20.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 366/88

(1)

Koncom októbra 2012 Dánsko, Švédsko a Nórsko (spoločne nazývané „príslušné štáty“) sa neoficiálne obrátili na Komisiu a Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) v súvislosti so svojím zámerom zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru pre spoločnosť Scandinavian Airlines (ďalej len „SAS“, „skupina SAS“ alebo „spoločnosť“). Dňa 12. novembra 2012 sa však príslušné štáty rozhodli zapojiť do poskytnutia nového revolvingového úveru bez toho, aby o tomto opatrení Komisiu oficiálne informovali.

(2)

Dňa 14. novembra 2012 Komisia začala konanie z úradnej moci vo veci poskytnutia nového revolvingového úveru. Komisia poslala Dánsku a Švédsku žiadosti o informácie 29. novembra 2012, 18. decembra 2012, 28. januára 2013 a 18. februára 2013, na ktoré dostala odpoveď 6. decembra 2012, 8. januára 2013, 5. a 13. februára 2013 a 22. marca 2013. Dánsko a Švédsko poskytli doplňujúce informácie listom z 3. júna 2013.

(3)

Navyše 20. novembra 2012 bola Komisii doručená sťažnosť od spoločnosti Ryanair, po ktorej nasledovala sťažnosť od Európskej asociácie nízkonákladových leteckých spoločností (ďalej len „asociácia ELFAA“ – European Low Fares Airline Association) zo 4. februára 2013, ku ktorým sa Dánsko a Švédsko vyjadrili listom z 22. marca 2013.

(4)

Listom z 19. júna 2013 Komisia informovala Dánsko a Švédsko o tom, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s predmetnou pomocou (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Listami z 19. augusta 2013 Dánsko a Švédsko predložili pripomienky k tomuto rozhodnutiu o začatí konania.

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí postupu bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2)28. septembra 2013. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k príslušným opatreniam.

(6)

Dňa 28. októbra 2013 boli Komisii doručené pripomienky skupiny SAS a spoločnosti Foundation Asset Management Sweden AB (ďalej len „spoločnosť FAM“) (3). Dňa 5. novembra 2013 Komisia postúpila tieto pripomienky Dánsku a Švédsku, ktoré dostali príležitosť zareagovať. Listami zo 4. a 5. decembra 2013 dánske a švédske orgány oznámili, že nemajú žiadne poznámky k pripomienkam skupiny SAS a spoločnosti FAM.

(7)

Komisia požiadala Dánsko a Švédsko o doplňujúce informácie listom z 25. februára 2014, na ktorý oba členské štáty odpovedali 25. marca 2014. Okrem toho listami z 5. a 7. marca 2014 dánske a švédske orgány informovali Komisiu o tom, že sa skupina SAS rozhodla zrušiť nový revolvingový úver a preskúmať alternatívne možnosti posilnenia svojho vlastného kapitálu. Toto zrušenie nadobudlo účinnosť 4. marca 2014.

(8)

Listami zo 4. a 7. júla 2014 Švédsko a Dánsko súhlasili s tým, že sa zrieknu svojich práv, ktoré im vyplývajú z článku 342 ZFEÚ v spojení s článkom 3 nariadenia ES č. 1/1958, a že toto rozhodnutie sa prijme a oznámi v angličtine.

(9)

V prípade tohto postupu má Komisia právomoc posúdiť len to, či Dánsko a Švédsko dodržiavajú ustanovenia ZFEÚ. Na druhej strane má dozorný úrad podľa článku 109 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) v spojení s článkom 24 Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného úradu a Súdneho dvora právomoc posúdiť, či ustanovenia Dohody o EHP dodržiava aj Nórsko. Zároveň na základe článku 109 ods. 2 a protokolu č. 27 k Dohode o EHP a v snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie v celom EHP budú dozorný úrad a Komisia spolupracovať, vymieňať si informácie a viesť vzájomné konzultácie o otázkach týkajúcich sa politiky dohľadu a o jednotlivých prípadoch.

(10)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na súbežnú právomoc oboch inštitúcií v danom prípade Komisia pred prijatím tohto rozhodnutia spolupracovala a viedla konzultácie s dozorným úradom.

(11)

V rokoch 2001 – 2011 škandinávsky trh s leteckou dopravou (ktorý zahŕňa Dánsko, Švédsko, Fínsko a Nórsko) údajne narástol z hľadiska počtu ponúkaných miest na kilometer (4) o 126 %. Takmer celý rast škandinávskeho trhu s letmi na krátke vzdialenosti vytvorili nízkonákladoví dopravcovia, najmä spoločnosti Norwegian Air Shuttle a Ryanair. Skutočne sa odhaduje, že nízkonákladoví dopravcovia vytvorili v danom období 90 % rastu (5).

(12)

Napriek rastúcemu významu nízkonákladových dopravcov je najväčším hráčom na škandinávskom trhu stále skupina SAS, ktorá podľa odhadov dosiahla v roku 2011 trhový podiel vo výške 35,6 %, čo je podstatne menej v porovnaní s vyše 50 %, ktoré spoločnosť dosahovala pred desiatimi rokmi. V danom roku dosiahol trhový podiel spoločnosti Norwegian Air Shuttle 18,7 % a trhový podiel spoločnosti Ryanair predstavoval 6,8 %.

(13)

Skupina SAS je vlajkovým dopravcom príslušných štátov, najväčším leteckým dopravcom v Škandinávii a ôsmym najväčším leteckým dopravcom v Európe. Je tiež zakladajúcim členom aliancie Star Alliance. Skupina leteckých dopravcov, do ktorej patria spoločnosti Scandinavian Airlines, Widerøe (6) a Blue1, má sídlo v Štokholme a hlavné európske a interkontinentálne centrum na Kodanskom letisku. V roku 2013 skupina SAS prepravila okolo 28 miliónov cestujúcich, pričom dosiahla príjmy vo výške okolo 42 miliárd SEK.

(14)

V súčasnosti vlastnia 50 % skupiny SAS tieto štáty: Švédsko 21,4 %, Dánsko vlastní 14,3 % a Nórsko vlastní 14,3 %. Hlavným súkromným akcionárom je nadácia Knuta a Alice Wallenbergovcov (ďalej len „nadácia KAW“) (7,6 %), pričom zvyšní akcionári vlastnia podiely vo výške 1,5 % alebo menej.

Tabuľka č. 1

Hlavní akcionári v skupine SAS AB k 31. marcu 2012 (7)

(15)

Finančná situácia skupiny SAS je už niekoľko rokov oslabená, pričom v rokoch 2008 až 2013 opakovane vykazovala straty. V novembri 2012 agentúra Standard and Poor's (ďalej len „agentúra S&P“) znížila svoj úverový rating pre túto spoločnosť z B- na CCC+ (8). Tieto ťažkosti sa ešte vystupňovali v dôsledku trhového prostredia vyznačujúceho sa vysokými cenami paliva a neistým dopytom.

(16)

Z výročných správ spoločnosti konkrétne vyplýva, že v období rokov 2008 – 2012 skupina SAS každoročne utrpela značné straty a vykazovala veľmi vysoký čistý finančný dlh.

Tabuľka č. 2

Kľúčové finančné údaje skupiny SAS za obdobie 2007 – 2012 (v miliónoch SEK) (9)

(17)

V rokoch 2009/2010 skupina SAS dodržiavala v dôsledku svojej zhoršujúcej sa finančnej situácie program značného znižovania nákladov. Pri vykonávaní tohto programu musela skupina SAS získať kapitál od svojich akcionárov prostredníctvom dvoch emisií s predkupným právom: i) 6 miliárd SEK 6 v apríli 2009 a ii) 5 miliárd SEK v máji 2010 (10).

(18)

Finančné ťažkosti skupiny SAS dosiahli vrchol v roku 2012, keď spoločnosť predstavila obchodný plán 4 Excellence Next Generation (ďalej len „plán 4XNG“), ktorý vedenie leteckej spoločnosti vnímalo ako „poslednú šancu“ pre skupinu SAS (11). V novembri 2012 sa navyše v tlači objavili správy o tom, že skupina SAS možno pôjde do konkurzu (12).

(19)

Tak ako iní leteckí dopravcovia na celom svete, aj skupina SAS sa spoliehala na externé úvery na zachovanie minimálnej úrovne likvidity. Od 20. decembra 2006 skupina SAS využívala revolvingový úver, ktorého splatnosť mala uplynúť v júni 2013 (tzv. pôvodný revolvingový úver). Pôvodný revolvingový úver dosahoval výšku 366 miliónov EUR a poskytlo ho výlučne niekoľko bánk ([…] (13)). Zahŕňal tiež niekoľko finančných záväzkov alebo podmienok, ako napríklad […].

(20)

V decembri 2011 sa vedenie skupiny SAS rozhodlo vzhľadom na zhoršovanie hospodárskej výkonnosti spoločnosti úplne vyčerpať pôvodný revolvingový úver. Po tom, ako dcérska spoločnosť skupiny SAS (konkrétne spoločnosť Spanair) podala v januári 2012 žiadosť o vyhlásenie konkurzu, začala skupina SAS rokovať s bankami a 15. marca 2012 sa jej podarilo dosiahnuť dohodu o zrušení záväzku. Na základe tohto zrušenia záväzku sa zvýšili náklady na čerpanie pôvodného revolvingového úveru, sprísnili sa podmienky čerpania a skupina SAS musela v plnej výške a okamžite splatiť vyčerpanú sumu. Skupina SAS navyše musela predložiť veriteľom plán rekapitalizácie, ktorý muselo schváliť predstavenstvo a hlavní akcionári, t. j. príslušné štáty a nadácia KAW.

(21)

Plán rekapitalizácie sa opieral o tzv. plán 4XNG, ktorý bol v štádiu vývoja už začiatkom roka 2012. V pláne 4XNG sa tiež riešili obavy, ktoré vyjadrila […] v súvislosti s existujúcim obchodným plánom skupiny SAS s názvom 4 Excellence (ďalej len „plán 4X“) predloženým v máji 2012. Podľa skupiny SAS by jej mal plán 4XNG umožniť nadobudnúť postavenie finančne sebestačného leteckého dopravcu. Bolo v ňom stanovených niekoľko finančných cieľov, ktoré musela skupina SAS splniť za účtovné obdobie 2014/2015. Medzi tieto ciele patrilo dosiahnutie hranice zisku pred zúročením a zdanením nad úrovňou 8 %, pomeru finančnej pripravenosti nad úrovňou 20 % a pákového efektu (pomer vlastného majetku a aktív) nad úrovňou 35 %. Na základe plánu 4XNG si mala skupina SAS zvýšiť zisk pred zdanením o približne 3 miliardy SEK ročne, pričom jeho vykonávanie by si vyžadovalo náklady na reštrukturalizáciu a jednorazové náklady vo výške približne 1,5 miliardy SEK.

(22)

Ďalším cieľom plánu 4XNG bolo pripraviť spoločnosť na zavedenie nových pravidiel účtovania týkajúcich sa dôchodkov od novembra 2013, v súvislosti s ktorými sa očakávalo, že budú mať negatívny vplyv na vlastný kapitál skupiny SAS. Súčasťou plánu bol navyše záväzok dokončiť predaj aktív a plán financovania, ktorý bol celkovo vyčíslený na približne 3 miliardy SEK v potenciálnych čistých peňažných výnosoch. Predaj aktív zahŕňal (14): i) predaj spoločnosti Widerøe, dcérskej regionálnej leteckej spoločnosti v Nórsku (15); ii) predaj investícií do menšinového podielu v […]; iii) predaj podielov v nehnuteľnostiach súvisiacich s letiskom; iv) outsourcing pozemnej obsluhy (16); v) predaj leteckých motorov (17); vi) predaj a spätný prenájom alebo inú finančnú transakciu v súvislosti s […]; vii) outsourcing systémov riadenia a telefonických centier (18) a viii) predaj alebo zaistené financovanie troch lietadiel Q400.

(23)

Príslušné štáty trvajú na tom, že plán 4XNG bol samofinancovací, čo znamená, že skupina SAS by na základe daných operácií a predaja vedľajších aktív získala dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie počiatočných nákladov na realizáciu plánu 4XNG. Skupina SAS sa však obávala toho, ako budú investori vnímať slabú pozíciu v oblasti likvidity spôsobenú značnými počiatočnými nákladmi na realizáciu plánu 4XNG. Skupina SAS preto požiadala o predĺženie pôvodného revolvingového úveru a súbežné poskytnutie nového revolvingového úveru s podporou príslušných štátov a nadácie KAW. Skupina SAS však tvrdila, že sa nebude čerpať ani pôvodný revolvingový úver (po jeho predĺžení), ani nový revolvingový úver.

(24)

Diskusie o novom revolvingovom úvere začali 4. júna 2012 (19). V súlade s plánom rekapitalizácie (pozri bod 20) banky, ktoré poskytovali pôvodný revolvingový úver, spočiatku požadovali, aby príslušné štáty poskytli ďalší vlastný kapitál, napr. formou emisie s predkupným právom, keďže neboli ochotné podporiť nový revolvingový úver len z vlastných prostriedkov. Príslušné štáty však túto myšlienku zamietli.

(25)

Po niekoľkých rokovaniach banky akceptovali nový revolvingový úver, ktorý mal byť vytvorený spolu s príslušnými štátmi a nadáciou KAW a ktorý mal byť prísne štruktúrovaný za rovnakých podmienok bez podriadenosti alebo neprimeraných práv na cenné papiere. Treba poznamenať, že nový revolvingový úver bol spočiatku nastavený na výšku [3 – 6] miliárd SEK, hoci k dispozícii boli cenné papiere len vo výške [1 – 4] miliardy SEK. Dňa 22. októbra 2012 bola výška nového revolvingového úveru napokon znížená na 3,5 miliardy SEK(približne 400 miliónov EUR).

(26)

Nový revolvingový úver poskytli tie isté banky, ktoré poskytli pôvodný revolvingový úver (okrem jednej (20)), spolu s príslušnými štátmi a nadáciou KAW. V tejto súvislosti 50 % nového revolvingového úveru zabezpečili príslušné štáty úmerne k výške svojho podielu v skupine SAS a zvyšných 50 % poskytli banky a nadácia KAW. Príslušné štáty a nadácia KAW sa zapojili do poskytnutia nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok (poplatky, úrokové sadzby, záväzky) ako banky.

(27)

Hlavné charakteristiky nového revolvingového úveru boli takéto:

(28)

Podmienky poskytnutia nového revolvingového úveru boli odsúhlasené 25. októbra 2012. Tento úver však okrem iného podliehal parlamentnému schvaľovaniu v každom z príslušných štátov a podpísaniu dohôd s odborovými zväzmi zastupujúcimi pilotov a palubných sprievodcov.

(29)

Príslušné štáty predložili správu zo 7. novembra 2012, ktorú vypracovala banka CITI (ďalej len „správa banky CITI“) a ktorej cieľom bolo posúdiť, či sa súkromný investor v situácii, ktorá sa čo najviac približovala situácii príslušných štátov, mohol zapojiť do poskytnutia nového revolvingového úveru za podobných podmienok. V prípade úspešnej realizácie plánu 4XNG v rámci jeho základného scenára sa v správe banky CITI dospelo k záveru, že zapojenie príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru by zabezpečilo vnútornú mieru návratnosti vo výške [90 – 140] %, znásobenie hotovostných príjmov cca [4 – 9]krát a zvýšenie hodnoty vlastného kapitálu o takmer [700 – 1 200] % (od novembra 2012 do marca 2015). V správe banky CITI sa dospelo k záveru, že návratnosť, ktorú požadujú príslušné štáty, by sa teda mala prinajmenšom rovnať návratnosti požadovanej súkromnými investormi v podobnej situácii. V správe banky CITI sa však neposudzovala pravdepodobnosť, s akou môže skupina SAS úspešne zrealizovať „základný scenár“ plánu 4XNG, ani vplyv odchýlok od „základného scenára“, ako napríklad neschopnosť speňažiť vedľajšie aktíva.

(30)

Dňa 19. decembra 2012 skupina SAS oznámila, že boli splnené všetky podmienky potrebné na to, aby nový revolvingový úver nadobudol účinnosť (pozri bod 28), a to vrátane parlamentného schválenia v príslušných štátoch. Nový revolvingový úver bol v platnosti od tohto dátumu do 3. marca 2014, pričom nahradil pôvodný revolvingový úver (22).

(31)

Listom z 3. júna 2013 Dánsko a Švédsko vysvetlili, že v dôsledku predaja 80 % akcií spoločnosti Widerøe (bod 22) sa príslušné štáty a veriteľské banky dohodli so skupinou SAS na zmene podmienok nového revolvingového úveru, hoci dohoda o zmenách ešte nebola oficiálne podpísaná. Dánske a švédske orgány vo svojich pripomienkach predložených počas formálneho vyšetrovania informovali Komisiu o tom, že dohodu o zmene nového revolvingové úveru podpísali všetky strany a že táto dohoda nadobudne účinnosť po dokončení transakcie týkajúcej sa spoločnosti Widerøe, t. j. 30. septembra 2013. Tieto zmeny zahŕňali:

(32)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o zapojenie príslušných štátov, nadácie KAW a bánk do poskytnutia nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok, a to najmä z týchto dôvodov:

(33)

Komisia ďalej vyjadrila pochybnosti o tom, či sa zapojenie príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru dalo považovať za rozumné z pohľadu akcionárov a či by pri zanedbaní rovnakých podmienok prešlo testom investora v trhovom hospodárstve. Komisia v tejto súvislosti posudzovala, či plán 4XNG vychádzal z dostatočne spoľahlivých predpokladov na to, aby sa na základe nich súkromný investor zapojil do poskytnutia nového revolvingového úveru, a či analýzy citlivosti, ktoré boli v rámci plánu vykonané, neboli príliš optimistické.

(34)

Komisia napríklad poukázala okrem iného na optimistické čísla uvedené v pláne, ktoré sa týkali rastu trhu z hľadiska počtu ponúkaných miest na kilometer a HDP, ako aj na mieru inflácie na obdobie 2015 – 2017 na úrovni 0 %. Rovnako pochybovala o tom, či v čase podpísania nového revolvingového úveru bolo možné predvídať úspešné vykonanie všetkých iniciatív v oblasti úspory nákladov a predaja aktív.

(35)

Pokiaľ ide o podmienky nového revolvingového úveru a posúdenie banky CITI týkajúce sa očakávanej návratnosti vyplývajúcej zo zapojenia príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru, Komisia zdôraznila skutočnosť, že v správe banky CITI nebol posúdený plán 4XNG, ani v nej nebola vykonaná analýza citlivosti finančného modelu, ale vychádzalo sa v nej len z informácií, ktoré jej boli poskytnuté. Komisia tiež poukázala na to, že v správe banky CITI neboli ohodnotené cenné papiere spojené s novým revolvingovým úverom z pohľadu súkromného investora v trhovom hospodárstve a že v nej nebol zohľadnený vplyv možných alternatívnych scenárov za menej priaznivých predpokladov (vrátane platobnej neschopnosti) týkajúcich sa analýzy návratnosti. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že podľa správy banky CITI existovala nulová pravdepodobnosť toho, že skupina SAS v nasledujúcich troch rokoch nebude schopná splácať úver, čo Komisia považovala za podcenenie rizika.

(36)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia nemohla vylúčiť, že zapojenie príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru mohlo zahŕňať výhodu v prospech skupiny SAS v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(37)

Na záver, keby nový revolvingový úver zahŕňal štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či ho možno považovať za zlučiteľný s vnútorným trhom. Komisia v tomto ohľade posudzovala, či by sa mohlo uplatniť nejaké z možných odôvodnení zlučiteľnosti stanovených v ZFEÚ. Vzhľadom na charakter opatrenia a na ťažkosti skupiny SAS Komisia poznamenala, že jedinými relevantnými kritériami sú podľa všetkého tie, ktoré sa týkajú pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ na základe usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (24) (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“). Komisia však dospela k predbežnému záveru, že podmienky poskytnutia pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu podľa všetkého neboli splnené.

(38)

Dánsko a Švédsko trvajú na tom, že ich zapojenie do poskytnutia nového revolvingového úveru sa uskutočnilo za trhových podmienok, keďže sa do neho zapojili za rovnakých podmienok ako banky a nadácia KAW, čím sa vylučuje existencia štátnej pomoci.

(39)

Dánsko a Švédsko tvrdia, že skupina SAS v období, počas ktorého prebiehali rokovania o novom revolvingovom úvere, nečerpala pôvodný revolvingový úver. Uvádzajú, že na základe zmien pôvodného revolvingového úveru prijatých v marci 2012 sa zaviedli ešte prísnejšie podmienky čerpania, a tvrdia, že od konca júna 2012 preto banky mohli zamietnuť akúkoľvek žiadosť skupiny SAS o čerpanie úveru. V marci 2012 skupina SAS v plnej výške splatila sumu, ktorú vyčerpala z revolvingového úveru, a od tej chvíle už pôvodný revolvingový úver nečerpala. Tieto banky sa preto odôvodnene mohli považovať za „externých“ investorov zapájajúcich sa do poskytnutia nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok ako príslušné štáty (25) bez toho, aby mali nejakú zásadnú nezabezpečenú expozíciu voči skupine SAS (26).

(40)

Pokiaľ ide o zapojenie nadácie KAW do poskytnutia nového revolvingového úveru spolu s bankami, dánske a švédske orgány sa domnievajú, že nadácia KAW mala obmedzenú hospodársku expozíciu voči banke SEB a že táto expozícia nemohla ovplyvniť rozhodnutie nadácie zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru.

(41)

Dánsko a Švédsko okrem toho trvajú na tom, že plán 4XNG bol realistický a že by sa mohol úspešne zrealizovať. Trvajú na tom, že všetky aspekty a predpoklady vrátane tých, ktoré sa týkajú odhadov príjmov za počet ponúkaných miest na kilometer (27), opatrení na úsporu nákladov a plánovaných predajov, boli pozorne preskúmané, aby plnili finančné ciele stanovené v pláne 4XNG na obdobie 2014 – 2015. Navyše plán 4XNG – spolu so všetkými predpokladmi, z ktorých vychádzal, – dôkladne skontrolovali externí finanční poradcovia príslušných členských štátov (spoločnosť Goldman Sachs) aj bánk ([…]) a bol prijatý s ohľadom na ich pripomienky a odporúčania. Zdôraznili tiež, že pri prijímaní rozhodnutia zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru sa úspešná realizácia plánu očakávala aj na základe toho, že podmienkou schválenia nového revolvingového úveru bolo uzavretie nových dohôd s odborovými zväzmi. Podľa Dánska a Švédska navyše z vývoja situácie medzi decembrom 2012 a zrušením nového revolvingového úveru 4. marca 2014 vyplynulo, že tento plán prispieval k dosiahnutiu očakávaných výsledkov (28).

(42)

Pokiaľ ide o podmienky nového revolvingového úveru, Dánsko a Švédsko tvrdia, že boli v súlade s bežnými trhovými podmienkami, keďže boli podobné ako podmienky porovnateľných dohôd, a v súvislosti s novým revolvingovým úverom boli zároveň stanovené vyššie počiatočné poplatky a prísnejšie podmienky čerpania ako pri väčšine analyzovaných dohôd. Pokiaľ ide o balík cenných papierov, Dánsko a Švédsko uvádzajú, že skutočné finančné riziká veriteľských bánk boli zanedbateľné, keďže cenné papiere mali odhadovanú hodnotu, ktorá jasne prekračovala objem úveru A. Preto by sa v prípade scenára likvidácie všetky pohľadávky veriteľských bánk vyrovnali prostredníctvom balíka cenných papierov alebo prostredníctvom iných aktív skupiny SAS, ktoré by sa mohli predať, ako napríklad […], jej podiel v […] atď. Uvedené skutočnosti podporuje aj reálne zrušenie značnej časti záväzkov v rámci úveru A počas prvej polovice roka 2013. Podľa Dánska a Švédska z toho vyplýva, že banky pri rozhodovaní o tom, či sa spolu s príslušnými štátmi a nadáciou KAW zapoja do poskytnutia nového revolvingového úveru, konali komerčne a obozretne.

(43)

Dánsko a Švédsko napokon informovali o tom, že zapojenie do poskytnutia nového revolvingového úveru prinieslo veriteľom revolvingového úveru značný výnos bez toho, aby skupina SAS musela čerpať tento úver. Táto skutočnosť by mala podporiť názor, že zapojenie príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru spolu s nadáciou KAW a bankami bolo v plnom súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(44)

Skupina SAS tvrdí, že príslušné štáty sa zapojili do poskytnutia nového revolvingového úveru ako akcionári, nie ako verejné orgány. Vzhľadom na tvorbu značných príjmov pre akcionárov/veriteľov z hľadiska poplatkov, ako aj na očakávané zvýšenie hodnoty akcií, bolo z tohto pohľadu zapojenie do takéhoto nástroja výhodnejšie ako vklad vlastného kapitálu.

(45)

Pokiaľ ide o test rovnakých podmienok, skupina SAS uvádza, že tento test bol splnený vzhľadom na skutočnosť, že banky nemali voči skupine SAS žiadnu expozíciu, a preto by sa k nim malo pristupovať ako k „externým“ investorom. Navyše zapojenie príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru nemalo vplyv na správanie bánk, keďže to bola skupina SAS, a nie banky, kto požadoval, aby sa akcionári zapojili do poskytnutia nového revolvingového úveru. Skupina SAS okrem toho trvá na tom, že banky sa rozhodli zapojiť do poskytnutia nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok ako príslušné štáty a nadácia KAW na základe veľmi priaznivých výsledkov analýzy rizík/výnosov.

(46)

Skupina SAS ďalej podporila tvrdenie Dánska a Švédska, že predpoklady, z ktorých vychádzal plán 4XNG, boli založené na veľmi realistických prognózach, pokiaľ ide o tri hlavné hybné sily, a to rast trhu z hľadiska počtu ponúkaných miest na kilometer, rast HDP v rokoch 2015 – 2017 a predpokladanú infláciu na úrovni 0 %. Všetky veriteľské banky tiež dôsledne preverili všetky riziká spojené s realizáciou plánu s osobitným zameraním na príjem za počet ponúkaných miest na kilometer ako na kľúčový ukazovateľ ziskovosti spoločnosti.

(47)

Skupina SAS zároveň tvrdí, že balík cenných papierov bol dostatočne posúdený a že riziko, že by skupina SAS nebola schopná zrealizovať plán 4XNG, sa zmiernilo. Toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že dosiahnutie úspory nákladov bolo podmienkou, ktorú si veritelia stanovili predtým, ako sa zapojili do poskytnutia nového revolvingového úveru, a že uzavretie nových kolektívnych zmlúv v novembri 2012 bolo kľúčové pre úspešnú realizáciu plánu.

(48)

Skupina SAS navyše kritizuje Komisiu za to, že nevzala do úvahy alternatívu vyhlásenia konkurzu a skutočnosť, že keby nebol k dispozícii nový revolvingový úver, príslušné štáty by prišli o hodnotu svojho kombinovaného podielu. Skupina SAS v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príslušné štáty sa zapojili do poskytnutia nového revolvingového úveru ako akcionári v skupine SAS s cieľom dosiahnuť primeranú návratnosť svojich investícií.

(49)

Skupina SAS na záver informuje o tom, že prostredníctvom realizácie plánu 4XNG sa podarilo dosiahnuť príjmy vo výške 3 miliardy SEK pred zdanením, vďaka čomu skupina SAS zaznamenala v období od novembra 2012 do júla 2013 pozitívny výsledok.

(50)

Podľa spoločnosti FAM, teda spoločnosti zodpovednej za spravovanie aktív nadácie KAW, bolo rozhodnutie nadácie KAW zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru prijaté bez ohľadu na jej podiel v banke SEB a expozíciu banky SEB voči skupine SAS. Spoločnosť FAM tvrdí, že nadácia KAW nemala v banke SEB väčšinový podiel, ani sa nedá povedať, že kontroluje banku SEB.

(51)

Spoločnosť FAM preskúmala plán 4XNG, súvisiace finančné riziká a balík cenných papierov a dospela k záveru, že je v záujme nadácie KAW, aby sa zapojila do poskytnutia nového revolvingového úveru. V tejto súvislosti porovnala vyhliadku na ochranu dlhodobých investícií nadácie KAW v spoločnosti SAS a budúcu možnú návratnosť týchto investícií, ako aj vysoké poplatky, ktoré by skupina SAS zaplatila v súvislosti s novým revolvingovým úverom, s likvidáciou skupiny SAS, ktorú nepovažovala za hospodársky zaujímavú alternatívu.

(52)

Spoločnosť FAM tiež súhlasila s Dánskom, Švédskom a skupinou SAS, že všetci akcionári sa zapojili do poskytnutia nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok, bez akejkoľvek formy podriadenosti, neprimeraných práv na cenné papiere alebo za iných neprimeraných podmienok. Rozhodnutie zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru vychádzalo z dôkladnej analýzy vyhliadok na dosiahnutie ziskovosti vyplývajúcej zo silného postavenia a z konkurencieschopnosti skupiny SAS v budúcnosti.

(53)

Spoločnosť FAM napokon súhlasí s názorom Dánska a Švédska, že rozhodnutie veriteľských bánk zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru vychádzalo z obchodných úvah, keďže ich existujúca expozícia v rámci pôvodného revolvingového úveru bola len teoretická. Tvrdí, že banky boli motivované k zapojeniu sa do poskytnutia nového revolvingového úveru dokonca menej ako príslušné štáty a nadácia KAW, keďže tie mohli počítať so zvýšením ceny akcií. Preto trvá na tom, že test rovnakých podmienok sa musí považovať za splnený.

(54)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(55)

Pojem štátna pomoc sa teda vzťahuje na každú priamo alebo nepriamo poskytnutú výhodu, ktorá je financovaná zo štátnych prostriedkov, štátom samotným alebo akýmkoľvek sprostredkovateľským orgánom konajúcim na základe právomocí, ktoré mu boli udelené.

(56)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť financované zo štátnych prostriedkov a musí sa dať pripísať danému štátu. Štátne prostriedky sú v zásade prostriedky členského štátu a jeho verejných orgánov, ako aj prostriedky verejných podnikov, nad ktorými môžu mať verejné orgány kontrolný vplyv, či už priamo, alebo nepriamo.

(57)

Je nesporné, že predmetné opatrenie zahŕňalo štátne prostriedky, keďže bolo financované zo zdrojov pochádzajúcich z rozpočtov príslušných štátov, a že ho bolo možné pripísať týmto štátom. Predovšetkým možno poznamenať, že parlamenty Dánska a Švédska schválili zapojenie oboch vlád do poskytnutia nového revolvingového úveru (bod 30).

(58)

Predmetné opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a mať tendenciu ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(59)

Podľa ustálenej judikatúry, keď sa na základe finančnej podpory poskytnutej členským štátom posilňuje postavenie daného podniku v porovnaní s inými podnikmi, ktoré súťažia v rámci obchodovania v Únii, potom existuje prinajmenšom potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi a na hospodársku súťaž (29). Komisia sa v tomto smere domnieva, že túto podmienku by spĺňala akákoľvek potenciálna hospodárska výhoda poskytnutá skupine SAS zo štátnych prostriedkov. Skupina SAS súťaží s inými leteckými dopravcami v Európskej únii a EHP, najmä odkedy 1. januára 1993 nadobudlo účinnosť tretie štádium liberalizácie leteckej dopravy (tzv. tretí balík) (30). Navyše v prípade ciest na relatívne kratšie vzdialenosti v rámci EÚ letecká doprava súťaží s cestnou a železničnou dopravou, a preto by toto opatrenia mohlo mať vplyv aj na cestných a železničných dopravcov.

(60)

Jediným kritériom pojmu štátna pomoc, o ktoré teda ide, je, či skupina SAS získala na základe tohto opatrenia selektívnu neprimeranú hospodársku výhodu.

(61)

Vzhľadom na zrušenie nového revolvingového úveru k 4. marcu 2014 Komisia posudzovala, či skupina SAS získala na základe tohto nového revolvingového úveru selektívnu neprimeranú hospodársku výhodu od jeho poskytnutia v roku 2012 do jeho zrušenia v roku 2014.

(62)

S cieľom určiť, či bola skupine SAS poskytnutá štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia posúdi, či letecký dopravca získal hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal. Komisia používa na preskúmanie tejto otázky test investora v trhovom hospodárstve, podľa ktorého by o štátnu pomoc nešlo vtedy, keby za podobných okolností bolo možné podnietiť porovnateľne veľkého súkromného investora, ako sú príslušné orgány vo verejnom sektore, ktorý prevádzkuje svoju činnosť za bežných trhových podmienok v trhovom hospodárstve, aby príjemcovi poskytol predmetné opatrenie.

(63)

Na základe testu investora v trhovom hospodárstve preto Komisia musí posúdiť, či by sa súkromný investor zapojil do posudzovanej transakcie za rovnakých podmienok. Postoj hypotetického súkromného investora je postojom obozretného investora, ktorého cieľ maximalizácie zisku sa zmierňuje s ohľadom na úroveň rizika, ktorá je pre danú mieru návratnosti ešte prijateľná (31).

(64)

V zásade platí, že príspevok z verejných finančných prostriedkov nezahŕňa štátnu pomoc, ak sa poskytuje v rovnakom čase ako značný kapitálový vklad súkromného investora, ktorý sa realizuje za porovnateľných okolností a porovnateľných podmienok (zásada rovnakých podmienok) (32).

(65)

Komisia poznamenáva, že veriteľské banky zapojené do poskytnutia nového revolvingového úveru boli zapojené aj do poskytnutia pôvodného revolvingového úveru. V rámci nového revolvingového úveru však príslušné štáty zvýšili svoju expozíciu voči skupine SAS, zatiaľ čo banky znížili svoj príspevok zhruba o polovicu (z 366 miliónov EUR na približne 200 miliónov EUR), a preto v rámci nového revolvingového úveru znížili svoju celkovú existujúcu expozíciu voči skupine SAS o približne 50 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o tom, že mohla byť splnená zásada rovnakých podmienok, keďže príslušné štáty a banky podľa všetkého neboli v porovnateľnej situácii.

(66)

Dánsko, Švédsko a skupina SAS tvrdia, že keď veriteľské banky rokovali o svojom zapojení do poskytnutia nového revolvingového úveru, nemali žiadnu expozíciu spojenú s pôvodným revolvingovým úverom. Banky sa preto mali považovať za „externých“ investorov, ktorí boli v porovnateľnej situácii ako príslušné štáty a nadácia KAW.

(67)

Komisia upozorňuje, že skupina SAS úplne vyčerpala pôvodný revolvingový úver v januári 2012 (bod 20). Zmeny pôvodného revolvingového úveru prijaté v marci 2012 skutočne zahŕňali okrem iného podmienku úplného a okamžitého splatenia vyčerpanej sumy. Príslušné sumy boli v plnej výške splatené v marci 2012 a na základe zmien pôvodného revolvingového úveru schválených v ten istý mesiac sa skupine SAS mimoriadne sťažila možnosť následného čerpania úveru (33). Skupina SAS bola zároveň požiadaná o to, aby do júna 2012 predložila plán rekapitalizácie, ktorý muselo schváliť predstavenstvo, ako aj príslušné štáty a nadácia KAW ako hlavní akcionári. Banky tento plán najskôr zamietli. Príslušné štáty, ktoré dôkladne preskúmali zrevidovaný plán 4XNG, sa rozhodli zapojiť do poskytnutia nového revolvingového úveru až v novembri 2012 a vzápätí tak urobili aj banky.

(68)

Dánske a švédske orgány a skupina SAS preto tvrdia, že skupine SAS sa účinne zabránilo v tom, aby požadovala čerpanie pôvodného revolvingového úveru. Po oboznámení sa so situáciou sa banky museli rozhodnúť, či budú pokračovať s pôvodným revolvingovým úverom až do skončenia jeho platnosti v júni 2013 alebo sa zapoja do poskytnutia nového revolvingového úveru za rovnakých podmienok spolu s príslušnými štátmi a nadáciou KAW, a to aj napriek skutočnosti, že príslušné štáty a nadácia KAW boli ako akcionári väčšmi motivovaní zapojiť sa vzhľadom na možnosť dosiahnuť po zrealizovaní plánu 4XNG vyššiu hodnotu svojich akcií.

(69)

Hoci Komisia považuje za pravdepodobné, že banky, teda prinajmenšom tie bez ďalších nezabezpečených bilaterálnych expozícií voči skupine SAS, nemali v čase prijatia rozhodnutia o zapojení do poskytnutia nového revolvingového úveru zásadné expozície spojené s pôvodným revolvingovým úverom, zároveň sa domnieva, že stále existovalo riziko, že skupina SAS by mohla splniť podmienky čerpania ešte pred poskytnutím nového revolvingového úveru. Skutočnosť, že sa to nestalo a že pôvodný revolvingový úver sa už po svojom úplnom splatení v marci 2012 nevyužíval, je v tomto ohľade nepodstatná. Na základe toho sa zdá, že banky mali voči skupine SAS istý stupeň expozície spojenej s pôvodným revolvingovým úverom, ktorý príslušné štáty (a nadácia KAW) nemali. Komisia preto nemôže akceptovať argument dánskych a švédskych orgánov, že banky sa zapojili do poskytnutia nového revolvingového úveru ako „externí“ investori, a to aj napriek svojej expozícii spojenej s pôvodným revolvingovým úverom.

(70)

Komisia navyše nemôže súhlasiť s Dánskom a Švédskom v tom, že expozícia niektorých bánk vo forme bilaterálnych úverov spojených s pôvodným revolvingovým úverom (34) nepredstavovala pre banky počas obdobia rokovaní o novom revolvingovom úvere žiadne finančné riziko na základe toho, že tieto úvery sa nemohli čerpať, kým nebol úplne vyčerpaný pôvodný revolvingový úver. Ako už bolo uvedené, existovalo riziko, hoci nepochybne malé, že podmienky čerpania by sa mohli splniť aj napriek skutočnosti, že po prijatí zmien v marci 2012 a zavedení prísnejších podmienok bolo veľmi málo pravdepodobné, že by skupina SAS čerpala pôvodný revolvingový úver.

(71)

Navyše sa zdá, že niektoré banky mali voči skupine SAS ďalšiu expozíciu. Napríklad okrem zapojenia do poskytnutia pôvodného revolvingového úveru mala banka […] – od 30. septembra 2012 – nezabezpečenú (a nevyčerpanú) bilaterálnu expozíciu voči skupine SAS vo výške [200 – 600] miliónov SEK, ako aj nezabezpečenú expozíciu súvisiacu s používaním kreditných kariet vo výške [500 – 900] miliónov SEK. Mohla byť preto zodpovedná za pokrytie akýchkoľvek nákladov na odškodnenie klientov v prípade, keby skupina SAS zrušila príslušné lety. Hoci táto nezabezpečená expozícia súvisiaca s používaním kreditných kariet predstavovala [0 – 2] % z celkového úverového portfólia banky […] vo výške okolo [1 000 – 3 000] miliárd SEK, predsa len predstavovala finančné riziko, a preto nemožno súhlasiť s tým, že banka […] bola pri rozhodovaní o zapojení sa do poskytnutia nového revolvingového úveru v porovnateľnej situácii ako príslušné štáty.

(72)

Navyše tri ďalšie banky mali expozíciu v súvislosti s nesplatenými úvermi na financovanie lietadiel (napr. banka […]). Hoci príslušné štáty tvrdia, že za financovanie sa ručilo lietadlami a že toto financovanie nepredstavovalo pre banky finančné riziko, keďže lietadlá sa dali na trhu ľahko predať, táto možnosť sa fakticky nepreukázala. Stále nie je jasné, či by sa v prípade rýchleho predaja lietadiel za akúkoľvek cenu skutočne podarilo získať celú sumu.

(73)

Komisia si navyše v rozhodnutí o začatí konania kládla otázku, či správanie bánk mohlo byť ovplyvnené konaním príslušných štátov vzhľadom na neustálu finančnú podporu, ktorú príslušné štáty poskytovali tomuto leteckému dopravcovi v predchádzajúcich rokoch (napr. emisie s predkupným právom v rokoch 2009 a 2010). Okrem toho banky boli ochotné zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru len pod podmienkou, že sa zapoja aj príslušné štáty, ako je vysvetlené v bodoch 23 a 24.

(74)

Komisia sa v zásade domnieva, že zásada rovnakých podmienok sa nemôže uplatňovať v prípadoch, keď je zapojenie súkromných subjektov do predmetnej transakcie prísne podmienené účasťou príslušných štátov.

(75)

Dánsko, Švédsko a skupina SAS počas formálneho vyšetrovania tvrdili, že počas rokovaní o novom revolvingovom úvere sa banky v žiadnom štádiu necítili „ovplyvnené“ predchádzajúcim konaním príslušných štátov a ich pretrvávajúcou ochotou podporovať skupinu SAS, a to napriek skutočnosti, že prognózy príjmov príslušných štátov spojených s emisiami s predkupným právom v rokoch 2009 a 2010 sa nenaplnili.

(76)

Komisia nemôže vylúčiť možnosť, že bez účasti príslušných štátov by súkromné subjekty neboli ochotné investovať do podniku s takými výsledkami a nepredvídateľnými odhadmi. Zároveň nemôže vylúčiť ani to, že príslušné štáty, ktoré odmietli poskytnúť nový vlastný kapitál a zapojiť sa do poskytnutia podriadeného revolvingového úveru, už neboli ochotné vložiť do SAS ďalšie finančné prostriedky. Bez ohľadu na tieto úvahy Komisia naďalej nie je presvedčená o tom, že zapojenie príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru prebehlo za rovnakých podmienok ako v prípade veriteľských bánk, keďže zapojenie príslušných štátov viedlo k tomu, že banky z hľadiska revolvingového úveru znížili svoju celkovú expozíciu voči skupine SAS o približne 50 %, pričom príslušné štáty zároveň svoju expozíciu voči skupine SAS zvýšili.

(77)

Pokiaľ ide o to, či správanie nadácie KAW možno považovať za východiskový bod pre zistenie správania súkromného investora, z formálneho vyšetrovania vyplynulo, že expozícia nadácie KAW voči skupine SAS prostredníctvom jej podielu v banke SEB bola menšia ako tá, ktorá sa uvádzala v rozhodnutí o začatí konania. Vzhľadom na to, že nadácia KAW je v banke SEB len menšinovým akcionárom a že expozícia banky SEB voči skupine SAS bola obmedzená, dalo by sa tvrdiť, že zapojenie nadácie KAW do poskytnutia nového revolvingového úveru bolo motivované vyhliadkami na ziskovosť takejto investície.

(78)

Okrem toho sa Komisii počas formálneho vyšetrovania nepodarilo s istotou dospieť k záveru, že predmetná transakcia sa uskutočnila za rovnakých podmienok.

(79)

Bez ohľadu na posúdenie rovnakých podmienok Komisia preskúmala aj to, či sa zapojenie príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru dalo považovať za rozumné z pohľadu akcionárov a by pri zanedbaní rovnakých podmienok prešlo testom investora v trhovom hospodárstve.

(80)

Otázka, ktorú treba vyriešiť, znie, či by sa súkromný investor v rovnakej situácii ako príslušné štáty, t. j. ako súčasní akcionári v skupine SAS, ktorý by v roku 2012 čelil podobným okolnostiam ako príslušné štáty, zapojil do poskytnutia nového revolvingového úveru za podobných podmienok (35).

(81)

Nezávislé analýzy, ktoré vykonali externí finanční poradcovia (konkrétne spoločnosť Goldman Sachs International a banka CITI ako poradcovia príslušných štátov a […] ako poradca veriteľov) pred uzavretím zmluvy o novom revolvingovom úvere, sú v tomto ohľade poučné. Podľa Dánska a Švédska sa príslušné štáty rozhodli zapojiť do poskytnutia nového revolvingového úveru až po tom, ako ich externí poradcovia dôkladne preskúmali plán 4XNG, a po úprave podmienok nového revolvingového úveru.

(82)

Hoci Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila určité výhrady voči rozsahu správy, ktorú vypracovala banka CITI, Dánsko a Švédsko objasnili, že ich rozhodnutie zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru vychádzalo zo všetkých analýz, ktoré vypracovali ich finanční poradcovia, a že správa banky CITI by sa preto nemala posudzovať izolovane.

(83)

Úlohou finančných poradcov bolo okrem iného poskytnúť kritickú analýzu plánu 4XNG a nového revolvingového úveru a ich závažných citlivých a slabých stránok. Táto analýza bola vykonaná prostredníctvom po sebe nasledujúcich správ s ohľadom na výkonnosť skupiny SAS v minulosti a na iné priemyselné kritériá. Poradcovia vydali sériu odporúčaní týkajúcich sa stratégií zmierňovania rizík pre plán 4XNG aj nový revolvingový úver. V súlade s týmto poradenstvom príslušné štáty požiadali o niekoľko úprav plánu 4XNG (s cieľom urýchliť opatrenia na úsporu nákladov a prispôsobiť ďalšie iniciatívy), ako aj o zmeny týkajúce sa podmienok poskytnutia nového revolvingového úveru s cieľom znížiť pravdepodobnosť čerpania.

(84)

Pri analýze plánu 4XNG externí poradcovia identifikovali a osobitne sa zamerali na kľúčové oblasti možného rizika vrátane cieľov v oblasti úspory nákladov, predajov a tlaku spojeného s príjmom za počet ponúkaných miest na kilometer. Toto posúdenie rizika viedlo okrem iného k týmto úvahám:

(85)

Pokiaľ ide o pochybnosti Komisie vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, ktoré sa týkali optimistickej povahy konkrétnych hybných síl v pláne 4XNG (napr. rast trhu z hľadiska počtu ponúkaných miest na kilometer, prognóza rastu HDP a inflácia na obdobie 2015 – 2017 na úrovni 0 %), z informácií, ktoré počas formálneho vyšetrovania predložili Dánsko, Švédsko a skupina SAS, vyplýva, že tieto odhady zohľadňujú najmä hlavné trhy, na ktorých je skupina SAS aktívna. To zahŕňalo výraznejšiu expozíciu spoločnosti skôr voči severnej než južnej Európe, ako aj jej expozíciu voči americkému a ázijskému trhu. Z predložených dokumentov ďalej vyplýva, že odhadovaná inflácia nákladov na úrovni 0 % ročne na obdobie 2015 – 2017 je čistým výsledkom základnej miery inflácie na úrovni 2 % ročne (v súlade s odhadovanou úrovňou inflácie v EÚ) a predpokladu, že by ju bolo možné vyvážiť prostredníctvom nových opatrení na úsporu nákladov.

(86)

Pokiaľ ide o nedostatočné testovanie citlivosti v súvislosti s analýzou vnútornej miery návratnosti, ktorá bola predložená v správe banky CITI (pozri bod 35), ako aj o počiatočné obavy Komisie týkajúce sa potenciálneho vplyvu menej optimistických scenárov, Dánsko a Švédsko poskytli Komisii doplňujúce informácie vo svojich dokumentoch, ktoré predložili v súvislosti s rozhodnutím o začatí konania a ktoré sa týkali rozsahu vykonanej analýzy citlivosti. Spoločnosť Goldman Sachs v tejto súvislosti predložila počas tvorby plánu 4XNG od júna do septembra 2012 sériu testov citlivosti. Z revidovanej analýzy vykonanej v septembri 2012 vyplynulo, že skupina SAS by mala dostatočnú hotovosť aj v prípade negatívnych prezentovaných scenárov, t. j. vo všetkých analyzovaných prípadoch by hotovostná pozícia skupiny SAS ostala nad spodnou hranicou koridoru revolvingového úveru. Usúdilo sa však, že na zachovanie dôvery trhu je potrebný mechanizmus na ochranu likvidity a že na takéto zabezpečenie likvidity ostáva najrealistickejšou možnosťou práve revolvingový úver.

(87)

Komisia preto upozorňuje na po sebe nasledujúce finančné preskúmania vykonané v súvislosti s plánom 4XGN (vrátane rozsiahlej analýzy a testovania rôznych iterácií tohto plánu). Komisia tiež poukazuje na vyplývajúce požiadavky príslušných štátov znížiť riziká spojené s vykonávaním a dosiahnuť plán konsolidovanej reštrukturalizácie ešte pred zapojením do poskytnutia nového revolvingového úveru. Takéto opatrenia sa zdajú byť v súlade s opatreniami obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. Bez ohľadu na to však predsa len treba posúdiť, či boli podmienky nového revolvingového úveru v súlade s tým, čo by akceptoval súkromný investor v trhovom hospodárstve, keby bol v rovnakej situácii ako príslušné štáty, t. j. súčasní akcionári v danej spoločnosti.

(88)

Dánsko, Švédsko a skupina SAS vysvetlili, že osobitnou charakteristickou vlastnosťou odvetvia leteckej dopravy je potreba zachovať si vysokú úroveň finančnej pripravenosti na udržanie dôvery zákazníkov a akcionárov v schopnosť podniku pokračovať v prevádzke. Vzhľadom na finančné ťažkosti, ktorým skupina SAS čelila v roku 2012, a situáciu v oblasti likvidity, ktorá v tom čase prevládala, pravdepodobnou motiváciou príslušných štátov zapojiť sa v úlohe akcionárov v skupine SAS do poskytnutia nového revolvingového úveru bola snaha predísť vyšším stratám alebo konkurzu v prípade hromadného výberu likvidných prostriedkov spoločnosti.

(89)

V tomto smere sa zdá, že pri finalizácii podmienok nového revolvingového úveru sa príslušné štáty riadili najmä odporúčaniami nezávislých finančných poradcov. Skutočne to vyzerá tak, že podmienky nového revolvingového úveru boli kolektívne zamerané na zmiernenie hlavných komerčných rizík, ktoré boli zistené. Napríklad, ako sa uvádza v bode 84, kľúčovou podmienkou, ktorá predchádzala poskytnutiu nového revolvingového úveru, bolo úspešné uzavretie kolektívnych zmlúv s letovými posádkami. Navyše vzhľadom na podmienky čerpania vzťahujúce sa na úver B sa zdalo veľmi nepravdepodobné, že by ho bolo možné čerpať skôr ako v marci 2015 (37). Finančné záväzky spojené s novým revolvingovým úverom boli tiež štruktúrované tak, aby v prípade, že skupina SAS nebude schopná naplniť kľúčové finančné prognózy uvedené v pláne 4XNG, nemala prístup k revolvingovému úveru alebo aby musela splatiť akúkoľvek sumu vyčerpanú z revolvingového úveru k danému dátumu (38).

(90)

Okrem uvedených pripomienok boli Komisii doručené doplňujúce informácie týkajúce sa primeranosti podkladového kolaterálu pre nový revolvingový úver. V správe z mája 2012 […] poskytla nezávislé ohodnotenie spoločnosti Widerøe a určitého hmotného majetku (vrátane náhradných motorov, príslušných lietadiel, niekoľkých menších nehnuteľností a niektorého vybavenia), ktorý bol následne použitý ako záruka za nový revolvingový úver. Hoci sa dôraz kládol na spoločnosť Widerøe ako na najdôležitejšie aktívum v balíku cenných papierov a posúdenie ostatných aktív vychádzalo z obmedzenejších informácií, z celkového hodnotenia vyplynula celková hodnota aktív vo výške približne [1 – 4] – [3 – 6] miliárd SEK. Celková odhadovaná hodnota aktív poskytnutých ako záruka teda prekročila výšku úveru A. Podľa Dánska a Švédska sa to veriteľom nového revolvingového úveru zdalo dostatočne uspokojivé, keďže, ako už bolo uvedené, pravdepodobnosť, že by skupina SAS niekedy čerpala úver B, bola považovaná za zanedbateľnú.

(91)

Reálne finančné riziká spojené s novým revolvingovým úverom sa ešte viac zmiernili prostredníctvom ustanovení o povinnej zálohe a/alebo zrušení záväzkov v rámci nového revolvingového úveru, ak by skupina SAS disponovala určitými aktívami alebo ak by využila iné možnosti financovania. Takéto ustanovenia o zálohe a zrušení mali vplyv na zníženie priebežných potenciálnych strát. Skutočne, po predaji spoločnosti Widerøe a na základe dohody, ktorá nadobudla účinnosť týmto predajom v septembri 2013 (pozri bod 31), sa celková výška nového revolvingového úveru znížila z 3,5 miliardy SEK na 2 miliardy SEK.

(92)

Zdá sa teda, že bol prijatý komplexný a súvislý súbor opatrení, ktoré boli zamerané najmä na zabezpečenie pretrvávajúcej životaschopnosti skupiny SAS počas obdobia 2012 – 2015 a na obmedzenie kľúčových finančných rizík spojených s novým revolvingovým úverom.

(93)

Komisia navyše uznáva, že treba zvážiť, či porovnateľný súkromný investor, ktorý by čelil podobným trhovým podmienkam ako príslušné štáty (t. j. ako súčasní akcionári skupiny SAS), mohol byť motivovaný k tomu, aby príjemcovi poskytol predmetné opatrenie. Na tieto účely je tiež užitočné zvážiť možné alternatívne situácie vyplývajúce z neposkytnutia tohto opatrenia.

(94)

Dánsko, Švédsko a skupina SAS v tomto ohľade vo svojich dokumentoch predložených k rozhodnutiu o začatí konania tvrdia, že keby sa v roku 2012 neposkytol nový revolvingový úver, pravdepodobne by došlo k vyhláseniu konkurzu. Podľa Dánska a Švédska by to pre nich predstavovalo spoločnú stratu vo výške 1 044 milióna SEK, t. j. hodnotu ich súhrnného podielu. Ďalšia úvaha sa týkala aj vyhliadky na zrieknutie sa budúcich možných kapitálových ziskov v prípade úspešnej realizácie plánu 4XNG. Pre porovnanie, Dánsko a Švédsko vo svojich predložených dokumentoch odhadujú, že keby skupina SAS nebola schopná splácať nový revolvingový úver, možná spoločná strata vyplývajúca z kolektívneho podielu príslušných štátov a ich príspevkov do revolvingového úveru by sa v prípade najextrémnejšieho scenára pohybovala v rozmedzí [1 000 – 3 000] miliónov SEK (39).

(95)

V prípade konkurzu skupiny SAS sa preto možná dodatočná strata spojená so zapojením príslušných štátov do poskytnutia nového revolvingového úveru (t. j. približne 447,5 milióna SEK podľa názorného príkladu Dánska a Švédska) zdá pomerne zvládnuteľná v porovnaní so stratou, ktorá by sa predsa len zvýšila, pokiaľ ide o podiel príslušných štátov. Zdá sa, že príslušné štáty sa rozhodli zapojiť do poskytnutia nového revolvingového úveru aj na základe porovnania tejto pomerne obmedzenej prírastkovej zmeny v ich negatívnom scenári (konkurzné konanie) s potenciálnym prínosom, ktorý by im priniesla úspešná realizácia plánu 4XNG. V rámci najoptimistickejšieho „základného“ scenára sa v správe banky CITI odhadovalo, že príslušné štáty by dosiahli potenciálne kapitálové zisky v celkovej výške [7 000 – 12 000] miliónov SEK. Hoci Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila isté výhrady týkajúce sa optimistickej povahy takýchto prognóz rastu, uznáva možnosť, že aj podľa konzervatívnejších scenárov môžu potenciálne kapitálové zisky v rámci pozitívneho scenára predsa len značne prekračovať prípadné straty v rámci negatívneho scenára.

(96)

Komisia teda poukazuje na uvedené posúdenie rizikovosti a výnosnosti, ako aj na rozsiahle preskúmanie a testovanie plánu 4XNG, dodatočné overenia poskytnuté k základnému kolaterálu (40) ustanovenia o zrušení a zálohách, na základe ktorých sa znížila priebežná potenciálna strata (41), a rôzne ďalšie opatrenia na zmierňovanie rizík zahrnuté do podmienok nového revolvingového úveru (42). Vzhľadom na uvedené informácie sa rozhodnutie príslušných štátov zapojiť sa do poskytnutia nového revolvingového úveru zdá byť v súlade s konaním súkromného subjektu, ktorý koná s cieľom získať obvyklý trhový výnos vzhľadom na osobitnú situáciu danej spoločnosti v tom čase.

(97)

Okrem uvedeného Komisia dospela k záveru, že príslušné štáty sa vo svojej pozícii súčasných akcionárov skupiny SAS riadili rozumnými a realistickými vyhliadkami na dosiahnutie zisku, keď sa rozhodli zapojiť do poskytnutia nového revolvingového úveru spolu s nadáciou KAW a veriteľskými bankami v období od decembra 2012 do marca 2014. Táto účasť teda nezahŕňa žiadnu výhodu v prospech skupiny SAS v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(98)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že zapojenie Dánska a Švédska do poskytnutia nového revolvingového úveru nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(99)

Komisia na záver poznamenáva, že Dánsko a Švédsko súhlasili s tým, že toto rozhodnutie sa prijme a oznámi v angličtine.