uvedené stanovisko kolektívnu zodpovednosť – by zverejnenie takýchto informácií mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu skupiny, za predpokladu, že takéto vypustenie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti skupiny.

Pri požadovaní zverejnenia informácií uvedených v prvom pododseku členské štáty zabezpečia, že materský podnik môže vychádzať z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov, a v takom prípade materské podniky presne uvedú, z ktorých rámcov vychádzali.

2.   Materský podnik, ktorý si splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, má splnenú povinnosť týkajúcu sa analýzy nefinančných informácií, ako je stanovené v článku 19 ods. 1 treťom pododseku a v článku 29.

3.   Materský podnik, ktorý je aj dcérskym podnikom, je oslobodený od povinností uvedených v odseku 1, ak uvedený oslobodený materský podnik a jeho dcérske podniky sú zahrnuté do konsolidovanej správy o hospodárení alebo samostatnej správy iného podniku, ktoré boli vypracované v súlade s článkom 29 a týmto článkom.

4.   Ak materský podnik pripravuje samostatnú správu týkajúcu sa toho istého účtovného obdobia a odkazujúcu na celú skupinu – bez ohľadu na to, či vychádza z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie, alebo medzinárodných rámcov –, ktorá sa týka informácií požadovaných v konsolidovanom nefinančnom výkaze stanovenom v odseku 1, členské štáty môžu tento materský podnik oslobodiť od povinnosti pripraviť konsolidovaný nefinančný výkaz stanovený v odseku 1 za predpokladu, že táto samostatná správa:

a)

je zverejnená spolu s konsolidovanou správou o hospodárení v súlade s článkom 30 alebo

b)

je verejne sprístupnená v primeranej lehote, ktorá nie je dlhšia ako šesť mesiacov po súvahovom dni, na internetových stránkach materského podniku a odkazuje sa na ňu v konsolidovanej správe o hospodárení.

Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na podniky, ktoré pripravujú samostatnú správu, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská firma skontrolovali, či bol poskytnutý konsolidovaný nefinančný výkaz uvedený v odseku 1 alebo samostatná správa uvedená v odseku 4.

6.   Členské štáty môžu požadovať, aby vierohodnosť informácií z konsolidovaného nefinančného výkazu uvedeného v odseku 1 alebo zo samostatnej správy uvedenej v odseku 4 overil nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb.“

4.

V článku 33 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku, ktorí konajú v rámci právomocí pridelených im podľa vnútroštátnych právnych predpisov, mali spoločnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, že sa:

a)

ročná účtovná závierka, správa o hospodárení, vyhlásenie o správe a riadení podniku, ak sa poskytuje samostatne, a správa uvedená v článku 19a ods. 4 a

b)

konsolidovaná účtovná závierka, konsolidovaná správa o hospodárení, konsolidované vyhlásenie o správe a riadení podniku, ak sa poskytuje samostatne, a správa uvedená v článku 29a ods. 4

vypracovali a zverejnili v súlade s požiadavkami tejto smernice a v relevantných prípadoch v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002.“

5.

V článku 34 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Tento článok sa nevzťahuje na nefinančný výkaz uvedený v článku 19a ods. 1 ani na konsolidovaný nefinančný výkaz uvedený v článku 29a ods. 1, ani na samostatné správy uvedené v článku 19a ods. 4 a v článku 29a ods. 4.“

6.

V článku 48 sa pred posledný odsek vkladá tento odsek:

„V správe sa zváži tiež možnosť zaviesť s prihliadnutím na vývoj v krajinách OECD a na výsledky súvisiace s európskymi iniciatívami povinnosť pre veľké podniky, aby každoročne zverejňovali správu podľa jednotlivých krajín pre každý členský štát a tretie krajiny, v ktorých pôsobia, obsahujúcu informácie minimálne o dosiahnutých ziskoch, dani zaplatenej zo ziskov a prijatých verejných dotáciách.“

Článok 2

Usmernenie o podávaní správ

Komisia vypracuje nezáväzné usmernenia týkajúce sa metodiky vykazovania nefinančných informácií vrátane nefinančných kľúčových ukazovateľov správania, všeobecných i odvetvových, s cieľom uľahčiť podnikom relevantné, užitočné a porovnateľné zverejňovanie nefinančných informácií. Komisia pritom konzultuje s príslušnými dotknutými stranami.

Komisia zverejní usmernenia do 6. decembra 2016.

Článok 3

Preskúmanie

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, okrem iných aspektov vrátane jej pôsobnosti, najmä pokiaľ ide o veľké nekótované podniky, jej účinnosti, úrovne usmernení a metód, ktoré určujú. Táto správa sa zverejní do 6. decembra 2018 a v prípade potreby sa doplní legislatívnymi návrhmi.

Článok 4

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 6. decembra 2016. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty zabezpečia, aby sa ustanovenia uvedené v prvom pododseku uplatňovali na všetky podniky v zmysle článku 1 pre účtovné obdobie začínajúce sa 1. januára 2017 alebo počas kalendárneho roka 2017.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom zverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 22. októbra 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

B. DELLA VEDOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 47.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 29. septembra 2014.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).