28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/65


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/24/EÚ

z 26. februára 2014

o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Pre verejné zákazky, ktorých výška presahuje určitú hodnotu, by sa však mali vypracovať ustanovenia na koordináciu vnútroštátnych postupov obstarávania, aby sa zabezpečilo, že tieto zásady budú mať praktický účinok a že verejné obstarávanie bude otvorené pre hospodársku súťaž.

(2)

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020, stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020, stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu („stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“), keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Na tento účel sa pravidlá upravujúce verejné obstarávanie prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (5) musia zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (MSP) na verejnom obstarávaní a umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Takisto je potrebné spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

(3)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mal zohľadňovať Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (6), najmä v súvislosti s výberom prostriedkov komunikácie, technickými špecifikáciami, kritériami na vyhodnotenie ponúk a podmienkami plnenia zákazky.

(4)

Vzhľadom na čoraz rozmanitejšie formy verejných činností je potrebné jasnejšie vymedziť pojem samotného obstarávania, pričom by sa však týmto spresnením ako takým nemal v porovnaní so smernicou 2004/18/ES rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice. Účelom pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie nie je zahrnúť všetky formy čerpania verejných finančných prostriedkov, ale len tie, ktoré sú určené na nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb za odplatu prostredníctvom verejnej zákazky. Malo by sa spresniť, že na takéto nadobudnutia stavebných prác, tovaru alebo služieb by sa mala vzťahovať táto smernica bez ohľadu na to, či sú nadobudnuté na základe kúpy, lízingu alebo inou zmluvnou formou.

Pojem „nadobudnutie“ by sa mal chápať v širšom zmysle získania úžitkov vyplývajúcich z predmetných stavebných prác, tovaru alebo služieb, pričom na to nie je nevyhnutný prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov. Okrem toho, samotné financovanie činnosti, najmä prostredníctvom grantov, ktoré sa často spája s povinnosťou vrátiť prijatú sumu v prípade, že nebola použitá na zamýšľaný účel, obvykle nespadá do rozsahu pravidiel verejného obstarávania. Podobne situácie, v ktorých sú všetky subjekty spĺňajúce určité podmienky oprávnené uskutočniť danú úlohu, a to bez akéhokoľvek výberu, ako sú napríklad systémy zákazníckeho výberu alebo poukazov na služby, by sa nemali chápať ako obstarávanie, ale ako jednoduché postupy povoľovania (napríklad licencie na lieky alebo zdravotné služby).

(5)

Je potrebné pripomenúť, že nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúce zo zákonov, iných právnych predpisov či zamestnaneckých zmlúv. V niektorých členských štátoch by to mohol byť prípad určitých administratívnych a vládnych služieb, ako sú výkonné a právne služby, alebo poskytovanie určitých služieb verejnosti, ako sú služby v oblasti zahraničných vecí, služby v oblasti spravodlivosti, či služby povinného sociálneho zabezpečenia.

(6)

Tiež je vhodné pripomenúť, že touto smernicou by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica by sa nemala zaoberať ani liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené verejným alebo súkromným subjektom, a ani privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

Rovnako by sa malo pripomenúť, že členské štáty môžu slobodne upraviť poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb, ako sú napríklad poštové služby, buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo ako služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, alebo ako ich kombináciu. Je vhodné spresniť, že táto smernica by sa nemala vzťahovať na služby všeobecného nehospodárskeho záujmu.

(7)

Napokon by sa malo pripomenúť, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda národných, regionálnych a miestnych orgánov vymedziť v súlade s právom Únie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ich rozsah a charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality služieb, aby sa napĺňali ich ciele v oblasti verejnej politiky. Touto smernicou by zároveň nemala byť dotknutá právomoc národných, regionálnych a miestnych orgánov poskytovať, zadávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 14 ZFEÚ a protokolom 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý je prílohou ZFEÚ a Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Okrem toho sa táto smernica nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ani systémami pomoci, ktorú poskytujú členské štáty, najmä v sociálnej oblasti, v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže.

(8)

Zákazka by sa mala považovať za verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác len vtedy, keď jej predmet výslovne zahŕňa vykonanie činností uvedených v prílohe II, a to dokonca aj v tom prípade, keď zákazka zahŕňa aj poskytovanie iných služieb potrebných na vykonanie týchto činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb, najmä v oblasti služieb správy majetku, môžu za určitých okolností zahŕňať stavebné práce. Pokiaľ však takéto stavebné práce majú vzhľadom na hlavný predmet zákazky len príležitostný charakter a sú jej možným následkom alebo ju dopĺňajú, skutočnosť, že takéto práce sú súčasťou zákazky, neoprávňuje kvalifikovať verejnú zákazku na poskytnutie služieb ako verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

Verejní obstarávatelia by vzhľadom na rozmanitosť verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác mali mať možnosť ustanoviť, aby zákazky na vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác mohli zadávať buď samostatne alebo spoločne. Zámerom tejto smernice nie je predpisovať spoločné alebo samostatné zadávanie zákaziek.

(9)

Realizácia stavby zodpovedajúcej požiadavkám, ktoré stanovil verejný obstarávateľ, si vyžaduje, aby daný verejný obstarávateľ prijal opatrenia na vymedzenie typu stavby alebo prinajmenšom aby mal rozhodujúci vplyv na jej projekt. Skutočnosť, že dodávateľ realizuje celú stavbu alebo jej časť vlastnými prostriedkami alebo zabezpečí realizáciu inými prostriedkami, by nemala zmeniť klasifikáciu zákazky ako zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pokiaľ dodávateľ preberá priamy alebo nepriamy záväzok, ktorý je právne vymožiteľný s cieľom zabezpečiť, aby sa stavebné práce realizovali.

(10)

Pojem „verejní obstarávatelia“, a najmä pojem „verejnoprávne inštitúcie“ bol opakovane preskúmaný v rámci judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Aby sa spresnilo, že rozsah pôsobnosti tejto smernice určený zásadou ratione personae by mal ostať nezmenený, je vhodné zachovať vymedzenia, z ktorých vychádzal samotný Súdny dvor, a začleniť určitý počet spresnení vyplývajúcich z tejto judikatúry ako kľúčový prvok pre chápanie samotných vymedzení bez zámeru zmeniť chápanie týchto konceptov, ako vyplývajú z judikatúry. Na tento účel by sa malo spresniť, že inštitúcia, ktorá pracuje v bežných trhových podmienkach, zameriava sa na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojej činnosti, by sa nemala považovať za „verejnoprávnu inštitúciu“, keďže potreby všeobecného záujmu, na ktorých plnenie bola zriadená alebo ktorých plnením bola poverená, sa môžu považovať za potreby priemyselnej alebo komerčnej povahy.

Podobne boli v judikatúre preskúmané aj podmienky súvisiace s pôvodom financovania takéhoto orgánu, pričom okrem iného spresnila, že financovanie „z väčšej časti“ znamená viac ako polovicu a že takéto financovanie môže zahŕňať platby od používateľov, ktoré sa stanovia, vypočítajú a inkasujú v súlade s verejnoprávnymi pravidlami.

(11)

Pri zmiešaných zákazkách by sa v prípade, ak jednotlivé časti, ktoré takúto zákazku tvoria, nie sú objektívne oddeliteľné, mali uplatniteľné pravidlá určiť so zreteľom na hlavný predmet zákazky. Malo by sa preto spresniť, ako by mali verejní obstarávatelia určiť, či sú jednotlivé časti oddeliteľné. Takéto spresnenie by malo vychádzať z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Určovanie oddeliteľnosti by sa malo vykonávať v každom jednotlivom prípade, v rámci ktorého by nemali postačovať len vyjadrené alebo predpokladané zámery verejného obstarávateľa považovať rôzne aspekty tvoriace zmiešanú zákazku za neoddeliteľné, ale tieto zámery by sa mali doložiť objektívnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné odôvodniť a z ktorých by vyplývala potreba uzavrieť jednu zmluvu. Takáto odôvodnená potreba uzavrieť jednu zmluvu by mohla existovať napríklad v prípade výstavby jedinej budovy, ktorej jednu časť by mal využívať priamo dotknutý verejný obstarávateľ a ďalšia časť by sa mala využívať na základe koncesií, napríklad na účely poskytovania parkovania pre verejnosť. Malo by sa spresniť, že potreba uzavrieť jednu zmluvu môže vyplývať z dôvodov technickej aj ekonomickej povahy.

(12)

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré možno oddeliť, majú verejní obstarávatelia vždy možnosť zadať samostatné zákazky na samostatné časti zmiešanej zákazky, pričom v takom prípade by sa ustanovenia uplatniteľné na každú samostatnú časť mali stanoviť výlučne vzhľadom na parametre tejto špecifickej zákazky. Na druhej strane ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zahrnúť do obstarávania iné prvky, bez ohľadu na to, aká by bola hodnota týchto dodatočných prvkov a aký právny režim by sa na ne inak vzťahoval, hlavnou zásadou by malo byť, že v prípade, ak by sa zákazka zadávala samostatne a zadávala by sa podľa ustanovení tejto smernice, potom táto smernica by sa mala naďalej uplatňovať na celú zmiešanú zákazku.

(13)

Osobitné ustanovenie by sa však malo stanoviť pre zmiešané zákazky zahŕňajúce obranné alebo bezpečnostné prvky alebo časti, na ktoré sa nevzťahuje ZFEÚ. V takých prípadoch by sa neuplatňovanie tejto smernice malo umožniť za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi a že rozhodnutie o zadaní jedinej zákazky sa neprijme na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania tejto smernice alebo smernice Európskeho parlamentu, a Rady 2009/81/ES (7). Malo by sa spresniť, že verejným obstarávateľom by sa nemalo brániť v tom, aby si zvolili uplatňovanie tejto smernice na určité zmiešané zákazky namiesto uplatňovania smernice 2009/81/ES.

(14)

Malo by sa spresniť, že pojem „hospodárske subjekty“ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem hospodársky subjekt mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o „právnické osoby“.

(15)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť na postupoch zadávania zákaziek bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločná a nerozdielna zodpovednosť, osobitná forma sa môže vyžadovať v prípade, ak sa zákazka zadáva takýmto skupinám.

Malo by sa tiež spresniť, že verejní obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospodárskych subjektov splniť požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, ako sa uvádza v tejto smernici, alebo kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne.

Plnenie zákaziek skupinami hospodárskych subjektov si môže vyžadovať stanovenie podmienok, ktoré sa neukladajú individuálnym účastníkom. Takéto podmienky, ktoré by mali byť odôvodnené objektívnymi dôvodmi a byť primerané, by mohli zahŕňať napríklad požiadavky, akými sú určenie spoločného zastúpenia alebo vedúceho partnera na účely postupu obstarávania, alebo poskytnutie informácií o ich zložení.

(16)

Verejní obstarávatelia by mali využívať všetky možné prostriedky, ktoré majú k dispozícii na základe vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania vyplývajúcim z konfliktov záujmov. To by mohlo zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu.

(17)

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (8), sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 1, 2, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku I ku GPA, vzťahujúcom sa na Európsku úniu, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by mali verejní obstarávatelia splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty z tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(18)

GPA sa vzťahuje na zákazky, ktoré presahujú určité finančné limity stanovené v GPA a sú vyjadrené ako zvláštne práva čerpania. Finančné limity stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že budú zodpovedať ekvivalentom finančných limitov GPA vyjadreným v eurách. Malo by sa prijať aj ustanovenie o pravidelnom preskúmaní finančných limitov vyjadrených v eurách v záujme ich úpravy, a to prostredníctvom výlučne matematickej operácie, podľa možných zmien v hodnote eura vo vzťahu k zvláštnym právam čerpania. Okrem týchto pravidelných matematických úprav by sa malo počas ďalšieho kola rokovaní preskúmať zvýšenie finančných limitov stanovených v GPA.

(19)

Malo by sa spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy, či už od verejného obstarávateľa alebo od tretích strán. Zároveň by sa malo spresniť, že na účely určovania finančných limitov by sa pojem „podobný tovar“ mal chápať ako výrobky, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako sú tovary predstavujúce určitú škálu potravín alebo rôzne položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je činný v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

(20)

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské škôlky, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať, ak samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtovým riadkom pre predmetné obstarávanie, uzaviera zmluvu nezávisle a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je odôvodnené, ak verejný obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

(21)

Na verejné zákazky, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a ktoré patria do rozsahu týchto činností, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (9). Zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi v súvislosti s ich pôsobením v oblasti námornej, pobrežnej alebo riečnej dopravy však patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(22)

Táto smernica, ktorá je určená členským štátom, sa nevzťahuje na obstarávanie, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet. V tejto súvislosti je však potrebné spresniť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na obstarávanie, ktoré sa riadi osobitnými medzinárodnými pravidlami.

(23)

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov by preto mala urobiť výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Zároveň by sa malo spresniť, že uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie (nelineárne služby). Uvedené vylúčenie by sa však nemalo uplatňovať na dodanie technického vybavenia potrebného na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

(24)

Je potrebné pripomenúť, že rozhodcovské a zmierovacie služby a iné podobné formy alternatívneho riešenia sporov obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci, ktorí boli určení na základe dohody alebo ktorí sa vyberú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie takýchto služieb týkajúce sa poskytnutia takýchto služieb, a to bez ohľadu na ich označenie podľa vnútroštátneho práva.

(25)

Určitý počet právnych služieb poskytujú poskytovatelia služieb, ktorých určil vnútroštátny súd členského štátu, zahŕňajú zastupovanie klientov v súdnom konaní právnikmi, musia ich poskytovať notári alebo sú spojené s výkonom úradnej moci. Takéto právne služby obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci určení alebo vybraní spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania, ako napríklad určenie prokurátorov v niektorých členských štátoch. Tieto právne služby by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(26)

Je vhodné spresniť, že pojem finančné nástroje uvedený v tejto smernici má rovnaký význam ako v iných predpisoch o vnútornom trhu a vzhľadom na nedávne vytvorenie Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho mechanizmu pre stabilitu by sa malo stanoviť, že operácie vykonané uvedeným nástrojom a uvedeným mechanizmom by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Napokon by sa malo spresniť, že z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vylúčiť pôžičky, a to bez ohľadu na to, či súvisia s emisiou cenných papierov alebo inými finančnými nástrojmi či inými operáciami, ktoré sa ich týkajú.

(27)

Je potrebné pripomenúť, že v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (10), sa výslovne stanovuje, že smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES sa uplatňujú na zákazky na služby a na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave, pričom nariadenie (ES) č. 1370/2007 sa uplatňuje na koncesie na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave. Ďalej je potrebné pripomenúť, že uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme, ako aj na koncesie na služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom. S cieľom spresniť vzťah medzi touto smernicou a nariadením (ES) č. 1370/2007 by sa malo výslovne stanoviť, že táto smernica by nemala byť uplatniteľná na verejné zákazky na poskytnutie služieb v prípade poskytovania služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom, ktorých zadávanie by malo byť naďalej predmetom uvedeného nariadenia. Pokiaľ sa v nariadení (ES) č. 1370/2007 ponecháva na vnútroštátne právo možnosť odchýliť sa od pravidiel, ktoré sa v ňom ustanovujú, členským štátom by malo byť umožnené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch naďalej stanovovať, že verejné zákazky na služby sa v prípade služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom majú zadávať postupom zadávania zákaziek pri dodržiavaní všeobecných pravidiel verejného obstarávania v daných členských štátoch.

(28)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice. Malo by sa preto výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601 „Služby cestnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa preto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne zo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). Následne na zmiešané zákazky na poskytovanie služieb sanitárnych vozidiel by sa mal všeobecne tiež vzťahovať zjednodušený režim, ak je hodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami väčšia ako hodnota iných služieb sanitárnych vozidiel.

(29)

Je vhodné pripomenúť, že táto smernica sa uplatňuje len na verejných obstarávateľov členských štátov. V dôsledku toho sa na politické strany vo všeobecnosti, keďže nie sú verejnými obstarávateľmi, nevzťahujú jej ustanovenia. Na politické strany v niektorých členských štátoch sa však môže vzťahovať pojem „verejnoprávne orgány“.

Určité služby (ako sú propagačné filmy a výroba videonahrávok) sú však tak neodmysliteľne spojené s politickými názormi poskytovateľa služieb, ak sú poskytované v súvislosti s volebnou kampaňou, že poskytovatelia služieb sa obvykle vyberajú spôsobom, ktorý nemožno upraviť pravidlami obstarávania.

Napokon, je potrebné pripomenúť, že štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií podliehajú iným pravidlám než sú pravidlá uvedené v tejto smernici.

(30)

V niektorých prípadoch môže byť verejný obstarávateľ alebo združenie verejných obstarávateľov jediným zdrojom konkrétnej služby, v súvislosti s poskytovaním ktorej požíva výlučné právo podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení, ktoré sú v súlade so ZFEÚ. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa nemusí uplatňovať na zadávanie verejných zákaziek na poskytnutie služieb uvedenému verejnému obstarávateľovi alebo združeniu.

(31)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi vo verejnom sektore mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania.

Toto spresnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také orgánmi verejnej moci, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, používaním ich vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s ostatnými orgánmi verejnej moci.

Malo by sa zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ stavia súkromného poskytovateľa služieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi.

(32)

Na verejné zákazky zadané kontrolovaným právnickým osobám by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie postupov ustanovených v tejto smernici, ak verejný obstarávateľ vykonáva nad dotknutou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými organizačnými jednotkami, a to za predpokladu, že kontrolovaná právnická osoba vykonáva viac ako 80 % svojej činnosti pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky.

Táto výnimka by sa nemala vzťahovať na situácie, keď existuje priama účasť súkromného hospodárskeho subjektu na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby, keďže za takých okolností by zadanie verejnej zákazky bez súťažného postupu poskytlo súkromnému hospodárskemu subjektu s kapitálovou účasťou v kontrolovanej právnickej osobe nenáležitú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi. Avšak vzhľadom na osobitné charakteristické znaky verejných orgánov s povinným členstvom, ako sú organizácie zodpovedné za riadenie alebo vykonávanie určitých verejných služieb, by sa tento postup nemal uplatňovať v prípadoch, keď účasť konkrétnych súkromných hospodárskych subjektov na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby je povinná na základe ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu v súlade so zmluvami, a to za predpokladu, že z takejto účasti nevyplýva kontrolovanie ani blokovanie a ani rozhodný vplyv na rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Ďalej by sa malo spresniť, že rozhodným prvkom je len priama súkromná účasť na kontrolovanej právnickej osobe. Preto ak v kontrolujúcom verejnom obstarávateľovi alebo v kontrolujúcich verejných obstarávateľoch existuje súkromná kapitálová účasť, nevylučuje to zadanie verejných zákaziek kontrolovanej právnickej osobe bez toho, aby sa uplatnili postupy ustanovené v tejto smernici, keďže takéto účasti nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi.

Zároveň by sa malo spresniť, že verejní obstarávatelia, ako sú verejnoprávne orgány, ktorí môžu mať súkromnú kapitálovú účasť, by mali mať možnosť využiť výnimku pre horizontálnu spoluprácu. V dôsledku toho, ak sú splnené všetky ostatné podmienky týkajúce sa horizontálnej spolupráce, by sa výnimka súvisiaca s horizontálnou spoluprácou mala rozšíriť aj na takýchto verejných obstarávateľov, ak je zmluva uzavretá výlučne medzi verejnými obstarávateľmi.

(33)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si, že svoje verejné služby budú poskytovať spoločne na základe spolupráce a bez toho, aby boli povinní použiť akúkoľvek konkrétnu právnu formu. Takáto spolupráca sa môže týkať všetkých druhov činností súvisiacich s poskytovaním služieb a plnením povinností pridelených zúčastneným orgánom alebo prevzatých zúčastnenými orgánmi, ako sú napríklad povinné alebo dobrovoľné úlohy miestnych či regionálnych orgánov alebo služby prenesené na osobitné orgány na základe verejného práva. Služby poskytované jednotlivými zúčastnenými orgánmi nemusia byť nevyhnutne identické: môžu byť aj doplnkové.

Na zmluvy týkajúce sa spoločného poskytovania služieb vo verejnom záujme by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie pravidiel stanovených v tejto smernici za predpokladu, že sú uzavreté výlučne medzi verejnými obstarávateľmi, že uskutočňovanie tejto spolupráce sa riadi výlučne so zreteľom na verejný záujem a že žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebol zvýhodnený voči svojim konkurentom.

S cieľom splniť tieto podmienky by mala spolupráca vychádzať z koncepcie spolupráce. Takáto spolupráca si nevyžaduje, aby všetky zúčastnené orgány prevzali plnenie hlavných zmluvných povinností, pokiaľ existujú záväzky prispieť k poskytovaniu dotknutých verejných služieb na základe spolupráce. Okrem toho by sa spolupráca vrátane akýchkoľvek finančných prevodov medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi mala riadiť výlučne so zreteľom na verejný záujem.

(34)

Existujú určité prípady, v ktorých právnická osoba koná na základe príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov koná ako nástroj alebo technická služba pre určených verejných obstarávateľov, v ktorých má povinnosť vykonávať pokyny, ktoré mu títo verejní obstarávatelia zadávajú, pričom nemá žiadny vplyv na odplatu za svoj výkon. Na takýto čisto administratívny vzťah by sa vzhľadom na jeho nezmluvnú povahu nemali vzťahovať postupy verejného obstarávania.

(35)

Malo by sa podporovať spolufinancovanie programov výskumu a vývoja zdrojmi z príslušného odvetvia. Malo by sa preto spresniť, že táto smernica sa uplatňuje len vtedy, keď takéto spolufinancovanie neexistuje a výsledok činností v oblasti výskumu a vývoja patrí dotknutému verejnému obstarávateľovi. Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby poskytovateľ služby po vykonaní týchto činností mohol v súvislosti s nimi zverejniť ich súhrn, zatiaľ čo verejný obstarávateľ si ponechá výlučné právo na použitie výsledku výskumu a vývoja pri vykonávaní svojej vlastnej činnosti. Fiktívne podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo výhradne symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb by však nemala brániť uplatneniu tejto smernice.

(36)

Zamestnanie a povolanie prispievajú k začleneniu do spoločnosti a sú kľúčovými prvkami pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí pre všetkých. V tejto súvislosti môžu zohrávať významnú úlohu chránené dielne. To isté platí v prípade iných sociálnych podnikov, ktorých hlavným cieľom je podporovať sociálne a profesionálne začlenenie alebo opätovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a znevýhodnených osôb, akými sú nezamestnaní, osoby patriace k znevýhodneným menšinám alebo inak sociálne marginalizovaným skupinám. Takéto dielne alebo podniky však nemusia byť schopné získať zákazky za normálnych podmienok súťaže. Z toho dôvodu je vhodné ustanoviť, aby členské štáty takýmto dielňam alebo podnikom mohli vyhradiť právo zúčastňovať sa na postupe zadávania verejných zákaziek alebo niektorých ich častí, alebo vyhradiť plnenie zákaziek v rámci programov chránených pracovných miest.

(37)

So zreteľom na primerané zahrnutie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov verejného obstarávania je osobitne dôležité, aby členské štáty a verejní obstarávatelia prijímali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú tam, kde sa vykonávajú práce alebo poskytujú služby, a vyplývajú zo zákonov, z nariadení, vyhlášok a rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, ako aj z kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Rovnako by sa počas plnenia zákazky mali uplatňovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd ratifikovaných všetkými členskými štátmi a uvedených v prílohe X. To by však v žiadnom prípade nemalo brániť v uplatňovaní podmienok zamestnávania, ktoré sú pre pracovníkov priaznivejšie.

Relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (11) a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov.

(38)

Služby by sa mali považovať za poskytované na mieste, na ktorom sa vykonávajú charakteristické plnenia. Ak sa služby poskytujú na diaľku, napríklad služby poskytované asistenčnými strediskami, mali by sa považovať za poskytované na mieste, kde sa služby vykonávajú, bez ohľadu na miesta a členské štáty, do ktorých sú služby nasmerované.

(39)

Príslušné povinnosti by sa mohli odzrkadliť v zmluvných ustanoveniach. Malo by byť tiež možné zahrnúť doložky zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami v súlade s právom Únie do zmlúv týkajúcich sa verejných zákaziek. Nesúlad s relevantnými povinnosťami by sa mohol považovať za závažné pochybenie zo strany príslušného hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z postupu zadávania verejnej zákazky.

(40)

Kontrola dodržiavania ustanovení environmentálneho, sociálneho a pracovného práva by sa mala vykonávať v príslušných etapách postupu obstarávania, pri uplatňovaní všeobecných zásad upravujúcich výber účastníkov a zadávanie zákaziek, pri uplatňovaní kritérií vylúčenia a pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa neobvykle nízkych ponúk. Overovanie nevyhnutné na tieto účely by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice, najmä ustanoveniami upravujúcimi dôkazné prostriedky a vlastné vyhlásenia.

(41)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo brániť uloženiu alebo uplatňovaniu opatrení potrebných na ochranu verejného poriadku, verejnej morálky, verejnej bezpečnosti, zdravia, života ľudí a zvierat, ochranu rastlín alebo iných environmentálnych opatrení, najmä s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so ZFEÚ.

(42)

Je veľmi potrebné, aby verejní obstarávatelia mali dodatočnú flexibilitu pri výbere postupu obstarávania, ktorý umožňuje rokovania. Rozsiahlejšie využívanie týchto postupov by zároveň pravdepodobne viedlo k zvýšeniu cezhraničného obchodu, pretože z hodnotenia vyplynulo, že zákazky zadané na základe rokovacieho konania so zverejnením majú mimoriadne vysokú mieru úspešnosti v cezhraničných súťažiach. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť rokovacie konanie alebo súťažný dialóg v rôznych situáciách, v ktorých je pravdepodobné, že verejná alebo užšia súťaž bez rokovaní nepovedú k uspokojivým výsledkom obstarávania. Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o hodnotu zákaziek, využívanie súťažného dialógu sa v predchádzajúcich rokoch výrazne zvýšilo. Ukázalo sa byť užitočným v prípadoch, keď verejní obstarávatelia nie sú schopní definovať prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdenie toho, čo môže trh ponúknuť, pokiaľ ide o technické, finančné alebo právne riešenia. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri inovačných projektoch, realizácii veľkých integrovaných projektov dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie. V prípade potreby by sa verejní obstarávatelia mali nabádať, aby vymenovali vedúceho projektu s cieľom zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi hospodárskymi subjektmi a verejným obstarávateľom počas postupu zadávania zákazky.

(43)

V prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác zahŕňajú takéto situácie práce, ktorých výsledkom nie sú štandardné budovy, alebo situácie, keď práce zahŕňajú projekt alebo inovačné riešenia. Využitie rokovacieho konania alebo súťažného dialógu bude mať pravdepodobne význam v prípade služieb alebo tovaru, ktoré si vyžadujú vynaloženie úsilia na ich prispôsobenie alebo projekt. Takéto úsilie zamerané na prispôsobenie alebo projekt je osobitne nevyhnutné v prípade zložitých nákupov, ktorých predmetom sú napríklad sofistikované produkty, služby duševného charakteru, napríklad určité konzultačné, architektonické alebo inžinierske služby, alebo veľké projekty v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). V týchto prípadoch môžu byť rokovania nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby predmetný tovar alebo služby zodpovedali potrebám verejného obstarávateľa. Pokiaľ ide o bežne dostupné služby a tovar, ktoré môžu poskytnúť alebo dodať viaceré odlišné subjekty na trhu, rokovacie konanie a súťažný dialóg by sa nemali využívať.

(44)

Rokovacie konanie by malo byť k dispozícii aj v prípadoch, keď by výsledkom verejnej alebo užšej súťaže boli len neregulárne alebo neprijateľné ponuky. V takých prípadoch by verejní obstarávatelia mali mať možnosť viesť rokovania s cieľom dostať regulárne a prijateľné ponuky.

(45)

Rokovacie konanie by mali sprevádzať primerané opatrenia, ktorými sa zaistí dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Verejní obstarávatelia by mali predovšetkým vopred uviesť minimálne požiadavky, ktoré charakterizujú povahu obstarávania a ktoré by sa počas rokovaní nemali meniť. Kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich váhy by mali ostať stabilné počas celého postupu a nemali by byť predmetom rokovaní. Účelom rokovaní by malo byť zlepšenie ponúk, aby verejní obstarávatelia mohli nakupovať stavebné práce, tovar a služby, ktoré sú dokonale prispôsobené ich osobitným potrebám. Rokovania sa môžu týkať všetkých charakteristických znakov nakupovaných stavebných prác, tovaru a služieb, vrátane napríklad kvality, kvantity, obchodných doložiek, ako aj sociálnych, environmentálnych a inovačných aspektov, pokiaľ nepredstavujú minimálne požiadavky.

Malo by sa spresniť, že minimálne požiadavky, ktoré má stanoviť verejný obstarávateľ, sú tie podmienky a charakteristické znaky (najmä fyzické, funkčné a právne), ktoré by mala každá ponuka spĺňať alebo by ich mala mať, aby verejný obstarávateľ mohol zadať zákazku v súlade so zvoleným kritériom na vyhodnotenie ponúk. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a sledovateľnosť vývoja postupu by mali byť všetky fázy náležite zdokumentované. Okrem toho by sa mali všetky ponuky počas celého postupu predkladať písomne.

(46)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť skrátiť niektoré lehoty uplatniteľné na verejnú súťaž a užšiu súťaž, ako aj na rokovacie konanie, ak by sa predmetné lehoty nedali dodržať v dôsledku naliehavej situácie, ktorú by mali verejní obstarávatelia náležite odôvodniť. Malo by sa spresniť, že nemusí ísť o mimoriadnu naliehavosť spôsobenú udalosťami, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré nemôže.

(47)

Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu a sú stredobodom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Orgány verejnej moci by zo strategického hľadiska mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast.

Je potrebné pripomenúť, že viaceré modely obstarávania boli v hlavných rysoch uvedené v oznámení Komisie zo 14. decembra 2007 nazvanom „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe“, v ktorom sa hovorí o tých službách výskumu a vývoja, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Uvedené modely by boli naďalej k dispozícii, ale táto smernica by mala zároveň prispieť k zjednodušeniu verejného obstarávania v oblasti inovácií a pomôcť členským štátom pri dosahovaní cieľov iniciatívy Únia inovácií.

(48)

Vzhľadom na význam inovácií by sa mali verejní obstarávatelia nabádať, aby čo najčastejšie umožňovali variantné riešenie. Pozornosť týchto obstarávateľov by sa mala upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať, predtým, ako sa uvedie, že sa takéto variantné riešenia môžu predkladať.

(49)

Ak potrebu vyvinúť inovačný výrobok alebo službu alebo inovačné práce a potrebu následnej kúpy výsledného tovaru, služieb alebo stavebných prác nemožno uspokojiť na základe riešení, ktoré už sú dostupné na trhu, verejní obstarávatelia by v súvislosti so zákazkami spadajúcimi do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali mať prístup k osobitným postupom obstarávania. Tento osobitný postup by mal verejným obstarávateľom umožniť vytvárať dlhodobé inovatívne partnerstvá zamerané na vývoj a následný nákup nových, inovačných výrobkov, služieb alebo stavebných prác pod podmienkou, že takéto inovačné výrobky alebo služby alebo inovačné stavebné práce môžu byť dodané na dohodnutej úrovni výkonu a pri dohodnutých nákladoch, a to bez toho, aby bol na tento nákup potrebný samostatný postup obstarávania. Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri rokovacom konaní a zákazky by sa mali zadávať výlučne na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení. Bez ohľadu na to, či ide o veľmi veľké projekty alebo menšie inovačné projekty, inovatívne partnerstvo by malo byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa dosiahol potrebný účinok na trh, pričom by sa mala vytvárať motivácia na vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu.

Verejní obstarávatelia by preto nemali využívať inovatívne partnerstvá spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. V niektorých prípadoch by k zabráneniu takýmto účinkom mohlo prispieť vytvorenie inovatívnych partnerstiev s viacerými partnermi.

(50)

Vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb.

Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať.

Napokon, postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.

(51)

Malo by sa spresniť, že ustanovenia týkajúce sa ochrany dôverných informácií v žiadnom prípade nebránia zverejneniu iných ako dôverných častí uzavretých zmlúv vrátane akýchkoľvek následných zmien.

(52)

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie zákaziek a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupov obstarávania. Mali by sa stať štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v postupoch obstarávania, keďže vo veľkej miere rozširujú možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu. Na tieto účely by malo byť povinné zasielanie oznámení v elektronickej forme, elektronická dostupnosť súťažných podkladov a – po prechodnom období 30 mesiacov – úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu vrátane zasielania žiadostí o účasť a najmä zasielania ponúk (elektronické predkladanie). Členské štáty a verejní obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť zájsť v tejto oblasti ešte ďalej, ak si to želajú. Malo by sa tiež spresniť, že z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie podľa tejto smernice by pre verejných obstarávateľov nemal vyplývať záväzok, aby vykonávali elektronické spracovanie ponúk, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania. Okrem toho by sa podľa tejto smernice nemala na žiadne prvky postupu verejného obstarávania po zadaní zákazky ani na internú komunikáciu s verejným obstarávateľom vzťahovať povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie.

(53)

Verejní obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby s postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch, ktoré by sa mali v plnom rozsahu uviesť, používanie elektronických prostriedkov komunikácie. V tejto smernici sa stanovuje, že takéto prípady by mali zahŕňať situácie, ktoré by si vyžadovali používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné verejným obstarávateľom, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania si môžu súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno verejným obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať verejným obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom.

Malo by sa však spresniť, že použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie.

Je vhodné spresniť, že ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

(54)

Môžu sa vyskytnúť výnimočné prípady, v ktorých by verejní obstarávatelia mali mať možnosť nepoužiť elektronické prostriedky komunikácie, ak je nepoužitie takýchto prostriedkov komunikácie nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií. Malo by sa spresniť, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

(55)

Líšiace sa technické formáty alebo procesné štandardy či štandardy prenosu správ by mohli potenciálne vytvoriť prekážky interoperability, a to nielen v rámci jednotlivých členských štátov, ale najmä medzi nimi. Napríklad na to, aby sa hospodárske subjekty mohli zúčastniť na postupe obstarávania, v ktorom je povolené alebo sa vyžaduje používanie elektronických katalógov, čo je formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie, by sa od nich v prípade neexistujúcej štandardizácie vyžadovalo, aby prispôsobili svoje katalógy každému postupu obstarávania, čo by znamenalo poskytovanie veľmi podobných informácií v rôznych formátoch v závislosti od špecifikácií dotknutého verejného obstarávateľa. Štandardizácia formátov katalógov by tak zlepšila úroveň interoperability, zvýšila by efektívnosť a tiež by znížila úsilie vyžadované od hospodárskych subjektov.

(56)

Pri zvažovaní, či existuje potreba zabezpečiť alebo zvýšiť interoperabilitu medzi odlišnými technickými formátmi alebo procesnými štandardmi či štandardmi prenosu správ ustanovením povinného používania osobitných noriem, a ak áno, ktoré normy by sa mali zaviesť, by Komisia mala zohľadniť predovšetkým názory dotknutých zainteresovaných strán. Mala by tiež vziať do úvahy rozsah, v akom už danú normu používajú v praxi hospodárske subjekty a verejní obstarávatelia a ako dobre funguje. Pred ustanovením akejkoľvek konkrétnej technickej normy za povinnú by Komisia mala zároveň starostlivo zvážiť náklady, ktoré môžu byť s týmto krokom spojené, najmä z hľadiska prispôsobenia existujúcim riešeniam v rámci elektronického obstarávania vrátane infraštruktúry, procesov alebo softvéru. Ak nie sú dotknuté normy vyvinuté medzinárodnou, európskou alebo národnou organizáciou pre normalizáciu, mali by spĺňať požiadavky uplatniteľné na normy IKT stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1025/2012 (12).

(57)

Členské štáty a verejní obstarávatelia by predtým, než stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Zatiaľ čo všetky ostatné veci budú rovnocenné, toto by znamenalo, že požadovanú úroveň zabezpečenia napr. e-mailu požadujúceho potvrdenie presnej adresy miesta, kde sa bude konať informačné stretnutie, by nebolo potrebné stanoviť na rovnakej úrovni ako v prípade samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom vyhodnotenia primeranosti by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody alebo prístupom k súťažným podkladom.

(58)

Zatiaľ čo základné prvky postupu obstarávania ako súťažné podklady, žiadosti o účasť, potvrdenie záujmu a ponuky by sa mali vždy predkladať písomne, naďalej by mala byť možná ústna komunikácia s hospodárskymi subjektmi za predpokladu, že jej obsah sa v dostatočnom rozsahu zdokumentuje. To je nevyhnutné na zabezpečenie primeranej úrovne transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy alebo súhrny hlavných prvkov komunikácie.

(59)

Na trhoch verejného obstarávania v Únii vzniká silný trend spájania dopytu zo strany verejných obstarávateľov s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu vrátane nižších cien a transakčných nákladov a zlepšiť a sprofesionalizovať riadenie obstarávania. Možno to dosiahnuť tak, že sa nákupy sústredia buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne monitorovať, aby sa zamedzilo nadmernej koncentrácii kúpnej sily a tajným dohodám a aby sa zachovala transparentnosť a hospodárska súťaž, ako aj príležitosti na prístup na trh pre MSP.

(60)

Nástroj rámcových dohôd sa používal vo veľkej miere a považuje sa za účinnú techniku obstarávania v celej Európe. Preto by sa mal zachovať v tej miere ako doteraz. Je však potrebné spresniť niektoré aspekty, najmä že rámcové dohody by nemali využívať verejní obstarávatelia, ktorí v nich nie sú identifikovaní. Preto by sa verejní obstarávatelia, ktorí sú od začiatku zmluvnými stranami konkrétnej rámcovej dohody, mali jasne uviesť názvom alebo inými prostriedkami, ako je napríklad odkaz na danú kategóriu verejných obstarávateľov v rámci jasne vymedzenej geografickej oblasti, aby bolo možné dotknutých verejných obstarávateľov ľahko a jednoznačne identifikovať. Podobne by rámcová dohoda po uzavretí už nemala byť otvorená pristúpeniu nových hospodárskych subjektov. To napríklad znamená, že ak centrálna obstarávacia organizácia používa všeobecný register verejných obstarávateľov alebo ich kategórií, ako sú miestne orgány v danej geografickej oblasti, ktorí sú oprávnení použiť rámcovú dohodu, ktorú táto organizácia uzaviera, mala by uvedený krok uskutočniť takým spôsobom, ktorý by jej umožnil overiť nielen identitu dotknutého verejného obstarávateľa, ale aj dátum, od ktorého nadobúda právo používať rámcovú dohodu uzavretú centrálnou obstarávacou organizáciou, keďže tento dátum určuje, ktoré konkrétne rámcové dohody by mal mať tento verejný obstarávateľ umožnené používať.

(61)

Objektívne podmienky na určenie toho, ktoré hospodárske subjekty ako zmluvné strany rámcovej dohody by mali uskutočniť danú úlohu, ako napríklad dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré by mali využívať fyzické osoby, môžu v kontexte rámcových dohôd stanovujúcich všetky podmienky zahŕňať potreby alebo voľbu dotknutých fyzických osôb.

Verejným obstarávateľom by sa mala poskytnúť dodatočná flexibilita pri obstarávaní na základe rámcových dohôd, ktoré sú uzavreté s viac ako jedným hospodárskym subjektom a v ktorých sa stanovujú všetky podmienky.

V takých prípadoch by sa malo verejným obstarávateľom umožniť, aby získali konkrétne stavebné práce, tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje rámcová dohoda, buď ich nadobudnutím od jedného z hospodárskych subjektov určených v súlade s objektívnymi kritériami a už stanovenými podmienkami, alebo uzavretím konkrétnej zmluvy o uskutočnení stavebných prác, dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb na základe minisúťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami rámcovej dohody. Aby sa zabezpečila transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie, verejní obstarávatelia by mali v súťažných podkladoch pre rámcovú dohodu uviesť objektívne kritériá, ktorými sa bude riadiť výber medzi týmito dvomi metódami vykonania rámcovej dohody. Takéto kritériá by mali súvisieť napríklad s kvalitou, hodnotou alebo charakteristickými znakmi dotknutých stavebných prác, tovaru alebo služieb, vrátane potreby vyššej úrovne služieb alebo zvýšenej úrovne bezpečnosti, alebo s vývojom cenovej úrovne v porovnaní s vopred stanoveným cenovým indexom. Rámcové dohody by sa nemali používať nevhodne alebo takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. Verejní obstarávatelia by podľa tejto smernice nemali byť povinní obstarávať stavebné práce, tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje rámcová dohoda, podľa takejto rámcovej dohody.

(62)

Malo by sa tiež spresniť, že zatiaľ čo zákazky založené na rámcovej dohode by sa mali zadávať pred skončením platnosti samotnej rámcovej dohody, trvanie jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode nemusí zodpovedať trvaniu tejto rámcovej dohody, ale podľa potreby môže byť kratšie alebo dlhšie. Malo by sa najmä umožniť stanoviť dĺžku trvania jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode v závislosti od takých činiteľov, ako je čas potrebný na ich plnenie, ak je zahrnutá údržba zariadenia s očakávanou životnosťou viac ako štyri roky alebo ak je na plnenie zákazky potrebná rozsiahla odborná príprava zamestnancov.

Zároveň by sa malo spresniť, že sa môžu vyskytnúť výnimočné prípady, keď by sa malo umožniť, aby samotné rámcové dohody trvali dlhšie ako štyri roky. Takéto prípady, ktoré by sa mali náležite odôvodniť, a to najmä predmetom rámcovej dohody, môžu vzniknúť napríklad vtedy, ak hospodárske subjekty potrebujú disponovať zariadením, ktorého obdobie odpisovania je dlhšie ako štyri roky a ktoré musí byť k dispozícii vždy počas celého trvania rámcovej dohody.

(63)

Vzhľadom na získané skúsenosti je potrebné upraviť aj pravidlá pre dynamické nákupné systémy, ktoré verejným obstarávateľom umožnia plne využiť výhody možností, ktoré tento nástroj ponúka. Tieto systémy je potrebné zjednodušiť, pričom by najmä mali fungovať vo forme užšej súťaže, čím sa odstráni potreba predkladania informatívnych ponúk, ktoré boli identifikované ako jedna z hlavných záťaží súvisiacich s dynamickými nákupnými systémami. Každý hospodársky subjekt, ktorý podá žiadosť o účasť a spĺňa podmienky účasti, by tak mal mať možnosť zúčastniť sa na postupoch obstarávania vykonávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému počas obdobia jeho platnosti. Táto technika nakupovania umožňuje verejnému obstarávateľovi mať k dispozícii osobitne veľký rozsah ponúk, čím sa zaistí optimálne používanie verejných finančných prostriedkov prostredníctvom širokej súťaže v súvislosti s bežne používanými a bežne dostupnými výrobkami, stavebnými prácami alebo službami, ktoré sú všeobecne dostupné na trhu.

(64)

Preskúmanie týchto žiadostí o účasť by sa obvykle malo vykonať v lehote maximálne 10 pracovných dní vzhľadom na to, že vyhodnotenie plnenia podmienok účasti sa bude uskutočňovať na základe zjednodušených požiadaviek na podklady, ktoré sú ustanovené v tejto smernici. Ak je však dynamický nákupný systém prvým krokom, verejní obstarávatelia môžu v rámci reakcie na prvé uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo výzvy na potvrdenie záujmu čeliť takému veľkému počtu žiadostí o účasť, že by potrebovali viac času na preskúmanie žiadostí. To by malo byť prípustné za predpokladu, že pokiaľ sa nepreskúmajú všetky žiadosti, žiadne konkrétne obstarávanie sa nezačne. Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si spôsob, akým majú v úmysle preskúmať žiadosti o účasť, napríklad rozhodnutím o vykonaní takéhoto preskúmania iba raz za týždeň, a to za predpokladu, že sa dodržia lehoty na preskúmanie každej žiadosti o prístup.

(65)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť kedykoľvek počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému požadovať, aby hospodárske subjekty predložili vlastné obnovené alebo aktualizované vyhlásenie o splnení kvalitatívnych podmienok účasti, a to v primeranej lehote. Je potrebné pripomenúť, že možnosť požiadať hospodárske subjekty o predloženie podporných dokumentov, ktorá sa predpokladá vo všeobecných ustanoveniach tejto smernice týkajúcich sa dôkazových prostriedkov, a povinnosť, aby tieto podklady predložil uchádzač, v súvislosti s ktorým sa rozhodlo, že sa mu zadá zákazka, sa uplatňujú aj v konkrétnom kontexte dynamického nákupného systému.

(66)

S cieľom ďalej rozvinúť možnosti MSP zúčastňovať sa na obstarávaní v rámci rozsiahleho dynamického nákupného systému, napríklad systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, by mal byť dotknutý verejný obstarávateľ schopný špecifikovať tento systém v objektívne vymedzených kategóriách tovaru, stavebných prác alebo služieb. Takéto kategórie by sa mali vymedziť odkazom na objektívne faktory, ktoré môžu zahŕňať napríklad maximálny povolený rozsah konkrétnych zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť v rámci dotknutej kategórie, alebo konkrétnu geografickú oblasť, v ktorej sa konkrétne zmluvy majú vykonávať. Ak sa dynamický nákupný systém rozdeľuje na kategórie, verejný obstarávateľ by mal uplatniť podmienky účasti, ktoré sú primerané charakteristickým znakom príslušnej kategórie.

(67)

Malo by sa spresniť, že elektronické aukcie bežne nie sú vhodné pre niektoré verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác a niektoré verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru, ako napríklad projektová dokumentácia stavieb, keďže predmetom elektronických aukcií môžu byť iba prvky vhodné na automatické vyhodnocovanie elektronickými prostriedkami bez akéhokoľvek zásahu alebo posúdenia verejným obstarávateľom, a to konkrétne prvky, ktoré sú kvantifikovateľné, aby ich bolo možné vyjadriť v číslach alebo percentách.

Malo by sa však spresniť aj to, že elektronické aukcie sa môžu použiť v postupe obstarávania na kúpu konkrétneho práva duševného vlastníctva. Je tiež vhodné pripomenúť, že zatiaľ čo verejní obstarávatelia majú možnosť znížiť počet záujemcov alebo uchádzačov, pokiaľ aukcia ešte nezačala, po začatí aukcie by sa nemalo umožniť žiadne ďalšie zníženie počtu uchádzačov, ktorí sa zúčastňujú na elektronickej aukcii.

(68)

Neustále sa vyvíjajú nové metódy elektronického obstarávania, ako sú elektronické katalógy. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie. Príkladom môžu byť ponuky predložené vo forme tabuľkového procesora. Verejným obstarávateľom by malo byť umožnené požadovať elektronické katalógy vo všetkých dostupných postupoch, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy pomáhajú zvyšovať hospodársku súťaž a zefektívňovať verejné obstarávanie, najmä pokiaľ ide o úsporu času a peňazí. Mali by sa však stanoviť určité pravidlá, ktoré zabezpečia, že používanie nových metód bude v súlade s touto smernicou a so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk by preto nemalo znamenať pre hospodárske subjekty možnosť obmedziť sa na zaslanie svojho všeobecného katalógu. Hospodárske subjekty by aj tak mali prispôsobiť svoje všeobecné katalógy so zreteľom na konkrétny postup obstarávania. Takýmto prispôsobením sa zabezpečí, že katalóg, ktorý sa zašle ako reakcia na daný postup obstarávania, obsahuje iba tovar, práce alebo služby, v súvislosti s ktorými hospodársky subjekt na základe aktívneho preskúmania predpokladá, že zodpovedajú požiadavkám verejného obstarávateľa. Hospodárske subjekty by pritom mali mať možnosť kopírovať informácie uvedené vo všeobecnom katalógu, ale nemalo by sa im umožniť predkladať všeobecné katalógy ako také.

Okrem toho, ak sa ponúkajú dostatočné záruky, pokiaľ ide o zabezpečenie vysledovateľnosti, rovnakého zaobchádzania a predvídateľnosti, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vytvárať ponuky týkajúce sa špecifického obstarávania na základe už predložených elektronických katalógov, najmä ak bola súťaž opätovne otvorená na základe rámcovej dohody alebo ak sa používa dynamický nákupný systém.

Ak boli ponuky vygenerované verejným obstarávateľom, dotknutý hospodársky subjekt by mal mať možnosť overiť, že ponuka takto zostavená verejným obstarávateľom neobsahuje žiadne podstatné/vecné chyby. Ak sa vyskytnú podstatné/vecné chyby, hospodársky subjekt by nemal byť viazaný ponukou vygenerovanou verejným obstarávateľom, pokiaľ sa chyba neodstráni.

V súlade s požiadavkami pravidiel pre elektronické prostriedky komunikácie by verejní obstarávatelia mali zabrániť neodôvodneným prekážkam prístupu hospodárskych subjektov k postupom obstarávania, v rámci ktorých musia byť ponuky predložené vo forme elektronických katalógov a ktoré zaručujú súlad so všeobecnými zásadami nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

(69)

Vo väčšine členských štátov sa čoraz častejšie využívajú centralizované metódy obstarávania. Centrálne obstarávacie organizácie sú zodpovedné za nákup, riadenie dynamických nákupných systémov alebo zadávanie verejných zákaziek/uzavieranie rámcových dohôd pre ostatných verejných obstarávateľov, a to za odplatu alebo bez nej. Verejní obstarávatelia, pre ktorých sa uzavrela rámcová dohoda, by mali mať možnosť používať ju na jednotlivé a opakujúce sa nákupy. Vzhľadom na veľké objemy nákupov takéto metódy môžu pomôcť zvyšovať hospodársku súťaž a mali by pomôcť sprofesionalizovať verejné obstarávanie. V Únii by sa preto malo ustanoviť vymedzenie centrálnych obstarávacích organizácií konajúcich pre verejných obstarávateľov a malo by sa spresniť, že tieto organizácie fungujú dvomi odlišnými spôsobmi.

Po prvé mali by byť schopné konať ako veľkoobchodníci tak, že budú nakupovať, skladovať a opätovne predávať, alebo po druhé, mali by byť schopné konať ako sprostredkovatelia tak, že budú zadávať zákazky, prevádzkovať dynamické nákupné systémy alebo uzavierať rámcové dohody, ktoré budú používať verejní obstarávatelia. Táto úloha sprostredkovateľa by sa mohla v niektorých prípadoch plniť samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek, bez podrobných pokynov dotknutých verejných obstarávateľov; v iných prípadoch zasa vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek na základe pokynov dotknutých verejných obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Okrem toho by sa mali stanoviť pravidlá aj pre rozdelenie zodpovednosti za plnenie záväzkov podľa tejto smernice medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a verejnými obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, mala by byť výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť týchto postupov. V prípade, že verejný obstarávateľ vykonáva niektoré časti tohto postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, mal by byť aj naďalej zodpovedný za tie fázy, ktoré uskutočňuje.

(70)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici. Malo by sa tiež povoliť, aby takéto verejné zákazky na poskytnutie služieb zahŕňali poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností by sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého verejného obstarávateľa, mali zadávať v súlade s touto smernicou. Malo by sa pripomenúť aj to, že táto smernica by sa nemala uplatňovať v prípade, keď sa centralizované alebo pomocné obstarávacie činnosti vykonávajú inak než prostredníctvom odplatnej zmluvy“ čo predstavuje obstarávanie v zmysle tejto smernice.

(71)

Posilnenie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovať súčasné postupy príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa a na základe jeho pokynov. Naopak, niektoré prvky spoločného obstarávania by sa mali spresniť vzhľadom na významnú úlohu, ktorú môže spoločné obstarávanie zohrávať, a to nielen v súvislosti s inovačnými projektmi.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre stavebné práce, dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb, ktoré obstarajú viacerí verejní obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí verejní obstarávatelia uskutočňujú spoločne jeden postup obstarávania tak, že konajú spoločne alebo že poveria jedného verejného obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých verejných obstarávateľov.

Ak niekoľko verejných obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, mali by byť spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. Ak však verejní obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť by sa mala uplatniť len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý verejný obstarávateľ by mal byť výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzavretie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému, opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody alebo stanovenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná príslušnú úlohu.

(72)

Elektronické prostriedky komunikácie sú obzvlášť vhodné na podporu postupov a nástrojov na centralizované obstarávanie z dôvodu možnosti, ktorú ponúkajú, pokiaľ ide o opätovné použitie a automatické spracovanie údajov, minimalizáciu informácií a transakčných nákladov. Používanie takýchto elektronických prostriedkov komunikácie by preto malo byť v prvom rade povinné pre centrálne obstarávacie organizácie a zároveň by uľahčovalo harmonizáciu postupov v celej Únii. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov by sa mala zaviesť všeobecná povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie pri každom postupe obstarávania.

(73)

Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov v súčasnosti naráža na špecifické právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Napriek skutočnosti, že smernica 2004/18/ES implicitne umožňovala cezhraničné spoločné verejné obstarávanie, verejní obstarávatelia stále čelia značným právnym a praktickým ťažkostiam pri obstarávaní od centrálnych obstarávacích organizácií v iných členských štátoch alebo pri spoločnom zadávaní verejných zákaziek. Tieto ťažkosti by sa mali odstrániť, aby verejní obstarávatelia mohli získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného verejného obstarávateľa. Preto by sa mali ustanoviť nové pravidlá cezhraničného spoločného obstarávania s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi a zvýšiť prínosy vnútorného trhu vytváraním cezhraničných podnikateľských príležitostí pre dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb. Týmito pravidlami by sa mali stanoviť podmienky cezhraničného využívania centrálnych obstarávacích organizácií a mali by sa nimi určiť uplatniteľné právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, vrátane právnych predpisov týkajúcich sa opravných prostriedkov, v prípadoch spoločných cezhraničných postupov, ktorými by sa dopĺňali pravidlá o konflikte právnych predpisov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (13). Verejným obstarávateľom z rôznych členských štátov by sa okrem toho malo na základe vnútroštátneho práva alebo práva Únie umožniť zriaďovať spoločné subjekty. Pre takéto formy spoločného obstarávania by sa mali stanoviť osobitné pravidlá.

Verejní obstarávatelia by však v súlade s právom Únie nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú. Takéto pravidlá môžu zahŕňať napríklad ustanovenia o transparentnosti a prístupe k dokumentom alebo osobitné požiadavky na vysledovateľnosť citlivých dodávok.

(74)

Technické špecifikácie vypracované verejnými obstarávateľmi musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie otvorené hospodárskej súťaži, ako aj dosiahnutie cieľov udržateľnosti. Na tento účel by malo byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení, noriem a technických špecifikácií na trhu vrátane tých, ktoré sú vypracované na základe kritérií výkonnosti naviazaných na životný cyklus a udržateľnosť procesu produkcie prác, tovaru a služieb.

Technické špecifikácie by sa preto mali formulovať takým spôsobom, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že sa do nich budú premietať kľúčové charakteristické znaky tovarov, služieb alebo prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Vypracovanie technických špecifikácií, pokiaľ ide o funkčné a výkonnostné požiadavky, vo všeobecnosti umožňuje dosiahnuť uvedený cieľ tým najlepším spôsobom. Požiadavky súvisiace s funkčnosťou a výkonnosťou sú zároveň vhodným prostriedkom na podporu inovácie vo verejnom obstarávaní a mali by sa využívať v čo najväčšej miere. Tam, kde sa odkazuje na európsku normu, alebo v prípade, že takáto norma neexistuje, na vnútroštátnu normu, by mali verejní obstarávatelia zvážiť ponuky založené na rovnocenných ustanoveniach. Dokázanie rovnocennosti s požadovanou značkou by malo byť povinnosťou hospodárskeho subjektu.

Na dokázanie rovnocennosti by malo byť možné požiadať uchádzačov, aby predložili dôkazy overené treťou stranou. V prípade, že dotknutý hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto osvedčeniam alebo skúšobným protokolom, alebo ak nemá možnosť ich získať v príslušnej lehote, by však mal mať možnosť predložiť aj iné primerané dôkazové prostriedky, ako je napríklad technická dokumentácia výrobcu, a to za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt tým dokáže, že stavebné práce, tovar alebo služby spĺňajú požiadavky alebo kritériá stanovené v technických špecifikáciách, kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky.

(75)

Verejní obstarávatelia, ktorí chcú obstarávať práce, tovary alebo služby so špecifickými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými charakteristickými znakmi, by mali mať možnosť odkazovať na konkrétne značky, ako je napríklad európska environmentálna značka, (viac)národné environmentálne značky alebo akékoľvek iné značky za predpokladu, že požiadavky pre získanie značky súvisia s predmetom zákazky, ako je opis výrobku a jeho prezentácia vrátane požiadaviek týkajúcich sa balenia. Okrem toho je nevyhnutné, aby sa tieto požiadavky vypracovali a prijali na základe objektívne overiteľných kritérií s použitím postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť subjekty, ako sú orgány štátne správy, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori a environmentálne organizácie, a aby bola táto značka prístupná a dostupná pre všetky zainteresované strany. Malo by sa spresniť, že zainteresovanými subjektmi môžu byť verejné alebo súkromné subjekty, podniky alebo akýkoľvek typ mimovládnej organizácie (organizácia, ktorá nie je súčasťou vlády a nie je tradičným podnikom).

Rovnako by sa malo spresniť, že do stanovovania požiadaviek pre získanie značky, ktoré možno použiť v súvislosti s obstarávaním zo strany orgánov verejnej moci, môžu byť zapojené špecifické národné alebo vládne orgány alebo organizácie bez toho, aby tieto orgány alebo organizácie stratili svoje postavenie tretích strán.

Odkazovanie na značky by nemalo obmedzovať inovácie.

(76)

Pri všetkých obstarávaniach určených pre osoby, či už širokú verejnosť alebo zamestnancov verejného obstarávateľa, je nevyhnutné, aby verejní obstarávatelia stanovili technické špecifikácie tak, aby zohľadňovali kritériá dostupnosti pre osoby s postihnutím, alebo aby boli riešenia vhodné pre všetkých používateľov s výnimkou náležite odôvodnených prípadov.

(77)

Verejní obstarávatelia by pri vypracúvaní technických špecifikácií mali zohľadňovať požiadavky vyplývajúce z práva Únie v oblasti právnych predpisov na ochranu údajov, najmä v súvislosti so špecificky navrhnutým spracovaním osobných údajov (špecificky navrhnutá ochrana údajov).

(78)

Verejné obstarávanie by sa malo prispôsobiť potrebám malých a stredných podnikov (MSP). Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať k používaniu Kódexu najlepších postupov ustanoveného v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 25. júna 2008 nazvanom „Európsky kódex najlepších postupov uľahčujúcich prístup MSP k zákazkám na základe verejného obstarávania“, v ktorom sa poskytujú usmernenia, ako môžu uplatňovať rámec verejného obstarávania tak, aby sa uľahčila účasť MSP. Na tento účel a s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž by sa mali verejní obstarávatelia nabádať najmä k tomu, aby veľké zákazky rozdeľovali na časti. Takéto rozdelenie by sa mohlo vykonávať na kvantitatívnom základe, v dôsledku čoho by veľkosť jednotlivých zákaziek lepšie zodpovedala kapacite MSP, alebo na kvalitatívnom základe podľa jednotlivých podnikateľských činností a špecializácií s cieľom viac prispôsobiť obsah jednotlivých zákaziek špecializovaným sektorom MSP alebo podľa jednotlivých nadväzujúcich fáz projektu.

Veľkosť a predmet jednotlivých častí by mali slobodne určiť verejní obstarávatelia, ktorí by v súlade s príslušnými pravidlami o výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania mali mať možnosť zadať niektoré časti zákazky bez uplatnenia postupov uvedených v tejto smernici. Verejný obstarávateľ by mal byť povinný zvážiť vhodnosť rozdelenia zákaziek na časti, pričom naďalej by mal mať možnosť samostatne rozhodovať na základe akéhokoľvek dôvodu, ktorý považuje za relevantný, a to bez toho, aby podliehal administratívnemu alebo justičnému dohľadu. Ak sa verejný obstarávateľ rozhodne, že by nebolo vhodné rozdeliť zákazku na časti, hlavné dôvody tohto rozhodnutia verejného obstarávateľa by sa mali uviesť v samostatnej správe alebo v súťažných podkladoch. Takýmto dôvodom by napríklad mohlo byť, že verejný obstarávateľ sa domnieva, že takéto rozdelenie by mohlo predstavovať riziko obmedzenia hospodárskej súťaže alebo riziko, že vykonanie zákazky sa stane nadmerne technicky obťažným či drahým, alebo že potreba koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky by mohla predstavovať vážne riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky.

Členské štáty by mali mať možnosť zájsť ešte ďalej vo svojom úsilí uľahčiť pôsobenie MSP na trhu verejného obstarávania rozšírením rozsahu povinnosti zvážiť vhodnosť rozdeľovania zákaziek na časti tvoriace menšie zákazky, a to tým, že od verejných obstarávateľov budú požadovať predloženie odôvodnenia rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti alebo stanovením povinnosti rozdeliť zákazku na časti za určitých podmienok. Na tie isté účely by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť mechanizmy priamych platieb subdodávateľom.

(79)

Ak sa zákazka rozdelí na viacero častí, verejní obstarávatelia by mali, napríklad v záujme zachovania hospodárskej súťaže alebo zaistenia spoľahlivosti dodávok, mať možnosť obmedziť počet častí, na ktoré môže hospodársky subjekt predložiť ponuku; mali by mať tiež možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať ktorémukoľvek uchádzačovi.

Dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uľahčovaní väčšieho prístupu k verejnému obstarávaniu zo strany MSP by sa však mohlo sťažiť, ak by verejní obstarávatelia boli povinní zadať zákazku po častiach dokonca aj vtedy, keď by to znamenalo, že by museli akceptovať podstatne menej výhodné riešenia v porovnaní so zákazkou zoskupujúcou viaceré alebo všetky časti. Ak sa možnosť uplatniť takúto metódu jasne uviedla vopred, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť vykonať porovnávacie posúdenie ponúk s cieľom určiť, či ponuky, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí, by ako celok lepšie spĺňali kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o tieto časti, než ponuky na príslušné jednotlivé časti posudzované samostatne. Ak áno, verejný obstarávateľ by mal mať možnosť zadať zákazku spájajúcu príslušné časti dotknutému uchádzačovi. Malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia by mali vykonať takéto porovnávacie posúdenie tak, že najprv určia, ktoré ponuky najlepšie spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené pre každú jednotlivú časť, a následne ich porovnajú s ponukami, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí ako celok.

(80)

Aby boli postupy rýchlejšie a efektívnejšie, lehoty pre účasť v postupoch obstarávania by mali byť čo najkratšie, bez vytvárania zbytočných prekážok prístupu hospodárskych subjektov z celého vnútorného trhu, a najmä MSP. Malo by sa preto myslieť na to, že verejní obstarávatelia by pri stanovovaní lehôt na predloženie ponúk a žiadostí o účasť mali zohľadňovať najmä zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk, aj keď to bude znamenať stanovenie lehôt, ktoré sú dlhšie než minimálne lehoty ustanovené podľa tejto smernice. Na druhej strane používanie elektronických informačných a komunikačných prostriedkov, najmä úplná elektronická dostupnosť súťažných podkladov hospodárskym subjektom, uchádzačom a záujemcom a elektronický prenos informácií, určite vedie k zvýšenej transparentnosti a úspore času. Z toho dôvodu by sa malo ustanoviť skrátenie minimálnych lehôt v súlade s pravidlami stanovenými v GPA a pod podmienkou, že budú v súlade s osobitným spôsobom prenosu plánovaným na úrovni Únie. Okrem toho by verejní obstarávatelia mali mať možnosť ďalej skrátiť lehoty na predloženie žiadostí o účasť a ponúk v prípadoch, keď naliehavá situácia spôsobí, že bežné lehoty sú neuplatniteľné, pričom ale neznemožní bežný postup so zverejnením. Iba vo výnimočných situáciách, keď z dôvodu mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré dotknutý verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré tento verejný obstarávateľ nenesie zodpovednosť, nie je možné vykonať bežný postup, a to ani so skrátenými lehotami, by verejní obstarávatelia, pokiaľ je to úplne nevyhnutné, mali mať možnosť zadávať zákazky na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia. Tak tomu môže byť v prípade, keď si prírodné katastrofy vyžadujú bezodkladné opatrenia.

(81)

Malo by sa spresniť, že z potreby zabezpečiť, aby hospodárske subjekty mali dostatočný čas na vypracovanie ponúk, ktoré sú reakciou na výzvu, môže vyplynúť, že lehoty, ktoré sa stanovili pôvodne, sa možno budú musieť predĺžiť. Došlo by k tomu najmä vtedy, ak by sa vykonali podstatné zmeny v súťažných podkladoch. Malo by sa tiež spresniť, že v uvedenom prípade by sa podstatnými zmenami mali rozumieť zastrešujúce zmeny, najmä zmeny technických špecifikácií, v súvislosti s ktorými by hospodárske subjekty potrebovali dodatočný čas na ich pochopenie a primeranú odpoveď. Malo by sa však spresniť, že takéto zmeny by nemali byť také podstatné, aby sa umožnilo pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov, alebo aby sa do postupu obstarávania prilákali ďalší účastníci. K tomu by došlo najmä v prípade, keď by zmeny spôsobili, že zákazka alebo rámcová dohoda nadobudne charakter podstatne odlišný od zákazky alebo rámcovej dohody pôvodne uvedenej v súťažných podkladoch.

(82)

Je potrebné spresniť, že verejní obstarávatelia by mali zasielať informácie o niektorých rozhodnutiach prijatých počas postupu obstarávania, vrátane rozhodnutia o nezadaní zákazky alebo neuzavretí rámcovej dohody, aj bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači tieto informácie požadovali. Je tiež potrebné pripomenúť, že v smernici Rady 89/665/EHS (14) sa stanovuje povinnosť verejných obstarávateľov – opäť bez toho, aby o to záujemcovia alebo uchádzači museli požiadať – poskytnúť dotknutým záujemcom alebo uchádzačom súhrn relevantných dôvodov niektorých hlavných rozhodnutí, ktoré sa prijali počas postupu obstarávania. Napokon by sa malo spresniť, že záujemcovia a uchádzači by mali mať možnosť požiadať o podrobnejšie informácie týkajúce sa uvedených dôvodov, pričom od verejných obstarávateľov by sa malo vyžadovať, aby tieto dôvody poskytli, okrem prípadov, keď tomu bránia závažné okolnosti. Tieto okolnosti by sa mali stanoviť v tejto smernici. V záujme zabezpečenia nevyhnutnej transparentnosti v súvislosti s postupmi obstarávania zahŕňajúcimi rokovania a dialógy s uchádzačmi by uchádzači, ktorí predložili prípustnú ponuku, mali mať možnosť požadovať informácie o vykonávaní a napredovaní postupu s výnimkou prípadu, keď by existovali vážne dôvody, pre ktoré by to nebolo možné.

(83)

Príliš náročné požiadavky na ekonomickú a finančnú kapacitu často predstavujú neodôvodnenú prekážku zapojenia MSP do verejného obstarávania. Všetky takéto požiadavky by mali súvisieť s predmetom zákazky a mali by mu byť primerané. Verejným obstarávateľom by sa najmä nemalo dovoliť požadovať od hospodárskych subjektov, aby dosahovali určitý minimálny obrat, ktorý by bol neprimeraný predmetu zákazky; táto požiadavka by obvykle nemala presahovať najviac dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky. V náležite odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uplatniť aj vyššie požiadavky. Takéto okolnosti môžu súvisieť s vysokým rizikom spojeným s plnením zákazky alebo so skutočnosťou, že jej včasné a náležité plnenie má zásadný význam, napríklad preto, že je nevyhnutnou podmienkou na plnenie iných zákaziek.

V takýchto náležite odôvodnených prípadoch by verejní obstarávatelia naďalej mali mať možnosť slobodne nezávisle rozhodnúť o tom, či by boli požiadavky na vyšší minimálny obrat vhodné a relevantné bez toho, aby podliehali administratívnemu alebo súdnemu dohľadu. Ak sa majú uplatniť požiadavky na vyšší minimálny obrat, verejní obstarávatelia by mali naďalej slobodne stanoviť úroveň, pokiaľ súvisí s predmetom zákazky a je mu primeraná. Ak verejní obstarávatelia rozhodnú, že požiadavka na minimálny obrat by sa mala stanoviť na vyššej úrovni než je dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky, v samostatnej správe alebo súťažných podkladoch by sa mali uviesť hlavné dôvody takéhoto rozhodnutia verejného obstarávateľa.

Verejným obstarávateľom by tiež malo byť umožnené požadovať informácie o pomere napríklad medzi aktívami a pasívami vykázanými v účtovnej závierke. Kladná hodnota pomeru vyjadrujúca vyššiu úroveň aktív než pasív by mohla poskytnúť dodatočný dôkaz o tom, že finančná kapacita hospodárskych subjektov je dostatočná.

(84)

Mnohé hospodárske subjekty a v neposlednom rade aj MSP sa domnievajú, že hlavnou prekážkou ich účasti na verejnom obstarávaní je administratívna záťaž vyplývajúca z potreby predložiť veľké množstvo osvedčení alebo iných dokumentov týkajúcich sa kritérií vylúčenia a podmienok účasti. Obmedzenie takýchto požiadaviek, napríklad prostredníctvom použitia jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie pozostávajúceho z aktualizovaného vlastného vyhlásenia, by mohlo viesť k značnému zjednodušeniu v prospech verejných obstarávateľov aj hospodárskych subjektov.

Uchádzač, ktorému bola zákazka zadaná, by však mal byť povinný poskytnúť príslušné dôkazy a verejní obstarávatelia by nemali uzavierať zmluvy s uchádzačmi, ktorí tak neurobia. Verejní obstarávatelia by mali byť oprávnení požadovať v ktoromkoľvek okamihu všetky podporné dokumenty alebo ich časť, ak to považujú za nevyhnutné so zreteľom na riadny priebeh postupu. Tak tomu môže byť najmä v prípade dvojfázového postupu – užšej súťaže, rokovacieho konania, súťažného dialógu a inovatívnych partnerstiev –, v ktorom verejní obstarávatelia využívajú možnosť obmedziť počet uchádzačov vyzvaných na predloženie ponuky. Požadovať predloženie podporných dokumentov pri výbere uchádzačov, ktorí majú byť vyzvaní, by mohlo byť oprávnené, aby sa zabránilo tomu, že verejní obstarávatelia vyzvú záujemcov, pri ktorých sa vo fáze zadávania neskôr ukáže, že nie sú schopní predložiť podporné dokumenty, čím sa inak kvalifikovaným záujemcom zabráni v účasti.

Výslovne by sa malo stanoviť, že v jednotnom európskom dokumente pre obstarávanie by sa mali uvádzať aj relevantné informácie týkajúce sa subjektov, na ktorých kapacity sa hospodársky subjekt spolieha, aby sa overenie informácií týkajúcich sa takýchto subjektov mohlo vykonať spolu s overením týkajúcim sa hlavného hospodárskeho subjektu a za rovnakých podmienok ako overenie týkajúce sa hlavného hospodárskeho subjektu.

(85)

Je dôležité, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov vychádzali z posledných informácií, najmä pokiaľ ide o dôvody na vylúčenie, vzhľadom na to, že dôležité zmeny môžu mať rýchly účinok, napríklad v prípade finančných ťažkostí, ktoré by spôsobili, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným, alebo naopak, pretože bol medzitým splatený dlh na sociálnych príspevkoch. Uprednostňuje sa preto, aby vždy, keď je to možné, verejní obstarávatelia overili takéto informácie kontrolou príslušných databáz, ktoré by mali byť vnútroštátne v tom zmysle, že ich spravujú orgány verejnej moci. V súčasnej etape vývoja sa ešte stále môžu vyskytovať prípady, keď to z technických dôvodov nemusí byť možné. Komisia by preto mala počítať s podpornými opatreniami, ktoré by zlepšili ľahký prístup k aktualizovaným informáciám elektronicky, pričom by malo ísť napríklad o posilnenie nástrojov ponúkajúcich prístup k virtuálnym spisom spoločností, alebo prostriedky na uľahčenie interoperability medzi databázami, alebo iné takéto dodatočné opatrenia.

Malo by sa tiež ustanoviť, aby verejní obstarávatelia nevyžadovali – stále aktuálne – dokumenty, ktoré už majú z predchádzajúcich postupov obstarávania. Malo by sa však zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia v tejto súvislosti nemuseli čeliť neprimeranému zaťaženiu v oblasti archivačnej a spisovej agendy. Preto by plnenie tejto povinnosti malo byť uplatniteľné, len keď bude používanie elektronických prostriedkov komunikácie povinné, keďže správa elektronických dokumentov umožní verejným obstarávateľom značné uľahčenie tejto úlohy.

(86)

Ďalšie zjednodušenie pre hospodárske subjekty aj verejných obstarávateľov by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom štandardného vzoru vlastného vyhlásenia, čo by mohlo znížiť problémy spojené s presným vypracúvaním formálnych vyhlásení a vyhlásení o súhlase, ako aj jazykové problémy.

(87)

Komisia zabezpečuje a riadi elektronický systém e-Certis, ktorý v súčasnosti na báze dobrovoľnosti aktualizujú a overujú vnútroštátne orgány. Účelom systému e-Certis je zjednodušiť výmenu osvedčení a iných listinných dôkazov, ktoré verejní obstarávatelia často požadujú. Z doteraz získaných skúseností vyplýva, že aktualizácia a overovanie na dobrovoľnej báze nie sú dostatočné na zabezpečenie toho, aby sa využíval plný potenciál systému e-Certis, pokiaľ ide o zjednodušenie a uľahčenie výmeny dokumentov, najmä v prospech MSP. Jeho udržiavanie by preto malo byť povinné ako prvý krok. Využívanie systému e-Certis sa stane povinným v neskoršej fáze.

(88)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť požadovať, aby sa počas realizácie verejnej zákazky uplatňovali opatrenia alebo schémy environmentálneho manažérstva. Schémy environmentálneho manažérstva, bez ohľadu na to, či sú zaregistrované v rámci nástrojov Únie, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (15), môžu preukázať, že hospodársky subjekt má technickú spôsobilosť na plnenie zákazky. To zahŕňa certifikáty environmentálnej značky vrátane kritérií environmentálneho manažérstva. Ak hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto registračným schémam environmentálneho manažérstva alebo nemá možnosť získať ich v stanovenej lehote, malo by sa umožniť predložiť opis opatrení environmentálneho manažérstva za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt preukáže, že tieto opatrenia zabezpečujú rovnakú úroveň ochrany životného prostredia ako opatrenia vyžadované na základe environmentálneho manažérstva.

(89)

Pojem „kritériá na vyhodnotenie ponúk“ je ústredným pojmom tejto smernice. Preto je dôležité, aby sa príslušné ustanovenia prezentovali čo najjednoduchšie a najstručnejšie. To možno dosiahnuť používaním termínu „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ ako zastrešujúceho pojmu, keďže všetky víťazné ponuky by sa napokon mali vybrať v súlade s tým, čo jednotliví verejní obstarávatelia považujú za ekonomicky najlepšie riešenie z predložených ponúk. Aby sa dosiahlo odlíšenie od kritéria na vyhodnotenie ponuky, ktoré je v súčasnosti v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES známe ako „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“, mal by sa na označenie tohto pojmu použiť odlišný termín, a to „najlepší pomer ceny a kvality“. Mal by sa preto vykladať v súlade s judikatúrou súvisiacou s týmito smernicami s výnimkou prípadov, keď je v tejto smernici uvedené jasne podstatne odlišné riešenie.

(90)

Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Malo by sa výslovne stanoviť, že ekonomicky najvýhodnejšia ponuka by sa mala posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Rovnako by sa malo spresniť, že takéto posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by sa mohlo tiež vykonať len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že verejní obstarávatelia môžu podľa vlastného uváženia stanoviť primerané štandardy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky.

S cieľom podporiť orientáciu verejného obstarávania viac na kvalitu by členské štáty mali mať povolené zakázať alebo obmedziť používanie výlučne ceny alebo výlučne nákladov na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ak to považujú za vhodné.

S cieľom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek by verejní obstarávatelia mali byť povinní zabezpečiť potrebnú transparentnosť, aby všetci uchádzači mohli byť primerane informovaní o kritériách a požiadavkách, ktoré sa uplatnia pri rozhodovaní o zadaní zákazky. Verejní obstarávatelia by preto mali mať povinnosť uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk a pomerné váhy priradené každému z týchto kritérií. Verejní obstarávatelia by však mali mať povolené upustiť od povinnosti uvádzať váhy pri kritériách na vyhodnotenie ponúk v náležite opodstatnených prípadoch, ktoré musia vedieť odôvodniť, keď váhy nie je možné stanoviť vopred, najmä z dôvodu zložitosti zákazky. V takých prípadoch by mali uviesť kritériá v klesajúcom poradí dôležitosti.

(91)

Článok 11 ZFEÚ požaduje, aby požiadavky ochrany životného prostredia boli začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, a to predovšetkým s ohľadom na podporu udržateľného rozvoja. V tejto smernici sa spresňuje, ako môžu verejní obstarávatelia prispieť k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja, pričom sa zároveň zabezpečí, že v rámci svojich zákaziek dokážu získať najlepšiu hodnotu za peniaze.

(92)

Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by verejní obstarávatelia mali by stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré použijú na tieto účely. Tieto kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty. Verejní obstarávatelia by sa mali nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia nadobudnúť vysoko kvalitné práce, tovar alebo služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

Zvolené kritériá na vyhodnotenie ponúk by verejného obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu, mala by sa nimi zabezpečiť možnosť účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a mali by byť k nim priložené požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

S cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku by rozhodnutie o zadaní zákazky nemalo vychádzať len z nenákladových kritérií. Kvalitatívne kritériá by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by na základe voľby verejného obstarávateľa mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus. Kritériá na vyhodnotenie ponúk by však nemali mať vplyv na uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary.

(93)

Ak vnútroštátne ustanovenia určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary, malo by sa spresniť, že naďalej zostáva možnosť posúdiť hodnotu za peniaze na základe iných činiteľov než je len cena alebo odplata. V závislosti od dotknutej služby alebo produktu by takéto činitele mohli zahŕňať napríklad podmienky dodania a úhrady, aspekty záručného a pozáručného servisu (napr. rozsah poradenských služieb a služieb spojených s výmenou) alebo environmentálne či sociálne aspekty (napr. či boli knihy vytlačené na recyklovanom papieri alebo papieri z dreva vyprodukovaného udržateľným spôsobom, náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít alebo či bola podporená sociálna integrácia znevýhodnených osôb alebo príslušníkov zraniteľných skupín medzi osoby určené na plnenie zákazky). Vzhľadom k početným možnostiam posudzovania hodnoty za peniaze na základe vecných kritérií je treba vyhýbať sa losovaniu ako jedinému prostriedku zadávania zákazky.

(94)

Vždy, keď je kvalita zamestnancov relevantná z hľadiska úrovne plnenia zákazky, by verejní obstarávatelia mali mať takisto možnosť použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk organizáciu, kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, pretože to môže mať vplyv na kvalitu plnenia zákazky, a tým aj na ekonomickú hodnotu ponuky. To môže byť napríklad prípad zákaziek týkajúcich sa služieb duševného charakteru, ako sú konzultačné alebo architektonické služby. Verejní obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali stanovené kvalitatívne normy a aby títo zamestnanci mohli byť nahradení len so súhlasom verejného obstarávateľa, ktorý overí, či nahradení zamestnanci poskytnú rovnakú úroveň kvality.

(95)

Je nanajvýš dôležité, aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že verejné obstarávanie je podstatné pre podporu inovácie, čo má veľký význam pre budúci rast Európy. Vzhľadom na významné rozdiely medzi jednotlivými sektormi a trhmi by však nebolo vhodné stanoviť všeobecné povinné požiadavky pre obstarávanie v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti inovácií.

V právnych predpisoch Únie sa už stanovili záväzné požiadavky na obstarávanie, aby sa dosiahli konkrétne ciele v sektore vozidiel cestnej dopravy [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES (16)] a kancelárskych zariadení [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 (17)]. Popritom sa zaznamenal výrazný pokrok v oblasti vymedzenia spoločných metodík pre náklady na životný cyklus.

Zdá sa preto vhodné pokračovať týmto smerom, pričom ostáva na právnych predpisoch špecifických pre príslušný sektor, aby sa nimi stanovili záväzné ciele a úlohy v závislosti od konkrétnych politík a podmienok prevažujúcich v príslušnom sektore a aby sa nimi propagoval rozvoj a využívanie európskych prístupov k nákladom na životný cyklus ako ďalšej podpory využívania verejného obstarávania v prospech udržateľného rastu.

(96)

Tieto opatrenia špecifické pre príslušný sektor by mali byť doplnené úpravou smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES, ktoré verejným obstarávateľom umožnia dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v rámci ich stratégií v oblasti verejného obstarávania. Malo by sa preto spresniť, že okrem prípadu, keď dôjde k posúdeniu len na základe ceny, verejní obstarávatelia môžu určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a najnižšie náklady použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem náklady na životný cyklus zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb.

To znamená vnútorné náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť v peniazoch a monitorovať. Metódy, ktoré verejní obstarávatelia používajú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, by sa mali vopred stanoviť objektívne a nediskriminačne a mali by byť prístupné všetkým zainteresovaným stranám. Takéto metódy sa môžu ustanoviť na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ale aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom metód šitých na mieru, mali by zostať všeobecné v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup verejného obstarávania.

Na úrovni Únie by sa mali vypracúvať spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus pre určité kategórie tovaru alebo služieb. Ak sa takéto spoločné metodiky vypracujú, ich používanie by malo byť povinné.

Okrem toho by sa mala preskúmať uskutočniteľnosť zavedenia spoločnej metodiky na určovanie nákladov na cyklus sociálneho života, pričom sa zohľadnia existujúce metodiky, ako sú usmernenia pre posudzovanie cyklus sociálneho života produktov prijaté v rámci environmentálneho programu Organizácie Spojených národov.

(97)

Okrem toho so zreteľom na lepšie začlenenie sociálnych a environmentálnych aspektov do postupov obstarávania by verejní obstarávatelia mali mať možnosť používať kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať či poskytnúť na základe verejnej zákazky, v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu od ťažby surovín pre produkt po fázu likvidácie produktu vrátane faktorov súvisiacich s konkrétnym procesom produkcie, poskytovania týchto prác, tovaru alebo služieb, alebo obchodovania s týmito prácami, tovarom a službami a jeho podmienok, alebo súvisiacich s konkrétnym procesom počas neskoršej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory nie sú súčasťou ich hmotnej podstaty. Kritériami a podmienkami odkazujúcimi na takýto proces produkcie alebo proces poskytovania je napríklad to, aby výroba obstarávaných výrobkov nezahŕňala toxické chemikálie, alebo aby sa obstarané služby poskytovali s použitím energeticky efektívnych strojov. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie to zahŕňa aj kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky súvisiace s dodávaním alebo používaním výrobkov, ktoré sú predmetom spravodlivého obchodu, počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Kritériá a podmienky súvisiace s obchodovaním a jeho podmienkami sa môžu týkať napríklad skutočnosti, že dotknutý produkt pochádza zo spravodlivého obchodovania vrátane požiadavky na platenie minimálnej ceny a cenovej prémie výrobcom. Podmienky plnenia zákazky týkajúce sa environmentálnych aspektov môžu zahŕňať napríklad dodanie, balenie a likvidáciu výrobkov, a v súvislosti so zákazkami na uskutočnenie stavebných prác a poskytovanie služieb minimalizáciu odpadu alebo efektívne využívanie zdrojov.

Podmienka súvislosti s predmetom zákazky však vylučuje kritériá a podmienky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky, ktoré sa nemôžu brať do úvahy ako faktor charakterizujúci konkrétny proces výroby alebo poskytovania obstarávaných prác, tovaru alebo služieb. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať možnosť vyžadovať od uchádzačov, aby mali zavedenú určitú podnikovú politiku sociálnej a environmentálnej zodpovednosti.

(98)

Zásadný význam má skutočnosť, aby kritériá na vyhodnotenia ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu súviseli s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Okrem toho by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou 96/71/ES, v zmysle jej výkladu Súdnym dvorom Európskej únie, a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Požiadavky týkajúce sa základných pracovných podmienok, ktoré upravuje smernica 96/71/ES, ako napríklad minimálnych mzdových taríf, by preto mali zostať na úrovni stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami uplatňovanými v súlade s právom Únie v kontexte uvedenej smernice.

Podmienky plnenia zákazky môžu byť zamerané aj v prospech vykonávania opatrení na podporu rovnosti žien a mužov v práci, zvýšenej účasti žien na trhu práce a zosúladenia pracovného a súkromného života, ochrany životného prostredia alebo dobrých životných podmienok zvierat a na prijímanie väčšieho počtu znevýhodnených osôb, než vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, aby sa dosiahol vecný súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

(99)

Opatrenia zamerané na ochranu zdravia zamestnancov zapojených do výrobného procesu, zvýhodnenie sociálnej integrácie znevýhodnených osôb alebo členov zraniteľných skupín v rámci osôb určených na plnenie zákazky alebo odborná príprava zameraná na získanie zručností potrebných z hľadiska príslušnej zákazky môžu byť tiež predmetom kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo podmienok plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Takéto kritériá alebo podmienky sa okrem iného môžu týkať napríklad zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, zavedenia opatrení na odbornú prípravu nezamestnaných osôb alebo mladých ľudí počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Verejní obstarávatelia môžu v technických špecifikáciách stanoviť také sociálne požiadavky, ktoré priamo charakterizujú daný produkt alebo službu, ako napríklad prístupnosť pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(100)

Verejné zákazky by sa nemali zadávať hospodárskym subjektom, ktoré boli účastníkmi zločineckej organizácie alebo ktoré boli uznané vinnými z korupcie, podvodu na úkor finančných záujmov Únie, teroristických trestných činov, z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Neplatenie daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie by takisto malo viesť k povinnému vylúčeniu na úrovni Únie. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť vo výnimočných situáciách výnimku z tohto povinného vylúčenia, ak je zadanie zákazky nepostrádateľné v dôsledku nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme. To môže byť napríklad prípad, keď naliehavo potrebné vakcíny alebo pohotovostné zdravotné prostriedky možno obstarať len od hospodárskeho subjektu, na ktorý sa inak vzťahuje jeden z povinných dôvodov vylúčenia.

(101)

Verejní obstarávatelia by ďalej mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným na to, aby sa mu zadala verejná zákazka, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak disponoval technickou a ekonomickou kapacitou na plnenie zákazky.

S vedomím, že verejný obstarávateľ bude zodpovedný za dôsledky svojho možného chybného rozhodnutia, by verejní obstarávatelia mali mať naďalej tiež možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak. Takisto by mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v prípade predchádzajúcich verejných zákaziek bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných výrobkov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

Pri uplatnení nepovinných dôvodov vylúčenia by mali verejní obstarávatelia venovať osobitnú pozornosť zásade proporcionality. Menšie nedostatky by mali len za výnimočných okolností viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu. Opakované prípady menších nedostatkov však môžu vyvolať pochybnosti o spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, čo môže opodstatňovať jeho vylúčenie.

(102)

Malo by sa však prihliadať na to, že hospodárske subjekty môžu prijímať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania. Medzi tieto opatrenia môžu patriť najmä personálne a organizačné opatrenia, ako je prerušenie všetkých prepojení na osoby alebo organizácie zapojené do nesprávneho konania, vhodné opatrenia na reorganizáciu personálu, realizácia systémov hlásení a kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu na sledovanie súladu a prijatie interných pravidiel zodpovednosti a náhrady. Ak takéto opatrenia poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť len na základe týchto dôvodov vylúčený. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť požadovať, aby sa preskúmali opatrenia zamerané na dosiahnutie súladu, ktoré boli prijaté so zreteľom na možné pripustenie do postupu obstarávania. Malo by sa však ponechať na členské štáty, aby určili presné procesné a vecné podmienky uplatniteľné v takých prípadoch. Mali by mať najmä možnosť voľne rozhodnúť, či umožnia jednotlivým verejným obstarávateľom, aby vykonali príslušné posúdenia alebo uvedenými úlohami poveria iné orgány na ústrednej alebo decentralizovanej úrovni.

(103)

Ponuky, ktoré sú z hľadiska práce, tovaru alebo služieb neobvykle nízke, môžu byť založené na technicky, hospodársky alebo právne nesprávnych predpokladoch alebo postupoch. V prípade, že uchádzač nemôže poskytnúť dostatočné vysvetlenie, verejný obstarávateľ by mal byť oprávnený ponuku zamietnuť. Zamietnutie by malo byť povinné v prípadoch, keď verejný obstarávateľ zistil, že neobvykle nízka účtovaná cena alebo navrhnuté náklady vyplývajú z nedodržiavania záväzného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré je s ním v súlade, v oblasti sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva alebo ustanovení medzinárodného pracovného práva.

(104)

Podmienky plnenia zákazky sú na stanovenie osobitných požiadaviek súvisiacich s plnením zákazky. Na rozdiel od kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú základom porovnávacieho posudzovania kvality ponúk, podmienky plnenia zákazky predstavujú pevne stanovené objektívne požiadavky, ktoré nemajú žiadny vplyv na posudzovanie ponúk. Podmienky plnenia zákazky by mali byť zlučiteľné s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a že súvisia s predmetom zákazky, ktorý zahŕňa všetky faktory pôsobiace v konkrétnom procese výroby, poskytovania alebo obchodu. To zahŕňa podmienky týkajúce sa procesu plnenia zákazky, ale nezahŕňa požiadavky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky.

Podmienky plnenia zákazky by sa mali uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v predbežnom oznámení použitom ako prostriedok výzvy na súťaž alebo v súťažných podkladoch.

(105)

Je dôležité zabezpečiť, aby subdodávatelia plnili príslušné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva stanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, pokiaľ takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, a to prostredníctvom vhodných opatrení príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci ich zodpovednosti a pôsobnosti, ako sú inšpektoráty práce alebo agentúry na ochranu životného prostredia.

Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť určitú transparentnosť v subdodávateľskom reťazci, keďže to verejným obstarávateľom poskytuje informácie o tom, kto je prítomný na stavenisku, na ktorom sa pre nich vykonávajú stavebné práce, alebo ktoré podniky poskytujú služby v budovách, infraštruktúrach alebo oblastiach ako sú radnice, mestské školy, športové zariadenia, prístavy alebo diaľnice, za ktoré sú verejní obstarávatelia zodpovední alebo nad ktorými vykonávajú priamy dohľad. Malo by sa spresniť, že povinnosť poskytnúť požadované informácie v každom prípade nesie hlavný dodávateľ, a to na základe osobitných doložiek, ktoré by každý verejný obstarávateľ musel zahrnúť do všetkých postupov obstarávania, alebo na základe povinností, ktoré by členské štáty uložili hlavnému dodávateľovi prostredníctvom všeobecne uplatniteľných právnych ustanovení.

Malo by sa tiež spresniť, že podmienky týkajúce sa vynucovania dodržiavania uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, by sa mali uplatňovať vždy, keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa. Okrem toho by sa malo výslovne uviesť, že členské štáty by mali mať možnosť ísť nad rámec týchto opatrení, napríklad tak, že rozšíria povinnosti týkajúce sa transparentnosti, umožnia priame platby subdodávateľom alebo umožnia verejným obstarávateľom overiť alebo od nich budú vyžadovať, aby overili, že subdodávatelia nie sú v žiadnej zo situácii, v ktorej by bolo vylúčenie hospodárskych subjektov oprávnené. Ak sa takéto opatrenia uplatňujú na subdodávateľov, mal by sa zabezpečiť súlad s ustanoveniami uplatniteľnými na hlavných dodávateľov, aby na existenciu dôvodov povinného vylúčenia nadväzovala požiadavka, aby hlavný dodávateľ nahradil dotknutého subdodávateľa. Ak z takéhoto overenia vyplýva existencia dôvodov nepovinného vylúčenia, malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia môžu požadovať nahradenie. Zároveň by sa však malo výslovne stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu byť povinní požadovať nahradenie dotknutého subdodávateľa, ak by vylúčenie hlavných dodávateľov bolo povinné v takých prípadoch.

Malo by sa tiež výslovne stanoviť, že členské štáty môžu vo vnútroštátnych predpisoch ustanoviť prísnejšie pravidlá zodpovednosti alebo ísť vo vnútroštátnych predpisoch o priamych platbách subdodávateľom nad rámec uvedených postupov.

(106)

Je potrebné pripomenúť, že nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (18) sa uplatňuje na výpočet lehôt uvedených v tejto smernici.

(107)

Je potrebné objasniť podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup obstarávania, so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.

Úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali ustanoviť minimálne finančné hodnoty, v rámci ktorých nie je potrebný nový postup obstarávania. Úpravy zákazky nad tieto finančné limity by malo byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania, pokiaľ sú v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

(108)

Verejní obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zákazky bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

(109)

Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.

(110)

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného otvorenia zákazky hospodárskej súťaži. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému podniku, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup obstarávania pre všetky verejné zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

(111)

Verejní obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy zákazky prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opcií, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V tejto smernici by sa preto malo ustanoviť, do akej miery možno v pôvodnej zákazke vykonávať úpravy. Preto by sa malo spresniť, že v dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opcii sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napr. komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Malo by sa tiež pripomenúť, že zmluvy by mohli zahŕňať napríklad bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby.

(112)

Verejní obstarávatelia môžu niekedy čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné vypovedanie zmlúv o verejných zákazkách, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami podľa práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali verejní obstarávatelia za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve, možnosť vypovedať zmluvu o verejnej zákazke počas jej platnosti, ak si to vyžaduje právo Únie.

(113)

Výsledky pracovného dokumentu Komisie z 27. júna 2011 nazvanom „Hodnotiaca správa – vplyv a účinnosť právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania“ naznačili, že by sa malo preskúmať vylúčenie určitých služieb z plného uplatňovania smernice 2004/18/ES. V dôsledku toho by sa plné uplatňovanie tejto smernice malo rozšíriť na celý rad služieb.

(114)

Určité kategórie služieb majú vzhľadom na svoju povahu aj naďalej obmedzený cezhraničný rozmer, a to konkrétne tzv. služby osobám, ako sú určité sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby. Tieto služby sú poskytované v konkrétnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. Pre verejné zákazky na poskytovanie týchto služieb by sa mal preto zaviesť osobitný režim s vyšším finančným limitom, než je limit uplatňovaný na iné služby.

O služby osobám s hodnotou pod uvedeným finančným limitom nebudú mať poskytovatelia z ostatných členských štátov obvykle záujem, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky o opaku, ako napr. v prípade cezhraničných projektov financovaných Úniou.

Zákazky na poskytnutie služieb osobám presahujúce uvedený finančný limit by mali byť transparentné v celej Únii. Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať dostatočné možnosti na zorganizovanie výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Uvedený záväzok sa odráža v pravidlách tejto smernice, pričom sa v nich ukladá len dodržiavanie základných zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, a zároveň sa uisťuje, že verejní obstarávatelia budú schopní uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby uverejnenom Výborom pre sociálnu ochranu. Členské štáty by pri určovaní postupov, ktoré sa majú použiť pre zadávanie zákaziek na služby osobám, mali zohľadniť článok 14 ZFEÚ a Protokol 26. Členské štáty by pritom mali sledovať ciele spočívajúce v zjednodušení a zmiernení administratívneho zaťaženia verejných obstarávateľov a hospodárskych subjektov; malo by sa spresniť, že pri napĺňaní týchto cieľov sa môže vychádzať aj z pravidiel uplatniteľných na zákazky na poskytnutie služieb, ktoré nepodliehajú osobitnému režimu.

Členské štáty a orgány verejnej moci môžu tieto služby poskytovať samy alebo organizovať sociálne služby spôsobom, ktorý nebude zahŕňať zadávanie verejných zákaziek, napríklad len prostredníctvom financovania takýchto služieb alebo udeľovaním licencií či povolení všetkým hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vopred verejným obstarávateľom bez akýchkoľvek obmedzení alebo kvót za predpokladu, že takýto systém zabezpečí dostatočnú propagáciu a bude v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

(115)

Podobne hotelové a reštauračné služby typicky ponúkajú len subjekty nachádzajúce sa na konkrétnom mieste poskytovania týchto služieb a preto majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 750 000 EUR. O veľké zákazky na poskytovanie hotelových a reštauračných služieb presahujúce uvedený finančný limit môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako sú cestovné agentúry alebo iní sprostredkovatelia, a to aj na cezhraničnom základe.

(116)

Podobne sa určité právne služby týkajú výlučne otázok súvisiacich len s vnútroštátnym právom a preto ich ponúkajú typicky len subjekty, ktoré sa nachádzajú v dotknutom členskom štáte a v dôsledku toho majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 750 000 EUR. O veľké zákazky na poskytovanie právnych služieb presahujúce uvedenú hodnotu môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako napríklad veľké medzinárodné právnické firmy, a to aj na cezhraničnom základe, najmä ak sa týkajú právnych záležitostí, ktoré vyplývajú z práva Únie alebo iného medzinárodného práva alebo s takýmto právom súvisia, alebo ktoré zahŕňajú viac ako jednu krajinu.

(117)

Skúsenosti ukázali, že rad ďalších služieb, ako sú napríklad záchranné služby, požiarnické služby a väzenské služby obvykle predstavujú určitý cezhraničný záujem len od okamihu, v ktorom dosiahnu dostatočný kritický objem prostredníctvom relatívne vysokej hodnoty. Pokiaľ nie sú vylúčené z pôsobnosti tejto smernice, mali by sa zahrnúť do zjednodušeného režimu. Iné kategórie služieb, ako sú napríklad vládne služby alebo poskytovanie komunálnych služieb, pokiaľ sa ich poskytovanie skutočne zakladá na zmluvách, by obvykle pravdepodobne predstavovali cezhraničný záujem len od finančného limitu 750 000 EUR, a v dôsledku toho by len vtedy mali podliehať zjednodušenému režimu.

(118)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu verejných služieb by sa v tejto smernici malo umožniť, aby účasť na postupoch obstarávania týkajúcich sa určitých služieb v oblasti zdravotníctva, sociálnych a kultúrnych služieb mohla byť vyhradená pre organizácie, ktoré sú založené na zamestnaneckom vlastníctve alebo aktívnej účasti zamestnancov na ich riadení, a pre existujúce organizácie, ako sú družstvá, s cieľom zúčastniť sa na poskytovaní týchto služieb koncovým užívateľom. Rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia sa obmedzuje na určité zdravotnícke, sociálne a súvisiace služby, určité služby v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, knihovnícke, archívne, múzejné a iné kultúrne služby, športové služby a služby pre domácnosti, pričom sa nemá vzťahovať na akékoľvek z vylúčení inak ustanovených v tejto smernici. Na tieto služby by sa mal vzťahovať len zjednodušený režim.

(119)

Je vhodné identifikovať tieto služby odkazom na osobitné pozície „Spoločného slovníka obstarávania (CPV)“, ktorý bol prijatý nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 (19) a ktorý predstavuje hierarchicky štruktúrovanú nomenklatúru rozdelenú na oddiely, skupiny, triedy, kategórie a podkategórie. S cieľom vyhnúť sa právnej neistote by sa malo spresniť, že odkaz na nejaký oddiel implicitne neznamená odkaz na podriadené pododdiely. Takéto komplexné pokrytie by sa namiesto toho malo explicitne stanoviť tak, že sa spomenú všetky relevantné pozície, v prípade potreby ako škála kódov.

(120)

Súťaže návrhov sa tradične využívajú zväčša v oblasti územného plánovania, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov. Malo by sa však pripomenúť, že tieto pružné nástroje by sa mohli využívať aj na iné účely, ako je napríklad získanie plánov na finančné inžinierstvo, ktoré by optimalizovali podporu pre MSP v kontexte programu Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky (JEREMIE) alebo iných programov Únie na podporu MSP v danom členskom štáte. V súťaži návrhov použitej na získanie plánov na takéto finančné inžinierstvo by sa mohlo tiež uviesť, že následné zákazky na služby na realizáciu tohto finančného inžinierstva by sa zadali víťazovi alebo jednému z víťazov súťaže návrhov na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

(121)

Z hodnotenia vyplynulo, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie uplatňovania pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania. Na účely účinnejšieho a jednotnejšieho uplatňovania pravidiel má zásadný význam získať dobrý prehľad o možných štrukturálnych problémoch a všeobecných modeloch národných politík v oblasti obstarávania v záujme cielenejšieho riešenia možných problémov. Tento prehľad by sa mal získať prostredníctvom vhodného monitorovania, ktorého výsledky by sa mali pravidelne zverejňovať s cieľom umožniť informovanú diskusiu o možných zlepšeniach pravidiel a praxe obstarávania. Získanie takéhoto dobrého prehľadu by mohlo zároveň umožniť dôverný pohľad na uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania v súvislosti s realizáciou projektov, ktoré spolufinancuje Únia. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozhodnúť, ako a kto by mal v praxi toto monitorovanie vykonávať; pri tomto by mali mať zároveň naďalej možnosť rozhodnúť, či by monitorovanie malo vychádzať z kontrol ex post založených na vzorkách alebo zo systematických kontrol ex ante postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Malo by byť možné upozorniť príslušné orgány na potenciálne problémy; to by si nemalo nevyhnutne vyžadovať, aby tie orgány, ktoré vykonali monitorovanie, mali spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.

Lepšie usmernenia, informácie a podpora verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom by tiež mohli veľkou mierou prispieť k zvýšeniu efektívnosti verejného obstarávania prostredníctvom lepších znalostí, zvýšenia právnej istoty a profesionalizácie postupov obstarávania. Takéto usmernenie by sa malo poskytnúť verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom vždy, keď sa ukáže, že je potrebné zlepšiť správne uplatňovanie pravidiel. Usmernenie, ktoré by sa malo poskytnúť, by sa mohlo týkať všetkých záležitostí, ktoré sú pre verejné obstarávanie relevantné, napríklad plánovania nákupov, postupov, výberu metód a nástrojov a osvedčených postupov pri vykonávaní postupov. Pokiaľ ide o právne otázky, usmernenie by nemalo nevyhnutne predstavovať komplexnú právnu analýzu príslušných otázok; mohlo by sa obmedziť na všeobecné uvedenie prvkov, ktoré by sa mali zohľadniť pri následnej podrobnej analýze otázok, napríklad poukázaním na judikatúru, ktorá by mohla byť relevantná, alebo na usmerňujúce poznámky či iné zdroje, v rámci ktorých už bola dotknutá konkrétna otázka preskúmaná.

(122)

V smernici 89/665/EHS sa stanovujú určité postupy preskúmania, ktoré by mohla uplatniť aspoň každá osoba, ktorá má alebo mala záujem na získaní určitej zákazky a ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením práva Únie v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátnych predpisov, ktorými sa toto právo transponuje. Táto smernica by nemala mať vplyv na uvedené postupy preskúmania. Občania, dotknuté zainteresované strany, bez ohľadu na to, či sú organizované, a iné osoby alebo orgány, ktoré nemajú prístup k postupom preskúmania podľa smernice 89/665/EHS, však napriek tomu majú ako daňoví poplatníci oprávnený záujem na riadnych postupoch obstarávania. Mali by mať preto možnosť upozorniť na možné porušenie tejto smernice príslušný orgán alebo štruktúru, a to iným spôsobom, než prostredníctvom systému preskúmania podľa smernice 89/665/EHS a bez toho, aby na tomto základe museli predstúpiť pred vnútroštátne súdne orgány. Aby sa nemuseli vytvárať duplicitné orgány alebo štruktúry, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť možnosť obrátiť sa na orgány alebo štruktúry vykonávajúce všeobecné monitorovanie, sektorové orgány dohľadu, miestne orgány dohľadu, orgány zaoberajúce sa hospodárskou súťažou, ombudsmana alebo vnútroštátne kontrolné orgány.

(123)

Aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, svoju úlohu bude musieť zohrávať aj environmentálne, sociálne a inovačné obstarávanie. Preto je potrebné získať prehľad o vývoji v oblasti strategického obstarávania, aby sa zaujalo informované stanovisko k všeobecným trendom na celkovej úrovni v uvedenej oblasti. V tejto súvislosti sa samozrejme môžu použiť aj všetky vhodné správy, ktoré už boli vypracované.

(124)

Vzhľadom na potenciál MSP v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie je dôležité, aby sa podporovala ich účasť na verejnom obstarávaní, a to prostredníctvom príslušných ustanovení tejto smernice, ako aj prostredníctvom iniciatív na vnútroštátnej úrovni. Nové ustanovenia uvedené v tejto smernici by mali prispieť k zlepšeniu úrovne úspešnosti, čím sa rozumie podiel MSP na celkovej hodnote zadaných zákaziek. Nie je síce vhodné stanoviť povinné miery úspešnosti, vnútroštátne iniciatívy na posilnenie účasti MSP by sa však mali vzhľadom na jej význam dôsledne monitorovať.

(125)

V súvislosti s komunikáciou a kontaktmi medzi Komisiou a členskými štátmi sa už zaviedli viaceré postupy a pracovné metódy, ako je komunikácia a kontakty týkajúce sa postupov stanovených na základe článkov 258 a 260 ZFEÚ, siete na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) a projektu EÚ pilot, ktoré sa touto smernicou nemenia. Mali by sa však doplniť určením jedného referenčného bodu v každom členskom štáte na spoluprácu s Komisiou, ktorý by fungoval ako jediný vstupný bod v prípade záležitostí týkajúcich sa verejného obstarávania v príslušnom členskom štáte. Túto funkciu môžu vykonávať osoby alebo štruktúry, ktoré už sú pravidelne v kontakte s Komisiou, pokiaľ ide o otázky súvisiace s verejným obstarávaním, ako napríklad národné kontaktné body, členovia poradného výboru pre verejné obstarávanie, členovia siete obstarávania alebo národné koordinačné orgány.

(126)

Vysledovateľnosť a transparentnosť rozhodovania v postupoch obstarávania má zásadný význam pre zabezpečenie riadnych postupov vrátane účinného boja proti korupcii a podvodom. Verejní obstarávatelia by preto mali uchovávať kópie uzavretých zmlúv s vysokou hodnotou, aby bolo možné zainteresovaným stranám poskytnúť prístup k týmto dokumentom v súlade s uplatniteľnými pravidlami o prístupe k dokumentom. Okrem toho by sa mali zásadné prvky a rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých postupov obstarávania zdokumentovať v správe o obstarávaní. S cieľom zabrániť administratívnej záťaži všade tam, kde je to možné, by sa malo povoliť, aby správa o obstarávaní odkazovala na informácie, ktoré už obsahuje príslušné oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Zlepšiť by sa mal aj elektronický systém uverejňovania týchto oznámení, ktorý spravuje Komisia, aby sa uľahčilo zadávanie údajov, pričom by sa zároveň malo zjednodušiť získavanie súhrnných správ a výmena údajov medzi systémami.

(127)

Komisia by v záujme administratívneho zjednodušenia a s cieľom znížiť zaťaženie členských štátov mala pravidelne skúmať, či je kvalita a úplnosť informácií uvedených v oznámeniach, ktoré sa uverejňujú v súvislosti s postupmi verejného obstarávania, dostatočná na to, aby jej umožnili získavať štatistické informácie, ktoré by inak museli zasielať členské štáty.

(128)

Pre výmenu informácií potrebných na vykonávanie postupov zadávania verejných zákaziek v cezhraničných situáciách je nevyhnutná účinná administratívna spolupráca, a to najmä pokiaľ ide o overovanie dôvodov vylúčenia a podmienok účasti, uplatňovanie noriem kvality a environmentálnych noriem a zoznamov schválených hospodárskych subjektov. Výmena informácií podlieha vnútroštátnym právnym predpisom týkajúcim sa dôvernosti. Preto táto smernica neobsahuje žiadnu povinnosť pre členské štáty uskutočňovať výmenu informácií, ktorá presahuje rámec toho, k čomu môžu mať prístup vnútroštátni verejní obstarávatelia. Informačný systém o vnútornom trhu (IMI) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (20) by mohol poskytnúť užitočné elektronické prostriedky na uľahčenie a rozšírenie administratívnej spolupráce zameranej na výmenu informácií na základe jednoduchých a jednotných postupov prekonávajúcich jazykové prekážky. Preto by sa mal čo najskôr spustiť pilotný projekt na testovanie udržateľnosti rozširovania IMI, ktoré by sa malo týkať výmeny informácií podľa tejto smernice.

(129)

S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by na Komisiu mala byť v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovaná právomoc prijímať právne akty so zreteľom na celý rad nepodstatných prvkov tejto smernice. Vzhľadom na potrebu dodržiavať medzinárodné dohody by Komisia mala byť oprávnená upravovať technické postupy pre metódy výpočtu finančných limitov a pravidelne revidovať samotné finančné limity a prispôsobovať prílohy X; zoznamy ústredných orgánov štátnej správy podliehajú zmenám v dôsledku administratívnych zmien na vnútroštátnej úrovni. Tieto zmeny sa oznamujú Komisii, ktorá by mala byť oprávnená prispôsobovať prílohu I; odkazy na nomenklatúru CPV môžu podliehať regulačným zmenám na úrovni Únie a je potrebné, aby sa tieto zmeny odrazili v znení tejto smernice; technické detaily a charakteristické znaky zariadení na elektronický príjem by mali byť v súlade s technologickým vývojom; takisto je nevyhnutné oprávniť Komisiu, aby prijala záväzné technické normy pre elektronickú komunikáciu s cieľom zabezpečiť interoperabilitu technických formátov, spracovania a prenosu správ v postupoch obstarávania vykonávaných elektronickými prostriedkami komunikácie so zreteľom na technologický vývoj; zoznam právnych aktov Únie, ktorým sa stanovujú spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus, by sa mal urýchlene prispôsobiť v záujme začlenenia opatrení prijatých na sektorovom základe. Na splnenie týchto potrieb by Komisia mala byť oprávnená aktualizovať zoznam právnych aktov vrátane metodík na výpočet nákladov na životný cyklus. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce uskutočňovala náležité konzultácie aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(130)

Komisia by pri uplatňovaní tejto smernice mala konzultovať s príslušnými skupinami expertov v oblasti elektronického obstarávania, čím sa zabezpečí vyvážené zloženie skupín hlavných zainteresovaných strán.

(131)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tejto smernice, pokiaľ ide o vypracovanie štandardných vzorov pre uverejňovanie oznámení a štandardného vzoru pre vlastné vyhlásenia, by vykonávacie právomoci mali byť prenesené na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(132)

Na prijatie vykonávacích aktov týkajúcich sa štandardných vzorov pre uverejňovanie oznámení, ktoré nemajú žiadny vplyv ani z finančného hľadiska, ani pokiaľ ide o povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, by sa mal používať konzultačný postup. Naopak, tieto akty sú charakterizované výlučne správnym účelom a slúžia na uľahčenie uplatňovania pravidiel stanovených v tejto smernici.

(133)

Postup preskúmania by sa mal použiť na prijatie štandardného vzoru pre vlastné vyhlásenia vzhľadom na vplyv týchto vlastných vyhlásení na obstarávanie a z dôvodu, že zohrávajú ústrednú úlohu pri zjednodušovaní požiadaviek na dokumenty v postupoch obstarávania.

(134)

Komisia by mala preskúmať účinky na vnútorný trh vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov a mala by o nich podať správu Európskemu parlamentu a Rade. Pritom by mala zohľadniť také faktory, ako napríklad úroveň cezhraničného obstarávania, účasť MSP, transakčné náklady a vzťah medzi nákladmi a prínosmi.

GPA v súlade s článkom XXII ods. 7 je predmetom ďalších rokovaní po troch rokoch po nadobudnutí platnosti a potom sa takéto rokovania konajú pravidelne. V tejto súvislosti by sa mala preskúmať aj vhodnosť výšky finančných limitov, pričom by sa mal zohľadniť vplyv inflácie vzhľadom na dlhé obdobie bez zmien finančných limitov v GPA; ak by sa v dôsledku toho mali finančné limity zmeniť, Komisia by mala prípadne prijať návrh právneho aktu, ktorým sa finančné limity stanovené v tejto smernici zmenia.

(135)

Komisia by so zreteľom na súčasné rokovania o horizontálnych ustanoveniach upravujúcich vzťahy s tretími krajinami v súvislosti s verejným obstarávaním mala dôsledne monitorovať globálne obchodné podmienky a posudzovať konkurenčné postavenie Únie.

(136)

Keďže cieľ tejto smernice, a to koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých verejných obstarávacích konaní, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(137)

Smernica 2004/18/ES by sa mala zrušiť.

(138)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011, sa členské štáty zaviazali, že v opodstatnených prípadoch priložia k oznámeniam o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viac dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje vzťah medzi časťami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vzhľadom na túto smernicu považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za opodstatnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I:

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A VŠEOBECNÉ ZÁSADY

KAPITOLA I:

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

ODDIEL 1:

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1:

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 2:

Vymedzenie pojmov

Článok 3:

Zmiešané obstarávanie

ODDIEL 2:

FINANČNÉ LIMITY

Článok 4:

Výšky finančného limitu

Článok 5:

Metódy výpočtu odhadovanej hodnoty obstarávania

Článok 6:

Revízia finančných limitov a zoznamu ústredných orgánov štátnej správy

ODDIEL 3:

VYLÚČENIA ZÁKAZIEK

Článok 7:

Zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb

Článok 8:

Osobitné vylúčenia zákaziek v oblasti elektronických komunikácií

Článok 9:

Verejné zákazky zadávané a súťaže návrhov organizované podľa medzinárodných pravidiel

Článok 10:

Osobitné vylúčenia vzťahujúce sa na zákazky na poskytnutie služieb

Článok 11:

Zákazky na služby zadané na základe výlučného práva

Článok 12:

Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora

ODDIEL 4:

OSOBITNÉ SITUÁCIE

Pododdiel 1:

Zákazky, na ktoré sa prispieva, a služby v oblasti výskumu a vývoja

Článok 13:

Zákazky s príspevkom verejných obstarávateľov

Článok 14:

Služby v oblasti výskumu a vývoja

Pododdiel 2:

Obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

Článok 15:

Obrana a bezpečnosť

Článok 16:

Zmiešané obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

Článok 17:

Verejné zákazky a súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré sa zadávajú alebo organizujú podľa medzinárodných pravidiel

KAPITOLA II:

Všeobecné pravidlá

Článok 18:

Zásady obstarávania

Článok 19:

Hospodárske subjekty

Článok 20:

Vyhradené zákazky

Článok 21:

Dôverný charakter

Článok 22:

Pravidlá platné v oblasti komunikácie

Článok 23:

Nomenklatúry

Článok 24:

Konflikty záujmov

HLAVA II:

PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA VEREJNÉ ZÁKAZKY

KAPITOLA I:

Postupy

Článok 25:

Podmienky týkajúce sa GPA a iných medzinárodných dohôd

Článok 26:

Výber postupov

Článok 27:

Verejná súťaž

Článok 28:

Užšia súťaž

Článok 29:

Rokovacie konanie

Článok 30:

Súťažný dialóg

Článok 31:

Inovatívne partnerstvo

Článok 32:

Použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia

KAPITOLA II:

Metódy a nástroje elektronického a hromadného obstarávania

Článok 33:

Rámcové dohody

Článok 34:

Dynamické nákupné systémy

Článok 35:

Elektronické aukcie

Článok 36:

Elektronické katalógy

Článok 37:

Centralizované obstarávacie činnosti a centrálne obstarávacie organizácie

Článok 38:

Príležitostné spoločné obstarávanie

Článok 39:

Obstarávanie za účasti verejných obstarávateľov z rôznych členských štátov

KAPITOLA III:

Priebeh postupu

ODDIEL 1:

PRÍPRAVA

Článok 40:

Predbežné trhové konzultácie

Článok 41:

Predbežné zapojenie záujemcov alebo uchádzačov

Článok 42:

Technické špecifikácie

Článok 43:

Značky

Článok 44:

Skúšobné protokoly, certifikácia a iné dôkazové prostriedky

Článok 45:

Variantné riešenia

Článok 46:

Rozdelenie zákaziek na viacero častí

Článok 47:

Stanovenie lehôt

ODDIEL 2:

UVEREJŇOVANIE A TRANSPARENTNOSŤ

Článok 48:

Predbežné oznámenia

Článok 49:

Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania

Článok 50:

Oznámenia o výsledku verejného obstarávania

Článok 51:

Forma a spôsob uverejňovania oznámení

Článok 52:

Uverejňovanie na vnútroštátnej úrovni

Článok 53:

Elektronická dostupnosť podkladov k obstarávaniu

Článok 54:

Výzvy záujemcom

Článok 55:

Informovanie záujemcov a uchádzačov

ODDIEL 3:

VÝBER ÚČASTNÍKOV A ZADÁVANIE ZÁKAZIEK

Článok 56:

Všeobecné zásady

Pododdiel 1:

Kvalitatívne kritériá výberu

Článok 57:

Dôvody na vylúčenie

Článok 58:

Podmienky účasti

Článok 59:

Jednotný európsky dokument pre obstarávanie

Článok 60:

Dôkazové prostriedky

Článok 61:

Online archív osvedčení (e-Certis)

Článok 62:

Normy zabezpečenia kvality a normy environmentálneho manažérstva

Článok 63:

Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov

Článok 64:

Úradné zoznamy schválených hospodárskych subjektov a osvedčovanie orgánmi zriadenými podľa verejného práva alebo súkromného práva

Pododdiel 2:

Zníženie počtu záujemcov, ponúk a riešení

Článok 65:

Zníženie počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť

Článok 66:

Zníženie počtu ponúk a riešení

Pododdiel 3:

Zadanie zákazky

Článok 67:

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Článok 68:

Náklady na životný cyklus

Článok 69:

Ponuky s neobvykle nízkou cenou

KAPITOLA IV:

Plnenie zákazky

Článok 70:

Podmienky plnenia zákaziek

Článok 71:

Využívanie subdodávateľov

Článok 72:

Úprava zmlúv počas ich platnosti

Článok 73:

Vypovedanie zmlúv

HLAVA III:

OSOBITNÉ REŽIMY OBSTARÁVANIA

KAPITOLA I:

Sociálne a iné osobitné služby

Článok 74:

Zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb

Článok 75:

Uverejňovanie oznámení

Článok 76:

Zásady zadávania zákaziek

Článok 77:

Vyhradené zákazky na určité služby

KAPITOLA II:

Pravidlá upravujúce súťaže návrhov

Článok 78:

Rozsah pôsobnosti

Článok 79:

Oznámenia

Článok 80:

Pravidlá organizovania súťaží návrhov a výberu účastníkov

Článok 81:

Zloženie poroty

Článok 82:

Rozhodnutia poroty

HLAVA IV:

RIADENIE

Článok 83:

Presadzovanie

Článok 84:

Individuálne správy o postupoch na zadávanie zákaziek

Článok 85:

Poskytovanie informácií členskými štátmi a štatistické informácie

Článok 86:

Administratívna spolupráca

HLAVA V:

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 87:

Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 88:

Postup pre naliehavé prípady

Článok 89:

Postup výboru

Článok 90:

Transpozícia a prechodné ustanovenia

Článok 91:

Zrušenie

Článok 92:

Preskúmanie

Článok 93:

Nadobudnutie účinnosti

Článok 94:

Adresáti

PRÍLOHY:

PRÍLOHA I:

ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

PRÍLOHA II:

ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 ODS. 1 BODE 6 PÍSM. a)

PRÍLOHA III:

ZOZNAM VÝROBKOV UVEDENÝCH V ČLANKU 4 PÍSM. b) V SÚVISLOSTI SO ZÁKAZKAMI ZADÁVANÝMI VEREJNÝMI OBSTARÁVATEĽMI V OBLASTI OBRANY

PRÍLOHA IV:

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA NÁSTROJOV A ZARIADENÍ NA ELEKTRONICKÉ PRIJÍMANIE PONÚK, ŽIADOSTÍ O ÚČASŤ, AKO AJ PLÁNOV A PROJEKTOV V RÁMCI SÚŤAŽÍ NÁVRHOV

PRÍLOHA V:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH

Časť A:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O UVEREJNENÍ PREDBEŽNÉHO OZNÁMENIA V PROFILE KUPUJÚCEHO

Časť B:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PREDBEŽNÝCH OZNÁMENIACH (podľa článku 48)

Časť C:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA (podľa článku 49)

Časť D:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VÝSLEDKU VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA (podľa článku 50)

Časť E:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ SÚŤAŽE NÁVRHOV (podľa článku 79 ods. 1)

Časť F:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VÝSLEDKOCH SÚŤAŽE (podľa článku 79 ods. 2)

Časť G:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O ÚPRAVÁCH ZMLUVY POČAS JEJ PLATNOSTI (podľa článku 72 ods. 1)

Časť H:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VYHLÁSENÍ VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA V PRÍPADE SOCIÁLNYCH A INÝCH OSOBITNÝCH SLUŽIEB (podľa článku 75 ods. 1)

Časť I:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V PREDBEŽNÝCH OZNÁMENIACH V PRÍPADE SOCIÁLNYCH A INÝCH OSOBITNÝCH SLUŽIEB (podľa článku 75 ods. 1)

Časť J:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH O VÝSLEDKU VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA V PRÍPADE SOCIÁLNYCH A INÝCH OSOBITNÝCH SLUŽIEB (podľa článku 75 ods. 2)

PRÍLOHA VI:

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V SÚŤAŽNÝCH PODKLADOCH SÚVISIACICH S ELEKTRONICKÝMI AUKCIAMI (ČLÁNOK 35 ODS. 4)

PRÍLOHA VII:

VYMEDZENIE URČITÝCH TECHNICKÝCH ŠPECIFIKÁCIÍ

PRÍLOHA VIII:

PRVKY TÝKAJÚCE SA UVEREJŇOVANIA

PRÍLOHA IX:

OBSAH VÝZIEV NA PREDLOŽENIE PONUKY, ÚČASŤ NA SÚŤAŽNOM DIALÓGU ALEBO POTVRDENIE ZÁJMU PODĽA ČLÁNKU 54

PRÍLOHA X:

ZOZNAM MEDZINÁRODNÝCH DOHOVOROV V SOCIÁLNEJ A ENVIRONMENTÁLNEJ OBLASTI UVEDENÝCH V ČLÁNKU 18 ODS. 2

PRÍLOHA XI:

REGISTRE

PRÍLOHA XII:

DÔKAZOVÉ PROSTRIEDKY PREUKAZUJÚCE SPLNENIE PODMIENOK ÚČASTI

PRÍLOHA XIII:

ZOZNAM PRÁVNYCH PREDPISOV ÚNIE UVEDENÝCH V ČLÁNKU 68 ODS. 3

PRÍLOHA XIV:

SLUŽBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 74

PRÍLOHA XV:

TABUĽKA ZHODY

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A VŠEOBECNÉ ZÁSADY

KAPITOLA I

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Oddiel 1

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá postupov obstarávania vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit stanovený v článku 4.

2.   Obstarávanie v zmysle tejto smernice znamená nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb, a to na základe verejnej zákazky vymedzenej, jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi od hospodárskych subjektov, ktorých si títo verejní obstarávatelia vybrali, bez ohľadu na to, či dané práce, tovar alebo služby sú určené na verejné účely.

3.   Na uplatňovanie tejto smernice sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ.

4.   Táto smernica nemá vplyv na slobodu členských štátov vymedziť v súlade s právom Únie, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by sa tieto služby mali organizovať a financovať v súlade s pravidlami štátnej pomoci a aké osobitné povinnosti by sa na ne mali vzťahovať. Rovnako táto smernica nemá vplyv na rozhodnutie orgánov verejnej moci o tom, či, ako a v akom rozsahu chcú plniť verejné funkcie sami podľa článku 14 ZFEÚ a Protokolu 26.

5.   Táto smernica nemá vplyv na spôsob, akým členské štáty organizujú svoje systémy sociálneho zabezpečenia.

6.   Dohody, rozhodnutia alebo iné právne nástroje, na základe ktorých sa uskutočňuje prevod právomocí a povinností na účely plnenia úloh vo verejnom záujme medzi verejnými obstarávateľmi alebo zoskupeniami verejných obstarávateľov a na základe ktorých nedochádza k odplate za zmluvné plnenie, sa považujú za vec vnútornej povahy dotknutého členského štátu a preto na ne, ako také, táto smernica nemá žiaden vplyv.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„verejní obstarávatelia“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

2.

„ústredné orgány štátnej správy“ sú verejní obstarávatelia uvedení v prílohe I, a pokiaľ došlo k úpravám alebo zmenám na vnútroštátnej úrovni, ich nástupnícke subjekty;

3.

„verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni“ sú všetci verejní obstarávatelia, ktorí nie sú ústrednými orgánmi štátnej správy;;

4.

„verejnoprávne inštitúcie“ sú inštitúcie, ktoré majú všetky tieto charakteristické znaky:

a)

sú zriadené na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu;

b)

majú právnu subjektivitu a

c)

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií; alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne inštitúcie;

5.

„verejné zákazky“ sú odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

6.

„verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác“ (verejné zákazky na práce) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je jedna z týchto činností:

a)

uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie aj uskutočnenie stavebných prác spojených s jednou z činností v zmysle prílohy II;

b)

uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie aj uskutočnenie stavby;

c)

uskutočnenie stavby, a to akýmkoľvek spôsobom, podľa požiadaviek, ktoré vymedzil verejný obstarávateľ uplatňujúci rozhodujúci vplyv na druh alebo projekt stavby;

7.

„stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebnoinžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu;

8.

„verejné zákazky na dodanie tovaru“ (verejné zákazky na tovar) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je kúpa, lízing, prenájom tovaru alebo kúpa tovaru na splátky, s možnosťou odkúpenia alebo bez takejto možnosti. Verejná zákazka na dodanie tovaru môže ako vedľajší predmet zahŕňať aj montáž a inštaláciu;

9.

„verejné zákazky na poskytnutie služieb“ (verejné zákazky na služby) sú verejné zákazky, ktorých predmetom je poskytnutie iných služieb, než služieb uvedených v bode 6;

10.

„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

11.

„uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

12.

„záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o výzvu na účasť na užšej súťaži, rokovacom konaní, rokovacom konaní bez predchádzajúceho zverejnenia, súťažnom dialógu alebo inovatívnom partnerstve, alebo bol na účasť na nich vyzvaný;

13.

„súťažný podklad“ je akýkoľvek dokument, ktorý verejný obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky obstarávania alebo postupu vrátane oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, predbežného oznámenia, ak sa používa ako prostriedok výzvy na súťaž, ako aj technických špecifikácií, opisného dokumentu, navrhovaných podmienok zákazky, formátov, v ktorých záujemcovia a uchádzači predkladajú dokumenty, či informácií o všeobecne uplatňovaných povinnostiach a akýchkoľvek dodatočných dokumentov;

14.

„centralizované obstarávacie činnosti“ sú činnosti vykonávané nepretržite jednou z týchto foriem:

a)

nadobúdaním tovaru a/alebo služieb určených pre verejných obstarávateľov;

b)

zadávaním verejných zákaziek alebo uzavieraním rámcových dohôd na práce, tovar alebo služby určené pre verejných obstarávateľov;

15.

„pomocné obstarávacie činnosti“ sú činnosti pozostávajúce z poskytovania podpory k obstarávacím činnostiam, najmä v týchto formách:

a)

technická infraštruktúra, ktorá umožňuje, aby verejní obstarávatelia zadávali verejné zákazky alebo uzavierali rámcové dohody na práce, tovar alebo služby;

b)

poradenstvo týkajúce sa vykonávania alebo navrhovania postupov verejného obstarávania;

c)

príprava a riadenie postupov obstarávania v mene a na účet príslušného verejného obstarávateľa;

16.

„centrálna obstarávacia organizácia“ je verejný obstarávateľ poskytujúci centralizované obstarávacie činnosti a prípadne pomocné obstarávacie činnosti;

17.

„poskytovateľ obstarávacích služieb“ je verejná alebo súkromná organizácia, ktorá na trhu ponúka pomocné obstarávacie činnosti;

18.

„písomný“ alebo „písomne“ je akékoľvek vyjadrenie pozostávajúce zo slov alebo číslic, ktoré možno čítať, reprodukovať a následne oznámiť, vrátane informácií prenášaných a uchovávaných elektronickými prostriedkami;

19.

„elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sa prenášajú, zasielajú a prijímajú prostredníctvom vedení, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

20.

„životný cyklus“ znamená všetky po sebe nasledujúce a/alebo vzájomne prepojené fázy vrátane výskumu a vývoja, ktorý sa má vykonať, výroby, obchodovania a jeho podmienok, dopravy, používania a údržby počas existencie výrobku alebo prác alebo poskytovania služby, od získania surovín alebo tvorby zdrojov až po likvidáciu, odstránenie a koniec slúženia alebo používania;

21.

„súťaže návrhov“ sú také konania, ktoré verejnému obstarávateľovi umožňujú nadobudnúť plán alebo projekt vybraný porotou po jeho predložení do súťaže, s udelením alebo bez udelenia cien, a to najmä v oblastiach územného plánovania miest a vidieka, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov;

22.

„inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

23.

„značka“ je akýkoľvek dokument, osvedčenie alebo potvrdenie potvrdzujúce, že predmetné stavebné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňajú určité požiadavky;

24.

„požiadavky pre získanie značky“ sú požiadavky, ktoré musia predmetné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňať, aby získali príslušnú značku.

2.   Na účely tohto článku „regionálne orgány“ zahŕňajú orgány uvedené v neúplnom zozname v klasifikácii NUTS 1 a 2, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (22), zatiaľ čo medzi „miestne orgány“ patria všetky orgány administratívnych jednotiek, na ktoré sa vzťahuje klasifikácia NUTS 3, a menších administratívnych jednotiek, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 1059/2003.

Článok 3

Zmiešané obstarávanie

1.   Odsek 2 sa uplatňuje na zmiešané zákazky, ktorých predmetom sú rôzne druhy obstarávania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Odseky 3 až 5 sa uplatňujú na zmiešané zákazky, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a obstarávanie, na ktoré sa vzťahujú iné právne režimy.

2.   Zákazky, ktorých predmetom sú dva alebo viac druhov obstarávania (práce, služby alebo tovar), sa zadávajú v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na ten druh obstarávania, ktorý charakterizuje hlavný predmet danej zákazky.

V prípade zmiešaných zákaziek pozostávajúcich čiastočne zo služieb v zmysle hlavy III kapitoly I a čiastočne z ostatných služieb alebo zo zmiešaných zákaziek pozostávajúcich čiastočne zo služieb a čiastočne z tovaru sa hlavný predmet určuje podľa príslušných služieb alebo tovaru s najvyššou predpokladanou hodnotou.

3.   Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne oddeliteľné, uplatňuje sa odsek 4. Ak jednotlivé časti danej zákazky nie sú objektívne oddeliteľné, uplatňuje sa odsek 6.

Ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, uplatňuje sa článok 16 tejto smernice.

4.   V prípade zákaziek, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj obstarávanie, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, si verejní obstarávatelia môžu zvoliť možnosť zadania samostatných zákaziek na jednotlivé časti alebo zadania jedinej zákazky. Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa vzťahuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej samostatnej časti.

Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, táto smernica sa uplatňuje, ak sa v článku 16 neustanovuje inak, na vzniknutú zmiešanú zákazku, a to bez ohľadu na hodnotu častí, na ktoré by sa inak vzťahoval iný právny režim, a bez ohľadu na to, ktorý právny režim by sa na tieto časti inak vzťahoval.

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré obsahujú prvky zákaziek a koncesií na tovar, práce a služby, sa zmiešaná zákazka zadá v súlade s touto smernicou, a to za predpokladu, že predpokladaná hodnota tej časti zákazky, ktorá predstavuje zákazku, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vypočítaná v súlade s článkom 5 sa rovná alebo je vyššia ako príslušný finančný limit stanovený v článku 4.

5.   V prípade zákaziek, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a obstarávanie vykonania činnosti, na ktorú sa vzťahuje smernica 2014/25/EÚ, sa uplatniteľné pravidlá určia bez ohľadu na odsek 4 tohto článku podľa článkov 5 a 6 smernice 2014/25/EÚ.

6.   Ak sú jednotlivé časti danej zákazky objektívne neoddeliteľné, uplatniteľný právny režim sa určí na základe hlavného predmetu tejto zákazky.

Oddiel 2

Finančné limity

Článok 4

Výšky finančného limitu

Táto smernica sa uplatňuje na obstarávania, ktorých predpokladaná hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) sa rovná alebo je vyššia ako tieto finančné limity:

a)

5 186 000 EUR pre verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

b)

134 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané ústrednými orgánmi štátnej správy a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi; v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru zadaných verejnými obstarávateľmi pôsobiacimi v oblasti obrany tento finančný limit platí len pre zákazky, ktoré sa vzťahujú na výrobky uvedené v prílohe III;

c)

207 000 EUR pre verejné zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb zadané orgánmi štátnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni a pre súťaže návrhov organizované týmito orgánmi; uvedený finančný limit platí aj pre verejné zákazky na dodanie tovaru zadané ústrednými orgánmi štátnej správy pôsobiacimi v oblasti obrany, ak sa tieto zákazky vzťahujú na výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe III;

d)

750 000 EUR pre verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XIV.

Článok 5

Metódy výpočtu predpokladanej hodnoty obstarávania

1.   Výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa zakladá na celkovej splatnej sume bez DPH podľa predpokladov verejného obstarávateľa vrátane akýchkoľvek opcií a všetkých obnovení zákaziek, ako sa výslovne uvádza v súťažných podkladoch.

Ak verejný obstarávateľ udeľuje záujemcom alebo uchádzačom ceny alebo poskytuje platby, zohľadní ich pri výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania.

2.   Ak verejný obstarávateľ pozostáva zo samostatných prevádzkových jednotiek, zohľadní sa celková predpokladaná hodnota všetkých jednotlivých prevádzkových jednotiek.

Bez ohľadu na prvý pododsek, ak je samostatná prevádzková jednotka samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie alebo jeho určité kategórie, hodnoty možno predpokladať na úrovni príslušnej jednotky.

3.   Výber metódy použitej na výpočet predpokladanej hodnoty obstarávania sa nevykoná so zámerom vylúčiť dané obstarávanie z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Obstarávanie sa nesmie rozdeliť tak, aby to bránilo jeho zahrnutiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice s výnimkou prípadov, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov.

4.   Uvedená predpokladaná hodnota je platná v čase, v ktorom sa zasiela výzva na súťaž alebo v prípade, ak výzva na súťaž sa nevyžaduje, v čase, v ktorom verejný obstarávateľ začína postup obstarávania, napríklad v prípade potreby oslovením hospodárskych subjektov v súvislosti s obstarávaním.

5.   Pri rámcových dohodách a dynamických nákupných systémoch sa vychádza z najvyššej predpokladanej hodnoty (bez DPH) všetkých zákaziek predpokladaných počas celej doby platnosti rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému.

6.   V prípade inovatívnych partnerstiev sa vychádza z najvyššej predpokladanej hodnoty (bez DPH) výskumných a vývojových činností predpokladaných počas všetkých etáp plánovaného partnerstva, ako aj tovaru, služieb alebo prác, ktoré vzniknú a obstarajú sa na konci plánovaného partnerstva.

7.   Pokiaľ ide o verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pri výpočte predpokladanej hodnoty sa zohľadnia náklady na práce aj celková predpokladaná hodnota tovaru a služieb, ktoré verejný obstarávateľ dá dodávateľovi k dispozícii, za predpokladu, že sú potrebné na uskutočnenie prác.

8.   Ak môžu byť výsledkom navrhovaných stavebných prác alebo navrhovaného poskytnutia služieb zákazky zadávané formou samostatných častí, zohľadní sa celková predpokladaná hodnota všetkých takýchto častí.

Ak sa súhrnná hodnota častí rovná finančnému limitu stanovenému v článku 4 alebo ho prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na zadávanie každej časti.

9.   Ak návrh na nadobudnutie podobného tovaru môže mať za následok zadanie zákaziek vo forme samostatných častí, pri uplatnení článku 4 písm. b) a c) sa zohľadní celková predpokladaná hodnota všetkých takýchto častí.

Ak sa súhrnná hodnota častí rovná finančnému limitu stanovenému v článku 4 alebo ju prevyšuje, táto smernica sa uplatňuje na zadávanie každej časti.

10.   Bez ohľadu na odseky 8 a 9 môžu verejní obstarávatelia zadávať zákazky na jednotlivé časti bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici za predpokladu, že predpokladaná hodnota (bez DPH) dotknutej časti je v prípade tovaru alebo služieb menej ako 80 000 EUR alebo v prípade prác menej ako 1 milión EUR. Súhrnná hodnota častí takto zadaných bez uplatnenia tejto smernice však nesmie prekročiť 20 % súhrnnej hodnoty všetkých častí, na ktoré sa navrhovaná práca, navrhované nadobudnutie podobného tovaru alebo navrhované poskytnutie služieb rozdelilo.

11.   V prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré majú pravidelnú povahu alebo pri ktorých sa plánuje obnovenie v rámci daného obdobia, výpočet predpokladanej hodnoty zákazky vychádza:

a)

buď z celkovej skutočnej hodnoty zákaziek rovnakého druhu nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov alebo v priebehu hospodárskeho roka, upravenej podľa možnosti tak, aby zohľadňovala zmeny množstva alebo hodnoty, ku ktorým by došlo v priebehu 12 mesiacov po zadaní pôvodnej zákazky;

b)

alebo z celkovej predpokladanej hodnoty zákaziek nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu 12 mesiacov po prvom dodaní alebo v priebehu hospodárskeho roka, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.

12.   Pokiaľ ide o verejné zákazky na dodanie tovaru týkajúce sa lízingu alebo prenájmu tovaru alebo kúpy tovaru na splátky, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky z tejto hodnoty:

a)

v prípade verejných zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba kratšia ako 12 mesiacov alebo sa rovná 12 mesiacom, z celkovej predpokladanej hodnoty počas platnosti zmluvy, alebo ak je obdobie platnosti zmluvy dlhšie ako 12 mesiacov, z celkovej hodnoty vrátane predpokladanej zostatkovej hodnoty;

b)

v prípade verejných zákaziek na dobu neurčitú alebo s platnosťou, ktorá sa nedá časovo vymedziť, zo 48-násobku mesačného plnenia.

13.   Pokiaľ ide o verejné zákazky na poskytnutie služieb, vychádza sa pri výpočte predpokladanej hodnoty zákazky, keď to prichádza do úvahy, z tejto hodnoty:

a)

poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné formy odmien;

b)

bankové a ostatné finančné služby: poplatky, splatné provízie, úroky a ostatné formy odmien;

c)

zákazky zahŕňajúce vypracovanie návrhov: poplatky, splatné provízie a ostatné formy odmien.

14.   Pokiaľ ide o verejné zákazky na poskytnutie služieb, v ktorých celková cena nie je určená, základom pre výpočet predpokladanej hodnoty zákazky je:

a)

v prípade zmlúv na dobu určitú, ak sa doba trvania rovná alebo je kratšia ako 48 mesiacov: celková hodnota počas celého obdobia platnosti zmlúv;

b)

v prípade zmlúv uzavretých na dobu neurčitú alebo s platnosťou dlhšou ako 48 mesiacov: 48-násobok mesačného plnenia.

Článok 6

Revízia finančných limitov a zoznamu ústredných orgánov štátnej správy

1.   Komisia počnúc 30. júnom 2013 každé dva roky overí, či finančné limity stanovené v článku 4 písm. a), b) a c) zodpovedajú finančným limitom stanoveným v Dohode Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“), a v prípade potreby ich zreviduje v súlade s týmto článkom.

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v Dohode o vládnom obstarávaní (GPA) Komisia pri výpočte výšky týchto finančných limitov vychádza z priemernej dennej hodnoty eura vyjadrenej v zvláštnych právach čerpania (ZPČ) za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí 31. augusta predchádzajúceho revízii s účinnosťou od 1. januára. Takto zrevidovaná výška finančných limitov sa v prípade potreby zaokrúhli smerom nadol na najbližších tisíc eur, aby sa zabezpečilo, že platné finančné limity stanovené v GPA a vyjadrené v ZPČ budú dodržané.

2.   Komisia súčasne s revíziou podľa odseku 1 tohto článku zreviduje aj:

a)

finančný limit stanovený v článku 13 prvom odseku písm. a) prostredníctvom jeho zosúladenia so zrevidovaným finančným limitom, ktorý sa uplatňuje na verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

b)

finančný limit stanovený v článku 13 prvom odseku písm. b) prostredníctvom jeho zosúladenia so zrevidovaným finančným limitom, ktorý sa uplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb zadané verejnými obstarávateľmi na nižšej ako ústrednej úrovni.

3.   Komisia počnúc 1. januárom 2014 každé dva roky určuje v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, výšku finančných limitov uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) zrevidovaných podľa odseku 1 tohto článku.

Komisia zároveň určuje v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, výšku finančného limitu uvedenej v článku 4 písm. d).

V súlade s metódou výpočtu stanovenou v Dohode o vládnom obstarávaní vychádza určovanie týchto limitov z priemerných denných hodnôt týchto mien zodpovedajúcich príslušnému finančnému limitu vyjadrenému v eurách za obdobie 24 mesiacov, ktoré sa končí 31. augusta predchádzajúceho revízii s účinnosťou od 1. januára.

4.   Komisia uverejní zrevidované finančné limity uvedené v odseku 1, ich zodpovedajúce hodnoty v národných menách podľa odseku 3 prvého pododseku a hodnotu určenú v súlade s odsekom 3 druhým pododsekom v Úradnom vestníku Európskej únie na začiatku novembra nasledujúceho po ich revízii.

5.   Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom prispôsobiť metodiku stanovenú v druhom pododseku odseku 1 tohto článku akýmkoľvek zmenám metodiky stanovenej v Dohode o vládnom obstarávaní, pokiaľ ide o revíziu finančných limitov uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) a určenie zodpovedajúcich hodnôt v národných menách členských štátov, ktorých menou nie je euro, podľa odseku 3 tohto článku.

Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom zrevidovať finančné limity uvedené v článku 4 písm. a), b) a c) podľa odseku 1 tohto článku a s cieľom zrevidovať finančné limity uvedené v článku 13 prvom odseku písm. a) a b) podľa ods. 2 tohto článku.

6.   V prípade potreby revízie finančných limitov uvedených v článku 4 písm. a), b) a c) a finančných limitov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) a b) a ak časové obmedzenia bránia použitiu postupu stanoveného v článku 87, nakoľko sa jedná o vážne naliehavé dôvody, na delegované akty prijaté podľa tohto článku ods. 5 druhého pododseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 88.

7.   Komisia sa splnomocňuje prijať v súlade s článkom 87 delegované akty s cieľom zmeniť prílohu I na účely aktualizácie zoznamu verejných obstarávateľov na základe oznámení členských štátov, ak sa takéto zmeny budú javiť ako nevyhnutné na správnu identifikáciu verejných obstarávateľov.

Oddiel 3

Vylúčenia zákaziek

Článok 7

Zákazky v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré podľa smernice 2014/25/EÚ zadávajú alebo organizujú verejní obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 8 až 14 uvedenej smernice a ktoré sú zadávané na účely vykonávania týchto činností, ani na verejné zákazky, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice podľa jej článkov 18, 23 a 34, alebo ak ich zadáva verejný obstarávateľ, ktorý poskytuje poštové služby v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice, na zákazky zadávané na účely vykonávania nasledujúcich činností:

a)

služby s pridanou hodnotou súvisiace s elektronickými prostriedkami a poskytované len elektronicky (vrátane zabezpečeného elektronického prenosu zakódovaných dokumentov, služby správy adries a prenos doporučenej elektronickej pošty),

b)

finančné služby, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 66100000-1 až 66720000-3 a článok 21 písm. d) smernice 2014/25/EÚ a ktoré zahŕňajú najmä poštové poukážky a poštové žírové (bezhotovostné) prevody finančných prostriedkov,

c)

filatelistické služby alebo

d)

logistické služby (služby kombinujúce fyzické doručovanie a/alebo uskladňovanie zásielok s inými nepoštovými funkciami).

Článok 8

Osobitné vylúčenia zákaziek v oblasti elektronických komunikácií

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktorých hlavným účelom je umožniť verejným obstarávateľom, aby poskytovali alebo využívali verejné komunikačné siete alebo poskytovali verejnosti jednu alebo viacero elektronických komunikačných služieb.

Na účely tohto článku pojmy „verejná komunikačná sieť“ a „elektronická komunikačná služba“ majú rovnaký význam ako v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (23).

Článok 9

Verejné zákazky zadávané a súťaže návrhov organizované podľa medzinárodných pravidiel

1.   Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré je verejný obstarávateľ povinný zadať alebo zorganizovať v súlade s postupmi obstarávania, ktoré sa líšia od postupov stanovených v tejto smernici a ktoré ustanovuje ktorýkoľvek z týchto nástrojov alebo subjektov:

a)

právny nástroj vytvárajúci medzinárodné právne záväzky, ako je medzinárodná dohoda uzavretá v súlade so zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich územnými alebo správnymi celkami nižšieho stupňa, ktorá sa vzťahuje na tovar, práce alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu jej signatármi;

b)

medzinárodná organizácia.

Členské štáty oznámia všetky právne nástroje uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku Komisii, ktorá sa o nich môže poradiť s Poradným výborom pre verejné obstarávanie uvedeným v článku 89.

2.   Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré verejný obstarávateľ zadáva alebo organizuje v súlade s pravidlami obstarávania stanovenými medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, ak dotknuté verejné zákazky a súťaže návrhov plne financuje uvedená organizácia alebo inštitúcia; v prípade verejných zákaziek a súťaží návrhov, ktoré z väčšej časti spolufinancuje medzinárodná organizácia alebo medzinárodná finančná inštitúcia, sa zmluvné strany dohodnú na uplatniteľných postupoch obstarávania.

3.   Článok 17 sa uplatňuje na zákazky a súťaže návrhov, ktoré zahŕňajú aspekty obrany a bezpečnosti a ktoré sa zadávajú alebo organizujú podľa medzinárodných pravidiel. Odseky 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na tieto zákazky a súťaže návrhov.

Článok 10

Osobitné vylúčenia zákaziek v oblasti poskytovania služieb

Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je/sú:

a)

nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností akýmkoľvek finančným spôsobom, alebo ktoré sa týkajú s nimi súvisiacich práv;

b)

nadobudnutie, vývoj, produkcia alebo koprodukcia programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby alebo rozhlasové mediálne služby, ktoré zadávajú poskytovatelia audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb, alebo zákazky na vysielací čas alebo poskytovanie programov, ktoré sa zadávajú poskytovateľom audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb. Na účely tohto písmena majú pojmy „audiovizuálne mediálne služby“ a „poskytovatelia mediálnych služieb“ rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (24). Výraz „program“ má rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, ale zahŕňa aj rozhlasové programy a rozhlasové programové materiály. Okrem toho, na účely tohto ustanovenia má výraz „programový materiál“ rovnaký význam ako výraz „program“;

c)

rozhodcovské a zmierovacie služby;

d)

akékoľvek z týchto právnych služieb:

i)

právne zastupovanie klienta právnikom v zmysle článku 1 smernice Rady 77/249/EHS (25):

v rozhodcovskom alebo zmierovacom konaní vedenom v členskom štáte, v tretej krajine alebo pred medzinárodným rozhodcovským alebo zmierovacím súdom, alebo

v súdnom konaní pred súdnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej moci členského štátu alebo tretej krajiny alebo pred medzinárodnými súdnymi orgánmi alebo medzinárodnými inštitúciami;

ii)

právne poradenstvo poskytnuté pri príprave akéhokoľvek konania uvedeného v tomto písmene bode i) alebo ak existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že vec, ktorej sa poradenstvo týka, sa stane predmetom takéhoto konania, a to za predpokladu, že poradenstvo poskytuje právnik v zmysle článku 1 smernice 77/249/EHS;

iii)

služby spočívajúce v osvedčovaní a overovaní listín, ktoré musia poskytovať notári;

iv)

právne služby, ktoré poskytujú správcovia alebo vymenovaní opatrovníci alebo iné právne služby, ktorých poskytovateľov určil súdny orgán v dotknutom členskom štáte alebo ktorí sú na základe práva určení na vykonávanie osobitných úloh pod dohľadom takýchto súdnych orgánov;

v)

iné právne služby, ktoré sú v dotknutom členskom štáte spojené, aj keď len príležitostne, s výkonom úradnej moci;

e)

finančné služby spojené s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (26), služby centrálnych bánk a operácie vykonávané Európskym nástrojom finančnej stability a Európskym mechanizmom pre stabilitu;

f)

pôžičky, bez ohľadu na spojenie s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov;

g)

pracovné zmluvy;

h)

služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú kódy CPV: 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami;

i)

služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom;

j)

služby týkajúce sa politickej kampane, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 79341400-0, 92111230-3 a 92111240-6, ak ich zadáva politická strana v súvislosti s volebnou kampaňou.

Článok 11

Zákazky na služby zadané na základe výlučného práva

Táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky na služby, ktoré verejný obstarávateľ zadáva inému verejnému obstarávateľovi alebo združeniu verejných obstarávateľov na základe výlučného práva, ktoré požíva podľa zákona, iného právneho predpisu alebo uverejneného správneho opatrenia, ktoré sú zlučiteľné so ZFEÚ.

Článok 12

Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora

1.   Verejná zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

Verejný obstarávateľ sa považuje za vykonávajúceho nad právnickou osobou kontrolu podobnú tej, ktorú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami v zmysle prvého pododseku písm. a), ak má rozhodujúci vplyv na strategické ciele, ako aj významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Takúto kontrolu môže vykonávať aj iná právnická osoba, ktorú samotnú rovnakým spôsobom kontroluje verejný obstarávateľ.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak kontrolovaná právnická osoba, ktorá je verejným obstarávateľom, zadá zákazku svojmu kontrolujúcemu verejnému obstarávateľovi alebo inej právnickej osobe kontrolovanej tým istým verejným obstarávateľom, za predpokladu, že v právnickej osobe, ktorej sa zadáva verejná zákazka, nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

3.   Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať verejnú zákazku uvedenej právnickej osobe bez uplatnenia tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad uvedenou právnickou osobou, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu..

Na účely prvého pododseku písm. a) vykonávajú verejní obstarávatelia spoločnú kontrolu nad právnickou osobou, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov; jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

ii)

títo verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby, a

iii)

kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

4.   Zmluva uzavretá výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky z týchto podmienok:

a)

zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;

b)

vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

c)

zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka.

5.   Na určenie percentuálneho podielu činností uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b), odseku 3 prvom pododseku písm. b) a odseku 4 písm. c) sa berie do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o služby, tovary a práce za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky.

Ak z dôvodu dátumu, ku ktorému príslušná právnická osoba alebo verejný obstarávateľ boli založení alebo začali činnosť alebo v dôsledku reorganizácie ich činnosti takýto obrat alebo alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady, nie je za predchádzajúce tri roky k dispozícii alebo už nie je relevantný, je postačujúce preukázať, najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že meranie činnosti je dôveryhodné.

Oddiel 4

Osobitné situácie

Pododdiel 1

Zákazky, na ktoré sa prispieva, a služby v oblasti výskumu a vývoja

Článok 13

Zákazky s príspevkom verejných obstarávateľov

Táto smernica sa uplatňuje na zadávanie týchto zákaziek:

a)

zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 5 186 000 EUR, ak tieto zákazky zahŕňajú jednu z týchto činností:

i)

stavebno-inžinierske činnosti uvedené v prílohe II,

ii)

stavebné práce na nemocniciach, zariadeniach určených na šport, rekreáciu a voľný čas, školských a univerzitných budovách a budovách, ktoré sa využívajú na administratívne účely;

b)

zákaziek na poskytnutie služieb, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 207 000 EUR a ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác uvedených pod písmenom a).

Verejní obstarávatelia poskytujúci príspevky uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) zaistia súlad s touto smernicou, ak sami nezadávajú zákazku, na ktorú sa prispieva, alebo ak takúto zákazku zadávajú pre iné subjekty a v ich mene.

Článok 14

Služby v oblasti výskumu a vývoja

Táto smernica sa uplatňuje iba na verejné zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5 za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:

a)

prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a

b)

odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.

Pododdiel 2

Obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

Článok 15

Obrana a bezpečnosť

1.   Táto smernica sa uplatňuje na zadávanie verejných zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a na súťaže návrhov organizované v tejto oblasti, s výnimkou týchto zákaziek:

a)

zákazky patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES;

b)

zákazky, na ktoré sa neuplatňuje smernica 2009/81/ES podľa jej článkov 8, 12 a 13.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré inak nie sú vyňaté z jej rozsahu pôsobnosti podľa odseku 1, pokiaľ ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu nemôže byť zaručená menej rušivými opatreniami, napríklad stanovením požiadaviek zameraných na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejný obstarávateľ sprístupňuje v rámci postupu zadávania zákazky, ako sa stanovuje v tejto smernici.

Okrem toho v súlade s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ sa táto smernica neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktoré inak nie sú vyňaté z jej rozsahu pôsobnosti podľa odseku 1 tohto článku, pokiaľ uplatňovanie tejto smernice by členský štát zaväzovalo poskytovať informácie, ktorých zverejnenie považuje za rozpor so základnými záujmami svojej bezpečnosti.

3.   Ak sa obstarávanie a plnenie verejnej zákazky alebo súťaže návrhov vyhlásia za tajné alebo ich musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktoré sú platné v členskom štáte, táto smernica sa neuplatňuje, ak členský štát určil, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami, akými sú opatrenia uvedené v odseku 2 prvom pododseku.

Článok 16

Zmiešané obstarávanie zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti

1.   V prípade zmiešaných zákaziek, ktorých predmetom je obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo smernica 2009/81/ES, sa uplatňuje tento článok.

2.   Ak sú jednotlivé časti danej verejnej zákazky objektívne oddeliteľné, verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti alebo zadať jedinú zákazku.

Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať samostatné zákazky na jednotlivé časti, rozhodnutie o tom, ktorý právny režim sa vzťahuje na akúkoľvek z takýchto samostatných zákaziek, sa prijme na základe charakteristických znakov príslušnej samostatnej časti.

Ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať jedinú zákazku, na určenie uplatniteľného právneho režimu sa použijú tieto kritériá:

a)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ, zákazku možno zadať bez uplatnenia tejto smernice, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi;

b)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje smernica 2009/81/ES, zákazku možno zadať v súlade s uvedenou smernicou, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi. Týmto písmenom nie sú dotknuté finančné limity a vylúčenia stanovené v uvedenej smernici.

Rozhodnutie zadať jedinú zákazku sa však neprijíma na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania tejto smernice alebo smernice 2009/81/ES.

3.   Odsek 2 tretí pododsek písm. a) sa uplatňuje na zmiešané zákazky, na ktoré by sa inak mohlo uplatňovať písmeno a) aj písmeno b) uvedeného pododseku.

4.   Ak jednotlivé časti danej zákazky nie sú objektívne oddeliteľné, zákazku možno zadať bez uplatnenia tejto smernice, ak zahŕňa prvky, na ktoré sa uplatňuje článok 346 ZFEÚ; inak ju možno zadať v súlade so smernicou 2009/81/ES.

Článok 17

Verejné zákazky a súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré sa zadávajú alebo organizujú podľa medzinárodných pravidiel

1.   Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré je verejný obstarávateľ povinný zadať alebo zorganizovať v súlade s postupmi obstarávania, ktoré sa líšia od postupov, ktoré sú uvedené v tejto smernici a ktoré stanovuje ktorýkoľvek z týchto nástrojov alebo subjektov:

a)

medzinárodná dohoda alebo dojednanie, ktoré sú uzavreté v súlade so Zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich nižšími celkami a ktoré sa vzťahujú na práce, tovar alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu ich zmluvnými stranami;

b)

medzinárodná dohoda alebo dojednanie o umiestnení vojsk týkajúce sa podnikov členského štátu alebo tretej krajiny;

c)

medzinárodná organizácia.

Všetky dohody alebo dojednania uvedené v prvom pododseku písm. a) tohto odseku sa oznámia Komisii, ktorá sa o nich môže poradiť s Poradným výborom pre verejné obstarávanie uvedeným v článku 89.

2.   Táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov zahŕňajúce aspekty obrany alebo bezpečnosti, ktoré verejný obstarávateľ zadáva v súlade s pravidlami obstarávania stanovenými medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, ak dotknuté verejné zákazky a súťaže návrhov plne financuje táto organizácia alebo inštitúcia. V prípade verejných zákaziek a súťaží návrhov, ktoré z väčšej časti spolufinancuje medzinárodná organizácia alebo medzinárodná finančná inštitúcia, sa zmluvné strany dohodnú na uplatniteľných postupoch obstarávania.

KAPITOLA II

Všeobecné pravidlá

Článok 18

Zásady obstarávania

1.   Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.

2.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri plnení verejných zákaziek plnili uplatniteľné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v prílohe X.

Článok 19

Hospodárske subjekty

1.   Hospodárske subjekty, ktoré sú podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sú zriadené, oprávnené poskytovať príslušnú službu, nesmú byť odmietnuté len z dôvodu, že podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa zákazka zadáva, by sa od nich vyžadovalo, aby boli buď fyzickou alebo právnickou osobou.

V prípade verejných zákaziek na poskytnutie služieb a verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ako aj verejných zákaziek na dodanie tovaru, ktoré navyše zahŕňajú aj služby alebo montáž a inštaláciu, sa však od právnických osôb môže vyžadovať, aby v ponuke alebo v žiadosti o účasť uviedli mená a príslušnú odbornú kvalifikáciu pracovníkov, ktorí budú zodpovední za realizáciu príslušnej zákazky.

2.   Na postupoch verejného obstarávania sa môžu zúčastňovať skupiny hospodárskych subjektov vrátane dočasných združení. Verejní obstarávatelia od nich nemôžu vyžadovať, aby mali konkrétnu právnu formu na to, aby mohli predložiť ponuku alebo žiadosť o účasť.

Ak je to nevyhnutné, verejní obstarávatelia môžu v súťažných podkladoch spresniť, ako skupiny hospodárskych subjektov majú splniť požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia alebo technickej a odbornej spôsobilosti uvedené v článku 58 za predpokladu, že je to opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané. Členské štáty môžu stanoviť štandardné podmienky pre spôsob, akým skupiny hospodárskych subjektov majú splniť tieto požiadavky.

Opodstatnená z objektívnych dôvodov a primeraná musí byť aj akákoľvek podmienka plnenia zákazky takýmito skupinami hospodárskych subjektov, ktorá je odlišná od podmienok stanovených pre jednotlivých účastníkov.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 môžu verení obstarávatelia vyžadovať od skupín hospodárskych subjektov, aby v prípade, že získali zákazku, nadobudli konkrétnu právnu formu, pokiaľ je takáto zmena nevyhnutná na uspokojivé plnenie zákazky.

Článok 20

Vyhradené zákazky

1.   Členské štáty môžu vyhradiť právo účasti na postupoch verejného obstarávania pre chránené pracovné dielne alebo hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia postihnutých alebo znevýhodnených osôb alebo môžu zabezpečiť, aby sa takéto zákazky plnili v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov týchto dielní, hospodárskych subjektov alebo programov tvoria postihnutí alebo znevýhodnení pracovníci.

2.   Výzva na súťaž obsahuje odkaz na tento článok.

Článok 21

Dôverný charakter

1.   Pokiaľ sa v tejto smernici alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na verejného obstarávateľa, a to predovšetkým v právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k informáciám, neustanovuje iná úprava a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v súvislosti so zverejňovaním zadaných zákaziek, ako aj v súvislosti s informáciami pre záujemcov a uchádzačov podľa článkov 50 a 55, verejný obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné, vrátane, ale nie výlučne, technických alebo obchodných tajomstiev a dôverných aspektov ponúk.

2.   Verejní obstarávatelia môžu pre hospodárske subjekty stanoviť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejní obstarávatelia sprístupňujú v rámci postupu obstarávania.

Článok 22

Pravidlá platné v oblasti komunikácie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa celá komunikácia a výmena informácií na základe tejto smernice, najmä elektronické predkladanie, uskutočňovala s použitím elektronických prostriedkov komunikácie v súlade s požiadavkami tohto článku. Nástroje a zariadenia, ktoré sa majú používať na komunikáciu elektronickými prostriedkami, ako aj ich technické parametre sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné so všeobecne používanými produktmi IKT a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania.

Bez ohľadu na prvý pododsek nie sú verejní obstarávatelia povinní vyžadovať v procese predkladania elektronické prostriedky komunikácie v týchto situáciách:

a)

ak by si v dôsledku špecializovanej povahy obstarávania používanie elektronických prostriedkov komunikácie vyžadovalo osobitné nástroje, zariadenia alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné alebo ktoré nie sú podporované bežne dostupnými aplikáciami;

b)

aplikácie podporujúce formáty súborov, ktoré sú vhodné na opis ponúk, používajú formáty súborov, pri ktorých nie je možné používať žiadne iné otvorené alebo bežne dostupné aplikácie, alebo sa na ne vzťahuje schéma udeľovania licencií a verejný obstarávateľ ich nemôže sprístupniť na prevzatie alebo používanie na diaľku;

c)

používanie prostriedkov elektronickej komunikácie by si vyžadovalo špecializované kancelárske zariadenie, ktoré verejní obstarávatelia nemajú bežne k dispozícii;

d)

súťažné podklady si vyžadujú predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno zaslať použitím elektronických prostriedkov.

Pokiaľ ide o komunikáciu, v prípade ktorej sa podľa druhého pododseku nepoužívajú elektronické prostriedky komunikácie, komunikácia sa uskutočňuje poštou alebo iným vhodným doručovateľom alebo kombináciou pošty alebo iného vhodného doručovateľa a elektronických prostriedkov.

Bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku nie sú verejní obstarávatelia povinní vyžadovať elektronické prostriedky komunikácie v procese predkladania, ak je použitie iných prostriedkov komunikácie ako sú elektronické prostriedky nevyhnutné z dôvodu narušenia bezpečnosti elektronických prostriedkov komunikácie alebo z dôvodu ochrany osobitne citlivej povahy informácií, ktoré si vyžadujú takú vysokú úroveň ochrany, že ju nemožno náležite zabezpečiť použitím elektronických nástrojov a zariadení, ktoré sú bežne dostupné hospodárskym subjektom alebo im môžu byť sprístupnené alternatívnymi prostriedkami prístupu v zmysle odseku 5.

Povinnosťou verejných obstarávateľov vyžadujúcich v súlade s druhým pododsekom tohto odseku v procese predkladania iné prostriedky komunikácie ako sú elektronické prostriedky je, aby uviedli dôvody tejto požiadavky v individuálnej správe uvedenej v článku 84. Ak je to uplatniteľné, verejní obstarávatelia v individuálnej správe uvedú dôvody, prečo sa použitie iných prostriedkov komunikácie ako sú elektronické prostriedky považuje za nevyhnutné pri uplatnení štvrtého pododseku tohto odseku.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa môže v súvislosti s inými oznámeniami, ktoré sa netýkajú základných prvkov postupu obstarávania, použiť ústna komunikácia za predpokladu, že jej obsah je dostatočne zdokumentovaný. Na tento účel základné prvky postupu obstarávania zahŕňajú súťažné podklady, žiadosti o účasť a potvrdenie záujmu a ponuky. Dôležité je najmä to, aby sa ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na obsah a posúdenie ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy alebo súhrny hlavných prvkov komunikácie.

3.   Verejní obstarávatelia pri každej komunikácii, výmene a uchovaní informácií zaistia integritu údajov a zachovanie dôvernosti ponúk a žiadostí o účasť. Obsah ponúk a žiadostí o účasť preskúmajú až po uplynutí lehoty na ich predloženie.

4.   Členské štáty môžu v prípade verejných zákaziek na práce a súťaží návrhov vyžadovať použitie osobitných elektronických nástrojov, ako sú nástroje elektronických informačných modelov budov alebo podobné nástroje. V takýchto prípadoch verejní obstarávatelia ponúknu alternatívne prostriedky prístupu, ako sa uvádza v odseku 5, až kým sa tieto nástroje nestanú bežne dostupnými v zmysle odseku 1 prvého pododseku druhej vety.

5.   Verejní obstarávatelia môžu v prípade potreby požadovať použitie nástrojov a zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a to za predpokladu, že ponúknu alternatívne prostriedky prístupu.

Od verejných obstarávateľov sa očakáva, že ponúknu vhodné alternatívne prostriedky prístupu v ktoromkoľvek z ďalej uvedených prípadov, ak:

a)

od dátumu uverejnenia oznámenia podľa prílohy VIII alebo od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie záujmu ponúkajú neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup k uvedeným nástrojom a zariadeniam elektronickými prostriedkami. V znení oznámenia alebo výzvy na potvrdenie záujmu sa bližšie určuje internetová adresa, na ktorej sú tieto nástroje a zariadenia prístupné;

b)

zabezpečia, aby uchádzači, ktorí nemajú prístup k príslušným nástrojom a zariadeniam, alebo nemajú možnosť získať ich v príslušných lehotách, za predpokladu, že za chýbajúci prístup nie je zodpovedný dotknutý uchádzač, mohli mať prístup k postupu obstarávania prostredníctvom využitia prechodných tokenov dostupných bezplatne online, alebo

c)

podporujú alternatívne kanály elektronického predkladania ponúk.

6.   Okrem požiadaviek stanovených v prílohe IV sa pre nástroje a zariadenia na elektronický prenos a prijímanie ponúk a na elektronické prijímanie žiadostí o účasť uplatňujú tieto pravidlá:

a)

informácie, ktoré sa týkajú špecifikácií elektronického predkladania ponúk a žiadostí o účasť vrátane kódovania a časového označovania, musia byť dostupné zainteresovaným stranám;

b)

členské štáty alebo verejní obstarávatelia konajúci vo všeobecnom rámci ustanovenom dotknutým členským štátom uvedú úroveň bezpečnosti, ktorá je potrebná pre elektronické prostriedky komunikácie v rôznych fázach konkrétneho postupu obstarávania; táto úroveň musí byť primeraná súvisiacemu riziku;

c)

ak členské štáty alebo verejní obstarávatelia konajúci vo všeobecnom rámci stanovenom dotknutým členským štátom dospeli k záveru, že úroveň rizík posúdených podľa písmena b) tohto odseku je taká, že sa vyžadujú zdokonalené elektronické podpisy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (27), verejní obstarávatelia akceptujú zdokonalené elektronické podpisy založené na kvalifikovaných certifikátoch, pričom sa vezme do úvahy, či sú tieto podpisy poskytnuté poskytovateľom certifikačných služieb, ktorý sa nachádza v zozname dôveryhodných informácií stanovenom v rozhodnutí Komisie 2009/767/ES (28), ktoré boli vytvorené použitím bezpečného zariadenia na vytvorenie podpisu alebo bez neho, pričom sa musia splniť tieto podmienky:

i)

verejní obstarávatelia musia stanoviť požadovaný formát zdokonalených podpisov na základe formátov stanovených v rozhodnutí Komisie 2011/130/EÚ (29) a musia prijať opatrenia potrebné na to, aby bolo možné tieto formáty technicky spracovať; v prípade, keď sa používa odlišný formát elektronického podpisu, elektronický podpis alebo nosič elektronického dokumentu obsahuje informácie o existujúcich možnostiach overenia, za čo nesie zodpovednosť členský štát. Možnosti overenia umožňujú verejným obstarávateľom overiť online, bezplatne a spôsobom, ktorý je zrozumiteľný pre cudzincov, prijatý elektronický podpis ako zdokonalený elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte.

Členské štáty oznámia informácie o poskytovateľovi služieb overenia Komisii, ktorá informácie prijaté od členských štátov sprístupní verejnosti na internete;

ii)

ak sa ponuka podpisuje s podporou kvalifikovaného certifikátu, ktorý je zahrnutý v zozname dôveryhodných informácií, verejní obstarávatelia nesmú uplatňovať ďalšie požiadavky, ktoré môžu zabrániť použitiu daných podpisov uchádzačmi.

Pokiaľ ide o dokumenty použité v súvislosti s postupom obstarávania, ktoré podpísal príslušný orgán členského štátu alebo iný vydávajúci subjekt, môže príslušný vydávajúci orgán alebo subjekt stanoviť vyžadovaný formát zdokonalených podpisov v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 1 ods. 2 rozhodnutia 2011/130/EÚ. Zavedú nevyhnutné opatrenia, aby boli schopné technicky spracovať tieto formáty zahrnutím informácií vyžadovaných na účely spracovania podpisu do dotknutého dokumentu. Takéto dokumenty v elektronickom podpise alebo na nosiči elektronických dokumentov obsahujú informácie o existujúcich možnostiach overenia, ktoré umožnia overenie prijatých elektronických podpisov online, bezplatne a spôsobom, ktorý je zrozumiteľný pre cudzincov.

7.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom zmeniť technické podrobnosti a charakteristické znaky stanovené v prílohe IV v dôsledku technického vývoja.

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom zmeniť zoznam uvedený v odseku 1 druhom pododseku písm. a) až d) tohto článku, ak sa v dôsledku technologického vývoja stanú trvalé výnimky z používania elektronických prostriedkov komunikácie nevhodnými, alebo, výnimočne, ak sa musia v dôsledku technologického vývoja poskytnúť nové výnimky.

S cieľom zaistiť interoperabilitu technických formátov, ako aj procesných štandardov a štandardov prenosu správ, najmä v cezhraničnom kontexte, je Komisia oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 87 na stanovenie povinného používania takýchto osobitných technických noriem, najmä pokiaľ ide o využívanie elektronického predkladania, elektronických katalógov a prostriedkov elektronického overovania, len vtedy, keď boli technické normy dôkladne otestované a dokázala sa ich užitočnosť v praxi. Skôr než sa používanie akejkoľvek technickej normy stane povinným, Komisia dôkladne posúdi aj náklady, ktoré s tým môžu byť spojené, najmä z hľadiska prispôsobenia sa existujúcim riešeniam v rámci elektronického obstarávania vrátane infraštruktúry, procesov alebo softvéru.

Článok 23

Nomenklatúry

1.   Pri akomkoľvek odkaze na nomenklatúry v kontexte verejného obstarávania sa používa „spoločný slovník obstarávania (CPV)“ prijatý nariadením (ES) č. 2195/2002.

2.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom prispôsobiť kódy CPV uvedené v tejto smernici vždy, keď je potrebné, aby sa v tejto smernici zohľadnili zmeny v nomenklatúre CPV, pričom z nich nevyplýva úprava rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 24

Konflikty záujmov

Členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia prijali vhodné opatrenia na účinné predchádzanie konfliktom záujmov, ktoré vznikajú pri vykonávaní postupov obstarávania, ako aj ich identifikáciu a nápravu, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi.

Pojem konflikty záujmov zahŕňa prinajmenšom každú situáciu, keď zamestnanci verejného obstarávateľa alebo poskytovateľa obstarávacích služieb konajúceho v mene verejného obstarávateľa, ktorí sú zapojení do vykonávania postupu obstarávania alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu, majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno vnímať ako ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s daným postupom obstarávania.

HLAVA II

PRAVIDLÁ UPLATNITEĽNÉ NA VEREJNÉ ZÁKAZKY

KAPITOLA I

Postupy

Článok 25

Podmienky týkajúce sa GPA a iných medzinárodných dohôd

Pokiaľ sa na práce, tovar, služby a hospodárske subjekty vzťahujú prílohy 1, 2, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku I Európskej únie ku GPA, ako aj iné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, verejní obstarávatelia poskytujú v súvislosti s týmito prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárov týchto dohôd zaobchádzanie, ktoré nesmie byť nepriaznivejšie než zaobchádzanie, ktoré poskytujú v súvislosti s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi Únie.

Článok 26

Výber postupov

1.   Verejní obstarávatelia uplatňujú pri zadávaní verejných zákaziek vnútroštátne postupy upravené tak, aby boli v súlade s touto smernicou, a to za predpokladu, že výzva na súťaž bola uverejnená v súlade s touto smernicou a bez toho, aby bol dotknutý článok 32.

2.   Členské štáty ustanovia, že verejní obstarávatelia môžu využívať verejnú alebo užšiu súťaž podľa tejto smernice.

3.   Členské štáty ustanovia, že verejní obstarávatelia môžu využívať inovatívne partnerstvo podľa tejto smernice.

4.   Členské štáty ustanovia, že verejní obstarávatelia môžu využívať rokovacie konanie alebo súťažný dialóg v týchto situáciách:

a)

pokiaľ ide o práce, tovar alebo služby spĺňajúce jedno alebo viac z týchto kritérií:

i)

potreby verejného obstarávateľa nemožno uspokojiť bez prispôsobenia riešení, ktoré sú ihneď dostupné;

ii)

zahŕňajú projektové alebo inovačné riešenia;

iii)

zákazku nemožno zadať bez predchádzajúceho rokovania v dôsledku osobitných okolností súvisiacich s povahou, zložitosťou alebo právnou a finančnou štruktúrou, alebo v dôsledku rizík, ktoré sú s nimi spojené;

iv)

verejný obstarávateľ nemôže dostatočne presne stanoviť technické špecifikácie odkazom na určitú normu, európske technické osvedčenie, spoločné technické špecifikácie alebo technické referencie v zmysle bodov 2 až 5 prílohy VII;

b)

pokiaľ ide o práce, tovar alebo služby, v prípade ktorých sú ako odozva na verejnú alebo užšiu súťaž predložené len neregulárne alebo neprijateľné ponuky. V takých situáciách nemusia verejní obstarávatelia uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak do postupu prijmú všetkých tých a len tých uchádzačov, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článkoch 57 až 64 a ktorí v rámci predchádzajúcej verejnej alebo užšej súťaže predložili ponuky v súlade s formálnymi požiadavkami postupu obstarávania.

Za neregulárne sa považujú najmä ponuky, ktoré nie sú v súlade so súťažnými podkladmi, ktoré boli doručené neskoro, v prípade ktorých existujú dôkazy o tajnej dohode alebo korupcii alebo ktoré považuje verejný obstarávateľ za neobvykle nízke ponuky. Za neprijateľné sa považujú najmä ponuky predložené uchádzačmi, ktorí nemajú požadovanú kvalifikáciu, a ponuky, ktorých cena presahuje rozpočet verejného obstarávateľa stanovený a zdokumentovaný pred začatím postupu obstarávania.

5.   Výzva na súťaž sa uskutoční prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania podľa článku 49.

Ak sa zákazka zadáva na základe užšej súťaže alebo rokovacieho konania, členské štáty môžu bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku stanoviť, že verejný obstarávateľ na nižšej ako ústrednej úrovni alebo osobitné kategórie takéhoto verejného obstarávateľa môžu uskutočniť výzvu na súťaž prostredníctvom predbežného oznámenia podľa článku 48 ods. 2.

Ak sa výzva na súťaž uskutoční prostredníctvom predbežného oznámenia podľa článku 48 ods. 2, hospodárske subjekty, ktoré vyjadrili svoj záujem v nadväznosti na uverejnenie predbežného oznámenia, budú následne vyzvané, aby svoj záujem potvrdili písomne, a to prostredníctvom „výzvy na potvrdenie účasti“ v súlade s článkom 54.

6.   V osobitných prípadoch a za osobitných okolností výslovne uvedených v článku 32 môžu členské štáty stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatniť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia výzvy na súťaž. Členské štáty neumožnia použitie tohto postupu v žiadnych iných prípadoch, než sú prípady uvedené v článku 32.

Článok 27

Verejná súťaž

1.   V prípade verejnej súťaže môže každý hospodársky subjekt, ktorý má záujem, reagovať na výzvu na súťaž predložením ponuky.

Minimálna lehota na prijatie ponúk je 35 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

K ponuke sú priložené informácie, ktoré na účely kvalitatívneho výberu požaduje verejný obstarávateľ.

2.   Ak verejní obstarávatelia uverejnili predbežné oznámenie, ktoré sa samo osebe nepoužilo ako prostriedok výzvy na súťaž, minimálna lehota na prijatie ponúk stanovená v odseku 1 druhom pododseku tohto článku sa môže skrátiť na 15 dní za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

predbežné oznámenie obsahovalo všetky informácie, ktoré sa vyžadujú pri oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v prílohe V časti B oddiele I, pokiaľ takéto informácie boli k dispozícii v čase, keď sa predbežné oznámenie uverejnilo;

b)

predbežné oznámenie bolo odoslané na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

3.   Ak sa lehota stanovená v odseku 1 druhom pododseku stáva neuplatniteľnou z dôvodu naliehavého stavu, ktorý verejný obstarávateľ náležite odôvodní, verejný obstarávateľ môže stanoviť lehotu, ktorá nebude kratšia ako 15 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

4.   Verejný obstarávateľ môže lehotu na prijatie ponúk stanovenú v odseku 1 druhom pododseku tohto článku skrátiť o päť dní, ak akceptuje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami v súlade s článkom 22 ods. 1 prvým pododsekom a článkom 22 ods. 5 a 6.

Článok 28

Užšia súťaž

1.   V užšej súťaži môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž predložením žiadosti o účasť obsahujúcej informácie stanovené v prílohe V častiach B alebo C, pričom poskytne informácie na účely kvalitatívneho výberu, ktoré vyžaduje verejný obstarávateľ.

Minimálna lehota na prijatie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo, v prípade použitia predbežného oznámenia ako prostriedku výzvy na súťaž, od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie účasti.

2.   Ponuku môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ po posúdení poskytnutých informácií vyzve na predloženie ponuky. Verejní obstarávatelia môžu obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzvú na účasť na súťaži, v súlade s článkom 65.

Minimálna lehota na prijatie ponúk je 30 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk.

3.   Ak verejní obstarávatelia uverejnili predbežné oznámenie, ktoré sa samo osebe nepoužilo ako prostriedok výzvy na súťaž, minimálna lehota na prijatie ponúk stanovená v odseku 2 druhom pododseku tohto článku sa môže skrátiť na 10 dní za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

predbežné oznámenie obsahovalo všetky informácie, ktoré sa vyžadujú v prílohe V časti B oddiele I, pokiaľ boli takéto informácie k dispozícii v čase, keď sa predbežné oznámenie uverejnilo;

b)

predbežné oznámenie sa zaslalo na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

4.   Členské štáty môžu ustanoviť, že všetci verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni alebo ich konkrétne kategórie môžu stanoviť lehotu na prijatie ponúk vzájomnou dohodou medzi verejným obstarávateľom a vybranými záujemcami za predpokladu, že všetci vybraní záujemcovia majú rovnaký čas na prípravu a predloženie svojej ponuky. V prípade, že dohoda o lehote na prijatie ponúk nebola dojednaná, lehota je minimálne 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk.

5.   Lehota na prijatie ponúk stanovená v odseku 2 tohto článku sa môže skrátiť o päť dní, ak verejný obstarávateľ akceptuje, že ponuky sa môžu predkladať elektronickými prostriedkami v súlade s článkom 22 ods. 1, 5 a 6.

6.   Ak sa lehoty stanovené v tomto článku stávajú neuplatniteľnými z dôvodu naliehavého stavu, ktorý verejný obstarávateľ náležite odôvodní, verejní obstarávatelia môžu stanoviť:

a)

lehotu na prijatie žiadostí o účasť, ktorá nebude kratšia ako 15 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania;

b)

lehotu na prijatie ponúk, ktorá nebude kratšia ako 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk.

Článok 29

Rokovacie konanie

1.   V prípade rokovacieho konania môže každý hospodársky subjekt reagovať na výzvu na súťaž, ktorá obsahuje informácie stanovené v prílohe V časti B a C, predložením žiadosti o účasť tak, že poskytne informácie pre kvalitatívny výber, ktoré požaduje verejný obstarávateľ.

Verejní obstarávatelia v súťažných podkladoch identifikujú predmet obstarávania tak, že poskytnú opis svojich potrieb a charakteristické znaky požadovaného tovaru, prác alebo služieb, ktoré sa majú obstarať, a stanovia kritériá na vyhodnotenie ponúk. Zároveň uvedú, ktoré prvky opisu vymedzujú minimálne požiadavky, ktoré majú splniť všetky ponuky.

Poskytnuté informácie musia byť dostatočne presné, aby hospodárskym subjektom umožnili identifikovať povahu a rozsah obstarávania a rozhodnúť sa, či požiadať o účasť na postupe.

Minimálna lehota na prijatie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo – v prípade použitia predbežného oznámenia ako prostriedku výzvy na súťaž – od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie účasti. Minimálna lehota na prijatie prvotných ponúk je 30 dní od dátumu zaslania výzvy. Uplatňuje sa článok 28 ods. 3 až 6.

2.   Prvotnú ponuku, ktorá tvorí základ následných rokovaní, môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ vyzve, aby predložili ponuku po posúdení poskytnutých informácií. Verejní obstarávatelia môžu obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzvú na účasť na rokovaní, v súlade s článkom 65.

3.   Ak v odseku 4 nie je stanovené inak, verejní obstarávatelia rokujú s uchádzačmi o prvotných a všetkých následných ponukách, ktoré uchádzači predložili, s výnimkou konečných ponúk v zmysle odseku 7, s cieľom vylepšiť ich obsah.

Predmetom rokovaní nie sú minimálne požiadavky a kritériá na vyhodnotenie ponúk.

4.   Verejní obstarávatelia môžu zadávať zákazky na základe prvotných ponúk bez rokovania, ak v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie účasti uviedli, že si takúto možnosť vyhradzujú.

5.   Verejní obstarávatelia počas rokovaní zabezpečia rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Nesmú preto poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý by mohol niektorých uchádzačov zvýhodniť pred inými. Všetkých uchádzačov, ktorých ponuky neboli vylúčené podľa odseku 6, písomne informujú o akýchkoľvek zmenách technických špecifikácií alebo ostatných súťažných podkladov iných ako sú podklady, v ktorých sa stanovujú minimálne požiadavky. Verejní obstarávatelia po týchto zmenách poskytnú uchádzačom dostatočný čas na to, aby prípadne upravili a opätovne predložili zmenené ponuky.

Verejní obstarávatelia v súlade s článkom 21 nesprístupnia iným účastníkom dôverné informácie, ktoré získali od záujemcu alebo uchádzača, ktorý sa na rokovaniach zúčastňuje, bez jeho súhlasu. Takýto súhlas nemá formu všeobecného vzdania sa práva na dôvernosť informácií, ale udeľuje sa v súvislosti so zamýšľaným oznámením konkrétnych informácií.

6.   Rokovacie konanie sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré sa majú prerokovať, pričom sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na potvrdenie účasti alebo v iných súťažných podkladoch. Verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na potvrdenie účasti alebo v iných súťažných podkladoch, či túto možnosť využije.

7.   Ak má verejný obstarávateľ v úmysle ukončiť rokovania, informuje o tom zostávajúcich uchádzačov a stanoví spoločnú lehotu na predloženie akýchkoľvek nových alebo revidovaných ponúk. Verejný obstarávateľ overí, či sú konečné ponuky v súlade s minimálnymi požiadavkami a s článkom 56 ods. 1, posúdi konečné ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk a zadá zákazku v súlade s článkami 66 až 69.

Článok 30

Súťažný dialóg

1.   V prípade súťažných dialógov môže každý hospodársky subjekt predložením žiadosti o účasť reagovať na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania poskytnutím informácií pre kvalitatívny výber, ktoré požaduje verejný obstarávateľ.

Minimálna lehota na prijatie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Na dialógu sa môžu zúčastniť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ po posúdení poskytnutých informácií vyzve na účasť. Verejní obstarávatelia môžu obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzvú na účasť na dialógu, v súlade s článkom 65. Zákazka sa zadáva výlučne na základe kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je najlepší pomer ceny a kvality v súlade s článkom 67 ods. 2.

2.   Verejní obstarávatelia uvedú svoje potreby a požiadavky v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a tieto potreby a požiadavky vymedzia v tomto oznámení a/alebo informatívnom dokumente. V tých istých dokumentoch súčasne uvedú a vymedzia aj vybrané kritériá na vyhodnotenie ponúk a uvedú orientačný časový rámec.

3.   Verejní obstarávatelia otvoria dialóg s účastníkmi vybranými v súlade s príslušnými ustanoveniami článkov 56 až 66, ktorého cieľom je identifikovať a vymedziť najvhodnejšie prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Počas tohto dialógu môžu s vybranými účastníkmi prediskutovať všetky aspekty obstarávania.

Verejní obstarávatelia zabezpečia počas dialógu rovnaké zaobchádzanie so všetkými účastníkmi. Nebudú preto poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý by mohol niektorých účastníkov zvýhodniť pred inými.

Verejní obstarávatelia v súlade s článkom 21 nesprístupnia iným účastníkom navrhnuté riešenia ani iné dôverné informácie, ktoré získajú od záujemcu alebo uchádzača, ktorý sa na dialógu zúčastňuje, bez jeho súhlasu. Tento súhlas nemá formu všeobecného vzdania sa práva na dôvernosť informácií, ale udeľuje sa v súvislosti so zamýšľaným oznámením konkrétnych informácií.

4.   Súťažné dialógy sa môžu uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach s cieľom znížiť počet riešení, ktoré sa majú prediskutovať počas fázy dialógu, pričom sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente. Verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente, či túto možnosť využije.

5.   Verejný obstarávateľ pokračuje v dialógu dovtedy, kým nenájde riešenie alebo riešenia, ktoré dokážu uspokojiť jeho potreby.

6.   Po vyhlásení, že dialóg je ukončený, a po informovaní zostávajúcich účastníkov o ukončení dialógu, verejní obstarávatelia požiadajú každého z nich, aby predložil svoju konečnú ponuku na základe riešenia alebo riešení, ktoré boli predložené a spresnené počas dialógu. Tieto ponuky zahŕňajú všetky požadované prvky, ktoré sú potrebné na realizáciu projektu.

Tieto ponuky sa môžu na žiadosť verejného obstarávateľa spresniť, konkretizovať a optimalizovať. Takéto spresnenie, konkretizácia a optimalizácia alebo doplňujúce informácie však nesmú zahŕňať zmeny základných aspektov ponuky alebo verejného obstarávania vrátane potrieb a požiadaviek stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente, ak je pravdepodobné, že zmeny týchto aspektov, potrieb a požiadaviek narušia hospodársku súťaž alebo budú mať diskriminačný účinok.

7.   Verejní obstarávatelia posúdia predložené ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente.

Na žiadosť verejného obstarávateľa sa môžu s uchádzačom, ktorý bol určený, že predložil ponuku predstavujúcu najlepší pomer ceny a kvality v súlade s článkom 67, uskutočniť rokovania s cieľom potvrdiť finančné záväzky alebo iné podmienky uvedené v ponuke finalizovaním podmienok zmluvy, a to za predpokladu, že to nemá účinok v podobe podstatnej úpravy základných aspektov ponuky alebo verejného obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente, a že sa tým nevytvára riziko narušenia hospodárskej súťaže alebo vzniku diskriminácie.

8.   Verejní obstarávatelia môžu bližšie určiť ceny alebo poplatky pre účastníkov dialógu.

Článok 31

Inovatívne partnerstvo

1.   V prípade inovatívnych partnerstiev môže každý hospodársky subjekt predložením žiadosti o účasť reagovať na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania tým, že poskytne informácie pre kvalitatívny výber, ktoré požaduje verejný obstarávateľ.

Verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch určí potrebu inovačného výrobku, služby alebo prác, ktorú nemožno uspokojiť kúpou výrobkov, služieb alebo prác, ktoré už sú dostupné na trhu. Uvedie, ktoré prvky tohto opisu vymedzujú minimálne požiadavky, ktoré majú splniť všetci uchádzači. Poskytnuté informácie musia byť dostatočne presné na to, aby hospodárskym subjektom umožnili určiť povahu a rozsah požadovaného riešenia a rozhodnúť sa, či požiadajú o účasť na danom postupe.

Verejný obstarávateľ môže rozhodnúť o zriadení inovatívneho partnerstva s jedným alebo viacerými partnermi vykonávajúcimi samostatné výskumné a vývojové činnosti.

Minimálna lehota na prijatie žiadostí o účasť je 30 dní odo dňa zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Na predmetnom postupe sa môžu zúčastniť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ vyzval na základe posúdenia poskytnutých informácií. Verejní obstarávatelia môžu v súlade s článkom 65 obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorí majú byť vyzvaní na účasť na postupe. Zákazky sa zadávajú výlučne na základe kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je najlepší pomer ceny a kvality v súlade s článkom 67.

2.   Cieľom inovatívneho partnerstva je vývoj inovačného produktu, služby alebo prác a následná kúpa výsledného tovaru, služieb alebo prác, a to za predpokladu, že zodpovedajú úrovni plnenia a maximálnym nákladom dohodnutým medzi verejnými obstarávateľmi a účastníkmi..

Inovatívne partnerstvo má štruktúru po sebe nasledujúcich fáz, ktoré kopírujú postupnosť krokov v procese výskumu a inovácie, čo môže zahŕňať výrobu výrobkov, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác. V rámci inovatívneho partnerstva sa stanovujú čiastkové ciele, ktoré má partner dosiahnuť, a zabezpečuje sa vyplácanie odplaty v primeraných splátkach.

Verejný obstarávateľ môže na základe týchto cieľov po každej fáze rozhodnúť o ukončení inovatívneho partnerstva alebo, v prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi, o znížení počtu partnerov ukončením individuálnych zmlúv, a to za predpokladu, že tieto možnosti a podmienky, za ktorých ich môže využiť, uviedol v súťažných podkladoch.

3.   Ak sa v tomto článku neustanovuje inak, verejní obstarávatelia rokujú s uchádzačmi o prvotných a všetkých následných ponukách, ktoré predložili, okrem konečnej ponuky, a to s cieľom zlepšiť obsah ponúk.

Predmetom týchto rokovaní nesmú byť minimálne požiadavky a kritériá na vyhodnotenie ponúk.

4.   Verejní obstarávatelia počas týchto rokovaní zabezpečia rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Nesmú preto poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý by mohol niektorých uchádzačov zvýhodniť pred inými. Všetkých uchádzačov, ktorých ponuky neboli vylúčené podľa odseku 5, písomne informujú o akýchkoľvek zmenách technických špecifikácií alebo ostatných súťažných podkladov iných ako sú podklady, v ktorých sa stanovujú minimálne požiadavky. Verejní obstarávatelia po týchto zmenách poskytnú uchádzačom dostatočný čas na to, aby prípadne upravili a opätovne predložili zmenené ponuky.

Verejní obstarávatelia v súlade s článkom 21 nesprístupnia iným účastníkom dôverné informácie, ktoré získali od záujemcu alebo uchádzača, ktorý sa na rokovaniach zúčastňuje, bez jeho súhlasu. Takýto súhlas nemá formu všeobecného vzdania sa práva na dôvernosť informácií, ale udeľuje sa v súvislosti so zamýšľaným oznámením konkrétnych informácií.

5.   Rokovania počas inovatívneho partnerstva sa môžu uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré sa majú prerokovať, pričom sa uplatnia kritériá na vyhodnotenie ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na potvrdenie účasti alebo v súťažných podkladoch. Verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, vo výzve na potvrdenie účasti alebo v súťažných podkladoch, či túto možnosť využije.

6.   Verejní obstarávatelia uplatňujú pri výbere záujemcov najmä kritériá týkajúce sa kapacity záujemcov v oblasti výskumu a vývoja a vypracovávania a zavádzania inovačných riešení.

Výskumné a inovačné projekty zamerané na uspokojenie potrieb určených verejným obstarávateľom, ktoré nemožno uspokojiť prostredníctvom existujúcich riešení, môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ vyzve po posúdení požadovaných informácií.

Verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch vymedzí dojednania uplatniteľné na práva duševného vlastníctva. V prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi verejný obstarávateľ v súlade s článkom 21 nesprístupní iným partnerom bez súhlasu určitého partnera riešenia, ktoré tento partner navrhuje v rámci partnerstva, ani iné dôverné informácie, ktoré tento partner predložil v rámci partnerstva. Takýto súhlas nesmie mať formu všeobecného vzdania sa práva na dôvernosť informácií, ale udeľuje sa v súvislosti so zamýšľaným oznámením konkrétnych informácií.

7.   Verejný obstarávateľ zabezpečí, aby sa do štruktúry partnerstva, a najmä do trvania a hodnoty jednotlivých fáz premietla úroveň inovácie navrhovaného riešenia a postupnosť výskumných a inovačných činností, ktoré sú potrebné na vývoj inovačného riešenia, ktoré ešte nie je na trhu dostupné. Predpokladaná hodnota tovaru, služieb alebo prác nesmie byť neprimeraná investíciám potrebným na ich vývoj.

Článok 32

Použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia

1.   V osobitných prípadoch a za osobitných okolností stanovených v odsekoch 2 až 5 môžu členské štáty stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu zadávať verejné zákazky na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia.

2.   Rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch:

a)

ak neboli predložené žiadne ponuky ani žiadne vhodné ponuky ani žiadne žiadosti o účasť ani žiadne vhodné žiadosti o účasť ako reakcia na verejnú alebo užšiu súťaž za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili a že sa Komisii v prípadoch, keď si to vyžiada, zašle správa.

Ponuka sa považuje za nevhodnú, ak je vzhľadom na zákazku irelevantná, pričom bez podstatných zmien nie je zjavne schopná uspokojiť potreby a požiadavky verejného obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch. Žiadosť o účasť sa považuje za nevhodnú, ak sa príslušný hospodársky subjekt má alebo môže vylúčiť podľa článku 57 alebo nespĺňa podmienky účasti, ktoré stanovil verejný obstarávateľ podľa článku 58;

b)

ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

i)

cieľom obstarávania je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu;

ii)

z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž;

iii)

ochrana výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva.

Výnimky stanovené v bodoch ii) a iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania;

c)

pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať, nie je možné dodržať lehoty verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo rokovacieho konania. Za okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nenesie v žiadnom prípade zodpovednosť verejný obstarávateľ.

3.   Rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na dodanie tovaru môže použiť v týchto prípadoch:

a)

ak sú príslušné výrobky vyrábané výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely; zákazky zadané podľa tohto písmena však nezahŕňajú veľkovýrobu na dosiahnutie obchodnej životaschopnosti alebo návratnosti nákladov na výskum a vývoj;

b)

pri doplňujúcich dodaniach od pôvodného dodávateľa, ktoré sú určené buď ako čiastočná náhrada dodaní tovaru alebo zariadenia, alebo ako rozšírenie existujúcich dodaní tovaru alebo zariadenia, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar s odlišnými technickými parametrami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe; takéto zákazky, ako aj opakujúce sa zákazky nesmú vo všeobecnosti trvať dlhšie ako tri roky;

c)

pri tovare kótovanom a nakupovanom na komoditnom trhu;

d)

pri nákupe tovaru alebo služieb za osobitne výhodných podmienok buď od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou končí svoju podnikateľskú činnosť, alebo od likvidátora v konkurznom konaní, z vysporiadania s veriteľmi alebo z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov.

4.   Rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa môže použiť pri verejných zákazkách na poskytnutie služieb, ak príslušná zákazka vychádza zo súťaže návrhov organizovanej v súlade s touto smernicou a ak sa podľa pravidiel stanovených v súťaži návrhov zadá víťazovi alebo jednému z víťazov danej súťaže návrhov; v druhom uvedenom prípade musia byť všetci víťazi vyzvaní na účasť na rokovaniach.

5.   Pri nových prácach alebo službách spočívajúcich v opakovaní podobných prác alebo služieb zverených hospodárskemu subjektu, ktorému tí istí verejní obstarávatelia zadali pôvodnú zákazku, sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia môže použiť za predpokladu, že takéto práce alebo služby sú v súlade so základným projektom, na ktorý bola pôvodná zákazka zadaná na základe konania v súlade s článkom 26 ods. 1. V základnom projekte sa uvádza rozsah možných dodatočných prác alebo služieb a podmienky, za ktorých budú zadané.

Hneď ako sa do súťaže predloží prvý projekt, oznámi sa, že sa toto konanie môže použiť, a verejní obstarávatelia pri uplatňovaní článku 4 zohľadnia celkové predpokladané náklady následných prác alebo služieb.

Toto konanie sa môže použiť len počas troch rokov po uzavretí pôvodnej zmluvy.

KAPITOLA II

Metódy a nástroje elektronického a hromadného obstarávania

Článok 33

Rámcové dohody

1.   Verejní obstarávatelia môžu uzatvárať rámcové dohody za predpokladu, že uplatňujú postupy ustanovené v tejto smernici.

Rámcová dohoda je dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorej účelom je stanoviť podmienky upravujúce zákazky, ktoré sa majú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokladané množstvo.

Platnosť rámcovej dohody nesmie presiahnuť štyri roky okrem výnimočných prípadov náležite odôvodnených najmä jej predmetom.

2.   Zákazky na základe rámcovej dohody sa zadávajú v súlade s postupmi stanovenými v tomto odseku a v odsekoch 3 a 4.

Dané postupy sa môžu uplatňovať len medzi verejnými obstarávateľmi, ktorí boli na tento účel jasne identifikovaní vo výzve na súťaž alebo vo výzve na potvrdenie účasti, a tými hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnou stranou uzavretej rámcovej dohody.

Zákazkami na základe rámcovej dohody sa za žiadnych okolností nesmú podstatným spôsobom upraviť podmienky v danej rámcovej dohode, najmä v prípade uvedenom v odseku 3.

3.   Ak sa rámcová dohoda uzaviera s jediným hospodárskym subjektom, zákazky na základe tejto dohody sa zadávajú v rozmedzí podmienok stanovených v danej rámcovej dohode.

Zadávanie týchto zákaziek môžu verejní obstarávatelia písomne konzultovať s hospodárskym subjektom, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, a v prípade potreby ho môžu požiadať o doplnenie jeho ponuky.

4.   Ak sa rámcová dohoda uzaviera s viac ako jedným hospodárskym subjektom, uvedená rámcová dohoda sa plní jedným z týchto spôsobov:

a)

na základe podmienok rámcovej dohody bez toho, aby sa opäť otvorila súťaž, ak sú v dohode stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru a objektívne podmienky na určenie toho, ktorý z hospodárskych subjektov, ktoré sú zmluvnou stranou rámcovej dohody, ich má realizovať; druhé z uvedených podmienok sa uvádzajú v súťažných podkladoch k rámcovej dohode;

b)

ak sú v rámcovej dohode stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru, plní sa čiastočne bez opätovného otvorenia súťaže podľa písmena a) a čiastočne s opätovným otvorením súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnou stranou rámcovej dohody, podľa písmena c), ak verejní obstarávatelia uviedli túto možnosť v súťažných podkladoch k rámcovej dohode. Rozhodnutie o tom, či sa konkrétne práce, tovar alebo služby nadobudnú na základe opätovného otvorenia súťaže alebo priamo na základe podmienok stanovených v rámcovej dohode, sa prijme podľa objektívnych kritérií, ktoré sa stanovia v súťažných podkladoch k rámcovej dohode. V týchto súťažných podkladoch sa zároveň uvedie, na ktoré podmienky sa môže vzťahovať otvorenie súťaže.

Možnosti stanovené v prvom odseku tohto písmena sa vzťahujú aj na akúkoľvek časť rámcovej dohody, pre ktorú sú všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru stanovené v rámcovej dohode, bez ohľadu na to, či sa stanovili všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie dotknutých prác, poskytovanie dotknutých služieb a dodávanie dotknutého tovaru v rámci iných častí;

c)

prostredníctvom opätovného otvorenia súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú zmluvnými stranami rámcovej dohody, ak v rámcovej dohode nie sú stanovené všetky podmienky upravujúce uskutočňovanie prác, poskytovanie služieb a dodávanie tovaru.

5.   Súťaže uvedené v odseku 4 písm. b) a c) sa zakladajú na rovnakých podmienkach, ako sú podmienky, ktoré sa uplatňujú pri zadávaní rámcovej dohody, a v prípade potreby na presnejšie vymedzených podmienkach a prípadne na iných podmienkach uvedených v súťažných podkladoch k rámcovej dohode v súlade s týmto postupom:

a)

pri každej zákazke, ktorá sa má zadať, sa verejní obstarávatelia písomne radia s hospodárskymi subjektmi, ktoré sú schopné zákazku realizovať;

b)

verejní obstarávatelia stanovia lehotu, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby umožnila predloženie ponúk pre každú konkrétnu zákazku, pričom berú do úvahy faktory, ako je zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na zaslanie ponúk;

c)

ponuky sa predkladajú písomne a ich obsah sa neotvorí pred uplynutím stanovenej lehoty na odpoveď;

d)

verejní obstarávatelia zadajú každú zákazku tomu uchádzačovi, ktorý predloží najlepšiu ponuku na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v súťažných podkladoch k rámcovej dohode.

Článok 34

Dynamické nákupné systémy

1.   Verejní obstarávatelia môžu použiť dynamický nákupný systém na bežné nákupy, ktorých parametre bežne dostupné na trhu spĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa. Dynamický nákupný systém funguje ako plne elektronický postup a je počas platnosti nákupného systému prístupný každému hospodárskemu subjektu, ktorý spĺňa podmienky účasti. Môže sa rozdeliť na kategórie tovaru, prác alebo služieb, ktoré sú objektívne vymedzené na základe charakteristických prvkov obstarávania, ktoré sa vykonáva v rámci dotknutej triedy. Takéto charakteristické znaky môžu zahŕňať odkaz na maximálnu možnú veľkosť následných konkrétnych zákaziek alebo na konkrétnu geografickú oblasť, v ktorej sa budú následné konkrétne zákazky plniť.

2.   Verejní obstarávatelia sa pri obstarávaní v rámci dynamického nákupného systému riadia pravidlami užšej súťaže. Prístup do systému majú všetci záujemcovia, ktorí spĺňajú podmienky účasti, a počet záujemcov, ktorí budú mať prístup do systému, nesmie byť obmedzený v súlade s článkom 65. Ak verejní obstarávatelia rozdelili systém na kategórie tovaru, stavebných prác alebo služieb v súlade s odsekom 1 tohto článku, pre každú kategóriu uvedú uplatniteľné podmienky účasti.

Bez ohľadu na článok 28 sa uplatňujú tieto lehoty:

a)

minimálna lehota na prijatie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo, ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž použije predbežné oznámenie, výzvy na potvrdenie účasti. Po zaslaní výzvy na predloženie ponúk pre prvé konkrétne obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému sa na prijatie žiadostí o účasť nevzťahujú žiadne ďalšie lehoty;

b)

minimálna lehota na prijatie ponúk je aspoň 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk. Podľa potreby sa uplatňuje článok 28 ods. 4. Článok 28 ods. 3 a 5 sa neuplatňuje.

3.   Pri akejkoľvek komunikácii v súvislosti s dynamickým nákupným systémom sa využívajú len elektronické prostriedky v súlade s článkom 22 ods. 1, 3, 5 a 6.

4.   Na účely zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému verejní obstarávatelia:

a)

uverejnia výzvu na súťaž, v ktorej jasne uvedú, že sa použije dynamický nákupný systém;

b)

v súťažných podkladoch uvedú aspoň povahu a predpokladaný objem plánovaného obstarávania, ako aj všetky potrebné informácie týkajúce sa dynamického nákupného systému vrátane toho, ako dynamický nákupný systém funguje, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia;

c)

uvedú akékoľvek rozdelenie na kategórie tovaru, stavebných prác alebo služieb, ako aj charakteristické znaky, ktoré ich vymedzujú;

d)

ponúkajú počas doby platnosti systému neobmedzený a úplný priamy prístup k súťažným podkladom v súlade s článkom 53.

5.   Verejní obstarávatelia umožnia počas celej platnosti dynamického nákupného systému každému hospodárskemu subjektu, aby požiadal o účasť v systéme za podmienok uvedených v odseku 2. Verejní obstarávatelia ukončia svoje posúdenie takýchto žiadostí v súlade s podmienkami účasti do 10 pracovných dní od ich prijatia. Táto lehota sa môže v jednotlivých prípadoch predĺžiť na 15 pracovných dní, ak je to odôvodnené najmä v dôsledku potreby preskúmať dodatočnú dokumentáciu alebo inak overiť, či sú podmienky účasti splnené.

Bez ohľadu na prvý pododsek, pokiaľ sa výzva na predloženie ponúk v prípade prvého konkrétneho obstarávania v rámci dynamického nákupného systému neodoslala, verejní obstarávatelia môžu predĺžiť obdobie na vyhodnotenie za predpokladu, že počas predĺženého obdobia na vyhodnotenie sa nevydá žiadna výzva na predloženie ponúk. Verejní obstarávatelia uvedú v súťažných podkladoch dĺžku predĺženého obdobia, ktorú majú v úmysle uplatniť.

Verejní obstarávatelia informujú dotknutý hospodársky subjekt čo najskôr o tom, či im bol alebo nebol poskytnutý prístup do dynamického nákupného systému.

6.   Verejní obstarávatelia vyzvú všetkých účastníkov, ktorým bol poskytnutý prístup, aby v súlade s článkom 54 predložili ponuku pre každé konkrétne obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému. Ak bol dynamický nákupný systém rozdelený na kategórie prác, tovaru alebo služieb, verejní obstarávatelia vyzvú všetkých účastníkov, ktorým bol poskytnutý prístup k danej kategórii zodpovedajúcej konkrétnemu dotknutému obstarávaniu, aby predložili ponuku.

Zákazku zadajú uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v rámci dynamického nákupného systému, alebo, v prípade použitia predbežného oznámenia ako prostriedku výzvy na súťaž, vo výzve na potvrdenie záujmu. Tieto kritériá sa môžu v prípade potreby presnejšie formulovať vo výzve na predloženie ponúk.

7.   Verejní obstarávatelia môžu kedykoľvek počas platnosti dynamického nákupného systému od účastníkov, ktorým bol poskytnutý prístup, požadovať, aby predložili obnovené a aktualizované vlastné vyhlásenie, ako sa stanovuje v článku 59 ods. 1, a to v lehote päť pracovných dní od dátumu zaslania uvedenej žiadosti.

Článok 59 odseky 4 až 6 sa uplatňujú počas celej platnosti dynamického nákupného systému.

8.   Verejní obstarávatelia uvedú obdobie platnosti dynamického nákupného systému vo výzve na súťaž. Komisii oznámia akékoľvek zmeny týkajúce sa obdobia platnosti, pričom použijú tieto štandardné vzory:

a)

pri zmene obdobia platnosti bez ukončenia platnosti systému vzor použitý pôvodne pri výzve na súťaž v rámci dynamického nákupného systému;

b)

pri ukončení platnosti systému oznámenie o výsledku verejného obstarávania uvedené v článku 50.

9.   Hospodárskym subjektom, ktoré majú záujem o dynamický nákupný systém alebo sú jeho stranami, sa pred obdobím platnosti dynamického nákupného systému alebo počas tohto obdobia nesmú účtovať žiadne poplatky.

Článok 35

Elektronické aukcie

1.   Verejní obstarávatelia môžu použiť elektronické aukcie, v ktorých sa oznamujú nové ceny upravené smerom nadol a/alebo nové hodnoty týkajúce sa určitých prvkov ponúk.

Na tieto účely verejní obstarávatelia štruktúrujú elektronickú aukciu ako opakovaný elektronický proces, ktorý prebieha po počiatočnom úplnom vyhodnotení ponúk a na základe ktorého je možné stanoviť poradie ponúk s použitím automatických metód hodnotenia.

Určité verejné zákazky na poskytnutie služieb a určité verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorých predmetom je intelektuálne plnenie, napríklad projektová dokumentácia stavieb, v prípade ktorých poradie ponúk nemožno stanoviť s použitím automatických metód hodnotenia, nemôžu byť predmetom elektronických aukcií.

2.   V prípade verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo rokovacieho konania sa môžu verejní obstarávatelia rozhodnúť, že pred zadaním verejnej zákazky sa uskutoční elektronická aukcia, ak je možné presne stanoviť obsah súťažných podkladov, najmä technické špecifikácie.

Za rovnakých okolností sa môže uskutočniť elektronická aukcia pri opätovnom otvorení súťaže medzi zmluvnými stranami rámcovej dohody podľa článku 33 ods. 4 písm. b) alebo c) a pri otvorení súťaže pri zákazkách, ktoré sa majú zadávať v rámci dynamického nákupného systému uvedeného v článku 34.

3.   Elektronická aukcia sa zakladá na niektorom z týchto prvkov ponúk:

a)

výlučne na cenách, ak sa zákazka zadáva len na základe ceny;

b)

na cenách a/alebo nových hodnotách charakteristických prvkov ponúk uvedených v súťažných podkladoch, ak sa zákazka zadáva na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality alebo ponuke s najnižšími nákladmi pri použití prístupu založeného na nákladovej efektívnosti.

4.   Verejní obstarávatelia, ktorí sa rozhodnú, že uskutočnia elektronickú aukciu, túto skutočnosť uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu. Súťažné podklady obsahujú prinajmenšom informácie uvedené v prílohe VI.

5.   Pred uskutočnením elektronickej aukcie vykonajú verejní obstarávatelia úplné počiatočné vyhodnotenie ponúk podľa kritéria alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk a váh priradených jednotlivým kritériám.

Ponuka sa považuje za prípustnú, ak ju predložil uchádzač, ktorý nebol vylúčený podľa článku 57, spĺňa podmienky účasti a jeho ponuka je v súlade s technickými špecifikáciami bez toho, aby bola neregulárna alebo neprijateľná alebo nevhodná.

Za neregulárne sa považujú najmä ponuky, ktoré nie sú v súlade so súťažnými podkladmi, ktoré boli doručené neskoro, v prípade ktorých existujú dôkazy o tajnej dohode alebo korupcii alebo ktoré považuje verejný obstarávateľ za neobvykle nízke ponuky. Za neprijateľné sa považujú najmä ponuky predložené uchádzačmi, ktorí nemajú požadovanú kvalifikáciu, a ponuky, ktorých cena presahuje rozpočet verejného obstarávateľa stanovený a zdokumentovaný pred začatím postupu obstarávania.

Ponuka sa považuje za nevhodnú, ak je vzhľadom na zákazku irelevantná, pričom bez podstatných zmien nie je zjavne schopná uspokojiť potreby a požiadavky verejného obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch. Žiadosť o účasť sa považuje za nevhodnú, ak sa príslušný hospodársky subjekt má alebo môže vylúčiť podľa článku 57 alebo nespĺňa podmienky účasti, ktoré stanovil verejný obstarávateľ podľa článku 58.

Všetci uchádzači, ktorí predložili prípustné ponuky, budú elektronickými prostriedkami v rovnakom čase vyzvaní na účasť na elektronickej aukcii, pričom od určeného dátumu a času budú používať spojenia podľa pokynov stanovených vo výzve. Elektronická aukcia sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich fázach. Elektronická aukcia nezačne skôr ako dva pracovné dni po dátume zaslania výziev.

6.   K výzve sa priloží výsledok celkového hodnotenia príslušnej ponuky, ktoré sa vykonalo na základe váh uvedených v článku 67 ods. 5 prvom pododseku.

Vo výzve sa tiež uvádza matematický vzorec, ktorý sa počas elektronickej aukcie použije na automatické určenie nového poradia v závislosti od nových predložených cien a/alebo hodnôt. Okrem prípadu, keď je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka určená len na základe ceny, sa v tomto vzorci zohľadňuje váha všetkých kritérií stanovených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ktoré boli uvedené v oznámení použitom ako prostriedok výzvy na súťaž alebo v iných súťažných podkladoch. Na tento účel sa však prípadné rozpätia vopred obmedzia na určitú hodnotu.

Ak sú povolené variantné riešenia, pre každé variantné riešenie sa stanoví osobitný vzorec.

7.   Počas každej fázy elektronickej aukcie verejní obstarávatelia okamžite oznámia všetkým uchádzačom prinajmenšom informácie dostatočné na to, aby im umožnili zistiť svoje relatívne umiestnenie v poradí v akomkoľvek okamihu. Verejní obstarávatelia môžu, ak to bolo vopred uvedené, oznámiť iné informácie týkajúce sa ostatných predložených cien alebo hodnôt. Môžu tiež kedykoľvek oznámiť informácie o počte účastníkov v danej fáze aukcie. V žiadnom prípade však nemôžu v žiadnej fáze elektronickej aukcie zverejniť totožnosť uchádzačov.

8.   Verejní obstarávatelia ukončia elektronickú aukciu jedným alebo niekoľkými z týchto spôsobov:

a)

v deň a čas, ktoré boli vopred stanovené;

b)

keď nedostávajú žiadne ďalšie nové ceny ani nové hodnoty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa minimálnych rozdielov, za predpokladu, že vopred stanovili čas, ktorý uplynie medzi prijatím posledného príspevku a ukončením elektronickej aukcie, alebo

c)

keď sa vyčerpal vopred stanovený počet fáz aukcie.

Ak majú verejní obstarávatelia v úmysle ukončiť elektronickú aukciu v súlade s písmenom c) prvého pododseku, prípadne v kombinácii s podmienkami stanovenými v jeho písmene b), vo výzve na účasť na aukcii sa uvedie časový harmonogram každej fázy aukcie.

9.   Po ukončení elektronickej aukcie verejní obstarávatelia zadajú zákazku v súlade s článkom 67 na základe výsledkov elektronickej aukcie.

Článok 36

Elektronické katalógy

1.   Ak sa vyžaduje použitie elektronických prostriedkov komunikácie, verejní obstarávatelia môžu vyžadovať, aby sa ponuky predkladali vo forme elektronického katalógu alebo aby zahŕňali elektronický katalóg.

Členské štáty môžu v súvislosti s určitými druhmi obstarávania stanoviť povinnosť používať elektronické katalógy.

K ponukám predloženým vo forme elektronického katalógu môžu byť priložené iné dokumenty, ktoré ponuku kompletizujú.

2.   Záujemcovia alebo uchádzači zostavia elektronické katalógy s cieľom zúčastniť sa na danom postupe obstarávania v súlade s technickými špecifikáciami a formátom, ktoré stanoví verejný obstarávateľ.

Elektronické katalógy okrem toho musia zodpovedať požiadavkám na nástroje elektronickej komunikácie, ako aj ďalším požiadavkám, ktoré verejný obstarávateľ stanovil v súlade s článkom 22.

3.   Ak sa akceptuje alebo vyžaduje predkladanie ponúk vo forme elektronických katalógov, verejní obstarávatelia:

a)

to uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu, ak sa predbežné oznámenie používa ako prostriedok výzvy na súťaž;

b)

uvedú v súťažných podkladoch všetky potrebné informácie v súlade s článkom 22 ods. 6 týkajúce sa formátu, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia, ktoré sa uplatňujú v prípade daného katalógu.

4.   Ak sa po predložení ponúk vo forme elektronických katalógov uzavrela rámcová dohoda s viac ako jedným hospodárskym subjektom, verejní obstarávatelia môžu stanoviť, že opätovné otvorenie súťaže pre konkrétne zákazky sa uskutoční na základe aktualizovaných katalógov. Verejní obstarávatelia použijú v tomto prípade jednu z týchto metód:

a)

vyzvú uchádzačov, aby opätovne predložili svoje elektronické katalógy prispôsobené požiadavkám príslušnej zákazky, alebo

b)

oznámia uchádzačom, že majú v úmysle získať z už predložených elektronických katalógov informácie potrebné na vytvorenie ponúk prispôsobených požiadavkám príslušnej zákazky za predpokladu, že použitie tejto metódy bolo v prípade danej rámcovej dohody oznámené v súťažných podkladoch.

5.   Ak verejní obstarávatelia opätovne otvárajú súťaž pre konkrétne zákazky v súlade s odsekom 4 písm. b), oznámia uchádzačom dátum a čas, kedy plánujú získať informácie potrebné na vytvorenie ponúk prispôsobených požiadavkám príslušnej konkrétnej zákazky a poskytnú uchádzačom možnosť zamietnuť získanie takýchto informácií.

Verejní obstarávatelia poskytnú medzi oznámením a skutočným získaním informácií dostatočný časový odstup.

Verejní obstarávatelia predložia pred zadaním zákazky dotknutému uchádzačovi získané informácie, aby mu poskytli možnosť namietať alebo potvrdiť, že ponuka takto vytvorená neobsahuje žiadne podstatné chyby.

6.   Verejní obstarávatelia môžu zadávať zákazky v rámci dynamického nákupného systému tak, že vyžadujú, aby sa ponuky týkajúce sa konkrétnej zákazky predkladali vo formáte elektronického katalógu.

Verejní obstarávatelia môžu zároveň zadávať zákazky v rámci dynamického nákupného systému v súlade s odsekom 4 písm. b) a odsekom 5 za predpokladu, že žiadosť o účasť na dynamickom nákupnom systéme sprevádza elektronický katalóg v súlade s technickými špecifikáciami a formátom stanovenými verejným obstarávateľom. Záujemcovia následne skompletizujú takýto katalóg, keď im verejný obstarávateľ oznámi, že má v úmysle vytvoriť ponuky na základe postupu stanoveného v odseku 4 písm. b).

Článok 37

Centralizované obstarávacie činnosti a centrálne obstarávacie organizácie

1.   Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia môžu nadobudnúť tovar a/alebo služby od centrálnej obstarávacej organizácie, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 14 písm. a).

Členské štáty tiež môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia môžu nadobudnúť práce, tovar a služby s využitím zákaziek zadaných centrálnou obstarávacou organizáciou, s využitím dynamických nákupných systémov prevádzkovaných centrálnou obstarávacou organizáciou alebo, v rozsahu stanovenom v článku 33 ods. 2 druhom pododseku, s využitím rámcovej dohody uzavretej centrálnou obstarávacou organizáciou, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 14 písm. b). Ak dynamický nákupný systém, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, môžu použiť iní verejní obstarávatelia, táto skutočnosť sa uvedie vo výzve na súťaž, ktorou sa uvedený dynamický nákupný systém zriaďuje.

Členské štáty môžu v súvislosti s prvým a druhým pododsekom stanoviť, že určité obstarávania sa uskutočnia s využitím centrálnych obstarávacích organizácií alebo jednej či viacerých konkrétnych centrálnych obstarávacích organizácií.

2.   Verejný obstarávateľ plní svoje povinnosti podľa tejto smernice, keď nadobúda tovar alebo služby od centrálnej obstarávacej organizácie, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 14 písm. a).

Okrem toho verejný obstarávateľ plní svoje povinnosti podľa tejto smernice aj vtedy, keď nadobúda práce, tovar alebo služby s využitím zákaziek zadaných centrálnou obstarávacou organizáciou, s využitím dynamických nákupných systémov prevádzkovaných centrálnou obstarávacou organizáciou alebo, v rozsahu stanovenom v článku 33 ods. 2 druhom pododseku, s využitím rámcovej dohody uzavretej centrálnou obstarávacou organizáciou, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 14 písm. b).

Dotknutý verejný obstarávateľ je však zodpovedný za plnenie povinností podľa tejto smernice, pokiaľ ide o tie časti postupu obstarávania, ktoré vykonáva on sám, ako napríklad:

a)

zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia;

b)

vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrela centrálna obstarávacia organizácia;

c)

podľa článku 33 ods. 4 písm. a) alebo b), určenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná danú úlohu na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrela centrálna obstarávacia organizácia.

3.   Všetky postupy obstarávania, ktoré vykonáva centrálna obstarávacia organizácia, sa vykonávajú elektronickými prostriedkami komunikácie v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 22.

4.   Verejní obstarávatelia môžu bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici zadať verejnú zákazku na poskytovanie služieb na vykonávanie centrálnych obstarávacích činností centrálnej obstarávacej organizácii.

Takéto verejné zákazky na poskytovanie služieb môžu zahŕňať aj poskytovanie pomocných obstarávacích činností.

Článok 38

Príležitostné spoločné obstarávanie

1.   Dvaja alebo viacerí verejní obstarávatelia sa môžu dohodnúť, že určité konkrétne obstarávania vykonajú spoločne.

2.   Ak sa vykonanie celého postupu obstarávania uskutoční spoločne v mene a na účet všetkých dotknutých verejných obstarávateľov, títo sú spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. Vzťahuje sa to aj na prípady, keď jeden verejný obstarávateľ riadi postup, pričom koná na svoj vlastný účet a na účet ostatných dotknutých verejných obstarávateľov.

Ak sa vykonanie celého postupu obstarávania neuskutoční v mene a na účet dotknutých verejných obstarávateľov, títo sú spoločne zodpovední len za tie časti, ktoré sa vykonali spoločne. Každý verejný obstarávateľ je samostatne zodpovedný za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice týkajúcich sa tých častí, ktoré vykonáva vo svojom mene a na svoj účet.

Článok 39

Obstarávanie za účasti verejných obstarávateľov z rôznych členských štátov

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, verejní obstarávatelia z rôznych členských štátov môžu konať spoločne pri zadávaní verejných zákaziek použitím jedného alebo viacerých prostriedkov stanovených v tomto článku.

Verejní obstarávatelia nesmú používať prostriedky stanovené v tomto článku na to, aby sa vyhli uplatňovaniu povinných ustanovení verejného práva v súlade s právom Únie, ktoré sa na nich vzťahujú v ich členskom štáte.

2.   Členský štát nesmie brániť svojim verejným obstarávateľom vo využívaní centralizovaných obstarávacích činností, ktoré ponúkajú centrálne obstarávacie organizácie nachádzajúce sa v inom členskom štáte.

Pokiaľ ide o centralizované obstarávacie činnosti, ktoré ponúka centrálna obstarávacia organizácia nachádzajúca sa v inom členskom štáte, než v ktorom sa nachádza verejný obstarávateľ, členské štáty si však môžu zvoliť možnosť spresniť, že ich verejní obstarávatelia môžu využiť iba centralizované obstarávacie činnosti vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 14 písm. a) alebo b).

3.   Poskytovanie centralizovaných obstarávacích činností centrálnou obstarávacou organizáciou, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami členského štátu, v ktorom sa centrálna obstarávacia organizácia nachádza.

Vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom sa centrálna obstarávacia organizácia nachádza, sa vzťahujú aj na:

a)

zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému;

b)

vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody;

c)

určenie podľa článku 33 ods. 4 písm. a) alebo b), ktorý z hospodárskych subjektov, ktoré sú zmluvnou stranou rámcovej dohody, bude plniť danú úlohu.

4.   Zadať verejnú zákazku, uzavrieť rámcovú dohodu alebo prevádzkovať dynamický nákupný systém môže spoločne niekoľko verejných obstarávateľov z rôznych členských štátov. Zároveň môžu v rozsahu stanovenom v článku 33 ods. 2 druhom pododseku zadávať zákazky na základe rámcovej dohody alebo v rámci dynamického nákupného systému. S výnimkou prípadu, keď sú potrebné prvky upravené medzinárodnou dohodou uzavretou medzi dotknutými členskými štátmi, zúčastnení verejní obstarávatelia uzavrú dohodu, v ktorej sa určia:

a)

zodpovednosti zmluvných strán a príslušné uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia;

b)

vnútorná organizácia postupu obstarávania vrátane riadenia tohto postupu, rozdelenia nadobúdaných prác, tovaru alebo služieb, ako aj uzavierania zmlúv.

Zúčastnený verejný obstarávateľ plní svoje povinnosti podľa tejto smernice, ak nakupuje práce, tovar alebo služby od verejného obstarávateľa, ktorý je zodpovedný za daný postup obstarávania. Zúčastnení verejní obstarávatelia si môžu pri určovaní zodpovedností a uplatniteľného vnútroštátneho práva uvedených v písmene a) rozdeliť dané zodpovednosti medzi sebou a určiť uplatniteľné ustanovenia vnútroštátneho práva ktoréhokoľvek z ich príslušných členských štátov. Pridelenie zodpovedností a uplatniteľného vnútroštátneho práva sa uvedie v súťažných podkladoch pre spoločne zadávané verejné zákazky.

5.   Keď viacerí verejní obstarávatelia z rôznych členských štátov zriadili spoločný subjekt vrátane Európskeho zoskupenia územnej spolupráce podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (30) alebo iných subjektov zriadených podľa práva Únie, zúčastnení verejní obstarávatelia sa rozhodnutím príslušného orgánu spoločného subjektu dohodnú na uplatniteľných vnútroštátnych pravidlách obstarávania, ktorými budú príslušné pravidlá jedného z týchto členských štátov:

a)

vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom má spoločný subjekt svoje sídlo;

b)

vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom spoločný subjekt vykonáva svoje činnosti.

Dohoda uvedená v prvom pododseku sa môže uplatňovať buď na dobu neurčitú, ak sa stanoví v zakladajúcom akte spoločného subjektu, alebo sa môže obmedziť na určitý čas, určité druhy zákaziek alebo na jedno alebo viaceré zadania jednotlivých zákaziek.

KAPITOLA III

Priebeh postupu

Oddiel 1

Príprava

Článok 40

Predbežné trhové konzultácie

Verejní obstarávatelia môžu pred začatím postupu obstarávania uskutočniť trhové konzultácie s cieľom pripraviť obstarávanie a informovať hospodárske subjekty o svojich plánoch obstarávania a požiadavkách na obstarávanie.

Verejní obstarávatelia môžu na tieto účely napríklad žiadať o rady alebo prijať rady od nezávislých expertov alebo orgánov alebo od účastníkov trhu. Uvedené rady sa môžu použiť pri plánovaní a vykonávaní postupu obstarávania, a to za predpokladu, že takéto rady nenarušia hospodársku súťaž ani nepovedú k porušeniu zásad nediskriminácie a transparentnosti.

Článok 41

Predbežné zapojenie záujemcov alebo uchádzačov

Ak záujemca alebo uchádzač alebo podnik spojený so záujemcom alebo uchádzačom poskytol verejnému obstarávateľovi poradenstvo, bez ohľadu na to, či sa tak stalo v kontexte článku 40, alebo ak sa iným spôsobom podieľal na príprave postupu obstarávania, verejný obstarávateľ prijme primerané opatrenia na zaistenie toho, aby sa účasťou daného záujemcu alebo uchádzača nenarušila hospodárska súťaž.

Medzi takéto opatrenia patrí oznámenie príslušných informácií, ktoré sa vymenili v súvislosti s účasťou záujemcu alebo uchádzača na príprave postupu obstarávania, alebo akýchkoľvek príslušných informácií, ktoré sa vymenili v dôsledku tejto účasti, ostatným záujemcom a uchádzačom a stanovenie primeraných lehôt na prijímanie ponúk. Dotknutý záujemca alebo uchádzač sa z postupu vylúči len vtedy, ak neexistujú žiadne iné prostriedky na zaistenie dodržiavania povinnosti riadiť sa zásadou rovnakého zaobchádzania.

Záujemcom alebo uchádzačom sa pred akýmkoľvek takýmto vylúčením poskytne možnosť preukázať, že ich účasťou na príprave postupu obstarávania sa nemôže narušiť hospodárska súťaž. Prijaté opatrenia sa zdokumentujú v individuálnej správe podľa článku 84.

Článok 42

Technické špecifikácie

1.   V súťažných podkladoch sa uvedú technické špecifikácie vymedzené v prílohe VII bode 1. Technická špecifikácia stanoví požadované charakteristické znaky prác, služieb alebo tovaru.

Tieto charakteristické znaky môžu odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných prác, tovaru alebo služieb, alebo na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky a sú primerané jej hodnote a jej cieľom.

V technických špecifikáciách sa zároveň môže uviesť, či bude potrebný prevod práv duševného vlastníctva.

V prípade každého obstarávania, ktoré budú podľa plánu používať fyzické osoby, či už verejnosť alebo zamestnanci verejného obstarávateľa, sa technické špecifikácie s výnimkou náležite odôvodnených prípadov vypracujú tak, aby sa zohľadnili kritéria prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

Ak sa v právnom akte Únie prijali záväzné požiadavky prístupnosti, technické špecifikácie vzťahujúce sa na kritériá prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov sa vymedzia odkazom na dané normy.

2.   Technické špecifikácie umožňujú hospodárskym subjektom rovnaký prístup k postupu obstarávania a nesmú mať za následok vytváranie neopodstatnených prekážok otváraniu verejného obstarávania hospodárskej súťaži.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté záväzné vnútroštátne technické pravidlá, pokiaľ sú zlučiteľné s právom Únie, sa technické špecifikácie formulujú jedným z týchto spôsobov:

a)

pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek vrátane environmentálnych charakteristík za predpokladu, že tieto parametre sú dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby verejným obstarávateľom umožnili zákazku zadať;

b)

odkazom na technické špecifikácie a podľa poradia na: vnútroštátne normy, ktorými sa transponujú európske normy; európske technické osvedčenia; spoločné technické špecifikácie; medzinárodné normy; iné technické referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo ak takéto špecifikácie neexistujú, odkazom na vnútroštátne normy, vnútroštátne technické osvedčenia alebo vnútroštátne technické špecifikácie týkajúce sa dizajnu, kalkulácií, vykonania prác a použitia tovaru; každý odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“;

c)

pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek uvedených v písmene a) s odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) ako prostriedok predpokladu súladu s takýmito výkonnostnými alebo funkčnými požiadavkami;

d)

odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) pre určité charakteristické znaky a odkazom na výkonnostné alebo funkčné požiadavky uvedené v písmene a) pre ostatné charakteristické znaky.

4.   Pokiaľ si to nevyžaduje predmet zákazky, technické špecifikácie nesmú odkazovať na konkrétnu značku alebo zdroj alebo na určitý postup, ktorý charakterizuje produkty alebo služby, ktoré poskytuje konkrétny hospodársky subjekt, ani na ochranné známky, patenty, druhy alebo určitý pôvod alebo výrobu, ak by to viedlo k uprednostneniu alebo vylúčeniu určitých podnikov alebo určitých produktov. Takýto odkaz sa povoľuje len výnimočne, ak nie je možné dostatočne presne a zrozumiteľne opísať predmet zákazky podľa odseku 3. Takýto odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“.

5.   Ak verejný obstarávateľ využíva možnosť odkazu na technické špecifikácie uvedené v ods. 3 písm. b), nesmie zamietnuť ponuku z dôvodu, že ponúkané práce, tovar alebo služby nespĺňajú technické špecifikácie, na ktoré odkazuje, ak uchádzač vo svojej ponuke akýmkoľvek vhodným spôsobom, vrátane spôsobu preukázania uvedeného v článku 44, preukáže, že navrhované riešenia rovnocenne spĺňajú požiadavky vymedzené v technických špecifikáciách.

6.   Ak verejný obstarávateľ využíva možnosť stanovenú v odseku 3 písm. a) na to, aby formuloval technické špecifikácie pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek, nesmie zamietnuť ponuku na práce, tovar alebo služby, ktoré zodpovedajú vnútroštátnej norme, ktorou sa transponuje európska norma, európskemu technickému osvedčeniu, spoločnej technickej špecifikácii, medzinárodnej norme alebo technickému referenčnému systému zavedenému európskym úradom pre normalizáciu, ak sa tieto špecifikácie týkajú výkonnostných alebo funkčných požiadaviek, ktoré stanovil.

Uchádzač vo svojej ponuke akýmkoľvek vhodným spôsobom vrátane spôsobov podľa článku 44 preukáže, že práce, tovar alebo služby, ktoré spĺňajú danú normu, spĺňajú výkonnostné alebo funkčné požiadavky verejného obstarávateľa.

Článok 43

Značky

1.   Ak majú verejní obstarávatelia v úmysle nakúpiť práce, tovar alebo služby s osobitnými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými charakteristickými znakmi, môžu v technických špecifikáciách, kritériách na vyhodnotenie ponúk alebo v podmienkach plnenia zákazky požadovať konkrétnu značku ako dôkazný prostriedok toho, že práce, služby alebo tovar zodpovedajú požadovaným charakteristickým znakom, a to za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

požiadavky pre získanie značky sa vzťahujú len na kritériá, ktoré súvisia s predmetom zákazky a ktoré sú vhodné na vymedzenie charakteristík prác, tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky;

b)

požiadavky pre získanie značky vychádzajú z objektívne overiteľných a nediskriminačných kritérií;

c)

značky sa stanovujú v rámci otvoreného a transparentného postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť všetky zainteresované strany vrátane orgánov štátnej správy, spotrebiteľov, sociálnych partnerov, výrobcov, distribútorov a mimovládnych organizácií;

d)

značky sú prístupné všetkým zainteresovaným stranám;

e)

požiadavky pre získanie značky sú stanovené treťou stranou, nad ktorou hospodársky subjekt, ktorý žiada o značku, nemôže uplatňovať rozhodujúci vplyv.

Ak verejní obstarávatelia nevyžadujú, aby práce, tovar alebo služby spĺňali všetky požiadavky pre získanie značky, uvedú, na ktoré požiadavky pre získanie značky sa odkazuje.

Verejní obstarávatelia, ktorí vyžadujú konkrétnu značku, musia akceptovať všetky značky, ktoré potvrdzujú, že práce, tovar alebo služby spĺňajú požiadavky pre získanie rovnocennej značky.

Ak hospodársky subjekt preukázateľne nemal možnosť získať konkrétnu značku, ktorú uviedol verejný obstarávateľ, alebo rovnocennú značku v príslušnej lehote z dôvodov, ktoré nemožno pripísať tomuto hospodárskemu subjektu, verejný obstarávateľ musí akceptovať iné vhodné dôkazové prostriedky, medzi ktoré môže patriť technická dokumentácia výrobcu, a to za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt dokáže, že práce, tovar alebo služby, ktoré má poskytnúť, spĺňajú požiadavky konkrétnej značky alebo konkrétne požiadavky, ktoré uviedol verejný obstarávateľ.

2.   Keď značka spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 písm. b), c), d) a e), ale sú s ňou spojené aj požiadavky, ktoré nesúvisia s predmetom zákazky, verejní obstarávatelia nesmú vyžadovať značku ako takú, ale môžu vymedziť technické špecifikácie odkazom na tie podrobné špecifikácie značky, alebo v prípade potreby na tie časti týchto špecifikácií, ktoré súvisia s predmetom zákazky a ktoré sú vhodné na vymedzenie charakteristických znakov tohto predmetu.

Článok 44

Skúšobné protokoly, certifikácia a iné dôkazové prostriedky

1.   Verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby na preukázanie súladu s požiadavkami alebo kritériami stanovenými v technických špecifikáciách, kritériách na vyhodnotenie ponúk alebo podmienkach plnenia zákazky predložili skúšobný protokol vypracovaný orgánom posudzovania zhody alebo osvedčenie vydané takýmto orgánom.

Ak verejní obstarávatelia požadujú predloženie osvedčení vydaných osobitným orgánom posudzovania zhody, verejní obstarávatelia musia akceptovať aj osvedčenia iných rovnocenných orgánov posudzovania zhody.

Na účely tohto odseku je orgán posudzovania zhody orgán, ktorý vykonáva činnosti spočívajúce v posudzovaní zhody, vrátane kalibrácie, testovania, certifikácie a kontroly, a ktorý je akreditovaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (31).

2.   Ak dotknutý hospodársky subjekt nemal prístup k osvedčeniam alebo skúšobným protokolom uvedeným v odseku 1, alebo ak nemal možnosť získať ich v príslušných lehotách, a to za predpokladu, že za tento chýbajúci prístup nenesie tento subjekt zodpovednosť, verejní obstarávatelia popri dôkazových prostriedkoch uvedených v odseku 1 akceptujú iné vhodné dôkazové prostriedky, ako napríklad technickú dokumentáciu výrobcu, ak tento dotknutý hospodársky subjekt týmto dokáže, že práce, tovar alebo služby, ktoré poskytuje, spĺňajú požiadavky alebo kritériá stanovené v technických špecifikáciách, kritériách na vyhodnotenie ponúk alebo podmienkach plnenia zákazky.

3.   Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa dôkazov a dokumentov predložených v súlade s článkom 42 ods. 6, článkom 43 a odsekom 1 a 2 tohto článku. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je hospodársky subjekt usadený, poskytnú tieto informácie v súlade s článkom 86.

Článok 45

Variantné riešenia

1.   Verejní obstarávatelia môžu uchádzačom povoliť alebo od nich vyžadovať, aby predložili variantné riešenia. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo – ak sa predbežné oznámenie používa ako prostriedok výzvy na súťaž – vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú, či povoľujú alebo požadujú variantné riešenia. Variantné riešenia nie sú bez takéhoto uvedenia povolené. Variantné riešenia musia súvisieť s predmetom zákazky.

2.   Verejní obstarávatelia, ktorí povolia alebo vyžadujú variantné riešenia, v súťažných podkladoch uvedú minimálne požiadavky, ktoré musia variantné riešenia spĺňať, a všetky osobitné požiadavky na ich predloženie, najmä to, či sa variantné riešenia môžu predložiť iba vtedy, ak sa predložila aj ponuka, ktorá nie je variantným riešením. Takisto zaistia, aby sa vybrané kritéria na vyhodnotenie ponúk mohli uplatniť na variantné riešenia, ktoré spĺňajú tieto minimálne požiadavky, ako aj na príslušné ponuky spĺňajúce požiadavky, ktoré nie sú variantnými riešeniami.

3.   Do úvahy sa zoberú len variantné riešenia, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky stanovené verejnými obstarávateľmi.

V postupoch na zadávanie verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služieb verejní obstarávatelia, ktorí povolili alebo vyžadujú variantné riešenia, nezamietnu variantné riešenie len z toho dôvodu, že v prípade, ak by bolo takéto riešenie úspešné, by viedlo skôr k zákazke na poskytnutie služieb, než k verejnej zákazke na dodanie tovaru, alebo skôr k zákazke na dodanie tovaru, než k verejnej zákazke na poskytnutie služieb.

Článok 46

Rozdelenie zákaziek na časti

1.   Verejní obstarávatelia môžu rozhodnúť o zadaní zákazky vo forme samostatných častí a môžu určiť veľkosť a predmet takýchto častí.

S výnimkou zákaziek, ktorých rozdelenie je povinné podľa odseku 4 tohto článku, uvedú verejní obstarávatelia hlavné dôvody svojho rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti, ktoré sa zahrnú do súťažných podkladov alebo do individuálnej správy podľa článku 84.

2.   Verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú, či sa ponuky môžu predložiť na jednu, niekoľko alebo všetky časti.

Verejní obstarávatelia môžu aj v prípade, že ponuky možno predložiť na niekoľko alebo všetky časti, obmedziť počet častí, ktoré sa môžu zadať jednému uchádzačovi, a to za predpokladu, že maximálny počet častí pripadajúci na uchádzača je uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu. Verejní obstarávatelia v súťažných podkladoch uvedú objektívne a nediskriminačné kritéria alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle uplatniť pri určení, ktoré časti zákazky sa zadajú, ak by uplatnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk viedlo k tomu, že jednému uchádzačovi by sa zadalo viac častí ako stanovený maximálny počet.

3.   Členské štáty môžu stanoviť, že v prípade, ak sa tomu istému uchádzačovi môže zadať viac ako jedna časť, môžu verejní obstarávatelia zadávať zákazky kombinujúce niekoľko častí alebo všetky časti, ak v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uviedli, že si vyhradzujú túto možnosť a uviedli časti alebo skupiny častí, ktoré môžu byť kombinované.

4.   Členské štáty môžu implementovať druhý pododsek odseku 1 tým, že ako povinné stanovia zadávanie zákaziek vo forme samostatných častí za podmienok, ktoré sa spresnia v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a so zreteľom na právo Únie. Za takých okolností sa uplatňuje prvý pododsek odseku 2 a prípadne odsek 3.

Článok 47

Stanovenie lehôt

1.   Verejní obstarávatelia pri stanovovaní lehôt na prijímanie ponúk a žiadostí o účasť zohľadnia zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk bez toho, aby tým boli dotknuté minimálne lehoty uvedené v článkoch 27 až 31.

2.   Ak možno ponuky predkladať až po obhliadke príslušného miesta alebo po preskúmaní dokumentov dopĺňajúcich súťažné podklady, a to priamo na mieste, stanovia sa lehoty na prijímanie ponúk, ktoré budú dlhšie ako minimálne lehoty stanovené v článkoch 27 až 31, aby sa všetky dotknuté hospodárske subjekty mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponúk.

3.   Verejní obstarávatelia predĺžia lehoty na prijatie ponúk, aby sa všetky dotknuté hospodárske subjekty mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponúk, v týchto prípadoch:

a)

ak z akéhokoľvek dôvodu nie sú doplňujúce informácie napriek tomu, že boli hospodárskym subjektom vyžiadané včas, predložené najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty stanovenej na prijatie ponúk. V prípade zrýchleného postupu uvedeného v článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 6 je táto doba štyri dni;

b)

ak sa v súťažných podkladoch vykonali významné zmeny.

Rozsah tohto predĺženia je primeraný dôležitosti informácií alebo zmeny.

Ak sa doplňujúce informácie nevyžiadali včas alebo ich význam je z hľadiska prípravy ponúk, ktoré sú reakciou na výzvu, nepodstatný, verejní obstarávatelia nie sú povinní predĺžiť lehoty.

Oddiel 2

Uverejňovanie a transparentnosť

Článok 48

Predbežné oznámenia

1.   Verejní obstarávatelia môžu oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované obstarávania prostredníctvom uverejnenia predbežného oznámenia. Tieto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe V časti B oddiele I. Sú uverejňované Úradom pre vydávanie publikácií Európskej únie (Úrad pre publikácie) alebo verejní obstarávatelia ich uverejnia vo svojom „profile kupujúceho“ v súlade s prílohou VIII bodom 2 písm. b). Ak verejní obstarávatelia uverejňujú predbežné oznámenie vo svojom profile kupujúceho, zašlú oznámenie o uverejnení vo svojom profile kupujúceho Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie v súlade s prílohou VIII. Tieto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe V časti A.

2.   V prípade užšej súťaže a rokovacieho konania verejní obstarávatelia na nižšej ako ústrednej úrovni môžu použiť predbežné oznámenie ako výzvu na súťaž podľa článku 26 ods. 5, a to za predpokladu, že toto oznámenie spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

vzťahuje sa konkrétne na tovar, práce alebo služby, ktoré budú predmetom zadávanej zákazky;

b)

uvádza sa v ňom, že zákazka sa zadá na základe užšej súťaže alebo rokovacieho konania bez ďalšieho uverejnenia výzvy na súťaž, a zainteresované hospodárske subjekty sú v ňom vyzvané, aby vyjadrili svoj záujem;

c)

popri informáciách stanovených v prílohe V časti B oddiele I obsahuje informácie stanovené v prílohe V časti B oddiele II;

d)

bolo zaslané na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania výzvy uvedenej v článku 54 ods. 1.

Takéto oznámenia sa neuverejňujú v profile kupujúceho. Dodatočné uverejnenie sa však prípadne môže urobiť v profile kupujúceho na vnútroštátnej úrovni podľa článku 52.

Obdobie, na ktoré sa vzťahuje predbežné oznámenie, je maximálne 12 mesiacov od dátumu zaslania oznámenia na uverejnenie. V prípade verejných zákaziek na sociálne a iné osobitné služby sa však môže predbežné oznámenie uvedené v článku 75 ods. 1 písm. b) vzťahovať na obdobie, ktoré je dlhšie ako 12 mesiacov.

Článok 49

Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania

Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa používajú ako prostriedok výzvy na súťaž v súvislosti so všetkými postupmi bez toho, aby bol dotknutý článok 26 ods. 5 druhý pododsek a článok 32. Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania obsahujú informácie stanovené v prílohe V časti C a uverejňujú sa v súlade s článkom 51.

Článok 50

Oznámenia o výsledku verejného obstarávania

1.   Verejní obstarávatelia najneskôr 30 dní po uzavretí zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorému predchádza rozhodnutie o zadaní zákazky alebo uzavretí dohody, zašlú oznámenie o výsledku verejného obstarávania s výsledkami postupu obstarávania.

Takéto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe V časti D a uverejnia sa v súlade s článkom 51.

2.   Ak mala výzva na súťaž v prípade príslušnej zákazky formu predbežného oznámenia a ak verejný obstarávateľ rozhodol, že počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje dané predbežné oznámenie, nezadá ďalšie zákazky, osobitne sa to uvedie v oznámení o výsledku verejného obstarávania.

V prípade rámcových dohôd uzavretých podľa článku 33 nie sú verejní obstarávatelia povinní zasielať oznámenie o výsledkoch postupu obstarávania pre každú zákazku zadanú na základe takejto dohody. Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia štvrťročne zoskupia oznámenia o výsledkoch postupu obstarávania v prípade zákaziek zadaných na základe rámcovej dohody. V takom prípade zašlú zoskupené oznámenia do 30 dní od skončenia každého štvrťroka.

3.   Verejní obstarávatelia zašlú oznámenie o výsledku verejného obstarávania do 30 dní od zadania každej zákazky v rámci dynamického nákupného systému. Takéto oznámenia však môžu za každý štvrťrok zoskupiť. V takom prípade zašlú zoskupené oznámenia do 30 dní od skončenia každého štvrťroka.

4.   Určité informácie o zadávaní zákaziek alebo o uzavretí rámcovej dohody sa nemusia uverejňovať, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva, alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektami.

Článok 51

Forma a spôsob uverejňovania oznámení

1.   Oznámenia uvedené v článkoch 48, 49 a 50 obsahujú informácie uvedené v prílohe V vo formáte štandardných vzorov vrátane štandardných vzorov na korigendá.

Komisia stanoví tieto štandardné vzory prostredníctvom vykonávacích aktov. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 89 ods. 2.

2.   Oznámenia uvedené v článkoch 48, 49 a 50 sa vypracujú, elektronickými prostriedkami zašlú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie a uverejnia v súlade s prílohou VIII. Oznámenia sa uverejnia najneskôr päť dní od ich zaslania. Náklady, ktoré vzniknú Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie v súvislosti s uverejňovaním oznámení, znáša Únia.

3.   Oznámenia uvedené v článkoch 48, 49 a 50 sa uverejnia v plnom znení v úradnom jazyku/jazykoch inštitúcií Únie, ktorý/ktoré si zvolí verejný obstarávateľ. Táto jazyková verzia alebo tieto jazykové verzie sú jediným autentickým textom. Zhrnutie dôležitých prvkov každého oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných úradných jazykoch inštitúcií Únie.

4.   Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie zaistí opakované uverejňovanie plného znenia a zhrnutia predbežných oznámení uvedených v článku 48 ods. 2 a výziev na súťaž, ktorými sa zriaďuje dynamický nákupný systém podľa článku 34 ods. 4 písm. a):

a)

v prípade predbežných oznámení počas 12 mesiacov alebo do prijatia oznámenia o výsledku verejného obstarávania podľa článku 50, pričom sa uvedie, že počas 12-mesačného obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky. V prípade verejných zákaziek na sociálne a iné osobitné služby sa však predbežné oznámenie uvedené v článku 75 ods. 1 písm. b) opakovane uverejňuje až do skončenia jeho pôvodne uvedeného obdobia platnosti alebo až do prijatia oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako sa stanovuje v článku 50, pričom sa uvedie, že počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky;

b)

v prípade výziev na súťaž, ktorými sa zriaďuje dynamický nákupný systém, počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému.

5.   Verejní obstarávatelia musia byť schopní predložiť dôkaz o dátumoch odoslania oznámení.

Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie vydá verejnému obstarávateľovi potvrdenie o prijatí oznámenia a o uverejnení zaslaných informácií, v ktorom uvedie dátum uverejnenia. Takéto potvrdenie je dôkazom o uverejnení.

6.   Verejní obstarávatelia môžu uverejniť oznámenia vzťahujúce sa na verejné zákazky, ktoré nie sú predmetom požiadaviek na uverejnenie stanovených v tejto smernici, a to za predpokladu, že tieto oznámenia sa zašlú elektronickými prostriedkami Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie v súlade s formátom a postupmi zasielania uvedenými v prílohe VIII.

Článok 52

Uverejňovanie na vnútroštátnej úrovni

1.   Oznámenia uvedené v článkoch 48, 49 a 50 a v nich obsiahnuté informácie sa na vnútroštátnej úrovni neuverejnia pred uverejnením podľa článku 51. Uverejnenie sa však môže v akomkoľvek prípade uskutočniť na vnútroštátnej úrovni, ak sa verejným obstarávateľom neoznámilo uverejnenie do 48 hodín po potvrdení prijatia oznámenia v súlade s článkom 51.

2.   Oznámenia uverejnené na vnútroštátnej úrovni nesmú obsahovať iné informácie, ako sú informácie uvedené v oznámeniach zaslaných Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie alebo uverejnených v profile kupujúceho, ale uvedie sa v nich dátum odoslania oznámenia Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie alebo jeho uverejnenia v profile kupujúceho.

3.   Predbežné oznámenia sa neuverejňujú v profile kupujúceho pred zaslaním oznámenia o ich uverejnení v tejto forme Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie. Uvádza sa v nich dátum tohto zaslania.

Článok 53

Elektronická dostupnosť súťažných podkladov

1.   Verejní obstarávatelia ponúkajú elektronickými prostriedkami a bezodplatne neobmedzený a úplný priamy prístup k súťažným podkladom od dátumu uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 51 alebo od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie záujmu. V znení oznámenia alebo výzvy na potvrdenie záujmu sa uvádza internetová adresa, na ktorej sú súťažné podklady prístupné.

Ak neobmedzený a úplný priamy bezodplatný prístup elektronickými prostriedkami k niektorým súťažným podkladom nemožno ponúknuť z jedného z dôvodov uvedených v článku 22 ods. 1 druhom pododseku, verejní obstarávatelia môžu v oznámení alebo výzve na potvrdenie záujmu uviesť, že príslušné súťažné podklady sa zašlú inými než elektronickými prostriedkami v súlade s odsekom 2 tohto článku. V takom prípade sa lehota na predloženie ponúk predĺži o päť dní s výnimkou náležite odôvodnených naliehavých prípadov uvedených v článku 27 ods. 3, v článku 28 ods. 6 a v článku 29 ods. 1 štvrtom pododseku.

Ak neobmedzený a úplný priamy bezodplatný prístup elektronickými prostriedkami k niektorým súťažným podkladom nemožno ponúknuť, pretože verejní obstarávatelia majú v úmysle uplatniť článok 21 ods. 2 tejto smernice, v oznámení alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú, aké opatrenia na ochranu dôvernej povahy informácií vyžadujú a ako možno získať prístup k príslušným podkladom. V takom prípade sa lehota na predloženie ponúk predĺži o päť dní s výnimkou náležite odôvodnených naliehavých prípadov uvedených v článku 27 ods. 3, v článku 28 ods. 6 a v článku 29 ods. 1 štvrtom pododseku.

2.   Verejní obstarávatelia poskytnú všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastňujú postupu obstarávania, doplňujúce informácie týkajúce sa špecifikácií a akékoľvek podporné dokumenty najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty stanovenej na prijímanie ponúk, ak bola žiadosť o ne podaná včas. V prípade zrýchleného postupu uvedeného v článku 27 ods. 3 a článku 28 ods. 6 predstavuje táto lehota štyri dni.

Článok 54

Výzvy záujemcom

1.   Pri užšej súťaži, postupoch súťažného dialógu, pri inovatívnych partnerstvách a pri rokovacích konaniach verejní obstarávatelia súčasne písomne vyzvú vybraných záujemcov, aby predložili svoje ponuky, alebo v prípade súťažného dialógu ich vyzvú na účasť na dialógu.

Ak sa predbežné oznámenie použije ako prostriedok výzvy na súťaž podľa článku 48 ods. 2, verejní obstarávatelia súčasne písomne vyzvú hospodárske subjekty, ktoré vyjadrili záujem, aby potvrdili svoj pretrvávajúci záujem.

2.   Vo výzvach uvedených v odseku 1 tohto článku sa uvádza odkaz na elektronickú adresu, na ktorej sú elektronickými prostriedkami priamo dostupné súťažné podklady. K výzvam sú priložené súťažné podklady, ak tieto podklady nepodliehajú neobmedzenému a úplnému priamemu bezodplatnému prístupu z dôvodov stanovených v článku 53 ods. 1 druhom alebo treťom pododseku a neboli už inak dostupné. Výzvy uvedené v odseku 1 tohto článku okrem toho obsahujú informácie uvedené v prílohe IX.

Článok 55

Informovanie záujemcov a uchádzačov

1.   Verejní obstarávatelia čo najskôr informujú každého záujemcu a uchádzača o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s uzavretím rámcovej dohody, so zadaním zákazky alebo s poskytnutím prístupu do dynamického nákupného systému vrátane dôvodov každého rozhodnutia o neuzavretí rámcovej dohody, o nezadaní zákazky, v súvislosti s ktorou bola uverejnená výzva na súťaž, o opätovnom začatí postupu alebo o nepoužití dynamického nákupného systému.

2.   Verejný obstarávateľ na žiadosť záujemcu a uchádzača čo možno najskôr a v každom prípade do 15 dní od prijatia písomnej žiadosti informuje:

a)

každého neúspešného záujemcu o dôvodoch zamietnutia jeho žiadosti o účasť;

b)

každého neúspešného uchádzača o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky vrátane – v prípadoch uvedených v článku 42 ods. 5 a 6 – dôvodov svojho rozhodnutia o nerovnocennosti alebo svojho rozhodnutia o tom, že práce, tovar alebo služby nespĺňajú výkonnostné alebo funkčné požiadavky;

c)

každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene úspešného uchádzača alebo zmluvných strán rámcovej dohody;

d)

každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o priebehu rokovaní a dialógu s uchádzačmi a o pokroku, ktorý sa v nich dosiahol.

3.   Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že neposkytnú určité informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 týkajúce sa zadávania zákazky, uzavretia rámcových dohôd alebo poskytnutia prístupu do dynamického nákupného systému v prípadoch, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektami.

Oddiel 3

Výber účastníkov a zadávanie zákaziek

Článok 56

Všeobecné zásady

1.   Zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených v súlade s článkami 67 až 69, a to za predpokladu, že verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59 až 61 overil, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

ponuka spĺňa požiadavky, podmienky a kritériá stanovené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu a v súťažných podkladoch, pričom sa v relevantných prípadoch zohľadní článok 45;

b)

ponuku predložil uchádzač, ktorý nie je vylúčený z postupu v súlade s článkom 57, a ponuka spĺňa podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ stanovil v súlade s článkom 58, a v relevantných prípadoch nediskriminačné pravidlá a kritériá uvedené v článku 65.

Verejní obstarávatelia môžu rozhodnúť nezadať zákazku uchádzačovi, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ak zistili, že uchádzač neplní uplatniteľné povinnosti uvedené v článku 18 ods. 2.

2.   V prípade verejnej súťaže môžu verejní obstarávatelia rozhodnúť o preskúmaní ponúk pred tým, než overia, či neexistujú dôvody na vylúčenie a či sú splnené podmienky účasti v súlade s článkami 57 až 64. Ak uvedenú možnosť využijú, zabezpečia, aby sa overenie neexistencie dôvodov vylúčenia a splnenia podmienok účasti vykonalo nestranne a transparentne, aby sa žiadna zákazka nezadala uchádzačovi, ktorý by bol podľa článku 57 vylúčený, alebo ktorý nespĺňa podmienky účasti, ktoré stanovil verejný obstarávateľ.

Členské štáty môžu vylúčiť použitie postupu uvedeného v prvom pododseku v prípade určitých typov obstarávania alebo osobitných okolnosti, alebo ho na ne obmedziť.

3.   Ak informácie alebo dokumenty, ktoré majú predložiť hospodárske subjekty, sú alebo sa zdajú byť nekompletné alebo chybné alebo ak určité dokumenty chýbajú, verejní obstarávatelia môžu, ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva táto smernica, neustanovuje inak, od dotknutých hospodárskych subjektov požadovať, aby príslušné informácie alebo dokumenty predložili, doplnili, spresnili alebo skompletizovali v primeranej lehote, a to za predpokladu, že takéto žiadosti sa predložia v úplnom súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.

4.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 87 s cieľom zmeniť zoznam v prílohe X, ak je to potrebné, v záujme doplnenia nových medzinárodných dohôd, ktoré ratifikovali všetky členské štáty, alebo ak existujúce medzinárodné dohody, na ktoré sa odkazuje, už viac nie sú ratifikované všetkými členskými štátmi alebo sa inak zmenili, napríklad pokiaľ ide o ich rozsah pôsobnosti, obsah alebo označenie.

Pododdiel 1

Kvalitatívne kritériá výberu

Článok 57

Dôvody na vylúčenie

1.   Verejní obstarávatelia vylúčia hospodársky subjekt z účasti na postupe obstarávania, ak na základe overenia v súlade s článkami 59, 60 a 61 zistili alebo inak vedia, že tento hospodársky subjekt bol konečným rozsudkom odsúdený z jedného z týchto dôvodov:

a)

z dôvodu účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (32);

b)

z dôvodu korupcie v zmysle článku 3 Dohovoru o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (33) a článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/SVV (34), ako aj z dôvodu korupcie v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov verejného obstarávateľa alebo hospodárskeho subjektu;

c)

z dôvodu podvodu v zmysle článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (35),

d)

z dôvodu teroristických trestných činov alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, tak ako sú jednotlivo vymedzené v článkoch 1 a 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV (36), alebo podnecovania alebo napomáhania alebo navádzania alebo pokusu o spáchanie trestného činu v súlade s článkom 4 uvedeného rámcového rozhodnutia;

e)

z dôvodu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, tak ako sú vymedzené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (37);

f)

z dôvodu detskej práce a iných foriem obchodovania s ľuďmi vymedzeného v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (38).

Povinnosť vylúčiť hospodársky subjekt sa uplatňuje aj v prípadoch, keď je osoba, ktorá bola konečným rozsudkom odsúdená, členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto hospodárskeho subjektu alebo ktorá má v tomto subjekte právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu.

2.   Z účasti na postupe obstarávania bude vylúčený každý hospodársky subjekt, v prípade ktorého verejný obstarávateľ vie, že tento hospodársky subjekt porušuje svoje povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, a ak bola táto skutočnosť potvrdená konečným a záväzným súdnym alebo správnym rozhodnutím v súlade s právnymi ustanoveniami krajiny, v ktorej je usadený, alebo ustanoveniami členského štátu verejného obstarávateľa.

Verejní obstarávatelia môžu okrem toho hospodársky subjekt vylúčiť alebo členské štáty ich môžu požiadať, aby ho vylúčili z účasti na postupe obstarávania, ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušuje svoje povinnosti týkajúce sa platby daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie.

Tento odsek sa viac neuplatňuje, ak hospodársky subjekt splnil svoje povinnosti tým, že zaplatil alebo uzavrel záväznú dohodu s cieľom zaplatiť splatné dane alebo príspevky na sociálne zabezpečenie vrátane akýchkoľvek prípadných vzniknutých úrokov alebo sankcií.

3.   Členské štáty môžu výnimočne ustanoviť výnimku z povinného vylúčenia stanoveného v odsekoch 1 a 2 v prípade nadradených dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, akými sú napríklad verejné zdravie alebo ochrana životného prostredia.

Členské štáty môžu ustanoviť výnimku z povinného vylúčenia stanoveného v odseku 2 aj v prípade, ak by vylúčenie bolo jasne neprimerané, najmä ak neboli zaplatené len malé sumy daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo ak bol hospodársky subjekt informovaný o presnej sume, ktorú má zaplatiť, pretože porušil svoje povinnosti súvisiace s platením daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, v takom čase, že nemal možnosť prijať opatrenia, ktoré sú stanovené v odseku 2 treťom pododseku, pred uplynutím lehoty na požiadanie o účasť, alebo v prípade verejnej súťaže, lehoty na predloženie svojej ponuky.

4.   Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodárky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodárky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať porušenie uplatniteľných povinností uvedených v článku 18 ods. 2;

b)

ak je daný hospodársky subjekt v úpadku alebo je v konkurze alebo v likvidácii, ak jeho aktíva spravuje likvidátor alebo súd, ak voči nemu prebieha vyrovnávacie konanie, ak sú jeho podnikateľské činnosti pozastavené alebo ak je v akejkoľvek podobnej situácii vyplývajúcej z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov;

c)

ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia, v dôsledku ktorého je spochybnená jeho bezúhonnosť;

d)

ak má verejný obstarávateľ dostatočne vierohodné indície na to, aby mohol dospieť k záveru, že hospodársky subjekt uzavrel dohody s inými hospodárskymi subjektmi s cieľom narušiť hospodársku súťaž;

e)

ak konflikt záujmov v zmysle článku 24 nemožno účinne napraviť inými, menej rušivými opatreniami;

f)

ak narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z predbežného zapojenia hospodárskych subjektov do prípravy postupu obstarávania, ako sa uvádza v článku 41, nemožno napraviť inými, menej rušivými opatreniami;

g)

ak hospodársky subjekt vykazoval významné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení niektorej zásadnej požiadavky predchádzajúcej verejnej zákazky, predchádzajúcej zákazky u subjektu obstarávateľa alebo predchádzajúcej koncesie, čo viedlo k predčasnému ukončeniu takejto predchádzajúcej zmluvy, ku škode alebo iným porovnateľným sankciám;

h)

ak bol hospodársky subjekt vinný zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo splnenia podmienok účasti, ak zadržal takéto informácie alebo nie je schopný predložiť podporné dokumenty požadované podľa článku 59, alebo

i)

ak hospodársky subjekt nenáležite ovplyvňoval rozhodovací proces verejného obstarávateľa, získal dôverné informácie, ktoré mu v postupe obstarávania môžu poskytnúť nenáležité výhody, alebo z nedbalosti poskytol zavádzajúce informácie, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia, výberu alebo zadania zákazky.

Bez ohľadu na písmeno b) prvého pododseku členské štáty môžu vyžadovať alebo môžu stanoviť možnosť, že verejný obstarávateľ nevylúči hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v uvedenom písmene, ak verejný obstarávateľ zistil, že predmetný hospodársky subjekt bude schopný plniť zákazku, pričom sa zohľadnia uplatniteľné vnútroštátne pravidlá a opatrenia týkajúce sa pokračovania podnikateľskej činnosti v prípade situácií uvedených v písmene b).

5.   Verejní obstarávatelia kedykoľvek počas postupu vylúčia hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred alebo počas postupu v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

Verejní obstarávatelia môžu kedykoľvek počas postupu vylúčiť, alebo od nich členské štáty môžu požadovať, aby vylúčili hospodársky subjekt, ak sa ukáže, že hospodársky subjekt je vzhľadom na konanie alebo nekonanie pred alebo počas postupu v jednej zo situácií uvedených v odseku 4.

6.   Každý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 4, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak sa tieto dôkazy považujú za dostatočné, dotknutý hospodársky subjekt sa nevylúči z postupu obstarávania.

Hospodársky subjekt musí na tento účel preukázať, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam.

Opatrenia prijaté hospodárskymi subjektmi sa posúdia, pričom sa zohľadní závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. Ak sa dané opatrenia považujú za nedostatočné, hospodársky subjekt dostane zoznam dôvodov tohto rozhodnutia.

Hospodársky subjekt, ktorý bol konečným rozsudkom vylúčený z účasti na postupoch obstarávania alebo udeľovania koncesie, nie je oprávnený využiť počas obdobia vylúčenia vyplývajúceho z tohto rozsudku možnosť stanovenú v tomto odseku v členskom štáte, v ktorom je rozsudok účinný.

7.   Členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok. Určia predovšetkým trvanie maximálneho obdobia vylúčenia, ak hospodársky subjekt neprijme žiadne opatrenia uvedené v odseku 6, aby preukázal svoju spoľahlivosť. Ak sa trvanie obdobia vylúčenia nestanovilo v konečnom rozsudku, toto obdobie nepresiahne päť rokov odo dňa odsúdenia na základe konečného rozsudku v prípadoch uvedených v odseku 1 a tri roky odo dňa príslušnej udalosti v prípadoch uvedených v odseku 4.

Článok 58

Podmienky účasti

1.   Podmienky účasti sa môžu týkať:

a)

spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť;

b)

ekonomického a finančného postavenia;

c)

technickej a odbornej spôsobilosti.

Verejní obstarávatelia môžu ako požiadavky na účasť stanoviť pre hospodárske subjekty len podmienky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4. Akékoľvek požiadavky sa obmedzia na požiadavky primerané na zabezpečenie toho, aby mal záujemca alebo uchádzač právne a finančné kapacity a technickú a odbornú spôsobilosť na plnenie zadávanej zákazky. Všetky požiadavky musia súvisieť s predmetom zákazky a musia mu byť primerané.

2.   Vzhľadom na spôsobilosť vykonávať odbornú činnosť verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby boli zapísané v jednom z profesijných alebo obchodných registrov vedených v členskom štáte usadenia v súlade s prílohou XI alebo aby spĺňali akúkoľvek inú požiadavku, ktorá je v nej stanovená.

Pri postupoch obstarávania na poskytovanie služieb môže verejný obstarávateľ od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby v prípadoch, ak musia mať určité povolenie alebo musia byť členmi určitej organizácie na to, aby mohli vo svojej krajine pôvodu poskytovať príslušné služby, preukázali, že takéto povolenie majú, alebo aby preukázali členstvo v takejto organizácii.

3.   Verejní obstarávatelia môžu vzhľadom na ekonomické a finančné postavenie stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali potrebné ekonomické a finančné kapacity na plnenie zákazky. Verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov na tento účel vyžadovať najmä to, aby mali určitý minimálny ročný obrat vrátane určitého minimálneho obratu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákazka. Okrem toho môžu verejní obstarávatelia vyžadovať, aby hospodárske subjekty poskytli informácie o svojej ročnej závierke, v ktorej sa uvádzajú pomery, napríklad medzi aktívami a pasívami. Môžu tiež vyžadovať primeranú úroveň poistenia náhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika.

Minimálny ročný obrat, ktorého dosahovanie sa od hospodárskych subjektov vyžaduje, nesmie prekročiť dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky s výnimkou náležite odôvodnených prípadov, ako sú prípady vzťahujúce sa na osobitné riziká spojené s povahou prác, služieb alebo tovaru. Verejný obstarávateľ uvedie hlavné dôvody takejto požiadavky v súťažných podkladoch alebo v individuálnej správe uvedenej v článku 84.

Pomer, napríklad medzi aktívami a pasívami, sa môže zohľadniť, ak verejný obstarávateľ uvedie metódy a kritériá takéhoto zohľadnenia v súťažných podkladoch. Tieto metódy a kritériá musia byť transparentné, objektívne a nediskriminačné.

Ak sa zákazka rozdeľuje na viacero častí, tento článok sa uplatňuje vzhľadom na každú jednotlivú časť. Verejný obstarávateľ však môže pre prípad, že sa úspešnému uchádzačovi zadá viacero častí, ktoré sa majú vykonať v rovnakom čase, stanoviť minimálny ročný obrat, ktorý musia mať hospodárske subjekty, vzťahujúci sa na skupiny častí.

V prípade zákaziek založených na rámcovej dohode, ktoré sa zadávajú po opätovnom otvorení súťaže, sa požiadavka maximálneho ročného obratu uvedená v druhom pododseku tohto odseku vypočíta na základe očakávanej maximálnej veľkosti konkrétnych zákaziek, ktoré sa budú plniť v rovnakom čase, alebo pokiaľ tieto informácie nie sú známe, na základe predpokladanej hodnoty rámcovej dohody. V prípade dynamického nákupného systému sa požiadavka maximálneho ročného obratu uvedená v druhom pododseku vypočíta na základe očakávanej maximálnej veľkosti konkrétnych zákaziek, ktoré sa majú zadať v rámci tohto systému.

4.   Pokiaľ ide o technickú a odbornú spôsobilosť, verejní obstarávatelia môžu stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali k dispozícii ľudské a technické zdroje a skúsenosti potrebné na plnenie zákazky na primeranej kvalitatívnej úrovni.

Verejní obstarávatelia môžu vyžadovať, aby hospodárske subjekty mali dostatočnú úroveň skúseností z plnenia zákaziek v minulosti, preukázanú vhodnými referenciami. Verejný obstarávateľ môže vyvodiť záver, že hospodársky subjekt nemá požadovanú odbornú spôsobilosť, ak verejný obstarávateľ zistil, že hospodársky subjekt má protichodné záujmy, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť plnenie zákazky.

Pri postupoch obstarávania týkajúcich sa dodania tovaru, ktoré si vyžadujú montážne alebo inštalačné práce, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác, sa odborná spôsobilosť hospodárskych subjektov na poskytnutie služieb alebo uskutočnenie inštalácie alebo práce môže vyhodnotiť vzhľadom na ich schopnosti, efektívnosť, skúsenosti a spoľahlivosť.

5.   Verejní obstarávatelia uvedú požadované podmienky účasti, ktoré sa môžu vyjadriť ako minimálne úrovne schopností, spolu s primeranými dôkazovými prostriedkami v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu.

Článok 59

Jednotný európsky dokument pre obstarávanie

1.   Verejní obstarávatelia pri predložení žiadostí o účasť alebo ponúk akceptujú jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostávajúci z aktualizovaného vlastného vyhlásenia ako predbežný dôkaz namiesto osvedčení vydaných orgánmi verejnej moci alebo tretími stranami potvrdzujúci, že príslušný hospodársky subjekt spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

nenachádza sa v jednej zo situácií uvedených v článku 57, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené;

b)

spĺňa relevantné podmienky účasti stanovené podľa článku 58;

c)

v relevantných prípadoch spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené podľa článku 65.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov podľa článku 63, jednotný európsky dokument pre obstarávanie obsahuje aj informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku týkajúce sa týchto subjektov.

Jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostáva z formálneho vyhlásenia hospodárskeho subjektu, že relevantné dôvody na vylúčenie sa neuplatňujú a/alebo že relevantné podmienky účasti sú splnené, pričom sa v ňom poskytnú relevantné informácie, ktoré požaduje verejný obstarávateľ. Ďalej sa v ňom identifikuje orgán verejnej moci alebo tretia strana zodpovedná za vydanie podporných dokumentov a obsahuje aj formálne prehlásenie v tom zmysle, že hospodársky subjekt bude schopný na požiadanie tieto podporné dokumenty bezodkladne poskytnúť.

Ak môže verejný obstarávateľ získať podporné dokumenty priamo na základe prístupu do databázy podľa odseku 5, jednotný európsky dokument pre obstarávanie obsahuje aj informácie vyžadované na tento účel, ako je internetová adresa databázy, akékoľvek identifikačné údaje a prípadne i potrebné vyhlásenie o súhlase.

Hospodárske subjekty môžu opätovne použiť jednotný európsky dokument pre obstarávanie, ktorý už bol použitý v predchádzajúcom postupe obstarávania, za predpokladu, že potvrdia, že informácie, ktoré sú v ňom uvedené, sú naďalej správne.

2.   Jednotný európsky dokument pre obstarávanie sa vypracúva na základe štandardného vzoru. Komisia stanoví tento štandardný vzor prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 89 ods. 3.

Jednotný európsky dokument pre obstarávanie sa predkladá výlučne v elektronickej forme.

3.   Komisia bez ohľadu na článok 92 preskúma praktické uplatňovanie jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie, pričom zohľadní technický vývoj databáz v členských štátoch, a podá o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade do 18. apríla 2017.

V prípade potreby Komisia vypracuje návrhy na riešenia optimalizácie cezhraničného prístupu k takýmto databázam a použitia osvedčení a atestácií na vnútornom trhu.

4.   Verejný obstarávateľ môže kedykoľvek v priebehu postupu požiadať uchádzačov a záujemcov, aby predložili všetky alebo niektoré podporné dokumenty, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho vykonania postupu.

Verejný obstarávateľ pred zadaním zákazky, s výnimkou prípadu, keď ide o zákazky založené na rámcových dohodách, ak sú také zákazky uzavreté v súlade s článkom 33 ods. 3 alebo článkom 33 ods. 4 písm. a), vyžaduje od uchádzača, ktorému sa rozhodol zadať zákazku, aby predložil aktuálne podporné dokumenty v súlade s článkom 60a prípadne článkom 62. Verejný obstarávateľ môže hospodárske subjekty vyzvať, aby doplnili alebo spresnili osvedčenia doručené podľa článkov 60 a 62.

5.   Bez ohľadu na odsek 4 sa od hospodárskych subjektov nevyžaduje, aby predložili podporné dokumenty alebo iné listinné dôkazy, ak a pokiaľ má verejný obstarávateľ možnosť získať osvedčenia alebo relevantné informácie priamo na základe bezplatného prístupu do vnútroštátnej databázy v ktoromkoľvek členskom štáte, akou je národný register obstarávania, virtuálny spis spoločnosti, systém elektronickej archivácie dokumentov alebo predkvalifikačný systém.

Bez ohľadu na odsek 4 sa od hospodárskych subjektov nevyžaduje, aby predložili podporné dokumenty, ak verejný obstarávateľ, ktorý zadal zákazku alebo uzavrel rámcovú dohodu, už tieto dokumenty má.

Na účely prvého pododseku členské štáty zabezpečia, aby do databáz, ktoré obsahujú relevantné informácie o hospodárskych subjektoch a do ktorých môžu nahliadnuť ich verejní obstarávatelia, mohli za rovnakých podmienok nahliadnuť aj verejní obstarávatelia z iných členských štátov.

6.   Členské štáty sprístupnia a aktualizujú v systéme e-Certis úplný zoznam databáz obsahujúcich relevantné informácie o hospodárskych subjektoch, do ktorých môžu nahliadnuť verejní obstarávatelia z iných členských štátov. Členské štáty poskytnú na požiadanie iným členským štátom akékoľvek informácie súvisiace s databázami uvedenými v tomto článku.

Článok 60

Dôkazové prostriedky

1.   Verejní obstarávatelia môžu požadovať osvedčenia, vyhlásenia a iné dôkazové prostriedky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku a v prílohe XII ako dôkaz toho, že neexistujú dôvody na vylúčenie, ako sa uvádza v článku 57, a že sú splnené podmienky účasti v súlade s článkom 58.

Verejní obstarávatelia nepožadujú iné dôkazové prostriedky, než sú prostriedky uvedené v tomto článku a v článku 62. Pokiaľ ide o článok 63, hospodárske subjekty môžu na to, aby verejnému obstarávateľovi preukázali, že budú mať k dispozícii potrebné zdroje, použiť akýkoľvek primeraný dôkazový prostriedok.

2.   Verejní obstarávatelia akceptujú ako dostatočný dôkaz, že na hospodársky subjekt sa nevzťahuje žiadny z prípadov uvedených v článku 57, tieto doklady:

a)

pokiaľ ide o odsek 1 uvedeného článku, predloženie výpisu z príslušného registra, ako napríklad registra trestov alebo, ak takýto neexistuje, predloženie rovnocenného dokumentu vydaného príslušným súdnym alebo správnym orgánom v členskom štáte alebo krajine pôvodu alebo v krajine, v ktorej je hospodársky subjekt usadený, ktorým sa preukazuje, že príslušné požiadavky boli splnené;

b)

pokiaľ ide o odsek 2 a odsek 4 písm. b) uvedeného článku, osvedčenie vydané príslušným orgánom dotknutého členského štátu alebo dotknutej krajiny.

A ak členský štát alebo príslušná krajina takéto doklady alebo osvedčenia nevydáva, alebo ak sa tieto doklady alebo osvedčenia nevzťahujú na všetky prípady vymedzené v článku 57 ods. 1 a 2 a ods. 4 písm. b), môžu sa nahradiť prísažným vyhlásením príslušnej osoby, alebo v členských štátoch alebo krajinách, kde neexistujú ustanovenia pre prísažné vyhlásenia, čestným vyhlásením urobeným pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom, notárom alebo príslušnou profesijnou alebo obchodnou inštitúciou v členskom štáte alebo krajine pôvodu alebo v členskom štáte alebo krajine, kde je tento hospodársky subjekt usadený.

Členský štát prípadne poskytne úradné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že dokumenty alebo osvedčenia uvedené v tomto odseku sa nevydávajú alebo že tieto dokumenty alebo osvedčenia sa nevzťahujú na všetky prípady uvedené v článku 57 ods. 1 a 2 a ods. 4 písm. b). Takéto úradné vyhlásenia sú dostupné prostredníctvom online archívu osvedčení (e-Certis) uvedeného v článku 61.

3.   Ekonomické a finančné postavenie hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými spôsobmi uvedenými v prílohe XII časti I.

Ak z akýchkoľvek opodstatnených dôvodov hospodársky subjekt nie je schopný poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom, môže svoje ekonomické a finančné postavenie preukázať akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný.

4.   Podľa povahy, množstva alebo dôležitosti, ako aj využitia prác, tovaru alebo služieb, možno technickú spôsobilosť hospodárskych subjektov preukázať jedným alebo viacerými spôsobmi uvedenými v prílohe XII časti II.

5.   Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa dôvodov na vylúčenie uvedených v článku 57, spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť, finančných a technických kapacít uchádzačov podľa článku 58 a akékoľvek informácie týkajúce sa dôkazových prostriedkov uvedených v tomto článku.

Článok 61

Online archív osvedčení (e-Certis)

1.   S cieľom uľahčiť cezhraničné súťaže členské štáty zabezpečia, aby sa informácie týkajúce sa osvedčení a ostatných foriem listinných dôkazov v rámci systému e-Certis zriadeného Komisiou neustále aktualizovali.

2.   Verejní obstarávatelia využívajú systém e-Certis a požadujú hlavne také typy osvedčení alebo formy listinných dôkazov, na ktoré sa tento systém vzťahuje.

3.   Komisia sprístupní všetky jazykové verzie jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie v systéme e-Certis.

Článok 62

Normy zabezpečenia kvality a normy environmentálneho manažérstva

1.   Verejní obstarávatelia v prípade, že požadujú predloženie osvedčení, ktoré vystavili nezávislé orgány a ktorými sa preukazuje, že hospodársky subjekt spĺňa určité normy zabezpečenia kvality vrátane prístupnosti pre osoby s postihnutím, odkazujú na systémy zabezpečenia kvality založené na príslušných sériách európskych noriem a certifikované akreditovanými orgánmi. Uznávajú rovnocenné osvedčenia vydané orgánmi zriadenými v iných členských štátoch. Akceptujú aj iné dôkazy o rovnocenných opatreniach na zabezpečenie kvality, ak dotknutý hospodársky subjekt nemal možnosť získať takéto osvedčenia v stanovených lehotách z dôvodov, za ktoré tento hospodársky subjekt nenesie zodpovednosť, za predpokladu, že hospodársky subjekt dokáže, že navrhované opatrenia na zabezpečenie kvality sú v súlade s vyžadovanými normami zabezpečenia kvality.

2.   Ak verejní obstarávatelia požadujú predloženie osvedčení, ktoré vystavili nezávislé orgány a ktorými sa preukazuje, že hospodársky subjekt spĺňa určité normy environmentálneho manažérstva alebo sa riadi určitými systémami environmentálneho manažérstva, odvolávajú sa na systém Únie pre ekologické riadenie a audit (EMAS) alebo iné systémy environmentálneho manažérstva uznané v súlade s článkom 45 nariadenia (ES) č. 1221/2009, alebo na iné normy environmentálneho manažérstva založené na príslušných európskych alebo medzinárodných normách a certifikované akreditovanými orgánmi. Uznávajú rovnocenné osvedčenia vydané orgánmi zriadenými v iných členských štátoch.

Ak hospodársky subjekt preukázateľne nemal prístup k takýmto osvedčeniam alebo nemal možnosť získať ich v stanovených lehotách z dôvodov, za ktoré tento hospodársky subjekt nenesie zodpovednosť, verejný obstarávateľ akceptuje aj iné dôkazy o opatreniach v oblasti environmentálneho manažérstva za predpokladu, že hospodársky subjekt preukáže, že tieto opatrenia sú rovnocenné opatreniam vyžadovaným v rámci uplatniteľného systému alebo normy environmentálneho manažérstva.

3.   Členské štáty v súlade s článkom 86 sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa dokumentov predložených ako dôkaz súladu s normami kvality a environmentálnymi normami uvedenými v odsekoch 1 a 2.

Článok 63

Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov

1.   Hospodársky subjekt sa môže vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 58 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má. Pokiaľ však ide o kritériá súvisiace so vzdelaním a odbornou kvalifikáciou, ako sa stanovuje v prílohe XII časti II písm. f), alebo relevantnými odbornými skúsenosťami, hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, pre ktoré sa tieto kapacity vyžadujú. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.

Verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59, 60 a 61 overí, či subjekty, na ktorých kapacitu sa má hospodársky subjekt v úmysle spoliehať, spĺňajú príslušné podmienky účasti a či existujú dôvody na vylúčenie podľa článku 57. Verejný obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti, alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ môže požadovať, alebo členský štát môže od verejného obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, verejný obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 19 ods. 2 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.

2.   Verejní obstarávatelia môžu v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb, montážnych alebo inštalačných činností v súvislosti so zákazkou na dodanie tovaru požadovať, aby určité rozhodujúce úlohy zrealizoval priamo sám uchádzač, alebo v prípade ponuky, ktorú predkladá skupina hospodárskych subjektov podľa článku 19 ods. 2, účastník tejto skupiny.

Článok 64

Úradné zoznamy schválených hospodárskych subjektov a osvedčovanie orgánmi zriadenými podľa verejného alebo súkromného práva

1.   Členské štáty môžu zostaviť alebo viesť úradné zoznamy schválených zhotoviteľov, dodávateľov alebo poskytovateľov služieb, alebo zabezpečiť osvedčovanie certifikačnými orgánmi v súlade s európskymi certifikačnými normami v zmysle prílohy VII.

Komisii a ostatným členským štátom oznámia adresu certifikačného orgánu alebo orgánu zodpovedného za úradné zoznamy, na ktorú sa zasielajú žiadosti.

2.   Členské štáty prispôsobia podmienky zápisu do úradných zoznamov uvedených v odseku 1 a podmienky vydania osvedčení certifikačnými orgánmi podmienkam tohto pododdielu.

Členské štáty tieto podmienky prispôsobia aj článku 63, pokiaľ ide o žiadosti o zápis podané hospodárskymi subjektmi, ktoré patria do skupiny a ktoré uvádzajú, že ostatné spoločnosti v skupine im dali k dispozícii zdroje. V takýchto prípadoch uvedené subjekty preukážu orgánu, ktorý zostavuje úradný zoznam, že budú mať tieto zdroje k dispozícii počas celého obdobia platnosti osvedčenia potvrdzujúceho ich zápis v úradnom zozname a že dané spoločnosti budú počas rovnakého obdobia naďalej spĺňať požiadavky kvalitatívneho výberu, na ktoré sa vzťahuje zoznam alebo osvedčenie, na ktoré sa subjekty pri svojom zápise odvolávajú.

3.   Hospodárske subjekty, ktoré sú zapísané v úradných zoznamoch alebo ktoré majú osvedčenie, môžu pri každej zákazke verejnému obstarávateľovi predložiť osvedčenie o zápise vydané príslušným orgánom, alebo osvedčenie vydané príslušným certifikačným orgánom.

V týchto osvedčeniach sa uvádzajú informácie, na základe ktorých môžu byť dané hospodárske subjekty zapísané do úradného zoznamu alebo získať certifikáciu a klasifikáciu uvedenú v danom zozname.

4.   Osvedčený zápis v úradných zoznamoch vykonaný príslušnými orgánmi alebo osvedčenie vydané príslušným certifikačným orgánom predstavujú predpoklad spôsobilosti, pokiaľ ide o požiadavky kvalitatívneho výberu, na ktoré sa úradný zoznam alebo osvedčenie vzťahujú.

5.   Informácie, ktoré vyplývajú zo zápisu v úradných zoznamoch alebo z osvedčenia, sa bezdôvodne nespochybňujú. Pokiaľ ide o platby príspevkov na sociálne zabezpečenie a daní, môže sa od ktoréhokoľvek hospodárskeho subjektu zapísaného na zozname vždy, keď sa zadáva zákazka, vyžadovať dodatočné potvrdenie.

Verejní obstarávatelia iných členských štátov uplatnia odsek 3 a prvý pododsek tohto odseku len na hospodárske subjekty usadené v členskom štáte, ktorý vedie úradný zoznam.

6.   Požiadavky súvisiace s preukázaním splnenia kritérií kvalitatívneho výberu, na ktoré sa vzťahuje úradný zoznam alebo osvedčenie, sa riadia článkom 60, a keď to prichádza do úvahy, článkom 62. Pokiaľ ide o zápis hospodárskych subjektov iných členských štátov do úradného zoznamu alebo ich certifikáciu, nepožadujú sa od nich ďalšie dôkazy alebo vyhlásenia, ktoré by sa líšili od dôkazov alebo vyhlásení požadovaných od vnútroštátnych hospodárskych subjektov.

Hospodárske subjekty môžu kedykoľvek požiadať o ich zápis do úradného zoznamu alebo o vydanie osvedčenia. O rozhodnutí orgánu, ktorý úradný zoznam zostavuje, alebo príslušného certifikačného orgánu sú informované v primerane krátkom čase.

7.   Účasť hospodárskych subjektov z iných členských štátov na verejnej zákazke však nie je podmienená takýmto zápisom alebo certifikáciou. Verejní obstarávatelia uznávajú rovnocenné osvedčenia od orgánov zriadených v iných členských štátoch. Prijímajú aj iné rovnocenné dôkazové prostriedky.

8.   Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie akékoľvek informácie týkajúce sa dokumentov predložených ako dôkaz o tom, že hospodárske subjekty spĺňajú požiadavky na zápis do úradného zoznamu schválených hospodárskych subjektov alebo ako dôkaz o tom, že hospodárske subjekty z iného členského štátu majú rovnocenné osvedčovanie.

Pododdiel 2

Zníženie počtu záujemcov, ponúk a riešení

Článok 65

Zníženie počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť

1.   Pri užšej súťaži, rokovacích konaniach, v prípade súťažného dialógu a inovatívnych partnerstiev môžu verejní obstarávatelia obmedziť počet záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a ktorých vyzvú na predloženie ponuky alebo na vedenie dialógu, za predpokladu, že je k dispozícii minimálny počet kvalifikovaných záujemcov v súlade s odsekom 2.

2.   Verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú objektívne a nediskriminačné kritériá alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle uplatniť, minimálny počet záujemcov, ktorých majú v úmysle vyzvať na účasť, a keď to prichádza do úvahy, ich maximálny počet.

Pri užšej súťaži je minimálny počet záujemcov päť. Pri rokovacom konaní, v prípade súťažného dialógu a inovatívneho partnerstva je minimálny počet záujemcov tri. V každom prípade musí byť počet záujemcov vyzvaných na účasť dostatočný na zaistenie skutočnej hospodárskej súťaže.

Verejní obstarávatelia vyzvú na účasť taký počet záujemcov, ktorý sa rovná aspoň minimálnemu počtu. Ak je však počet záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti podľa článku 58 ods. 5, nižší ako minimálny počet, verejný obstarávateľ môže pokračovať v postupe tým, že vyzve na účasť záujemcov s požadovanými schopnosťami. Verejný obstarávateľ do toho istého postupu nezapojí hospodárske subjekty, ktoré o účasť nepožiadali, ani záujemcov, ktorí nemajú požadované schopnosti.

Článok 66

Zníženie počtu ponúk a riešení

Ak verejní obstarávatelia využijú možnosť zníženia počtu ponúk, o ktorých sa má rokovať, ako je ustanovené v článku 29 ods. 6, alebo riešení, o ktorých sa má diskutovať, ako je ustanovené v článku 30 ods. 4, urobia tak uplatnením kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v súťažných podkladoch. Počet, ktorý sa v konečnej fáze dosiahne, zaistí skutočnú hospodársku súťaž, pokiaľ bude dostatok ponúk, riešení alebo kvalifikovaných záujemcov.

Pododdiel 3

Zadanie zákazky

Článok 67

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

1.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa ceny určitého dodávaného tovaru alebo odplaty za určité poskytované služby, verejní obstarávatelia vychádzajú pri zadávaní verejných zákaziek z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

2.   Ponuka, ktorá je z pohľadu verejného obstarávateľa ekonomicky najvýhodnejšia, sa určí na základe ceny alebo nákladov použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti, ktorý spočíva napríklad v určení nákladov na životný cyklus v súlade s článkom 68 a môže zahŕňať najlepší pomer ceny a kvality, ktorý sa posúdi na základe kritérií, vrátane kvalitatívnych, environmentálnych a/alebo sociálnych aspektov súvisiacich s predmetom dotknutej verejnej zákazky. Takéto kritériá môže tvoriť napríklad:

a)

kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky a obchodovanie a jeho podmienky;

b)

organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, ak kvalita určených zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia zákazky, alebo

c)

záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, postup dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia.

Prvok nákladov môže mať aj formu pevnej ceny alebo nákladov, na základe čoho budú hospodárske subjekty súťažiť iba v súvislosti s kritériom kvality.

Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia nemôžu použiť iba cenu alebo iba náklady ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk, alebo obmedziť ich použitie na určité kategórie verejných obstarávateľov alebo určité typy zákaziek.

3.   Kritériá na vyhodnotenie ponúk sa považujú za súvisiace s predmetom verejnej zákazky, ak sa z akéhokoľvek hľadiska v každej fáze ich životného cyklu týkajú uskutočnenia stavebných prác, dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ktoré sa má vykonať v rámci danej zákazky, a to vrátane faktorov súvisiacich s:

a)

konkrétnym procesom výroby, poskytovania uvedených prác, tovaru alebo služieb či obchodovania s nimi, alebo

b)

konkrétnym procesom pre inú fázu ich životného cyklu,

a to aj vtedy, keď takéto faktory netvoria súčasť ich materiálnej podstaty.

4.   Z kritérií na vyhodnotenie ponúk nevyplýva udelenie neobmedzenej voľnosti výberu verejnému obstarávateľovi. Zaisťujú možnosť efektívnej hospodárskej súťaže a sprevádzajú ich špecifikácie, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli, s cieľom posúdiť, do akej miery spĺňajú dané ponuky kritériá na ich vyhodnotenie. V prípade pochybností verejní obstarávatelia efektívne overia správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači.

5.   Verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch presne určí relatívnu váhu, ktorú priraďuje každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, okrem prípadu, keď je určená len na základe ceny.

Táto váha sa môže vyjadriť stanovením intervalu s príslušným maximálnym rozpätím.

Ak nie je stanovenie váhy možné z objektívnych dôvodov, verejný obstarávateľ uvedie kritériá v zostupnom poradí dôležitosti.

Článok 68

Náklady na životný cyklus

1.   Náklady na životný cyklus zahŕňajú v relevantnom rozsahu časti ďalej uvedených nákladov alebo všetky tieto náklady počas životného cyklu výrobku, služby alebo prác:

a)

náklady, ktoré znášajú verejní obstarávatelia alebo iní používatelia, ako napríklad:

i)

náklady súvisiace s nadobudnutím;

ii)

náklady na používanie, ako napríklad spotreba energie a iných zdrojov;

iii)

náklady na údržbu;

iv)

náklady na ukončenie životného cyklu, ako sú náklady na zber a recykláciu;

b)

náklady prisúditeľné k environmentálnym externalitám spojeným s výrobkom, službou alebo prácami počas ich životného cyklu za predpokladu, že je možné určiť a overiť ich peňažnú hodnotu; takéto náklady môžu zahŕňať náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a emisiami iných znečisťujúcich látok, ako aj ostatné náklady spojené so zmierňovaním zmeny klímy.

2.   Ak verejní obstarávatelia posudzujú náklady na základe prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus, v súťažných podkladoch uvedú údaje, ktoré by mali uchádzači poskytnúť, ako aj metódu, ktorú verejní obstarávatelia na základe týchto údajov použijú na určenie nákladov na životný cyklus.

Metóda použitá na posúdenie nákladov prisúditeľných k environmentálnym externalitám musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)

vychádza z objektívne overiteľných a nediskriminačných kritérií. Konkrétne, ak nebola stanovená na opakované alebo neustále uplatňovanie, nesmie neprimerane zvýhodniť alebo znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty;

b)

je dostupná všetkým zainteresovaným stranám;

c)

požadované údaje môžu poskytnúť s vynaložením primeraného úsilia hospodárske subjekty konajúce s obvyklou obozretnosťou vrátane hospodárskych subjektov z tretích krajín, ktoré sú zmluvnou stranou GPA alebo iných medzinárodných dohôd, kými je Únia viazaná.

3.   Vždy keď sa určitá spoločná metóda výpočtu nákladov na životný cyklus stanoví legislatívnym aktom Únie ako povinná, táto spoločná metóda sa uplatňuje na posúdenie nákladov na životný cyklus.

Zoznam takýchto legislatívnych a v prípade potreby aj delegovaných aktov, ktoré legislatívne akty dopĺňajú, sa nachádza v prílohe XIII. Komisia je v súlade s článkom 87 oprávnená prijímať delegované akty týkajúce sa aktualizácie tohto zoznamu, keď je aktualizácia zoznamu potrebná z dôvodu prijatia nových právnych predpisov, ktorými sa ustanovuje určitá spoločná metóda ako povinná, alebo zrušenia či úpravy platných právnych aktov.

Článok 69

Neobvykle nízke ponuky

1.   Verejní obstarávatelia od hospodárskych subjektov požadujú, aby vysvetlili cenu alebo náklady, ktoré sa v ponuke navrhujú, ak sa zdá, že ponuky sú vzhľadom na dané práce, tovar alebo služby neobvykle nízke.

2.   Vysvetlenia uvedené v odseku 1 sa môžu vzťahovať najmä na:

a)

hospodárnosť výrobného procesu, poskytovaných služieb alebo stavebných postupov;

b)

zvolené technické riešenia alebo akékoľvek výnimočne priaznivé podmienky, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodávku výrobkov alebo služieb na uskutočnenie práce;

c)

originalitu práce, tovaru alebo služieb, ktoré uchádzač navrhuje;

d)

dodržiavanie povinností uvedených v článku 18 ods. 2;

e)

dodržiavanie povinností uvedených v článku 71;

f)

možnosť uchádzača získať štátnu pomoc.

3.   Verejný obstarávateľ posúdi poskytnuté informácie konzultáciou s uchádzačom. Ponuku môže zamietnuť len v prípade, ak poskytnuté dôkazy uspokojivo nedokladujú nízku úroveň navrhovaných cien alebo nákladov, pričom sa zohľadnia prvky uvedené v odseku 2.

Verejní obstarávatelia zamietnu ponuku, ak zistia, že ponuka je neobvykle nízka preto, lebo nie je v súlade s uplatniteľnými povinnosťami uvedenými v článku 18 ods. 2.

4.   Ak verejný obstarávateľ zistí, že ponuka je neobvykle nízka preto, lebo uchádzač získal štátnu pomoc, ponuka môže byť zamietnutá len z tohto dôvodu iba po konzultácii s uchádzačom, ak tento nie je schopný v rámci dostatočne dlhej lehoty stanovenej verejným obstarávateľom preukázať, že príslušná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ZFEÚ. Ak verejný obstarávateľ zamietne ponuku za uvedených okolností, informuje o tejto skutočnosti Komisiu.

5.   Členské štáty sprístupnia ostatným členským štátom na požiadanie a v rámci administratívnej spolupráce akékoľvek informácie, ktoré majú k dispozícii, ako napríklad zákony, iné právne predpisy, všeobecne uplatniteľné kolektívne dohody alebo národné technické normy týkajúce sa dôkazov a dokumentov predložených v súvislosti s informáciami uvedenými v odseku 2.

KAPITOLA IV

Plnenie zákazky

Článok 70

Podmienky plnenia zákaziek

Verejní obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky v zmysle článku 67 ods. 3 a sú uvedené vo výzve na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Tieto podmienky môžu zahŕňať ekonomické, environmentálne, sociálne aspekty, aspekty súvisiace s inováciou alebo aspekty týkajúce sa zamestnanosti.

Článok 71

Využívanie subdodávateľov

1.   Dodržiavanie povinností uvedených v článku 18 ods. 2 zo strany subdodávateľov sa zabezpečí prostredníctvom vhodných opatrení, ktoré prijímajú príslušné vnútroštátne orgány konajúce v rámci svojej zodpovednosti a pôsobnosti.

2.   V súťažných podkladoch môže verejný obstarávateľ žiadať alebo členský štát môže od neho vyžadovať, aby od uchádzača žiadal, aby vo svojej ponuke uviedol, akú časť zákazky má v úmysle zadať tretím stranám, ako aj všetkých navrhovaných subdodávateľov.

3.   Členské štáty môžu ustanoviť, aby na žiadosť subdodávateľa a v prípade, že to povaha zákazky umožňuje, verejný obstarávateľ previedol priamo subdodávateľovi náležité platby za služby, tovar alebo práce poskytnuté hospodárskemu subjektu, ktorému bola verejná zákazka zadaná (hlavný dodávateľ). Takéto opatrenia môžu zahŕňať vhodné mechanizmy umožňujúce hlavnému dodávateľovi namietať voči nenáležitým platbám. Dojednania týkajúce sa spôsobu platby sa uvedú v súťažných podkladoch.

4.   Odsekmi 1 až 3 nie je dotknutá zodpovednosť hlavného dodávateľa.

5.   Verejný obstarávateľ v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a v súvislosti so službami, ktoré sa majú poskytnúť v zariadení pod priamym dohľadom verejného obstarávateľa, po zadaní zákazky a najneskôr pri začatí plnenia zákazky od hlavného dodávateľa požaduje, aby uviedol názov, kontaktné údaje a právnych zástupcov svojich subdodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na uskutočňovaní týchto prác alebo poskytovaní týchto služieb, ak sú v tom čase známi. Verejný obstarávateľ od hlavného dodávateľa požaduje, aby verejnému obstarávateľovi počas trvania zákazky oznámil akékoľvek zmeny týchto informácií, ako aj požadované informácie o všetkých nových subdodávateľoch, ktorí sa zúčastňujú na uskutočňovaní týchto prác alebo poskytovaní týchto služieb.

Bez ohľadu na prvý pododsek môžu členské štáty uložiť povinnosť poskytnúť požadované informácie priamo hlavnému dodávateľovi.

V prípade potreby sa na účely odseku 6 písm. b) tohto článku k požadovaným informáciám priložia vlastné vyhlásenia subdodávateľov, ako sa ustanovuje v článku 59. Vykonávacími predpismi podľa odseku 8 tohto článku sa môže stanoviť, že subdodávatelia, ktorí sú predstavení po zadaní zákazky, predložia namiesto vlastného vyhlásenia osvedčenia a iné podporné dokumenty.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na dodávateľov tovaru.

Verejní obstarávatelia môžu rozšíriť, alebo od nich môžu členské štáty vyžadovať, aby rozšírili povinnosti stanovené v prvom pododseku napríklad na:

a)

iné zákazky na dodanie tovaru a na iné zákazky na poskytnutie služieb, ako sú zákazky týkajúce sa služieb, ktoré sa majú poskytnúť v zariadeniach pod priamym dohľadom verejného obstarávateľa, alebo na dodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na zákazkách na uskutočnenie stavebných prác alebo na zákazkách na poskytnutie služieb;

b)

subdodávateľov subdodávateľov hlavného dodávateľa alebo ďalej na nižšie úrovne subdodávateľského reťazca.

6.   S cieľom zabrániť neplneniu povinností uvedených v článku 18 ods. 2 možno prijať vhodné opatrenia, napríklad:

a)

ak vnútroštátne právo členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa príslušné pravidlá uplatňovali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 18 ods. 2;

b)

verejní obstarávatelia môžu v súlade s článkami 59, 60 a 61 overiť, alebo členské štáty od nich môžu vyžadovať, aby overili, či existujú dôvody na vylúčenie subdodávateľov podľa článku 57. V takých prípadoch verejný obstarávateľ vyžaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ môže vyžadovať, alebo členský štát od neho môže vyžadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

7.   Členské štáty môžu v rámci vnútroštátneho práva stanoviť prísnejšie pravidlá zodpovednosti alebo môžu ísť v rámci vnútroštátneho práva nad rámec uvedených postupov týkajúcich sa priamych platieb subdodávateľom, napríklad tak, že stanovia priame platby subdodávateľom bez toho, aby o ne museli požiadať.

8.   Členské štáty, ktoré si zvolili možnosť ustanoviť opatrenia podľa odseku 3, 5 alebo 6, spresnia prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie podmienky vykonávania týchto opatrení. Členské štáty pritom môžu obmedziť ich uplatniteľnosť, napríklad vo vzťahu k niektorým typom zákaziek, niektorým kategóriám verejných obstarávateľov alebo hospodárskych subjektov alebo určitým sumám.

Článok 72

Úprava zmlúv počas ich platnosti

1.   Zmluvy a rámcové dohody možno upraviť bez nového postupu obstarávania v súlade s touto smernicou v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak úpravy, bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu, boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky týkajúce sa revízie ceny alebo opciách. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo opcií, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani opcie, ktoré by menili celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody;

b)

v prípade doplňujúcich prác, služieb alebo tovaru poskytnutých pôvodným dodávateľom, ktoré sú nevyhnutné a ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom obstarávaní, ak zmena dodávateľa:

i)

nie je možná z ekonomických alebo technických dôvodov, akými sú požiadavky vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability s existujúcim zariadením, službami alebo inštaláciami obstaranými na základe pôvodného obstarávania, a

ii)

by spôsobila verejnému obstarávateľovi významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov.

Akékoľvek zvýšenie ceny však nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej zákazky. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;

c)

ak sú splnené všetky podmienky:

i)

potreba úpravy bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ predvídať;

ii)

úpravou sa nemení celková povaha zákazky;

iii)

akékoľvek zvýšenie ceny nie je vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej zákazky alebo rámcovej dohody. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;

d)

ak nový dodávateľ nahrádza dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v dôsledku jednej z týchto skutočností:

i)

jednoznačnej doložky o preskúmaní alebo opcii v súlade s písmenom a);

ii)

iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, je univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného dodávateľa v dôsledku reštrukturalizácie podniku vrátane prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu, a to za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy zmluvy a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie tejto smernice, alebo

iii)

v prípade, že samotný verejný obstarávateľ prevezme povinnosti hlavného dodávateľa voči jeho subdodávateľom, ak sa táto možnosť ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch podľa článku 71;

e)

ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 4.

Verejní obstarávatelia, ktorí upravili zmluvu v prípadoch stanovených v písmenách b) a c) tohto odseku, uverejnia oznámenie v tomto zmysle v Úradnom vestníku Európskej únie. Takéto oznámenie obsahuje informácie stanovené v prílohe V časti G a uverejní sa v súlade s článkom 51.

2.   Okrem toho, a bez akejkoľvek potreby overiť, či sú splnené podmienky stanovené v odseku 4 písm. a) až d), zmluvy možno rovnako upraviť bez toho, aby bol potrebný nový postup obstarávania v súlade s touto smernicou, ak hodnota úpravy je nižšia ako obe z týchto hodnôt:

i)

finančný limit stanovený v článku 4, a

ii)

10 % hodnoty pôvodnej zákazky v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek na dodanie tovaru a menej ako 15 % pôvodnej hodnoty zákazky v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác.

Úpravou sa však nesmie meniť celková povaha zmluvy alebo rámcovej dohody. V prípade vykonania viacerých úprav nasledujúcich po sebe sa hodnota posudzuje na základe čistej kumulatívnej hodnoty úprav nasledujúcich po sebe.

3.   Ak zmluva zahŕňa doložku o indexácii, na účely výpočtu ceny uvedenej v odseku 2 a v odseku 1 písm. b) a c) je referenčnou hodnotou aktualizovaná cena.

4.   Úprava zmluvy alebo rámcovej dohody počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1 písm. e), ak sa v jej dôsledku povaha zmluvy alebo rámcovej dohody zásadne líši od povahy pôvodnej uzavretej zmluvy alebo rámcovej dohody. V každom prípade a bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa úprava považuje za podstatnú, ak je splnená jedna alebo viac z týchto podmienok:

a)

úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov;

b)

úpravou sa mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo rámcovej dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve alebo rámcovej dohode;

c)

úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zmluvy alebo rámcovej dohody;

d)

ak nový dodávateľ nahradí dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v iných prípadoch než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).

5.   V prípade iných úprav ustanovení zmluvy o verejnej zákazke alebo rámcovej dohody počas jej platnosti, než sú úpravy stanovené v odsekoch 1 a 2, je potrebný nový postup obstarávania v súlade s touto smernicou.

Článok 73

Vypovedanie zmlúv

Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia mali aspoň za nasledujúcich okolností a za podmienok určených v uplatniteľnom vnútroštátnom práve možnosť vypovedať zmluvu, ktorá predstavuje verejnú zákazku, počas jej platnosti, ak:

a)

zákazka bola predmetom podstatnej úpravy, ktorá si vyžadovala nový postup obstarávania podľa článku 72;

b)

dodávateľ bol v čase zadania zákazky v jednej zo situácií uvedených v článku 57 ods. 1, a mal sa preto vylúčiť z postupu obstarávania;

c)

zákazka sa nemala zadať dodávateľovi vzhľadom na závažné porušenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv a tejto smernice, ktoré konštatoval Súdny dvor Európskej únie v konaní podľa článku 258 ZFEÚ.

HLAVA III

OSOBITNÉ REŽIMY OBSTARÁVANIA

KAPITOLA I

Sociálne a iné osobitné služby

Článok 74

Zadávanie zákaziek na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb

Verejné zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XIV sa zadávajú v súlade s touto kapitolou, ak sa hodnota zákaziek rovná alebo je vyššia ako finančný limit uvedený v článku 4 písm. d).

Článok 75

Uverejňovanie oznámení

1.   Verejní obstarávatelia, ktorí majú v úmysle zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 74, uverejnia svoj úmysel ktorýmkoľvek z týchto prostriedkov:

a)

prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré obsahuje informácie uvedené v prílohe V časti H, a to v súlade so štandardnými vzormi uvedenými v článku 51, alebo

b)

prostredníctvom predbežného oznámenia, ktoré sa uverejňuje nepretržite a obsahuje informácie stanovené v prílohe V časti I. Predbežné oznámenie sa týka najmä tých druhov služieb, ktoré budú predmetom zákaziek, ktoré sa majú zadať. Uvádza sa v ňom, že zákazky sa zadajú bez ďalšieho uverejnenia a hospodárske subjekty, ktoré majú záujem, sa v ňom vyzývajú, aby tento záujem vyjadrili písomne.

Prvý pododsek sa však neuplatňuje, ak sa na zadanie verejnej zákazky na poskytnutie služieb mohlo použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia v súlade s článkom 32.

2.   Verejní obstarávatelia, ktorí zadali verejnú zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 74, uverejnia výsledky postupu obstarávania prostredníctvom oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ktoré obsahuje informácie uvedené v prílohe V časti J, a to v súlade so štandardnými vzormi uvedenými v článku 51. Takéto oznámenia však môžu zoskupiť na štvrťročnom základe. V takom prípade zašlú zoskupené oznámenia do 30 dní od skončenia každého štvrťroka.

3.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov ustanoví štandardné vzory uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 89 ods. 2.

4.   Oznámenia uvedené v tomto článku sa uverejnia v súlade s článkom 51.

Článok 76

Zásady zadávania zákaziek

1.   Členské štáty zavedú vnútroštátne pravidlá na zadávanie zákaziek podľa tejto kapitoly, aby zabezpečili, že verejní obstarávatelia budú dodržiavať zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi. Členské štáty môžu voľne stanoviť procesné pravidlá, ktoré sú uplatniteľné, pokiaľ umožnia verejným obstarávateľom, aby zohľadnili osobitosti dotknutých služieb.

2.   Členské štáty zaistia, aby verejní obstarávatelia mohli zohľadniť potrebu zaistiť kvalitu, kontinuitu, prístupnosť, cenovú dostupnosť, disponibilnosť a komplexnosť služieb, osobitné potreby rôznych kategórií používateľov vrátane znevýhodnených a zraniteľných skupín, začlenenie a posilnenie postavenia používateľov a inovácie. Členské štáty takisto môžu ustanoviť, aby sa výber poskytovateľa služieb uskutočnil na základe ponuky predstavujúcej najlepší pomer ceny a kvality, pričom sa v prípade sociálnych služieb zohľadnia kritériá kvality a udržateľnosti.

Článok 77

Vyhradené zákazky na určité služby

1.   Členské štáty môžu stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu vyhradiť právo na účasť v postupoch zadávania verejných zákaziek organizácii výlučne na tie zdravotné, sociálne a kultúrne služby uvedené v článku 74, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 75121000-0, 75122000-7, 75123000-4, 79622000-0, 79624000-4, 79625000-1, 80110000-8, 80300000-7, 80420000-4, 80430000-7, 80511000-9, 80520000-5, 80590000-6, od 85000000-9 po 85323000-9, 92500000-6, 92600000-7, 98133000-4, 98133110-8.

2.   Organizácia uvedená v odseku 1 musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a)

jej cieľom je úsilie o vykonávanie verejnej služby spojenej s poskytovaním služieb uvedených v odseku 1;

b)

zisky sú reinvestované so zreteľom na dosahovanie cieľa organizácie. Ak sa zisky rozdeľujú alebo prerozdeľujú, malo by sa pritom vychádzať z aspektov účasti;

c)

štruktúry manažmentu alebo vlastníctva organizácie, ktorá plní zákazku, sú založené na zásadách vlastníctva zamestnancami alebo účasti, alebo si vyžadujú aktívnu účasť zamestnancov, používateľov či zainteresovaných strán, a

d)

nemalo by dôjsť k tomu, aby v priebehu uplynulých troch rokov daný verejný obstarávateľ zadal organizácii zákazku na príslušné služby podľa tohto článku.

3.   Maximálne trvanie zákazky nie je dlhšie ako tri roky.

4.   Výzva na súťaž obsahuje odkaz na tento článok.

5.   Komisia bez ohľadu na článok 92 posúdi účinky tohto článku a Európskemu parlamentu a Rade podá správu do 18. apríla 2019.

KAPITOLA II

Pravidlá upravujúce súťaže návrhov

Článok 78

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa uplatňuje na:

a)

súťaže návrhov organizované v rámci postupu vedúceho k zadaniu verejnej zákazky na poskytnutie služieb;

b)

súťaže návrhov s cenami alebo platbami pre účastníkov.

V prípadoch uvedených v písmene a) prvého odseku tohto článku sa finančný limit uvedený v článku 4 vypočíta na základe predpokladanej hodnoty verejnej zákazky na poskytnutie služieb bez DPH vrátane všetkých prípadných cien alebo platieb pre účastníkov.

V prípadoch uvedených v písmene b) prvého odseku tohto článku sa finančný limit týka celkovej hodnoty cien a platieb, vrátane predpokladanej hodnoty verejnej zákazky na služby bez DPH, ktorá by následne mohla byť zadaná podľa článku 32 ods. 4, ak verejný obstarávateľ svoj zámer zadať takúto zákazku oznámil v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov.

Článok 79

Oznámenia

1.   Verejní obstarávatelia, ktorí majú v úmysle uskutočniť súťaž návrhov, oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.

Ak majú v úmysle zadať následnú zákazku na poskytnutie služieb podľa článku 32 ods. 4, uvedú to v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov.

2.   Verejní obstarávatelia, ktorí uskutočnili súťaž návrhov, zašlú oznámenie o výsledkoch súťaže podľa článku 51 a musia byť schopní preukázať dátum jeho odoslania.

Ak by zverejnenie informácií o výsledkoch súťaže bránilo vymožiteľnosti práva, bolo by v rozpore s verejným záujmom, škodilo by oprávneným obchodným záujmom určitého verejného alebo súkromného podniku alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi poskytovateľmi služieb, takéto informácie sa nemusia uverejniť.

3.   Oznámenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa uverejnia v súlade s článkom 51 ods. 2 až 6 a článkom 52. Obsahujú informácie stanovené v prílohe V častiach E, respektíve F vo formáte štandardných vzorov.

Komisia ustanoví štandardné vzory prostredníctvom vykonávacích aktov. Príslušné vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 89 ods. 2.

Článok 80

Pravidlá organizovania súťaží návrhov a výberu účastníkov

1.   Pri organizovaní súťaží návrhov verejní obstarávatelia uplatňujú postupy, ktoré sú prispôsobené ustanoveniam hlavy I a tejto kapitoly.

2.   Pripustenie účastníkov do súťaží návrhov nesmie byť obmedzené:

a)

odkazom na územie alebo časť územia členského štátu;

b)

tým, že podľa práva členského štátu, v ktorom sa súťaž organizuje, by sa od nich vyžadovalo, aby boli fyzickými alebo právnickými osobami.

3.   Ak sú súťaže návrhov obmedzené len na určitý počet účastníkov, verejní obstarávatelia stanovia jasné a nediskriminačné podmienky účasti. Počet záujemcov vyzvaných na účasť v súťaži je v každom prípade dostatočný na zaistenie skutočnej hospodárskej súťaže.

Článok 81

Zloženie poroty

Porotu tvoria výlučne fyzické osoby, ktoré sú nezávislé od účastníkov súťaže. Ak sa od účastníkov súťaže vyžaduje určitá odborná kvalifikácia, aspoň jedna tretina členov poroty musí mať rovnakú alebo rovnocennú kvalifikáciu.

Článok 82

Rozhodnutia poroty

1.   Porota je pri prijímaní svojich rozhodnutí alebo stanovísk nezávislá.

2.   Plány a projekty predložené záujemcami vyhodnocuje anonymne a výlučne na základe kritérií uvedených v oznámení o vyhlásení súťaže.

3.   Poradie projektov zostavené podľa kvality každého projektu zaznamená v správe podpísanej členmi poroty, spolu s poznámkami a prípadnými ďalšími bodmi, ktoré si vyžadujú objasnenie.

4.   Anonymita ostane zachovaná dovtedy, kým porota nedospeje k svojmu stanovisku alebo rozhodnutiu.

5.   Záujemcovia môžu byť v prípade potreby vyzvaní, aby odpovedali na otázky, ktoré porota zaznamenala v zápisnici s cieľom objasniť akékoľvek aspekty projektov.

6.   O komunikácii medzi členmi poroty a záujemcami sa vypracuje podrobná zápisnica.

HLAVA IV

SPRÁVA

Článok 83

Presadzovanie

1.   S cieľom zaistiť správne a efektívne vykonávanie členské štáty zabezpečia, aby aspoň úlohy stanovené v tomto článku plnil jeden alebo viaceré orgány, subjekty alebo štruktúry. Komisii oznámia všetky orgány, subjekty alebo štruktúry príslušné na plnenie týchto úloh.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania monitorovalo.

V prípade, že monitorovacie orgány alebo štruktúry identifikujú z vlastnej iniciatívy alebo na základe prijatých informácií konkrétne porušenia alebo systémové problémy, sú oprávnené oznámiť tieto problémy vnútroštátnym orgánom auditu, súdnym orgánom alebo iným vhodným orgánom či štruktúram, ako napríklad ombudsmanovi, národným parlamentom alebo parlamentným výborom.

3.   Výsledky monitorovacích činností podľa odseku 2 sa sprístupnia verejnosti primeranými informačnými prostriedkami. Tieto výsledky sa sprístupnia aj Komisii. Môžu sa napríklad zahrnúť do monitorovacích správ uvedených v druhom pododseku tohto odseku.

Členské štáty do 18. apríla 2017 a potom každé tri roky predložia Komisii monitorovaciu správu, v ktorej sa v prípade potreby uvedú informácie o najčastejších zdrojoch nesprávneho uplatňovania alebo právnej neistoty vrátane možných štrukturálnych alebo opakujúcich sa problémov pri uplatňovaní pravidiel, o úrovni účasti MSP na verejnom obstarávaní a o prevencii, odhaľovaní a primeranom nahlasovaní prípadov podvodov, korupcie, konfliktov záujmov a závažných nezrovnalostí pri obstarávaní.

Komisia môže najviac každé tri roky požiadať členské štáty, aby poskytli informácie o praktickom vykonávaní vnútroštátnych strategických politík v oblasti obstarávania.

Na účely tohto odseku a odseku 5 tohto článku sa za MSP považujú subjekty vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (39).

Komisia na základe údajov získaných podľa tohto odseku pravidelne vydáva správu o vykonávaní a najlepších postupoch vnútroštátnych politík v oblasti obstarávania na vnútornom trhu.

4.   Členské štáty zabezpečia:

a)

aby informácie a usmernenia týkajúce sa výkladu a uplatňovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania boli bezodplatne dostupné na pomoc verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom, najmä MSP, pri správnom uplatňovaní pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, a

b)

aby verejným obstarávateľom bola dostupná podpora, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie postupov obstarávania.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné postupy a pracovné metódy, ktoré Komisia zaviedla pre svoju komunikáciu a kontakty s členskými štátmi, členské štáty určia referenčný bod pre spoluprácu s Komisiou, pokiaľ ide o uplatňovania právnych predpisov o verejnom obstarávaní.

6.   Verejní obstarávatelia aspoň počas trvania zákazky uchovávajú kópie všetkých uzavretých zmlúv s hodnotou rovnajúcou sa alebo vyššou ako:

a)

1 000 000 EUR v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

b)

10 000 000 EUR v prípade verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác.

Verejní obstarávatelia k týmto zmluvám poskytnú prístup; prístup ku konkrétnym dokumentom alebo informačným položkám sa však môže zamietnuť v rozsahu a za podmienok ustanovených v uplatniteľných pravidlách Únie alebo vnútroštátnych pravidlách o prístupe k dokumentom a ochrane údajov.

Článok 84

Individuálne správy o postupoch na zadávanie zákaziek

1.   Verejní obstarávatelia vypracujú pre každú zákazku, rámcovú dohodu, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a pre každé zriadenie dynamického nákupného systému písomnú správu, ktorá obsahuje aspoň tieto informácie:

a)

názov a adresu verejného obstarávateľa, predmet a hodnotu zákazky, rámcovej dohody alebo dynamického nákupného systému;

b)

v relevantných prípadoch výsledky kvalitatívneho výberu a/alebo zníženia počtov podľa článkov 65 a 66, konkrétne:

i)

názvy vybraných záujemcov alebo uchádzačov a dôvody ich výberu;

ii)

názvy zamietnutých záujemcov alebo uchádzačov a dôvody ich zamietnutia;

c)

dôvody zamietnutia ponúk považovaných za neobvykle nízke;

d)

názov úspešného uchádzača a dôvody, prečo bola vybraná jeho ponuka, a v prípade, že je to známe, časť zákazky alebo rámcovej dohody, ktorú má úspešný uchádzač v úmysle zadať ako subdodávku tretím stranám; a ak je to v tom čase známe, názvy subdodávateľov hlavného dodávateľa, ak existujú;

e)

v prípade rokovacích konaní a súťažných dialógov okolnosti stanovené v článku 26, ktoré odôvodňujú použitie týchto postupov;

f)

v prípade rokovacích konaní bez predchádzajúceho zverejnenia okolnosti uvedené v článku 32, ktoré odôvodňujú použitie tohto konania;

g)

v prípade, že je to uplatniteľné, dôvody, prečo sa verejný obstarávateľ rozhodol nezadať zákazku alebo neuzavrieť rámcovú dohodu alebo nezriadiť dynamický nákupný systém;

h)

v prípade, že je to uplatniteľné, dôvody, prečo sa na predkladanie ponúk použili iné ako elektronické prostriedky komunikácie;

i)

keď to prichádza do úvahy, zistené konflikty záujmov a následne prijaté opatrenia.

Táto správa sa nevyžaduje v súvislosti so zákazkami, ktoré vychádzajú z rámcových dohôd v prípadoch, keď sú tieto dohody uzavreté v súlade s článkom 33 ods. 3 alebo článkom 33 ods. 4 písm. a).

Pokiaľ oznámenie o výsledku verejného obstarávania pripravené podľa článku 50 alebo článku 75 ods. 2 obsahuje informácie požadované v tomto odseku, verejní obstarávatelia môžu odkazovať na toto oznámenie.

2.   Verejní obstarávatelia zdokumentujú pokrok dosiahnutý vo všetkých postupoch obstarávania, a to aj v tých, ktoré sa vykonávajú elektronickými prostriedkami. Na tento účel zabezpečia, aby uchovávali dostatočnú dokumentáciu na odôvodnenie rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach postupu obstarávania, ako je napríklad dokumentácia o komunikácii s hospodárskymi subjektmi a o interných rokovaniach, príprave súťažných podkladov, prípadnom dialógu alebo rokovaní, výbere a zadaní zákazky. Táto dokumentácia sa uchováva aspoň počas obdobia troch rokov od dátumu zadania zákazky.

3.   Správa alebo jej hlavné prvky sa zašlú Komisii alebo príslušným orgánom, subjektom alebo štruktúram uvedeným v článku 83, ak o to požiadajú.

Článok 85

Poskytovanie informácií členskými štátmi a štatistické informácie

1.   Komisia preskúma kvalitu a úplnosť údajov, ktoré možno získať z oznámení uvedených v článkoch 48, 49, 50, 75 a 79 a uverejňovaných v súlade s prílohou VIII.

Ak kvalita a úplnosť údajov, ktorá sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, nie je v súlade povinnosťami ustanovenými v článku 48 ods. 1, článku 49, článku 50 ods. 1, článku 75 ods. 2 a článku 79 ods. 3, Komisia si od dotknutého členského štátu vyžiada doplňujúce informácie. Dotknutý členský štát v primeranej lehote poskytne chýbajúce štatistické informácie, ktoré si vyžiadala Komisia.

2.   Členské štáty do 18. apríla 2017 a potom každé tri roky predložia Komisii štatistickú správu týkajúcu sa obstarávania, na ktoré by sa vzťahovala táto smernica, keby jeho hodnota presahovala príslušný finančný limit stanovený v článku 4, pričom uvedú predpoklad súhrnnej celkovej hodnoty takéhoto obstarávania počas príslušného obdobia. Uvedený predpoklad môže vychádzať predovšetkým z údajov dostupných na základe vnútroštátnych požiadaviek na zverejňovanie alebo z predpokladov založených na vzorkách.

Uvedená správa sa môže zahrnúť do správy uvedenej v článku 83 ods. 3.

3.   Členské štáty sprístupnia Komisii informácie o svojej inštitucionálnej organizácii súvisiacej s vykonávaním, monitorovaním a presadzovaním uplatňovania tejto smernice, ako aj o vnútroštátnych iniciatívach podniknutých s cieľom poskytnúť usmernenie týkajúce sa vykonávania alebo pomôcť pri vykonávaní pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, alebo reagovať na výzvy spojené s uplatňovaním týchto pravidiel.

Uvedené informácie sa môžu zahrnúť do správy uvedenej v článku 83 ods. 3.

Článok 86

Administratívna spolupráca

1.   Členské štáty si poskytujú vzájomnú pomoc a prijímajú opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu s cieľom zaistiť výmenu informácií o otázkach uvedených v článkoch 42, 43, 44, 57, 59, 60, 62, 64 a 69. Zaisťujú dôvernosť informácií, ktoré si vymieňajú.

2.   Príslušné orgány všetkých dotknutých členských štátov si vymieňajú informácie v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (40) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (41).

3.   Na odskúšanie vhodnosti používania informačného systému o vnútornom trhu (IMI), zriadeného nariadením (EÚ) č. 1024/2012, na účely výmeny informácií, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sa do 18. apríla 2015 začne pilotný projekt.

HLAVA V

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 87

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 6, 22, 23, 56 a 68 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 17. apríla 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 6, 22, 23, 56 a 68 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 6, 22, 23, 56 a 68 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 88

Postup pre naliehavé prípady

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 87 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

Článok 89

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Poradný výbor pre verejné obstarávanie zriadený rozhodnutím Rady 71/306/EHS (42). Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 90

Transpozícia a prechodné ustanovenia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu členské štáty odložiť uplatňovanie článku 22 ods. 1 do 18. októbra 2018 s výnimkou prípadov, keď je použitie elektronických prostriedkov povinné podľa článkov 34, 35 alebo 36, článku 37 ods. 3, článku 51 ods. 2 alebo článku 53.

Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu členské štáty odložiť uplatňovanie článku 22 ods. 1 v prípade centrálnych obstarávacích organizácií do 18. apríla 2017.

Ak si členský štát zvolí odloženie uplatňovania článku 22 ods. 1, tento členský štát stanoví, že pri akejkoľvek komunikácii a výmene informácií si verejní obstarávatelia môžu vybrať medzi týmito prostriedkami komunikácie:

a)

elektronické prostriedky v súlade s článkom 22;

b)

pošta alebo iný vhodný doručovateľ;

c)

fax;

d)

kombinácia týchto foriem.

3.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu členské štáty odložiť uplatňovanie článku 59 ods. 2 druhého pododseku do 18. apríla 2018.

4.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu členské štáty odložiť uplatňovanie článku 59 ods. 5 druhého pododseku do 18. októbra 2018.

5.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu členské štáty odložiť uplatňovanie článku 61 ods. 2 do 18. októbra 2018.

6.   Ak členské štáty prijmú opatrenia uvedené v odsekoch 1 až 5, uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti odkazu upravia členské štáty.

7.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 91

Zrušenie

Smernica 2004/18/ES sa zrušuje s účinnosťou od 18. apríla 2016.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XV.

Článok 92

Preskúmanie

Komisia preskúma ekonomické účinky na vnútorný trh, najmä pokiaľ ide o také faktory, ako je napríklad cezhraničné zadávanie zákaziek a transakčné náklady, vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov stanovených v článku 4 a Európskemu parlamentu a Rade podá príslušnú správu do 18. apríla 2019.

Komisia v prípade, že to bude možné a vhodné, zváži navrhnutie zvýšenia finančných limitov uplatniteľných na základe GPA počas ďalšieho kola rokovaní. Komisia v prípade akýchkoľvek zmien finančných limitov uplatniteľných na základe GPA, keď to prichádza do úvahy, v následnosti na správu predloží návrh právneho aktu, ktorým sa zmenia finančné limity stanovené v tejto smernici.

Článok 93

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 94

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 26. februára 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 84.

(2)  Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 49.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. januára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. februára 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

(6)  Schválený rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(8)  Rozhodnutie Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúce sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Pozri stranu 243 tohto uradného vestníka).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(14)  Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1).

(18)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Ú. v. ES L 340, 16.12.2002, s. 1).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(25)  Smernica Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(28)  Rozhodnutie Komisie 2009/767/ES zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom „miest jednotného kontaktu“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 274, 20.10.2009, s. 36).

(29)  Rozhodnutie Komisie 2011/130/EÚ z 25. februára 2011, ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky na cezhraničné spracovanie dokumentov elektronicky podpísaných príslušnými orgánmi v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 53, 26.2.2011, s. 66).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(32)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42).

(33)  Ú. v. ES C 195, 25.6.1997, s. 1.

(34)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003, s. 54).

(35)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 48.

(36)  Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

(39)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(41)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(42)  Rozhodnutie Rady 71/306/EHS z 26. júla 1971, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre verejné obstarávanie prác (Ú. v. ES L 185, 16.8.1971, s. 15).


PRÍLOHA I

ÚSTREDNÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

BELGICKO

1.

Services publics fédéraux (ministerstvá):

1.

Federale Overheidsdiensten (ministerstvá):

SPF Chancellerie du Premier Ministre;

FOD Kanselarij van de Eerste Minister;

SPF Personnel et Organisation;

FOD Kanselarij Personeel en Organisatie;

SPF Budget et Contrôle de la Gestion;

FOD Budget en Beheerscontrole;

SPF Technologie de l’Information et de la Communication (Fedict);

FOD Informatie- en Communicatietechnologie (Fedict);

SPF Affaires étrangères, Commerce extérieur et Coopération au Développement;

FOD Buitenlandse Zaken, Buitenlandse Handel en Ontwikkelingssamenwerking;

SPF Intérieur;

FOD Binnenlandse Zaken;

SPF Finances;

FOD Financiën;

SPF Mobilité et Transports;

FOD Mobiliteit en Vervoer;

SPF Emploi, Travail et Concertation sociale;

FOD Werkgelegenheid, Arbeid en sociaal overleg

SPF Sécurité Sociale et Institutions publiques de Sécurité Sociale;

FOD Sociale Zekerheid en Openbare Instellingen van sociale Zekerheid

SPF Santé publique, Sécurité de la Chaîne alimentaire et Environnement;

FOD Volksgezondheid, Veiligheid van de Voedselketen en Leefmilieu;

SPF Justice;

FOD Justitie;

SPF Economie, PME, Classes moyennes et Energie;

FOD Economie, KMO, Middenstand en Energie;

Ministère de la Défense;

Ministerie van Landsverdediging;

Service public de programmation Intégration sociale, Lutte contre la pauvreté et Economie sociale;

Programmatorische Overheidsdienst Maatschappelijke Integratie, Armoedsbestrijding en sociale Economie;

Service public fédéral de Programmation Développement durable;

Programmatorische federale Overheidsdienst Duurzame Ontwikkeling;

Service public fédéral de Programmation Politique scientifique;

Programmatorische federale Overheidsdienst Wetenschapsbeleid;

2.

Régie des Bâtiments;

2.

Regie der Gebouwen;

Office national de Sécurité sociale;

Rijksdienst voor sociale Zekerheid;

Institut national d’Assurance sociales pour travailleurs indépendants

Rijksinstituut voor de sociale Verzekeringen der Zelfstandigen;

Institut national d’Assurance Maladie-Invalidité;

Rijksinstituut voor Ziekte- en Invaliditeitsverzekering;

Office national des Pensions;

Rijksdienst voor Pensioenen;

Caisse auxiliaire d’Assurance Maladie-Invalidité;

Hulpkas voor Ziekte-en Invaliditeitsverzekering;

Fond des Maladies professionnelles;

Fonds voor Beroepsziekten;

Office national de l’Emploi;

Rijksdienst voor Arbeidsvoorziening

BULHARSKO

Администрация на Народното събрание

Aдминистрация на Президента

Администрация на Министерския съвет

Конституционен съд

Българска народна банка

Министерство на външните работи

Министерство на вътрешните работи

Министерство на държавната администрация и административната реформа

Министерство на извънредните ситуации

Министерство на земеделието и храните

Министерство на здравеопазването

Министерство на икономиката и енергетиката

Министерство на културата

Министерство на образованието и науката

Министерство на околната среда и водите

Министерство на отбраната

Министерство на правосъдието

Министерство на регионалното развитие и благоустройството

Министерство на транспорта

Министерство на труда и социалната политика

Министерство на финансите

Štátne agentúry, štátne komisie, výkonné agentúry a iné štátne orgány zriadené na základe zákona alebo výnosu Rady ministrov, ktoré plnia funkcie v súvislosti s výkonom výkonnej moci:

Агенция за ядрено регулиране

Висшата атестационна комисия

Държавна комисия за енергийно и водно регулиране

Държавна комисия по сигурността на информацията

Комисия за защита на конкуренцията

Комисия за защита на личните данни

Комисия за защита от дискриминация

Комисия за регулиране на съобщенията

Комисия за финансов надзор

Патентно ведомство на Република България

Сметна палата на Република България

Агенция за приватизация

Агенция за следприватизационен контрол

Български институт по метрология

Държавна агенция „Архиви“

Държавна агенция „Държавен резерв и военновременни запаси“

Държавна агенция „Национална сигурност“

Държавна агенция за бежанците

Държавна агенция за българите в чужбина

Държавна агенция за закрила на детето

Държавна агенция за информационни технологии и съобщения

Държавна агенция за метрологичен и технически надзор

Държавна агенция за младежта и спорта

Държавна агенция по горите

Държавна агенция по туризма

Държавна комисия по стоковите борси и тържища

Институт по публична администрация и европейска интеграция

Национален статистически институт

Национална агенция за оценяване и акредитация

Националната агенция за професионално образование и обучение

Национална комисия за борба с трафика на хора

Агенция „Митници“

Агенция за държавна и финансова инспекция

Агенция за държавни вземания

Агенция за социално подпомагане

Агенция за хората с увреждания

Агенция по вписванията

Агенция по геодезия, картография и кадастър

Агенция по енергийна ефективност

Агенция по заетостта

Агенция по обществени поръчки

Българска агенция за инвестиции

Главна дирекция „Гражданска въздухоплавателна администрация“

Дирекция „Материално-техническо осигуряване и социално обслужване’ на Министерство на вътрешните работи

Дирекция „Оперативно издирване’ на Министерство на вътрешните работи

Дирекция „Финансово-ресурсно осигуряване’ на Министерство на вътрешните работи

Дирекция за национален строителен контрол

Държавна комисия по хазарта

Изпълнителна агенция „Автомобилна администрация“

Изпълнителна агенция „Борба с градушките“

Изпълнителна агенция „Българска служба за акредитация“

Изпълнителна агенция „Военни клубове и информация“

Изпълнителна агенция „Главна инспекция по труда“

Изпълнителна агенция „Държавна собственост на Министерството на отбраната“

Изпълнителна агенция „Железопътна администрация“

Изпълнителна агенция „Изпитвания и контролни измервания на въоръжение, техника и имущества“

Изпълнителна агенция „Морска администрация“

Изпълнителна агенция „Национален филмов център“

Изпълнителна агенция „Пристанищна администрация“

Изпълнителна агенция „Проучване и поддържане на река Дунав“

Изпълнителна агенция „Социални дейности на Министерството на отбраната“

Изпълнителна агенция за икономически анализи и прогнози

Изпълнителна агенция за насърчаване на малките и средни предприятия

Изпълнителна агенция по лекарствата

Изпълнителна агенция по лозата и виното

Изпълнителна агенция по околна среда

Изпълнителна агенция по почвените ресурси

Изпълнителна агенция по рибарство и аквакултури

Изпълнителна агенция по селекция и репродукция в животновъдството

Изпълнителна агенция по сортоизпитване, апробация и семеконтрол

Изпълнителна агенция по трансплантация

Изпълнителна агенция по хидромелиорации

Комисията за защита на потребителите

Контролно-техническата инспекция

Национален център за информация и документация

Национален център по радиобиология и радиационна защита

Национална агенция за приходите

Национална ветеринарномедицинска служба

Национална служба „Полиция“

Национална служба „Пожарна безопасност и защита на населението“

Национална служба за растителна защита

Национална служба за съвети в земеделието

Национална служба по зърното и фуражите

Служба „Военна информация“

Служба „Военна полиция“

Фонд „Републиканска пътна инфраструктура“

Авиоотряд 28

ČESKÁ REPUBLIKA

Ministerstvo dopravy

Ministerstvo financí

Ministerstvo kultury

Ministerstvo obrany

Ministerstvo pro místní rozvoj

Ministerstvo práce a sociálních věcí

Ministerstvo průmyslu a obchodu

Ministerstvo spravedlnosti

Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy

Ministerstvo vnitra

Ministerstvo zahraničních věcí

Ministerstvo zdravotnictví

Ministerstvo zemědělství

Ministerstvo životního prostředí

Poslanecká sněmovna PČR

Senát PČR

Kancelář prezidenta

Český statistický úřad

Český úřad zeměměřičský a katastrální

Úřad průmyslového vlastnictví

Úřad pro ochranu osobních údajů

Bezpečnostní informační služba

Národní bezpečnostní úřad

Česká akademie věd

Vězeňská služba

Český báňský úřad

Úřad pro ochranu hospodářské soutěže

Správa státních hmotných rezerv

Státní úřad pro jadernou bezpečnost

Česká národní banka

Energetický regulační úřad

Úřad vlády České republiky

Ústavní soud

Nejvyšší soud

Nejvyšší správní soud

Nejvyšší státní zastupitelství

Nejvyšší kontrolní úřad

Kancelář Veřejného ochránce práv

Grantová agentura České republiky

Státní úřad inspekce práce

Český telekomunikační úřad

DÁNSKO

Folketinget

Rigsrevisionen

Statsministeriet

Udenrigsministeriet

Beskæftigelsesministeriet

5 styrelser og institutioner (5 agencies and institutions)

Domstolsstyrelsen

Finansministeriet

5 styrelser og institutioner (5 agencies and institutions)

Forsvarsministeriet

5 styrelser og institutioner (5 agencies and institutions)

Ministeriet for Sundhed og Forebyggelse

Adskillige styrelser og institutioner, herunder Statens Serum Institut (Several agencies and institutions, including Statens Serum Institut)

Justitsministeriet

Rigspolitichefen, anklagemyndigheden samt 1 direktorat og et antal styrelser (Commissioner of Police, the public prosecutor, 1 directorate and a number of agencies)

Kirkeministeriet

10 stiftsøvrigheder (10 diocesan authorities)

Kulturministeriet — Ministry of Culture

4 styrelser samt et antal statsinstitutioner (4 departments and a number of institutions)

Miljøministeriet

5 styrelser (5 agencies)

Ministeriet for Flygtninge, Invandrere og Integration

1 styrelse (1 agency)

Ministeriet for Fødevarer, Landbrug og Fiskeri

4 direktoraterog institutioner (4 directorates and institutions)

Ministeriet for Videnskab, Teknologi og Udvikling

Adskillige styrelser og institutioner, Forskningscenter Risø og Statens uddannelsesbygninger (Several agencies and institutions, including Risoe National Laboratory and Danish National Research and Education Buildings)

Skatteministeriet

1 styrelse og institutioner (1 agency and several institutions)

Velfærdsministeriet

3 styrelser og institutioner (3 agencies and several institutions)

Transportministeriet

7 styrelser og institutioner, herunder Øresundsbrokonsortiet (7 agencies and institutions, including Øresundsbrokonsortiet)

Undervisningsministeriet

3 styrelser, 4 undervisningsinstitutioner og 5 andre institutioner (3 agencies, 4 educational establishments, 5 other institutions)

Økonomi- og Erhvervsministeriet

Adskilligestyrelser og institutioner (Several agencies and institutions)

Klima- og Energiministeriet

3 styrelse og institutioner (3 agencies and institutions)

NEMECKO

Auswärtiges Amt

Bundeskanzleramt

Bundesministerium für Arbeit und Soziales

Bundesministerium für Bildung und Forschung

Bundesministerium für Ernährung, Landwirtschaft und Verbraucherschutz

Bundesministerium der Finanzen

Bundesministerium des Innern (only civil goods)

Bundesministerium für Gesundheit

Bundesministerium für Familie, Senioren, Frauen und Jugend

Bundesministerium der Justiz

Bundesministerium für Verkehr, Bau und Stadtentwicklung

Bundesministerium für Wirtschaft und Technologie

Bundesministerium für wirtschaftliche Zusammenarbeit und Entwicklung

Bundesministerium der Verteidigung (no military goods)

Bundesministerium für Umwelt, Naturschutz und Reaktorsicherheit

ESTÓNSKO

Vabariigi Presidendi Kantselei;

Eesti Vabariigi Riigikogu;

Eesti Vabariigi Riigikohus;

Riigikontroll;

Õiguskantsler;

Riigikantselei;

Rahvusarhiiv;

Haridus- ja Teadusministeerium;

Justiitsministeerium;

Kaitseministeerium;

Keskkonnaministeerium;

Kultuuriministeerium;

Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium;

Põllumajandusministeerium;

Rahandusministeerium;

Siseministeerium;

Sotsiaalministeerium;

Välisministeerium;

Keeleinspektsioon;

Riigiprokuratuur;

Teabeamet;

Maa-amet;

Keskkonnainspektsioon;

Metsakaitse- ja Metsauuenduskeskus;

Muinsuskaitseamet;

Patendiamet;

Tarbijakaitseamet;

Riigihangete Amet;

Taimetoodangu Inspektsioon;

Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet;

Veterinaar- ja Toiduamet

Konkurentsiamet;

Maksu –ja Tolliamet;

Statistikaamet;

Kaitsepolitseiamet;

Kodakondsus- ja Migratsiooniamet;

Piirivalveamet;

Politseiamet;

Eesti Kohtuekspertiisi Instituut;

Keskkriminaalpolitsei;

Päästeamet;

Andmekaitse Inspektsioon;

Ravimiamet;

Sotsiaalkindlustusamet;

Tööturuamet;

Tervishoiuamet;

Tervisekaitseinspektsioon;

Tööinspektsioon;

Lennuamet;

Maanteeamet;

Veeteede Amet;

Julgestuspolitsei;

Kaitseressursside Amet;

Kaitseväe Logistikakeskus;

Tehnilise Järelevalve Amet.

ÍRSKO

President’s Establishment

Houses of the Oireachtas - [Parlament]

Department of theTaoiseach – [Predseda vlády]

Central Statistics Office

Department of Finance

Office of the Comptroller and Auditor General

Office of the Revenue Commissioners

Office of Public Works

State Laboratory

Office of the Attorney General

Office of the Director of Public Prosecutions

Valuation Office

Office of the Commission for Public Service Appointments

Public Appointments Service

Office of the Ombudsman

Chief State Solicitor’s Office

Department of Justice, Equality and Law Reform

Courts Service

Prisons Service

Office of the Commissioners of Charitable Donations and Bequests

Department of the Environment, Heritage and Local Government

Department of Education and Science

Department of Communications, Energy and Natural Resources

Department of Agriculture, Fisheries and Food

Department of Transport

Department of Health and Children

Department of Enterprise, Trade and Employment

Department of Arts, Sports and Tourism

Department of Defence

Department of Foreign Affairs

Department of Social and Family Affairs

Department of Community, Rural and Gaeltacht Affairs

Arts Council

National Gallery.

GRÉCKO

Υπουργείο Εσωτερικών;

Υπουργείο Εξωτερικών;

Υπουργείο Οικονομίας και Οικονομικών;

Υπουργείο Ανάπτυξης;

Υπουργείο Δικαιοσύνης;

Υπουργείο Εθνικής Παιδείας και Θρησκευμάτων;

Υπουργείο Πολιτισμού;

Υπουργείο Υγείας και Κοινωνικής Αλληλεγγύης;

Υπουργείο Περιβάλλοντος, Χωροταξίας και Δημοσίων Έργων;

Υπουργείο Απασχόλησης και Κοινωνικής Προστασίας;

Υπουργείο Μεταφορών και Επικοινωνιών;

Υπουργείο Αγροτικής Ανάπτυξης και Τροφίμων;

Υπουργείο Εμπορικής Ναυτιλίας, Αιγαίου και Νησιωτικής Πολιτικής;

Υπουργείο Μακεδονίας- Θράκης;

Γενική Γραμματεία Επικοινωνίας;

Γενική Γραμματεία Ενημέρωσης;

Γενική Γραμματεία Νέας Γενιάς;

Γενική Γραμματεία Ισότητας;

Γενική Γραμματεία Κοινωνικών Ασφαλίσεων;

Γενική Γραμματεία Απόδημου Ελληνισμού;

Γενική Γραμματεία Βιομηχανίας;

Γενική Γραμματεία Έρευνας και Τεχνολογίας;

Γενική Γραμματεία Αθλητισμού;

Γενική Γραμματεία Δημοσίων Έργων;

Γενική Γραμματεία Εθνικής Στατιστικής Υπηρεσίας Ελλάδος;

Εθνικό Συμβούλιο Κοινωνικής Φροντίδας;

Οργανισμός Εργατικής Κατοικίας;

Εθνικό Τυπογραφείο;

Γενικό Χημείο του Κράτους;

Ταμείο Εθνικής Οδοποιίας;

Εθνικό Καποδιστριακό Πανεπιστήμιο Αθηνών;

Αριστοτέλειο Πανεπιστήμιο Θεσσαλονίκης;

Δημοκρίτειο Πανεπιστήμιο Θράκης;

Πανεπιστήμιο Αιγαίου;

Πανεπιστήμιο Ιωαννίνων;

Πανεπιστήμιο Πατρών;

Πανεπιστήμιο Μακεδονίας;

Πολυτεχνείο Κρήτης;

Σιβιτανίδειος Δημόσια Σχολή Τεχνών και Επαγγελμάτων;

Αιγινήτειο Νοσοκομείο;

Αρεταίειο Νοσοκομείο;

Εθνικό Κέντρο Δημόσιας Διοίκησης;

Οργανισμός Διαχείρισης Δημοσίου Υλικού;

Οργανισμός Γεωργικών Ασφαλίσεων;

Οργανισμός Σχολικών Κτιρίων;

Γενικό Επιτελείο Στρατού;

Γενικό Επιτελείο Ναυτικού;

Γενικό Επιτελείο Αεροπορίας;

Ελληνική Επιτροπή Ατομικής Ενέργειας;

Γενική Γραμματεία Εκπαίδευσης Ενηλίκων;

Υπουργείο Εθνικής Άμυνας;

Γενική Γραμματεία Εμπορίου.

ŠPANIELSKO

Presidencia de Gobierno

Ministerio de Asuntos Exteriores y de Cooperación

Ministerio de Justicia

Ministerio de Defensa

Ministerio de Economía y Hacienda

Ministerio del Interior

Ministerio de Fomento

Ministerio de Educación, Política Social y Deportes

Ministerio de Industria, Turismo y Comercio

Ministerio de Trabajo e Inmigración

Ministerio de la Presidencia

Ministerio de Administraciones Públicas

Ministerio de Cultura

Ministerio de Sanidad y Consumo

Ministerio de Medio Ambiente y Medio Rural y Marino

Ministerio de Vivienda

Ministerio de Ciencia e Innovación

Ministerio de Igualdad

FRANCÚZSKO

1.   Ministerstvá

Services du Premier ministre

Ministère chargé de la santé, de la jeunesse et des sports

Ministère chargé de l’intérieur, de l’outre-mer et des collectivités territoriales

Ministère chargé de la justice

Ministère chargé de la défense

Ministère chargé des affaires étrangères et européennes

Ministère chargé de l’éducation nationale

Ministère chargé de l’économie, des finances et de l’emploi

Secrétariat d’Etat aux transports

Secrétariat d’Etat aux entreprises et au commerce extérieur

Ministère chargé du travail, des relations sociales et de la solidarité

Ministère chargé de la culture et de la communication

Ministère chargé du budget, des comptes publics et de la fonction publique

Ministère chargé de l’agriculture et de la pêche

Ministère chargé de l’enseignement supérieur et de la recherche

Ministère chargé de l’écologie, du développement et de l’aménagement durables

Secrétariat d’Etat à la fonction publique

Ministère chargé du logement et de la ville

Secrétariat d’Etat à la coopération et à la francophonie

Secrétariat d’Etat à l’outre-mer

Secrétariat d’Etat à la jeunesse, des sports et de la vie associative

Secrétariat d’Etat aux anciens combattants

Ministère chargé de l’immigration, de l’intégration, de l’identité nationale et du co-développement

Secrétariat d’Etat en charge de la prospective et de l’évaluation des politiques publiques

Secrétariat d’Etat aux affaires européennes,

Secrétariat d’Etat aux affaires étrangères et aux droits de l’homme

Secrétariat d’Etat à la consommation et au tourisme

Secrétariat d’Etat à la politique de la ville

Secrétariat d’Etat à la solidarité

Secrétariat d’Etat en charge de l’industrie et de la consommation

Secrétariat d’Etat en charge de l’emploi

Secrétariat d’Etat en charge du commerce, de l’artisanat, des PME, du tourisme et des services

Secrétariat d’Etat en charge de l’écologie

Secrétariat d’Etat en charge du développement de la région-capitale

Secrétariat d’Etat en charge de l’aménagement du territoire

2.   Inštitúcie, nezávislé orgány a súdy

Présidence de la République

Assemblée Nationale

Sénat

Conseil constitutionnel

Conseil économique et social

Conseil supérieur de la magistrature

Agence française contre le dopage

Autorité de contrôle des assurances et des mutuelles

Autorité de contrôle des nuisances sonores aéroportuaires

Autorité de régulation des communications électroniques et des postes

Autorité de sûreté nucléaire

Autorité indépendante des marchés financiers

Comité national d’évaluation des établissements publics à caractère scientifique, culturel et professionnel

Commission d’accès aux documents administratifs

Commission consultative du secret de la défense nationale

Commission nationale des comptes de campagne et des financements politiques

Commission nationale de contrôle des interceptions de sécurité

Commission nationale de déontologie de la sécurité

Commission nationale du débat public

Commission nationale de l’informatique et des libertés

Commission des participations et des transferts

Commission de régulation de l’énergie

Commission de la sécurité des consommateurs

Commission des sondages

Commission de la transparence financière de la vie politique

Conseil de la concurrence

Conseil des ventes volontaires de meubles aux enchères publiques

Conseil supérieur de l’audiovisuel

Défenseur des enfants

Haute autorité de lutte contre les discriminations et pour l’égalité

Haute autorité de santé

Médiateur de la République

Cour de justice de la République

Tribunal des Conflits

Conseil d’Etat

Cours administratives d’appel

Tribunaux administratifs

Cour des Comptes

Chambres régionales des Comptes

Cours et tribunaux de l’ordre judiciaire (Cour de Cassation, Cours d’Appel, Tribunaux d’instance et Tribunaux de grande instance)

3.   Národné verejné inštitúcie

Académie de France à Rome

Académie de marine

Académie des sciences d’outre-mer

Académie des technologies

Agence centrale des organismes de sécurité sociale (ACOSS)

Agence de biomédicine

Agence pour l’enseignement du français à l’étranger

Agence française de sécurité sanitaire des aliments

Agence française de sécurité sanitaire de l’environnement et du travail

Agence Nationale pour la cohésion sociale et l’égalité des chances

Agence nationale pour la garantie des droits des mineurs

Agences de l’eau

Agence Nationale de l’Accueil des Etrangers et des migrations

Agence nationale pour l’amélioration des conditions de travail (ANACT

Agence nationale pour l’amélioration de l’habitat (ANAH)

Agence Nationale pour la Cohésion Sociale et l’Egalité des Chances

Agence nationale pour l’indemnisation des français d’outre-mer (ANIFOM)

Assemblée permanente des chambres d’agriculture (APCA)

Bibliothèque publique d’information

Bibliothèque nationale de France

Bibliothèque nationale et universitaire de Strasbourg

Caisse des Dépôts et Consignations

Caisse nationale des autoroutes (CNA)

Caisse nationale militaire de sécurité sociale (CNMSS)

Caisse de garantie du logement locatif social

Casa de Velasquez

Centre d’enseignement zootechnique

Centre d’études de l’emploi

Centre d’études supérieures de la sécurité sociale

Centres de formation professionnelle et de promotion agricole

Centre hospitalier des Quinze-Vingts

Centre international d’études supérieures en sciences agronomiques (Montpellier Sup Agro)

Centre des liaisons européennes et internationales de sécurité sociale

Centre des Monuments Nationaux

Centre national d’art et de culture Georges Pompidou

Centre national des arts plastiques

Centre national de la cinématographie

Centre National d’Etudes et d’expérimentation du machinisme agricole, du génie rural, des eaux et des forêts (CEMAGREF)

Centre national du livre

Centre national de documentation pédagogique

Centre national des œuvres universitaires et scolaires (CNOUS)

Centre national professionnel de la propriété forestière

Centre National de la Recherche Scientifique (C.N.R.S)

Centres d’éducation populaire et de sport (CREPS)

Centres régionaux des œuvres universitaires (CROUS)

Collège de France

Conservatoire de l’espace littoral et des rivages lacustres

Conservatoire National des Arts et Métiers

Conservatoire national supérieur de musique et de danse de Paris

Conservatoire national supérieur de musique et de danse de Lyon

Conservatoire national supérieur d’art dramatique

Ecole centrale de Lille

Ecole centrale de Lyon

École centrale des arts et manufactures

École française d’archéologie d’Athènes

École française d’Extrême-Orient

École française de Rome

École des hautes études en sciences sociales

Ecole du Louvre

École nationale d’administration

École nationale de l’aviation civile (ENAC)

École nationale des Chartes

École nationale d’équitation

Ecole Nationale du Génie de l’Eau et de l’environnement de Strasbourg

Écoles nationales d’ingénieurs

Ecole nationale d’ingénieurs des industries des techniques agricoles et alimentaires de Nantes

Écoles nationales d’ingénieurs des travaux agricoles

École nationale de la magistrature

Écoles nationales de la marine marchande

École nationale de la santé publique (ENSP)

École nationale de ski et d’alpinisme

École nationale supérieure des arts décoratifs

École nationale supérieure des arts et techniques du théâtre

École nationale supérieure des arts et industries textiles Roubaix

Écoles nationales supérieures d’arts et métiers

École nationale supérieure des beaux-arts

École nationale supérieure de céramique industrielle

École nationale supérieure de l’électronique et de ses applications (ENSEA)

Ecole nationale supérieure du paysage de Versailles

Ecole Nationale Supérieure des Sciences de l’information et des bibliothécaires

Ecole nationale supérieure de la sécurité sociale

Écoles nationales vétérinaires

École nationale de voile

Écoles normales supérieures

École polytechnique

École technique professionnelle agricole et forestière de Meymac (Corrèze)

École de sylviculture Crogny (Aube)

École de viticulture et d’œnologie de la Tour- Blanche (Gironde)

École de viticulture — Avize (Marne)

Etablissement national d’enseignement agronomique de Dijon

Établissement national des invalides de la marine (ENIM)

Établissement national de bienfaisance Koenigswarter

Établissement public du musée et du domaine national de Versailles

Fondation Carnegie

Fondation Singer-Polignac

Haras nationaux

Hôpital national de Saint-Maurice

Institut des hautes études pour la science et la technologie

Institut français d’archéologie orientale du Caire

Institut géographique national

Institut National de l’origine et de la qualité

Institut national des hautes études de sécurité

Institut de veille sanitaire

Institut National d’enseignement supérieur et de recherche agronomique et agroalimentaire de Rennes

Institut National d’Etudes Démographiques (I.N.E.D)

Institut National d’Horticulture

Institut National de la jeunesse et de l’éducation populaire

Institut national des jeunes aveugles — Paris

Institut national des jeunes sourds — Bordeaux

Institut national des jeunes sourds — Chambéry

Institut national des jeunes sourds — Metz

Institut national des jeunes sourds — Paris

Institut national de physique nucléaire et de physique des particules (I.N.P.N.P.P)

Institut national de la propriété industrielle

Institut National de la Recherche Agronomique (I.N.R.A)

Institut National de la Recherche Pédagogique (I.N.R.P)

Institut National de la Santé et de la Recherche Médicale (I.N.S.E.R.M)

Institut national d’histoire de l’art (I.N.H.A.)

Institut national de recherches archéologiques préventives

Institut National des Sciences de l’Univers

Institut National des Sports et de l’Education Physique

Institut national supérieur de formation et de recherche pour l’éducation des jeunes handicapés et les enseignements inadaptés

Instituts nationaux polytechniques

Instituts nationaux des sciences appliquées

Institut national de recherche en informatique et en automatique (INRIA)

Institut national de recherche sur les transports et leur sécurité (INRETS)

Institut de Recherche pour le Développement

Instituts régionaux d’administration

Institut des Sciences et des Industries du vivant et de l’environnement (Agro Paris Tech)

Institut supérieur de mécanique de Paris

Institut Universitaires de Formation des Maîtres

Musée de l’armée

Musée Gustave-Moreau

Musée national de la marine

Musée national J.-J.-Henner

Musée du Louvre

Musée du Quai Branly

Muséum National d’Histoire Naturelle

Musée Auguste-Rodin

Observatoire de Paris

Office français de protection des réfugiés et apatrides

Office National des Anciens Combattants et des Victimes de Guerre (ONAC)

Office national de la chasse et de la faune sauvage

Office National de l’eau et des milieux aquatiques

Office national d’information sur les enseignements et les professions (ONISEP)

Office universitaire et culturel français pour l’Algérie

Ordre national de la Légion d’honneur

Palais de la découverte

Parcs nationaux

Universités

4.   Iné národné verejné subjekty

Union des groupements d’achats publics (UGAP)

Agence Nationale pour l’emploi (A.N.P.E)

Caisse Nationale des Allocations Familiales (CNAF)

Caisse Nationale d’Assurance Maladie des Travailleurs Salariés (CNAMS)

Caisse Nationale d’Assurance-Vieillesse des Travailleurs Salariés (CNAVTS)

CHORVÁTSKO

Hrvatski sabor

Predsjednik Republike Hrvatske

Ured predsjednika Republike Hrvatske

Ured predsjednika Republike Hrvatske po prestanku obnašanja dužnosti

Vlada Republike Hrvatske

uredi Vlade Republike Hrvatske

Ministarstvo gospodarstva

Ministarstvo regionalnog razvoja i fondova Europske unije

Ministarstvo financija

Ministarstvo obrane

Ministarstvo vanjskih i europskih poslova

Ministarstvo unutarnjih poslova

Ministarstvo pravosuđa

Ministarstvo uprave

Ministarstvo poduzetništva i obrta

Ministarstvo rada i mirovinskog sustava

Ministarstvo pomorstva, prometa i infrastrukture

Ministarstvo poljoprivrede

Ministarstvo turizma

Ministarstvo zaštite okoliša i prirode

Ministarstvo graditeljstva i prostornog uređenja

Ministarstvo branitelja

Ministarstvo socijalne politike i mladih

Ministarstvo zdravlja

Ministarstvo znanosti, obrazovanja i sporta

Ministarstvo kulture

državne upravne organizacije

uredi državne uprave u županijama

Ustavni sud Republike Hrvatske

Vrhovni sud Republike Hrvatske

sudovi

Državno sudbeno vijeće

državna odvjetništva

Državnoodvjetničko vijeće

pravobraniteljstva

Državna komisija za kontrolu postupaka javne nabave

Hrvatska narodna banka

državne agencije i uredi

Državni ured za reviziju

TALIANSKO

Obstarávateľské subjekty

Presidenza del Consiglio dei Ministri

Ministero degli Affari Esteri

Ministero dell’Interno

Ministero della Giustizia e Uffici giudiziari (esclusi i giudici di pace)

Ministero della Difesa

Ministero dell’Economia e delle Finanze

Ministero dello Sviluppo Economico

Ministero delle Politiche Agricole, Alimentari e Forestali

Ministero dell’Ambiente, Tutela del Territorio e del Mare

Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti

Ministero del Lavoro, della Salute e delle Politiche Sociali

Ministero dell’Istruzione, Università e Ricerca

Ministero per i Beni e le Attività culturali, comprensivo delle sue articolazioni periferiche

Iné národné verejné subjekty:

CONSIP (Concessionaria Servizi Informatici Pubblici)

CYPRUS

Προεδρία και Προεδρικό Μέγαρο

Γραφείο Συντονιστή Εναρμόνισης

Υπουργικό Συμβούλιο

Βουλή των Αντιπροσώπων

Δικαστική Υπηρεσία

Νομική Υπηρεσία της Δημοκρατίας

Ελεγκτική Υπηρεσία της Δημοκρατίας

Επιτροπή Δημόσιας Υπηρεσίας

Επιτροπή Εκπαιδευτικής Υπηρεσίας

Γραφείο Επιτρόπου Διοικήσεως

Επιτροπή Προστασίας Ανταγωνισμού

Υπηρεσία Εσωτερικού Ελέγχου

Γραφείο Προγραμματισμού

Γενικό Λογιστήριο της Δημοκρατίας

Γραφείο Επιτρόπου Προστασίας Δεδομένων Προσωπικού Χαρακτήρα

Γραφείο Εφόρου Δημοσίων Ενισχύσεων

Αναθεωρητική Αρχή Προσφορών

Υπηρεσία Εποπτείας και Ανάπτυξης Συνεργατικών Εταιρειών

Αναθεωρητική Αρχή Προσφύγων

Υπουργείο Άμυνας

Υπουργείο Γεωργίας, Φυσικών Πόρων και Περιβάλλοντος

Τμήμα Γεωργίας

Κτηνιατρικές Υπηρεσίες

Τμήμα Δασών

Τμήμα Αναπτύξεως Υδάτων

Τμήμα Γεωλογικής Επισκόπησης

Μετεωρολογική Υπηρεσία

Τμήμα Αναδασμού

Υπηρεσία Μεταλλείων

Ινστιτούτο Γεωργικών Ερευνών

Τμήμα Αλιείας και Θαλάσσιων Ερευνών

Υπουργείο Δικαιοσύνης και Δημοσίας Τάξεως

Αστυνομία

Πυροσβεστική Υπηρεσία Κύπρου

Τμήμα Φυλακών

Υπουργείο Εμπορίου, Βιομηχανίας και Τουρισμού

Τμήμα Εφόρου Εταιρειών και Επίσημου Παραλήπτη

Υπουργείο Εργασίας και Κοινωνικών Ασφαλίσεων

Τμήμα Εργασίας

Τμήμα Κοινωνικών Ασφαλίσεων

Τμήμα Υπηρεσιών Κοινωνικής Ευημερίας

Κέντρο Παραγωγικότητας Κύπρου

Ανώτερο Ξενοδοχειακό Ινστιτούτο Κύπρου

Ανώτερο Τεχνολογικό Ινστιτούτο

Τμήμα Επιθεώρησης Εργασίας

Τμήμα Εργασιακών Σχέσεων

Υπουργείο Εσωτερικών

Επαρχιακές Διοικήσεις

Τμήμα Πολεοδομίας και Οικήσεως

Τμήμα Αρχείου Πληθυσμού και Μεταναστεύσεως

Τμήμα Κτηματολογίου και Χωρομετρίας

Γραφείο Τύπου και Πληροφοριών

Πολιτική Άμυνα

Υπηρεσία Μέριμνας και Αποκαταστάσεων Εκτοπισθέντων

Υπηρεσία Ασύλου

Υπουργείο Εξωτερικών

Υπουργείο Οικονομικών

Τελωνεία

Τμήμα Εσωτερικών Προσόδων

Στατιστική Υπηρεσία

Τμήμα Κρατικών Αγορών και Προμηθειών

Τμήμα Δημόσιας Διοίκησης και Προσωπικού

Κυβερνητικό Τυπογραφείο

Τμήμα Υπηρεσιών Πληροφορικής

Υπουργείο Παιδείας και Πολιτισμού

Υπουργείο Συγκοινωνιών και Έργων

Τμήμα Δημοσίων Έργων

Τμήμα Αρχαιοτήτων

Τμήμα Πολιτικής Αεροπορίας

Τμήμα Εμπορικής Ναυτιλίας

Τμήμα Οδικών Μεταφορών

Τμήμα Ηλεκτρομηχανολογικών Υπηρεσιών

Τμήμα Ηλεκτρονικών Επικοινωνιών

Υπουργείο Υγείας

Φαρμακευτικές Υπηρεσίες

Γενικό Χημείο

Ιατρικές Υπηρεσίες και Υπηρεσίες Δημόσιας Υγείας

Οδοντιατρικές Υπηρεσίες

Υπηρεσίες Ψυχικής Υγείας

LOTYŠSKO

Ministerstvá, ministerské sekretariáty pre zvláštne úlohy a im podriadené inštitúcie

Aizsardzības ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Ārlietu ministrija un tas padotībā esošās iestādes

Bērnu un ģimenes lietu ministrija un tās padotībā esošas iestādes

Ekonomikas ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Finanšu ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Iekšlietu ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Izglītības un zinātnes ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Kultūras ministrija un tas padotībā esošās iestādes

Labklājības ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Reģionālās attīstības un pašvaldības lietu ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Satiksmes ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Tieslietu ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Veselības ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Vides ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Zemkopības ministrija un tās padotībā esošās iestādes

Īpašu uzdevumu ministra sekretariāti un to padotībā esošās iestādes

Satversmes aizsardzības birojs

Iné štátne inštitúcie

Augstākā tiesa

Centrālā vēlēšanu komisija

Finanšu un kapitāla tirgus komisija

Latvijas Banka

Prokuratūra un tās pārraudzībā esošās iestādes

Saeimas kanceleja un tās padotībā esošās iestādes

Satversmes tiesa

Valsts kanceleja un tās padotībā esošās iestādes

Valsts kontrole

Valsts prezidenta kanceleja

Tiesībsarga birojs

Nacionālā radio un televīzijas padome

Citas valsts iestādes, kuras nav ministriju padotībā (Iné štátne inštitúcie, ktoré nie sú podriadené ministerstvám)

LITVA

Prezidentūros kanceliarija

Seimo kanceliarija

Inštitúcie, ktoré sa zodpovedajú Seimas [parlamentu]: Lietuvos mokslo taryba;

Seimo kontrolierių įstaiga;

Valstybės kontrolė;

Specialiųjų tyrimų tarnyba;

Valstybės saugumo departamentas;

Konkurencijos taryba;

Lietuvos gyventojų genocido ir rezistencijos tyrimo centras;

Vertybinių popierių komisija;

Ryšių reguliavimo tarnyba;

Nacionalinė sveikatos taryba;

Etninės kultūros globos taryba;

Lygių galimybių kontrolieriaus tarnyba;

Valstybinė kultūros paveldo komisija;

Vaiko teisių apsaugos kontrolieriaus įstaiga;

Valstybinė kainų ir energetikos kontrolės komisija;

Valstybinė lietuvių kalbos komisija;

Vyriausioji rinkimų komisija;

Vyriausioji tarnybinės etikos komisija;

Žurnalistų etikos inspektoriaus tarnyba.

Vyriausybės kanceliarija

Inštitúcie, ktoré sa zodpovedajú Vyriausybė [vláde]:

Ginklų fondas;

Informacinės visuomenės plėtros komitetas;

Kūno kultūros ir sporto departamentas;

Lietuvos archyvų departamentas;

Mokestinių ginčų komisija;

Statistikos departamentas;

Tautinių mažumų ir išeivijos departamentas;

Valstybinė tabako ir alkoholio kontrolės tarnyba;

Viešųjų pirkimų tarnyba;

Narkotikų kontrolės departamentas;

Valstybinė atominės energetikos saugos inspekcija;

Valstybinė duomenų apsaugos inspekcija;

Valstybinė lošimų priežiūros komisija;

Valstybinė maisto ir veterinarijos tarnyba;

Vyriausioji administracinių ginčų komisija;

Draudimo priežiūros komisija;

Lietuvos valstybinis mokslo ir studijų fondas;

Lietuvių grįžimo į Tėvynę informacijos centras.

Konstitucinis Teismas

Lietuvos bankas

Aplinkos ministerija

Inštitúcie podliehajúce Aplinkos ministerija [ministerstvu životného prostredia]:

Generalinė miškų urėdija;

Lietuvos geologijos tarnyba;

Lietuvos hidrometeorologijos tarnyba;

Lietuvos standartizacijos departamentas;

Nacionalinis akreditacijos biuras;

Valstybinė metrologijos tarnyba;

Valstybinė saugomų teritorijų tarnyba;

Valstybinė teritorijų planavimo ir statybos inspekcija.

Finansų ministerija

Inštitúcie podliehajúce Finansų ministerija [ministerstvu financií]:

Muitinės departamentas;

Valstybės dokumentų technologinės apsaugos tarnyba;

Valstybinė mokesčių inspekcija;

Finansų ministerijos mokymo centras.

Krašto apsaugos ministerija

Inštitúcie podliehajúce Krašto apsaugos ministerija [ministerstvu národnej obrany]:

Antrasis operatyvinių tarnybų departamentas;

Centralizuota finansų ir turto tarnyba;

Karo prievolės administravimo tarnyba;

Krašto apsaugos archyvas;

Krizių valdymo centras;

Mobilizacijos departamentas;

Ryšių ir informacinių sistemų tarnyba;

Infrastruktūros plėtros departamentas;

Valstybinis pilietinio pasipriešinimo rengimo centras.

Lietuvos kariuomenė

Krašto apsaugos sistemos kariniai vienetai ir tarnybos

Kultūros ministerija

Inštitúcie podliehajúce Kultūros ministerija [ministerstvu kultúry]:

Kultūros paveldo departamentas;

Valstybinė kalbos inspekcija.

Socialinės apsaugos ir darbo ministerija

Inštitúcie podliehajúce Socialinės apsaugos ir darbo ministerija [ministerstvu práce a sociálneho zabezpečenia]:

Garantinio fondo administracija;

Valstybės vaiko teisių apsaugos ir įvaikinimo tarnyba;

Lietuvos darbo birža;

Lietuvos darbo rinkos mokymo tarnyba;

Trišalės tarybos sekretoriatas;

Socialinių paslaugų priežiūros departamentas;

Darbo inspekcija;

Valstybinio socialinio draudimo fondo valdyba;

Neįgalumo ir darbingumo nustatymo tarnyba;

Ginčų komisija;

Techninės pagalbos neįgaliesiems centras;

Neįgaliųjų reikalų departamentas.

Susisiekimo ministerija

Inštitúcie podliehajúce Susisiekimo ministerija [ministerstvu dopravy a spojov]:

Lietuvos automobilių kelių direkcija;

Valstybinė geležinkelio inspekcija;

Valstybinė kelių transporto inspekcija;

Pasienio kontrolės punktų direkcija.

Sveikatos apsaugos ministerija

Inštitúcie podliehajúce Sveikatos apsaugos ministerija [ministerstvu zdravotníctva]:

Valstybinė akreditavimo sveikatos priežiūros veiklai tarnyba;

Valstybinė ligonių kasa;

Valstybinė medicininio audito inspekcija;

Valstybinė vaistų kontrolės tarnyba;

Valstybinė teismo psichiatrijos ir narkologijos tarnyba;

Valstybinė visuomenės sveikatos priežiūros tarnyba;

Farmacijos departamentas;

Sveikatos apsaugos ministerijos Ekstremalių sveikatai situacijų centras;

Lietuvos bioetikos komitetas;

Radiacinės saugos centras.

Švietimo ir mokslo ministerija

Inštitúcie podliehajúce Švietimo ir mokslo ministerija [ministerstvu vzdelávania a vedy]:

Nacionalinis egzaminų centras;

Studijų kokybės vertinimo centras.

Teisingumo ministerija

Inštitúcie podliehajúce Teisingumo ministerija [ministerstvu spravodlivosti]:

Kalėjimų departamentas;

Nacionalinė vartotojų teisių apsaugos taryba;

Europos teisės departamentas.

Ūkio ministerija

Inštitúcie podliehajúce Ūkio ministerija [ministerstvu hospodárstva]:

Įmonių bankroto valdymo departamentas;

Valstybinė energetikos inspekcija;

Valstybinė ne maisto produktų inspekcija;

Valstybinis turizmo departamentas.

Užsienio reikalų ministerija

Diplomatinės atstovybės ir konsulinės įstaigos užsienyje bei atstovybės prie tarptautinių organizacijų

Vidaus reikalų ministerija

Inštitúcie podliehajúce Vidaus reikalų ministerija [ministerstvu vnútra]:

Asmens dokumentų išrašymo centras;

Finansinių nusikaltimų tyrimo tarnyba;

Gyventojų registro tarnyba;

Policijos departamentas;

Priešgaisrinės apsaugos ir gelbėjimo departamentas;

Turto valdymo ir ūkio departamentas;

Vadovybės apsaugos departamentas;

Valstybės sienos apsaugos tarnyba;

Valstybės tarnybos departamentas;

Informatikos ir ryšių departamentas;

Migracijos departamentas;

Sveikatos priežiūros tarnyba;

Bendrasis pagalbos centras.

Žemės ūkio ministerija

Inštitúcie podliehajúce Žemės ūkio ministerija [ministerstvu poľnohospodárstva]:

Nacionalinė mokėjimo agentūra;

Nacionalinė žemės tarnyba;

Valstybinė augalų apsaugos tarnyba;

Valstybinė gyvulių veislininkystės priežiūros tarnyba;

Valstybinė sėklų ir grūdų tarnyba;

Žuvininkystės departamentas

Teismai [súdy]:

Lietuvos Aukščiausiasis Teismas;

Lietuvos apeliacinis teismas;

Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas;

apygardų teismai;

apygardų administraciniai teismai;

apylinkių teismai;

Nacionalinė teismų administracija

Generalinė prokuratūra

Iné subjekty ústrednej verejnej správy (institucijos [inštitúcie], įstaigos [zariadenia], tarnybos [agentúry])

Aplinkos apsaugos agentūra;

Valstybinė aplinkos apsaugos inspekcija;

Aplinkos projektų valdymo agentūra;

Miško genetinių išteklių, sėklų ir sodmenų tarnyba;

Miško sanitarinės apsaugos tarnyba;

Valstybinė miškotvarkos tarnyba;

Nacionalinis visuomenės sveikatos tyrimų centras;

Lietuvos AIDS centras;

Nacionalinis organų transplantacijos biuras;

Valstybinis patologijos centras;

Valstybinis psichikos sveikatos centras;

Lietuvos sveikatos informacijos centras;

Slaugos darbuotojų tobulinimosi ir specializacijos centras;

Valstybinis aplinkos sveikatos centras;

Respublikinis mitybos centras;

Užkrečiamųjų ligų profilaktikos ir kontrolės centras;

Trakų visuomenės sveikatos priežiūros ir specialistų tobulinimosi centras;

Visuomenės sveikatos ugdymo centras;

Muitinės kriminalinė tarnyba;

Muitinės informacinių sistemų centras;

Muitinės laboratorija;

Muitinės mokymo centras;

Valstybinis patentų biuras;

Lietuvos teismo ekspertizės centras;

Centrinė hipotekos įstaiga;

Lietuvos metrologijos inspekcija;

Civilinės aviacijos administracija;

Lietuvos saugios laivybos administracija;

Transporto investicijų direkcija;

Valstybinė vidaus vandenų laivybos inspekcija;

Pabėgėlių priėmimo centras

LUXEMBURSKO

Ministère d’Etat

Ministère des Affaires Etrangères et de l’Immigration

Ministère de l’Agriculture, de la Viticulture et du Développement Rural

Ministère des Classes moyennes, du Tourisme et du Logement

Ministère de la Culture, de l’Enseignement Supérieur et de la Recherche

Ministère de l’Economie et du Commerce extérieur

Ministère de l’Education nationale et de la Formation professionnelle

Ministère de l’Egalité des chances

Ministère de l’Environnement

Ministère de la Famille et de l’Intégration

Ministère des Finances

Ministère de la Fonction publique et de la Réforme administrative

Ministère de l’Intérieur et de l’Aménagement du territoire

Ministère de la Justice

Ministère de la Santé

Ministère de la Sécurité sociale

Ministère des Transports

Ministère du Travail et de l’Emploi

Ministère des Travaux publics

MAĎARSKO

Egészségügyi Minisztérium

Földművelésügyi és Vidékfejlesztési Minisztérium

Gazdasági és Közlekedési Minisztérium

Honvédelmi Minisztérium

Igazságügyi és Rendészeti Minisztérium

Környezetvédelmi és Vízügyi Minisztérium

Külügyminisztérium

Miniszterelnöki Hivatal

Oktatási és Kulturális Minisztérium

Önkormányzati és Területfejlesztési Minisztérium

Pénzügyminisztérium

Szociális és Munkaügyi Minisztérium

Központi Szolgáltatási Főigazgatóság

MALTA

Uffiċċju tal-Prim Ministru (úrad predsedu vlády)

Ministeru għall-Familja u Solidarjeta‘ Soċjali (ministerstvo rodiny a sociálnej solidarity)

Ministeru ta‘ l-Edukazzjoni Zghazagh u Impjieg (ministerstvo školstva, mládeže a zamestnanosti)

Ministeru tal-Finanzi (ministerstvo financií)

Ministeru tar-Riżorsi u l-Infrastruttura (ministerstvo zdrojov a infraštruktúry)

Ministeru tat-Turiżmu u Kultura (ministerstvo cestovného ruchu a kultúry)

Ministeru tal-Ġustizzja u l-Intern (ministerstvo spravodlivosti a domácich záležitostí)

Ministeru għall-Affarijiet Rurali u l-Ambjent (ministerstvo pre vidiek a životné prostredie)

Ministeru għal Għawdex (ministerstvo pre Gozo)

Ministeru tas-Saħħa, l-Anzjani u Kura fil-Kommunita‘ (ministerstvo zdravotníctva, starších občanov a sociálnej starostlivosti)

Ministeru ta‘ l-Affarijiet Barranin (ministerstvo zahraničia)

Ministeru għall-Investimenti, Industrija u Teknologija ta‘ Informazzjoni (ministerstvo investícií, priemyslu a informačných technológií)

Ministeru għall-Kompetittivà u Komunikazzjoni (ministerstvo pre hospodársku súťaž a komunikáciu)

Ministeru għall-Iżvilupp Urban u Toroq (ministerstvo pre mestský rozvoj a cesty)

HOLANDSKO

Ministerie van Algemene Zaken

Bestuursdepartement

Bureau van de Wetenschappelijke Raad voor het Regeringsbeleid

Rijksvoorlichtingsdienst

Ministerie van Binnenlandse Zaken en Koninkrijksrelaties

Bestuursdepartement

Centrale Archiefselectiedienst (CAS)

Algemene Inlichtingen- en Veiligheidsdienst (AIVD)

Agentschap Basisadministratie Persoonsgegevens en Reisdocumenten (BPR)

Agentschap Korps Landelijke Politiediensten

Ministerie van Buitenlandse Zaken

Directoraat-generaal Regiobeleid en Consulaire Zaken (DGRC)

Directoraat-generaal Politieke Zaken (DGPZ)

Directoraat-generaal Internationale Samenwerking (DGIS)

Directoraat-generaal Europese Samenwerking (DGES)

Centrum tot Bevordering van de Import uit Ontwikkelingslanden (CBI)

Centrale diensten ressorterend onder S/PlvS (doplnkové služby patriace pod generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka)

Buitenlandse Posten (ieder afzonderlijk)

Ministerie van Defensie — (ministerstvo obrany)

Bestuursdepartement

Commando Diensten Centra (CDC)

Defensie Telematica Organisatie (DTO)

Centrale directie van de Defensie Vastgoed Dienst

De afzonderlijke regionale directies van de Defensie Vastgoed Dienst

Defensie Materieel Organisatie (DMO)

Landelijk Bevoorradingsbedrijf van de Defensie Materieel Organisatie

Logistiek Centrum van de Defensie Materieel Organisatie

Marinebedrijf van de Defensie Materieel Organisatie

Defensie Pijpleiding Organisatie (DPO)

Ministerie van Economische Zaken

Bestuursdepartement

Centraal Planbureau (CPB)

SenterNovem

Staatstoezicht op de Mijnen (SodM)

Nederlandse Mededingingsautoriteit (NMa)

Economische Voorlichtingsdienst (EVD)

Agentschap Telecom

Kenniscentrum Professioneel & Innovatief Aanbesteden, Netwerk voor Overheidsopdrachtgevers (PIANOo)

Regiebureau Inkoop Rijksoverheid

Octrooicentrum Nederland

Consumentenautoriteit

Ministerie van Financiën

Bestuursdepartement

Belastingdienst Automatiseringscentrum

Belastingdienst

de afzonderlijke Directies der Rijksbelastingen (rôzne útvary Daňovej a colnej správy po celom Holandsku)

Fiscale Inlichtingen- en Opsporingsdienst (incl. Economische Controle dienst (ECD))

Belastingdienst Opleidingen

Dienst der Domeinen

Ministerie van Justitie

Bestuursdepartement

Dienst Justitiële Inrichtingen

Raad voor de Kinderbescherming

Centraal Justitie Incasso Bureau

Openbaar Ministerie

Immigratie en Naturalisatiedienst

Nederlands Forensisch Instituut

Dienst Terugkeer & Vertrek

Ministerie van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit

Bestuursdepartement

Dienst Regelingen (DR)

Agentschap Plantenziektenkundige Dienst (PD)

Algemene Inspectiedienst (AID)

Dienst Landelijk Gebied (DLG)

Voedsel en Waren Autoriteit (VWA)

Ministerie van Onderwijs, Cultuur en Wetenschappen

Bestuursdepartement

Inspectie van het Onderwijs

Erfgoedinspectie

Centrale Financiën Instellingen

Nationaal Archief

Adviesraad voor Wetenschaps- en Technologiebeleid

Onderwijsraad

Raad voor Cultuur

Ministerie van Sociale Zaken en Werkgelegenheid

Bestuursdepartement

Inspectie Werk en Inkomen

Agentschap SZW

Ministerie van Verkeer en Waterstaat

Bestuursdepartement

Directoraat-Generaal Transport en Luchtvaart

Directoraat-generaal Personenvervoer

Directoraat-generaal Water

Centrale Diensten (centrálne útvary)

Shared services Organisatie Verkeer en Watersaat

Koninklijke Nederlandse Meteorologisch Instituut KNMI

Rijkswaterstaat, Bestuur

De afzonderlijke regionale Diensten van Rijkswaterstaat (každý jednotlivý regionálny útvar generálneho riaditeľstva verejných prác a vodného hospodárstva)

De afzonderlijke regionale Diensten van Rijkswaterstaat (každý jednotlivý špecializovaný útvar generálneho riaditeľstva verejných prác a vodného hospodárstva)

Adviesdienst Geo-Informatie en ICT

Adviesdienst Verkeer en Vervoer (AVV)

Bouwdienst

Corporate Dienst

Data ICT Dienst

Dienst Verkeer en Scheepvaart

Dienst Weg- en Waterbouwkunde (DWW)

Rijksinstituut voor Kunst en Zee (RIKZ)

Rijksinstituut voor Integraal Zoetwaterbeheer en Afvalwaterbehandeling (RIZA)

Waterdienst

Inspectie Verkeer en Waterstaat, Hoofddirectie

Port state Control

Directie Toezichtontwikkeling Communicatie en Onderzoek (TCO)

Toezichthouder Beheer Eenheid Lucht

Toezichthouder Beheer Eenheid Water

Toezichthouder Beheer Eenheid Land

Ministerie van Volkshuisvesting, Ruimtelijke Ordening en Milieubeheer

Bestuursdepartement

Directoraat-generaal Wonen, Wijken en Integratie

Directoraat-generaal Ruimte

Directoraat-general Milieubeheer

Rijksgebouwendienst

VROM Inspectie

Ministerie van Volksgezondheid, Welzijn en Sport

Bestuursdepartement

Inspectie Gezondheidsbescherming, Waren en Veterinaire Zaken

Inspectie Gezondheidszorg

Inspectie Jeugdhulpverlening en Jeugdbescherming

Rijksinstituut voor de Volksgezondheid en Milieu (RIVM)

Sociaal en Cultureel Planbureau

Agentschap t.b.v. het College ter Beoordeling van Geneesmiddelen

Tweede Kamer der Staten-Generaal

Eerste Kamer der Staten-Generaal

Raad van State

Algemene Rekenkamer

Nationale Ombudsman

Kanselarij der Nederlandse Orden

Kabinet der Koningin

Raad voor de rechtspraak en de Rechtbanken

RAKÚSKO

Bundeskanzleramt

Bundesministerium für europäische und internationale Angelegenheiten

Bundesministerium für Finanzen

Bundesministerium für Gesundheit, Familie und Jugend

Bundesministerium für Inneres

Bundesministerium für Justiz

Bundesministerium für Landesverteidigung

Bundesministerium für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft

Bundesministerium für Soziales und Konsumentenschutz

Bundesministerium für Unterricht, Kunst und Kultur

Bundesministerium für Verkehr, Innovation und Technologie

Bundesministerium für Wirtschaft und Arbeit

Bundesministerium für Wissenschaft und Forschung

Österreichische Forschungs- und Prüfzentrum Arsenal Gesellschaft m.b.H

Bundesbeschaffung G.m.b.H

Bundesrechenzentrum G.m.b.H

POĽSKO

Kancelaria Prezydenta RP

Kancelaria Sejmu RP

Kancelaria Senatu RP

Kancelaria Prezesa Rady Ministrów

Sąd Najwyższy

Naczelny Sąd Administracyjny

Wojewódzkie sądy administracyjne

Sądy powszechne — rejonowe, okręgowe i apelacyjne

Trybunał Konstytucyjny

Najwyższa Izba Kontroli

Biuro Rzecznika Praw Obywatelskich

Biuro Rzecznika Praw Dziecka

Biuro Ochrony Rządu

Biuro Bezpieczeństwa Narodowego

Centralne Biuro Antykorupcyjne

Ministerstwo Pracy i Polityki Społecznej

Ministerstwo Finansów

Ministerstwo Gospodarki

Ministerstwo Rozwoju Regionalnego

Ministerstwo Kultury i Dziedzictwa Narodowego

Ministerstwo Edukacji Narodowej

Ministerstwo Obrony Narodowej

Ministerstwo Rolnictwa i Rozwoju Wsi

Ministerstwo Skarbu Państwa

Ministerstwo Sprawiedliwości

Ministerstwo Infrastruktury

Ministerstwo Nauki i Szkolnictwa Wyższego

Ministerstwo Środowiska

Ministerstwo Spraw Wewnętrznych i Administracji

Ministerstwo Spraw Zagranicznych

Ministerstwo Zdrowia

Ministerstwo Sportu i Turystyki

Urząd Komitetu Integracji Europejskiej

Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej

Urząd Regulacji Energetyki

Urząd do Spraw Kombatantów i Osób Represjonowanych

Urząd Transportu Kolejowego

Urząd Dozoru Technicznego

Urząd Rejestracji Produktów Leczniczych, Wyrobów Medycznych i Produktów Biobójczych

Urząd do Spraw Repatriacji i Cudzoziemców

Urząd Zamówień Publicznych

Urząd Ochrony Konkurencji i Konsumentów

Urząd Lotnictwa Cywilnego

Urząd Komunikacji Elektronicznej

Wyższy Urząd Górniczy

Główny Urząd Miar

Główny Urząd Geodezji i Kartografii

Główny Urząd Nadzoru Budowlanego

Główny Urząd Statystyczny

Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji

Generalny Inspektor Ochrony Danych Osobowych

Państwowa Komisja Wyborcza

Państwowa Inspekcja Pracy

Rządowe Centrum Legislacji

Narodowy Fundusz Zdrowia

Polska Akademia Nauk

Polskie Centrum Akredytacji

Polskie Centrum Badań i Certyfikacji

Polska Organizacja Turystyczna

Polski Komitet Normalizacyjny

Zakład Ubezpieczeń Społecznych

Komisja Nadzoru Finansowego

Naczelna Dyrekcja Archiwów Państwowych

Kasa Rolniczego Ubezpieczenia Społecznego

Generalna Dyrekcja Dróg Krajowych i Autostrad

Państwowa Inspekcja Ochrony Roślin i Nasiennictwa

Komenda Główna Państwowej Straży Pożarnej

Komenda Główna Policji

Komenda Główna Straży Granicznej

Inspekcja Jakości Handlowej Artykułów Rolno-Spożywczych

Główny Inspektorat Ochrony Środowiska

Główny Inspektorat Transportu Drogowego

Główny Inspektorat Farmaceutyczny

Główny Inspektorat Sanitarny

Główny Inspektorat Weterynarii

Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego

Agencja Wywiadu

Agencja Mienia Wojskowego

Wojskowa Agencja Mieszkaniowa

Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa

Agencja Rynku Rolnego

Agencja Nieruchomości Rolnych

Państwowa Agencja Atomistyki

Polska Agencja Żeglugi Powietrznej

Polska Agencja Rozwiązywania Problemów Alkoholowych

Agencja Rezerw Materiałowych

Narodowy Bank Polski

Narodowy Fundusz Ochrony Środowiska i Gospodarki Wodnej

Państwowy Fundusz Rehabilitacji Osób Niepełnosprawnych

Instytut Pamięci Narodowej — Komisja Ścigania Zbrodni Przeciwko Narodowi Polskiemu

Rada Ochrony Pamięci Walk i Męczeństwa

Służba Celna Rzeczypospolitej Polskiej

Państwowe Gospodarstwo Leśne „Lasy Państwowe“

Polska Agencja Rozwoju Przedsiębiorczości

Urzędy wojewódzkie

Samodzielne Publiczne Zakłady Opieki Zdrowotnej, jeśli ich organem założycielskim jest minister, centralny organ administracji rządowej lub wojewoda

PORTUGALSKO

Presidência do Conselho de Ministros

Ministério das Finanças e da Administração Pública

Ministério da Defesa Nacional

Ministério dos Negócios Estrangeiros

Ministério da Administração Interna

Ministério da Justiça

Ministério da Economia e da Inovação

Ministério da Agricultura, Desenvolvimento Rural e Pescas

Ministério da Educação

Ministério da Ciência, Tecnologia e do Ensino Superior

Ministério da Cultura

Ministério da Saúde

Ministério do Trabalho e da Solidariedade Social

Ministério das Obras Públicas, Transportes e Comunicações

Ministério do Ambiente, do Ordenamento do Território e do Desenvolvimento Regional

Presidença da Republica

Tribunal Constitucional

Tribunal de Contas

Provedoria de Justiça

RUMUNSKO

Administrația Prezidențială

Senatul României

Camera Deputaților

Inalta Curte de Casație și Justiție

Curtea Constituțională

Consiliul Legislativ

Curtea de Conturi

Consiliul Superior al Magistraturii

Parchetul de pe lângă Inalta Curte de Casație și Justiție

Secretariatul General al Guvernului

Cancelaria primului ministru

Ministerul Afacerilor Externe

Ministerul Economiei și Finanțelor

Ministerul Justiției

Ministerul Apărării

Ministerul Internelor și Reformei Administrative

Ministerul Muncii, Familiei și Egalității de Șanse

Ministerul pentru Intreprinderi Mici și Mijlocii, Comerț, Turism și Profesii Liberale

Ministerul Agriculturii și Dezvoltării Rurale

Ministerul Transporturilor

Ministerul Dezvoltării, Lucrărilor Publice și Locuinței

Ministerul Educației Cercetării și Tineretului

Ministerul Sănătății Publice

Ministerul Culturii și Cultelor

Ministerul Comunicațiilor și Tehnologiei Informației

Ministerul Mediului și Dezvoltării Durabile

Serviciul Român de Informații

Serviciul de Informații Externe

Serviciul de Protecție și Pază

Serviciul de Telecomunicații Speciale

Consiliul Național al Audiovizualului

Consiliul Concurenței (CC)

Direcția Națională Anticorupție

Inspectoratul General de Poliție

Autoritatea Națională pentru Reglementarea și Monitorizarea Achizițiilor Publice

Consiliul Național de Soluționare a Contestațiilor

Autoritatea Națională de Reglementare pentru Serviciile Comunitare de Utilități Publice (ANRSC)

Autoritatea Națională Sanitară Veterinară și pentru Siguranța Alimentelor

Autoritatea Națională pentru Protecția Consumatorilor

Autoritatea Navală Română

Autoritatea Feroviară Română

Autoritatea Rutieră Română

Autoritatea Națională pentru Protecția Drepturilor Copilului

Autoritatea Națională pentru Persoanele cu Handicap

Autoritatea Națională pentru Turism

Autoritatea Națională pentru Restituirea Proprietăților

Autoritatea Națională pentru Tineret

Autoritatea Națională pentru Cercetare Științifică

Autoritatea Națională pentru Reglementare în Comunicații și Tehnologia Informației

Autoritatea Națională pentru Serviciile Societății Informaționale

Autoritatea Electorală Permanente

Agenția pentru Strategii Guvernamentale

Agenția Națională a Medicamentului

Agenția Națională pentru Sport

Agenția Națională pentru Ocuparea Forței de Muncă

Agenția Națională de Reglementare în Domeniul Energiei

Agenția Română pentru Conservarea Energiei

Agenția Națională pentru Resurse Minerale

Agenția Română pentru Investiții Străine

Agenția Națională pentru Întreprinderi Mici și Mijlocii și Cooperație

Agenția Națională a Funcționarilor Publici

Agenția Națională de Administrare Fiscală

Agenția de Compensare pentru Achiziții de Tehnică Specială

Agenția Națională Anti-doping

Agenția Nucleară

Agenția Națională pentru Protecția Familiei

Agenția Națională pentru Egalitatea de Șanse între Bărbați și Femei

Agenția Națională pentru Protecția Mediului

Agenția națională Antidrog

SLOVINSKO

Predsednik Republike Slovenije

Državni zbor Republike Slovenije

Državni svet Republike Slovenije

Varuh človekovih pravic

Ustavno sodišče Republike Slovenije

Računsko sodišče Republike Slovenije

Državna revizijska komisja za revizijo postopkov oddaje javnih naročil

Slovenska akademija znanosti in umetnosti

Vladne službe

Ministrstvo za finance

Ministrstvo za notranje zadeve

Ministrstvo za zunanje zadeve

Ministrstvo za obrambo

Ministrstvo za pravosodje

Ministrstvo za gospodarstvo

Ministrstvo za kmetijstvo, gozdarstvo in prehrano

Ministrstvo za promet

Ministrstvo za okolje in prostor

Ministrstvo za delo, družino in socialne zadeve

Ministrstvo za zdravje

Ministrstvo za javno upravo

Ministrstvo za šolstvo in šport

Ministrstvo za visoko šolstvo, znanost in tehnologijo

Ministrstvo za kulturo

Vrhovno sodišče Republike Slovenije

višja sodišča

okrožna sodišča

okrajna sodišča

Vrhovno državno tožilstvo Republike Slovenije

Okrožna državna tožilstva

Državno pravobranilstvo

Upravno sodišče Republike Slovenije

Višje delovno in socialno sodišče

delovna sodišča

Davčna uprava Republike Slovenije

Carinska uprava Republike Slovenije

Urad Republike Slovenije za preprečevanje pranja denarja

Urad Republike Slovenije za nadzor prirejanja iger na srečo

Uprava Republike Slovenije za javna plačila

Urad Republike Slovenije za nadzor proračuna

Policija

Inšpektorat Republike Slovenije za notranje zadeve

Generalštab Slovenske vojske

Uprava Republike Slovenije za zaščito in reševanje

Inšpektorat Republike Slovenije za obrambo

Inšpektorat Republike Slovenije za varstvo pred naravnimi in drugimi nesrečami

Uprava Republike Slovenije za izvrševanje kazenskih sankcij

Urad Republike Slovenije za varstvo konkurence

Urad Republike Slovenije za varstvo potrošnikov

Tržni inšpektorat Republike Slovenije

Urad Republike Slovenije za intelektualno lastnino

Inšpektorat Republike Slovenije za elektronske komunikacije, elektronsko podpisovanje in pošto

Inšpektorat za energetiko in rudarstvo

Agencija Republike Slovenije za kmetijske trge in razvoj podeželja

Inšpektorat Republike Slovenije za kmetijstvo, gozdarstvo in hrano

Fitosanitarna uprava Republike Slovenije

Veterinarska uprava Republike Slovenije

Uprava Republike Slovenije za pomorstvo

Direkcija Republike Slovenije za caste

Prometni inšpektorat Republike Slovenije

Direkcija za vodenje investicij v javno železniško infrastrukturo

Agencija Republike Slovenije za okolje

Geodetska uprava Republike Slovenije

Uprava Republike Slovenije za jedrsko varstvo

Inšpektorat Republike Slovenije za okolje in prostor

Inšpektorat Republike Slovenije za delo

Zdravstveni inšpektorat

Urad Republike Slovenije za kemikalije

Uprava Republike Slovenije za varstvo pred sevanji

Urad Republike Slovenije za meroslovje

Urad za visoko šolstvo

Urad Republike Slovenije za mladino

Inšpektorat Republike Slovenije za šolstvo in šport

Arhiv Republike Slovenije

Inšpektorat Republike Slovenije za kulturo in medije

Kabinet predsednika Vlade Republike Slovenije

Generalni sekretariat Vlade Republike Slovenije

Služba vlade za zakonodajo

Služba vlade za evropske zadeve

Služba vlade za lokalno samoupravo in regionalno politiko

Urad vlade za komuniciranje

Urad za enake možnosti

Urad za verske skupnosti

Urad za narodnosti

Urad za makroekonomske analize in razvoj

Statistični urad Republike Slovenije

Slovenska obveščevalno-varnostna agencija

Protokol Republike Slovenije

Urad za varovanje tajnih podatkov

Urad za Slovence v zamejstvu in po svetu

Služba Vlade Republike Slovenije za razvoj

Informacijski pooblaščenec

Državna volilna komisija

SLOVENSKO

Ministerstvá a iné orgány ústrednej štátnej správy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov:

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Úrad vlády Slovenskej republiky

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

Štatistický úrad Slovenskej republiky

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

Úrad pre verejné obstarávanie

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Národný bezpečnostný úrad

Ústavný súd Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

Úrad pre finančný trh

Úrad na ochranu osobných údajov

Kancelária verejného ochrancu práv

FÍNSKO

Oikeuskanslerinvirasto — Justitiekanslersämbetet

Liikenne- ja viestintäministeriö — Kommunikationsministeriet

Ajoneuvohallintokeskus AKE — Fordonsförvaltningscentralen AKE

Ilmailuhallinto — Luftfartsförvaltningen

Ilmatieteen laitos — Meteorologiska institutet

Merenkulkulaitos — Sjöfartsverket

Merentutkimuslaitos — Havsforskningsinstitutet

Ratahallintokeskus RHK — Banförvaltningscentralen RHK

Rautatievirasto — Järnvägsverket

Tiehallinto — Vägförvaltningen

Viestintävirasto — Kommunikationsverket

Maa- ja metsätalousministeriö — Jord- och skogsbruksministeriet

Elintarviketurvallisuusvirasto — Livsmedelssäkerhetsverket

Maanmittauslaitos — Lantmäteriverket

Maaseutuvirasto — Landsbygdsverket

Oikeusministeriö — Justitieministeriet

Tietosuojavaltuutetun toimisto — Dataombudsmannens byrå

Tuomioistuimet — Domstolar

Korkein oikeus — Högsta domstolen

Korkein hallinto-oikeus — Högsta förvaltningsdomstolen

Hovioikeudet — Hovrätter

Käräjäoikeudet — Tingsrätter

Hallinto-oikeudet –Förvaltningsdomstolar

Markkinaoikeus — Marknadsdomstolen

Työtuomioistuin — Arbetsdomstolen

Vakuutusoikeus — Försäkringsdomstolen

Kuluttajariitalautakunta — Konsumenttvistenämnden

Vankeinhoitolaitos — Fångvårdsväsendet

HEUNI — Yhdistyneiden Kansakuntien yhteydessä toimiva Euroopan kriminaalipolitiikan instituutti — HEUNI — Europeiska institutet för kriminalpolitik, verksamt i anslutning till Förenta nationerna

Konkurssiasiamiehen toimisto — Konkursombudsmannens byrå

Kuluttajariitalautakunta — Konsumenttvistenämnden

Oikeushallinnon palvelukeskus — Justitieförvaltningens servicecentral

Oikeushallinnon tietotekniikkakeskus — Justitieförvaltningens datateknikcentral

Oikeuspoliittinen tutkimuslaitos (Optula) — Rättspolitiska forskningsinstitutet

Oikeusrekisterikeskus — Rättsregistercentralen

Onnettomuustutkintakeskus — Centralen för undersökning av olyckor

Rikosseuraamusvirasto — Brottspåföljdsverket

Rikosseuraamusalan koulutuskeskus — Brottspåföljdsområdets utbildningscentral

Rikoksentorjuntaneuvosto— Rådet för brottsförebyggande

Saamelaiskäräjät — Sametinget

Valtakunnansyyttäjänvirasto — Riksåklagarämbetet

Vankeinhoitolaitos — Fångvårdsväsendet

Opetusministeriö — Undervisningsministeriet

Opetushallitus — Utbildningsstyrelsen

Valtion elokuvatarkastamo — Statens filmgranskningsbyrå

Puolustusministeriö — Försvarsministeriet

Puolustusvoimat — Försvarsmakten

Sisäasiainministeriö — Inrikesministeriet

Väestörekisterikeskus — Befolkningsregistercentralen

Keskusrikospoliisi — Centralkriminalpolisen

Liikkuva poliisi — Rörliga polisen

Rajavartiolaitos — Gränsbevakningsväsendet

Lääninhallitukset — Länstyrelserna

Suojelupoliisi — Skyddspolisen

Poliisiammattikorkeakoulu — Polisyrkeshögskolan

Poliisin tekniikkakeskus — Polisens teknikcentral

Poliisin tietohallintokeskus — Polisens datacentral

Helsingin kihlakunnan poliisilaitos — Polisinrättningen i Helsingfors

Pelastusopisto — Räddningsverket

Hätäkeskuslaitos — Nödcentralsverket

Maahanmuuttovirasto — Migrationsverket

Sisäasiainhallinnon palvelukeskus — Inrikesförvaltningens servicecentral

Sosiaali- ja terveysministeriö — Social- och hälsovårdsministeriet

Työttömyysturvan muutoksenhakulautakunta — Besvärsnämnden för utkomstskyddsärenden

Sosiaaliturvan muutoksenhakulautakunta — Besvärsnämnden för social trygghet

Lääkelaitos — Läkemedelsverket

Terveydenhuollon oikeusturvakeskus — Rättsskyddscentralen för hälsovården

Säteilyturvakeskus — Strålsäkerhetscentralen

Kansanterveyslaitos — Folkhälsoinstitutet

Lääkehoidon kehittämiskeskus ROHTO — Utvecklingscentralen för läkemedelsbe-handling

Sosiaali- ja terveydenhuollon tuotevalvontakeskus — Social- och hälsovårdens produkttillsynscentral

Sosiaali- ja terveysalan tutkimus- ja kehittämiskeskus Stakes — Forsknings- och utvecklingscentralen för social- och hälsovården Stakes

Vakuutusvalvontavirasto — Försäkringsinspektionen

Työ- ja elinkeinoministeriö — Arbets- och näringsministeriet

Kuluttajavirasto — Konsumentverket

Kilpailuvirasto — Konkurrensverket

Patentti- ja rekisterihallitus — Patent- och registerstyrelsen

Valtakunnansovittelijain toimisto — Riksförlikningsmännens byrå

Valtion turvapaikanhakijoiden vastaanottokeskukset – Statliga förläggningar för asylsökande

Energiamarkkinavirasto - Energimarknadsverket

Geologian tutkimuskeskus — Geologiska forskningscentralen

Huoltovarmuuskeskus — Försörjningsberedskapscentralen

Kuluttajatutkimuskeskus — Konsumentforskningscentralen

Matkailun edistämiskeskus (MEK) — Centralen för turistfrämjande

Mittatekniikan keskus (MIKES) — Mätteknikcentralen

Tekes — teknologian ja innovaatioiden kehittämiskeskus - Tekes — utvecklingscentralen för teknologi och innovationer

Turvatekniikan keskus (TUKES) — Säkerhetsteknikcentralen

Valtion teknillinen tutkimuskeskus (VTT) — Statens tekniska forskningscentral

Syrjintälautakunta — Nationella diskrimineringsnämnden

Työneuvosto — Arbetsrådet

Vähemmistövaltuutetun toimisto — Minoritetsombudsmannens byrå

Ulkoasiainministeriö — Utrikesministeriet

Valtioneuvoston kanslia — Statsrådets kansli

Valtiovarainministeriö — Finansministeriet

Valtiokonttori — Statskontoret

Verohallinto — Skatteförvaltningen

Tullilaitos — Tullverket

Tilastokeskus — Statistikcentralen

Valtion taloudellinen tutkimuskeskus — Statens ekonomiska forskiningscentral

Ympäristöministeriö — Miljöministeriet

Suomen ympäristökeskus — Finlands miljöcentral

Asumisen rahoitus- ja kehityskeskus — Finansierings- och utvecklingscentralen för boendet

Valtiontalouden tarkastusvirasto — Statens revisionsverk

ŠVÉDSKO

A

Affärsverket svenska kraftnät

Akademien för de fria konsterna

Alkohol- och läkemedelssortiments-nämnden

Allmänna pensionsfonden

Allmänna reklamationsnämnden

Ambassader

Ansvarsnämnd, statens

Arbetsdomstolen

Arbetsförmedlingen

Arbetsgivarverk, statens

Arbetslivsinstitutet

Arbetsmiljöverket

Arkitekturmuseet

Arrendenämnder

Arvsfondsdelegationen

Arvsfondsdelegationen

B

Banverket

Barnombudsmannen

Beredning för utvärdering av medicinsk metodik, statens

Bergsstaten

Biografbyrå, statens

Biografiskt lexikon, svenskt

Birgittaskolan

Blekinge tekniska högskola

Bokföringsnämnden

Bolagsverket

Bostadsnämnd, statens

Bostadskreditnämnd, statens

Boverket

Brottsförebyggande rådet

Brottsoffermyndigheten

C

Centrala studiestödsnämnden

D

Danshögskolan

Datainspektionen

Departementen

Domstolsverket

Dramatiska institutet

E

Ekeskolan

Ekobrottsmyndigheten

Ekonomistyrningsverket

Ekonomiska rådet

Elsäkerhetsverket

Energimarknadsinspektionen

Energimyndighet, statens

EU/FoU-rådet

Exportkreditnämnden

Exportråd, Sveriges

F

Fastighetsmäklarnämnden

Fastighetsverk, statens

Fideikommissnämnden

Finansinspektionen

Finanspolitiska rådet

Finsk-svenska gränsälvskommissionen

Fiskeriverket

Flygmedicincentrum

Folkhälsoinstitut, statens

Fonden för fukt- och mögelskador

Forskningsrådet för miljö, areella näringar och samhällsbyggande, Formas

Folke Bernadotte Akademin

Forskarskattenämnden

Forskningsrådet för arbetsliv och socialvetenskap

Fortifikationsverket

Forum för levande historia

Försvarets materielverk

Försvarets radioanstalt

Försvarets underrättelsenämnd

Försvarshistoriska museer, statens

Försvarshögskolan

Försvarsmakten

Försäkringskassan

G

Gentekniknämnden

Geologiska undersökning

Geotekniska institut, statens

Giftinformationscentralen

Glesbygdsverket

Grafiska institutet och institutet för högre kommunikation- och reklamutbildning

Granskningsnämnden för radio och TV

Granskningsnämnden för försvarsuppfinningar

Gymnastik- och Idrottshögskolan

Göteborgs universitet

H

Handelsflottans kultur- och fritidsråd

Handelsflottans pensionsanstalt

Handelssekreterare

Handelskamrar, auktoriserade

Handikappombudsmannen

Handikappråd, statens

Harpsundsnämnden

Haverikommission, statens

Historiska museer, statens

Hjälpmedelsinstitutet

Hovrätterna

Hyresnämnder

Häktena

Hälso- och sjukvårdens ansvarsnämnd

Högskolan Dalarna

Högskolan i Borås

Högskolan i Gävle

Högskolan i Halmstad

Högskolan i Kalmar

Högskolan i Karlskrona/Ronneby

Högskolan i Kristianstad

Högskolan i Skövde

Högskolan i Trollhättan/Uddevalla

Högskolan på Gotland

Högskolans avskiljandenämnd

Högskoleverket

Högsta domstolen

I

ILO kommittén

Inspektionen för arbetslöshetsförsäkringen

Inspektionen för strategiska produkter

Institut för kommunikationsanalys, statens

Institut för psykosocial medicin, statens

Institut för särskilt utbildningsstöd, statens

Institutet för arbetsmarknadspolitisk utvärdering

Institutet för rymdfysik

Institutet för tillväxtpolitiska studier

Institutionsstyrelse, statens

Insättningsgarantinämnden

Integrationsverket

Internationella programkontoret för utbildningsområdet

J

Jordbruksverk, statens

Justitiekanslern

Jämställdhetsombudsmannen

Jämställdhetsnämnden

Järnvägar, statens

Järnvägsstyrelsen

K

Kammarkollegiet

Kammarrätterna

Karlstads universitet

Karolinska Institutet

Kemikalieinspektionen

Kommerskollegium

Konjunkturinstitutet

Konkurrensverket

Konstfack

Konsthögskolan

Konstnärsnämnden

Konstråd, statens

Konsulat

Konsumentverket

Krigsvetenskapsakademin

Krigsförsäkringsnämnden

Kriminaltekniska laboratorium, statens

Kriminalvården

Krisberedskapsmyndigheten

Kristinaskolan

Kronofogdemyndigheten

Kulturråd, statens

Kungl. Biblioteket

Kungl. Konsthögskolan

Kungl. Musikhögskolan i Stockholm

Kungl. Tekniska högskolan

Kungl. Vitterhets-, historie- och antikvitetsakademien

Kungl Vetenskapsakademin

Kustbevakningen

Kvalitets- och kompetensråd, statens

Kärnavfallsfondens styrelse

L

Lagrådet

Lantbruksuniversitet, Sveriges

Lantmäteriverket

Linköpings universitet

Livrustkammaren, Skoklosters slott och Hallwylska museet

Livsmedelsverk, statens

Livsmedelsekonomiska institutet

Ljud- och bildarkiv, statens

Lokala säkerhetsnämnderna vid kärnkraftverk

Lotteriinspektionen

Luftfartsverket

Luftfartsstyrelsen

Luleå tekniska universitet

Lunds universitet

Läkemedelsverket

Läkemedelsförmånsnämnden

Länsrätterna

Länsstyrelserna

Lärarhögskolan i Stockholm

M

Malmö högskola

Manillaskolan

Maritima muséer, statens

Marknadsdomstolen

Medlingsinstitutet

Meteorologiska och hydrologiska institut, Sveriges

Migrationsverket

Militärhögskolor

Mittuniversitetet

Moderna museet

Museer för världskultur, statens

Musikaliska Akademien

Musiksamlingar, statens

Myndigheten för handikappolitisk samordning

Myndigheten för internationella adoptionsfrågor

Myndigheten för skolutveckling

Myndigheten för kvalificerad yrkesutbildning

Myndigheten för nätverk och samarbete inom högre utbildning

Myndigheten för Sveriges nätuniversitet

Myndigheten för utländska investeringar i Sverige

Mälardalens högskola

N

Nationalmuseum

Nationellt centrum för flexibelt lärande

Naturhistoriska riksmuseet

Naturvårdsverket

Nordiska Afrikainstitutet

Notarienämnden

Nämnd för arbetstagares uppfinningar, statens

Nämnden för statligt stöd till trossamfund

Nämnden för styrelserepresentationsfrågor

Nämnden mot diskriminering

Nämnden för elektronisk förvaltning

Nämnden för RH anpassad utbildning

Nämnden för hemslöjdsfrågor

O

Oljekrisnämnden

Ombudsmannen mot diskriminering på grund av sexuell läggning

Ombudsmannen mot etnisk diskriminering

Operahögskolan i Stockholm

P

Patent- och registreringsverket

Patentbesvärsrätten

Pensionsverk, statens

Personregisternämnd statens, SPAR-nämnden

Pliktverk, Totalförsvarets

Polarforskningssekretariatet

Post- och telestyrelsen

Premiepensionsmyndigheten

Presstödsnämnden

R

Radio- och TV–verket

Rederinämnden

Regeringskansliet

Regeringsrätten

Resegarantinämnden

Registernämnden

Revisorsnämnden

Riksantikvarieämbetet

Riksarkivet

Riksbanken

Riksdagsförvaltningen

Riksdagens ombudsmän

Riksdagens revisorer

Riksgäldskontoret

Rikshemvärnsrådet

Rikspolisstyrelsen

Riksrevisionen

Rikstrafiken

Riksutställningar, Stiftelsen

Riksvärderingsnämnden

Rymdstyrelsen

Rådet för Europeiska socialfonden i Sverige

Räddningsverk, statens

Rättshjälpsmyndigheten

Rättshjälpsnämnden

Rättsmedicinalverket

S

Samarbetsnämnden för statsbidrag till trossamfund

Sameskolstyrelsen och sameskolor

Sametinget

SIS, Standardiseringen i Sverige

Sjöfartsverket

Skatterättsnämnden

Skatteverket

Skaderegleringsnämnd, statens

Skiljenämnden i vissa trygghetsfrågor

Skogsstyrelsen

Skogsvårdsstyrelserna

Skogs och lantbruksakademien

Skolverk, statens

Skolväsendets överklagandenämnd

Smittskyddsinstitutet

Socialstyrelsen

Specialpedagogiska institutet

Specialskolemyndigheten

Språk- och folkminnesinstitutet

Sprängämnesinspektionen

Statistiska centralbyrån

Statskontoret

Stockholms universitet

Stockholms internationella miljöinstitut

Strålsäkerhetsmyndigheten

Styrelsen för ackreditering och teknisk kontroll

Styrelsen för internationellt utvecklingssamarbete, SIDA

Styrelsen för Samefonden

Styrelsen för psykologiskt försvar

Stängselnämnden

Svenska institutet

Svenska institutet för europapolitiska studier

Svenska ESF rådet

Svenska Unescorådet

Svenska FAO kommittén

Svenska Språknämnden

Svenska Skeppshypotekskassan

Svenska institutet i Alexandria

Sveriges författarfond

Säkerhetspolisen

Säkerhets- och integritetsskyddsnämnden

Södertörns högskola

T

Taltidningsnämnden

Talboks- och punktskriftsbiblioteket

Teaterhögskolan i Stockholm

Tingsrätterna

Tjänstepensions och grupplivnämnd, statens

Tjänsteförslagsnämnden för domstolsväsendet

Totalförsvarets forskningsinstitut

Totalförsvarets pliktverk

Tullverket

Turistdelegationen

U

Umeå universitet

Ungdomsstyrelsen

Uppsala universitet

Utlandslönenämnd, statens

Utlänningsnämnden

Utrikesförvaltningens antagningsnämnd

Utrikesnämnden

Utsädeskontroll, statens

V

Valideringsdelegationen

Valmyndigheten

Vatten- och avloppsnämnd, statens

Vattenöverdomstolen

Verket för förvaltningsutveckling

Verket för högskoleservice

Verket för innovationssystem (VINNOVA)

Verket för näringslivsutveckling (NUTEK)

Vetenskapsrådet

Veterinärmedicinska anstalt, statens

Veterinära ansvarsnämnden

Väg- och transportforskningsinstitut, statens

Vägverket

Vänerskolan

Växjö universitet

Växtsortnämnd, statens

Å

Åklagarmyndigheten

Åsbackaskolan

Ö

Örebro universitet

Örlogsmannasällskapet

Östervångsskolan

Överbefälhavaren

Överklagandenämnden för högskolan

Överklagandenämnden för nämndemanna-uppdrag

Överklagandenämnden för studiestöd

Överklagandenämnden för totalförsvaret

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Cabinet Office

Office of the Parliamentary Counsel

Central Office of Information

Charity Commission

Crown Estate Commissioners (Vote Expenditure Only)

Crown Prosecution Service

Department for Business, Enterprise and Regulatory Reform

Competition Commission

Gas and Electricity Consumers‘ Council

Office of Manpower Economics

Department for Children, Schools and Families

Department of Communities and Local Government

Rent Assessment Panels

Department for Culture, Media and Sport

British Library

British Museum

Commission for Architecture and the Built Environment

The Gambling Commission

Historic Buildings and Monuments Commission for England (English Heritage)

Imperial War Museum

Museums, Libraries and Archives Council

National Gallery

National Maritime Museum

National Portrait Gallery

Natural History Museum

Science Museum

Tate Gallery

Victoria and Albert Museum

Wallace Collection

Department for Environment, Food and Rural Affairs

Agricultural Dwelling House Advisory Committees

Agricultural Land Tribunals

Agricultural Wages Board and Committees

Cattle Breeding Centre

Countryside Agency

Plant Variety Rights Office

Royal Botanic Gardens, Kew

Royal Commission on Environmental Pollution

Department of Health

Dental Practice Board

National Health Service Strategic Health Authorities

NHS Trusts

Prescription Pricing Authority

Department for Innovation, Universities and Skills

Higher Education Funding Council for England

National Weights and Measures Laboratory

Patent Office

Department for International Development

Department of the Procurator General and Treasury Solicitor

Legal Secretariat to the Law Officers

Department for Transport

Maritime and Coastguard Agency

Department for Work and Pensions

Disability Living Allowance Advisory Board

Independent Tribunal Service

Medical Boards and Examining Medical Officers (War Pensions)

Occupational Pensions Regulatory Authority

Regional Medical Service

Social Security Advisory Committee

Export Credits Guarantee Department

Foreign and Commonwealth Office

Wilton Park Conference Centre

Government Actuary’s Department

Government Communications Headquarters

Home Office

HM Instexpectorate of Constabulary

House of Commons

House of Lords

Ministry of Defence

Defence Equipment & Support

Meteorological Office

Ministry of Justice

Boundary Commission for England

Combined Tax Tribunal

Council on Tribunals

Court of Appeal — Criminal

Employment Appeals Tribunal

Employment Tribunals

HMCS Regions, Crown, County and Combined Courts (England and Wales)

Immigration Appellate Authorities

Immigration Adjudicators

Immigration Appeals Tribunal

Lands Tribunal

Law Commission

Legal Aid Fund (England and Wales)

Office of the Social Security Commissioners

Parole Board and Local Review Committees

Pensions Appeal Tribunals

Public Trust Office

Supreme Court Group (England and Wales)

Transport Tribunal

The National Archives

National Audit Office

National Savings and Investments

National School of Government

Northern Ireland Assembly Commission

Northern Ireland Court Service

Coroners Courts

County Courts

Court of Appeal and High Court of Justice in Northern Ireland

Crown Court

Enforcement of Judgements Office

Legal Aid Fund

Magistrates‘ Courts

Pensions Appeals Tribunals

Northern Ireland, Department for Employment and Learning

Northern Ireland, Department for Regional Development

Northern Ireland, Department for Social Development

Northern Ireland, Department of Agriculture and Rural Development

Northern Ireland, Department of Culture, Arts and Leisure

Northern Ireland, Department of Education

Northern Ireland, Department of Enterprise, Trade and Investment

Northern Ireland, Department of the Environment

Northern Ireland, Department of Finance and Personnel

Northern Ireland, Department of Health, Social Services and Public Safety

Northern Ireland, Office of the First Minister and Deputy First Minister

Northern Ireland Office

Crown Solicitor’s Office

Department of the Director of Public Prosecutions for Northern Ireland

Forensic Science Laboratory of Northern Ireland

Office of the Chief Electoral Officer for Northern Ireland

Police Service of Northern Ireland

Probation Board for Northern Ireland

State Pathologist Service

Office of Fair Trading

Office for National Statistics

National Health Service Central Register

Office of the Parliamentary Commissioner for Administration and Health Service Commissioners

Paymaster General’s Office

Postal Business of the Post Office

Privy Council Office

Public Record Office

HM Revenue and Customs

The Revenue and Customs Prosecutions Office

Royal Hospital, Chelsea

Royal Mint

Rural Payments Agency

Scotland, Auditor-General

Scotland, Crown Office and Procurator Fiscal Service

Scotland, General Register Office

Scotland, Queen’s and Lord Treasurer’s Remembrancer

Scotland, Registers of Scotland

The Scotland Office

The Scottish Ministers

Architecture and Design Scotland

Crofters Commission

Deer Commission for Scotland

Lands Tribunal for Scotland

National Galleries of Scotland

National Library of Scotland

National Museums of Scotland

Royal Botanic Garden, Edinburgh

Royal Commission on the Ancient and Historical Monuments of Scotland

Scottish Further and Higher Education Funding Council

Scottish Law Commission

Community Health Partnerships

Special Health Boards

Health Boards

The Office of the Accountant of Court

High Court of Justiciary

Court of Session

HM Inspectorate of Constabulary

Parole Board for Scotland

Pensions Appeal Tribunals

Scottish Land Court

Sheriff Courts

Scottish Police Services Authority

Office of the Social Security Commissioners

The Private Rented Housing Panel and Private Rented Housing Committees

Keeper of the Records of Scotland

The Scottish Parliamentary Body Corporate

HM Treasury

Office of Government Commerce

United Kingdom Debt Management Office

The Wales Office (Office of the Secretary of State for Wales)

The Welsh Ministers

Higher Education Funding Council for Wales

Local Government Boundary Commission for Wales

The Royal Commission on the Ancient and Historical Monuments of Wales

Valuation Tribunals (Wales)

Welsh National Health Service Trusts and Local Health Boards

Welsh Rent Assessment Panels


PRÍLOHA II

ZOZNAM ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 ODS. 1 BODE 6 PÍSM. a)

V prípade akéhokoľvek rozdielu vo výklade medzi CPV a NACE sa použije nomenklatúra CPV.

NACE Rev. 1 (1)

Kód CPV

SEKCIA F

STAVEBNÍCTVO

Divízia

Skupina

Trieda

Predmet

Poznámky

45

 

 

Stavebníctvo

Táto divízia zahŕňa:

výstavbu nových budov a stavieb, reštaurovanie a bežné opravy.

45000000

 

45.1

 

Príprava staveniska

 

45100000

 

 

45.11

Demolačné práce a búranie budov; zemné práce

Táto trieda zahŕňa:

demoláciu budov a iných stavieb,

vyčisťovanie stavenísk,

zemné práce: výkopové práce, skládkovanie, vyrovnávanie a úprava stavenísk, výkop drenážnych jám, odstraňovanie horniny, odstreľovacie práce, atď.

príprava miesta na ťažbu:

odkrývanie nadložia a ďalšia úprava a príprava ložiskových území a nálezísk.

Táto trieda tiež zahŕňa:

odvodnenie staveniska,

odvodnenie poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy.

45110000

 

 

45.12

Prieskumné vrty a prieskumné vrtné práce

Táto trieda zahŕňa:

prieskumné vrty, prieskumné vrtné práce a odber vzoriek z vrtného jadra na stavebné, geofyzikálne, geologické alebo podobné účely.

Táto trieda nezahŕňa:

hĺbenie vrtov na ťažbu ropy alebo plynu, pozri 11.20,

vŕtanie vodných studní, pozri 45.25,

hĺbenie banských šácht, pozri 45.25,

prieskum nálezísk ropy a plynu, geofyzikálny, geologický a seizmický prieskum, pozri 74.20.

45120000

 

45.2

 

Výstavba celej stavby alebo jej častí; stavebné inžinierstvo

 

45200000

 

 

45.21

Všeobecná výstavba budov a stavebnoinžinierske práce

Táto trieda zahŕňa:

výstavbu všetkých druhov budov, výstavbu stavebnoinžinierskych stavieb,

mosty, vrátane visutých mostov pre diaľnice, viaduktov, tunelov a podzemných dráh,

diaľkové potrubia, komunikačné a elektrické vedenia,

mestské potrubné siete, mestské komunikačné a elektrické vedenia,

doplnkové práce v mestách,

kompletizovanie a montáž prefabrikovaných konštrukcií na mieste.

Táto trieda nezahŕňa:

služby súvisiace s ťažbou ropy a plynu, pozri 11.20,

montáž kompletných prefabrikovaných konštrukcií z nebetónových častí vlastnej výroby, pozri divízie 20, 26 a 28,

stavebné práce, iné ako výstavbu budov, pri výstavbe štadiónov, bazénov, telocviční, tenisových kurtov, golfových ihrísk a iných športových zariadení, pozri 45.23,

stavebnoinštalačné práce, pozri 45.3,

dokončovacie práce, pozri 45.4,

architektonické a inžinierske činnosti, pozri 74.20,

riadenie projektov výstavby, pozri 74.20.

45210000

s výnimkou:

– 45213316

45220000

45231000

45232000

 

 

45.22

Montáž strešných konštrukcií a pokrývačské práce

Táto trieda zahŕňa:

montáž striech,

kladenie strešných krytín,

izolovanie proti vode.

45261000

 

 

45.23

Výstavba diaľnic, ciest, letiskových plôch a športovísk

Táto trieda zahŕňa:

výstavbu diaľnic, ulíc, ciest, ďalších cestných komunikácií a komunikácií pre chodcov,

výstavbu železníc,

výstavbu vzletových a pristávacích dráh na letiskách,

stavebné práce, iné ako výstavbu budov, pri výstavbe štadiónov, bazénov, telocviční, tenisových kurtov, golfových ihrísk a iných športových zariadení,

nanášanie vodorovného dopravného značenia na cestách a parkoviskách.

Táto trieda nezahŕňa:

prípravné zemné práce, pozri 45.11.

45212212 a DA03

45230000

s výnimkou:

– 45231000

– 45232000

– 45234115

 

 

45.24

Výstavba vodných diel

Táto trieda zahŕňa:

výstavbu:

vodných ciest, prístavov a riečnych hrádzí, rekreačných (pobrežných) prístavov, plavebných komôr, atď.,

priehrad a hrádzí,

bagrovanie pod vodou,

podzemné práce.

45240000

 

 

45.25

Ostatné špecializované stavebné práce

Táto trieda zahŕňa:

stavebné činnosti špecializujúce sa na jeden aspekt spoločný pre rozličné druhy konštrukcií, ktoré si vyžadujú osobitné schopnosti alebo zariadenia,

stavbu základov, vrátane pilotáže,

vŕtanie a stavbu studní na vodu, hĺbenie šácht,

montáž kovových konštrukcií nepochádzajúcich z vlastnej výroby,

ohýbanie ocele,

murovanie a pokladanie kameňov,

montáž a demontáž lešení a pracovných plošín vrátane prenájmu lešení a pracovných plošín,

stavbu komínov a priemyselných pecí.

Táto trieda nezahŕňa:

prenájom lešení bez montáže a demontáže, pozri 71.32.

45250000

45262000

 

45.3

 

Stavebnoinštalačné práce

 

45300000

 

 

45.31

Elektroinštalačné práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu do budov alebo iných stavieb:

elektrických vedení a príslušenstva,

telekomunikačných systémov,

elektrických vykurovacích systémov,

antén pre obytné domy,

poplašných zariadení pre prípad požiaru,

poplašných systémov proti vlámaniu,

výťahov a pohyblivých schodov,

bleskozvodov, atď.

45213316

45310000

s výnimkou:

– 45316000

 

 

45.32

Izolačné práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu tepelnej a zvukovej izolácie a izolácie proti vibráciám do budov alebo iných stavieb.

Táto trieda nezahŕňa:

izolovanie proti vode, pozri 45.22.

45320000

 

 

45.33

Inštalatérske práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu do budov alebo iných stavieb:

kanalizácie a sanitárneho vybavenia,

plynovodného príslušenstva,

vykurovacích, ventilačných, chladiacich alebo klimatizačných zariadení a vedení,

zavlažovacích systémov.

Táto trieda nezahŕňa:

inštaláciu elektrických vykurovacích systémov, pozri 45.31.

45330000

 

 

45.34

Ostatné stavebno-inštalačné práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu svetelných a signalizačných systémov na cestách, železniciach, letiskách a v prístavoch,

inštaláciu inde nezaradených armatúr a pevného príslušenstva na budovy alebo iné stavby.

45234115

45316000

45340000

 

45.4

 

Kompletizačné stavebné práce

 

45400000

 

 

45.41

Omietkarské práce

Táto trieda zahŕňa:

nanášanie vnútorných alebo vonkajších omietok alebo štukovaných omietok, vrátane pletivových materiálov pod omietku, na budovy alebo iné stavby.

45410000

 

 

45.42

Stolárske práce

Táto trieda zahŕňa:

inštaláciu dverí, okien, okenných rámov a zárubní, sektorových kuchýň, schodísk, pultov a regálov v obchodoch a podobného vybavenia z dreva alebo iných materiálov nepochádzajúcich z vlastnej výroby,

dokončovanie interiéru, ako sú stropy, drevené obloženie stien, posuvné priečky, atď.

Táto trieda nezahŕňa:

kladenie parkiet a iných podlahových krytín z dreva, pozri 45.43.

45420000

 

 

45.43

Obkladanie stien a kladenie podlahových krytín

Táto trieda zahŕňa:

dláždenie, obkladanie, vešanie alebo upevňovanie v budovách alebo iných stavbách:

keramických, betónových obkladačiek alebo dlažby, alebo obkladačiek a dlažby z tesaného kameňa,

parkiet a inej podlahovej krytiny z dreva, kobercov a linolea,

vrátane krytiny z kaučuku alebo z umelej hmoty,

podlahovej krytiny alebo obkladov stien z terazza, mramoru, granitu alebo bridlice,

tapiet.

45430000

 

 

45.44

Maliarske, natieračské a sklenárske práce

Táto trieda zahŕňa:

vnútorné a vonkajšie maľovanie a natieranie budov,

maľovanie a natieranie inžinierskych stavieb,

inštaláciu skla, zrkadiel, atď.

Táto trieda nezahŕňa:

montáž okien, pozri 45.42.

45440000

 

 

45.45

Iné kompletizačné a dokončovacie stavebné práce

Táto trieda zahŕňa:

montáž súkromných bazénov,

čistenie parou, pieskovanie a podobné činnosti na exteriéroch budov,

iné inde neuvedené kompletizačné a dokončovacie stavebné práce.

Táto trieda nezahŕňa:

čistenie interiérov budov a iných stavieb, pozri 74.70.

45212212 a DA04

45450000

 

45.5

 

Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou

 

45500000

 

 

45.50

Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou

Táto trieda nezahŕňa:

prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení bez obsluhy, pozri 71.32.

45500000


(1)  Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 293, 24.10.1990, s. 1).


PRÍLOHA III

ZOZNAM VÝROBKOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 4 PÍSM. b) V SÚVISLOSTI SO ZÁKAZKAMI ZADÁVANÝMI VEREJNÝMI OBSTARÁVATEĽMI V OBLASTI OBRANY

Jediný text uplatniteľný na účely tejto smernice je text prílohy 1 bodu 3 k Dohode o vládnom obstarávaní (GPA), na ktorom sa zakladá tento orientačný zoznam:

Kapitola 25:

Soľ, síra, zeminy a kamene, sadra, vápno a cement

Kapitola 26:

Rudy kovov, trosky a popoly

Kapitola 27:

Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie, bitúmenové látky, minerálne vosky

s výnimkou:

ex ex 27.10: špeciálne motorové palivá

Kapitola 28:

Anorganické chemické látky, organické a anorganické zlúčeniny drahých kovov, kovov vzácnych zemín, rádioaktívnych prvkov a izotopov

s výnimkou:

 

ex ex 28.09: výbušniny

 

ex ex 28.13: výbušniny

 

ex ex 28.14: slzný plyn

 

ex ex 28.28: výbušniny

 

ex ex 28.32: výbušniny

 

ex ex 28.39: výbušniny

 

ex ex 28.50: toxické produkty

 

ex ex 28.51: toxické produkty

 

ex ex 28.54: výbušniny

Kapitola 29:

Organické chemické látky

s výnimkou:

 

ex ex 29.03: výbušniny

 

ex ex 29.04: výbušniny

 

ex ex 29.07: výbušniny

 

ex ex 29.08: výbušniny

 

ex ex 29.11: výbušniny

 

ex ex 29.12: výbušniny

 

ex ex 29.13: toxické produkty

 

ex ex 29.14: toxické produkty

 

ex ex 29.15: toxické produkty

 

ex ex 29.21: toxické produkty

 

ex ex 29.22: toxické produkty

 

ex ex 29.23: toxické produkty

 

ex ex 29.26: výbušniny

 

ex ex 29.27: toxické produkty

 

ex ex 29.29: výbušniny

Kapitola 30:

Farmaceutické výrobky

Kapitola 31:

Hnojivá

Kapitola 32:

Trieslovinové a farbiarske výťažky, triesloviny a ich deriváty, farbivá, pigmenty, náterové farby a laky, tmely, výplňové materiály, atramenty

Kapitola 33:

Silice a rezinoidy, voňavkárske, kozmetické alebo toaletné prípravky

Kapitola 34:

Mydlo, organické povrchovo aktívne látky, pracie prípravky, mazacie prípravky, umelé vosky, spracované vosky, leštiace a čistiace prípravky, sviečky a podobné výrobky, modelovacie hmoty a „zubné vosky“

Kapitola 35:

Albuminoidné látky, gleje, enzýmy

Kapitola 37:

Fotografické a kinematografické výrobky

Kapitola 38:

Rôzne chemické výrobky

s výnimkou:

ex ex 38.19: toxické produkty

Kapitola 39:

Umelé živice a plastické materiály, estery a étery celulózy, výrobky z nich

s výnimkou:

ex ex 39.03: výbušniny

Kapitola 40:

Kaučuk, syntetický kaučuk, faktis a výrobky z nich

s výnimkou:

ex ex 40.11: nepriestrelné pneumatiky

Kapitola 41:

Surové kože a kožky (iné ako kožušiny) a usne

Kapitola 42:

Výrobky z usne, sedlárske a remenárske výrobky; cestovné potreby, kabelky a podobné schránky, výrobky z čriev zvierat (iné ako mesinský vlas)

Kapitola 43:

Kožušiny a umelé kožušiny, výrobky z nich

Kapitola 44:

Drevo a výrobky z dreva, drevené uhlie

Kapitola 45:

Korok a výrobky z korku

Kapitola 46:

Výrobky zo slamy, z esparta a ostatného pletacieho materiálu, košikárske výrobky a prútený tovar

Kapitola 47:

Materiál na výrobu papiera

Kapitola 48:

Papier a lepenka; predmety z papierenských vláknin, papiera alebo lepenky

Kapitola 49:

Tlačené knihy, noviny, obrazy a ostatné výrobky polygrafického priemyslu, rukopisy, strojopisy a plány

Kapitola 65:

Pokrývky hlavy a ich časti

Kapitola 66:

Dáždniky, slnečníky, palice, biče, jazdecké bičíky a ich časti

Kapitola 67:

Upravené perie a páperie a predmety vyrobené z peria alebo páperia, umelé kvetiny, výrobky z ľudských vlasov

Kapitola 68:

Výrobky z kameňa, sadry, cementu, azbestu, sľudy a podobných materiálov

Kapitola 69:

Keramické výrobky

Kapitola 70:

Sklo a sklený tovar

Kapitola 71:

Perly, drahokamy a polodrahokamy, drahé kovy, kovy platované drahými kovmi a výrobky z nich; bižutéria

Kapitola 73:

Železo a oceľ a výrobky z nich

Kapitola 74:

Meď a predmety z nej

Kapitola 75:

Nikel a predmety z neho

Kapitola 76:

Hliník a predmety z neho

Kapitola 77:

Horčík a berýlium a predmety z nich

Kapitola 78:

Olovo a predmety z neho

Kapitola 79:

Zinok a predmety z neho

Kapitola 80:

Cín a predmety z neho

Kapitola 81:

Ostatné základné kovy používané v metalurgii a výrobky z nich

Kapitola 82:

Nástroje, náradie, nožiarske výrobky, lyžice a vidličky zo základného kovu, ich časti a súčasti

s výnimkou:

 

ex ex 82.05: nástroje

 

ex ex 82.07: nástroje, časti a súčasti

Kapitola 83:

Rôzne výrobky zo základného kovu

Kapitola 84:

Kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia, ich časti a súčasti

s výnimkou:

 

ex ex 84.06: motory

 

ex ex 84.08: ostatné motory

 

ex ex 84.45: stroje a prístroje

 

ex ex 84.53: stroje na automatické spracovanie údajov

 

ex ex 84.55: časti a súčasti strojov a prístrojov položky 84.53

 

ex ex 84.59: jadrové reaktory

Kapitola 85:

Elektrické stroje, prístroje a zariadenia, ich časti a súčasti

s výnimkou:

 

ex ex 85.13: telekomunikačné zariadenia

 

ex ex 85.15: vysielacie prístroje

Kapitola 86:

Železničné a električkové lokomotívy, koľajové vozidlá a ich časti a súčasti, zvrškový upevňovací materiál pre vlaky a električky, dopravné signalizačné zariadenia všetkých druhov (nie elektrické)

s výnimkou:

 

ex ex 86.02: obrnené lokomotívy, elektrické

 

ex ex 86.03: ostatné obrnené lokomotívy

 

ex ex 86.05: obrnené vagóny

 

ex ex 86.06: depo vagóny

 

ex ex 86.07: vagóny

Kapitola 87:

Vozidlá iné ako železničné alebo električkové koľajové vozidlá a ich časti a súčasti

s výnimkou:

 

ex ex 87.08: tanky a ostatné obrnené vozidlá

 

ex ex 87.01: traktory

 

ex ex 87.02: vojenské vozidlá

 

ex ex 87.03: vyslobodzovacie automobily

 

ex ex 87.09: motocykle

 

ex ex 87.14: návesy

Kapitola 89:

Lode, člny a plávajúce konštrukcie

s výnimkou:

ex ex 89.01A: vojnové lode

Kapitola 90:

Optické, fotografické, kinematografické, meracie, kontrolné, presné, lekárske a chirurgické nástroje a prístroje, ich časti a súčasti

s výnimkou:

 

ex ex 90.05: binokulárne ďalekohľady

 

ex ex 90.13: rôzne prístroje, lasery

 

ex ex 90.14: diaľkomery (telemetre)

 

ex ex 90.28: elektrické a elektronické meracie prístroje

 

ex ex 90.11: mikroskopy

 

ex ex 90.17: lekárske nástroje

 

ex ex 90.18: mechanoterapeutické zariadenia

 

ex ex 90.19: ortopedické pomôcky

 

ex ex 90.20: röntgenové prístroje

Kapitola 91:

Výroba hodín a hodiniek

Kapitola 92:

Hudobné nástroje, prístroje na záznam alebo reprodukciu zvuku, prístroje na záznam alebo reprodukciu televízneho obrazu a zvuku, ich časti, súčasti a príslušenstvo

Kapitola 94:

Nábytok a jeho časti, posteľoviny, matrace, matracové podložky, vankúše a podobné vybavenie s výplňou

s výnimkou:

ex ex 94.01A: sedadlá do lietadiel

Kapitola 95:

Predmety a výrobky z rezbárskych alebo formovacích materiálov

Kapitola 96:

Metly, kefy a štetce, labutienky a sitá

Kapitola 98:

Rôzne výrobky


PRÍLOHA IV

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA NÁSTROJOV A ZARIADENÍ NA ELEKTRONICKÉ PRIJÍMANIE PONÚK, ŽIADOSTÍ O ÚČASŤ, AKO AJ PLÁNOV A PROJEKTOV V RÁMCI SÚŤAŽÍ NÁVRHOV

Nástroje a zariadenia na elektronické prijímanie ponúk, žiadostí o účasť, ako aj plánov a projektov v rámci súťaží návrhov musia prostredníctvom technických prostriedkov a vhodných postupov zabezpečovať prinajmenšom, aby:

a)

bolo možné presne určiť presný čas a dátum prijatia ponúk, žiadostí o účasť, ako aj predloženia plánov a projektov;

b)

bolo možné primerane zaistiť, aby pred uplynutím stanovenej lehoty nikto nemohol mať prístup k údajom zasielaným podľa týchto požiadaviek;

c)

len oprávnené osoby mohli stanoviť alebo zmeniť dátumy otvárania prijatých údajov;

d)

bol v priebehu jednotlivých fáz postupu obstarávania alebo súťaže návrhov prístup k všetkým predloženým údajom alebo k ich časti možný len pre oprávnené osoby;

e)

k zaslaným údajom mohli mať prístup len oprávnené osoby a len po stanovenom dátume;

f)

súbory údajov prijaté a otvorené v súlade s týmito požiadavkami boli sprístupnené len osobám, ktoré sú oprávnené sa s nimi oboznámiť;

g)

v prípade porušenia zákazov alebo podmienok prístupu uvedených v písmenách b), c), d), e) a f) alebo pokusu o takéto porušenie bolo možné primerane zaistiť, aby tieto porušenia alebo pokusy bolo možné presne zistiť.


PRÍLOHA V

INFORMÁCIE, KTORÉ SA UVÁDZAJÚ V OZNÁMENIACH

ČASŤ A

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o uverejnení predbežného oznámenia v profile kupujúceho

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, emailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

3.

Keď to prichádza do úvahy, informáciu o tom, či je verejný obstarávateľ centralizovanou obstarávacou organizáciou alebo či sa používa alebo môže použiť akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

4.

kódy CPV.

5.

Internetová adresa „profilu kupujúceho“ (URL).

6.

Dátum odoslania oznámenia o uverejnení predbežného oznámenia v profile obstarávateľa.

ČASŤ B

Informácie, ktoré sa uvádzajú v predbežných oznámeniach

(podľa článku 48)

I.   Informácie, ktoré sa uvádzajú vo všetkých prípadoch

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

E-mailová alebo internetová adresa, na ktorej budú bezplatne dostupné súťažné podklady na neobmedzený a úplný priamy prístup.

Ak nie je bezplatný neobmedzený a úplný priamy prístup z dôvodov uvedených v článku 53 ods. 1 druhom a treťom pododseku dostupný, informácie o tom, ako sa možno dostať k súťažným podkladom.

3.

Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

4.

Keď to prichádza do úvahy, informáciu o tom, či je verejný obstarávateľ centralizovanou obstarávacou organizáciou alebo či sa používa alebo môže použiť akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

5.

Kódy CPV. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

6.

Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, tieto informácie sa poskytnú pre každú časť.

7.

Stručný opis obstarávania: povaha a rozsah prác, povaha a množstvo alebo hodnota dodaní tovaru, povaha a rozsah služieb.

8.

Ak sa toto oznámenie nepoužíva ako prostriedok výzvy na súťaž, očakávaný(-é) dátum(-y) uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámení o vyhlásení verejného obstarávania vzhľadom na zákazku(-y) uvedenú(-é) v tomto predbežnom oznámení.

9.

Dátum odoslania oznámenia.

10.

Všetky ostatné relevantné informácie.

11.

Informáciu o tom, či sa na zákazku vzťahuje GPA.

II.   Ďalšie informácie, ktoré musia byť poskytnuté, ak sa oznámenie používa ako výzva na súťaž (článok 48 ods. 2)

1.

Odkaz na skutočnosť, že zainteresované hospodárske subjekty musia obstarávateľovi oznámiť svoj záujem o zákazku alebo zákazky.

2.

Druh postupu zadávania zákazky (užšia súťaž bez ohľadu na to, či zahŕňa dynamický nákupný systém alebo nie, alebo rokovacie konania).

3.

Keď to prichádza do úvahy, informáciu o tom, či:

a)

sa uplatňuje rámcová dohoda;

b)

sa uplatňuje dynamický nákupný systém.

4.

Pokiaľ je to už známe, časový rámec dodania alebo poskytnutia výrobkov, prác alebo služieb a trvanie zákazky.

5.

Pokiaľ je to už známe, podmienky účasti vrátane:

a)

keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či je verejná zákazka vyhradená pre chránené dielne, alebo či je jej realizácia vyhradená v rámci programov chránených pracovných miest;

b)

keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či je poskytnutie služby zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením vyhradené pre určitú profesiu;

c)

stručného opisu podmienok účasti.

6.

Pokiaľ je táto informácia už známa, stručný opis kritérií, ktoré sa používajú na zadávanie zákazky.

7.

Pokiaľ je táto informácia už známa, predpokladaný celkový rozsah zákazky/zákaziek; ak je zákazka rozdelená na časti, táto informácia sa poskytne za každú časť.

8.

Lehoty na prijímanie vyjadrení záujmu.

9.

Adresa, na ktorú sa zasielajú vyjadrenia záujmu.

10.

Jazyk alebo jazyky povolené na predkladanie prihlášok záujemcov alebo ponúk.

11.

Keď to prichádza do úvahy, informáciu o tom, či:

a)

sa bude požadovať/akceptovať elektronické predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť;

b)

sa bude používať elektronické objednávanie;

c)

sa bude používať elektronická fakturácia;

d)

sa budú akceptovať elektronické platby.

12.

Informácie o tom, či zákazka súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Únie.

13.

Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup preskúmania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na preskúmanie alebo v prípade potreby názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné získať tieto informácie.

ČASŤ C

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o vyhlásení verejného obstarávania

(podľa článku 49)

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

E-mailová alebo internetová adresa, na ktorej budú bezplatne dostupné súťažné podklady na neobmedzený a úplný priamy prístup.

Ak nie je bezplatný neobmedzený a úplný priamy prístup z dôvodov uvedených v článku 53 ods. 1 druhom a treťom pododseku dostupný, informácie o tom, ako sa možno dostať k súťažným podkladom.

3.

Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

4.

Keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou organizáciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

5.

Kódy CPV. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

6.

Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

7.

Opis obstarávania: povaha a rozsah prác, povaha a množstvo alebo hodnota dodaní tovaru, povaha a rozsah služieb. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť. Opis všetkých možností, keď to prichádza do úvahy.

8.

Predpokladané celkové poradie podľa rozsahu zákazky/zákaziek; ak je zákazka rozdelená na časti, táto informácia sa poskytne za každú časť.

9.

Povolenie alebo zákaz variantných riešení.

10.

Časový rámec dodania alebo poskytnutia tovaru, prác alebo služieb a, pokiaľ je to možné, trvanie zákazky.

a)

V prípade rámcovej dohody uvedenie plánovaného trvania rámcovej dohody, pričom sa prípadne uvedú dôvody každého trvania dlhšieho ako štyri roky. Pokiaľ je to možné, uvedenie hodnoty alebo poradia podľa rozsahu a frekvencie zadávaných zákaziek, počet a prípadne navrhovaný maximálny počet zúčastnených hospodárskych subjektov;

b)

V prípade dynamického nákupného systému informácie o plánovanom trvaní uvedeného systému; pokiaľ je to možné, údaj o hodnote alebo poradí podľa rozsahu a frekvencii zadávaných zákaziek.

11.

Podmienky účasti vrátane:

a)

keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či je verejná zákazka vyhradená pre chránené dielne, alebo či je jej realizácia vyhradená v rámci programov chránených pracovných miest;

b)

v prípade potreby informácie o tom, či je poskytnutie služby podľa zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia vyhradené pre určité povolanie; odkaz na príslušný zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie;

c)

zoznamu a stručného opisu kritérií týkajúcich sa personálnej situácie hospodárskych subjektov, ktorá môže viesť k ich vylúčeniu, a zoznamu a stručného opisu podmienok účasti; minimálnej (minimálnych) úrovne (úrovní) noriem, ktoré by sa mohli vyžadovať; údaje o tom, ktoré informácie sa požadujú (vlastné vyhlásenia, dokumenty).

12.

Druh postupu zadávania zákazky; keď to prichádza do úvahy, dôvody použitia zrýchleného postupu (pri verejnej súťaži a užšej súťaži a rokovacích konaniach).

13.

Keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či:

a)

sa uplatňuje rámcová dohoda;

b)

sa uplatňuje dynamický nákupný systém;

c)

sa uplatňuje elektronická aukcia (v prípade verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo rokovacieho konania).

14.

Pri zákazkách, ktoré sú rozdelené na menšie časti, uvedenie možnosti predložiť ponuku na jednu, niekoľko alebo na všetky časti; uvedenie všetkých možných obmedzení počtu častí, ktoré sa môžu zadať ktorémukoľvek uchádzačovi. Ak zákazka nie je rozdelená na časti, uvedú sa dôvody tejto skutočnosti, ak tieto informácie neposkytuje individuálna správa.

15.

V prípade užšej súťaže, rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo inovatívneho partnerstva, ak sa má využiť možnosť znížiť počet záujemcov, ktorí budú vyzvaní, aby predložili ponuky, zúčastnili sa dialógu alebo rokovaní: minimálny a, keď to prichádza do úvahy, aj navrhovaný maximálny počet záujemcov a objektívne kritériá, ktoré sa použijú na výber príslušných záujemcov.

16.

V prípade rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo inovatívneho partnerstva informácie, keď to prichádza do úvahy, o použití etapového konania s cieľom postupne znížiť počet riešení, ktoré sa majú prediskutovať, alebo ponúk, o ktorých sa má rokovať.

17.

Keď to prichádza do úvahy, konkrétne podmienky, ktorým plnenie zákazky podlieha.

18.

Kritériá, ktoré sa použijú na zadanie zákazky alebo zákaziek. Okrem prípadu, keď je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka určená len na základe ceny, sa kritériá predstavujúce ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ako aj ich váha, uvedú, ak nie sú uvedené v špecifikáciách alebo pri súťažnom dialógu v informatívnom dokumente.

19.

Lehota na prijatie ponúk (verejná súťaž) alebo žiadostí o účasť (užšia súťaž alebo rokovacie konania, dynamické nákupné systémy, súťažné dialógy, inovatívne partnerstvá).

20.

Adresa, na ktorú sa zasielajú ponuky alebo žiadosti o účasť.

21.

V prípade verejnej súťaže:

a)

časový rámec, počas ktorého uchádzač musí zachovať svoju ponuku;

b)

dátum, čas a miesto otvorenia ponúk;

c)

osoby oprávnené na to, aby boli prítomné pri takomto otvorení.

22.

Jazyk alebo jazyky, v ktorom/ktorých možno predložiť ponuky alebo žiadosti o účasť.

23.

Keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či:

a)

sa bude prijímať elektronické predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť;

b)

sa bude používať elektronické objednávanie;

c)

sa bude prijímať elektronická fakturácia;

d)

sa budú používať elektronické platby.

24.

Informácie o tom, či zákazka súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Únie.

25.

Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup preskúmania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehôt na preskúmanie alebo, v prípade potreby, názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné získať tieto informácie.

26.

Dátum(-y) predchádzajúcich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcich sa zákazky(-iek) uvedenej(-ých) v tomto oznámení a odkaz(-y) na ne.

27.

V prípade opakujúceho sa obstarávania predpokladaný čas uverejnenia ďalších oznámení.

28.

Dátum odoslania oznámenia.

29.

Informácie o tom, či sa na zákazku vzťahuje GPA.

30.

Všetky ostatné relevantné informácie.

ČASŤ D

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o výsledku verejného obstarávania

(podľa článku 50)

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

3.

Keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou organizáciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

4.

Kódy CPV.

5.

Kód NUTS hlavného miesta uskutočnenia stavebných prác v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác alebo kód NUTS hlavného miesta dodania alebo poskytnutia v prípade zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb.

6.

Opis obstarávania: povaha a rozsah prác, povaha a množstvo alebo hodnota dodaní tovaru, povaha a rozsah služieb. Ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť. Opis všetkých opcií, keď to prichádza do úvahy.

7.

Druh postupu zadávania zákazky; v prípade rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia odôvodnenie.

8.

Keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či:

a)

sa uplatnila rámcová dohoda,

b)

sa uplatnil dynamický nákupný systém.

9.

Kritériá uvedené v článku 67, ktoré sa použili na zadávanie zákazky alebo zákaziek. Keď to prichádza do úvahy, informácie o tom, či sa uplatnila elektronická aukcia (v prípade verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo rokovacieho konania).

10.

Dátum uzavretia zmluvy/zmlúv alebo rámcovej dohody/dohôd na základe rozhodnutia o zadaní zákazky/zákaziek alebo uzavretí dohody/dohôd.

11.

Počet ponúk, ktoré sa vzhľadom na každé zadanie prijali, vrátane:

a)

počtu ponúk prijatých od hospodárskych subjektov, ktoré sú malými a strednými podnikmi;

b)

počtu ponúk prijatých z iného členského štátu alebo z tretej krajiny;

c)

počet ponúk prijatých elektronicky.

12.

Pre každé zadanie názov, adresa vrátane kódu NUTS, telefónne číslo, faxové číslo, e-mailová a internetová adresa úspešného(-ých) uchádzača(-ov) vrátane:

a)

informácie o tom, či je úspešný uchádzač malým a stredným podnikom;

b)

informácie o tom, či bola zákazka zadaná skupine hospodárskych subjektov (spoločný podnik, konzorcium alebo iná forma).

13.

Hodnota úspešnej ponuky (ponúk) alebo ponuka s najvyššou cenou a ponuka s najnižšou cenou vzatá do úvahy pri zadávaní zákazky alebo zákaziek.

14.

Keď to prichádza do úvahy, pre každé zadanie hodnota alebo časť zákazky, ktorá bude pravdepodobne zadaná tretím stranám.

15.

Informácie o tom, či zákazka súvisí s projektom a/alebo programom financovaným z prostriedkov Únie.

16.

Názov a adresa inštitúcie zodpovednej za postup preskúmania a prípadne aj za postup mediácie. Presné informácie týkajúce sa lehoty na preskúmanie alebo, v prípade potreby, názov, adresa, telefónne číslo, faxové číslo a e-mailová adresa útvaru, od ktorého je možné tieto informácie získať.

17.

Dátum(-y) predchádzajúcich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúcich sa zákazky(-iek) uvedenej(-ých) v tomto oznámení a odkaz(-y) na ne.

18.

Dátum odoslania oznámenia.

19.

Všetky ostatné relevantné informácie.

ČASŤ E

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o vyhlásení súťaže návrhov

(podľa článku 79 ods. 1)

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

E-mailová alebo internetová adresa, na ktorej budú bezplatne dostupné súťažné podklady na neobmedzený a úplný priamy prístup.

Ak nie je bezplatný neobmedzený a úplný priamy prístup z dôvodov uvedených v článku 53 ods. 1 druhom a treťom pododseku dostupný, informácie o tom, ako sa možno dostať k súťažným podkladom.

3.

Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

4.

Ak to prichádza do úvahy, informáciu o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou organizáciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

5.

Kódy CPV; ak je zákazka rozdelená na viacero častí, táto informácia sa poskytne pre každú časť.

6.

Opis hlavných charakteristík projektu.

7.

Počet a hodnota prípadných cien.

8.

Druh súťaže návrhov (verejná alebo užšia).

9.

V prípade verejnej súťaže návrhov lehota na predloženie projektov.

10.

V prípade užšej súťaže návrhov:

a)

počet zvažovaných účastníkov;

b)

názvy účastníkov, ktorí už boli prípadne vybraní;

c)

kritériá výberu účastníkov;

d)

lehota na predloženie žiadostí o účasť.

11.

Ak to prichádza do úvahy, informáciu o tom, či je účasť vyhradená pre určitú profesiu.

12.

Kritériá, ktoré sa uplatnia pri hodnotení projektov.

13.

Informáciu o tom, či je rozhodnutie poroty pre verejného obstarávateľa záväzné.

14.

Prípadné platby, ktoré majú byť vyplatené všetkým účastníkom.

15.

Informáciu o tom, či akékoľvek zákazky, ktoré budú nasledovať po súťaži návrhov, budú alebo nebudú zadané víťazovi alebo víťazom súťaže návrhov.

16.

Dátum odoslania oznámenia.

17.

Všetky ostatné relevantné informácie.

ČASŤ F

Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach o výsledkoch súťaže

(podľa článku 79 ods. 2)

1.

Názov, identifikačné číslo (ak je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch), adresa vrátane kódu NUTS, telefónne a faxové číslo, e-mailová a internetová adresa verejného obstarávateľa a, ak sú tieto informácie odlišné, príslušné údaje o útvare, od ktorého je možné získať ďalšie informácie.

2.

Druh verejného obstarávateľa a hlavný predmet jeho činnosti.

3.

Ak to prichádza do úvahy, informáciu o tom, či je verejný obstarávateľ centrálnou obstarávacou organizáciou alebo či sa používa akákoľvek iná forma spoločného obstarávania.

4.

Kódy CPV.

5.

Opis hlavných charakteristík projektu.

6.

Hodnota cien.