21.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 151/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/62/EÚ

z 15. mája 2014

o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Ako jednotná mena používaná členskými štátmi eurozóny sa euro stalo dôležitým faktorom hospodárstva Únie a každodenného života jej občanov. Od jeho zavedenia v roku 2002 však falšovanie eura ako meny, na ktorú sa neustále zameriavajú organizované zločinecké skupiny zaoberajúce sa falšovaním peňazí, spôsobilo finančné škody vo výške najmenej 500 miliónov EUR. Je v záujme Únie ako celku zamedziť a trestať akúkoľvek činnosť, ktorá by mohla ohroziť pravosť eura jeho falšovaním.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti falšovania eura a iných mien. Takisto sa ňou zavádzajú spoločné ustanovenia na posilnenie boja proti týmto trestným činom a na zlepšenie ich vyšetrovania, ako aj na zabezpečenie lepšej spolupráce zameranej proti falšovaniu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„mena“ sú bankovky a mince, ktorých obeh je zákonne povolený, vrátane eurobankoviek a euromincí, ktorých obeh je zákonne povolený podľa nariadenia (ES) č. 974/98;

b)

„právnická osoba“ je každý subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa rozhodného práva, s výnimkou štátov alebo orgánov verejnej moci a verejných medzinárodných organizácií.

Článok 3

Trestné činy

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce konanie, ak je spáchané úmyselne, bolo trestné ako trestný čin:

a)

akékoľvek falšovanie alebo pozmeňovanie meny bez ohľadu na použité prostriedky;

b)

podvodné uvádzanie falšovanej meny do obehu;

c)

dovoz, vývoz, preprava, prijatie alebo získanie falšovanej meny s cieľom uviesť ju do obehu s vedomím, že ide o falšovanú menu;

d)

podvodné vyrobenie, prijatie, získanie alebo prechovávanie:

i)

náčinia, článkov, počítačových programov a údajov a akýchkoľvek ďalších prostriedkov výhradne prispôsobených na falšovanie alebo pozmeňovanie meny alebo

ii)

ochranných prvkov, ako sú hologramy, vodoznaky alebo ďalšie prvky meny, ktoré slúžia na ochranu pred falšovaním.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) bolo trestné aj v prípade bankoviek alebo mincí, ktoré sa síce vyrábajú alebo boli vyrobené použitím legálnych zariadení alebo materiálov, ale pri ich výrobe boli porušené práva alebo podmienky, za akých môžu príslušné orgány bankovky alebo mince vydávať.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 bolo trestné aj v prípade bankoviek a mincí, ktoré ešte neboli vydané, ale sú určené do obehu ako zákonné platidlo.

Článok 4

Navádzanie, pomoc a podnecovanie a pokus

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby navádzanie alebo pomoc a podnecovanie súvisiace s trestným činom uvedeným v článku 3 bolo trestné ako trestný čin.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pokus o spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a), b) alebo c), článku 3 ods. 2 alebo článku 3 ods. 3 vo vzťahu ku konaniu uvedenému v článku 3 ods. 1 písm. a), b) a c) bude trestný ako trestný čin.

Článok 5

Sankcie voči fyzickým osobám

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa konanie uvedené v článkoch 3 a 4 trestalo účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. d), trestné činy uvedené v článku 3 ods. 2 a trestné činy uvedené v článku 3 ods. 3 vo vzťahu ku konaniu uvedenému v článku 3 ods. 1 písm. d) trestali najvyššou sankciou, a to odňatím slobody.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) a v článku 3 ods. 3 vo vzťahu ku konaniu uvedenému v článku 3 ods. 1 písm. a) trestali najvyššou sadzbou trestu odňatia slobody v trvaní najmenej ôsmich rokov.

4.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) a v článku 3 ods. 3 vo vzťahu ku konaniu uvedenému v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) trestali najvyššou sadzbou trestu odňatia slobody v trvaní najmenej piatich rokov.

5.   Členské štáty môžu v súvislosti s trestným činom uvedeným v článku 3 ods. 1 písm. b) ustanoviť iné účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie, než sú sankcie uvedené v odseku 4 tohto článku, vrátane pokút a odňatia slobody, ak bola falšovaná mena prijatá bez vedomia, ale poskytnutá s vedomím, že ide o falzifikát.

Článok 6

Zodpovednosť právnických osôb

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa právnické osoby mohli brať na zodpovednosť za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4, ktoré spáchala v ich prospech akákoľvek osoba konajúca buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorý má rozhodujúce postavenie v rámci právnickej osoby, a to na základe:

a)

právomoci zastupovať právnickú osobu;

b)

právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby alebo

c)

oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby právnická osoba mohla byť braná na zodpovednosť v prípade, že nedostatočný dohľad alebo kontrola osobou uvedenou v odseku 1 tohto článku umožnili spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 v prospech tejto právnickej osoby osobou podliehajúcou jej právomoci.

3.   Zodpovednosť právnickej osoby podľa odsekov 1 a 2 tohto článku nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4.

Článok 7

Sankcie voči právnickým osobám

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby právnická osoba zodpovedná podľa článku 6 podliehala uloženiu účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií, ktoré zahŕňajú trestné alebo iné pokuty a môžu zahŕňať aj iné druhy sankcií, ako napríklad:

a)

vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;

b)

dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

c)

uloženie súdneho dohľadu;

d)

súdne zrušenie právnickej osoby;

e)

dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu.

Článok 8

Právomoc

1.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, ktorými určí svoju právomoc vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4 pre prípady, keď:

a)

sa trestný čin spácha úplne alebo čiastočne na jeho území alebo

b)

páchateľ je jedným z jeho štátnych príslušníkov.

2.   Každý členský štát, ktorého menou je euro, prijme opatrenia potrebné na určenie svojej právomoci pri trestných činoch uvedených v článkoch 3 a 4, ktoré boli spáchané mimo jeho územia, prinajmenšom ak sa vzťahujú na euro a ak:

a)

sa páchateľ nachádza na území daného členského štátu a nie je vydaný alebo

b)

sfalšované eurobankovky alebo euromince súvisiace s trestným činom boli odhalené na území tohto členského štátu.

Na účely stíhania trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) a článku 3 ods. 2 a 3, ak sa týkajú článku 3 ods. 1 písm. a), ako aj navádzania, pomoci a podnecovania i pokusu o spáchanie týchto trestných činov, prijme každý členský štát opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby jeho právomoc nebola podriadená podmienke, že dané činy musia byť trestným činom na mieste, kde boli spáchané.

Článok 9

Nástroje vyšetrovania

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby osoby, jednotky alebo útvary zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 mali prístup k účinným nástrojom vyšetrovania, napríklad k takým, ktoré sa používajú v prípadoch organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti.

Článok 10

Povinnosť poskytovať sfalšované eurobankovky a euromince na analýzu a odhaľovanie falzifikátov

Členské štáty zabezpečia, aby národné centrum pre analýzy a národné centrum pre analýzu mincí mohli v priebehu trestných konaní bezodkladne preskúmať eurobankovky a euromince, pri ktorých je podozrenie, že sú falošné, na účely analýzy, zisťovania a odhaľovania falzifikátov. Príslušné orgány bezodkladne zabezpečia poskytnutie potrebných vzoriek, a to najneskôr po prijatí konečného rozhodnutia vo veci príslušných trestných konaní.

Článok 11

Štatistika

Členské štáty aspoň každé dva roky poskytnú Komisii údaje o počte trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 a o počte osôb stíhaných a odsúdených za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4.

Článok 12

Podávanie správ Komisiou a preskúmanie

Komisia do 23. mája 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. V správe sa posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. V prípade potreby sa k správe pripojí legislatívny návrh.

Článok 13

Nahradenie rámcového rozhodnutia 2000/383/SVV

Týmto sa v prípade členských štátov viazaných touto smernicou nahrádza rámcové rozhodnutie 2000/383/SVV bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týchto členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu rámcového rozhodnutia 2000/383/SVV do vnútroštátneho práva.

V prípade členských štátov viazaných touto smernicou sa odkazy na rámcové rozhodnutie 2000/383/SVV považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 14

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 23. mája 2016. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Spôsoby vypracovania takýchto odkazov stanovujú členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 179, 25.6.2013, s. 9.

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 42.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. mája 2014.

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 6).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č. 1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu na tie členské štáty, ktoré neprijali euro ako svoju jednotnú menu (Ú. v. ES L 181, 4.7.2001, s. 11).

(7)  Číslo 2623, s. 372, Spoločnosť národov, série zmlúv 1931.

(8)  Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Ú. v. ES L 140, 14.6.2000, s. 1).