29.4.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 127/51

(1)

Komisia v bielej knihe z 28. marca 2011 s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje“ stanovuje cieľ „nulovej vízie“, v rámci ktorého by Únia mala do roku 2050 znížiť počet smrteľných nehôd v cestnej doprave takmer na nulu. S ohľadom na dosiahnutie tohto cieľa sa očakáva, že technológia vozidiel vo veľkej miere prispeje k zvýšeniu bezpečnosti cestnej dopravy.

(2)

Komisia vo svojom oznámení s názvom „Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020“ navrhla do roku 2020 ďalšie zníženie celkového počtu úmrtí na cestách Únie o polovicu, so začiatkom od roku 2010. S ohľadom na dosiahnutie tohto cieľa Komisia stanovila sedem strategických cieľov a určila opatrenia pre bezpečnejšie vozidlá, stratégie na zníženie počtu zranení a opatrenia na zvýšenie bezpečnosti zraniteľných účastníkov cestnej premávky, predovšetkým motocyklistov.

(3)

Kontrola technického stavu je súčasťou širšieho systému, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa vozidlá počas používania udržiavali v bezpečnom a environmentálne prijateľnom stave. Uvedený systém by mal zahŕňať pravidelné kontroly technického stavu vozidiel a cestné technické kontroly vozidiel používaných na obchodné činnosti v cestnej doprave, ako aj ustanoviť postup evidencie vozidiel s cieľom umožniť zrušenie povolenia na používanie vozidla v cestnej premávke, ak takéto používanie predstavuje bezprostredné ohrozenie bezpečnosti cestnej dopravy. Pravidelná kontrola by mala byť hlavným nástrojom na zabezpečenie dobrého technického stavu. Cestné technické kontroly úžitkových vozidiel by mali byť len doplnením pravidelných kontrol.

(4)

Členským štátom by sa malo umožniť stanoviť prísnejšie normy kontroly, ako sú tie, ktoré vyžaduje táto smernica.

(5)

Súčasťou presadzovania opatrení na zaistenie dobrého technického stavu vozidiel môžu byť kampane na zvýšenie informovanosti zamerané na majiteľov vozidiel a na rozvíjanie osvedčených postupov a zvykov vyplývajúcich z pravidelných kontrol ich vozidiel.

(6)

Vozidlá s nefunkčným technickým systémom majú vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a môžu prispievať k nehodám na cestách zahrňujúcim zranenia alebo smrteľné úrazy. Uvedený vplyv by sa dal znížiť, ak by sa zaviedli zlepšenia v oblasti systému kontroly technického stavu. Včasné odhalenie chýb v technickom stave motorového vozidla by pomohlo napraviť uvedené chyby, a tak predchádzať nehodám.

(7)

Vozidlá s nefunkčným systémom na reguláciu emisií majú väčší dosah na životné prostredie ako riadne udržiavané vozidlá. Preto by režim pravidelných kontrol technického stavu prispel k zlepšovaniu životného prostredia prostredníctvom znižovania priemerných emisií pochádzajúcich z vozidiel.

(8)

Členské štáty by mali zvážiť náležité opatrenia na predchádzanie neodborného manipulovania s časťami a komponentmi vozidla alebo neoprávneného narábania s nimi, čo by mohlo negatívne vplývať na požadované bezpečnostné a environmentálne charakteristiky vozidla, a to najmä prostredníctvom pravidelných kontrol technického stavu vrátane účinných, primeraných, odrádzajúcich a nediskriminačných sankcií.

(9)

V uplynulých dvoch desaťročiach sa neustále posilňovali požiadavky na emisie pochádzajúce z vozidiel v súvislosti s typovým schválením. Kvalita ovzdušia sa však nezlepšila tak, ako sa očakávalo vzhľadom na sprísnenie emisných noriem pre vozidlá, predovšetkým čo sa týka oxidov dusíka (NOx) a jemných tuhých častíc. Mali by sa dôkladne posúdiť možnosti zlepšenia skúšobných cyklov, aby zodpovedali podmienkam premávky, s cieľom vypracovať budúce riešenia vrátane stanovenia skúšobných metód na meranie úrovní NOx a limitných hodnôt pre emisie NOx.

(10)

V prípade vozidiel, ktoré spĺňajú emisné triedy Euro 6 a Euro VI, sa palubné diagnostické systémy (OBD) stávajú účinnejšími pri posudzovaní emisií, čo odôvodňuje ich využívanie ako ekvivalent bežnej kontroly emisií na účely kontroly technického stavu. S cieľom zabezpečiť používanie systémov OBD pri kontrolách technického stavu vozidiel až po emisné triedy Euro 5 a Euro V by členské štáty mali mať možnosť umožniť túto metódu kontroly v súlade s odporúčaniami výrobcov a inými požiadavkami v prípade takýchto vozidiel, ak rovnocennosť s prihliadnutím na príslušné právne predpisy o typovom schválení bola v uplatniteľnom prípade nezávisle overená.

(11)

V rámci Únie bolo prijatých niekoľko technických noriem a požiadaviek v súvislosti s bezpečnosťou vozidiel. Prostredníctvom systému pravidelných kontrol technického stavu je potrebné zabezpečiť, aby vozidlá aj naďalej spĺňali bezpečnostné normy. Uvedený systém by sa mal uplatňovať na určité kategórie vozidiel, ktoré sú vymedzené v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2002/24/ES (3), 2003/37/ES (4) a 2007/46/ES (5).

(12)

Kolesové traktory s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 40 km/h sa stále viac používajú ako náhrada nákladných vozidiel v rámci miestnej dopravy a na účely komerčnej cestnej nákladnej dopravy. Ich rizikový potenciál je porovnateľný s rizikovým potenciálom nákladných vozidiel, a preto by vozidlá v uvedenej kategórii, ktoré sa používajú prevažne na verejných cestách, mali podliehať kontrole technického stavu.

(13)

Historické vozidlá majú zachovávať dedičstvo obdobia, v ktorom boli vyrobené, a mali by sa považovať za vozidlá, ktoré sa len v malej miere pohybujú po verejných cestách. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť obdobie pravidelnej kontroly technického stavu takýchto vozidiel. Takisto by členské štáty mali regulovať kontrolu technického stavu v prípade iných typov špecializovaných vozidiel.

(14)

Vozidlá používané výhradne na odľahlých územiach členských štátov, najmä na malých ostrovoch s menej ako 5 000 obyvateľmi alebo v riedko obývaných oblastiach s hustotou obyvateľstva nižšou ako 5 osôb na kilometer štvorcový, sa používajú za podmienok, ktoré si môžu vyžadovať osobitný režim kontrol technického stavu. Členské štáty by preto mali mať právomoc oslobodiť takéto vozidlá od uplatňovania tejto smernice.

(15)

Kontroly technického stavu sú zvrchovanou činnosťou, a preto by ich mali vykonávať členské štáty alebo verejné orgány alebo súkromné subjekty poverené vykonávať takúto kontrolu pod ich dozorom. Členské štáty by v každom prípade mali naďalej zodpovedať za kontrolu technického stavu, a to aj vtedy, keď vnútroštátny systém umožňuje súkromným subjektom vrátane tých, ktoré vykonávajú aj opravy vozidiel, vykonávať kontroly technického stavu.

(16)

Členské štáty by mali mať právomoc určiť stanice technickej kontroly mimo ich územia, aby vykonávali kontroly technického stavu pre vozidlá evidované na ich území, ak už členský štát, na území ktorého sa nachádzajú, schválil uvedené stanice technickej kontroly na vykonávanie kontrol vozidiel.

(17)

Pokiaľ ide o kontrolu vozidiel, a predovšetkým ich elektronických bezpečnostných komponentov, je dôležité získať prístup k technickým špecifikáciám každého jednotlivého vozidla. Preto by výrobcovia vozidiel mali poskytovať údaje, ktoré sú potrebné na overenie funkčnosti komponentov, ktoré sa týkajú bezpečnosti a životného prostredia. Ustanovenia o prístupe k informáciám o opravách a údržbe by sa na uvedený účel mali uplatňovať podobným spôsobom, pričom stanice technickej kontroly by mali mať prístup ku všetkým informáciám, ktoré sú potrebné na vykonanie kontroly technického stavu. Tieto údaje by mali zahŕňať podrobné informácie, ktoré umožnia takú kontrolu funkčnosti bezpečnostných systémov vozidla, ktorá umožní, aby takéto systémy boli preverované v rámci pravidelnej technickej kontroly. To je veľmi dôležité hlavne v oblasti elektronicky riadených systémov a mali by sem patriť všetky zložky, ktoré výrobca nainštaloval.

(18)

Vozidlá, ktoré sa používajú na verejných cestách, musia byť v dobrom technickom stave. Držiteľ osvedčenia o evidencii a v relevantných prípadoch prevádzkovateľ vozidla by mali byť zodpovední za udržiavanie vyhovujúceho technického stavu vozidla.

(19)

Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky a jej dosahu na spoločnosť je dôležité, aby vozidlá používané na cestách boli v náležitom technickom stave. Členským štátom by sa preto nemalo brániť, aby na základe dobrovoľnosti povoľovali ďalšie kontroly technického stavu.

(20)

Aby bolo možné poskytnúť držiteľom osvedčenia o evidencii a prevádzkovateľom vozidiel určitý stupeň flexibility, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť obdobie niekoľkých týždňov, počas ktorých sa má vykonať pravidelná kontrola technického stavu.

(21)

Kontroly počas životného cyklu vozidla by mali byť relatívne jednoduché, rýchle a nenákladné a súčasne efektívne z hľadiska plnenia cieľov tejto smernice.

(22)

Kontrola technického stavu by mala zahŕňať všetky položky súvisiace s konkrétnym vyhotovením, konštrukciou a vybavením kontrolovaného vozidla. Zlučiteľnosť medzi časťami a komponentmi, napríklad medzi kolesami a nábojmi kolesa, by sa mala považovať za nevyhnutnú pre bezpečnosť vozidla, a mala by sa kontrolovať počas kontroly technického stavu. V súvislosti s týmito položkami a pri zohľadnení súčasného stavu technológií vozidiel sa vyžaduje, aby sa do zoznamu kontrolovaných položiek zaradili aj moderné elektronické systémy. S ohľadom na harmonizáciu kontrol technického stavu, pre každú z kontrolovaných položiek by sa mali zaviesť odporúčané metódy kontroly. Uvedené položky by sa mali aktualizovať, aby sa zohľadnil prebiehajúci výskum a technický pokrok v oblasti bezpečnosti vozidiel.

(23)

S cieľom uľahčiť ďalšiu harmonizáciu a zabezpečiť konzistentnosť noriem by sa mal zaviesť neúplný zoznam hlavných príčin porúch pre všetky kontrolované položky. Na dosiahnutie konzistentnosti posúdenia stavu kontrolovaného vozidla by sa zistené chyby mali hodnotiť podľa spoločného štandardu.

(24)

V záujme lepšieho uplatňovania zásady voľného pohybu v rámci Únie by na účely opätovnej evidencie vozidla mali členské štáty uznávať protokoly o kontrole technického stavu vydané inými členskými štátmi. Tým by nemalo byť dotknuté právo členského štátu overiť protokol o kontrole technického stavu a identifikáciu vozidla počas opätovnej evidencie a požadovať, aby bola vykonaná nová kontrolu technického stavu za podmienok stanovených v tejto smernici.

(25)

Podvody spojené s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti by sa mali považovať za delikt, ktorý podlieha sankcii, pretože manipulácia s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti môže viesť k nesprávnemu vyhodnotenie technického stavu vozidla. Zaznamenávanie celkovej prejdenej vzdialenosti do protokolov o kontrole technického stavu spolu s prístupom kontrolných technikov k uvedenej informácii by malo uľahčiť odhaľovanie neoprávneného narábania a manipulácie s počítadlom celkovej prejdenej vzdialenosti. Komisia by mala preskúmať výmenu údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

(26)

Po každej kontrole by sa mal vystaviť protokol o kontrole technického stavu. Mal by obsahovať okrem iného informácie o identite vozidla a informácie o výsledkoch kontroly. Výsledky kontroly by mali byť dostupné v elektronickej podobe. Aby bolo možné zaistiť riadnu následnú kontrolu po kontrole technického stavu, členské štáty by mali zhromažďovať takéto informácie a uchovávať ich v databáze, predovšetkým na účely analýzy výsledkov pravidelných kontrol technického stavu.

(27)

Držiteľ osvedčenia o evidencii vozidla a v relevantných prípadoch prevádzkovateľ vozidla, ktoré je predmetom kontroly technického stavu, počas ktorej sa zistili chyby, a to najmä také, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky, by mali takéto chyby bezodkladne odstrániť. V prípade nebezpečných chýb môže byť potrebné obmedziť používanie vozidla, pokiaľ tieto chyby nebudú v plnej miere odstránené.

(28)

Ak kontrolované vozidlo patrí do kategórie vozidiel, ktoré nepodliehajú evidencii v členskom štáte, v ktorom bolo uvedené do prevádzky, tomuto členskému štátu by sa malo umožniť, aby vyžadoval, že dôkaz o vykonaní kontroly má byť umiestnený na viditeľnom mieste na vozidle.

(29)

S cieľom dosiahnuť vysokú úroveň kontroly v celej Únii, mali by sa skúšobné zariadenia, ktoré sa majú použiť počas kontroly, ich údržba a ich kalibrácia overiť podľa špecifikácií, ktoré uvádzajú členské štáty alebo výrobcovia.

(30)

Alternatívne vybavenie odrážajúce technologický pokrok a inovácie by malo byť možné použiť za predpokladu, že zaisťuje rovnocenne vysokú kvalitu kontroly.

(31)

Členské štáty by pri schvaľovaní staníc technickej kontroly na svojom území mali zohľadňovať, že z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (6) sú vylúčené služby všeobecného záujmu v oblasti dopravy.

(32)

Stanice technickej kontroly by mali zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu kontrol vozidiel. V záujme splnenia minimálnych požiadaviek na riadenie kvality by preto stanice technickej kontroly mali dodržiavať požiadavky stanovené schvaľujúcim členským štátom.

(33)

Vysoké štandardy kontroly technického stavu si vyžadujú, aby kontrolní pracovníci mali vysokú úroveň zručností a schopností. Mal by sa zaviesť systém odborného vzdelávania vrátane počiatočného odborného vzdelávania a pravidelných obnovovaní odbornej kvalifikácie alebo primeranej skúšky. Malo by sa stanoviť prechodné obdobie, aby súčasní kontrolní pracovníci mohli plynule prejsť na režim pravidelného odborného vzdelávania alebo skúšok. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň odbornej prípravy, spôsobilostí a skúšok by sa malo členským štátom umožniť, aby stanovili ďalšie požiadavky na spôsobilosť a zodpovedajúcu odbornú prípravu.

(34)

Kontrolní technici by mali pri výkone kontroly technického stavu konať nezávisle a ich posudok by nemal byť ovplyvnený konfliktami záujmov a to ani pokiaľ ide o záujem ekonomického či osobného charakteru. Medzi odmenou kontrolných technikova výsledkami kontroly technického stavu by nemala existovať žiadna priama súvislosť. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť požiadavky na oddelenie činností alebo poveriť súkromný subjekt vykonaním kontroly technického stavu, ako aj opráv vozidla, a to dokonca na rovnakom vozidle v prípadoch, keď dozorný orgán k svojej spokojnosti potvrdil, že je zachovaná vysoká úroveň objektivity.

(35)

Výsledky kontroly technického stavu by sa nemali meniť na obchodné účely. Dozorný orgán by mohol zmeniť výsledky kontroly technického stavu len vtedy, ak by zistenia z uvedenej kontroly, ktorú vykonal kontrolný technik, boli zjavne nesprávne.

(36)

Aby bolo možné v priebehu času zaistiť vysokú kvalitu kontroly, členské štáty by mali vypracovať systém zabezpečenia kvality, ktorý by zahŕňal procesy udeľovania oprávnenia, dozoru, ako aj odobratia, pozastavenia alebo zrušenia oprávnenia na vykonávanie kontroly technického stavu.

(37)

Akreditácia staníc technickej kontroly podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (7) by nemala pre členské štáty predstavovať povinnosť.

(38)

V niektorých členských štátoch vykonáva kontrolu technického stavu veľký počet súkromných oprávnených staníc technickej kontroly. Na zabezpečenie efektívnej výmeny informácií v tejto súvislosti medzi členskými štátmi by sa mali určiť vnútroštátne kontaktné miesta.

(39)

Kontrola technického stavu je súčasťou širšieho regulačného rámca, ktorý sa vzťahuje na vozidlá počas celej ich životnosti od schválenia, cez evidencie a kontroly, až po zošrotovanie. Výmena informácii obsiahnutých vo vnútroštátnych elektronických databázach vozidiel a v elektronických databázach vozidiel výrobcov by v zásade mala prispievať k vyššej efektívnosti celého administratívneho reťazca týkajúceho sa vozidiel a k znižovaniu nákladov a administratívnej záťaže. Komisia by mala preskúmať uskutočniteľnosť, náklady a prínosy vytvorenia elektronickej platformy informácií o vozidlách využitím existujúcich a už zavedených informačno-technologických riešení s ohľadom na medzinárodnú výmenu údajov, aby sa tak minimalizovali náklady a predišlo sa duplicite. Pri preskúmavaní týchto skutočností by Komisia mala zvážiť čo najvhodnejší spôsob prepojenia existujúcich vnútroštátnych systémov s ohľadom na výmenu informácií a údajov týkajúcich sa kontrol technického stavu a údajov z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré zodpovedajú za kontrolu, evidenciu a schvaľovanie vozidiel, stanicami technickej kontroly, výrobcami skúšobných zariadení a výrobcami vozidiel. Komisia by tiež mala preskúmať uskutočniteľnosť, náklady a prínosy zberu a uchovávania dostupných informácií týkajúcich sa hlavných komponentov súvisiacich s bezpečnosťou vozidiel, ktoré boli zapojené do vážnych nehôd, ako aj možnosť sprístupniť v anonymnej forme informácie o priebehu nehody a o údajoch z počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti kontrolným technikom, držiteľom osvedčení o evidencii a osobám skúmajúcim nehody.

(40)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8).

(41)

Komisia by nemala prijímať vykonávacie akty týkajúce sa informácií, ktoré majú výrobcovia vozidiel poskytovať pre kontroly technického stavu, ak výbor zriadený na základe tejto smernice nevydá žiadne stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu, ktorý predložila Komisia.

(42)

S cieľom aktualizovať označenia kategórie vozidiel v článku 2 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2, aktualizovať bod 3 prílohy I, pokiaľ ide o metódy a prispôsobiť bod 3 prílohy I, pokiaľ ide o zoznam kontrolovaných položiek, metód a hodnotenie chýb, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(43)

Technický stav má priamy dosah na bezpečnosť cestnej premávky, a preto by sa mal pravidelne preskúmavať. Komisia by mala poskytovať správu o účinnosti ustanovení tejto smernice vrátane tých, ktoré sa týkajú jej rozsahu pôsobnosti, frekvencii kontrol, ďalšom rozšírení systému technickej kontroly prostredníctvom elektronickej výmeny informácií, a o prípadnom vzájomnom uznávaní protokolov o kontrole technického stavu.

(44)

Skúšobné zariadenia a vybavenie, ktoré sa v staniciach technickej kontroly používajú, by mali spĺňať požiadavky stanovené na vykonávanie kontrol technického stavu. Keďže si to vyžaduje podstatné investície a úpravy, ktoré nie je možné realizovať okamžite, malo by sa na splnenie uvedených požiadaviek stanoviť päťročné obdobie. Podobne by sa malo obdobie piatich rokov stanoviť aj pre dozorné orgány, aby mohli splniť všetky kritériá a požiadavky týkajúce sa udeľovania oprávnení staniciam technickej kontroly a vykonávania dozoru nad nimi.

(45)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky stanovením minimálnych spoločných požiadaviek a harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa kontrol technického stavu vozidiel prevádzkovaných v Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu tejto činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(46)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie, ako sa uvádza v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

(47)

Touto smernicou sa začleňujú a aktualizujú pravidlá obsiahnuté v odporúčaní Komisie 2010/378/EÚ (9), aby bolo možné lepšie regulovať výsledky kontrol technického stavu.

(48)

Touto smernicou sa aktualizujú technické požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/40/ES (10) a rozširuje sa jej rozsah pôsobnosti tak, aby zahŕňala predovšetkým ustanovenia týkajúce sa zakladania staníc technickej kontroly a ich dozorných orgánov, ako aj menovania kontrolných technikov poverených vykonávaním kontrol technického stavu. Uvedená smernica by sa preto mala zrušiť,

—

motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu osôb a ich batožiny, najviac s ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča – kategória vozidiel M1,

—

motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu osôb a ich batožiny s viac než ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča – kategórie vozidiel M2 a M3,

—

motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu tovaru, s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 3,5 tony – kategória vozidiel N1,

—

motorové vozidlá projektované a konštruované najmä na prepravu tovaru, s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony – kategória vozidiel N2 a N3,

—

prípojné vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru alebo osôb, ako aj na ubytovanie osôb, s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony – kategória vozidiel O3 a O4,

—

od 1. januára 2022 dvoj- alebo trojkolesové vozidlá – kategórie vozidiel L3e, L4e, L5e a L7e s objemom motora presahujúcim 125 cm3,

—

kolesové traktory kategórie T5, ktoré sa používajú najmä na verejných pozemných komunikáciách a ktorých maximálna konštrukčná rýchlosť presahuje 40 km/h.

—

vozidlá prevádzkované alebo používané za výnimočných podmienok a vozidlá, ktoré sa nikdy alebo takmer nikdy nepoužívajú na verejných pozemných komunikáciách, ako napr. historické alebo športové vozidlá,

—

vozidlá, na ktoré sa vzťahuje diplomatická imunita,

—

vozidlá, ktoré používajú ozbrojené sily, zložky zodpovedné za dodržiavanie zákonov a verejného poriadku, protipožiarna ochrana, civilná ochrana, pohotovostné alebo záchranárske služby,

—

vozidlá, ktoré sa používajú na účely poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, farmárstva a rybárstva iba na území dotknutého členského štátu, a hlavne v teréne, kde takáto činnosť prebieha vrátane poľnohospodárskych ciest, lesných ciest a poľnohospodárskych polí,

—

vozidlá používané výhradne na malých ostrovoch alebo v riedko obývaných oblastiach,

—

špeciálne vozidlá, ktoré prevážajú cirkusové alebo lunaparkové zariadenia s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nepresahujúcou 40 km/h a ktoré sa prevádzkujú len na území dotknutého členského štátu,

—

vozidlá kategórií L3e, L4e, L5e a L7e, s objemom motora viac než 125 cm3, ak členské štáty zaviedli účinné alternatívne opatrenia pre bezpečnosť cestnej premávky pre dvoj- a trojkolesové vozidlá, najmä s prihliadnutím na príslušné štatistiky z oblasti bezpečnosti cestnej premávky za posledných päť rokov. Členské štáty oznámia takéto výnimky Komisii.

1.

„vozidlo“ je akékoľvek nekoľajové motorové vozidlo alebo jeho prípojné vozidlo;

2.

„motorové vozidlo“ je akékoľvek motorové vozidlo na kolesách, ktoré sa pohybuje vlastnými prostriedkami, s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou presahujúcou 25 km/h;

3.

„prípojné vozidlo“ je akékoľvek vozidlo bez vlastného pohonu na kolesách, ktoré je projektované a vyrobené tak, aby ho mohlo ťahať motorové vozidlo;

4.

„náves“ je akékoľvek prípojné vozidlo navrhnuté tak, aby bolo pripojené k motorovému vozidlu takým spôsobom, že jeho časť spočíva na motorovom vozidle a podstatnú časť jeho hmotnosti a hmotnosti jeho nákladu nesie motorové vozidlo;

5.

„dvoj- alebo trojkolesové vozidlo“ je akékoľvek motorové vozidlo na dvoch kolesách s postranným vozíkom alebo bez neho, akákoľvek motorová trojkolka alebo štvorkolka;

6.

„vozidlo evidované v členskom štáte“ je vozidlo, ktoré je evidované alebo uvedené do prevádzky v členskom štáte;

7.

„historické vozidlo“ je akékoľvek vozidlo, ktoré za historické považuje členský štát evidencie vozidla alebo niektorý z povoľujúcich orgánov ním určených, pričom vozidlo spĺňa tieto podmienky:

8.

„držiteľ osvedčenia o evidencii“ je právnická alebo fyzická osoba, na ktorej meno je vozidlo evidované;

9.

„kontrola technického stavu“ je kontrola v súlade s prílohou I a jej cieľom je uistenie sa o tom, že vozidlo možno bezpečne používať na verejných pozemných komunikáciách a že spĺňa požadované a povinné bezpečnostné a environmentálne vlastnosti;

10.

„schválenie“ je postup, ktorým členský štát potvrdzuje, že vozidlo spĺňa príslušné administratívne ustanovenia a technické požiadavky uvedené v smerniciach 2002/24/ES, 2003/37/ES a 2007/46/ES;

11.

„chyby“ sú technické poruchy a iné prípady nesúladu zistené počas kontroly technického stavu vozidla;

12.

„protokol o kontrole technického stavu“ je správa o kontrole technického stavu, ktorú vydal príslušný orgán alebo stanica technickej kontroly a ktorá obsahuje výsledky kontroly technického stavu;

13.

„kontrolný technik“ je osoba oprávnená členským štátom alebo jeho príslušným orgánom na vykonávanie kontrol technického stavu v stanici technickej kontroly, alebo v prípade potreby v mene príslušného orgánu;

14.

„príslušný orgán“ je orgán alebo verejný orgán, ktorý je poverený členským štátom a ktorý je zodpovedný za riadenie systému kontrol technického stavu, v prípade potreby aj za vykonávanie kontrol technického stavu;

15.

„stanica technickej kontroly“ je verejný alebo súkromný subjekt alebo zariadenie oprávnené členským štátom na vykonávanie kontrol technického stavu vozidiel;

16.

„dozorný orgán“ je orgán alebo orgány zriadené členským štátom, ktoré sú zodpovedné za dozor nad stanicami technickej kontroly. Dozorný orgán môže byť súčasťou príslušného orgánu alebo príslušných orgánov;

17.

„malý ostrov“ je ostrov s menej ako 5 000 obyvateľmi, ktorý nie je s ďalšími časťami územia prepojený cestnými mostmi ani cestnými tunelmi;

18.

„riedko obývaná oblasť“ je vopred vymedzené územie s hustotou obyvateľstva menšou než 5 osôb na kilometer štvorcový;

19.

„verejná pozemná komunikácia“ je cesta využívaná vo verejný prospech, napr. miestna, regionálna alebo štátna cesta, hlavná cesta, rýchlostná cesta alebo diaľnica.

a)

súbor technických informácií o brzdových zariadeniach, riadení, viditeľnosti, svietidlách, odrazových označeniach, elektrickom príslušenstve, nápravách, kolesách, pneumatikách, zavesení náprav, podvozku, príslušenstve podvozku, ďalšom vybavení a zaťažení životného prostredia, ktoré sú potrebné na kontrolu technického stavu jednotlivých položiek, ktoré sa majú preverovať, a o použití odporúčaných kontrolných metód v súlade s prílohou I bodom 3, a

b)

podrobné pravidlá týkajúce sa formátu údajov a postupov prístupu k príslušným technickým informáciám.

a)

vozidlá kategórie M1 a N1: štyri roky po dátume prvého prihlásenia vozidla do evidencie a potom každé dva roky;

b)

vozidlá kategórie M1 používané ako taxíky alebo sanitky, vozidlá kategórie M2, M3, N2, N3, O3 a O4: jeden rok po dátume prvého prihlásenia vozidla do evidencie a potom každoročne;

c)

vozidlá kategórie T5, ktoré sa používajú najmä na verejných pozemných komunikáciách na komerčnú cestnú prepravu: štyri roky po dátume prvého prihlásenia vozidla do evidencie a potom každé dva roky.

—

po nehode, ktorá mala vplyv na hlavné bezpečnostné komponenty vozidla, ako sú kolesá, zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy,

—

po zmene alebo úprave bezpečnostných a environmentálnych systémov a komponentov;

—

pri zmene držiteľa osvedčenia o evidencii vozidla,

—

ak počet najazdených kilometrov vozidla dosiahol 160 000 km;

—

v prípade závažného vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky.

a)

ľahké chyby, ktoré nemajú výrazný vplyv na bezpečnosť vozidla ani na životné prostredie, ako aj iné menej významné prípady nesúladu;

b)

vážne chyby, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť vozidla alebo životné prostredie alebo ohroziť iných účastníkov cestnej premávky, ako aj iné významnejšie prípady nesúladu;

c)

nebezpečné chyby, ktoré predstavujú priame a bezprostredné riziko pre bezpečnosť cestnej premávky alebo majú vplyv na životné prostredie a ktoré odôvodňujú, že členský štát alebo jeho príslušné orgány môžu zakázať používanie vozidla na verejných pozemných komunikáciách.

—

aktualizovať podľa potreby iba označenia kategórie vozidiel uvedené v článku 2 ods. 1 a v článku 5 ods. 1 a ods. 2 v prípade zmien kategórií vozidiel vyplývajúcich zo zmien právnych predpisov týkajúcich sa typového schválenia uvedených v článku 2 ods. 1 bez toho, aby to malo vplyv na rozsah a frekvenciu kontrol,

—

aktualizovať bod 3 prílohy I, pokiaľ ide o efektívnejšie a účinnejšie metód kontroly, ktoré sa stali dostupnými, a to bez rozšírenia zoznamu položiek, ktoré sa majú kontrolovať,

—

upraviť bod 3 prílohy I v nadväznosti na kladné hodnotenie nákladov a prínosov, pokiaľ ide o zoznam kontrolovaných položiek, metód kontrol, príčin porúch a hodnotenie chýb v prípade zmien povinných požiadaviek na typové schválenie v právnych predpisoch Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia.