27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 158/196

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (3) sa ustanovujú podmienky schvaľovania a registrácie osôb vykonávajúcich štatutárny audit, pravidlá o nezávislosti, objektívnosti a profesijnej etike, ktoré sa uplatňujú na uvedené osoby, ako aj rámec pre verejný dohľad nad nimi. Je však potrebné ďalej harmonizovať uvedené pravidlá na úrovni Únie, aby sa umožnila väčšia transparentnosť a predvídateľnosť požiadaviek, ktoré na také osoby uplatňujú, a aby sa zlepšila ich nezávislosť a nestrannosť vo vykonávaní ich úloh. Rovnako je dôležité zvýšiť minimálnu úroveň zblíženia, pokiaľ ide o audítorské štandardy, na základe ktorých sa vykonávajú štatutárne audity. Okrem toho, v snahe posilniť ochranu investora je dôležité posilniť verejný dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami tým, že sa posilní nezávislosť orgánov verejného dohľadu Únie a delegujú sa na ne primerané právomoci vrátane prešetrovacích právomocí a právomoci ukladať sankcie s cieľom odhaľovať porušenia platných predpisov, odrádzať od nich, ako aj predchádzať takýmto porušeniam v súvislosti s poskytovaním audítorských služieb štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami.

(2)

Vzhľadom na podstatný verejný význam subjektov verejného záujmu, ktorý vyplýva z rozsahu a zložitosti ich činnosti alebo z povahy ich činnosti, je potrebné posilniť dôveryhodnosť auditovaných účtovných závierok subjektov verejného záujmu. Z toho dôvodu sú osobitné ustanovenia o štatutárnom audite subjektov verejného záujmu uvedené v smernici 2006/43/ES ďalej rozvinuté v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 (4). Ustanovenia o štatutárnych auditoch subjektov verejného záujmu stanovené v tejto smernici by sa mali vzťahovať na štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, len pokiaľ vykonávajú štatutárne audity takýchto subjektov.

(3)

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovaru a služieb a sloboda usadiť sa. Je potrebné umožniť štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam rozvíjať svoje činnosti v oblasti služieb štatutárneho auditu v rámci Únie tak, že sa im umožní poskytovať tieto služby v inom členskom štáte ako tom, v ktorom boli schválení. Umožnením toho, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti vykonávali štatutárny audit v hostiteľskom členskom štáte na základe svojho profesijného označenia udeľovaného v ich domovskom štáte, sa riešia najmä potreby skupín podnikov, ktoré v dôsledku rastúcich obchodných tokov vyplývajúcich z vnútorného trhu, vypracúvajú účtovné závierky v niekoľkých členských štátoch a vyžaduje sa od nich, aby ich mali auditované podľa práva Únie. Odstránením prekážok rozvoja služieb v oblasti štatutárneho auditu medzi členskými štátmi by sa prispelo k integrácii audítorského trhu Únie.

(4)

Štatutárny audit si vyžaduje primerané znalosti v záležitostiach, akými sú právo obchodných spoločností, daňové právo a sociálne právo, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch odlišovať. Z toho dôvodu s cieľom zaistiť kvalitu služieb v oblasti štatutárneho auditu poskytovaných na svojom území by malo byť možné, aby členský štát uplatnil vyrovnávacie opatrenie, ak chce štatutárny audítor schválený v inom členskom štáte byť schválený aj na území daného členského štátu na účel zriadenia stálej prevádzkarne. V takom opatrení by sa mala zohľadniť odborná prax dotknutého štatutárneho audítora. Nemalo by viesť k neprimeranej záťaži pre štatutárneho audítora, ani zabraňovať poskytovaniu služieb týkajúcich sa štatutárneho auditu alebo znižovať ich atraktivitu v členskom štáte uplatňujúcom vyrovnávacie opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť schváliť uchádzajúcich sa štatutárnych audítorov na základe skúšky spôsobilosti alebo adaptačného obdobia, ako je vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (5). Na konci adaptačného obdobia by mal byť štatutárny audítor schopný zaradiť sa do profesie v hostiteľskom členskom štáte potom, ako sa posúdi, že v danom členskom štáte má odbornú prax.

(5)

Zatiaľ čo prvotnú zodpovednosť za poskytovanie finančných informácií by mal niesť manažment auditovaných subjektov, štatutárni audítori a audítorské spoločnosti zohrávajú úlohu v tom, že aktívne kontrolujú tento manažment z pohľadu používateľa. Na účel zlepšenia kvality auditu je preto dôležité, aby sa posilnil profesionálny skepticizmus, ktorý štatutárni audítori a audítorské spoločnosti uplatňujú voči auditovanému subjektu. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti by mali uznať možnosť, že by mohli existovať významné nesprávnosti z dôvodu podvodu alebo chyby bez ohľadu na skúsenosti audítora z minulosti týkajúce sa čestnosti a integrity manažmentu auditovaného subjektu.

(6)

Obzvlášť dôležité je posilniť nezávislosť ako základný prvok pri vykonávaní štatutárnych auditov. S cieľom posilniť nezávislosť štatutárnych audítorov a audítorských spoločností od auditovaného subjektu pri výkone štatutárneho auditu by štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť a každá fyzická osoba, ktorá môže priamo alebo nepriamo ovplyvniť výsledok štatutárneho auditu, mali byť nezávislí od auditovaného subjektu a nemali by byť zapojení do procesu rozhodovania v auditovanom subjekte. Na účel zachovania uvedenej nezávislosti je takisto dôležité, aby viedli záznamy o všetkých ohrozeniach ich nezávislosti a o ochranných opatreniach na zmiernenie týchto ohrození. Okrem toho v prípade, že ohrozenie ich nezávislosti je aj po uplatnení ochranných opatrení na zmiernenie tohto ohrozenia príliš závažné, mali by od zákazky na audit odstúpiť alebo sa zdržať jej prijatia.

(7)

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti by mali byť pri výkone štatutárnych auditov auditovaných subjektov nezávislé a malo by sa zabrániť konfliktom záujmov. S cieľom určiť nezávislosť štatutárnych audítorov a audítorských spoločností sa musí zohľadniť koncepcia siete, v ktorej štatutárni audítori a audítorské spoločnosti fungujú. Požiadavka nezávislosti by mala byť splnená aspoň počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa audítora, a to vrátane obdobia, ktorého sa týkajú účtovné závierky, ktoré sa majú auditovať, ako aj obdobia výkonu štatutárneho auditu.

(8)

Štatutárni audítori, audítorské spoločnosti a ich zamestnanci by sa najmä mali zdržať vykonávania štatutárneho auditu subjektu, ak v ňom majú obchodný alebo finančný záujem, a obchodovania s finančnými nástrojmi vydanými, zaručenými alebo inak podporovanými auditovaným subjektom okrem podielov v diverzifikovaných schémach kolektívneho investovania. Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť by sa nemali podieľať na vnútorných rozhodovacích postupoch auditovaného subjektu. Štatutárnym audítorom, audítorským spoločnostiam a ich zamestnancom, ktorí sa priamo podieľajú na plnení zákazky na štatutárny audit, by sa malo zabrániť preberať povinnosti v auditovanom subjekte na úrovni manažmentu alebo predstavenstva, kým neuplynie primeraná lehota od ukončenia auditu.

(9)

Je dôležité, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti rešpektovali práva na súkromný život a ochranu údajov svojich klientov. Preto by mali byť viazaní prísnymi pravidlami zachovávania dôvernosti a služobného tajomstva, ktorými by sa však nemalo brániť správnemu presadzovaniu tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 537/2014, ani spolupráci s audítorom skupiny počas vykonávania auditu konsolidovaných účtovných závierok v prípade, keď sa materský podnik nachádza v tretej krajine za predpokladu, že sú dodržané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (6). Takéto pravidlá by však nemali oprávňovať štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť, aby spolupracovala s orgánmi tretích krajín mimo kanálov spolupráce, ktoré sú ustanovené v kapitole XI smernice 2006/43/ES. Uvedené pravidlá zachovávania dôvernosti by sa mali vzťahovať aj na každého štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorá ukončila svoje angažovanie v konkrétnej audítorskej úlohe.

(10)

Primeraná vnútorná organizácia štatutárnych audítorov a audítorských spoločností by mala pomôcť zabrániť akýmkoľvek rizikám pre ich nezávislosť. Vlastníci alebo spoločníci audítorskej spoločnosti, ako aj osoby, ktoré ju riadia, by nemali zasahovať do výkonu štatutárneho auditu žiadnym spôsobom, ktorý ohrozuje nezávislosť a objektívnosť štatutárneho audítora vykonávajúceho štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti. Okrem toho by štatutárni audítori a audítorské spoločnosti mali zaviesť vhodné vnútorné politiky a postupy voči zamestnancom a iným osobám zapojeným do činnosti týkajúcej sa štatutárneho auditu v rámci svojich organizácií na zabezpečenie dodržiavania svojich štatutárnych povinností. Cieľom týchto politík a postupov by malo byť najmä to, aby sa zabránilo akémukoľvek ohrozeniu nezávislosti a aby sa takéto ohrozenia riešili, a aby sa zabezpečila kvalita, integrita a dôkladnosť štatutárneho auditu. Tieto politiky a postupy by mali byť primerané vzhľadom na rozsah a zložitosť činnosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti.

(11)

Výsledkom štatutárneho auditu je vyjadrenie názoru, že účtovné závierky poskytujú pravdivý a verný obraz o auditovaných subjektoch v súlade s príslušným rámcom finančného výkazníctva. Zainteresované strany si však nemusia byť vedomé obmedzení auditu, pokiaľ ide napríklad o významnosť, postupy výberu vzoriek, úlohu audítora v zisťovaní podvodu a zodpovednosť manažérov, ktoré môžu viesť k rozdielu medzi očakávaniami a výsledkom. S cieľom zmenšiť uvedený rozdiel je dôležité jasnejšie vymedziť rozsah štatutárneho auditu.

(12)

Je dôležité zabezpečiť vysokú kvalitu štatutárnych auditov v rámci Únie. Všetky štatutárne audity by sa preto mali vykonávať na základe medzinárodných audítorských štandardov, ktoré prijala Komisia. Keďže medzinárodné audítorské štandardy sú navrhnuté tak, aby boli využiteľné pre subjekty všetkých veľkostí, všetkých typov a vo všetkých jurisdikciách, príslušné orgány členských štátov by mali pri posudzovaní rozsahu uplatňovania medzinárodných audítorských štandardov brať do úvahy rozsah a zložitosť podnikania malých podnikov. Akékoľvek ustanovenie alebo opatrenie prijaté v tejto súvislosti členským štátom by nemalo mať za následok, že štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti nebudú schopní vykonávať štatutárny audit v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi. Členským štátom by sa malo umožniť, aby nariadili doplňujúce vnútroštátne postupy auditu alebo požiadavky len vtedy, ak vyplývajú z osobitných vnútroštátnych zákonných požiadaviek týkajúcich sa rozsahu štatutárneho auditu ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok, teda že dané požiadavky nie sú zahrnuté v prijatých medzinárodných audítorských štandardoch, alebo ak prispievajú k dôveryhodnosti a kvalite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok. Komisia by mala byť naďalej zapojená do monitorovania obsahu medzinárodných audítorských štandardov a procesu ich schvaľovania Medzinárodnou federáciou účtovníkov (IFAC).

(13)

V prípade konsolidovaných účtovných závierok je dôležité, aby existovalo jasné vymedzenie povinností štatutárnych audítorov, ktorí vykonávajú audit rôznych subjektov v rámci dotknutej skupiny. Na tento účel nesie audítor skupiny úplnú zodpovednosť za správu audítora.

(14)

S cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a transparentnosť previerok zabezpečenia kvality vykonávaných v Únii by systémy členských štátov na zabezpečenie kvality mali byť riadené príslušnými orgánmi určenými členskými štátmi na zabezpečenie verejného dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami. Cieľom previerok zabezpečenia kvality je predchádzanie možným nedostatkom týkajúcich sa spôsobu vykonávania štatutárnych auditov alebo riešenie týchto nedostatkov. S cieľom zabezpečiť, aby previerky zabezpečenia kvality boli dostatočne obsažné, príslušné orgány by počas výkonu takých previerok mali zohľadniť škálu a zložitosť činnosti štatutárnych audítorov a audítorských spoločností.

(15)

S cieľom zlepšiť dodržiavanie požiadaviek tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 537/2014 a s ohľadom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb by sa mali posilniť právomoci prijímať opatrenia týkajúce sa dohľadu a sankčné právomoci príslušných orgánov. Mali by sa prijať opatrenia na ukladanie správnych peňažných sankcií voči štatutárnym audítorom, audítorským spoločnostiam a subjektom verejného záujmu za zistené porušenia pravidiel. Príslušné orgány by sa mali správať transparentne, pokiaľ ide o sankcie a opatrenia, ktoré uplatňujú. Pri prijímaní a uverejňovaní sankcií by sa mali dodržiavať základné práva ustanovené v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov a právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces.

(16)

Príslušné orgány by mali mať možnosť uložiť správne peňažné sankcie, ktoré majú skutočný odradzujúci účinok, napríklad až do výšky jedného milióna eur alebo viac v prípade fyzických osôb a do výšky percentuálneho podielu z celkového ročného obratu v predchádzajúcom účtovnom roku v prípade právnickej osoby alebo iných subjektov. Uvedený cieľ sa lepšie dosiahne naviazaním peňažných sankcií na finančnú situáciu osoby, ktorá sa dopustila porušenia. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť odobrať schválenie dotknutému štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti, je potrebné uvažovať o iných druhoch sankcií s vhodným odradzujúcim účinkom. V každom prípade by členské štáty mali uplatňovať rovnaké kritériá pri stanovení sankcií, ktoré sa majú uložiť.

(17)

Informátori môžu do pozornosti príslušných orgánov uviesť nové informácie, ktoré im pomôžu pri odhaľovaní a ukladaní sankcií za nezrovnalosti vrátane podvodov. Informátori však môžu byť od týchto krokov odradení strachom z represie alebo možno nemajú na tieto kroky dostatočné stimuly. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa zaviedli primerané opatrenia podporujúce informátorov k tomu, aby upozorňovali na možné porušenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 537/2014 a s cieľom ochrániť ich pred represiou. Členské štáty by mali mať možnosť im za to poskytnúť aj stimuly; informátori by však mali mať nárok na tieto stimuly len v prípade, keď objavia nové informácie, o ktorých nie sú povinní informovať, a ak je výsledkom uvedených informácií sankcia za porušenie tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 537/2014. Členské štáty by však mali takisto zabezpečiť, aby nimi uplatňované systémy nahlasovania porušení informátormi obsahovali mechanizmy, ktoré poskytnú primeranú ochranu oznámeným osobám, najmä pokiaľ ide o právo na ochranu ich osobných údajov a postupy na zabezpečenie ich práva na obhajobu a ich práva na vypočutie pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa ich týka, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom voči takémuto rozhodnutiu. Zavedené mechanizmy by mali zároveň poskytovať primeranú ochranu pre informátorov, a to nielen pokiaľ ide o právo na ochranu osobných údajov, ale aj pokiaľ ide o zabezpečenie, že sa nestanú obeťami neoprávnenej represie.

(18)

Verejný dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami zahŕňa schválenie a registráciu štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, prijímanie noriem v súvislosti s profesijnou etikou a internou kontrolou kvality audítorských spoločností, priebežného vzdelávania a systémov zabezpečenia kvality, prešetrovania a sankcií pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti. S cieľom zlepšiť transparentnosť dohľadu nad audítormi a umožniť väčšiu zodpovednosť by mal každý členský štát určiť jeden orgán zodpovedný za verejný dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami. Nezávislosť týchto verejných orgánov pre dohľad od audítorskej profesie je základným predpokladom pre integritu, účinnosť a riadne fungovanie verejného dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami. Z toho dôvodu by orgány verejného dohľadu mali riadiť nepraktizujúce osoby a členské štáty by mali ustanoviť nezávislé a transparentné postupy na výber takýchto nepraktizujúcich osôb.

(19)

Členské štáty by mali mať možnosť vytvárať výnimky z požiadaviek kladených na audítorské služby, ak sa poskytujú družstvám a sporiteľniam.

(20)

Členské štáty by mali mať možnosť delegovať alebo by mali dovoľovať príslušným orgánom delegovať úlohy týchto príslušných orgánov na iné orgány alebo subjekty oprávnené alebo určené zo zákona. Takéto delegovanie by malo podliehať viacerým podmienkam a konečnú zodpovednosť za dohľad by mal niesť dotknutý príslušný orgán.

(21)

Orgány verejného dohľadu by mali mať dostatočné právomoci, aby mohli plniť svoje úlohy účinne. Okrem toho by im mali byť poskytnuté dostatočné ľudské a finančné zdroje na plnenie svojich úloh.

(22)

Primeraný dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti alebo sú súčasťou sietí, si vyžaduje výmenu informácií medzi orgánmi verejného dohľadu členských štátov. Na účel ochrany dôvernosti informácií, ktoré sa takto môžu vymieňať, by členské štáty mali zabezpečiť, aby povinnosti zachovávať služobné tajomstvo podliehali nielen zamestnanci orgánov verejného dohľadu, ale aj všetky osoby, na ktoré orgány verejného dohľadu mohli delegovať úlohy.

(23)

V prípade, že existujú príslušné dôvody na konanie, spoločníci, iné orgány auditovaných subjektov, ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, alebo príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami, alebo ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad subjektom verejného záujmu, by mali byť oprávnené obrátiť sa na vnútroštátny súd s návrhom na odvolanie audítora.

(24)

Výbory pre audit alebo orgány vykonávajúce rovnocennú funkciu v rámci auditovaného subjektu verejného záujmu majú rozhodujúcu úlohu pri prispievaní k veľmi kvalitnému štatutárnemu auditu. Je osobitne dôležité posilniť nezávislosť a odbornú kompetenciu výboru pre audit tým, že sa vyžaduje, aby väčšina jeho členov bola nezávislá a aby aspoň jeden z jeho členov mal kvalifikáciu v oblasti auditu a/alebo účtovníctva. Odporúčaním Komisie z 15. februára 2005 o úlohe riadiacich pracovníkov registrovaných spoločností s nevýkonnými alebo dozornými oprávneniami a o výboroch vrcholového (dozorného) orgánu (7) sa ustanovuje spôsob, ako by mali byť výbory pre audit zriadené a spôsob, ako by mali fungovať. Vzhľadom na veľkosť predstavenstiev v spoločnostiach so zníženou trhovou kapitalizáciou a v malých a stredných subjektoch verejného záujmu je však vhodné ustanoviť, aby funkcie pridelené výboru pre audit v takýchto subjektoch alebo orgánu vykonávajúcemu rovnocenné funkcie v auditovanom subjekte, mohol vykonávať správny orgán alebo dozorný orgán ako celok. Subjekty verejného záujmu, ktoré sú podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) alebo alternatívnymi investičnými fondmi, by mali byť tiež oslobodené od povinnosti mať výbor pre audit. V tomto oslobodení je zohľadnená skutočnosť, že v prípade, že uvedené fondy fungujú len na účel združovania aktív, nie je zapojenie výboru pre audit primerané. PKIPCP a alternatívne investičné fondy, ako aj ich správcovské spoločnosti, pôsobia v prísne vymedzenom regulačnom prostredí a podliehajú osobitným mechanizmom spravovania, ako sú kontroly, ktoré vykonáva ich depozitár.

(25)

V iniciatíve Small Business Act prijatej v oznámení Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom – iniciatíva Small Business Act pre Európu a revidovanej oznámením Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy Small Business Act pre Európu sa uznáva ústredná úloha, ktorú v hospodárstve Únie plnia malé a stredné podniky, a jej cieľom je zlepšiť celkový prístup k podnikaniu a zakotviť v tvorbe politiky zásadu „najskôr myslieť v malom“. V stratégii Európa 2020 prijatej v marci 2010 sa takisto vyzýva na zlepšenie podnikateľského prostredia, osobitne pre malé a stredné podniky, a to aj znížením transakčných nákladov na podnikanie v Únii. Článkom 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (8) sa nevyžaduje, aby malé podniky podrobili svoje účtovné závierky auditu.

(26)

S cieľom zachovať práva dotknutých strán, keď príslušné orgány členských štátov spolupracujú s príslušnými orgánmi tretích krajín na výmene pracovnej dokumentácie o audite alebo iných relevantných dokumentov na posúdenie kvality vykonaného auditu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby pracovné dohody, ktoré ich príslušné orgány uzavreli a na základe ktorých sa uskutočňuje takáto výmena, zahŕňali dostatočné opatrenia na ochranu obchodného tajomstva, obchodných záujmov vrátane práv priemyselného a duševného vlastníctva auditovaných subjektov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby tieto dojednania boli v súlade s ustanoveniami smernice 95/46/ES a boli s nimi zlučiteľné.

(27)

Prahová hodnota 50 000 EUR ustanovená v článku 45 ods. 1 smernice 2006/43/ES bola zosúladená s článkom 3 ods. 2 písm. c) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (9). Prahové hodnoty stanovené v smernici 2003/71/ES sa článkom 1 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/73/EÚ (10) zvýšili na 100 000 EUR. Z toho dôvodu by sa prahové hodnoty uvedené v článku 45 ods. 1 smernice 2006/43/ES mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(28)

S cieľom zabezpečiť úplnú účinnosť nového právneho rámca ustanoveného v ZFEÚ je potrebné prispôsobiť a nahradiť vykonávacie právomoci ustanovené v článku 202 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vhodnými ustanoveniami v súlade s článkami 290 a 291 ZFEÚ.

(29)

Zosúladenie postupov na prijímanie delegovaných a vykonávacích aktov Komisiou so ZFEÚ, a najmä jej článkami 290 a 291 by sa malo uskutočňovať od prípadu k prípadu. S cieľom zohľadňovať vývoj v audítorstve a v profesii audítora a umožniť dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. V oblasti dohľadu nad audítormi je používanie delegovaných aktov potrebné s cieľom vypracovať postupy týkajúce sa podmienok spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a príslušnými orgánmi tretích krajín. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(30)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky realizácie vyhlásení o rovnocennosti režimov dohľadu nad audítormi tretích krajín alebo primeranosti príslušných orgánov tretích krajín, pokiaľ ide o jednotlivé tretie krajiny alebo jednotlivé príslušné orgány tretích krajín, by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(31)

Keďže cieľ tejto smernice, a to posilnenie dôvery investora v pravdivosť a nestrannosť účtovných závierok, ktoré podniky zverejňujú, prostredníctvom zlepšovania kvality štatutárnych auditov, ktoré sa vykonávajú v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho vzhľadom na jeho rozsah a vplyvy ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(32)

Smernica 2006/43/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(33)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (12) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 23. apríla 2012 vydal svoje stanovisko (13).

(34)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (14) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie takýchto dokumentov za opodstatnené,

1.

V článku 1 sa dopĺňa sa tento odsek:

„Článok 29 tejto smernice sa neuplatňuje na štatutárny audit ročných a konsolidovaných účtovných závierok subjektov verejného záujmu, ak to nie je uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 (15).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa auditu subjektov verejného záujmu (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 77).“"

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 3 sa mení takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Uznávanie audítorských spoločností

1.   Odchylne od článku 3 ods. 1 audítorská spoločnosť, ktorá je schválená v členskom štáte, je oprávnená vykonávať štatutárne audity v inom členskom štáte pod podmienkou, že kľúčový audítorský partner, ktorý vykonáva štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti, spĺňa ustanovenia článku 3 ods. 4 písm. a) v hostiteľskom členskom štáte.

2.   Audítorská spoločnosť, ktorá chce vykonávať štatutárne audity v inom členskom štáte, než je jej domovský členský štát, sa zaregistruje u príslušného orgánu v hostiteľskom členskom štáte v súlade s článkami 15 a 17.

3.   Príslušný orgán v hostiteľskom členskom štáte zaregistruje audítorskú spoločnosť, ak je presvedčený, že audítorská spoločnosť je zaregistrovaná u príslušného orgánu v domovskom členskom štáte. V prípade, že hostiteľský členský štát má v úmysle spoľahnúť sa na osvedčenie o registrácii audítorskej spoločnosti v domovskom členskom štáte, príslušný orgán v hostiteľskom členskom štáte môže požadovať, aby osvedčenie vydané príslušným orgánom v domovskom členskom štáte nebolo staršie ako tri mesiace. Príslušný orgán v hostiteľskom členskom štáte informuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte o registrácii audítorskej spoločnosti.“

5.

V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Ak dôjde k odvolaniu schválenia štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti z akéhokoľvek dôvodu, príslušný orgán domovského členského štátu, v ktorom došlo k odvolaniu schválenia, túto skutočnosť a dôvody odvolania oznámi príslušným orgánom hostiteľských členských štátov, v ktorých boli štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť tiež zaregistrovaní v súlade s článkom 3a, článkom 16 ods. 1 písm. c) a článkom 17 ods. 1 písm. i).“

6.

V článku 6 sa dopĺňa tento odsek:

„Príslušné orgány uvedené v článku 32 spolupracujú medzi sebou s cieľom dosiahnuť zblíženie požiadaviek uvedených v tomto článku. Pri takejto spolupráci uvedené príslušné orgány zohľadňujú vývoj v oblasti auditu a audítorskej profesie, a najmä zblíženie, ktoré sa v súvislosti s audítorskou profesiou dosiahlo. Spolupracujú s Výborom európskych orgánov pre dohľad nad výkonom auditu (CEAOB) a príslušnými orgánmi uvedenými v článku 20 nariadenia (EÚ) č. 537/2014 v rozsahu, do akého sa takéto zblíženie týka štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu.“

7.

Článok 8 sa mení takto:

8.

V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Aby sa zabezpečila schopnosť prakticky uplatniť teoretické vedomosti, ktorej overenie je súčasťou skúšky, uchádzač absolvuje aspoň trojročnú praktickú odbornú prípravu, okrem iného v oblasti vykonávania auditu ročnej účtovnej závierky, konsolidovanej účtovnej závierky alebo obdobných finančných výkazov. Aspoň dve tretiny tejto praktickej odbornej prípravy sa vykonajú u štatutárneho audítora alebo v audítorskej spoločnosti schválenej v ktoromkoľvek členskom štáte.“

9.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Priebežné vzdelávanie

Členské štáty zabezpečia, aby sa štatutárni audítori povinne zúčastňovali na vhodných programoch priebežného vzdelávania s cieľom udržať si na dostatočne vysokej úrovni svoje teoretické vedomosti, odborné schopnosti a hodnoty a aby sa na prípady nedodržania požiadaviek týkajúcich sa priebežného vzdelávania vzťahovali vhodné sankcie uvedené v článku 30.“

10.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Schválenie štatutárnych audítorov z iného členského štátu

1.   Príslušné orgány zavedú postupy schvaľovania štatutárnych audítorov, ktorí boli schválení v iných členských štátoch. Tieto postupy nesmú ísť nad rámec požiadavky absolvovať adaptačné obdobie, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (18) alebo zložiť skúšku spôsobilosti vymedzenú v písmene h) uvedeného ustanovenia.

2.   Hostiteľský členský štát rozhodne, či má žiadateľ o schválenie absolvovať adaptačné obdobie vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. g) smernice 2005/36/ES alebo zložiť skúšku spôsobilosti vymedzenú v písmene h) uvedeného ustanovenia.

Adaptačné obdobie nepresahuje 3 roky a žiadateľ podlieha hodnoteniu.

Skúška spôsobilosti sa vykonáva v jednom z jazykov, ktoré sú povolené na základe jazykových predpisov uplatňovaných v príslušnom hostiteľskom členskom štáte. Týka sa len primeraných znalostí štatutárneho audítora v oblasti zákonov a predpisov daného hostiteľského členského štátu v rozsahu, ktorý je relevantný pre štatutárne audity.

3.   Príslušné orgány spolupracujú v rámci výboru CEAOB s cieľom dosiahnuť zblíženie požiadaviek týkajúcich sa adaptačného obdobia a skúšky spôsobilosti. Zvyšujú transparentnosť a predvídateľnosť požiadaviek. Spolupracujú s výborom CEAOB a príslušnými orgánmi uvedenými v článku 20 nariadenia (EÚ) č. 537/2014 v rozsahu, v akom sa takéto zblíženie týka štatutárnych auditov subjektov verejného záujmu.

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).“"

11.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Každý členský štát zabezpečí, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti boli zapísané vo verejnom registri v súlade s článkami 16 a 17. Za mimoriadnych okolností sa môžu členské štáty odchýliť od požiadaviek uvedených v tomto článku a v článku 16 týkajúcich sa uverejňovania informácií, a to len v rozsahu potrebnom na zmiernenie bezprostredného a vážneho ohrozenia osobnej bezpečnosti ktorejkoľvek osoby.“

12.

V článku 17 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

13.

Článok 21 sa mení takto:

14.

Článok 22 sa mení takto:

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Zamestnávanie bývalých štatutárnych audítorov alebo zamestnancov štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností auditovanými subjektmi

1.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo kľúčový audítorský partner, ktorý v mene audítorskej spoločnosti vykonáva štatutárny audit, pred uplynutím minimálne jednoročnej lehoty alebo v prípade štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu pred uplynutím minimálne dvojročnej lehoty odvtedy, ako prestal konať ako štatutárny audítor alebo kľúčový audítorský partner v zákazke na audit, nesmel:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci a iní partneri než kľúčoví audítorskí partneri štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti vykonávajúcej štatutárny audit, ako aj akákoľvek iná fyzická osoba, ktorej služby sú takému štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti k dispozícii alebo sú pod ich kontrolou, neprijme žiadnu funkciu uvedenú v odseku 1 písm. a), b) a c), ak sú títo zamestnanci, partneri alebo iné fyzické osoby osobne schválené ako štatutárni audítori, pred uplynutím aspoň ročnej lehoty odvtedy, ako boli priamo zapojené do zákazky na štatutárny audit.“

16.

Vkladá sa tento článok 22:

„Článok 22b

Príprava na štatutárny audit a posúdenie ohrozenia nezávislosti

Členské štáty zabezpečia, aby pred prijatím zákazky alebo pokračovaním plnenia zákazky na štatutárny audit štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť posúdili a zdokumentovali:

Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené požiadavky na audity uvedené v článku 2 bodu 1 písm. b) a c).“

17.

Článok 23 sa mení takto:

18.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 24a

Vnútorná organizácia štatutárnych audítorov a audítorských spoločností

1.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť spĺňali tieto organizačné požiadavky:

Politiky a postupy uvedené v prvom pododseku sa dokumentujú a oznamujú zamestnancom štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti.

Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené požiadavky na audity uvedené v článku 2 bode 1 písm. b) a c).

Žiadny outsourcing audítorských funkcií uvedený v písmene d) tohto odseku neovplyvňuje zodpovednosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti voči auditovanému subjektu.

2.   Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť zohľadňuje rozsah a zložitosť svojich činností pri dosahovaní súladu s požiadavkami stanovenými v odseku 1 tohto článku.

Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť je schopná preukázať príslušnému orgánu, že politiky a postupy, ktorých účelom je dosiahnutie takého súladu, sú primerané s ohľadom na rozsah a zložitosť činností štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti.“

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 24b

Organizácia práce

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že štatutárny audit vykonáva audítorská spoločnosť, táto audítorská spoločnosť určila aspoň jedného kľúčového audítorského partnera. Audítorská spoločnosť poskytne určenému kľúčovému audítorskému partnerovi (partnerom) dostatočné zdroje a personál, ktorý má potrebnú odbornosť a schopnosť na to, aby mohol riadne vykonávať svoje povinnosti.

Hlavným kritériom audítorskej spoločnosti pri výbere kľúčového audítorského partnera (partnerov), ktorého určí, je zabezpečenie kvality auditu, nezávislosti a odbornosti.

Kľúčový audítorský partner (partneri) je aktívne zapojený do vykonávania štatutárneho auditu.

2.   Štatutárny audítor pri vykonávaní štatutárneho auditu venuje dostatok času zákazke a vyčlení dostatočné zdroje, aby mohol riadne vykonávať svoje povinnosti.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť uchovávali záznamy o všetkých porušeniach ustanovení tejto smernice a prípadne nariadenia (EÚ) č. 537/2014. Členské štáty môžu oslobodiť štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti od tejto povinnosti, pokiaľ ide o menej závažné porušenia. Štatutárni audítori a audítorske spoločnosti takisto uchovávajú záznamy o akýchkoľvek dôsledkoch akýchkoľvek porušení vrátane opatrení prijatých na nápravu takýchto porušení a vrátane opatrení prijatých na zmenu ich systému vnútornej kontroly kvality. Vypracúvajú ročnú správu obsahujúcu prehľad všetkých prijatých opatrení a predkladajú uvedenú správu na internej úrovni.

Ak štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť požiada o radu externých expertov, zdokladuje predloženú žiadosť a poskytnuté poradenstvo.

4.   Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vedie záznam o klientovi. Tento záznam obsahuje o každom klientovi auditu tieto informácie:

5.   Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vytvorí audítorský spis pre každý štatutárny audit.

Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť zdokumentujú minimálne údaje zaznamenané v súlade s článkom 22b ods. 1 tejto smernice, a prípadne v súlade s článkami 6 až 8 nariadenia (EÚ) č. 537/2014.

Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť si ponechá všetky ďalšie údaje a dokumenty, ktoré sú dôležité na doloženie správy uvedenej v článku 28 tejto smernice a prípadne v článkoch 10 a 11 nariadenia (EÚ) č. 537/2014 a na sledovanie dodržiavania súladu s touto smernicou a inými platnými právnymi požiadavkami.

Audítorský spis sa uzatvára najneskôr do 60 dní odo dňa podpísania správy audítora uvedenej v článku 28 tejto smernice a prípadne článku 10 nariadenia (EÚ) č. 537/2014.

6.   Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť uchováva záznamy o akýchkoľvek písomne podaných sťažnostiach týkajúcich sa vykonaných štatutárnych auditov.

7.   Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené požiadavky, pokiaľ ide o odseky 3 a 6, na audity uvedené v článku 2 bode 1 písm. b) a c).“

20.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Rozsah štatutárneho auditu

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na podávanie správ uvedené v článku 28 tejto smernice a prípadne článkoch 10 a 11 nariadenia (EÚ) č. 537/2014, rozsah štatutárneho auditu nezahŕňa uistenie o budúcej životaschopnosti auditovaného subjektu ani o efektívnosti alebo účinnosti, s ktorou manažment alebo správny orgán riešil alebo bude riešiť záležitosti tohto subjektu.“

21.

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Audítorské štandardy

1.   Členské štáty vyžadujú, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti vykonávali štatutárne audity v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, ktoré prijala Komisia v súlade s odsekom 3.

Členské štáty môžu uplatňovať vnútroštátne audítorské štandardy, postupy alebo požiadavky, kým Komisia neprijme medzinárodné audítorské štandardy upravujúce rovnakú oblasť.

2.   Na účely odseku 1 sú ’medzinárodnými audítorskými štandardmi’ Medzinárodné audítorské štandardy (International Standards on Auditing, ISA), Medzinárodný štandard kontroly kvality (ISQC 1) a ďalšie súvisiace štandardy vydané Medzinárodnou federáciou účtovníkov (IFAC) prostredníctvom Rady pre medzinárodné štandardy pre audit a uisťovacie služby (International Auditing and Assurance Standards Board – IAASB) v rozsahu, v akom sú relevantné pre štatutárny audit.

3.   Komisia je oprávnená prijímať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 48a medzinárodné audítorské štandardy uvedené v odseku 1 v oblasti výkonu auditu, nezávislosti a vnútorných kontrol kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností na účely použitia uvedených štandardov v rámci Únie.

Komisia môže prijať medzinárodné audítorské štandardy len, ak:

4.   Bez ohľadu na druhý pododsek odseku 1, môžu členské štáty zaviesť audítorské postupy alebo požiadavky doplňujúce medzinárodné audítorské štandardy prijaté Komisiou iba:

Členské štáty informujú Komisiu o audítorských postupoch alebo požiadavkách najneskôr tri mesiace pred nadobudnutím ich platnosti alebo v prípade požiadaviek, ktoré v čase prijatia medzinárodných audítorských štandardov už existujú, najneskôr do troch mesiacov po prijatí príslušného medzinárodného audítorského štandardu.

5.   Ak členský štát vyžaduje štatutárny audit malých podnikov, môže stanoviť, že uplatňovanie audítorských štandardov uvedených v odseku 1 je primerané rozsahu a zložitosti činností takýchto podnikov. Členské štáty môžu prijať opatrenia na zabezpečenie primeraného uplatňovania audítorských štandardov na štatutárne audity malých podnikov.“

22.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Štatutárne audity konsolidovaných účtovných závierok

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky skupiny podnikov:

Dokumentácia, ktorú si uchováva audítor skupiny, musí umožniť, aby relevantný príslušný orgán mohol preveriť prácu audítora skupiny.

Na účely tohto odseku prvého pododseku písm. c) audítor skupiny požiada o súhlas dotknutého audítora (audítorov) z tretej krajiny, dotknutého štatutárneho audítora (štatutárnych audítorov), dotknutý audítorský subjekt (subjekty) z tretej krajiny alebo dotknutú audítorskú spoločnosť (spoločnosti) s prenosom relevantnej dokumentácie počas vykonávania auditu konsolidovanej účtovnej závierky ako podmienku na to, aby sa audítor skupiny mohol spoliehať na prácu tohto audítora (audítorov) z tretej krajiny, štatutárneho audítora (štatutárnych audítorov), audítorského subjektu (subjektov) z tretej krajiny alebo audítorskej spoločnosti (spoločností).

2.   Ak audítor skupiny nedokáže splniť ustanovenie odseku 1 prvého pododseku písm. c), prijme vhodné opatrenia a náležite o tom informuje relevantný príslušný orgán.

Tieto opatrenia podľa potreby zahŕňajú vykonanie ďalšej práce týkajúcej sa štatutárneho auditu, v príslušnom dcérskom podniku, a to priamo alebo outsourcingom týchto úloh.

3.   Ak je audítor skupiny predmetom previerky zabezpečenia kvality alebo prešetrenia týkajúceho sa štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky skupiny podnikov, skupinový audítor na požiadanie sprístupní príslušnému orgánu relevantnú uchovávanú dokumentáciu o audítorskej práci, ktorú vykonal príslušný audítor (audítori) z tretej krajiny, štatutárny audítor (štatutárni audítori), audítorský subjekt (subjekty) z tretej krajiny alebo audítorská spoločnosť (spoločnosti) na účel auditu skupiny, vrátane všetkých pracovných dokumentov relevantných pre audit skupiny.

Príslušný orgán môže podľa článku 36 požiadať relevantné príslušné orgány o dodatočnú dokumentáciu o audítorskej práci vykonanej ktorýmkoľvek štatutárnym audítorom (audítormi) alebo audítorskou spoločnosťou (spoločnosťami) na účely auditu skupiny.

Ak v rámci skupiny podnikov vykonáva v materskom podniku alebo dcérskom podniku audit audítor alebo audítor (audítori) z tretej krajiny alebo audítorský subjekt (audítorské subjekty) z tretej krajiny, príslušný orgán môže požiadať o dodatočnú dokumentáciu o audítorskej práci vykonanej ktorýmkoľvek audítorom (audítormi) z tretej krajiny alebo audítorským subjektom (audítorskými subjektmi) z tretej krajiny relevantné príslušné orgány z tretích krajín prostredníctvom dohôd o spolupráci uvedených v článku 47.

Odchylne od tretieho pododseku v prípade, že v rámci skupiny podnikov vykonáva v materskom podniku alebo dcérskom podniku audit audítor alebo audítori z tretej krajiny alebo audítorský subjekt alebo audítorské subjekty z tretej krajiny, ktorá nemá dohody o spolupráci podľa článku 47, audítor skupiny je na požiadanie zodpovedný aj za zabezpečenie riadneho dodania dodatočnej dokumentácie o audítorskej práci vykonanej takýmto audítorom (audítormi) alebo audítorským subjektom (audítorskými subjektmi) z tretej krajiny vrátane pracovnej dokumentácie relevantnej pre audit skupiny. S cieľom zaistiť dodanie týchto dokumentov si audítor skupiny ponechá kópiu tejto dokumentácie alebo sa s audítorom (audítormi)z tretej krajiny alebo audítorským subjektom (audítorskými subjektmi) z tretej krajiny dohodne, že k takejto dokumentácii na požiadanie bude mať povolený a neobmedzený prístup, alebo prijme akékoľvek iné vhodné opatrenie. V prípade, že prenos audítorskej pracovnej dokumentácie z tretej krajiny k audítorovi skupiny nie je z právnych alebo iných dôvodov možný, dokumentácia, ktorú audítor skupiny uchováva, zahŕňa dôkazy o tom, že uplatnil primerané postupy s cieľom získať prístup k audítorskej dokumentácii a v prípade iných ako právnych prekážok vyplývajúcich z právnych predpisov dotknutej tretej krajiny dôkazy, ktoré existenciu takýchto prekážok podporujú.“

23.

Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Správa audítora

1.   Štatutárny audítor (audítori) alebo audítorská spoločnosť (spoločnosti) predložia výsledky štatutárneho auditu v správe audítora. Táto správa sa musí vypracovať v súlade s požiadavkami audítorských štandardov prijatých Úniou alebo dotknutým členským štátom, ktoré sa uvádzajú v článku 26.

2.   Správa audítora má písomnú podobu a v správe sa:

Členské štáty môžu stanoviť dodatočné požiadavky, pokiaľ ide o obsah správy audítora.

3.   Ak štatutárny audit vykonali viacerí štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, štatutárny audítor (audítori) alebo audítorská spoločnosť (spoločnosti) sa dohodnú na výsledkoch štatutárneho auditu a predložia spoločnú správu a názor. V prípade nezhody každý štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť predloží svoj názor v samostatnom odseku správy audítora a nezhodu zdôvodní.

4.   Štatutárny audítor správu audítora podpíše a uvedie dátum jej vyhotovenia. Ak štatutárny audit vykonáva audítorská spoločnosť, správu audítora podpíše minimálne štatutárny audítor (audítori) vykonávajúci štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti. Ak súčasne vykonávali činnosť viacerí štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, správa audítora musí byť podpísaná všetkými štatutárnymi audítormi alebo aspoň štatutárnymi audítormi, ktorí vykonali štatutárny audit v mene každej audítorskej spoločnosti. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty stanoviť, že takýto podpis (podpisy) nie je potrebné zverejniť, ak by takéto zverejnenie mohlo viesť k bezprostrednému a závažnému ohrozeniu osobnej bezpečnosti ktorejkoľvek osoby.

V každom prípade musí byť meno/mená zainteresovanej osoby/zainteresovaných osôb známe relevantným príslušným orgánom.

5.   Správa štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti o konsolidovanej účtovnej závierke musí byť v súlade s požiadavkami stanovenými v odsekoch 1 až 4. Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť pri podávaní správy o súlade správy o hospodárení s účtovnou závierkou podľa požiadavky uvedenej v odseku 2 písm. e) posudzujú konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení. Ak je ročná účtovná závierka materskej spoločnosti pripojená ku konsolidovanej účtovnej závierke, správy štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností vyžadované podľa tohto článku sa môžu spojiť.“

24.

Článok 29 sa mení takto:

25.

Kapitola VII sa nahrádza takto:

„KAPITOLA VII

PREŠETROVANIE A SANKCIE

Článok 30

Systémy prešetrovania a sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby existovali účinné systémy prešetrovania a sankcií s cieľom zistiť, napraviť a zabrániť nesprávnemu vykonávaniu štatutárneho auditu.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté systémy občianskoprávnej zodpovednosti v členských štátoch, členské štáty stanovia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vzťahu k štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam pre prípady, ak sa štatutárne audity nevykonávajú v súlade s ustanoveniami prijatými pri vykonávaní tejto smernice a prípadne nariadenia (EÚ) č. 537/2014.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že nestanovia pravidlá pre správne sankcie za porušenia, ktoré už podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu. V uvedenom prípade oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva.

3.   Členské štáty zabezpečia primerané zverejňovanie informácií týkajúcich sa prijatých opatrení a sankcií, ktoré boli uložené štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam. Sankcie zahŕňajú aj možnosť odvolania schválenia. Členské štáty môžu rozhodnúť, že takéto zverejnenie nemá obsahovať osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

4.   Do 17. júna 2016 členské štáty oznámia Komisii pravidlá uvedené v odseku 2. Bezodkladne informujú Komisiu o akýchkoľvek následných zmenách týchto ustanovení.

Článok 30a

Sankčné právomoci

1.   Členské štáty ustanovia, aby príslušné orgány mali právomoc prijímať a/alebo ukladať aspoň tieto správne opatrenia a sankcie za porušenie ustanovení tejto smernice a prípadne nariadenia (EÚ) č. 537/2014:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť uplatňovať svoje sankčné právomoci v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

3.   Členské štáty môžu delegovať na príslušné orgány ďalšie sankčné právomoci navyše k tým, ktoré sú uvedené v odseku 1.

4.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty delegovať na orgány dohľadu nad subjektmi verejného záujmu, pokiaľ nie sú určené ako príslušný orgán podľa článku 20 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 537/2014, právomoci ukladať sankcie za porušenie povinnosti podávať správy stanovenej v uvedenom nariadení.

Článok 30b

Účinné uplatňovanie sankcií

Pri stanovení pravidiel podľa článku 30 členské štáty vyžadujú, aby pri určovaní typu a úrovne správnych sankcií a opatrení, príslušné orgány vzali do úvahy všetky relevantné okolnosti, vrátane:

Príslušné orgány môžu zohľadniť ďalšie faktory, ak sú tieto faktory uvedené vo vnútroštátnom práve.

Článok 30c

Uverejňovanie sankcií a opatrení

1.   Príslušné orgány uverejnia na svojich oficiálnych internetových stránkach aspoň akékoľvek správne sankcie za porušenie ustanovení tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 537/2014, pri ktorých boli vyčerpané všetky práva na odvolanie sa alebo uplynula lehota na ich uplatnenie, a to hneď, ako je to možné a bezprostredne po oznámení tohto rozhodnutia sankcionovanej osobe, vrátane informácie o type a povahe porušenia a totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej bola sankcia uložená.

Ak členské štáty povolia uverejnenie sankcií, proti ktorým je možné sa odvolať, príslušné orgány na svojich oficiálnych internetových stránkach bez zbytočného odkladu tiež uverejnia informácie o stave a výsledku akéhokoľvek odvolania.

2.   Príslušné orgány uverejňujú sankcie uložené anonymne a spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, za ktorejkoľvek z týchto okolností:

3.   Príslušné orgány zabezpečia, aby každé uverejnenie v súlade s odsekom 1 malo primerané trvanie a aby zotrvalo na ich oficiálnych internetových stránkach po dobu minimálne piatich rokov potom, čo boli vyčerpané všetky práva na odvolanie sa alebo uplynula lehota na ich uplatnenie.

Pri uverejňovaní sankcií, opatrení a akýchkoľvek verejných vyhlásení sa dodržiavajú základné práva ustanovené v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov. Členské štáty môžu rozhodnúť, že takéto uverejnenie alebo akékoľvek verejné vyhlásenie nemusí obsahovať osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

Článok 30d

Odvolanie sa

Členské štáty zabezpečia, aby sa na rozhodnutia, ktoré príslušný orgán prijíma v súlade s touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 537/2014 vzťahovalo právo na odvolanie sa.

Článok 30e

Hlásenie porušení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli účinné mechanizmy na podporu ohlasovania porušení tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 537/2014 príslušným orgánom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 obsahujú aspoň:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby audítorské spoločnosti zaviedli vhodné postupy, aby ich zamestnanci mohli nahlasovať prípadné alebo skutočné porušenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 537/2014 interne prostredníctvom osobitného kanála.

Článok 30f

Výmena informácií

1.   Príslušné orgány každoročne poskytnú výboru CEAOB súhrnné informácie o všetkých správnych opatreniach a všetkých sankciách uložených v súlade s touto kapitolou. Výbor CEAOB uverejní tieto informácie v ročnej správe.

2.   Príslušné orgány bezodkladne oznámia výboru CEAOB všetky dočasné zákazy uvedené v článku 30a ods. 1 písm. c) a e).“

26.

Článok 32 sa mení takto:

27.

Článok 34 sa mení takto:

28.

Článok 35 sa vypúšťa.

29.

Článok 36 sa mení takto:

30.

V článku 37 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Akékoľvek ustanovenie zmluvy, ktorým sa obmedzuje výber valného zhromaždenia akcionárov alebo členov auditovaného subjektu podľa odseku 1 na určité kategórie alebo zoznamy štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, pokiaľ ide o menovanie konkrétneho štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorá má vykonať štatutárny audit uvedeného subjektu, je zakázané. Každé takéto existujúce ustanovenie je neplatné.“

31.

V článku 38 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   V prípade štatutárneho auditu subjektu verejného záujmu členské štáty zabezpečia, aby bolo prípustné pre:

podať na vnútroštátnom súde návrh na odvolanie štatutárneho audítora (audítorov) alebo audítorskej spoločnosti (spoločností), ak sú na to riadne dôvody.“

32.

Kapitola X sa nahrádza takto:

„KAPITOLA X

VÝBOR PRE AUDIT

Článok 39

Výbor pre audit

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal každý subjekt verejného záujmu výbor pre audit. Výbor pre audit je buď samostatný výbor alebo výbor správneho orgánu alebo dozorného orgánu auditovaného subjektu. Skladá sa z iných ako výkonných členov správneho orgánu a/alebo členov dozorného orgánu auditovaného subjektu a/alebo z členov vymenovaných valným zhromaždením akcionárov auditovaného subjektu alebo v prípade subjektov bez akcionárov rovnocenným orgánom.

Aspoň jeden člen výboru pre audit má kvalifikáciu v oblasti účtovníctva a/alebo auditu.

Členovia výboru ako celok musia mať kvalifikáciu relevantnú pre sektor, v ktorom je auditovaný subjekt činný.

Väčšina členov výboru pre audit musí byť nezávislá od auditovaného subjektu. Predseda výboru pre audit je vymenovaný jeho členmi alebo dozorným orgánom auditovaného subjektu a je nezávislý od auditovaného subjektu. Členské štáty môžu požadovať, aby bol predseda výboru pre audit zvolený každoročne valným zhromaždením akcionárov auditovaného subjektu.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť, že v prípade subjektov verejného záujmu, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 2 ods. 1 písm. f) a t) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (20), funkcie uložené výboru pre audit môže vykonávať správny alebo dozorný orgán ako celok za predpokladu, že ak je predseda takéhoto orgánu výkonným členom, nevykonáva funkciu predsedu v dobe, keď takýto orgán vykonáva funkciu výboru pre audit.

Ak je výbor pre audit súčasťou správneho orgánu alebo dozorného orgánu auditovaného subjektu v súlade s odsekom 1, členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať, aby správny orgán alebo dozorný orgán podľa potreby vykonával funkciu výboru pre audit na účely plnenia povinností ustanovených v tejto smernici a nariadení (EÚ) č. 537/2014.

3.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť, že povinnosť mať výbor pre audit sa nevyžaduje od týchto subjektov verejného záujmu:

Subjekty verejného záujmu uvedené v písmene c) vysvetlia verejnosti dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru, že nie je pre ne vhodné poveriť výkonom funkcií výboru pre audit výbor pre audit alebo správny alebo dozorný orgán.

4.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty vyžadovať alebo umožniť, aby subjekt verejného záujmu nemal výbor pre audit za predpokladu, že má orgán alebo orgány vykonávajúce rovnocenné funkcie ako výbor pre audit, ustanovené a fungujúce v súlade s ustanoveniami platnými v členskom štáte, v ktorom je zaregistrovaný subjekt, ktorý má byť predmetom auditu. V takom prípade tento subjekt zverejní, ktorý orgán tieto funkcie plní a aké je jeho zloženie.

5.   Ak sú všetci členovia výboru pre audit členmi správneho alebo dozorného orgánu auditovaného subjektu, môže členský štát stanoviť, že výbor pre audit je oslobodený od požiadaviek na nezávislosť stanovených v odseku 1 štvrtom pododseku.

6.   Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu alebo ostatných členov, ktorí sú vymenovaní valným zhromaždením akcionárov auditovaného subjektu, výbor pre audit okrem iného:

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64)."

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32)."

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1)."

(23)  Nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v prospekte, ako aj ich formát, uvádzanie odkazov a uverejnenie týchto prospektov a šírenie reklamy (Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2004, s. 1).“"

33.

Článok 45 sa mení takto:

34.

V článku 46 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania odseku 1 tohto článku je Komisia splnomocnená rozhodovať prostredníctvom vykonávacích aktov o rovnocennosti, na ktorú sa v ňom odkazuje. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 48 ods. 2. Potom, ako Komisia uzná rovnocennosť uvedenú v odseku 1 tohto článku, sa členské štáty môžu rozhodnúť, že sa úplne alebo čiastočne spoľahnú na takúto rovnocennosť, a preto nebudú úplne ani čiastočne uplatňovať ani upravovať požiadavky článku 45 ods. 1 a ods. 3. Členské štáty môžu posúdiť rovnocennosť uvedenú v odseku 1 tohto článku alebo sa spoľahnúť na posúdenia vykonané inými členskými štátmi, pokiaľ Komisia neprijala takéto rozhodnutie. Ak sa Komisia rozhodne, že požiadavka rovnocennosti uvedenej v odseku 1 tohto článku nebola splnená, môže umožniť dotknutým audítorom z tretej krajiny a audítorským subjektom z tretej krajiny, aby pokračovali vo výkone svojich audítorských činností v súlade s požiadavkami príslušného členského štátu počas primeraného prechodného obdobia.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48a prijímať delegované akty na účel vytvorenia všeobecných kritérií rovnocennosti na základe požiadaviek stanovených v článkoch 29, 30 a 32, ktoré sa majú použiť na posúdenie toho, či sú systémy verejného dohľadu, zabezpečenia kvality, prešetrovania a sankcií tretej krajiny rovnocenné s tými v Únii. Takéto všeobecné kritériá členské štáty používajú na posudzovanie rovnocennosti na vnútroštátnej úrovni v prípade, že rozhodnutie Komisie v súvislosti s dotknutou treťou krajinou neexistuje.“

35.

Článok 47 sa mení takto:

36.

V článku 48 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Komisii pomáha výbor (ďalej len ‚výbor‘). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (25).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

37.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 48a

Výkon delegovanej právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisiu udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 26 ods. 3, článku 45 ods. 6, článku 46 ods. 2 a článku 47 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu piatich rokov od 16. júna 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 26 ods. 3, článku 45 ods. 6, článku 46 ods. 2 a článku 47 ods. 3 kedykoľvek zrušiť. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomocí uvedených v danom rozhodnutí. Účinnosť nadobúda dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nemá vplyv na platnosť akýchkoľvek delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 26 ods. 3, článku 45 ods. 6, článku 46 ods. 2 a článku 47 ods. 3 nadobudne účinnosť len vtedy, ak do štyroch mesiacov od oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade Európsky parlament ani Rada nevznesú voči nemu žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

38.

Článok 49 sa vypúšťa.