28.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 257/214

(1)

V súlade s článkom 26 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Roztrieštenosť vnútorného trhu je škodlivá pre konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest v rámci Únie. Pre dobudovanie vnútorného trhu je nevyhnutné odstránenie priamych a nepriamych prekážok jeho riadneho fungovania. Opatrenia na úrovni Únie v oblasti vnútorného trhu v sektore retailových finančných služieb už značne prispeli k rozvoju cezhraničnej činnosti poskytovateľov platobných služieb, zlepšili výber pre spotrebiteľov a zvýšili kvalitu a transparentnosť ponúk.

(2)

V tejto súvislosti sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (4) ustanovili základné požiadavky na transparentnosť poplatkov, ktoré si poskytovatelia platobných služieb účtujú za služby ponúkané v súvislosti s platobnými účtami. Takto sa značne zjednodušila činnosť poskytovateľov platobných služieb tým, že sa vytvorili jednotné pravidlá pre poskytovanie platobných služieb a informácií, ktoré sa majú poskytovať, znížilo sa administratívne zaťaženie a poskytovateľom platobných služieb vznikli úspory nákladov.

(3)

Bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a rozvoj moderného, sociálne inkluzívneho hospodárstva stále vo väčšej miere závisí od všeobecného poskytovania platobných služieb. Akékoľvek nové právne predpisy v tomto smere musia byť súčasťou inteligentnej ekonomickej stratégie Únie, ktorá musí účinne zohľadňovať potreby zraniteľnejších spotrebiteľov.

(4)

Ako však uviedol Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. júla 2012 s odporúčaniami Komisii o prístupe k základným bankovým službám, je nevyhnutné urobiť ešte viac, aby sa zlepšil a rozvinul vnútorný trh s retailovým bankovníctvom. Nedostatočná transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov, ako aj ťažkosti pri presune platobných účtov v súčasnosti ešte stále vytvárajú prekážky v rozvinutí plne integrovaného trhu, čo oslabuje hospodársku súťaž v sektore retailového bankovníctva. Uvedené problémy sa musia vyriešiť a musí sa dosiahnuť zavedenie noriem vysokej kvality.

(5)

Súčasné podmienky na vnútornom trhu by mohli odrádzať poskytovateľov platobných služieb od uplatňovania slobody usadiť sa alebo poskytovať služby v celej Únii, pretože prilákať zákazníkov je pri vstupe na nový trh zložité. Vstup na nové trhy si často vyžaduje veľkú investíciu. Takáto investícia je odôvodnená len vtedy, ak poskytovateľ predpokladá dostatočné príležitosti a zodpovedajúci dopyt spotrebiteľov. Nízka úroveň mobility spotrebiteľov, pokiaľ ide o retailové finančné služby, je vo veľkej miere spôsobená nedostatočnou transparentnosťou a porovnateľnosťou ponúkaných poplatkov a služieb, ako aj ťažkosťami súvisiacimi s presunom platobných účtov. Uvedené faktory potláčajú aj dopyt. Osobitne to platí v cezhraničnom kontexte.

(6)

Významné prekážky dobudovania vnútorného trhu v oblasti platobných účtov môžu vznikať aj trieštením existujúcich vnútroštátnych regulačných rámcov. Súčasné ustanovenia na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa platobných účtov, a najmä porovnateľnosti poplatkov a presunu platobných účtov sa odlišujú. Pre presun účtov chýbajú na úrovni Únie jednotné záväzné opatrenia, čo vedie k odlišným postupom a opatreniam na vnútroštátnej úrovni. Tieto rozdiely sú ešte výraznejšie v oblasti porovnateľnosti poplatkov, v ktorej na úrovni Únie neexistujú žiadne opatrenia, dokonca ani opatrenia samoregulačného charakteru. Ak by sa tieto rozdiely v budúcnosti prehĺbili, keďže poskytovatelia platobných služieb majú tendenciu prispôsobovať svoje postupy vnútroštátnym trhom, náklady na cezhraničné fungovanie v porovnaní s nákladmi, ktoré znášajú domáci poskytovatelia, by sa zvýšili, a z toho dôvodu by sa znížila atraktivita cezhraničného podnikania. Cezhraničnú činnosť na vnútornom trhu brzdia prekážky, ktorým spotrebitelia čelia pri zriaďovaní platobného účtu v zahraničí. Existujúce obmedzujúce kritériá oprávnenosti môžu občanom Únie brániť vo voľnom pohybe v rámci Únie. Poskytnutie prístupu k platobnému účtu pre všetkých spotrebiteľov umožní ich zapojenie do vnútorného trhu a vďaka tomu budú môcť spotrebitelia využívať výhody vnútorného trhu.

(7)

Okrem toho, keďže niektorí perspektívni zákazníci si platobné účty nezriadia, pretože sú im odmietnuté alebo im nie sú ponúknuté vhodné produkty, potenciálny dopyt po službách súvisiacich s platobnými účtami v Únii nie je v súčasnosti úplne využitý. Širšie zapojenie spotrebiteľov do vnútorného trhu by ďalej stimulovalo poskytovateľov platobných služieb, aby vstupovali na nové trhy. Vytvorenie podmienok, ktoré by všetkým spotrebiteľom umožnili prístup k platobnému účtu, je nevyhnutné na to, aby sa intenzívnejšie zapájali do vnútorného trhu a mohli využívať výhody, ktoré vnútorný trh prináša.

(8)

Transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov sa riešila na úrovni Únie samoregulačnou iniciatívou, ktorú inicioval sektor bankovníctva. V prípade tejto iniciatívy však nebola dosiahnutá konečná dohoda. Pokiaľ ide o presun účtov, spoločné zásady, ktoré v roku 2008 ustanovil Európsky výbor bankového sektora, obsahujú vzorový mechanizmus presunu platobných účtov, ktoré ponúkajú banky nachádzajúce sa v rovnakom členskom štáte. Tieto spoločné zásady sa však vzhľadom na ich nezáväzný charakter uplatňovali v rámci Únie nejednotne a neúčinne. Okrem toho sa spoločnými zásadami rieši presun platobných účtov len na vnútroštátnej úrovni, a nerieši sa cezhraničný presun účtov. Pokiaľ ide o prístup k základnému platobnému účtu, v odporúčaní Komisie 2011/442/EÚ (5) sa členské štáty vyzvali, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho uplatňovania najneskôr do šiestich mesiacov po jeho uverejnení. K dnešnému dátumu dodržiava hlavné zásady uvedeného odporúčania len niekoľko členských štátov.

(9)

Aby sa podporila efektívna a plynulá finančná mobilita z dlhodobého hľadiska, je veľmi dôležité vytvoriť jednotný súbor pravidiel na riešenie otázky nízkej mobility zákazníkov, a najmä zlepšiť porovnanie služieb súvisiacich s platobnými účtami a poplatkov a stimulovať presun platobných účtov, ako aj zabrániť diskriminácii z dôvodu pobytu voči spotrebiteľom, ktorí si plánujú založiť a používať platobný účet cezhranične. Okrem toho je nevyhnutné prijať primerané opatrenia na posilnenie zapojenia spotrebiteľov do trhu s platobnými účtami. Uvedenými opatreniami sa bude stimulovať vstup poskytovateľov platobných služieb na vnútorný trh a zabezpečia sa rovnaké podmienky, čím sa posilní hospodárska súťaž a efektívne prerozdeľovanie zdrojov na retailovom finančnom trhu Únie v prospech podnikov a spotrebiteľov. Transparentné informácie o poplatkoch a možnosti presunu účtu v spojení s právom na prístup k platobnému účtu so základnými funkciami takisto umožnia občanom Únie jednoduchšie sa pohybovať a nakupovať v rámci Únie, a využívať tak plne funkčný vnútorný trh v oblasti retailových finančných služieb a prispievať k ďalšiemu rozvoju vnútorného trhu.

(10)

Je tiež mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa touto smernicou neobmedzovala inovácia v oblasti retailových finančných služieb. Každoročne sa sprístupňujú nové technológie, kvôli ktorým môže súčasný model platobných účtov zastarať, ako sú napríklad služby mobilného bankovníctva a platobné karty s uloženou hodnotou.

(11)

Touto smernicou by sa nemalo členským štátom brániť v tom, aby ponechali alebo prijali prísnejšie ustanovenia s cieľom chrániť spotrebiteľov, a to za predpokladu, že sú takéto ustanovenia v súlade s ich povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie a tejto smernice.

(12)

Ustanovenia tejto smernice o porovnateľnosti poplatkov a presune platobných účtov by sa mali uplatňovať na všetkých poskytovateľov platobných služieb, ako sa vymedzujú v smernici 2007/64/ES. Ustanovenia tejto smernice o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami by sa mali uplatňovať iba na úverové inštitúcie. Všetky ustanovenia tejto smernice by sa mali vzťahovať na platobné účty, prostredníctvom ktorých môžu spotrebitelia vykonávať tieto transakcie: vkladať finančné prostriedky, vyberať hotovosť a vykonávať platobné transakcie v prospech tretích strán a prijímať platby od tretích strán vrátane vykonávania úhrad. V dôsledku toho by mali byť z jej pôsobnosti vylúčené účty s obmedzenejšími funkciami. Napríklad účty ako sporiace účty, účty ku kreditným kartám, v prípade ktorých sa finančné prostriedky zvyčajne uhrádzajú v prospech účtu výlučne na účel splácania úveru z kreditnej karty, hypotekárne bežné účty a účty elektronických peňazí by mali byť v zásade vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ak by sa však tieto účty používali na každodenné platobné transakcie a zahŕňali by všetky vyššie uvedené funkcie, táto smernica sa na ne bude vzťahovať. Účty podnikov vrátane malých podnikov alebo mikropodnikov by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ nie sú v osobnej držbe. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či rozšíria uplatňovanie tejto smernice na iných poskytovateľov platobných služieb a iné platobné účty, napríklad na tie, ktoré ponúkajú obmedzenejšie platobné funkcie.

(13)

Keďže platobný účet so základnými funkciami je typom platobného účtu na účely tejto smernice, mali by sa ustanovenia o transparentnosti a presune účtov uplatňovať aj na takéto účty.

(14)

Vymedzenia pojmov uvedené v tejto smernici by mali byť podľa možností zosúladené s vymedzeniami pojmov uvedenými v iných právnych aktoch Únie, a najmä v smernici 2007/64/ES a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (6).

(15)

Je veľmi dôležité, aby boli spotrebitelia schopní porozumieť poplatkom tak, aby mohli porovnať ponuky rôznych poskytovateľov platobných služieb a prijímať informované rozhodnutia o tom, ktorý platobný účet najviac vyhovuje ich potrebám. Poplatky nemožno porovnávať, ak poskytovatelia platobných služieb používajú pre rovnaké služby odlišnú terminológiu a poskytujú informácie v odlišných formátoch. Štandardizovaná terminológia v spojení s cielenými informáciami o poplatkoch prezentovanými v jednotnom formáte zahŕňajúcom najtypickejšie služby viazané na platobné účty môže spotrebiteľom pomôcť porozumieť poplatkom a porovnať ich.

(16)

Spotrebitelia by mali najväčší prospech z informácií, ktoré sú stručné, štandardizované a ktorých porovnanie medzi rôznymi poskytovateľmi platobných služieb je jednoduché. Nástroje sprístupnené spotrebiteľom na porovnanie ponúk platobných účtov by nemali priaznivý vplyv, ak by čas venovaný skúmaniu zdĺhavých zoznamov poplatkov za rôzne ponuky prevážil nad výhodou zvoliť si ponuku s najlepším pomerom kvality a ceny. Uvedené nástroje by mali byť mnohostranné a mal by sa vykonať spotrebiteľský test. V tejto fáze by mala byť terminológia týkajúca sa poplatkov štandardizovaná len v prípade najtypickejších termínov a definícií v členských štátoch, aby sa zabránilo riziku nadmerných informácií a uľahčilo sa rýchle vykonávanie.

(17)

Terminológiu v oblasti poplatkov by mali určiť členské štáty, čím by sa umožnilo zohľadnenie špecifík miestnych trhov. Za typické by sa mali považovať služby, ktoré sú predmetom poplatku aspoň u jedného poskytovateľa platobných služieb v členskom štáte. Navyše, ak sú služby spoločné vo väčšine členských štátov, terminológia použitá na ich vymedzenie by sa mala štandardizovať na úrovni Únie, čím by sa umožnilo lepšie porovnanie ponúk platobných účtov v celej Únii. Na zabezpečenie dostatočnej homogénnosti zoznamov jednotlivých členských štátov by mal európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) („EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (7), vydať usmernenia, ktoré členským štátom pomôžu určiť služby, ktoré sú najbežnejšie používané a ktoré na vnútroštátnej úrovni predstavujú pre spotrebiteľov najväčšie náklady. Členské štáty by na tento účel mali do 18. decembra 2014 Komisii a orgánu EBA oznámiť vhodné orgány, ktorým by sa tieto usmernenia mali určiť.

(18)

Keď členské štáty určia predbežný zoznam najtypickejších služieb podliehajúcich poplatku na vnútroštátnej úrovni spolu s termínmi a definíciami, orgán EBA by ich mal preskúmať, aby prostredníctvom navrhovaných regulačných technických predpisov určil služby, ktoré sú spoločné vo väčšine členských štátov, a navrhol pre ne štandardizované termíny a definície na úrovni Únie vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie. Orgán EBA by mal zabezpečiť, aby sa v každom úradnom jazyku každého členského štátu, ktorý je tiež úradným jazykom inštitúcií Únie, používal pre každú službu len jeden termín. To znamená, že sa môžu používať rôzne termíny pre rovnakú službu v rôznych členských štátoch zdieľajúcich rovnaký úradný jazyk inštitúcií Únie, čím sa zohľadnia vnútroštátne osobitnosti. Členské štáty by následne mali zaradiť všetky termíny uplatniteľné na úrovni Únie do svojich predbežných zoznamov a zverejniť z nich vychádzajúce konečné zoznamy.

(19)

S cieľom pomôcť spotrebiteľom jednoducho porovnávať poplatky za platobný účet v rámci vnútorného trhu by poskytovatelia platobných služieb mali spotrebiteľom poskytnúť dokument s informáciami o poplatkoch za všetky služby obsiahnuté v zozname najtypickejších služieb viazaných na platobný účet na vnútroštátnej úrovni. V dokumente s informáciami o poplatkoch by sa podľa možnosti mali používať štandardizované termíny a definície stanovené na úrovni Únie. Tým by sa prispelo aj k vytvoreniu rovnakých podmienok pre poskytovateľov platobných služieb súťažiacich na trhu s platobnými účtami. Dokument s informáciami o poplatkoch by nemal obsahovať žiadne iné poplatky. Ak poskytovateľ platobných služieb neposkytuje službu uvedenú v zozname najtypickejších služieb viazaných na platobný účet, mal by to uviesť napríklad označením tejto služby ako „neposkytuje sa“ alebo „neuplatniteľné“. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať, aby sa kľúčové ukazovatele, ako napríklad komplexný ukazovateľ nákladov sumarizujúci celkové ročné náklady platobného účtu pre spotrebiteľov, poskytovali spolu s dokumentom s informáciami o poplatkoch. S cieľom pomôcť spotrebiteľom porozumieť poplatkom, ktoré musia platiť za svoj platobný účet, by im mal byť dostupný slovník s jasnými, netechnickými a jednoznačnými vysvetleniami aspoň v prípade poplatkov a služieb uvedených v dokumente s informáciami o poplatkoch. Slovník by mal slúžiť ako užitočný nástroj na zlepšenie porozumenia zmyslu poplatkov a mal by prispieť k tomu, aby si spotrebitelia mohli vyberať zo širšej ponuky platobných účtov. Mala by sa takisto zaviesť povinnosť, aby poskytovatelia platobných služieb informovali spotrebiteľov bezplatne a najmenej raz ročne o všetkých poplatkoch účtovaných na ich platobných účtoch vrátane prípadnej úrokovej sadzby za povolené prečerpanie a kreditnej úrokovej sadzby.

Tým nie sú dotknuté ustanovenia o službách povoleného prečerpania uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (8). Informácie ex post by sa mali poskytovať v osobitnom dokumente nazvanom „výpis poplatkov“. To by malo poskytovať prehľad pripísaných úrokov a všetkých poplatkov vzniknutých v súvislosti s používaním platobného účtu, aby mohol spotrebiteľ porozumieť, akých poplatkov sa výdavky týkajú, a posúdiť, či je potrebné zmeniť spôsob využívania služieb alebo prejsť k inému poskytovateľovi. Najefektívnejšie by sa táto výhoda využila, keby sa v rámci informácií ex post o poplatkoch uvádzali najtypickejšie služby v rovnakom poradí ako v rámci informácií ex ante o poplatkoch.

(20)

Na splnenie potrieb spotrebiteľov je potrebné zabezpečiť, aby boli informácie o poplatkoch za platobné účty presné, jasné a porovnateľné. Orgán EBA by preto po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi a po vykonaní spotrebiteľského testu mal vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov pre štandardizovaný formát prezentácie pre dokument s informáciami o poplatkoch a výpis poplatkov a spoločné symboly s cieľom zabezpečiť ich zrozumiteľnosť a porovnateľnosť pre spotrebiteľov. V každom dokumente s informáciami o poplatkoch a výpise poplatkov by sa mal v každom členskom štáte dodržiavať rovnaký formát, poradie položiek a nadpisov, čím sa spotrebiteľom umožní obidva dokumenty porovnať, a tak čo najlepšie porozumieť týmto informáciám a používať ich. Dokument s informáciami o poplatkoch a výpis poplatkov by mali byť jasne odlíšiteľné od iných oznámení. Orgán EBA by tiež mal vziať do úvahy skutočnosť, že členské štáty si pri vypracúvaní týchto formátov môžu zvoliť, či budú poskytovať dokument s informáciami o poplatkoch a výpis poplatkov spoločne s informáciami, ktoré sa požadujú podľa iných legislatívnych aktov Únie alebo vnútroštátnych legislatívnych aktov v súvislosti s platobnými účtami a súvisiacimi službami.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné používanie príslušnej terminológie na úrovni Únie v celej Únii by členské štáty mali pre poskytovateľov platobných služieb zaviesť povinnosť používať pri komunikácii so spotrebiteľmi, a to aj v dokumente s informáciami o poplatkoch a vo výpise poplatkov, terminológiu uplatniteľnú na úrovni Únie spolu so zachovanou vnútroštátnou štandardizovanou terminológiou uvedenou v konečnom zozname. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť vo svojich zmluvných, obchodných a marketingových informáciách určených spotrebiteľom používať obchodné značky, ak tieto značky jasne odkazujú na príslušný uplatniteľný štandardizovaný termín. Ak sa rozhodnú použiť obchodné značky v dokumente s informáciami o poplatkoch alebo vo výpise poplatkov, malo by byť takéto použitie popri použitiu štandardizovaných termínov ako druhotné označenie napríklad v zátvorkách alebo písmom menších rozmerov.

(22)

Nezávislé webové sídla na porovnávanie poplatkov sú pre spotrebiteľov účinným nástrojom na posúdenie predností rôznych ponúk platobných účtov na jednom mieste. Takéto webové sídla môžu vhodne zabezpečovať rovnováhu medzi potrebou, aby boli informácie jasné a stručné, a potrebou ich úplnosti a komplexnosti, a to tak, že umožnia používateľom získať podrobnejšie informácie, ak o ne majú záujem. Ich cieľom by malo byť zahrnutie čo najširšieho rozsahu ponúk, aby sa poskytol reprezentatívny prehľad, pričom by mali pokrývať významnú časť trhu. Takisto môžu znížiť náklady na vyhľadávanie, pretože spotrebitelia nebudú musieť zhromažďovať informácie od jednotlivých poskytovateľov platobných služieb. Je mimoriadne dôležité, aby informácie uvedené na takýchto webových sídlach boli dôveryhodné, nestranné a transparentné a aby sa spotrebiteľom poskytla informácia o existencii takýchto webových sídiel. Členské štáty by v tejto súvislosti mali verejnosť informovať o takýchto webových sídlach.

(23)

S cieľom získať nestranné informácie o účtovaných poplatkoch a o úrokových sadzbách uplatňovaných v súvislosti s platobnými účtami by spotrebitelia mali mať možnosť využívať verejne dostupné webové sídla na porovnávanie poplatkov, ktoré sú prevádzkovo nezávislé od poskytovateľov platobných služieb, čo znamená, že žiaden poskytovateľ platobných služieb by z hľadiska výsledkov vyhľadávania nemal byť uprednostnený. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali spotrebitelia na ich príslušných územiach voľný prístup aspoň k jednému takémuto webovému sídlu. Takéto webové sídla na porovnávanie poplatkov môžu prevádzkovať príslušné orgány, iné orgány verejnej moci a/alebo súkromní prevádzkovatelia, alebo sa môžu prevádzkovať v ich mene. Funkciu porovnávania poplatkov súvisiacich s platobnými účtami môžu plniť aj existujúce webové sídla porovnávajúce širokú škálu finančných alebo nefinančných produktov. Takéto webové sídla by mali fungovať v súlade s konkrétnymi kritériami kvality vrátane požiadavky poskytnúť údaje o jej majiteľoch, poskytnúť presné a aktuálne informácie, uviesť čas poslednej aktualizácie, stanoviť jasné objektívne kritérium, na ktorom sa porovnanie bude zakladať a zahrnúť širokú škálu ponúk platobných účtov pokrývajúcich významnú časť trhu. Členské štáty by mali mať možnosť určiť, ako často sa na webových sídlach na porovnávanie poplatkov majú revidovať a aktualizovať informácie, ktoré tieto stránky poskytujú spotrebiteľom, berúc do úvahy frekvenciu, s ktorou poskytovatelia platobných služieb všeobecne aktualizujú svoje informácie o poplatkoch. Členské štáty by zároveň mali určiť, čo predstavuje širokú škálu ponúk platobných účtov pokrývajúcich významnú časť trhu, napríklad na základe posúdenia, koľko poskytovateľov platobných účtov existuje, a teda či bude postačujúcou jednoduchá väčšina alebo aj menší počet, a/alebo na základe posúdenia trhového podielu a/alebo ich geografickej polohy. Webové sídlo na porovnávanie poplatkov by malo porovnávať poplatky platené za služby uvedené v zozname najtypickejších služieb viazaných na platobné účty s použitím terminológie používanej na úrovni Únie.

Je vhodné, aby členské štáty mali možnosť požadovať, aby takéto webové sídla porovnávali aj iné informácie, napríklad informácie o prvkoch určujúcich úroveň služieb poskytovaných poskytovateľmi platobných služieb, ako je napríklad počet a poloha pobočiek alebo bankomatov. Ak v členskom štáte existuje len jedno webové sídlo a toto webové sídlo prestane fungovať alebo prestane spĺňať kritériá kvality, členský štát by mal zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v primeranej lehote prístup na vnútroštátnej úrovni k inému webovému sídlu na porovnávanie poplatkov.

(24)

Súčasnou praxou poskytovateľov platobných služieb je ponúkať platobný účet ako súčasť balíka spolu s inými produktmi alebo službami ako službami viazanými na platobný účet, napríklad s poistnými produktmi alebo finančným poradenstvom. Táto prax môže byť pre poskytovateľov platobných služieb spôsobom, ako diverzifikovať ich ponuky a navzájom súťažiť a v konečnom dôsledku môže byť pre spotrebiteľov výhodná. Zo štúdie Komisie z roku 2009 o viazaní produktov vo finančnom sektore, ako aj z relevantných konzultácií a sťažností spotrebiteľov však vyplýva, že poskytovatelia platobných služieb môžu ponúkať platobné účty ako súčasť balíka spolu s produktmi, ktoré spotrebitelia nepožadovali a ktoré nie sú nevyhnutné pre platobné účty, ako napríklad poistenie domácnosti. Okrem toho sa zistilo, že sa týmito postupmi môže znížiť transparentnosť a porovnateľnosť cien, môžu sa obmedziť nákupné možnosti spotrebiteľov a môže sa negatívne ovplyvniť ich mobilita. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby v prípade, že poskytovatelia platobných služieb ponúkajú platobné účty v balíku, boli spotrebiteľom poskytnuté informácie o tom, či je možné kúpiť si platobný účet samostatne, a ak áno, mali by sa osobitne poskytnúť samostatné informácie o príslušných nákladoch a poplatkoch súvisiacich s každým z iných produktov alebo služieb zahrnutých v balíku, ktoré je možné kúpiť samostatne.

(25)

Postup presunu platobných účtov by sa mal v rámci Únie zosúladiť. V súčasnosti sú opatrenia existujúce na vnútroštátnej úrovni mimoriadne rozdielne a nezaručujú primeranú úroveň ochrany spotrebiteľa vo všetkých členských štátoch. Ustanovením legislatívnych opatrení, ktorými sa stanovujú hlavné zásady, ktoré by mali poskytovatelia platobných služieb dodržiavať pri poskytovaní takejto služby v každom členskom štáte, by sa malo zlepšiť fungovanie vnútorného trhu z hľadiska spotrebiteľov aj poskytovateľov platobných služieb. Na jednej strane by sa tým zaručili rovnaké podmienky pre spotrebiteľov, ktorí by mali záujem o zriadenie platobného účtu v inom členskom štáte, keďže by sa ním zabezpečilo, aby sa ponúkala rovnocenná úroveň ochrany. Na druhej strane by sa tým znížili rozdiely medzi regulačnými opatreniami zavedenými na vnútroštátnej úrovni, a by sa tým znížilo administratívne zaťaženie poskytovateľov platobných služieb, ktorí majú v úmysle ponúkať svoje služby cezhranične. V dôsledku toho by sa na vnútornom trhu opatreniami týkajúcimi sa presunu účtov uľahčilo poskytovanie služieb súvisiacich s platobnými účtami.

(26)

Presun účtu by nemal znamenať prevod zmluvy z odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb na prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb.

(27)

Spotrebitelia sú k presunu platobných účtov motivovaní len v prípade, ak tento postup nepredstavuje nadmerné administratívne a finančné zaťaženie. Poskytovatelia platobných služieb by preto mali spotrebiteľom ponúkať jasný, rýchly a bezpečný postup presunu platobných účtov vrátane platobných účtov so základnými funkciami. Takýto postup by mal byť zaručený v prípade, že spotrebitelia chcú uskutočniť presun od jedného poskytovateľa platobných služieb k inému a aj vtedy, keď spotrebitelia chcú uskutočniť presun medzi rôznymi platobnými účtami u toho istého poskytovateľa platobných služieb. To by umožnilo spotrebiteľom využívať výhody vyplývajúce z najvhodnejších ponúk na trhu a jednoducho vymeniť svoj existujúci platobný účet za iný, potenciálne vhodnejší, a to bez ohľadu na to, či k tejto zmene dochádza u toho istého poskytovateľa platobných služieb alebo medzi rôznymi poskytovateľmi platobných služieb. Ak poskytovatelia platobných služieb účtujú v súvislosti so službou presunu účtu poplatky, mali by byť tieto poplatky primerané a mali by zodpovedať skutočným nákladom, ktoré vznikli poskytovateľom platobných služieb.

(28)

Členské štáty by v súvislosti s presunom účtov v prípadoch, keď sa obidvaja poskytovatelia platobných služieb nachádzajú na ich území, mali mať možnosť zaviesť alebo zachovať opatrenia, ktoré sa odlišujú od opatrení ustanovených v tejto smernici, ak je to jednoznačne v záujme spotrebiteľa.

(29)

Postup presunu účtu by mal byť pre spotrebiteľa v čo najväčšej miere priamočiary. V súlade s tým by členské štáty mali zabezpečiť, aby bol prijímajúci poskytovateľ platobných služieb zodpovedný za iniciovanie a riadenie postupu v mene spotrebiteľa. Členské štáty by pri ustanovení služby presunu účtu mali mať možnosť použiť dodatočné prostriedky, napríklad technické riešenie. Takéto dodatočné prostriedky môžu ísť nad rámec požiadaviek uvedených v tejto smernici; napríklad služba presunu účtu sa môže poskytnúť v kratšej lehote alebo sa od poskytovateľov platobných služieb môže vyžadovať, aby počas stanoveného obmedzeného obdobia začínajúceho udelením oprávnenia na presun účtu na základe žiadosti spotrebiteľa zabezpečovali automatické alebo manuálne presmerovanie úhrad prijatých v prospech bývalého platobného účtu na nový platobný účet. Takéto dodatočné prostriedky môžu poskytovatelia platobných služieb používať dobrovoľne aj v prípade, že ich členský štát nevyžaduje.

(30)

Spotrebitelia by mali mať možnosť požiadať prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby presunul všetky alebo časť prichádzajúcich úhrad, trvalých príkazov na úhrady alebo súhlasu s inkasom, v ideálnom prípade v rámci jedného stretnutia s prijímajúcim poskytovateľom platobných služieb. Spotrebitelia by na tento účel mali mať možnosť podpísať jedno oprávnenie, ktorým udelia súhlas s každou z vyššie uvedených úloh. Členské štáty by mohli vyžadovať, aby sa oprávnenie od spotrebiteľa predložilo písomne, ale by mohli rozhodnúť aj o prípadnom akceptovaní rovnocenných prostriedkov, napríklad ak je zavedený automatický systém presunu účtu. Spotrebiteľ by mal byť pred udelením oprávnenia informovaný o všetkých krokoch postupu, ktoré sú potrebné na vykonanie presunu účtu. Napríklad, oprávnenie by mohlo zahŕňať všetky úlohy, ktoré sú súčasťou služby presunu účtu, a mohlo by spotrebiteľovi umožňovať, aby si mohol vybrať len niektoré z týchto úloh.

(31)

Na úspešný presun účtu je potrebná spolupráca odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb. Odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb by mal poskytnúť prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb všetky informácie, ktoré sú potrebné na obnovenie platieb na inom platobnom účte. Takéto informácie by však nemali presahovať rámec potrebný na vykonanie presunu účtu.

(32)

S cieľom uľahčiť cezhraničné zriaďovanie účtov by spotrebiteľ mal mať možnosť požiadať nového poskytovateľa platobných služieb, aby na novom platobnom účte zriadil všetky trvalé príkazy na úhrady alebo ich časť, akceptoval inkasá od dátumu, ktorý určí spotrebiteľ, a poskytol spotrebiteľovi informácie obsahujúce údaje o novom platobnom účte, pokiaľ možno počas jedného stretnutia s novým poskytovateľom platobných služieb.

(33)

Spotrebitelia by nemali byť vystavení finančným stratám vrátane poplatkov a úrokov spôsobeným akoukoľvek chybou zo strany ktoréhokoľvek poskytovateľa platobných služieb zapojeného do postupu presunu účtu. Spotrebitelia by najmä nemali znášať žiadnu finančnú stratu vyplývajúcu z platby dodatočných poplatkov, úrokov alebo iných položiek a ani pokút, sankcií či akéhokoľvek iného druhu finančného poškodenia v dôsledku omeškaného vykonania platby.

(34)

Členské štáty by mali zaručiť, aby spotrebitelia, ktorí si plánujú zriadiť platobný účet, neboli diskriminovaní z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu. Je dôležité, aby úverové inštitúcie zabezpečili, aby ich zákazníci nepoužívali finančný systém na nelegálne účely, ako je napríklad podvod, pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, zároveň by však nemali vytvárať prekážky pre spotrebiteľov, ktorí chcú využívať výhody vnútorného trhu cezhraničným zriadením a používaním platobných účtov. Z tohto dôvodu by sa ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (9) nemali používať ako dôvod na odmietnutie obchodne menej atraktívnych spotrebiteľov.

(35)

Spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii, by pri žiadosti o platobný účet v Únii alebo pri prístupe k platobnému účtu v Únii nemali byť diskriminovaní z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu, ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného v článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Okrem toho by členské štáty mali zabezpečovať prístup k platobným účtom so základnými funkciami bez ohľadu na finančné okolnosti spotrebiteľov, napríklad ich postavenie z hľadiska zamestnania, úrovne príjmu, úverovej histórie alebo osobného bankrotu.

(36)

Spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii a ktorí nevlastnia platobný účet v určitom členskom štáte, by mali mať možnosť zriadiť si a používať v tomto členskom štáte platobný účet so základnými funkciami. Pojem „s riadnym pobytom v Únii“ by sa mal vzťahovať na občanov Únie a na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už požívajú práva, ktoré im boli udelené na základe aktov Únie, ako je napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 (10), smernica Rady 2003/109/ES (11), nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 (12) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (13). Zahŕňať by mal aj osoby žiadajúce o azyl na základe Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, k nemu pripojeného protokolu z 31. januára 1976 a podľa iných relevantných medzinárodných zmlúv. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť rozšíriť pojem „s riadnym pobytom v Únii“ na iných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na ich území.

(37)

Členské štáty by mali mať možnosť pri plnom dodržiavaní základných slobôd zaručených zmluvami požadovať od spotrebiteľov, ktorí si želajú zriadiť platobný účet so základnými funkciami na ich území, aby preukázali, že oň majú skutočný záujem. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky prijaté v súlade so smernicou 2005/60/ES na predchádzanie praniu špinavých peňazí, nemala by sa na preukázanie takéhoto skutočného záujmu požadovať fyzická prítomnosť v priestoroch úverových inštitúcií.

(38)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol počet úverových inštitúcií ponúkajúcich platobné účty so základnými funkciami dostatočný na to, aby sa zaistila ich blízkosť pre všetkých spotrebiteľov a aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii spotrebiteľov a predišlo narušeniu hospodárskej súťaže. Na určenie dostatočného počtu úverových inštitúcií by sa mali zohľadniť faktory ako pokrytie sieťou úverových inštitúcií, veľkosť územia členského štátu, rozloženie spotrebiteľov na danom území, trhový podiel úverových inštitúcií a skutočnosť, či platobné účty so základnými funkciami predstavujú len malú časť platobných účtov poskytovaných úverovou inštitúciou. Platobné účty so základnými funkciami by v zásade malo ponúkať čo najviac úverových inštitúcií, aby sa zaručilo, že spotrebitelia si budú môcť takéto účty zriadiť v priestoroch úverovej inštitúcie, ktoré sú v blízkosti ich miesta pobytu, a že spotrebitelia nebudú v žiadnom prípade diskriminovaní pri prístupe k takýmto účtom a budú ich môcť účinne využívať. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby neexistovala žiadna viditeľná diskriminácia napríklad v podobe odlišného vzhľadu kariet, odlišného čísla účtu alebo odlišného čísla karty. Členské štáty by však mali mať možnosť zaviesť model, pri ktorom bude platobné účty so základnými funkciami ponúkať len menší počet úverových inštitúcií, avšak takýto model by mal byť odôvodnený, a to napríklad na základe toho, že tieto úverové inštitúcie majú napríklad takú širokú prítomnosť na území daného členského štátu, že by mohli obslúžiť všetkých spotrebiteľov bez toho, aby boli nútení cestovať príliš ďaleko zo svojho domova do úverovej inštitúcie. Spotrebitelia pri prístupe k platobným účtom so základnými funkciami by okrem toho nemali byť žiadnym spôsobom stigmatizovaní a tento cieľ sa ľahšie dosiahne, ak bude určený väčší počet úverových inštitúcií.

(39)

Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť mechanizmy na pomoc spotrebiteľom bez stálej adresy, uchádzačom o azyl a spotrebiteľom, ktorým nebolo udelené povolenie na pobyt, ale ktorých vyhostenie nie je možné z právnych alebo faktických dôvodov, aby mohli v plnom rozsahu využívať túto smernicu.

(40)

Členské štáty môžu úverovým inštitúciám povoliť poskytovať na žiadosť spotrebiteľa povolené prečerpanie v súvislosti s platobným účtom so základnými funkciami, pričom by členské štáty mali mať možnosť stanoviť maximálnu sumu a maximálne trvanie takéhoto povoleného prečerpania. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa informácie o akýchkoľvek súvisiacich poplatkoch oznamovali spotrebiteľom transparentným spôsobom. Napokon, úverové inštitúcie by pri ponuke povoleného prečerpania v spojení s platobným účtom so základnými funkciami mali dodržiavať smernicu 2008/48/ES.

(41)

Aby sa používateľom platobných účtov so základnými funkciami poskytovali služby primeraným spôsobom, mali by členské štáty od úverových inštitúcií vyžadovať, aby zabezpečili, že príslušní zamestnanci budú mať primeranú odbornú prípravu a že potenciálne konflikty záujmov sa týchto zákazníkov nedotknú negatívnym spôsobom.

(42)

Členské štáty by mali mať možnosť povoliť úverovým inštitúciám, aby odmietli zriadiť platobný účet so základnými funkciami spotrebiteľom, ktorí už majú aktívny a minimálne rovnocenný platobný účet v tom istom členskom štáte. S cieľom overiť, či spotrebiteľ už má platobný účet, by úverové inštitúcie mali mať možnosť spoľahnúť sa na čestné vyhlásenie spotrebiteľa.

(43)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby úverové inštitúcie spracúvali žiadosti o platobný účet so základnými funkciami v lehotách stanovených v tejto smernici a aby v prípade zamietnutia takejto žiadosti úverové inštitúcie informovali spotrebiteľa o konkrétnych dôvodoch zamietnutia okrem prípadov, keď by takéto zverejnenie informácií bolo v rozpore s národnou bezpečnosťou, verejným poriadkom alebo smernicou 2005/60/ES.

(44)

Spotrebitelia by mali mať zaručený prístup ku škále základných platobných služieb. Služby viazané na platobné účty so základnými funkciami by mali zahŕňať nástroj na vklad finančných prostriedkov a výber hotovosti. Spotrebitelia by mali mať možnosť vykonávať základné platobné transakcie, ako sú prijímanie výplaty alebo dávok, platenie účtov alebo daní a nakupovanie tovaru a služieb, a to aj prostredníctvom inkasa, úhrady a použitia platobnej karty. Takéto služby by mali umožňovať nákup tovaru a služieb online a spotrebitelia by mali mať možnosť zadávať platobné príkazy cez online nástroj úverovej inštitúcie, ak je k dispozícii. Platobný účet so základnými funkciami by však nemal byť obmedzený na používanie online, pretože by tak vznikla prekážka pre spotrebiteľov bez prístupu na internet. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pre služby súvisiace so zriadením, vedením a zrušením platobného účtu, ako aj s vkladom finančných prostriedkov a výberom hotovosti a vykonávaním platobných transakcií s použitím platobných kariet s výnimkou kreditných kariet neexistovali obmedzenia, pokiaľ ide o počet operácií, ktoré budú spotrebiteľovi dostupné podľa osobitných cenových pravidiel stanovených v tejto smernici. Pokiaľ ide o vykonávanie úhrad a inkás, ako aj transakcií vykonávaných prostredníctvom kreditnej karty, ktoré sú viazané na platobný účet so základnými funkciami, mali by mať členské štáty možnosť určiť minimálny počet operácií, ktoré budú spotrebiteľovi dostupné podľa osobitných cenových pravidiel stanovených v tejto smernici pod podmienkou, že služby, s ktorými tieto operácie súvisia, sú určené na osobné použitie zo strany spotrebiteľa. Pri určení toho, čo sa má považovať za osobné použitie, by členské štáty mali zohľadniť aktuálne správanie spotrebiteľov a bežnú obchodnú prax. Poplatky účtované za operácie prekračujúce minimálny počet operácií by nikdy nemali byť vyššie ako poplatky účtované podľa bežnej cenovej politiky úverovej inštitúcie.

(45)

V procese určovania služieb, ktoré sa majú ponúkať spolu s platobným účtom so základnými funkciami, a minimálneho počtu operácií, ktoré sa majú zahrnúť, by sa mali vziať do úvahy vnútroštátne osobitosti. Predovšetkým, v niektorých členských štátoch sa niektoré služby môžu považovať za podstatné pre zaručenie úplného používania platobného účtu, a to v dôsledku ich rozsiahleho používania na vnútroštátnej úrovni. Napríklad, v niektorých členských štátoch spotrebitelia ešte stále vo veľkej miere používajú šeky, zatiaľ čo v iných členských štátoch sa tento platobný prostriedok používa veľmi zriedkavo. Touto smernicou by sa preto malo členským štátom umožniť určiť ďalšie služby, ktoré sa na vnútroštátnej úrovni považujú za podstatné a ktoré by sa v dotknutom členskom štáte mali poskytovať spolu s platobným účtom so základnými funkciami. Členské štáty by mali zároveň zabezpečiť, aby poplatky, ktoré úverové inštitúcie účtujú za ponuku takýchto ďalších služieb v súvislosti s platobným účtom so základnými funkciami, boli primerané.

(46)

S cieľom zabezpečiť, aby boli platobné účty so základnými funkciami dostupné pre čo najširšie spektrum spotrebiteľov, mali by sa poskytovať bezplatne alebo za primeraný poplatok. S cieľom podnietiť účasť zraniteľných spotrebiteľov, ktorí zatiaľ nemajú bankový účet, na retailovom bankovom trhu, by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť, že sa platobné účty so základnými funkciami budú týmto spotrebiteľom ponúkať za obzvlášť výhodných podmienok, napríklad bezplatne. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť mechanizmus na určenie spotrebiteľov, ktorí môžu používať platobné účty so základnými funkciami za výhodnejších podmienok, a to pod podmienkou, že sa týmto mechanizmom zabezpečí prístup zraniteľných spotrebiteľov k platobnému účtu so základnými funkciami. Takýmto prístupom by za žiadnych okolností nemalo byť dotknuté právo všetkých spotrebiteľov vrátane spotrebiteľov, ktorí nie sú zraniteľní, na prístup k platobným účtom so základnými funkciami za minimálne primeraný poplatok. Okrem toho by mali byť primerané aj akékoľvek ďalšie poplatky pre spotrebiteľa za nedodržanie podmienok stanovených v zmluve. Členské štáty by mali určiť, čo znamená primeraný poplatok, podľa vnútroštátnych okolností.

(47)

Úverové inštitúcie by mali odmietnuť zriadiť platobný účet so základnými funkciami alebo by mali ukončiť zmluvu týkajúcu sa platobného účtu so základnými funkciami len za osobitných okolností, ako je nedodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu alebo predchádzania trestným činom a ich vyšetrovania. Dokonca aj v týchto prípadoch môže byť odmietnutie odôvodnené len vtedy, ak spotrebiteľ nedodržiava uvedené právne predpisy, a nie z dôvodu, že postup na zistenie súladu s právnymi predpismi je neprimerane náročný alebo nákladný. Mohli by však nastať situácie, keď spotrebiteľ zneužíva svoje právo na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami. Napríklad, členský štát by mal mať možnosť povoliť úverovým inštitúciám, aby prijali opatrenia proti spotrebiteľom, ktorí spáchali trestný čin, ako napríklad závažný podvod voči úverovej inštitúcii, s cieľom zabrániť tomu, aby sa takýto trestný čin zopakoval. Takéto opatrenia môžu zahŕňať napríklad obmedzenie prístupu daného spotrebiteľa k platobnému účtu so základnými funkciami na určité obdobie. Okrem toho môžu nastať situácie, v ktorých bude možno nutné najprv zamietnuť žiadosť o platobný účet s cieľom určiť spotrebiteľov, ktorí by mohli účet používať za výhodnejších podmienok. V takomto prípade by úverová inštitúcia mala oznámiť spotrebiteľovi, že na získanie bezplatného prístupu k platobnému účtu so základnými funkciami môže využiť osobitný mechanizmus v prípade zamietnutia žiadosti o platobný účet, za ktorý sa účtuje poplatok, ako sa uvádza v tejto smernici. Obidva takéto ďalšie prípady by však mali byť obmedzené, konkrétne a založené na presne určených ustanoveniach vnútroštátneho práva. Pri stanovení ďalších prípadov, v ktorých úverové inštitúcie môžu odmietnuť ponúknuť platobné účty spotrebiteľom, by členské štáty mali mať možnosť zahrnúť, okrem iného, dôvody verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

(48)

Členské štáty a úverové inštitúcie by mali spotrebiteľom poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o práve na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby komunikačné opatrenia boli správne zacielené, a predovšetkým aby dosiahli spotrebiteľov, ktorí zatiaľ nemajú bankový účet, zraniteľných a spotrebiteľov migrujúcich medzi členským štátmi. Úverové inštitúcie by mali spotrebiteľom aktívne poskytovať prístupné informácie a primeranú pomoc v súvislosti s konkrétnymi funkciami platobného účtu so základnými funkciami, ktorý ponúkajú, o súvisiacich poplatkoch a podmienkach ich využívania a taktiež o tom, ako majú spotrebitelia postupovať pri uplatňovaní svojho práva zriadiť si platobný účet so základnými funkciami. Spotrebitelia by mali byť predovšetkým informovaní o skutočnosti, že nákup ďalších služieb nie je povinný, ak si chcú otvoriť platobný účet so základnými funkciami.

(49)

Členské štáty by mali presadzovať opatrenia na podporu vzdelávania najzraniteľnejších spotrebiteľov, a to poskytovaním poradenstva a pomoci pri zodpovednom spravovaní ich finančných prostriedkov. Tiež je potrebné poskytnúť informácie o tom, aké poradenstvo môžu spotrebiteľom poskytnúť spotrebiteľské organizácie a vnútroštátne orgány. Členské štáty by okrem toho mali podporovať iniciatívy úverových inštitúcií, ktorých cieľom je kombinovať poskytovanie platobných účtov so základnými funkciami a nezávislé služby finančného vzdelávania.

(50)

S cieľom podporiť schopnosť poskytovateľov platobných služieb poskytovať svoje služby na cezhraničnom základe by na účely spolupráce, výmeny informácií a riešenia sporov medzi príslušnými orgánmi mali byť príslušnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie tejto smernice tie orgány, ktoré pôsobia pod záštitou orgánu EBA, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. 1093/2010, alebo iné vnútroštátne orgány za predpokladu, že spolupracujú s orgánmi konajúcimi pod záštitou orgánu EBA s cieľom vykonávať svoje úlohy podľa tejto smernice.

(51)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány oprávnené na zabezpečovanie presadzovania tejto smernice a zaistiť, aby sa im udelili právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ako aj primerané zdroje potrebné na plnenie ich úloh. Príslušné orgány by mohli vo vzťahu k určitým aspektom tejto smernice konať na základe podania na súdy príslušné na prijímanie súdnych rozhodnutí a vo vhodných prípadoch aj na základe odvolania. To by členským štátom mohlo umožniť, najmä v prípade, že ustanovenia tejto smernice boli transponované do občianskeho práva, ponechať presadzovanie týchto ustanovení na príslušné orgány a súdy. Členské štáty by mali mať možnosť určiť rôzne príslušné orgány s cieľom presadzovať plnenie rozsiahlych povinností ustanovených v tejto smernici. Napríklad v prípade niektorých ustanovení by členské štáty mohli určiť príslušné orgány zodpovedné za presadzovanie ochrany spotrebiteľa, zatiaľ čo v prípade iných by mohli rozhodnúť o určení orgánov prudenciálneho dohľadu. Možnosť určiť rôzne príslušné orgány by nemala ovplyvniť povinnosti spočívajúce v priebežnom dohľade a spolupráci medzi príslušnými orgánmi, ako sa to stanovuje v tejto smernici.

(52)

Spotrebitelia by mali mať prístup k postupom účinného a efektívneho alternatívneho riešenia sporov vyplývajúcich z práv a povinností ustanovených na základe tejto smernice. Takýto prístup je už zabezpečený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (14), pokiaľ ide o relevantné spory vyplývajúce zo zmluvy. Spotrebitelia by však mali mať takisto prístup k postupom alternatívneho riešenia sporov v prípade sporov pred uzavretím zmluvy týkajúcich sa práv a povinností ustanovených touto smernicou, napríklad keď im je odmietnutý prístup k platobnému účtu so základnými funkciami. V tejto smernici sa preto ustanovuje, že spotrebitelia by mali mať prístup k postupom alternatívneho riešenia sporov v prípade riešenia sporov týkajúcich sa práv a povinností ustanovených v tejto smernici, a to bez rozlišovania medzi spormi vyplývajúcimi zo zmluvy a spormi, ktoré vznikli pred uzavretím zmluvy. Takéto postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty, ktoré ich ponúkajú, by mali byť v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami ustanovenými v smernici 2013/11/EÚ. Zosúladenie s touto smernicou si vyžaduje spracovanie osobných údajov spotrebiteľov. Takéto spracovanie podlieha smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (15). Táto smernica by preto mala byť v súlade s pravidlami ustanovenými v smernici 95/46/ES.

(53)

Členské štáty by si mali každé dva roky a po prvýkrát do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice zabezpečiť spoľahlivé ročné štatistiky o fungovaní opatrení zavedených touto smernicou. Mali by používať akékoľvek relevantné zdroje informácií a oznamovať uvedené informácie Komisii. Komisia by mala vypracovať správu na základe informácií, ktoré jej poskytnú členské štáty po prvýkrát po štyroch rokoch od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a potom každé dva roky.

(54)

Preskúmanie tejto smernice by sa malo vykonať po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, aby sa zohľadnil vývoj trhu, ako napríklad vznik nových druhov platobných účtov a platobných služieb, ako aj vývoj v iných oblastiach práva Únie a skúsenosti členských štátov. V správe vychádzajúcej z tohto preskúmania by sa mal uviesť zoznam konaní týkajúcich sa porušenia, ktoré začala Komisia vo vzťahu k tejto smernici. Mala by obsahovať aj posúdenie priemernej úrovne, ktorú poplatky za platobné účty patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice dosahujú v členských štátoch, posúdenie otázky, či sa zavedenými opatreniami zlepšilo porozumenie poplatkov za platobné účty zo strany spotrebiteľov, posúdenie porovnateľnosti platobných účtov a miery náročnosti presunu platobných účtov, ako aj počtu majiteľov účtov, ktorí si platobné účty presunuli po transpozícii tejto smernice.

Mal by sa v nej analyzovať aj počet poskytovateľov ponúkajúcich platobné účty so základnými funkciami a počet takýchto účtov, ktoré sa zriadili, vrátane účtov spotrebiteľov, ktorí dovtedy bankový účet nemali, príklady najlepších postupov v členských štátoch, ktorými sa znižuje vylúčenie spotrebiteľov z prístupu k platobným službám, ako aj priemerné ročné poplatky účtované za platobné účty so základnými funkciami. Posúdiť by sa v nej mali aj náklady a prínosy realizácie prenosnosti platobných účtov v rámci celej Únie, uskutočniteľnosť rámca na zabezpečenie automatického presmerovania platieb z jedného platobného účtu na iný v tom istom členskom štáte v kombinácii s automatickým oznamovaním príjemcom alebo platiteľom, že sa realizovalo presmerovanie ich prevodov, a uskutočniteľnosť rozšírenia služieb presunu účtu na prípady, ak sa prijímajúci a odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb nachádzajú v rôznych členských štátoch. Zahrnúť by sa malo aj posúdenie účinnosti existujúcich opatrení a potreby ďalších opatrení na zvýšenie finančnej inklúzie a pomoc zraniteľným členom spoločnosti v súvislosti s nadmernou zadlženosťou. Ďalej by sa malo posúdiť, či sú ustanovenia o informáciách, ktoré majú poskytovať poskytovatelia platobných služieb pri ponúkaní produktov v balíku, dostatočné alebo či sú potrebné ďalšie opatrenia. Taktiež by sa mala posúdiť potreba ďalších opatrení v súvislosti s webovými sídlami na porovnávanie poplatkov a potreba akreditácie webových sídiel. Komisia by mala túto správu predložiť Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadnými legislatívnymi návrhmi.

(55)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané chartou v súlade s článkom 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ).

(56)

Keďže ciele tejto smernice, a to uľahčenie transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov týkajúcich sa platobných účtov, presunu platobných účtov a prístupu k platobným účtom so základnými funkciami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby prekonať fragmentáciu trhu a zabezpečiť rovnakú podmienky v celej Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(57)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (16) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(58)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný,

a)

vkladať finančné prostriedky na platobný účet;

b)

vyberať hotovosť z platobného účtu;

c)

vykonávať platobné transakcie a prijímať platby vrátane úhrad v prospech tretej strany a od tretej strany.

1.

„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba konajúca na účely, ktoré nesúvisia s jej obchodnou činnosťou, podnikaním, remeslom alebo povolaním;

2.

„s riadnym pobytom v Únii“ znamená, že fyzická osoba má právo na pobyt v členskom štáte na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva vrátane spotrebiteľov bez stálej adresy a osôb uchádzajúcich sa o azyl podľa Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, k nemu pripojeného protokolu z 31. januára 1967 a ďalších relevantných medzinárodných zmlúv;

3.

„platobný účet“ je účet vedený na meno jedného alebo viacerých spotrebiteľov, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

4.

„platobná služba“ je platobná služba, ako sa vymedzuje v článku 4 bode 3 smernice 2007/64/ES;

5.

„platobná transakcia“ je úkon vloženia, prevodu alebo výberu finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

6.

„služby viazané na platobné účty“ sú všetky služby súvisiace so zriadením, vedením a zrušením platobného účtu vrátane platobných služieb a platobných transakcií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti článku 3 písm. g) smernice 2007/64/ES a povoleného prečerpania a prekročenia;

7.

„poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ako sa vymedzuje v článku 4 bode 9 smernice 2007/64/ES;

8.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (18);

9.

„platobný nástroj“ je platobný nástroj, ako sa vymedzuje v článku 4 bode 23 smernice 2007/64/ES;

10.

„odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý odovzdáva informácie požadované na vykonanie presunu účtu;

11.

„prijímajúci poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý prijíma informácie požadované na vykonanie presunu účtu;

12.

„platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

13.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povoľuje platobný príkaz z daného platobného účtu, alebo v prípade, že platobný účet platiteľa neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný príkaz v prospech platobného účtu príjemcu;

14.

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je určeným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

15.

„poplatky“ sú všetky poplatky a sankcie, ak existujú, ktoré platí spotrebiteľ poskytovateľovi platobných služieb za služby viazané na platobný účet alebo v súvislosti s takýmito službami;

16.

„kreditná úroková sadzba“ je akákoľvek úroková sadzba platená spotrebiteľovi v súvislosti s finančnými prostriedkami vedenými na platobnom účte;

17.

„trvalý nosič“ je akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú určené osobne tomuto spotrebiteľovi, a to spôsobom, ktorý umožňuje prístup k informáciám pre budúce použitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

18.

„presun účtu“ alebo „služba presunu účtu“ je buď prenesenie informácií, ktoré sa týkajú všetkých alebo niektorých trvalých príkazov na úhradu, opakujúcich sa inkás a opakujúcich sa prichádzajúcich úhrad vykonávaných na platobnom účte, na žiadosť spotrebiteľa od jedného poskytovateľa platobných služieb k druhému alebo prevod akéhokoľvek kladného zostatku na platobnom účte z jedného platobného účtu na druhý, alebo oboje, a to so zrušením alebo bez zrušenia predošlého platobného účtu;

19.

„inkaso“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba, pri ktorej sa debetuje platobný účet platiteľa, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe súhlasu platiteľa;

20.

„úhrada“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba pripísania finančných prostriedkov platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa, na základe pokynu platiteľa;

21.

„trvalý príkaz“ je pokyn, ktorý zadal platiteľ poskytovateľovi platobných služieb, ktorý vedie platobný účet tohto platiteľa, na vykonávanie úhrad v pravidelných intervaloch alebo k vopred určeným dátumom;

22.

„finančné prostriedky“ sú bankovky a mince, bezhotovostné peniaze a elektronické peniaze, ako sa vymedzujú v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (19);

23.

„rámcová zmluva“ je zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúci výkon jednotlivých a následných platobných transakcií a ktorá môže obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu;

24.

„pracovný deň“ je deň, v ktorý je príslušný poskytovateľ platobných služieb otvorený na vykonávanie svojej obchodnej činnosti potrebnej na vykonanie platobnej transakcie;

25.

„povolené prečerpanie“ je explicitná zmluva o úvere, na základe ktorej poskytovateľ platobných služieb umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa;

26.

„prekročenie“ je automaticky akceptované povolené prečerpanie, pri ktorom poskytovateľ platobných služieb umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania;

27.

„príslušný orgán“ je orgán, ktorý členský štát určil v súlade s článkom 21 ako príslušný.

a)

sú najčastejšie využívané spotrebiteľmi vo vzťahu k ich platobnému účtu;

b)

spôsobujú spotrebiteľom najvyššie náklady, a to aj celkovo aj jednotlivo.

a)

je krátkym a samostatným dokumentom;

b)

je prezentovaný a rozvrhnutý tak, aby bol jasný a ľahko čitateľný a používali sa v ňom znaky čitateľnej veľkosti;

c)

nie je menej zrozumiteľný v prípade, že je vytlačený alebo okopírovaný v čiernobielej verzii, ak bol pôvodne vydaný vo farbe;

d)

je napísaný v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobný účet ponúka, alebo, ak sa na tom dohodli spotrebiteľ a poskytovateľ platobných služieb, v inom jazyku;

e)

je správny, nie zavádzajúci a číselné údaje sú v ňom uvedené v mene platobného účtu alebo, ak sa na tom dohodli spotrebiteľ a poskytovateľ platobných služieb, v inej mene Únie;

f)

obsahuje názov „dokument s informáciami o poplatkoch“, ktorý je uvedený v hornej časti prvej strany dokumentu vedľa spoločného symbolu na účel odlíšenia dokumentu od ostatnej dokumentácie a

g)

zahŕňa vyhlásenie, že obsahuje poplatky za najtypickejšie služby spojené s platobným účtom a že úplné predzmluvné a zmluvné informácie o všetkých službách sa uvádzajú v iných dokumentoch.

a)

jednotkový poplatok účtovaný za každú službu a koľkokrát bola služba využitá počas príslušného obdobia, a ak sa služby kombinujú v rámci balíka, poplatok účtovaný za balík ako celok, koľkokrát bol poplatok za balík účtovaný počas príslušného obdobia a dodatočný poplatok účtovaný za akúkoľvek službu, ktorá presahuje množstvo zahrnuté do poplatku za balík;

b)

celková suma poplatkov, ktorá vznikla počas príslušného obdobia za každú službu, každý poskytnutý balík služieb a služby, ktoré presahujú množstvo zahrnuté do poplatku za balík;

c)

v relevantných prípadoch úrokovú sadzbu povoleného prečerpania uplatňovanú na platobnom účte a celková suma úrokov účtovaná v súvislosti s povoleným prečerpaním počas príslušného obdobia;

d)

v relevantných prípadoch kreditná úroková sadzba uplatňovaná na platobnom účte a celková suma úrokov pripísaných počas príslušného obdobia;

e)

celková suma poplatkov účtovaných za všetky služby poskytnuté počas príslušného obdobia.

a)

je prezentovaný a rozvrhnutý tak, aby bol jasný a ľahko čitateľný a používali sa v ňom znaky čitateľnej veľkosti;

b)

je správny, nie zavádzajúci a číselné údaje sú v ňom uvedené v mene platobného účtu alebo, ak sa na tom dohodli spotrebiteľ a poskytovateľ platobných služieb, v inej mene;

c)

obsahuje názov „výpis poplatkov“, ktorý sa uvádza v hornej časti prvej strany výpisu vedľa spoločného symbolu na účel odlíšenia dokumentu od ostatnej dokumentácie a

d)

je napísaný v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobný účet ponúka, alebo, ak sa na tom dohodli spotrebiteľ a poskytovateľ platobných služieb, v inom jazyku.

a)

musia byť prevádzkovo nezávislé tým, že zabezpečujú, aby sa s poskytovateľmi platobných služieb zaobchádzalo z hľadiska výsledkov vyhľadávania rovnako;

b)

jasne uvádzajú svojich majiteľov;

c)

uvádzajú jasné, objektívne kritériá, na ktorých sa porovnávanie zakladá;

d)

používajú jednoduchý a jednoznačný jazyk a v relevantných prípadoch štandardizované termíny stanovené v konečnom zozname uvedenom v článku 3 ods. 5;

e)

poskytujú presné a aktuálne informácie a uvádzajú, kedy bola vykonaná posledná aktualizácia;

f)

zahŕňajú širokú škálu ponúk platobných účtov pokrývajúcich významnú časť trhu a v prípade, že uvedené informácie nie sú úplným obrazom trhu, jasne na to upozornia skôr, ako sa výsledky zobrazia a

g)

poskytujú efektívny postup nahlasovania nesprávnych informácií o uverejnených poplatkoch.

a)

je to jednoznačne v záujme spotrebiteľa;

b)

spotrebiteľovi nevzniká žiadne ďalšie zaťaženie a

c)

presun účtu sa vykoná maximálne v takom istom celkovom časovom rámci, ako sa uvádza v odsekoch 2 až 6.

a)

odovzdal prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb a na výslovnú žiadosť spotrebiteľa aj spotrebiteľovi zoznam existujúcich trvalých príkazov na úhradu a dostupné informácie o súhlasoch s inkasom, ktoré sa presúvajú;

b)

postúpil prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb a na výslovnú žiadosť spotrebiteľa aj spotrebiteľovi dostupné informácie o periodických prichádzajúcich úhradách a inkasách zadaných veriteľom, ktoré sa vykonali na platobnom účte spotrebiteľa v posledných 13 mesiacoch;

c)

pokiaľ odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb neposkytne systém automatického presmerovania prichádzajúcich úhrad a inkás na platobný účet, ktorý spotrebiteľovi vedie prijímajúci poskytovateľ platobných služieb, zastavil akceptovanie inkás a prichádzajúcich úhrad s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

d)

zrušil trvalé príkazy s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

e)

previedol akýkoľvek kladný zostatok na platobný účet zriadený alebo vedený u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb v deň určený spotrebiteľom a

f)

v deň určený spotrebiteľom zrušil platobný účet vedený u odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb.

a)

do piatich pracovných dní pošle prijímajúcemu poskytovateľovi platobných služieb informácie uvedené v odseku 3 písm. a) a b);

b)

ak odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb neposkytne systém na automatické presmerovanie prichádzajúcich úhrad a inkás na platobný účet, ktorý má spotrebiteľ vedený alebo zriadený u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb, zastaví akceptovanie prichádzajúcich úhrad a inkás na platobnom účte s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení. Členské štáty môžu vyžadovať, aby odovzdávajúci poskytovateľ platobných služieb informoval platiteľa alebo príjemcu o dôvode neakceptovania platobnej transakcie;

c)

zruší trvalé príkazy s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

d)

prevedie kladný zostatok z platobného účtu na platobný účet zriadený alebo vedený u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb v deň určený v oprávnení;

e)

bez toho, aby bol dotknutý článok 45 ods. 1 a 6 smernice 2007/64/ES, zruší platobný účet v deň určený v oprávnení, ak spotrebiteľ nemá na tomto platobnom účte žiadne nevyrovnané záväzky a ak sa ukončili kroky uvedené v písmenách a), b) a d) tohto odseku. Poskytovateľ platobných služieb bezodkladne informuje spotrebiteľa, ak takéto nevyrovnané záväzky bránia zrušeniu platobného účtu spotrebiteľa.

a)

zriadi trvalé príkazy na úhradu, o ktoré požiadal spotrebiteľ, a vykonáva ich s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

b)

vykoná nevyhnutné prípravné kroky na akceptovanie inkás a akceptuje ich s účinnosťou odo dňa určeného v oprávnení;

c)

v relevantných prípadoch informuje spotrebiteľov o ich právach podľa článku 5 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 260/2012;

d)

informuje platiteľov určených v oprávnení uskutočňujúcich periodické prichádzajúce úhrady na platobný účet spotrebiteľa o údajoch platobného účtu spotrebiteľa vedeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb a pošle platiteľom kópiu oprávnenia od spotrebiteľa. Ak prijímajúci poskytovateľ platobných služieb nemá všetky informácie na informovanie platiteľov, požiada spotrebiteľa alebo odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby chýbajúce informácie poskytol;

e)

informuje príjemcov určených v oprávnení a používajúcich inkaso na výber finančných prostriedkov z platobného účtu spotrebiteľa o údajoch platobného účtu spotrebiteľa vedeného u prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb a o dátume, od ktorého sa budú finančné prostriedky vyberať prostredníctvom inkasa z daného platobného účtu, a pošle príjemcom kópiu oprávnenia od spotrebiteľa. Ak prijímajúci poskytovateľ platobných služieb nemá všetky informácie na informovanie príjemcov, požiada spotrebiteľa alebo odovzdávajúceho poskytovateľa platobných služieb, aby chýbajúce informácie poskytol.

a)

bezplatne poskytne spotrebiteľovi zoznam všetkých v súčasnosti aktívnych trvalých príkazov na úhradu a súhlasov s inkasom zadaných dlžníkom, ak také existujú, a dostupné informácie o opakujúcich sa prichádzajúcich úhradách a inkasách zadaných veriteľom, ktoré sa vykonali na platobnom účte spotrebiteľa v posledných 13 mesiacoch. Uvedený zoznam nepredstavuje pre nového poskytovateľa služieb povinnosť zaviesť služby, ktoré neposkytuje;

b)

prevedie akýkoľvek kladný zostatok z platobného účtu spotrebiteľa na platobný účet zriadený spotrebiteľom, alebo ktorého majiteľom je spotrebiteľ, u nového poskytovateľa platobných služieb pod podmienkou, že žiadosť zahŕňa všetky údaje umožňujúce identifikáciu nového poskytovateľa platobných služieb a platobného účtu spotrebiteľa;

c)

zruší platobný účet, ktorého majiteľom je spotrebiteľ.

a)

úlohy odovzdávajúceho a prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb pri každom kroku postupu presunu účtu, ako sa uvádza v článku 10;

b)

časový rámec na vykonanie príslušných krokov;

c)

prípadné poplatky účtované za postup presunu účtu;

d)

akékoľvek informácie, ktorých predloženie sa bude od spotrebiteľa žiadať a

e)

postupy alternatívneho riešenia sporov uvedené v článku 24.

a)

služby umožňujúce všetky operácie potrebné na zriadenie, vedenie a zrušenie platobného účtu;

b)

služby umožňujúce vklad finančných prostriedkov na platobný účet;

c)

služby umožňujúce výbery v hotovosti z platobného účtu v rámci Únie pri priečinku v úverovej inštitúcii alebo z bankomatov počas otváracích hodín úverovej inštitúcie alebo mimo nich;

d)

vykonávanie týchto platobných transakcií v rámci Únie:

a)

úroveň príjmov v danom členskom štáte;

b)

priemerné poplatky, ktoré úverové inštitúcie v dotknutom členskom štáte účtujú za služby poskytované k platobným účtom.

a)

spotrebiteľ úmyselne používal platobný účet na nezákonné účely;

b)

na platobnom účte neprebehla žiadna transakcia počas viac ako 24 za sebou nasledujúcich mesiacov;

c)

spotrebiteľ poskytol nesprávne informácie, aby získal platobný účet so základnými funkciami, pričom na základe správnych informácií by mu toto právo nevzniklo;

d)

spotrebiteľ už nemá riadny pobyt v Únii;

e)

spotrebiteľ si následne zriadil druhý platobný účet, ktorý mu umožňuje využívať služby uvedené v článku 17 ods. 1, v členskom štáte, v ktorom už má platobný účet so základnými funkciami.

a)

príslušnými orgánmi vymedzenými v článku 4 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010;

b)

orgánmi, ktoré nie sú príslušnými orgánmi uvedenými v písmene a) za predpokladu, že vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach sa od týchto orgánov vyžaduje, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi uvedenými v písmene a) vždy, keď je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tejto smernice, a to aj na účely spolupráce s orgánom EBA, požadovanej v tejto smernici.

a)

priamo na základe vlastnej kompetencie alebo pod dohľadom súdnych orgánov; alebo

b)

požiadaním príslušného súdu o vydanie potrebného rozhodnutia, ak je to relevantné aj podaním odvolania, ak žiadosť o vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešná.

a)

by takéto vyšetrovanie, overovanie na mieste, dohľad alebo výmena informácií mohli nepriaznivo ovplyvniť zvrchovanosť, bezpečnosť alebo verejný poriadok dožiadaného členského štátu;

b)

už bolo iniciované súdne konanie pred orgánmi dožiadaného členského štátu týkajúce sa rovnakých skutkov a rovnakých osôb;

c)

už bol v súvislosti s rovnakými osobami a rovnakými skutkami vynesený v dožiadanom členskom štáte konečný rozsudok.

a)

dodržiavanie súladu s článkami 4, 5 a 6 zo strany poskytovateľov platobných služieb;

b)

dodržiavanie požiadaviek na zabezpečenie existencie webových sídiel na porovnávanie poplatkov podľa článku 7 zo strany členských štátov;

c)

počet platobných účtov, ktoré boli presunuté, a podiel zamietnutých žiadostí o presun účtov;

d)

počet úverových inštitúcií ponúkajúcich platobné účty so základnými funkciami, počet takýchto účtov, ktoré boli zriadené, a podiel zamietnutých žiadostí o platobné účty so základnými funkciami.

a)

zoznam všetkých konaní o porušení začatých Komisiou v súvislosti s touto smernicou;

b)

posúdenie priemernej úrovne poplatkov za platobné účty, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v členských štátoch;

c)

posúdenie uskutočniteľnosti vytvorenia rámca na zaistenie automatického presmerovania platieb z jedného platobného účtu na druhý v tom istom členskom štáte v kombinácii s automatickým oznamovaním príjemcom alebo platiteľom, že ich úhrady boli presmerované;

d)

posúdenie uskutočniteľnosti rozšírenia služby presunu účtu ustanovenej v článku 10 na prípady, keď sa prijímajúci a odovzdávajúci poskytovatelia platobných služieb nachádzajú v rôznych členských štátoch, a uskutočniteľnosti cezhraničného zriadenia účtu podľa článku 11;

e)

posúdenie počtu majiteľov účtov, ktorí si platobné účty presunuli od transpozície tejto smernice, na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa článku 27;

f)

posúdenie nákladov a prínosov zavedenia plnej prenosnosti čísiel platobných účtov v rámci celej Únie;

g)

posúdenie počtu úverových inštitúcií ponúkajúcich platobné účty so základnými funkciami;

h)

posúdenie počtu a v prípade, že sú k dispozícii anonymizované informácie, charakteristík spotrebiteľov, ktorí si zriadili platobné účty so základnými funkciami od transpozície tejto smernice;

i)

posúdenie priemerných ročných poplatkov vyberaných za platobné účty so základnými funkciami na úrovni členského štátu;

j)

posúdenie účinnosti existujúcich opatrení a potreby dodatočných opatrení na zvýšenie finančného začlenenia a pomoc zraniteľným členom spoločnosti v súvislosti s nadmernou zadlženosťou;

k)

príklady osvedčených postupov členských štátov zameraných na zníženie vylúčenia spotrebiteľov z prístupu k platobným službám.

a)

článok 3 sa uplatňuje od 17. septembra 2014;

b)

členské štáty uplatňujú opatrenia potrebné na dosiahnutie súlade s článkom 4 ods. 1 až 5, článkom 5 ods. 1, 2 a 3, článkom 6 ods. 1 a 2 a článkom 7 do deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 3 ods. 4;

c)

členské štáty, v ktorých už na vnútroštátnej úrovni existuje dokument rovnocenný dokumentu s informáciami o poplatkoch, môžu rozhodnúť o začlenení spoločného formátu a jeho spoločného symbolu najneskôr do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 3 ods. 4;

d)

členské štáty, v ktorých už na vnútroštátnej úrovni existuje dokument rovnocenný výpisu poplatkov, môžu rozhodnúť o začlenení spoločného formátu a jeho spoločného symbolu najneskôr do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v článku 3 ods. 4.