28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/375

(1)

S cieľom postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) stanovujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti azylu, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2)

V ZFEÚ sa ustanovuje, že Únia má vytvoriť spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých fázach účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch. Na tento účel Európsky parlament a Rada majú prijať opatrenia týkajúce sa podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a vymedzenia ich práv.

(3)

V Haagskom programe prijatom na zasadnutí Európskej rady 4. novembra 2004 sa konštatovalo, že legálna migrácia bude hrať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskeho rozvoja, a Komisia bola požiadaná, aby predložila plán politiky legálnej migrácie vrátane postupov prijímania, ktoré sú schopné včas reagovať na kolísavý dopyt po migrujúcej pracovnej sile na trhu práce.

(4)

Európska rada, ktorá zasadala 14. a 15. decembra 2006, sa zhodla na postupnosti krokov na rok 2007. Uvedené kroky zahŕňajú rozvoj dobre riadených politík legálneho prisťahovalectva, ktoré plne rešpektujú vnútroštátne právomoci, aby členským štátom pomohli pri uspokojovaní súčasných a budúcich potrieb na trhu práce. Vyzvala taktiež na preskúmanie prostriedkov na zjednodušenie dočasnej migrácie.

(5)

V Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle prijatom na zasadnutí Európskej rady 16. októbra 2008, je vyjadrený záväzok Únie a jej členských štátov vykonávať spravodlivú, účinnú a ucelenú politiku na riešenie výziev a príležitostí súvisiacich s migráciou. Pakt tvorí základ spoločnej prisťahovaleckej politiky v duchu solidarity medzi členskými štátmi a spolupráce s tretími krajinami, je založený na vhodnom riadení migračných tokov, a to v záujme nielen hostiteľských krajín, ale aj krajín pôvodu a samotných migrantov.

(6)

V Štokholmskom programe prijatom Európskou radou 11. decembra 2009 je uznané, že prisťahovalectvo za prácou môže prispieť k zvýšenej konkurencieschopnosti a hospodárskej životaschopnosti a že v súvislosti s významnými demografickými výzvami, ktorým bude Únia čeliť v budúcnosti v podobe zvýšeného dopytu po pracovnej sile, bude pružná prisťahovalecká politika v dlhodobom horizonte významným prínosom k hospodárskemu rozvoju Únie a jej ekonomickej výkonnosti. V programe sa takisto zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a optimalizovať prepojenie medzi migráciou a rozvojom. Program vyzýva Komisiu a Európsku radu, aby pokračovali vo vykonávaní plánu politiky pre legálnu migráciu stanoveného v oznámení Komisie z 21. decembra 2005.

(7)

Táto smernica by mala prispieť k účinnému riadeniu migračných tokov pre túto špecifickú kategóriu dočasnej sezónnej migrácie a k zabezpečeniu dôstojných pracovných a životných podmienok pre sezónnych pracovníkov prostredníctvom vytvorenia spravodlivých a transparentných pravidiel prijímania a pobytu a vymedzenia práv sezónnych pracovníkov a zároveň by sa v nej mali ustanoviť stimuly a záruky, ktoré zabránia prekročeniu povolenej dĺžky pobytu alebo tomu, aby sa z dočasného pobytu stal pobyt trvalý. Okrem toho pravidlá ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES (4) pomôžu zabrániť tomu, aby sa takýto dočasný pobyt zmenil na neoprávnený.

(8)

Členské štáty by mali zabezpečiť účinnosť tejto smernice bez diskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženstva alebo presvedčenia, politických alebo iných názorov, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, najmä v súlade so smernicou Rady 2000/43/ES (5) a smernicou Rady 2000/78/ES (6).

(9)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá zásada uprednostňovania občanov Únie, pokiaľ ide o prístup na trh práce v členských štátoch, v zmysle príslušných ustanovení relevantných aktov o pristúpení.

(10)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich z tretích krajín na ich územie na účel sezónnej práce, ako sa uvádza v ZFEÚ.

(11)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté podmienky poskytovania služieb v rámci článku 56 ZFEÚ. Predovšetkým by touto smernicou nemali byť dotknuté podmienky zamestnávania, ktoré sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (7) vzťahujú na pracovníkov vyslaných podnikom so sídlom v členskom štáte na účely poskytovania služby na území iného členského štátu.

(12)

Táto smernica by mala upravovať priame pracovné vzťahy medzi sezónnymi pracovníkmi a zamestnávateľmi. Ak však vnútroštátne právo členského štátu umožňuje prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín ako sezónnych pracovníkov prostredníctvom agentúr sprostredkujúcich zamestnanie alebo dočasné zamestnanie, ktoré majú sídlo na jeho území a ktoré majú priamy kontakt so sezónnym pracovníkom, takéto agentúry by nemali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(13)

Pri transponovaní tejto smernice by členské štáty, prípadne po porade so sociálnymi partnermi, mali zostaviť zoznam tých odvetví zamestnávania, ktoré zahŕňajú činnosti závislé od striedania ročných období. Činnosti závislé od striedania ročných období zvyčajne existujú v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo a záhradkárstvo, a to najmä počas obdobia výsadby alebo zberu úrody, alebo cestovný ruch, a to predovšetkým počas dovolenkového obdobia.

(14)

Členské štáty môžu pri vykonávaní nepovinných ustanovení tejto smernice uplatňovať na štátnych príslušníkov konkrétnych tretích krajín priaznivejšie zaobchádzanie v porovnaní so štátnymi príslušníkmi iných tretích krajín, ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve a je to v súlade so zásadou nediskriminácie, ako sa uvádza v článku 10 ZFEÚ.

(15)

Požiadať o prijatie ako sezónny pracovník by malo byť možné len vtedy, keď sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiava mimo územia členských štátov.

(16)

V riadne odôvodnených prípadoch by malo byť možné zamietnuť prijatie na účely tejto smernice. Prijatie by malo byť možné zamietnuť najmä vtedy, ak sa členský štát na základe posúdenia skutočností domnieva, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny predstavuje možné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

(17)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (8).

(18)

Touto smernicou by nemali byť nepriaznivo dotknuté práva, ktoré boli priznané štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa už na účel výkonu práce oprávnene zdržiavajú v členskom štáte.

(19)

V prípade, ak členské štáty uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, vzťahuje sa na ne v celom rozsahu nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (9) (vízový kódex), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (10) (Kódex schengenských hraníc) a nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 (11). V súlade s tým pri pobytoch, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní, sa podmienky prijímania sezónnych pracovníkov na územie členských štátov, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, upravujú uvedenými nástrojmi, pričom touto smernicou by sa mali upravovať len kritériá a požiadavky na prístup k zamestnaniu. V prípade členských štátov, ktoré neuplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, s výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska, sa uplatňuje len Kódex schengenských hraníc. Ustanovenia schengenského acquis, na ktoré sa odkazuje v tejto smernici, sú súčasťou tej časti schengenského acquis, na ktorej sa Írsko a Spojené kráľovstvo nezúčastňujú a uvedené ustanovenia sa na ne preto nevzťahujú.

(20)

V tejto smernici by sa mali vymedziť kritériá a požiadavky súvisiace s prijímaním, ako aj dôvody zamietnutia a zrušenia povolenia alebo zamietnutia predĺženia/obnovenia na pobyty, ktoré nepresahujú 90 dní, pokiaľ ide o zamestnanie sezónnych pracovníkov. Ak sa na účel sezónnej práce udeľujú krátkodobé víza, primerane sa uplatňujú relevantné ustanovenia schengenského acquis týkajúce sa podmienok vstupu na územie členských štátov a pobytu na ich území a tiež dôvodov zamietnutia, predĺženia, zrušenia alebo odvolania týchto víz. Konkrétne akékoľvek rozhodnutie o zamietnutí, zrušení alebo odvolaní víza a dôvody, na akých sa rozhodnutie zakladá, by sa žiadateľovi mali oznámiť v súlade s článkom 32 ods. 2 a článkom 34 ods. 6 vízového kódexu prostredníctvom štandardného formulára stanoveného v prílohe VI k vízovému kódexu.

(21)

V prípade sezónnych pracovníkov, ktorí sa prijímajú na pobyty dlhšie ako 90 dní, by sa v tejto smernici mali vymedziť podmienky prijímania a pobytu na území členských štátov, ako aj kritériá a požiadavky na prístup k zamestnaniu v členských štátoch.

(22)

Touto smernicou by sa mal zabezpečiť pružný systém vstupu založený na dopyte a objektívnych kritériách, ktorými sú: platná pracovná zmluva alebo záväzná pracovná ponuka, v ktorej sa uvádzajú základné aspekty zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu.

(23)

Členské štáty by mali mať možnosť vykonať test, ktorým by sa preukázalo, že miesto nemožno obsadiť zo zdrojov na domácom trhu práce.

(24)

Členské štáty by mali mať možnosť zamietnuť žiadosť o prijatie, najmä ak štátny príslušník tretej krajiny nedodržal povinnosť vyplývajúcu z predchádzajúceho rozhodnutia o prijatí sezónneho pracovníka opustiť územie dotknutého členského štátu po uplynutí doby platnosti povolenia na účel sezónnej práce.

(25)

Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať, aby zamestnávateľ spolupracoval s príslušnými orgánmi a poskytol všetky relevantné informácie s cieľom zabrániť možnému zneužitiu a nesprávnemu použitiu postupu stanoveného v tejto smernici.

(26)

Stanovenie jednotného postupu vedúceho k jednému kombinovanému povoleniu zahŕňajúcemu povolenie na pobyt a pracovné povolenie by malo prispieť k zjednodušeniu pravidiel, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v členských štátoch. Týmto by nemalo byť dotknuté právo členských štátov určiť príslušné orgány a spôsob, akým by tieto orgány mali byť zapojené do jednotného postupu, a to v súlade s národnými špecifikami administratívnej organizácie a praxe.

(27)

Určením príslušných orgánov podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté úlohy a povinnosti iných orgánov a prípadne sociálnych partnerov v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou, pokiaľ ide o posúdenie žiadosti a rozhodnutie o nej.

(28)

Táto smernica by mala členským štátom poskytnúť určitý stupeň flexibility, pokiaľ ide o udeľovanie povolení na prijatie (vstup, pobyt a prácu) sezónnych pracovníkov. Udelením dlhodobých víz v súlade s článkom 12 ods. 2 písm. a) by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov udeliť vopred pracovné povolenie v dotknutom členskom štáte. S cieľom zabezpečiť, že podmienky zamestnávania stanovené v tejto smernici boli overené a sú splnené, malo by sa však v týchto povoleniach jasne uviesť, že boli udelené na účel sezónnej práce. Ak sa udelia len krátkodobé víza, členské štáty by na tento účel mali využiť kolónku „záznamy“ na vízovej nálepke.

(29)

Pre všetky pobyty, ktorých dĺžka nepresiahne 90 dní, by sa členské štáty mali rozhodnúť udeliť buď krátkodobé vízum, alebo v prípadoch, ak je štátny príslušník tretej krajiny povinný mať vízum v súlade s nariadením (ES) č. 539/2001, krátkodobé vízum spolu s pracovným povolením. Ak sa na štátneho príslušníka tretej krajiny nevzťahuje vízová povinnosť a ak členský štát neuplatnil článok 4 ods. 3 uvedeného nariadenia, členské štáty by takejto osobe mali udeliť pracovné povolenie ako povolenie na účel sezónnej práce. Pri všetkých pobytoch, ktorých dĺžka presahuje 90 dní, by si členské štáty mali zvoliť udelenie jedného z týchto povolení: dlhodobé vízum, povolenie sezónneho pracovníka alebo v prípade, ak sa podľa vnútroštátneho práva na vstup na územie daného štátu vyžaduje dlhodobé vízum, povolenie sezónneho pracovníka spolu s dlhodobým vízom. Členským štátom by nič v tejto smernici nemalo brániť v tom, aby pracovné povolenie udelili priamo zamestnávateľovi.

(30)

Ak sa vízum vyžaduje výlučne na účel vstupu na územie členského štátu a štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na udelenie povolenia sezónneho pracovníka, dotknutý členský štát by mal takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť všetko, aby mu uľahčil získanie príslušného víza, a mal by zabezpečiť účinnú spoluprácu príslušných orgánov na tento účel.

(31)

Maximálnu dĺžku pobytu by mali stanoviť členské štáty a mala by byť obmedzená na obdobie piatich až deviatich mesiacov, čo by spoločne s vymedzením pojmu sezónnej práce malo zabezpečiť, že práca bude mať skutočne sezónnu povahu. Na tento účel by sa malo stanoviť, že v rámci uvedenej maximálnej dĺžky pobytu možno predĺžiť zmluvu alebo zmeniť zamestnávateľa, ak sú naďalej splnené kritériá prijímania. Malo by to slúžiť na zníženie rizika zneužitia, ktorému môžu čeliť sezónni pracovníci, ak sú viazaní na jedného zamestnávateľa, a zároveň by to malo umožniť pružne reagovať na skutočné potreby pracovnej sily zo strany zamestnávateľov. Možnosť sezónneho pracovníka byť zamestnaný u iného zamestnávateľa za podmienok stanovených v tejto smernici by nemala viesť k tomu, aby mal sezónny pracovník v období, keď je nezamestnaný, možnosť hľadať zamestnanie na území členských štátov.

(32)

Pri rozhodovaní o predĺžení pobytu alebo obnovení povolenia na účel sezónnej práce by členské štáty mali mať možnosť zohľadniť situáciu na trhu práce.

(33)

V prípade, ak bol sezónny pracovník prijatý na pobyt, ktorý nepresahuje 90 dní, a ak sa členský štát rozhodol pobyt predĺžiť na viac ako 90 dní, krátkodobé vízum by sa malo nahradiť dlhodobým vízom alebo povolením sezónneho pracovníka.

(34)

Vzhľadom na isté aspekty cirkulačnej migrácie, ako aj vyhliadky zamestnania sezónnych pracovníkov z tretích krajín na viac než iba na jednu sezónu, i na skutočnosť, že je v záujme zamestnávateľov Únie, aby sa mohli spoľahnúť na stabilnejšiu a už zaškolenú pracovnú silu, mala by sa stanoviť možnosť zjednodušených postupov prijímania v súvislosti s bona fide štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí boli prijatí ako sezónni pracovníci v členskom štáte aspoň raz za posledných päť rokov a ktorí vždy dodržali všetky kritériá a podmienky stanovené v tejto smernici pre vstup a pobyt v dotknutom členskom štáte. Takéto postupy by nemali ovplyvňovať ani obchádzať požiadavku, aby zamestnanie malo sezónnu povahu.

(35)

Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby sa žiadateľom sprístupnili informácie o podmienkach vstupu a pobytu vrátane práv a povinností a procesných záruk stanovených v tejto smernici a o všetkých dokladoch potrebných k žiadosti o pobyt a prácu na území členského štátu ako sezónny pracovník.

(36)

Členské štáty by mali zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie voči zamestnávateľom v prípade, že porušia svoje povinnosti vyplývajúce z tejto smernice. Uvedené sankcie by mohli zahŕňať opatrenia stanovené v článku 7 smernice 2009/52/ES a mali by prípadne zahŕňať zodpovednosť zamestnávateľa vyplatiť sezónnym pracovníkom náhrady. Zavedené by mali byť potrebné mechanizmy, ktorými by sa zabezpečilo, že sa sezónnym pracovníkom vyplatia náhrady, na ktoré majú nárok, aj v prípade, ak sa už nenachádzajú na území dotknutého členského štátu.

(37)

Mal by sa ustanoviť súbor pravidiel upravujúci postup preskúmania žiadostí o prijatie sezónneho pracovníka. Uvedený postup by mal byť účinný a zvládnuteľný, zohľadňujúc bežné pracovné zaťaženie úradov členských štátov, a zároveň by mal byť transparentný a spravodlivý, aby poskytoval primeranú právnu istotu tým, ktorých sa týka.

(38)

V prípade krátkodobých víz sa procesné záruky riadia príslušnými ustanoveniami schengenského acquis.

(39)

Príslušné orgány členských štátov by mali čo najskôr rozhodnúť o žiadostiach o povolenie na účel sezónnej práce po ich podaní. Pokiaľ ide o žiadosti o predĺženie alebo obnovenie, ak sa podajú počas doby platnosti povolenia, členské štáty by mali prijať všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sezónny pracovník nebol z dôvodu prebiehajúcich administratívnych postupov povinný prerušiť svoj pracovnoprávny vzťah s rovnakým zamestnávateľom alebo aby sa mu nebránilo meniť zamestnávateľov. Žiadatelia by mali predložiť svoje žiadosti o predĺženie alebo obnovenie čo najskôr. V každom prípade by sa sezónnym pracovníkom malo povoliť, aby na území dotknutého členského štátu ostali a prípadne tam naďalej pracovali, až pokiaľ príslušné orgány neprijmú konečné rozhodnutie o žiadosti o predĺženie alebo obnovenie.

(40)

Vzhľadom na povahu sezónnej práce by sa členské štáty mali nabádať, aby za vybavovanie žiadostí nevyberali poplatok. V prípade, že sa členský štát napriek tomu rozhodne poplatok vyberať, tento poplatok by nemal byť neprimeraný ani nadmerný.

(41)

Sezónni pracovníci by mali mať zabezpečené ubytovanie, ktoré poskytuje primeraný životný štandard. Príslušný orgán by mal byť informovaný o akejkoľvek zmene ubytovania. Ak ubytovanie zabezpečuje zamestnávateľ alebo je zabezpečené prostredníctvom zamestnávateľa, nájomné by nemalo byť neprimerane vysoké v porovnaní s čistou odmenou sezónneho pracovníka a v porovnaní s kvalitou takého ubytovania, nájomné sezónneho pracovníka by sa nemalo automaticky odpočítavať od jeho mzdy, zamestnávateľ by mal poskytnúť sezónnemu pracovníkovi nájomnú zmluvu alebo rovnocenný doklad, v ktorom sa uvedú nájomné podmienky ubytovania, a zamestnávateľ by mal zabezpečiť, aby ubytovanie spĺňalo všeobecné zdravotné a bezpečnostné normy, ktoré platia v dotknutom členskom štáte.

(42)

V súlade s Kódexom schengenských hraníc a článkom 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (12) (Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda), štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného cestovného dokladu a povolenia na účel sezónnej práce udeleného podľa tejto smernice členským štátom uplatňujúcim schengenské acquis v plnom rozsahu, sú oprávnení vstúpiť na územie členských štátov uplatňujúcich schengenské acquis v plnom rozsahu a voľne sa pohybovať na tomto území v období nepresahujúcom 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

(43)

Vzhľadom na osobitne zraniteľnú situáciu sezónnych pracovníkov z tretích krajín a na dočasný charakter ich pôsobenia je potrebné zabezpečiť účinnú ochranu ich práv, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia, pravidelne kontrolovať dodržiavanie predpisov a v plnej miere zaručovať dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania ako pri pracovníkoch, ktorí sú štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, pri dodržiavaní zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, a to prostredníctvom uplatňovania kolektívnych dohôd a iných mechanizmov týkajúcich sa pracovných podmienok, ktoré sa uzavreli na akejkoľvek úrovni alebo pre ktoré existujú zákonné ustanovenia, v súlade s vnútroštátnym právom a praxou a za rovnakých podmienok, aké platia pre štátnych príslušníkov hostiteľského členského štátu.

(44)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté práva a zásady, ktoré obsahuje Európska sociálna charta z 18. októbra 1961 a v relevantných prípadoch Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov z 24. novembra 1977.

(45)

Okrem legislatívnych, administratívnych a regulačných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, by sa na sezónnych pracovníkov z tretích krajín mali za rovnakých podmienok, aké platia pre štátnych príslušníkov hostiteľského členského štátu, vzťahovať aj rozhodcovské rozhodnutia a kolektívne dohody a zmluvy uzatvorené v súlade s vnútroštátnym právom a praxou hostiteľského členského štátu na akejkoľvek úrovni.

(46)

So sezónnymi pracovníkmi z tretích krajín by sa malo zaobchádzať rovnocenným spôsobom, pokiaľ ide o časti sociálneho zabezpečenia uvedené v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (13). Táto smernica neharmonizuje právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a nevzťahuje sa na sociálnu pomoc. Obmedzuje sa na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia na osoby, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti. Touto smernicou by sa nemali priznávať väčšie práva ako tie, ktoré sú už ustanovené v existujúcich právnych predpisoch Únie v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých záujmy v členských štátoch majú cezhraničný charakter.

Z dôvodu dočasnej povahy pobytu sezónnych pracovníkov a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 (14), by členské štáty mali mať možnosť vyňať rodinné dávky a dávky v nezamestnanosti z rovnakého zaobchádzania so sezónnymi pracovníkmi a vlastnými štátnymi príslušníkmi a mali by mať možnosť obmedziť uplatňovanie rovnakého zaobchádzania v súvislosti so vzdelávaním a odbornou prípravou, ako aj daňovými úľavami.

V tejto smernici sa nestanovuje zlúčenie rodiny. Touto smernicou sa okrem toho ani nepriznávajú práva vo vzťahu k situáciám, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ako sú napríklad situácie, keď sa rodinní príslušníci zdržiavajú v tretej krajine. Tým by však nemalo byť dotknuté právo pozostalých, ktorých práva sa odvodzujú od sezónneho pracovníka, poberať pozostalostné dôchodky, ak sa zdržiavajú v tretej krajine. Nemalo by tým byť dotknuté nediskriminačné uplatňovanie vnútroštátneho práva členskými štátmi, pokiaľ ide o pravidlá de minimis týkajúce sa príspevkov do dôchodkových systémov. Mali by byť zavedené mechanizmy na zaistenie účinného sociálneho zabezpečenia počas pobytu a prípadného prenosu nadobudnutých práv sezónneho pracovníka.

(47)

Právom Únie sa neobmedzuje právomoc členských štátov organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia. V prípade absencie harmonizácie na úrovni Únie podmienky udeľovania dávok sociálneho zabezpečenia, ako aj výšku týchto dávok a trvanie ich poskytovania stanovujú jednotlivé členské štáty. Pri uplatňovaní tejto právomoci by však členské štáty mali dodržiavať právo Únie.

(48)

Akékoľvek obmedzenia rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa tejto smernice by nemali mať vplyv na práva priznané pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 1231/2010.

(49)

Na zabezpečenie riadneho presadzovania tejto smernice, a najmä ustanovení týkajúcich sa práv, pracovných podmienok a ubytovania by členské štáty mali zaistiť, aby sa zaviedli vhodné mechanizmy monitorovania zamestnávateľov a aby sa podľa potreby na ich príslušných územiach vykonávali účinné a primerané kontroly. Výber zamestnávateľov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola, by mal vychádzať najmä z posúdenia rizika, ktoré vypracujú príslušné orgány v členských štátoch so zreteľom na faktory, akým je napríklad odvetvie, v ktorom spoločnosť pôsobí, a akékoľvek porušenia predpisov v minulosti.

(50)

S cieľom uľahčiť presadzovanie tejto smernice by členské štáty mali zaviesť účinné mechanizmy, pomocou ktorých by sa mohli sezónni pracovníci domáhať nápravy právnymi prostriedkami alebo podávať sťažnosti priamo alebo prostredníctvom relevantných tretích strán, ako napríklad odborových organizácií alebo iných združení. Považuje sa to za potrebné pri riešení situácií, keď sezónni pracovníci nie sú informovaní o existencii mechanizmov na presadzovanie alebo ich váhajú využiť vo vlastnom mene zo strachu z možných dôsledkov. Sezónni pracovníci by mali mať prístup k súdnej ochrane pred viktimizáciou v dôsledku podania sťažnosti.

(51)

Keďže ciele tejto smernice, a to zavedenie osobitného postupu prijímania, prijatie podmienok vstupu a pobytu na účel sezónnej práce vykonávanej štátnymi príslušníkmi tretích krajín a vymedzenie ich práv ako sezónnych pracovníkov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a to pri zohľadnení prisťahovaleckej politiky a politiky zamestnanosti na európskej i vnútroštátnej úrovni. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(52)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, a to najmä jej článok 7, článok 15 ods. 3, články 17, 27, 28, 31 a článok 33 ods. 2, v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ.

(53)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 týkajúcim sa vysvetľujúcich dokumentov (15) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniam svojich transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie takýchto dokumentov za odôvodnené.

(54)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(55)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

a)

vykonávajú činnosti v mene podnikov so sídlom v inom členskom štáte v rámci poskytovania služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ, vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín vyslaných podnikmi usadenými v členskom štáte v rámci poskytovania služieb v súlade so smernicou 96/71/ES;

b)

sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí uplatnili svoje právo na slobodu pohybu v rámci Únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (16);

c)

spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť majú na základe dohôd buď medzi Úniou a členskými štátmi, alebo medzi Úniou a tretími krajinami právo na voľný pohyb rovnocenný s právom občanov Únie.

a)

„štátny príslušník tretej krajiny“ je akákoľvek osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ;

b)

„sezónny pracovník“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má svoj hlavný pobyt v tretej krajine a oprávnene a dočasne sa zdržiava na území členského štátu na účely výkonu činnosti závislej od striedania ročných období, a to na základe jednej alebo viacerých zmlúv uzatvorených na dobu určitú priamo medzi uvedeným štátnym príslušníkom tretej krajiny a zamestnávateľom so sídlom v tomto členskom štáte;

c)

„činnosť závislá od striedania ročných období“ je činnosť, ktorá je viazaná na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce, než je potrebný na bežnú stálu prevádzku;

d)

„povolenie sezónneho pracovníka“ je povolenie udelené vo formáte stanovenom v nariadení Rady (ES) č. 1030/2002 (17) s označením sezónna práca, ktoré jeho držiteľa oprávňuje zdržiavať sa a pracovať na území členského štátu počas pobytu, ktorého dĺžka presahuje 90 dní, za podmienok tejto smernice;

e)

„krátkodobé vízum“ je povolenie, ktoré udelí členský štát podľa článku 2 bodu 2 písm. a) vízového kódexu alebo v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu;

f)

„dlhodobé vízum“ je povolenie, ktoré udelí členský štát podľa článku 18 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, alebo v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu;

g)

„jednotný postup vybavovania žiadostí“ je postup založený na jednej žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o povolenie na pobyt a prácu na území členského štátu, ktorý vedie k rozhodnutiu o žiadosti o povolenie sezónneho pracovníka;

h)

„povolenie na účel sezónnej práce“ je ktorékoľvek z povolení uvedených v článku 12, ktoré ich držiteľa oprávňuje na pobyt a prácu na území členského štátu, ktorý povolenie udelil podľa tejto smernice;

i)

„pracovné povolenie“ je akékoľvek povolenie, ktoré členský štát v súlade s vnútroštátnym právom udelí na účel práce na území tohto členského štátu.

a)

práva Únie vrátane dvojstranných a mnohostranných dohôd uzatvorených medzi Úniou alebo medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej;

b)

dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzatvorených medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

a)

platná pracovná zmluva alebo ak tak stanovuje vnútroštátne právo, správne predpisy alebo prax, záväzná pracovná ponuka pracovať ako sezónny pracovník v dotknutom členskom štáte u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v uvedenom členskom štáte, pričom sa v tejto zmluve alebo ponuke uvádza:

b)

potvrdenie o zdravotnom poistení pokrývajúcom všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, alebo ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, dôkaz o podaní žiadosti o uzatvorenie uvedeného zdravotného poistenia, a to na obdobia, na ktoré sa nevzťahuje také poistné krytie a príslušné nároky na dávky v súvislosti s prácou vykonávanou v uvedenom členskom štáte alebo vyplývajúce z tejto práce;

c)

doklad o tom, že sezónny pracovník bude mať primerané ubytovanie alebo že sa mu poskytne primerané ubytovanie v súlade s článkom 20.

a)

nepredstavuje riziko z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva;

b)

má v úmysle opustiť územie členského štátu najneskôr v deň uplynutia platnosti povolenia.

a)

platná pracovná zmluva alebo ak tak stanovuje vnútroštátne právo, správne predpisy alebo prax, záväzná pracovná ponuka na zamestnanie sezónneho pracovníka v dotknutom členskom štáte u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v uvedenom členskom štáte, pričom v tejto zmluve alebo ponuke sa uvádza:

b)

potvrdenie o zdravotnom poistení pokrývajúcom všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, alebo ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, dôkaz o podaní žiadosti o uzatvorenie uvedeného zdravotného poistenia, a to na obdobia, na ktoré sa nevzťahuje také poistné krytie a príslušné nároky na dávky v súvislosti s prácou vykonávanou v uvedenom členskom štáte alebo vyplývajúce z tejto práce;

c)

doklad o tom, že sezónny pracovník bude mať zabezpečené primerané ubytovanie alebo že sa mu poskytne primerané ubytovanie v súlade s článkom 20.

a)

doba platnosti presahovala plánovanú dĺžku pobytu, a to maximálne o tri mesiace;

b)

bol cestovný doklad vydaný počas posledných 10 rokov a

c)

cestovný doklad obsahoval aspoň dve prázdne strany.

a)

nie je dodržaný článok 5 alebo 6 alebo

b)

doklady predložené na účely článku 5 alebo 6 boli získané podvodom, boli sfalšované alebo sa do nich neoprávnene zasahovalo.

a)

bol zamestnávateľ podľa vnútroštátneho práva sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie;

b)

podnik zamestnávateľa je alebo bol v likvidácii podľa vnútroštátnych zákonov o konkurze alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť, alebo

c)

bol zamestnávateľ sankcionovaný podľa článku 17.

a)

si zamestnávateľ nesplnil právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv, pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania, ako sa stanovuje v uplatniteľnom práve a/alebo kolektívnych zmluvách;

b)

zamestnávateľ počas 12 mesiacov, ktoré priamo predchádzajú dátumu podania žiadosti, zrušil pracovné miesto na plný úväzok, aby vytvoril voľné pracovné miesto, ktoré sa zamestnávateľ snaží obsadiť prostredníctvom tejto smernice, alebo

c)

si štátny príslušník tretej krajiny nesplnil povinnosti vyplývajúce z predchádzajúceho rozhodnutia o prijatí za sezónneho pracovníka.

a)

doklady predložené na účel článku 5 alebo 6 boli získané podvodom, boli sfalšované alebo sa do nich neoprávnene zasahovalo, alebo

b)

sa držiteľ povolenia zdržiava na ich území na iné účely ako tie, na aké mu bolo udelené povolenie na pobyt.

a)

bol zamestnávateľ podľa vnútroštátneho práva sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie;

b)

podnik zamestnávateľa je alebo bol v likvidácii podľa vnútroštátnych zákonov o konkurze alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť, alebo

c)

bol zamestnávateľ sankcionovaný podľa článku 17.

a)

sa nedodržiava alebo už dlhšie nedodržiava článok 5 alebo 6;

b)

si zamestnávateľ nesplnil svoje právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv, pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania, ako sa stanovuje v uplatniteľnom práve a/alebo kolektívnych zmluvách;

c)

si zamestnávateľ neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo

d)

zamestnávateľ počas 12 mesiacov, ktoré priamo predchádzajú dátumu podania žiadosti, zrušil pracovné miesto na plný úväzok, aby vytvoril voľné pracovné miesto, ktoré sa zamestnávateľ snaží obsadiť prostredníctvom tejto smernice.

a)

krátkodobé vízum, v ktorom sa uvedie, že sa udelilo na účel sezónnej práce;

b)

krátkodobé vízum a pracovné povolenie, v ktorých sa uvádza, že boli udelené na účel sezónnej práce, alebo

c)

pracovné povolenie, v ktorom sa uvedie, že je udelené na účel sezónnej práce, a to v prípade, ak je štátny príslušník tretej krajiny oslobodený od vízovej povinnosti v súlade s prílohou II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 a ak dotknutý členský štát v jeho prípade neuplatňuje článok 4 ods. 3 uvedeného nariadenia.

a)

dlhodobé vízum, v ktorom sa uvedie, že je udelené na účel sezónnej práce;

b)

povolenie sezónneho pracovníka alebo

c)

povolenie sezónneho pracovníka a dlhodobé vízum, ak sa dlhodobé vízum podľa vnútroštátneho práva vyžaduje na vstup na územie daného štátu.

a)

udelenie oslobodenia od požiadavky predložiť jeden alebo viacero dokladov uvedených v článku 5 alebo 6;

b)

udelenie niekoľkých povolení sezónneho pracovníka v jednom správnom akte;

c)

zrýchlený postup, ktorého výsledkom je rozhodnutie o žiadosti o povolenie sezónneho pracovníka alebo o dlhodobé vízum;

d)

prioritné preskúmanie žiadostí o prijatie ako sezónneho pracovníka vrátane zohľadnenia predchádzajúcich prijatí pri rozhodovaní o žiadostiach s ohľadom na vyčerpanie počtu prijímaných pracovníkov.

a)

podliehať sankciám uvedeným v odseku 1;

b)

byť popri zamestnávateľovi alebo namiesto neho povinní zaplatiť akúkoľvek náhradu prislúchajúcu sezónnemu pracovníkovi v súlade s odsekom 2;

c)

byť popri zamestnávateľovi alebo namiesto neho povinní zaplatiť akékoľvek nedoplatky prislúchajúce sezónnemu pracovníkovi podľa vnútroštátneho práva.

a)

udelia vnútroštátne dočasné povolenia na pobyt alebo rovnocenné povolenie, až kým sa neprijme rozhodnutie;

b)

umožnia sezónnemu pracovníkovi pracovať, až kým sa neprijme rozhodnutie.

a)

náklady na cestu sezónnych pracovníkov z miesta ich pôvodu na pracovisko v dotknutom členskom štáte a náklady na ich spiatočnú cestu;

b)

náklady na zdravotné poistenie uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 1 písm. b).

a)

môže sa od sezónneho pracovníka vyžadovať, aby platil nájomné, ktoré nesmie byť neprimerane vysoké v porovnaní s jeho čistou odmenou a v porovnaní s kvalitou ubytovania. Nájomné sa nesmie automaticky odpočítavať od mzdy sezónneho pracovníka;

b)

zamestnávateľ poskytne sezónnemu pracovníkovi nájomnú zmluvu alebo rovnocenný doklad, v ktorom sa jasne uvedú nájomné podmienky ubytovania;

c)

zamestnávateľ zabezpečí, aby ubytovanie spĺňalo všeobecné zdravotné a bezpečnostné normy, ktoré platia v dotknutom členskom štáte.

a)

právo na vstup a pobyt na území členského štátu, ktorý povolenie udelil;

b)

voľný prístup na celé územie členského štátu, ktorý povolenie udelil, v súlade s vnútroštátnym právom;

c)

právo vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť schválenú v povolení v súlade s vnútroštátnym právom.

a)

podmienky zamestnávania vrátane minimálneho veku pri nástupe do zamestnania, pracovné podmienky vrátane mzdy a ukončenia pracovného pomeru, pracovný čas, dovolenku a sviatky, ako aj požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku;

b)

právo na štrajk a výluku v súlade s vnútroštátnym právom a praxou hostiteľského členského štátu a slobodu združovania a zapájania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane práv a výhod poskytovaných takýmito organizáciami vrátane práva na vyjednávanie a uzavieranie kolektívnych dohôd, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a verejnej bezpečnosti;

c)

nedoplatky od zamestnávateľov týkajúce sa akýchkoľvek nevyplatených odmien štátnym príslušníkom tretích krajín;

d)

oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sú vymedzené v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004;

e)

prístup k tovaru a službám a poskytovaniu tovaru a služieb, ktoré sú k dispozícii verejnosti, s výnimkou bývania, a to bez toho, aby bola dotknutá zmluvná sloboda v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom;

f)

poradenské služby týkajúce sa sezónnej práce poskytované úradmi práce;

g)

vzdelávanie a odbornú prípravu;

h)

uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

i)

daňové výhody za predpokladu, že sezónny pracovník je na daňové účely v dotknutom členskom štáte vedený ako daňovník.

i)

podľa odseku 1 prvého pododseku písm. d) vyňatím rodinných dávok a dávok v nezamestnanosti, a to bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1231/2010;

ii)

podľa odseku 1 prvého pododseku písm. g) obmedzením jeho uplatňovania na vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré sú priamo spojené s konkrétnou pracovnou činnosťou a vyňatím študijných a sociálnych grantov a pôžičiek alebo iných grantov a pôžičiek;

iii)

podľa odseku 1 prvého pododseku písm. i), pokiaľ ide o daňové výhody, obmedzením jeho uplatňovania na prípady, v ktorých sa registrované alebo obvyklé miesto pobytu rodinných príslušníkov sezónneho pracovníka, pre ktorých požiadal o dávky, nachádza na území dotknutého členského štátu.