23.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 155/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/61/EÚ

z 15. mája 2014

o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Digitálne hospodárstvo zásadným spôsobom mení vnútorný trh. Svojou inovačnosťou, rýchlosťou a cezhraničným dosahom má potenciál posunúť integráciu vnútorného trhu na novú úroveň. Víziou Únie je digitálne hospodárstvo s udržateľnými hospodárskymi a sociálnymi prínosmi na základe moderných online služieb a rýchleho internetového pripojenia. Vysokokvalitná digitálna infraštruktúra podporuje prakticky všetky odvetvia moderného a inovačného hospodárstva a má strategický význam pre sociálnu a územnú súdržnosť. Preto všetci občania, ako aj súkromný a verejný sektor musia mať možnosť byť súčasťou digitálneho hospodárstva.

(2)

Členské štáty uznali význam rozšírenia vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, a tým potvrdili ambiciózne ciele v oblasti širokopásmového pripojenia stanovené v oznámení Komisie s názvom Digitálna agenda pre Európu – digitálne presadzovanie európskeho rastu (ďalej len „digitálna agenda“), konkrétne priniesť do roku 2013 základné širokopásmové pripojenie všetkým Európanom a zabezpečiť, aby do roku 2020 mali všetci Európania prístup k oveľa rýchlejšiemu internetovému pripojeniu, t. j. nad 30 Mbit/s, a 50 % alebo viac domácností v Únii malo zmluvu na pripojenie na internet s rýchlosťou nad 100 Mbit/s.

(3)

Vzhľadom na rýchly vývoj technológií, exponenciálny nárast využívania širokopásmového pripojenia a rastúci dopyt po elektronických službách by sa ciele stanovené v digitálnej agende mali považovať za nevyhnutné minimum a Únia by si v záujme väčšieho rastu, konkurencieschopnosti a produktivity mala v oblasti širokopásmového pripojenia stanoviť ambicióznejšie ciele. Komisia by pri revízii tejto smernice mala posúdiť, či by mohla táto smernica ešte viac podporiť tento cieľ a ako.

(4)

V digitálnej agende sa tiež uviedlo, že je potrebné, aby sa na úrovni politík zabezpečilo zníženie nákladov na zavedenie širokopásmového pripojenia na celom území Únie vrátane náležitého plánovania a koordinácie a tiež zníženia administratívneho zaťaženia. V tomto ohľade je potrebné, aby členské štáty najprv vynaložili značné investičné prostriedky s cieľom umožniť spoločné využívanie fyzickej infraštruktúry. S ohľadom na ciele digitálnej agendy, ale aj významné zníženie finančných zdrojov, ktoré sa na širokopásmové pripojenie vyčlenili v rámci Nástroja na prepájanie Európy zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (4), by členské štáty mali byť schopné využívať v záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice finančné prostriedky Únie dostupné v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami Únie.

(5)

Znížením nákladov na zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí by sa prispelo aj k dosiahnutiu digitalizácie verejného sektora, čo by umožnilo digitálny pákový efekt vo všetkých odvetviach hospodárstva, okrem iného zníženie nákladov pre verejnú správu a poskytovanie efektívnejších služieb občanom.

(6)

V oznámení Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu II sa s prihliadnutím na potrebu opatrenia na úrovni Únie s cieľom poskytnúť lepšie širokopásmové pokrytie vrátane zníženia nákladov na vysokorýchlostnú širokopásmovú infraštruktúru, ako sa uviedlo v záveroch Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012, zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, napríklad vyriešiť otázku investícií do vysokorýchlostných sietí, aby sa rýchlo dosiahli ciele stanovené v digitálnej agende.

(7)

Rozšírenie vysokorýchlostných pevných a bezdrôtových elektronických komunikačných sietí v celej Únii si vyžaduje značné investície, z ktorých podstatnú časť predstavujú náklady na stavebnoinžinierske práce. Ak by sa niektoré nákladné stavebnoinžinierske práce obmedzili, dosiahlo by sa účinnejšie rozšírenie širokopásmového pripojenia.

(8)

Veľkú časť týchto nákladov možno pripísať neefektívnosti v postupe rozširovania týkajúcej sa využívania existujúcej pasívnej infraštruktúry (ako sú napr. káblovody, rúry, vstupné šachty, rozvodné skrine, stĺpy, stožiare, inštalácie antén, veže a iné nosné zariadenia), problematickým miestam v koordinácii stavebných prác, zaťažujúcim administratívnym postupom vydávania povolení a problematickým miestam v zavádzaní sietí v budovách, čo vedie k veľkým finančným prekážkam najmä vo vidieckych oblastiach.

(9)

Opatrenia zamerané na zvýšenie efektívnosti pri využívaní existujúcich infraštruktúr a na zníženie nákladov a zmenšenie prekážok, pokiaľ ide o vykonávanie nových stavebnoinžinierskych prác, by mali zásadne prispieť k zabezpečeniu rýchleho a rozsiahleho zavedenia vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí so súčasným zachovaním účinnej hospodárskej súťaže bez toho, aby to malo negatívny vplyv na bezpečnosť, ochranu a bezproblémovú prevádzku existujúcej verejnej infraštruktúry.

(10)

Niektoré členské štáty prijali opatrenia zamerané na zníženie nákladov na rozšírenie širokopásmového pripojenia. Tieto opatrenia sa však naďalej vyskytujú v obmedzenom počte a na rozptýlených miestach. Rozšírenie týchto opatrení v celej Únii by mohlo významne prispieť k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu. Okrem toho rozdiely v regulačných požiadavkách niekedy bránia spolupráci medzi podnikmi verejnoprospešných služieb a môžu zvýšiť prekážky pre vstup nových prevádzkovateľov sietí na trh a pre nové obchodné príležitosti, čo brzdí rozvoj vnútorného trhu na využívanie a zavádzanie fyzických infraštruktúr pre vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete. A nakoniec iniciatívy na úrovni členských štátov sa nie vždy zdajú holistické, pričom opatrenia je dôležité prijímať počas celého postupu rozširovania a vo všetkých odvetviach, aby sa dosiahol ucelený a podstatný vplyv.

(11)

Cieľom tejto smernice je stanoviť určité minimálne práva a povinnosti uplatniteľné v celej Únii, aby sa uľahčilo rozšírenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a medziodvetvová koordinácia. Zabezpečili by sa tak minimálne rovnaké podmienky, no nemali by tým byť dotknuté najlepšie postupy a opatrenia prijaté na celoštátnej a miestnej úrovni, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia a podmienky, ako aj dodatočné opatrenia doplňujúce tieto práva a povinnosti v súlade so zásadou subsidiarity.

(12)

S prihliadnutím na zásadu lex specialis, keď sa uplatňujú konkrétnejšie regulačné opatrenia v súlade s právom Únie, tieto opatrenia by mali mať prednosť pred minimálnymi právami a povinnosťami stanovenými v tejto smernici. Touto smernicou by preto nemal byť dotknutý regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (5), ako aj smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES (6), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES (7), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES (8) a smernici Komisie 2002/77/ES (9) ani vnútroštátne opatrenia prijaté v súlade s týmto regulačným rámcom, ako sú konkrétne symetrické a asymetrické regulačné opatrenia.

(13)

Pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, najmä pre nových účastníkov vstupujúcich na trh, môže byť podstatne efektívnejšie využiť existujúce fyzické infraštruktúry vrátane infraštruktúr iných verejnoprospešných služieb s cieľom rozšíriť elektronické komunikačné siete predovšetkým v oblastiach, kde nie je dostupná vhodná elektronická komunikačná sieť alebo kde vybudovanie novej fyzickej infraštruktúry nemusí byť ekonomicky možné. Okrem toho synergia medzi jednotlivými odvetviami môže značne znížiť potrebu stavebných prác kvôli zavádzaniu elektronických komunikačných sietí, a tým aj sociálny a environmentálny dosah s nimi spojený, ako je znečistenie, rušivé vplyvy a preťaženie dopravy. Táto smernica by sa preto mala vzťahovať nielen na poskytovateľov verejných komunikačných sietí, ale aj na všetkých vlastníkov rozsiahlych a všadeprítomných fyzických infraštruktúr vhodných na zavedenie prvkov elektronických komunikačných sietí, ako sú fyzické siete na dodávku elektriny, plynu a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, alebo na držiteľov práv na využívanie uvedených sieti bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľvek tretej strany.

(14)

Touto smernicou by sa s cieľom zlepšiť zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí na vnútornom trhu mali ustanoviť práva poskytovateľov verejných komunikačných sietí na prístup k fyzickej infraštruktúre bez ohľadu na jej umiestnenie, a to za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú v súlade s bežným vykonávaním vlastníckych práv. Povinnosťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

(15)

Fyzické zariadenia siete môžu s ohľadom na svoju malú mieru rozdielnosti často súčasne obsahovať široký rozsah prvkov elektronických komunikačných sietí vrátane tých, ktoré sú schopné zabezpečiť služby prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s v súlade so zásadou technologickej neutrality bez toho, že by to malo vplyv na dodávanú hlavnú službu, a s minimálnymi nákladmi na adaptáciu. Fyzická infraštruktúra, ktorá má slúžiť len na zavedenie iných prvkov siete bez toho, že by sa sama stala aktívnym prvkom siete – ako napríklad v prípade nenasvieteného vlákna –, sa preto môže v zásade využívať na uloženie káblov elektronických komunikácií, zariadení alebo akéhokoľvek iného prvku elektronických komunikačných sietí bez ohľadu na jej skutočné využívanie alebo vlastníctvo, ak tým nijako nie je ohrozená bezpečnosť alebo budúce obchodné záujmy vlastníka infraštruktúry. Aj fyzická infraštruktúra verejných komunikačných sietí sa môže v zásade využívať na zavedenie prvkov iných sietí, a preto sa môžu členské štáty rozhodnúť, že v príslušných prípadoch uplatnia zásadu reciprocity, a môžu prevádzkovateľom verejných komunikačných sietí povoliť, aby ponúkali prístup k ich sieťam na účely zavádzania iných sietí. Bez toho, aby bolo dotknuté sledovanie konkrétneho všeobecného záujmu spojeného s poskytovaním hlavnej služby, mala by sa podporovať synergia medzi prevádzkovateľmi sietí s cieľom súčasne prispieť k splneniu cieľov digitálnej agendy.

(16)

Aj keď by touto smernicou nemali byť dotknuté žiadne konkrétne bezpečnostné opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti a verejného zdravia, ochrany a integrity sietí, no najmä kritickej infraštruktúry, a na zaistenie, aby hlavné služby poskytované prevádzkovateľmi sietí neboli ovplyvnené, a to najmä v sieťach používaných na poskytovanie vody určenej na ľudskú spotrebu, všeobecnými pravidlami vo vnútroštátnych právnych predpisoch, na základe ktorých sa prevádzkovateľom sietí zakazuje rokovať s poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí o prístupe k fyzickým infraštruktúram, by sa mohlo zabrániť vytvoreniu trhu s prístupom k fyzickým infraštruktúram. Takéto všeobecné pravidlá by sa preto mali zrušiť. Súčasne opatreniami stanovenými v tejto smernici by nemala byť dotknutá možnosť pre členské štáty zatraktívniť poskytovanie prístupu k infraštruktúre zo strany prevádzkovateľov verejnoprospešných služieb vylúčením príjmov, ktoré vyplývajú z tejto služby, zo základu pre výpočet sadzieb pre koncového používateľa za ich hlavnú činnosť alebo činnosti v súlade s uplatniteľným právom Únie.

(17)

Prevádzkovateľ siete môže odmietnuť prístup ku konkrétnym fyzickým infraštruktúram z objektívnych dôvodov. Fyzická infraštruktúra predovšetkým nemusí byť technicky vhodná v dôsledku konkrétnych okolností týkajúcich sa infraštruktúr, ku ktorým sa žiadal prístup, ako napríklad aktuálny nedostatok dostupného miesta, alebo s ohľadom na potreby na úrovni priestoru v budúcnosti, ktoré sú dostatočne preukázané, napríklad verejne dostupnými investičnými plánmi. Podobne môže spoločné využívanie infraštruktúry za konkrétnych okolností ohroziť bezpečnosť alebo verejné zdravie, integritu a ochranu siete vrátane kritickej infraštruktúry alebo môže vystaviť nebezpečenstvu poskytovanie služieb, ktoré sa poskytujú predovšetkým v rámci tej istej infraštruktúry. Okrem toho, keď prevádzkovateľ siete už poskytuje veľkoobchodný prístup k fyzickej sieťovej infraštruktúre, ktorý by spĺňal potreby uchádzača o prístup, prístup k základnej fyzickej infraštruktúre môže mať negatívny ekonomický vplyv na jeho obchodný model a investičné stimuly a súčasne spôsobiť prípadnú neefektívnu duplicitu prvkov siete. Súčasne v prípade povinností prístupu k fyzickej infraštruktúre uložených podľa regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, napríklad povinností prevádzkovateľov siete s významným vplyvom na trhu, by to už bolo upravené konkrétnymi regulačnými povinnosťami, na ktoré by táto smernica nemala mať vplyv.

(18)

Ak podniky poskytujúce alebo oprávnené na poskytovanie verejných komunikačných sietí požadujú prístup v konkrétnej oblasti, prevádzkovatelia sietí by im mali predložiť ponuku na spoločné využívanie svojich zariadení za spravodlivých a primeraných podmienok vrátane ceny, pokiaľ nie je prístup odmietnutý z objektívnych dôvodov. V závislosti od okolností by niektoré prvky mohli ovplyvniť podmienky, za akých sa prístup poskytuje; medzi tieto prvky patria všetky dodatočné náklady na údržbu a adaptáciu, všetky preventívne bezpečnostné opatrenia prijímané s cieľom obmedziť negatívny dosah na bezpečnosť, ochranu a integritu siete, všetky konkrétne dojednania o zodpovednosti v prípade škôd, využívanie akejkoľvek dotácie z verejných zdrojov udelenej na budovanie infraštruktúry vrátane konkrétnych podmienok týkajúcich sa dotácie alebo stanovených podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, schopnosť dodávať alebo poskytovať kapacitu infraštruktúry s cieľom splniť alebo dodržiavať povinnosti verejnej služby, všetky obmedzenia vyplývajúce z vnútroštátnych predpisov, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo plnenie cieľov územného plánovania.

(19)

V prípade rozporu v obchodnom rokovaní o technických a obchodných podmienkach by každá strana mala mať možnosť požiadať orgán na riešenie sporov na vnútroštátnej úrovni, aby stranám uložil riešenie, aby sa zamedzilo neodôvodnenému odmietnutiu obchodovať alebo uloženiu neprimeraných podmienok. Orgán na riešenie sporov by mal pri určovaní cien za udelenie prístupu zabezpečiť, aby mal poskytovateľ prístupu spravodlivú príležitosť na náhradu svojich nákladov na poskytovanie prístupu k svojej fyzickej infraštruktúre, pričom by mal zohľadniť konkrétne vnútroštátne podmienky a všetky zavedené štruktúry sadzieb s cieľom zabezpečiť spravodlivú príležitosť na náhradu nákladov s ohľadom na opravné prostriedky, ktoré už skôr uložili vnútroštátne regulačné orgány. Orgán na riešenie sporov by mal pritom tiež zohľadniť dosah požadovaného prístupu na podnikateľský plán poskytovateľa prístupu vrátane investícií vynaložených poskytovateľom prístupu, od ktorého sa žiada prístup, predovšetkým investícií na fyzickú infraštruktúru, ku ktorej sa žiada prístup. V konkrétnom prípade prístupu k fyzickej infraštruktúre poskytovateľom verejných komunikačných sietí môžu investície vynaložené na túto infraštruktúru priamo prispieť k splneniu cieľov digitálnej agendy a hospodárska súťaž na nižšej úrovni trhu môže byť ovplyvnená parazitovaním. Pri každej povinnosti poskytovať prístup by sa preto mala plne zohľadniť ekonomická životaschopnosť týchto investícií na základe ich rizikového profilu, akýkoľvek harmonogram návratnosti investícií, všetky vplyvy prístupu na hospodársku súťaž na nižšej úrovni trhu a následne na ceny a návratnosť investícií, všetky odpisy aktív siete v čase žiadosti o prístup, každý obchodný prípad podporujúci investície, najmä investície do fyzických infraštruktúr využívaných na poskytovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb a každá možnosť predtým poskytovaná uchádzačovi o prístup na účely spoločného zavádzania.

(20)

S cieľom efektívne plánovať zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a zabezpečiť čo najúčinnejšie využívanie existujúcich infraštruktúr vhodných na rozšírenie elektronických komunikačných sietí by podniky poskytujúce alebo oprávnené na poskytovanie verejných komunikačných sietí mali mať možnosť prístupu k minimálnym informáciám týkajúcim sa fyzických infraštruktúr, ktoré sú k dispozícii v oblasti zavádzania. Tieto minimálne informácie by mali umožniť posúdenie potenciálu na využívanie existujúcej infraštruktúry v konkrétnej oblasti, ako aj zníženie škody na ktorejkoľvek existujúcej fyzickej infraštruktúre. Vzhľadom na počet zapojených zainteresovaných strán a s cieľom zjednodušiť prístup k týmto informáciám aj medzi odvetviami a cez hranice by sa tieto minimálne informácie mali sprístupniť prostredníctvom jednotného informačného miesta. Toto jednotné informačné miesto by malo umožniť prístup k minimálnym informáciám, ktoré sú už k dispozícii v elektronickej podobe, s výhradou obmedzení na zaistenie bezpečnosti a integrity siete, predovšetkým kritickej infraštruktúry, alebo zachovanie oprávneného pracovného a obchodného tajomstva.

(21)

Aj keď sa členským štátom neukladá povinnosť nového mapovania, v tejto smernici by sa malo stanoviť, že minimálne informácie, ktoré už zhromaždili subjekty verejného sektora a ktoré sú k dispozícii v elektronickej podobe v súlade s vnútroštátnymi iniciatívami, ako aj právom Únie, napr. smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (10), by sa mali sprístupniť, napríklad prostredníctvom hypertextového odkazu, jednotnému informačnému miestu. Týmto by sa umožnil koordinovaný prístup k informáciám o fyzických infraštruktúrach pre poskytovateľov verejných komunikačných sietí a zároveň zaistila bezpečnosť a integrita všetkých takýchto informácií, najmä pokiaľ ide o vnútroštátnu kritickú infraštruktúru. Poskytovaním takýchto informácií by nemali byť dotknuté požiadavky na transparentnosť, ktoré sa už vzťahujú na opakované použitie informácií verejného sektora podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (11). Ak informácie dostupné verejnému sektoru nezabezpečujú náležité poznatky o existujúcich fyzických infraštruktúrach v konkrétnej oblasti alebo určitého typu, prevádzkovatelia sietí by mali informácie sprístupniť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete alebo oprávneným na ich poskytovanie.

(22)

Ak minimálne informácie nie sú dostupné prostredníctvom jednotného informačného miesta, mala by sa podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete alebo oprávneným na ich poskytovanie aj tak zabezpečiť možnosť priamo požiadať o takéto konkrétne informácie ktoréhokoľvek prevádzkovateľa siete v dotknutej oblasti. Okrem toho, ak je žiadosť primeraná, najmä ak je potrebná s ohľadom na možnosť spoločne využívať existujúce fyzické infraštruktúry alebo koordinovať stavebné práce, podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete alebo oprávneným na ich poskytovanie by sa mala dať možnosť uskutočniť prieskumy na mieste a požadovať informácie týkajúce sa plánovaných stavebných prác za transparentných, primeraných a nediskriminačných podmienok a bez toho, aby boli dotknuté bezpečnostné opatrenia prijaté na zaistenie bezpečnosti a integrity siete, ako aj ochrany dôvernosti a pracovného a obchodného tajomstva. Zvýšená transparentnosť plánovaných stavebných prác zo strany samotných prevádzkovateľov siete alebo prostredníctvom jednotných informačných miest by sa mala stimulovať najmä v prípade oblastí s najväčším úžitkom, a to nasmerovaním oprávnených prevádzkovateľov k týmto informáciám vždy, keď sú k dispozícii.

(23)

Ak vzniknú spory týkajúce sa prístupu k informáciám o fyzických infraštruktúrach na účely zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, orgán na riešenie sporov by mal byť schopný tieto spory vyriešiť vydaním záväzného rozhodnutia. Rozhodnutiami takéhoto orgánu by v žiadnom prípade nemala byť dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

(24)

Koordináciou stavebných prác týkajúcich sa fyzických infraštruktúr sa môžu zabezpečiť značné úspory a minimalizovať nepríjemnosti v oblasti dotknutej zavádzaním nových elektronických komunikačných sietí. Z tohto dôvodu by sa mali zakázať regulačné obmedzenia, ktoré spravidla bránia rokovaniam medzi prevádzkovateľmi sietí na účely koordinácie týchto prác s cieľom zaviesť aj vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete. V prípade stavebných prác, ktoré nie sú financované z verejných prostriedkov, by táto smernica nemala mať vplyv na možnosť zainteresovaných strán uzatvárať dohody o koordinácii stavebných prác v súlade s ich vlastnými investičnými a obchodnými plánmi a uprednostňovaným harmonogramom.

(25)

Stavebné práce plne alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov by sa mali zamerať na maximalizáciu kladných spoločných výsledkov využitím pozitívnych vonkajších účinkov týchto prác v jednotlivých odvetviach a zabezpečením rovnakých príležitostí na spoločné využívanie dostupnej a plánovanej fyzickej infraštruktúry so zreteľom na zavádzanie elektronických komunikačných sietí. Prevádzkovateľ siete, ktorý priamo alebo nepriamo, napríklad prostredníctvom subdodávateľa, vykonáva dotknuté stavebné práce, by mal za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vyhovieť včasným a odôvodneným požiadavkám na koordináciu zavádzania prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, čím sa zabezpečí napríklad pokrytie všetkých dodatočných nákladov vrátane nákladov spojených s omeškaním a minimalizácia zmien pôvodných plánov, pričom by sa nemal negatívne ovplyvniť hlavný účel stavebných prác financovaných z verejných prostriedkov. Bez toho, aby boli dotknuté uplatniteľné pravidlá o štátnej pomoci, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť ďalšie pravidlá rozdelenia nákladov spojených s uvedeným koordinovaným zavádzaním. Na zabezpečenie rýchleho vyriešenia sporov týkajúcich sa rokovaní o týchto dohodách o koordinácii za primeraných, spravodlivých a nediskriminačných podmienok by mali byť k dispozícii konkrétne postupy urovnávania sporov. Týmito ustanoveniami by nemalo byť dotknuté právo členských štátov na rezervovanie kapacity pre elektronické komunikačné siete, dokonca aj keď konkrétne žiadosti neexistujú, a to so zreteľom na vyhovenie budúcemu dopytu po fyzických infraštruktúrach, aby sa maximalizovala hodnota stavebných prác, alebo právo na prijatie opatrení, ktorými sa prevádzkovateľom iných typov sietí, napríklad plynárenských alebo elektrických sietí, udeľujú podobné práva na koordináciu stavebných prác.

(26)

Na účely ochrany všeobecných vnútroštátnych záujmov a všeobecných záujmov Únie môže byť potrebných niekoľko rôznych povolení týkajúcich sa zavádzania elektronických komunikačných sietí alebo prvkov nových sietí, ako sú napríklad povolenia v oblasti výstavby, územného plánovania či životného prostredia a iné povolenia. Počet povolení potrebných na zavedenie rôznych typov elektronických komunikačných sietí a miestny charakter zavádzania si môže vyžiadať uplatnenie rôznych postupov a podmienok. Všetky príslušné informácie o postupoch a všeobecných podmienkach uplatniteľných na stavebné práce by mali byť dostupné prostredníctvom jednotného informačného miesta s tým, že sa zachovajú práva každého príslušného orgánu zapojiť sa a zachovať si rozhodovacie právomoci v súlade so zásadou subsidiarity. Mohla by sa tým znížiť zložitosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť najmä pre nových účastníkov vstupujúcich na trh alebo menších prevádzkovateľov, ktorí nie sú v tejto oblasti aktívni. Členské štáty by okrem toho mali mať možnosť ustanoviť, aby podniky poskytujúce verejné komunikačné siete alebo oprávnené na ich poskytovanie mali právo podávať žiadosti o povolenie prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

(27)

Na zabezpečenie, aby postupy udeľovania povolení nepôsobili ako prekážka pre investície a aby nemali nepriaznivý vplyv na vnútorný trh, by členské štáty mali zabezpečiť, aby rozhodnutie o tom, či udeliť, alebo neudeliť žiadané povolenie týkajúce sa zavádzania elektronických komunikačných sietí alebo nových prvkov siete bolo v každom prípade k dispozícii najneskôr do štyroch mesiacov bez toho, aby tým boli dotknuté iné konkrétne lehoty alebo povinnosti ustanovené na riadne vykonávanie postupu, ktoré sú uplatniteľné na postup udeľovania povolení v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie. Takéto rozhodnutie môže byť implicitné alebo explicitné podľa uplatniteľných právnych ustanovení. Členské štáty by v prípade potreby mali ustanoviť, že poskytovatelia, ktorí utrpeli škodu v dôsledku nedodržania lehôt uplatniteľných na udelenie povolení zo strany príslušného orgánu, majú právo na náhradu.

(28)

Na zabezpečenie, aby sa tieto postupy udeľovania povolení vykonali v primeraných lehotách, by členské štáty mohli zvážiť stanovenie niekoľkých záruk, napr. tichý súhlas, alebo prijať opatrenia na zjednodušenie postupu udeľovania povolenia okrem iného znížením počtu povolení potrebných na zavádzanie elektronických komunikačných sietí alebo oslobodením niektorých kategórií malých alebo štandardizovaných stavebných prác od postupu udeľovania povolenia. Orgány na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni by mali odôvodniť každé odmietnutie udeliť takéto povolenie v ich právomoci na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií a podmienok. Nemalo by tým byť dotknuté žiadne opatrenie prijaté členskými štátmi, ktorým sa niektoré prvky elektronických komunikačných sietí, pasívne alebo aktívne, oslobodzujú od postupu udeľovania povolenia.

(29)

Dosiahnutie cieľov digitálnej agendy si vyžaduje, aby sa infraštruktúra rozšírila do blízkosti miesta koncových používateľov pri plnom dodržiavaní zásady proporcionality vo vzťahu k akémukoľvek obmedzeniu vlastníckeho práva so zreteľom na všeobecný sledovaný záujem. Existencia zavedených vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, a to až ku koncovým používateľom, by sa mala uľahčiť a súčasne by sa mala zabezpečiť technologická neutralita najmä prostredníctvom vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúry v budove. Vzhľadom na skutočnosť, že uloženie malých káblovodov počas výstavby budov predstavuje len obmedzené prírastkové náklady, zatiaľ čo dodatočné vybavenie budov vysokorýchlostnou infraštruktúrou môže predstavovať značnú časť nákladov na zavádzanie vysokorýchlostnej siete, mali by sa všetky nové budovy alebo budovy podliehajúce významnej obnove vybaviť fyzickou infraštruktúrou, ktorá umožní napojenie koncových používateľov na vysokorýchlostné siete. S cieľom rozširovať vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete by sa okrem toho nové viacbytové domy a viacbytové domy podliehajúce významnej obnove mali vybaviť prístupovým bodom, cez ktorý môže mať poskytovateľ prístup k infraštruktúre v budove. Okrem toho by investori výstavby mali počítať s tým, že z každého bytu povedú prázdne káblovody k prístupovému bodu, ktorý sa nachádza vo viacbytovom dome alebo mimo neho. V niektorých prípadoch, ako napríklad samostatné domy alebo kategórie prác významnej obnovy v odľahlých oblastiach, sa perspektíva vysokorýchlostného pripojenia považuje z objektívnych dôvodov ako príliš vzdialená na to, aby opodstatňovala vybavenie budovy vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou alebo prístupovým bodom, alebo ak by takéto vybavenie budovy bolo neprimerané z iných ekonomických alebo environmentálnych dôvodov alebo z dôvodu ochrany mestského kultúrneho dedičstva, ako napríklad v prípade osobitných kategórií pamiatok.

(30)

S cieľom pomôcť perspektívnym kupcom alebo nájomcom identifikovať budovy, ktoré sú vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a ktoré majú preto značný potenciál z hľadiska úspory nákladov, a s cieľom podporiť pripravenosť budov na vysokorýchlostné pripojenie by členské štáty mali mať možnosť vypracovať dobrovoľné označenie „širokopásmové pripojenie“ pre budovy vybavené takouto infraštruktúrou a prístupovým bodom v súlade s touto smernicou.

(31)

Keď poskytovatelia verejných komunikačných sietí zavádzajú vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete v konkrétnej oblasti, dochádza k značným úsporám z rozsahu, pokiaľ môžu ukončiť svoju sieť v prístupovom bode budovy bez ohľadu na to, či účastník vyjadril v tom čase výslovný záujem o túto službu, ale za predpokladu, že vplyv na súkromný majetok je minimalizovaný využitím existujúcej fyzickej infraštruktúry a uvedením dotknutej oblasti do pôvodného stavu. Ak už je sieť ukončená v prístupovom bode, napojenie ďalšieho zákazníka je možné za podstatne nižšie náklady, najmä pomocou prístupu k vertikálnemu vysokorýchlostnému segmentu v budove, pokiaľ už existuje. Tento cieľ sa tiež splní, keď sa v samotnej budove už nachádza vysokorýchlostná elektronická komunikačná sieť, pokiaľ prístup k tejto sieti má za transparentných, primeraných a nediskriminačných podmienok každý poskytovateľ verejných komunikačných sietí, ktorý má v budove aktívneho účastníka. To môže nastať hlavne v členských štátoch, ktoré prijali opatrenia na základe článku 12 smernice 2002/21/ES.

(32)

Nové budovy by mali byť vybavené vysokorýchlostnou infraštruktúrou v budove a v prípade viacbytových budov prístupovým bodom. Členské štáty by však mali mať pri plnení tohto cieľa istú pružnosť. V tomto ohľade nie je účelom smernice harmonizovať pravidlá týkajúce sa súvisiacich nákladov vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú náhrady nákladov na vybavenie budov vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom.

(33)

Vzhľadom na sociálne prínosy vyplývajúce z digitálnej inklúzie a s prihliadnutím na ekonomiku zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, keď neexistuje pasívna alebo aktívna vysokorýchlostná infraštruktúra zavedená do priestorov koncových používateľov ani alternatívy poskytovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí účastníkovi, každý poskytovateľ verejných komunikačných sietí by mal mať právo ukončiť svoju sieť v súkromných priestoroch na vlastné náklady pod podmienkou minimalizácie vplyvu na súkromný majetok, napríklad ak je to možné, využitím existujúcej fyzickej infraštruktúry dostupnej v budove alebo zabezpečením úplnej obnovy dotknutých oblastí.

(34)

V súlade so zásadou subsidiarity by touto smernicou nemala byť dotknutá možnosť členských štátov prideliť ustanovené regulačné úlohy orgánom, ktoré sa najlepšie hodia na ich plnenie, v súlade s vnútroštátnym ústavným systémom prideľovania kompetencií a právomocí a požiadavkami stanovenými v tejto smernici.

(35)

Určený vnútroštátny orgán na riešenie sporov by mal zabezpečovať nestrannosť a nezávislosť voči zúčastneným stranám a mal by mať primerané právomoci a prostriedky.

(36)

Pre prípad nerešpektovania vnútroštátnych opatrení prijatých podľa tejto smernice by členské štáty mali ustanoviť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.

(37)

Aby sa zabezpečila efektívnosť jednotných informačných miest ustanovených v tejto smernici, členské štáty by mali zabezpečiť zodpovedajúce prostriedky, ako aj dostupnosť príslušných informácií týkajúcich sa konkrétnej oblasti v jednotných informačných miestach na optimálnej úrovni zoskupenia, ak možno zaistiť zvýšenú efektívnosť s ohľadom na uložené úlohy, a to aj na miestnom katastri nehnuteľností. V tomto ohľade by členské štáty mohli zvážiť možné synergie a úspory z rozsahu s jednotným kontaktným miestom v zmysle článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (12) s cieľom vychádzať z existujúcich štruktúr a maximalizovať prínosy pre koncových používateľov.

(38)

Keďže ciele tejto smernice zamerané na uľahčenie zavádzania fyzických infraštruktúr vhodných pre vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete v celej Únii nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(39)

Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, a predovšetkým právo na súkromie a ochranu obchodného tajomstva, sloboda podnikania, vlastnícke právo a právo na účinný prostriedok nápravy. Členské štáty musia túto smernicu uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Cieľom tejto smernice je uľahčiť a podnietiť rozširovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí podporou spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry a umožnením efektívnejšieho zavádzania novej fyzickej infraštruktúry, aby sa takéto siete mohli rozšíriť pri vynaložení nižších nákladov.

2.   Touto smernicou sa ustanovujú minimálne požiadavky týkajúce sa stavebných prác a fyzickej infraštruktúry v záujme zosúladenia určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov v týchto oblastiach.

3.   Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť opatrenia v súlade s právom Únie, ktoré presahujú minimálne požiadavky ustanovené v tejto smernici s cieľom lepšie dosiahnuť cieľ uvedený v odseku 1.

4.   Ak je niektoré ustanovenie tejto smernice v rozpore s ustanoveniami smerníc 2002/21/ES, 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/22/ES alebo 2002/77/ES, príslušné ustanovenia uvedených smerníc majú prednosť.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v smernici 2002/21/ES.

Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

1.

„prevádzkovateľ siete“ je podnik poskytujúci verejné komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie, ako aj podnik, ktorý poskytuje fyzickú infraštruktúru určenú na poskytovanie:

a)

služieb výroby, prepravy alebo distribúcie:

i)

plynu;

ii)

elektriny vrátane verejného osvetlenia;

iii)

vykurovania;

iv)

vody, ako aj zneškodňovania odpadových vôd a splaškov a kanalizačných systémov;

b)

dopravných služieb vrátane železníc, ciest, prístavov a letísk;

2.

„fyzická infraštruktúra“ je akýkoľvek prvok siete, ktorý má slúžiť na zavedenie iných prvkov siete bez toho, aby sa sám stal jej aktívnym prvkom, ako sú rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén, veže a stĺpy, káble vrátane nenasvieteného vlákna, ako aj prvky sietí, ktoré sa používajú na poskytovanie vody určenej na ľudskú spotrebu v zmysle článku 2 bodu 1 smernice Rady 98/83/ES (13), nie sú fyzickou infraštruktúrou v zmysle tejto smernice;

3.

„vysokorýchlostná elektronická komunikačná sieť“ je elektronická komunikačná sieť, ktorá je schopná zaistiť služby prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou najmenej 30 Mbit/s;

4.

„stavebné práce“ je každý výsledok výstavby alebo stavebnoinžinierskych prác ako celku, ktorý sám osebe stačí na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu, a ktorý zahŕňa jeden alebo niekoľko prvkov fyzickej infraštruktúry;

5.

„subjekt verejného sektora“ je ústredný, regionálny alebo miestny orgán, verejnoprávny subjekt alebo združenie tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo verejnoprávnymi subjektmi;

6.

„verejnoprávne subjekty“ sú subjekty, ktoré majú všetky z týchto vlastností:

a)

sú zriadené na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný ani obchodný charakter;

b)

majú právnu subjektivitu a

c)

sú plne alebo z väčšej časti financované ústrednými, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi subjektmi alebo ich riadenie podlieha dohľadu takýchto orgánov alebo subjektov, alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, ktorej nadpolovičnú väčšinu členov vymenúvajú ústredné, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne subjekty;

7.

„fyzická infraštruktúra v budove“ je fyzická infraštruktúra alebo inštalácie na mieste koncového používateľa vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve určené na zavedenie káblových a/alebo bezdrôtových prístupových sietí, ak sú takéto prístupové siete schopné poskytovať elektronické komunikačné služby a spojiť prístupový bod v budove s koncovým bodom siete;

8.

„vysokorýchlostná fyzická infraštruktúra v budove“ je fyzická infraštruktúra v budove určená na zavedenie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí alebo na umožnenie poskytovania týchto sietí;

9.

„významná obnova“ je výstavba alebo stavebnoinžinierske práce na mieste koncového používateľa, ktoré zahŕňajú štrukturálne zmeny celej fyzickej infraštruktúry v budove alebo jej značnej časti a ktoré si vyžadujú stavebné povolenie;

10.

„povolenie“ je explicitné alebo implicitné rozhodnutie príslušného orgánu prijaté prostredníctvom akéhokoľvek postupu, na základe ktorého musí podnik v záujme zákonnej realizácie výstavby alebo stavebnoinžinierskych prác uskutočniť určité kroky;

11.

„prístupový bod“ je fyzický bod vnútri alebo mimo budovy, ku ktorému majú prístup podniky poskytujúce verejné komunikačné siete alebo oprávnené na ich poskytovanie a prostredníctvom ktorého sa možno napojiť na vysokorýchlostnú fyzickú infraštruktúru v budove.

Článok 3

Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ siete mal právo ponúkať podnikom poskytujúcim alebo oprávneným na poskytovanie elektronických komunikačných sietí prístup k svojej fyzickej infraštruktúre na účely zavádzania prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Členské štáty môžu recipročne ustanoviť, že prevádzkovatelia verejných komunikačných sietí majú právo ponúkať prístup k svojej fyzickej infraštruktúre na účely zavádzania iných sietí, než sú elektronické komunikačné siete.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ siete mal na základe písomnej žiadosti od podniku poskytujúceho verejné komunikačné siete alebo oprávneného na ich poskytovanie povinnosť vyhovieť všetkým primeraným žiadostiam o prístup k svojej fyzickej infraštruktúre za spravodlivých a primeraných podmienok vrátane ceny na účely zavádzania prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. V tejto písomnej žiadosti sa spresnia prvky projektu, v súvislosti s ktorým sa žiada o prístup, vrátane konkrétneho časového rámca.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby sa každé odmietnutie prístupu zakladalo na objektívnych, transparentných a primeraných kritériách, ako je:

a)

technická vhodnosť fyzickej infraštruktúry, ku ktorej sa žiadal prístup, na zavedenie akýchkoľvek prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí podľa odseku 2;

b)

dostatočný priestor na zavedenie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí uvedených v odseku 2 vrátane budúcich potrieb prevádzkovateľa siete na priestor, ktoré dostatočne preukáže;

c)

hľadiská bezpečnosti a verejného zdravia;

d)

integrita a bezpečnosť akejkoľvek siete, najmä kritickej vnútroštátnej infraštruktúry;

e)

riziko závažného rušenia plánovaných elektronických komunikačných služieb poskytovaním iných služieb prostredníctvom tej istej fyzickej infraštruktúry;

f)

dostupnosť udržateľných alternatívnych prostriedkov veľkoobchodného prístupu k fyzickej sieťovej infraštruktúre poskytovaného prevádzkovateľom siete a vhodného na poskytovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí za predpokladu, že sa tento prístup poskytuje za spravodlivých a primeraných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ siete uviedol dôvody odmietnutia do dvoch mesiacov odo dňa prijatia úplnej žiadosti o prístup.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa prístup odmietol alebo sa nedosiahla dohoda o konkrétnych podmienkach vrátane ceny do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o prístup, mala každá strana právo postúpiť túto záležitosť príslušnému vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov.

5.   Od vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov uvedeného v odseku 4 členské štáty vyžadujú, aby pri plnom zohľadnení zásady proporcionality vydal záväzné rozhodnutie o riešení sporu začatého podľa odseku 4 vrátane stanovenia spravodlivých a primeraných podmienok, prípadne cien.

Vnútroštátny orgán na riešenie sporov vyrieši spor v čo najkratšom čase a v každom prípade do štyroch mesiacov odo dňa prijatia úplnej žiadosti, pokiaľ nenastali výnimočné okolnosti, bez toho, aby bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

Ak sa spor týka prístupu k infraštruktúre poskytovateľa elektronickej komunikačnej siete a vnútroštátny orgán na riešenie sporov je národným regulačným orgánom, zohľadní v prípade potreby ciele stanovené v článku 8 smernice 2002/21/ES. Orgán na riešenie sporov stanoví každú cenu tak, aby sa ňou zabezpečilo, že poskytovateľ prístupu bude mať spravodlivú príležitosť na náhradu svojich nákladov, a aby sa v nej zohľadnil vplyv požadovaného prístupu na podnikateľský plán poskytovateľa prístupu vrátane investícií vynaložených prevádzkovateľom siete, od ktorého sa žiada prístup, predovšetkým do fyzických infraštruktúr využívaných na poskytovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb.

6.   Týmto článkom nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka fyzickej infraštruktúry, ak prevádzkovateľ siete nie je vlastníkom, ani vlastnícke právo akejkoľvek inej tretej strany, ako sú vlastníci pozemkov a vlastníci súkromného majetku.

Článok 4

Transparentnosť týkajúca sa fyzickej infraštruktúry

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každý podnik poskytujúci verejné komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie mal na účely podania žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre v súlade s článkom 3 ods. 2 právo na prístup na základe žiadosti k týmto minimálnym informáciám týkajúcim sa existujúcej fyzickej infraštruktúry ktoréhokoľvek prevádzkovateľa siete:

a)

miesto a trasa;

b)

typ a súčasné využívanie infraštruktúry a

c)

kontaktné miesto.

Členské štáty zabezpečia, aby podnik, ktorý žiada o prístup, uviedol dotknutú oblasť, v ktorej plánuje zaviesť prvky vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

Členské štáty môžu povoliť obmedzenie prístupu k minimálnym informáciám, avšak len keď je to potrebné v záujme bezpečnosti sietí a ich integrity, národnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo bezpečnosti, dôvernosti alebo pracovného a obchodného tajomstva.

2.   Členské štáty môžu od každého subjektu verejného sektora, ktorý z dôvodu svojich úloh disponuje v elektronickej podobe prvkami minimálnych informácií uvedených v odseku 1 týkajúcich sa fyzickej infraštruktúry prevádzkovateľa siete, vyžadovať, aby ich prostredníctvom jednotného informačného miesta poskytol elektronickými prostriedkami pred 1. januárom 2017, a členské štáty od takýchto subjektov verejného sektora vyžadujú, aby ich na základe žiadosti poskytli podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete alebo oprávneným na ich poskytovanie bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia podľa odseku 1. Každá aktualizácia uvedených informácií a akýkoľvek nový prvok minimálnych informácií uvedených v odseku 1 prijaté subjektom verejného sektora sa jednotnému informačnému miestu poskytnú do dvoch mesiacov odo dňa ich prijatia. Uvedená lehota sa môže predĺžiť najviac o jeden mesiac, ak je to nevyhnutné s cieľom zaručiť spoľahlivosť poskytovaných informácií.

3.   K minimálnym informáciám, ktoré sa jednotnému informačnému miestu poskytujú podľa odseku 2, je prostredníctvom jednotného informačného miesta rýchly prístup v elektronickej podobe za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Členské štáty zabezpečia, aby sa prístup k minimálnym informáciám podľa tohto odseku poskytol prostredníctvom jednotného informačného miesta do 1. januára 2017.

4.   Ak minimálne informácie uvedené v odseku 1 nie sú k dispozícii prostredníctvom jednotného informačného miesta, členské štáty od prevádzkovateľov siete vyžadujú, aby k nim poskytli prístup na základe osobitnej písomnej žiadosti podniku poskytujúceho alebo oprávneného na poskytovanie verejných komunikačných sietí. V tejto žiadosti sa uvedie dotknutá oblasť, v ktorej plánuje zaviesť prvky vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Prístup k informáciám sa poskytne do dvoch mesiacov odo dňa prijatia písomnej žiadosti za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia podľa odseku 1.

5.   Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľov sietí, aby na základe osobitnej písomnej žiadosti zo strany podniku poskytujúceho verejné komunikačné siete alebo oprávneného na ich poskytovanie vyhoveli primeraným žiadostiam o prieskumy konkrétnych prvkov svojej fyzickej infraštruktúry na mieste. V tejto žiadosti sa uvedú prvky dotknutej siete, ktorých sa zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí týka. Prieskum špecifikovaných prvkov siete na mieste sa povolí za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok do jedného mesiaca odo dňa prijatia písomnej žiadosti bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia podľa odseku 1.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade sporu vzniknutého v súvislosti s právami a povinnosťami stanovenými v tomto článku bola každá strana oprávnená postúpiť spor vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov. Tento vnútroštátny orgán na riešenie sporov vydá pri plnom zohľadnení zásady proporcionality záväzné rozhodnutie o vyriešení sporu v čo najkratšom čase a v každom prípade do dvoch mesiacov, pokiaľ nenastali výnimočné okolnosti, bez toho, aby bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

7.   Členské štáty môžu z povinností stanovených v odseku 1 až 5 ustanoviť výnimky v prípade existujúcich fyzických infraštruktúr, ktoré sa nepovažujú za technicky vhodné na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, alebo v prípade kritickej vnútroštátnej infraštruktúry. Takéto výnimky sa náležite odôvodnia. Zainteresovaným stranám sa poskytne možnosť predložiť v rámci primeranej lehoty pripomienky k návrhu výnimiek. Každá takáto výnimka sa oznámi Komisii.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby podniky poskytujúce verejné komunikačné siete alebo oprávnené na ich poskytovanie, ktoré získali prístup k informáciám podľa tohto článku, prijali primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí zachovanie dôvernosti a pracovného a obchodného tajomstva.

Článok 5

Koordinácia stavebných prác

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ siete mal právo prerokovať s podnikmi poskytujúcimi verejné komunikačné siete alebo oprávnenými na ich poskytovanie dohody o koordinácii stavebných prác na účely zavádzania prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ siete, ktorý priamo alebo nepriamo vykonáva stavebné práce buď plne, alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov, vyhovel každej primeranej žiadosti od podnikov poskytujúcich verejné komunikačné siete alebo oprávnených na ich poskytovanie na koordináciu stavebných prác za transparentných a nediskriminačných podmienok na účely zavádzania prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Takejto žiadosti sa vyhovie, pokiaľ:

a)

tým nevzniknú dodatočné náklady, a to aj z dôvodu dodatočného omeškania, k nákladom na pôvodne plánované stavebné práce,

b)

to nebude brániť kontrole nad koordináciou prác a

c)

sa žiadosť o koordináciu podá čo najskôr a v každom prípade najneskôr jeden mesiac pred predložením konečného projektu príslušným orgánom na účely udelenia povolenia.

Členské štáty môžu stanoviť pravidlá rozdelenia nákladov spojených s koordináciou stavebných prác.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa dohoda o koordinácii stavebných prác podľa odseku 2 nedosiahne do jedného mesiaca odo dňa prijatia oficiálnej žiadosti o rokovanie, bola každá strana oprávnená postúpiť záležitosť príslušnému vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny orgán na riešenie sporov uvedený v odseku 3 vydal pri plnom zohľadnení zásady proporcionality rozhodnutie o riešení sporu začatého podľa odseku 3 vrátane stanovenia spravodlivých a nediskriminačných podmienok, prípadne poplatkov.

Vnútroštátny orgán na riešenie sporov vyrieši spor v čo najkratšom čase a v každom prípade do dvoch mesiacov odo dňa prijatia úplnej žiadosti, pokiaľ nenastali výnimočné okolnosti, bez toho, aby bola dotknutá možnosť pre ktorúkoľvek stranu predložiť prípad súdu.

5.   Členský štát môže udeliť výnimky z povinností stanovených v tomto článku v prípade stavebných prác nepodstatného významu, napríklad z hľadiska hodnoty, veľkosti alebo trvania, alebo v prípade kritickej vnútroštátnej infraštruktúry. Takéto výnimky sa náležite odôvodnia. Zainteresovaným stranám sa poskytne možnosť predložiť v rámci primeranej lehoty pripomienky k návrhu výnimiek. Každá takáto výnimka sa oznámi Komisii.

Článok 6

Transparentnosť týkajúca sa plánovaných stavebných prácach

1.   V záujme rokovaní o dohodách o koordinácii stavebných prác podľa článku 5 členské štáty od každého prevádzkovateľa siete vyžadujú, aby na základe osobitnej písomnej žiadosti zo strany podniku poskytujúceho verejné komunikačné siete alebo oprávneného na ich poskytovanie poskytol tieto minimálne informácie o prebiehajúcich alebo plánovaných stavebných prácach týkajúcich sa jeho fyzickej infraštruktúry, v súvislosti s ktorými bolo povolenie udelené, postup udelenia povolenia ešte nie je ukončený alebo sa v nasledujúcich šiestich mesiacoch predpokladá prvé podanie žiadosti o udelenie povolenia príslušným orgánom:

a)

miesto a druh prác;

b)

príslušné prvky siete;

c)

odhadovaný dátum začatia prác a ich trvanie a

d)

kontaktné miesto.

V žiadosti podniku poskytujúceho alebo oprávneného na poskytovanie verejných komunikačných sietí sa uvedie dotknutá oblasť, v ktorej plánuje zaviesť prvky vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Prevádzkovatelia sietí poskytnú požadované informácie do dvoch týždňov odo dňa prijatia písomnej žiadosti za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Členské štáty môžu povoliť obmedzenie prístupu k minimálnym informáciám, avšak len keď sa to považuje za potrebné v záujme bezpečnosti sietí a ich integrity, národnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo bezpečnosti, dôvernosti alebo pracovného a obchodného tajomstva.

2.   Prevádzkovateľ siete môže odmietnuť žiadosť podľa odseku 1, ak:

a)

požadované informácie zverejnil v elektronickej podobe alebo

b)

prístup k týmto informáciám je zabezpečený prostredníctvom jednotného informačného miesta.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ siete poskytol požadované minimálne informácie podľa odseku 1 prostredníctvom jednotného informačného miesta.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade sporu vzniknutého v súvislosti s právami a povinnosťami stanovenými v tomto článku bola každá strana oprávnená postúpiť spor vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov. Tento vnútroštátny orgán na riešenie sporov vydá pri plnom zohľadnení zásady proporcionality záväzné rozhodnutie o vyriešení sporu v čo najkratšom čase a v každom prípade do dvoch mesiacov, pokiaľ nenastali výnimočné okolnosti, bez toho, aby bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

5.   Členský štát môže udeliť výnimky z povinností stanovených v tomto článku v prípade stavebných prác nepodstatnej hodnoty alebo v prípade kritickej vnútroštátnej infraštruktúry. Takéto opatrenia sa náležite odôvodnia. Zainteresovaným stranám sa poskytne možnosť predložiť v rámci primeranej lehoty pripomienky k návrhu výnimiek. Každá takáto výnimka sa oznámi Komisii.

Článok 7

Postup udeľovania povolenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky príslušné informácie o podmienkach a postupoch vzťahujúcich sa na udeľovanie povolení na stavebné práce potrebné na účely zavádzania prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí vrátane všetkých informácií týkajúcich sa výnimiek vzťahujúcich sa na tieto prvky, pokiaľ ide o niektoré alebo všetky povolenia potrebné podľa vnútroštátneho práva, boli dostupné prostredníctvom jednotného informačného miesta.

2.   Členské štáty môžu ustanoviť, že každý podnik poskytujúci verejné komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie má právo podať elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného informačného miesta žiadosti o povolenia požadované v prípade stavebných prác, ktoré sú potrebné na účely zavádzania prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že príslušné orgány udelia alebo zamietnu povolenia do štyroch mesiacov odo dňa prijatia úplnej žiadosti o povolenie bez toho, aby tým boli dotknuté iné osobitné lehoty alebo povinnosti ustanovené v súvislosti s riadnym vykonávaním daného postupu, ktoré sú uplatniteľné na postup udeľovania povolení v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie, alebo riadnym priebehom odvolacieho konania. Členské štáty môžu ustanoviť, že uvedená lehota sa môže výnimočne predĺžiť v náležite odôvodnených prípadoch. Každé predĺženie musí byť čo najkratšie, aby sa povolenie udelilo alebo zamietlo. Každé zamietnutie sa náležite odôvodní na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií.

4.   Členské štáty môžu zabezpečiť, aby každý podnik poskytujúci verejné komunikačné siete alebo oprávnený na ich poskytovanie, ktorý utrpel škodu v dôsledku nedodržania lehôt uplatniteľných na základe odseku 3, mal v súlade s vnútroštátnym právom právo na náhradu utrpenej škody.

Článok 8

Fyzická infraštruktúra v budove

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky novopostavené budovy vrátane ich prvkov v spoločnom vlastníctve, v súvislosti s ktorými boli žiadosti o stavebné povolenie podané po 31. decembri 2016, boli na mieste koncového používateľa vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove až po koncové body siete. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje na významnú obnovu, v súvislosti s ktorou boli žiadosti o stavebné povolenie podané po 31. decembri 2016.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky novopostavené viacbytové domy, v súvislosti s ktorými boli žiadosti o stavebné povolenia podané po 31. decembri 2016, boli vybavené prístupovým bodom. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje na významnú obnovu týkajúcu sa viacbytových domov, v súvislosti s ktorou boli žiadosti o stavebné povolenie podané po 31. decembri 2016.

3.   Budovy vybavené v súlade s týmto článkom sú oprávnené získať dobrovoľnú značku „širokopásmové pripojenie“ v členských štátoch, ktoré sa rozhodli túto značku zaviesť.

4.   Členské štáty môžu ustanoviť výnimky z povinností stanovených v odsekoch 1 a 2 pre kategórie budov, najmä samostatné domy, alebo významné obnovy, ak je splnenie týchto povinností neúmerné, ako napr. z hľadiska nákladov jednotlivých vlastníkov alebo spoluvlastníkov alebo z hľadiska typu budov, ako sú napríklad osobitné kategórie pamiatok, historických budov, rekreačných objektov, vojenských budov alebo iných budov využívaných na účely národnej bezpečnosti. Takéto výnimky sa náležite odôvodnia. Zainteresovaným stranám sa poskytne možnosť predložiť v rámci primeranej lehoty pripomienky k návrhu výnimiek. Každá takáto výnimka sa oznámi Komisii.

Článok 9

Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každý poskytovateľ verejnej komunikačnej siete mal právo rozšíriť na svoje náklady svoju sieť k prístupovému bodu s výhradou odseku 3 prvého pododseku.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby každý poskytovateľ verejnej komunikačnej siete mal na účely zavedenia vysokorýchlostnej elektronickej komunikačnej siete právo na prístup ku každej existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove, ak jej zdvojenie nie je technicky možné alebo nie je ekonomicky efektívne, s výhradou odseku 3 prvého pododseku.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby každý držiteľ práva na využívanie prístupového bodu a fyzickej infraštruktúry v budove vyhovel všetkým primeraným žiadostiam zo strany poskytovateľov verejnej komunikačnej siete o prístup za spravodlivých a nediskriminačných podmienok, prípadne aj vrátane ceny.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa dohoda o prístupe podľa odsekov 1 alebo 2 nedosiahne do dvoch mesiacov odo dňa prijatia oficiálnej žiadosti o prístup, mala každá strana právo postúpiť túto záležitosť príslušnému vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov, aby posúdil dodržiavanie požiadaviek stanovených v týchto odsekoch. Tento vnútroštátny orgán na riešenie sporov vydá pri plnom zohľadnení zásady proporcionality záväzné rozhodnutie o vyriešení sporu v čo najkratšom čase a v každom prípade do dvoch mesiacov, pokiaľ nenastali výnimočné okolnosti, bez toho, aby bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

4.   Členské štáty môžu udeliť výnimky z odsekov 1 až 3 v prípade budov, v ktorých je za objektívnych, transparentných, primeraných a nediskriminačných podmienok zabezpečený prístup k existujúcej sieti, ktorá má koncový bod v mieste koncových používateľov a ktorá je vhodná na poskytovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že vysokorýchlostná infraštruktúra v budove nie je k dispozícii, každý poskytovateľ verejnej komunikačnej siete mal právo ukončiť svoju sieť v priestoroch účastníka, pokiaľ s tým účastník súhlasí, a za predpokladu, že sa tým minimalizuje dosah na súkromný majetok tretích strán.

6.   Týmto článkom nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove, ak držiteľ práva na využívanie tejto infraštruktúry alebo prístupového bodu nie je ich vlastníkom, ani vlastnícke právo inej tretej strany, ako sú vlastníci pozemkov a vlastníci budovy.

Členské štáty môžu ustanoviť pravidlá týkajúce sa primeranej finančnej náhrady pre osoby, ktoré utrpeli škodu v dôsledku uplatnenia práv ustanovených v tomto článku.

Článok 10

Príslušné orgány

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každú z úloh pridelených vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov vykonal jeden alebo viaceré príslušné orgány.

2.   Vnútroštátny orgán na riešenie sporov určený členskými štátmi podľa odseku 1 je právne oddelený a funkčne nezávislý od všetkých prevádzkovateľov siete. Členské štáty môžu vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov povoliť, aby ukladal poplatky na účely náhrady nákladov na plnenie jemu pridelených úloh.

3.   Členské štáty vyžadujú od všetkých strán, aby plne spolupracovali s vnútroštátnym orgánom na riešenie sporov.

4.   Členské štáty určia jeden alebo viaceré príslušné orgány na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, aby vykonávali funkcie jednotného informačného miesta uvedené v článkoch 4, 6 a 7. Členské štáty môžu na účely náhrady nákladov na vykonávanie týchto funkcii povoliť ukladanie poplatkov za využívanie jednotných informačných miest.

5.   Členské štáty oznámia Komisii totožnosť každého orgánu podľa tohto článku príslušného na vykonávanie funkcií podľa tejto smernice do 1. júla 2016 a každú jeho zmenu predtým, než takéto určenie alebo zmena nadobudne účinnosť.

6.   Proti všetkým rozhodnutiam prijatým ktorýmkoľvek príslušným orgánom uvedeným v tomto článku možno podať odvolanie na súd v súlade s vnútroštátnym právom.

Článok 11

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych opatrení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 12

Preskúmanie

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice do 1. júla 2018. Správa obsahuje zhrnutie vplyvu opatrení stanovených touto smernicou a posúdenie pokroku v dosahovaní jej cieľov, ako aj to, či a ako by mohla smernica ešte viac prispieť k dosiahnutiu ambicióznejších cieľov v oblasti širokopásmového pripojenia, než sú ciele stanovené v digitálnej agende.

Článok 13

Transpozícia

Členské štáty prijmú a uverejnia do 1. januára 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Informujú o tom Komisiu.

Tieto opatrenia uplatňujú od 1. júla 2016.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, p. 102.

(2)  Ú. v. EÚ C 280, 27.9.2013, s. 50.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. mája 2014.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach používateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51).

(9)  Smernica Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (Ú. v. ES L 249, 17.9.2002, s. 21).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(13)  Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).